{"guid": "45a6aeeb-5eff-4b99-ab31-5912c96d0a23:0981981c-24c2-45f4-b5a1-bdc332b5753b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2", "spisova_znacka": "7Co/129/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/129/2023 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 7Co/129/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2", "identifikacne_cislo": "1113238780", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0981981c-24c2-45f4-b5a1-bdc332b5753b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/129/2023\n1113238780\n31. 03. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1113238780.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobkyne: maloletá A. B., narodená\nXX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, A., zast. zákonná zástupkyňa matka: D. E. F. B., trvalý pobyt C. XX,\nA., zast.: PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Kubínyiho 367/7, 984 01 Lučenec, IČO:\n54 322 120, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava –\nmestská časť Staré mesto 811 09, IČO: 00 151 700, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 30.000\neur, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n21.12.2022 č.k. 8C/213/2013-382, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobkyni sumu vo výške 13.000 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku\nsúd žalobu zamietol ( výrok II.) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % ( výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1, § 101, § 106\nods. 1, § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a\nust. § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že náhle\nukončenie vzájomných vzťahov žalobkyne s jej otcom je možno bezpochyby považovať za zásah do\npráva na súkromie. Zo stratou otca pri dopravnej nehode sa žalobkyňa nezmierila, a to bez ohľadu\nna to, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa len niečo vyše dva a pol roka. Ako neplnoleté\ndieťa bola žalobkyňa na svojom otcovi závislá nielen po citovej stránke, ale aj v rámci jej finančného\nzabezpečenia do budúcnosti. Tým, že žalobkyňa stratila otca vo veľmi útlom veku, navždy tak stratila\nmožnosť viesť s nebohým rodinný život a tieto citové väzby s jedným z jej najbližších rodinných\npríslušníkov intenzívnejšie rozvíjať. Na základe uvedeného mal súd za to, že právo žalobkyne na\nsúkromie bolo porušené takým zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou,\nkeď žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a\nzmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobkyne. Súd pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nv rámci použitia princípu proporcionality vychádzal aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov v iných\nobdobných veciach, kedy výška nemajetkovej ujmy maloletým deťom v prípade straty otca za situácie\nneexistencie závažných okolností vedúcich či už k zvýšeniu alebo zníženiu náhrady nemajetkovej ujmy\n\nje zo strany súdov v prevládajúcej miere priznávaná na úrovni cca 15.000 eur (napr. Okresný súd Žilina\nvo veci sp. zn. 42C/37/2017 priznal pre dve deti, v čase nehody maloleté, z dôvodu usmrtenia otca\nsumu vo výške 15.000 eur každému; Okresný súd Michalovce vo veci sp. zn. 8C/195/2015, kedy došlo\nk úmrtiu otca maloletého priznal nemajetkovú ujmu vo výške 16.500 eur; Okresný súd Nitra vo veci\nsp. zn. 8C/41/2012 priznal dvom maloletým deťom nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur každému;\nOkresný súd Prievidza vo veci sp. zn. 9C/96/2013 priznal pre maloletú dcéru sumu 10.000 eur). Súd\npri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy vzhliadol k tomu, že smrť blízkej osoby je pre pozostalých\npríbuzných traumatizujúcou udalosťou, kedy v okamihu spôsobenia smrti fyzickej osoby neoprávneným\nkonaním dôjde k zásahu do jednej z najdôležitejších hodnôt spoločnosti. Pre žalobkyňu bolo úmrtie\njedného z najbližších príbuzných traumatizujúce a ovplyvnilo jej ďalší život, psychiku. I podľa záverov\npsychologického vyšetrenia psychický vývin žalobkyne je poznačený prežitou traumatickou udalosťou.\nI keď žalobkyňa nenavštevovala pravidelne žiadnu psychologickú ambulanciu mal za nepochybné, že\ntáto udalosť bude mať v živote žalobkyne trvalé následky, ktoré nie je možné ničím úplne odstrániť. Súd\nzohľadnil aj skutočnosť, že asi rok pred dopravnou nehodou (od veku jeden a pol roka žalobkyne) nežili\nrodičia žalobkyne v spoločnej domácnosti z dôvodu ich rozchodu, kedy sa žalobkyňa s otcom stretávala\nna základe súdneho rozhodnutia asi dvakrát do mesiaca. Aj keď vzťahy medzi rodičmi žalobkyne pred\ntragickým úmrtím jej otca neboli veľmi dobré a matka v stretávaní otca s maloletou bránila, uvedené\nnemožno pripísať na vrub maloletej žalobkyne. Je nespochybniteľným, že úmrtie rodiča, i v prípade, ak\nnežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, ovplyvní jeho osobnosť, psychiku a jeho ďalší život dieťaťa,\na to bez ohľadu na to, že smrť otca nenarušila celistvosť rodiny, keďže k rozchodu rodičov žalobkyne\na odchodu otca zo spoločnej domácnosti došlo už skôr. Zohľadniac uvedené mal súd prvej inštancie\nza to, že je dôvodným priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur, ktorú mal za\nprimeranú k okolnostiam prejednávanej veci a spôsobilou aspoň čiastočne zmierniť závažnosť vzniknutej\nujmy a okolností, za ktorých k porušenia jej práva došlo. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal\nžalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni v sume 13.000 eur a vo zvyšku, t.j. nad uvedenú sumu\nžalobu žalobkyne zamietol. Majúc za to, že priznaná výška nemajetkovej ujmy zároveň nie je likvidačnou\npre žalovanú a nie je prostriedkom bezdôvodného obohatenia sa žalobkyne. O náhrade trov konania\nsúd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“). Vzhliadol k tomu, že pri rozhodovaní o náhrade trov sa podľa Civilného\nsporového poriadku zohľadňuje každý neúspech, avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný\nrežim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia\nzávisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa\ndoterajšej úpravy (por. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8. februára 2017, sp.zn. I. ÚS 56/2017).\nS ohľadom na uvedené, žalobkyňu v predmetnej veci považoval za plne procesne úspešnú, keďže\nžalobkyňa mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca\nz tohto jej procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Preto priznal žalobkyni proti žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku, pričom pri určení výšky náhrady trov konania bude vychádzať\nz prisúdenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy.\n3. V zákonnej lehote podala proti výrokom I. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná,\na to s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. Nespochybňovala, že smrťou otca\nutrpela žalobkyňa ujmu, avšak mala za to, že vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré sa v konaní preukázali\nvykonaným dokazovaním tieto súd nesprávne posúdil v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, ktoré mali následne vplyv na stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je podľa\njej názoru neprimerane vysoká. Prvoinštančný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s tým,\nže vzťah medzi žalobkyňou a jej otcom nebol pred dopravnou nehodou tak harmonický, silný a\nintenzívny ako sa to v priebehu konania snažila zákonná zástupkyňa žalobkyne preukázať. V konaní bolo\npreukázané, že vzťah žalobkyne s jej otcom, ktorý tragicky zahynul pri predmetnej dopravnej nehode\nzo dňa 13.11.2010 bol už pred danou dopravnou nehodou narušený a ujma na osobnostných právach\nmal. žalobkyne (ak nejaká vznikla), tak vznikla už skôr, v dôsledku tej skutočnosti, že otec žalobkyne\nuž predtým odišiel zo spoločnej domácnosti (vo veku 1 - 1,5 roka žalobkyne), došlo k rozchodu rodičov\nžalobkyne, pričom rodičia žalobkyne nemali veľmi dobrý vzťah, matka navyše bránila otcovi stretávať sa\nso žalobkyňou. Matka žalobkyne emočne zle zvládala rozchod s partnerom (otcom žalobkyne), rodičia\nsa pritom nevedeli dohodnúť ani na úprave styku so žalobkyňou, keď o tomto musel rozhodnúť až\nsúd. Otec sa pritom so žalobkyňou na základe súdneho rozhodnutia stretával asi dvakrát do mesiaca,\nžalobkyňa u neho neprespávala, čo bolo v priebehu konania potvrdené vypočutými svedkami, t.j. ich\nvzťah už pred dopravnou nehodou nebol intenzívny. Bola názoru, že rozchod rodičov žalobkyne, spory\n\nmedzi jej rodičmi, odchod otca zo spoločnej domácnosti ako aj skutočnosť, že matka žalobkyne si\npo smrti našla iného priateľa a pod. spôsobili zmenu správania žalobkyne, určitú psychickú ujmu, to,\nže bola smutná, zamyslená, pýtala sa na otca, kde je, prečo sa tak stalo, nevedela túto situáciu ako\ndieťa pochopiť a emočne zvládnuť. Stav žalobkyne po úmrtí otca nevyžadoval ani návštevu psychológa,\nzávery psychologických vyšetrení predložené žalobkyňou v konaní tak nepovažovala za relevantný\ndôkaz preukazujúci, že psychická trauma žalobkyne vznikla práve a výhradne v dôsledku úmrtia jej\notca, s ktorým nežila v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním (výsluch matky žalobkyne) bolo\nnavyše preukázané, že návštevy a vyšetrenia u psychológa (2x) boli vykonané výhradne za účelom\nzískania „správy pre súd\" a nie z dôvodu riešenia psychickej traumy žalobkyne v dôsledku úmrtia\notca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala tiež za nepreskúmateľné a nedostatočne resp.\npresvedčivo neodôvodnené. Namietala, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky nemajetkovej\nujmy vychádzal z rozhodnutí, v ktorým sa jednalo o iné skutkové okolnosti ako v prejednávanej veci\n(pozostalé maloleté dieťa žijúce v spoločnej harmonickej rodine a domácnosti s nebohým). Vo vzťahu k\nnapadnutému výroku o trovách poukázala na nález Ústavného súdu zo dňa 13.02.2020, sp. zn. IV. ÚS\n652/2018, v zmysle ktorého „aplikácia pravidla (plná náhrada trov konania - pozn. žalovaného), ktorého\nsa domáhajú sťažovatelia v situáciách, keď rozhodnutie závisí od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné\nlimity, pretože ináč by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie\nzjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej\na zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho\npráva na plnú náhradu trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho\nnároku, ktorého výška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením\".\nMala za to, že v danom prípade bola žalobou požadovaná zjavne neprimeraná výška istiny vo vzťahu\nk ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj vzhľadom k samotnej výške, ktorá bola\nprvoinštančným súdom odvolaním napadnutým rozhodnutím priznaná (žalovaná výška 30.000 eur priznaná výška 13.000 eur). Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zmenil a prehodnotil výšku priznanej nemajetkovej ujmy.\n4. Proti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac naplnením odvolacieho\ndôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Mala za to, že súd jej priznal neprimerane nízku\nnemajetkovú ujmu vzhľadom k jej závažnosti a s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní\nzistené a vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu\njej osobnosti, ako aj vzhľadom na trvalosť a absolútnu neodčiniteľnosť tohto zásahu ako aj závažné\ndopady tohto neoprávneného zásahu na maloletú žalobkyňu trvajúce až do súčasnosti. Vykonaným\ndokazovaním bolo preukázané, že smrť otca ju veľmi intenzívne zasiahla, bola a aj dnes s odstupom\nviac ako 10 rokov je pre ňu traumou, ktorá u nej viedla k hlbokému a trvalému smútku a do dnešného dňa\nsa so smrťou otca nezmierila. Postupom času si intenzívnejšie uvedomuje dôsledky a dopad straty otca\nna jej život a jeho stratu vníma so zvyšujúcim sa vekom citlivejšie, intenzívnejšie a tragickejšie najmä z\ndôvodov uvedomenia si jeho trvalej a nenahraditeľnej straty a tiež úplnej absencie možnosti vytvorenia\na prehlbovania citových väzieb a vytvárania reálnych spomienok s druhým najbližším človekom, ktorým\npre maloleté dieťa otec bezpochyby je. Preukázanie intenzívneho vzťahu a väzieb je v nízkom veku\nvýznamne obtiažné, ak nie nemožné, čo však v žiadnom prípade neznamená, že tieto absentujú.