Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPv/1/2025 z 30. 9. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 2CoPv/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1112226842.3
Krajský súd Bratislava | 2CoPv/1/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1112226842.3 | 2025-09-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 200/2004 Z. z., § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6097f133-1078-4529-8ef6-c36cd183cd0e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1112226842.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2CoPv/1/2025
1112226842
30. 09. 2025
JUDr. Ľubica Krišková
ECLI:SK:KSBA:2025:1112226842.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Crocs, Inc., so sídlom 500
Eldorado Boulevard, Building 5, Broomfield Colorado 80021, USA, Id. Nr.: 20051249647, zastúpený:
SAXINGER, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36
857 912, proti žalovanému: Baťa Slovensko, a.s., SNP 16, 811 06 Bratislava, IČO: 34 103 015,
zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 861 308, v konaní o určenie, že colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje práva
duševného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.
B1-27CbPv/6/2012 zo dňa 21.05.2025 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-27CbPv/6/2012 zo dňa
21.05.2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. B1-27CbPv/6/2012 zo dňa 21.05.2025 určil,
že tovar zaistený žalovanému na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn.
9005191/1/1127852/2012 zo 16.08.2012, a to gumová obuv dva páry vo fialovej farbe, dva páry v
tyrkysovej farbe, jeden pár v krémovej farbe, štyri páry v hnedej farbe, dva páry
v sivej farbe a dva páry v modrej farbe; na základe rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn.
9005185/1/1118134/2012 z 08.08.2012, a to gumené šľapky kód 872 - 0815 jeden pár modrej farby
(veľkosť 40), dva páry modrej farby (veľkosť 42), dva páry modrej farby (veľkosť 44), jeden pár sivohnedej
farby (veľkosť 44), jeden pár sivočiernej farby (veľkosť 44), dva páry sivočiernej farby (veľkosť 40),
gumené šľapky kód 572 - 0815 dva páry fialovoružovej farby (veľkosť 36), štyri páry fialovoružovej farby
(veľkosť 38), dva páry fialovoružovej farby (veľkosť 40), štyri páry zelenomodrej farby (veľkosť 38),
dva páry zelenomodrej farby (veľkosť 40), dva páry sivohnedej farby (veľkosť 36), tri páry sivohnedej
farby (veľkosť 38), dva páry sivohnedej farby (veľkosť 40); na základe rozhodnutia Colného úradu
Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012, a to gumová obuv štyri páry kombinovanej modrej
a tmavomodrej farby, tri páry šedej farby s bielym pásikom, štyri páry transparentné s hnedým pásikom,
tri páry transparentné s bledohnedým pásikom a jeden pár tyrkysovej farby so zeleným pásikom; na
základe rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005891/1/1081832/2012 zo 16.07.2012, a to päť párov
pánskej obuvi tmavo a bledomodrej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno béžovej farby, jeden pár
pánskej obuvi mliečno hnedej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno sivej farby, tri páry dámskej obuvi
tyrkysovo zelenej farby, tri páry dámskej obuvi fialovo ružovej farby; na základe rozhodnutia Colného
úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, a to osem párov pánskej obuvi a deväť
párov dámskej obuvi; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo

17.07.2012, a to štyri páry dámskej obuvi tyrkysovo-zelenej farby, šesť párov dámskej obuvi fialovoružovej farby, šesť párov dámskej obuvi mliečno-béžovej farby, osem párov pánskej obuvi tmavo-svetlo
modrej farby, päť párov pánskej obuvi mliečno-čiernej farby a sedem párov pánskej obuvi bielo-hnedej
farby; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, a
to pánska obuv, kód 872-0815, dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 40), dva páry svetlo hnedej
farby (veľkosť 42), dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 44), dva páry tmavo hnedej farby (veľkosť
40), štyri páry tmavo hnedej farby (veľkosť 42), jeden pár tmavo modrej farby (veľkosť 40), štyri
páry tmavo modrej farby (veľkosť 42), dva páry tmavo modrej farby (veľkosť 44), dámska obuv, kód
572-0815, dva páry fialovej farby (veľkosť 36), tri páry fialovej farby (veľkosť 38), dva páry fialovej
farby (veľkosť 40), jeden pár zelenej farby (veľkosť 36), tri páry zelenej farby (veľkosť 38), dva páry
zelenej farby (veľkosť 40); na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006091/1/1083806/2012
z 18.07.2012, a to štyridsaťjeden párov obuvi; na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn.
9006092/1/1085970/2012 z 19.07.2012, a to tridsať párov plážovej obuvi; na základe rozhodnutia
Colného úradu Žilina zn. 9006092/1/1083795/2012 zo 17.07.2012, a to tridsaťsedem párov plážovej
obuvi a rozhodnutia, o ktorom bol žalobca upovedomený oznámením Colného úradu Trenčín zn.
9006682/1/1087740/2012 z 19.07.2012, a to päťdesiat párov letnej plážovej obuvi je falzifikátom a
porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Európskej únie č. 000257001-0001, ako aj k
ochrannej známke Európskej únie č. 006543516 (výrok I.). Ďalej uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.08.2012 v znení súdom pripustených
zmien žaloby (naposledy vyhlásenou na pojednávaní dňa 11.04.2025) domáhal proti žalovanému
určenia, že tovar, ktorý bol žalovanému colne zaistený rozhodnutiami a oznámeniami colných úradov
(špecifikovanými vo výroku I. rozsudku) v dňoch 16.07.2012, 17.07.2012, 31.08.2012 a 05.09.2012 je
falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001
ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516 podľa Nariadenia Rady č. 1383/2003 a
zákona č. 200/2004 Z. z., v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca je majiteľom komunitárneho
dizajnového práva č. 000257001-0001 zaregistrovaného na Úrade pre harmonizáciu trhu (Office for
Harmonization in the Internal Market - Trade Marks and Designs - ďalej len „OHIM“) dňa 22.11.2004
a komunitárnej ochrannej známky č. 006543516 zaregistrovanej na OHIM dňa 18.12.2008. Colnými
úradmi bolo žalobcovi oznámené zadržanie tovaru podozrivého z porušenia duševného vlastníctva,
ktorého držiteľom je žalovaný, pričom odborným posúdením dospel žalobca k názoru, že zadržaný tovar
má zhodné znaky s chráneným dizajnom a ochrannou známkou žalobcu, teda ide o falzifikáty spôsobilé
uviesť aj informovaných užívateľov do omylu ohľadom originality výrobku. Porovnaním dizajnu žalobcu s
modelom žalovaného dospel k záveru, že oba modely majú totožný tvar, veľkosť otvorov na vrchnej časti
obuvi, rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi, názov modelu umiestnený na tom
istom mieste, rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi, majú pracku a totožne
ju majú uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi, materiál je
nápadne podobný, názov značky umiestnený na rovnakom mieste a podobný tvar podrážky. Žalovaný
využíva dizajn bez súhlasu žalobcu, čím porušuje jej práva duševného vlastníctva k dizajnu. Okrem toho
modely žalovaného porušujú aj ochrannú známku žalobcu, čím je vysoká pravdepodobnosť zámeny už
pri bežnom užívateľovi.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, v rámci procesnej obrany uviedol, že proti dizajnu žalobcu č.
