Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/59/2022 z 12. 2. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 3Cob/59/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1117203499.3 Krajský súd Bratislava | 3Cob/59/2022 | ECLI:SK:KSBA:2025:1117203499.3 | 2025-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2faec44-60c1-423f-928b-6cd88e0efbaf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117203499.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/59/2022 1117203499 12. 02. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1117203499.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu INVESTMENTS NOMINEES INC., 1308 Delaware Avenue Wilmington, 19806 Delaware, USA, práv. zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému 1/ TECHNOPOL SERVIS, a.s., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 700 840, práv. zast. AK Castiglione s. r. o., Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 635 046, žalovanému 2/ TECHNOPOL SERVICES s. r. o., Hurbanovo námestie 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 546 908, v konaní o určenie vlastníckeho práva k časti podniku a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/22/2017-780 zo dňa 29.9.2021, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/22/2017-780 zo dňa 29.9.2021 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u je. II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 2/ proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/22/2017-780 zo dňa 29.9.2021 o d m i e t a. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom určil, že žalovaný 1/ má vlastnícke právo k časti podniku, ku ktorej bolo vlastnícke právo neplatne prevedené Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 29. decembra 2016 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim a tretím výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému 1/ žalovanému 2/ v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2017 v znení zmeny žaloby pripustenej Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.1.2020 domáha, aby súd určil: - že žalovaný 1/ má vlastnícke právo k časti podniku, ku ktorej bolo vlastnícke právo neplatne prevedené Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 29. decembra 2016 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim alebo - že žalovaný 1/ má vlastnícke právo k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám, je účastníkom pracovnoprávnych vzťahov a nositeľom povinností a záväzkov, ktoré boli prevedené zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ Zmluvou o predaji časti podniku uzavretej dňa 29. decembra 2016 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je akcionárom žalovaného 1/, ktorý vlastní 21 ks listinných akcií na meno (akcie č. A001 až A021) s menovitou hodnotou jednej akcie 87.727,-EUR, celková menovitá hodnota akcií oprávňujúci akcionára na hlasovanie je 1.842.267,-EUR (ďalej aj „Akcie IN“). TRICORN INVESTMENTS LIMITED je minoritným akcionárom žalovaného 1/. Pani V. O. bola od roku 1999 do roku 2015 členkou predstavenstva žalovaného 1/. Do roku 2015 bola generálnou riaditeľkou žalovaného 1/. V tom čase bolo v úschove žalovaného 1/ na základe zmluvy o úschove uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobcom 111ks kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie 16.597,-EUR (akcie č. 000016 až 000035 a 000040 až 000130), ku ktorým mal vlastnícke právo žalobca (ďalej aj „pôvodné akcie“). Pani O. mala k pôvodným akciám v sídle žalovaného 1/ prístup. V októbri 2015 došlo k odcudzeniu pôvodných akcií z trezoru, pričom existuje dôvodné podozrenie, že si ich prisvojila pani O., ktorá sama opakovanie vyhlásila, že pôvodné akcie má vo svojej dispozícii a že tieto údajne nadobudla od žalobcu, čo však žalobca dôrazne odmieta. Následne, vydávajúc sa za akcionára žalovaného 1/ predstierala konanie viacerých valných zhromaždení a následne sa domáhala zápisu zmien do obchodného registra. Uznesením Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru SR zo dňa 7.7.2016 boli voči pani O. vznesené obvinenia pre obzvlášť závažný zločin sprenevery a uznesením zo dňa 10.10.2016 bol skutok prekvalifikovaný na obzvlášť závažný zločin krádeže. Okresný súd Bratislava V v rozsudku zo dňa 22.6.2016 určil, že pani O. nebola a nie je akcionárom žalovaného 1/. V dôsledku toho boli pôvodné akcie dňa 1.7.2016 vyhlásené za neplatné a emitované nové akcie - Akcie IN, vlastnícke právo ku ktorým, prináleží žalobcovi, ktorý je skutočným akcionárom žalovaného 1/ spolu s minoritným akcionárom TRICORN