Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/105/2024 z 12. 2. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 2Co/105/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4
Krajský súd Bratislava | 2Co/105/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4 | 2025-02-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b9b5b7c-45b2-4d72-b4e5-06252990bf2a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Co/105/2024
1108211283
12. 02. 2025
JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek
senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F.. D.. P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. X, E., právne zastúpený: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom:
Malacká 2/B, Pezinok, a v 2. rade: VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., so sídlom: Limbová 3, Limbach,
IČO: 31 342 841, zastúpený: F.. D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. X, E., proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska
71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta na strane žalovanej: JUDr. Ladislav Jakubec,
súdny exekútor, so sídlom: Zámocká 30, Bratislava, právne zastúpený: BARKOCI law firm, s. r. o., so
sídlom: Námestie slobody 28, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 916, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 22.
februára 2024, č.k. B1-26C/70/2008-606, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 22.februára 2024, č.k.
B1-26C/70/2008-606, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
III. Intervenientovi sa proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 22. februára 2024, č.k. B1-26C/70/2008-606, rozhodol
vo výroku I o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanej. Výrokom II. rozhodol o zamietnutí žaloby
žalobcu v 2. rade voči žalovanej. Výrokom III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania a výrokom IV.
priznal intervenientovi proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V rámci odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade sa proti žalovanej,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“), žalobou, ktorej
zmena bola naposledy pripustená uznesením zo dňa 21.01.2013, č.k. 26C/70/2008-282, domáhal
zaplatenia náhrady škody vo výške 218.074,47 eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,eur a náhrady trov konania. Tvrdil, že žalovaná ako štát zodpovedá podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) za nesprávny úradný postup podľa
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého sa dopustil voči nemu JUDr. Ladislav Jakubec, súdny
exekútor so sídlom Zámocká 30, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“ alebo „intervenient“), v konaní

vedenom pod sp.zn. EX 365/2002, vrátane konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod
sp.zn. Er 59/1996, pretože exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/04-13, je nevykonateľný. Nesprávnym úradným postupom intervenienta
došlo k znehodnoteniu judikovanej pohľadávky žalobcu voči LIVAK PLAST, s.r.o. so sídlom naposledy
Pri Dynamitke 11, Bratislava, IČO: 35 695 790 (ďalej len „LIVAK PLAST, s.r.o.“), ktorá bola postihnutá
intervenientom.
3. Súd prvej inštancie zhrnul, že z podania žalobcu z 30. decembra 2010 (č.l. 188) vyplýva, že žalovaná
náhrada škody v sume 218.074,47 eur tvorí súčet súm: 16.596,95 eur (istina), 2.022,42 eur (úrok 21
% p. a. za obdobie od 16.04.1999 do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95 eur), 17.576,22 eur
(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.04.1999 do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95
eur), 1.993,78 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.05.1999 do 04.02.2005 - za 2088 dní zo sumy
16.596,95 eur), 17.327,26 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.05.1999 do 04.02.2005
- za 2088 dní zo sumy 16.596,95 eur ), 1.964,17 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.06.1999 do
04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95 eur), 17.070,01 eur (zmluvná pokuta 0,5% denne za
obdobie od 16.06.1999 do 04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.935,53 eur (úrok 21%
p. a. za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo sumy 16.596,95 eur), 16.821,05 eur
(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo sumy 16.596,95
eur), 1.877,28 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005 - za 1996 dní zo sumy
16.596,95 eur), 16.563,80 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005
- za 1996 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.848,63 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.09.1999 do
04.02.2005 - za 1936 dní zo sumy 16.596,95 eur), 16.065,89 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za
obdobie od 16.09.1999 do 04.02.2005 - za 1936 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.819,03 eur (úrok 21 %
p. a. za obdobie od 16.10.1999 do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.808,64 eur
(zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.10.1999 do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95
eur), 1.790,39 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1875 dní zo sumy
16.596,95 eur), 15.559,68 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005
- za 1875 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.760,79 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.12.1999 do
04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.302,43 eur (zmluvná pokuta 0,5% denne za
obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.732,14 eur (úrok 21 %
p. a. za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.053,47 eur
(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo sumy 16.596,95
eur), 829,84 eur (zaplatený súdny poplatok na platobný rozkaz), 16,59 eur (zaplatený súdny exekučný
poplatok), 18.467,63 eur (t.j. 21 % ročný úrok zo sumy 16.596,95 eur od 05.02.2005 do 24.05.2010 za
1934 dní pri čiastke 9,548930 eur/deň: 18.467,63 eur), 7,03 eur (8 % ročný úrok zo sumy: 16,59 eur
od 05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,003636 eur/deň: 7,03 eur), a 263,82 eur (6 %
ročný úrok zo sumy: 829,84 eur od 05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,136412 eur/
deň: 263,82 eur).
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že intervenient sa podľa tvrdení žalobcu v 1. rade o pohľadávku
nestaral a nepodal včas incidenčnú žalobu. Intervenient si teda nesplnil povinnosť podľa § 109 ods.
2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
tým, že nepodal poddlžnícku žalobu voči LIVAK PLAST, s.r.o., pretože od zapísania pohľadávky žalobcu
v 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o. do vyhlásenia o výške majetku nemohol žalobca v 1. rade s touto
pohľadávkou disponovať, čím mu vznikla škoda. Ďalej žalobca v 1. rade tvrdil, že týmto bola pohľadávka
z konkurzu vyhlásenom voči LIVAK PLAST, s.r.o. vylúčená a nebola zahrnutá do konečnej správy a
rozvrhového konania a nestala sa exekučným titulom. Pohľadávka mohla byť speňažená dostatočne
zabezpečeným majetkom dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., ktorého majetok predstavoval viac ako 24 mil.
Sk. Došlo tým k odňatiu legitímnej nádeje žalobcu v 1. rade na zhodnotenie pohľadávok, čím mu vznikla
škoda vo forme ušlého zisku, ako aj škoda v sume 16,59 eur za zaplatenie exekučného poplatku a
829,84 eur za súdny poplatok v konaní, v ktorom bola pohľadávka judikovaná.
5. Žalobca v 1. rade počas konania postúpil časť pohľadávky uplatňovanej titulom náhrady škody v sume
217.228,04 eur na žalobcu v 2. rade, ktorého vstup do konania následne v súvislosti s týmto postúpením
súd pripustil. Predmetom postúpenia nebola pohľadávka titulom náhrady škody v sume 829,84 eur (za
zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu) a v sume 16,59 eur (za zaplatený
poplatok za návrh na vykonanie exekúcie), spolu 846,43 eur.

6. Žalobca v 1. rade tiež tvrdil (č.l. 177-178), že v príčinnej súvislosti s postupom intervenienta došlo aj k
zásahu do jeho osobnostných práv, pretože intervenient vypisoval listy na rôzne inštitúcie, kde žalobcu
v 1. rade očierňoval a šíril o žalobcovi v 1. rade informácie spôsobilé ohroziť jeho česť a podnikateľskú
dôstojnosť a dával najavo, že voči žalobcovi v 1. rade sa vedie exekúcia. Tiež diskreditoval žalobcu v
1. rade v obci Michal nad Žitavou, kde v súvislosti s nezákonnou dražbou zasiahol do práva na ochranu
osobných údajov žalobcu v 1. rade. Doručil na obecný úrad v tejto obci dražobnú vyhlášku, ktorou znížil
jeho vážnosť, česť a dôstojnosť. Intervenient bol neskôr vylúčený z ďalších úkonov exekúcie exekučným
súdom. Ďalej tvrdil, že došlo tiež k diskreditácii žalobcu pred Daňovým úradom Bratislava II. Výška
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá intenzite zásahu do práva žalobcu v 1. rade na
ochranu osobnosti.
7. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že žalobca v 1. rade nekonkretizuje ako sa intervenient
dopustil nesprávneho úradného postupu, aké ustanovenie akého zákona bolo porušené, aby bola
naplnená podmienka nesprávneho úradného postupu. Nepreukázal ani vznik škody, ako ani príčinnú
súvislosť. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.
8. Do konania na podnet vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej (č.l. 222) súdny exekútor,
ktorého procesné postavenie sa po zmene právnej úpravy s účinnosťou od 01.07.2016 zmenilo na
postavenie intervenienta. Namietol, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu, najmä vznik škody, jej výška, a kauzálny nexus. Žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol na
pojednávaní, že žalobca v 1. rade sa dopustil nesprávneho výkladu noriem § 113b ods. 5 prvá veta
a § 88 ods. 1, § 93 ods. 2 a § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože je nesprávny záver, že
doručeným exekučného príkazu zaniká účasť žalobcu u žalovaného v 2. rade a že sa zrušuje. Žalobca
v 1. rade nepostrehol znenie prvej vety v § 113b ods. 5 Exekučného poriadku v časti „ak to ustanovuje
osobitný zákon (…)“. Spoločnosť sa nezrušuje automaticky, ale len, ak to vo vzťahu k jednotlivým druhom
spoločnosti ustanovuje Obchodný zákonník. Intervenient teda neznemožnil podnikanie žalobcu v 2.
rade, pretože spoločnosť nebola zrušená a nedošlo ani k jej výmazu.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v 1. rade vzal žalobu späť e-mailovým podaním z
12.07.2023 (č.l. 570), no súd na toto podanie neprihliadol, pretože hoci išlo o podanie vo veci samej podľa
§ 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), žalobca v 1. rade toto podanie dodatočne nedoplnil postupom podľa § 125 ods. 1 prvá veta CSP.
10. Súd prvej inštancie presne rozpísal a uviedol akými dôkaznými prostriedkami vykonal dokazovanie.
Z takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci. Z výpisu zo živnostenského
oprávnenia Okresného úradu Bratislava I, odbor živnostenského podnikania, zo dňa 17.12.2003, č.
registra XXX-XXXX, je preukázané, že žalobca v 1. rade od 03.11.1992 vykonáva s miestom podnikania
V. C. X, B. podnikanie v predmete podnikania kúpa, predaj a sprostredkovanie tovaru v rozsahu
voľnej živnosti. Z úradného záznamu Obvodného úradu v Pezinku, odbor živnostenského podnikania,
z 26.09.2007, č.k. OŽP-Z/2007/03305-2/CR1, je preukázané, že žalobca v 1. rade zmenil miesto
podnikania na E. X, E.. Z podania žalobcu z 15.01.2004 je preukázané, že Okresnému súdu Bratislava
III bol dňa 15.01.2004 doručený návrh žalobcu, ktorým sa proti LIVAK PLAST, s.r.o. domáhal vydania
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 500.000,- Sk s príslušenstvom. Vec bola na súde podľa údajov
na tomto podaní zapísaná pod spisovou značkou 42Rob/35/2004. Nároku sa domáhal žalobca v 1. rade
na tom základe, že LIVAK PLAST, s.r.o. so žalobcom v 1. rade uzatvorili dňa 15.12.1998 pod č. 293/1998
sprostredkovateľskú zmluvu, čo je preukázané zo znenia tejto zmluvy (č.l. 88-90), pričom v súlade s čl. IV
bod 2 tejto zmluvy sa zaviazal žalobcovi v 1. rade zaplatiť paušál v sume 50.000,- Sk mesačne a to vždy
k 15. dňu príslušného mesiaca, čo LIVAK PLAST, s.r.o. porušil z dôvodu podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Pred podaním návrhu LIVAK PLAST, s.r.o. uznal dlh v sume 500.000,- Sk a príslušenstvom
dňa 31.01.2000, čo je preukázané z uznania dlhu z tohto dňa (č.l. 22, 87). Pre uvedené požiadal
žalobca v 1. rade o vydanie platobného rozkazu. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13 je preukázané, že súd uložil žalovanému LIVAK PLAST,
s.r.o. zaplatiť žalobcovi v 1. rade do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu sumu 500.000,Sk a úrok z omeškania 21% ročne a zmluvnú pokutu 0,5 % denne a to od 16.04.1999 do zaplatenia
zo sumy 50.000,- Sk, od 16.05.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.06.1999 do zaplatenia
so sumy 50.000,- Sk, od 16.07.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.08.1999 do zaplatenia