\nSkutočnosť, že nenavštevovala pravidelne žiadnu psychologickú ambulanciu nie je možné pripísať\nna jej vrub a nie je spôsobilá mať zásadný význam pre posúdenie a hodnotenie intenzity dopadu\nstraty jej otca na jej integritu a jej psychické a emočnú sféru. Nesúhlasila so závermi prvoinštančného\nsúdu, že z hľadiska intenzity nepriaznivého následku konania by sa jednalo o závažnejšiu ujmu,\nkedy dieťa v čase pred zásahom žije s daným rodičom v plne fungujúcej rodine s dobre vyvinutými\nsociálnymi a citovým väzbami, kde sú jej členovia na seba silno naviazaní a neočakávanou smrťou\nrodiča dôjde k narušeniu tejto celistvosti rodiny. Príkladmo poukázala na aktuálnu rozhodovaciu prax\nsúdov Slovenskej republiky, ktorými súdy priznali podstatne vyššie sumy náhrady nemajetkovej ujmy v\nobdobných prípadoch (rozsudok Krajského súdu Galanta, sp. zn.: 23Co/25/2020, rozsudok Krajského\nsúdu Bratislava, sp.zn.: 7C/17/2017, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 13C/126/2010 zo dňa\n01.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/368/2015 zo dňa 01.07.2015,\nrozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/61/2010 zo dňa 05.02.2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/465/2014 zo dňa 30.07.2015, rozsudok Okresného súdu\nGalanta sp.zn. 35C/158/2016 zo dňa 12.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsp.zn. 23Co/25/2020 zo dňa 30.11.2020, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C/47/2018\nzo dňa 25.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/10/2020 zo dňa\n\n23.03.2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/74/2019 zo dňa 30.10.2019 v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/131/2020 zo dňa 29.09.2021, rozsudok Okresného\nsúdu Žilina, sp. zn. 41C/30/2018 zo dňa 21.04.2022). Mala za to, že súdy pri rozhodovaní o výške\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupom času priznávajú primeranejšie a adekvátnejšie, a teda aj vyššie\nsumy náhrady nemajetkovej ujmy, kedy priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy okrem iného odráža\naj cenový vývoj, rast životných nákladov, infláciu a pod. a v neposlednom rade aj reálne plynutie\nčasu od vzniku nároku po vydanie rozhodnutia o priznaní náhrady nemajetkove ujmy. Svoj nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy si uplatnila v roku 2013 a týmto odvolaním napádaný rozsudok bol vynesený\nv roku 2022, čo má jednoznačne vplyv aj na reálnu hodnotu priznaných peňažných prostriedkov v\nsúvislosti s vývojom cien, rastom životných nákladov a infláciou. Upriamila pozornosť aj na postoj\nsamotnej žalovanej, ktorá už v roku 2018 po doručení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu\nmala jednoznačnú a bezpochybnú vedomosť o oprávnenosti nároku mal. žalobkyne, pričom napriek\nuvedenej skutočnosti nevyvinula absolútne žiadnu snahu o ukončenie súdneho konania zmierom, čím\nby bezpochyby ušetrila všetkých ostatných účastníkov opakovaného traumatizujúceho prežívanie celej\ntragickej udalosti. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považovala priznanú sumu za\nnespravodlivú a neadekvátnu a v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality, vzhľadom na\nzávažnosť, trvalosť, nezvratnosť a absolútnu neodčiniteľnosť tejto ujmy, a nezohľadňujúcu individuálne\nšpecifiká konkrétneho prípadu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku II. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 17.000 eur v lehote do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku a prizná jej náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.\n5. Žalobkyňa a žalovaná sa na výzvu súdu k odvolaniu protistrany nevyjadrili.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 CSP) a vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu,\nna ktorom je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené a ide o prejednanie výlučne právnej otázky (nie\notázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa §\n385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Nariadenie pojednávania\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v\nprípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou,\nneuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).\n7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).\n8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v konaní sa žalobkyňa domáhala priznania nemajetkovej ujmy v\nsume 30 000 eur na tom skutkovom základe, že smrťou jej otca D. G. B., ktorá bola spôsobená vodičom\nnákladného motorového vozidla zn. Iveco Daily, ev. č. A. XXX C., H. I., bolo závažným spôsobom\nzasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa\nustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je namieste. Nakoľko škodca - vlastník motorového\nvozidla J. K. (spoločnosť J. G., spol. s r. o., L. M. XX/XX, N.) bol v danom čase pre prípad škody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poistený u žalovanej, žalobkyňa si nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila priamo proti žalovanej.\n9. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n10. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby\nsa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\n11. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie\npodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n\n12. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh\nurčený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.\n13. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n14. