{"guid": "9fc4f32b-6365-433e-b1bb-4e0561cdd50d:1d20f9c1-1eca-4cdb-900c-28d7bb7977a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4", "spisova_znacka": "10Co/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/19/2022 z 14. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2025, sp. zn. 10Co/19/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4", "identifikacne_cislo": "1109220386", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2025-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d20f9c1-1eca-4cdb-900c-28d7bb7977a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/19/2022\n1109220386\n14. 05. 2025\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2025:1109220386.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: F. V., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., zast.: JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Andreja Sládkoviča\n2, Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu ušlého zisku, na odvolanie\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. júla 2021, č.k. 10C/64/2009-369, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť\nžalobcovi sumu 5.364,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.364,30 eur\nod 07.08.2009 do zaplatenia potvrdzuje.\nVo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie\nmení tak, že žalobu zamieta.\nŽalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.\nŽalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 5.364,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 5.364,30 eur\nod 07.08.2009 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne sa žalobca žalobou v znení jej doplnenia\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 28.223,50 eur, pozostávajúcej zo sumy 446,50 eur\ntitulom náhrady škody za trovy právneho zastúpenia a sumy 27.777,- eur titulom straty na zárobku spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 28.223,50 eur odo dňa 08.09.2006 do zaplatenia\na náhrady trov konania. Konštatoval, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Obvodného\noddelenia PZ Hriňová, ČVS: ORP-129/OBV-2003 zo dňa 12.08.2003 bolo proti nemu a Q. V. začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin krádeže podľa ust. § 247 ods. 2 písm. c) Trestného\nzákona a následne bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/132/03-46 zo dňa 24.09.2003\nodsúdený na peňažný trest vo výške 5.000,- Sk s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jeden\nmesiac. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06.10.2003 a nadobudlo právoplatnosť. Po\npodaní sťažnosti Generálnej prokuratúry Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Tz/14/2004 zo dňa\n14.10.2004 tento trestný rozkaz zrušil a vec vrátil Okresnému súdu vo Zvolene na nové konanie a\nrozhodnutie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 3T/146/04-85 zo dňa 24.06.2005 postúpil vec na\nprejednanie priestupku Obvodnému úradu vo Zvolene. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Tz/14/2004\n\nzo dňa 22.12.2004 aj toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na prejednanie. Rozsudkom\nOkresného súdu vo Zvolene č.k. 5T/67/2006-100 zo dňa 08.09.2006, právoplatným dňa 08.09.2006,\nboli potom obaja obžalovaní spod obžaloby oslobodení. Žalobca ďalej tvrdil, že trest, ktorý mu bol\ntrestným rozkazom uložený, sa vykazoval vo výpise z registra trestov dlhodobo, aj po nadobudnutí\nprávoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, a to napriek zaplateniu a výzvam na nápravu stavu. Uvedené\nmu spôsobilo neprekonateľné problémy v hľadaní zamestnania a vycestovaní za prácou do zahraničia,\nnakoľko agentúry a Národný úrad práce v Detve od neho žiadali tzv. čistý register trestov a zahraniční\nzamestnávatelia odmietali zamestnať osobu so záznamom v registri trestov. Od roku 1998 pravidelne\nabsolvoval zamestnania sezónneho charakteru v Nemecku, pričom takto pracoval až do augusta 2003,\nkedy mu bolo vznesené obvinenie, čo ho viazalo pobytom v mieste bydliska, aby bol k dispozícii\norgánom činným v trestnom konaní. Týmto trestným stíhaním mu bolo znemožnené až do vykonania\nopravy záznamu v registri trestov takúto činnosť vykonávať v jesenných sezónach 2003-2006. Sezónne\npracoval u zamestnávateľa Werner garten und Landschaflbau Gmbh od roku 1998 do roku 2002. Tento\nzamestnávateľ mal podmienku, že bude zamestnávať žalobcu nepretržite počas jednotlivých rokov pri\nsezónnych prácach, len ak nepreruší kontinuitu 10 rokov. V dôsledku trestného stíhania sa v roku 2003\nuž nedostavil, a preto s ním už zamestnávateľ pracovný pomer neobnovil. Mal aj pracovnú ponuku od\niného zamestnávateľa na prácu v trvaní 12 až 18 mesiacov, ale tento pracovný pomer nikdy uzatvorený\nnebol. Z dôvodu námietky žalovaného vyčíslil nárok na náhradu ušlej mzdy v zmysle potvrdenia o dani\nzo mzdy za rok 2002, kde za trojmesačné obdobie bol jeho čistý zárobok vo výške 3.710,28 eur, čo po\nprepočítaní platným kurzom 43,556 Sk/eur predstavuje sumu 161.604,96 Sk, čo pri kurze 30,126 Sk/eur\npri prechode Slovenskej republiky na euro predstavuje sumu 5.364,30 eur čistej ušlej mzdy. Svoj nárok\nvyčíslil ako spodnú hranicu ušlého zisku v období 2003-2006, teda 5.364,30 x 4 = 21.457,20 eur s úrokom\nz omeškania vo výške 14,5 % odo dňa 08.09.2006 do zaplatenia a vo zvyšnej sume 6.319,80 eur vzal\nžalobu späť. Súd prvej inštancie následne rozsudkom sp. zn. 10C/64/2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 10C/64/2009-152 zo dňa 14.09.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi\nsumu 446,50 eur titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 14,5 % ročne odo dňa 07.08.2009 do zaplatenia a vo zvyšku príslušenstva nárok zamietol,\nzároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.457,20 eur titulom straty na zárobku spolu s\núrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne odo dňa 07.08.2009 do zaplatenia a vo zvyšku príslušenstva\nnárok zamietol, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania a konanie v časti o zaplatenie sumy\n6.319,80 eur titulom náhrady straty na zárobku zastavil.\n3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením,\nč.k. 3Co/500/2012-155 zo dňa 31.10.2017 predmetný rozsudok v napadnutých častiach v spojení s\nopravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie\nuložil, aby preskúmal, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa na priznanie uplatneného nároku v\nzmysle ust. § 3 zákona č. 58/1969 Zb. a § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepodal proti\ntrestnému rozkazu, č.k. 3T/132/2003-46 zo dňa 24.09.2003 opravný prostriedok. Súdu prvej inštancie\nrovnako uložil, aby preskúmal dôvod, pre ktorý register trestov vykazoval žalobcovi uložený trest aj\nnapriek pokynu súdnej tajomníčky zo dňa 26.04.2004 oznámiť registru skutočnosť, že žalobca zaplatil\npeňažný trest dňa 14.11.2013, a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.\n4. Súd prvej inštancie následne ustálil, že predmetom konania zostal nárok na trovy právneho zastúpenia\nvo výške 446,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne odo dňa 07.08.2009 do\nzaplatenia a nárok na stratu na zárobku v sume 21.457,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n14,5% ročne odo dňa 07.08.2009 do zaplatenia. Zhrnul následnú argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil,\nže opravný prostriedok proti odsudzujúcemu rozsudku nemohol podať z dôvodu, že po jeho doručení\nmal teplotu. Argumentoval, že v predmetnej veci došlo aj k nesprávnemu úradnému postupu súdu,\nnakoľko jeho odsúdenie bolo z registra vymazané až na základe oslobodzujúceho rozsudku i napriek\ntomu, že trest mal byť zahladený už po jeho zaplatení, čo sa v dôsledku nesprávneho úradného\npostupu pri vybavovaní porozsudkovej agendy nestalo. Žalobca preto zotrval na vyčíslení ušlej mzdy\nv sume 21.457,20 eur a úroku z omeškania vo výške 14,5 % ročne si zmenou žaloby uplatnil už\nodo dňa 15.03.2007, nakoľko si tento nárok uplatnil návrhom na predbežné prerokovanie už dňa\n14.03.2007. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 10C/64/2009-187\nzo dňa 08.09.2014, ktorým žalobu zamietol (a žalovanému náhradu trov konania nepriznal) z dôvodu\nnepreukázania dôvodu hodného osobitného zreteľa pri nepodaní riadneho opravného prostriedku\nproti vydanému trestnému rozkazu a v prípade žalobcom uplatneného nesprávneho úradného\npostupu z dôvodu premlčania nároku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.\n4Co/32/2015-206 zo dňa 17.02.2016 napadnutý rozsudok v časti zamietnutia návrhu na náhradu škody\nspočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 446,50 eur s príslušenstvom\n\npotvrdil. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nV odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobcom uvádzaný dôvod nepodania odporu proti trestnému\nrozkazu nie je dôvodnom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 3 zákona č. 58/1969 Zb., a teda\nžalobcovi nie je možné priznať proti žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím. Žalobcovi preto nebolo možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom\nkonaní vo výške 446,50 eur. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca\ndoručil návrh na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu až dňa 31.03.2014, nakoľko\naj zo žiadosti o predbežné prerokovanie a aj zo žaloby vyplýva, že škodu odvodzoval žalobca aj od\nskutočnosti, že peňažný trest nebol zahladený po jeho zaplatení a v registri trestov bol vykazovaný\naj po jeho právoplatnom oslobodení, čo mu malo znemožniť vykonávať sezónne práce. Súdu prvej\ninštancie preto uložil vyhodnotiť, či tá ktorá čiastková škoda spočívajúca v ušlom zisku mohla žalobcovi\nvzniknúť v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, alebo v súvislosti s nejakým konkrétnym nesprávnym\núradným postupom. Ak potom dospeje k záveru, že škoda žalobcovi vznikla v súvislosti s nesprávnym\núradným postupom, tento ustáli a následne vyhodnotí dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Ak\nnárok nebude premlčaný, tento riadne prejedná.\n5. Súd prvej inštancie potom s poukazom na uvedené ustálil, že predmetom konania zostal nárok\nžalobcu na ušlý zisk vo výške 21.457,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne\nzo žalovanej sumy odo dňa 15.03.2007 do zaplatenia. Zhrnul argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil,\nže k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu došlo po dni 12.11.2003, kedy bol zaplatený\npeňažný trest, a to z dôvodu, že uvedený trest nebol po jeho zaplatení vymazaný z registra trestov.\nV elektronickom systéme registra bolo vyznačené len zaplatenie trestu, ale chýbala relácia súdu na\nregister k zahladeniu trestu. V dôsledku uvedeného potom žalobca nemohol predložiť čistý register\ntrestov potrebný na vycestovanie a výkon sezónnej práce v zahraničí, čím mu ušiel značný príjem za\nroky 2004 - 2006. Mal za to, že žalovaný sa do omeškania dostal zamietnutím predbežného prejednania.\nVo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že nárok nemôže byť premlčaný, pretože premlčacia lehota\nzačala plynúť až vyznačením zahladenia odsúdenia niekedy v roku 2007. V čase jeho oslobodenia dňa\n08.09.2006 a ani v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 14.03.2007 ešte nebolo\nodsúdenie zahladené. Keď potom podal žalobu v roku 2009, tak nárok nemôže byť premlčaný. Uviedol,\nže nezákonným bolo aj uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 12.08.2003, nakoľko žalobca bol spod\nobžaloby oslobodený dňa 08.09.2006. Predmetné uznesenie mu znemožnilo prácu v zahraničí, pretože\nmusel byť k dispozícii vyšetrovateľovi počas trestného stíhania, a teda ušlý zisk vznikol už v roku\n2003 na jeseň. Súd prvej inštancie zhrnul aj argumentáciu žalovaného, ktorý uviedol, že v danej veci\nnebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného postupu. Mal\nza to, že nakoľko žalobca podal dňa 24.03.2004 registru žiadosť o opravu výpisu z registra trestov,\nteda najneskôr týmto dňom mal vedomosť, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného\npostupu, a keďže žalobu podal až v roku 2009, tak uplynula 3 ročná premlčacia doba a takýto nárok je\npremlčaný. Premlčaným je podľa žalovaného aj nárok žalobcu z titulu nezákonného obvinenia, nakoľko\noslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/67/2006 zo dňa 08.09.2006 nadobudol\nprávoplatnosť dňa 08.09.2006, a teda týmto dňom sa žalobca dozvedel o škode, a teda mu začala\nplynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969\nZb., pričom žalobca zmeškal aj objektívnu 10 ročnú premlčaciu lehotu. Tento uplatnený titul navyše ani\nnebol predbežne prerokovaný. Mal za to, že v prejednávanom prípade neexistuje ani príčinná súvislosť,\nnakoľko súdna tajomníčka Okresného súdu Zvolen dala dňa 26.04.2004 pokyn na oznámenie registru\ntrestov, že žalobca splnil zákonné podmienky a dňom 14.11.2003 sa na neho hľadí, ako keby nebol\nodsúdený. Register evidoval len rukou vyznačenú poznámku na trestnom liste o zaplatení peňažného\ntrestu, a že záznam bol zapísaný na základe správy súdu. V elektronickom systéme bolo zaplatenie\ntrestu vyznačené dňa 06.05.2004, teda register trestov disponoval k tomuto dňu správou z Okresného\nsúdu Zvolen na zahladenie trestu žalobcu. Za to, že údaj bol zapísaný len rukou nenesie zodpovednosť\nsúd, ale GP SR, ktorej zamestnanec sa dopustil pochybenia. Uzavrel, že žalobca preukázal len ušlý\nzisk za rok 2003, ktorý je ale dôsledkom nenastúpenia žalobcu na sezónnu prácu a nie dôsledkom\nnesprávneho úradného postupu.\n6. Dokazovanie vykonal výsluchom žalobcu, oboznámením sa s podaním žalobcu zo dňa 15.02., 15.09.,\n03.11.2008 a 27.04.2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.03.2007, uznesením\nOO PZ Hriňová, ČVS: ORP-129/OBV-2003 zo dňa 12.08.2003, vyjadrením GP SR zo dňa 19.07.2010,\nfotokópiou pasu žalobcu, príjmovými dokladmi zo dňa 17.03.2004, 20.04.2005, 20.09.2005, 19.10.2006\na 18.12.2007, dokladmi o zárobku žalobcu z roku 1998, 2000 - 2002, zvláštnym potvrdením o dani zo\nmzdy za rok 2002, prísľubmi zamestnania - pracovnou zmluvou z 2000 - 2003, pracovnou zmluvou so\nspoločnosťou BATTRAN FENSTER, Pfafing - Forsting, odpisom z registra trestov, čestným vyhlásením\n\nŠ. E., žiadosťou žalobcu o vystavenie potvrdenia zo dňa 02.03.2012, žiadosťou žalobcu na Centrálu pre\nsprostredkovanie práce v Bonne zo dňa 27.06.2011, žiadosťou žalobcu na Veľvyslanectvo SRN zo dňa\n10.10.2011, žiadosťou žalobcu na pobočku Veľvyslanectva SR v Bonne zo dňa 07.12.2011, záznamom\no porade s klientom, tlačivom so žiadosťou o zamestnanie pri sprostredkovaní práce, vyjadrením registra\ntrestov zo dňa 31.03.2004, žiadosťou žalobcu o opravu výpisu z registra trestov zo dňa 24.03.2004,\noznámením o prevzatí obhajoby zo dňa 11.05.2005, žiadosťou o vyznačenie zahladeného odsúdenia zo\ndňa 11.05.2005, správou z registra trestov zo dňa 25.10.2006, 21.03.2017 a 11.06.2018 a pripojeným\nspisom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/67/2006.\n7. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/67/2006 mal za preukázané, že\nuznesením Obvodného oddelenia PZ Hriňová ČVS: ORP-129/OBV-2003 zo dňa 12.08.2003 bolo začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie Q. V., nar. XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX pre trestný\nčin krádeže podľa ust. § 247 ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva\npodľa ust. § 9 ods. 2 Trestného zákona. Žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k.\n3T/132/2003-46 zo dňa 24.09.2003 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa ust. § 247 ods. 2 písm.\nd) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa ust. § 9 ods. 2 Trestného zákona na\npeňažný trest 5.000,- Sk s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jeden mesiac. Voči trestnému\nrozkazu žalobca nepodal opravný prostriedok a tento nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2003 v časti\nodsúdenia žalobcu. Žalobca uložený peňažný trest zaplatil dňa 14.11.2003. Ďalej mal za preukázané,\nže na pokyn súdnej tajomníčky kancelárii zo dňa 26.04.2004, aby vydala vz. 159 registru trestov o\nzaplatení peňažného trestu žalobcom a oznámila registru, že sa na neho v predmetnej trestnej veci dňom\n14.11.2003 hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pokyn je opečiatkovaný ako odpísaný dňa 26.04.2004,\navšak v spise absentuje doručenka. