{"guid": "306a7cfc-221b-463a-9fb3-d41b22c63bb9:c0b7bc03-a711-4a27-9df9-1748dceea660", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3", "spisova_znacka": "4CoCsp/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/19/2024 z 17. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. septembra 2025, sp. zn. 4CoCsp/19/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3", "identifikacne_cislo": "1117209378", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2025-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0b7bc03-a711-4a27-9df9-1748dceea660", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/19/2024\n1117209378\n17. 09. 2025\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2025:1117209378.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nMgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej, st. v právnej veci žalobcov: 1/ Y. Č.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX F. - E., 2/ J. S., narodený: XX.XX.XXXX, bytom\nE. XX/XX, XXX XX F. - E., 3/ Q. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX F. - E.,\nzastúpená matkou - žalobkyňou 1/, 4/ B. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX F. - E.,\nvšetci zastúpení: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava\nproti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,\nBratislava, IČO: 31 595 545 zastúpená: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., Šoltésovej 14,\nBratislava, 2/ COMEXTRANS, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 384/28, Ilava, IČO: 31 617 191 o ochranu\nosobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy na odvolanie žalobcov 1/ - 4/ a žalovaného 1/ proti rozsudku\npôvodného Okresného súdu Bratislava I aktuálne Mestský súd Bratislava IV zo dňa 17. marca 2023, č. k.\n9Csp/33/2017-377 v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. marca 2024, č. k. B1-9Csp/33/2017-433\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k.\nB1-9Csp/33/2017-433 zo dňa 6. marca 2024 v časti výrokov I., II., III., IV., V., VII. potvrdzuje.\nII. V časti výroku VI. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobcom 1/ až 4/\npriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.\nIII. Žalobcovia 2/ až 4/ a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nIV. Žalobkyni 1/ priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 1./ sumu 30.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného\nzo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom uložil\nžalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť žalobcovi 2./ sumu 10.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého\nžalovaného. Tretím výrokom uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť žalobcovi 3./ sumu 10.000,eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho\nplnenia povinnosť druhého žalovaného. Štvrtým výrokom uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 4./ sumu 10.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo\nžalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Piatym výrokom žalobu\nvo zvyšnej časti zamietol. Šiestym výrokom nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.\n\nV siedmom výroku uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Bratislava I súdny\npoplatok vo výške 1.866,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo\nžalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.\n2. Vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1a 2, § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z.\nz. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej len \"zákon o PZP\"), § 11, § 13, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, § 6 zákona č. 215/2006\nZ. z. o odškodňovaní obetí poškodených násilnými trestnými činmi, § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení.\n3. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali proti žalovaným l./ a 2./ náhrady nemajetkovej ujmy\nspôsobenej pozostalým usmrtením blízkej osoby v celkovej výške 175.000,- eur titulom ochrany\nosobnosti na tom skutkovom základe, že dňa 19.03.2015 v čase o 02.38 hod. p. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX\nako zamestnanec spoločnosti COMEXTRANS, s.r.o., so sídlom Štúrova 384/28,01901 Ilava, IČO: 31\n617 191 viedol nákladné motorové vozidlo zn. Scania R410, EČV H.-XXXCO s návesom Schmitz SOI,\nEČN H.-XXXYC, po diaľnici 01 v smere Brno - Praha, kde v úseku 50,123 km diaľnice v k.ú. I. Š.\nnarazil prednou časťou vozidla do zadnej časti motorového vozidla zn. Fiat Tipo 1,70, EČV V., ktoré\nstálo v pravom jazdnom pruhu diaľnice určenom pre jazdu \"pomalých\" vozidiel z dôvodu poruchy na\nvozidle. Pri dopravnej nehode utrpel p. G. S. ťažké zranenia na následky ktorých v nemocnici zomrel.\nVinník nehody, p. Y. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 3T 84/2016, zo dňa\n20.09.2016 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nMotorové vozidlo Scania, ktorého prevádzkou došlo k usmrteniu p. G. S. bolo vo vlastníctve žalovaného\n2/, ktorý bol a stále je podľa výpisu z Obchodného registra podnikateľom s predmetom činnosti: cestná\nnákladná doprava. žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla Scania mal v čase dopravnej\nnehody so žalovaným 1/ ako poistiteľom uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXX, predmetom\nktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla Scania v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n\"zákon o PZP\"). Žalobkyňa 1/ ako družka zosnulého a matka žalobcov 2/, 3/, 4/, žalobcovia 2/, 3/, 4/\nako deti zosnulého a žalobcovia 5/ a 6/ ako rodičia zosnulého v súvislosti so smrťou p. Kokyho do dňa\npodania žaloby neobdržali žiadne poistné alebo iné osobitné plnenia zo strany žalovaných. Žalobcovia\nsvoj nárok voči žalovaným 1./ a 2./ právne odôvodnili najmä s poukazom na ustanovenie § 11 , § 13,\n§ 853 ods. 1/, § 420 ods. 1/, § 427 ods. 1/ Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1/, § 2 písm. g/, § 15\nods. 1/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, smernice Rady Európskych spoločenstiev, Európskeho parlamentu a\nRady Európskej únie (ďalej len \"Smernice Rady EHS a ES\"), judikatúru európskeho súdneho dvora\n(ďalej len judikatúra ESD\") a s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu č. III. ÚS 666/2016 zo dňa\n11.10.2010.\n4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2019 č. k. 9Csp/33/2017-255, tak, že\nžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť nemajetkovú ujmu žalobkyni l./ vo výške 19.000,eur , žalobcovi 2./ vo výške 19.000,- eur, žalobkyni 3./ vo výške 19.000,- eur, žalobkyni 4./ vo výške\n19.000,- eur, žalobcovi 6./ vo výške 19.000,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v\nrozsahu plnenia náhrady nemajetkovej ujmy jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť\nostatných žalovaných. V časti žaloby žalobkyne 5./ konanie zastavil, vo zvyšku uplatneného nároku\nžalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ odvolanie a odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie č. k. 9Csp/33/2017-255 uznesením č. k. 4CoCsp/2/2022-343 zo dňa 31. januára 2022 zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považoval v časti priznanej\nnemajetkovej ujmy za nedostatočne odôvodnený a prvoinštančnému súdu vytkol, že nezastavil konanie\nvoči žalobcovi 6/, ktorý zomrel. Po vrátení veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Csp/33/2017-372 z\n05.02.2023 konanie v časti žaloby žalobcu G. S., narodený 02.12.1948, zomrelý 31.01.2019 zastavil.\n6. Následne sa súd prvej inštancie venoval posúdeniu pasívnej legitimácie žalovanej 1./. Nestotožnil\nsa s argumentáciou žalovanej 1./ týkajúcou sa nedostatku jej pasívnej legitimácie a skonštatoval,\nže žalovaná 1./ je poisťovňou, v ktorej bolo povinne zmluvne poistené nákladné motorové vozidlo zn.\nScania R410, EČV H.-XXXCO s návesom Schmitz SOI, EČN H.-XXXYC (táto skutočnosť medzi stranami\n\nsporu nebola sporná); v dôsledku prevádzky ktorého došlo k usmrteniu G. S., druha žalobkyne 1./, otca\nžalobcov 2./, 3./, 4./ a syna žalobcov 5./ a 6./. Uviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovanej l./ vyplýva\nz ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. Konštatoval, že podľa\nČlánku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, môže Slovenská republika medzinárodnou zmluvou, ktorá\nbola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.\n120 ods. 2.\nPodľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, smernica je záväzná pre každý členský štát,\nktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód\nponecháva vnútroštátnym orgánom.\nPodľa Článku 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a\nkontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s.\n10), každý členský štát prijme všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu\nspôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, je pokrytá poistením. Rozsah\nkrytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.\nČlánok 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel (Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, s. 14) stanovuje: 1. Poistenie uvedené\nv článku 3 ods. 1 [prvej smernice] povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví. 2. Bez toho,\naby bolo dotknuté akékoľvek vyššie poistné krytie, ktoré môže byť stanovené členskými štátmi, každý\nčlenský štát požaduje, aby boli sumy, pre ktoré bude poistenie povinné, prinajmenšom: a) v prípade ujmy\nna zdraví výška minimálneho poistného krytia 1. 000. 000 eur na poškodeného alebo 5. 000. 000 eur na\nnehodu bez ohľadu na počet poškodených; b) v prípade škody na majetku 1. 000. 