{"guid": "75079061-9bda-4ea2-ac85-40c629226cbf:367679f3-8342-4c59-aee3-65fee2735aaf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1", "spisova_znacka": "2Cob/98/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/98/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 2Cob/98/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1", "identifikacne_cislo": "1117200690", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-156.odsek-4", "nazov": "§ 156 ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-156.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/566#paragraf-20", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-21", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-156", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/367679f3-8342-4c59-aee3-65fee2735aaf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/98/2025\n1117200690\n25. 11. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1117200690.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX.X.XXXX,\nbytom K. J. XXXX/XX, XXX XX B. proti žalovanému v 1. rade: INVESTMENTS NOMINEES, INC.,\n113 Barksdale Professional Center, Newark, Delaware, DE 19711-3258, USA, reg. č.: 3159158,\nzastúpenému: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava a žalovanému v 3.\nrade: TECHNOPOL SERVIS, a.s., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 700 840, zastúpenému AK\nTomáš Nemček, s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 258 926, o určenie vlastníctva k akciám, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/3/2017-1713 zo dňa 28.9.2021\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/3/2017-1713 zo dňa\n28.9.2021 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaným v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 30Cb/3/2017-1713\nzo dňa 28.9.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že žalobu zamietol a vo\nvýroku II priznal žalovaným v 1. a 3. rade voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na tunajší súd dňa\n13.1.2017 žiadal pôvodný žalobca AAROW s.r.o., aby súd určil žalovanému v 1. rade povinnosť\nzdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k odplatnému alebo bezodplatnému nakladaniu s akciami\nžalovaného v 3. rade alebo uzatvoriť zmluvu o predaji časti podniku alebo podniku, ktorej predmetom\nsú aj akcie žalovaného v 3. rade a zdržať sa výkonu hlasovacích práv na VZ žalovaného v 3. rade\nspojených s akciami žalovaného v 3. rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne\nžiadal žalobca uložiť pôvodnému žalovanému v 2. rade TRICORN INVESTMENT LIMITED povinnosť\nzdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k odplatnému alebo bezodplatnému nakladaniu s akciami\nžalovaného v 3. rade alebo uzatvoriť zmluvu o predaji časti podniku alebo podniku, ktorej predmetom\nsú aj akcie žalovaného v 3. rade a zdržať sa výkonu hlasovacích práv na VZ žalovaného v 3. rade\nspojených s akciami žalovaného v 3. rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca\ntiež žiadal určiť povinnosť žalovanému v 3. rade zdržať sa vyplácania dividend žalovanému v 1. a\nv 2. rade ako akcionárom žalovaného v 3. rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\nPodaním doručeným súdu dňa 22.5.2017 zobral pôvodný žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade\nv celom rozsahu späť a súčasne podal žalobu vo veci samej, ktorou žiadal aby súd určil, že pôvodný\nžalobca je akcionárom žalovaného v 3. rade a vlastníkom akcií spoločnosti v počte 111 ks kmeňových\n\nlistinných akcií série A znejúcich na meno, čísla v nepretržitom rade 000016 až 00035 a 000040 až\n000130 v menovitej hodnote 1 akcie 16.597,- Eur vydaných žalovaným v 3. rade. Ďalej žiadal aby súd\nprvej inštancie určil, že akcie emitované žalovaným v 3. rade v počte 24 ks kmeňových listinných akcií\nna meno s menovitou hodnotou jednej akcie 87.717,- Eur a 2 ks kmeňových listinných akcií na meno\ns menovitou hodnotou jednej akcie 34.381,- Eur sú neplatné a priznať náhradu trov konania. Súd prvej\ninštancie svojim uznesením zo dňa 25.5.2017 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.\n3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že zo žaloby zistil, že žalobca dňa 30.6.2015\nnadobudol od žalovaného v 1. rade 111 ks kmeňových listinných akcií série A znejúcich na meno, čísla\nv nepretržitom rade 000016 až 00035 a 000040 až 000130 v menovitej hodnote jednej akcie 16.597,Eur vydaných žalovaným v 3. rade, čím sa stal majoritným akcionárom žalovaného v 3. rade. Druhým\nminoritným akcionárom žalovaného v 3. rade bol pôvodný žalovaný v 2. rade. Prevod akcií zo žalovaného\nv 1. rade na žalobcu bol schválený rozhodnutím predstavenstva žalovaného v 3. rade zo dňa 30.6.2015.