{"guid": "3dd48631-46c1-4859-bfbd-7065bc780330:6b9b5b7c-45b2-4d72-b4e5-06252990bf2a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4", "spisova_znacka": "2Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/105/2024 z 12. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2025, sp. zn. 2Co/105/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4", "identifikacne_cislo": "1108211283", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b9b5b7c-45b2-4d72-b4e5-06252990bf2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/105/2024\n1108211283\n12. 02. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: F.. D.. P. Q.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom: E. X, E., právne zastúpený: JUDr. Emília Korčeková, advokátka, so sídlom:\nMalacká 2/B, Pezinok, a v 2. rade: VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., so sídlom: Limbová 3, Limbach,\nIČO: 31 342 841, zastúpený: F.. D.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. X, E., proti žalovanej: Slovenská\nrepublika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska\n71, Bratislava, IČO: 00 166 073, za účasti intervenienta na strane žalovanej: JUDr. Ladislav Jakubec,\nsúdny exekútor, so sídlom: Zámocká 30, Bratislava, právne zastúpený: BARKOCI law firm, s. r. o., so\nsídlom: Námestie slobody 28, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 916, o náhradu škody a náhradu\nnemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 22.\nfebruára 2024, č.k. B1-26C/70/2008-606, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 22.februára 2024, č.k.\nB1-26C/70/2008-606, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nIII. Intervenientovi sa proti žalobcom v 1. rade a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 22. februára 2024, č.k. B1-26C/70/2008-606, rozhodol\nvo výroku I o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanej. Výrokom II. rozhodol o zamietnutí žaloby\nžalobcu v 2. rade voči žalovanej. Výrokom III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania a výrokom IV.\npriznal intervenientovi proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V rámci odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade sa proti žalovanej,\nza ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“), žalobou, ktorej\nzmena bola naposledy pripustená uznesením zo dňa 21.01.2013, č.k. 26C/70/2008-282, domáhal\nzaplatenia náhrady škody vo výške 218.074,47 eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,eur a náhrady trov konania. Tvrdil, že žalovaná ako štát zodpovedá podľa zákona č. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v\nznení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) za nesprávny úradný postup podľa\n§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého sa dopustil voči nemu JUDr. Ladislav Jakubec, súdny\nexekútor so sídlom Zámocká 30, Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“ alebo „intervenient“), v konaní\n\nvedenom pod sp.zn. EX 365/2002, vrátane konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod\nsp.zn. Er 59/1996, pretože exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo\ndňa 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/04-13, je nevykonateľný. Nesprávnym úradným postupom intervenienta\ndošlo k znehodnoteniu judikovanej pohľadávky žalobcu voči LIVAK PLAST, s.r.o. so sídlom naposledy\nPri Dynamitke 11, Bratislava, IČO: 35 695 790 (ďalej len „LIVAK PLAST, s.r.o.“), ktorá bola postihnutá\nintervenientom.