{"guid": "cf06a19a-df45-4304-81a5-70f3d7668d82:b9fbec3a-1ca8-409b-8e07-8aeca7f42f2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3", "spisova_znacka": "3Co/69/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/69/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 3Co/69/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3", "identifikacne_cislo": "1114210086", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9fbec3a-1ca8-409b-8e07-8aeca7f42f2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/69/2025\n1114210086\n27. 11. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1114210086.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. J. D., Y. XX, Y. W., X. P. D.,\nJ. X, Y. W., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318,\nZáhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:\n31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., IČO:\n36 720 097, Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie\nžalobcov a žalovanej proti rozsudku (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2018, č. k.\n10C/67/2014-354, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku, v časti, ktorou žalovanú\nzaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 8.000 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti, ktorou žalovanú\nzaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 17.000 eur m e n í tak, že žalobu žalobcu v 1. rade z a m i\ne t a; povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000 eur uložená rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 28.02.2018, č. k. 10C/67/2014-354, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 3Co/244/2018, tým nie je dotknutá.\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku, v časti, ktorou žalovanú\nzaviazal zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 8.000 eur\np o t v r d z u j e a vo zvyšnej\nčasti, ktorou žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 17.000 eur m e n í tak, že žalobu\nžalobkyne v 2. rade z a m i e t a; povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 10.000 eur\nuložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2018, č. k. 10C/67/2014-354, v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 3Co/244/2018, tým nie je dotknutá.\nRozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch\n\np o t v r d z u j e.\n\nŽalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.\nŽalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade\nsumu 35.000 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 35.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, v lehote 15\ndní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu v\n1. rade a žalobu žalobkyne v 2.\nrade zamietol. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade (ďalej spolu aj ako „žalobcovia“) sa\nžalobou zo dňa 03.04.2014 domáhali voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy každý v sume 75.000\neur na tom skutkovom základe, že dňa 27.01.2014 v čase približne o 18.50 hod. došlo na ceste I/51\nKM 80,550 na úseku Y. - S.Š. k dopravnej nehode tak, že vodič nákladného vozidla zn. N. J. XXX,\nEČV: Q. XXXGK, (ďalej len „nákladné vozidlo“) H. U. neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho prešiel\nnáves a ťahač nákladného vozidla ním riadený do protismeru, kde sa stretol s protiidúcim vozidlom zn.\nF. O., EČV: Q. XXXCH, ktoré viedol syn žalobcov R. D.. Následne do motorového vozidla vedeného\nsynom žalobcov narazila vodička motorového vozidla zn. Š. K., v dôsledku čoho R. D. utrpel závažné\nporanenia, ktorým dňa 28.01.2014 v nemocnici podľahol. Vodičovi nákladného vozidla H. U. bolo\nvznesené obvinenie zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.\nTým, že nákladné vozidlo, ktoré v tom čase vodič viedol, bolo poistené u žalovanej, na základe poistnej\nzmluvy\nč. XXXXXXXXXX/XX, bola podľa žalobcov založená pasívna vecná legitimácia žalovanej,\na to i s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.\nz.“) a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) zo dňa 24.10.2013, č. C-22/12, vo\nveci Haasová. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcovia odvodili od § 15 ods. 1, druhej vety zákona č.\n381/2001 Z.z. a uplatnený nárok od ustanovení § 11 až § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“). Uviedli, že s nebohým synom R. mali silný emocionálny vzťah, ktorý\nbol plný harmónie, lásky a porozumenia. Ich syn bol jedinečné dieťa, empatický a ústretový a zároveň\naktívny človek, ktorý im pomáhal vo všetkých životných situáciách a jeho radosť zo života im prinášala\nneopísateľnú energiu, preto jeho smrť zasiahla negatívne do ich života. Po smrti syna sa výrazne zhoršila\nich psychika, zle spia, ťažko sa sústreďujú, sú nervózni a nič ich nebaví, neprestajne na zosnulého syna\nmyslia, čo malo za následok vznik depresívnych a úzkostných stavov. Žalobcovia zosnulému synovi od\nmalička venovali všetok svoj voľný čas, spoločne sa zúčastňovali kultúrnych a spoločenských podujatí,\na preto i pri spomienkach na neho veľakrát plačú a s jeho úmrtím sa nedokážu vyrovnať. Žalobcovia\nvýzvou zo dňa 13.03.2014 uplatnili u žalovanej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75.000 eur,\navšak žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie.\n3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa\n21.12.2015, č. k. 1T/122/2015-420, uznal H. U. vinným z toho, že dňa 27.01.2014 o 18:50 hod. na\nceste I/51 na úseku Y. - S. viedol nákladné vozidlo zn. N. J. XXX, EČV: Q. XXXKG, s návesom X. O.\nJ., EČV: Q. XXXYM, pričom v kilometri 80,550 v dôsledku nesprávnej techniky jazdy spočívajúcej v\nneprispôsobení rýchlosti, povahe a stavu vozovky, náhlej zmene smeru jazdy a nesprávneho uloženia\na upevnenia nákladu prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu a jazdnej dráhy vozidla zn.\nF. O., EČV: Q. XXXCH, idúceho v smere od S., ktoré viedol vodič R. D. a následne aj do jazdnej\ndráhy vozidla zn. Š. K., EČV: Q. XXXAM, idúceho od S., ktoré viedla vodička Z.. P. X., v dôsledku\nčoho prišlo k zrážke týchto vozidiel s nákladným vozidlom, pri ktorej R. D. utrpel ťažké zranenia, na\nnásledky ktorých zomrel, pričom bezprostrednou príčinou smrti R. D. bol šok z krvácania a úrazu pri\nzlomeninách stehnových kostí, pravej píšťaly, rebier, ľavej kľúčnej kosti a poranenia vnútorných orgánov.\nVodič (H. U.) svojím konaním porušil ustanovenia § 16 ods. 1, § 51 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.\no cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin\nspáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho\npostavenia, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za tento\nskutok bol súdom odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 36 písm.\nj), l) a n) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov,\nktorý mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bola mu uložená\nskúšobná doba v trvaní štyroch rokov podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona. Trestný súd mal k dispozícii\nznalecký posudok č. 4/2015, vypracovaný znalcom Z.. J. S., R.., ktorý konštatoval, že technickou príčinou\nvzniku predmetnej dopravnej nehody bola strata smerovej stability súpravy vozidiel zn. N. J. G. M.. X.\na jej následné prejdenie do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s vozidlami zn. F. O.\na zn. Š. K.. Príčinnou straty smerovej stability súpravy vozidiel bola skutočná technika jazdy vodiča\nnákladného vozidla vo vzťahu ku konkrétnemu stavu a povahe vozovky v čase a mieste vzniku dopravnej\nnehody, ktorú nebolo z technického hľadiska možné považovať za správnu. Rozhodujúci a najväčší\npodiel na strate smerovej stability súpravy spočíval v okamžitej rýchlosti súpravy vo vzťahu k výrazne\nzníženým adhéznym podmienkam na ceste v čase a mieste vzniku dopravnej nehody, keďže na ceste\nbola námraza. Vodič nákladného vozidla mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť správnou technikou\njazdy, teda prispôsobením rýchlosti jazdy skutočnému stavu a povahe vozovky, keď mal podstatne znížiť\n\nrýchlosť jazdy vzhľadom na výrazne znížené adhézne podmienky na ceste v čase a vzniku dopravnej\nnehody. Znalec pritom nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne\nkonštatovať, že technika jazdy vodiča zn. F. O. bola nesprávna, pričom konštatoval, že tento nemohol\nvzniku dopravnej nehody zabrániť; pohybom súpravy vozidiel zn. N. J. G. M.. X. v protismernom jazdnom\npruhu bola totiž vodičovi vozidla zn. F. O. skracovaná dráha potrebná na zastavenie.\n4. Konajúci súd ďalej zistil, že vodič H. U. bol v čase škodovej udalosti zamestnancom spoločnosti\nZANOTRANS s.r.o., a teda motorové vozidlo riadil ako zamestnanec. Prácu profesionálneho vodiča\nvykonával od roku 1991 a pred škodovou udalosťou neevidoval žiadnu dopravnú nehodu, ktorú by\nsvojmu zamestnávateľovi spôsobil. V čase dopravnej nehody mu nebol zistený alkohol v krvi a celú\nsituáciu veľmi ťažko prežíval a prejavil nad ňou ľútosť.\n5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie tiež zistil, že žalobcovia mali so zosnulým synom veľmi\nblízky vzťah, a to i po rozvode ich manželstva, keď si žalobca v 1. rade založil vlastnú rodinu. Žalobca v 1.\nrade brával nebohého R. s novou rodinou na dovolenky, kupoval mu veci osobnej potreby, zúčastňoval\nsa s ním kultúrnych a spoločenských podujatí, pričom nebohý syn mu pomáhal i pri prevádzkovaní\npohostinského zariadenia, ktoré po jeho smrti žalobca v 1. rade zatvoril. Žalobkyňa v 2. rade s nebohým\nsynom trávila voľné chvíle, chodili spolu na dovolenky a grilovačky, do kina. Po dopravnej nehode\nsa obaja žalobcovia dostavili do nemocnice v Y. za účelom identifikácie tela ich zosnulého syna, po\nktorej udalosti žalobkyni v 2. rade lekár naordinoval lieky na ukľudnenie, ktoré jej doposiaľ predpisuje\njej obvodná lekárka. Žalobca v 1. rade navštevuje raz do mesiaca všeobecnú lekárku za účelom\npredpisovania liekov na spánok, ktoré denne užíva, pričom sa u neho vyskytla i čiastočná porucha srdca\nvyvolaná prílišnou ľútosťou nad stratou syna a problémy so zubami; ani jeden zo žalobcov však nebol\nv zdravotnej starostlivosti psychiatra alebo psychológa. Po tragickej nehode sa osobný život žalobcov\nzmenil, prestali javiť záujem o voľno-časové aktivity a stále čakajú, že syn zavolá alebo príde domov;\nžalobkyňa v 2. rade sa stala náladovou a nervóznou, jej život sa zúžil na starostlivosť o psíka zosnulého\nsyna a návštevy jeho hrobu.