000 eur na nehodu\nbez ohľadu na počet poškodených. Ak je to potrebné, môžu členské štáty stanoviť prechodné obdobie\nmaximálne päť rokov odo dňa implementácie smernice [2005/14], v priebehu ktorého prispôsobia svoje\nminimálne výšky poistného krytia sumám stanoveným v tomto odseku. Členské štáty, ktoré stanovia\nuvedené prechodné obdobie, o tejto skutočnosti informujú Komisiu a uvedú dĺžku trvania prechodného\nobdobia. V lehote 30 mesiacov odo dňa implementácie smernice [2005/14] zvýšia členské štáty poistné\nkrytie najmenej na polovicu úrovne ustanovenej v tomto odseku.\nPodľa Článku 1 smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel (Ú. v. ES L 129, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 249), poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 (smernice\nRady 72/166/EHS z 24. apríla 1972) bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým\ncestujúcim, okrem vodiča, vyplývajúcu z prevádzky vozidla.\n7. Uviedol, že štandardným prostriedkom na dosiahnutie cieľa stanoveného smernicou je zmena\nprávnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre prípad, že túto svoju povinnosť\nnesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho účinku smerníc a nepriameho\núčinku smerníc. V posudzovanej veci priamy účinok dotknutých smerníc neprichádza do úvahy, a to\nvzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci Marshall (C-152/84), podľa ktorého na základe\nvtedajšieho čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (v súčasnosti\nčl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ) záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre\nmožnosť odvolať sa na smernicu pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku \"každému\nčlenskému štátu, ktorému je určená\", z čoho vyplýva, že smernica nemôže sama osebe ukladať\npovinnosti jednotlivcom a ani ustanovenia smernice ako také, nemožno uplatňovať voči jednotlivcom.\nMožno tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora vo veci\nMarleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru vo veci Von Colson a Kamann (C-14/83).\nPodľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia\nboli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva\nje povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa\ndosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o\nzaložení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ). Nepriamy\núčinok smerníc Súdny dvor konkrétnejšie objasnil vo veci Pfeiffer a ďalší (C-397/01 až 403/01), kde\nzdôraznil, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie sa síce v prvom rade týka\n\nvnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto\nustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdil,\ndo akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (bod 115).\nAk vnútroštátne právo umožňuje za určitých okolností s použitím vlastných výkladových metód vyložiť\nustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s inou normou\nvnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie tohto účelu\na použiť ho len do tej miery, aby bolo súladné s danou normou, tak je vnútroštátny súd povinný použiť\nrovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ stanovený smernicou (bod 116).\n8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor rozsudkom vo veci sp. zn. C-22/12 z 24. októbra\n2013 rozhodol, že: \"Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii\nprávnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nmotorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a\n2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských\nštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel\nzmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a\nčlánok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych\npredpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nblízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti\npoisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.\" Ak teda slovenský\nzákonodarca do zákonného pojmu \"škoda\" použitého v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda do rozsahu\npoistenia zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj nemajetkovú ujmu a\njej poistné krytie, dostáva sa vzhľadom na záväzný výklad zodpovedajúcich smerníc (v súčasnosti\nkonsolidovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto\nzodpovednosti) do rozporu so zámerom tvorcu únijnej právnej regulácie identifikovaným Súdnym\ndvorom. Súd prvej inštancie aplikoval eurokonformnú interpretáciu vnútroštátneho práva (ust. § 4 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z.), nakoľko jeho povinnosťou bolo skúmať možnosť jej použitia\nprostredníctvom tzv. nepriameho účinku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia\npovinnosti poistenia tejto zodpovednosti, a dospel k právnemu záveru o možnosti extenzívneho výkladu\npojmu \"škoda\" použitého v zákone č. 381/2001 Z. z. Súd prvej inštancie extenzívnou interpretáciou\npojmu \"škoda\" použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, v súlade so zaužívanými interpretačnými postupmi a pri súčasnom\nrešpektovaní súvislostí dotknutých právnych inštitútov dospel k právnemu záveru, že pod zákonnú\nterminológiu je možné zahrnúť aj nemajetkovú ujmu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka\no ochrane osobnosti. Skonštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/ vychádza z rozsudku\nSúdneho dvora (druhá komora) vo veci C-22/2012 zo dňa 24.10.2013, ktorý vo výroku jednoznačne\nstanovil, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má\npokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej\nnehode, pričom Slovenská republika ako člen Európskej únie je predmetným rozhodnutím viazaná,\nkeď zároveň poukázal na to, že judikatúra Súdneho dvora nenasvedčuje tomu, že by bolo možné\npaušálne vylúčiť náhradu za spôsobenie nemajetkovej ujmy pozostalej osobe po obeti dopravnej nehody\nz poistného krytia, pokiaľ je nárok na takúto náhradu daný vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcu\nobčianskoprávnu zodpovednosť, nakoľko práve naopak, Súdny dvor rozhodol, že znenie tak smernice\n72/166/EHS a smernice 90/232/EHS zahŕňa akýkoľvek typ škody alebo ujmy bez ohľadu na to, či má\nmajetkovú alebo nemajetkovú povahu, preto nie je možné z neho vyvodiť záver, že nemajetková ujma\nnespadá do rozsahu pôsobnosti smernice. Ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom\nobete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, jej náhrada musí byť krytá\npovinným zmluvným poistením motorového vozidla, a nakoľko účastníkom tohto poistného vzťahu je\npoisťovňa (žalovaná 1/), je jej vecná pasívna legitimácia v spore daná. Žalovaný 2./ zodpovedá za\nškodu v zmysle ustanovenia § 427 OZ. Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi\nosobitné prípady zodpovednosti spôsobenú prevádzkou (420a a § 430 OZ) Je založená na princípe\nobjektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie), nakoľko prevádzka dopravných\nprostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej možnosti vzniku škôd.\n\n9. Konštatoval, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať z obsahu pojmu \"škoda\nna zdraví\" a \"odškodňovanie škody (ujmy) na zdraví\". Škoda v tomto prípade predstavuje nemajetkovú\nujmu v podobe poškodenia zdravia, bolestí a následkov poškodeného zdravia. Ujmou na zdraví sa\nrozumie aj také závažné poškodenie zdravia, ktoré má za následok smrť. Bolesť predstavuje určité\nfyzické a psychické útrapy vyvolané náhlou alebo vážnejšou zmenou zdravotného stavu, ktoré vníma len\nkonkrétny človek a ktoré nemusia byť na prvý pohľad badateľné. Bolesť môže byť zmiešanou, ideálnou\nalebo psychickou ujmou, nie však škodou ako majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch. Bolesť\nje teda nemajetkovou ujmou. Peniaze nemožno posudzovať ako ekvivalent ujmy na zdraví, ale ako\nprimeranú satisfakciu; funkcia bolestného podľa § 444 OZ alebo náhrady nemajetkovej ujmy podľa §\n13 OZ nie je reparačná, ale satisfakčná. Určitá miera odlišnosti je pri inštitúte sťaženia spoločenského\nuplatnenia, pri určení jeho výšky sa berie do úvahy aj strata možnosti vykonávať zárobkovú činnosť,\nprípade dosahovanie nižšieho zárobku, dôchodku, v obmedzení spoločenského a rodinného života, v\nprekážkach v uplatnení sa poškodeného v ďalšom živote, no napriek tomu aj pri sťažení spoločenského\nuplatnenia naďalej prevláda jeho nemajetková zložka. Ujmu vo všeobecnosti možno definovať ako\nzničenie alebo oslabenie právneho pomeru, a to v neprospech niektorého alebo všetkých subjektov\ntohto pomeru. K zničeniu právneho pomeru môže prísť aj usmrtením člena rodiny (rodiča, dieťaťa,\nmanžela/manželky), ktorá skutočnosť spôsobí zničenie rodinnoprávneho pomeru, ku ktorému patria\nosobnostné práva, rodinné vzťahy, prípadne aj vyživovacia povinnosť (napríklad Luby, Š.: Prevencia\na zodpovednosť v občianskom práve, I. zväzok, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava\n1958, s. 274, 275, 280, 285-288). Podľa názoru súdu prvej inštancie, za ujmu na zdraví patrí okrem\nmajetkovo vyjadrenej zložky aj náhrada nemajetkovej ujmy ako forma satisfakcie za spôsobenú ujmu.\nUviedol, že v posudzovanej veci je aplikovateľný postup podľa § 15 a § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n381/2001 Z. z. v spojení s § 13 OZ. Pri usmrtení osoby náhrada majetkovej ujmy (škody) v podobe\nušlého zárobku, prípadne v úhrade liečebných nákladov, neprichádza do úvahy, pretože dotknutá\nosoba zomrela. Rovnako neprichádza do úvahy materiálna nemajetková ujma v podobe bolestného\nalebo SSÚ. V prípade usmrtenia osoby majú pozostalí právo na náhradu nemateriálnej nemajetkovej\nujmy spočívajúcej v trvalých alebo vo veľmi dlho po usmrtení im blízkej osoby trvajúcich útrapách\nspojených s vedomím jej trvalej straty. Nemateriálna nemajetková ujma sa nedá vyjadriť v peniazoch,\npreto nemôže ísť o ekvivalentnú náhradu, ale o primeranú satisfakciu poskytovanú vo forme náhrady\nnemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ (v spojení s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach\nC-22/12 a C-277/12). Skonštatoval, že pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba pojem škoda vykladať\nextenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej\nzodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný\na rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov, a že\naj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou\ndopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou.\nAj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším\ndôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen\nobčianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Pri výklade pojmu\nškoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom\npráve. Predmetný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz\nplatnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že\npod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu (\"personal injury\") a škodu na majetku.\n10. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov vychádzal súd prvej inštancie z\nrozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-22/12 z 24.10.2013 a C- 277/12 z 24.10.2013,\nz rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. ÚS 666/2016-36, sp. zn. III.ÚS 646/2015,rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 1/2016, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo\n234/2017,ustanovení § 11 a § 13 OZ a § 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z.\nz., zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, zákona\nč. 461/203Z.z.o sociálnom poistení ako aj z právneho názoru vysloveného v rozsudkoch Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 8Co 67/2012, č. k. 10Co/38/2017-291, podľa ktorých povinné zmluvné\npoistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej\nujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe\n\nzodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.\nRiadil sa článkom 2, ods.1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor\nbude rozhodnutý spravodlivo. Uviedol, že žalobcovia, ktorí sú v konaní aktívne vecne legitimovanými\nsubjektmi od žalovaného1./, ktorého pasívnu vecnú legitimáciu mal preukázanú a žalovaného 2/, žiadali\ntitulom nemajetkovej osobnostnej ujmy sumu celkovo vo výške135.000,- eur spolu s príslušenstvom.\nKonkrétne žalobkyňa v prvom rade ako družka zosnulého pána S. sumu 30.000,- eur a žalobcovia v\ndruhom až štvrtom rade, ako deti každé sumu po 35 000,- eur spolu s príslušenstvom. Tieto sumy\nsa prvoinštančnému súdu javili ako neprimerane vysoké. Pokiaľ ide o zdôvodnenie výšky priznanej\nnemajetkovej ujmy uviedol, že neexistuje vnútroštátna právna úprava, ktorá by na danú problematiku\nreflektovala. V súvislosti s posúdením primeranosti žalobcami uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy\npoukázal na právnu úpravu v štátoch Európskej únie. Právna úprava v Rakúsku /obdobne aj v\nNemecku/ vyvodila nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy zo všeobecných ustanovení o\nzodpovednosti za škodu, pričom výška konkrétneho nároku je predmetom dokazovania. Tento systém\nplatil aj v Maďarsku do roku 2013. Najvyššie odškodné bolo v Rakúsku priznané na základe rozsudku\nOGH z 30.10.2003, sp. zn. 2Ob 186/03, kedy išlo o nárok pozostalého manžela, ktorý pri dopravnej\nnehode stratil manželku a 3 maloleté deti. Nehodu zavinil vodič nákladného motorového vozidla, ktorý\nišiel v protismere. OGH priznal manželovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 65.000,- eur titulom\njeho ťažkej a trvalej psychickej traumy. Románsky model práva (Belgicko, Francúzsko) je upravený s\npaušálnymi sumami, v prípade Belgickej právnej úpravy je to v prípade rodiča žijúceho v spoločnej\ndomácnosti s usmrteným dieťaťom vo výške 7.500, - eur, rodiča žijúci mimo spoločnej domácnosti\n3.750,- eur.\n11. Z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia mali\ns nebohým druhom a otcom veľmi silný emotívny vzťah, založený na porozumení a láske. Mal za\npreukázané, že smrť pána G. S. poznamenala trvalo negatívne život žalobcov, ktorí v dôsledku dopravnej\nnehody utrpeli ujmu na svojich osobnostných právach stratou životného partnera a otca. Boli dotknuté ich\npráva na rodinný život a súkromie, stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život so svojim manželom\na otcom a prežívať s ním pozitívne aj prípadné negatívne stránky života. Ide o nenávratnú ujmu;\ntrauma zo straty stáleho partnera a otca je pre pozostalých neodstrániteľná. Skonštatoval, že pri\nvýške nemajetkovej ujmy musí súd prihliadať na všetky okolnosti prípadu, vrátane vážnosti, trvania a\nnásledkov takejto traumy. Nepovažoval za sporné, že konaním zamestnanca žalovaného 2./ došlo k\nneoprávnenému zásahu do života telesnej integrity nebohého G. S., ktorý mal v tom čase 44 rokov.\nProtiprávne konanie žalovaného 2./ malo závažný negatívny a nenapraviteľný dopad na osobu G. S.,\nktorému žalovaný 2./ svojím konaním spôsobil neodstrániteľnú a fatálnu ujmu - smrť. Nakoľko G. S.\nv priamej súvislosti a v dôsledku protiprávneho konania zo strany zamestnanca žalovaného 2./ dňa\n30.03.2015 zomrel, dovolávali sa posmrtnej ochrany osobnosti v zmysle § 15 OZ jeho družka, deti a\nrodičia- žalobcovia, ktorí boli na nebohého odkázaní výživou. Je zrejmé, že smrť druha, otca a syna\nžalobcov poznamenala trvalo negatívne život žalobcov, ktorí v dôsledku dopravnej nehody utrpeli ujmu\nna svojich osobnostných právach stratou druha, otca. Zásah do ich osobnostných práv spôsobil vinník\ndopravnej nehody - vodič Q. Y. zamestnanec žalovaného 2./, s motorovým vozidlom, prevádzkovateľom\nktorého bol žalovaný 2./, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej 1./. Zohľadniac všetky\nvyššie uvedené skutočnosti určil súd prvej inštancie výšku nemajetkovej ujmy v prospech žalobcov aj\nčiastočne s prihliadnutím na právnu úpravu odškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi\nobsiahnutú v zákone č. 215/2006 Z. z., ktorá je stanovená ako 50 násobok minimálnej mzdy. V roku\n2015 výška minimálnej mzdy bola ustálená na sumu 380,- eur, t. j. maximálna výška odškodnenia pre\nobeť násilného trestného činu je len vo výške 19.000,- eur. Podľa ustanovenia § 94 ods.1,2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel\nv dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.\nSuma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobokdenného vymeriavacieho\nzákladu, najviac 46.485,40 eur. Súd prvej inštancie výšku nemajetkovej ujmy ustálil na sumu 30.000,eur pre žalobkyňu 1/ a na sumu 10.000,- eur pre každého zo žalobcov 2/ až 4/ s prihliadnutím na\nobsah výpovedí žalobcov, z ktorých považoval za preukázanú značnú citovú väzbu žalobcov voči ich\nzosnulému druhovi a otcovi, ktorý zomrel v mladom ešte produktívnom veku.\n\n12. Na zdôraznenie správnosti svojho záveru ohľadne výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\npri odvodení výšky priznanej nemajetkovej ujmy zohľadnil súd prvej inštancie rozhodovaciu prax\nv obdobných prípadov: - rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 z\n31.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012-125 z 26.11.2012,\nsúd priznal deťom náhradu nemajetkovej ujmy každému 10.000 eur v súvislosti so smrťou matky pri\ndopravnej nehode; - rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/214/2016 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nv sume 12.500 eur dospelým synom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy ujma v sumách 9.000\neur, 5.000 eur, 4.000 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode; - rozsudkom\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 8C/21/2014 zo dňa 24.11.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp.\nzn. 8C/21/2014-196 zo dňa 11.01.2016 a s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/337/2016\nzo dňa 28.11.2016 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 10.000a žalobcovi 2/\na dospelým deťom suma po 7.500 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode;\n- rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 14Co/19/2017 bola manželke zomrelého priznaná náhrada vo výške 40.000 eur,\nplnoletému synovi 17.000 eur, plnoletej dcére 20.000 eur; - rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.\n13C/126/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/368/2015 bola manželovi\nprisúdená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej\nnehode; - rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/110/2012 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/658/2014 bola prisúdená manželovi (od r. 1978) náhrada nemajetkovej\nujmy 50.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode; - rozsudkom Okresného súdu Poprad\nsp. zn. 9C/45/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/137/2017 bola\npozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 40.000 eur, plnoletým deťom po 20.000 eur\nv súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode; - rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.\n4C/233/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/165/2017 bola pozostalej\nmanželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur a za stratu rodiča maloletej\ndcére vo výške 25.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode; - rozsudkom Okresného\nsúdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/103/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 15Co/171/2012 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 20.000 eur a deťom\npo 15.000 eur; - rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/94/2014 bola manželke priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy 20.000 eur, plnoletému synovi 15.000 eur; - rozsudkom Okresného súdu\nSkalica, sp. zn. 7C/3/2018 bola 66 ročnému manželovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 20.000\neur, plnoletým deťom každému po 10.