\n3. Súd prvej inštancie zhrnul, že z podania žalobcu z 30. decembra 2010 (č.l. 188) vyplýva, že žalovaná\nnáhrada škody v sume 218.074,47 eur tvorí súčet súm: 16.596,95 eur (istina), 2.022,42 eur (úrok 21\n% p. a. za obdobie od 16.04.1999 do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95 eur), 17.576,22 eur\n(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.04.1999 do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95\neur), 1.993,78 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.05.1999 do 04.02.2005 - za 2088 dní zo sumy\n16.596,95 eur), 17.327,26 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.05.1999 do 04.02.2005\n- za 2088 dní zo sumy 16.596,95 eur ), 1.964,17 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.06.1999 do\n04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95 eur), 17.070,01 eur (zmluvná pokuta 0,5% denne za\nobdobie od 16.06.1999 do 04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.935,53 eur (úrok 21%\np. a. za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo sumy 16.596,95 eur), 16.821,05 eur\n(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo sumy 16.596,95\neur), 1.877,28 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005 - za 1996 dní zo sumy\n16.596,95 eur), 16.563,80 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005\n- za 1996 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.848,63 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.09.1999 do\n04.02.2005 - za 1936 dní zo sumy 16.596,95 eur), 16.065,89 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za\nobdobie od 16.09.1999 do 04.02.2005 - za 1936 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.819,03 eur (úrok 21 %\np. a. za obdobie od 16.10.1999 do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.808,64 eur\n(zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.10.1999 do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95\neur), 1.790,39 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1875 dní zo sumy\n16.596,95 eur), 15.559,68 eur (zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005\n- za 1875 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.760,79 eur (úrok 21 % p. a. za obdobie od 16.12.1999 do\n04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.302,43 eur (zmluvná pokuta 0,5% denne za\nobdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95 eur), 1.732,14 eur (úrok 21 %\np. a. za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo sumy 16.596,95 eur), 15.053,47 eur\n(zmluvná pokuta 0,5 % denne za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo sumy 16.596,95\neur), 829,84 eur (zaplatený súdny poplatok na platobný rozkaz), 16,59 eur (zaplatený súdny exekučný\npoplatok), 18.467,63 eur (t.j. 21 % ročný úrok zo sumy 16.596,95 eur od 05.02.2005 do 24.05.2010 za\n1934 dní pri čiastke 9,548930 eur/deň: 18.467,63 eur), 7,03 eur (8 % ročný úrok zo sumy: 16,59 eur\nod 05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,003636 eur/deň: 7,03 eur), a 263,82 eur (6 %\nročný úrok zo sumy: 829,84 eur od 05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,136412 eur/\ndeň: 263,82 eur).\n4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že intervenient sa podľa tvrdení žalobcu v 1. rade o pohľadávku\nnestaral a nepodal včas incidenčnú žalobu. Intervenient si teda nesplnil povinnosť podľa § 109 ods.\n2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)\ntým, že nepodal poddlžnícku žalobu voči LIVAK PLAST, s.r.o., pretože od zapísania pohľadávky žalobcu\nv 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o. do vyhlásenia o výške majetku nemohol žalobca v 1. rade s touto\npohľadávkou disponovať, čím mu vznikla škoda. Ďalej žalobca v 1. rade tvrdil, že týmto bola pohľadávka\nz konkurzu vyhlásenom voči LIVAK PLAST, s.r.o. vylúčená a nebola zahrnutá do konečnej správy a\nrozvrhového konania a nestala sa exekučným titulom. Pohľadávka mohla byť speňažená dostatočne\nzabezpečeným majetkom dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., ktorého majetok predstavoval viac ako 24 mil.