{"guid": "89e0e141-f1d3-487d-9d5d-bbd5d7636a73:12797b83-d51c-4519-82f4-5293aab10703", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2", "spisova_znacka": "4Cob/97/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/97/2023 z 19. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2025, sp. zn. 4Cob/97/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2", "identifikacne_cislo": "1114228038", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2025-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Obdo/33/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "32c22802-4253-4692-8872-f5b7ef073958:b1bf9c37-20bb-4252-a92a-218e89b742e6", "datum": "2026-08-18", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12797b83-d51c-4519-82f4-5293aab10703", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/97/2023\n1114228038\n19. 06. 2025\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2025:1114228038.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a\nčleniek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: RECOVER GROUP\nk.s., Lučenská 398/53, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 52 076 831, správca konkurznej podstaty úpadcu\nSPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB\n„v konkurze\", Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 001, zast. CREDIS Law s.r.o.,\nPlynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: AIG Europe S.A., 35D avenue\nJohn F. Kennedy, 1855 Luxemburg, Luxembursko, zapísaná\nv obchodnom registri Luxemburska pod reg. č.: B218806, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.,\nVysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 643.474 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája\n2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol\na žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\npričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 2 ods. 3, 35 ods. 2, 788 ods. 1, 790, 791 ods. 1, 822, 823 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne ako žalobca v 4. rade) sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 19.01.2011 a vylúčenou na samostatné konanie uznesením súdu zo dňa 10.09.2014 č.k.\n31Cb/18/2011-305 právoplatného dňom 27.09.2014 domáhal voči žalovanému (pôvodne Chartis Europe\nS.A. a po pripustení zmeny na strane žalovaného uznesením konajúceho súdu zo dňa 22.10.2013\nč.k. 31Cb/18/2011-297 proti AIG Europe Limited) plnenia z poistnej zmluvy vo výške 643.474 eur s\npríslušenstvom.\nVo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 31Cb/83/2014 z 25.11.2019 tak, že\nžalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Predmetný\nrozsudok bol zrušený Krajským súdom v Bratislave uznesením 4Cob/171/2020 zo 14.11.2022 z dôvodu,\nže rozhodnutie bolo vydané voči subjektu, ktorý v čase vyhlásenia rozsudku nedisponoval procesnou\nsubjektivitou. Tento nedostatok odstránil súd uznesením sp. zn. 31Cb/83/2014 z 12.01.2023, ktorým\nrozhodol, že v spore bude pokračovať s AIG Europe S.A., so sídlom 35D avenue John F. Kennedy, 1855\nLuxemburg, Luxembursko, zapísaná v obchodnom registri Luxemburska pod reg. č.: B218806.\n\nSúd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav: Spoločnosť CI HOLDING, akciová\nspoločnosť ako poistník a žalovaný ako poistiteľ uzatvorili dňa 12.11.2008 poistnú zmluvu na poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti, ktorej neoddeliteľnou súčasťou\nboli osobitné zmluvné dojednania, príloha č. 1 - zoznam dcérskych spoločností, príloha č. 2 zoznam spoločností s podstatným vplyvom poistníka a všeobecné poistné podmienky pre poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi. Poistná zmluva\nbola uzatvorená na poistenie zodpovednosti za škodu a na jej základe sa žalovaný ako poistiteľ zaviazal\nposkytovať poistenému/poisteným poistnú ochranu v súlade s podmienkami poistnej zmluvy a poistník\nsa zaviazal zaplatiť poistiteľovi dohodnuté poistné. Poistenými boli všetci minulí, súčasní a budúci\nčlenovia predstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností\nuvedených v zozname č. 1 a spoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka vymenovaných v zozname\n2. Strany zmluvy dohodli dobu trvania poistenia od 01.11.2008 do 31.10.2009, oba dni vrátane. Limit\npoistného plnenia predstavoval 250.000.000 Sk.\nPodľa odseku 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, odchylne od čl. 1 úvodné\nustanovenia všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú\nčlenmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi sa dojednáva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ\nzaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe, vrátane\nspoločnosti (poistníka), tiež dcérskych spoločností, alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka,\n(ďalej len „poškodený“) a za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný\nalebo budúci člen predstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti, alebo vedúci\nzamestnanec (ďalej len „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve.\nPoistné krytie sa automaticky vzťahuje na všetkých nových členov predstavenstva, dozornej rady,\nkonateľov alebo prokuristov spoločnosti zvolených alebo menovaných po dátume uzatvorenia poistnej\nzmluvy.\nV zmysle článku 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy, poistnou udalosťou sa rozumie\nnepredvídateľná udalosť krytá týmito poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami uzatvorenej\npoistnej zmluvy, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť v zmysle poistných podmienok\na zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy. Podmienkou je, že nárok poškodeného bol\nvznesený voči poistenému po prvýkrát počas doby trvania poistenia uvedenej v poistnej zmluve.\nPodľa článku 3 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy z poistenia má poistený nárok, aby\nmu poistiteľ, v zmysle poistných podmienok a zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, uhradil: 1) pri\n„poistení členov predstavenstva, dozornej rady a konateľov spoločnosti“ nárokujúcej strane v mene a za\npoisteného poistné plnenie za priamu finančnú škodu spôsobenú ktorýmkoľvek z poistených vyplývajúcu\nz akéhokoľvek nepredvídaného a právne vymáhateľného nároku alebo nárokov za podmienky, že\ntento nárok alebo nároky sú kryté týmito poistnými podmienkami alebo zmluvnými dojednaniami\npoistnej zmluvy a boli uplatnené nárokujúcou stranou prvýkrát voči poisteným počas doby trvania\npoistenia a tento nárok alebo nároky sú dôsledkom skutočného alebo údajného porušenia povinností,\nktorých sa poistený alebo poistení dopustili vo funkcii člena predstavenstva, dozornej rady alebo\nkonateľa spoločnosti s výnimkou, keď poistení už boli odškodnení spoločnosťou, a to do výšky, v akej\nspoločnosť skutočne odškodnila poistených. Podľa článku 4 ods. 1 všeobecných poistných podmienok\npoistnej zmluvy poisteným je vždy minulý, súčasný alebo budúci člen predstavenstva dozornej rady,\nalebo konateľ spoločnosti. Podľa článku 4 ods. 