INVESTMENTS LIMITED. Neplatné pôvodné akcie údajne predložila AAROW s.r.o., Laurinská 18, Bratislava, IČO: 47 598 701 (ďalej aj „AAROW“) na fiktívnom mimoriadnom valnom zhromaždení. Pôvodné akcie boli na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného 1/ dňa 16.7.2016 vyhlásené za neplatné a akcionárom boli vydané nové akcie, čo preukazuje aj zápis v obchodnom registri. Platnosť uznesení prijatých na uvedenom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 16.7.2016 nebola napadnutá. AAROW sa teda na fiktívnom mimoriadnom valnom zhromaždení preukazoval neplatnými pôvodnými akciami. Z výpisu zo zoznamu akcionárov žalovaného 1/ ku dňu 2.12.2016 , t. j. ku dňu kedy sa malo konať fiktívne mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnila výlučne AAROW ako údajný akcionár žalovaného 1/ vyplýva, že akcionármi žalovaného 1/ boli žalobca a TRICORN INVESTMENTS LIMITED, pričom zápis konkrétnej osoby ako akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatňovanie práv akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Pokiaľ nie je vlastník akcie zapísaný v zozname akcionárov, nemôže sa domáhať výkonu akcionárskych práv. AAROW konajúca prostredníctvom Mgr. JoJ. V. zorganizovala dňa 2.12.2016 za súčinnosti konateľa spoločnosti VertiCom s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 47207817 M.. Q. Š. fiktívne mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného 1/, na ktorom neplatne zmenila členov predstavenstva žalovaného 1/, t. j. došlo k odvolaniu T.. O. K. z funkcie predsedu predstavenstva a O. O. z funkcie podpredsedu predstavenstva a k nezákonnému vymenovaniu M.. B. V. za predsedu predstavenstva žalovaného 1/. Žaloba o neplatnosť uznesenia mimoriadneho zhromaždenia bola podaná na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 31Cb/184/2016, v ktorej bolo rozhodnuté Rozsudkom zo dňa 2.7.2019, v ktorom súd určil neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia a ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 4Cob/220/2019. AAROW mal pôvodné akcie nadobudnúť od V. O., ktorá ich mala nadobudnúť od žalobcu, avšak tieto nemohla nadobudnúť, nakoľko nebola uzavretá písomná zmluva o prevode akcií medzi žalobcom a V. O. v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. a nebol daný súhlas predstavenstva žalovaného 1/, čím bol porušený § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka a vtedy platné stanovy žalovaného 1/ v čl. X ods. 6 Stanov zo dňa 29.6.2009. - Pani O. mala mať vedomosť o tom, že uzaviera zmluvu s osobou, ktorá nie je oprávnená konať v mene žalovaného 1/. Pani O. nemala právo s pôvodnými akciami disponovať, keďže bola ich neoprávneným držiteľom. AAROW sa tak nikdy nemohla stať akcionárom žalovaného 1/. Voči V. O. bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin krádeže a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. - Žalovaný 1/ ako predávajúci konajúci prostredníctvom Mgr. V. a žalovaný 2/ ako kupujúci konajúci prostredníctvom p. Denisy O.Z. uzatvorili neplatnú Zmluvu o prevode časti podniku zo dňa 29.12.2016 s mienenou účinnosťou dňa 1.1.2017 (ďalej aj „Zmluva“). - Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodnil najmä tým, že je ako akcionár žalovaného 1/ priamo dotknutý právnym úkonom, ktorým sa neplatne previedlo vlastnícke právo k časti podniku na žalovaného 1/. Dôsledkom prevedenia vlastníkom práva je ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaného 1/. Keďže hodnota Akcií IN vo vlastníctve žalobcu je závislá od hospodárenia žalovaného 1/, predaj časti podniku a s tým spojené ukončenie podnikateľskej činnosti žalovaného 1/ bude mať z dlhodobého hľadiska zásadne nepriaznivý vplyv na hodnotu Akcií IN vo vlastníctve žalobcu ako aj na budúcu výšku podielu žalobcu na zisku žalovaného 1/. - Žalobca tvrdil, že Zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. - Zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola podpísania prostredníctvom p. V., ktorý nikdy nebol a nie je platne zvoleným predsedom predstavenstva žalovaného 1/. Pri uzavretí zmluvy teda nekonal za žalovaného 1/ jeho štatutárny orgán, nakoľko p. V. nebol platne zvolený za predsedu predstavenstva žalovaného 1/. Na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného 1 sa dňa 2.12.2016 nezúčastnil žiaden akcionár žalovaného 1/. - Nakoľko je na schválenie predaja časti podniku potrebné uznesenie valného zhromaždenia žalovaného 1/ podľa § 187 ods. 1 písm. j) Obchodného zákonníka, ani táto podmienka nebola splnená, nakoľko žalobca ani TRICORN INVESTMENTS LIMITED sa nezúčastnili v