\nAkcie boli zo strany žalovaného v 1. rade na žalobcu prevedené rubopisovaním a odovzdaním dňa\n30.6.2015. Prevod bol registrovaný CDCP formou zmeny akcionára v zozname akcionárov žalovaného\nv 3. rade. Na základe zmluvy o kúpe akcií zo dňa 11.12.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodným\nžalobcom AAROW s.r.o. sa majiteľom akcií stal pôvodný žalobca AAROW s.r.o., ktorý po nadobudnutí\nakcií zvolal valné zhromaždenie žalovaného v 3. rade, na ktorom bolo rozhodnuté o zmene štatutárneho\norgánu žalovaného v 3. rade a zmene sídla spoločnosti. Pôvodný žalobca uviedol, že dňa 19.7.2016 bol\nv obchodnom registri uskutočnený zápis, v zmysle ktorého žalovaný v 3. rade vydal 24 ks kmeňových\nlistinných akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 87.727,- Eur a 2 ks kmeňových listinných\nakcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 34.381,- Eur. Podľa tvrdenia pôvodného žalobcu,\nžalobca ako majoritný akcionár žalovaného v 3. rade nemal akúkoľvek vedomosť o zrušení pôvodných\nakcií prípadne o ich nahradení inými akciami a nebol pozvaný na žiadne valné zhromaždenie žalovaného\nv 3. rade. Z toho dôvodu žiadal pôvodný žalobca popri určení vlastníctva k pôvodným akciám druhým\nvýrokom určiť neplatnosť \"nových\" akcií žalovaného v 3. rade. Z návrhu pôvodného žalobcu zo dňa\n25.9.2020 súd prvej inštancie tiež zistil, že dňa 24.9.2020 uzatvoril pôvodný žalobca AAROW s.r.o. a\nžalobca Dohodu o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2015 a teda dňom 24.9.2020 prestal byť pôvodný\nžalobca AAROW s.r.o. nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore a aktívne legitimovaným sa stal\nžalobca. Uznesením zo dňa 5.10.2020 preto súd prvej inštancie pripustil aby do konania na strane\nžalobcu vstúpila L. X. namiesto pôvodného žalobcu AAROW s.r.o.\n4. Žalovaný v 1. rade v rámci procesnej obrany uviedol, že žalovaný v 3. rade je akciovou spoločnosťou\na jeho základné imanie vo výške 2.174.210,- Eur bolo pred 16.6.2016 rozdelené na 130 ks kmeňových\nakcií v listinnej podobe na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 16.597,- Eur a 5 ks kmeňových\nlistinných akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 3.320,- Eur. Žalovaný v 1. rade vlastnil 111 ks\nakcií zodpovedajúcich 84,73% všetkých akcií žalovaného v 3. rade a pôvodný žalovaný v 2. rade vlastnil\n19 ks akcií zodpovedajúcich 15,27% základného imania žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 1. rade ďalej\nuviedol, že akcie boli vydané ako listinné na meno a na základe zmluvy o úschove uzatvorenej medzi\nžalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade uložené v trezore v sídle žalovaného v 3. rade. Podľa tvrdenia\nžalovaného v 1. rade, niekedy v priebehu mesiaca október 2015 došlo k odcudzeniu akcií z trezoru\na existuje dôvodné podozrenie, že akcie si prisvojil žalobca, ktorý následne akcie predal pôvodnému\nžalobcovi. Žalovaný v 1. rade dôrazne odmietol, že by žalobca nadobudol akcie od žalovaného v 1.\nrade. Následne žalobca, vydávajúci sa za akcionára žalovaného v 3. rade uskutočnil viacero VZ a\ndomáhal sa zápisu zmien v obchodnom registri. Po tom, čo sa žalovaný v 1. rade a pôvodný žalovaný\nv 2. rade neúspešne domáhali vydania akcií od žalovaného v 3. rade a žalobcu, sa predstavenstvo\nžalovaného v 3. rade rozhodlo riešiť situáciu zmenou stanov žalovaného v 3. rade, v dôsledku ktorej\ndošlo k zmene počtu a menovitej hodnoty akcií žalovaného v 3. rade. V dôsledku toho musela byť\nzabezpečená výmena pôvodných akcií žalovaného v 3. rade za nové akcie. Za týmto účelom zvolalo\npredstavenstvo žalovaného v 3. rade MVZ, na ktorom akcionári rozhodli o zmene stanov spoločnosti,\npri nahradení pôvodných akcií novými nedošlo k zmene základného imania žalovaného v 3. rade ani k\nžiadnemu prevodu akcií. Podiely akcionárov zostali zachované v pôvodnej výške. Akcionári boli vyzvaní\nna predloženie pôvodných akcií žalovaného v 3. rade za účelom ich výmeny za nové akcie, k čomu však\nnedošlo a preto predstavenstvo žalovaného v 3. rade dňa 1.7.2016 vyhlásilo pôvodné akcie za neplatné.\nNa základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n\n5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 20, § 21 ods. 1 a ods. 2 z. č.\n566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, ďalej na § 156 ods. 4 z. č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) a § 191 ods. 1 a § 218 ods. 1\nz. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného\nregistra žalovaného v 3. rade, zo stanov žalovaného v 3. rade a zo zhodného vyhlásenia strán sporu zistil,\nže pôvodné akcie žalovaného v 3. rade, ktoré boli pred 30.6.2015 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade,\nsú kmeňovými listinnými akciami a boli vystavené na žalovaného v 1. rade, ako ich prvého vlastníka.