\n6. Svedkyňa S. U., ktorá poznala žalobkyňu v 2. rade od detstva, potvrdila, že pred tragickou nehodou\nbola veselá, vždy nápomocná, avšak po nej sa úplne zmenila, keď býva často náladová, nervózna.\nŽalobcovia mali podľa nej k zosnulému synovi veľmi pekný blízky vzťah, dokonca sa R. nikdy nehanbil\nžalobkyňu v 2. rade objať; pamätala si ho ako priateľského, veselého, nápomocného, každý ho mal rád.\nSvedkyňa P. X., stará matka nebohého R. D., vnímala jeho vzťah k rodičom ako normálny, bezkonfliktný,\na to i napriek rozvodu manželstva žalobcov. Nebohý chodil s rodičmi na opekačky, do kina, trávil s nimi\ndosť času.\n7. Súd prvej inštancie sa pri skúmaní oprávnenosti nároku žalobcov, ktorý právne posúdil podľa § 1\nods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2, písm. a, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11, § 13 Občianskeho zákonníka,\n§ 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní obetí poškodených násilnými trestnými činmi, zameral\nprimárne na skúmanie dôvodnosti námietky žalovanej ohľadne nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie\nv spore. Zohľadniac i konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6MCdo 1/2016) a Ústavného\nsúdu SR (sp. zn. III. ÚS 646/2015, sp. zn. III. ÚS 666/2016) túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú.\nPoukázal na to, že označenej problematike sa venoval i SDEÚ vo veci C-22/12, v ktorej konštatoval,\nže článok 3 ods. 1 smernice Rady č. 72/166/EHS zo dňa 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a\nkontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady\nč. 84/5/EHS zo dňa 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej\nsmernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/14/ES zo dňa 11.05.2005, a článok 1 prvý odsek tretej\nsmernice Rady č. 90/232/EHS zo dňa 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len\n\"motorové smernice\") sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej\nblízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti\npoisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor sa v\ncitovanom rozsudku riadil úvahami vyjadrenými najmä v odsekoch 44-58, podľa ktorých článok 1 druhej\nsmernice, s cieľom znížiť rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcich sa rozsahu\npovinnosti krytia poistením, stanovil v oblasti zodpovednosti za škodu povinné krytie škody na majetku,\n\nako aj ujmy na zdraví v určitých sumách. Článok 1 tretej smernice túto povinnosť rozšíril na krytie ujmy na\nzdraví spôsobenej všetkým cestujúcim okrem vodiča (rozsudok vo veci Ruiz Bernáldez). Členské štáty\nsú teda povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,\nktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami\nprvej, druhej a tretej smernice. Medzi škody, ktoré musia byť kryté, sa v súlade s článkom 1 ods.\n1 druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví. Pod tento pojem (ujma na zdraví) pritom patrí\nakákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne\nprávo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak\nfyzickú, ako aj psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s\nmotorovými smernicami, patrí i nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného\nza škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Táto ochrana musí byť zaručená pre\nakúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu\nškody spôsobenej motorovými vozidlami. Uvedený záver nemohli spochybniť ani okolnosti predložené\nslovenskou vládou, podľa ktorých aplikovateľné ustanovenia patria do tej časti Občianskeho zákonníka\ntýkajúcej sa zásahov do ochrany osobnosti a tá je nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu\nv pravom zmysle slova. Keďže zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu vyplývala\nz\n§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala\nobčianskoprávnu povahu, nič podľa mienky SDEÚ nenasvedčovalo tomu, že na túto zodpovednosť sa\nnevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazovali smernice.\n8. Súd prvej inštancie následne extenzívnym výkladom vnútroštátneho práva aplikovateľného vo veci\n(zákona č. 381/2001 Z. z. a § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka), prihliadajúc na rozhodnutie SDEÚ\nvo veci C-22/12 a C-277/12, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 666/2016, a rozsudok\nNajvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo 1/2016, uzavrel, že náhrada nemajetkovej ujmy patrí k\ntým náhradám, ktoré sú kryté povinným zmluvným poistením, a preto ju možno priznať i žalobcom.\nPre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba totiž pojem škoda vykladať eurokonformne v tom zmysle,\nže tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za\nzásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný\nživot v dôsledku usmrtenia blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov a že aj táto náhrada\nje predmetom poistného krytia. V prípade usmrtenia osoby majú potom pozostalí právo na náhradu\nnemateriálnej ujmy spočívajúcej v trvalých alebo dlho trvajúcich útrapách spojených s vedomím jej\ntrvalej straty. Nemateriálna ujma sa nedá vyjadriť v peniazoch, preto nemôže ísť o ekvivalentnú náhradu,\nale o primeranú satisfakciu poskytovanú vo forme náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13\nObčianskeho zákonníka.\n9. Pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy konajúci súd prihliadal na všetky okolnosti prípadu, vrátane\nvážnosti, trvania a následkov traumy spôsobenej žalobcom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že\nžalobcovia mali s nebohým synom veľmi silný emotívny vzťah, založený na porozumení a láske, a\npreto jeho smrť trvalo a negatívne poznamenala ich životy. Úmrtie syna v dôsledku dopravnej nehody\npredstavovalo ujmu na osobnostných právach žalobcov, nakoľko touto udalosťou stratili možnosť viesť\nrodinný a súkromný život, prežívať s ním pozitívne a prípadne aj negatívne stránky života, čím boli\ndotknuté ich právo na rodinný život a súkromie. Zásah do osobnostných práv predstavoval nenávratnú\nujmu a bol spôsobený vodičom H. U. pri výkone jeho pracovných povinností pri vedení nákladného\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. V trestnom konaní pritom nebolo konštatované\nspoluzavinenie zosnulého R. D. na vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom na to, že žalobcovia v konaní\nnepreukázali, že by tragická smrť ich syna zanechala následky fatálneho charakteru, spočívajúce\nnapríklad v závažnom a neodstrániteľnom zhoršení ich zdravotného stavu, v preukázateľne negatívnej\ntrvalej duševnej traume, konajúci súd považoval nimi požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n75.000 eur za zjavne neprimerane vysokú. Pri stanovení konečnej výšky priznanej náhrady zohľadnil\nprávnu úpravu v štátoch Európskej únie konštatujúc, že najvyššie odškodné bolo v N. priznané na\nzáklade rozsudku OGH zo dňa 30.10.2003, sp. zn. 2Ob 186/03, v sume 65.000 eur, kedy išlo o\nnárok pozostalého manžela, ktorý pri dopravnej nehode stratil manželku a tri maloleté deti. Vo A. a\nU., v ktorých krajinách je systém odškodnenia upravený paušálnymi sumami, priznali súdy rodičovi\nžijúcemu v spoločnej domácnosti s usmrteným dieťaťom náhradu v sume 7.500 eur, rodičovi mimo\nspoločnej domácnosti sumu 3.750 eur. Zároveň konajúci súd zohľadnil právnu úpravu odškodňovania\nobetí poškodených násilnými trestnými činmi obsiahnutú v zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní\nosôb poškodených násilnými trestnými činmi, stanovenú ako 50-násobok minimálnej mzdy; v roku 2014\nbola výška minimálnej mzdy ustálená sumou 352 eur, t. j. maximálna výška odškodnenia pre obeť\n\nnásilného trestného činu bola 17.600 eur. Prihliadajúc na vykonané dokazovanie, konajúci súd priznal\nkaždému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy v sume 35.000 eur a vo zvyšnej časti ich žalobu ako\nnedôvodnú a zjavne nadhodnotenú zamietol.\n10. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal,\nnakoľko obe mali v konaní úspech len čiastočný.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a výroku o náhrade\ntrov konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods.\n1 písm. f) a h) C.s.p. a žiadali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že\nžalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná im plnú náhradu trov konania. Žalobcovia sa nestotožnili s\nnázorom súdu prvej inštancie v otázke výšky priznanej finančnej satisfakcie za utrpenú nemajetkovú\nujmu spôsobenú úmrtím ich syna, ktorú vzhľadom na okolnosti zásahu považovali za nedostatočnú\na nezodpovedajúcu požiadavke poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany. Neočakávané úmrtie ich\nsyna im spôsobilo doživotnú, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú ujmu, nakoľko malo za\nnásledok deštrukciu najcitlivejších interpersonálnych väzieb. Neprejde totiž deň bez toho, aby pre\nstratu syna nepociťovali prenikavú duševnú bolesť. Práve adekvátna finančná kompenzácia by aspoň\nčiastočne prispela k zmierneniu následkov traumatizujúcej udalosti, a preto by mala vyvážiť ich duševné\nútrapy pri spomienkach na dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel ich príbuzný smerom do budúcna;\nsúdom prvej inštancie priznaná peňažná satisfakcia vzhľadom na tieto skutočnosti nesplnila svoj účel.