{"guid": "5b3b064f-0303-4afc-a556-2e1b4b669b63:44fb24e5-0ea1-4a11-912a-f40e4828716c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2", "spisova_znacka": "7Co/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/43/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2025, sp. zn. 7Co/43/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2", "identifikacne_cislo": "1108235103", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44fb24e5-0ea1-4a11-912a-f40e4828716c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/43/2025\n1108235103\n17. 12. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1108235103.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt C. XXXX/XX, D. - B., zast. JUDr. Miloš Barbuš, advokát, so sídlom Štúrova 13, Bratislava\n– mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom\nTomášikova 48, Bratislava, zast.: 1/ FROLKOVIČ Legal s.r.o. IČO: 50 106 228, so sídlom Námestie\nMateja Korvína 1, Bratislava – mestská časť Staré mesto, 2/ E. F. s. r. o. IČO: 47 234 229, so sídlom\nMajerníkova 1A, Bratislava – mestská časť Dúbravka a 3/ WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co\nKG, organizačná zložka, IČO: 36 063 894, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava – mestská časť\nPetržalka, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy v sume\n16.986 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo\ndňa 31.10.2024 č.k. B1-8C/193/2008-1271, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II., III., IV. a v závislých výrokoch VI. a VII.,\np o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým rozsudkom) výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8Co/119/2023\nzamietol. Výrokom II. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou\nuzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 27.05.2022, uskutočnené listom žalovaného zo dňa\n21.08.2008, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 04.09.2008, je neplatné. Výrokom III. uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 16.986 eur s úrokom z omeškania, a to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. určil, že pracovný pomer žalobkyne, ktorý vznikol medzi stranami\nna základe pracovnej zmluvy uzatvorenej stranami dňa 27.05.2002 stále trvá. Výrokom V. vo zvyšku\nžalobu zamietol. Výrokom VI. priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v\nrozsahu 100% a výrokom VII. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Mestského súdu\nBratislava IV súdny poplatok vo výške 1.299 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 9, §17 ods. 2, § 37, § 47 ods. 1 písm. b), § 68 ods.\n1 písm. b), § 68 ods. 2, §70, § 77, § 79, § 81, § 83, § 129 ods. 1, § 132, § 134, § 229 ods. 4, § 232\nods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) § 137 písm. d), § 164, §\n470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“), § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3\nnariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“), a vecne\ntým, že predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\nso žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 21.08.2008, ktoré žalobkyňa prevzala\n\ndňa 04.09.2008, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá a o zaplatenie náhrady\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalovaný skutkovo odôvodnil okamžité skončenie\npracovného pomeru so žalobkyňou tým, že: „a) odo dňa 01.04.2008 bola žalobkyňa spoločníčkou a\nkonateľkou spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o., so sídlom Nevädzová 2/a, 821 01 Bratislava, IČO : 44 069\n260, b) popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria\nobsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne, čím došlo k porušeniu povinnosti v rámci pracovnej\ndisciplíny podľa 51. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku spoločnosti, podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm.\nb) a § 83 ods. 1 Zákonníka práce a podľa ustanovenia čl. 3. 12 Globálneho kódexu Compliance. Podľa\n§ 83 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovenia čl. 7. 3. písm. b), c) Pracovného poriadku spoločnosti môžu\nzamestnanci vykonávať inú zárobkovo činnosť popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom\npomere, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným\nsúhlasom za predpokladu, že nezneužijú informácie, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pracovnej\nčinnosti. Žalovaný neudelil žalobkyni predchádzajúci súhlas na výkon tejto zárobkovej činnosti, nebol\njej udelený súhlas na založenie spoločnosti ani na výkon činnosti konateľa tejto spoločnosti v súlade\ns ustanovením § 83 ods. 1 Zákonníka práce a ustanovením 51.3.12 Globálneho kódexu Compliance“.\nDňa 04.09.2008 žalovaný písomnou formou a postupom podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce doručil\nžalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že\nžalovaný zamestnávateľ sa o skutku, ktorý je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so\nžalobkyňou dozvedel v deň, kedy sa o tomto skutku dozvedela priama nadriadená žalobkyne pani G. B.,\nt. j. v marci 2008 a preto subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou\nžalovanému uplynula v máji 2008. Z výsluchu svedkyne p. B. – nadriadenej žalobkyne, mal súd za\npreukázané, že o založení spoločnosti ASAP 4 YOU, s. r. o. žalobkyňou vedela, čo sama potvrdila\na nevidela v tom problém. Bola do aktivít žalobkyne v súvislosti so zakladaním spoločnosti ASAP 4\nYOU, s. r. o. priamo zapojená, pretože bola súčasťou komunikácie p. H. I., J. F. a žalobkyne (bod.\n31, 33 a 34 rozsudku), boli jej zasielané napr. informácie o tom, kedy bude stretnutie u advokáta,\naký bude cenník služieb, vzor vizitiek a pod.. Angažovala sa v prospech tejto skupiny, čo sa napokon\nprejavilo aj tým, že oslovila dcérsku spoločnosť žalovaného a kontaktovala s možnosťou spolupráce\np. K. so zámerom aktívneho získania klientov. Uviedol, že sama p. B. v minulosti odosielala tretím\nosobám informácie majúce personálny a mzdový charakter a neprišlo jej to vôbec neprimerané. Z\nuvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že tým, že sa o aktivitách žalobkyne dozvedela svedkyňa p.\nB. v marci 2008 sa o protiprávnom konaní žalobkyne žalovaný ešte nedozvedel. Prvýkrát sa preto\nžalovaný dozvedel o konaní žalobkyne až dňa 29.07.2008, kedy sa to dozvedela svedkyňa p. L.\nod jej podriadenej p. D., ktorá nahradila svedkyňu p. B. v postavení priamej nadriadenej žalobkyne.\nZ uvedeného vyvodil, že žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou v dvojmesačnej\nsubjektívnej lehote predpísanej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce, pretože sa tak stalo už 04.09.2008, čo je\nmenej ako dva mesiace od kedy sa o dôvodoch pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný\ndozvedel (dňa 29.07.2008). K námietke žalobkyne (pojednávanie dňa 30.09.2024), že tento úkon\nneurobili na to oprávnené osoby, súd uviedol, že bolo preukázané, že tento úkon okamžitého skončenia\npracovného pomeru vykonali za žalovaného spoločne I.. H. M., predsedníčka predstavenstva a A. I. C.,\nriaditeľ divízie ľudských zdrojov. Z obchodného registra vyplývalo, že za žalovaného boli oprávnení konať\nnajmenej dvaja členovia predstavenstva žalovaného spoločne. V tomto prípade konala za žalovaného\nspomedzi členov predstavenstva len I.. H. M., čo nebolo v súlade zo zápisom v obchodnom registri.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že z Pracovného poriadku platného v čase, kedy žalovaný so žalobkyňou\nokamžite skončil pracovný pomer bolo preukázané (bod. 29 rozsudku), že právne úkony môžu podľa\nčl. 2 bod 2.2 robiť za žalovaného ako zamestnávateľa aj dvaja písomne poverení zamestnanci. V\ndanom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal len jeden zamestnanec, a to riaditeľ\ndivízie ľudských zdrojov A. I. C., t. j. nebola splnená podmienka predpokladaná Pracovným poriadkom\nžalovaného pre to, aby takto vykonaný úkon bol vykonaný v mene žalovaného ako zamestnávateľa.\nSúčasne nebolo podľa konajúceho súdu preukázané, že by druhá podpisujúca osoba (I.. M.) bola\nzamestnancom žalovaného (bola predsedníčkou predstavenstva spoločnosti). Nebol preukázaný ani\nobsah písomného poverenia udeleného A. I. C., ktoré na daný úkon vyžaduje citovaný čl. 2 bod 2.2\nPracovného poriadku. Takýto úkon preto nebol vykonaný žalovaným v zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka\npráce, nevyvolal zamýšľané účinky a je neplatný, čo bolo dôvodom na to, aby súd vyhovel žalobe\nvo vzťahu k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru už len z tohto dôvodu.\nV danom prípade však určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo možno\ndovodiť aj z ďalších dôvodov. V súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (Krajský\nsúd v Bratislave), dospel súd k záveru, že tretí dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného\npomeru „činnosť pre spoločnosť žalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy\n\npridelené jej žalovaným podľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné\nnástroje (PC, SW, papier, telefóny atď.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie čl.\n8. 6. písm. b) Pracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného poriadku“, žalovaný\nnevymedzil určite, zrozumiteľne a spôsobom predpokladajúcim v ustanovení § 70 Zákonníka práce.\nZa určito a zrozumiteľne skutkovo vymedzené súd prvej inštancie považoval dva dôvody okamžitého\nskončenia pracovného pomeru so žalobkyňou: a) že žalobkyňa bola od 01.04.2008 spoločníčkou a\nkonateľkou spol. ASAP 4 YOU, s. r. o. a b) že popis činnosti tejto spoločnosti (ASAP 4 YOU, s.\nr. o.) sa takmer zhoduje s obsahom popisu práce pracovného miesta žalobkyne. Súd pri zisťovaní\nzhody charakteristiky pracovnej pozície žalobkyne v dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 22.11.2007\ns predmetom činnosti spol. ASAP 4 YOU zapísanej v obchodnom registri dospel k záveru, že sa\nzhodujú. Pri posudzovaní či uvedené konanie je porušením pracovnej disciplíny, aké pracovné povinnosti\nkonkrétne žalobkyňa porušila, či išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a\nči uvedené porušenie dosahuje intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom dospel\nk záveru, že nebolo žalovaným preukázané, že by žalobkyňa porušila ustanovenia pracovného poriadku\nplatného ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani ustanovenia Globálneho kódexu\nCompliance tak, ako to tvrdil žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 04.09.2008.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nikdy nebola oboznámená\ns vnútornými predpismi zamestnávateľa, ktoré citoval žalovaný v okamžitom skončení pracovného\npomeru (Pracovným poriadkom, Globálnym kódexom Compliance žalovaného). Poukázal na § 84 ods.\n3 a 4 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a\npre všetkých jeho zamestnancov a je povinnosťou zamestnávateľa, aby každý zamestnanec bol s\nPracovným poriadkom oboznámený, pričom musí byť každému zamestnancovi prístupný. Žalobkyňa\nbola oboznámená len s Pracovným poriadkom účinným k 17.06.2002 pri nástupe do zamestnania, tak\nako to vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 2 Zákonníka práce. Zásady, ktoré platia pri vydávaní Pracovného\nporiadku, sa však vzťahujú aj na vykonávanie zmien jeho obsahu, pričom so zmenami Pracovného\nporiadku musia byť oboznámení aj všetci zamestnanci a aj tu platí povinnosť tieto zmeny zverejniť, čo\nmá vplyv na ich účinnosť. Z Nástupného listu žalobkyne vyplynulo, že bola priamym nadriadeným dňa\n17.06.2002 oboznámená so základným vnútropodnikovými predpismi, a to Organizačným poriadkom,\nPracovným poriadkom, Kolektívnou zmluvou a odmeňovaním zamestnancov Slovenskej sporiteľne, a.s.