so sumy 50.000,- Sk, od 16.09.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.10.1999 do zaplatenia
so sumy 50.000,- Sk, od 16.11.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.12.1999 do zaplatenia
so sumy 50.000,- Sk, od 16.01.2000 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, a trovy konania 25.000,- Sk.
Z listiny tiež vyplýva, že je na nej odtlačená pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti s
dátumom 18.02.2004. Z doručeniek o doručovaní zásielky je preukázané, že zásielka bola prevzatá za
LIVAK PLAST, s.r.o. splnomocnencom (podpis nečitateľný). Z podania žalobcu v 1. rade označeného
ako návrh na vykonanie exekúcie je preukázané, že dňa 01.03.2004 bolo toto podanie spísané pred
súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Štukovským so sídlom úradu Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, a
súčasne tohto dňa bolo tomuto súdnemu exekútorovi aj doručené a v tomto podaní navrhuje žalobca v
1. rade vykonanie exekúcie voči LIVAK PLAST, s.r.o. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. JUDr. Pavol Štukovský
vydal dva exekučné príkazy zo dňa 14.04.2004, sp.zn. EX 32/2004, čo je preukázané z týchto príkazov
a z výsluchu menovaného, pričom týmito nariadil exekúciu predajom nehnuteľnosti na uspokojenie
pohľadávky žalobcu v 1. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom pre kat. územie Z. F., okres B. D., a zriadil k týmto nehnuteľnostiam tiež exekučné záložné
právo. To je preukázané aj z obsahu listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Z. F.,
obec B. - mestská časť Z. F., okres Z. F., z ktorého je tiež preukázané, že ku dňu 17.10.2005 a 24.10.2005
bol LIVAK PLAST, s.r.o. výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v uvedenom
katastrálnom území: (i) stavba so súp. č. XXX stojaca na pozemkoch s parcelnými číslami XXXXX/X a
XXXXX, (ii) pozemok s parcelným číslom XXXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra C., (ii) pozemok s parcelným číslom XXXXX/X o výmere XXXX m2, zastavené plochy a
nádvoria, parcela registra C, a (iii) pozemok s parcelným číslom XXXXX o výmere XXXX m2, zastavené
plochy a nádvoria, parcela registra C. (ďalej len „nehnuteľnosti na LV č. XXXX“). Zo znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa 09.12.1999, ktorý vyhotovil znalec D.. Q. V. je preukázané, že nehnuteľnosti na LV
č. XXXX mali ku dňu vyhotovenia uvedeného posudku hodnotu 24.145.320 Sk. Z výzvy intervenienta
z 03.02.2005, sp.zn. EX 365/2002, je preukázané, že intervenient vyzval žalobcu 1. rade (označeného
ako SHS - Electronic - 1, D.. P.Z. Q.) o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie a požiadal
ho aby do týždňa od doručenia tejto výzvy podal intervenientovi ako súdnemu exekútorovi vyhlásenie
o svojom majetku, ktorý podlieha exekúcii v nadväznosti na rozsudok Mestského súdu Bratislava z
29.06.1995, č.k. 36Cb 179/94 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX z 06.11.2002. Z
listu žalobcu v 1. rade z 04.02.2005 (č.l. 14) je preukázané, že žalobca v 1. rade oznámil intervenientovi,
že sa nemôže na úrad intervenienta dostaviť a sám poukázal na to, že na exekútorskom úrade JUDr.
Štukovského je pod sp.zn. EX 32/2004 vedená exekúcia voči LIVAK PLAST, s.r.o. v sume 4.707.540,60
Sk. Z vyhlásenia o výške a stave majetku zo 04.02.2005 je preukázané, že žalobca v 1. rade urobil
vyhlásenie o tom, že má pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, ktorým je LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá je
vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod sp.zn. EX
32/2004. Súd nemá z dokazovania za preukázané, že by bol žalobca v 1. rade fyzický donútený do
uskutočnenia uvedeného vyhlásenia. Z príkazu na začatie exekúcie z 09.02.2005, sp.zn. EX 365/2002
je preukázané, že intervenient vydal príkaz na začatie exekúcie a tento adresoval exekútorskému úradu
Dr. Pavlovi Štukovskému v nadväznosti na vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým je
rozsudok Mestského súdu Bratislava z 29.06.1995, č.k. 36 Cb 179/94-St, ktorým bol žalobca v 1. rade
zaviazaný zaplatiť oprávnenému UNION, poisťovacia, a.s., Tolstého 7, Bratislava sumu 1.000.000,- Sk s
príslušenstvom. Z exekučného príkazu intervenienta z 15.02.2005, sp.zn. EX 365/2002 je preukázané,
že intervenient vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má žalobca v 1. rade
voči svojmu dlžníkovi, ktorý je: Exekútorský úrad Štukovský Pavel, Dr. Bc., Nové Mesto nad Váhom
na základe exekučného konania č. EX 32/2004 vedeného vo veci žalobcu v 1. rade ako oprávneného
proti LIVAK PLAST, s.r.o. ako povinnému a prikázal dlžníkovi žalobcu v 1. rade Exekútorskému úradu
Pavla Štukovského, aby po doručení tohto príkazu poukázal na účet súdneho exekútora sumu v celkovej
výške 1.292.857,70 Sk. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 20.10.2009, č.k. Ex 59/96-553 je
preukázané, že intervenient bol vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 59/96, EX č.
365/2002, pretože intervenient podal proti žalobcovi v 1. rade na Okresnom súde Bratislava III žalobu
na ochranu osobnosti a konalo sa o nej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 18C/32/2007. Z listu
Daňového úradu Bratislava II z 10.02.2005, č.k. 601/230/14237/05/Bay je preukázané, že Daňový úrad
akceptoval príkaz na začatie exekúcie EX 365/2002 z 18.01.2005, ktorý mu bol doručený 19.01.2005.
Z výpisu z účtu intervenienta zo 04.07. a 10.07. (bez roka) je preukázané, že na účet boli zložené dve
sumy po 700.000,- Sk, spolu 1.400.000,- Sk, k variabilnému symbolu, ktorý zodpovedá spisovej značke
exekučného konania EX 365/2002, to korešponduje v prípade druhej platby z 10.07.2007 s výpisom
z účtu č. XX/XXX/X, ktorý predložil žalobca v 1. rade (č.l. 151). Z prvej strany podania spoločnosti

LIVAK PLAST, s.r.o. doručeného OS BA 3 dňa 23.01.2006 je preukázané, že táto spoločnosť podala
odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. Z
plnomocenstva zo 16.01.2006 je preukázané, že na podanie uvedeného odporu splnomocnila advokáta
JUDr. Róberta Dupkalu spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. prostredníctvom konateľa G. Š.. Z výpisu z
obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. z 31.12.2003 je preukázané, že
ako konatelia sú zapísaní E. V. a D.. O. B.. Z výpisu z obchodného registra LIVAK PLAST, s.r.o. k
dátumu 10.03.2006 a 26.05.2010 je preukázané, že konateľmi spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. sú od
20.12.2001 D.. X. F. a G. Š.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 24.04.2006, sp.zn. 32Exre
16/2005 je preukázané zastavenie konania vo veci zápisu do obchodného registra pri žalobcovi v
2. rade, ktoré bolo začaté uznesením tohto súdu z 28.03.2006 vo vzťahu k zápisu osoby žalobcu v
1. rade ako spoločníka; začaté bolo preto, že súdu boli doručené doklady preukazujúce doručenie
exekučného príkazu č.k. EX 365/2005 z 19.01.2005 na postihnutie obchodného podielu žalobcu v 1.
rade v spoločnosti žalobcu v 2. rade, pričom tento príkaz bol doručený oprávnenému, povinnému a
obchodnej spoločnosti. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II z 12.06.2007, ČVS: H.XXX/OEK-B. A. je preukázané, že intervenient podal na žalobcu v 1. rade trestné oznámenie, pre
podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1, písm. a), ods. 4,
písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a toto oznámenie bolo odmietnuté. Z uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave I z 22.11.2007, H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-B., je preukázané, že trestná vec,
v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa §
374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v postavení súdneho exekútora, tretej osobe
neoprávnene sprístupnil osobné údaje - meno, priezvisko, bydlisko a najmä rodné číslo poškodeného
D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X E., ktoré osobné údaje získal v rámci výkonu exekútorskej
činnosti, a ktoré v písomnosti označenej ako „žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie“
dňa 05.02.2007 zaslal z Exekútorského úradu v Bratislave, ulica Zámocká 30, do spoločnosti VAKOV,
spol. s r.o., Vydraný 396, čím porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť“
postúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejde o trestný čin, ale o skutok,
ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z listu intervenienta z 05.02.2007 je preukázaný
obsah zmieneného listu, ktorý bol zaslaný spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. Z odôvodnenia citovaného
uznesenia je preukázané, že s listom intervenienta sa oboznámil konateľ spoločnosti VAKOV, spol.
s r. o. a list prevzala spoločníčka M. A. dňa 25.02.2007. Z listu spoločnosti VAKOV, spol. s. r. o. z
19.02.2007 je preukázaná odpoveď tejto spoločnosti, v ktorej uviedla spoločnosť, že voči žalobcovi
v 1. rade neeviduje žiadnu pohľadávku ani nemá pohľadávku on voči tejto spoločnosti. Uviedli tiež,
že v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu v 1. rade v žalobcovi v 2. rade sa
neuskutočnil predaj 100 % obchodného podielu žalobcu v 1. rade v tejto spoločnosti podľa zmluvy o
budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004. Z uznesenia Okresného riaditeľstva
PZ v Bratislave I z 21.07.2008, ČVS: H.-XXX/X-H.-B.-XXXX-B., je preukázané, že trestná vec, v ktorej
bolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods.
1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v postavení súdneho exekútora, dňa 04.06.2007,
z miesta výkonu svojej exekútorskej činnosti v Bratislave, na ulici Zámockej 30, odoslal Obecnému
úradu v obci Michal nad Žitavou, okres Nové Zámky, písomnosť označenú ako „Žiadosť o uverejnenie
podstatného obsahu vyhlášky“, ktorou v zmysle § 141 ods. 3 Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) požiadal Obecný úrad obce Michal nad Žitavou
o „uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti spôsobom v mieste obvyklým“,
pričom v danej žiadosti a vyhláške uviedol okrem iného aj osobné údaje - rodné číslo poškodeného D..
B.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X E., získané v súvislosti s výkonom svojho povolania súdneho
exekútora, kde takto ich neoprávneným sprístupnením porušil všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť“ postúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejde
o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že „žiadosť o uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky“ a vyhlášku prevzal
osobne starosta obce X. I. dňa 07.06.2007, pričom osobnú údaje nespracovali a vyhlášku zverejnili
a anonymizovali rodné číslo žalobcu 1 (rozsah anonymizácie je preukázaný z vyhotovenia vyhlášky
založenej na č.l. 219, kde rodné číslo absentuje). Rodné číslo zverejnené nebolo. Obsah dražobnej
vyhlášky je preukázaný z vyhlášky intervenienta z 04.06.2007, sp.zn. EX 365/2002, pričom je v nej
uvedené aj rodné číslo žalobcu 1. Z doručeniek o doručovaní tejto vyhlášky je preukázané, že bola
doručená správe katastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu
Pezinok, Sociálnej poisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému
úradu Bratislava V, obci Michal nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam. Na majetok úpadcu
LIVAK PLAST, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, čo je preukázané z uznesenia NS SR z 19.01.2005,

sp.zn. 2 Obo 6/05, právoplatného dňa 21.02.2005, ktorým bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v
Bratislave z 07.12.2004, č.k. 8K/1/2004-105, o vyhlásení konkurzu. Z prihlášky pohľadávky z 02.02.2005
je preukázané, že žalobca v 1. rade týmto podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave k sp.zn. 8K
1/2004 si prihlásil pohľadávku voči LIVAK PLAST, s.r.o. vyplývajúcu z platobného rozkazu Okresného
súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. Výšku prihlásenej pohľadávky žalobca v 1. rade
upravil na sumu 5.881.175 Sk podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.07.2005, čo je
preukázané z tohto podania. Prihlásená pohľadávka žalobcu v 1. rade bola popretá, čo je preukázané
z položky 10/e zo zoznamu konkurzných pohľadávok v konkurznom spise na č. l. 361-364 a 461-464 z
dôvodu, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13 nikdy
nebol úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o. doručený a pohľadávku ani neeviduje v účtovníctve. V konkurznom
konaní sa dňa 12.03.2007 konalo prieskumné pojednávanie, čo je preukázané zo zápisnice Krajského
súdu v Bratislave z 12.03.2007, sp.zn. 8K 1/2004 a toto pojednávanie bolo nariadené uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo 07.02.2007, sp.zn. 8K 1/2004, čo je preukázané z obchodného vestníka
č. 35/2007 Ov. z 19.02.2007 (č.l. 229). Zo zápisnice z uvedeného pojednávania je tiež preukázaný
okruh zúčastnených osôb, medzi ktorými je uvedený žalobca v 1. rade, správca, a veritelia G&P Reality
s.r.o., LikoSpol, a.s., Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,
VAKOV spol. s r. o., žalobca v 2. rade, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Zo zápisnice Krajského
súdu v Bratislave o pojednávaní o schválení konečnej správy z 01.06.2009 a uznesenia Krajského
súdu v Bratislave z 01.06.2009, č.k. 8K/1/2004-698 je zhodne preukázané, že konkurzný súd schválil
konečnú správu správcu konkurznej podstaty LIVAK PLAST, s.r.o. Z konečnej správy správcu, ktorú
schválil konkurzný súd, z 19.03.2009 je preukázané, že do dňa vyhotovenia správy neboli správcovi
odovzdané účtovné doklady a obchodné knihy úpadcu. Ďalej je z nej preukázané, že úpadca LIVAK
PLAST, s.r.o. nevlastnil nehnuteľný majetok, pretože nehnuteľnosti na LV č. XXXX boli predmetom
incidenčného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5Cbi 99/2005 a ten rozhodol
o vylúčení týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. Výťažok z
predaja majetku LIVAK PLAST, s.r.o. bol 16.000,- Sk. Na záver správy je uvedený záver, že úpadca
je v predlžení a nemá majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konkurzného konania. Správca preto
navrhol zrušiť konkurz. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10.08.2009, č.k. 8K/1/2004-702,
a z informácie v Obchodnom vestníku č. OV 158B/2009, záznam K005634, je zhodne preukázané,
že konkurzný súd zrušil konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., vyhlásený uznesením zo
07.12.2004, č.k. 8K/1/2004-105, podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) ZKV. Z oznámenia o ukončení podnikania
zo 07.01.2009 je preukázané, že žalobca doručil Obvodnému úradu v Pezinku, odbor živnostenského
podnikania, oznámenie, že ukončil podnikanie ako živnostník. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V
z 23.10.2009, č.k. Er 59/96-573, je preukázané, že exekučný súd zamietol námietky žalobcu v 1. rade a
jeho manželky B. Q. proti dražbe v exekučnom konaní vedenom u intervenienta pod sp.zn. EX 365/2002
a vyhovel námietkam žalobcu v 1. rade a jeho manželky B. Q. proti udeleniu príklepu. Súčasne neschválil
udelenie príklepu pri dražbe v prospech vydražiteľa A. K. INVESTMENT, s.r.o. Návrh na udelenie príklepu
v uvedenom zmysle je preukázaný z návrhu intervenienta z 18.07.2007. Predseda Okresného súdu
Bratislava V v liste z 26.10.2009, sp.zn. Spr. 2064/09, ako reakcia na sťažnosť žalobcu v 1. rade
skonštatoval, že súdny exekútor nepredložil spis na rozhodnutie o námietkach zaujatosti proti jeho
osobe z 25.06.2007. Vyšetrovateľ uznesením zo 04.05.2010, ČVS: H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-V. odmietol
trestné oznámenie proti intervenientovi, ktoré podal žalobca v súvislosti s vykonávaním dražby v exekúcii
vedenej intervenientom pod sp.zn. EX 365/2002 a vec bola postúpená Disciplinárnej komisii Slovenskej
komory exekútorov. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.
(oddiel Sro, vložka č. 11491/B) je preukázané, že spoločnosť bola vymazaná za obchodného registra
dňa 27.05.2010 na základe uznesenia OS BA I, č.k. 32Exre/2020/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.05.2010. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo 07.09.2010, č.k. 27Cb/19/2006-118, je
preukázané, že súd zastavil konanie vedené pod sp.zn. 27Cb/19/2006 (pôvodne vedené pod sp.zn.
42Rob/35/2004) z dôvodu, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra.
Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu v 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o. nebola
uspokojená. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 25.05.2011, č.k. Er/59/96-793, je preukázané,
že exekučný súd zastavil exekúciu vedenú vo veci oprávneného Union poisťovňa, a. s. proti žalobcovi
v 1. rade ako povinnému, vedenej u intervenienta pod sp.zn. EX 365/2002, z dôvodu, že exekučný titul,
na podklade ktorého bola exekúcia vedená, sa nestal vykonateľným. Z posudku Sociálnej poisťovne z
19.03.2009 je preukázané, že žalobca v 1. rade je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60 % a ďalšia prehliadka bola stanovená na marec 2010. Z
posudku vyplýva vykonané psychiatrické vyšetrenie 29.12.2008, v ktorom lekár konštatoval depresívnu