\nŽalobcovia konštatovali, že ich zámerom nebolo zneužitie právneho inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy\na nedôvodné obohatenie sa na úkor komerčnej poisťovne, ale záujem na primeranom a spravodlivom\nzadosťučinení, ktoré síce závisí od voľnej úvahy súdu, ale táto musí byť vnímaná ako spravodlivá a\nschopná naplniť zmysel a účel zákona a v neposlednom rade zaistiť i zodpovedajúce vyváženie a\nzmiernenie majetkovej ujmy na ich strane.\n12. Žalobcovia v ďalšom poukázali na limity poistného plnenia, ktoré pri jednej škodovej udalosti\npredstavujú 5.000.000 eur, bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených osôb. Zdôraznili, že\nVýskumný ústav dopravný, a.s. Žilina vyčíslil hodnotu ľudského života na sumu 332.144 eur, pričom i\npodľa metodiky Najvyššieho súdu ČR by sa finančná čiastka za zmarený ľudský život mala pohybovať\nokolo sumy 10.000.000 Kč. I keď tieto sumy nepovažovali za záväzné, mali za to, že existovala značná\ndisproporcia medzi priznaným zadosťučinením a vyčíslenou hodnotou ľudského života.\n13. Žalobcovia nesúhlasili ani s výrokom súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Hoci sa konajúci\nsúd nestotožnil s výškou nimi uplatneného nároku, boli nesporne úspešní v jeho základe, t. j. boli\núspešnou stranou v spore, nakoľko výška plnenia závisela od úvahy súdu. Súčasná platná právna\núprava síce neobsahuje gramatické znenie pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), avšak podľa dôvodovej správy k C.s.p. je súd\noprávnený priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak priznal nárok úspešnej strane,\nnie však v požadovanej výške, nakoľko táto závisela od úvahy súdu. V tomto smere poukázali na\nčlánok „Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada“ publikovaný v Bulletine\nslovenskej advokácie v roku 2016, č. 3, ako aj na komentár k procesnému kódexu (vydavateľstvo\nC.H.Beck, rok 2016). Ak teda bola žalobcovi priznaná aspoň časť z uplatneného nároku, ktorého výška\nzávisela od úvahy súdu, nejde o procesne neúspešnú stranu, nemožno ju totiž zaťažiť procesnou\nzodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Tým,\nže boli v konaní úspešní, vznikol im voči žalovanej legitímny nárok na plnú náhradu trov konania.\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho zaväzujúcim výrokom, ktorými konajúci súd uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy v sume 35.000 eur, podala v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a navrhla\nho zmeniť a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná nesúhlasila so záverom konajúceho\nsúdu o danosti jej pasívnej vecnej legitimácie, ktorý vychádzal z rozsudku SDEÚ vo veci C-22/12.\nV predmetnom rozsudku Súdny dvor podal výklad motorových smerníc zaoberajúcich sa poistením\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, pričom uzavrel, že tieto sa\nmajú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí\nusmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu\n\nupravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Samotné rozhodnutie a jeho obsah však\nnevyvolalo účinky záväznosti pre poisťovne, ani fyzické alebo právnické osoby. Žalovaná zdôraznila,\nže štát pri transpozícii smerníc do vnútroštátneho právneho poriadku nezahrnul do poistného krytia\nnároky z nemajetkovej ujmy; pokiaľ mali byť nároky vyplývajúce z ustanovení Občianskeho zákonníka,\numožňujúce priznať príbuzným obetí dopravných nehôd náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu\ndo ich osobnostných práv, predmetom poistného krytia, museli byť tieto jednoznačne obsiahnuté v\nzákone č. 381/2001 Z. z. Platný Občiansky zákonník nepovažuje škodu za nemajetkovú ujmu, keďže\nide o dva odlišné inštitúty, pre ktoré platia i rozdielne premlčacie doby, a preto ich pre účely výkladu\neurópskych noriem nemožno stotožňovať. Ak teda Občiansky zákonník dôsledne rozlišuje pojem škoda\na nemajetková ujma, ktoré majú každý svoj vlastný režim, nie je možné bez zásahu zákonodarcu\npovažovať ich pre účely Občianskeho zákonníka za odlišné a pre účely zákona č. 381/2001 Z. z.\nza identické. Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení\n§ 4 taxatívne vymedzuje rozsah\npoistenia zodpovednosti, pričom v odseku 2 udáva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo,\naby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na\nzdraví a náklady pri usmrtení; keďže v ňom nie je vymenovaná aj nemajetková ujma upravená v §\n11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že zákon č. 381/2001 Z. z. odškodnenie nemajetkovej\nujmy nepredpokladá. Žalovaná z týchto dôvodov považovala extenzívny výklad pojmu škoda zo strany\nkonajúceho súdu za neprípustný, zakladajúci neprípustne nové povinnosti, ktoré zákonodarca do zákona\nnepremietol. Uloženie povinnosti podľa napadnutého rozsudku preto nekorešpondovalo so spravodlivým\nuplatnením práva voči žalovanej a so spravodlivým procesom.\n15. Žalovaná tiež zdôraznila, že nemožno pripustiť ani prednosť komunitárneho práva pred právom\nvnútroštátnym „za každých okolností“. Túto je totiž potrebné uplatňovať v súlade s právnymi účinkami\nnoriem európskeho práva, v závislosti na záväznosti a priamej uplatniteľnosti jednotlivých právnych\naktov inštitúcií Európskych spoločenstiev, ktorá je určená primárnym právom .V danom prípade išlo o\ntranspozíciu smernice, pri ktorej v zásade neplatí jej priama aplikabilita, keďže smernica nemôže priamo\nukladať povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Priama aplikácia smerníc prichádza pritom do\núvahy len, ak eurokonformný výklad nie je možný, a to len v sporoch, v ktorých vystupuje členský\nštát. Ak teda dotknuté motorové smernice vyžadovali ich implementáciu do vnútroštátneho právneho\nporiadku v rozsahu poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy poisťovňou za poisteného, bez existencie\nvnútroštátnej úpravy, ktorej rozsah si stanovil sám štát, nemôžu súdy uplatniť výklad § 4 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 381/2001 Z. z. v rozsahu, ktorý platné vnútroštátne právo nepriznáva. Zároveň, ustanovenie\nsmernice zaručujúce práva alebo ukladajúce povinnosti jednotlivcovi nemožno použiť v rámci sporu,\nv ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, nakoľko od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby\nsa riadili smernicou, ktorá bola nesprávne alebo neskoro implementovaná do vnútroštátneho právneho\nporiadku. Žalovaná na podporu dôvodnosti svojej argumentácie poukázala na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo 168/2009,\nsp. zn. 3Cdo 30/2012 a sp. zn. 8Cdo 219/2016,\npotvrdzujúce správnosť jej námietky ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poisťovní pri\nnáhradách nemajetkovej ujmy uplatňovaných pozostalými po obetiach dopravných nehôd zo zákona č.\n381/2001 Z. z. Za súčasného platného právneho stavu žiadna z poisťovní netvorila a nevytvára technické\nrezervy predkladané štátnemu dohľadu v rozsahu nárokov z nemajetkovej ujmy podľa § 11 Občianskeho\nzákonníka, vytváraním ktorých by zabezpečila garanciu splniteľnosti svojich záväzkov z poistných\nzmlúv. V okolnostiach prípadu, keď i najvyššie súdne autority postupovali v rozhodnutiach v identických\nskutkových veciach o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie poisťovní jednotne, nepovažovala súdom\nprvej inštancie uplatnený výklad zákona za spravodlivé uplatnenie práva.\n16. Žalovaná sa nestotožnila ani s názorom prezentovaným konajúcim súdom v bode 38. odôvodnenia\nrozsudku. V šiestej časti Občianskeho zákonníka je upravená nielen škoda, ale aj náhrada nemajetkovej\nujmy v rozsahu nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), pričom štát v postavení\nnormotvorcu zahrnul do poistného krytia aj nároky nemajetkovej ujmy (bolestné a SSU), avšak nie tie\nz nemajetkovej ujmy zahrnuté v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v ustanovení § 4\na § 5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. stanovil jednoznačný a uzavretý okruh zákonného poistného\nkrytia odkazom na § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka. Vymedzeným chráneným statkom, na\nktorom možno spôsobiť škodu, ktorá by mala byť následne hradená podľa ustanovení zákona č.\n381/2001 Z. z. poisťovateľom je zdravie a život, nie však súkromný a rodinný život, resp. iné podobné\nkategórie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo 1/2016, na ktoré odkazoval konajúci\nsúd, označila za prelomové, vnášajúce chaos, nejednotnosť a zásah do právnej istoty strán sporu,\nmajúce za následok rozdielne rozhodovanie súdov v závislosti na tom, či sa škoda posudzuje len\n\npodľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona č. 381/2001 Z. z.; predstavovalo teda zásah do\nprincípu predvídateľnosti práv a právnej istoty. Žalovaná nepovažovala za adekvátny ani odkaz súdu\nprvej inštancie na rozhodovanie Ústavného súdu SR, ktorého rozhodovaciu prax v tejto otázke, najmä\nso zreteľom na odlišné stanoviská sudcov H.. J. Ľ. G. H.. S. J., považovala za nejednotnú.