\nSk. Došlo tým k odňatiu legitímnej nádeje žalobcu v 1. rade na zhodnotenie pohľadávok, čím mu vznikla\nškoda vo forme ušlého zisku, ako aj škoda v sume 16,59 eur za zaplatenie exekučného poplatku a\n829,84 eur za súdny poplatok v konaní, v ktorom bola pohľadávka judikovaná.\n5. Žalobca v 1. rade počas konania postúpil časť pohľadávky uplatňovanej titulom náhrady škody v sume\n217.228,04 eur na žalobcu v 2. rade, ktorého vstup do konania následne v súvislosti s týmto postúpením\nsúd pripustil. Predmetom postúpenia nebola pohľadávka titulom náhrady škody v sume 829,84 eur (za\nzaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu) a v sume 16,59 eur (za zaplatený\npoplatok za návrh na vykonanie exekúcie), spolu 846,43 eur.\n\n6. Žalobca v 1. rade tiež tvrdil (č.l. 177-178), že v príčinnej súvislosti s postupom intervenienta došlo aj k\nzásahu do jeho osobnostných práv, pretože intervenient vypisoval listy na rôzne inštitúcie, kde žalobcu\nv 1. rade očierňoval a šíril o žalobcovi v 1. rade informácie spôsobilé ohroziť jeho česť a podnikateľskú\ndôstojnosť a dával najavo, že voči žalobcovi v 1. rade sa vedie exekúcia. Tiež diskreditoval žalobcu v\n1. rade v obci Michal nad Žitavou, kde v súvislosti s nezákonnou dražbou zasiahol do práva na ochranu\nosobných údajov žalobcu v 1. rade. Doručil na obecný úrad v tejto obci dražobnú vyhlášku, ktorou znížil\njeho vážnosť, česť a dôstojnosť. Intervenient bol neskôr vylúčený z ďalších úkonov exekúcie exekučným\nsúdom. Ďalej tvrdil, že došlo tiež k diskreditácii žalobcu pred Daňovým úradom Bratislava II. Výška\npožadovanej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá intenzite zásahu do práva žalobcu v 1. rade na\nochranu osobnosti.\n7. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že žalobca v 1. rade nekonkretizuje ako sa intervenient\ndopustil nesprávneho úradného postupu, aké ustanovenie akého zákona bolo porušené, aby bola\nnaplnená podmienka nesprávneho úradného postupu. Nepreukázal ani vznik škody, ako ani príčinnú\nsúvislosť. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č.\n514/2003 Z.z.\n8. Do konania na podnet vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej (č.l. 222) súdny exekútor,\nktorého procesné postavenie sa po zmene právnej úpravy s účinnosťou od 01.07.2016 zmenilo na\npostavenie intervenienta. Namietol, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti\nštátu za škodu, najmä vznik škody, jej výška, a kauzálny nexus. Žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol na\npojednávaní, že žalobca v 1. rade sa dopustil nesprávneho výkladu noriem § 113b ods. 5 prvá veta\na § 88 ods. 1, § 93 ods. 2 a § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože je nesprávny záver, že\ndoručeným exekučného príkazu zaniká účasť žalobcu u žalovaného v 2. rade a že sa zrušuje. Žalobca\nv 1. rade nepostrehol znenie prvej vety v § 113b ods. 5 Exekučného poriadku v časti „ak to ustanovuje\nosobitný zákon (…)“. Spoločnosť sa nezrušuje automaticky, ale len, ak to vo vzťahu k jednotlivým druhom\nspoločnosti ustanovuje Obchodný zákonník. Intervenient teda neznemožnil podnikanie žalobcu v 2.\nrade, pretože spoločnosť nebola zrušená a nedošlo ani k jej výmazu.\n9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v 1. rade vzal žalobu späť e-mailovým podaním z\n12.07.2023 (č.l. 570), no súd na toto podanie neprihliadol, pretože hoci išlo o podanie vo veci samej podľa\n§ 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CSP“), žalobca v 1. rade toto podanie dodatočne nedoplnil postupom podľa § 125 ods. 1 prvá veta CSP.\n10. Súd prvej inštancie presne rozpísal a uviedol akými dôkaznými prostriedkami vykonal dokazovanie.