000257001-0001 je vedené konanie o vyhlásenie za neplatný a súčasne prebieha konanie o zrušenie
práv majiteľa ochrannej známky č. 006543516. Žalobu považuje za neurčitú, nie je jednoznačne
stanovené, ktoré výrobky žalovaného porušujú práva žalobcu, keďže žalobca odkazuje len na
dokumenty vyhotovené colnými úradmi, ktoré sú nejednoznačné čo do identifikácie výrobkov, keďže
niektoré výrobky v oznámeniach colných úradov boli žalovanému vrátené. Žalovaný ďalej namieta, že
výrobky neporušujú práva duševného vlastníctva žalobcu, pričom nie je možné prihliadať na porovnanie
výrobkov žalobcom, pretože predmetom porovnania nebol dizajn č. 000257001-0001, ale len model
výrobku žalobcu. Pokiaľ ide o porovnanie dizajnu a ochrannej známky žalobcu s tovarom žalovaného,
modely žalovaného nemajú totožný tvar, veľkosť a štruktúru rozmiestnenia otvorov na vrchnej časti
obuvi, nemajú otvory v prednej časti obuvi (ako majú modely žalobcu) a dizajn a ochranná známka
žalobcu nezobrazujú žiadny názov modelu.
3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že konania o zrušenie pre neplatnosť dizajnu a ochrannej
známky žalobcu neboli právoplatne skončené (v čase vyjadrenia žalobcu, pozn. odvolacieho súdu),

preto je dizajn žalobcu č. 000257001-0001 a ochranná známka žalobcu č. 006543516 naďalej platné,
pričom v zmysle čl. 26 Nariadenia Rady (ES) č. 6/2002
z 12. decembra 2001 spätný výmaz dizajnu by nemal vplyv na rozhodnutie o porušení práv, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vymáhalo sa ešte pred rozhodnutím o výmaze. Uviedol, že neporovnával
dizajn spoločenstva, ale modely výrobkov žalobcu, dizajn je premietnutý do konkrétneho modelu obuvi,
ktorú žalobca distribuuje do svojich obchodných sietí. V prípade porušovania ochranných známok je
rozhodujúca možnosť zameniteľnosti výrobkov už pri bežnom užívateľovi.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn.
27CbPv/6/2012 zo 16.02.2022 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol (výrok I.),
žalobe vyhovel (výrok II.) s výnimkou troch párov dámskej obuvi ružovej farby HELLO KITTY zaistenej
na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov
zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012 - v tejto časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol
o trovách konania (výrok IV.). Označený rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku I. a vo výroku
III. 09.03.2022. Proti výroku II. a proti výroku IV rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
27CbPv/6/2012 zo 16.02.2022 podal žalovaný odvolanie. Odvolací súd rozsudok vo výroku II. a vo
výroku IV. uznesením sp. zn. 2CoPv/1/2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
5. Z odôvodnenia procesného postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že nariadil vo veci pojednávanie
na termín 11.04.2025. Právny zástupca žalovaného podaním zo 07.04.2025 žiadal odročiť z dôvodu
zachovania času na prípravu na pojednávanie, pretože právne zastupovanie prevzal 07.04.2025.
Súd prvej inštancie jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, čo elektronicky právnemu
zástupcovi žalovaného oznámil 08.04.2025. Zvolenie advokáta krátko pred termínom pojednávania
posúdil na ťarchu strany sporu, nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne doručené
už 17.03.2025 spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, ktoré obsahovalo aj poučenie
o povinnom zastúpení advokátom v zákonom určenom okruhu sporov, a teda mal dostatok času zvoliť
si právneho zástupcu.
6. Súd prvej inštancie ustálil, že v spore nie je spornou skutočnosť, že žalobca je majiteľom dizajnu
Európskej únie č. 000257001-0001 a ochrannej známky Európskej únie
č. 006543516. Z výpisu Úradu Európskej Únie pre duševné vlastníctvo (verejný register dostupný na
internete: <https://euipo.europa.eu/eSearch/>; ďalej len „EUIPO“) vyplýva, že žalobca má ochrannú
známku zapísanú s dátumom zápisu 18.12.2008 a s dátumom ukončenia 24.12.2027. Ochranná známka
má tvar obuvi s logom v podobe štylizovaného krokodíla. Žalobca má zároveň podľa výpisu z EUIPO
zapísaný (od 22.11.2004) aj dizajn Európskej únie s dátum uplynutia platnosti 22.11.2029. Spornou nie
je ani skutočnosť, že vo výroku bližšie uvedený tovar, t. j. obuv, bol žalovanému zadržaný na základe tam
uvedených rozhodnutí príslušných colných úradov (v prípade Colného úradu Trenčín je uvedená značka
oznámenia o zadržaní). Za sporné ustálil to, či zadržaný tovar porušuje právo duševného vlastníctva
žalobcu, pričom žalovaný namietal aj nevykonateľnosť/neurčitosť petitu žaloby a nesprávny spôsob
porovnávania zadržaných tovarov s modelmi žalobcu a nie s dizajnom Európskej únie, resp. s ochrannou
známkou Európskej únie.