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy\npoistníkom je spoločnosť, ktorá je uvedená v poistnej zmluve a uzatvorila poistnú zmluvu v prospech\npoistených. Podľa článku 4 ods. 3 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy spoločnosť\npredstavuje poistníka a dcérske spoločnosti uvedené v poistnej zmluve. Podľa článku 4 ods. 12\nvšeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy škoda znamená priamu finančnú škodu, ktorú musí\npoistený zaplatiť podľa právoplatného rozsudku alebo iného konečného súdneho rozhodnutia, alebo\nmimosúdneho vyrovnania prevedeného s predchádzajúcim písomným súhlasom poistiteľa, vrátane\nnákladov obhajoby proti vznesenému nároku, ktoré bolo nutné v tejto súvislosti zaplatiť a to v tom\nrozsahu, v akom za túto škodu alebo náklady obhajoby proti vznesenému nároku existuje právny postih\nvoči poistenému alebo poisteným.\nSpotrebiteľské družstvo stred BB si listom z 28.10.2010 adresovaným žalovanému uplatnilo nárok na\nnáhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu - Poistná zmluva č. 7717031808, vo výške 643.474\neur.\nListom z 27.10.2010 adresovaným žalovanému oznámil L.. R. M., Y.. vznik priamej finančnej škody\npresahujúcej 27.000.000 eur na klientskom majetku družstiev, vznik nároku na poistné plnenie vo výške\n8.298.479 eur z Poistnej zmluvy č. 7717031808 uzatvorenej dňa 12.11.2008 a žiadal poisťovňu o\nokamžitú výplatu poistného plnenia vo výške 8.298.479 eur z poistnej zmluvy.\n\nSúd konštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému ako poistiteľovi nárok na zaplatenie poistného\nplnenia podľa Poistnej zmluvy č. 7717031808, ktorej súčasťou sú osobitné zmluvné dojednania, zoznam\ndcérskych spoločností (príloha č. 1) a zoznam spoločností s podstatným vplyvom poistníka (príloha č.\n2) a všeobecné poistné podmienky. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou CI HOLDING,\nakciová spoločnosť ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom a jej predmetom bolo poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú všetkými minulými, súčasnými a budúcimi členmi predstavenstva,\ndozornej rady a konateľmi poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností s kvalifikovanou väčšinou\npoistníka. Žalobca si svoj nárok uplatnil ako poškodený, odvodzujúc jeho právny základ z ustanovenia\nbodu 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý vyložil tak, že žalovaný ako poisťovateľ\nsa nad rámec ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť poistné plnenie priamo\npoškodenému.\nŽalobca vo vzťahu ku škode, ktorej náhrady sa domáha prostredníctvom poistného plnenia od\nžalovaného uviedol, že na základe zmluvy o riadení portfólia uzatvorenej so spoločnosťou CAPITAL\nINVEST o.c.p. ako obchodníkom s cennými papiermi (CP) sa obchodník s CP zaviazal obhospodarovať\na riadiť portfólio žalobcu ako klienta podľa prospektu schváleného NBS. Žalobca uzatvoril s obchodníkom\ns CP zmluvu o riadení portfólia za účelom zhodnotenia vkladov svojich členov podľa schváleného\nprospektu. Obchodník s CP podľa zmluvy uzatvorenej so žalobcom riadil portfólio žalobcu aktívne, teda\nsamostatne rozhodoval o riadení portfólia žalobcu a mal priame dispozičné práva k jeho bankovým\núčtom, na ktoré prichádzali zaplatené členské vklady jednotlivých členov žalobcu ako aj kúpne ceny\nvlastných zmeniek vydaných žalobcom. Žalobca odvodzuje vznik škody zo skutočnosti, že obchodník s\nCP, po ukončení zmluvy o riadení portfólia výpoveďou, nevrátil žalobcovi zverené peňažné prostriedky\nani investičné nástroje, ktoré mal do portfólia nakúpiť a neodovzdal žalobcovi dokumentáciu k portfóliu.\nŽalobca tvrdil, že riadnym nevykonávaním činnosti členov predstavenstva obchodníka s CP boli zo\nstrany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h\nzákona o cenných papieroch, v dôsledku čoho vznikla škoda na majetku žalobcu, za ktorú zodpovedá\nobchodník s CP ako aj členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne. Podľa žalobcu členovia\npredstavenstva obchodníka s CP, ako poistení podľa poistnej zmluvy, zodpovedajú za neuskutočnenie\nčinnosti obchodníka s CP podľa zmluvy o riadení portfólia a prospektu a zákona o cenných papieroch,\nzodpovedajú za to, že žalobca nebol riadne (pravdivo) informovaný ohľadne informácií z vyúčtovania,\na z finančných prostriedkov dochádzalo k protiprávnemu čerpaniu tým, že tieto boli čerpané, ale\nnezhodnocovali sa spôsobom dohodnutým v zmluve o riadení portfólia. Žalobcovi mala vzniknúť škoda\ntým, že obchodník s CP neodovzdal po ukončení zmluvy žalobcovi portfólio, ktoré mal vytvoriť a\nobhospodarovať podľa zmluvy o riadení portfólia v hodnote investovaných peňažných prostriedkov\nžalobcu s mierou ich zhodnotenia 8 % p.a.\nŽalobca si teda žalobou uplatnil ako poškodený voči žalovanému ako poistiteľovi zodpovednosti za\nškodu spôsobenú výkonom funkcie člena predstavenstva, dozornej rady alebo konateľa nárok na\npoistné plnenie tvrdiac, že jeho porušením zákonných povinností (§ 43 ods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods.\n1 a § 71h zákona o cenných papieroch) a zmluvne prevzatých povinností (povinnosti zhodnocovať\nv dohodnutej miere portfólio a toto odovzdať žalobcovi) obchodníkom s CP vznikla škoda. Žalobca\nkonštruoval zodpovednosť štatutárneho orgánu obchodníka s CP tak, že členovia predstavenstva\nriadne nevykonávali činnosť štatutárneho orgánu, čím spôsobili, že došlo zo strany obchodníka s CP\nk uvedeným porušeniam, a preto zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Žalobca sa\nsúčasne s poukazom na ustanovenie ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní považuje za poisteného\npodľa poistnej zmluvy a tvrdí svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.\nŽalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, namietal absenciu včasného\nuplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou u poisteného obchodníka s CP a\npre úplnosť namietal aj výšku žalobcom uplatneného nároku.\n3. Súd uviedol, že aj keď je pre celú oblasť zákonnej právnej úpravy poistenia štandardná výplata\npoistného plnenia tomu, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku na poistné plnenie, výnimkou z\ntejto zásady je však poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu, z ktorej zákonnej úpravy vyplýva\nhmotnoprávny nárok škodcu a nie poškodeného na poistné plnenie a zákonná úprava určuje osobu\npoškodeného len ako platobné miesto pre výplatu poistného plnenia. Plnenie poisťovne poškodenému\nmá účinky splnenia záväzku poisťovne vo vzťahu k nároku na poistné plnenie, ktoré má poistený voči\npoisťovni. Určenie platobného miesta však nemožno zamieňať s aktívnou hmotnoprávnou legitimáciou\npoškodeného na poistné plnenie. Inými slovami, poškodený nemá podľa zákonnej právnej úpravy\nobsiahnutej v § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka voči poisťovni priamy nárok na poistné plnenie.