\nZa nesporné mal súd prvej inštancie vlastníctvo predmetných pôvodných akcií žalovaným v 1. rade do\n30.6.2015. Ako sporné v konaní žalobca aj žalovaní označili vlastníctvo pôvodných akcií žalovaného\nv 3. rade, ktoré boli pred 30.6.2015 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že\nžalobca mohol svoju aktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti nových akcií odvodiť len z úspešného\nurčenia vlastníctva k pôvodným akciám, súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal len otázkou určenia\nvlastníctva k pôvodným akciám.\n6. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že nevyhnutným predpokladom úspechu\nako pôvodného žalobcu tak aj žalobcu, v konaní o určenie vlastníctva pôvodných akcií vo vlastníctve\nžalovaného v 3. rade, je preukázanie ich reálneho vlastníctva žalobcom. Tak pôvodný žalobca, ako\naj žalobca v konaní preukazovali vlastníctvo predmetných akcií len výpismi z CDCP. Súd prvej\ninštancie však konštatuje, že CDCP vykoná zmenu zápisu vlastníctva akcií len na základe návrhu\nštatutára akciovej spoločnosti. Vzhľadom na mediálne známy charakter prevzatia, ktoré aj vzhľadom\nna prebiehajúce trestné konania možno označiť ako nepriateľské a skutočnosť, že predstavenstvo\nžalovaného v 3. rade, ktoré návrh na CDCP podalo, bolo menované na VZ žalovaného v 3. rade zo dňa\n2.12.2016, ktorého uznesenia boli rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. vyhlásené za neplatné, súd\nprvej inštancie preto výpisy z CDCP vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie vlastníctva pôvodných\nakcií žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie tiež ako nedostatočné na preukázanie vlastníctva a\nzákonného prevodu vyhodnotil predložené - Zmluva o kúpe akcií z 11.12.2015 a Dohoda o zrušení\nkúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2015 zo dňa 24.9.2020, nakoľko v zmysle § 156 ods. 4 ObZ v spojitosti\ns §§ 20 a 21 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z je listinná akcia na meno prevoditeľná len rubopisom\na fyzickým odovzdaním akcie ako cenného papiera. Zmluva resp. dohoda len osvedčuje právny titul\nprevodu vlastníctva a cenu za prevod a teda bez preukázania držby a sledu rubopisov nepreukazuje\nzákonné vlastníctvo.\n7. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo\npredmetných akcií tým, že nepreukázal ich existenciu a držbu a súčasne nepreukázal ich nadobudnutie\ncez nepreukázanie ich riadneho postupného rubopisovania a odovzdania. Na osvedčenie vlastníctva\npredmetných akcií žalobcom by v konaní muselo byť predložené v origináli alebo overenej fotokópii\nvšetkých 111 ks pôvodných akcií a každá z nich by musela byť opatrená 3 rubopismi - prvý rubopis\nžalovaný v 1. rade na žalobcu, následne rubopis žalobca - pôvodný žalobca a v závere rubopis\npôvodný žalobca - žalobca. Nepreukázaním držby a riadneho nadobudnutia vlastníctva žalobcu žalobca\nnesplnil základný predpoklad preukázania vlastnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby o určenie\nvlastníctva k predmetným akciám. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné\nbremeno preukázania základu svojho nároku tým, že nepreukázal držbu predmetných akcií a teda ani\nich riadne rubopisovanie tým, že nepredložil akcie ako relevantný dôkaz preukazujúci jeho nárok. Z\nvykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť\na nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti určenia vlastníctva k sporným akciám tým, že nepreukázal ich\nfyzickú držbu a riadne prevody vlastníctva v súlade s § 156 ods. 4 OBZ a preto súd prvej inštancie\nzamietol žalobu v časti prvého výroku. Tým, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na určenie\nvlastníctva k pôvodným akciám, súčasne nepreukázal dostatok svojho naliehavého právneho záujmu\nna určení neplatnosti nových akcií a preto súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti druhého výroku.\nLen v prípade úspechu žalobcu v prvom výroku žaloby a cez určenie vlastníctva žalobcu k pôvodným\nakciám by mal žalobca dostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nových akcií.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 CSP a rozhodol tak, že žalovaní boli vo veci úspešní v celom rozsahu a preto im súd prvej\ninštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\n\n§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a\nzároveň, aby mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že bez jeho zavinenia nebolo možné predložiť originálne\nvyhotovenia ani osvedčené fotokópie pôvodných akcií požadovaných súdom prvej inštancie z dôvodu, že\nv tomto postupe bráni žalobcovi uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/120/2019 zo dňa\n10.10.2019 o nariadení neodkladného opatrenia, na základe ktorého bola žalobcovi uložená povinnosť\nzdržať sa vstupu na nehnuteľnosti, v ktorých nebytových priestoroch sa predmetné originály pôvodných\nakcií nachádzajú. Žalobca ďalej uviedol, že