Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/4/2024 z 29. 10. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2025, sp. zn. 3CoKR/4/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1112209960.1 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/4/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1112209960.1 | 2025-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a39189b-c2a6-456c-a783-d38f850c047a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1112209960.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3CoKR/4/2024 1112209960 29. 10. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:1112209960.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, právne zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, správca úpadcu: A.. G. Y., M.., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX A. pri G., právne zastúpenému: Mgr. Michal Baniar, advokát, so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/8/2012 - 155 zo dňa 10.01.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/8/2012 - 155 zo dňa 10.01.2023 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, I. výrokom zamietol žalobu v celom rozsahu a II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 1 - ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 30.03.2012 domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného), a to konkrétne: vyrovnacieho podielu úpadcu v spoločnosti žalobcu súpisovej hodnoty 3.082.669,- eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu konkurznej podstaty v malom konkurze sp. zn. 3K/42/2010 podľa Opravy zápisu Doplnenia súpisu o novú súpisnú zložku majetku uverejnenú v Obchodnom vestníku č. 56/2012 zo dňa 20.03.2012 pod pol. K 003732. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že nie je dlžníkom úpadcu titulom vyrovnacieho podielu, právny úkon zverejnenia zápisu má vady, vadne bola stanovená hodnota vyrovnacieho podielu, úkony úpadcu sú absolútne neplatné a došlo k totálnej ignorácii vlastníckych práv bývalej manželky úpadcu. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu. 3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca je dlžníkom úpadcu vo vzťahu k vyrovnaciemu podielu, ktorý žalovaný do súpisu zahrnul a ktorého vylúčenia sa žalobca domáha. Úspešnú vylučovaciu žalobu môžu podať len účastníci (za predpokladu existencie nároku), ktorí preukážu, že sú veriteľmi pohľadávky, a teda aktívne legitimovaným účastníkom konania vo vylučovacej žalobe podľa § 78 ZoKR. Je nesporné, že žalobca je vo vzťahu k vyrovnaciemu podielu, ktorý žalobou žiada vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu, dlžníkom, a teda nepreukázal, že mu svedčí subjektívne právo (napr. vlastnícke právo), ktoré vylučuje zapísanie vyrovnacieho podielu do podstaty úpadcu. Vo vylučovacej žalobe môže byť úspešná len osoba, ktorej pohľadávka patrí, nikdy nie dlžník. Je nesporné, že vo vzťahu k povinnosti vyplatiť vyrovnací podiel v spoločnosti, je spoločnosť dlžníkom a veriteľom nároku je bývalý spoločník - úpadca. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ako nedôvodnú konštatuje argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že žalobca je veriteľom vyrovnacieho podielu v časti prevyšujúcej ním tvrdenú hodnotu vyrovnacieho podielu. Súd mal za to, že pre konanie o vylúčení súpisovej položky z podstaty úpadcu je irelevantná súpisová hodnota, nakoľko predmetom vylúčenia je položka bez vzťahu k stranami tvrdenej súpisovej hodnote. Po konštatovaní nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k vyrovnaciemu podielu, pri ktorom je žalobca dlžníkom úpadcu, súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Žalovaný v konaní preukázal dôvodnosť zaradenia predmetu sporu do súpisu majetku úpadcu tým, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu hmotného práva nepreukázaním titulu postavenia veriteľa, ktorým neosvedčil danosť žalovaného nároku na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP, keď mal za to, že bol porušený princíp právnej istoty a legitímneho očakávania. Žalobca očakával, že jeho spor a s ním spojené aj ďalšie spory, budú rozhodnuté v súlade s právnou úpravou a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu viazanosti s rozhodnutiami: NS SR sp. zn. 1Cdo/185/2006 a ÚS SR sp. zn. II. ÚS 464/2011, sp. zn. III. ÚS 331/2004, sp. zn. I. ÚS 26/1994, sp. zn. III. ÚS 7/2008, sp. zn. I. ÚS 457/2010. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na priebeh konkurzu na majetok úpadcu a nesprávny postup správcu konkurznej podstaty, ktorý podľa žalobcu využil protiprávnu metódu nazývanú ako obchádzanie zákona za súčasného uplatňovania svojvôle a zlomyseľnosti. Správca v Obchodnom vestníku č. 56/2012 a č. 48/2012 zverejnil tri položky súpisu konkurznej podstaty, pričom tento majetok správca stále drží, nakoľko súdy nezistili, že žalovaný správca nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá § 76 ZoKR, neaktualizoval súpis, nevylúčil dané položky, a keďže tak neurobil, vyvolal nutnosť podať vylučovacie žaloby proti sporným zápisom. Prehliadnutím povahy vylučovacieho konania podľa § 78 ZoKR a uprednostnením CSP došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno totiž uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/35/2011, sp. zn. 4Obo/173/2007 a sp. zn. Cdo/1/1998. Súdne konanie umožnilo správcovi výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť žalobcu, poskytlo neoprávnené výhody úpadcovi a ciele konkurzu (kolektívne uspokojenie veriteľov) nie sú správcom realizované. Správca do súpisu zapísal sporný majetok, následne správca odignoroval postup podľa § 78 ZoKR, keď nezapísal spornú poznámku k tomuto majetku, sporný zápis nezapísal do Obchodného vestníka a nevyzval osobu, v prospech ktorej je poznámka zapísaná, na podanie vylučovacej žaloby proti správcovi. Žiadnu z uvedených podmienok správca nesplnil a znemožnil tretej osobe splniť si povinnosť na podanie vylučovacej žaloby, čím vyvolal stav chaosu, neistoty a obavy. Správca odignoroval, že každý sporný majetok má byť zapísaný s poznámkou. Žalobca napriek tomu vylučovacie žaloby podal s cieľom vylúčiť položky zo súpisu a tiež s cieľom prejednať otázku, či úpadcovi patrí na vyrovnacom podiele suma 9.694,- eur/ 292.041,- Sk, alebo nezmyselná suma 3.082.000,eur/ 92.848.332x3, t. j. úplne nezmyselná suma 9.284.007,- eur/ 278.605.458,- Sk. Týmto sa snaží získať prakticky všetok majetok žalobcu pri ignorovaní vlastníckych práv, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Napadnutým rozhodnutím bola porušená tiež zásada voľného hodnotenia dôkazov, prejednacia zásada a zásada aktívnej účasti sporových strán, ústna zásada, princíp rovnosti a kontradiktórnosti. Navyše v rokoch 2012 - 2022 prebiehalo konanie bezkontaktne. Uvedené skutočnosti spôsobili, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dôkazy, nepovšimol si povahu chovania sa správcu a protiprávnym konaním znevýhodnil druhú stranu - žalobcu a spôsobil jej ujmu. Záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu má povahu vadnej aplikácie procesnej normy - CSP vo vylučovacom konaní. Súd nezistil neplatnosť úkonov správcu - zapísanie troch položiek do súpisu, nezistil ani nesprávnosť postupu správcu a rovnako nezistil ani nečinnosť ďalších dohľadových orgánov (Okresný súd Bratislava I). Nakoľko nie je možné uvažovať o úspechu správcu, neboli dané ani podmienky na priznanie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na § 100 ZoKR, podľa ktorého sú z uspokojenia o. i. vylúčené trovy konania, ktoré vznikli v konkurznom konaní a v súvisiacich konaniach. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň navrhol, aby odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že žiaden z namietaných odvolacích dôvodov podľa § 365 CSP nie je daný. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený a súladný s ustálenou rozhodovacou praxou, princípom právnej istoty, ako aj základnými princípmi CSP. Odvolanie žalobcu je zmätočné, nereflektuje na súdom konštatovanú neexistenciu aktívnej legitimácie a predkladá množstvo nesúvisiacich a irelevantných tvrdení. Žalobca sa z pozície dlžníka úpadcu domáhal vylúčenia majetku z podstaty. Poukázal tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2019 a sp. zn. 4Obdo/6/2017, ktoré riešili práve otázku oprávnenosti subjektov na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že mu svedčí vlastnícke právo, resp. iné právo k súpisovej zložke majetku - vyrovnaciemu podielu úpadcu v spoločnosti žalobcu, existencia ktorých by zakladala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch podaného odvolania a nesúhlasí s tým, že by odvolacie dôvody absentovali. Zároveň uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je daná tým, že žalovaný zapísal do súpisu majetok žalobcu, pričom nedal odpoveď na to, koho majetok do súpisu zapísal. Žalobca aj naďalej nesúhlasí s hodnotu vyrovnacieho podielu. Správca svojím postupom vyvolal nezákonný stav a súd prvej inštancie na pochybenia správcu nereagoval žiadnym spôsobom. Je pritom evidentné, že v súpise je zapísaný majetok tretej osoby a bolo zapísané čisté obchodné imanie namiesto vyrovnacieho podielu. 