7. Súd prvej inštancie vec v merite právne posúdil podľa článku 1 ods. 1, článku 3 písm. a), článku 4
ods. 1, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 1, článku 10 ods. 1, článku 19 Nariadenia rady (ES) č. 6/2002
zo dňa 12.12.2001; článku 1 ods. 1, článku 4 a článku 9 ods. 1 písm. b) Nariadenia rady (ES) č.
207/2009 z 26.2.2009 platného a účinného v čase podania žaloby aj v čase zadržania tovaru; § 41
zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva; § 1 písm. b) zákona č. 200/2004
Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze
tovaru, článku 2 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia rady (ES) č. 1383/2003 z 22.7.2003. Naliehavý právny
záujem na určení, ktoré je predmetom sporu vyplýva z § 8 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinného v čase
podania žaloby), ak sa neuplatní zjednodušený postup podľa § 7a, oprávnená osoba je povinná v lehote
podľa osobitného predpisu preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala na súd návrh na začatie
konania vo veci určenia, či tovar je falzifikát, alebo nedovolená napodobenina. Žalobca je majiteľom
dizajnu Európskej únie č. 000257001-0001 a ochrannej známky Európskej únie č. 006543516 a v čase
porušenia práv duševného vlastníctva, ako aj v čase začatia konania, zároveň neprebieha (súd nemá
takú vedomosť a netvrdili to ani strany sporu) žiadne konanie o vyhlásenie dizajnu za neplatný a ani
konanie o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky, čo žalobca preukázal v podaní z 29.03.2021.

Ukončenie sporu o dizajn bolo dňa 13.01.2021 a žiadosť o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky
bola vzatá späť, čo vyplýva zo zápisov z 12.01.2021, 13.01.2021 a 20.01.2021.
8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného o neurčitosti
a nevykonateľnosti petitu žaloby. V danom spore ide o určovaciu žalobu, že colne zaistený tovar je
falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, pričom vo výroku napadnutého rozsudku sú presne
identifikované rozhodnutia príslušných colných úradov (v prípade Colného úradu Trenčín je uvedené
iba oznámenie, pretože označenie rozhodnutia z predložených listín nevyplýva), ktorými boli zadržané
tovary v držbe žalovaného. Po právoplatnosti rozsudku budú príslušné colné úrady presne vedieť,
o aký tovar ide, pretože ho zadržali vo výroku označenými rozhodnutiami. Takto formulovaný výrok
rozsudku je úplne bežný, čo vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, ktoré súd prvej inštancie príkladmo
uviedol v bode 28 odôvodnenia. Podľa názoru súdu ani nie je možné formulovať petit iným spôsobom,
pretože takto tovar označili príslušné colné úrady a toto označenie žalobca prevzal. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 11.04.2025 navrhol zmenu žaloby, ktorú súd pripustil, pričom
žalobca reflektoval na záver odvolacieho súdu a petit upravil tak, aby boli identifikované predovšetkým
rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín založených v spise, s čím sa konajúci
súd plne stotožňuje. Výrok rozsudku tak zodpovedá tomu, čoho sa žalobca domáha a rozsudok je
vykonateľný.
9. Súd prvej inštancie poukázal na článok 19 ods. 1 nariadenia, ktorý ustanovuje, že majiteľ zapísaného
dizajnu má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas aby
dizajn využívala. Pod využívaním sa rozumie hlavne vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz,
vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený
alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely. Pre rozhodnutie v spore je rozhodujúce posúdenie
ako vonkajšia úprava porovnávaných výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že nemožno porovnávať výrobky žalobcu s
výrobkami žalovaného, pretože vo výrobkoch žalobcu je dizajn priamo stelesnený - výrobky žalobcu sú
vyrábané podľa dizajnu. Súd prvej inštancie v ods. 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia názorne
ukázal a vysvetlil porovnanie výrobkov strán sporu. Zdôraznil však, že žalovaný ani len netvrdil, že ide
o rôzne typy či druhy výrobkov, ktorých dizajn nie je rovnaký. Za daných okolností sa preto znázornené
porovnanie bude vzťahovať na všetky výrobky uvedené vo výroku rozsudku, pretože opak žalovaný
ani len netvrdil, namietal len neurčitosť petitu žaloby, že nie je zrejmé, aká obuv bola presne zaistená,
avšak už pri porovnaní obuvi uviedol tvrdenia vzťahujúce sa rovnako na celý zaistený tovar. V prípade
dizajnov na rozdiel od ochranných známok považoval za podstatné kritérium zistenie, či podobnosti
a odlišnosti medzi dizajnmi vyvolávajú odlišný celkový dojem, a to vtedy, keď informovaný užívateľ
priamo porovnáva dizajny. Pri celkovom vizuálnom porovnaní všetkej fotodokumentácie obsiahnutej v
spise a jednotlivých znakov, modelov obuvi žalobcu a žalovaného konštatoval, že celkový dojem aj
u informovaného užívateľa je rovnaký. Teda vonkajšia úprava výrobkov žalovaného nevyvolá odlišný
celkový dojem než vonkajšia úprava výrobkov žalobcu, tento rovnaký celkový dojem vytvára tvar,
rozmiestnenie, veľkosť, počet otvorov na vrchnej časti obuvi, štruktúra rozloženia otvorov, umiestnenie
názvu vzadu na pracke, uchytenie pracky a tvar podrážky. Dizajny sa považujú za zhodné ak sa ich
znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri porovnávaní
jednotlivých dizajnových prvkov obuvi žalobcu vytvorenej podľa zapísaného dizajnu Európskej únie č.
000257001-0001 so zaistenou obuvou žalovaného existuje zhodnosť, spočívajúca v celkovej koncepcii
dizajnu modelov obuvi žalovaného zhodnej s koncepciou chráneného dizajnu Európskej únie žalobcu.