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: škody na zdraví\na nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)\na d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,\nušlého zisku.\n15. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n16. V prejednávanej veci bolo nesporným, že boli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku\nžalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, zohľadňujúc jej právo na rešpektovanie súkromného a\nrodinného života ako základného práva podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, podľa článku 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len ako „Dohovor“),\nako aj podľa článku 10 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných\npráv a slobôd (ďalej len ako „Listina“). Súčasťou osobnostných práv fyzickej osoby je aj právo na\nsúkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi\nosobami. Pod právnu úpravu ochrany osobnosti fyzickej osoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku\nobsiahnutá v Občianskom zákonníku spadá aj právo na ochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle\ntýka aj života v rodine, manželských, partnerských alebo priateľských či iných obdobných vzťahov.\nSúčasťou súkromného života jednotlivca je nepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby\nna spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä s deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie\nsúkromného života musí preto zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi\nnajbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak bolo možné okrem iného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť\njednotlivca. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva\nna súkromný a rodinný život fyzickej osoby (viď. obdobne uznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo\n137/2008 a nález Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa\n22.12.2015).\n17. Obe strany sporu v podanom odvolaní namietali súdom prvej inštancie priznanú výšku nemajetkovej\nujmy, pričom ich odvolacia argumentácia sa vzťahovala výlučne k otázke posúdenia prvého kritéria\nurčujúceho výšku náhrady nemajetkovej ujmy, t.z. vo vzťahu k závažnosti vzniknutej ujmy. Výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy sa určuje podľa dvoch kritérií, a to 1/ podľa závažnosti vzniknutej ujmy a 2/\npodľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka), iné kritériá do\núvahy súd vziať nemôže. Vodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je však\natribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel\nkompenzácie. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu.\n18. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu, keď smrťou blízkej\nosoby dôjde k závažnej a neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych vzťahov. Súdy\nopakovane konštatovali, že náhrada nemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži\nlen na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom, nie je\ndostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu, ani na to, aby nahradila život človeka.\n19. Pri posudzovaní námietok žalovanej ohľadne kvality vzťahu žalobkyne a jej nebohého otca nutno\nuviesť, že rozvodom manželstva ani jeden z rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv (§\n28 ods. 3 zákona o rodine). Rodičovské práva patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za\nrodičov. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek podľa predchádzajúceho odseku\npatria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa, okrem výnimočných prípadov uvedených\n\nv zákone. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj\nna fungujúcu, citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou.\nRozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade\nprávo (a povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať\nnad ním dohľad, právo mať dieťa pri sebe, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa oň starať.\nRodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme, pri dodržaní\npodmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt\nschopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti\nna právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až\ndo nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a\npovinností.\n20. Vzhliadnuc k zhorauvedenému zverením žalobkyne ako maloletého dieťaťa do výlučnej starostlivosti\nmatky, nebohému otcovi nezanikli jeho rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k žalobkyni. Vzhľadom\nna vek a rozumovú vyspelosť žalobkyne v čase uzavretia rodičovskej dohody, žalobkyňa nemohla\nsamostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkali, nemohla ovplyvniť\nspôsob a kvantitu stretávania sa s nebohým otcom. Pre zdravý vývin dieťaťa je nevyhnutné, aby sa\nna výchove podieľali obaja rodičia. Ani nevlastný otec, ani dedko ani iný príbuzný nenahradí otca, bez\nohľadu na to, ako sa tento vzťah rozvinie po páde rodiny. I keď vzťah rodičov maloletej nebol dobrý, nič to\nnevypovedá o vzťahu žalobkyne s jej otcom. Otec sa nemusí zúčastňovať na rodinnej výchove dieťaťa,\nale musí byť a okolnosť, že niektorý z nich rodinu opustí, máva veľmi zlé dôsledky. O. má v partnerskom\nvzťahu, ale aj v rodine, svoje nezastupiteľné miesto. Otec je ochrancom, dieťa chce aby všetci videli, že\nmá ochranu, že nie je sám v tomto svete. V rannom veku dieťaťa je veľmi náročné navnímať jeho pocity\na objektívne posúdiť, či je jeho správanie s ohľadom na vzniknutú traumu štandardným ( nevymykajúcim\nsa priemeru) alebo u dieťaťa došlo k nespracovaniu traumy a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.