poruchu s chronifikovaným priebehom v trvalej liečbe od r. 1999 pre depresívny syndróm po smrti syna.
Z potvrdenia o dočasnej PN z 05.02.2010 je preukázané, že žalobca v 1. rade bol PN od 03.02.2010. Z
lekárskej správy - nálezu zo 16.04.2010 vyhotovenej F.. I. B., psychiatričkou, je preukázaná anamnéza,
že žalobca v 1. rade je nastavený pre úzkostne depresívny syndróm s chronifikovaným priebehom na
liečbe antidepresívami a anxiolytikami. Od r. 2005 sú u neho stresujúce situácie pre súdne procesy,
najmä rok 2006. Vec lekárka záverovala ako depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom v trvalej
liečbe, organický psychosyndróm (metabol. vask., traumahlavy) a organickú kognitívnu poruchu. Zo
správy F.. T. F., klinickej psychologičky z 03.05.2010 je preukázané, že u žalobcu v 1. rade je prítomné
C. F. H. A. Q. L. X. Q. T. Z. X. H. X. Ú. V. L. Ť. L. J. na I., L. K. Ž. Q.. Podľa anamnézy z tejto správy
potiaže žalobcu v 1. rade začali približne v r. 1998, kedy si rozbil hlavu a asi hodinu bol v bezvedomí,
resp. v r. 1999, kedy mu zomrel syn a v r. 2000 bol prepadnutý s úrazom hlavy so stavom bezvedomia
pár minút. Z rodinnej anamnézy vyplýva prítomnosť psychiatrickej diagnózy na strane matky. Vzhľadom
na viacnásobné úrazy hlavy odporučila psychologička vyšetrenia CT a MR. Z listu Sociálnej poisťovne
z 24.06.2010, č.k. XXX XXX XXXX je preukázané, že Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi v 1. rade,
že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Z lekárskej správy Neurologickej
ambulancie Nemocnice Antolská z 06.07.2010 je preukázaný záver, že u žalobcu v 1. rade je prítomná
L. X. L.C. A.. Tento záver je preukázaný aj ku dňu 06.10.2010 z lekárskej správy z tohto dňa, ktorú
vystavil F.. L. J., primár neurologického oddelenia Nemocnice Antolská. Zo správy F.. L. J. z 29.05.2023
(č.l. 529) je preukázané, že si v súčasnosti na žalobcu v 1. rade nespomína. V skratke súd prvej
inštancie konštatoval, že uvedenými správami nebolo preukázané, že by zdravotný alebo psychický stav
žalobcu v 1. rade mal príčinu alebo pôvod v akomkoľvek konaní intervenienta. Z potvrdenia lekárky F..
F. V., praktickej lekárky pre dospelých z 19.05.2011 je preukázané, že dňa 08.02.2005, t.j. viac ako 6
rokov pred vystavením tohto potvrdenia, žalobca v 1. rade vyhľadal vo večerných hodinách ošetrujúcu
lekárku a boli mu nasadené lieky k zastaveniu vnútorného krvácania. Krvácanie bolo zdokumentované
ošetrujúcim lekárom z PROCTOCLINIC Bratislava a preliečovanie si vyžiadalo 3 týždne. Z listiny je
preukázané, že menovanej žalobca v 1. rade uvádzal neprimeraný úder zo strany intervenienta. Z tejto
skutočnosti nie je preukázané, že k takémuto konaniu došlo, iba to, že to žalobca v 1. rade uvádzal. Z
listu spoločnosti TECHNOVA spoločnosť s r. o., Nobelova 34, Bratislava, z 21.10.2010 je preukázané,
že táto spoločnosť nadväzuje na predošlú informáciu, ktorú žalobca v 1. rade zaslal tejto spoločnosti
v roku 2007, v ktorom im oznámil, že je voči jeho osobe vedené exekučné konania EX 365/2005 na
jeho obchodný podiel, čím vznikli tejto spoločnosti škody veľkého rozsahu. Z dohody o uznaní dlhu z
27.03.2008 je preukázané, že pani T. J. s miestom X. Š. XX, B., IČO: 37 081 195, vyhlásila, že došlo k
poškodeniu dobrého mena spoločnosti žalovaného v 2. rade a jej konateľa, ktorým je žalobca v 1. rade.
Súd prvej inštancie konštatoval, že má za preukázané, že ide len o vyhlásenie tejto osoby, uvedené
nepreukazuje, že došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade, resp. práva na
ochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Z listu žalobcu v 1. rade, doručeného MS SR dňa 02.10.2007,
je preukázané, že žalobca v 1. rade požiadal MS SR o predbežné prerokovanie žalovaného nároku
titulom nesprávneho úradného postupu. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok žalobcu v 1. rade nebol
uspokojený. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.08.2009 s dodatkom z 14.02.2023 (č.l. 426, 477)
je preukázané, že časť žalovaného nároku postúpil žalobca v 1. rade počas konania na žalovaného
v 2. rade.
11. Súd prvej inštancie podrobne uviedol, ktoré navrhnuté dôkazy nevykonal a z akého dôvodu. Uviedol,
že žalobca v 1. rade navrhoval, aby bolo dokazovanie doplnené vyžiadaním správy od Krajského súdu
v Bratislave, či došlo k zmene účastníka zo žalobcu v 1. rade na Union poisťovacia, či boli účastní
prieskumného pojednávania, či podal intervenient incidenčnú žalobu a aký bol jej výsledok; a konečnú
správu z 01.06.2009. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave nemá povinnosť vyhotovovať takéto
správy, súd prvej inštancie v záujme zistenia skutkového stavu veci pristúpil k takému vykonaniu týchto
návrhov, že pripojil konkurzný spis Krajského súdu v Bratislave so sp.zn. 8K 1/2004 (ďalej len „konkurzný
spis“) a z tohto spisu oboznámil na pojednávaní tie dôkazy, ktoré sa týkajú uvedených skutočností.
Súčasne oboznámil tie listiny, ktoré boli v tomto konkurznom spise založené a pochádzajú zo spisu
Okresného súdu Bratislava III so sp.zn. 27Cb 19/2006 (pôvodne so sp.zn. 42Rob/35/2004), ktorý
bol medzičasom pravdepodobne skartovaný a nemohol byť tunajšiemu súdu predložený (č.l. 598). Z
konkurzného spisu oboznámil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.02.2024 nasledovné listiny
prečítaním ich podstatného obsahu: zoznam konkurzných pohľadávok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o.
pripojený k správe správcu z 09.02.2006 (č.l. 361-364), správa správcu úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o.
z 15.03.2006 s pripojeným výpisom z obchodného registra a uznesením Okresného súdu Bratislava
III so sp.zn. 22 Cb 19/06-39 (č.l. 380a), zoznam konkurzných pohľadávok (č.l. 461-464), zápisnica o

prieskumnom pojednávaní z 11.12.2006 (č.l. 471), zápisnica o prieskumnom pojednávaní z 12.03.2017
(č.l. 519-522), úradný záznam (č.l. 605), konečná správa o stave dlžníkovho majetku LIVAK PLAST,
s.r.o. (č.l. 620-628), zápisnica o pojednávaní o schválení konečnej správy z 01.06.2009 (č. l. 696-697),
uznesenie č.k. 8K/1/2004-698 (č.l. 698), vyjadrenie k Spr 3684/11 (č.l. 756-757), e-mail z 29.03.2012
(č.l. 759), uznesenie č.k. 27Cb 19/2006-118 (č. l. 763), opravné uznesenie č. k. 27Cb 19/2006 (č.l.
764), a platobný rozkaz č.k. 42Rob/35/04-13 s doručenkami (č. l. 765-766). Žalobcovia žiadali vykonať
výsluch P.. X. Š., súdneho exekútora. Tento dôkaz súd nevykonal, pretože svedok už bol vypočutý
dňa 24.05.2011 a bolo by nadbytočné vypočúvať svedka opakovane. K tomuto svedkovi tiež žalobca
nezložil preddavok, ktorý mu bol uložený uznesením z 22.05.2023, č.k. 26C/70/2008-506. Výsluch
svedka D.. G. F. súd prvej inštancie nevykonal, pretože zomrel, čo oznámil súdu žalobca v 1. rade, no
aj bez tejto udalosti by jeho výsluch súd nevykonal, pretože nebolo súdu oznámené k akým konkrétnym
skutočnostiam by tento svedok mal byť vypočutý (č.l. 540, 553) a tiež bol návrh na jeho výsluch vznesený
oneskorene. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava
III so sp.zn. 18C/32/2007 a Okresného súdu Bratislava I so sp.zn. 5T/52/2009 (trestná vec v ktorej bol
žalobca v 1. rade obžalovaný a neskôr oslobodený) pre oneskorené predloženie tohto návrhu a pre
nadbytočnosť. Inak povedané, ak by súd tieto spisy zabezpečil a oboznámil ich (aj tak nebolo zrejmé,
ktoré listiny z týchto spisov, do ktorých má žalobca v 1. rade právo nahliadnuť, majú byť oboznámené
- to žalobcovia nešpecifikovali), nezmenilo by to nič na závere, že nie sú splnené podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej
inštancie nevypočul ani svedka E. V., pretože od tohto návrhu žalobca upustil 1 (č.l. 540) a tiež ani
nezložil preddavok, ktorý súd na výsluch tohto svedka uložil zložiť (č.l. 506). Spis súdneho exekútora P..
X. Š. so sp.zn. EX 32/2004 súd prvej inštancie neoboznámil a nevykonal ako dôkaz, pretože nástupkyňa
tohto exekútora P.. D. B. oznámila súdu (č.l. 543), že spisom nedisponuje. Treba dodať, že tento spis
si súd ku konaniu pripojil a bol pripojený k spisu v danej veci takmer rok v období od 20.01.2011
do 12.12.2011 (č.l. 195, 255). V období pripojenia uvedeného spisu sa uskutočnilo aj pojednávanie
dňa 24.05.2011 a nevyplynula konkrétna potreba doplniť dokazovanie oboznámením niektorej listiny z
pripojeného exekučného spisu. Podľa súdu listiny predložené žalobcom v 1. rade z exekučného spisu
so sp.zn. EX 32/2004 (č.l. 17, 18, 113) boli dostatočné pre zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich
sa danej exekučnej veci. Žalobcovia navrhli vypočuť intervenienta a svedkov A.. F. V., P. F., P.. P. T.,
B. Q., K. T., P.. Q., P.. K., T. P.. M. A. (právnu zástupkyňu žalobcu v 1. rade v danom konaní). Tieto
dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, pretože by to bolo nadbytočné. V prípade svedkyne B. Q. by
napríklad preukazovanie vzniku nemajetkovej ujmy bolo nadbytočné, pretože význam by to malo, ak by
dokazovanie smerovalo k preukázaniu splnenia aspoň jednej z ostatných dvoch podmienok pre vznik
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy; ak teda napríklad nie je preukázané, že by došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, potom je zbytočné dokazovať, či vôbec nejaká ujma vznikla a v akej výške. V prípade
svedkov P.. P. T., B. Q., K. T., P.. P. F.E. T. P.. E. V. je dôvodom pre nevykonanie dôkazu podľa § 253
ods. 3 CSP aj to, že žalobca v 1. rade nezložil preddavky na trovy výsluchu týchto svedkov, ktoré mu
boli uložené uznesením z 22.05.2023, č.k. 26C/70/2008-506. Nehospodárny bol návrh žalobcu v 1. rade
na vypočutie P.. M. A., ktorá v konaní vystupuje ako právna zástupkyňa žalobcu v 1. rade, ktorej súd aj
zasielal predvolanie a o pojednávaní bola preto informovaná, no súdu neoznámila dôvod nedostavenia
sa na pojednávania. Ak mal žalobca v 1. rade za to, že je výsluch tejto osoby potrebný, postačovalo,
aby sa na pojednávanie dostavila a mohla za žalobcu v 1. rade prezentovať skutkové tvrdenia. Súd
prvej inštancie tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava III so sp.zn.
42Rob/35/2004, pretože bolo tunajšiemu súdu na jeho žiadosť oznámené, že spis je pravdepodobne
skartovaný (č.l. 598), no v danom konaní je zabezpečené postačujúce množstvo listín (napr. listiny na
č.l. 19-21, 84, 92-94; č.l. 763-766 konkurzného spisu). Tiež nebolo zrejmé, čo by mal súd so spisom
robiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva „pripojením“ ako takým, ale je možné napr. oboznámiť listiny
v pripojenom spise, no tým, že podstatný obsah tohto spisu je v danom spise už založený, bolo by
nadbytočné pripájať spis, ktorý navyše objektívne nie je možné pripojiť, pretože ho nemožno nájsť,
resp. bol skartovaný. Nadbytočné by bolo tiež zisťovanie stavu exekučného konania, pretože súčasný
stav exekučného konania nemá žiaden vplyv na posúdenie nárokov, ktoré sú časovo ohraničené do
rozhodného obdobia a ktoré mali vzniknúť pred viac ako 16 rokmi. Súd prvej inštancie považoval za
nadbytočné aj vyžiadanie zdravotnej dokumentácie z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica
Antolská, a výsluch svedka F.. L. J., pretože dôkazy predložené počas konania žalobcom v 1. rade
týkajúce sa jeho zdravotného stavu nepreukázali ani len čiastočne, že by zdravotný stav žalobcu v
1. rade alebo potreba vyhľadania zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v 1. rade mala súvis so
žalovanými nárokmi. Inými slovami, vykonanie takýchto dôkazov (bez ohľadu na to, čo by priniesli) by
nezmenilo závery súdu, podľa ktorých neboli preukázané ani základné predpoklady pre vznik žalovaných