Za preukázaný nemal ani osobitý charakter a ani novosť modelov obuvi žalovaného, pretože neboli
zistené rozdielne koncepčné prvky vonkajšej úpravy celku týkajúce sa línií, obrysov, tvaru alebo
jeho zdobenia. Uzavrel, že modely obuvi žalovaného napodobňujú chránený dizajn žalobcu a drobné
odlišnosti nemôže ani informovaný užívateľ pri bežnej činnosti ako je nakupovanie postrehnúť, preto
ani celkový dojem u neho vytvorený nemôže byť odlišný než ten, že ide o dizajn žalobcu a existuje aj
značná pravdepodobnosť zámeny. Zaistený tovar teda nesie bez oprávnenia obchodnú značku totožnú
s obchodnou značkou platne registrovanou pre tovar, ktorého hlavné znaky nemôžu byť rozlíšené od
takejto obchodnej značky, a ktorý týmto porušuje práva držiteľa obchodnej značky - žalobcu. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že zaistený tovar špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku je preto
falzifikátom, ktorý porušuje práva žalobcu ako majiteľa dizajnu Európskej únie zobrazeného v ods. 32
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

10. V časti posúdenia porušenia práv žalobcu k ochrannej známke súd prvej inštancie porovnanie
s modelmi žalovaného názorne ukázal a vysvetlil v ods. 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Tvar tovaru žalobcu s logom štylizovaného krokodíla je jeho ochrannou známkou. Kým pri dizajne
sa skúma celkový dojem informovaného užívateľa, pri ochrannej známke postačuje, ak existuje
pravdepodobnosť zámeny verejnosťou. Keďže súd prvej inštancie konštatoval už pri dizajne porušenie
práva duševného vlastníctva, tieto závery platia aj pre ochrannú známku o to viac, že u bežného
užívateľa nepochybne existuje pravdepodobnosť zámeny aj napriek tomu, že modely žalovaného
nepoužívajú logo štylizovaného krokodíla. Modely žalovaného tak porušujú aj práva žalobcu ako majiteľa
ochrannej známky Európskej únie č. 006543516, a teda aj z tohto dôvodu sú tieto výrobky falzifikáty.
11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného voči porovnaniu a v súlade s vysloveným
názorom v rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci (sp. zn. 2CoPv/1/2022 z 30.08.2024)
nevykonal dokazovanie obhliadkou všetkých zaistených párov obuvi, pretože by išlo o nehospodárne a
nadbytočné dokazovanie. Právne akty colných úradov sú dostatočne určité a jasné, nimi špecifikovaný
tovar je postačujúci; je tak zrejmé, čo sa v colných skladoch nachádza. Námietky žalovaného posúdil
ako účelové, pretože práve žalovaný si tovar objednal a mienil ho predávať, teda presne vie, aký
tovar si u výrobcu/distribútora objednal a aký tovar bol zadržaný. Navyše tovar podľa právnych aktov
colných úradov bol zaistený aj priamo v predajniach žalovaného. Počas celého trvania súdneho sporu
žalovaný nešpecifikoval jeden jediný pár obuvi, ktorý v porovnaní uskutočnenom súdom obstojí. O
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa pomeru úspechu strán vo veci, plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného aj odvolacieho) voči žalovanému v celom rozsahu 100%. Súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že v danom spore ide o určovaciu žalobu, pričom žalobca dosiahol to, čoho sa
domáhal (mal 100% úspech) a hoci bola žaloba v časti zamietnutá (tri páry dámskej obuvi ružovej farby
HELLO KITTY zaistenej na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo
17.07.2012, pozn. odvolacieho súdu), podľa názoru súdu prvej inštancie je nelogické tento ne(úspech)
prepočítavať podľa párov obuvi.
12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mal súd znemožniť žalovanému realizovať
procesné práva v rozsahu, ktorý predstavuje porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd žalovaný odôvodňuje tým, že dňa 12.04.2024 došlo k ukončeniu právneho
zastúpenia výpoveďou zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorou zároveň žalovaný požiadal
predchádzajúceho právneho zástupcu o poskytnutie informácie o všetkých prebiehajúcich súdnych
konaniach, v ktorých bol zastupovaný. Táto informácia mu nebola poskytnutá, v dôsledku čoho nemal
vedomosť o pokračovaní predmetného konania až do doručenia predvolania na pojednávanie dňa
17.03.2025. Bez zbytočného odkladu po získaní informácie o pojednávaní si zvolil nového právneho
zástupcu, ktorý prevzal zastúpenie a následne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu objemného
súdneho spisu a potreby primeraného času na prípravu na pojednávanie. Súd žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptoval a pojednávanie sa uskutočnilo aj napriek tomu, že nový právny zástupca
objektívne nemal možnosť sa s prípadom oboznámiť v tak krátkom časovom horizonte. Vzhľadom na
rozsah a dĺžku konania, ktoré trvá od roku 2012 a absenciu procesnej možnosti žalovaného adekvátne
sa oboznámiť so spisovým materiálom, má za to, že mu bolo fakticky znemožnené plnohodnotne brániť
svoje procesné práva.
14. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP). Za kľúčové pochybenie
v doterajšom dokazovaní a naplnenie označeného odvolacieho dôvodu považuje to,

že porovnávacia analýza, na ktorej žalobca stavia svoje tvrdenia o porušení práv, bola realizovaná
výhradne prostredníctvom porovnávania fotografií tovaru žalovaného s výrobkami žalobcu, nie však
s registrovaným dizajnom, konkrétne so zapísaným dizajnom Európskej únie č. 000257001-0001.
Relevantným predmetom právnej ochrany je výlučne samotný registrovaný dizajn ako formálne
definované právo duševného vlastníctva, nie fyzické výrobky ako také. Skutočnosť, že určitý dizajn
má byť podľa tvrdenia žalobcu „stelesnený“ vo finálnych výrobkoch, nezakladá právnu domnienku
identity medzi týmito výrobkami a samotným predmetom registrácie. Bez podrobnej expertíznej analýzy
a jednoznačného dôkazu nie je možné konštatovať, že výrobky žalobcu sú 100% vernou a presnou
materializáciou registrovaného dizajnu. Medzi zapísaným dizajnom a skutočnou podobou výrobku
môžu existovať významné rozdiely spôsobené výrobným procesom, technickými alebo materiálovými
obmedzeniami, či dokonca vedomými dizajnovými modifikáciami. Porovnávanie len medzi výrobkami
(resp. ich fotografiami) nemôže slúžiť ako relevantný dôkaz o porušení práv k dizajnu, keďže
absentuje akýkoľvek priamy analytický porovnávací proces medzi výrobkom žalovaného a samotným
registrovaným dizajnom žalobcu. Takýto dôkazový prístup nezodpovedá požiadavkám presnosti,
objektivity a primeranej miery pravdepodobnosti, ktoré sa kladú na preukazovanie zásahu do práv
duševného vlastníctva.