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Tz/14/2004 zo dňa 14.10.2004\npredmetný trestný rozkaz zrušil. Okresný súd Zvolen následne uznesením č.k. 3T/146/04-85 zo dňa\n24.06.2005, právoplatným dňa 28.06.2005, postúpil vec na prejednanie Obvodnému úradu vo Zvolene\nna prejednanie priestupku. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Tz/40/2005 zo dňa 05.04.2006 toto\nrozhodnutie zrušil. Po opätovnom prejednaní veci Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 5T/67/2006-100\nzo dňa 08.09.2006, právoplatným dňa 08.09.2006, oslobodil obžalovaných spod obžaloby, pretože\nskutok nie je trestným činom. Ďalej z odpisu z registra trestov zo dňa 15.01.2007 zistil, že v registri\nuložený peňažný trest bol vyznačený ako zaplatený dňa 14.11.2003 s tým, že podľa ust. § 54 ods. 5\nTrestného zákona sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Žalobca následne dňa 24.03.2004\npožiadal o opravu výpisu z registra trestov. Register v odpovedi uviedol, že do 30.03.2004 nedostal\nsprávu z Okresného súdu Zvolen o zaplatení peňažného trestu, pričom telefonicky požiadal uvedený\nsúd o urýchlené zaslanie správy o zaplatení. Podaním zo dňa 11.05.2005 upozornil daný súd na\nvykazovanie peňažného trestu žalobcu napriek jeho zaplateniu a žiadal o prijatie opatrení na vyznačenie\njeho zaplatenia. Z vyjadrenia GP SR - Register trestov zo dňa 25.10.2016 napokon zistil, že ohľadom\nzahladenia predmetného peňažného trestu eviduje len rukou vyznačenú poznámku na trestnom liste,\nkde je uvedené, že tento trest bol zaplatený dňa 14.11.2003 a skutočnosť, že daný záznam bol zapísaný\nna základe správy zo súdu. Register neeviduje doručenie žiadosti ani samotnú žiadosť Okresného súdu\nZvolen v uvedenom trestnom konaní o zahladenie trestu žalobcovi, nakoľko je len orgán evidencie a nie\nje dôvodné, aby mu súd zasielal žiadosť o zahladenie. Spôsob evidencie doručenej pošty na register\nv rozhodnom období neumožňuje určiť, kedy bola príslušná správa o zaplatení peňažného trestu z\nOkresného súdu Zvolen doručená na register trestov. Dňa 06.05.2004 bolo pravdepodobne na základe\nsprávy súdu v elektronickom systéme registra vyznačené zaplatenie peňažného trestu. Na príslušnom\ntrestnom liste je len ručne písmom vyznačené „ZAPL: 14.11.03 - VYZNAČENÉ NA ZÁKLADE SPRÁVY“.\nRegister nedisponuje žiadnym dokumentom potvrdzujúcim doručenie listín, na základe ktorých bolo\nvyznačené zaplatenie peňažného trestu.\n8. Z príjmových pokladničných dokladov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca zaplatil trovy\nobhajoby dňa 17.03.2004 v sume 4.180,- Sk, dňa 20.04.2005 v sume 1.500,- Sk, dňa 20.09.2005\nv sume 1.200,- Sk, dňa 19.10.2006 v sume 2.848,- Sk a dňa 18.12.2007 v sume 3.723,- Sk. Ďalej\nz dokladov o zárobku vyplýva, že žalobca za sezónne práce v Nemecku u zamestnávateľa Werner\nGarten und Landschaftsbau GmbH pri práci v rozsahu 40 hodín týždenne - 5 dní v týždni zarobil v roku\n1998 netto zárobok 5.476,63 DM, v roku 2000 netto zárobok 5.960,03 DM, v roku 2001 netto zárobok\n7.619,23 DM a v roku 2002 netto zárobok 3.710,28 eur. Z prísľubu zamestnania/pracovnej zmluvy reg.\nč. 00040489601 vyplýva, že žalobca mal prísľub zamestnania u zamestnávateľa Werner Garten und\nLandschaftsbau GmbH na obdobie 01.09. - 30.11.2003 pri týždennom pracovnom čase 40 hod. - 5 dní\nv týždni za sumu 8 eur/hod. Z pracovnej zmluvy so zamestnávateľom BATTRAN FENSTER, Pfafing\n- Forsting vyplýva, že žalobca mal dohodnutý pracovný pomer so sumou 18.50 DM brutto na 12 - 18\nmesiacov. Z čestného vyhlásenia Š. E., bývalého riaditeľa Národného úradu práce, Okresný úrad práce\n\nv Detve v období 1991 - 2008, zistil, že povinnou prílohou tlačív pre zamestnávanie uchádzačov o práce\nv SRN v období 2003 - 2008 bol aj výpis z registra trestov, ktorý si na vlastné náklady musel zaobstarať\nuchádzač, lebo jeho žiadosť by bola zamietnutá. Týmto dokladom sa skúmala bezúhonnosť uchádzača,\nlebo nemecká strana umožňovala zamestnanie iba netrestaným osobám. Potvrdil skutočnosť, že na\ntlačivách pri sprostredkovaní práce sa nachádzala aj povinnosť uviesť údaje o trestnom stíhaní.\n9. Napokon mal za preukázané, že žalobca podaním zo dňa 14.03.2007 požiadal Ministerstvo\nspravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kedy si uplatnil náhradu trov\nprávneho zastúpenia vo výške 37.021,- Sk, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk a ušlý\nzisk vo výške 480.000,- Sk.\n10. Vec posúdil právne podľa ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 3, § 9 ods. 1, § 10, § 18 a § 22 zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom, § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 15, § 19 a § 27 zákona č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,\n§ 391 ods. 2 C.s.p. a § 3 ods. 1 a § 4 zákona č. 311/1999 Z.z. o registri trestov. Úvodom vysvetlil,\nže zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívnou zodpovednosťou štátu\nza škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, alebo\njeho nesprávneho úradného postupu, existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch\na príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.\nUstálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k.\n3T/132/2003-46 zo dňa 24.09.2003 odsúdený pre trestný čin krádeže podľa ust. § 247 ods. 2 písm. d)\nTrestného zákona na peňažný trest vo výške 5.000,- Sk, ktorý dňa 14.11.2003 zaplatil, a že tento trestný\nrozkaz bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz/14/2004 zo dňa 14.10.2004 zrušený a žalobca\nbol následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/67/2006-100 zo dňa 08.09.2006 oslobodený\nspod obžaloby. Zhrnul, že predmetom konania je nárok žalobcu na ušlý zisk vo výške 21.457,20 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 15.03.2007 do zaplatenia.\n11. Skonštatoval, že žalobca si svoj nárok uplatnil dvoma titulmi, a síce nezákonným rozhodnutím,\ntrestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/132/03-48 zo dňa 24.09.2003, a nesprávnym\núradným postupom po 12.11.2003, kedy zaplatil peňažný trest a to z dôvodu, že uvedený trest nebol po\njeho zaplatení zahladený a toto nebolo vyznačené v registri trestov. Vo vzťahu k existencii nezákonného\nrozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, súc pritom viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho\nsúdu, že trestný rozkaz nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie pre nenaplnenie podmienok\nuvedených v ust. § 3 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nesprávnemu\núradnému postupu uviedol, že peňažný trest bol žalobcom zaplatený dňa 14.11.2003. Pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalovaného mal za preukázanú z dôvodu, že súdna tajomníčka Okresného súdu Zvolen\ndala kancelárii dňa 26.04.2004 pokyn, aby vydala vz. 159 registru restov o zaplatení peňažného\ntrestu žalobcom a v zmysle ust. § 54 ods. 5 Trestného zákona oznámila registru, že sa na žalobcu v\npredmetnej trestnej veci dňom 14.11.2003 hľadí, ako keby nebol odsúdený. Pokyn je opečiatkovaný\nako odpísaný dňa 26.04.2004, avšak v spise absentuje doručenka, teda nebolo preukázané, že by\nuvedená informácia bola doručená registru trestov na jej vyznačenie. Dospel potom k záveru, že na\nstrane súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý po zaplatení peňažného trestu žalobcom\nneoznámil v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona č. 311/1999 Z.z. Registru trestov ako orgánu evidencie,\nže sa na žalobcu podľa ust. § 54 ods. 5 Trestného zákona hľadí, akoby nebol odsúdený. Register\ntrestov vykazoval odsúdenie žalobcu aj po jeho právoplatnom oslobodení zo dňa 08.09.2006, pričom\nsa v konaní nepodaril ustáliť dátum zápisu do registra trestov, že sa v