\n\nVýnimka z tohto pravidla musí byť ustanovená zákonom (ako napríklad § 15 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení).\nSúd uviedol, že zmluvnými stranami Poistnej zmluvy č. 7717031808 boli CI Holding, a.s. ako poistník,\nteda subjekt, ktorý poistnú zmluvu uzatvoril a zaviazal sa uhrádzať dohodnuté poistné, a žalovaný ako\npoisťovateľ. Účastníkom poistnej zmluvy teda nebol žalobca, ktorý sa však domáha takej interpretácie jej\njednotlivých ustanovení, konkrétne dojednania obsiahnutého v bode 1 osobitných zmluvných dojednaní\npoistnej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný nad rámec § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť\npoistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu priamo poškodenému a nie škodcovi, teda\ninterpretácie zakladajúcej jeho hmotnoprávny nárok na poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania\nobsahom poistnej zmluvy, osobitných zmluvných dojednaní a všeobecných poistných podmienok, ktoré\ntvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a hodnotením textu týchto listinných dôkazov dospel súd\nk záveru, že žalovaný podľa uzatvorenej poistnej zmluvy poistil zodpovednosť členov predstavenstva,\ndozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle citovanej poistnej zmluvy poistenými\nsubjektami, ktorým (a nie žalobcovi ako poškodenému) v prípade poistnej udalosti definovanej v poistnej\nzmluve vznikol nárok na poistné plnenie.\nZ formulácie záväzku poistiteľa obsiahnutej v ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy,\nktorou strany dojednali záväzok poistiteľa poskytnúť poistné plnenie, z dikcie úpravy predmetu poistenia\nobsiahnutej v článku 2 všeobecných poistných podmienok a v nadväznosti na vymedzenie osoby\npoistiteľa, poistníka poisteného, ako aj definíciu nároku v bode 10 písm. a) článku 4 všeobecných\npoistných podmienok\n(v znení bodu 7 osobitných zmluvných dojednaní) poistnej zmluvy vyplýva, že poistiteľ sa\nzaviazal poskytnúť poistné plnenie poisteným, ktorým boli všetci minulí, súčasní a budúci členovia\npredstavenstva, dozornej rady, prokuristi a konatelia poistníka, jeho dcérskych spoločností a spoločností\ns kvalifikovanou väčšinou poistníka. V bode 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy\nstrany odchylne od článku 1 všeobecných poistných podmienok dohodli záväzok poistiteľa poskytnúť\nv dojednanom rozsahu náhradu škody, ktorá vznikne tretej osobe vrátane spoločnosti (poistníka),\ndcérskych spoločností alebo spoločností s podstatným vplyvom poistníka (ďalej len „poškodený“)\na za predpokladu, že nastane poistná udalosť, ktorú zapríčinil minulý, súčasný alebo budúci člen\npredstavenstva, dozornej rady, konateľ alebo prokurista spoločnosti alebo vedúci zamestnanec (ďalej\nlen „poistený“), pričom táto osoba nemusí byť výslovne menovaná v poistnej zmluve. V ďalšom\ntexte citované ustanovenie obsahuje výklad pojmu „poistenie členov predstavenstva, dozornej rady a\nkonateľov spoločnosti“, výklad pojmu „spoločnosť“ pre účely poistnej zmluvy ako aj pojmu „spoločnosti\ns podstatným vplyvom poistníka“. Citované ustanovenie bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní\npoistnej zmluvy nie je možné podľa súdu vyložiť tak, ako to urobil žalobca, teda ako prevzatie\nzáväzku poisťovateľa (žalovaného) poskytnúť poistné plnenie priamo poškodenému, pretože takáto\ninterpretácia z citovaného zmluvného dojednania nevyplýva. Strany poistnej zmluvy si v obsahu\ndotknutého ustanovenia, jeho prvej vety vymedzili poistné krytie, teda skutočnosť s ktorou spája\npoistná zmluva povinnosť poskytnúť poistné plnenie a nie subjekt, ktorému je v súvislosti s poistnou\nudalosťou povinná poskytnúť poisťovňa poistné plnenie. V zmysle citovaného ustanovenia je teda\npoisťovateľ povinný poskytnúť plnenie za predpokladu, že tretej osobe vrátane poistníka (jeho dcérskej\nspoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom poistníka) vznikla škoda zapríčinená poisteným\nz jeho zodpovednosti ako člena predstavenstva, dozornej rady, prokuristu alebo konateľa poistníka\nvrátane vymedzených dcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom poistníka. Uvedené\nustanovenie, vychádzajúc z jeho znenia, teda nevymedzuje prostredníctvom pojmu „tretia osoba“\nsubjekt, ktorému je určené poistné plnenie ale vymedzuje povahu škody, ktorá je ako poistné riziko\nkrytá poistnou zmluvou. Záver, že sa strany poistnej zmluvy dohodli na tom, že poistné plnenie patrí\nčlenovi predstavenstva, dozornej rady, prokuristovi alebo konateľovi, z ktorého zodpovednosti za výkon\npôsobnosti ako štatutárneho orgánu spoločnosti vznikla tretím stranám škoda, je možné dovodiť z článku\n3 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého má z poistenia poistený nárok, aby mu poistiteľ\nuhradil....., pričom z bodu 1.3 poistnej zmluvy sa podáva definícia poistených ako všetkých minulých,\nsúčasných a budúcich člnov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov poistníka, jeho\ndcérskych spoločností a spoločností s podstatným vplyvom.\nZ jazykového prejavu vôle zachyteného v poistnej zmluve vrátane a s ňou neoddeliteľne spojených\nosobitných zmluvných dojednaní a všeobecných poistných podmienok v tých ustanoveniach, ktoré sú\nrelevantné pre posúdenie vzniku nároku na poistné plnenie a subjektu, ktorému je poisťovňa povinná\nposkytnúť poistné plnenie sú podľa súdu do tej miery jasné, teda určité a zrozumiteľné, že neexistovali\nobjektívne pochybnosti o vôli strán poistnej zmluvy v nej prejavenej. Naviac rozdielnu interpretáciu\nustanovení poistnej zmluvy predložil žalobca, ktorý nebol zmluvnou stranou poistnej zmluvy, a ktorý\n\nteda vôľu prejavenú stranami poistnej zmluvy pri jej uzatvorení, nepozná resp. poznať nemusí a v rámci\nžaloby a obsahu jednotlivých procesných písomných alebo ústnych vyjadrení prezentuje žalobca svoje\nzáujmy a postoje, ktoré nemusia zodpovedať prejavu vôle strán poistnej zmluvy.\nPre úplnosť súd uviedol, že účastníci právneho vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu sú zásadne\npoistiteľ a poistený (event. poistník) a priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže\nbyť založené len právnym predpisom. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného o nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodná. Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému,\nale poškodený nemá priamy nárok voči poistiteľovi, pokiaľ tak neustanovuje osobitný právny predpis\n(napr. § 15 z. č. 381/2001 Z. z.), prípadne poistná zmluva. Z povahy ustanovenia § 823 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti\npoistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, vyplýva, že sa od neho nie je možné odchýliť,\nteda má kogentný charakter. Tento záver vyplýva zo zmocnenia obsiahnutého v citovanom ustanovení,\nupraviť právo poškodeného uplatniť si náhradu priamo voči poistiteľovi výlučne osobitným predpisom,\nktoré vylučuje dohodu strán poistnej zmluvy ohľadom úpravy uplatnenia si nároku na náhradu škody voči\npoistiteľovi poisteným. Z uvedeného však vyplýva, že aj pre prípad, ak by zmluvné strany poistnej zmluvy,\nteda spoločnosť CI Holding, a.s. ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ dohodli v poistnej zmluve o\npriamom nároku poškodeného, takéto dojednanie by nepožívalo právnu ochranu a to práve z dôvodu\nkogentnej povahy § 823 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia je ponechaná škodcovi, ktorý však\nmusí v petite určiť ako platobné miesto osobu poškodeného. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Cdo/38/2005 z 28.04.2005 je záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného\nzáväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/26/2018 z 25.09.2019, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1Cob73/2020 z 23.06.2022.\nV súvislosti s námietkou žalovaného o neuplatnení nároku žalobcu ako poškodeného voči poistenému,\nktoré je podmienkou vzniku povinnosti žalovaného ako poisťovateľa plniť v zmysle poistnej zmluvy\na jej príloh (článok 2 všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy) súd uviedol, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia si nároku na náhradu škody voči poistenému. Žalobca\ntvrdí, že za škodu, ktorá mu vznikla, zodpovedajú členovia predstavenstva obchodníka s CP spolu\nso spoločnosťou. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol dokazovanie v smere\npreukázania uplatnenia svojho nároku ako poškodeného voči poistenému, teda voči niektorému členovi\npredstavenstva spoločnosti obchodníka s CP.\nŽalobca si uplatnil ako poškodený nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu členov\npredstavenstva spoločnosti obchodníka s CP, pričom v konaní nekonkretizoval podmienky vzniku nároku\nna náhradu škody spôsobenej členmi predstavenstva. Pre úplnosť súd uviedol, že aj v prípade, ak by na\nstrane žalobcu ako poškodeného bola daná aktívna vecná legitimácia na poskytnutie poistného plnenia,\nsúd by zo skutkových tvrdení, tak ako tieto poskytol v konaní žalobca, nemohol posúdiť jeho prípadný\nnárok na náhradu škody. Žalobca nekonkretizoval v konaní tie činnosti členov predstavenstva, ktorých\nriadnym nevykonávaním vznikla žalobcovi, v zmysle jeho tvrdenia, škoda uplatnená v tomto konaní.\nŽalobca nešpecifikoval činnosti členov predstavenstva, ktorými títo mali spôsobiť škodu, nevymedzil\nakým konaním členov predstavenstva teda prišlo k porušeniu zmluvných alebo zákonných povinností\n(predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nekonkretizoval povinnosti (zmluvné alebo zákonné)\nčlenov predstavenstva, ktorých porušením mu škoda vznikla, neposkytol súdu skutkové tvrdenia, z\nktorých by mohol tento dovodiť akým mechanizmom došlo na strane žalobcu k vzniku škody a posúdiť\ntak aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcom a vznikom škody. Žalobca sa obmedzil\nvo vzťahu k členom predstavenstva obchodníka s CP na všeobecné konštatovanie o absencii riadneho\nvykonávania ich činnosti, čím boli zo strany obchodníka s CP porušené ustanovenia § 43 ods. 5, §\n46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch. O ktoré konkrétne činnosti členov\npredstavenstva obchodníka s CP malo ísť a v čom malo spočívať vykonávanie týchto činností v rozpore\ns povinnosťou vykonávať ich riadne, žalobca neuviedol. Pokiaľ odvodzoval žalobca zodpovednosť\nčlenov predstavenstva obchodníka s CP z neuskutočnenia činnosti podľa zmluvy o riadení portfólia\na prospektu, nešpecifikoval žalobca činnosti, na ktoré sa obchodník s CP zaviazal podľa citovanej\nzmluvy a ktorých neuskutočnenie spôsobilo vznik škody. Pokiaľ ide o nepravdivé informovanie žalobcu\no vyúčtovaní, ktorým žalobca odôvodňoval vznik škody, súd uviedol, že nie je zrejmé, ktoré informácie a\nz akého dôvodu považoval žalobca za nepravdivé a aká príčinná súvislosť existuje medzi informovaním\na vznikom škody žalobcu. Podotkol, že ako iniciátor súdneho sporu by mal žalobca vedieť, z akého\ndôvodu si uplatňuje určitý nárok voči protistrane a tieto dôvody náležite prezentovať už v samotnej žalobe\na neposkytovať súdu len všeobecne formulované odôvodnenia bez vzťahu ku konkrétnym skutkovým\nokolnostiam a tvrdeniam potrebným pre posúdenie uplatneného nároku. Vo vzťahu k podmienkam\n\nvzniku nároku žalobcu na náhradu škody zo zodpovednosti členov predstavenstva obchodníka s CP\nako poistenými neuniesol podľa súdu žalobca svoju povinnosť tvrdenia, a teda ani dôkazné bremeno.\nSúd nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a rozhodovať o vlastnej\npredstave o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.\nSúd ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva\n(2002/47/ES zo 06.06.2002 a 97/9/ES z 03.03.1997), robil tak nedôvodne. Zo smerníc uvádzaných\nžalobcom nevyplýva žiadne jeho oprávnenie podať žalobu priamo voči poisťovateľovi. Okrem toho\nžalobca opomína podstatný fakt, a to, že priama aplikácia (priamy účinok) smernice je možný iba v\nkonaniach proti členskému štátu, resp. proti akémukoľvek subjektu, ktorý koná v jeho mene, napríklad:\norgán verejnej správy, orgán územnej samosprávy, štátny podnik, akýkoľvek iný subjekt, ktorý je bez\nohľadu na svoju právnu formu na základe aktu verejnej moci a pod kontrolou verejnej moci poverený\nplnením služby verejného záujmu a ktorý na tento účel disponuje väčšími právomocami v porovnaní s\npravidlami, ktoré sa aplikujú vo vzťahoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.\nV žiadnom prípade to teda nemôže byť žalovaný. Aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach (napr.\nrozsudok Súdneho dvora z 26. februára 1986, vec 152/84) opakovane zdôraznil, že nepripúšťa\nhorizontálny priamy účinok smerníc, to znamená, že jednotlivci nemajú právo dovolávať sa priameho\núčinku nesprávne implementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám.\nSumarizujúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nebol dôvodný,\na preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262\nods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný mal v spore plný úspech, súd mu priznal\nnárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) voči žalobcovi v celom rozsahu 100 %.