\n(ďalej len „SLSP, a.s.“). V kontexte s čl. XVI bod 11 pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2002, analogicky súd\nvyvodil, že ak zamestnanec svojim podpisom na internom tlačive nepotvrdil oboznámenie s Globálnym\nkódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v SLSP, a.s., nebol s ním oboznámený.\nUviedol, že ustanovenia Pracovného poriadku musia byť v súlade so Zákonníkom práce a ostatnými\nprávnymi predpismi. Pracovný poriadok nemôže zamestnanca obmedzovať v jeho zákonných právach\nani mu priznávať nároky, ktoré nemajú zákonnú oporu. Upozornil, že žalovaný nesmel nad rámec\nZákonníka práce rozširovať súhlas s výkonom zárobkovej činnosti a nemožno prihliadnuť na čl. XVI bod\n2 pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2002, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala, že bez predchádzajúceho\npísomného súhlasu zamestnávateľa sa nebude zúčastňovať priamo alebo nepriamo majetkovo alebo\ninak (napr. ako člen orgánu spoločnosti), na podnikaní právnických alebo fyzických osôb s takým istým,\nalebo podobným (čo i len čiastočne) predmetom činnosti ako je predmet činnosti zamestnávateľa, resp.\nktoré fakticky konkurujú zamestnávateľovi. Súd prvej inštancie vychádzal z § 83 ods. 1 Zákonníka\npráce, keď posudzoval či výkon funkcie žalobkyne ako konateľa v spoločnosti ASAP 4 YOU s. r. o.\nnapĺňa pojem konkurenčného výkonu zárobkovej činnosti a či sa jedná o zárobkovú činnosť, ktorú\nmôže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa. Pri skúmaní intenzity\nprípadného závažného porušenia pracovnej disciplíny, súd prvej inštancie prihliadal na doterajší prístup\nžalobkyne k práci a k funkcii, ktorú zastávala a z dokazovania nezistil, že by žalobkyňa bola interne\nsankcionovaná. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovanému konaním žalobkyne vznikla akákoľvek\nujma. Vznik akejkoľvek ujmy žiaden svedok nepotvrdil, nevyplynula ani z iného dôkazu. Súd sa\nnestotožnil s tým, že by závažnosť situácie spočívala v operačnom riziku. Toto tzv. operačné riziko sa\ntotiž netýkalo činnosti konateľky v spol. ASAP 4 YOU, s. r. o., ktorou v čase okamžitého skončenia\npracovného pomeru už ani nebola, ale výlučne súviselo s tým, že žalovaný sa obával, že ak okamžite\nukončí pomer so žalobkyňou, nebudú pripravené mzdy pre zamestnancov žalovaného. Teda riziko\nnebolo v tom, že by žalovanému konaním žalobkyne vznikla akákoľvek ujma v príčinnej súvislosti\ns konaním žalobkyne. Žalobkyňa bola v pozícii špecialistky, no v pracovnej zmluve mala uvedené,\nže sa nemôže zúčastňovať na podnikaní osôb s takým istým alebo čiastočne podobným predmetom\nčinnosti ako je predmet činnosti žalovaného, k čomu došlo. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo\nmožné žalobkyni vyčítať na úrovni úmyselného zavinenia, že vykonala činnosť, ktorá bola v rozpore s\npovolením Národnej banky Slovenska č. UBD 232/2005 (ďalej len „NBS č. UBD 232/2005“), pretože\n\ntoto rozhodnutie nemala k dispozícii, nebola s ním oboznámená. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyňa\nbola konateľkou spol. ASAP 4 YOU s. r. o. len od 01.04.2008 do 25.07.2008, t. j. v čase okamžitého\nskončenia pracovného pomeru už nebola konateľkou, reálne nedošlo z jej strany k výkonu žiadnej\nobchodnej činnosti a nebolo preukázané, že by pri činnosti konateľky spol. ASAP 4 YOU s. r. o.\nvyužila informácie, ktoré mala k dispozícii u žalovaného. Ďalej nebolo preukázané, že by aktívne za túto\nspoločnosť komunikovala voči tretím osobám v rámci obchodného, či iného styku. Súd prvej inštancie\nuzavrel, že porušenie zákonnej povinnosti podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce zo strany žalobkyne\nnebolo v kontexte týchto všetkých okolností veci závažným porušením pracovnej disciplíny, ale len\nmenej závažným porušením pracovnej disciplíny, čo neumožňovalo žalovanému, aby so žalobkyňou\nokamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Skonštatoval, že okamžité\nskončenie pracovného pomeru z 04.09.2008 bolo i pre tento dôvod neplatné. Dodal, že z hľadiska\nformálnej stránky došlo riadne k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou\norganizáciou. Dal do pozornosti Stanovy Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva,\nčasť 1 Základné ustanovenia, čl. 1 Spoločné ustanovenia bod 1.6., v ktorých je uvedené, že Odborový\nzväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva (ďalej len „Odborový zväz“) je právnickou osobou s\nprávnou subjektivitou na základe evidencie vykonanej v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. v znení\nneskorších zmien o združovaní občanov na Ministerstve vnútra SR pod číslom VVS/1-2200/90-247\nzo dňa 4.3.1993 a evidenciou nadobudol Odborový zväz a jeho základné a podnikové organizácie\nsamostatnú právnu subjektivitu. Vecne príslušným na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného\npomeru so žalobkyňou bolo predsedníctvo podnikového výboru odborového zväzu pri SLSP, a.s., k\nčomu aj došlo. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo datované dňom 21.08.2008, pričom\nk prerokovaniu s odborovou organizáciou došlo dňa 04.09.2008. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni\nbolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 04.09.2008, rozhodným momentom,\nkedy zamestnávateľ prejavil svoju vôľu bol deň 04.09.2008, pričom v danom čase bola splnená aj\npodmienka predchádzajúceho súhlasu odborového orgánu s okamžitým skončením pracovného pomeru\nso žalobkyňou. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobkyne o určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú. Mal za to, že žalobkyni patrí\npodľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce náhrada mzdy a keďže nebol dôvod pre zníženie požadovanej\nnáhrady podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ustálil, že by jej patrila náhrada mzdy za 12 mesiacov\n(za obdobie od 22.09.2008 do 21.09.2009), a to v sume 21.170,36 eur (t. j. 616,61 eur za pomernú\nčasť 7 pracovných dní z 20 pracovných dní mesiaca 09/2008, 1.761,75 eur za každý z 11 mesiacov\nobdobia 10/2008 až 08/2009, a 1.174,50 eur za pomernú časť 14 pracovných dní z 21 pracovných dní\nmesiaca 09/2009). Nakoľko si žalobkyňa za uvedené obdobie uplatnila náhradu mzdy len v sume 16\n986 eur (1.415,51 eur mesačne), súd bol žalobným návrhom viazaný a priznal tak žalobkyni náhradu\nmzdy len v uplatnenom rozsahu. V konaní žalobkyňa žiadala ďalej priznať úrok z omeškania 8,5% ročne\nz tejto sumy od 22.10.2008 do zaplatenia, pri posudzovaní dôvodnosti nároku, ktorého súd zohľadnil,\nže mzda žalobkyne bola splatná do 9. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (bod 17 rozsudku).\nŽalovaný sa nevyplatením tej ktorej náhrady mzdy za jednotlivé mesiace obdobia od 22.09.2008 do\n21.09.2009 dostal do omeškania, preto bol povinný zaplatiť od vzniku omeškania zákonné úroky z\nomeškania z jednotlivých mesačných náhrad miezd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §\n3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.. Pričom pri stanovovaní výšky úrokov z omeškania súd vychádzal zo\nzákladnej úrokové sadzby Národnej banky Slovenska 4,25% v období od 25.04.2007 do 28.10.2008,\n3,75% od 29.10.2008 do 11.11.2008, 3,25% od 12.11.2008 do 09.12.2008, a 2,50% od 10.12.2008\ndo 31.12.2008, 2,50% platná od 01.01.2009, 2% platná od 21.01.2009, 1,50% platná od 11.03.2009,\n1,25% platná od 08.04.2009 a 1% platná od 13.05.2009. Vo vzťahu k určeniu, že pracovný pomer\nžalobkyne u žalovaného trvá, súd poukázal na to, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na\nďalšom zamestnávaní a nezistil dôvody, pre ktoré by nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo\npožadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného, ktorého v\ntomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať dôvody, pre ktoré by mal súd napriek neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru rozhodnúť, že pracovný pomer netrvá. O trovách konania\nsúd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255, § 262 CSP. Žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu\núspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. s tým,\nže o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.\nVzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená, bolo dôvodné podľa § 2 ods. 2\nprvá veta zákona č. 71/1992 Zb. zaviazať k úhrade súdneho poplatku žalovaného, keďže žalovaný sám\nod súdneho poplatku oslobodený nebol. Výšku súdneho poplatku súd prvej inštancie určil vo vzťahu k\nčasti konania za požadované peňažné plnenie náhrady mzdy podľa § 7 ods. 1 prvá veta a položky 1\npísm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 6% zo súdom priznaného nároku zaokrúhleného na celé\n\neur nadol (16.986 eur), čo s potrebou zaokrúhliť vypočítaný poplatok (1.019,16 eur) podľa § 7a písm.\na) zákona č. 71/1992 Zb. na celé euro nadol zodpovedá výške súdneho poplatku vo výške 1.019 eur.\nZa zvyšok konania (za určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a za určenie, že\npracovný pomer trvá), t. j. za dva určovacie výroky zodpovedá súdny poplatok za každý tento určovací\nvýrok sume poplatku podľa položky 1 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 140 eur za každý\nvýrok, t.j. celkom suma 1.299 eur (1.019 eur + 140 eur + 140 eur). O splatnosti súdneho poplatku v lehote\ntroch dní súd rozhodol v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a to v nadväznosti na\nprávoplatnosť rozsudku.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku II. až VII. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúd prvej inštancie neidentifikoval iný dôvod údajnej neplatnosti právneho úkonu okamžitého skončenia\npracovného pomeru ako ten, že právny úkon skončenia pracovného pomeru nebol vykonaný žalovaným\nv zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce a že porušenie povinností žalobkyne zakladalo len menej\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal na to, že pracovná zmluva medzi stranami sporu zo\ndňa 27.05.2002 bola podpísaná v zastúpení I.. H. M., kde v článku I. sú uvedené jej funkcie: predsedníčka\npredstavenstva a generálna riaditeľka. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne, ktoré jej\nbolo doručené dňa 04.09.2008, bolo za žalovaného podpísané dvoma osobami: I.. H. M., predsedníčka\npredstavenstva a A. I. C., riaditeľ divízie ľudských zdrojov. V tejto súvislosti poukázal na konanie\nNižník (č.k. 14C/160/2008, zo dňa 05.08.2010) spoločníka a konateľa spoločnosti ASAP 4 YOU s .r.