15. Žalovaný ďalej namieta, že z hľadiska procesného práva dôkazné bremeno preukázania skutkového
stavu, ktorý je spôsobilý založiť právny záver o porušení práv duševného vlastníctva, niesol žalobca
a je toho názoru, že toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepredložil dôkazy, ktoré by súdu
umožnili nespochybniteľne a individuálne identifikovať zadržaný tovar a objektívne posúdiť, či tento
konkrétny tovar porušuje zapísané práva duševného vlastníctva žalobcu. Nebolo preukázané, aký
konkrétny tovar sa nachádza v colných skladoch, a teda nebolo možné relevantne posúdiť, či ide o
tovar porušujúci práva duševného vlastníctva žalobcu. Colné rozhodnutia uvádzajú tovar len veľmi
stručne, povrchne a všeobecne, často absentuje akékoľvek identifikačné označenie, ako sú sériové
čísla, obchodné označenia, čísla artiklov, čiarové kódy či iné prvky umožňujúce jednoznačnú identifikáciu
a prepojenie na konkrétny výrobok. Súd prvej inštancie založil svoje závery o existencii porušenia
práv duševného vlastníctva výlučne na fotografiách, ktoré neboli jednoznačne spojené s konkrétnym
tovarom nachádzajúcim sa v colných skladoch a nemal k dispozícii žiadne spoľahlivé dôkazy o tom,
že fotografie skutočne zobrazovali konkrétny zadržaný tovar, obuv, ktorá sa podľa colného rozhodnutia
nachádzala v colných skladoch, a či sa teda naozaj jednalo o identický výrobok, aký bol posudzovaný
v rámci porovnania. Záver, že tovar predstavuje falzifikát, musí byť postavený na dôkazoch, ktoré
preukazujú identitu zadržaného tovaru, jeho zhodu alebo podobnosť s predmetom ochrany, existenciu
pravdepodobnosti zámeny (v prípade ochrannej známky) alebo celkový rovnaký dojem (v prípade
dizajnu). Súd prvej inštancie nedisponoval dostatočnými dôkazmi ani na jeden z týchto aspektov.
Žalovaný namieta, že argumentácia súdu prvej inštancie, že vo výroku rozsudku sú presne identifikované
rozhodnutia príslušných colných úradov, ktorými boli zadržané tovary v držbe žalovanej a na základe
výroku rozsudku budú príslušné colné úrady presne vedieť, o aký tovar ide, pretože ho zadržali vo
výroku označenými rozhodnutiami, neobstojí z hľadiska elementárnych zásad civilného konania, ako aj
právnej istoty a zásady zákonnosti rozhodovania. Nie colné úrady, ale súd má byť tým, kto na základe
vykonaného dokazovania jednoznačne vie a rozhodne, o aký konkrétny tovar ide, a či tento tovar napĺňa
znaky porušenia práva k dizajnu alebo ochrannej známke. Úlohou súdu je rozhodnúť vo veci samej
na základe presne identifikovaného skutkového stavu, nie delegovať identifikáciu predmetu sporu na
iný orgán verejnej správy (colný úrad). Platí, že výrok rozsudku musí byť určitý, vykonateľný a presne
identifikovateľný, a to aj v prípade, ak odkazuje na iné listiny - tieto musia byť určité, jasné a jednoznačne
zrozumiteľné aj pre iné subjekty než colné orgány.
16. Žalovaný zároveň zásadne namieta právnu nepoužiteľnosť predloženého fotografického materiálu
ako jediného dôkazného prostriedku, na ktorom žalobca zakladá tvrdenia o porušení práv duševného
vlastníctva a nebezpečenstve zámeny, nakoľko predložené fotografie nezachytávajú tovar s dostatočnou
presnosťou a kvalitou na to, aby bolo možné jednoznačne a spoľahlivo identifikovať konkrétne znaky
relevantné pre určenie, že sa jedná o falzifikát. Fotografie nie sú nikde v spise preukázateľne spárované
s konkrétnymi artiklami zaistenými colnými úradmi a nie je možné overiť, že zachytávajú práve ten
istý tovar, ktorý je predmetom colných rozhodnutí, ktorý by umožnil spojiť konkrétnu fotografiu s
konkrétnou zadržanou položkou. Súd nemôže vychádzať z fotografie, ktorá nie je preukázateľne spojená
s konkrétnym zadržaným tovarom. Predloženie nepresných a nespoľahlivo identifikovaných fotografií
nestačí na naplnenie dôkazného bremena žalobcu.

17. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. nevykonanie navrhnutých dôkazov,
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalovaný odôvodňuje tým, že na pojednávaní dňa
21.05.2025 výslovne navrhol doplnenie dokazovania navrhovaným dôkazom - konkrétnou identifikáciou
fyzického tovaru zadržaného colnými orgánmi a jeho následné odborné porovnanie s právne chránenými
právami žalobcu. Podľa žalovaného ide o kľúčový dôkaz, ktorý mohol zásadne ovplyvniť rozhodnutie
veci. Žalovaný navrhol tento dôkaz z dôvodu nevyhnutnosti zistenia skutkového stavu, konkrétne, aký
tovar bol v skutočnosti colnými úradmi zadržaný a či tento tovar porušuje práva duševného vlastníctva
žalobcu.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a
navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Námietku žalovaného, že v konaní
došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, považuje za
bezpredmetnú a jeho tvrdenia irelevantné a navyše nepreukázané. Podľa žalobcu neboli naplnené
dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. Prístup žalovaného považuje za laxný a
poukazuje na to, že žalovaný sám dňa 12.04.2024 výpoveďou ukončil zmluvu o poskytovaní právnych
služieb s predchádzajúcim zástupcom, celý ďalší rok bol pasívny a splnomocnil právneho zástupcu až
mesiac po tom, ako mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie bezprostredne pred jeho konaním,
čo nemôže byť dôvodom pre odročenie pojednávania. Ak žalovaný poveril zastúpením právneho
zástupcu len 4 dni pred termínom pojednávania a ak právny zástupca takéto poverenie prijal, museli si
byť obaja vedomí dôsledkov z toho vyplývajúcich.