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil\ntým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\nNamietal, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom právne kvalifikoval poistenie poskytnuté\nžalovaným prostredníctvom Poistnej zmluvy 7717031808 (ďalej aj „poistenie“), pričom na základe\nprávnej argumentácie žalobcu mal súd toto poistenie kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie,\npri ktorom má poškodený, teda v tomto prípade žalobca, priamy nárok na poistné plnenie voči\nžalovanému. Dal do pozornosti, že zákon o cenných papieroch identifikuje poistenie zodpovednosti za\nškodu obchodníka s cennými papiermi ako finančný nástroj na riadenie rizika (§ 71c ods. 4), pričom\nparametre takéhoto poistenia sú posudzované Národnou bankou Slovenska aj pri výkone jej dohľadu\n(135 ods. 8 písm. h). V niektorých prípadoch poistenie zodpovednosti za škodu nahrádzalo povinnosť\ndosahovať určitú minimálnu výšku základného imania spoločnosti obchodníka s cennými papiermi (§\n54 ods.15 zákona o cenných papieroch v znení účinnom k 31.12.2008, teda počas právnej úpravy\núčinnej v čase dojednania poistenia). Fakt, že poistenie malo byť z právneho hľadiska na tej istej úrovni\nako základné imanie spoločnosti znamená, že poistenie je nástrojom na zabezpečenie eventuálnych\nnárokov poškodených subjektov v čase platobnej neschopnosti obchodníka s cennými papiermi, a teda\npoškodený subjekt musí mať priamy prístup na uplatnenie svojich nárokov z poistenia tak, ako to má\nv prípade, keď si uplatňuje nárok na odškodnenie priamo z majetku spoločnosti. Odvolateľ tvrdil, že\nnárok žalobcu na priamy prístup na uplatnenie si jeho nárokov z poistenia voči poisťovateľovi (v danom\nprípade voči žalovanému) je garantovaný smernicami, ktorých priamej aplikácie domáha v konaní, a\nto Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných\nzárukách finančných zárukách (ďalej len „Smernica 2002/47/ES) a Smernicou Európskeho parlamentu\na Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (ďalej len „Smernica 97/9/ES“).\nPoukázal na bod 5 preambuly, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1, čl. 2 ods. 1 písm. b), f), čl. 4 ods. 5 Smernice\n2002/47/ES, čl. 2 ods. 1 Smernice 97/9/ES, ako aj na § 71c ods. 2 písm. a), § 71c ods. 4, § 135 ods.\n8 písm. h) zákona o cenných papieroch v znení účinnom k 31.12.2008. Vzhľadom na povinnosť súdu\naplikovať eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, či možnosti žalobcu domáhať sa priamej aplikácie\nsmerníc komunitárneho práva, mal odvolateľ za to, že poistenie zodpovednosti obchodníka s cennými\npapiermi je potrebné eurokonformne vykladať v súlade s účelom obsiahnutým v Smernici 2002/47/ES a\nv Smernici 97/9/ES, teda je potrebné poistenie zodpovednosti obchodníka s cennými (vrátane poistenia\nzodpovednosti členov štatutárneho orgánu) chápať ako jeden z finančných nástrojov odškodňovania\ninvestorov, a súd by mal takýto druh poistenia kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom\nmajú mať poškodené subjekty právo priamo sa voči poisťovateľovi domáhať nároku na poistné plnenie.\nŽalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že sa domáha priamej aplikácie smerníc komunitárneho práva\nnedôvodne. Uviedol, že v danom prípade by priamou aplikáciou smerníc nedošlo k stanovovaniu nových\n\npovinností pre právnickú osobu (poisťovateľa), nakoľko skutočnosť, či bolo platne dojednané poistenie\nnie je v tomto konaní sporná, ale prostredníctvom priamej aplikácie smerníc sa majú odstrániť len\nakékoľvek procesné prekážky, ktoré by žalobcovi, ako poškodenému, znemožňovali priamo domáhať\nsa nároku na poistné plnenie. Súd opomenul fakt, že komunitárne právo v špecifických prípadoch\npozná výnimku z horizontálneho priameho účinku smerníc, kedy napr. rozsudkom Súdneho dvora zo\ndňa 14.07.1994 vo veci C 91/92 bola stanovená „Možnosť odvolať sa na smernicu v sporoch medzi\nsúkromnými osobami“.\nŽalobca mal ďalej za to, že v žalobe ako aj v jeho ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach,\njednoznačným spôsobom popísal a dôkazmi doložil, ktoré konkrétne skutočnosti zakladajú právnu\nzodpovednosť poistených členov predstavenstva, preto vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany súdu\npovažoval za nesprávne. Uviedol, že spôsob popísania konkrétnych skutkových okolností prípadu\nzodpovedá realite, pričom zo strany žalobcu mohlo dôjsť len k uvedeniu takých skutočností, ktoré reálne\nnastali, pričom skutočnosť, že takto popísaným konaním členom predstavenstva došlo k porušeniu\nzákona, konštatoval aj orgán dozoru, ktorý obchodníkovi s cenným papiermi uložil sankcie. Pre žalobcu\nbolo nejasné (vzhľadom na absenciu podrobného odôvodnenia rozsudku v tejto časti) akými úvahami\nsa mohol riadiť súd, pokiaľ nepovažoval za preukázaný vznik škody a určenie zodpovedného subjektu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil\ntak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, alebo\naby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 29.06.2023. Poukázal na\nto, že žalobca v odvolaní uvádza vybrané ustanovenia zákona o cenných papieroch spolu s vybranými\nustanoveniami smernice 2002/47/ES a 97/9/ES, ktoré interpretuje opäť účelovo nesprávne, tak ako\ndoposiaľ v celom spore nesprávne a účelovo vykladá ustanovenia predmetnej poistnej zmluvy a\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca opätovne opomína skutočnosť, že účelom zákona o\ncenných papieroch v kontexte jeho ustanovení § 71c ods. 2 písm. a) a § 71c ods. 4 je stanovenie\npovinnosti pre obchodníka s cennými papiermi mať uzavreté poistenie pre prípad, že obchodník s\ncennými papiermi spôsobí pri výkone svojej činnosti škodu tretej strane. Žalobca v žalobe a celom\nspore tvrdí, že nie on (resp. v poistnej zmluve poistené osoby žalobcu) spôsobil škodu tretej strane.\nNaopak, (údajnú) poistnú udalosť mal žalobcovi, ako poškodenému spôsobiť iný obchodník s cennými\npapiermi (resp. jeho štatutárni zástupcovi). V danom prípade sa teda nejedná o situáciu, s ktorou zákon\no cenných papieroch spája povinnosť mať uzavreté poistenie a z tohto poistenia mať zabezpečené\nprávo na poistené plnenie bez preukazovania ďalších formálnych podmienok. Žalovaný uviedol, že\nnovo vykonštruovaný procesný útok žalobcu neobstojí vo svetle žalobcom tvrdeného skutkového stavu\n(údajnej) poistnej udalosti a v spore neprináša žiadnu skutkovú ani právno-logickú zmenu. Žalobca\nako poškodený mal možnosť domáhať sa dostupnými prostriedkami náhrady škody voči škodcovi obchodníkovi s cennými papiermi, spol. CI HOLDING, resp. voči tým osobám, ktoré mu škodu spôsobili a\nv danom spore preukázať svoj (údajný) nárok na náhradu škody. Žalobca opätovne nedôvodne namieta\núdajné neaplikovanie relevantnej judikatúry na spor rozsudkom súdneho dvora zo dňa 14.07.1994 vo\nveci C 91/92, opomína však, že ním citovaný rozsudok súdneho dvora vychádza z predpokladu, že\nčlenský štát v stanovenej lehote neprijal opatrenia na prebranie smernice. V prípade zákona o cenných\npapieroch o takúto situáciu nejde, nakoľko zákon o cenných papieroch prevzal smernice 2002/47/ES\na 97/9/ES. Rozsudok súdneho dvora zo dňa 14.07.1994 vo veci C 91/92 nie je aplikovateľný na spor.