{"guid": "eca5ca42-3da5-481d-86a6-df9bdd15e319:0f679da5-07b1-40ca-bcb6-bb4c91df0a92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4", "spisova_znacka": "4Cob/43/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/43/2025 z 25. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2025, sp. zn. 4Cob/43/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4", "identifikacne_cislo": "1109244761", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2025-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f679da5-07b1-40ca-bcb6-bb4c91df0a92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/43/2025\n1109244761\n25. 06. 2025\nJUDr. Elena Kúšová\nECLI:SK:KSBA:2025:1109244761.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek\nsenátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Ing. Štefan Súkeník,\npodnikajúci pod obchodným menom Ing. Štefan Súkeník - KINEKUS, s miestom podnikania Rosinská\n8449/13, 010 08 Žilina, IČO: 17 866 375, zastúpeného JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, so sídlom\nD. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11,\n815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpenej Advokátska kancelária\nČULMAN, s. r. o., so sídlom Lietavská 3, 851 06 Bratislava-Petržalka, IČO: 46 849 793, 2/ Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,\nIČO: 00 151 866, 3/ HDI Assicurazioni S.p.A., so sídlom Piazza Guglielmo Marconi 25, 00 144 Rím,\nTaliansko, registračné číslo: 04349061004, zastúpenej JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom so\nsídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, účastníkom združenia Advokátska\nkancelária Udvaros & Partners, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,\no vydanie veci, o odvolaní žalovaného 2/ proti II. výroku uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-31Cb/201/2009-791 zo dňa 04. marca 2025, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-31Cb/201/2009-791 zo dňa 04. marca 2025 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.\nŽalobca má proti žalovanému 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 2/ zastavil (I. výrok).\nII. výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania,\nodvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu\n100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným\nuznesením.\nIII. výrokom rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej 1/ trovy prvoinštančného konania,\nodvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu\n100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným\nuznesením.\nIV. výrokom rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej 3/ trovy prvoinštančného konania a\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom\nBratislava III samostatným uznesením.\nV. výrokom rozhodol, že žalovanej 3/ súd nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi\nnepriznáva.\nVI. výrokom rozhodol, že žalovanému 2/ súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti\nžalobcovi nepriznáva.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.11.2009\ndomáhal proti žalovanej 1/ určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla J. M., VIN: I EČV:\nH. XXXAK.\nPodaním zo dňa 30.10.2013 žalobca navrhol, aby do konania súd pripustil vstup žalovaného 2/ a\nžalovanej 3/ a zároveň rozšíril žalobu tak, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému 2/ nevyhnutné\nnáklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením motorového vozidla označeného v bode 1. tohto uznesenia\na žalovaný 2/ je povinný žalobcovi vydať motorové vozidlo označené v bode 1. tohto uznesenia.\nZmenu žaloby a vstup žalovaného 2/ do konania pripustil Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn.\n31Cb/201/2009 zo dňa 13.12.2013. Vstup žalovanej 3/ pripustil Okresný súd Bratislava I uznesením sp.\nzn. 31Cb/201/2009 zo dňa 11.12.2014.\nV bodoch 4., 5., 6., 7., 8. a 9. svojho rozhodnuti Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie\nrekapituloval doterajší priebeh konania, keď zhrnul, že v spore rozhodol Okresný súd Bratislava\nI rozsudkom sp. zn. 31Cb/201/2009 zo dňa 15.9.2017; proti uvedenému rozsudku podal žalobca\nodvolanie, pričom napadol zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/ (pokiaľ ide o vydanie motorového\nvozidla), priznanie nároku žalovanej 1/ a žalovanej 3/ na náhradu trov konania proti žalobcovi a odvolanie\nsmerovalo aj proti výroku III. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/201/2009 zo dňa\n15.9.2017 tak nadobudol právoplatnosť vo výroku I., ktorým bola žaloba žalobcu voči žalovanej 1/ a\nvoči žalovanej 3/ zamietnutá, ako aj vo výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu smerujúca k\ntomu, že žalobca nie je povinný uhradiť žalovanému 2/ nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so\nzaistením motorového vozidla označeného v bode 1. tohto uznesenia. Žalobca sa domáhal už len toho,\naby mu žalovaný 2/ vydal v bode 1. tohto uznesenia označené motorové vozidlo.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/69/2019 z 30.5.2019 rozsudok Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 31Cb/201/2009 vo výroku III. zrušil, vo zvyšných odvolaním napadnutých výrokoch\npotvrdil, a žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, pričom napadol potvrdzujúci výrok\nodvolacieho súdu, ako aj výrok o trovách odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo/7/2023 zo dňa\n26. októbra 2023 dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\n(v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave v ďalšom konaní uznesením sp. zn. 4Cob/118/2023 zo dňa 16.10.2024 rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/201/2009 v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania sa tak stalo - ako uviedol aj odvolací súd, nárok\nžalobcu na vydanie veci - motorového vozidla voči žalovanému 2/ a nárok všetkých sporových strán na\nnáhradu trov konania.\nPodaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2024 vzal žalobca žalobu proti žalovanému 2/ späť\nz dôvodu, že tento vydal žalobcovi motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca v tomto spore domáhal.\nŽalovaný 2/ podaním zo dňa 20.12.2024 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby.\nSúd prvej inštancie predmetnú vec posúdil a odôvodnil s poukazom na ustanovenia §§ 145 ods. 1, 146\nods. 1, 255 ods. 1, 256 ods. 1, 257 a 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP.\nS poukazom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu smerujúcu proti žalovanému 2/ v celom rozsahu späť,\nsúd prvej inštancie konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo po otvorení\npojednávania, bol potrebný súhlas žalovaného 2/ so späťvzatím návrhu. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa\n20.12.2024 tento súhlas udelil, preto konajúci súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky, aby\nsúd konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z procesného hľadiska\nzásadne platí, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad späťvzatia dôvodne podanej žaloby\npre správanie žalovaného, zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy\nkonania.\nV prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný 2/ mu dňa\n18.10.2019 vydal motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca domáhal. Späťvzatie žaloby tak bolo\nodôvodnené neskorším správaním žalovaného 2/. Z procesného hľadiska mal teda konajúci súd za\nto, že je to práve žalovaný 2/, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Súd zdôraznil, že nárok na\nnáhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva; otázku, či išlo\no dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu\nvýsledku správania žalovaného 2/ k požiadavkám žalobcu. V tejto súvislosti Mestský súd Bratislava III\npoukázal na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014, rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 7MCdo/4/2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/12/2008, rozhodnutie Ústavného súdu SR\nsp. zn. I. ÚS 196/2009. Námietka žalovaného 2/, že jeho postup bol zákonný a nedopustil sa žiadneho\n\npochybenia, je v zmysle vyššie uvedeného irelevantná. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalobca\nmá proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania.\nV bode 21. svojho rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania ostatných strán sporu,\nv súlade s ustanovením§ 255 ods. 1 CSP. Nakoľko rozhodnutie o týchto trovách nie je predmetom\nodvolacieho prieskumu, odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, uvedené\nv bode 21. jeho rozhodnutia. V bode 22., 23. a 24. súd prvej inštancie rozobral a zaujal stanovisko k\naplikácii ust.\n§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pričom dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať.\nV bode 25. svojho rozuhodnutia súd prvej inštancie rozhodol o ďalších trovách konania, ktoré však nie\nsú predmetom odvolacieho prieskumu.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti II. výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie žalovaný 2/, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z. z., t.j. súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nOdvolateľ zastáva názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, nakoľko svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozhodnutie zostalo\nnepreskúmateľné.\nAbsencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a\nnepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces, priznaný článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOdvolateľ sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nevzhliadol\nžiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, predpokladané ustanovením\n§ 257 CSP.\nŽalovaný v 2. rade namietal, že by sa policajné orgány žalovaného v 2. rade dopustili konania v rozpore\nso zákonom, ktorý by bol spôsobilý predstavovať nesprávny úradný postup. Poukázal na skutočnosť, že\nsamotné vozidlo bolo vydané žalobcovi dňa 18.10.2019, čo vyplýva z úradného záznamu obvodného\noddelenia PZ Kysucké Nové Mesto č. ORPZ-CA-OPP6-4/2024. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca\nodo dňa 18.10.2019 vozidlom disponoval. Návrh na späťvzatie súdu prvej inštancie však doručil až dňa\n13.12.2024.\nŽalovaný 2/ opakovane zdôraznil, že v čase zaistenia vozidla existovalo dôvodné podozrenie, že\nžalobca nie je jeho vlastníkom, preto bolo zaistenie vozidla dôvodné a zákonné. Policajný orgán\nsa žiadneho pochybenia nedopustil a konal výlučne v medziach zákona. Žiaden na to oprávnený\norgán, vrátane orgánov prokuratúry, v priebehu konania nekonštatoval nesprávny úradný postup v\nsúvislosti so zaistením a následnou úschovou vozidla. Preto nemožno konštatovať, že zaistene vozidla\na následná úschova boli nezákonné, čo potvrdzuje aj konštatovanie prokurátora Okresnej prokuratúry\nŽilina, uvedené v spisovom materiáli vedenom pod sp. zn.\n1Pn 873/09-5 zo dňa 19.10.2009. Žalovaný 2/ má preto jednoznačne za to, že v prejednávanej veci\nexistujú okolnosti, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa.\nV tejto súvislosti poukázal na nasledovné rozhodnutia: rozhodnutie KS Nitra sp. zn. 9Co 138/2017 zo dňa\n29.6.2017, rozhodnutie KS v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co 100/2018 zo dňa 16.10.2018, rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 138/2020 zo dňa 27.11.2020, rozhodnutie Okresného súdu\nPovažská Bystrica sp. zn. 5C 11/2019 zo dňa 30.9.2021, ktoré podľa názoru žalovaného 2/ potvrdzujú\njeho argumentáciu, pričom zdôraznil, že postup ako aj celý priebeh zaistenia a úschovy vozidla je podľa\nneho pre posúdenie veci relevantný. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej\ntvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, čo potvrdzuje aj rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 6NCdo 5/2011.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že Krajský súd v\nBratislave II. výrok uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Cb/201/2009 zo dňa 4.3.2025\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n3. K odvolaniu žalovaného 2/ zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v 2. rade\nzadržal vozidlo žalobcu už v roku 2009 a vydal ho po viac ako desiatich rokoch v čase, kedy bolo\nmotorové vozidlo vplyvom času totálne zničené. Toto správanie žalovaného v 2. rade nemožno podľa\nžalobcu hodnotiť inak, ako odmietnutie vydať vozidlo. Žalovaný v 2. rade odôvodňoval zadržiavanie\nvozidla jeho uložením do úschovy na základe toho, že Národnej ústredni SIRENE bolo listom zo dňa\n6.5.2010 oznámené, že vlastníkom predmetného vozidla je poisťovňa HDI Assicurazioni S.P.A. Žalovaný\nv 2. rade bol oprávnený uložiť vozidlo do úschovy iba v lehote 90 dní od zaistenia. V tejto súvislosti\nžalobca poukázal napr. na uznesenie dovolacieho súdu 4Cdo 87/2011, ktorého závery možno, podľa\njeho názoru, v celom rozsahu obdobne použiť aj v prejednávanej veci. V zmysle tohto uznesenia\npochybnosti o práve k veci v zmysle § 21 ods. 10 zák. č. 171/1993 Z. z. nastávajú spravidla vtedy, keď\nprávo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Takéto pochybnosti však nemôžu\nvyvolať ničím nepodložené, nepreukázané tvrdenia ďalšej osoby, uplatňujúcej si právo k zaistenej veci.\nŽalobca ďalej zdôraznil, že v prejednávanej veci existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré vyvracia\ntvrdenie žalovaného v 2. rade, nakoľko súd prvej inštancie v predmetnom konaní žalobu žalobcu\nsmerujúci proti HDI Assicurazioni S.P.A. zamietol, a to z dôvodu, že žiadna pochybnosť o vlastníckom\npráve žalobcu neexistovala.\nUviedol tiež, že žalovaný v 2. rade vydal žalobcovi vozidlo v čase, keď neexistovalo žiadne rozhodnutie\nsúdu o tom, komu svedčí vlastnícke právo k vozidlu, nakoľko žaloba žalobcu bola v tom čase v celom\nrozsahu zamietnutá, a to rozhodnutím súdu v tomto súdnom konaní.\nPodľa žalobcu jediný správny postup žalovaného v 2. rade by bol ten, keby predmetné motorové vozidlo\nvydal žalobcovi v roku 2009, a to aj pokiaľ by samotné zaistenie vozidla bolo v súlade so zákonom, čo\ntaktiež podľa žalobcu nebolo preukázané.