nárokov (konkrétne, ak nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, je bezpredmetné riešiť jej výšku).
Súčasne F.. J. sa vo vyjadrení z 29.05.2023 vyjadril, že na žalobcu v 1. rade si nespomína ani z
predošlých pôsobísk, a preto jeho výsluch by nemal potenciál objasniť skutkový stav veci.
12. Na zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie aplikoval a vec právne posúdil s ohľadom na čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“), § 1
písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 9, § 15, § 16, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ďalej aplikoval ust. § 4 ods. 1, § 5
ods. 1, § 7 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení účinnom do 30.06.2013
(ďalej len „zákon č. 428/2002 Z.z.“) a ust. § 113b ods. 4, ods. 5, Exekučného poriadku v znení účinnom
do 11.04.2005, § 137 ods. 2, 141 ods. 1, ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007.
Aplikoval aj ust. § 148 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
13. Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3
Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej, okrem iného, nesprávnym
úradným postupom súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci (v danom prípade intervenienta)
spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda
alebo nemajetková ujma úradným postupom, ktorý bol posúdený ako nesprávny. V konaní súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v danej veci o taký prípad nejde a že žaloby oboch žalobcov nie sú dôvodné.
14. Súd prvej inštancie k nárokom žalobcu v 1. rade v sume 846,43 eur a žalobcu v 2. rade v sume
217.228,04 eur uviedol, že titulom náhrady spôsobenej škody sa žalobca v 1. rade domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 846,43 eur a žalobca v 2. rade sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
217.228,04 eur - ide o pohľadávku, ktorú počas konania postúpil žalobca v 1. rade na žalobcu v 2. rade
(a tento tým vstúpil do konania ako ďalší žalobca). Vzhľadom na to sa obom týmto nárokom súd vyjadril
spoločne. Súd prvej inštancie vysvetlil, že podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. sú, aby došlo: po prvé, k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému
postupu, po druhé, k vzniku škody, a po tretie, medzi uvedenými prvými dvoma predpokladmi musí
byť príčinná súvislosť. Nie je rozhodujúce, ktorá z týchto podmienok nie je preukázaná, pretože pre
záver o nedôvodnosti žaloby postačuje nepreukázanie jedinej z týchto podmienok, kým pre dôvodnosť
žaloby sa vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok súčasne. Súd prvej inštancie sa so zreteľom
na argumentáciu žalobcov primárne zameral na splnenie druhej podmienky, t. j. či žalobcom vznikla
škoda. Uviedol, že škoda môže byť skutočná škoda alebo ušlý zisk (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.). Rozdiel je podľa súdnej praxe ten, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie NS SR, sp.zn. 4 M Cdo
23/2008, z 21.12.2009). V prípade nároku žalobcov ide o ušlý zisk, pretože u žalobcov nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať (žalobca v 1. rade na to poukazuje na č.l. 227 dole ako na „stratu majetkového
prínosu“). Inak povedané, legitímne očakávali, že v exekučnom konaní proti LIVAK PLAST, s.r.o. dôjde
k získaniu majetku speňažením „vysokobonitnej“ (tak ju označoval žalobca v 1. rade) pohľadávky voči
LIVAK PLAST, s.r.o. Poukazovali na judikatúru, podľa ktorej charakter majetkovej ujmy (škody) má aj
zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so
zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej
nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho
úradného postupu (rozsudok NS SR z 27.11.2003, sp.zn. 3 Cdo 134/03). Súd prvej inštancie uviedol,
že náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť) nemá povahu
všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému
subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez
toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za
pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto
ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (napr.
rozsudky NS SR z 28.05.2020, sp.zn. 6Cdo/184/2018; alebo z 15.07.2021, sp.zn. 5Cdo/181/2019). Bolo
preukázané, že svoje nároky voči LIVAK PLAST, s.r.o. žalobcovia nevymohli, pretože LIVAK PLAST,
s.r.o. zanikla a bola vymazaná z obchodného registra. Súd prvej inštancie konštatoval, že vznik škody,

t.j. druhej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, preukázaný nebol. Žalobcovia totiž svoj
nárok odvodzovali od existencie pohľadávky voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ktorú tvorila suma
500.000,- Sk s príslušenstvom. Táto pohľadávka podľa žalobcov vyplývala zo sprostredkovateľskej
zmluvy z 15.12.1998 č. 293/1998, ktorú uzatvorili LIVAK PLAST, s.r.o. a žalobca v 1. rade, pričom
záväzky z tejto zmluvy uznal LIVAK PLAST, s.r.o. v uznaní dlhu z 31.01.2000. Nárok žalobcovi v 1.
rade priznal Okresný súd Bratislava III v platobnom rozkaze z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13
(ďalej len „platobný rozkaz“). Súd prvej inštancie skúmal, či platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej súd je oprávnený posúdiť ako
otázku predbežnú, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení tejto otázky
nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených
v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou (R 77/2021, uznesenie NS SR zo 07.10.2020, sp.zn. 1
VCdo 6/2019). Súd z vykonaného dokazovania (č.l. 766 konkurzného spisu) zistil, že platobný rozkaz
bol za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. prevzatý splnomocnencom, čo je zrejmé zo spojenia „spln.“,
ktoré je uvedené na doručenke. Bez preukázania obsahu splnomocnenia nemá možnosť súd urobiť
záver, že zásielku prevzala oprávnená osoba. Súčasne bolo preukázané, že zásielka (aj so zreteľom na
poznámku „spln.“) nebola doručovaná konateľom LIVAK PLAST, s.r.o., ktorým v čase od 20.12.2001 boli
osoby D.. X. F. a G. Š., čo bolo preukázané výpismi z obchodného registra. Keďže nebolo preukázané,
že by platobný rozkaz prevzala niektorá z týchto osôb a nebolo preukázané, že splnomocnenec s
nečitateľným podpisom a poznámkou „spln.“ bol oprávnený zásielku s platobným rozkazom prevziať,
zásielka s platobným rozkazom nebola účinne doručená spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Predmetný
platobný rozkaz preto nikdy nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Na tento záver súdu nemá
vplyv, že na tomto rozhodnutí bola odtlačená pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,
pretože hoci ide o osvedčenie štátneho orgánu, platí len, ak nie je preukázaný opak a ten preukázaný
bol. Na podklade platobného rozkazu, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť nikdy
nebolo možné riadne viesť exekúciu. Inými slovami, len z existencie platobného rozkazu s vyznačenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti nemožno vyvodzovať záver, že pohľadávka žalobcu v 1.
rade voči LIVAK PLAST, s.r.o. by mohla byť alebo by bola uspokojená v exekučnom konaní, ktoré
voči LIVAK PLAST, s.r.o. viedol žalobca v 1. rade na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod
sp.zn. EX 32/2004. Na dôvažok možno zdôrazniť, že je vlastne vylúčené, aby mohli žalobcovia
predpokladať, že by k vymoženiu ich pohľadávky došlo v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na
základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný. Súd prvej inštancie navyše uviedol aj, že žalobcovia
namietali, že s poukazom na judikatúru (rozsudok NS SR z 27.11.2003, sp.zn. 3 Cdo 134/03) škoda
im vznikla zmarením možnosti uspokojenia ich pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom
dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu. Tieto predpoklady podľa súdu prvej inštancie neboli splnené, pretože
bez nastúpenia účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti nemohla žalobcom vzniknúť akákoľvek škoda
zmarením možnosti uspokojenia ich pohľadávky v exekučnom konaní. V skutočnosti sa však žalobcovia
dopustili aj nesprávneho a nelogického záveru, ak z faktu nominálnej hodnoty pohľadávky (500.000
Sk s príslušenstvom) odvodzovali záver, že ide o skutočnú hodnotu pohľadávky. Inými slovami, súd sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu v 1. rade, že išlo voči LIVAK PLAST, s.r.o. o vysokobonitnú pohľadávku.
O žiadnu takú pohľadávku nešlo. Žalobca v 1. rade začal proti LIVAK PLAST, s.r.o. exekúciu a bolo
zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti na LV č. XXXX. K exekúcii nedošlo. Dôvodom je, že
dňa 07.12.2004 bol na majetok LIVAK PLAST, s.r.o. vyhlásený konkurz a to dokonca na návrh samotného
žalobcu v 1.rade. V prípade predmetného majetku LIVAK PLAST, s.r.o. ale došlo v konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5Cbi 99/2005 k vylúčeniu nehnuteľnosti na LV č. XXXX zo
súpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., t.j. táto spoločnosť zjavne nebola vlastníkom
predmetných nehnuteľností, o ktoré opieral žalobca v 1. rade hodnotu predmetnej pohľadávky. Z
konečnej správy správcu úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá bola schválená dňa 01.06.2009 bolo
preukázané, že jediným speňaženým majetkom tejto spoločnosti bola pohľadávka predaná za 15.000 Sk
a nábytok za 1.000,- Sk, t.j. v hodnote spolu 16.000,- Sk (? 531,11 eur). Okruh majetku úpadcu vyplýva
z konečnej správy. Išlo o takú hodnotu, ktorá napokon nepostačovala ani na úhradu trov konkurzného
konania a preto bol konkurz zrušený a spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Napokon treba
dodať, že pohľadávka žalobcu v 1. rade prihlásená do konkurzu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. bola
popretá správcom a žalobca v 1. rade si svoje právo určovacou žalobou neuplatnil (č.l. 622 konkurzného
spisu). Teda ak by aj LIVAK PLAST, s.r.o. mal nejaký majetok, žalobca v 1. rade by z neho v žiadnom
prípade uspokojený nebol. Možno teda učiniť záver, že nebolo preukázané, že by mala pohľadávka
žalobcu v 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o., ani žiadna jej časť v sume 217.228,04 eur neskôr postúpená
na žalobcu v 2. rade, akúkoľvek hodnotu, v prípade ktorej by došlo k zmareniu jej predaja a poklesu