19. Žalobca odmieta aj námietku právnych a skutkových nedostatkov v hodnotení porušenia práv
žalobcu, konkrétne práv k zapísanému dizajnu Európskej únie č. 000257001-0001 a kľúčového
pochybenia v dokazovaní, keď porovnávacia analýza, na ktorej žalobca stavia tvrdenia o porušení
práv, bola realizovaná výhradne prostredníctvom porovnávania fotografií tovaru žalovaného s výrobkami
žalobcu, nie však s registrovaným dizajnom. Žalobca, rovnako ako prvostupňový súd poukazuje na
uznesenie odvolacieho súdu č. k. 2CoPv/1/2022 - 714 zo dňa 30.08.2024, bod 38, s uvedenou námietkou
sa vysporiadal tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd, preto ju žalobca považuje za účelovú a
nadbytočnú.
20. Žalobca nesúhlasí ani s námietkou neurčitosti zadržaného tovaru, ktorú odôvodňuje tým, že colné
rozhodnutia podľa jeho názoru neobsahujú dostatočnú identifikáciu tovaru. Súdne konanie priamo
nadväzuje na colné rozhodnutia, ktoré mu časovo predchádzali, pričom poukazuje na postup podľa
zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze
a spätnom vývoze tovaru platného a účinného
v čase zadržania tovaru a podania žaloby, v zmysle ktorého je colný úrad pri prijímaní opatrení
na domácom trhu oprávnený zaistiť tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného
vlastníctva; colný úrad vydá o zaistení tovaru písomné rozhodnutie. Ak colný úrad zaistil tovar,
bezodkladne to písomne oznámi oprávnenej osobe a v oznámení ju vyzve, aby v lehote desiatich
pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia alebo troch pracovných dní, ak ide o tovar podliehajúci
rýchlej skaze, preukázala, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar,
ktorým sa porušuje jej právo duševného vlastníctva a táto osoba je povinná v stanovenej lehote
preukázať colnému úradu podanie žaloby. Teda oprávnená osoba podáva návrh na súd priamo vo
vzťahu k zaistenému tovaru, v priamej nadväznosti na rozhodnutie colného úradu o zaistení tovaru.
Logicky preto v žalobe musí tovar identifikovať totožne s tým, ako je tento identifikovaný colnými úradmi
v rozhodnutiach o zaistení tovaru. Následne podľa rozhodnutia súdu colný úrad rozhodne o prepadnutí
tovaru alebo zhabaní tovaru, za zákonom stanovených podmienok poskytne tovar na humanitárne účely,
rozhodne o zničení tovaru, alebo v prípade zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania, vráti zaistený
tovar osobe, ktorej bol zaistený. Názor žalovaného, že tovar nie je odkazom na colné rozhodnutia
dostatočne a jednoznačne identifikovaný a že takéto rozhodnutie súdu je nevykonateľné, je nesprávny a
pramení z nepochopenia zákonom definovaného postupu a opatrení proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru upravených zákonom č. 200/2004 Z.z., kedy
práve predmetné rozhodnutia colných úradov určujú rozsah predmetu nadväzujúceho súdneho konania.
21. Žalobca nesúhlasí ani s námietkou nevykonania navrhovaného dôkazu, t. j. konkrétna identifikácia
fyzického tovaru zadržaného colnými orgánmi a jeho následné odborné porovnanie s právne chránenými
právami žalobcu a tým, že by bol dôkazom, ktorý mohol zásadne ovplyvniť rozhodnutie veci. Podľa

názoru žalobcu prvostupňový súd riadne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a akékoľvek doplnenie dokazovania by nebolo spôsobilé priniesť odchylné
závery, než k akým súd dospel.
22. K vyjadreniu žalobcu doručil žalovaný odvolaciu repliku. Žalovaný zotrval na tom,
že nevyhovením jeho žiadosti o odročenie pojednávania došlo k porušeniu jeho základného
práva na spravodlivý proces. Pri rozhodovaní o návrhu na odročenie pojednávania je nevyhnutné
prihliadať na všetky rozhodné skutkové a právne okolnosti, v danom prípade predmetné konanie
prebieha od roku 2012, čo samo osebe zakladá osobitnú potrebu dôslednej ochrany procesných
práv účastníkov a zabezpečenia ich reálneho a efektívneho uplatnenia. V súvislosti s nesprávnym
vykonaním dôkazov opakovane poukazuje na to, že právna ochrana podľa príslušných predpisov
smeruje výlučne k registrovanému dizajnu, nie k fyzickým výrobkom, ktoré tento dizajn môžu v rôznej miere - implementovať. Skutočnosť, že určitý dizajn je podľa tvrdení žalobcu údajne
„stelesnený“ vo finálnom výrobku, nezakladá právnu domnienku totožnosti medzi konkrétnym produktom
a registrovaným dizajnom. Podľa žalovaného je plne opodstatnené predpokladať, že medzi vizuálnou
podobou zapísaného dizajnu a reálnym produktom môžu existovať podstatné rozdiely, ktoré vyplývajú
z technologických a výrobných limitácií, použitých materiálov alebo aj zámerných dizajnových úprav
uskutočnených v rámci vývoja výrobku. Namieta preto proti dôkaznej metóde založenej výlučne na
vizuálnom porovnaní výrobkov, resp. ich obrazových záznamov, bez toho, aby bol vykonaný odborný
analytický porovnávací rozbor medzi výrobkom a registrovaným dizajnom. Žalovaný je vedomý si právnej
povinnosti oprávnenej osoby preukázať colnému orgánu v stanovenej lehote, že podala návrh na začatie
súdneho konania vo veci určenia, či zadržaný tovar porušuje jej právo duševného vlastníctva, čo však
nemá vplyv na pretrvávajúcu neurčitosť zadržaného tovaru, keďže nebolo dostatočne identifikované,
aký konkrétny tovar sa nachádza v colných skladoch. Trvá preto na výhradách k preukázaniu identity
zadržaného tovaru a jeho súladu (alebo nesúladu) s predmetom tvrdeného porušenia práv a tiež na
námietke nevykonania navrhnutého dôkazu na zistenie rozhodujúcich skutočností.