\nŽalobca má za to, že žalovaný v 2. rade bez akéhokoľvek zákonného dôvodu odmietal viac ako 10\nrokov vydať predmetné vozidlo žalobcovi. Samotné vydanie vozidla žalobcovi bez rozhodnutia súdu\njednoznačne svedčí o tom, že už od roku 2009 žalovaný v 2. rade nečakal na žiadne súdne rozhodnutie\no určení vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko toto ani v čase vydania vozidla neexistovalo, ale iba\nsvojvoľne bez pochybností o vlastníckom práve žalobcu k predmetnému vozidlu toto zadržiaval.\nŽalobca poukázal aj na záväzný právny názor dovolacieho súdu v prejednávanej veci, konkrétne na\nodsek 26. uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo 7/2023, kde dovolací súd uviedol: „Ako vyplýva z § 21 Zákona\no policajnom zbore, policajt je oprávnený zo zákonom stanovených dôvodov zaistiť vec. Súčasne z\ncitovaného ustanovenia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o tom, komu zaistená vec patrí, uloží útvar\npolicajného zboru vec do úschovy a odporučí osobám, ktorým bola vec zaistená a osobám, ktoré si\nna vec uplatnili právo, aby si svoje vlastnícke alebo iné právo na zistenú vec uplatnili na súde. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že žalovaný 1/ a 3/ netvrdia, že sú vlastníkmi predmetného motorového\nvozidla a ani si vlastnícke právo k nemu neuplatňujú a zároveň konštatoval, že žalobca je vlastníkom\ndaného vozidla. Na základe týchto záverov možno teda usudzovať, že súd prvej inštancie neidentifikoval\nv konaní pochybnosti o práve k zaistenej veci.“\nŽalobca ďalej uviedol, že súdne rozhodnutia prezentované žalovaným v 2. rade netvoria ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, preto má za to, že v danom konkrétnom prípade\nneexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo by súd žalobcovi nemal priznať nárok na\nnáhradu trov konania. Konanie žalovaného 2/ spôsobilo, že žalobca vzal žalobu späť, nakoľko žalovaný\n2. bez súdneho rozhodnutia splnil to, čo sa žalobca voči žalovanému v 2. rade domáhal. Súd nepriznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane, ale z dôvodu, že žalovaný v 2. rade\nprocesne zavinil zastavenie konania, čo je nespochybniteľné a uvádza to samotný žalovaný v 2. rade.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn.B1-31Cb/201/2009\nzo dňa 4.3.2025 v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.\n4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ v rozsahu dôvodov jeho odvolania smerujúceho voči II. výroku\npredmetného uznesenia súdu prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s\nobsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli naplnené odvolacie\ndôvody.\n5. Základom argumentácie žalovaného 2/ je tvrdenie, že súd prvej inštancie svoj právny záver riadne\nneodôvodnil, takže jeho rozhodnutie zostalo nepreskúmateľné a súčasne má žalovaný 2/ za to, že v\npredmetnej veci existujú okolnosti, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa\nv zmysle ust. § 257 CSP.\n\n6. K prvému odvolaciemu argumentu žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že dostatočné a presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého\nrozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne racionálne a presvedčivo odôvodnené, má\nverejná moc právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú povinnosť ho rovnako\nrešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné,\nteda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne.\n7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (uznesenie NS SR z 15.7.2010, sp. zn. 5Cdo\n106/2010).\n8. Rešpektujúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalovaného 2/ napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie uvedené atribúty spĺňa. Z rozhodnutia konajúceho súdu je dostatočne\nzrejmý a jasný jeho myšlienkový postup, jeho právne hodnotenie s poukazom na zákonné ustanovenia,\nv zmysle ktorých vec správne posúdil a vyhodnotil s odkazom na ustálenú judikatúru súdnych autorít.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie zrozumiteľné, logicky a dostatočne odôvodnené v časti\no náhrade trov konania vo vzťahu k odvolateľovi, ako aj vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 257 CSP,\nso záverom, že nejde o výnimočný prípad, hodný osobitného zreteľa, ktorý by jeho použitie umožňoval.\n9. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu súdneho konania v dôsledku späťvzatia zo strany žalovaného\n2/, keď kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu\nmedzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,\npre ktorú žalujúca strane neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je\npreukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, v danom prípade\nžalovaného 2/, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom\nnie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo\nvzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V prejednávanej veci však vyššie uvedené preukázané bolo.\n10. Súd zastavujúci konanie v dôsledku späťvzatia sa musí pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nzaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pretože nárok na\nnáhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, ako správne\nkonštatoval súd prvej inštancie; otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z\nprocesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide\nteda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca\nv meritórnom konaní úspešný.\n11. Skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku návrhu zo strany žalovaného 2/, ktorý sa\njednoznačne po podaní žaloby správal v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu, v konaní nebola sporná.\n12. K možnej aplikácii ust. § 257 CSP, ktorá je druhou časťou argumentácie odvolateľa, t.j. žalovaného\n2/, odvolací súd odkazuje na body 22., 23. a 24., s ktorými sa v zásade stotožňuje.\n13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade rozhodnutí, na ktoré poukazuje odvolateľ, nejde o ustálenú\nrozhodovaciu prax a rozhodnutia citované žalovaným 2/ nie je možné v danom konaní použiť (napr.\nrozhodnutie OS Považská Bystrica v rozsudku č.k. 5C/11/2019 zo dňa 30.9.2021, kde bol zistený\niný skutkový stav, keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza: „Keďže žalovaný vec žalobcovi\nnemohol vydať pred týmto súdnym rozhodnutím, nezavinil svojím prístupom toto konanie.“), keď vo veci,\nktorá je predmetom tohto odvolacieho prieskumu je nesporné, že k vydaniu veci nedošlo na základe\nmeritórneho súdneho rozhodnutia.\n14. Nie bez významu je skutočnosť, že súd sa aplikáciou ustanovenia § 257 CSP vysporiadal vo vzťahu\nku všetkým stranám v prejednávanom spore, t.j. nielen k odvolateľovi - žalovanému 2/. Ústavný súd vo\nsvojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že toto ustanovenie by malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho\ntestu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva všetkých účastníkov konania a to tak, že súd\nprihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany,\n\nktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá. ( napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 468/2021 zo dňa\n26. 8.2021, III.ÚS SR 347/2022 zo dňa 23. 6. 2022 ).\n15. Odvolateľ zdôraznil, že ustanovenie § 257 má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda\ninými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre stranu sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a\njeho výsledok. Opakovane zdôrazňoval, že zaistenie vozidla bolo dôvodné a zákonné a postup orgánov\npolície bol plne dôvodný.\nJe potrebné súhlasiť so žalobcom, že vozidlo bolo zadržané v roku 2009 a žalobcovi vydané o 10 rokov\nneskôr, a to bez meritórneho rozhodnutia súdu. Preto, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné\nuvažovať o neprimeranej tvrdosti vo vzťahu k žalovanému 2/ a o snahu o dosiahnutie spravodlivosti vo\nvzťahu k nemu.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému 2/, t.j.\nodvolateľovi nevzhliadol existenciu okolností hodných osobitného zreteľa umožňujúcich aplikáciu ust. §\n257 CSP. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešný žalobca proti žalovanému 2/ má nárok na\nnáhradu trov tohto odvolacieho konania.\n18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/201/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e92ac6d6-fab3-48de-a9c9-65fd7a1fbde9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.468.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.468.2021.1"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}, {"guid": "3da1e5dc-a17c-409c-8d15-03c791cdb148:ed46ac67-63b8-4bdf-b77d-87c70864a024", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/118/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/118/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3da1e5dc-a17c-409c-8d15-03c791cdb148:ed46ac67-63b8-4bdf-b77d-87c70864a024"}, {"guid": "93c10250-a9e7-4e26-aa98-9dc428d7aa3a:4c9fcecd-14a0-424f-b1ec-c93d76cc7768", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8317206021.2", "spisova_znacka": "4Cob/69/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/69/2019 z 17. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8317206021.2"}], "citovane_v": []}