hodnoty pre prípadný nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že zjavne nie
je splnená ani tretia podmienka, t.j. príčinná súvislosť, ktorej absencia tiež potvrdzuje nedôvodnosť
žaloby vo vzťahu k tvrdenej škode. Tretia podmienka (príčinná súvislosť) znamená priamu väzbu javov,
v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp.zn.
5Cdo 126/2009). V danom prípade bolo z listín z konkurzného spisu (napr. č.l. 519, 621) preukázané,
že to bol žalobca v 1. rade, ktorý navrhol vyhlásenie konkurzu. Vyhlásením konkurzu boli všetky súdne
konania, začaté pred vyhlásením konkurzu, prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V čase vyhlásenia konkurzu (dňa 7.12.2004) stále
prebiehalo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 42Rob/35/2004, resp. po
podaní odporu proti platobnému rozkazu pod sp.zn. 27Cb/19/2006, v ktorom sa svojich nárokov domáhal
žalobca v 1. rade. Zjavne preto nie je daná priamosť pôsobenia príčiny na následok, pretože tvrdený
pokles hodnoty pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. nemá žiaden súvis s konaním alebo nekonaním
intervenienta, ale je len dôsledkom toho, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám žalobca v 1. rade,
ktorý v konkurze po popretí pohľadávky nepodal určovaciu žaloby na určenie pravosti pohľadávky, o
existencii ktorej správca nenašiel v účtovníctve spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. žiadne doklady. Ani
príčinná súvislosť preto nie je daná.
15. K nároku žalobcu v 1. rade na nemajetkovú ujmu v sume 150.000,- eur súd prvej inštancie
uviedol, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je podmienkou vzniku nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, aby došlo: po prvé: k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany orgánu verejnej moci, po druhé: existencia nemajetkovej ujmy, a po
tretie: medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť; musí byť tiež zrejmé, že
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, resp. nemajetkovú ujmu
nie je možné uspokojiť inak (porov. Jakubáč, R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 116). Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca
v 1. rade preukázal splnenie uvedených podmienok. Pre záver o nedôvodnosti žaloby postačovalo,
aby nebola splnená čo i len jedna z týchto podmienok. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca
v 1. rade v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy formuloval vo svojich podaniach a
prednesoch viaceré skutkové tvrdenia, ktorými vysvetľoval nesprávny úradný postup intervenienta a
zdanlivo takpovediac „preskakoval“ z jedného dôvodu na druhý. V skutočnosti išlo o jeden skutkový dej,
hoci bol veľmi široko štruktúrovaný. Takýto široko štruktúrovaný skutkový dej je náročnejší na činnosť
súdu a v takom prípade, viac než inokedy, platí, že „kvalita súdneho rozhodnutia je vždy zásadným
spôsobom predurčená kvalitou žalobného návrhu“. Úplne inak môže súd pracovať so žalobou, v
ktorej sú námietky stručné a jasné, sú logicky usporiadané a majú jednoznačný ťah na bránku, než
s rozsiahlou žalobou, ktorá sa vyznačuje rozvláčnosťou štýlu, používaním série expresívnych výrazov
namiesto konkrétnej právnej a skutkovej argumentácia alebo cyklickým opakovaním jedných a tých
istých argumentov (…). Zatiaľ čo v prvom prípade spravidla súd žiadny žalobný bod nezabudne, v
druhom k takej situácii môže dôjsť veľmi ľahko, pretože tu môže byť žalobný bod dômyselne skrytý pod
nánosom vznešených fráz, floskulí a všeobecných tvrdení“ (rozsudok českého Najvyššieho správneho
súdu, č.k. 1 Afs 14/2010-78). V snahe neopomenúť niektorý žalobný bod sa súd prvej inštancie vyjadruje
jednotlivo k tým skutkovým tvrdeniam, od ktorých odvodzoval žalobca v 1. rade žalované nároky titulom
nemajetkovej ujmy a ktoré podľa žalobcu v 1. rade preukazovali splnenie jednotlivých podmienok pre
vznik nároku titulom nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade preukázania prvej
podmienky zákon nedefinuje samotný pojem „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva,
že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu

posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (porov. rozsudky
NS SR z 30.06.2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009, resp. z 31.05.2011, sp.zn. 6 Cdo 115/2010). Podľa
ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd
oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je
nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. (R 2/2021,
uznesenie NS SR z 23.06.2020, sp.zn. 3 Cdo 127/2018). Žalobca v 1. rade poukazoval na to, že
intervenient postihol obchodný podiel žalobcu v 1. rade v spoločnosti žalobcu v 2. rade. Súd sa v tomto
stotožnil s argumentáciou intervenienta, že úprava § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka je špeciálnou
úpravou k všeobecnému ustanoveniu § 113b ods. 5 Exekučného poriadku. Exekúcia na obchodný podiel
spoločníka, čo je prípad, o ktorý išlo v danej veci, má rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka
v spoločnosti súdom len vtedy, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo
ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Tieto skutočnosti (t.j.
to, či spoločenská zmluva žalobcu v 2. rade nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo sa na
prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia) neboli predmetom dokazovania a
preto nie je preukázané, že by v danom prípade došlo doručením exekučného príkazu na postihnutie
obchodného podielu žalobcu v 1. rade k zrušeniu účasti žalobcu v 1. rade v spoločnosti žalobcu v
2. rade v zmysle § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka. Nemohlo preto dôjsť k ohrozeniu podnikania
žalobcu v 2. rade, ani nedošlo k výmazu žalobcu v 1. rade z obchodného registra vo vzťahu k zápisu
žalobcu v 2. rade. V kontexte týchto okolností má relevanciu znenie § 113b ods. 4 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 11.04.2005, podľa ktorého sa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie doručuje,
okrem iných, aj obchodnej spoločnosti do vlastných rúk, pričom z unesenia Okresného súdu Bratislava
I, sp.zn. 32Exre 16/2005 (č.l. 163) bolo preukázané, že tento príkaz bol doručený žalobcovi v 2. rade.
Inými slovami, intervenient postupoval v súlade s právnou úpravou, ktorá vyžadovala vykonať doručenie
predmetného exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu aj obchodnej
spoločnosti. So zreteľom na vyššie opísané kritériá toho, čo možno považovať za nesprávny úradný
postup súd dospel k tomu, že doručenie exekučného príkazu v súlade s § 113b ods. 4 Exekučného
poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ale postup, ktorý zodpovedá právnej úprave.
Intervenient by dokonca porušil právnu úpravu, ak by predmetný príkaz nedoručoval. Na skutočnosti, že
exekúcia bola napokon zastavená intervenient nemá podiel, pretože bolo preukázané, že exekúcia voči
žalobcovi v 1. rade bola zastavená preto, že exekučný titul nikdy nenadobudol vykonateľnosť (ods. 33),
čo nie je okolnosť, za ktorú by zodpovedal intervenient. Žalobca v 1. rade tiež namietal, že intervenient
zaslal dražobnú vyhlášku obci Michal nad Žitavou so žiadosťou o zverejnenie podstatného obsahu
vyhlášky spôsobom v mieste obvyklým. Súd tento postup hodnotí v plnom rozsahu ako súladný s §
141 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom v súlade s obsahom zákonnej úpravy požiadal intervenient
o zverejnenie podstatného obsahu tejto vyhlášky. To napokon obec aj vykonala, pretože rodné číslo
nezverejnila; nedošlo teda k porušeniu predpisov o ochrane osobných údajov. Nedošlo v danom prípade
k zverejneniu osobných údajov (rodného čísla žalobcu v 1. rade) na úradnej tabuli, čím nebol naplnený
pojem zverejňovania alebo sprístupňovania v zmysle § 4 ods. 1 písm. c), d) a m) zákona č. 428/2002
Z.z. To, že s týmito údajmi sa oboznámil starosta obce, resp. obec ako taká, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup. Obec je správcom miestnej dane z nehnuteľností, čiže údajmi o daňovníkoch
(vrátane tých, ktoré sa týkali nehnuteľnosti žalobcu 1) disponuje a disponovala a nešlo o žiaden údaj,
ktorými by už obec nedisponovala alebo nemohla disponovať. Informácie o prípadnej dražbe, resp.
o vydražení majú význam aj z hľadiska vzniku a zániku daňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2
zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady. Popísaným postupom intervenienta nedošlo k porušeniu právnej úpravy a hoci išlo
o spracúvanie osobných údajov, toto spracúvanie bolo možné podľa § 7 ods. 4 písm. g) zákona č.
428/2002 Z.z. vykonať aj bez súhlasu žalobcu v 1. rade. V rovnakom zmysle bolo v súlade so zákonom,
a preto nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu pri nakladaní s osobnými údajmi žalobcu v 1. rade,
ak bol exekučný príkaz zaslaný Daňovému úradu Bratislava II. Išlo o postup, ktorý bol v súlade s § 137
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007. V súlade s právnou úpravou bol aj postup
intervenienta, ktorý zaslal dražobnú vyhlášku intervenienta z 04.06.2007, sp.zn. EX 365/2002, správe
katastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu Pezinok, Sociálnej
poisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému úradu Bratislava
V, obci Michal nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam. Išlo o postup, ktorý zodpovedal vtedy
účinným ustanoveniam § 141 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 137 ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že uvedené úradné postupy nie sú nesprávnymi
úradnými postupmi, bolo bezpredmetné, či tieto okolnosti viedli k vzniku nemajetkovej ujmy a či je medzi
úradným postupom a vznikom neexistujúcej nemajetkovej ujmy príčinná súvislosť.
17. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že za nesprávny úradný postup v podobe sprístupnenia
rodného čísla treba považovať ich sprístupnenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002
Z.z. v žiadosti o súčinnosť zaslanej spoločnosti VAKOV, spol. s r. o., pretože na takýto postup vo
vzťahu k rodnému číslu, ktoré je podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 428/2002 Z.z. všeobecne
použiteľným identifikátorom, nebola zákonná opora. Menovaná spoločnosť nebola oprávnená spracúvať
tieto osobné údaje, pretože s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. nebola prevádzkovateľom
ani sprostredkovateľom. K takémuto záveru, ako bolo preukázané, dospel aj vyšetrovateľ v uznesení
Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I z 22.11.2007, ČVS: H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-B.. Podľa názoru
súdu preto došlo k neoprávnenému spracovaniu rodného čísla vo vzťahu k spoločnosti VAKOV, spol. s
r. o. podľa § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z.z. a
tým aj k nesprávnemu úradnému postupu zo strany intervenienta. Rovnako za nesprávny úradný postup
treba považovať postup intervenienta v súvislosti s rozhodovaním o námietkach proti intervenientovi. Z
dokazovania, konkrétne z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. Er 59/96-553, vyplynulo, že v
exekúcii vedenej intervenientom pod sp.zn. EX 365/2002 manželka žalobcu v 1. rade podala námietku
zaujatosti proti intervenientovi dňa 25.06.2007 a tiež aj žalobca v 1. rade námietku zaujatosti proti
intervenientovi dňa 09.06.2008, no tieto boli predložené exekučnému súdu na rozhodnutie až dodatočne
a exekučný súd o nich rozhodol označeným uznesením, č.k. Er 59/96-553, z 20.10.2009. Medzi podaním
námietok a rozhodnutím o nich preto uplynulo takmer 2,5 roka. Súd prvej inštancie takéto oneskorenie
hodnotí ako nesprávny úradný postup, pretože hoci zákon neupravuje lehotu na predloženie týchto
námietok exekučnému súdu, na takéto prieťahy nebol žiaden dôvod. V prípade týchto zistených dvoch
popísaných nesprávnych úradných postupov súd prvej inštancie ďalej skúmal, či sú vo vzťahu k týmto
postupom splnené ostatné dve podmienky, ktoré pre vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje zákon č.
514/2003 Z.z., pričom zistil, že splnené nie sú. V prípade druhej podmienky (existencia nemajetkovej
ujmy) súd prvej inštancie poukazuje na to, že poškodenému nárok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. vznikne len za súčasného splnenia dvoch podmienok: (i) samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu, a (ii) nie je možné túto vzniknutú
ujmu uspokojiť inak (napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku znením jeho
odôvodnenia, a pod.). Splnenie týchto dvoch podmienok sa žalobcovi nepodarilo preukázať vo vzťahu
k zistenému nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup nemožno považovať bez
ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy. V konaní je dôležité ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to
jednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež
pre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku
na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti
s preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. I keď je možné pripustiť, že v určitých prípadoch
zásahov nie je potrebné osobitne dokazovať utrpenú fyzickú alebo psychickú ujmu (napr. psychické
strádanie v prípade úmrtia blízkej osoby), pričom ide o také zásahy do práv a slobôd fyzickej osoby,
pri ktorých zo samotnej povahy tohto zásahu automaticky vyplýva následok v podobe psychickej alebo
fyzickej ujmy. Aj v takých prípadoch sa vyžaduje, aby žalobca ako poškodená osoba konkrétnymi
skutkovými tvrdeniami ozrejmila, akým spôsobom sa u nej prejavila ujma a v čom konkrétne spočívala.
V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než
majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného vyplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné
vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej
ujmy v súčasne platnom § 17 ods. 3 výslovne a demonštratívnym výpočtom stanovuje kritériá, ktoré je
potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Aj
keď ide o právnu úpravu, ktorá nebola účinná v čase, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
zavedenie týchto kritérií bolo výsledkom aplikačnej praxe (bližšie dôvodová správa k zákonu č. 517/2008
Z.z., ktorým bola vykonaná novela zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou do 01.01.2009) a tieto sú plne
použiteľné aj na situácie pred účinnosťou tejto úpravy. Inými slovami, stanovenie výšky nemajetkovej
ujmy nie je ponechané na ľubovôli súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných
hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä
na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby,