dôsledku zaplatenia peňažného\ntrestu na žalobcu hľadí ako keby nebol odsúdený. V odpise z registra trestov zo dňa 15.01.2007 je\nale už uvedená informácia zapísaná, takže nesprávny úradný postup súdu trval najneskôr do tohto\ndátumu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok aj titulom nezákonného\nrozhodnutia v podobe nezákonne vzneseného obvinenia na základe právoplatného oslobodenia v\npredmetnej trestnej veci. Vysvetlil, že uznesenie o vznesení obvinenia je v dôsledku oslobodenia v\ntrestnom konaní možné označiť za nezákonné rozhodnutie. Nestotožnil sa v tejto súvislosti so žalovaným\nvznesenou námietkou premlčania a uviedol, že žalobca v žalobe všeobecne opísal skutkové okolnosti\nvrátane jeho právoplatného oslobodenia, a teda nezákonného obvinenia tak, aby bolo možné vymedziť\npredmet konania po skutkovej stránke, pričom právne vymedzenie žaloby je vecou súdu. Uzavrel, že\nžalobca si tento nárok mohol uplatniť až po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, t.j. po 08.09.2006,\na keďže žaloba vo veci bola podaná dňa 03.06.2009, tak to bolo pred uplynutím trojročnej premlčacej\nlehoty. Nestotožnil sa ani s námietkou, že žalobca tento titul so žalovaným predbežne neprerokoval, keď\nskonštatoval, že opísané skutkové okolnosti boli súčasťou žiadosti o predbežné prerokovanie a navyše\nžalobca ho uviedol aj v priebehu konania, pričom žalovaný namietal jeho premlčanie a tento neuznal.\n\n12. Ďalej súd prvej inštancie skúmal existenciu škody, ktorú si žalobca uplatnil vo forme ušlého zisku, o\nktorý prišiel tým, že v rokoch 2003 - 2006 mienil vycestovať za prácou do Nemecka na sezónne práce,\navšak vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, odsúdenie a záznam v registri trestov o jeho odsúdení\ntak urobiť nemohol, pretože agentúry a Národný úrad práce v Detve vyžadovali jeho bezúhonnosť, ktorú\nmal preukázať „čistým“ výpisom z registra trestov. Poukázal na to, že žalobca tento nárok vyčíslil podľa\nzisku z roku 2002, keď jeho čistá mzda predstavovala sumu 3.710,28 eur, čo po prepočte predstavuje\nsumu 5.364,30 eur čistej ušlej mzdy, ktorú si uplatnil za každý rok žalovaného obdobia, teda až do jeho\nprávoplatného oslobodenia v roku 2006, spolu 21.457,20 eur. Ustálil, že žalobca v konaní preukázal,\nže mal v roku 2003 dohodnuté sezónne zamestnanie u Werner Garten und Landschaftsbau GmbH na\nobdobie 01.09. - 30.11.2003 pri týždennom pracovnom čase 40 hod. - 5 dní v týždni za sumu 8 eur/hod s\ntým, že zamestnávateľ mal podmienku, že ho bude zamestnávať len ak nepreruší kontinuitu 10 rokov. V\nroku 2003 ale na zamestnanie v dôsledku trestného stíhania nenastúpil, a preto s ním už zamestnanecký\npomer neobnovil. V konaní predložil aj pracovnú zmluvu, ktorou mal dohodnutý pracovný pomer na 12\n- 18 mesiacov, avšak k realizácii tejto zmluvy nedošlo. Dospel potom k záveru, že žalobca preukázal\nušlý zisk za rok 2003 vo výške 5.364,30 eur, ktorý napokon žalovaný ani nerozporoval. Mal ale za to,\nže žalobca nepreukázal skutočnosť, že by mal byť v rokoch 2004 - 2006 zamestnaný či už v zahraničí\nalebo na Slovensku, a teda nepreukázal ušlý zisk za uvedené obdobie, pretože pracovná zmluva na 12\n- 18 mesiacov bez ďalšieho nie je dôkazom, že by mal byť zamestnaný v uvedenom období, keďže v\nnej nie je termín nástupu.\n13. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, ako aj nesprávnym úradným\npostupom a ušlým ziskom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi\nnesprávnym úradným postupom, ktorého začiatok je potrebné datovať od zaplatenia peňažného trestu\ndňa 14.11.2003 a ušlým ziskom z dôvodu, že táto škoda vznikla žalobcovi ešte pred nesprávnym\núradným postupom, a síce dňa 01.09.2003, kedy vedel, že na dohodnuté sezónne zamestnanie v\nseptembri 2003 nenastúpi. Nakoľko potom žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že by mal dohodnuté\nzamestnanie v období rokov 2004 - 2006, tak neuniesol ani dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej\nsúvislosti medzi uplatneným nárokom a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím.\nSúd prvej inštancie ale dospel k záveru, že žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia, a ušlým ziskom za rok 2003, keď z dokazovania\nvyplynulo, že nenastúpil na dohodnutú sezónnu prácu v Nemecku, ktorá mala trvať od 01.09.2003 v\ndôsledku toho, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie uznesením OO PZ\nHriňová ČVS ORP-129/OBV-2003 zo dňa 12.08.2003. Stotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou\nžalobcu, že nevycestoval na pokyn vyšetrovateľa, aby bol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní\na aby nebol vzatý do väzby z dôvodu, že sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine. Keďže\nžalobca nepreukázal, že by mu vznikol ušlý zisk v rokoch 2004 - 2006, nemožno konštatovať príčinnú\nsúvislosť medzi touto časťou žalobcom uplatneného nároku a uvedeným nezákonným rozhodnutím.\n14. Uzavrel, že žaloba žalobcu je sčasti dôvodná, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu\n5.364,30 eur predstavujúcu ušlý zisk žalobcu za rok 2003 za nezákonné uznesenie o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.\n15. Žalobcovi priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z.z. a § 10 a § 20 zákona č. 58/1969 Zb. aj úroky z omeškania vo výške 14,5 % ročne\nz priznanej sumy odo dňa 07.08.2009, teda odo dňa nasledujúci po dni, kedy mu bola doručená žaloba,\na kedy sa dostal do omeškania. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.\n16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 a 2\nC.s.p. podľa pomerného úspechu v spore. Skonštatoval, že žalobca sa celkovo od žalovaného domáhal\nzaplatenia sumy 28.223,50 eur. Časť vo výške 6.319,80 eur vzal späť z dôvodu zmeny výpočtu, čo\nznamená jeho procesné zavinenie na zastavení v tejto časti. Napokon mu bola priznaná suma vo výške\n5.364,30 eur s príslušenstvom, čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 19 % a úspech žalovaného\nvo výške 81 %, teda celkový úspech žalovaného vo výške 62%. Náhradu trov konania ale žalobcovi\nnepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil.\n17. Proti tomu rozhodnutiu v časti vyhovujúceho výroku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa ust.\n§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutej časti zmenil a žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu zamietol, alternatívne, aby napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti príslušenstva tak, že žalobcovi prizná úrok z omeškania\nvo výške 9 % ročne odo dňa 07.08.2009. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil\nnaplnenie predpokladov existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., a teda\ndospel k nesprávnemu záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že v prípade uznesenia\no vznesení obvinenia nie je splnená podmienka uplatnenia opravného prostriedku proti namietanému\n\nrozhodnutiu podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., keďže žalobca proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, ČVS: ORP-129/OBV-2003 nepodal zákonom prípustný riadny opravný prostriedok, sťažnosť.\nVysvetlil, že každé rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je zrušené po nadobudnutí právoplatnosti,\nje rozhodnutím vydaným v rozpore so zákonom, avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá i\nprávo na náhradu škody. Argumentoval, že upustenie od splnenia podmienky predchádzajúceho\nuplatnenia riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu neskôr zrušenému pre jeho nezákonnosť\nsíce možné je, avšak len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 3\nzákona č. 58/1969 Zb.. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytkol, že v napadnutom rozhodnutí\nsplnenie takýchto podmienok vo vzťahu k žalobcom namietanému uzneseniu o vznesení obvinenia\nnikde neuvádza. Zhrnul, že oslobodenie žalobcu spod obžaloby, čím došlo k „faktickému zrušeniu“\nprávoplatného uznesenia o vznesení obvinenia, nemá za následok vylúčenie zákonnej podmienky\npredchádzajúceho uplatnenia opravného prostriedku proti namietanému rozhodnutiu. Poukázal pritom\nna rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/263/2012-223 zo dňa 28.10.2014, uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/173/2015 zo dňa 26.10.2016, rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave č.k. 8Co/63/2018-216 zo dňa 07.05.