upovedomil súd prvej inštancie o tom, že nie je možné z\nobjektívnych dôvodov originály akcií predložiť a z toho dôvodu žiadal súd prvej inštancie o prerušení\nkonania, avšak súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel a namiesto tejto skutočnosti, podľa názoru\nžalobcu, predčasne rozhodol vo veci samej a žalobu zamietol. Žalobca je názoru, že pokiaľ by získal tieto\ndôkazy na podporu svojich tvrdení, porušil by tým vyššie uvedené neodkladné opatrenie a porušil by tým\nsúdom uloženú povinnosť. Žalobca nevie sám zvrátiť, ani pri najlepšej vôli, túto skutočnosť a napriek\ntomu sa súd prvej inštancie nezaoberal návrhom na prerušenie tohto konania. Takýmto postupom, podľa\nžalobcu, boli porušené procesné práva žalobcu a právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie\nnevykonal žiadne navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a poukázal na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019, v zmysle ktorého „ak všeobecný súd\nnevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania\nspornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca\nrozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,\nže dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Žalobca preto zastáva názor, že súd\nprvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré boli spôsobilé priniesť ďalšie\nrelevantné zistenia, keďže takýmto postupom sťažil resp. úplne znemožnil dôkaznú pozíciu žalobcu, čo\nnespravodlivo viedlo k údajnému neuneseniu dôkazného bremena a tiež sa neodôvodnene vzdialil od\nželanej miery zistenia skutkového stavu.\n11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 3. rade, keď uviedol, že považuje argumentáciu žalobcu\nza nesprávnu, iracionálnu, irelevantnú a absurdnú. Žalovaný v 3. rade uviedol, že konanie prebieha\nod roku 2017, pričom ani pôvodný žalobca a ani súčasný žalobca neboli schopní predložiť originál\nalebo fotokópie pôvodných akcií žalovaného v 3. rade a ani iným relevantným spôsobom podložiť\nuplatňovaný nárok. V zmysle ustanovení CSP o koncentrácii konania, ak si pôvodný žalobca a aktuálny\nžalobca nevedia splniť svoju povinnosť predložiť relevantné dôkazy, nemožno odpustiť nesplnenie\ntejto povinnosti, keďže žalobca resp. pôvodný žalobca iniciovali toto konanie. Žalovaný v 3. rade tiež\nuviedol, že tvrdenie žalobcu, že nemôže predložiť uvedené akcie z dôvodu existencie neodkladného\nopatrenia je absurdné, pričom poukázal na to, že v danej nehnuteľnosti, v ktorej sa majú nachádzať akcie\nžalobcu, vykonáva správu správca, ktorý nebol ani raz požiadaný žalobcom, aby jej boli sprístupnené\npriestory, v ktorých sa majú tieto akcie nachádzať. Žalovaný v 3. rade zastáva názor, že ak by žalobca\nšpecifikoval správcovi priestor, v ktorom sa majú nachádzať, tento by ich vyhľadal a zaslal súdu prvej\ninštancie. Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobca nevykonal žiadnu aktivitu na zabezpečenie akcií zo\nzaistených nehnuteľností, pričom existencia neodkladného opatrenia nepredstavuje neprekonateľnú\nprekážku zaistenia týchto akcií. Žalobca nepreukázal, podľa názoru žalovaného v 3. rade, dôkazné\nbremeno zabezpečenia akcií, alebo preukázania konania, ktoré by k ich zabezpečeniu smerovalo. Na\nzáklade uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správne potvrdil a priznal mu nárok na trovy odvolacieho konania vo výške 100%.\n12. Na odvolanie žalobcu reagoval svojim vyjadrením aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že žiada, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a tiež si uplatnil nárok\nna náhradu trov konania. V prípade argumentu, že predmetné akcie by sa mali nachádzať v budove\nTechnopolu žalovaný v 1. rade uviedol, že túto obranu považuje za vykonštruovanú a účelovú, pretože\nkúpna zmluva zo dňa 11.12.2015 medzi žalobcom a pôvodným žalobcom, bola zrušená na základe\nDohody o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 24.9.2020. Žalovaný v 1. rade taktiež poukázal na to, že akcie,\nktoré má mať údajne žalobca vo svojom vlastníctve sú neplatné a nespájajú sa s nimi žiadne majetkové,\nhlasovacie ani iné práva a povinnosti voči žalovanému v 3. rade a nezakladajú postavenie žalobcu ako\nakcionára tohto žalovaného. Žalovaný v 1. rade poukázal tiež na to, že žalobca v odvolaní namieta, že\nsúd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, avšak žalobca v konaní navrhoval výlučne\n\nvýsluchy svedkov. Vlastníctvo akcií mal žalobca preukázať predložením akcií s príslušným rubopisom\na zmluvou o prevode akcií, pričom žalovaný v 1. rade zastáva názor, že žalobca nemôže preukazovať\nvlastníctvo akcií výlučne svedeckými výpoveďami. Je preto možné dospieť k záveru, že žalobca v konaní\nnepredložil akcie a preto nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaný.\n13. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/36/2022-1767 rozsudok Okresného súdu Bratislava\nI č. k. 30Cb/3/2017-1713 zo dňa 28.9.2021 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\n14. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom III. ÚS 232/2025-52 rozhodol, že Uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/36/2022 z 15. augusta 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň rozhodol, že Uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/36/2022 z 15. augusta 2024 zrušuje a vec vracia Krajskému\nsúdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n15. Ústavný súd v odôvodnení uviedol, že z napadnutého uznesenia vyplýva, že dôvodom na zrušenie\nrozsudku okresného súdu a vrátenie veci súdu prvej inštancie je jedine to, že okresný súd o návrhu\nžalobkyne na prerušenie konania nerozhodol vo výroku rozsudku a následne tento výrok neodôvodnil.\nSúd považoval za nepostačujúce rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania len v zápisnici z\npojednávania. Z odvolania vyplýva, že žalobca napáda predovšetkým to, že súd nevykonal navrhnuté\ndôkazy, ako aj záver okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca v odvolaní\nnenapádal to, že okresný súd o jeho návrhu na prerušenie konania nerozhodol vo výroku rozsudku, ani\nto, že v rozsudku absentuje odôvodnenie chýbajúceho výroku. Krajský súd preto postupoval v rozpore\ns § 380 CSP, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Nad rámec odvolania môže\nsúd prihliadnuť len na vady týkajúce sa procesných podmienok, čo však nie je tento prípad. Ústavný\nsúd v žiadnom prípade nelegitimizuje postup súdov, ktorý nie je v súlade so zákonom, avšak odvolacie\ndôvody sú pre súd priestorom, v rámci ktorého môže konať (rovnako IV. ÚS 239/2025).\n16. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu doručil žalovaný v 3. rade vyjadrenie, v ktorom zhrnul\nzávery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré sú pre Krajský súd v Bratislave v ďalšom\nkonaní právne záväzné. Má za to, že z právneho názoru Ústavného súdu je zrejmé, že na absenciu\nodôvodneného výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v Rozsudku nesmie odvolací súd pri\nopätovnom prejednaní odvolania prihliadať (§ 380 v spojení s § 365 ods. 3 CSP), nakoľko uvedená\nargumentácia v samotnom odvolaní žalobcu absentuje. Uviedol, že otázka vlastníctva akcií už bola\nprávoplatne vyriešená v súvisiacom spore vedenom pred OS BA I pod sp. zn. 31Cb/184/2016, v\nktorom súdy vyslovili významné právne závery, ktoré sú priamo aplikovateľné na otázku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu v tomto konaní.\n17. Dňa 13.11.2025 žalobca doplnil dôkazy s tým, že predložil Zápisnicu o výsluchu osoby P.. P. B., ktorý\nsa uskutočnil dňa 24.9.2025 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (ďalej iba Zápisnica). Poukázal na str. 3 Zápisnice, v\nktorej vyšetrovateľ uviedol odpoveď podozrivého: „Z vyšetrovania bolo zjavné, že tieto akcie aj keď na\nrubopise neboli uvedené mená či už pána X. alebo pani X., boli majetkom, resp. v držbe manželov X. za\núčelom vykonávania príslušných akcionárskych práv.“ Žalobca uviedol, že zároveň predkladá do spisu\nfotokópie 111 ks kmeňových listinných akcií, nepredloženie ktorých bolo dôvodom zamietnutia žaloby.\nMá za to, že vzhľadom na to, že žalobca nadobudol Zápisnicu až 4.11.2025 a až v súčasnosti sa mu\npodarilo získať akcie (neodkladné opatrenie zaniklo), je možné tento dôkaz vykonať aj v odvolacom\nkonaní. Dňa 20.11.2025 žalobca zaslal vyjadrenie k aktuálnemu stavu konania s tým, že upriamil\npozornosť na predloženie dôkazov, ktoré nemohol použiť bez svojho zavinenia v prvoinštančnom konaní.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom\na dôvodom odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia\nrozsudku (25.11.2025) bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke\nKrajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.11.2025.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k\nzáveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n\n19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je určenie, že pôvodný žalobca (AAROW\ns.r.o., IČO: 47 598 701) je akcionárom žalovaného v 3. rade a vlastníkom akcií spoločnosti v počte 111\nks kmeňových listinných akcií série A znejúcich na meno, čísla v nepretržitom rade 000016 až 00035 a\n000040 až 000130 v menovitej hodnote 1 akcie 16.597,- EUR vydaných žalovaným v 3. rade a určenie,\nže akcie emitované žalovaným v 3. rade v počte 24 ks kmeňových listinných akcií na meno s menovitou\nhodnotou jednej akcie 87.717,- EUR a 2 ks kmeňových listinných akcií na meno s menovitou hodnotou\njednej akcie 34.381,- EUR sú neplatné. Uznesením zo dňa 25.5.2017 bolo konanie voči žalovanému v\n2. rade zastavené. Ako sporné súd prvej inštancie označil vlastníctvo pôvodných akcií žalovaného v 3.