\nŽalovaný dal do pozornosti, že priama aplikácia ustanovení smernice prichádza do úvahy len subsidiárne\nako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie\nje možný. Žalobca pritom v odvolaní nesprávne, účelovo a nedostatočne dôvodí, že vnútroštátny\npredpis, t.j. zákon o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka nie\nje možné vykladať eurokonfomne a z uvedeného dôvodu je potrebné priamo aplikovať smernice\n2002/47/ES a 97/9/ES. Navyše z odvolania vyplýva, že žalobca účel smerníc opätovne interpretuje\nnesprávne na tú poistnú udalosť, z ktorej si žalobou uplatnil svoje domnelé právo na poistné plnenie z\npoistnej zmluvy proti žalovanému. Mal za to, že žalobca odvolanie v rozsahu údajnej priamej aplikácie\nnezdôvodnil náležite, keď nezdôvodnil splnenie podmienok, za ktorých majú smernice priamy účinok,\nto znamená ak uplynula transpozičná lehota smerníc, alebo smernica nebola transponovaná vôbec,\nbola transponovaná neskoro, nesprávne alebo neúplne. Podľa názoru žalovaného smernice do nášho\nprávneho poriadku boli transponované v súlade s ich účelom a priama aplikácia smerníc na spor nie\nje možná. Podotkol, že žalobca v odvolaní účelovo opomína základnú podmienku, za ktorej nie je\npriama aplikácia smerníc možná a tou je, že priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za\nnásledok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže\n\nmať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bezdôvodne\ntvrdí, že z poistnej zmluvy mu vyplýva priamy nárok voči poisťovateľovi na poistné plnenie, a to bez\nohľadu na kogentný charakter § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka, ktoré nie je možné inak upraviť v\npoistnej zmluve. Žalobca navyše nepreukázal, že poistná zmluva inak upravuje právo poškodenej osoby,\nako stanovujú §§ 822 a 823 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca v celom spore ani odvolaním\nnepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, keď nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku voči žalovanému,\nvyplývajúceho z predmetnej poistnej zmluvy.\nK údajnému preukázaniu vzniku škody a zodpovedného subjektu žalovaný uviedol, že žalobca v\nodvolaní neuvádza, ktoré skutkové zistenia súd nezistil správne a nenavrhuje vykonať nové dôkazy,\nktoré v spore riadne pred súdom objektívne nemohol uplatniť v zmysle koncentračnej zásady. Mal za\nto, že žalobca všeobecným odkazom na žalobu a svoje vyjadrenie pred súdom neodôvodnil odvolanie\nv zmysle požiadaviek zákona. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní tvrdí, že mu vznikla škoda\nčinnosťou členov predstavenstva bez toho, aby špecifikoval, o členov predstavenstva ktorej spoločnosti\nvlastne ide. Zároveň tvrdí, že súd nezistil zodpovednostný subjekt za vznik škody a to bez toho,\naby sám zodpovednostný subjekt v odvolaní označil. Nad rámec uvedeného žalovaný namietal, že\nžalobca tvrdené preukázanie vzniku škody a zodpovednostného subjektu nedáva do požadovanej\nsúvislosti s ustanoveniami poistnej zmluvy tak, aby vôbec súdu vyplývalo, či žalobca ako poistený podľa\npoistnej zmluvy (resp. jeho štatutárni zástupcovia alebo iné poistené osoby podľa poistnej zmluvy)\nspôsobili svojím konaním škodu tretej strane, o aké konanie išlo, či si včas a riadne žalobca (resp.\nosoby konajúce za žalobcu ako poistené osoby podľa poistnej zmluvy) uplatnili voči žalovanému právo\nna poistné plnenie. Žalobca v odvolaní neuvádza, či je hypotetická poistná udalosť, ktorú spôsobili\nžalobcom poistené osoby podľa poistnej zmluvy tou poistnou udalosťou, s ktorou poistná zmluva spája\nprávo žalobcu na poistné plnenie. Žalobca v odvolaní nepoukazuje na žiadne ním včas predložené\ndôkazy, ktoré by mohli preukázať vznik škody, zodpovednostný subjekt, riadne nahlásenie poistnej\nudalosti žalobcom žalovanému. Nič z uvedeného žalobca nepreukázal súdu a nepreukázal ani podaním\nodvolania.\nS poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne\nsprávny v celom rozsahu a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania.\n6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.07.2023. Odmietol\nargumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení a upriamil pozornosť na to, že základnou právnou otázkou,\nktorú je potrebné v konaní vyriešiť je, či žalobca má alebo nemá priamy nárok domáhať sa poistného\nplnenia od žalovaného. Uviedol, že priamou aplikáciou smerníc komunitárneho práva nebudú pre\nžalobcu stanovené nové povinnosti, ale takýmto postupom súdu budú len odstránené procesné\nprekážky, ktoré formálne znemožňujú žalobcovi domáhať sa finančného zabezpečenia od žalovaného,\nprostredníctvom daného poistenia. Tvrdil, že žalobcom popísaná situácia je čisto teoretická a v praxi je\nextrémne nízka pravdepodobnosť, že by tento procesný postup mohol byť niekedy vôbec realizovateľný,\na to vzhľadom na formálne viac úrovňové a na seba reťaziace uplatňovanie nárokov na náhradu škody.\nUvedené formálne prekážky sú v rozpore s ustanoveniami Smernice 2002/47/ES a Smernice 97/9/ES.\nRozsudok ESD C 192/94 El Corte Inglés SA c/a Cristina Blázquez Rivero a Rozsudok ESD C 72/95\nAannemersbedrijf P. K. Kraaijeveld BV and Others c/a Gedeputeerde Staten van Zuid Holland určili\npovinnosť vnútroštátneho súdu (či inej verejnej autority aplikujúcej právo) postupovať ex offo pri aplikácii\npriameho účinku komunitárneho práva, aj keď sa ho účastníci nedovolávajú.\n7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a\n§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu\nv Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu\nodvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.\n9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n\n10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023, pretože vykazuje známky\nvecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali\nza následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom\niný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného\nrozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n12. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 643.474 eur s príslušenstvom\ntitulom poistného plnenia z Poistnej zmluvy č. 7717031808 uzatvorenej medzi spoločnosťou CI\nHOLDING, akciová spoločnosť ako poistníkom a právnym predchodcom žalovaného ako poisťovateľom,\nktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú všetkými minulými, súčasnými a\nbudúcimi členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi poistníka, jeho dcérskych spoločností a\nspoločností s kvalifikovanou väčšinou poistníka, tvrdiac, že mu porušením zákonných povinností (§ 43\nods. 5, § 46 ods. 3, § 73b ods. 1 a § 71h zákona o cenných papieroch) a zmluvne prevzatých povinností\n(povinnosti zhodnocovať v dohodnutej miere portfólio a toto odovzdať žalobcovi) obchodníkom s\nCP vznikla škoda. Žalobca si svoj nárok uplatnil ako poškodený, odvodzujúc jeho právny základ z\nustanovenia bodu 1 osobitných zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ktorý vyložil tak, že žalovaný\nako poisťovateľ sa nad rámec ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka zaviazal poskytnúť poistné\nplnenie priamo poškodenému. Žalobca konštruoval zodpovednosť štatutárneho orgánu obchodníka s\nCP tak, že členovia predstavenstva riadne nevykonávali činnosť štatutárneho orgánu, čím spôsobili,\nže došlo zo strany obchodníka s CP k uvedeným porušeniam, a preto zodpovedajú za vzniknutú\nškodu spoločne a nerozdielne. Žalobca sa s poukazom na ustanovenie ods. 1 osobitných zmluvných\ndojednaní považoval za poisteného podľa poistnej zmluvy a tvrdil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v\nkonaní. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, absenciu včasného\nuplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s poistnou udalosťou u poisteného obchodníka s CP,\nako aj výšku žalobcom uplatneného nároku. Súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu\nnie je dôvodný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy\nprvoinštančného a pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným nesúhlasil\na rozsudok súdu napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a\nh) CSP.\n13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu\ndospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch\na prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany\nsubjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery\nv právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade\ns ust. § 220 ods. 2 CSP.\n14. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie\noprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu\nsvedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná\nlegitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná\nlegitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej,\nje imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez\nnávrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne\ncíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je\nalebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom\nhmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v\nkonaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je\n\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v\nkonaní ide.\n15. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym spôsobom právne kvalifikoval poistenie poskytnuté\nžalovaným prostredníctvom Poistnej zmluvy 7717031808, keď na základe právnej argumentácie žalobcu\nmal toto poistenie kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom má poškodený, teda v\ntomto prípade žalobca, priamy nárok na poistné plnenie voči žalovanému. Odvolateľ v tejto súvislosti\npoukazoval na znenie zákona o cenných papieroch, Smernicu 2002/47/ES a Smernicu 97/9/ES,\ndovolávajúc sa aplikácie eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva súdom a priamej aplikácie\nsmerníc komunitárneho práva. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou odvolateľa nestotožnil. Tvrdenie\nodvolateľa, že súd by mal takýto druh poistenia kvalifikovať ako povinné zákonné poistenie, pri ktorom\nmajú mať poškodené subjekty právo priamo sa voči poisťovateľovi domáhať nároku na poistné plnenie,\nnemá podľa názoru odvolacieho súdu oporu v právnych predpisoch. Súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku jasne, podrobne a presvedčivo vysvetlil, na základe akých právnych úvah dospel k záveru o\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Súd pritom poukázal na to, že účastníkmi\nprávneho vzťahu z poistenia zodpovednosti za škodu sú zásadne poistiteľ a poistený (event. poistník)\na priame právo poškodeného vo vzťahu k poisťovateľovi môže byť založené len právnym predpisom.\nNáhradu škody platí poistiteľ poškodenému, ale poškodený nemá priamy nárok voči poistiteľovi, pokiaľ\ntak neustanovuje osobitný právny predpis (napr. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.), prípadne poistná\nzmluva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca nebol účastníkom Poistnej zmluvy č.\n7717031808, ale táto bola uzavretá medzi CI Holding, a.s. ako poistníkom a právnym predchodcom\nžalovaného ako poisťovateľom. Súd tak v bode 18. napadnutého rozhodnutia dôvodne konštatoval,\nže zo zákonnej úpravy poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu vyplýva hmotnoprávny nárok\nškodcu a nie poškodeného na poistné plnenie a zákonná úprava určuje osobu poškodeného len\nako platobné miesto pre výplatu poistného plnenia. Podľa zákonnej právnej úpravy obsiahnutej v §\n822 a § 823 Občianskeho zákonníka tak poškodený nemá voči poisťovni priamy nárok na poistné\nplnenie, pričom výnimka z tohto pravidla musí byť ustanovená zákonom (ako napríklad § 15 zákona\no povinnom zmluvnom poistení). Keďže v danom prípade sa nejedná o zákonom stanovenú výnimku,\nžalobca, ktorý tvrdil, že je poškodeným, teda nemá priamy nárok voči poisťovni na poistné plnenie.\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom súdu vyjadreným v bode 19. napadnutého rozsudku, ktorý z\nvykonaného dokazovania obsahom poistnej zmluvy, osobitných zmluvných dojednaní a všeobecných\npoistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a hodnotením textu týchto\nlistinných dôkazov mal za to, že žalovaný podľa uzatvorenej poistnej zmluvy poistil zodpovednosť\nčlenov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov a konateľov a títo boli v zmysle predmetnej poistnej\nzmluvy poistenými subjektami, ktorým (a nie žalobcovi ako poškodenému) v prípade poistnej udalosti\ndefinovanej v poistnej zmluve vznikol nárok na poistné plnenie. Následkom uvedených skutočností je\npotom nevyhnutne záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd v\ntomto smere odkazuje na bod 15. až 22. napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberal\notázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a podrobne odôvodnil z akých dôvodov dospel k záveru\no jej nedostatku v tomto spore, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odlišný výklad prezentovaný\nodvolateľom nemá oporu v právnych predpisoch ani v poistnej zmluve.\n16. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka vychádza z dvoch navzájom sa doplňujúcich zásad\na to, že náhradu škody (poistné plnenie) platí poisťovateľ poškodenému, poškodený nemá právo na\nplnenie proti poistiteľovi. Záväzok poisťovateľa nahradiť poškodenému škodu nie je záväzkom voči\nnemu, ale voči poistenému a poškodený až na výnimky (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP) nemá\nprávo požadovať poistné plnenie (náhradu škody) od poisťovateľa. Trvá však jeho právo požadovať\nplnenie od škodcu a ten má povinnosť náhradu poskytnúť, ktorá povinnosť trvá až do doby, kedy bola\npoškodenému nahradená poisťovateľom. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému za škodu\nje v podstate záväzkom v prospech tretieho. Pri absencii všeobecného priameho nároku poškodeného\nna plnenie proti poistiteľovi sa poškodený môže domáhať vyššieho odškodnenia na súde len žalobou\nproti poistenému škodcovi. Vychádzajúc z existencie hmotnoprávneho vzťahu nemôže žaloba smerovať\nproti poistiteľovi, aj keď bude zainteresovaný na výsledku takéhoto sporu.