\nZ takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci. Z výpisu zo živnostenského\noprávnenia Okresného úradu Bratislava I, odbor živnostenského podnikania, zo dňa 17.12.2003, č.\nregistra XXX-XXXX, je preukázané, že žalobca v 1. rade od 03.11.1992 vykonáva s miestom podnikania\nV. C. X, B. podnikanie v predmete podnikania kúpa, predaj a sprostredkovanie tovaru v rozsahu\nvoľnej živnosti. Z úradného záznamu Obvodného úradu v Pezinku, odbor živnostenského podnikania,\nz 26.09.2007, č.k. OŽP-Z/2007/03305-2/CR1, je preukázané, že žalobca v 1. rade zmenil miesto\npodnikania na E. X, E.. Z podania žalobcu z 15.01.2004 je preukázané, že Okresnému súdu Bratislava\nIII bol dňa 15.01.2004 doručený návrh žalobcu, ktorým sa proti LIVAK PLAST, s.r.o. domáhal vydania\nplatobného rozkazu na zaplatenie sumy 500.000,- Sk s príslušenstvom. Vec bola na súde podľa údajov\nna tomto podaní zapísaná pod spisovou značkou 42Rob/35/2004. Nároku sa domáhal žalobca v 1. rade\nna tom základe, že LIVAK PLAST, s.r.o. so žalobcom v 1. rade uzatvorili dňa 15.12.1998 pod č. 293/1998\nsprostredkovateľskú zmluvu, čo je preukázané zo znenia tejto zmluvy (č.l. 88-90), pričom v súlade s čl. IV\nbod 2 tejto zmluvy sa zaviazal žalobcovi v 1. rade zaplatiť paušál v sume 50.000,- Sk mesačne a to vždy\nk 15. dňu príslušného mesiaca, čo LIVAK PLAST, s.r.o. porušil z dôvodu podania návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu. Pred podaním návrhu LIVAK PLAST, s.r.o. uznal dlh v sume 500.000,- Sk a príslušenstvom\ndňa 31.01.2000, čo je preukázané z uznania dlhu z tohto dňa (č.l. 22, 87). Pre uvedené požiadal\nžalobca v 1. rade o vydanie platobného rozkazu. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III\nzo dňa 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13 je preukázané, že súd uložil žalovanému LIVAK PLAST,\ns.r.o. zaplatiť žalobcovi v 1. rade do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu sumu 500.000,Sk a úrok z omeškania 21% ročne a zmluvnú pokutu 0,5 % denne a to od 16.04.1999 do zaplatenia\nzo sumy 50.000,- Sk, od 16.05.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.06.1999 do zaplatenia\nso sumy 50.000,- Sk, od 16.07.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.08.1999 do zaplatenia\n\nso sumy 50.000,- Sk, od 16.09.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.10.1999 do zaplatenia\nso sumy 50.000,- Sk, od 16.11.1999 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, od 16.12.1999 do zaplatenia\nso sumy 50.000,- Sk, od 16.01.2000 do zaplatenia so sumy 50.000,- Sk, a trovy konania 25.000,- Sk.\nZ listiny tiež vyplýva, že je na nej odtlačená pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti s\ndátumom 18.02.2004. Z doručeniek o doručovaní zásielky je preukázané, že zásielka bola prevzatá za\nLIVAK PLAST, s.r.o. splnomocnencom (podpis nečitateľný). Z podania žalobcu v 1. rade označeného\nako návrh na vykonanie exekúcie je preukázané, že dňa 01.03.2004 bolo toto podanie spísané pred\nsúdnym exekútorom JUDr. Pavlom Štukovským so sídlom úradu Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, a\nsúčasne tohto dňa bolo tomuto súdnemu exekútorovi aj doručené a v tomto podaní navrhuje žalobca v\n1. rade vykonanie exekúcie voči LIVAK PLAST, s.r.o. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný\nrozkaz Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. JUDr. Pavol Štukovský\nvydal dva exekučné príkazy zo dňa 14.04.2004, sp.zn. EX 32/2004, čo je preukázané z týchto príkazov\na z výsluchu menovaného, pričom týmito nariadil exekúciu predajom nehnuteľnosti na uspokojenie\npohľadávky žalobcu v 1. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX\nvedenom pre kat. územie Z. F., okres B. D., a zriadil k týmto nehnuteľnostiam tiež exekučné záložné\nprávo. To je preukázané aj z obsahu listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Z. F.,\nobec B. - mestská časť Z. F., okres Z. F., z ktorého je tiež preukázané, že ku dňu 17.10.2005 a 24.10.2005\nbol LIVAK PLAST, s.r.o. výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v uvedenom\nkatastrálnom území: (i) stavba so súp. č. XXX stojaca na pozemkoch s parcelnými číslami XXXXX/X a\nXXXXX, (ii) pozemok s parcelným číslom XXXXX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria,\nparcela registra C., (ii) pozemok s parcelným číslom XXXXX/X o výmere XXXX m2, zastavené plochy a\nnádvoria, parcela registra C, a (iii) pozemok s parcelným číslom XXXXX o výmere XXXX m2, zastavené\nplochy a nádvoria, parcela registra C. (ďalej len „nehnuteľnosti na LV č. XXXX“). Zo znaleckého posudku\nč. XX/XXXX zo dňa 09.12.1999, ktorý vyhotovil znalec D.. Q. V. je preukázané, že nehnuteľnosti na LV\nč. XXXX mali ku dňu vyhotovenia uvedeného posudku hodnotu 24.145.320 Sk. Z výzvy intervenienta\nz 03.02.2005, sp.zn. EX 365/2002, je preukázané, že intervenient vyzval žalobcu 1. rade (označeného\nako SHS - Electronic - 1, D.. P.Z. Q.) o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie a požiadal\nho aby do týždňa od doručenia tejto výzvy podal intervenientovi ako súdnemu exekútorovi vyhlásenie\no svojom majetku, ktorý podlieha exekúcii v nadväznosti na rozsudok Mestského súdu Bratislava z\n29.06.1995, č.k. 36Cb 179/94 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX z 06.11.2002. Z\nlistu žalobcu v 1. rade z 04.02.2005 (č.l. 14) je preukázané, že žalobca v 1. rade oznámil intervenientovi,\nže sa nemôže na úrad intervenienta dostaviť a sám poukázal na to, že na exekútorskom úrade JUDr.\nŠtukovského je pod sp.zn. EX 32/2004 vedená exekúcia voči LIVAK PLAST, s.r.o. v sume 4.707.540,60\nSk. Z vyhlásenia o výške a stave majetku zo 04.02.2005 je preukázané, že žalobca v 1. rade urobil\nvyhlásenie o tom, že má pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, ktorým je LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá je\nvymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod sp.zn. EX\n32/2004. Súd nemá z dokazovania za preukázané, že by bol žalobca v 1. rade fyzický donútený do\nuskutočnenia uvedeného vyhlásenia. Z príkazu na začatie exekúcie z 09.02.2005, sp.zn. EX 365/2002\nje preukázané, že intervenient vydal príkaz na začatie exekúcie a tento adresoval exekútorskému úradu\nDr. Pavlovi Štukovskému v nadväznosti na vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým je\nrozsudok Mestského súdu Bratislava z 29.06.1995, č.k. 36 Cb 179/94-St, ktorým bol žalobca v 1. rade\nzaviazaný zaplatiť oprávnenému UNION, poisťovacia, a.s., Tolstého 7, Bratislava sumu 1.000.000,- Sk s\npríslušenstvom. Z exekučného príkazu intervenienta z 15.02.2005, sp.zn. EX 365/2002 je preukázané,\nže intervenient vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má žalobca v 1. rade\nvoči svojmu dlžníkovi, ktorý je: Exekútorský úrad Štukovský Pavel, Dr. Bc., Nové Mesto nad Váhom\nna základe exekučného konania č. EX 32/2004 vedeného vo veci žalobcu v 1. rade ako oprávneného\nproti LIVAK PLAST, s.r.o. ako povinnému a prikázal dlžníkovi žalobcu v 1. rade Exekútorskému úradu\nPavla Štukovského, aby po doručení tohto príkazu poukázal na účet súdneho exekútora sumu v celkovej\nvýške 1.292.857,70 Sk. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 20.10.2009, č.k. Ex 59/96-553 je\npreukázané, že intervenient bol vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 59/96, EX č.