\no., bývalého zamestnanca žalovaného v rovnakej pozícii špecialistu ako žalobkyňa, s ktorým žalovaný\nokamžite skončil pracovný pomer na tom istom skutkovom a právnom základe ako so žalobkyňou, a na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/425/2011 zo dňa 13.11.2012, kde odvolací súd reagoval\nna odvolaciu námietku pána F. ohľadom rozporu podpisu na okamžitom skončení pracovného pomeru\ns internými predpismi a konštatoval „poverenie udelené A. C. bolo platné, bolo riadne evidované v\ncentrálnej evidencii plnomocenstiev a písomné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo tak riadne\nza zamestnávateľa podpísané“. V tejto súvislosti dal do pozornosti § 9, §10, §17 ods. 2 Zákonníka práce,\n§ 151 ods. 1, § 186 ods. 1 CSP. V konaní nikdy nebola spochybňovaná existencia poverenia A. C. ani jeho\nobsah konať za žalovaného vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Rovnako\nani súd prvej inštancie na pojednávaní 07.10.2019, nijak nespochybnil existenciu a obsah poverenia\nA. C.. Podotkol, že žalobkyňa v konaní namietala len to, že pri podpisovaní okamžitého skončenia\npracovného pomeru neboli dodržané ustanovenia článku 2.2 Pracovného poriadku žalovaného, podľa\nktorého právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa robia v mene zamestnávateľa\nvždy dvaja členovia predstavenstva alebo spoločne dvaja písomne poverení zamestnanci. Namietal\nkonštatovanie súdu prvej inštancie (bod 84 rozsudku), že nebol preukázaný ani obsah písomného\npoverenia udeleného A. I. C., ktoré na daný úkon vyžaduje citovaný čl. 2 bod 2.2 Pracovného poriadku.\nUviedol, že nedokladal písomné poverenie A. C. v tomto konaní do spisu, keďže jeho existencia ani\nobsah nikdy neboli spochybňované zo strany žalobkyne ani súdu. Sporné bolo podľa neho výlučne\nto, či nedodržanie ustanovenia článku 2.2 Pracovného poriadku o tom, že za zamestnávateľa môžu\nkonať len dvaja poverení zamestnanci (a teda nie jeden poverený zamestnanec s iným členom\npredstavenstva) môže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu zamestnávateľa. V danom prípade prišlo\nzo strany predstavenstva žalovaného k povereniu A. C. tým spôsobom, že bol poverený, aby daný úkon\nzrealizoval spoločne s iným členom predstavenstva. Žalovaný jednoznačne zastával názor, že takýto\npostup bol plne možný a v ničom neodporuje ustanoveniu § 9 Zákonníka práce. Dôvodil, že obsah\npoverenia bol súdu dobre známy a vyplýval z pripojeného spisu konania F. v ktorom sa prejednávala\ntáto právna otázka súladu konania žalovaného s internými predpismi a s ktorého súd prvej inštancie\nzískal vedomosť o poverení A. C.. V rámci konania Nižník konajúce súdy (prvoinštančný i odvolací)\nposudzovali obsah poverenia s identickým obsahovým znením a vyhodnotili ho tým spôsobom, že toto\npoverenie A. C. jednoznačne oprávňovalo na realizáciu daného úkonu s ďalším členom predstavenstva.\nUpozornil, že súd prvej inštancie s vlastnej procesne vôle pripojil spis z konania F., aby sa mohol s\ntýmito skutočnosťami oboznámiť. Postup konajúceho súdu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ale\nvyvoláva dojem ako keby si súd ani nebol vedomý pripojenia predmetného spisu. Namietal, že ak § 9\nZákonníka práce neobsahuje a nepredpokladá takúto limitáciu poverenia (že by vždy museli konať aspoň\ndvaja zamestnanci zamestnávateľa spoločne) ako ju mohol zaviesť Pracovný poriadok. Mal jednoznačne\nza to, že aj napriek zneniu Pracovného poriadku mohol vždy zamestnávateľ postupovať aj tak, že\npoveril iba jedného zamestnanca žalovaného alebo alternatívne, že poveril iba jedného zamestnanca\nza podmienky spoločného konania s členom predstavenstva žalovaného. Zamestnávateľ môže bez\nohľadu na znenie interného predpisu akokoľvek poveriť svojich zamestnancov konaním za neho, pokiaľ\n\nsa nevychýli z mantinelov určených § 9 Zákonníka práce. Argumentoval, že poverenie A. C. bolo plne\nv súlade so zákonom a platne zaväzovalo žalovaného. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne\nposúdil vec, keď vylúčil možnosť poverenia zamestnanca konať s iným členom predstavenstva z dôvodu\nrozporu s Pracovným poriadkom zamestnávateľa hoci kogentné ustanovenie § 9 Zákonníka práce takúto\nmožnosť poverenia nevylučuje. Obe podpisujúce osoby (A. C. aj I.. M.) boli zamestnancami žalovaného\na súd musel mať o tejto skutočnosti vedomosť z vykonaného dokazovania, z ktorého nespochybniteľne\nvyplývalo, že Mag. Ovesny-Straka zastávala u žalovaného pozíciu generálnej riaditeľky, to znamená\npozíciu vykonávanú v pracovnom pomere. To, ako bola I.. M. formálne označená na okamžitom skončení\npracovného pomeru nie je po právnej stránke vôbec rozhodujúce resp. ani relevantné. Dôležitý je\nfaktický stav a teda že I.. M. bola zamestnankyňou žalovaného (generálna riaditeľka). Vytkol súdu\nprvej inštancie aj to, že pri hypotetickom predpoklade, že A. I. C. ako poverený zamestnanec (čo v\nkonaní nebolo sporné) prekročil rozsah svojho oprávnenia, keďže podľa súdu nekonal s iným povereným\nzamestnancom (čo bolo navyše v rozpore zo skutočnosťou), mal na danú vec aplikovať aj ustanovenia\n§ 10 ods. 2 Zákonníka práce. Ak by totiž A. C. právnym úkonom podpisu okamžitého skončenia\npracovného pomeru prekročil svoje oprávnenie (čo nesprávne tvrdí súd, podľa ktorého mohol A. C.\nkonať len spoločne s druhým povereným zamestnancom), nezaväzovali by tieto úkony žalovaného,\nlen ak by žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že A. C. svoje oprávnenie prekročil. Uviedol, že\nžalobkyňa prvý krát namietala spôsob konania za žalovaného pri okamžitom skončení pracovného\npomeru až 07.10.2009 (teda určite nie v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa\n04.09.2008). V tomto ohľade bol preto žalovaný presvedčený, že i pri hypotetickom ustálení prekročenia\nrozsahu oprávnenia A. C. (že nekonal s iným povereným zamestnancom, ale ako zamestnanec sám), by\ntakýto úkon zaväzoval žalovaného a určite by nebol daný dôvod neplatnosti podľa § 17 ods. 2 Zákonníka\npráce. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu\nskutkovému zisteniu, že žalobkyňa nebola oboznámená v čase vzniku pracovného pomeru s Globálnym\nkódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v SLSP, a.s.. Mal za to, že súd absolútne\nodignoroval obsah ustanovenia článku XVI. bod 11 pracovnej zmluvy žalobkyne zo dňa 27.05.2002,\nkde sa vyslovene uvádza, že bola zároveň oboznámená s Globálnym kódexom dodržiavania právnych\na etických noriem Compliance v SLSP, a.s.. Pričom upozornil, že žalobkyňa sa oboznámila s týmto\npredpisom a potvrdila to svojim podpisom na pracovnej zmluve. Dal do pozornosti bod 17 a následne\nbod 94 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie odvolávajúc sa na ustanovenie čl. XVI bodu\n11. pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2002 (potvrdzujúceho, že žalobkyňa bola zároveň oboznámená s\nGlobálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v L., N.) ustálil, že žalobkyňa\nnebola oboznámená s Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v\nSLSP, a.s.. Žalobkyňa si bola vedomá rozsahu povinností vyplývajúcich ako z Pracovného poriadku,\ntak aj Globálneho kódexu dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v SLSP, a. s., platných\nv čase vzniku pracovného pomeru žalobkyne a teda bez akýchkoľvek pochybností vedela, že bez\npredchádzajúceho súhlasu predstavenstva žalovaného nemôže zastávať funkciu konateľa v spoločnosti\nASAP 4 YOU, s.r.o., ani sa stať spoločníkom tejto spoločnosti - pričom tento prístup zabezpečuje to, aby\nnedochádzalo k rušeniu alebo konfliktu záujmov medzi povinnosťami zamestnancov voči žalovanému\na prípadnými vonkajšími záujmami alebo k porušeniu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a ostatných\nvšeobecne záväzných noriem. Obidva tieto interné predpisy, platné v čase vzniku pracovného pomeru\n(Pracovný poriadok, Globálny kódex dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v L., N.) úplne\nrovnakým spôsobom vyžadovali od žalobkyne získanie súhlasu žalovaného k tomu, aby sa žalobkyňa\nmohla stať spoločníkom a konateľom v spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o.. Súd absolútne odignoroval\nskutkové zistenia o tom, že žalobkyňa v konaní potvrdila jej oboznámenie sa s týmito predpismi ako aj z\nvýpovede žalobkyne ako svedkyne v konaní I. (pripojený k spisu súdom) na pojednávaní dňa 22.05.2013,\na aj z prednesu poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.09.2013. Podľa\nžalovaného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že si žalobkyňa pozerala vtedy platné interné\npredpisy, ktoré podľa jej výpovede mala dostupné na intranete. Trval na tom, že žalobkyňa bola\noboznámená a preškolená Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance\nv SLSP, a. s. účinným od 01.12.2004 do 28.02.2009 a to prostredníctvom elektronického školenia E\n– compliance pričom príslušný test vykonala na 100%. Poznamenal, že uvedené bolo preukázané\nprehľadom vzdelávania žalobkyne počas jej pracovného pomeru a listinným dôkazom (print screen\nobrazovky zo vzdelávacieho systému žalovaného). Žalobkyňa bola jednoznačne identifikovaná svojimi\nprihlasovacími údajmi - číslom prihlasovacieho mena, ktoré je jedinečné pre každého zamestnanca, a\nznalosťou prístupového hesla, ktorým disponuje len príslušný zamestnanec. Ďalej poukázal, že v zmysle\nčl. 5.3 c) Pracovného poriadku platného a účinného v čase vzniku pracovného pomeru žalobkyne,\nzamestnanci sú povinní písomne informovať sporiteľňu o členstve v štatutárnych orgánoch obchodných\n\nspoločností. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v čase vzniku pracovného pomeru bola riadne\noboznámená s tým, že výkon funkcie konateľa a spoločníka spoločnosti ASAP 4 YOU s. r. o. si vyžadoval\nsúhlas žalovaného, čo žalobkyňa potvrdila svojim podpisom na Pracovnej zmluve a Nástupnom liste. V\ntejto súvislosti namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že „žalovaný nesmel nad rámec Zákonníka\npráce rozširovať súhlas s výkonom zárobkovej činnosti.....“ (v bode 97 rozsudku), žalovanému nebolo\nzrejmé, na základe akej právnej normy súd k uvedenému záveru dospel. Napadnuté rozhodnutie v\ntomto ohľade považoval za nezrozumiteľné a zmätočné. Ďalej namietal tvrdenie súdu, že žalobkyňa\nnebola oboznámená s rozhodnutím NBS č. UBD 232/2005. Tvrdil, že žalobkyňa bola preukázateľne\noboznámená s náplňou jej práce, ktorá vyplývala z dodatku pracovnej zmluvy zo dňa 22.11.2007, kde\nsa vyslovene uvádza, že „[...] Poskytuje konzultácie a poradenstvo klientom“. Žalobkyňa s ohľadom\nna pracovné zaradenie (Špecialista pre ĽZ II), neprichádzala a ani nemohla prichádzať do kontaktu s\nklientmi žalovaného v rámci výkonu jeho bankových činností. Skutočnosť, že žalobkyňa si bola vedomá\nexistencie toho, že žalovaný vykonával činnosť personálnej správy pre svoje dcérske spoločnosti, čo\nbolo možné len na základe rozhodnutia NBS č. O./XXXX, potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia\nA. I. C. ako aj svedkyňa A. L. L.. Na základe uvedeného žalovaný považoval obranu žalobkyne za\núčelovú, keď tvrdila, že nebola oboznámená s predmetným rozhodnutím NBS č. O./XXXX a vzhliadnuc\nna výpovede svedkov mala preukazne vedomosť o výkone personálnej správy pre dcérske spoločnosti\nžalovaného. V súvislosti s posudzovaním intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou uviedol,\nže vychádzajúc z obsahu ustanovení interných predpisov žalovaného je zrejmé, že žalovaný ako\nregulovaný subjekt dbá o striktné plnenie povinností svojich zamestnancov, viažucich sa k zákonnému\nzákazu výkonu inej zárobkovej činnosti svojich zamestnancov. Mal za to, že súd absolútne nezohľadnil\ntú skutočnosť, že pre žalovaného, ako významnú bankovú inštitúciu a regulovaný subjekt, podliehajúci\nextrémne prísnym pravidlám obozretnosti (a z toho rezultujúcemu katalógu povinností najmä na úseku\nochrany proti zneužitiu informácií a pod.), je logicky dodržiavanie predpisov a povinností tohto druhu\nzo strany zamestnanca nepochybne nastavené striktnejšie a prísnejšie ako v prípade iných subjektov\n(neregulovaných). Ako významný zamestnávateľ oprávnene očakával, že ak zamestnáva zamestnanca,\nktorý má prístup k citlivým údajom a pod., tento si bude riadne plniť svoje pracovné povinnosti a\npri výkone svojej práce bude konať tak, aby nedochádzalo k rušeniu alebo konfliktu záujmov medzi\npovinnosťami zamestnancov. Niet absolútne žiadnych pochýb o tom, že podpisom pracovnej zmluvy\nžalobkyňa prevzala na seba povinnosti, ktoré zakladali jej povinnosť požiadať o súhlas žalovaného so\nzaložením spoločnosti ASAP 4 YOU s. r. o. a výkonom funkcie konateľa v tejto spoločnosti. Jednak\nto priamo vyplýva z článku XVI. bodov 2 a 3. pracovnej zmluvy, ako článku XVI. bodu 11. pracovnej\nzmluvy v spojení s čl. 34 (Členstvo v štatutárnych orgánoch iných spoločností) Globálneho kódexu\ndodržiavania právnych a etických noriem Compliance v L. N., platného a účinného od 01.04.2002\n(oboznámenie s ktorým potvrdila žalobkyňa podpisom pracovnej zmluvy). Podpisom pracovnej zmluvy\nmala žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností vedomosť o tom, že dodržiavanie Globálneho kódexu\ndodržiavania právnych a etických noriem Compliance v L. N., predstavujúceho kategóriu C záväznosti\nsmernice, je pre žalovaného ako regulovaný subjekt tak dôležité, že v prípade porušenia smernice\ntohto druhu to odôvodňuje žalovaného i na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením.\nUviedol, že bolo preukázané a nespochybniteľné, že žalobkyňa si bola vedomá povinností, ktoré jej\nukladal Zákonník práce ako aj interné predpisy (a založením spoločnosti ASAP 4 YOU s. r. o.) a jej\npôsobením vo funkcii konateľa ich vedome porušovala, preto záver súdu prvej inštancie o tom, že\nzavinenie žalobkyne zoslabuje na úroveň nedbanlivosti žalovaný označil za absurdný. Konštatoval, že\núkony žalobkyne smerujúce k založeniu spoločnosti a výkonu funkcie konateľky v tejto spoločnosti bez\nakýchkoľvek pochybností vyžadujú úmyselné konanie. Zdôraznil, že vedela, že nemá súhlas, vedela,\nže ho musí mať aj s vedomím, že takéto konanie je porušením Globálneho kódexu dodržiavania\nprávnych a etických noriem Compliance v L., N., teda predpisu kategórie C, kde už v pracovnej\nzmluve žalobkyňa akceptovala, že takéto porušenie môže odôvodňovať žalovaného ukončiť s ňou\npracovný pomer okamžitým skončením. K argumentácii súdu, že z dokazovania bolo ďalej preukázané,\nže žalobkyňa bola konateľkou len od 01.04.2008 do 25.07.2008, t. j. v čase okamžitého skončenia\npracovného pomeru už nebola konateľkou“ žalovaný v odvolaní uviedol, že registrový súd vymazal\nžalobkyňu ako konateľku dňa 05.11.2008. Pre posúdenie predmetu konania bolo irelevantné kedy došlo\nk zániku funkcie žalobkyne ako konateľky spoločnosti, t. j. či dňa 25.07.2008 alebo až dňa 05.11.2008,\npretože v období od 01.04.2008 do (prinajmenšom) 25.07.2008 žalobkyňa bola konateľka spoločnosti\nbez predchádzajúceho súhlasu žalovaného. Táto skutočnosť je sama o sebe závažným porušením\npracovnej disciplíny a Zákonník práce nevyžaduje pokračujúce porušenie pracovnej disciplíny, aby to\nbol dlhotrvajúci proces, stačí jednorazový stav. Namietal, že bolo irelevantné, či v čase vyhotovenia\nokamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 21.08.2008 a v čase jeho doručenia žalobkyni dňa\n\n04.09.2008 porušenie pracovnej disciplíny pokračovalo, trvalo alebo existovalo. Podotkol, že v čase\ndoručenia okamžitého skončenia bola žalobkyňa stále zapísaná ako konateľ a spoločník spoločnosti\nv Obchodnom registri (kde k výmazu došlo až 05.11.2008) a v čase doručenia okamžitého skončenia\nžalobkyňa skutočnosť, že bola konateľkou spoločnosti ani nenamietala, resp. neoznámila žalovanému,\nže sa funkcie konateľky vzdala na valnom zhromaždení dňa 25.07.2008 - obdobne tak túto skutočnosť\nnenamietala, resp. neoznámila žalovanému ani v jej písomnom nesúhlase so skončením pracovného\npomeru zo dňa 22.09.2008 (v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce). V súvislosti s výkonom\nfunkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú žalobkyňa preukázateľne vykonávala v\nspoločnosti ASAP 4 YOU, s .r. o.. žalovaný poukázal na ustanovenia § 13 ods.1 a § 133, § 66 ods. 6, §\n566 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Uviedol, že z uvedených\nustanovení vyplýva, že žalobkyňa ako konateľka spoločnosti bola nositeľom zodpovedajúcich povinností\na zodpovednosti v každom momente výkonu práce v pracovnom pomere pre žalovaného (hoc aj\nlen do 25.07.2008) a bolo teda nespochybniteľné, že v pracovnom čase pôsobila tiež ako konateľka\nspoločnosti ASAP 4 YOU, s .r .o., teda vykonávala prácu (funkciu konateľky spoločnosti) pre seba a\nspoločnosť. Namietal, že súd nezohľadnil svedecké výpovede pani P., pani L., pána C., ktoré preukázali,\naký negatívny dopad malo konanie žalobkyne a ďalších osôb podieľajúcich sa na založení spoločnosti\nASAP 4 YOU s. r. o. na pracovné prostredie, aké riziká z toho vyplývali pre žalovaného, ako vnímali\ntúto situáciu iní zamestnanci žalovaného a pod. Ak sa súd prvej inštancie rozhodol tieto skutočnosti\nignorovať a neprihliadol na nich, mal to náležite vysvetliť v odôvodnení. Namietal konštatovanie súdu\n(bod 102 rozsudku), že nebolo preukázané, že by žalobkyňa aktívne za spoločnosť ASAP 4 YOU, s. r. o\nkomunikovala voči tretím osobám v rámci obchodného, či iného styku. Z vykonaného dokazovania mal\nza preukázané, že žalobkyňa (rovnako ako bývalí zamestnanci pani I. a pán F.) porušila svoje povinnosti\ntým, že si založila spoločnosť ASAP 4 YOU s. r. o. a vykonávala v nej funkciu konateľky bez súhlasu\nžalovaného. Upozornil, že žalobkyňa bola kľúčovým zamestnancom oddelenia personálnej správy,\nočakávalo sa, že by mala ísť príkladom pre ostatných zamestnancov pri dodržiavaní pracovnej disciplíny,\nvedome porušila svoje povinnosti a bez akéhokoľvek súhlasu, vedome založila spoločnosť ASAP 4 YOU\ns. r .o. a stala sa jej konateľkou a túto funkciu preukázateľne vykonávala počas trvania jej pracovného\npomeru u žalovaného. Žalobkyňa vedela, že takéto porušenie zakladá dôvod na okamžité skončenie\npracovného pomeru, že konanie žalobkyne, pani I., pána F. a pani B. negatívne vplývalo na pracovné\nprostredie oddelenia kde žalobkyňa pracovala. V odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku bod 79, ktoré podľa žalovaného vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či konajúci súd skutočne\naplikoval na posudzovanú vec právnu normu v znení platnom a účinnom v čase okamžitého skončenia\npracovného pomeru. Odkaz konajúceho súdu na judikatúru (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.z n. IV.\nÚS 367/03 zo dňa 21.4.2004) ohľadom zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny možno aplikovať\nlen v prípade skončení pracovného pomeru uskutočnených do 30.04.2004. Do tohto času v zmysle\nustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer\nlen výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.\nV nadväznosti na uvedené poukázal na novelu Zákonníka práce (účinná od 01.05.2004), vykonaná\nzákonom č. 210/2003 Z. z v súlade s ktorou sa na okamžité skončenie pracovného pomeru nevyžaduje\nporušenie pracovnej disciplíny „zvlášť hrubým spôsobom“ ale „závažné“. Dodal, že v konaní bolo\npreukázané, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a z hľadiska intenzity išlo o závažné porušenie\npracovnej disciplíny. Vysvetlil, že ak by v prípade žalobkyne išlo len o menej závažné porušenie\npracovnej disciplíny, tak ako k tomu dospel súd prvej inštancie, jedinou možnosťou riešenia situácie\nzo strany žalovaného by bolo písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Takúto sankciu\nžalovaný považoval za nedostatočnú s ohľadom na skutočnosti analyzované vyššie. Znova poukázal\nna právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 5Co425/2011 a 8Co/119/2023,\nktoré prejednávali čo do spôsobu (druhu) porušenia pracovnej disciplíny skutkovo identickú vec, a\nto neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru pána F. a pani I. spoločníkov a konateľov\nspoločnosti ASAP 4 YOU s.r.o., bývalého zamestnanca žalovaného v rovnakej pozícii ako žalobkyňa, s\nktorým žalovaný okamžite skončil pracovný pomer na tom istom skutkovom a právnom základe ako so\nžalobkyňou. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, a\nto tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 20.02.2025, v ktorom poukázala\nna to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené 04.09.2008 bolo podpísané\npredsedníčkou predstavenstva a riaditeľom divízie ľudských zdrojov. Z uvedeného vyplývalo, že ide o\nneplatný právny úkon v zmysle § 1 ods. 4 ZP a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Argumentáciu\nžalovaného v tejto veci považovala za bezpredmetnú a nemajúcu oporu v platnej právnej úprave\n\na zopakovala svoju argumentáciu uvádzanú v konaní. Mala za to, že Pracovný poriadok a ďalšie\nvnútropodnikové predpisy, ktoré boli platné v čase rozviazania pracovného pomeru sú v mnohých\nsvojich ustanoveniach čiastočne neplatné pre rozpor so Zákonníkom práce. S týmito predpismi nebola\nnikdy oboznámená. Pri rozviazaní pracovného pomeru okamžitým skončením súd nie je viazaný\nvnútorným predpisom zamestnávateľa ohľadne toho, aké konanie zamestnanca bolo dôvodom pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru. Pri posúdení intenzity porušenia pracovnej disciplíny má\nsúd vždy prihliadať na osobu zamestnanca na jeho doposiaľ dosahované pracovné výsledky a na to,\nči zamestnávateľovi bola konaním zamestnanca spôsobená škoda a v akom rozsahu. V súvislosti s\nvýkonom práv a povinností v spoločnosti s ručením obmedzeným upozornila na judikatúru NS ČR sp.zn.\n2Cdo 1652/1997 (SJ12/1998). Kapitálová účasť v obchodnej spoločnosti nikdy nezakladá zárobkovú\nčinnosť, a to ani v prípade zhody s predmetom činnosti zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že takéto\nkonanie nemohlo byť porušením pracovnej disciplíny. Uviedla, že výkon funkcie konateľky v obchodnej\nspoločnosti by mal konkurenčný charakter v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ak by existovala\nzhoda v predmete činnosti zamestnávateľa žalobkyne. Tvrdila, že predmet činnosti spoločnosti ASAP 4\nYOU, s.r.o. a obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri nie je zhodný.\nVyplývalo to jednoznačne z porovnania predmetu činnosti, ktorý bol zapísaný v Obchodnom registri v\nčase okamžitého skončenia pracovného pomeru a vyplývalo to aj z Pracovného poriadku žalovaného\nkde v čl. 7.3 je výslovne uvedené: „Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v\npracovnom pomere so SLSP vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti\nzamestnávateľa uvedenom v Obchodnom registri, len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.