v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom pre
stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Z právnej úpravy, ktorá stanovuje
okruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť,
potom vyplýva, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej
existencie nesprávneho úradného postupu bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé
stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Pre súd nemôžu byť
rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by ujmu takto v danom mieste a čase
(v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (v tomto
zmysle napr. uznesenie NS SR z 18. februára 2010, sp.zn. 3 Cdo 137/2008), nie konkrétne žalobca v 1.
rade. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že v prípade zisteného nesprávneho
úradného postupu nebolo dokazovaním zistené, že by sprístupnenie údaja rodného čísla žalobcu v 1.
rade spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. malo akýkoľvek dopad na osobu žalobcu, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky, ktoré
by vznikli žalobcovi v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení. Súd prvej inštancie uviedol,
že si len ťažko vie predstaviť, aký konkrétny dopad by mohol mať uvedený postup na všetky parametre,
ktoré súd zmienil. Pritom súd podotýka, že uvedené musí posudzovať z objektívneho hľadiska, nie len
z hľadiska toho ako to vníma žalobca v 1. rade. Možno teda uzavrieť, že vznik nemajetkovej ujmy nebol
preukázaný. Existenciu príčinnej súvislosti už preto v tomto prípade súd neskúmal.
18. Súd prvej inštancie uviedol aj, že žalobca v 1. rade tvrdil, že zo strany intervenienta došlo k útokom
voči osobe žalobcu v 1. rade, pričom to výslovne označoval rôznymi spojeniami napr. ako „nočný
prepad“ (pojednávanie dňa 22.02.2024). K tomu treba uviesť, že žiadne takéto útoky neboli vôbec nijako
preukázané. Žalobca v 1. rade predložil doklad od F.. V., ktorý bol vyhotovený s odstupom 6 rokov.
Toto potvrdenie žiadne útoky voči osobe žalobcu v 1. rade nepreukazuje. Na preukázanie nepostačujú
skutkové tvrdenia žalobcu v 1. rade, najmä ak boli rozporované zo strany žalovanej. Okrem toho, takéto
útoky nedokazujú ani lekárske správy, ktoré žalobca v 1. rade predložil. Žalobca v 1. rade síce tvrdil,
že „onemocnel“ po 04.02.2005, no z predmetných správ bolo preukázané, že zdravotnými ťažkosťami
trpel žalobca už pred týmto dátumom. Nebolo preukázané, že by to bolo dôsledkom akéhokoľvek
konania intervenienta voči žalobcovi 1. súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v 1. rade dostatočne
spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náležite v
žalobe jednak ani netvrdil a následne ani nepreukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré
mu mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v tomto
smere tak zostali v konaní dôkazne nepodložené (porovnaj v tomto zmysle napr. rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 30.05.2018, sp.zn. 2 Co 240/2016; tiež uznesenie ÚS SR z 15.08.2018, sp.zn.
I. ÚS 285/2018). súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ani tretia podmienka pre vznik nároku,
príčinná súvislosť, nebola preukázaná. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla nemajetková
ujma následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a nemajetková
ujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi nemajetkovou
ujmou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by nemajetková ujma pri absencii
nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu
vzniku nemajetkovej ujmy. Ak by príčinou vzniku ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (porov. uznesenie NS
SR z 25. mája 2011, sp.zn. 5 Cdo 24/2011). Nemajetkovej ujmy sa žalobca v 1. rade domáhal aj v
súvislosti postupom intervenienta v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 365/2002 v súvislosti s
dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Michal nad Žitavou. Intervenient oneskorene predložil
exekučnému súdu námietky, ktoré proti nemu podal žalobca v 1. rade a exekúcia bola napokon
zastavená. Príčinná súvislosť, ktorá by zakladala zodpovednosť štátu teda musí zohľadňovať následok,
ktorý by nastal, ak by intervenient predložil námietku voči nemu zo strany žalobcu v 1. rade včas a
nie až s odstupom takmer 2,5 roka (obdobie medzi podaním námietok a vylúčením intervenienta). Na
vznik zodpovednosti štátu musí byť daná príčinná súvislosť s prípadnou nemajetkovou ujmou na strane
žalobcu v 1. rade, no žiadna takáto ujma preukázaná nebola. Treba zohľadniť, že sa žalobca v 1. rade
nedomáhal náhrady trov vzniknutých počas exekučného konania, ale domáhal sa nemajetkovej ujmy,
ktorá mala vzniknúť pri oneskorenom predložení námietok proti exekútorovi exekučnému súdu, čo bolo
zistené aj predsedom Okresného súdu Bratislava V pri vybavovaní sťažnosti žalobcu v 1. rade. Nebolo
preukázané, že by žalovaný nárok bol akokoľvek v príčinnej súvislosti práve a len s týmto oneskoreným
predložením námietok. Inak povedané, o vylúčení intervenienta by po podaní námietok bolo tak či onak
rozhodnuté, no prečo práve toto oneskorenie malo založiť vznik nemajetkovej ujmy, to už preukázané

nebolo. Nebolo preukázané, aké by práve a len toto oneskorenie (čiže faktor priamosti) malo mať
následok napr. na osobu žalobcu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti,
za ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky, ktoré by vznikli žalobcovi v súkromnom živote
alebo v spoločenskom uplatnení. Napokon podmienka príčinnej súvislosti nebola splnená ani v prípade
ujmy, ktorá mala vzniknúť vo sfére psychického a fyzického zdravia žalobcu v 1. rade, čo preukazoval
lekárskymi správami. Nebolo preukázané, že by zdravotný a/alebo psychický stav žalobcu v 1. rade bol
práve a len v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek postupom intervenienta. Práve naopak, z lekárskych správ
vyplýva, že na stav žalobcu v 1. rade mali síce vplyv aj súdne konania (to mimochodom by objektívne
malo každé konanie na každého jedinca), ale nevyplýva z nich v akom rozsahu. Súčasne zdravotné
problémy žalobcu v 1. rade majú pôvod v iných okolnostiach, ktoré viaceré nastali pred začatím exekúcie
vedenej proti žalobcovi v 1. rade zo strany intervenienta.
19. Nad rámec všetkého súd prvej inštancie dodal, že v konaní žalobcovia poukazovali viackrát na to, že
žalobcom mala údajne vzniknúť ujma tým, že v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu
v 1. rade v žalobcovi v 2. rade sa neuskutočnil predaj 100 % obchodného podielu žalobcu v 1. rade v
spoločnosti žalobcu v 2. rade podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa
07.12.2004. Predložili tiež napríklad listinu vyhotovenú účtovníčkou T. J. z 27.03.2008, ktorá obsahovala
jej vyjadrenia o tom ako bolo žalobcovi v 2. rade poškodené dobré meno. Súd prvej inštancie uviedol,
že tieto tvrdenia sú bez právnej relevancie, pretože žalobca v 2. rade sa nedomáhal v konaní žiadnej
nemajetkovej ujmy.
20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP. Uviedol, že žalovaná
bola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej by preto v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1
CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanej
žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd vo výroku III. rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28.02.2018, sp.zn. 7
Cdo 14/2018). Intervenient žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uviedol,
že s intervenientom koná rovnako ako so stranou sporu. Doručuje mu predložené listiny, predvolá ho
na pojednávanie a pod. Vzhľadom k tomu, že intervenient má rovnaké práva a povinnosti ako strana
sporu, má tiež právo na náhradu trov konania v prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná.
V opačnom prípade je intervenient povinný spolu so stranou sporu, pri ktorej v konaní vystupoval a
pomáhal, zaplatiť náhradu trov konania úspešnej strane sporu. Tento záver vyplýval z rozhodnutí súdov
vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí CSP, ktorý v podstate
prevzal tento inštitút len s odlišným názvom, niet dôvodu odchýliť sa od tejto rozhodovacej praxe
súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.03.2021, sp.zn. 4Cob/165/2020). O trovách
intervenienta vystupujúceho na strane žalovanej preto súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. podľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť intervenientovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, pretože žalovaná, ktorú v konaní intervenient podporoval, bola úspešná v plnom
rozsahu.
21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie podľa § 365 ods. 1, písm. a), b),
c), e), f), a h) CSP a čl. 2 ods. 2 CSP. Uviedli, že konajúci sudca vopred vymieneným zlým úmyslom
nezákonne a protiústavné konať a nezákonne rozhodnúť v úmysle spôsobiť žalobcom majetkovú a
nemajetkovú škodu, podľa scenára advokátky P.. L.. F. po dohode s právnym zástupcom intervenienta,
žalobu bez riadneho prejednania veci a vykonania ústavne konformného dokazovania zamietol, a
tak privodil majetkový prospech a neoprávnenú výhodu nielen zlomyseľnému intervenientovi ale aj
majetkový prospech AK BARKOCI law firm spočívajúci v trovách právneho zastupovania. Namietajú,
že neboli dané podmienky, aby intervenientovi ako aj AK BARKOCI law firm boli priznané trovy konania
a právneho zastupovania, o to viac, ak intervenient je poistený zo zákona vo veci náhrady škody ním
spôsobenej v súvislosti s výkonom jeho povolania, s čím sa zákonný sudca dôsledne nevysporiadal.
Ďalej vytýkajú v odvolaní, že súd odmietol vykonanie dôkazu pripojením spisu sp.zn. 18C/32/2007 z
bývalého Okresného súdu Bratislava 3 (fingoval jeho zabezpečenie ako dôkazu) ako aj pripojením
spisu EX 365/2002 a to všetko potom čo „predstieral" vykonanie tohto dôkazu žiadaním ho od súdneho
exekútora P.. E.. P., pričom tento dôkaz mal zabezpečiť od vo veci aktuálne konajúceho súdneho
exekútora. Zákonný sudca vedel a musel vedieť, že ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
úkonov exekúcie a to exekučným súdom, tak nemôže disponovať s exekučným spisom (EX 365/2002),
takže ho súd a účelovo zlomyseľne konajúci zákonný sudca nemohol žiadať od súdneho exekútora P..
E.. P., ale súd bol povinný tento spis zabezpečiť od aktuálneho súdneho exekútora disponujúceho so

spisom č.k. EX 365/2002. Súd prostredníctvom zákonného sudcu maril a zmaril vykonanie riadneho
dokazovania vo veci samej a to aj v súvislosti s dokazovaním prostredníctvom ošetrujúceho lekára F.. L.
J., nakoľko bolo povinnosťou súdu objektivizovať skutkový stav veci a zdravotný stav žalobcu v 1. rade
v rozhodnom čase, kedy došlo k ublíženiu žalobcovi v 1. rade na zdraví v priamej príčinnej súvislosti s
nezákonným konaním P.. E.. P., zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu z Antolskej nemocnice Petržalka
a vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Namietajú aj, že Okresný súd Bratislava 1 zmaril riadne a
včasné vypočutie očitého svedka D.. G. F., pre potreby objektivizácie skutkového stavu veci nevypočul
svedkyňu B. Q. - očitý svedok udalosti nočného prepadu žalobcu v 1. rade exekútorom, hoc rozhodol
o tom, že ju v tomto konaní vypočuje. Súd nedal k tejto otázke riadnu a presvedčivú odpoveď. Na
vykonaní týchto dôkazov žalobcovia trvajú. Konanie súdneho exekútora malo za následok ublíženie na
zdraví žalobcovi v 1. rade (poruchy kognitívnych funkcií - zdokumentované v zdravotnej dokumentácii
na Antolskej nemocnici Petržalka - neurologické oddelenie (pôvodne F.. L.. J.) ako aj u F.. I. B. a F.. F. V.,
posudkový lekár Sociálnej poisťovne a znalecký posudok vykonaný Sociálnou poisťovňou v súvislosti s
konaním a rozhodnutím o invalidnom dôchodku žalobcu v 1. rade. Ďalej namietajú, že súd a zákonný
sudca vedome porušil zákon a ústavné práva žalobcu v 1. rade a v 2. rade a to tým, že po doručení mu
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 27.02.2023 č.k. 16NcC/4/2023- 484, toto rozhodnutie zatajil
žalobcovi F.. D.. P. Q., bez toho aby mu ho po 01.03.2023 doručil čím skôr, teda aby sa s ním mohol
pôvodný žalobca F.. D.. P. Q. oboznámiť. Teda nedoručením (zatajením) rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave z 27.02.2023 č.k. 16NcC/4/2023- 484 vytvoril mestský súd a zákonný sudca prekážku vo veci
samej, čo bránilo vo veci konať a vydávať rozhodnutia ( aj čiastkové - po 01.03.2023 ), o to viac to bránilo
ohýbaním práva vydať dňa 22.02.2024 rozsudok. Podľa žalobcov sudca vydal svojvoľný, pomstychtivý
a nezákonný rozsudok zneužitím práva, čoho dôkazom je zápisnica o pojednávaní z 22.02.2024. Teda
podľa žalobcov všetky úkony Mestského súdu Bratislava 4 a zaujatého sudcu F.. J.. B., X.. po 01.03.2023
sú neplatné, neúčinné, nezákonné, protiústavné, odporujúce čl. 1 ods. 1 , čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 1 ústavy , čl. 36 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a treba ich zopakovať.
Odmietnutím spravodlivosti konaním a svojvoľným rozhodovaním mestského súdu za účasti zaujatého
sudcu došlo k porušeniu základného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
porušeniu čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy SR a porušeniu čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd , porušeniu čl. 36 ods. 1 a ods. 3 Listiny, porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, po 01.03.2023 a nedoručením pôvodnému žalobcovi F.. D.. P. Q. rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave z 27.02.2023 č.k. 16CC/4/2023-484 došlo k flagrantnému porušeniu práva
rovnosti a práva na kontradiktórne súdne konanie , keďže účastníci súdneho konania majú mať možnosť
sa oboznámiť s každou písomnosťou založenou v spise a vyjadriť sa k jej obsahu, čo malo v konečnom
dôsledku za následok porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 35 Dohovoru (pozri rozsudok ESĽP
vo veci Brandstetter p. Rakúsku z 28.08.1991, č. 11170/84, § 67; rozsudok ESĽP vo veci Ziegler p.
Švajčiarsku, rozsudok, 21.02.2012, č. 33499/96, § 38). Ďalej v odvolaní uvádzajú, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, odvolateľom cielene odňal možnosť riadne konať o uplatnenom nároku.
Uvádzajú, že ide o nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku a napadnutý rozsudok v dôsledku prílišného
formalizmu a tendenčnosti nie je súladný so zárukami, ktoré odvolateľovi poskytuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
nie je súladný s elementárnymi princípmi spravodlivosti. Prvostupňový súd zmaril riadne a včasné
vykonanie dokazovania a objektivizácie žalobcom v 1. rade uplatnenej nemajetkovej ujmy za jednotlivé
čiastkové útoky voči nemu, za ublíženie mu na zdraví včítane odškodnenia nemajetkovej ujmy v sume
150.000,- eur. Majetková ujma a nemajetková ujma, ktorej vznik účastník odôvodňuje riadne v žalobe
je odškodniteľná, o to viac ak tu došlo k ublíženiu na zdraví žalobcovi s trvalými následkami. Uvádza,
že žalobca v 1. rade bol vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, bolo mu ublížené
na zdraví s trvalými následkami, stal sa invalidným dôchodcom, čo vyplýva zo znaleckého posudku
vypracovaného Sociálnou poisťovňou. Aktuálne je administratívny spis Sociálnej poisťovne pripojený k
spisu č.k. BA - 6Sa/3/2018 na Správnom súde v Bratislave, odkiaľ ho žiada pripojiť ako dôkaz do tohto
konania. Ďalej sa v odvolaní uvádza, že napadnutý rozsudok je z ústavnoprávneho pohľadu deficitný aj
z toho dôvodu, že mestský súd chybne (ne)posudzoval jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu,
lebo pokiaľ škoda nevznikne, nevznikne ani zodpovednosť za škodu, a preto je zbytočné preukazovať
ešte aj príčinnú súvislosť. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov v dôsledku odmietnutia a marenia
spravodlivosti dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
jeho rozhodnutie a zároveň dospel k záverom, ktoré nie sú logicky odôvodnené; nevysporiadal sa s
judikatúrou ESĽP v obdobných veciach proti Slovensku ako aj s tým, že vo veci nebolo začaté účinné
vyšetrovanie, porušil princíp právnej istoty, legitímneho očakávania a zdravého rozumu.