\n365/2002, pretože intervenient podal proti žalobcovi v 1. rade na Okresnom súde Bratislava III žalobu\nna ochranu osobnosti a konalo sa o nej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 18C/32/2007. Z listu\nDaňového úradu Bratislava II z 10.02.2005, č.k. 601/230/14237/05/Bay je preukázané, že Daňový úrad\nakceptoval príkaz na začatie exekúcie EX 365/2002 z 18.01.2005, ktorý mu bol doručený 19.01.2005.\nZ výpisu z účtu intervenienta zo 04.07. a 10.07. (bez roka) je preukázané, že na účet boli zložené dve\nsumy po 700.000,- Sk, spolu 1.400.000,- Sk, k variabilnému symbolu, ktorý zodpovedá spisovej značke\nexekučného konania EX 365/2002, to korešponduje v prípade druhej platby z 10.07.2007 s výpisom\nz účtu č. XX/XXX/X, ktorý predložil žalobca v 1. rade (č.l. 151). Z prvej strany podania spoločnosti\n\nLIVAK PLAST, s.r.o. doručeného OS BA 3 dňa 23.01.2006 je preukázané, že táto spoločnosť podala\nodpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. Z\nplnomocenstva zo 16.01.2006 je preukázané, že na podanie uvedeného odporu splnomocnila advokáta\nJUDr. Róberta Dupkalu spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. prostredníctvom konateľa G. Š.. Z výpisu z\nobchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. z 31.12.2003 je preukázané, že\nako konatelia sú zapísaní E. V. a D.. O. B.. Z výpisu z obchodného registra LIVAK PLAST, s.r.o. k\ndátumu 10.03.2006 a 26.05.2010 je preukázané, že konateľmi spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. sú od\n20.12.2001 D.. X. F. a G. Š.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 24.04.2006, sp.zn. 32Exre\n16/2005 je preukázané zastavenie konania vo veci zápisu do obchodného registra pri žalobcovi v\n2. rade, ktoré bolo začaté uznesením tohto súdu z 28.03.2006 vo vzťahu k zápisu osoby žalobcu v\n1. rade ako spoločníka; začaté bolo preto, že súdu boli doručené doklady preukazujúce doručenie\nexekučného príkazu č.k. EX 365/2005 z 19.01.2005 na postihnutie obchodného podielu žalobcu v 1.\nrade v spoločnosti žalobcu v 2. rade, pričom tento príkaz bol doručený oprávnenému, povinnému a\nobchodnej spoločnosti. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II z 12.06.2007, ČVS: H.XXX/OEK-B. A. je preukázané, že intervenient podal na žalobcu v 1. rade trestné oznámenie, pre\npodozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1, písm. a), ods. 4,\npísm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a toto oznámenie bolo odmietnuté. Z uznesenia Okresného\nriaditeľstva PZ v Bratislave I z 22.11.2007, H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-B., je preukázané, že trestná vec,\nv ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa §\n374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v postavení súdneho exekútora, tretej osobe\nneoprávnene sprístupnil osobné údaje - meno, priezvisko, bydlisko a najmä rodné číslo poškodeného\nD.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X E., ktoré osobné údaje získal v rámci výkonu exekútorskej\nčinnosti, a ktoré v písomnosti označenej ako „žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie“\ndňa 05.02.2007 zaslal z Exekútorského úradu v Bratislave, ulica Zámocká 30, do spoločnosti VAKOV,\nspol. s r.o., Vydraný 396, čím porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť“\npostúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejde o trestný čin, ale o skutok,\nktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z listu intervenienta z 05.02.2007 je preukázaný\nobsah zmieneného listu, ktorý bol zaslaný spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. Z odôvodnenia citovaného\nuznesenia je preukázané, že s listom intervenienta sa oboznámil konateľ spoločnosti VAKOV, spol.