\nRodič nemusí vždy včas zachytiť varovné signály, ktoré dieťa vysiela a často vyhľadá odbornú pomoc pre\ndieťa už neskoro. V danom prípade matka žalobkyne požiadala o odbornú pomoc pre žalobkyňu práve v\nčase, kedy sa nestabilita emočného vývinu (vychádzajúca z prežitých udalostí v rannom detstve), t.z. v\npredpubertálnom období, viditeľne prejavila. Preto, i keď k posúdeniu psychického stavu žalobkyne došlo\naž v roku 2020 ( cca 9 rokov od smrti otca žalobkyne), zásadným je zistenie, že žalobkyňa v danom čase\nnemala spracovanú v rannom detstve prežitú traumu, preto jej bolo odporučené navštevovať individuálnu\nterapiu.\n21. Odvolací súd vzhľadom na požiadavku kazuistiky, ktorá priamo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 05.12.2017, podľa ktorej musia všeobecné súdy zohľadňovať zároveň\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných\nveciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou\nujmy a výškou priznanej náhrady, príkladmo uvádza obdobné prípady:\na) Okresný súd Žilina rozhodnutím sp. zn. 8C/221/2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 11Co/236/2017 priznal žalobkyni 1/(pozostalej manželke) nemajetkovú ujmu 9.958,18 eur a\nžalobcom 2/ a 3/ (maloletým deťom) nemajetkovú ujmu vo výške každému po 8.298,48 eur, v súvislosti\nso smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode,\nb) Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodnutím sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013 priznal žalobkyni 1/(manželka) nemajetkovú ujmu vo výške 20.000\neur, žalobkyni 2/ (maloletá dcéra pozostalého) nemajetkovú ujmu vo výške 23.000 eur a žalobcom 3/\na 4/ (rodičia nebohého) každému nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, v súvislosti s úmrtím syna,\nmanžela a otca,\nc) Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodnutím sp. zn. 7C/276/2011 zo dňa 31.5.2012 v spojení s\nrozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/315/2012 zo dňa 26.11.2012, priznal žalobcovi 1/ (syn\npozostalej, v čase smrti matky študent strednej školy) a žalobkyni 2/ (dcéra pozostalej, v čase smrti\npozostalej študentka na vysokej škole) každému nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur, v súvislosti so\nsmrťou ich otca, s ktorým nežili v spoločnej domácnosti,\nd) Okresný súd Martin rozhodnutím sp.zn. 6C/94/2006 zo dňa 21.03.2013 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/256/2013 zo dňa 12.09.2013, priznal žalobcom (maloleté deti)\nnemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur a 13.000 eur (súd prihliadal na vek maloletých detí), v súvislosti\ns úmrtím matky,\n\ne) Okresný súd Čadca rozhodnutím sp. zn. 16C/292/2016 zo dňa 07.03.2018 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/250/2018 zo dňa 22.11.2018, priznal žalobcom (manželka a maloleté\ndeti) každému nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur, v súvislosti s úmrtím otca a manžela.\nf) Okresný súd Brezno rozhodnutím sp. zn. 2C/61/2010 zo dňa 05.02.2014 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/465/2014 zo dňa 30.07.2015 priznal žalobkyni (manželke\npozostalého) nemajetkovú ujmu vo výške 33 500 eur, žalobcovi 2/ (maloleté dieťa pozostalého,\nnadštandardné vzťahy, žili v spoločnej domácnosti, zistený vplyv na psychický vývoj) nemajetkovú ujmu\nvo výške 33 500 eur a žalobcovi 3/ (maloleté dieťa pozostalého, nadštandardné vzťahy, žili v spoločnej\ndomácnosti) nemajetkovú ujmu vo výške 33.500 eur v súvislosti s úmrtím manžela a otca,\ng) Okresný súdu Nové Zámky rozhodnutím sp.zn. 13C/175/2011v spojení s rozhodnutím Krajského súdu\nv Nitre sp.zn. 25Co/170/2019 priznal žalobkyni 1/ (manželke) nemajetkovú ujmu vo výške 10.500 eur a\nžalobkyni 2/ (maloletej dcére nebohého) nemajetkovú ujmu vo výške 14 000 eur,\nh) Okresný súd Poprad rozhodnutím sp.zn. 9C/45/2011 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/137/2017 zo dňa 12.06.2018 priznal žalobkyni 1/ (manželka)\nnemajetkovú ujmu vo výške 40.000 eur, žalobcovi 2/ (dospelé dieťa) sumu vo výške 20.000 eur, žalobcovi\n3/ (dospelé dieťa) nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur, žalobcovi 4/ (maloleté dieťa v danom čase\nstredoškolák) nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur a žalobcovi 5/ (maloleté dieťa v danom čase vo\nveku 5 rokov) nemajetkovú ujmu vo výške 40.000 eur,\ni) Okresný súd Rimavská Sobota rozhodnutím sp.zn. 9C/31/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/77/2022 priznal žalobkyni 1/ (pozostalá družka zosnulého)\nnemajetkovú ujmu vo výške 7.500 eur a žalobcom 2/, 3/ a 4/ (maloleté deti zosnulého vo veku 6 rokov, 8\nrokov, 11 rokov a 12 rokov v čase úmrtia otca) každému nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur titulom\nnáhrady nemajetkovej ujmy, po zohľadní spoluzavinenia zosnulého vo výške 50 %,\nj) Okresný súd Nitra rozhodnutím sp. zn. 8C/41/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 5Co/182/2013 súd priznal (maloletým) deťom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške každému po\n10.000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode,\nk) Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodnutím sp. zn. 4C/233/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 21Co/165/2017 priznal žalobkyni 1/ (pozostalej manželke) a žalobkyni 2/\n(pozostalej maloletej dcére) nemajetkovú ujmu vo výške 25.000 eur každej, v súvislosti so stratou\nmanžela a rodiča,\nl) Okresný súd Bardejov rozhodnutím sp. zn. 5C/103/2011 zo dňa 09.06.2015, v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/33/2016 zo dňa 27.02.2017, priznal žalobkyni 1/ (pozostalej\nmanželke) nemajetkovú ujmu vo výške 7 000 eur, žalobkyni 2/ (pozostalému synovi vo veku 17 a\npol roka) nemajetkovú ujmu vo výške 7 000 eur a žalobkyni 3/ (pozostalej dcére, vo veku 15 rokov)\nnemajetkovú ujmu vo výške 7 000 eur v súvislosti so smrťou manžela a otca, žijúceho v spoločnej\ndomácnosti\nm) Okresný súd Bratislava I rozhodnutím sp.zn. 21C/49/2020 zo dňa 22.2.2022 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/86/2022 zo dňa 26.07.2023 priznal žalobcovi 1/ (pozostalý\nmanžel) nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 eur a žalobkyni 2/ (maloletá dcéra, ktorá v čase dopravnej\nnehody mala jeden a pol roka) nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 eur, v súvislosti so smrťou manželky\na matky.