7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zotrval v celom rozsahu na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu a zároveň uviedol, že v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobca zrejme pristúpil k tvrdeniu, že v súpise majetku nie je zapísaný vyrovnací podiel, ale čisté obchodné imanie. Žalobca zastúpený advokátom ako erudovanou osobou si musí byť vedomý neudržateľnosti tohto svojho tvrdenia. Súd prvej inštancie skúmal legitimáciu tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Postupom žalovaného nebol vyvolaný žiadny nezákonný stav a neobstoja ani tvrdenia, že súd prvej inštancie sa mal dopustiť porušenia povinnosti vykonávať súdnictvo. Súd prvej inštancie konal, rozhodol zákonným spôsobom a v súlade s ustálenou judikatúrou. 8. Žalobca ako odvolateľ v následnom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa snaží prekryť svoje pochybenia, ktorých sa dopustil počas zápisu sporného majetku do konkurznej podstaty. Žalovaný zapísal do súpisu majetok inej osoby ako úpadcu, pričom nedal odpoveď na to, koho majetok zapísal. Zápis je neplatný právny úkon a správca sa neriadil ani účtovníctvom, ani nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Zápis bez uvedenia identifikácie tretej osoby je neurčitý a nezrozumiteľný. Žalobca opätovne poukázal na nesprávny postup žalovaného správcu podľa § 78 ZoKR, zdôraznil, že aktívnu legitimáciu má preto, lebo bolo zapísané čisté obchodné imanie do súpisu a zotrval na argumentácii prezentovanej v podanom odvolaní. 9. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu A.. G. Y., a to konkrétne vylúčenia vyrovnacieho podielu úpadcu v spoločnosti žalobcu v súpisovej hodnote 3.082.669,- eur. Zapísanie položky do súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 48/2012 a v Obchodnom vestníku č. 56/2012 bola zverejnená oprava tohto zápisu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/42/2010 dňa 19.08.2010. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 27.08.2010. Svoje právo žalobca odvodzoval od nesprávneho postupu správcu, nesprávneho stanovenia hodnoty vyrovnacieho podielu a z dôvodu opomenutia vlastníckych práv bývalej manželky úpadcu. Zapísanie uvedeného majetku do konkurznej podstaty úpadcu správca zverejnil bez spornej poznámky. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné. 15. Vylučovacia žaloba je procesnou žalobou, prostredníctvom ktorej sa pre dobu trvania konkurzu vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate. V konaní sa zisťuje, či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu, a to vo vzťahu k určitému vylučovateľovi. Vylučovacia žaloba môže byť úspešná, ak: a) vec bola správcom konkurznej podstaty príslušného úpadcu vskutku zahrnutá do súpisu majetku konkurznej podstaty; b) excindačná žaloba podaná osobou odlišnou od úpadcu došla súdu najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe na podanie žaloby výzvou súdu, ktorý vyhlásil konkurz; c) žalovaným je správca konkurznej podstaty; d) v čase, keď súd rozhoduje o vylúčení veci (§ 217 ods. 1 CSP), účinky konkurzu trvajú a vec je naďalej spísaná v konkurznej podstate (nebola medzičasom zo súpisu majetku konkurznej podstaty správcom vylúčená); e) osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. mája 2002, sp. zn. 29 Cdo 2086/2000, Rc 27/2003). 16. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2017 zo dňa 26.10.2017 o.i. vyplýva, že: Vylúčenia majetku (veci) z konkurznej podstaty úpadcu sa môže domáhať (len) osoba, ktorej majetok bol do súpisu zaradený, a to vylučovacou (tzv. excindačnou) žalobou. K predpokladom, za ktorých môže súd excindačnej žalobe vyhovieť, nevyhnutne patrí splnenie podmienky, že v dobe, kedy súd o vylúčení veci rozhoduje, trvajú účinky konkurzu a vec je zapísaná (resp. stále zapísaná) v konkurznej podstate. Musí ísť teda o vec zapísanú do súpisu majetku úpadcu, a to vec konkrétnu a presne individualizovanú. 