“\nUviedla, že je nesporné, že obsahom okamžitého zrušenia pracovného pomeru je skutok, v zmysle\nktorého sa žalobkyňa stala konateľkou a spoločníčkou spoločnosti ASAP 4 YOU, s. r. o. keďže nemala\nsúhlas žalovaného na založenie predmetnej spoločnosti, ani na výkon činnosti konateľky. Opätovne\nvšak zdôraznila, že právnou kvalifikáciou, tak ako ju uvádzal žalovaný v okamžitom zrušení pracovného\npomeru, súd nie je viazaný (ČR 4/2002, ZSP č. 1/2001 str. 151). Dodala, že výklad žalovaného nemá\nžiadnu oporu v platnej právnej úprave ani v známej judikatúre najvyšších súdnych autorít. Vo vyjadrení\nďalej poukázala na skutočnosť, že výkon činnosti spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je sám o sebe\nzárobkovou činnosťou. Vyplýva to z ustálenej súdnej praxe a z existujúcej judikatúry. Výkon funkcie\nkonateľa v obchodnej spoločnosti je v rozpore s ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce len v tom prípade,\nak je predmet činnosti zamestnávateľa zapísaný v Obchodnom registri (ak ide o obchodnú spoločnosť)\na predmet činnosti obchodnej spoločnosti, v ktorej je zamestnanec konateľom zhodný. Podotkla, že v\nroku 2008 bol v texte zákona v § 83 ods. 1 Zákonníka práce pojem „zhodný“. Tento text bol až následne\nnahradený pojmom „konkurenčný charakter“. Zhodnosť sa v zásade musí týkať predmetu činnosti\nzapísaného v Obchodnom registri zamestnávateľa (ak ide o obchodnú spoločnosť) a predmetu činnosti\nobchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri, kde je konateľom zamestnanec. V zásade\nnikdy nemožno z pohľadu § 83 Zákonníka práce posudzovať zhodnosť predmetu činnosti obchodnej\nspoločnosti, v ktorej je zamestnanec konateľom s predmetom pracovnej činnosti zamestnanca. Takýto\ntzv. širší výklad súdu prvej inštancie nemá oporu v texte platnej právnej úpravy a ani v žiadnej judikatúre\na dokonca ani v žiadnej odbornej literatúre. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie ÚS SR III.\nÚS 72/2010. Z publikovaného rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo 289/2013 jednoznačne vyplýva, čo sa\nrozumie pod predmetom činnosti obchodnej spoločnosti. Ide o predmet činnosti, ktorý je zapísaný v\nObchodnom registri, ak ide o obchodnú spoločnosť. V zmysle publikovanej judikatúry musí ísť o zhodu\nv predmete podnikania s predmetom podnikania zamestnávateľa žalobkyne. Z existujúcej judikatúry\nďalej vyplýva, že nie je rozhodujúce či táto spoločnosť, t.j. spoločnosť žalobkyne, túto činnosť dočasne\nalebo trvale nevyvíja ( judikatúra ČR 21Cdo 1866/98 (J 131/1999), rozhodnutia 2Cdon 168/97 (SJ\n22/1999). Ďalej namietala vyjadrenie žalovaného, že bola riadne oboznámená s Pracovným poriadkom\na Globálnym kódexom. Zdôraznila, že táto skutočnosť vykonaným dokazovaním preukázaná nebola,\npráve naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že nebola oboznámená s uvedenými\ninternými predpismi. V nadväznosti na uvedené poukázala na ust. § 47 ods. 2, § 81 písm. c), § 84 ods. 2, 3\na 4 Zákonníka práce z ktorých vyplýva povinnosť zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s Pracovným\nporiadkom, Kolektívnou zmluvou, s predpismi BOZP a s ďalšími právnymi predpismi vzťahujúcich sa na\njeho prácu. Zdôraznila, že ide o povinnosť uloženú priamo zákonom pričom zamestnanec je povinný\ndodržiavať právne predpisy len, ak bol s nimi riadne oboznámený. Pracovný poriadok v zmysle § 84\nZákonníka práce je záväzný pre zamestnancov, len v tom prípade, ak bol zverejnený, zamestnanci s ním\nboli oboznámení a je prístupný. Nespochybňovala, že Pracovný poriadok bol zverejnený, sprístupnený\na to tým spôsobom, že sa nachádzal na internej elektronickej sieti žalovaného. Namietala len, že nebola\nnikdy oboznámená s Pracovnými poriadkami zo dňa 16.02.2004 a zo dňa 01.04.2008. V súvislosti\ns pojmom „riadne oboznámený“ upozornila na § 81 písm. c) Zákonníka práce. V tomto prípade išlo\n\no hmotnoprávnu podmienku záväznosti takéhoto predpisu pre zamestnanca. Uvedené vyplýva aj z\nPracovného poriadku účinného od 01.04.2008. Uviedla, že v Nástupnom liste bolo výslovne uvedené, že\nsa oboznámila po nástupe do zamestnania k žalovanému s konkrétnymi vnútropodnikovými predpismi.\nPodľa jej názoru ak došlo k zmenám týchto predpisov, bolo potrebné, aby bola opäť oboznámená so\nzmenou týchto predpisov pričom nestačilo ak boli sprístupnené na vnútornom internetovom okruhu.\nNeznamená to, že tým si zamestnávateľ splnil svoju oboznamovaciu povinnosť. Z čl. 39.1 a čl.\n4.7 Pracovného poriadku platného a účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru\njednoznačne vyplývalo, že bolo povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť zamestnancov s Pracovným\nporiadkom a to preukázateľným spôsobom. Preukázateľný spôsob, ako vyplývalo z Nástupného listu\nbol taký spôsob, že dňa 01.07.2002 bola žalobkyňa oboznámená s citovanými vnútropodnikovými\npredpismi. Medzi vnútropodnikovými predpismi, s ktorými bola žalobkyňa oboznámená, nikdy nebol\nGlobálny kódex. Ak žalovaný poukazoval na Pracovnú zmluvu zo dňa 17.06.2002, tak z nej vyplývali\ns poukazom na čl. XVI. bod 11. tieto skutočnosti: „Zamestnanec potvrdí svojim podpisom na internom\ntlačive, že bol v deň nástupu do práce oboznámený s nasledovnými pracovnými predpismi: s Pracovným\nporiadkom, s Kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcu sa na prácu ním vykonávanú, s\nprávnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci, ktoré musí\npri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami Zákonníka práce upravujúcimi zákaz diskriminácie.\nZamestnanec bol zároveň oboznámený s Globálnym kódexom na dodržiavanie právnych a etických\nnoriem Compliance SLSP, a.s..“. Argumentovala, že pracovný poriadok platný v čase okamžitého\nskončenia pracovného pomeru bol účinný od 01.04.2008. Nikdy s ním oboznámená nebola, ale podľa\nprávneho názoru súdu tým, že podpísala Pracovnú zmluvu potvrdila, že bola oboznámená s Pracovným\nporiadkom aj s Globálnym kódexom. Odo dňa jej prijatia do zamestnania boli prijaté dva Pracovné\nporiadky (Pracovný poriadok vydaný dňa 06.02.2004 a Pracovný poriadok vydaný dňa 01.04.2008).\nSúd sa vôbec nezaoberal tým, že v čase kedy mala žalobkyňa porušiť pracovnú disciplínu, platil\nPracovný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2008. Pokiaľ išlo o Globálny kódex Compliance\nSlovenskej sporiteľne, a.s., namietala, že s týmto nebola oboznámená vôbec ani v zmysle Nástupného\nlistu, pričom Globálny kódex, ktorý je citovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru, nadobudol\núčinnosť 01.04.2008. Upozornila, že medzitým existoval ďalší Globálny kódex, ktorý nadobudol účinnosť\n01.12.2004. Ani s jedným z nich nebola oboznámená, a to nie len z dôvodu, že začali platiť až v\nroku 2004 a v roku 2008, ale i z toho dôvodu, že v roku 2002 so žiadnym Globálnym kódexom\noboznámená nebola. Argumentácia žalovaného, že ak bola účastníčkou testu na Globálny kódex dňa\n14.11.2006, tak bola oboznámená s Globálnym kódexom platným od 01.04.2008 bola podľa žalobkyne\nabsurdná, keďže v čase elektronického školenia, ako žalovaný nazýval test, platil iný Globálny kódex,\nktorý nadobudol účinnosť dňa 01.12.2004. Je v príkrom rozpore so Zákonníkom práce a s citovanými\nzásadami obsiahnutými v § 81 ods. 1 písm. c) ZP, § 47 ods. 2 Zákonníka práce a § 84 ods. 4 Zákonníka\npráce, že zamestnávateľ v čl. 7.1 písm. c) Pracovného poriadku uložil povinnosť zamestnancovi\n„oboznámiť sa s pracovnými poriadkom, právnymi predpismi a internými smernicami zamestnávateľa\nsúvisiacimi s výkonom jeho práce a dodržiavať ich.“ Podľa žalobkyne ide o neplatné ustanovenie\nPracovného poriadku a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Oboznamovacia povinnosť je zo\nzákona daná zamestnávateľovi, nie zamestnancovi. V tejto súvislosti opätovne poukázala na v čl. 7.3\npísm. a) Pracovného poriadku žalovaného kde si sám žalovaný vymedzil tú skutočnosť, že pokiaľ\nide o zhodu pri posudzovaní zárobkovej činnosti, vychádza sa z predmetu činnosti zamestnávateľa\nuvedenom v obchodnom registri. Poukázala na rozhodnutie R17/1997 v zmysle, ktorého pri zisťovaní\nporušenia pracovnej disciplíny nie je možné opomenúť i vyjadrenie zamestnanca k skutku, ktorý sa mu\nkladie za vinu. V článku 7.3 písm. b) zamestnanec nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť, pri ktorej\nby mohol zneužiť informácie, o ktorých sa dozvedel pri výkone pracovnej činnosti. Toto ustanovenie\nPracovného poriadku žalobkyňa považovala za neplatné keďže je v rozpore so znením Zákonníka práce\na poukázala na § 81 písm. f) Zákonníka práce. Konštatovala, že v okamžitom skončení pracovného\npomeru chýbala akákoľvek špecifikácia konania, ktoré by mohlo ohroziť záujmy zamestnávateľa a\nakákoľvek vecná, miestna a časová súvislosť. Samotný výkon zárobkovej činnosti v sebe v zásade\nnekonzumuje i možnosť ohroziť záujmy zamestnávateľa. Musí ísť o konkrétne konanie, ktoré nemá s\ninou zárobkovou činnosťou ako takou nič spoločné. Za neodôvodnenú považovala tú časť okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, v ktorej sa cituje, že jej konaním došlo k porušeniu povinnosti v rámci\npracovnej disciplíny podľa čl. 8.6 písm. b) Pracovného poriadku žalovaného. V bode 8.6 Pracovného\nporiadku žalovaného ide o výpočet konaní, ktoré považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny, pre ktoré je možné dať zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončiť pracovný pomer.\nTeda ide o demonštratívny výpočet konania zamestnanca, ktoré zamestnávateľ považuje za závažné\nporušenie pracovnej disciplíny. Zdôraznila, že súd nie je viazaný tým, aké konanie zamestnávateľ\n\npovažuje za porušenie pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Vyplýva to z rozhodnutia\nR 21/2001. Vo vzťahu k rozhodnutiu NBS č. UBD 232/2005 uviedla, že rozhodnutie NBS č. UBD\n232/2005 nie je v zásade žiadnym povolením na výkon akejkoľvek zárobkovej činnosti. Samotný zákon\no NBS hovorí o súhlase a nie o povolení. Teda, aby žalovaný bol oprávnený na výkon činností, ktoré\nsú uvedené v súhlase NBS Rozhodnutie NBS č. UBD 232/2005 nie je rozhodnutím na povolenie\nvýkonu činností uvedených v tomto rozhodnutí, ale ide len o súhlas, na základe ktorého nie je možné\nvykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Tvrdenie, že s rozhodnutím NBS č. UBD 232/2005, s ktorým\nnebola nikdy oboznámená, zakladá predmet činnosti žalovaného je absurdné a nemá žiadnu oporu v\nplatnej právnej úprave a ani v existujúcej judikatúre. Upozornila, že v predmete činnosti žalovaného\nje len odkaz na § 2 ods. 10 Zákona o bankách bez uvedenia akýchkoľvek podnikateľských činností.