\nZ uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých príbuzných sa pohybujú v prípade maloletých detí od 7.000 eur do 40.000 eur.\n22. Odvolací súd zistiac správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o právny základ nároku\ns prihliadnutím na zhorauvedenú rozhodovaciu prax mal za to, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške\nurčenej súdom prvej inštancie zohľadňuje osobitosti daného prípadu (vychádzajúc z jednotlivých vyššie\nuvedených kritérií) a nevybočuje z rámca priznaných náhrad v porovnateľných prípadoch.\n23. Vo vzťahu k odvolateľkou uvádzanými rozhodnutiami súdov, ktorými odôvodňovala priznanie\nuplatnenej výšky nemajetkovej ujmy odvolací súd uvádza, že tieto plne nezohľadňujú osobitosti\nprejednávanej veci. V odvolateľkou uvádzanom rozhodnutí Okresného súdu Trnava sp.zn.\n13C/126/2010 zo dňa 01.10.2014 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn.\n24Co/368/2015 zo dňa 01.07.2015), bola predmetom posúdenia náhrada nemajetkovej ujmy\npozostalému manželovi po úmrtí manželky. V konaní pred Okresným súdom Kežmarok sp.zn.\n2C/47/2018 ( rozhodnutie zo dňa 25.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp.zn. 22Co/10/2020 zo dňa 23.03.2021 v spojení s uznesením NS SR sp.zn. 6Cdo/25/2021 zo dňa\n26.04.2023) súd rozhodoval o výške nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým rodičom a sestre\n\nnebohého syna a brata. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 21C/290/2016 (v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/74/2019 zo dňa 30.10.2019, v spojení\ns uznesením NS SR sp.zn. 7Cdo/131/2020 zo dňa 29.09.2021) bol predmetom posúdenia nárok na\nnemajetkovú ujmu pozostalému manželovi a pozostalým deťom ( plnoleté deti, neboli odkázané na\nstarostlivosť a výchovu, mali vlastnú rodinu). Za skutkovo obdobné možno považovať len rozhodnutie\nOkresného súdu Galanta vo veci vedenej pod sp.zn.: 35C/158/2016 ( rozhodnutie zo dňa 12.02.2020,\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/25/2020 zo dňa 30.11.2020 v spojení s\nuznesením NS SR sp.zn. 7Cdo/253/2021 zo dňa 31.03.2022), kedy predmetom posúdenia bol nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy maloletých detí ( v danom čase vo veku 7 a 10 rokov) v súvislosti\nso smrťou ich matky, avšak v prejednávanej veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy maloletým deťom súd zohľadnil nielen skutočnosť, že maloleté deti nebohej matky boli na matke\nexistenčne závislé, ale zásadným bolo i zohľadnenie, že smrti matky predchádzala náhla smrť ich otca,\nt.z. u maloletých došlo k strate oboch rodičov a stali sa úplnými sirotami. Vo veci vedenej Krajským\nsúdom Bratislava, sp. zn.: 7Co/17/2017, odvolací súd posudzoval dôvodnosť odvolania žalovaného proti\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. novembra 2016 č.k. 14C/235/2016-92 o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ostatné žalobkyňou uvádzané rozhodnutie Okresného súdu\nŽilina, sp. zn. 41C/30/2018 zo dňa 21.04.2022, nie je odvolaciemu súdu z rozhodovacej praxe známe.\n24. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že z bohatej rozhodovacej činnosti v oblasti ochrany osobnostných\npráv nie je pre sporové strany náročné vyabstrahovať a označiť niekoľko rozhodnutí v prospech\nnimi obhajovanej sumy peňažnej satisfakcie. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých,\nprípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý\nnie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n51/2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/40/2020). Požiadavka zohľadniť rozhodovaciu činnosť\nsúdov v obdobných veciach nemôže ustúpiť potrebe posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných\nskutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v\niných veciach. Aj keď rešpektujúc princíp legitímnych očakávaní priznaná náhrada nesmie excesívne\nvybočovať z referenčného rámca odškodňovania obdobných prípadov, každé rozhodnutie o priznaní\nnáhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť\npovažované za pravidlo pre iné prípady (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31.1.2022).\nPoukaz žalujúcej strany na to, že priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy by mala okrem iného\nodrážať aj cenový vývoj, rast životných nákladov, infláciu a pod. a v neposlednom rade aj reálne\nplynutie času od vzniku nároku po vydanie rozhodnutia o priznaní náhrady nemajetkove ujmy, považuje\nodvolací súd za nenáležitý. Inflácia je ekonomický jav, ktorý sa prejavuje rastom cien tovaru a služieb\na predstavuje všeobecný rast cien služieb a tovarov, pri ktorom dochádza zníženiu kúpnej sily. Peniaze\nplnia úlohu všeobecného ekvivalentu a túto svoju funkciu peniaze nestrácajú ani vplyvom inflácie, ktorá\nsa prejavuje vzostupom cenovej hladiny a spravidla má za dôsledok to, že za rovnakú čiastku peňazí\nmožno v rôznych obdobiach zaobstarať rozdielny objem spotrebných predmetov či iných vecí (rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 08.02.2001, sp. zn. 25 Cdo 38/2000). Výška náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu,\nale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života žalobkyne\na nemôže tak slúžiť ani na neprípustné obohacovanie a mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na\nzaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.\n25. Zohľadniac zhorauvedené má odvolací súd za to, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume\n13.000 eur žalobkyni, ktorá v útlom veku stratila otca a je jej tak navždy znemožnené vytvoriť si s ním\ncitový vzťah, stratila osobu, ktorá by mohla byť jej oporou v dospelosti, podľa odvolacieho súdu dosahuje\nštandardne súdmi priznávajú výšku finančného odškodnenia v komparovateľných prípadoch. Majúc za\nto, že takouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady strádania\nžalobkyne.