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode;- rozsudkom\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 5C/63/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 6Co/80/2017 bola 61 ročnému manželovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\n13.000 eur; - rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/27/2011 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/60/2014 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\n23.000 eur s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 228/2012, v ktorom išlo o obdobný prípad rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 20.000 eur;\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/55/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželovi vo výške 10.000\neur a plnoletým dcéram suma 8.000 eur a 7.500 eur; - rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.\n21C/279/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/299/2018 súd priznal\nnáhradu nemajetkovej ujmy manželke v sume 15.000 eur a plnoletým deťom po 12.000 eur a 13.000 eur\nv súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode;- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/496/2015\nv spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/258/2016 bola manželke priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy 15.000 eur v dôsledku úmrtia manžela dopravnou nehodou;- rozsudkom\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n26Co/724/2015 bola priznaná dospelým deťom náhrada nemajetkovej ujmy po 10.000eur. Skonštatoval,\nže z uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných\nsa v prípade manžela pohybujú od 10.000 eur do 50.000 eur, v prípade plnoletých detí od 4.000 eur\ndo 17.000 eur. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej\nujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade\ns princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal\nexistovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Mal za to,\nže v danom prípade je priznaná výška nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu 1/ (družke, ktorá s zomrelým\nžila v spoločnej domácnosti) v sume 30.000 eur a pre žalobcov 2/ až 4/ (deti) v sume 10.000 eur\n\npre každého, primeraná. Podľa prvoinštančného súdu takouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky\nprimeranosti a proporcionálnej náhrady strádania žalobcov, zohľadňuje osobitosti daného prípadu a\nnevybočuje z rámca priznaných náhrad v porovnateľných prípadoch. Prisúdená náhrada nie je podľa\nsúdu prvej inštancie zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, zohľadňujúc životnú úroveň v krajine\na nepredstavuje ani prostriedok neprípustného obohacovania, prípadne likvidácie. Je toho názoru, že\nvýška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je spôsobilá kompenzovať vzniknutú ujmu v zmysle jej\nzmiernenia na spravodlivom a slušnom základe. Na jej zaplatenie zaviazal žalovaných 1./ a 2./, ktorí\nmajú v konaní postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a vymedzil\nich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.\n13. Vo zvyšnej časti istiny považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú, zjavne nadhodnotenú\na neopodstatnenú a preto ju zamietol. V časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol žalobu\nako nedôvodnú s tým, že priznaniu úrokov z omeškania odporuje neexistencia omeškania, ktoré je\nzákladným predpokladom pre vznik nároku na úroky z omeškania. Uviedol, že nárok môže vzniknúť až\npo uplynutí lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti zaplatiť priznanú sumu, ak povinnosť nebude v\ntejto lehote riadne splnená. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do\nomeškania. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho\nrozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník\ndostáva do omeškania. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012, sp. zn.\n6 Cdo 185/2011).\n14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak,\nže stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže strany sporu mali v konaní úspech\nlen čiastočný.\n15. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa položky 7b písmeno b) sadzobníka súdnych\npoplatkov zákona č. 71/1992 Zb. je súdny poplatok zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou\nnemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3% z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac 16 596,50\neur. Skonštatoval, že žalobcovia boli v predmetnom konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku\nv zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno j) zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na to, že súd žalobe\nvyhovel, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou 7b písm.\nb) sadzobníka súdnych poplatkov tohto zákona uložil žalovanému 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za podanú žalobu vo výške 1 866,- eur (66,- eur + 3 % z výšky priznanej nemajetkovej ujmy\n60 000,- eur, t. j. 1 800,- eur).\n16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ a aj žalovaný 1/. Žalobcovia\n2/ až 4/ podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výrokom V. a VI. a žalobkyňa 1/ voči výroku\nVI., žalovaný 1/ voči výrokom I., II., III., IV. a VII. Žalobcovia 2./ až 4./ podali odvolanie, z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej\ninštancie dospel na výklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobkyňa 1/ z dôvodov § 365 ods.\n1 písm. b), h) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný 1/ podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) - konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365\nods. 1 písm. h) CSP).\n17. Podľa žalobcov sú výroky V. a VI. napádaného rozsudku nesprávne. Uviedli, že sa žalobou domáhali\nnáhrady utrpenej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri vyčísľovaní výšky uplatnenej nemajetkovej\nujmy zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, predovšetkým intenzitu, rozsah a trvanie nepriaznivých\nnásledkov smrti najbližšej osoby vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne. V nadväznosti na\nuvedené bola výška peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcami uplatnená jednotlivo, pre každého\nžalobcu a to v závislosti od vyššie uvedených okolností. Konkrétne výška nemajetkovej ujmy žalobcu\n1./ bola uplatnená v sume 30.000,- eur a výška nemajetkovej ujmy žalobcov 2/, 3./ a 4./ v sume\n35.000,- eur pre každého z nich. Poukázali na bod 55 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie s\n\ntým, že súd vôbec nezdôvodnil, prečo považoval v zamietnutej časti žalobný návrh za nedôvodný,\nzjavne nadhodnotený a neopodstatnený. Konštatovali, že výšku priznanej nemajetkovej ujmy súd prvej\ninštancie v bode 54 rozsudku zdôvodnil len z ohľadom na „štatistický“ záver vyplývajúci z niektorých súdom vybraných rozhodnutí súdov SR, keď uviedol, že: „Z uvedených rozhodnutí vyplýva, je priznané\nnáhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných sa v prípade manžela pohybujú od 10.000 eur do\n50.000 eur, v prípade plnoletých delí od 4.000 eur do 17.000 eur. “\nTakýto záver súdu považujú za neobjektívny. Majú za to, že súd prvej inštancie opomenul poukázať\naj na iné rozhodnutia súdov SR, v ktorých boli pozostalým príbuzným priznané náhrady nemajetkovej\nujmy v podstatne vyšších sumách, viď rozsudok OS NM 7C/151/2008 potvrdený rozhodnutím KS TN\n6Co/810/2014, ktorým bola pozostalému manželovi priznaná náhrada 70.000 EUR a dvom maloletým\ndeťom, každému po 100.000 EUR. Podľa žalobcov súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil tú skutočnosť,\nže v čase vzniku nemajetkovej ujmy boli žalobca 3/ a 4/ neplnoletými osobami a z odôvodnenia rozsudku\nje zrejmé, že nároky žalobcu 3/ a 4/ súd nesprávne posudzoval ako nároky plnoletých detí. Majú za\nto, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že vzhľadom na rozličný vek, intenzitu vzťahov, citových\nväzieb, či rôzny spôsob a intenzitu prežívania straty blízkej osoby sa môže líšiť aj rozsah vzniknutej\nnemateriálnej ujmy osobitne u každého zo žalobcov, a teda sa môže líšiť aj samotná výška peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy. V rozpore s uvedeným súd podľa názoru žalobcov priznal ujmu žalobcovi\n2. /, 3./ a 4./ paušálne - v rovnakej sume. Majú za to, že súd pri určovaní konkrétnej výšky peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy nepostupoval v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka\na určil výšku nemajetkovej ujmy žalobcov v 2./ 3./ a 4./ bez náležitého odôvodnenia, a tiež bez toho aby\nsa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal napr. s vplyvom nízkeho veku žalobcov 3./ a 4./, ktorí vo veľmi\ncitlivom období života stratili otca, ktorý je nepostrádateľnou a nenahraditeľnou osobou v živote dieťaťa.\nĎalej dôvodili, že napriek skutočnosti, že žalobkyňa 1./ dosiahla v spore plný úspech, výrokom č. VI.\nrozsudku jej súd prvej inštancie nepriznal žiadnu náhradu trov konania a navyše svoje rozhodnutie o\ntrovách konania žiadnym spôsobom v rozsudku neodôvodnil, čím podľa ich názoru zasiahol do práva\nžalobkyne 1./ na spravodlivý proces.\n18. Žalobcovia 2./ - 4./ majú za to, že súd prvej inštancie nezrozumiteľne a bez jasného logického a\nvecného zdôvodnenia znížil sumu nemajetkovej ujmy nimi uplatnenej (ako deťmi usmrteného G. S.)\na v rozpore so zákonom nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni 1./. Žalobcovia považujú\nnapádané výroky V. a VI. rozsudku za vadné a nezákonné, nakoľko súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie je neodôvodnené\na vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia 1./ - 4./ navrhujú, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom 2./ - 4./ prizná náhradu nemajetkovej ujmy,\nkaždému v uplatnenej výške, 35.000,- eur a súčasne žalobcom v 1. - 4. rade prizná nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia vo výške 100 %.