23. Žalobca v odvolacej duplike zotrváva zhodne s vyjadrením k odvolaniu na vyjadrení k uplatnenej
námietke porušenia základného práva žalovaného na spravodlivý proces a vo vzťahu k tvrdenému
nesprávnemu vykonaniu dôkazov. K námietke neurčitosti zadržaného tovaru žalobca uvádza, že
žalovaný opakovane špekuluje, že zadržaný tovar bol colnými orgánmi nedostatočne identifikovaný a
že súd nemal k dispozícii dôkazy, že predmetné fotografie skutočne zobrazovali konkrétny zadržaný
tovar - obuv, ktorá sa podľa colného rozhodnutia nachádzala v colných skladoch. Zároveň však
žalovaný pripúšťa, že navrhované doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 21.05.2025 (ide o zjavne
nesprávny údaj, keď na termín 21.05.2025 bolo pojednávanie odročené len za účelom vyhlásenia
rozsudku a k tomuto úkonu súdu aj došlo, pozn., odvolacieho súdu), t. j. konkrétna identifikácia fyzického
tovaru zadržaného colnými orgánmi a jeho následné odborné porovnanie s právom chránenými
právami žalobcu, malo za cieľ presne identifikovať konkrétny zaistený tovar, a to minimálne označením
reprezentatívneho zástupcu za daný druh výrobku (nie nevyhnutne všetkých artiklov). Sám žalovaný
teda pripúšťa, že podrobné vymedzenie všetkých predmetných výrobkov nie je nevyhnutné. Nie je
potrebné ani očakávať, že by colné orgány mali ku všetkým výrobkom k dispozícii identifikačné údaje ako
označenie artiklu, sériové číslo alebo výrobné číslo, ktorými žalovaný požaduje tovar vymedziť. Takáto
striktná požiadavka by bola v rozpore s princípom hospodárnosti. K námietke nevykonania navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností žalobca odkazuje na svoje vyjadrenie k
odvolaniu.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379
a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia
pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 10.09.2025. Odvolací súd viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie
odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods.
1 CSP).
27. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím,
odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade s postupom upraveným civilným sporovým poriadkom a odvolací súd
nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a vyvodil správny
právny záver premietnutý do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto v súlade s §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia k uplatneným
dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:
28. Odvolací súd po posúdení postupu súdu prvej inštancie pri vybavení žiadosti právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 07.04.2025 o odročenie pojednávania nariadeného na termín 11.04.2025 konštatuje
správnosť postupu ako aj dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o
odročenie pojednávania a v plnom rozsahu odkazuje odvolateľa na ods. 7 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vysloveným k voľbe advokáta po doručení
predvolania na pojednávanie, vysloveným v uznesení NS SR sp. zn. 1Obdo19/2014 z 29.07.2015, ktoré
bolo publikované v Zbierka stanovísk NS a súdov SR pod R 24/2016 a ktoré sa síce týkalo konania
vedeného v režime Občianskeho súdneho poriadku, avšak tento záver je analogicky aplikovateľný
aj pre posúdenie dôležitosti dôvodov, ktorými strana odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania,
ako aj včasnosť ich uplatnenia aj v režime CSP: I. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje
žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O. s.
p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré
sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo
svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy
povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej
obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. II. Ak účastník konania
nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po
riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi
v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Odvolací súd sa
nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že si zvolil nového právneho zástupcu bez zbytočného
odkladu, keď predvolanie na pojednávanie prevzal 17.03.2025, nového právneho zástupcu splnomocnil
až 7.7.2025, ale ku skončeniu zastúpenia prišlo 12.04.2024, teda rok pred termínom pojednávania.
Skutočnosť, že žalovaný údajne nemal vedomosť o pokračovaní predmetného konania, nie je možné
považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Žalovanému bolo zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Bratislave doručené cestou predchádzajúceho právneho zástupcu a skutočnosť, že sa
sám po skončení zastúpenia (a podľa jeho tvrdení zjavne aj pred tým) nezaujímal o stav prebiehajúcich
súdnych konaní, je výlučne na jeho ťarchu. Odvolací súd naplnenie odvolacieho podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP nevzhliadol.
29. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), ktorého naplnenie vidí
v kľúčovom pochybení súdu pri dokazovaní, nakoľko porovnávacia analýza bola realizovaná výhradne
prostredníctvom porovnávania fotografií tovaru žalovaného s výrobkami žalobcu, nie s registrovaným
dizajnom (Európskej únie č. 000257001-0001) a skutočnosť, že určitý dizajn má byť „stelesnený“
vo finálnych výrobkoch, nezakladá právnu domnienku identity medzi týmito výrobkami a predmetom
registrácie. Odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky k spôsobu hodnotenia dokazovania súdom
prvej inštancie žalovaný uplatnil už v predchádzajúcom štádiu konania a s jeho procesnou obranou
sa súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vysporiadal a nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal
od vysloveného právneho názoru v uznesení č. k. 2CoPv/1/2022 - 714 zo dňa 30.08.2024 odchýliť.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že dizajn je súčasťou konkrétneho produktu a neexistuje dôvod,
pre ktorý by nebolo možné vykonať analýzu prostredníctvom porovnávania fotografií tovaru žalovaného
s výrobkami žalobcu, ktoré nepochybne sú konkrétnou vizuálnou podobou dizajnu. Odvolací súd sa
preto nestotožňuje s odvolateľom, že absentuje akýkoľvek priamy analytický porovnávací proces medzi
výrobkom žalovaného a samotným registrovaným dizajnom žalobcu a nevidí dôvod, pre ktorý by mal
súdom prvej inštancie zvolený postup vyhodnotenia dôkazov nezodpovedať požiadavkám objektivity
a primeranej miery pravdepodobnosti, ktoré sa kladú na preukazovanie zásahu do práv duševného
vlastníctva. K právu na spravodlivý proces nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov.