danom období valného zhromaždenia žalovaného 1/, ktoré by malo v programe schválenie prevodu podniku na žalovaného 2/. Žalovaný 1/ v konaní potvrdil, že rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení Zmluvy neexistuje. Absencia schválenia spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. - Nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu, ktorú vyžaduje § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda Zmluva je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonne absolútne neplatná, nakoľko v čase podpisu Zmluvy neexistovali prílohy, ktoré mali obsahovať predmet zmluvy, t. j. popis časti podniku. - Keďže v čase podpisu Zmluvy nebolo zrejmé, čo je obsahom Zmluvy, čo je prevádzanou časťou podniku, Zmluva je neurčitým právnym úkonom a teda neplatným. Zmluva nebola uložená v Zbierke listín a predaj nebol zverejnený v Obchodnom vestníku. 3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o predaji podniku je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o. i. patrí aj určenie podniku, ktoré musí byť presné a určité. Podľa § 487 Obchodného zákonníka je možné predať len časť podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku podniku vymedzenú v § 7 Obchodného zákonníka (v znení ku dňu podpisu zmluvy). Podľa judikatúry samostatnou organizačnou zložkou je časť podniku, v ktorej je vedené samostatné účtovníctvo, ktorá sa týka tejto zložky, z ktorého predovšetkým vyplýva, ktoré veci, práva alebo iné majetkové hodnoty slúžia prevádzke tejto časti podniku (Rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 1199/98 z 7.9.1999). Samostatnou organizačnou zložkou sa rozumie tiež ucelená a samostatne hospodáriaca časť podniku, ktorá vyvíja v rámci podniku relatívne samostatnú činnosť a má samostatne vyčlenené určité prostriedky, ako budovy, stroje a najmä priestory (Rozsudok NS ČR z 25.5.2001, sp. zn. 21Cdo 1323/2000). Súdu prvej inštancie neboli v rámci dokazovania predložené prílohy Zmluvy ani odovzdávací/preberací protokol, ani účtovná alebo tzv. „iná“ evidencia časti podniku, ani zápisnica o prevzatí podniku, zo samotnej Zmluvy súd nezistil dostatočne určitú špecifikáciu časti podniku, ktorá je predmetom predaja, t. j. pre neurčitosť nemožno vymedziť časť podniku, ktorá je predmetom predaja, nemožno určiť rozsah hnuteľných vecí, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom, rozsah tzv. všetkých práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov súvisiacich s predávanou časťou podniku a teda zistiť špecifikáciu časti podniku. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že bližšia špecifikácia nie je preukázaná ani zo žiadnych iných listín založených v súdnom spise a teda nemožno zistiť obsah vôle predávajúceho a kupujúceho, keďže nie je zrejmé vymedzenie predmetu Zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že Zmluva je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatného právneho úkonu tak nemohlo dôjsť k predaju časti podniku z predávajúceho na kupujúceho. Súdu nebolo tvrdené ani preukázané, že k zápisu o predaji podniku alebo jeho časti (jedná sa o kogentné ustanovenie zákona) došlo ani že došlo k zverejneniu oznámenia o zápise predaja časti podniku v Obchodnom vestníku. V zmysle ustálenej judikatúry preto postačuje, ak súd rozhodne na podklade neplatnosti z jedného tvrdeného dôvodu, ak tento považuje za preukázaný. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 54/2019 z 11.2.2020 všeobecný súd nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, musí však reagovať na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. 4. O návrhu žalovaného 2/ na prerušenie súdneho konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 162 ods. 3, CSP tak, že návrh zamietol ako nedôvodný. Tvrdenia žalovaného 2/ v návrhu na prerušenie konania súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaný 2/ nepreukázal súdu existenciu dôvodov podľa § 162 ods. 1, písm. a), b), c) CSP na prerušenie konania. V zmysle § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Orgány činné v trestnom konania teda nenahrádzajú rozhodnutie súdu prvej inštancie v obchodných sporoch, žalovaný 2/ neoznačil dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, resp. neoznačil veci, ktoré majú byť v zmysle § 189 CSP predložené na zistenie skutkového stavu, žalovaný 2/ nepreukázal súdu, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani splnenie predpokladov podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Vzhľadom na uvedené, ako aj procesnú pasivitu žalovaného 2/ súd prvej inštancie návrh