\n26. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne\nodôvodnil, odvolací súd poukazuje na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu,\nktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, ktoré je publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, a\nprávna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\n\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“\nOdvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva žiadny podklad pre to, aby sa\nna daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Podľa názoru odvolacieho súdu\nkonanie pred súdom prvej inštancie vadou zmätočnosti postihnuté nebolo.\n27. V preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej\ninštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal\npriebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie\nriadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\njednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie\nzo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1\naž 3, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 1, 2,\n4, § 15 ods. 1 zákon č. 381/2001 Z.z., z ktorých vyvodil svoje právne závery a s ohľadom na vykonané\ndokazovanie podrobne, dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie.\n28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie\nvo výroku o trovách konania (výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie), odvolací súd uvádza, že\nzmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu\ntých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel vynaložiť. Pomerovať úspech\na neúspech vo veci však nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je ich treba\nposudzovať v širších súvislostiach. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu\n§ 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. (ak výška\nplnenia závisela od úvahy súdu, prípadne znaleckého posudku). Zásadu úspechu vo veci je treba\nuplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku).\nV týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť\nžalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou\nza predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (porov. Števček, M., Ficová,\nS., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 926 s.). Nebolo by spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou\nnemajetkovej ujmy požadovať od žalobcov, aby svoju ujmu podceňovali len preto, aby potom nemuseli\nhradiť trovy konania, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov v takýchto prípadoch treba rozlišovať čo je\nzákladné a čo sprevádzajúce (porov. nález ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 170/99). Za základ sa pritom považuje\nrozhodnutie, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté a výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a\nnadväzujúca (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 926 s.). Riešenie spočíva v\ntom, že žalobcovia majú právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie\nzo sumy žalovanej) a priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je zdôvodniteľné\ncez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do\nvýšky priznaného nároku. Typickým príkladom je žaloba o ochranu osobnosti s nárokom na peňažné\nzadosťučinenie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 926 s.).\n29. V prejednávanej veci bolo žalobkyňu potrebné považovať za plne procesne úspešnú, pretože\nmala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia, vyplývajúca z tohto procesného\núspechu, závisela od úvahy súdu, preto úvahy súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu\ntrov konania boli správne. Skutočnosť, že v konaní si žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 30 000 eur,\ntakto uplatnený nárok čo do výšky nemožno považovať za zjavne neprimeraný a zjavne nadsadený (viď\nbod 21 odôvodnenia). I keď došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby žalobkyne v prevyšujúcej časti (v\nrozsahu 17 000 eur) táto skutočnosť nemala na rozhodnutie o trovách konania žiadny vplyv, nakoľko\nvýška náhrady trov konania sa odvíja len od prisúdenej sumy bez ohľadu na pôvodný predmet konania.\nAj v režime ustanovenia § 255 ods. 1 CSP mala žalobkyňa vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy\nplný úspech, pretože za situácie, že základ nároku bol daný a len výška plnenia (nemajetkovej ujmy)\n\nzávisela od úvahy súdu, zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti nepredstavoval úspech žalovanej, ale\nje len dôsledkom úvahy súdu.\n30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej\nuž za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09\na podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n31. Zhodnotiac zhorauvedené mal odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je\ndôvodným podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdiť.\n32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení\ns ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, zohľadniac skutočnosť, že v odvolacom konaní\nnebola úspešná ani jedna zo sporových strán, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/213/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "cb95396f-7442-4eb9-8992-5e464af375b0:81590b20-45d5-4eaa-a177-15748f653aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2315217201.1", "spisova_znacka": "7Cdo/253/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/253/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2315217201.1"}, {"guid": "7ce63fa9-0871-45f1-a259-d59003215dc4:a7ab11d6-719d-4dd0-8214-83ef67fa8458", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1"}, {"guid": "d3252ad1-d46a-4a94-acad-415b00373e8b:c2e7adff-fd77-4144-81c1-73606355035b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2116227745.1", "spisova_znacka": "7Cdo/131/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/131/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2116227745.1"}, {"guid": "0bb92f44-434f-445e-8072-a6b8aec9c715:04b7501f-ce16-4abd-93a0-12210d7176cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/77/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/77/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0bb92f44-434f-445e-8072-a6b8aec9c715:04b7501f-ce16-4abd-93a0-12210d7176cc"}, {"guid": "83383673-8542-46bc-97ee-3525760015ab:cd60545a-8e6f-462d-89ce-7d6f4ccb414e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:2220202317.1", "spisova_znacka": "7Co/86/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/86/2022 z 25. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:2220202317.1"}, {"guid": "a8b9e86c-53bb-4afa-a130-3cbb9632f80b:2a15bf6c-70b2-46d5-ad88-df3272e55b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/10/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/10/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8b9e86c-53bb-4afa-a130-3cbb9632f80b:2a15bf6c-70b2-46d5-ad88-df3272e55b13"}, {"guid": "336a0d3a-9dfb-4c71-b59c-9df81168368f:47cf5684-fc63-482e-8cd8-51a0a78e76bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/25/2020 z 30. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/336a0d3a-9dfb-4c71-b59c-9df81168368f:47cf5684-fc63-482e-8cd8-51a0a78e76bf"}, {"guid": "c9679ae4-be99-4ad4-a17d-df564d90d394:f1241845-1622-4839-b8cd-cfc4cddf76c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/170/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/170/2019 z 8. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9679ae4-be99-4ad4-a17d-df564d90d394:f1241845-1622-4839-b8cd-cfc4cddf76c0"}, {"guid": "0af3220a-ceb6-409a-9535-41c621a2e2e1:156fbbce-23c8-4345-940a-16686141c8a2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115205262.3", "spisova_znacka": "9Co/250/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/250/2018 z 6. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115205262.3"}, {"guid": "d29dfbfc-eaad-458b-ae69-975658ee765d:b1e1f840-9b31-4f2c-ae60-8db46db44962", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Co/74/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/74/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d29dfbfc-eaad-458b-ae69-975658ee765d:b1e1f840-9b31-4f2c-ae60-8db46db44962"}, {"guid": "81efd752-48cd-4a6b-9a60-0ba4a544d6bc:509de32f-6c55-49cd-81c7-ada40aab96bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5", "spisova_znacka": "21Co/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/165/2017 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5"}, {"guid": "b2a2aa1b-b388-45cc-811b-0bb044d2586b:1d791a5c-9356-4159-97fb-886fe2ee624e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3", "spisova_znacka": "21Co/137/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/137/2017 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3"}, {"guid": "a801266f-1144-477c-a9a2-0e93fb284f68:33ec504a-a186-425c-8a7d-333ae24415f1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5108228063.3", "spisova_znacka": "11Co/236/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/236/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5108228063.3"}, {"guid": "b6cd4362-3141-4ad9-8ce2-9f689c04d88f:bb1edc80-02b4-46e7-b04b-b97780b13b1f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213206826.3", "spisova_znacka": "7Co/17/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/17/2017 z 22. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206826.3"}, {"guid": "473b25eb-43f5-49c3-94c5-98040d57315c:598b651b-34c1-46c5-b00b-e2b63266f92c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8211203407.1", "spisova_znacka": "8Co/33/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/33/2016 z 26. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8211203407.1"}, {"guid": "894fbf14-7099-4cd3-8840-152d497d1584:6e424913-7deb-411d-87be-bf5aae0b765c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2", "spisova_znacka": "12Co/465/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/465/2014 z 29. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6310202152.2"}, {"guid": "1fa1664e-e40d-4c26-b7b3-e254ea9d09e3:b439b8f2-b9bc-471a-b35c-714f30ad47c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2", "spisova_znacka": "24Co/368/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/368/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2"}, {"guid": "cb41527c-bdac-4316-8305-819d0a507dcf:00d534d1-cdd9-41a0-a978-1201a0c7e0ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2212203234.1", "spisova_znacka": "9Co/256/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/256/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212203234.1"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}, {"guid": "95e6dfdb-69a4-4d0d-acda-c9f7dc6d43f0:ea60ee3d-1bd3-4828-92be-ed6ce2f9d88c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211216809.1", "spisova_znacka": "5Co/182/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/182/2013 z 20. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-20", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211216809.1"}, {"guid": "0ba486ea-6bf9-4ef1-b8fc-485d949589b1:1301c773-fc61-427a-b241-a2c2fcb2790d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5611212261.1", "spisova_znacka": "5Co/315/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/315/2012 z 25. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-11-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5611212261.1"}], "citovane_v": [{"guid": "71d3a1cf-502d-4a5a-b501-2ebd326ce393:b4d104e7-afad-4dbe-a4ae-1f7d0c1a86c1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5121208876.2", "spisova_znacka": "7Co/39/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/39/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5121208876.2"}]}