\nrade, ktoré boli pred 30.6.2015 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Konštatoval, že žalobca mohol svoju\naktívnu legitimáciu na určenie neplatnosti nových akcií odvodiť len z úspešného určenia vlastníctva k\npôvodným akciám, preto sa prioritne zaoberal otázkou určenia vlastníctva k pôvodným akciám. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo\npredmetných akcií tým, že nepreukázal ich existenciu a držbu a súčasne nepreukázal ich nadobudnutie\ncez nepreukázanie ich riadneho postupného rubopisovania a odovzdania. Na osvedčenie vlastníctva\npredmetných akcií žalobcom by v konaní muselo byť predložené v origináli alebo overenej fotokópii\nvšetkých 111 ks pôvodných akcií a každá z nich by musela byť opatrená 3 rubopismi - prvý rubopis\nžalovaný v rade 1 na žalobcu, následne rubopis žalobca - pôvodný žalobca a v závere rubopis pôvodný\nžalobca - žalobca.\n20. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že bez svojho zavinenia nemohol predložiť\noriginálne vyhotovenia ani osvedčené fotokópie pôvodných akcií, keďže mu v tom bránilo vykonateľné\nsúdne rozhodnutie, čo bolo aj dôvodom jeho žiadosti, resp. návrhu na prerušenie konania, ktorej\nsúd nevyhovel. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, keď neurobil akékoľvek úkony\nsmerujúce k tomu, aby zabezpečil predloženie pôvodných akcií a nevykonal dokazovanie.\n21. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s\nktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou\npovinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z\nprejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana\nje povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a\nktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky\nstavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda\nprocesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy\nprávnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\nk. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).\n22. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že pôvodný žalobca tvrdil, že je akcionárom žalovaného v 3. rade s tým, že svoje postavenie\nakcionára odvodzuje od nadobudnutia akcií od predchádzajúcej akcionárky L. X., ktorá ich nadobudla od\nžalovaného v 1. rade. Podľa žalobcu bez svojho zavinenia nemohol žalobca predložiť dôkaz - originálne\nvyhotovenie alebo osvedčené fotokópie pôvodných akcií, pretože mu v tom bránilo vykonateľné súdne\nrozhodnutie a dôkaznú povinnosť si nemohol splniť. Zároveň vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodol\npredčasne bez zabezpečenia týchto akcií, resp. bez navrhovaného prerušenia konania.\n23. Odvolací súd s odvolacou argumentáciou žalobcu nesúhlasí, predovšetkým uvádza, že nie je\npovinnosťou súdu vyhľadávať a zabezpečovať dôkazy na podporu tvrdení tej ktorej strany. Je to vždy\nstrana sporu, ktorá musí označiť a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia, resp. o zabezpečenie dôkazu\npožiadať súd. Ak žalobca tvrdí, že mu v predložení dôkazov bránilo vykonateľné rozhodnutie súdu,\nktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, mohol požiadať o zabezpečenie dôkazu súd prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie však nemôže z vlastnej iniciatívy robiť úkony smerujúce k tomu, aby\nzabezpečil predloženie pôvodných akcií tak, ako uvádza (požaduje) v odvolaní žalobca.\n24. Odvolaciemu súdu tiež nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že ak súd prvej inštancie\nneprerušil konanie, rozhodol predčasne. Žalobca nevysvetlil, aký vplyv by malo prerušenie konania do\nprávoplatného skončenia trestného konania, vedeného Národnou kriminálnou agentúrou pod ČVS:\n918/NKA-FP-ZP -2015 alebo alternatívne do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pod\n\nsp. zn. 31Cb/184/2016 na Okresnom súde Bratislava I, na splnenie jeho povinnosti predložiť pôvodné\nakcie, keďže ako dôvod nesplnenia povinnosti uvádzal vykonateľné rozhodnutie súdu o nariadenom\nneodkladnom opatrení, ktorým mu bolo bránené vstúpiť do nebytových priestorov, kde sa predmetné\noriginály nachádzajú.\n25. Odvolací súd nesúhlasí, že ak súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, ani nevzal do úvahy\nskutočnosti uvádzané pôvodným žalobcom, boli porušené procesné práva žalobcu. Predovšetkým\nodvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní nekonkretizoval, ktoré dôkazy navrhnuté žalobcom, resp.\npôvodným žalobcom neboli súdom vykonané, ani nešpecifikoval, aký význam by mali na rozhodnutie\nvo veci. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca L. X. po vstupe do konania (uznesenie č. k.