\ns r. o. a list prevzala spoločníčka M. A. dňa 25.02.2007. Z listu spoločnosti VAKOV, spol. s. r. o. z\n19.02.2007 je preukázaná odpoveď tejto spoločnosti, v ktorej uviedla spoločnosť, že voči žalobcovi\nv 1. rade neeviduje žiadnu pohľadávku ani nemá pohľadávku on voči tejto spoločnosti. Uviedli tiež,\nže v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu v 1. rade v žalobcovi v 2. rade sa\nneuskutočnil predaj 100 % obchodného podielu žalobcu v 1. rade v tejto spoločnosti podľa zmluvy o\nbudúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004. Z uznesenia Okresného riaditeľstva\nPZ v Bratislave I z 21.07.2008, ČVS: H.-XXX/X-H.-B.-XXXX-B., je preukázané, že trestná vec, v ktorej\nbolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods.\n1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v postavení súdneho exekútora, dňa 04.06.2007,\nz miesta výkonu svojej exekútorskej činnosti v Bratislave, na ulici Zámockej 30, odoslal Obecnému\núradu v obci Michal nad Žitavou, okres Nové Zámky, písomnosť označenú ako „Žiadosť o uverejnenie\npodstatného obsahu vyhlášky“, ktorou v zmysle § 141 ods. 3 Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) požiadal Obecný úrad obce Michal nad Žitavou\no „uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti spôsobom v mieste obvyklým“,\npričom v danej žiadosti a vyhláške uviedol okrem iného aj osobné údaje - rodné číslo poškodeného D..\nB.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X E., získané v súvislosti s výkonom svojho povolania súdneho\nexekútora, kde takto ich neoprávneným sprístupnením porušil všeobecne záväzným právnym predpisom\nustanovenú povinnosť“ postúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejde\no trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z odôvodnenia\ntohto uznesenia vyplýva, že „žiadosť o uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky“ a vyhlášku prevzal\nosobne starosta obce X. I. dňa 07.06.2007, pričom osobnú údaje nespracovali a vyhlášku zverejnili\na anonymizovali rodné číslo žalobcu 1 (rozsah anonymizácie je preukázaný z vyhotovenia vyhlášky\nzaloženej na č.l. 219, kde rodné číslo absentuje). Rodné číslo zverejnené nebolo. Obsah dražobnej\nvyhlášky je preukázaný z vyhlášky intervenienta z 04.06.2007, sp.zn. EX 365/2002, pričom je v nej\nuvedené aj rodné číslo žalobcu 1. Z doručeniek o doručovaní tejto vyhlášky je preukázané, že bola\ndoručená správe katastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu\nPezinok, Sociálnej poisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému\núradu Bratislava V, obci Michal nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam. Na majetok úpadcu\nLIVAK PLAST, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, čo je preukázané z uznesenia NS SR z 19.01.2005,\n\nsp.zn. 2 Obo 6/05, právoplatného dňa 21.02.2005, ktorým bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v\nBratislave z 07.12.2004, č.k. 8K/1/2004-105, o vyhlásení konkurzu. Z prihlášky pohľadávky z 02.02.2005\nje preukázané, že žalobca v 1. rade týmto podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave k sp.zn. 8K\n1/2004 si prihlásil pohľadávku voči LIVAK PLAST, s.r.o. vyplývajúcu z platobného rozkazu Okresného\nsúdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13. Výšku prihlásenej pohľadávky žalobca v 1. rade\nupravil na sumu 5.881.175 Sk podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.07.2005, čo je\npreukázané z tohto podania. Prihlásená pohľadávka žalobcu v 1. rade bola popretá, čo je preukázané\nz položky 10/e zo zoznamu konkurzných pohľadávok v konkurznom spise na č. l. 361-364 a 461-464 z\ndôvodu, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č.k. 42Rob/35/2004-13 nikdy\nnebol úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o. doručený a pohľadávku ani neeviduje v účtovníctve. V konkurznom\nkonaní sa dňa 12.03.2007 konalo prieskumné