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 17Co/230/2018 zo dňa 31.07.2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS\n100/2019-56 zo dňa 01.04.2020. Uviedol, že s uvedenou argumentáciou sa v tejto veci stotožnil aj\nKrajský súd v Bratislave, ktorý v rozsudku č.k. 4Co/32/2015-206 dospel k záveru, že trestný rozkaz\nOkresného súdu Zvolen, č.k. 3T 132/03-46 zo dňa 24.09.2003 nie je nezákonným rozhodnutím, nakoľko\nžalobca proti nemu nepodal zákonom prípustný opravný prostriedok a neboli ani identifikované žiadne\ndôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by nesplnenie tejto podmienky sanovali. Poukázal ďalej na to,\nže žalobca sa proti predmetnému uzneseniu žiadnym spôsobom nebránil napriek tomu, že sezónne\npráce v zahraničí vykonával niekoľko rokov pred tým, ako mu bolo vznesené obvinenie a bol odsúdený\ntrestným rozkazom, a teda vedel, že v žiadosti o udelenie povolenia na výkon týchto prác musel vždy\ndeklarovať bezúhonnosť, ako aj to, že nie je trestne stíhaný. Uzavrel, že nemôže niesť zodpovednosť\nza škodu údajne spôsobenú rozhodnutím, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom, nebolo pre jeho\nnezákonnosť zrušené a žalobca ani len nevyužil svoje zákonné oprávnenie takéto rozhodnutie napadnúť\nprípustným opravným prostriedkom za účelom preskúmania jeho správnosti a zákonnosti orgánom na\nto príslušným. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnych a ničím\nnepreukázaných skutkových zisteniach o existencii príčinnej súvislosti medzi uznesením o vznesení\nobvinenia a vznikom škody, keď si len bezvýhradne osvojil tvrdenia žalobcu o odporúčaní vyšetrovateľa\nnevycestovať počas trestného stíhania mimo územia Slovenskej republiky. Mal za to, že samotné trestné\nstíhanie nepredstavuje prekážku slobody pohybu a pobytu, a to ani vo vzťahu k cudzine, pričom žalobca\nbol počas trestného stíhania súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní a spáchanie skutku po\nvznesení obvinenia ani nenamietal. Zároveň mal vopred dlhodobo určený a vymedzený čas a miesto\njeho pobytu v cudzine, a teda tieto údaje mohol nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Zhrnul,\nže v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi uznesením o vznesení obvinenia žalobcovi a\nvznikom škody spočívajúcej v ušlom zárobku žalobcu za obdobie september - november 2003, pretože\nnebolo relevantným spôsobom preukázané obmedzenie slobody pohybu a pobytu žalobcu v súvislosti\ns týmto rozhodnutím. Záverom ešte namietal aj výšku žalobcovi priznaných úrokov z omeškania, keďže\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, ako sa súd prvej inštancie k tejto výške\ndopracoval. Úroková sadzba za „hlavné refinančné operácie“ bola pritom k prvému dňu omeškania\nžalovaného na úrovni 1 %, a teda podľa zvýšenia tejto sadzby o 8 percentuálnych bodov predstavuje\nhodnotu 9 %, a preto žalobcovi môžu patriť úroky z omeškania z priznanej istiny len vo výške 9 % ročne\nodo dňa 07.08.2009.\n18. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\n19. Na prejednanie odvolania nariadil odvolací súd pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktorom žalobca\nuviedol, že povinnosť byť počas trestného stíhania k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní mu v\ntom čase vyplývala z Trestného poriadku, a že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal\nz dôvodu, že pri skutku, za ktorý bol stíhaný išlo o skutkový omyl pri kosení poľa, a preto sa domnieval,\nže trestné stíhanie neskončí jeho odsúdením, ale zastavením, pretože sa jedná o priestupok. Za dôvod\nhodný osobitného zreteľa považoval celé trestné konanie, ktoré bolo vzhľadom na skutok absurdné,\ndlho trvalo a očakával, že bude okamžite ukončené a až keď k tomu nedošlo a zaplatený peňažný\ntrest nebol z výpisu z registra trestov vymazaný, siahol po mimoriadnych opravných prostriedkoch.\nŽalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch podaného odvolania a navrhol,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd\nodročil odvolacie pojednávanie na termín 14.05.2025 s tým, že strany sporu zaviazal doručiť svoje\n\nvyjadrenia k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022 a sp. zn.\n7Cdo/78/2022.\n20. Žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že od začiatku konania bol celý\npredmet konania a dokazovania zameraný namiesto dosiahnutia zákonom predpokladaného výsledku\niba na okolnosti dodržiavania nelogických formálnych požiadaviek preukazovania nesúhlasu žalobcu\nso vznesením obvinenia. Skonštatoval, že prvým dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť,\nže rutinné spôsoby postupov vtedajších orgánov činných v trestnom konaní nedovoľovali zmeny vo\nvytýčenej línii, čo vyústilo až do štádia druhého podania mimoriadneho opravného prostriedku na\nNajvyšší súd SR. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa identifikoval žalobca svoje stanovisko v\nzápisniciach o výsluchu obvineného, kde by postačovalo iba do textu uviesť, že podané vysvetlenie je\nsúčasne aj sťažnosťou a opravným prostriedkom a vec by nemusela prebiehať takými obštrukciami.\nVo vzťahu k rozhodnutiu veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022 uviedol, že toto bolo vyvrcholením dlho očakávaného logického\nzvratu, ktorým najvyšší súd dal do súladu požiadavku zmyslu zákona a spravodlivosti na formálne\npoužitie nezmyselného opravného prostriedku. Poukázal na to, že nezákonným rozhodnutím v danej\nveci bolo uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi, a keďže žalobca bol následne spod žaloby\noslobodený, tak sa jedná o špecifický prípad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,\nkedy nárok na náhradu škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní zákonnosti začatia a vedenia trestného\nstíhania je neskorší výsledok trestného konania. Toto sa týka aj zákona 58/1969 Zb.. Stotožnil sa aj\nso záverom, že logickým a systematickým výkladom ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj\ns poukazom na účel predmetného zákona nemožno vyvodiť záver, že len nepodaním sťažnosti proti\nuzneseniu o začatí trestného stíhania sa žalobca dobrovoľne zbavuje svojho základného práva na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu zakotveného v čl. 46 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky. Zhrnul, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený\nnesplnil podmienku vyžadovanú ust. § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. a nepodal proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, nakoľko je\nnamieste vychádzať z extenzívneho výkladu ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vo všetkých tých\nprípadoch, ktoré boli zahrnuté do ust. § 6 ods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu. Za relevantné\npovažuje to, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie je podmienené neúspešnosťou podanej\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sa neskôr stalo nezákonným a ďalej to, že v\nprípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti\nzačatého trestného stíhania, preto je možné vychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by bola\nneúspešná. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 uviedol, že toto sa\nsvojou špecifikáciou a účelom nehodí na posudzovanie predmetnej veci. S poukazom na uvedené preto\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil vzhľadom na zmenu právnych a\nskutkových pomerov a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové dokazovanie a rozhodnutie.\n21. Žalovaný vo svojom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že si je vedomý rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, avšak poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023, v ktorom bol vyslovený názor, že ust.