\n30Cb/3/2017-1638 5.10.2020) napriek procesnému poučeniu a riadnemu predvolaniu sa nedostavila\nbez riadneho ospravedlnenia na pojednávanie vytýčené na deň 28.9.29021, pričom ako jediný dôvod\nna odročenie pojednávania uviedla návrh na pristúpenie D.. X. X. do konania na strane žalovaných. Súd\nprvej inštancie návrh na odročenie pojednávanie neakceptoval, čo odôvodnil vo svojom rozhodnutí v ods.\n11 a 12 a pojednával v neprítomnosti žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil dokazovanie\nza skončené a konštatoval, že žalobca návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Odvolací súd však z\nobsahu spisu zistil, že pôvodný žalobca navrhol výsluch svedkov, pričom v podaní zo dňa 29.11.2019\nnavrhol výsluch svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam prevodu akcií a v podaní zo dňa 25.2.2020\nvýsluch ďalších svedkov bez uvedenia, aké okolnosti majú byť ich výsluchom preukázané.\n26. Odvolací súd zdôrazňuje, že opodstatnenosť tejto odvolacej námietky je daná výlučne v prípade, ak\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd\nprvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy\nvykoná a či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 7 Cdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy,\nsúd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal.\nSúd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a)\nsa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť\nalebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného\ninými dôkazmi nadbytočný.\n27. Odvolaciemu súdu nie je z odvolania zrejmé, aký vplyv by malo dokazovanie výsluchom označených\nsvedkov na preukázanie vlastníctva pôvodných akcií, keď uvedenú skutočnosť možno preukázať len\nlistinnými dôkazmi, konkrétne predložením akcií s príslušným rubopisom a zmluvou o prevode akcií.\nIný dôkaz nie je podľa odvolacieho súdu spôsobilý nahradiť existenciu týchto dôkazov. Ak teda súd\nprvej inštancie výsluch svedkov nevykonal, nedopustil sa žiadneho procesného pochybenia, keďže\nišlo o dôkazy, ktorými nebolo možné overiť tvrdenú skutočnosť. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej\ninštancie dopustil pochybenia iba pri odôvodnení písomného vyhotovenia, keď nezdôvodnil, prečo\nnavrhnuté dôkazy nevykonal (§ 220 ods. 2 CSP). Je pravdou, že zákon ukladá uviesť okrem iného,\nprečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy, toto pochybenie však môže zakladať jedine tzv. inú vadu,\nktorú odvolací súd posudzuje z hľadiska intenzity pochybenia. V tomto prípade odvolací súd dospel\nk záveru, že vykonanie dokazovania by bolo nadbytočné, nespôsobilé preukázať existenciu vlastníctva\na držby listinných akcií žalobcom, súd teda nepochybil, ak dôkazy nevykonal. Ak súd prvej inštancie\nnevykonanie dokazovania nezdôvodnil v písomnom vyhotovení rozhodnutia, nejde o také procesné\npochybenie, ktoré by nebolo možné napraviť odvolacím súdom.\n28. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazov je potrebné priradiť aj jeho\nnámietku, že súd nepripojil na jeho žiadosť do konania spis z iného súdneho konania. Odhliadnuc od\ntoho, že žalobca nekonkretizoval o aký spis by malo ísť, nekonkretizoval ani, aké skutočnosti a dôkazy\npotrebné pre toto konanie sú obsahom spisu „z iného konania.“ Odvolací súd preskúmaním veci zistil,\nže ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.7.2019 č. k. 31Cb/184/2016-581, potvrdený\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.8.2020 č. k. 4Cob/220/2019-766 vo veci určenia\nneplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného v 3. rade zo dňa 2.12.2016., ktorý bol založený\ndo spisu na základe výzvy súdu zo dňa 14.9.2020. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké skutočnosti\nchcel žalobca týmito rozhodnutiami preukazovať, keď Krajský súd v Bratislave v ods. 23 odôvodnenia\nrozsudku zdôraznil, že „z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva,\nže žalobca (INVESTMENTS NOMINEES, ING.) je akcionárom žalovaného (TECHNOPOL SERVIS,\na.s.) vlastniacim 21 kusov akcií emitovaných spoločnosťou žalovaného s vlastníctvom 84,73 % podielu\n\nna základnom imaní žalovaného. V konaní totiž okrem iného nebola preukázaná existencia zmluvy o\nprevode akcií medzi žalobcom a pani X. a teda absentoval prejav vôle žalobcu ako majiteľa akcií na ich\nprevod, následne preto nemohlo dôjsť ani k rubopisovaniu akcií.“\n29. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 13.11.2025\nzaslal súdu Zápisnicu o výsluchu osoby P.. P. B. zo dňa 24.9.2025 vo veci podozrenia zo spáchania\ntrestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorej podľa neho jednoznačne vyplýva,\nže relevantné akcie boli majetkom a v držbe pána X. a pani X. (t. j. žalobcu). Zároveň predložil súdu\nfotokópiu\n111 ks kmeňových listinných akcií série A znejúcich na meno, čísla v nepretržitom rade 000016 až 00035\na 000040 až 000130 v menovitej hodnote jednej akcie 16.597,- Eur spoločnosti Technopol Servis, a s.,\npodľa jeho tvrdenia s riadne vyznačenými a podpísanými rubopismi akcií, ktorých nepredloženie bolo\nv zmysle odôvodnenia rozhodnutia súdu jediným dôvodom na rozhodnutie súdu. Tieto listinné dôkazy\npredložil až v odvolacom konaní z dôvodu, že zaniklo neodkladné opatrenie, ktoré mu v predložení\ndôkazu bránilo. Žalobca má za to, že ide o prostriedky procesného útoku, ktoré nemohol bez svojej\nviny použiť v prvoinštančnom konaní.