\n17. Súd správne poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28.04.2005 a sp. zn. 4Cdo/26/2018 zo dňa\n25.09.2019. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28.04.2005 vyslovil právny názor, že\n„výlučne škodca/poistený je nositeľom práva na poistné plnenie a teda osobou, ktorá by bola v prípade\n\nbezdôvodného odmietnutia poistného plnenia zo strany poisťovne aktívne legitimovanou osobou na\npodanie žaloby na poistné plnenie proti poisťovni v súlade s ustanovením § 823 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého je výlučným nositeľom práva na plnenie proti poistiteľovi poistený, poškodený nemá\npriame právo na plnenie proti poistiteľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči\ntomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému.“\n18. Ak sa žalobca domáhal priamej aplikácie smerníc 2002/47/ES a 97/9/ES, súd dôvodne konštatoval,\nže žalobca tak robil nedôvodne. Uvedené platí aj pre odvolacie konanie. S uvedenou námietkou žalobcu\nsa správne vysporiadal súd v bode 25. napadnutého rozsudku, keď poukázal na to, že z uvádzaných\nsmerníc nevyplýva žiadne oprávnenie žalobcu podať žalobu priamo voči poisťovateľovi. Žalobca pritom\nopomína dôležitú skutočnosť, a to, že priama aplikácia (priamy účinok) smernice je možná iba v\nkonaniach proti členskému štátu, resp. proti akémukoľvek subjektu, ktorý koná v jeho mene, napríklad:\norgán verejnej správy, orgán územnej samosprávy, štátny podnik, akýkoľvek iný subjekt, ktorý je bez\nohľadu na svoju právnu formu na základe aktu verejnej moci a pod kontrolou verejnej moci poverený\nplnením služby verejného záujmu a ktorý na tento účel disponuje väčšími právomocami v porovnaní s\npravidlami, ktoré sa aplikujú vo vzťahoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.\nV žiadnom prípade to teda nemôže byť žalovaný. Aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach (napr.\nrozsudok súdneho dvora z 26. februára 1986, vec 152/84) opakovane zdôraznil, že nepripúšťa\nhorizontálny priamy účinok smerníc, to znamená, že jednotlivci nemajú právo dovolávať sa priameho\núčinku nesprávne implementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám. Odvolací\nsúd v tomto smere prisvedčil žalovanému, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na účelovú\ninterpretáciu ustanovení poistnej zmluvy, Občianskeho zákonníka ako aj dotknutých smerníc zo strany\nžalobcu. Žalovaný taktiež dôvodne poukazoval na skutočnosť, že náš právny poriadok transponoval\nsmernice 2002/47/ES a 97/9/ES v súlade s ich účelom, z ktorého dôvodu argumentácia odvolateľa v\ntomto ohľade neobstojí.\n19. Nad rámec vyššie uvedeného, súd v bode 24. napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť,\nže žalobca si uplatnil ako poškodený nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu\nčlenov predstavenstva spoločnosti obchodníka s CP, pričom v konaní nekonkretizoval podmienky vzniku\nnároku na náhradu škody spôsobenej členmi predstavenstva. Odvolateľ v tomto smere nedôvodne\ntvrdil absenciu podrobného odôvodnenia rozsudku v tejto časti, keď aj uvedený bod rozhodnutia je\nodôvodnený súdom náležite, jasne a presvedčivo. Súd poukázal na nedostatky procesného útoku\nžalobcu, ktorý v konaní nešpecifikoval činnosti členov predstavenstva, ktorými títo mali spôsobiť škodu,\nnevymedzil akým konaním členov predstavenstva teda prišlo k porušeniu zmluvných alebo zákonných\npovinností (predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nekonkretizoval povinnosti (zmluvné alebo\nzákonné) členov predstavenstva, ktorých porušením mu škoda vznikla, neposkytol súdu skutkové\ntvrdenia, z ktorých by mohol tento dovodiť akým mechanizmom došlo na strane žalobcu k vzniku\nškody a posúdiť tak aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti škodcom a vznikom škody.\nSúd potom dôvodne konštatoval, že aj v prípade, ak by na strane žalobcu bola daná aktívna vecná\nlegitimácia, vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku žalobcu na náhradu škody zo zodpovednosti členov\npredstavenstva obchodníka s CP ako poistenými žalobca neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, a teda\nani dôkazné bremeno. Hoci žalobca v odvolaní s uvedeným záverom súdu nesúhlasí, opätovne uvádza\nlen všeobecné tvrdenia bez vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam. S poukazom na uvedené\nodvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalobcu i v tejto časti za nedôvodnú.\n20. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny\nproces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová\nstrana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a\nprávnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n\n22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.\nzn. 31Cb/83/2014 zo dňa 19. mája 2023 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.\n23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5Obdo/33/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "32c22802-4253-4692-8872-f5b7ef073958:b1bf9c37-20bb-4252-a92a-218e89b742e6", "datum": "2026-08-18", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/83/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "436eba35-765d-457e-b89d-ba4ad7c6729a:b181c775-4e6c-4119-ad32-d38f356cc1c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5416201020.1", "spisova_znacka": "4Cdo/26/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/26/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5416201020.1"}, {"guid": "d317da21-2442-4535-84ae-3e83fc453214:7a24e7eb-e4f1-4cf2-ab2f-78236482dfab", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/73/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/73/2020 z 23. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d317da21-2442-4535-84ae-3e83fc453214:7a24e7eb-e4f1-4cf2-ab2f-78236482dfab"}, {"guid": "c1c2a88c-0bab-41c8-b29d-c812fe941323:2a4c3668-b34d-4972-ab13-426f6c7f4ab0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7619200959.2", "spisova_znacka": "4Cob/171/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/171/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7619200959.2"}, {"guid": "adc4b8c2-865c-4be5-b0cb-7edab0e92d2b:e500fb27-fc07-4779-ace9-aac1049ce9b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cb/83/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 31Cb/83/2014 z 18. 4. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/adc4b8c2-865c-4be5-b0cb-7edab0e92d2b:e500fb27-fc07-4779-ace9-aac1049ce9b8"}], "citovane_v": [{"guid": "c11131ac-b631-4f98-9efb-5190d3a63f60:8b0b53c5-acca-4785-9616-056da37189c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2", "spisova_znacka": "41Cob/115/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/115/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:3722201412.2"}]}