zamietol v súlade § 162 ods. 3, CSP. 5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2017, v znení zmeny žaloby pripustenej Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.1.2020, domáhal určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k vyššie uvedenej časti podniku, a to z dôvodu, že žalobca má byť akcionárom žalovaného 1/, údajne vlastniacim 21 kusov listinných akcií na meno. Ako už žalovaný 2/ uviedol žalobca nebol účastníkom tohto právneho úkonu, pričom ani nemá žiadny právny záujem na výsledku súdneho sporu. Žalobca naviac nebol v čase podanie žaloby a ani v súčasnosti nie je akcionárom žalovaného 1/, teda absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby. Je zarážajúci záver súdu podľa ktorého ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na základe zoznamu akcionárov ku dňu 2.12.2016, pričom v obdobnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn.: 26Cb/57/2017 bolo v uznesení zo dňa 11.10.2021 konštatované súdom, že výpis z Centrálneho depozitára cenných papierov SR ako dôkaz nie je relevantný pre preukázania vlastníckeho práva k akciám. Je teda možné dôvodne predpokladať, že rôzne súdy pri hodnotení totožných dôkazov v rámci zásady voľnej úvahy dospeli k odlišným záverom, čo v konečnom dôsledku vedie k právnej neistote, nepredvídateľnosti a nekonzistentnosti súdnych rozhodnutí. Posúdenie tohto dokazuje pri tom podstatné pre posúdenie vecnej legitimácie žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 192/2004. Podľa názoru žalovaného 2/ je nepochybné, že žalobca nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorého určenia sa v konaní domáha (tými boli žalovaní 1/ a 2/), a v čase podania žaloby až doposiaľ nebol a ani nie je akcionárom žalovaného 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný a zároveň neexistuje ani jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Žalovaný 2/ má za to, že odôvodnenie Rozsudku je napriek jeho rozsiahlosti arbitrárne a zjavne neodôvodnené. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/ podaním zo dňa 11.1.2022 s tým, že považuje odvolacie námietky za nedôvodné. Žalovaný 2/ uplatnil predmetnú námietku až po uplynutí súdom stanovenej lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a žalobca je v predmetnej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd na pojednávaní dňa 4.12.2019 určil stranám 30-dňovú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Žalovanému 2/ súd zároveň doručil aj prípis zo dňa 23.1.2020, v ktorom ho vyzval, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uplatnil procesné a hmotnoprávne námietky, ako aj prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a to do 30 dní, pričom bol poučený, že na neskôr predložené vyjadrenie súd nebude prihliadať. Uviedol, že žalovaný 2/ sa v priebehu konania nezúčastnil ani na jednom pojednávaní, nevyjadril sa riadne k platnosti Zmluvy o prevode podniku, nepredložil Zmluvu o prevode podniku s prílohami, nenavrhol dokazovanie konkrétnymi listinami, nenavrhol výsluch svedka, príp. znalecké alebo iné dokazovanie a lehote určenej súdom neuplatnil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku (bod 18. Rozsudku). Žalovaný 2/ svoje tvrdenia o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nepreukázal, t.j. nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný 2/ uviedol tvrdenia o údajnej absencii aktívnej legitimácie žalobcu až dňa 28.9.2021 vo svojom písomnom podaní „Vyjadrenie Žalovaného v 2. rade“, t.j. po uplynutí súdom určenej lehoty a na jeho vyjadrenie teda nie je možné prihliadať. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu správne konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na základe dôkazov predložených žalobcom: z (i) výpisu zo zoznamu akcionárov žalovaného 1/ zo dňa 2.12.2016 a (ii.) z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej ako „KS BA“) sp. zn. 4Cob/220/2019 zo dňa 20.8.2020. Podľa názoru žalobcu je naliehavý právny záujem žalobcu daný, tak ako to konštatoval v Rozsudku súd prvej inštancie, nakoľko žalobca je akcionárom žalovaného 1/ a teda ma záujem na hospodárskom výsledku (podiele na zisku) žalovaného 1/. Žalovaný 2/ neuvádza, v čom podľa jeho názoru spočíva arbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť Rozsudku. Žalobca má za to, že Rozsudok je náležite odôvodený a odpovedá na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby Rozsudok ako vecne správny potvrdil. 7. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ vyjadril podaním zo dňa 7.1.2022, v ktorom uviedol, že okruh akcionármi žalovaného 1/ v súčasnosti sú INVESTMENTS NOMINEES, INC. a TRICORN INVESTMENTS LIMITED. Žalobca je akcionárom žalovaného 1/, a disponuje naliehavým právnym záujmom v tomto konaní. V dôsledku činnosti právoplatne obvinených osôb došlo aj k nezákonnému prevodu majetku žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a to na základe úkonov osoby, ktorá nemohla žalovaného 1/ zastupovať, keďže B. V. nebol platne zvoleným predsedom predstavenstva žalovaného 1/. O tejto skutočnosti už právoplatne rozhodli súdy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 31Cb/184/2016 resp. Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/220/2019. Žalovaný 1/ si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že jediná konateľka a spoločníčka žalovaného 2/ a právoplatne obvinená osoba v trestných konaniach súvisiacich s kauzou Technopol mala preukázateľnú vedomosť, že pri podpise zmluvy o prevode časti podniku zastupuje žalovaného 1/, ktorá nebola platne zvolená za predsedu predstavenstva. Žalovaný 2/ nepredložil v ani jednom konaní dôkazy, ktoré by preukazovali opak tvrdení a dôkazov žalobcu, t.j., že žalobca nie je akcionárom žalovaného 1/ čo konštatuje aj súd v Rozsudku. Žalovaný 1/ navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 2/, vyjadrením žalobcu a žalovaného 1/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v súlade s § 380 ods. 1, C.s.p. 11. Odvolací súd podané odvolanie žalovaného 2/ proti výroku I. rozsudku odmietol súlade s § 386 pís. c, CSP, pretože v súlade s § 357 CSP odvolanie voči rozhodnutiu súdu ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, nie je prípustné. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného 2/ proti výrokom II. a III. dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vecne správne rozhodol tak, že žalovaný 1/ má vlastnícke právo k časti podniku, ku ktorej bolo vlastnícke právo neplatne prevedené Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 29. decembra 2016 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim. 13. Z odôvodnenia rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal na základe vykonaného dokazovania za riadne preukázané, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný (bod. 15. napadnutého rozsudku). V úschove žalovaného 1/ na základe zmluvy o úschove uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobcom bolo 111ks kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie 16.597,-EUR ( staré akcie č. 000016 až 000035 a 000040 až 000130), ku ktorým mal vlastnícke právo žalobca. Okresný súd Bratislava V v rozsudku zo dňa 22.6.2016 určil, že pani O. nebola a nie je akcionárom žalovaného 1/. V dôsledku toho boli pôvodné akcie dňa 1.7.2016 vyhlásené za neplatné a emitované nové akcie - Akcie IN, vlastnícke právo ku ktorým, prináleží žalobcovi, ktorý je skutočným akcionárom žalovaného 1/ spolu s minoritným akcionárom TRICORN INVESTMENTS LIMITED. Na základe dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca je akcionárom žalovaného 1/, ktorý vlastní 21 ks listinných akcií na meno (nové akcie č. A001 až A021) s menovitou hodnotou jednej akcie 87.727,-EUR čím je daná jeho aktívna legitimácia v konaní a to ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku. S odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a vecne správne posúdil aj naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení (bod 17. napadnutého rozsudku). S odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje pretože z postavenia žalobcu ako akcionára žalovaného 1/, ktorý má záujem na podnikaní žalovaného 1/, na hospodárskom výsledku a teda na podiele na zisku žalovaného 1/, na zistení stavu majetku žalovaného 1/ a preto sú splnené požiadavky naliehavého právneho záujmu § 137 c) CSP na rozhodovanie o žalobe o určení, či tu právo je alebo nie je. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu sú vzhľadom na vyššie citované právne závery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody žalovaného 2/ nedôvodné a nie sú spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu. 15. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Výsluch navrhnutých svedkov zo strany žalovaného sa preto javí ako nadbytočný a nehospodárny. V súlade s vyššie cit. rozhodnutiami ( ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04) je odvolací súd toho názoru, že skutkový stav zistený na základe dokazovania pred súdom prvej inštancie zistený dostatočne pre rozhodnutie o podanej žalobe. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 18. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).