22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a zákonný. Poukázala vo vyjadrení na to, že v zmysle § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Splnenie
tejto zákonnej náležitosti odvolania predpokladá nie len formálne označenie jedného či viacerých
odvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 CSP, alebo ich výlučné citovanie, ale každý
odvolací dôvod je potrebné identifikovať, t.z. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu. Žalobcovia si túto povinnosť dostatočne nesplnili, nakoľko naplnenie odvolacích
dôvodov nekonkretizovali. Žalovaná zastáva názor, že tento nedostatok odvolania nemôže za žalobcov
odstraňovať súd a zároveň žalobcovia nemôžu byť s poukazom na § 373 ods. 1 posledná veta
CSP ani vyzvaní na odstránenie nedostatku odvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná
koncentrácia konania, ktorá sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie
na žalobcami deklarované dôvody. Ďalej uviedli, že prevažná časť podaného odvolania predstavuje
ničím nepreukázané domnienky žalobcov o takmer až organizovanej činnosti súdu/exekútora/právneho
zástupcu smerovanej k ich poškodeniu a z pohľadu posúdenia zákonnosti odvolaním napadnutého
rozsudku sú tieto irelevantné. Žalobcovia sa taktiež snažia navodiť dojem o opakovanom porušovaní
ich práv, resp. o takom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mal byť nezákonný (marenie dokazovania,
zatajovanie písomností, bránenie spravodlivosti, ... ) a mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaná ani tieto tvrdenia nepovažuje za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku.
Z odvolania žalobcov najmä vyplýva, že zákonného sudcu Mgr. Róberta Bardača, PhD. považujú za
zaujatého a nevraživého (viď. str. 4). V tejto súvislosti však sami žalobcovia predložili prípis Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.02.2023, č.k. 16NcC/4/2023-484, v ktorom Krajský súd v Bratislave poukázal
na to, že žalobcom v 1. rade bola vznesená námietka zaujatosti v predmetnom spore, táto však
nemala náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 prvá veta CSP. Ak žalobcovia neboli schopní včas a riadne
uplatniť námietku zaujatosti, nemôže uvedené predstavovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. c) CSP. Napokon úspešný nemôže byť ani procesný útok aktuálne presmerovaný
na tvrdené nedoručenie tohto prípisu Krajského súdu v Bratislave žalobcom. Žalovaná samozrejme
toto tvrdenie žalobcov verifikovať nevie, nepochybné však je, že žalobcovia týmto prípisom disponujú,
takýto prípis vo svojej podstate ani nemusel existovať (keďže na podanie sa vôbec nemalo prihliadať)
a zároveň uvedený prípis nepredstavuje žiadne podanie, na ktorého prípadné nedoručenie by sa mali
vzťahovať žalobcami identifikované rozhodnutia ESĽP. Napokon ani vo vzťahu k samotným podaniam
strán sporu a ich doručovaniu už ESĽP nezastáva prísne rigidné stanovisko, ale prikláňa sa k záveru,
že podstatné je doručovanie tých podaní, ktoré obsahujú také skutkové alebo právne argumenty, ktoré
by mohli ovplyvniť výsledok sporu alebo zvolené právne riešenie. Žalovaná dodáva, že žalobcovia
zvolili spôsob formulovania odvolacej argumentácie odkazmi na rôzne rozhodnutia ÚS SR, ESĽP bez
identifikovania akéhokoľvek súvisu s touto vecou. Žalobcovia vo svojom odvolaní taktiež citujú aj s vecou
absolútne nesúvisiace uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.08.2019, sp.zn. 4Cdo/125/2019,
hoci predmetom tohto konania nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
trestným stíhaním, ale nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobcovia domáhali
titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora P.. E.. P.. Treba zdôrazniť, že žalobcovia
za citáciu textu tohto rozhodnutia vydávajú i časť „(obdobne nezákonné exekučné konanie, nesprávny
úradný postup exekútora)“. Uvedená pasáž sa však v odôvodnení rozhodnutia vôbec nenachádza
a v tomto smere je žalobcami prednesená citácia vyslovene zavádzajúca. Za nedôvodnú považuje
žalovaná aj námietku žalobcov, že napadnutý rozsudok je svojvoľný, nezákonný, nespravodlivý a
špekulatívne odôvodnený. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán počas konania vyplynuli, tieto
vyhodnotil v súlade s čl. 15 CSP podľa svojej úvahy, pričom v jeho hodnotení nie je logický rozpor.
Vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil a zároveň aj to, ktoré skutočnosti považoval v konaní za nepreukázané (vznik škody, vrátane
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu v 1. rade a existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcami
namietaným nesprávnym úradným postupom, škodou a nemajetkovou ujmou). Rovnako tak v bodoch
11-15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie exaktne uviedol, ktoré žalobcami
navrhované dôkazy nevykonal a prečo. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že akékoľvek
ďalšie vykonanie dokazovania, s ohľadom na nepreukázanie zákonných podmienok pre uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania
sporu, bolo potrebné (a naďalej je potrebné) považovať za neúčelné a nehospodárne. Žalovaná má
za to, že žalobcami podané odvolanie neobsahuje náležitosti kladené naň v zmysle § 363 CSP. Na

základe uvedeného je potrebné odvolanie v súlade s § 386 CSP odmietnuť. Ak by však napriek vyššie
uvedenému odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žalobcami podaného odvolania, žalovaná
žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a je nejasné a
nekonzistentné, obsahom prevažne aj právne irelevantné. Intervenient má za to, že odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f) a písm. h) Civilného sporového poriadku v danom prípade
nie sú dané. Žalobcovia majú za to, že z dôvodu odmietnutia vykonania dôkazu - pripojenia spisu sp.zn.
18C/32/2007 a pripojením spisu EX 365/2002 a z dôvodu zmarenia vykonania riadneho dokazovania
vo veci samej výsluchom svedkov D.. G.Š. F. a B. Q., vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k
porušeniu právnej istoty a porušeniu princípu „zdravého rozumu“. K uvedenému intervenient dáva do
pozornosti bod 11. a 12. rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Intervenient má zato to, že
rozsudok súdu prvej inštancie je práve pozitívnym príkladom rozhodnutia, ktoré je koherentné a jeho
argumenty podporujú príslušný záver. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, jeho premisy a
závery sú prijateľné, racionálne, presvedčivé a spravodlivé. Súd prvej inštancie nepochybil pri aplikácii
hmotných predpisov, ani pri aplikácii príslušných právnych noriem. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že
žalobcovia v odvolaní opakujú svoje tvrdenia a poukazujú na dôkazy, ktoré neboli v konaní vykonané.
Žalobcovia sa domnievajú, že ak by tieto dôkazy boli vykonané, vyplynuli by z nich tvrdenia žalobcami
prezentované, zjavne si však neuvedomujú, že niektorí navrhnutí svedkovia zomreli, tieto návrhy na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov boli nadbytočné a s poukazom na sudcovskú koncentráciu
konania aj oneskorene navrhnuté. Intervenient taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že zo strany
žalobcov nebola splnená ani základná podmienka v zmysle ust. § 253 Civilného sporového poriadku, a
to splnenie povinnosti uhradiť preddavok za návrh na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky.
Po nesplnení povinnosti zloženia preddavku súd navrhnutý dôkaz nevykoná, pokračuje ďalej v konaní
bez vykonania navrhnutého dôkazu, čo môže viesť k tomu, že strana nebude spôsobilá uniesť v spore
dôkazné bremeno a súd tým neporuší základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Intervenient má za to, že konajúci súd správne
rozhodol v zmysle ust. § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď aj z uvedeného dôvodu navrhnuté
dôkazy nevykonal. Intervenient poukazuje aj na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu podľa právnych
záverov ústavného súdu vyjadrených vo viacerých jeho rozhodnutiach treba vnímať ako „výsledkové“,
t.j. právo, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, teda nie čiastkové rozhodnutia predchádzajúce
konečnému rozhodnutiu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania. Intervenient má za to, že tvrdenia žalobcov uvedené v odvolaní sú bez
právneho významu a niektoré tvrdenia je možné považovať za dehonestáciu súdu prvej inštancie ako
aj jednotlivých sudcov a zamestnancov na ňom pôsobiacich, ako aj za vážne nedôvodné spochybnenie
sudcovskej nezávislosti. Intervenient zdôraznil, že žalobcovia ani v tomto konaní nekonali hospodárne
a zjavne mali problém identifikovať nároky, ktorých sú podľa nich oprávnení sa domáhať, nakoľko počas
viac ako 15 rokov trvajúceho konania nepreukázali vznik nimi tvrdenej škody a kauzálny nexus, iba
sa opierali o nesprávne aplikované ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorých
nesprávnu aplikáciu potvrdil aj konajúci súd v bode 81. rozsudku, s ktorým sa intervenient v plnom
rozsahu stotožňuje. Intervenient sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu v bode
70 až 72 rozsudku, že nebolo preukázané, že by mala pohľadávka žalobcu v 1. rade voči LIVAK
PLAST, s.r.o., ani žiadna jej časť v sume 217.228,04 eur neskôr postúpená na žalobcu v 2. rade
akúkoľvek hodnotu, v prípade ktorej by došlo k zmareniu jej predaja a poklesu hodnoty pre prípadný
nesprávny úradný postup. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa všetky požiadavky kladené
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o merite veci vychádzal
z dostatočne osvedčeného skutkového stavu, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom celá
právna vec bola aj správne právne posúdená.
24. Žalobcovia k vyjadreniam žalovanej a intervenienta uviedli, že vzhľadom k závažným
procesnoprávnym a hmotne právnym pochybeniam súdu prvej inštancie sa vyjadrenia žalovanej a