\n§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie je povinný sa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmeny formou opravného prostriedku,\naby vyčerpal zákonnú možnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k\nzmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku\ntoho vznikla. Skonštatoval, že v uvedenej veci sa rovnako žalobca domáhal náhrady škody titulom\nuznesenia o vznesení obvinenia, označujúc ho za nezákonné rozhodnutie, v dôsledku neskoršieho\noslobodenia spod obžaloby, pričom jeho nárok bol zamietnutý práve pre nepodanie sťažnosti ako\nopravného prostriedku. Ústavná udržateľnosť tohto záveru nebola spochybnená ani uznesením\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 zo dňa 18.01.2024. Zopakoval, že potrebu zamietnutia žaloby\nneodôvodňuje len neexistenciou nezákonného rozhodnutia, ale aj z dôvodu nepreukázania existencie\npríčinnej súvislosti medzi vznikom škody a uznesením o vznesení obvinenia.\n22. Na odvolacom pojednávaní dňa 14.05.2025 žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že je na\nrozhodnutí odvolacieho súdu, či rozhodne na pojednávaní, alebo vec vráti súdu prvej inštancie, keďže\nv čase rozhodovania nemal k dispozícii stanovisko veľkého senátu a zmenili sa spoločenské pomery.\nŽalovaný sa titulom záverečnej reči nevyjadril a odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Odvolací\nsúd následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.\n23. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), po\npreskúmaní rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti a prejednaní odvolania na odvolacom pojednávaní\n\n(ust. § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.), na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie\n(keď strany žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli a zotrvali na svojich argumentoch), dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné len z časti (a to výlučne vo vzťahu k výške súdom prvej inštancie\nprisúdených úrokov z omeškania). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uložení povinnosti\nžalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.364,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne\nzo sumy 5.364,30 eur od 07.08.2009 do zaplatenia podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny\npotvrdil. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k úroku z omeškania, rozsudok súdu prvej\ninštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalobu žalobcu nad rámec odvolacím súdom prisúdených\núrokov z omeškania zamietol.\n24. Vychádzal pri tom zo súdom prvej inštancie riadne zisteného, vyššie uvedeného skutkového\nstavu, ktorý ani nebol medzi stranami sporný, a aplikoval tiež rovnaké zákonné ustanovenia.\nPredmetom odvolacieho konania bolo na základe odvolania žalovaného preskúmanie správnosti\nvýlučne vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.364,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy\n5.364,30 eur od 07.08.2009 do zaplatenia. Všetky ostatné žalobcom žalobou uplatnené nároky boli\nprávoplatne zamietnuté (žalobca ani proti zamietajúcej časti tohto preskúmavaného rozsudku odvolanie\nnepodal). Súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 5.364,30 eur predstavujúcu jeho ušlý zisk za\nobdobie od 01.09.2003 do 30.11.2003 po vyhodnotení, že žalobca preukázal, že mu táto finančná čiastka\nušla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia.\n25. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom\nkonaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o\nrozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny\norgán\"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej\norganizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti\npodľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\nPodľa ust. § 2 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú\ntí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní.\nPodľa ust. § 3 zák. č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti\nnezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.\nPodľa ust. § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné\nvopred prerokovať s ústredným orgánom.\nPodľa ust. § 22 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa\npremlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie\npráva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)\nzrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému\nbolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide\no škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),\npremlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich\nmesiacov, neplynie.\nPodľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno\nzbaviť.\nPodľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.\nPodľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri\nroky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu\nškody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia\n(oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď\nbolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,\nak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas\n\npredbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,\nnajdlhšie však počas šiestich mesiacov.\nPodľa ust. § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje\nna škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a\nna škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\nZodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto\nzákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto\nzákona, sa spravuje doterajšími predpismi.\n26. Odvolací súd nepovažoval za sporné skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom\nprvej inštancie, a to, že uznesením Obvodného oddelenia PZ Hriňová ČVS: ORP-129/OBV-2003 zo\ndňa 12.08.2003 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi a Q. V. pre trestný čin\nkrádeže podľa ust. § 247 ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva\npodľa ust. § 9 ods. 2 Trestného zákona. Žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen\nč.k. 3T/132/2003-46 zo dňa 24.09.2003 právoplatne odsúdený pre trestný čin, za ktorý mu bolo\nvznesené obvinenie, na peňažný trest 5.000,- Sk (s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jeden\nmesiac), ktorý žalobca zaplatil dňa 14.11.2003. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Tz/14/2004 zo\ndňa 14.10.2004 predmetný trestný rozkaz zrušil a rozsudkom sp. zn. 1Tz/40/2005 zo dňa 05.04.2006\nzrušil aj následne vydané uznesenie Okresného súd Zvolen č.k. 3T/146/04-85 zo dňa 24.06.2005,\nprávoplatné dňa 28.06.2005, ktorým súd postúpil vec Obvodnému úradu vo Zvolene na prejednanie\npriestupku. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/67/2006-100 zo dňa 08.09.2006, právoplatným\ndňa 08.09.2006, bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom. Rovnako\nnebolo sporné (a bolo preukázané), že žalobca, mal v roku 2003 dohodnuté sezónne zamestnanie u\nWerner Garten und Landschaftsbau GmbH na obdobie 01.09. - 30.11.2003 pri týždennom pracovnom\nčase 40 hod. - 5 dní v týždni za sumu 8 eur/hod, a že na zamestnanie v dôsledku trestného stíhania\nnenastúpil. Žalobca preukázal za uvedené obdobie ušlý zisk vo výške 5.364,30 eur, ktorý žalovaný\nnerozporoval. Nespornou skutočnosťou tiež je, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.\n27. Súd prvej inštancie žalobcovi nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 5.364,30 eur priznal po\nvyhodnotení, že táto škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, a to uznesením\no vznesení obvinenia. Odvolací súd sa s týmto jeho rozhodnutím stotožnil, keď prijal rovnaký záver, že\nvšetky predpoklady zodpovednosti štátu za túto škodu žalobcu boli splnené.