\n17. Pokiaľ išlo o výšku priznanej nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že rozhodovacia prax súdov\nustálila kritériá, ktoré je potrebné skúmať pri poskytnutí adekvátnej náhrady. Ide o okolnosti na strane\npoškodeného, ako je intenzita vzťahu so zomrelým, vek, hmotná závislosť alebo aj poskytnutie inej\nsatisfakcie, pričom na strane osoby zodpovednej sa zohľadňuje jej postoj, dopad udalostí do jej duševnej\nsféry, majetkové pomery, miera zavinenia, resp. spoluzavinenia. Výška náhrady nemajetkovej ujmy\nmá odrážať všeobecné predstavy o spravodlivosti, a preto sa má pri jej ustálení zohľadniť i princíp\nproporcionality. V danej veci spôsobil usmrtenie osoby blízkej žalobcom vodič vykonávajúci prácu\nprofesionálneho vodiča od roku 1991, ktorý do času dopravnej nehody nemal žiadnu dopravnú kolíziu,\nv úseku dopravnej nehody, kde je maximálna povolená rýchlosť 90 km/hod. sa pohyboval rýchlosťou 76\nkm/hod. Bolo zistené, že cesty neboli v dôsledku zhoršených poveternostných podmienok upravené a\nsprávca cesty si neplnil svoju povinnosť. Vodič evidentne nechcel dopravnú nehodu spôsobiť a uvedená\nudalosť ho dlhodobo ťažila. Na druhej strane syn žalobcov bol v čase dopravnej nehody plnoletý, viedol\nsamostatný život, nebol na žalobcoch hmotne závislý, ani oni na ňom. I napriek citovému spojeniu\nžalobcov so svojim nebohým synom, považovala žalovaná zásah do osobnostných práv žalobcov\nza menšej intenzity ako pri usmrtení osoby, na ktorej je poškodená osoba priamo závislá, prípadne\nodkázaná. Vykonané dokazovanie nepreukázalo ani u jedného zo žalobcov následky, ktoré by svojou\nintenzitou presahovali traumu obvyklú v obdobných prípadoch. Naviac, žalobca v 1. rade nežil so svojim\nsynom od jeho šiestich rokov a mal svoju vlastnú rodinu. Z uvedených dôvodov žalovaná považovala\nsúdom prvej inštancie priznanú relutárnu náhradu v sume á 35.000 eur pre každého zo žalobcov za\nv rozpore s európskou a vnútroštátnou praxou, ako aj v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou\nodškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi. V tomto smere poukázala na rozsudky\nvšeobecných súdov, podľa ktorých priznávali náhradu nemajetkovej ujmy za smrť blízkeho príbuzného\npri dopravnej nehode v sume 10.000 eur, 20.000 eur a 23.000 eur, ako aj na judikatúru rakúskeho\nnajvyššieho súdu, ktorý priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 13.000 eur synovi za smrť matky,\ns ktorou nežil v spoločnej domácnosti.\n18. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zastávali názor, že žalovaná v ňom vo vzťahu\nk námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie neuviedla žiadne nové skutočnosti, významné\npre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže zopakovala len tie, ktorými dôvodila v konaní pred súdom\nprvej inštancie; nepovažovali za potrebné sa k nim preto vyjadrovať. Súd prvej inštancie rešpektoval\neurokonformný výklad pojmu škoda a v nadväznosti na závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. 6MCdo 1/2016, ako i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. III. ÚS 666/2016 im dôvodne\npriznal náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k samotnej náhrade a jej výške, sa žalobcovia v prvom\nrade nestotožnili s tvrdením žalovanej, že nepreukázali také následky zásahu do osobnostných práv,\nktoré by svojou intenzitou presahovali traumu obvyklú v obdobných prípadoch. V priebehu konania\ndostatočne osvedčili, že stratu syna vnímajú veľmi citlivo, intenzívne a dodnes sa s ňou nezmierili.\nZdôraznili, že v ich prípade išlo o vzťah rodič - nebohé dieťa a oni uniesli dôkazné bremeno, keď\npreukázali rozsah a vážnosť zásahu spočívajúceho v usmrtení ich syna do ich emocionálnej sféry.\nÚčelom peňažnej satisfakcie je pritom kompenzácia zmareného ďalšieho citového života poškodeného\ns nebohým príbuzným. Podľa mienky žalobcov výšku nemajetkovej ujmy nebolo možné odvíjať od\ntabuľkových a paušálnych náhrad priznávaných súdmi v Č.P. N., nakoľko táto nereflektovala na\nindividuálne okolnosti prípadu a nespĺňala požiadavku spravodlivosti a slušnosti. Na výšku priznanej\nsatisfakcie nemohla mať vplyv ani platová situácia v Slovenskej republike v porovnaní s tou v N.. V tomto\nsmere, s poukazom na judikatúru okresných a krajských súdov a nimi priznané odškodnenia, uviedli,\nže všeobecné súdy SR priznali v obdobných prípadoch pozostalým príbuzným náhradu nemajetkovej\nujmy i v sumách presahujúcich 30.000 eur. Poskytnutie satisfakcie v takej výške pritom nemohlo mať\npre komerčné poisťovne, vrátane žalovanej, likvidačný charakter aj s ohľadom na ustanovenie § 7 ods.\n2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. stanovujúceho limit poistného plnenia na 5.000.000 eur, bez ohľadu\nna počet zranených alebo usmrtených osôb.\n19. Odvolací súd rozhodol o odvolaniach procesných strán prvý krát rozsudkom zo dňa 31.10.2019, sp.\nzn. 3Co/244/2018, v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.09.2021, č. k. 3Co/244/2018-506, ktorým\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi\nv 1. rade sumu 10.000 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 10.000 eur potvrdil a vo zvyšnej napadnutej\n\nvyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1. a v 2. rade zamietol;\nv napadnutej zamietavej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcom v 1. a v 2. rade priznal\nproti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, viazaný\nzisteným skutkovým stavom, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti zamietavému výroku nie je\ndôvodné, kým odvolanie žalovanej proti vyhovujúcej časti rozsudku je dôvodné čiastočne. Odvolací súd\nsa stotožnil s posúdením otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovanej konajúcim súdom konštatujúc,\nže žalovaná v odvolaní viac-menej zopakovala totožnú argumentáciu ako prezentovala v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, s ktorou sa tento dôsledne a dostatočne vysporiadal; v podrobnostiach preto\nodkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uviedol,\nže škodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. treba vnímať nielen ako majetkovú,\nale aj ako nemajetkovú, a preto i zodpovednosť za škodu, ako aj zodpovednosť za neoprávnený\nzásah do osobnostných práv musí byť predmetom poistného krytia, ktoré názory podporil poukazom\ni na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 143/2017, ale i uznesenie Ústavného súdu SR,\nsp. zn. III. ÚS 666/2016, sp. zn. I. ÚS 474/2016. Stanoviská v nich vyslovené pritom predstavovali\nnovo formulovaný právny názor v otázke posudzovania náhrady nemajetkovej ujmy z povinného\nzmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Naviac,\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bol pod č. 8/2018,\npublikovaný judikát v znení právnej vety: ,,V spore o náhradu takejto ujmy (v zmysle nemajetkovej\nujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv) je poisťovňa pasívne legitimovaná“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/1/2016).\n20. Podľa mienky odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru i o\nexistencii neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcov, konkrétne do ich práva na súkromie\na rodinný život, ktorý dosiahol intenzitu odôvodňujúcu priznanie relutárnej náhrady. Smrť blízkej\nosoby pozostalého príbuzného v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktorá nebola zavinená touto\nblízkou osobou, ani pozostalým príbuzným, za podmienok obdobných prejednávanej veci, predstavuje\nneoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život a zakladá právo domáhať\nsa ochrany osobnosti podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Smrť syna žalobcov\nnepochybne trvalo a negatívne poznačila ich životy, keď ich pripravila o možnosť ďalej spoločne\nbudovať úzke citové, sociálne a rodinné väzby, predstavujúce imanentnú súčasť práva na súkromie\na rodinný život žalobcov, a preto založila i opodstatnenosť ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch v zmysle v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri úvahách o výške tejto nemajetkovej\nujmy, zohľadniac kritériá uvedené v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to závažnosť nemajetkovej\nujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo, dospel však odvolací súd\nk odlišným záverom o primeranosti odškodnenia pre každého zo žalobcov. Odvolací súd pri svojej\núvahe o ustálení adekvátnej náhrady za zásah do osobnostných práv žalobcov vychádzal zo skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý považoval za v potrebnom rozsahu a správne zistený.\nSumarizujúc, že žalobcovia stratili syna vo veku, kedy sú medzi rodičmi a deťmi vytvorené silné citové\nväzby, že nebohý žil so žalobkyňou v 2. rade v spoločnej domácnosti, keď žalobca v 1. rade si po\nrozvode manželstva založil vlastnú rodinu, avšak naďalej s ním udržiaval intenzívny kontakt, dokonca\nmu nebohý pomáhal v pohostinskom zariadení, zohľadniac, že žalobcovia neboli na synovi finančne\nzávislí, ani inak odkázaní, t. j. boli plne sebestační, pričom intenzita ich vzťahu bola primeraná veku\nzomrelého a žalobcov, nebola ničím zvláštna, ani výnimočná z hľadiska obsahu a spôsobu (intenzita\ntrávenia spoločného času, záľuby, dovolenky, a pod.) v spojení so všeobecne zdieľanými predstavami o\nspravodlivosti, vyhodnotil za primeranú a spravodlivú kompenzáciu za neočakávanú a náhlu stratu syna\nžalobcov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre každého zo žalobcov.\n21. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods.\n2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a zásadou úspechu žalobcov v plnom rozsahu. Mal za to, že žalobcovia\nboli plne procesne úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov celého konania, s tým, že základná\nsadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.\n22. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 6Cdo 16/2022, dovolanie žalobcov proti\nrozsudku odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 3Co/244/2018, odmietol a žalobcom v 1. a v\n2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej rozhodne\nsúd prvej inštancie. Najvyšší súd vyhodnotil dovolanie žalobcov smerujúce proti výroku, ktorým odvolací\nsúd potvrdil vyhovujúci výrok týkajúci sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov\nv sume 10.000 eur, ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 447 písm. b) C.s.p., nakoľko\n\nišlo o rozhodnutie v ich prospech; ich dovolanie v tejto časti preto odmietol. Vo vzťahu k ostatnej\nargumentácii žalobcov Najvyšší súd SR uviedol, že potvrdením rozhodnutia vo veci samej sčasti vo\nvýroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nad sumu 35.000 eur priznanej náhrady nemajetkovej\nujmy odvolací súd preskúmal správnosť zistenia skutkového stavu, ako aj aplikácie a interpretácie\nhmotnoprávnych noriem na zistený skutkový stav, pričom sa vysporiadal i s rozhodujúcimi odvolacími\nnámietkami; rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažoval za nepresvedčivé. Za dôvodnú nevyhodnotil\nani námietku, ktorou žalobcovia odvolaciemu súdu vytýkali, že nezopakoval dokazovanie vo vzťahu k\npotvrdzujúcemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Odvolací súd nebol povinný aplikovať\nprocesný postup vyplývajúci z ustanovenia § 384 v spojení s § 385 C.s.p., nakoľko nevstupoval do\nprocesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie,\nkeď sa zaoberal výlučne právnym posúdením veci. Odvolací súd dostatočne a zákonným spôsobom\nodôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu nad priznanú sumu 10.000 eur\nkaždému zo žalobcov, vysvetlil na základe akých rozhodných skutkových okolností považoval za\nprimeranú práve ním priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur, zohľadniac závažnosť\ntejto ujmy, okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov došlo, ako i všeobecne\nzdieľanú predstavu o spravodlivosti, všetko s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.\n646/2015. Zdôrazňujúc, že z hľadiska prípustnosti dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku,\nmá určujúci význam vymedzenie právnej otázky, ktorá nebola riešená dovolacím súdom, Najvyšší súd\nSR nepovažoval žalobcami nastolené otázky za otázky právne, ale skutkové, ktorými sa však nemohol\nzaoberať; preto dovolanie vo zvyšnej časti odmietol podľa § 447 písm. f) C.s.p.\n23. Ústavný súd SR nálezom, sp. zn. III. ÚS 372/2023, vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 28.02.2023, sp. zn. 6Cdo 16/2022, bolo porušené základné právo žalobcov ako sťažovateľov na\nsúdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, označené uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd SR sa nestotožnil s názorom prezentovaným\nNajvyšším súdom pokiaľ išlo o posúdenie žalobcami vymedzených otázok ako skutkových; žalobcovia\ntotiž namietali kritériá určujúce priznanie relutárnej náhrady, konkrétne to, či pri jej priznávaní majú byť\nzohľadnené majetkové pomery škodcu, či treba vziať do úvahy náhradu priznávanú na základe iných\nprávnych predpisov upravujúcich obdobnú problematiku, ako i rozhodovaciu prax všeobecných súdov\nvo vzťahu k sekundárnym obetiam, pričom žiadali i určiť základnú čiastku za zásah do osobnostných\npráv a za zhodnotenie citových vzťahov medzi pozostalými a usmrtenou blízkou osobou pri dopravnej\nnehode modifikovateľnú zákonnými a judikatórnymi kritériami.\n24. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.06.2025, sp. zn. 8Cdo 4/2025, rozsudok Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 31.10.2019 sp. zn. 3Co/244/2018, v zmeňujúcom výroku o zamietnutí žaloby žalobcov\nv 1. a v 2. rade nad sumu 10.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy každému z nich, v potvrdzujúcom\nvýroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v\nrozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie; zároveň zrušil i uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 23.05.2024, č. k. B1-10C/67/2014-585. V snahe autenticky porozumieť textu dovolania žalobcov\nNajvyšší súd považoval toto za procesne prípustné v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. S poukazom na\nvlastné rozhodnutia (sp. zn. 4Cdo 139/2011, sp. zn. 5Cdo 265/2009), ako i nález Ústavného súdu SR\nvo veci sp. zn. III. ÚS 288/2017, Najvyšší súd odvolaciemu súdu vytkol, že pri rozhodovaní o veci sa\ndôsledne neriadil kritériami rozhodnými pre určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, keď\nnezohľadnil ustálenú rozhodovaciu prax, bez konkretizácie skutkových okolností v skutkovo podobných,\nresp. odlišných veciach, a preto nesprávne posúdil i výšku priznanej relutárnej náhrady. Podotýkajúc,\nže z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k priznávaniu náhrad nemajetkovej ujmy vyplýva\nvysoká rozdielnosť jej výšky, ktorú prisudzujú súdy nižších inštancií jednotlivým pozostalým osobám,\nsúčasne konštatoval, že pri pozostalých rodičoch sa vo vzťahu k ich deťom priznávané sumy pohybujú\nv rozpätí od 15.000 eur do 25.000 eur a u súrodencov v rozpätí od 10.000 eur do 25.000 eur. Pre\npozostalých rodičov strata dieťaťa predstavuje závažnú ujmu, ktorá znamená deštrukciu rodinného i\nosobného života, a tým porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nDieťa je už od narodenia súčasťou rodinných vzťahov, a preto medzi ním a rodičmi vzniká záväzok\nrovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú.\n25. Najvyšší súd SR ďalej ozrejmil, že jedným zo základných kritérií pre určenie výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného poistenia za zásah do súkromného a rodinného\nživota pri usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode a s tým spojenými duševnými útrapami, je\n\nmiera intenzity vzťahu medzi obeťou dopravnej nehody a blízkymi príbuznými (pozostalými), ktorá\nje závislá od jeho blízkosti a kvality. So zreteľom na subjektívny charakter vzniknutej ujmy, musí sa\nexistencia a kvalita vzájomného vzťahu, a tým i následná ujmu vyvodiť z objektivizovaných okolností,\nktorými sú príbuzenský vzťah, vek a zdravotný stav dotknutých osôb, existenčná závislosť, teda\nmajetková závislosť pozostalých na obeti dopravnej nehody, závislosť na pomoci, odkázanosti a\nstarostlivosti, prípadne i poskytnutie inej než peňažnej satisfakcie. Náhrada nemajetkovej ujmy zo\nstraty blízkej osoby by mala kompenzovať stratu v citovej, emocionálnej sfére a vyvážiť pocit bolesti\na smútku. Vzhľadom na spojenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy s osobou pozostalého, mala\nby táto primerane vyvážiť, prípadne zmierniť ujmu pozostalého v jeho osobnostnej sfére a odčiniť tak\nzásah do práva na budovanie a rozvoj rodinných vzťahov. Zdôrazňujúc primárne satisfakčnú funkciu\nrelutárnej náhrady, nemala by podľa mienky Najvyššieho súdu suplovať funkciu iných zodpovednostných\nmechanizmov zameraných na kompenzáciu strát v majetkovej sfére poškodených osôb, a preto by\njej výška nemala zohľadňovať odškodňovanie sekundárnych obetí na základe iných hmotnoprávnych\npredpisov upravujúcich odškodnenie a ani závisieť od solventnosti škodcu; na jeho strane možno pritom\nzohľadniť jeho postoj ku škodovej udalosti, ako je prejav ľútosti, náhradu škody, či ospravedlnenie,\nmieru a formu zavinenia. Práve postoj škodcu môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy\npozostalých, a naopak jeho ľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť môže ujmu ešte prehĺbiť.\nNa uvedenom základe Najvyšší súd SR uložil odvolaciemu súdu opätovne prejednať a rozhodnúť\no podanom odvolaní s tým, že pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy nad\nuž právoplatne priznanú sumu 10.000 eur každému zo žalobcov, zohľadní, okrem súdnou praxou\nustálených kritérií náhrady, aj vlastnú rozhodovaciu prax v skutkovo obdobných veciach, čo znamená,\nže zohľadní princíp rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako.\n26. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR odvolací súd preskúmal opätovne rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zaväzujúcich výrokov nad rámec žalobcom priznanej nemajetkovej ujmy\n10.000 eur, ako i v zamietajúcich výrokoch a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, prejednal\nodvolanie žalobcov a žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a\ncontrario) a zohľadniac i právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 25.06.2025, sp.\nzn. 8Cdo 4/2025, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, kým odvolanie žalovanej je\ndôvodné čiastočne. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.11.2025 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení\ns § 219 ods. 3 C.s.p.).\n27. Odvolací súd v prvom rade udáva, že i v poradí druhom rozhodnutí sa nestotožnil s argumentáciou\nžalovanej v jej opravnom prostriedku ohľadne nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v spore; túto\npritom evidentne založila na viac menej zopakovaní argumentov prezentovaných v konaní pred súdom\nprvej inštancie, s ktorými sa tento dôsledne a dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Na zdôraznenie správnosti prijatých záverov odvolací súd opätovne udáva, že nárok žalobcov\nnebolo možné posudzovať priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady zo dňa\n16.09.2009, č. 2009/103/ES, za použitia článku 7 ods. 5 Ústavy SR (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 3Cdo 301/2012). Pri smerniciach, pre ktoré je\ntypická absencia priamej uplatniteľnosti voči fyzickým a právnickým osobám v jednotlivých členských\nštátoch, t. j. je vylúčený ich priamy účinok, možno uvažovať len o tzv. nepriamom účinku. Ten sa prejaví\ntak, že všeobecný súd je povinný interpretovať vnútroštátne právo v súlade s právom EÚ tým spôsobom,\nže berie do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdi, do akej miery ho možno použiť spôsobom,\nktorý nevedie k výsledku odporujúceho smernici (k tomu aj rozhodnutie SDEÚ vo veci Pfeiffer a ďalší,\nC-397/01 - 403/01).\n28. Konajúci súd nepochybil ani, keď pri svojom rozhodovaní zohľadnil rozsudok SDEÚ vo veci\nC-22/12. Vychádzajúc zo všeobecnej záväznosti rozhodnutí SDEÚ, ktorá potom zakladá zodpovednosť\nčlenského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva EÚ, v prípade, keď jeho všeobecný súd\nvydá rozhodnutie v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, bol konajúci súd povinný reflektovať\nna označený rozsudok SDEÚ, vo veci C-22/12. Napokon, z jeho záverov vychádza i už pomerne\nstabilizovaná judikatúra najvyšších súdnych autorít, najmä rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v\nuznesení sp. zn. III. ÚS 666/2016 konštatoval, že pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z. z.