\n19. Žalovaný 1/, ktorý podal odvolanie proti výrokom I., II., III., IV. a VII. rozsudku konštatoval, že\nžalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy v súčte vo výške 175.000 eur, z titulu ochrany\nosobnosti, keďže im údajne bola spôsobená nemajetková ujma zavineným konaním zamestnanca\nžalovaného 2./, ktorý spôsobil dopravnú nehodu vedením vozidla s EČV: H.-XXX-D., v dôsledku ktorej\nmalo dôjsť sprostredkovane k vzniku nemajetkovej ujmy žalobcov. Žalovaný 1./ bol v čase predmetnej\ndopravnej nehody poisťovateľom vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda, a to podľa zákona č. 381/2001\nZ. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla (ďalej len „Zákon o PZP“). Žalobcovia sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 v\nspojení s § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)a súd prvej inštancie žalobe\nčiastočne vyhovel. Žalovaný 1./ má za to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal\ns § 13 OZ a podmienkami na rozhodovanie o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pre\ntoho ktorého individuálneho žalobcu. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru arbitrárny čo\ndo výšky priznávanej náhrady. Uviedol, že z výsluchov žalobcov (s výnimkou žalobcu 4./) je zrejmé,\nže títo stratu rodinného príslušníka premietali viac-menej výlučne len do finančnej roviny, čo však\nnie je predmetom a zmyslom odškodňovania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo do kvality\nrodinných vzťahov a väzieb potom podľa názoru žalovaného 1./ priznaná výška taktiež nezodpovedá\nžalobcami prezentovanému skutkovému stavu, t. j. je nedôvodná. Podľa žalovaného 1./ je napadnutý\nrozsudok zaťažený vadou arbitrárnosti vo vzťahu k priznávanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná náhrady v\nznížených sumách, reflektujúcich na „kvalitu“ a (ne)preukázanie dôvodov a skutkového stavu zo strany\nžalobcov tak, aby bolo dané za dosť požiadavke na unesenie dôkazného bremena čo do výšky náhrady\n\nnemajetkovej ujmy. Má za to, že túto nemožno len prezumovať konštatovaním o existencii rodinného\nči obdobného vzťahu s nebohým, a všeobecnými, strohými a generickými konštatovaniami o kvalite\nvzťahov, a aj to najmä čo do otázky finančného zabezpečenia.\n20. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ poukázali odvolanie žalovaného 1/, v ktorom\nuviedol, že napáda dotknutý rozsudok z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a má za\nto, že „Okresný súd sa dostatočne neusporiadal s ý 13 OZ a podmienkami na rozhodovanie o výške\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pre toho ktorého individuálneho žalobcu“ a tiež, že pokladá\nrozsudok za arbitrárny čo do výšky priznanej náhrady.“ Konštatovali, že v rozpore s § 363 CSP v\nodvolaní vôbec neuviedol, ktoré konkrétne skutkové alebo právne úvahy súdu uvedené v rozsudku a z\nakého konkrétneho dôvodu majú mať za následok nesprávnosť napádaného rozsudku. Podľa žalobcov\nžalovaný 1/ v odvolaní len opätovne uviedol jeho argumentáciu prezentovanú v súdnom konaní, s\nktorou sa súd v napádanom rozsudku preskúmateľne a správne vysporiadal. To, že sa žalovaný 1/\nso závermi súdu uvedenými v rozsudku nestotožňuje, rozhodne nespôsobuje jeho nezákonnosť. Majú\nza to, že žalovaný opomína podstatu a účel odvolacieho konania, v ktorom odvolací súd už „len“\npreskúma správnosť napádaného rozhodnutia a postup súdu, ktorý mu predchádzal. Nejde teda o žiadne\npokračovanie v súdnom konaní spolu s dokazovaním, ako to s ohľadom na obsah tzv. odvolania zjavne\nvníma žalovaný 1/, resp. jeho právny zástupca. Podľa žalobcov odvolanie žalovaného 1/ nenapĺňa\nzákladné náležitosti odvolania a preto navrhli, aby odvolací súdu toto podanie žalovaného 1/ označené\nako odvolanie odmietol.\n21. K námietkam žalovaného 1/ uvedeným v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie v bodoch 44 až\n54 napádaného rozsudku na niekoľkých stranách jasne uviedol, aké skutkové okolnosti mal v konaní\nza preukázané a následne uviedol aj právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní spravoval a ktoré sú v\nsúlade s vykonaným dokazovaním. Rozsudok podľa ich názoru obsahuje jasné, zrozumiteľné a správne\núvahy súdu na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným právom žalobcov\nv tomto súdnom konaní (s výnimkou tých, ktoré boli napadnuté odvolaním žalobcov). K žalovaným\n1/ namietanej „arbitrárnosti napádaného rozsudku čo do výšky priznávanej náhrady“ a „premietnutí\nstraty rodinného príslušníka viac-menej výlučne do finančnej roviny“ uviedli, že súd postupoval správne\na v súlade so zákonom, keď priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13\nOZ, čo náležité a presvedčivo odôvodnil v bode 53 rozsudku. Uvedený správny záver súdu prvej\ninštancie je podľa žalobcov v súlade s judikatúrou, podľa ktorej je v danom prípade jediným možným\na primeraným zadosťučinením satisfakcia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, viď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2019 zo dňa 10.10.2019:\n„Smrťou ich blízkeho príbuzného došlo k nenávratnej deštrukcii dovtedajších osobných a rodinných\nvzťahov. Vzhľadom na intenzitu tohto zásahu a jeho nenapraviteľné následky je morálne zadosťučinenie\nnepostačujúce, v dôsledku čoho žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.“\nako aj Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1678/2004 zo dňa 28.02.2005:\n„v případě úmrtí žádné zadosťučinení (včetně finančního) nemuže napravit skutečně vzniklou újmu.\nSmyslem je (s přihlédnutím k hledisku přiměřenosti - § 13 odst. 1 o. z) pouze tuto újmu zmírnit. Z\nobjektivního pohledu je ztráta jednoho z členu tohoto společenství zcela neodčinitelnou újmou, která\nstíhá jeho zbývající členy, takže náhrada nemajetkové újmy v penězích podle § 13 odst. 2 o.z. je pak\npřiměřeným prostředkem obrany proti neoprávnenému zásahu.“ Odvolanie žalovaného 1/ považujú v\ncelom rozsahu za neopodstatnené, účelové a v rozpore so zákonom.\n22. Poukázali aj na odvolanie žalobcov s tým, že výrok V., ktorým súd „vo zvyšnej časti žalobcami\nuplatneného nároku žalobný návrh zamietol“ s odôvodnením, že je „nedôvodný, zjavne nadhodnotený\na neopodstatnený“, ktorý považujú za nezákonný, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcov súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej\nujmy nesprávne vyhodnotil všetky potrebné skutočnosti, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy,\nokolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, intenzitu, rozsah a\ntrvanie zásahu. Majú za to, že záver súdu je v rozpore so zákonom ako aj s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005 z 27.04.2006, podľa ktorého má „byť výška náhrady za nemajetkovú\nujmu primeraná tak, aby na jednej strane nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu ale na druhej\nstrane, aby výška nebagatelizovala ujmy na iných právach. “ Podľa žalobcov tým, že súd prvej inštancie\npriznal žalobcom 2/ - 4/ „paušálnu“ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur za tragické a\nnáhle úmrtie ich blízkej osoby (otca!), sa dopustil bagatelizovania samotnej utrpenej ujmy žalobcov 2-4.\nSkonštatovali, že nesprávnosť uvedeného postupu a záveru súdu potvrdzuje aj judikatúra, v zmysle\n\nktorej súdy priznávajú značne vyššiu sumu náhrady nemajetkovej ujmy za podstatne menej intenzívnejší\nzásah do ochrany osobnosti ako je smrť blízkeho človeka, viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 397/2014 zo dňa 04.12.2014, ktorým bola žalobcom priznaná náhrada za nemajetkovú ujmu\nvo výške 60.000,- eur za nevymenovanie sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora SR a tiež\nRozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/259/2012, ktorým bola žalobcom priznaná náhrada\nza nemajetkovú ujmu vo výške 99.581,76 eur za uverejnenie nepravdivého článku o žalobcovi. K výroku\nVI. rozsudku, ktorým súd nepriznal žalobcom nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že strany\nsporu mali v konaní úspech len čiastočný uviedli, že tento záver súdu je nesprávny, nakoľko žalobcovia\nv konaní dosiahli plný úspech vo veci, pretože im súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy. Dosiahnutie\núspechu v tomto špecifickom druhu súdneho konania nie je podmienené výškou priznanej náhrady\nnemajetkové ujmy, nakoľko tá vždy závisí výlučne od úvahy súdu. Preto už len samostatná skutočnosť,\nže súd priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy (bez ohľadu na jej výšku) zakladá právo žalobcov\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra, v zmysle ktorej:\nZásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy\nsúdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž\nabsurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo\nznaleckej činnosti.“ (Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 690/2017-12 zo dňa 21.11.2017; Ústavný súd SR\nsp. zn. III. ÚS 475/2018-31 zo dňa 4.2.2021; KS v Prešove sp. zn. 13Co/7/2021 zo dňa 30.03.2021; KS\nTrnava sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017).\n23. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom\nodvolaniami a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)\na viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcov v časti výrokov I., II., III., IV., V., a žalovaného 1/ v časti výrokov I., II., III., IV., VII.\nnie je dôvodné a odvolanie žalobcov v časti výroku VI. je dôvodné.\n24. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 380 ods.1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\nPodľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n25. V posudzovanej veci si žalobcovia (pôvodne 1/-6/) uplatnili voči žalovaným 1/, 2/ náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým usmrtením blízkej osoby v celkovej výške 175.000,- eur\ntitulom ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, že dňa 19.03.2015 v čase o 02.38 hod. p. Q. Y.,\nnar. 08.11.1991 ako zamestnanec spoločnosti COMEXTRANS, s.r.o., so sídlom Štúrova 384/28,01901\nHava, IČO: 31 617 191 viedol nákladné motorové vozidlo zn. Scania R410, EČV H.