\nV tejto súvislosti poukázala na právne normy, ktoré je potrebné aplikovať na rozhodnutie NBS a na\nsamotné rozhodnutie NBS zo dňa 10.03.2005 (§ 2 ods. 1 a ods. 2, 4, 9, 10, § 27 ods. 3, § 163, § 173\nods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, Stanovy žalovaného čl.3 ods. 4, Rozhodnutie NBS č. UBD\n-232/2005 zo dňa 10.03.2005, čl. 7.3 Pracovného poriadku, l. 2 ods. 2 Ústavy SR). Bolo nesporné,\nže jej priama nadriadená (pani B.), sa dozvedela o založení obchodnej spoločnosti v apríli-máji 2008,\nčo aj sama potvrdila vo výpovedi pričom so vznikom, založením a činnosťou spoločnosti nemala nič\nspoločné. Keďže ich nadriadená im potvrdila, že tento predmet nie je zhodný, tak zamestnávateľa o\nsúhlas k založeniu obchodnej spoločnosti nežiadali, inak by tak urobili. O založení firmy však riadne\ninformovali svoju nadriadenú. Teda ak platí, že žalovaný sa o skutku, ktorý je dôvodom okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, dozvedel v deň, kedy sa o tomto skutku dozvedel priamy nadriadený\nzamestnanca (pani p. B.), od tohto dňa je potrebné počítať aj subjektívnu lehotu pre žalovaného na\nmožnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom. Toto podľa žalobkyne neplatí,\niba v tom prípade, ak je preukázané, že zamestnanec týmto spôsobom porušoval pracovnú disciplínu\nspolu so svojím nadriadeným. V tomto smere žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, ich pravosť však\nbola popretá a preto žalobkyňa zdôraznila, že je dôvodné domnievať sa, že boli získané v rozpore\nzo zákonom. Ide o nezákonne získaný dôkaz, keďže svedkyňa p. B. nebola nikdy oboznámená s\nmonitorovaním jej počítača. Poukázala na § 232 Zákonníka práce v znení platnom v roku 2008, ktorý\npopisoval pluralitu odborových organizácii ale i pluralitu príslušných odborových orgánov. Uviedla, že u\nžalovaného v rozhodnom čase pôsobilo 38 odborových orgánov jednej odborovej organizácie. Bolo teda\nlogické, že uzatvorili Dohodu v zmysle § 232 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a to v tom zmysle, že jeden\nodborový orgán a to Podnikový výbor, bude zastupovať všetky odborové orgány. Nespochybňovala, že\ntakáto Dohoda uzatvorená bola, namietala, že text tejto Dohody v žiadnom prípade nemôže zodpovedať\ntextu, ktorý predložil žalovaný. V tomto smere žalobkyňa poukázala i na judikatúru NS ČR a to R 26/1995\na 6Cdo 45/1944. Uviedla, že napriek tomu, že túto judikatúru už uvádzala v konaní pred súdom prvého\nstupňa, tak ani odvolací súd na uvedené právne názory súdnych autorít doposiaľ nereagoval. V súvislosti\nso stanoviskom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí uviedla nález ÚS SR sp.zn.: II. ÚS 64/2012.\nV súvislosti s intenzitou porušenia pracovnej disciplíny poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo\n26/2009 a 5 Cdo 74/2008. Podľa jej názoru v danom prípade nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny a\nnebol teda dôvod zo strany žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer. V závere navrhla, aby\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.03.2025. Uviedol, že po oboznámení\nsa s vyjadrením žalobkyne nepovažoval za potrebné osobitne podávať odvolaciu repliku a dodal, že\nvyjadrenie žalobkyne nijak nereaguje na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní. Mal\nza to, že argumenty žalobkyne podľa časti II. vyjadrenia žalobkyne nijak skutkovo ani právne nesúvisia\ns dôvodmi odvolania a v tomto ohľade sa žalovaný v plnom rozsahu pridŕža svojich podaní a prednesov\nako aj záverov Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu či už v tomto konaní alebo v konaniach\nžalobcov F. a I..\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), kedy vychádzajúc z obsahu podaného odvolania dovodil, že predmetom odvolacieho\nprieskumu je výrok II., výrok III., výrok IV. a závislé výroky VI. a VII., výrok I. a výrok V. ako odvolaním\nnenapadnuté nadobudli právoplatnosť. O podanom odvolaní odvolací súd rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný\nzáujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n\n7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 CSP).\n8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\na) určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovaným listom\nzo dňa 21.08.2008, doručené žalobkyni dňa 04.09.2008, b) určenia, že je pracovný pomer trvá , c)\nnáhrady mzdy za prvých 12 mesiacov spolu vo výške 16.986 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %\nročne z tejto sumy odo dňa 22.09.2008 až do zaplatenia a d) náhrady trov konania. Okamžité skončenie\npracovného pomeru bolo žalovaným dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkovo\nbolo vymedzené tak, že žalobkyňa si bez súhlasu žalovaného si založila spoločnosť a od 01.04.2008\nbola spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti, pričom popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje\ns popisom činnosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne. Týmto žalobkyňa\nporušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce, ďalej\nustanovenie čl. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku účinného od 01.04.2008, a ustanovenie čl. 3. 12\nGlobálneho kódexu Compliance žalovaného (ďalej aj „Globálny kódex Compliance“ alebo „Kódex“).\n9. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nvýnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.\n10. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj\nzamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je\nneplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.\n11. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) odvolací\nsúd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP.\n12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.\nRozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by\nopomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že\nby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n13. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri\nktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd\nprvej inštancie vo vzťahu k nároku, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a\naplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.\n\n14. V podanom odvolaní odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa neplatnosti právneho\núkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce.\n14.1. Podľa § 9 ods. 1 prvá a druhá veta Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne\núkony za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, štatutárny orgán, zamestnávateľ, ktorým je fyzická\nosoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.\n14.2. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich\nzamestnancov, aby robili určité úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene, V písomnom poverení\nmusí byť uvedený rozsah oprávnenie povereného zamestnanca.\n14.3. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/139/2022 zo dňa 29.11.2023 vyslovil : „Podľa § 9\nods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je\nprávnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (okrem toho aj vedúci zamestnanci\nalebo poverení zamestnanci)..... Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov\npritom podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľa zaväzujú v zásade bez ohľadu na to, či pri\nnich bol alebo nebol dodržaný postup stanovený internými predpismi. Takéto úkony by zamestnávateľa\nnezaväzovali jedine v prípade, ak by zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že štatutárny orgán alebo\nčlen štatutárneho orgánu prekročil svoje oprávnenie (§ 10 ods. 2 Zákonníka práce)“.\n14.4. Osobitnou kategóriou zamestnancov, ktorí môžu v mene zamestnávateľa robiť právne úkony, sú\nokrem vedúcich zamestnancov aj ďalší zamestnanci (aj radoví zamestnanci), ktorí sú zamestnávateľom\npísomne poverení. Títo zamestnanci nemusia mať status vedúceho zamestnanca. V aplikačnej praxi\nčasto ide o radových zamestnancov. Oprávnenie v mene zamestnávateľa robiť právne úkony za\nzamestnávateľa nie je na rozdiel od pozície štatutárnych orgánov komplexné, skôr jednorazové,\nnapríklad obmedzené len na jeden právny úkon.\n14.5. Pri posudzovaní otázky, či právny úkon (okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou)\nurobil za žalovaného ako zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen\nštatutárneho orgánu (okrem toho aj vedúci zamestnanci alebo poverení zamestnanci), bolo zásadným\nzistenie, že tento právny úkon za žalovaného bol podpísaný I.. H. M., predsedníčkou predstavenstva\na A. I. C., riaditeľom divízie ľudských zdrojov. Ust. bodu 2.2 Pracovného poriadku uvádza: „Právne\núkony v pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa robia v mene zamestnávateľa vždy spoločne\ndvaja členovia predstavenstva alebo spoločne dvaja písomne poverení zamestnanci (z toho jeden\nz divízie ľudských zdrojov). Preto, ak žalobkyňa namietala porušenie postupu stanoveného v bode\n2.2. Pracovného poriadku, de facto namietala, že právny úkon v mene zamestnávateľa nevykonali\nurčené osoby. Bolo tak na žalovanom, aby na námietku žalobkyne adekvátne reagoval a hodnoverne\npreukázal, že právny úkon je urobený v súlade s ust. Zákonníka práce a v súlade s bodom 2.2\nPracovného poriadku. Pokiaľ sa odvolateľ v podanom odvolaní bránil argumentáciou, že súd mal mať zo\nsvojej činnosti za dané a preukázané, že I.. M. -Straka bola zamestnankyňou žalovaného, je potrebné\nzdôrazniť, že ak by takáto okolnosť bola súdu z jeho činnosti známa, bol by účastníkom uviedol, že\ntúto skutočnosť považujem za preukázanú bez toho, aby o nej vykonával dokazovanie. Vo vzťahu k\ntvrdeniu odvolateľa, že existencia písomného poverenia udeleného A. I. C. bola preukázaná pripojeným\nspisom z konania F. (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 14C/160/2008), odvolací\nsúd uvádzal, že čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazov, z každého návrhu by malo byť zrejmé,\naká konkrétna skutočnosť sa má navrhovaným dôkazom preukázať a ak sa jedná o listinný dôkaz,\npovinnosť predložiť ho súdu spočíva najmä na tej strane sporu, ktorá sa jeho vykonania dovoláva.\nIngerencia súdu pri zabezpečovaní dôkazov prichádza v zásade do úvahy až vtedy, ak príslušná strana\ntento dôkaz nevie zabezpečiť bez vlastnej viny. To isté je potrebné vztiahnuť aj na dôkazy -pripojenie\nsúdnych spisov. Takýto dôkaz je vo svojej podstate listinným dôkazom. Pripojenie spisu v konaní pred\nsúdom prvej inštancie navrhla žalobkyňa ( pojednávanie dňa 25.04.2019), súd prvej inštancie spis\npripojil, a dňa 28.02.2024 do neho žalovaný aj nahliadal. Pokiaľ mal odvolateľ za to, že je potrebné na\nunesenie dôkazného bremena vykonať listinné dôkazy nachádzajúce sa v pripojenom spise, mal takýto\nnávrh podať, resp. mal sám zabezpečiť kópie potrebných listín zo súdneho spisu sám a predložiť ich\nkonajúcemu súdu, obzvlášť, ak bol aj účastníkom konania, z ktorého navrhuje spis pripojiť. Ak takýmto\nspôsobom odvolateľ nepostupoval, muselo mu byť zrejmé, že neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno.\nI za predpokladu, že rovnaká otázka bola predmetom posúdenia aj v konaní sp.zn. 14C/160/2008, s\nohľadom na špecifiká prejednávanej veci, by uvedená skutočnosť nezbavovala odvolateľa preukázať\n\nním tvrdené skutočnosti ( existenciu písomného poverenia A. I. C. na konanie v mene žalovaného vo\nvzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou).\n14.6. Nedostatok podpisu zamestnávateľa na listine obsahujúcej okamžité zrušenie pracovného pomeru\nspôsobuje neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru pre nedostatok písomnej formy ( soudní\nrozhledy č. 2/1997 (Krajský súd v Hradci Králové, sp. zn. 16 Co 1016/1994).\n15. K námietke odvolateľa, že žalobkyňa mala vedomosť o obsahu interných predpisov.\n15.1. Zákonník práce zakotvuje normatívny charakter pracovného poriadku, ktorý je záväzný nielen pre\nzamestnávateľa, ale aj pre všetkých zamestnancov. Podmienkou tejto záväznosti je však oboznámenie\nzamestnancov s jeho obsahom zo strany zamestnávateľa. Povinná publicita pracovného poriadku, ktorá\nsa uskutoční jeho zverejnením, má dôležitý právny význam. Pracovný poriadok nemôže byť právne\núčinný skôr, ako ho zamestnávateľ zverejní. V pracovnom poriadku stanovený termín jeho účinnosti\nnesmie predchádzať termínu jeho zverejnenia.\n15.2. Pracovný poriadok je záväzný za predpokladu, že bol zverejnený, zamestnanci boli s ním\noboznámení a je prístupný. Spôsob oboznámenia zamestnancov s pracovným poriadkom zo strany\nzamestnávateľa Zákonník práce bližšie nekonkretizuje. Obdobne neustanovuje ani spôsob jeho\nzverejnenia.