intervenienta javia ako krajne zmätočné a nedobromyseľné v úmysle vtiahnuť súd a zaujatého sudcu
Mgr. R. Bardač do ďalšieho nezákonného konania a tak profitovať na ničotných úkonoch súdu a
jeho sudcu. K zamietnutiu žaloby bez možnosti záverečného slova (ktorého sa žalobca nevzdal)
sudca Bardač a spol. zneužili situáciu, keď v dôsledku kolízie konania sa žalobca v 1. rade mohol
zúčastniť iba časti konania na mestskom súde vo veci č.k. B1-26C/70/200 a následne musel odísť na
pojednávanie na Správnom súde Bratislava č.k. BB-BA-6Sa/3/2018, v ktorom sa riešila otázka aj vo
vzťahu aktivít exekútora - intervenienta voči žalobcovi v 1. rade v príčinnej súvislosti s nezákonným a
nedobromyseľným konaním exekútora a zhoršeným zdravotným stavom žalobcu v 1. rade. Žalobca v
1. rade bol v tejto veci úspešný. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že pri náležitom a ústavne konformnom
posúdení konania intervenienta a jeho zástupcu voči žalobcovi v 1. rade tu neboli dôvody, aby súd
rozhodol o priznaní trov konania a právneho zastupovania intervenientovi a jeho právnemu zástupcovi
z dôvodov hodných to osobitného zreteľa a to všetko potom, čo sudca sa neprípustne pokúsil získať
informácie o zdravotnom stave žalobcu v 1. rade bez zbavenia ho povinnosti mlčanlivosti. Vyvstáva tu
otázka a aj dôvodné pochybnosti vo veci nevypočutia svedka pplk. V., za ktorého vypočutie žalobca
v 1. rade na výzvu súdu zložil súdom požadovaný preddavok, ergo zostali tu tzv. nevykonané dôkazy
a to aj vinou súdu, ktorý v žalovanej veci porušil právo žalobcu na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote, čím zmaril a znemožnil vypočutie očitého svedka D.. G. F. (zomrel 15.06.2017). Je
nesporné, že okresný súd a následne aj mestský súd svojimi aktivitami v prospech nedobromyseľného
intervenienta zmaril riadne a včasné vypočutie svedkov, objektivizáciu skutkového stavu veci, čím
spôsobil intervenientovi nenáležitú (aj majetkovú) výhodu, zmaril konanie vo veci samej a jeho
spravodlivé prejednanie a rozhodnutie konaním odporujúcim čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
26. Odvolací súd uvádza, že v odvolaní identifikoval nasledovné odvolacie dôvody. Odvolatelia
namietajú, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nevypočul všetkých navrhnutých
svedkov a nepripojil celý exekučný spis. Ďalej namietajú že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, namietajú
porušenie ich procesných práv tým, že súd prvej inštancie im nedoručil rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave o námietke zaujatosti. Odvolatelia ďalej namietajú, že neboli dané podmienky, aby
intervenientovi bola priznaná náhrada trov konania. Poukazujú na to, že exekútor je poistený. Ďalej
namietajú vo všeobecnej rovine, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Vytýkajú aj,
že nesprávne postupoval pri hodnotení podmienok uplatneného nároku v tom smere, že pokiaľ škoda
nevznikne je zbytočné preukazovať ešte aj príčinnú súvislosť. Namietajú aj, že odôvodnenie rozhodnutia
je zmätočné, arbitrárne, porušujúce práva účastníkov na spravodlivý proces. Žalovaná a intervenient vo
vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolanie nespĺňa náležitosti vyžadované CSP a majú za to, že by malo
byť odmietnuté. Odvolací súd, ako vyššie uviedol, identifikoval v odvolaní odvolacie dôvody, preto sa v
medziach týchto dôvodov, odvolaním zaoberal.
27. Odvolací súd preskúmaním spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky
zákonom predpokladané náležitosti, odôvodnenie je zrozumiteľné, vyčerpávajúce a dáva odpovede na
všetky dôležité nastolené otázky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto rozhodnutím
a na zdôraznenie správnosti, ako aj odpoveď na námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd dopĺňa
nasledovné. Námietku, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, nakoľko nebolo zo strany súdu prvej
inštancie žalobcom doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o námietke zaujatosti, hodnotí
odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri rozhodovaní o námietke
zaujatosti. Je zrejmé zo spisu, že žalobcovia podali námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi
na súde prvej inštancie. Sudca námietku predložil na rozhodnutie nadriadenému Krajskému súdu v
Bratislave. Krajský súd v Bratislave však o danej námietke nerozhodoval, túto vrátil súdu prvej inštancie
bez rozhodnutia, nakoľko námietka zaujatosti vznesená žalobcami nespĺňala náležitosti vyžadované
príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. V zmysle § 52 CSP, na podanie ktoré
nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada a v takom prípade sa vec ani nemá predkladať
nadriadenému súdu. Nakoľko išlo teda o námietku, na ktorú súd prvej inštancie nemal zo zákona
prihliadať, teda nemal ju ani predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu, nemožno prijať záver,
že by prípis, ktorým nadriadený súd len informoval súd nižšej inštancie, že ide o námietku, na ktorú
nemal prihliadať, bolo potrebné doručiť účastníkom. Nešlo o písomnosť, z ktorej obsahu by vyplývali

podstatné informácie súvisiace s meritom prípadu, ku ktorým by strany mali mať možnosť sa vyjadriť.
Odvolací súd má jednoznačne za to, že vo veci rozhodoval riadne stanovený zákonný sudca, ktorý nebol
z rozhodovania vylúčený, námietka zaujatosti ako je vyššie uvedené nespĺňala náležitosti podľa zákona,
a preto sa na ňu ani neprihliadalo. Odvolací súd námietku v odvolaní, že rozhodoval zaujatý sudca a boli
porušené práva odvolateľov na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia im prípisu Krajského súdu k
námietke zaujatosti, hodnotí ako nedôvodnú.
28. Ďalšími námietkami v odvolaní je, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy zo
strany žalobcov a to najmä, že nevypočul ošetrujúceho lekára F.. L. J., nevypočul manželku žalobcu
v 1. rade, ktorá sa vedela vyjadriť k fyzickému útoku súdneho exekútora na žalobcu v 1. rade.
Namietajú, že si súd prvej inštancie nepripojil celý exekučný spis. Odvolací súd po preštudovaní celého
spisového materiálu konštatuje, že nepovažuje ani tieto námietky za dôvodné. Odvolací sú zdôrazňuje,
že je právo účastníka navrhnúť dôkazy, avšak nie je právom účastníka, aby súd všetky ním navrhnuté
dôkazy vykonal. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Je teda plne v
kompetencii súdu určiť a rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré nevykoná. Dôležité je,
aby súd riadne v rozhodnutí odôvodnil, prečo niektoré z navrhnutých dôkazov nevykonal. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd nevykonanie každého jednotlivého dôkazu riadne
vysvetlil, teda riadne odôvodnil prečo ten, ktorý navrhnutý dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa stotožňuje
s dôvodmi, pre ktoré k vykonaniu niektorých navrhnutých dôkazov nedošlo. Je zrejmé aj s ohľadom na
právne závery, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu, že vykonanie dôkazov pripojením celého exekučného
spisu, vypočutím ošetrujúceho lekára, manželky žalobcu v 1. rade by bolo nadbytočné a nehospodárne.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci. Nevykonanie
dôkazov, ktoré namietajú žalobcovia, by s ohľadom na závery zistené z vykonaného dokazovania, nebolo
spôsobilé priniesť do konania nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci.
Čo sa týka zdravotného stavu žalobcu v 1. rade, v spise sa nachádzajú správy lekárov, z ktorých vyplýva
záver, ako uviedol aj súd prvej inštancie, že tu nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršeným
zdravotným stavom žalobcu v 1. rade a konaním exekútora, či jeho postupu v exekučnom konaní. Čo
sa týka pripojenia celého exekučného spisu, súd prvej inštancie vysvetlil, že má dostatok informácií a
potrebné listiny z daného exekučného spisu k dispozícii, z ktorých zistil potrebné relevantné skutočnosti
k posúdeniu uplatneného nároku. Taktiež súd prvej inštancie vysvetlil z akého dôvodu nepovažoval za
potrebné vypočuť manželku žalobcu v 1. rade, a to najmä z dôvodu že jednoznačne dospel k záveru,
že v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora, ktorý spočíval v neoprávnenom poskytnutí
rodného čísla žalobcu v 1. rade súkromnej spoločnosti VAKOV, spol. s r. o., a v nepredložení námietky
zaujatosti na rozhodnutie včas, nedošlo k žiadnemu takému zásahu do osobnostných práv žalobcu v 1.
rade, ktorý by odôvodňoval priznávanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vypočutie manželky žalobcu v
1. rade, ktorá by mala dosvedčiť, že došlo k fyzickému útoku medzi exekútorom a žalobcom v 1. rade
je podľa odvolacieho súdu bezpredmetné aj z toho dôvodu, že ak aj došlo k nejakej fyzickej potýčke,
dané nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup exekútora, dané nespadá pod režim zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale je to skôr na riešenie
v rovine priestupkovej, či trestnoprávnej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
z navrhnutých dôkazov tie, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci potrebné. Dôkazy, ktoré nevykonal, riadne
uviedol v rozhodnutí a výstižne a zrozumiteľne vysvetlil z akých dôvodov ich nevykonal.
29. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Dané konštatovanie
je však iba v tejto všeobecnej rovine, bez toho, aby bolo uvedené, v čom konkrétne vidia žalobcovia
nesprávne právne posúdenie. Odvolací súd sa preto môže k danému argumentu vyjadriť len vo
všeobecnej rovine. Posúdením celého spisového materiálu, výsledkov vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu, má odvolací sú za to, že súd prvej inštancie vec posúdil právne správne,
jeho odôvodnenie je logické, dáva odpovede na všetky dôležité otázky. Súd prvej inštancie zrozumiteľne
vysvetlil, že pre uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci musia byť splnené viaceré podmienky súčasne, ktorými sú pre daný prípad
existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym
postupom a vzniknutou škodou. K prvému uplatnenému nároku, súd prvej inštancie správne zaujal
záver, že nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tvrdenej škode, ktorá mala podľa žalobcov spočívať v zmarení
uspokojenia ich vysoko bonitnej pohľadávky, ktorú mal žalobca voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.
Zmarenie jej uspokojenia mal podľa žalobcov zapríčiniť exekútor - intervenient. Súd prvej inštancie
správne ozrejmil a vysvetlil, že daná pohľadávka nebola bonitná ako sa mylne domnievajú žalobcovia.
Bolo v konaní preukázané, že spoločnosť, voči ktorej mal žalobca pohľadávku skončila v konkurze a

konkurz bol zastavený, s tým že výťažok nepostačoval ani na uspokojenie trov konkurzného konania.
Žalobca uvádzal, že spoločnosť vlastnila hodnotnú nehnuteľnosť, avšak bolo preukázané, že daná
nehnuteľnosť bola na základe incidenčnej žaloby vylúčená z konkurznej podstaty, nakoľko vlastníkom
nebola spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. Odvolací súd dopĺňa aj, že žalobcovia v žalobe ani riadne
neidentifikovali v čom mal spočívať nesprávny úradný postup exekútora, na základe ktorého odvodzujú
nárok na náhradu škody, spočívajúci v nevymožení pohľadávky. To, že exekútor bol neskôr z exekučného
konania vylúčený, nebolo z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora, ako sa snaží navodiť
žalobca, ale z dôvodu, že exekútor podal voči žalobcovi v 1. rade žalobu na ochranu osobnosti. Správne
súd prvej inštancie poukázal aj na to, že platobný rozkaz, ktorým bola spoločnosti LIVAK PLAST,
s.r.o. uložená povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. rade pohľadávku, nenadobudol právoplatnosť, vo veci
bol podaný odpor a konanie nakoniec skončilo zastavením, z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúci
v nevymožený pohľadávky žalobcu v dôsledku nesprávneho postupu exekútora nebol preukázaný,
absentuje tu vôbec identifikácia nezákonného postupu exekútora, tak aj existencia škody. Odvolatelia
vytýkajú súdu aj, že ak zaujal záver, že nevznikla škoda, bolo pochybením zaoberať sa aj príčinnou
súvislosťou. Odvolací súd k danému uvádza, že nie je žiadnym pochybením súdu ak sa vo veci, v ktorej
musia byť pre vznik nároku preukázané viaceré podmienky, zaoberá tým či sú všetky tieto podmienky
splnené. Ak dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna podmienka, nie je žiadnou chybou, že
aj napriek tomu, zhodnotí a vyjadrí sa aj k ďalším, či ostatným podmienkam, čím v podstate zhodnotí
a dá odpoveď na celé merito sporu.
30. Čo sa týka uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, odvolací súd sa aj tu v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne identifikoval, čo
môžeme považovať za nesprávny úradný postup, avšak správne vyhodnotil že daný postup nemohol
tak zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu v 1. rade, že by bolo dôvodné uvažovať o náhrade
nemajetkovej ujmy. Správne vyhodnotil aj že nebola absolútne preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním exekútora a zhoršením zdravotného stavu žalobcu v 1. rade. Z lekárskych správ je zrejmé že
zdravotný stav žalobcu v 1. rade sa zhoršil z iných dôvodov a taktiež odvolací súd dopĺňa, že je mu známe
z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca v 1. rade spája zhoršenie svojho zdravotného stavu s trestným
stíhaním voči jeho osobe, teda aj dané vylučuje, že by k zhoršeniu zdravotné stavu došlo výlučne, či
hlavne v príčinnej súvislosti s exekučným konaním. Ako je už uvedené vyššie pri námietke ohľadom
nevykonaného dokazovania, ani prípadný výsluch manželky žalobcu v 1. rade k nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, by nebol spôsobilý zmeniť posúdenie daného nároku súdom. Aj keby manželka
žalobcu v 1. rade uviedla, že došlo k fyzickému útoku medzi žalobcom a exekútorom, aj keby tvrdila, že
odvtedy sa zhoršil zdravotný stav žalobcu, dané tvrdenia nie sú podložené inými dôkazmi, ide o svedka,
ktorého dôveryhodnosť výpovede je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na osobnú zainteresovanosť na
výsledku konania a ako je vyššie uvedené sú tu dôkazy a skutkové zistenia, z ktorých sa nedá prijať
záver o dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
31. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu k intervenientovi, odvolací súd považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere za správne. Súd prvej inštancie vysvetlil, že intervenient
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, zúčastňuje sa konania s tým, že ma právo sa
vyjadrovať, predkladať dôkazy a touto účasťou na konaní mu vznikajú trovy. Intervenient sleduje úspech
strany, popri ktorej sa konania zúčastňuje. V danom prípade sa intervenient zúčastňoval konania na
strane žalovanej, ktorá mala úspech v konaní, a preto aj intervenientovi patrí náhrada trov konania voči
neúspešným žalobcom. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitého zreteľa, na základe
ktorého by inak úspešnému účastníkovi bol dôvod trovy nepriznať. Takýmto dôvodom nie je to, že je
exekútor poistený, na čo poukázali žalobcovia v odvolaní.
32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolanie žalobcov ako nedôvodné, má za
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrozumiteľné, výstižné, dáva odpovede na všetky relevantné
otázky. Odvolací súd nevzhliadol žiadne také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by mohlo znamenať
porušenie procesných práv žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1 CSP).
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bola žalovaná a intervenient, ktorý sleduje
úspech strany, popri ktorej sa zúčastňuje konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy

nevznikli, a preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). Intervenient bol v konaní zastúpený advokátom,
vyjadril sa k odvolaniu, preto mu odvolací súd, z dôvodu úspechu účastníka, na strane ktorého sa
intervenient zúčastnil konania, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100
%. Rovnako ako pri rozhodnutí o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd nevzhliadol žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo dôvodné úspešnej strane trovy nepriznať.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).