30. Zároveň odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie nenamietal konkrétny nesúlad fotografického vyobrazenia zadržaného tovaru so skutočne
zadržaným tovarom alebo dizajnom, nijako nešpecifikoval, v čom konkrétne fotografie modelov
žalovaného nezodpovedajú zadržanému tovaru (farba, veľkosť a pod.) alebo dizajnu žalobcu. Nebolo
preto nevyhnutne potrebné, aby súd vykonával dokazovanie ohliadkou tak, že by skúmal každý kus
alebo typ zadržaného výrobku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že je celkom opodstatnené, že medzi
zapísaným dizajnom a skutočnou podobou výrobku môžu existovať významné rozdiely, odvolací súd
konštatuje, že žiadne také skutočnosti v konaní neuviedol, nešpecifikoval žiaden konkrétny rozdiel,
významný ani menej významný, pre ktorý by bolo možné dospieť k záveru, že medzi zapísaným dizajnom
a skutočnou podobou výrobku existujú rozdiely. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalovaným, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nebolo preukázané, aký konkrétny tovar sa nachádza v colných
skladoch, a teda nebolo možné relevantne posúdiť, či ide o tovar porušujúci práva duševného vlastníctva
žalobcu, nakoľko colné rozhodnutia uvádzajú tovar len veľmi stručne a často absentuje akékoľvek
identifikačné označenie, ako sú sériové čísla, obchodné označenia, čísla artiklov, čiarové kódy. Odvolací
súd konštatuje, že logikou žalovaného by tak nebolo možné zdržať práve tovar, ktorý je napodobeninou
alebo falzifikátom, ktorý obvykle nemá identifikačné označenie. Z obsahu spisu rovnako nevyplýva, že
predložené fotografie nezachytávajú tovar s dostatočnou presnosťou
a kvalitou na to, aby bolo možné jednoznačne a spoľahlivo identifikovať konkrétne znaky relevantné pre
určenie, že sa jedná o falzifikát, ako tvrdí žalovaný.
31. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného vo vzťahu k určitosti a vykonateľnosti výroku
napadnutého rozhodnutia aj v prípade, ak odkazuje na iné listiny, tieto musia byť určité, jasné a
jednoznačne zrozumiteľné aj pre iné subjekty než colné orgány a podľa žalovaného úlohou súdu je
rozhodnúť vo veci samej, nie delegovať identifikáciu predmetu sporu na iný orgán verejnej správy (colný
úrad). Konanie v posudzovanej veci nadväzuje na postup podľa zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach
proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, v zmysle
ktorého oprávnená osoba podáva návrh na súd vo vzťahu k zaistenému tovaru a v nadväznosti na
rozhodnutie colného úradu o zaistení tovaru, v zmysle výzvy colného úradu. Identifikácia zaisteného
tovaru oprávnenou osobou v žalobe preto musí korešpondovať s tým, ako je zaistený tovar identifikovaný
v rozhodnutí o zaistení. Rozhodnutie colného úradu určujú predmet súdneho konania čo do kvality a
kvantity (určenia zaisteného tovaru a jeho množstva, ku ktorému sa žalobca domáha určenia, že je
falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva).
32. Žalovaný napokon namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a to konkrétnou identifikáciou fyzického tovaru zadržaného colnými orgánmi a jeho následné
odborné porovnanie s právne chránenými právami žalobcu. Žalovaný dôvodí, že navrhol tento dôkaz z
dôvodu nevyhnutnosti zistenia skutkového stavu, konkrétne, aký tovar bol v skutočnosti colnými úradmi
zadržaný a či tento tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. Odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie nemal žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že by fotografické zobrazenie zaisteného
tovaru nemalo zodpovedať tovaru, ktorý bol v skutočnosti colnými úradmi zadržaný. Z obsahu spisu
nevyplýva žiadne konkrétne skutkové tvrdenie žalovaného, z ktorého by bolo možné vyvodiť opak.
Odvolací súd odkazuje odvolateľa na § 204 CSP a dodáva, že mal možnosť v konaní pred súdom
prvej inštancie spochybniť obsah žalobcom predložených listín relevantnými skutkovými tvrdeniami
a dôkazmi, z ktorých by mohla vyplynúť minimálne pochybnosť, či tovar uvedený v rozhodnutiach
a zadokumentovaný na fotodokumentácii bol v skutočnosti colnými úradmi zadržaný. Odvolací súd
konštatuje, že navrhované dokazovanie nie je spôsobilé preukázať žiadnu tvrdenú skutočnosť žalovaný totiž v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že tovar uvedený v rozhodnutiach a
zadokumentovaný na fotodokumentácii nie je tovarom, ktorý bol skutočne zadržaný, ale len v rovine

špekulatívnej úvahy uvádza, že navrhol tento dôkaz z dôvodu „nevyhnutnosti zistenia, aký tovar bol v
skutočnosti colnými úradmi zadržaný“ bez toho, aby z obsahu spisu vyplynula akákoľvek pochybnosť o
zhode zaisteného tovaru s tovarom uvedeným v rozhodnutiach a zadokumentovanom na fotografiách.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP tak podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko
žalovaným navrhnuté dokazovanie nie je spôsobilé preukázať žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by
už nevyplynula z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a naviac, vzhľadom na množstvo
zadržaných výrobkov žalovaného by dokazovanie fyzickým porovnávaním každého kusu/páru obuvi
bolo spojené s neprimeranými časovými prekážkami, a teda jeho vykonanie nebude v súlade s princípom
hospodárnosti konania.
33. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne, preto v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý
rozsudok potvrdil.
34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací
súd mu priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).