\n15.3. Vo vzťahu k preukázaniu oboznámenia žalobkyne s Globálnym kódex Compliance Slovenskej\nsporiteľne, a.s. sa odvolateľ zameral na znenie čl. XVI. bod 11 pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.2002,\npodľa ktorého : „Zamestnanec bol zároveň oboznámený s Globálnym kódexom dodržiavania právny\na etických noriem Compliance v SLSP, a.s..“. Odvolací súd má za to, že skúmanie splnenia uvedenej\npovinnosti je potrebné posudzovať v kontexte so znením celého bodu 11 čl. XVI. pracovnej zmluvy :\n„Zamestnanec potvrdí svojím podpisom na internom tlačive, že bol v deň nástupu do práce oboznámený\ns nasledovnými predpismi : s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi\nvzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri práci dodržiavať a s ustanoveniami Zákonníka\npráce upravujúcimi zákaz diskriminácie. Zamestnanec bol zároveň oboznámený s Globálnym kódexom\ndodržiavania právny a etických noriem Compliance v SLSP, a.s..“. Tak ako sa v prípade oboznámenia\nzamestnanca s pracovným poriadkom vyžadovalo podpísania interného tlačiva, analogicky bolo\npotrebné potvrdiť na internom tlačive aj oboznámenie s Globálnym kódexom. Z obsahu Nástupného\nlistu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa bola priamym nadriadeným dňa 17.06.2002 oboznámená\nso základným vnútropodnikovými predpismi, a to Organizačným poriadkom, Pracovným poriadkom,\nKolektívnou zmluvou a odmeňovaním zamestnancov Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „SLSP,\na.s.“), nie však i s Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v\nSLSP, a.s., preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné\nbremeno. Bez vplyvu na zhorauvedené je tvrdenie odvolateľa, že žalobkyňa bola riadne oboznámená\na preškolená Globálnym kódexom dodržiavania právnych a etických noriem Compliance v L., N.\núčinným od 01.12.2004 do 28.02.2009, a to prostredníctvom elektronického školenia E – compliance,\nnakoľko samotné sprístupnenie interného predpisu – Globálneho kódexu na vnútornej internetovej sieti\nžalovaného nemá účinky oboznámenia.\n15.4. Vo vzťahu k otázke, či bola žalobkyňa riadne oboznámená a preškolená s Pracovným poriadkom\núčinným od 01.04.2008 ( t.z. s Pracovným poriadkom na ktorý odkazuje zamestnávateľ v okamžitom\nskončení pracovného pomeru) žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval dôkazy\na vo vzťahu k preukázaniu splnenia uvedenej povinnosti odvolateľ ani v tejto súvislosti osobitne\nneargumentoval ani v podanom odvolaní, čo navodzuje záver o nespornosti tvrdenia žalobkyne, že\nju žalovaný riadne neoboznámil s Pracovným poriadkom účinným od 01.04.2008, t.z. nepostupoval v\nsúlade s ust. § 47 ods. 2 Zákonníka práce.\n15.5. Ďalej odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola oboznámená s\nrozhodnutím NBS č. UBD č. 232/2005. Súd prvej inštancie pri posudzovaní uvedenej otázky vychádzal\nz vykonaného dokazovania, z ktorého bez pochybností nevyplynulo, že žalobkyňa bola oboznámená\ns predmetným rozhodnutím NBS. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že oboznámenie sa žalobkyne s rozhodnutím\nNBS vo svojej výpovedi potvrdil svedkovia ( A. C. a A. L.), tieto tvrdenia z obsahu spisu nevyplývajú.\n\nSvedok A. C. na pojednávaní dňa 27.09.2011 len konštatoval, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že\nžalovaný pre dcérsku spoločnosť alebo iné dcérske spoločnosti vykonával personálne poradenstvo,\npersonálnu prácu, neuviedol však, že žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutím NBS ( ani kedy), keď\ni na priamu otázku, či vie uviesť kedy, kde a ako bola žalobkyňa oboznámená s rozhodnutím NBS SR\no udelení súhlasu žalovanému s výkonom nebankových činností, uviedol : „ pokiaľ si dobre pamätám,\nnavrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru skôr ako on a bolo jej povinnosťou oboznámiť sa s\npracovným poriadkom a Compliance kódom odporcu. Okrem toho počas pracovného pomeru bola\npreškolená smernicami Compliance“. Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že oboznámenie sa žalobkyne s rozhodnutí\nNBS č. UBD č. 232/2005 bolo ďalej preukázané výsluchom svedkyne A. L. L., takéto závery z výsluchu\nsvedkyne jednoznačne nevyplynuli. Možno však súhlasiť s tvrdením žalovaného, že vo všeobecnosti\nje potrebné zhodnosť inej (konkurenčnej) zárobkovej činnosti zamestnanca s predmetom činnosti\nzamestnávateľa podľa § 83 ods. 1 ZP posudzovať nielen podľa predmetu činnosti zamestnávateľa\nzapísaného v obchodnom registri, ale napr. aj zo zriaďovacej listiny, štatútu, živnostenského registra,\nkompetenčných zákonov, teda potenciálne aj z rozhodnutia NBS o súhlase s vykonávaním iných než\nbankových činností ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/241/2021).\n15.6. Vo vzťahu k zhorauvedenému je však potrebné zdôrazniť i tú skutočnosť, že žalobkyňa už v konaní\npred súdmi prvej inštancie poukazovala na to, že v článku 7 bode 7.3 písm. a) pracovného poriadku\nje výslovný odkaz na „predmet činnosti zamestnávateľa uvedený v obchodnom registri“ („Zamestnanec\nmôže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere so SLSP vykonávať inú zárobkovú\nčinnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa uvedeným v obchodnom registri, len s\njej predchádzajúcim písomným súhlasom“). Toto ustanovenie pracovného poriadku je možné výkladom\na contrario interpretovať tak, že pokiaľ nejde o zhodu s predmetom činnosti zamestnávateľa uvedeným\nv obchodnom registri, nevyžaduje sa predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. Ak ustanovenie\niného článku toho istého pracovného poriadku (čl. 8 bod 8.6 písm. b/), na ktorý žalovaný v okamžitom\nskončení pracovného pomeru so žalobkyňou poukazoval, definuje ako závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny „vykonávanie inej zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa bez\npredchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa“ – t.z. tam bez odkazu na obchodný register,\nje potrebné tento rozpor riešiť výkladom v prospech zamestnanca ( rozhodnutie NS SR sp.zn.\n1Cdo/241/2021)\n16. K námietke odvolateľa ohľadne okolností zakladajúcich intenzitu závažného porušenia pracovnej\ndisciplíny, je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný okamžitého skončenie pracovného pomeru so\nžalobkyňou odôvodnil tým, že :\na) odo dňa 01.04.2008 bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o., so sídlom\nNevädzová 2/a, 821 01 Bratislava, IČO : 44 069 260,\nb) popis činnosti spoločnosti sa takmer zhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah\npopisu práce pracovného miesta žalobkyne,\nc) činnosť pre spoločnosť žalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy pridelené jej\nžalovaným podľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné nástroje (PC,\nSW, papier, telefóny atď.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie čl. 8. 6. písm. b)\nPracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného poriadku.\n16.1. Vychádzajúc z toho, že prvoinštančný súd konštatoval neurčitosť a nezrozumiteľnosť skutkového\nvymedzenia v poradí tretieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou\n( „činnosť pre spoločnosť žalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy pridelené jej\nžalovaným podľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné nástroje (PC,\nSW, papier, telefóny atď.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie čl. 8. 6. písm. b)\nPracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného poriadku“), závery ktoré odvolateľ v\npodanom odvolaní osobitne nespochybňoval a so závermi ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, na\nposúdenie otázky intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou bolo potrebné posúdiť žalovaným\ntvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny len vo vzťahu k otázke a) že odo dňa 1.4.2008 bola\nžalobkyňa spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o., so sídlom Nevädzová 2/a, 821\n01 Bratislava, IČO: 44 069 260 a b) popis činnosti spoločnosti ASAP 4 YOU, s.r.o., sa takmer zhoduje\ns popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného miesta žalobkyne.\n16.2. Ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom v čase doručenia okamžitého skončenia\npracovného pomeru) výslovne predpokladalo súhlas zamestnávateľa len pri výkone zárobkovej činnosti\n\nzhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa, preto zamestnávateľ (žalovaný) nemohol svojimi\ninternými predpismi rozšíriť požiadavku predchádzajúceho súhlasu aj na majetkovú účasť zamestnanca\nv obchodných spoločnostiach, ak nešlo súčasne o výkon zárobkovej činnosti zamestnanca ( rozhodnutie\nNS SR sp.zn. 9CdoPr/5/2025). Majetková účasť v kapitálových spoločnostiach nie je podnikaním, ale\nformou dispozície s vlastným majetkom, preto sa na ňu nemôže vzťahovať ani zákaz konkurenčnej\nčinnosti podľa ust. Zákonníka práce (R 36/2002; porov. aj Dolobáč, M. Zákaz konkurenčnej činnosti\nv pracovnom práve. In: D. slovenskej advokácie 10/2020, s. 20). Majetková účasť žalobkyne ( v\npostavení spoločníka spoločnosti) v spoločnosti ASAP 4 YOU tak nepredstavovala konkurenčnú činnosť\nv zmysle ustanovenia § 83 Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.\napríla 1998 sp. zn. 2Cdon 1652/97; SJ 87/1998). Vzhľadom k uvedenému na účely určenia miery\na závažnosti konania žalobkyne, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nnebolo postačujúcim spoluzaloženie obchodnej spoločnosti a majetková účasť v nej, ale preukázanie\nkonkrétnej spoluúčasti žalobkyne na výkone činnosti tejto spoločnosti. Preto súd prvej inštancie správne\nkonštatoval, že výlučne výkon funkcie konateľa spoločnosti ASAP 4 YOU (nie postavenie spoločníka\nv danej spoločnosti ) mohol napĺňať pojem konkurenčného výkonu zárobkovej činnosti podľa ust. § 83\nods. 1 Zákonníka práce.\n16.3. Za zárobkovú činnosť v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 ZP (teraz § 83 ods. 1 ZP), na ktorú je\npotrebný predchádzajúci súhlas zamestnávateľa, treba považovať aj ten prípad, keď zamestnanec je\nkonateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má v predmete činnosti (podnikania) zapísanom\nv obchodnom registri zapísanú činnosť zhodnú s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa, aj keď\nspoločnosť túto činnosť dočasne alebo trvale nevyvíja (R 22/1999 (NS ČR).\n16.4. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou tým, že\nžalobkyňa bola konateľka v spoločnosti ASAP 4 YOU, odvolací súd uvádza, že Zákonník práce výslovne\nvyžaduje, že v prípade konkurenčnej činnosti ide o činnosť, ktorá má (nie môže mať) konkurenčný\ncharakter.