\n30. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nKoncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nje obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky\npoužiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe\nnových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených\npodmienok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008, nemožnosťou\noznačenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho\nkonania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred\nsúdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo\ndôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil\nnesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. V tejto súvislosti je potrebné dodať,\nže pokiaľ ide o listinné dôkazy - fotokópie akcií, žalobca nepreukázal, že ich predloženiu bránilo\nnariadené neodkladné opatrenie (o ktorom hovorí v odvolaní) a predovšetkým nepreukázal, že nariadené\nneodkladné opatrenie zaniklo v priebehu odvolacieho konania a až po rozhodnutí súdom prvej inštancie\nmal prístup do nehnuteľnosti, kde mal predmetné akcie uložené. Je pritom povinnosťou žalobcu ako\nodvolateľa preukázať, že predložené dôkazy nemohol uplatniť skôr, resp. že tento dôkaz bol objektívne\nschopný zadovážiť až v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ ide o Zápisnicu, ktorú žalobca predložil do\nspisu v odvolacom konaní, z dátumu vyhotovenia je zrejmé, že datovaná je dňa 24.9.2025 t. j. v priebehu\nodvolacieho konania, žalobca však nepreukázal, že ide o dôkaz spôsobilý preukázať rozhodujúce\nskutočnosti a to vlastníctvo a držbu predmetných akcií. Žalobca nevysvetlil aký má súvis Zápisnica so\nskutočnosťou, že listinné akcie predložil v odvolacom konaní a predovšetkým kedy presne listinné akcie\nzískal.\n31. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov vyhodnotil prostriedky procesného útoku uplatnené\nžalobcom v odvolacom konaní ako neprípustné novoty v odvolacom konaní uplatnené v rozpore s § 366\nCSP a odvolanie žalobcu v ním uplatnených dôvodoch ako nedôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že je\nviazaný odvolacími dôvodmi, ktoré spočívali v námietke nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom. K\nvyhodnoteniu uvedenej odvolacej námietky odkazuje odvolací súd na ods. 25 až 28 tohto odôvodnenia a\npokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu\nnepreukázania existencie a držby predmetných akcií. Splnenia tejto povinnosti si bol žalobca vedomý,\nčo vyplýva z jeho postupu v odvolacom konaní, kedy predmetné listinné dôkazy predložil, ale odvolací\nsúd nemohol na ne z vyššie vysvetlených dôvodov prihliadnuť.\n\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.\n33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/3/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3f8c927f-d822-4197-8146-7c904de1fa81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.232.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 232/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 232/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.232.2025.2"}, {"guid": "ussr:d21701df-f90a-44a1-a9c3-224657c7b01a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.239.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 239/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.239.2025.2"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "0f23fc76-07d0-44ce-8bf6-cd65986e9771:70cc1d07-5ec5-4117-94c7-60a02ae72dc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1116225660.1", "spisova_znacka": "4Cob/220/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/220/2019 z 19. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1116225660.1"}, {"guid": "9d6c2316-0063-4144-aa31-4bec7bd748f6:93c5b037-99d5-4cb9-acdf-cb86f9c01bbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cb/184/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/184/2016 z 2. 7. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9d6c2316-0063-4144-aa31-4bec7bd748f6:93c5b037-99d5-4cb9-acdf-cb86f9c01bbe"}, {"guid": "154817fe-5a57-44dc-a022-0815288c076f:b5df4c37-a183-4dfd-b0bc-43ad45214d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/3/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/3/2017 z 14. 12. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/154817fe-5a57-44dc-a022-0815288c076f:b5df4c37-a183-4dfd-b0bc-43ad45214d50"}], "citovane_v": []}