\n28. Základnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím sú vydanie (nezákonného) rozhodnutia, jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným\norgánom, existencia škody (v našom prípade vo forme ušlého zisku) a príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej\njudikatúry najvyšších súdnych autorít platí, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením\ntrestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti\nštátu (podľa zákona č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z.). Ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby,\ntreba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal\na že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím\ntrestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.\nZjednodušene povedané, rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia\npre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby. Alebo, že rovnaké dôsledky\nako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež\noslobodenie spod obžaloby (alebo aj rozhodnutie o zastavení trestného stíhania). Skutočnosť, že\nnedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Judikatúra a\nsúdna prax sa ustálila na právnom závere, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým\nbola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu\ntohto ustanovenia však nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického\nvýkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického\nvýkladu možno dospieť k záveru, že náhrada škody prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť\nna formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto\npodmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,\nmá oslobodenie spod obžaloby rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania\na vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby sa\n\ntrestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia. Oslobodenie spod obžaloby znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú,\nže nejde o trestný čin, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a vyšla najavo\nnezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 15/2009, 1Cdo\n53/93 a mnoho ďalších).\n29. Odvolací súd konštatuje, že niet pochýb o tom, že podmienka existencie nezákonného rozhodnutia\nbola splnená, pretože žalobcovi bolo vznesené obvinenie, pričom následne bol spod obžaloby\noslobodený. Škoda žalobcu vo forme ušlého zisku bola taktiež preukázaná, keď ani jej výška nebola\nv konaní medzi stranami sporná. Rovnako ako súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že príčinná\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody žalobcu bola preukázaná a je nepochybná,\npričom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.\n30. Žalovaný vzniesol proti prisúdeniu žalobcovi sumy 5.364,30 eur odvolaciu námietku, v ktorej namietal\nnesplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to s\npoukazom na ust. § 3 zák. č. 58/1969 Zb. na to, že žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nČVS: ORP-129/OBV-2003 nepodal za účelom preskúmania jeho správnosti a zákonnosti sťažnosť,\nktorá je zákonom prípustným riadnym opravným prostriedkom. Odvolací súd k tejto námietke uvádza,\nže z ním vykonaného doplnenia dokazovania na odvolacom pojednávaní ustálil, že žalobca skutočne\nsťažnosť proti uzneseniu o vznesení mu obvinenia nepodal. Podľa ust. § 3 zák. č. 58/1969 Zb., ak\nnejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu\nodvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. Tu je potrebné dať za pravdu žalovanému,\npoukazujúcemu na konkrétne rozhodnutia súdov všetkých inštancií (i Ústavného súdu SR), že oba\nzákony, teda zákon č. 58/1969 Zb. ako aj zákon č. 514/2003 Z.z. v podstate identicky stanovujú,\nže právo resp. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba\nvtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Napokon, i\njudikatúra najvyšších súdnych autorít a tiež súdna prax až donedávna na tejto, oboma citovanými\nzákonmi stanovenej a podľa názoru odvolacieho súdu i jasne formulovanej podmienke, trvala, čo sa\npremietlo aj do pôvodných právnych názorov prezentovaných odvolacím súdom v priebehu tohto sporu,\nv ktorých splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu\nvyžadoval. V čase rozhodovania o odvolaní žalovaného sa však situácia vzhľadom na vývoj judikatúry\nzmenila, čo musel odvolací súd brať na zreteľ s prihliadnutím na právnu istotu, teda stav, v ktorom\nmôže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Nemohol potom opomenúť právny názor\nvyslovený vo výroku rozhodnutia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022, v zmysle ktorého cit. „Splnenie podmienky podať riadny opravný\nprostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v\ntrestnom konaní oslobodený.“. V predmetnom rozhodnutí riešil Veľký senát najvyššieho súdu SR práve\ntú zásadnú otázku, ktorej vyriešenie má priamy dopad na posúdenie dôvodnosti odvolacej námietky\nžalovaného, a to, či pre priznanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (pri\nsplnení ostatných zákonných predpokladov) je potrebné bezpodmienečne trvať na splnení požiadavky\nuvedenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podať proti uzneseniu o vznesení obvinenia\nriadny opravný prostriedok (sťažnosť) v prípade, ak bol žalobca ako obžalovaný v trestnom konaní spod\nobžaloby oslobodený, pričom dospel k záveru, že splnenie tejto požiadavky sa nevyžaduje. I keď sa\nVeľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zaoberal splnením uvedenej podmienky\npodania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, stanovenej v ustanovení § 6 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z., má odvolací súd za to, že vzhľadom na takmer identické znenie ust. § 6 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z.z. a ust. § 3 zák. č. 58/1969 Zb. dopadá ním prijatý právny záver aj na konania\npodľa zákona č. 58/1969 Zb., teda aj na toto odvolacie konanie. Podrobné odôvodnenie právneho\nzáveru Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v tomto rozhodnutí neuvádza\na len naň odkazuje, pretože rozsudok sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022 bol stranám sporu\ndoručený, o jeho odôvodnení mali vedomosť a bol im poskytnutý priestor sa k nemu vyjadriť. Odvolací\nsúd potom osvojujúc si jeho právne závery prijal s poukazom na predmetné rozhodnutie Veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR záver, že hoci žalobca sťažnosť proti uzneseniu\no vznesení obvinenia nepodal, splnenie tejto podmienky sa vzhľadom na to, že bol spod obžaloby\noslobodený, nevyžaduje. Odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namietal nesplnenie predpokladov\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím z dôvodu nepodania sťažnosti\nžalobcom proti uzneseniu o vznesení mu obvinenia, preto vyhodnotil za nedôvodnú.\n\n31. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaný ohľadom rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022 poukazoval na neskoršie rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023, v ktorom bol napriek rozhodnutiu\nVeľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa\n24.10.2022 vyslovený opačný názor a odmietnutím odvolania potvrdený záver krajského súdu, v\nzmysle ktorého bol nárok žalobcu bol zamietnutý práve pre nepodanie sťažnosti ako opravného\nprostriedku. Žalovaný tu argumentoval tým, že ústavná udržateľnosť tohto záveru nebola spochybnená\nani uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 zo dňa 18.01.2024. Odvolací súd zastáva\nv súvislosti s touto argumentáciou žalovaného názor, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí len\nopomenul vlastnú judikatúru. Uvedené napokon v ústavnej sťažnosti namietal aj sťažovateľ. Z uznesenia\nÚstavného súdu SR však vyplýva, že riešil úplne inú situáciu a ústavnú sťažnosť odmietol nie z dôvodu,\nže by sa stotožnil s právnym záverom Najvyššieho súdu SR, ale z dôvodu, že jeho rozhodnutie o\nodmietnutí dovolania je správne z úplne iných (ako ním uvedených) dôvodov.\n32. Ak žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi uznesením\no vznesení obvinenia a vznikom škody žalobcu (a že súd prvej inštancie si len osvojil tvrdenia žalobcu\no odporúčaní vyšetrovateľa nevycestovať počas trestného stíhania mimo územia SR), odvolací súd\nnesúhlasí. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného, že žalobca mohol napriek trestnému stíhaniu\nvedenému voči nemu vycestovať do zahraničia a tam pracovať, ak by to nahlásil orgánom činným\nv trestnom konaní. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca mal dohodnuté sezónne zamestnanie v\nNemecku v spol. Werner Garten und Landschaftsbau GmbH na obdobie 01.09. - 30.11.2003 (pracovná\nzmluva na č.l. 24), na ktoré nemohol nastúpiť práve a len v dôsledku trestného stíhania. Odvolací súd\nvyhodnotil za preukázané a nesporné, že žalobca musel ako uchádzač o prácu v Nemecku vyplniť tlačivá\npre zamestnávanie uchádzačov o práce v Nemecku a ako prílohu pripojiť „čistý“ výpis z registra trestov,\nktorým preukazoval bezúhonnosť, keďže nemecká strana umožňovala zamestnanie iba netrestaným\nosobám. Na samotných tlačivách (pri sprostredkovaní práce) je pritom povinné uviesť údaje o trestnom\nstíhaní. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z tvrdenia žalobcu, ako aj z čestného vyhlásenia bývalého\nriaditeľa Národného úradu práce, Okresný úrad práce v Detve (v období 1991-2008) Š. E. i zo v spise\nzaložených listinných dôkazov, a to samotného tlačiva a potvrdenia z úradu práce (č.l. 101 a 115).\nŽalobca mal na obdobie od 01.09.2003 do 30.11.2003 udelené víza do Schengenského priestoru, tieto\nvšak boli dňa 02.09.2003 zrušené (č.l. 59), pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že víza boli zrušené\nz dôvodu pokynu vyšetrovateľa. Dňa 12.08.2003 bolo žalobcovi vznesené obvinenie, dňa 19.09.2003\nbola na neho podaná obžaloba a dňa 24.09.2003 bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k.\n3T/132/2003-46 zo dňa odsúdený. Z lustrácie žalobcu zo dňa 08.09.2003 je tiež zrejmé, že žalobca je k\ntomuto dňu trestne stíhaný (č.l. 32). Zo všetkých týchto skutočností potom vyplýva jednoznačný záver,\nže žalobca nemohol vycestovať do Nemecka (Schengenský priestor) za sezónnou prácou, ktorú mal\ndohodnutú na obdobie 01.09.2003 - 30.11.2003, v dôsledku čoho prišiel o zárobok vo výške 5.364,30\neur, a to len z dôvodu, že bol od 12.08.2003 obvinený zo spáchania trestného činu a od 24.09.2003 aj\nodsúdený, a teda nebol schopný preukázať svoju bezúhonnosť. Možno uzavrieť, že príčinná súvislosť\nmedzi nezákonným rozhodnutím, a to uznesením o vznesení obvinenia, a ušlým ziskom žalobcu za rok\n2003 bola preukázaná a je daná. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.\nPreto ak súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.364,30 eur titulom náhrady\nškody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, rozhodol správne a odvolací súd s týmto rozhodnutím\nsúhlasí.\n33. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi\núrok z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 5.364,30 eur odo dňa 07.08.2009 do zaplatenia\ndospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi spolu s istinou 5.364,30 eur úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.364,30 eur\nodo dňa 07.08.2009 do zaplatenia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej vyhovujúcej\nčasti potvrdil, a vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti o zaviazaní žalovaného povinnosťou zaplatiť\nžalobcovi úrok z omeškania nad rámec takto žalobcovi prisúdeného úroku z omeškania zmenil a žalobu\nzamietol. O úroku z omeškania rozhodol zhodne so súdom prvej inštancie podľa ust. § 517 ods. 2 Obč.\nzák. a ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania v spojení s § 10 a §\n20 zák. č. 58/1969 Zb.. Vznik omeškania žalovaného so zaplatením sumy 5.364,30 eur pritom ustálil\nrovnako ako súd prvej inštancie na deň 07.08.2009, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola\nžalovanému doručená žaloba (čo žalovaný nerozporoval). Súdom prvej inštancie prisúdená výška úroku\nz omeškania 14,5 % je však určená nesprávne a bez opory v právnych predpisoch.\n34. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ\nprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\n\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n35. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania (teda ku dňu 07.08.2009), je výška úrokov\nz omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nplatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tu považuje odvolací súd za potrebné\nuviesť, že k prvému dňu omeškania žalovaného, teda ku dňu 07.08.2009, bola základná úroková sadzba\nEurópskej centrálnej banky vo výške 1 %. Po pripočítaní ôsmych percentuálnych bodov je ku dňu\n07.08.2009 výška úroku z omeškania 9 % ročne. Preto odvolací súd priznanie úroku z omeškania\nžalobcovi v rozsahu vo výške 9 % ročne zo sumy 5.364,30 eur od 07.08.2009 do zaplatenia potvrdil a\nnárok na úrok z omeškania vo výške prevyšujúcej 9 % ročne zamietol.\n36. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o\nuložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zo sumy 5.364,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9 % ročne zo sumy 5.364,30 eur od 07.08.2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa\nust. § 387 ods. 1 C.s.p.. Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa príslušenstva istiny nad\nrámec potvrdeného prisúdeného úroku z omeškania, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388\nC.s.p. zmenil a žalobu zamietol.\n37. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 a § 262\nods. 1 C.s.p., keď v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný bol v spore v prevažujúcej\nčasti úspešný a vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %. Keďže mu však žiadne\ntrovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatňoval, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania mu\nodvolací súd nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396\nods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu\n100 % po vyhodnotení, že žalobca mal v odvolacom konaní vo vzťahu k priznanej istine plný úspech.\n38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).\n39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/64/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7233016c-edbf-418f-9fdb-2bd27db1c7fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 29/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.29.2024.1"}, {"guid": "ussr:4f324485-0a69-494e-a9b6-dee5896901be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.100.2019.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "20073fcd-13c1-4ac0-88aa-2b48b82cbaf0:f5d98e98-d68c-40df-9d59-8af6c9d6722f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6416209949.1", "spisova_znacka": "17Co/230/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/230/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6416209949.1"}, {"guid": "2e696973-5c05-4b26-8eea-dd237708101d:1270376e-8b56-49f4-87ef-3cde7279468a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116204229.2", "spisova_znacka": "8Co/63/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/63/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116204229.2"}, {"guid": "5e0e1d24-8bf7-4547-b20d-445af50ba060:49aa6c23-0484-4165-8c4d-1acecd546c95", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312217181.3", "spisova_znacka": "4Co/32/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/32/2015 z 28. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312217181.3"}, {"guid": "17858496-6676-4c4b-8a42-af0be99133c9:36b2d734-305a-4388-9271-89cdaf9ffbdf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110243242.1", "spisova_znacka": "8Co/263/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/263/2012 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110243242.1"}], "citovane_v": [{"guid": "aaa47046-e6be-413e-8c86-93706a86d2ad:8aef6773-f016-4102-884a-2c9827949ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5820200138.1", "spisova_znacka": "7Cdo/60/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/60/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5820200138.1"}]}