-XXXCO s návesom\nSchmitz SOI, EČN H.-XXXYC, po diaľnici 01 v smere Brno - Praha, kde v úseku 50,123 km diaľnice v\nk.ú. I. Š. narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti motorového vozidla zn. Fiat Tipo 1,70, EČV V.,\nktoré stálo v pravom jazdnom pruhu diaľnice určenom pre jazdu \"pomalých\" vozidiel z dôvodu poruchy\nna vozidle. Pri dopravnej nehode utrpel p. G. S. ťažké zranenia na následky ktorých v nemocnici zomrel.\nVinník nehody, p. Y. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 3T 84/2016, zo\ndňa 20.09.2016 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona. Motorové vozidlo Scania, ktorého prevádzkou došlo k usmrteniu p. G. S. bolo vo vlastníctve\nžalovaného 2/, ktorý ako prevádzkovateľ motorového vozidla Scania mal v čase dopravnej nehody\nuzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXX, so žalovaným 1/ ako poistiteľom, predmetom ktorej\nbolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nScania v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z . o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len \"zákon\no PZP\"). Žalobkyňa 1/ ako družka zosnulého a matka žalobcov 2/,3/,4/, žalobcovia 2/,3/,4/ ako deti\nzosnulého a žalobcovia 5/ a 6/ ako rodičia zosnulého v súvislosti so smrťou p. S. do dňa podania žaloby\nneobdržali žiadne poistné alebo iné osobitné plnenia zo strany žalovaných.\n\n26. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatňovaného nároku vychádzal z obsahu pojmu \"škoda na\nzdraví\" a \"odškodňovanie škody (ujmy) na zdraví\". Škoda v tomto prípade predstavuje nemajetkovú\nujmu v podobe poškodenia zdravia, bolestí a následkov poškodeného zdravia. Ujmou na zdraví sa\nrozumie aj také závažné poškodenie zdravia, ktoré má za následok smrť. Bolesť predstavuje určité\nfyzické a psychické útrapy vyvolané náhlou alebo vážnejšou zmenou zdravotného stavu, ktoré vníma len\nkonkrétny človek a ktoré nemusia byť na prvý pohľad badateľné. Bolesť môže byť zmiešanou, ideálnou\nalebo psychickou ujmou, nie však škodou ako majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch. Bolesť\nje teda nemajetkovou ujmou. Peniaze nemožno posudzovať ako ekvivalent ujmy na zdraví, ale ako\nprimeranú satisfakciu; funkcia bolestného podľa § 444 OZ alebo náhrady nemajetkovej ujmy podľa §\n13 OZ nie je reparačná, ale satisfakčná. Ujmu vo všeobecnosti možno definovať ako zničenie alebo\noslabenie právneho pomeru, a to v neprospech niektorého alebo všetkých subjektov tohto pomeru. K\nzničeniu právneho pomeru môže prísť aj usmrtením člena rodiny (rodiča, dieťaťa, manžela/manželky),\nktorá skutočnosť spôsobí zničenie rodinnoprávneho pomeru, ku ktorému patria osobnostné práva,\nrodinné vzťahy, prípadne aj vyživovacia povinnosť. V prípade usmrtenia osoby majú pozostalí právo\nna náhradu nemateriálnej nemajetkovej ujmy spočívajúcej v trvalých alebo vo veľmi dlho po usmrtení\nim blízkej osoby trvajúcich útrapách spojených s vedomím jej trvalej straty. Nemateriálna nemajetková\nujma sa nedá vyjadriť v peniazoch, preto nemôže ísť o ekvivalentnú náhradu, ale o primeranú satisfakciu\nposkytovanú vo forme náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ (v spojení s rozsudkami Súdneho\ndvora Európskej únie vo veciach C-22/12 a C-277/12). Pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba\npojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy\nz titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v\nzásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke\ndopravných prostriedkov, a že aj táto náhrada je predmetom poistného krytia. Účelom poistenia za\nškody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v\nsúvislosti s touto prevádzkou. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen\nobčianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Pri výklade pojmu\nškoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom\npráve. Predmetný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz\nplatnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti\npoistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že\npod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu (\"personal injury\") a škodu na majetku.\n27. Vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\n5Cdo/265/2009, 2Cdo/194/2011), súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v\nudržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami\na konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim\nznaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Zásah do\nemocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobenej protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého\nje úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka o ochrane osobnosti.\n28. Žalobcovia si titulom nemajetkovej osobnostnej ujmy uplatnili sumu celkovo vo výške 135.000,eur spolu s príslušenstvom. Konkrétne žalobkyňa 1/ ako družka zosnulého pána S. sumu 30.000,eur a žalobcovia 2/ až 4/, ako deti každý po 35 000,- eur spolu s príslušenstvom. Tieto sumy sa\nprvoinštančnému súdu javili ako neprimerane vysoké a po vykonanom dokazovaní priznal žalobkyni\n1/ sumu 30 000 eur a žalobcom 2/ - 4/ každému po 10 000 eur. S rozhodnutím súdu prvej inštancie\nčo do výšky priznanej nemajetkovej ujmy sa nestotožnili žalobcovia 2/ až 4/ a ktorí namietali hlavne\nnedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tom prečo považoval žalobný návrh za\nnadhodnotený. Žalovaný 1/ v rámci svojej odvolacej argumentácie namietal arbitrárnosť rozsudku súdu\nprvej inštancie čo do výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.\n29. K odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) odvolací súd uvádza, že odňatím možnosti konať pred\nsúdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým\n\nsa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon (Civilný sporový poriadok)\npriznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Z judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na súdnu ochranu ako základné právo podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd v sebe zahŕňa aj právo na rovnosť zbraní a kontradiktórnosť konania. Obsah\npráva na spravodlivý súdny proces tak spočíva v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva\nalebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie\núčastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne\ndošlo. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že v konaní došlo k procesnej vade, ktorú\nmožno charakterizovať ako odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom ani porušením práva na\nspravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný\npostup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nie je takouto vadou postihnutý a preto túto odvolaciu námietku\nnepovažoval za dôvodnú.\n30. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365\nods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1\nCSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli\nstrany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z\nhľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nlen vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola\nvýsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu\nodôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa\nžalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,\nako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne\nvysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdi, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má\npovinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej\ninštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti s\nhodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález\nsúdu. Odvolaciu námietku o nesprávnych skutkových záveroch vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.\n31. K žalobcami a žalovaným 1/ uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že rozsudok prvoinštančného súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci,\nkonajúci súd prvej inštancie vychádzal zo správnych skutkových zistení, z ktorých vyvodil správne\nprávne závery a aplikoval správny právny predpis, preto namietaná vada nebola odvolacím súdom\nzistená.\n32. Ani odvolaciu námietku žalovaného 1/ spočívajúcu v inej vade, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.\nK tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom\npostupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,\nže mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť pochybenie\nvo vykonanom dokazovaní napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu\nuvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť\nvýpoveď, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193) alebo posúdenie predbežnej otázky\nv rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2). Odvolací súd konštatuje, že\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nie je\ntakouto vadou postihnutý.\n\n33. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni 1/ ako družke zomrelého\nvo výške 30 000 eur a žalovaným 2/ až 4/ deťom zomrelého každému po 10 000 eur. Z hľadiska\nrozhodovania o odškodňovaní náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že podmienkou priznania\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného\nprípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba\nvzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad\na dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne\nhľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická\nosoba. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené\nv rámci ich súkromného a rodinného života, porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k\nneoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa\naj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti\ntak, aby fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne porušenie týchto vzťahov\nzo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Podmienky pre\nvznik tohto sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy\nsa zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejaví ako postačujúce. Smrťou blízkej\nosoby pozostalá osoba stratí sociálne, morálne, ako aj citové puto vytvorené medzi nimi. Protiprávnym\nkonaním, ktorým došlo k usmrteniu blízkej osoby poškodeného dôjde bezpochyby k nenávratnému\nzničeniu väzieb rodinného života pozostalého. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva\nna súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá\nčiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, čiže nemajetková ujma postihujúca inú ako\nmajetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová, emocionálne ujma.\nAk dôjde k smrti, ktoréhokoľvek z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo\nforme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa: 31.03.2022 sp. zn. /č. j.: 7 Cdo 252/2021 konštatoval,\nže konaním žalovaného v 1./ rade došlo k usmrteniu manžela žalobkyne, čím nastal nereparovateľný\nnásledok a žalobkyňa stratila akúkoľvek možnosť rozvíjať a napĺňať svoj ďalší manželský život, a tak\nuspokojovať aj svoje vlastné citové potreby. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax je očividné, že v\nprípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv poškodenej osoby, usmrtením blízkej osoby, je\nvysoký predpoklad vzniku tak závažnej ujmy, ktorej náhrada môže byť požadovaná vo forme náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.\n34. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vrátane zamietajúcej časti týkajúce sa žalobcami\n2/ - 4/ a žalovaným 1/ v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a\nprávne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia aj keď stručne ale dostatočne uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých\nvyvodil svoje právne závery. Žalobcovia 2/ - 4/ a žalovaný 1/ namietali výšku priznanej nemajetkovej\nujmy, k čomu odvolací súd uvádza, že výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu,\nkeďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy, preto súd musí\nprihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, aj k\nnaplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i\nk požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vychádzajúc\nz uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2019 zo dňa 10.10.2019: „Smrťou ich blízkeho\npríbuzného došlo k nenávratnej deštrukcii dovtedajších osobných a rodinných vzťahov. Vzhľadom na\nintenzitu tohto zásahu a jeho nenapraviteľné následky je morálne zadosťučinenie nepostačujúce, v\ndôsledku čoho žalobcom patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ Je nepochybné, že smrť\npána G. S. poznamenala trvalo negatívne život žalobcov, ktorí v dôsledku dopravnej nehody utrpeli\nujmu na svojich osobnostných právach stratou životného partnera a otca. Boli dotknuté ich práva\nna rodinný život a súkromie, stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život so svojim manželom a\notcom a prežívať s ním pozitívne aj prípadné negatívne stránky života. Ide o nenávratnú ujmu; trauma\nzo straty stáleho partnera a otca je pre pozostalých neodstrániteľná. Súd prvej inštancie uviedol, že\nžalobcovia mali s nebohým druhom a otcom veľmi silný emotívny vzťah, založený na porozumení a\nláske. Je nepochybné, že smrť druha a otca žalobcov poznamenala trvalo negatívne ich život, ktorí\n\nv dôsledku dopravnej nehody utrpeli ujmu na svojich osobnostných právach stratou druha, otca. Súd\nprvej inštancie správne vyhodnotil otázku primeranosti prisúdeného nároku pre žalobkyňu 1/ (družku,\nktorá s zomrelým žila v spoločnej domácnosti) v sume 30.000 eur a pre žalobcov 2/ až 4/ (deti) v\nsume 10.000 eur pre každého. Správne skonštatoval, že takouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky\nprimeranosti a proporcionálnej náhrady strádania žalobcov, zohľadňujúc osobitosti daného prípadu a\nnevybočiac z rámca priznaných náhrad v porovnateľných prípadoch. Odvolací súd konštatuje, že výška\npriznanej náhrady nemajetkovej ujmy v danom prípade nepôsobí likvidačne, ale predstavuje základné\nštandardné kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobcov v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky\nmorálnej správnosti, ktorá je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti a je spôsobilá naplniť reštitučnú\npodstatu kompenzácie. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil otázku primeranosti prisúdeného nároku,\nkeď zohľadnil rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch (odsek 54 rozsudku súdu prvej inštancie) a\npresvedčivým spôsobom zdôvodnil, z akého dôvodu priznal náhradu nemajetkovej ujmy práve vo výške\npre žalobkyňu 1/ v sume 30.000 eur a pre žalobcov 2/ až 4/ v sume 10.000 eur pre každého pričom jeho\núvahy sú založené na skutkových zisteniach, ktoré dostatočne popísal. Nemožno prisvedčiť odvolacej\nargumentácii žalobcov 2/ - 4/, že súd prvej inštancie nevyhodnotil, že v čase vzniku nemajetkovej ujmy\nboli žalobca 3/ a 4/ neplnoletými osobami a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že vzhľadom na rozličný\nvek, intenzitu vzťahov, citových väzieb, či rôzny spôsob a intenzitu prežívania straty blízkej osoby sa\nmôže líšiť aj rozsah vzniknutej nemateriálnej ujmy osobitne u každého zo žalobcov, a teda sa môže líšiť\naj samotná výška peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Ako už bolo vyššie uvedené výška peňažnej\nnáhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Odvolací súd opätovne uvádza, že smrť otca žalobcov\nnepochybne poznamenala trvalo negatívne ich život. Nemožno však jednoznačne skonštatovať, že\nintenzita prežívania straty blízkej osoby sa môže líšiť vzhľadom na vek pozostalých detí, respektíve nie\nje možné jednoznačne skonštatovať, že stratu blízkej osoby prežívajú mladšie deti intenzívnejšie ako\nstaršie.\n35. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav\nvykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov a žalobcovia 2/ - 4/ a žalovaný 1/ v odvolaní\nneuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení\npreskúmavaného o rozsudku vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne\nprávne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia,\nrozhodol vecne správne. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I.,\nII., III., IV., V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku VII. o povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok vo\nvýške 1. 866 eur, o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zákona 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch.\n36. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n37. Žalobcovia 1/ - 4/ napadli odvolaním aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok VI.),\nktorým súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že\nstrany sporu mali v konaní úspech len čiastočný. Žalobcovia považujú tento záver súdu prvej inštancie za\nnesprávny, s tým, že v konaní dosiahli plný úspech vo veci, pretože im súd priznal náhradu nemajetkovej\nujmy. Dôvodili, že dosiahnutie úspechu v tomto špecifickom druhu súdneho konania nie je podmienené\nvýškou priznanej náhrady nemajetkové ujmy, nakoľko tá vždy závisí výlučne od úvahy súdu. Preto už len\nsamostatná skutočnosť, že súd priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy (bez ohľadu na jej výšku)\nzakladá právo žalobcov na náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra,\nv zmysle ktorej: Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od\núvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesné\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž\nabsurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo\nznaleckej činnosti.“ (Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 690/2017-12 zo dňa 21.11.2017; Ústavný súd SR\nsp. zn. III. ÚS 475/2018-31 zo dňa 4.2.2021; KS v Prešove sp. zn. 13Co/7/2021 zo dňa 30.03.2021; KS\nTrnava sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017).\n38. Hoci § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenie ako OSP (§ 142 ods. 3) podľa odborných výkladov\nako aj súdnej praxe zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia\nzávisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o\n\nprocesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, resp. bol\núspešný čo do základu nároku; nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za\npredvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie,\nže do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška plnenia je potom druhotná a nadväzujúca (napr. napr.\nBaricová, J. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a\nkol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926; rozsudok Krajského súdu v\nTrnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017). V prípade sporu o ochranu osobnosti sa za základné\npovažuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté (došlo k neoprávnenému zásahu do\nosobnostných práv žalobcu). Výška (rozsah) priznaného plnenia (napr. náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch) je potom druhotná a nadväzujúca. Úspech vo veci sa teda skúma čo do právneho základu,\na nie čo do výšky priznaného nároku. V takomto spore je primárny fakt, že k neoprávnenému zásahu\ndo subjektívnych práv na strane žalobcu došlo; výška, resp. rozsah priznaných nárokov je druhotný.\nŽalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do\nzákladu uplatneného nároku, pričom výška plnenia, vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela\nvýlučne od úvahy súdu. Pri sporoch o ochranu osobnosti (obdobne ochranu dobrej povesti právnických\nosôb) býva pravidlom, že si žalobca svoju nemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu\nju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v\nsúlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval\niba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Výška nemajetkovej ujmy totiž závisí od úvahy\nsúdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Ak bolo nepriznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne\núspech len čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania (obdobne nález Ústavného súdu\nSR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 599/2013-60; nález Ústavného súdu ČR z 22. júna 2000, sp.\nzn. III. ÚS 170/99; uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2009, sp. zn. II. ÚS 418/09-22).\nRozhodujúcou skutočnosťou je v tomto prípade to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných\npráv žalobcu. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy,\nv ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie\n(vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako príklad takéhoto určenia výšky plnenia v\nzávislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd\nurčí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za\nktorých k porušeniu práva došlo (viď Občiansky súdny poriadok - Komentár, Eurounion, s.r.o., Bratislava\n2010, str. 555) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2010, sp. zn. 3 M Cdo 14/2009). Obdobne\nto platí aj v prípadoch, v ktorých je výška plnenia determinovaná znaleckým posudkom.\n39. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobcovia 1/ - 4/ boli úspešní čo do základu nároku teda,\nže do ich práva bolo zasiahnuté, nakoľko k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov a výška (rozsah)\npriznaného plnenia je druhotná a nadväzujúca. Úspech vo veci sa skúma čo do právneho základu, a nie\nčo do výšky priznaného nároku. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o trovách konania nie je správne. Žalobcovia 1/ - 4/ dosiahli vo veci plný úspech nakoľko\nim bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o\npriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcom 1/\naž 4/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.\n40. O trovách odvolacieho konania žalobkyne 1/, ktorá podala odvolanie len čo do výroku VI., rozhodol\nodvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP zohľadňujúc\nplný úspech žalobkyne 1/ v odvolacom konaní a priznal jej voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n42. O trovách odvolacieho konania žalobcov 2/ až 4/ a žalovaného 1/ rozhodol odvolací súd podľa §\n255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 2/ - 4/ a žalovaný 1/\nnemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko boli v odvolacom konaní neúspešní, teda\nmožno konštatovať, že ich pomer úspechu v odvolacom konaní bol rovnaký.\n\n43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom\nv plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421\nods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý\nvýrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa\nneprihliada, je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmena a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1\nje rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na\npríslušnom odvolacom alebo dovolacom súde\n(§ 427 ods. 1, 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za\nne koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/33/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:95834e15-2f7c-4524-8f2f-255a3fecc8ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.690.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 690/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 690/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.690.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:4bee10f0-62de-4208-87d2-d651232b6d42", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bee10f0-62de-4208-87d2-d651232b6d42"}, {"guid": "ussr:4afcc732-c73d-4cd5-b635-d0ecb6c55769", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 418/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/09 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4afcc732-c73d-4cd5-b635-d0ecb6c55769"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "80563a53-3ee6-459a-936d-34cb587292b7:3d0e6cb8-ab64-49dc-81e8-c9755fa10ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 z 16. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "891818aa-65a2-4f16-b7c4-aa3a654cfe62:b6d43b63-482b-4c71-a128-17eccac81330", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116223816.1", "spisova_znacka": "24Co/299/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/299/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116223816.1"}, {"guid": "81efd752-48cd-4a6b-9a60-0ba4a544d6bc:509de32f-6c55-49cd-81c7-ada40aab96bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5", "spisova_znacka": "21Co/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/165/2017 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5"}, {"guid": "b2a2aa1b-b388-45cc-811b-0bb044d2586b:1d791a5c-9356-4159-97fb-886fe2ee624e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3", "spisova_znacka": "21Co/137/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/137/2017 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3"}, {"guid": "1facf290-cbf8-4c2e-81f8-b2fc0e30e5b4:48432d21-b226-41c6-ac24-6ea43949f4e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1", "spisova_znacka": "14Co/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1"}, {"guid": "476fb175-8502-4890-8093-6cc36ef2e7f6:4fdf98af-8b38-48a7-8c83-e05e7adcfe25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5", "spisova_znacka": "10Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:3910f069-bf78-4994-a7a0-6c80cb666097", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "0a9a0c1f-50da-43ed-bb3d-85f341b1357f:5275f55e-f4f3-45ca-b1b0-cf92bb3a3fef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1", "spisova_znacka": "23Co/156/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/156/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1"}, {"guid": "d7c36c54-82b0-4940-8e9d-10078e525ecf:6d542c0f-43c2-440d-afd6-8599109e8493", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:6311201075.10", "spisova_znacka": "6Co/80/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/80/2017 z 29. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-05-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:6311201075.10"}, {"guid": "31544c25-4dd9-4a4a-84fa-da7dbfd0d945:35820bd6-22dd-46d9-bb72-6414cea8185f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613201949.1", "spisova_znacka": "10Co/38/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/38/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201949.1"}, {"guid": "4614ee81-6b8a-4e7f-b7d0-71d7029bc28b:5ae9c400-e06b-4d9c-826a-896a8cb44004", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2215220694.1", "spisova_znacka": "25Co/214/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/214/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215220694.1"}, {"guid": "29b8fbd9-ce1d-47e8-be4f-27d9a9e8dd27:4573c68e-7875-4fb1-aab3-7ad9bb590f90", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4313206637.2", "spisova_znacka": "25Co/258/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/258/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4313206637.2"}, {"guid": "c3d151ac-dfaf-45ae-87fe-e7044f1359ee:67a5d8b3-18eb-4d7a-8c4b-58400b94ace5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1", "spisova_znacka": "23Co/337/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/337/2016 z 27. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1"}, {"guid": "1fa1664e-e40d-4c26-b7b3-e254ea9d09e3:b439b8f2-b9bc-471a-b35c-714f30ad47c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2", "spisova_znacka": "24Co/368/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/368/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2"}, {"guid": "58055105-1860-4641-94d3-891d56d952eb:d7c00f9e-d638-428a-aafa-fe9c5ffd8002", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112212319.1", "spisova_znacka": "4Co/658/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/658/2014 z 20. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112212319.1"}, {"guid": "4d439d15-8cee-4b4a-b14b-0eff38d43369:1c6d3849-acf7-4738-a101-c7d8894b2206", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8311201982.2", "spisova_znacka": "11Co/60/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/60/2014 z 13. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-13", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8311201982.2"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}, {"guid": "21d532e0-4551-40d2-b9e2-3ebe81a19cdd:05ed73dc-a4d3-47b9-bb6b-ce8b2934c465", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2", "spisova_znacka": "15Co/171/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012 z 14. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2"}, {"guid": "0ba486ea-6bf9-4ef1-b8fc-485d949589b1:1301c773-fc61-427a-b241-a2c2fcb2790d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5611212261.1", "spisova_znacka": "5Co/315/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/315/2012 z 25. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-11-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611212261.1"}, {"guid": "8dd655f0-2920-4cbd-b07f-aba642145c1d:86978e6f-df19-4ffb-880a-4e0fbc6fea67", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211206618.1", "spisova_znacka": "8Co/67/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/67/2012 z 29. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-29", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211206618.1"}], "citovane_v": []}