\nje ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cieľom maximálne možnej miery\nrešpektovania cieľov relevantnej úniovej regulácie. Povedané jednoduchou rečou, povinné zmluvné\npoistenie vinníka dopravnej nehody má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym\n\nosobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Možno tiež poukázať i na uznesenie Najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 6MCdo 1/2016, uverejnené i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 8/2018 s právnou vetou: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková\nujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Na\nuvedené právne závery poukázali a z nich vychádzali i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn.\n1Cdo 214/2019, sp. zn. 7Cdo 89/2021, sp. zn. 7Cdo 252/2021, a iné), zdôrazňujúc, že pokiaľ usmrtenie\npri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu\nzodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom\npoistného krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.\n29. Na uvedenom základe vyhodnotil odvolací súd námietky žalovanej ohľadne nedostatku jej pasívnej\nvecnej legitimácie za nedôvodné. Nepovažoval pritom za nevyhnutné vyčerpávajúcim spôsobom sa\nvyjadrovať ku všetkým argumentom žalovanej smerujúcim k vyvráteniu právneho záveru o danosti jej\npasívnej vecnej legitimácie, nakoľko tieto neboli spôsobilé ovplyvniť vyššie odôvodnený právny záver\nodvolacieho súdu, založený na eurokonformnom výklade vnútroštátneho práva a ustálenej rozhodovacej\npraxi súdov Slovenskej republiky.\n30. Podľa mienky odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel i k správnemu právnemu záveru o\nexistencii neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcov, konkrétne do ich práva na súkromie\na rodinný život, ktorý dosiahol takú intenzitu, že odôvodnil priznanie relutárnej náhrady. Skutočnosť,\nže smrť blízkej osoby pozostalého príbuzného v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktorá nebola\nzavinená touto blízkou osobou, ani pozostalým príbuzným, za podmienok obdobných prejednávanej\nveci, predstavuje neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život (zakladajúca\nprávo domáhať sa ochrany osobnosti podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka), bola tiež\nopakovane vyslovená v rámci ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, na ktorú napokon\npoukázal i dovolací súd v uznesení zo dňa 25.06.2025, sp. zn. 8Cdo 4/2025 (viď rozhodnutie sp. zn.\n5Cdo 265/2009, ako i sp. zn. 2Cdo 194/2011). Pritom medzi zásahom do súkromnej sféry žalobcov v\ndôsledku úmrtia ich nebohého syna pri dopravnej nehode a nemajetkovou ujmou, ktorú utrpeli, existovala\npriama príčinná súvislosť. Náhle úmrtie nebohého R. D. pripravilo žalobcov nepochybne o možnosť\nďalej spoločne budovať úzke citové, sociálne a rodinné väzby, predstavujúce imanentnú súčasť práva\nna súkromie a rodinný život, a táto skutočnosť založila opodstatnenosť nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch tak, ako je upravená v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n31. Pri úvahách o výške tejto nemajetkovej ujmy odvolací súd opätovne zohľadnil účel primeraného\nzadosťučinenia, ktorým je poskytnúť dotknutému subjektu spravodlivé zmiernenie (satisfakciu) za\nneoprávnený zásah do nemajetkovej sféry, a nepochybne i kritériá vymedzené v ustanovení § 13 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, a to závažnosť nemajetkovej ujmy\n(čím závažnejšia ujma čo\ndo intenzity a jej trvania, tým vyššia by mala byť čiastka zadosťučinenia) a široko chápané okolnosti, za\nktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo; tieto musia byť zistené nielen na strane pôvodcu\nzásahu, ale aj na strane postihnutej osoby (napríklad, či na strane pôvodcu zásahu išlo o nedbanlivosť\nalebo úmysel). Do kritérií rozhodujúcich pre ustálenie adekvátnej náhrady nemajetkovej ujmy pritom\ntreba zaradiť i mieru intenzity vzťahu medzi obeťou dopravnej nehody a pozostalými, ktorá je závislá\nod blízkosti a kvality ich vzájomného vzťahu pred zásahom, a ktorý bol v jeho dôsledku pretrhnutý;\ntento pritom možno vyvodiť z objektivizovaných okolností, ako je príbuzenský vzťah, vek, zdravotný\nstav, existenčná závislosť, t. j. majetková závislosť pozostalých na primárnej obeti, ako i závislosť na\npomoci, odkázanosti a starostlivosti, prípadne i poskytnutie inej než peňažnej satisfakcie. Zohľadniac\nnázor vyjadrený dovolacím súdom, výška náhrady nemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného\npoistenia by nemala zohľadňovať odškodňovanie sekundárnych obetí na základe iných hmotnoprávnych\npredpisov, pričom nie je závislá ani od solventnosti škodcu, tak ako nedôvodne namietala žalovaná v\nodvolaní; na jeho strane treba brať zreteľ na jeho postoj ku škodovej udalosti, mieru a formu zavinenia.\n32. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vykonaným\ndokazovaním. Niet pochýb o tom, že žalobcovia preukázali nielen vysokú blízkosť ich vzťahu s nebohým\nR. D., ale i jeho kvalitu v čase pred zásahom. I keď ide o kategóriu ťažko zachytiteľnú, možno ju hodnotiť\nz objektivizovaných skutočností preukazovaných najmä výsluchmi žalobcov a svedkov. Žalobcovia ako\n\nsekundárne obete trávili s nebohým v primeranom rozsahu voľné chvíle, chodili na spoločné opekačky,\nči dovolenky alebo do kina. I keď sa nebohý, pracujúci v Č., vracal do domácnosti žalobkyne v 2. rade,\nnakoľko táto po rozvode manželstva so žalobcom v 1. rade v roku 1995 ostala bývať sama, mal rovnako\nkvalitný vzťah i k otcovi, žalobcovi v 1. rade, ktorému pomáhal v prevádzke pohostinstva. Napokon,\nlen samotná skutočnosť, že osoby blízke (už) nezdieľajú spoločnú domácnosť, nemôže nijako narušiť\nich vzájomné vzťahy, resp. tieto ovplyvniť do takej miery, že by v nich strata syna nevyvolala závažnú\nujmu. Nebohý bol v čase smrti mladý, 24-ročný zdravý muž, a teda mal život pred sebou, preto s\nohľadom na jeho vek, a napokon i vek žalobcov, existoval predpoklad dlhej dĺžky trvania vzájomného\nvzťahu s nimi i do budúcnosti. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia boli finančne, prípadne\nstarostlivosťou alebo inak odkázaní na nebohého, keď v tomto smere boli plne sebestační. Možno pritom\npredpokladať, že pokiaľ venovali výchove a výžive nebohého syna časť svojho života, tento mohol ich\núsilie a lásku v budúcnosti vrátiť a poskytnúť im pomoc a podporu, tak ako je to v bežnom rodinnom\nživote obvyklé. Odvolací súd prihliadal na to, že náhle úmrtie nebohého R. D. v dôsledku dopravnej\nnehody, ktorú spôsobil vodič nákladného vozidla a v súvislosti s ktorou bol rozsudkom Okresného súdu\nSenica zo dňa 21.12.2015, č. k. 1T/122/2015-420, uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia\npodľa § 149 ods. 1 a ods. 2, písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v\ntrvaní troch rokov, podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov, ako i na trest\nzákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní troch rokov, zasiahlo nezvratne do\nživota žalobcov, spôsobilo im traumu, ktorá je prakticky neodstrániteľná a nepochybne spôsobuje ťažké\npsychické rozpoloženie; vinník dopravnej nehody prejavil nad svojim činom ľútosť.\n33. Majúc za to, že otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné\ns okolnosťami relevantnými v iných veciach, a preto i každé jedno rozhodnutie priznávajúce náhradu\nnemajetkovej ujmy nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, v dôsledku čoho v takto\nindividualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani\nneprichádza do úvahy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 29/2021), odvolací súd,\nviazaný právnym názorom dovolacieho súdu, aby pri rozhodovaní zohľadniť a komparoval priznávanú\nrelutárnu náhradu s jej výškou podľa ustálenej rozhodovacej praxe, príkladmo s rozhodnutiami tak\nKrajského súdu v Bratislave (vlastná rozhodovacia činnosť), ako aj všeobecných súdov SR, udáva:\n- Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.09.2021, č. k. 6C/23/2019-327, priznal žalobcom v 1.\na v 2. rade ako rodičom náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur každému na tom základe,\nže vodič motorového vozidla pri obchádzaní maloletého cyklistu, syna žalobcov, nedodržal od neho\nbezpečný bočný odstup, narazil do neho prednou pravou časťou vozidla, následkom čoho tento utrpel\nzranenia a podľahol im. Vodič motorového vozidla bol odsúdený za spáchanie prečinu usmrtenia na\ntrest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom mu bol uložený i trest zákazu riadiť motorové\nvozidlá. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom zo dňa 30.08.2024,\nsp. zn. 10Co/12/2022.\n- Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 14.10.2022, č. k. 4C/56/2016-376, v spojení s opravným\nuznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07.08.2023, č. k. B1-4C/56/2016-439, uložil žalovanej\npoisťovni povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade, ako aj žalobcovi v 2. rade titulom nemajetkovej ujmy\nsumu 4.250 eur, každému, a vo zvyšku ich žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo\ndňa 30.05.2024, sp. zn. 3Co/101/2023, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením\nv napadnutých zaväzujúcich výrokoch potvrdil, pričom v zamietajúcich výrokoch tento zmenil tak, že\nžalovanej uložil zaplatiť žalobkyni v 1. rade, ako aj žalobcovi v 2. rade titulom nemajetkovej ujmy sumu\n3.250 eur a vo zvyšnej zamietajúcej časti výroky potvrdil. Dôvodil tým, že išlo o syna žalobcov, ktorý\nzomrel vo veku 22 rokov na následky dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že bol spolujazdcom\nmotorového vozidla vedeného vodičom pod značným vplyvom alkoholu, ktorý prešiel do protismeru,\nvybočil z vozovky a narazil do stromu. Nebohý žil so žalobcami v spoločnej domácnosti, zapájal sa\ndo každodenného života, pomáhal im, trávil s rodičmi kvalitatívny voľný čas, medzi nimi existovali\nprirodzené a hlboké citové väzby. Nebohý bol na žalobcov finančne odkázaný. Krajský súd v Bratislave\nustálil výšku základnej náhrady nemajetkovej ujmy na sumu 15.000 eur pre každého zo žalobcov, ktorú\nznížil o 50 % vzhľadom na spoluzavinenie nebohého na dopravnej nehode.