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci nie je splnená jedna zo základných podmienok pre úspešnosť vylučovacej žaloby, t. j. podanie žaloby o vylúčenie veci oprávnenou osobou. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal vlastnícke alebo akékoľvek iné právo k vyrovnaciemu podielu v obchodnej spoločnosti žalobcu. Úvahy žalobcu, že hodnota vyrovnacieho podielu nie je určená správne, nie sú dôvodmi, pre ktoré by boli splnené podmienky na podanie vylučovacej žaloby. Rovnako tvrdenia o tom, že boli opomenuté vlastnícke práva bývalej manželky úpadcu, neoprávňujú žalobcu na podanie vylučovacej žaloby. 18. V danom prípade tak v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Správca do súpisu zapísal vyrovnací podiel spoločníka (úpadcu) v obchodnej spoločnosti žalobcu. Aktívna legitimácia by mohla svedčať len takému subjektu, ktorý by preukázal právo k danému vyrovnaciemu podielu. Žalobca ako spoločnosť, v ktorej bol úpadca v minulosti spoločníkom a ktorému v dôsledku toho patrí právo na vyrovnací podiel, je subjektom povinným na vyplatenie vyrovnacieho podielu (dlžník úpadcu). Nesúhlas s hodnotou vyrovnacieho podielu, ktorú správca zapísal do súpisu a ktorú žalobca bude musieť v prospech podstaty uhradiť ako dlžník úpadcu, môže byť predmetom prieskumu v inom konaní, nie však v konaní o vylučovacej žalobe. Z uvedeného dôvodu sú irelevantné tiež úvahy žalobcu o tom, či suma, ktorú správca zapísal ako hodnotu vyrovnacieho podielu, by zodpovedala hodnote čistého obchodného imania obchodnej spoločnosti žalobcu. Subjekt, ktorého majetok do súpisu majetku zapísaný nebol, sa vylúčenia veci domáhať nemôže, pretože neexistuje majetok, ktorý by sa mohol z konkurznej podstaty vylúčiť. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je preto správny a v súlade s úpravou excindačnej žaloby v zmysle ustanovení ZoKR. Nedôvodnou tak je odvolacia námietka žalobcu ohľadne vadnej aplikácie právnej normy v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 19. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu súvisiace s procesným postupom súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov. Porušená nebola ani prejednacia zásada, keď súd prvej inštancie vo veci riadne nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia oboch strán sporu, ktorých vyjadreniami bola dodržaná zásada ústnosti. Dokazovanie listinami nebolo realizované ich čítaním v zmysle § 204 CSP, nakoľko tieto boli stranám v priebehu konania doručené a ich obsah nebol sporný, s čím obe strany sporu súhlasili. Nakoľko strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie po prednese záverečných vyjadrení ukončil dokazovanie a verejne vyhlásil rozsudok. V konaní súdu prvej inštancie tak neboli zistené procesné pochybenia, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní. 20. V neposlednom rade sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou odvolateľa vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Odvolateľ mal za to, že v danom prípade nie je možné uvažovať o úspechu správcu. Odvolací súd uvádza, že náhrada trov konania vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy náhradou od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania strane, ktorá mala v spore úspech. Zamietnutím žaloby podanej žalobcom v celom jej rozsahu boli jednoznačne splnené podmienky úspechu v spore na strane žalovaného, a to v rozsahu 100 %. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania je preto správne a v súlade s postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. 21. Odvolací súd záverom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011, zo záverov ktorého vyplýva: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Predmetné rozhodnutie zároveň reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie (vtedy § 219 OSP) v rovine fakultatívnej, umožňujúce odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. 22. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015 zo dňa 16.03.2015, zo záverov ktorého vyplýva: „Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ 23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).