\n16.5. Už pri zohľadnení záverov uvedených v bode 15.6, tohto rozhodnutia, by bolo možno dospieť\nk záveru, že predmetu činnosti žalovaného a predmet činnosti spoločnosti ASAP 4 YOU zapísané do\nobchodného registra, nie sú v zhode. Ak by sme aj nezohľadnili rozpornosť čl. 7 bode 7.3 písm. a) a\nčl. 8 bod 8.6 písm. b) Pracovného poriadku, pre posúdenie, či predmet činnosti spoločnosti ASAP 4\nYOU bol zhodným s predmetom činnosti žalovaného bolo zásadným prihliadnuť na špecifikum činnosti\nžalovaného ( postavenie banky). Na základe súhlasu NBS mohol žalovaný (banka) podľa § 2 ods. 10\nzákona o bankách vykonávať len také nebankové činnosti, ktoré súvisia s jeho prevádzkou. Žalovaný\nsíce na základe súhlasu NBS vykonával činnosti „vedenie účtovníctva, personálne poradenstvo“,\nčo by na základe všeobecného porovnania pojmov mohlo navodzovať zhodu s predmetom činnosti\nspoločnosti ASAP 4 YOU uvedenom v obchodnom registri „vedenie účtovníctva a personálneho\nporadenstva“, avšak len za splnenia ďalšieho predpokladu, že by spoločnosť ASAP 4 YOU bola\nv rovnakom postavení ako žalovaný. Súhlas NBS z 10. marca 2005 bol udelený žalovanému ako\nosobitnému subjektu ( banke) a týkal sa len výkonu personálnej správy pre spoločnosti patriace do\nkonsolidovaného celku Erste bank, nie výkonu personálnej správy vo všeobecnosti, pre akékoľvek\nsubjekty. Žalovaný viedol účtovníctvo a poskytoval personálne poradenstvo výlučne pre spoločnosti\npatriace do konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku v zmysle § 44 zákona o bankách ( ods. 5\npísm. b) bankovým konsolidovaným celkom je konsolidovaný celok ovládaný bankou, ktorého členmi sú\nňou ovládané osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných bankových\nslužieb, f) bankovým subkonsolidovaným celkom je subkonsolidovaný celok ovládaný bankou, ktorého\nčlenmi sú ňou ovládané osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných\nbankových služieb, pričom banka ovládajúca tento subkonsolidovaný celok je ovládaná inou osobou,\nktorú sama neovláda). Tak ako správne v podanom odvolaní uviedol i samotný žalovaný, žalobkyňa\nv zmysle pracovne náplne poskytovala konzultácie a poradenstvo výlučne spoločnostiam patriacim\ndo konsolidovaného a subkonsolidovaného celku, čo malo vplyv na posúdenie hodnotenia závažnosti\n(intenzity) porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou. Preto okolnosť, že predmet činnosti žalovaného\nsa síce v časti označenia ( použitých pojmov) prekrýval s predmetom činnosti spoločnosti ASAP 4 YOU,\nnepostačoval na prijatie záveru, že predmet činnosti spoločnosť ASAP 4 YOU sa zhodoval s predmetom\nčinnosti žalovaného.\n\n16.6. Ako dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa, že samotná skutočnosť, že v\nčase okamžitého skončenia pracovného pomeru už žalobkyňa nebola konateľkou spoločnosti ASAP 4\nYOU, nemala vplyv na posudzovanú vec, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. Vychádzajúc\nzo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti z 25.07.2008 sa žalobkyňa vzdala funkcie konateľa\ndňa 25.07.2008, v uvedený deň sa všetci spoločníci jednak vzali na vedomie vzdanie sa funkcie\nkonateľa tých istých troch osôb (teda svoje vlastné vzdanie sa funkcie) a zároveň sa všetci naraz\nvzdali funkcie konateľa, prečo súčasne nevymenovali nového konateľa. Pričom v čase okamžitého\nskončenia pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaný jednak vychádzal z verejne prístupných údajov\nv obchodnom registri, návrh na zápis právnych skutočností bol registrovému súdu predložený až\n04.11.2008 a k výmazu žalobkyne došlo až dňa 05.11.2008.\n16.7. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.11.2022, sp.zn. 9Cdo/290/2020 uviedol, že\n„Pojem pracovnej disciplíny nie je právnou úpravou definovaný. Pracovnoprávna teória chápe pod týmto\npojmom súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca\na v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom, vo všeobecnosti sú obsahovou náplňou\ntohto pojmu povinnosti zamestnanca. Základné povinnosti zamestnanca, resp. vedúcich zamestnancov\nsú príkladmi uvedené v ustanoveniach § 81 a 82 Zákonníka práce. Ak má byť porušenie pracovnej\ndisciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,\nmusí byť toto porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a\nmusí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce na účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje\nmedzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.\nHodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho\ntak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita\nporušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v rámci ktorej k porušeniu došlo, dôsledky\nporušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. /\nNajvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo 74/2008/. Je vždy úlohou súdu posúdiť, či sa zamestnanec dopustil\nzavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia\npracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi\nkonkrétnymi hľadiskami, resp. hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne\naj platnú judikatúru, ak bola prijatá. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa porušenia\npracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo\nv inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (Krajský súd v Bratislave sp. zn.\n9Co/540/2011)“.\n16.8. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.8Cdo/86/2018 zo dňa 29.11.2018 zdôraznil, že „hodnotenie\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju\novplyvňuje 1/ osoba zamestnanca, 2/ funkcia, ktorú vykonáva (resp. jeho pracovné zaradenie), 3/\njeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4/ spôsob a intenzita porušenia konkrétnych\npracovných povinností, 5/ situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6/ dôsledky pre zamestnávateľa.\nDemonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny\". K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v žalobkyňou\nuvádzaných rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 71/2003 a sp. zn. 3 Cdo 316/2009.\n16.9. Vychádzajúc zo zhorauvedeného má odvolací súd za to, že v danom prípade neboli preukázané\nokolnosti takej intenzity, ktoré by objektívne bolo možno označiť za závažné, čo by bolo dôvodom\nna tak výnimočný postup zamestnávateľa akým je okamžité skončenie pracovného pomeru so\nžalobkyňou podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Argumentácia odvolateľa, že žalobkyňa\nbola špecialistkou pre ľudské zdroje a zabezpečovala personálnu správu pre dcérske spoločnosti\nžalovaného, t.z. jej pracovná pozícia bola vysoko špecializovaná len potvrdzuje závery uvedené v\nbode 16.5., že predmet činnosti spoločnosti ASAP 4 YOU, ako subjektu nedisponujúceho bankovým\npovolením, bol diametrálne odlišným od predmetu činnosti žalovaného. Odvolací súd má za to, že z\nvykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané úmyselné konanie žalobkyne v rozpore s\noprávnenými záujmami žalovaného, na základe ktorého by využila poznatky a informácie získané pri\npráci u žalovaného v jeho neprospech v hospodárskej súťaži s iným podnikateľom ( R 32/1993), ani\nnebolo jednoznačne preukázané, že by vykonávala prácu pre seba alebo pre iné osoby v pracovnom\nčase ( R 18/1974), preto sú správne záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli naplnené\npodmienky na to, aby konanie žalobkyne bolo kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.\nTieto skutočnosti musia byť jednoznačne preukázané, pričom intenzitu porušenia pracovnej disciplíny\n\ntreba hodnotiť vždy individuálne na základe kritérií, ktoré stanovil najvyšší súd napríklad v uznesení z\n29. novembra 2018 sp. zn. 8Cdo/86/2018.\n16.10. Pokiaľ odvolateľ na podporu odvolacej argumentácie poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave vo veci F. ( sp.zn. 5Co/425/2011) a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci I. ( sp.zn.\n8Co/119/2023) odvolací súd uvádza, že navzdory legitímnej požiadavke na jednotu rozhodovania\nsúdov v identických prípadoch právny poriadok nepozná pravidlo viazanosti súdu právnym názorom\nvysloveným iným súdom (resp. senátom toho istého krajského súdu). Zjednocovanie rozchádzajúcej sa\nrozhodovacej praxe súdov bolo rekodifikáciou procesného práva zverené len dovolaciemu súdu (inštitút\nveľkého senátu). Odvolací súd si uvedomuje, že „princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia“\nznamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo\na právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej\nistoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania\nspoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je nutné uviesť, že predvídateľnosť práva\nnemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom\nprípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods.\n3 Civilného sporového poriadku), a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované,\nale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (III. ÚS 275/2018). V tejto súvislosti\nodvolací súd dáva do pozornosti, že NS SR rozhodnutím sp.z. 9CdoPr/5/2025 rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp.zn. 8Co/119/2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že v konaní\ndošlo k procesnej vade podľa ust. § 420 písm. f) CSP.\n17. Vychádzajúc zo zhorauvedeného má odvolací súd za to, že odvolacia argumentácia odvolateľa\nnebola spôsobilou spochybniť vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie. Pričom ďalšie odvolacie\nargumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez\npotreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,\naby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad\nrozhodnutia Ústavného súdu SR sp. Zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n18. Zhodnotiac zhorauvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., III.,\nIV., ako i v závislých výrokoch VI. a VII. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdil.\n19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s\nust. § 262 ods. 1, 2 CSP a ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, tak že odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa\nmá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\na iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/193/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8b43390-bb66-45e1-ab59-4ab4adcae52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:23005fd8-7870-42f7-9253-c4b955d884b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23005fd8-7870-42f7-9253-c4b955d884b2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "55b80b63-dfd7-4a5a-8601-441f12cf1892:e0ef0b58-c21e-471c-bf0f-6ff83f5c19e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5920202027.1", "spisova_znacka": "6Cdo/139/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/139/2022 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5920202027.1"}, {"guid": "d4f9a85b-3a23-48c0-b562-f430f9c410f6:f3dc669b-f81b-4876-86b1-7acb1f5fad17", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5918201021.1", "spisova_znacka": "9Cdo/290/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/290/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5918201021.1"}, {"guid": "e6e1c801-4f1b-4ce7-8f2e-bda803ba74c2:ed3b1ee2-df0a-4856-aa96-333ed8aa77dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4616206697.1", "spisova_znacka": "8Cdo/86/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/86/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4616206697.1"}, {"guid": "0cb20a8d-5318-4025-a1a9-73785a546842:081aebaf-36d3-48b8-9aae-bcc6c5c8e156", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5722200145.4", "spisova_znacka": "8Co/119/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/119/2023 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5722200145.4"}, {"guid": "883cdcc6-771b-4b85-8f30-1ecb94069b16:cdb3ad01-96f3-4af2-a530-7d8daf73a643", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1110234222.1", "spisova_znacka": "9Co/540/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/540/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1110234222.1"}], "citovane_v": []}