\n- Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 06.03.2020, č. k. 10C/115/2013-261, priznal žalobcovi v 1.\nrade a žalobkyni v 2. rade každému nemajetkovú ujmu v sume 16.500 eur, ktoré rozhodnutie formálne\nzmenil (de facto potvrdil) Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 7Co/130/2020.\nVychádzal zo situácie, že medzi žalobcami ako rodičmi a zosnulým 22-ročným synom došlo v dôsledku\n\ndopravnej nehody spôsobenej žalovaným v\n1. rade k pretrhnutiu všetkých väzieb, pričom\nprihliadol aj na neospravedlnenie vinníka dopravnej nehody a rozvrat manželstva.\n- Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16.06.2020, č. k. 22C/36/2018-417, priznal žalobkyni ako\nmatke náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur, v súvislosti s úmrtím jej jediného syna, ktorý bol\nspolucestujúcim žalovaného v 2. rade, vracajúceho sa domov zo zábavy, ktorý v dôsledku mikrospánku\nprešiel do protismeru, zišiel mimo vozovku a narazil viackrát do stromu; vodič bol za spáchanie prečinu\nusmrtenia v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví odsúdený. Krajský súd v Bratislave\nrozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 8Co/19/2021.\n- Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 01.10.2019, č. k. 18Csp/52/2017-14, priznal žalobcomrodičom každému titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 15.000 eur, v súvislosti s úmrtím ich 18ročného syna pri dopravnej nehode spôsobenej vodičom pod vplyvom alkoholu, ktorý svoj čin oľutoval\na ospravedlnil sa. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom zo dňa\n29.6.2021, sp. zn. 8CoCsp/25/2020.\n- Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16.05.2019, č. k. 4C/115/2014-264, priznal žalobcom v\n1. a v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy každému po 35.000 eur na tom skutkovom základe, že v\ndôsledku dopravnej nehody, pri ktorej zahynula ich 26 ročná dcéra, spolujazdkyňa na motocykli, ktorého\nvodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, utrpeli nezvratnú a ničím\nnenahraditeľnú ujmu, preukázanú vykonaným dokazovaním. Rodinu po smrti nebohej dcéry zasiahlo\nnielen zhoršenie zdravotného stavu, ale museli bojovať i s psychickými problémami. Krajský súd v\nBratislave rozsudkom zo dňa 28.02.2024, sp. zn. 15Co/4/2024, rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n- Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 16.06.2022, č. k. 26C/25/2021-171, priznal žalobkyni ako\nmatke a invalidnej dôchodkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 9.000 eur, v súvislosti s úmrtím jej\n24-ročného syna, ktorý ako spolujazdec zomrel pri zrážke dvoch motorových vozidiel. Nebohý nezdieľal\nspoločnú domácnosť so žalobkyňou, avšak navštevoval ju a bol s ňou v kontakte, pričom sa i určitou\nformou pomoci podieľal na chode domácnosti. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.03.2025,\nsp. zn. 5Co/142/2022, rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n- Okresný súd Svidník rozsudkom zo dňa 17.09.2020, č. k. 6C/48/2019-76, priznal žalobcom ako rodičom\nnemajetkovú ujmu 25.000 eur za smrť ich dcéry. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 20.04.2021,\nsp. zn. 13Co/12/2021, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti zaplatiť sumu\n17.000 eur a v prevyšujúcej časti ho zmenil a žalobu žalobcov zamietol. Zohľadnil, že žalobcovia svoj\nnárok odvodzovali od úmrtia ich dcéry, študentky na strednej škole, pri dopravnej nehode, ktorá udalosť\nnezvratne zasiahla do ich vzájomných a rodinných vzťahov.\n- Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 19.05.2017, č. k. 18C/381/2015-185, uložil žalovaným\npovinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade ako rodičom sumu 20.000 eur titulom náhrady nemajetkovej\nujmy v súvislosti s úmrtím ich 20-ročného syna, žijúceho s nimi v spoločnej domácnosti, pri dopravnej\nnehode. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 26.07.2018, sp. zn. 17Co/322/2017, rozhodnutie\nokresného súdu zmenil a žalobcom v 1. a v 2. rade každému priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n15.000 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzal do úvahy svoju rozhodovaciu činnosť a správanie\nsa vinníka dopravnej nehody, ktorý sa žalobcom ospravedlnil, kondoloval im, zúčastnil sa pohrebu.\n- Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 19.12.2017, č. k. 16C/125/2016-93, priznal žalobcom sumu\n18.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia ich syna žijúceho s nimi v spoločnej\ndomácnosti pri zohľadnení ľútosti, ospravedlnenia, odsúdenia a nedbanlivosti vinníka dopravnej nehody.\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 29.01.2019, sp. zn. 27Co/160/2018, rozhodnutie okresného\nsúdu potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.03.2021, sp. zn. 2Cdo/40/2020, dovolanie\nžalovanej poisťovne odmietol.\n- Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 21.11.2014, č. k. 26C/1/2010-374, priznal žalobcom náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 16.600 eur každému. Krajský súd v Nitre rozhodnutie okresného súdu potvrdil\nrozsudkom zo dňa 02.11.2016, sp. zn. 23Co/535/2015, dôvodiac, že išlo o syna žalobcov, ktorý s nimi žil\nv spoločnej domácnosti. Okrem psychickej bolesti, boli žalobcovia zasiahnutí stratou osoby, ktorá sa o\nnich starala a v budúcnosti (obzvlášť v prípade ich odkázanosti) sa starať mala. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dovolanie odmietol (rozhodnutie sp. zn. 6Cdo 219/2017).\n- Okresný súd Námestovo rozsudkom zo dňa 18.10.2016, č. k. 10C/56/2014-144, zaviazal žalovanú\npoisťovňu zaplatiť žalobcom, rodičom nebohého syna, ktorý zomrel pri dopravnej nehode spôsobenej\nvodičom pod vplyvnom alkoholu, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur každému; výšku\nnemajetkovej ujmy poisťovňa nenamietala. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 25.08.2017, sp.\nzn. 8Co/165/2017, predmetný rozsudok okresného súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndovolanie odmietol (rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 178/2018).\n\n- Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 03.05.2016, č. k 25C/1/2014-371, uložil žalovanej poisťovni\npovinnosť zaplatiť žalobcom (ako rodičom nebohého 30-ročného syna, ktorý s nimi už nežil v spoločnej\ndomácnosti) náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.000 eur každému a v prevyšujúcej časti ich žalobu\n(o zaplatenie 20.000 eur) zamietol. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.09.2017, sp. zn.\n9Co/462/2016, potvrdil napadnutý rozsudok v zaväzujúcej časti (o zaplatenie 8.000 eur) a v zamietajúcej\nčasti tento zmenil a priznal žalobcom ďalšiu náhradu v sume 7.000 eur každému (t. j. spolu každému\nnemajetkovú ujmu 15.000 eur). Zohľadnil náhlu deštrukciu vzájomných vzťahov, ich intenzitu, ako i\nospravedlnenie a ľútosť prejavenú zo strany vinníka dopravnej nehody.\n34. Zohľadniac preukázané okolnosti, najmä nespochybniteľný a nereparovateľný zásah do osobného,\ncitového a rodinného života žalobcov, znamenajúci pretrhnutie citových a rodinných väzieb s nebohým\nsynom, ktorý zomrel na začiatku svojho produktívneho života, a teda život mal pred sebou, a ktorého\nsmrť významne a nezvratne zasiahla do života žalobcov ako jeho rodičov, a teda najbližších osôb, ktorí\njeho odchod hlboko pociťovali, resp. pociťujú po každej stránke, prihliadajúc nielen na rozhodovaciu\nprax Najvyššieho súdu, v rámci ktorej tento stanovil rozpätie relutárnej náhrady vo vzťahu rodič - dieťa\nod 15.000 eur do 25.000 eur, ale i rozhodovaciu prax všeobecných súdov, na zásadu primeranosti a\nspravodlivosti, odvolací súd ustálil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumou 18.000 eur pre každého\nzo žalobcov, v ktorej už bola zohľadnená aj právoplatne priznaná náhrada v sume 10.000 eur (povinnosť\nuložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2018, č. k. 10C/67/2014-354, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 3Co/244/2018). Dodáva pritom,\nže hoci nebol povinný vykonať analýzu a porovnanie konkrétnych skutkových okolností, ktoré by mu\numožnili nájsť najpriľahlejší prípad spomedzi zosumarizovaných rozhodnutí, či už vlastných alebo iných\nvšeobecných súdov (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 72/2024), zohľadnil, že\nstanovenie výšky náhrady je vecou voľnej úvahy súdov, ktorá musí byť odôvodnená a musí mať svoj\nzáklad v zistenom skutkovom stave týkajúcom sa obidvoch zákonom predvídaných kritérií, t. j. závažnosti\nvzniknutej ujmy i okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a\nmusí zohľadniť i samotný účel a funkcie tohto inštitútu. Je pritom toho názoru, že priznanou náhradou\nnemajetkovej ujmy dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady strádania\nžalobcov. Takto určená relutárna náhrada predstavuje výsledok posúdenia vysoko individuálnych a\njedinečných skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach,\nvo vzťahu k nim nie je zjavne neprimeraná, zohľadňuje životnú úroveň v krajine a zároveň nepredstavuje\nprostriedok neprípustného obohacovania sa, pričom je spôsobilá kompenzovať žalobcom vzniknutú\nujmu.\n35. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že obe procesné strany v priebehu konania poukazovali\nna rôzne rozhodnutia súdov SR, pričom v stanoviskách tak jednej, ako i druhej sporovej strany možno\nnájsť určité excesy, resp. prípady, kedy boli priznané či už vyššie alebo nižšie sumy za smrť dieťaťa\nako sumarizoval i odvolací súd. Je tomu tak z dôvodu, že hodnota života, aj toho rodinného, žiaľu,\nsmútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch,\nresp. s ťažkosťami ju možno adekvátne ohodnotiť. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov ohľadne sumy\nľudského života vyčíslenej Výskumným ústavom dopravným, a.s. Žilina v hodnote 332.144 eur, ako\naj ohľadne finančnej čiastky ustálenej metodikou Najvyššieho súdu Českej republiky v sume okolo\n10.000.000 Kč, odvolací súd udáva, že táto nemôže zohľadňovať a ani nezohľadňuje osobitosti toho\nktorého prejednávaného prípadu, a preto ani nemôže byť vnímaná ako základ pre priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy.\n36. Na vyššie uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nzaväzujúcom výroku, v časti, ktorou žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi v\n1. rade,\nrovnako aj žalobkyni v 2. rade, sumu 8.000 eur v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vo zvyšnej časti,\nktorou žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade, rovnako aj žalobkyni v\n2. rade\nsumu 17.000 eur zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu žalobcu v 1. rade, ako i žalobkyne v 2. rade\nzamietol; povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10.000 eur a žalobkyni v 2. rade sumu\n10.000 eur, uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2018, č. k. 10C/67/2014-354,\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2019, sp. zn. 3Co/244/2018, tým ostala\nnedotknutá. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch potvrdil (v zmysle\n§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n\n37. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t. j. prvoinštančného a odvolacieho) konania\npodľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Na rozdiel od súdu prvej\ninštancie, ktorý pochybil majúc za to, že každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, odvolací\nsúd je toho názoru, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy treba považovať za konanie, kde je\nkonečný výsledok daný na úvahe súdu; preto zamietnutie žaloby žalobcov vo zvyšnej časti požadovanej\nnemajetkovej ujmy nemožno považovať za procesný úspech žalovanej, ale len za dôsledok úvahy súdu.\nPri neexistencii takého ustanovenia v Civilnom sporovom poriadku, ktoré by bolo adekvátne ustanoveniu\n§ 142 ods. 3 O.s.p., toto sa naďalej uplatní v zmysle článku 4 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobca mal plný\núspech vo veci, keď mu súd prizná peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy podľa svojej úvahy, pretože\nnemôže byť sankcionovaný v rámci náhrady trov konania za nie celkom priliehavý odhad budúceho\npriznaného nároku súdom (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 225/2020, sp.\nzn. II. ÚS 399/2019, sp. zn. I. ÚS 56/2017, sp. zn. IV. ÚS 652/2018, sp. zn. I. ÚS 24/2021, sp. zn.\nII. ÚS 225/2020). V zmysle vyššie uvedeného potom zamietnutie žaloby každého zo žalobcov v časti\nzaplatenia nemajetkovej ujmy v sume spolu 57.000 eur nemalo vplyv na plný úspech žalobcov v konaní,\npretože výsledok konania závisel od úvahy súdu, na základe ktorej posúdil nemajetkovú ujmu žalobcov\nvo výške presahujúcej sumu 18.000 eur pre každého za neprimeranú. Žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v\n2. rade ako plne procesne úspešnej strane potom vznikol nárok na náhradu trov konania (celého) podľa\n§ 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom\npriznaného plnenia.\n38. Odvolací súd, s ohľadom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít\n(viď rozhodnutie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 453/2019, ako i Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 101/2024), podľa\nktorého dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť\nkonania, čo zakladá súdu možnosť nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách\ndovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na\ndefinitívny výsledok sporu, zistiac, že v predmetnej veci prebehlo dovolacie konanie, v ktorom mali\nnapokon úspech žalobcovia, keďže ich dovolacím námietkam priznal Najvyšší súd SR úspech, rozhodol\no nároku na náhradu trov dovolacieho konania tak, že žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade priznal\nproti žalovanej plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\n\niné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/67/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2c512df-b4f9-4d0f-9319-b9a14c3a7627", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.372.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.372.2023.1"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:c4d5f9ce-ab9e-45ad-80fc-2111a331a7bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.453.2019.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "a93e4504-c6cb-432c-86de-45cddbf4cfce:31652811-85e8-4dab-beff-d6f6e78761b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1515221132.1", "spisova_znacka": "5Cdo/72/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/72/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1515221132.1"}, {"guid": "96470dfb-efa2-47e6-9eaa-f59f1011a3a1:10795b2d-e273-428a-ac1b-42091cdf2006", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1", "spisova_znacka": "1Cdo/101/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/101/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1416204756.1"}, {"guid": "29319620-ae49-426e-a376-1ec9a4c7ffe7:23b1a0f2-bd9e-4ca7-878b-9d76e4e60c7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4118202553.1", "spisova_znacka": "7Cdo/89/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/89/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4118202553.1"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "943147e1-06cd-4293-9f70-18442a9e7e79:c497bcef-b1a6-4a89-958d-921324ec44b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1", "spisova_znacka": "1Cdo/214/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/214/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1"}, {"guid": "eb1117f8-3226-4a54-9025-fe8de7ffa5c0:dc541d8d-1d38-43bf-918c-6ed747ed48e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5814203336.1", "spisova_znacka": "5Cdo/178/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/178/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5814203336.1"}, {"guid": "9d3562f5-30d5-4a32-bb26-56bb76e45360:778023b3-262b-4c35-9cc0-fd9f0aac7164", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1", "spisova_znacka": "6Cdo/219/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/219/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "bc5941c4-49ef-4ffb-ab3d-c7e00dad1e92:662681ff-f58e-4e1d-94d4-dfac0381690d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1221201979.1", "spisova_znacka": "5Co/142/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/142/2022 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1221201979.1"}, {"guid": "eb3fa82b-1216-4785-b100-ecaaa70be30c:be75d4cd-0479-4516-af55-212d057c5a37", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1116210073.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/101/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1116210073.2"}, {"guid": "c3238436-5d07-4090-9082-e849ab859ec6:74691510-4c90-4c23-b444-a2f562dde4d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/4/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c3238436-5d07-4090-9082-e849ab859ec6:74691510-4c90-4c23-b444-a2f562dde4d2"}, {"guid": "a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/130/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826"}, {"guid": "310e503c-8e5d-4c5c-a394-ce08f4f38c04:99eecd32-eb08-427e-8b5b-8ae0f9a044e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/12/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/12/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/310e503c-8e5d-4c5c-a394-ce08f4f38c04:99eecd32-eb08-427e-8b5b-8ae0f9a044e3"}, {"guid": "1dba42d0-5436-47e7-9a1b-6ac46679aff6:fb143a45-43fe-439e-8b18-edaf14c21c28", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3116210993.1", "spisova_znacka": "27Co/160/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/160/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3116210993.1"}, {"guid": "cf465f42-6319-48f6-811b-86940f00396e:67474920-67f0-4c6a-bd37-dff3fe0dd33b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8614200260.2", "spisova_znacka": "8Co/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/165/2017 z 16. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8614200260.2"}, {"guid": "be1c2de2-3acb-4047-9b51-42b4cc17ebb7:ed2a61ba-4074-41f2-9ab6-9d485d2b3fa0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3815219220.1", "spisova_znacka": "17Co/322/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/322/2017 z 25. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-25", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3815219220.1"}, {"guid": "fb78eb7b-612e-4200-b215-446fd9fe5f6e:ff46aaf1-449b-4c4f-b902-abb670d1af79", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7214200023.2", "spisova_znacka": "9Co/462/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/462/2016 z 20. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7214200023.2"}, {"guid": "40a72c46-5e96-4a85-9e41-79a254677397:a2969b36-9a51-4da1-aa72-67bf496c7153", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/52/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 18Csp/52/2017 z 21. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40a72c46-5e96-4a85-9e41-79a254677397:a2969b36-9a51-4da1-aa72-67bf496c7153"}], "citovane_v": []}