pojednávanie, čo je preukázané zo zápisnice Krajského\nsúdu v Bratislave z 12.03.2007, sp.zn. 8K 1/2004 a toto pojednávanie bolo nariadené uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo 07.02.2007, sp.zn. 8K 1/2004, čo je preukázané z obchodného vestníka\nč. 35/2007 Ov. z 19.02.2007 (č.l. 229). Zo zápisnice z uvedeného pojednávania je tiež preukázaný\nokruh zúčastnených osôb, medzi ktorými je uvedený žalobca v 1. rade, správca, a veritelia G&P Reality\ns.r.o., LikoSpol, a.s., Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava,\nVAKOV spol. s r. o., žalobca v 2. rade, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Zo zápisnice Krajského\nsúdu v Bratislave o pojednávaní o schválení konečnej správy z 01.06.2009 a uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave z 01.06.2009, č.k. 8K/1/2004-698 je zhodne preukázané, že konkurzný súd schválil\nkonečnú správu správcu konkurznej podstaty LIVAK PLAST, s.r.o. Z konečnej správy správcu, ktorú\nschválil konkurzný súd, z 19.03.2009 je preukázané, že do dňa vyhotovenia správy neboli správcovi\nodovzdané účtovné doklady a obchodné knihy úpadcu. Ďalej je z nej preukázané, že úpadca LIVAK\nPLAST, s.r.o. nevlastnil nehnuteľný majetok, pretože nehnuteľnosti na LV č. XXXX boli predmetom\nincidenčného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5Cbi 99/2005 a ten rozhodol\no vylúčení týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. Výťažok z\npredaja majetku LIVAK PLAST, s.r.o. bol 16.000,- Sk. Na záver správy je uvedený záver, že úpadca\nje v predlžení a nemá majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konkurzného konania. Správca preto\nnavrhol zrušiť konkurz. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10.08.2009, č.k. 8K/1/2004-702,\na z informácie v Obchodnom vestníku č. OV 158B/2009, záznam K005634, je zhodne preukázané,\nže konkurzný súd zrušil konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., vyhlásený uznesením zo\n07.12.2004, č.k. 8K/1/2004-105, podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) ZKV. Z oznámenia o ukončení podnikania\nzo 07.01.2009 je preukázané, že žalobca doručil Obvodnému úradu v Pezinku, odbor živnostenského\npodnikania, oznámenie, že ukončil podnikanie ako živnostník. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V\nz 23.10.2009, č.k. Er 59/96-573, je preukázané, že exekučný súd zamietol námietky žalobcu v 1. rade a\njeho manželky B. Q. proti dražbe v exekučnom konaní vedenom u intervenienta pod sp.zn. EX 365/2002\na vyhovel námietkam žalobcu v 1. rade a jeho manželky B. Q. proti udeleniu príklepu. Súčasne neschválil\nudelenie príklepu pri dražbe v prospech vydražiteľa A. K. INVESTMENT, s.r.o. Návrh na udelenie príklepu\nv uvedenom zmysle je preukázaný z návrhu intervenienta z 18.07.2007. Predseda Okresného súdu\nBratislava V v liste z 26.10.2009, sp.zn. Spr. 2064/09, ako reakcia na sťažnosť žalobcu v 1. rade\nskonštatoval, že súdny exekútor nepredložil spis na rozhodnutie o námietkach zaujatosti proti jeho\nosobe z 25.06.2007. Vyšetrovateľ uznesením zo 04.05.2010, ČVS: H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-V. odmietol\ntrestné oznámenie proti intervenientovi, ktoré podal žalobca v súvislosti s vykonávaním dražby v exekúcii\nvedenej intervenientom pod sp.zn. EX 365/2002 a vec bola postúpená Disciplinárnej komisii Slovenskej\nkomory exekútorov. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.\n(oddiel Sro, vložka č. 11491/B) je preukázané, že spoločnosť bola vymazaná za obchodného registra\ndňa 27.05.2010 na základe uznesenia OS BA I, č.k. 32Exre/2020/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 24.05.2010. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo 07.09.2010, č.k. 27Cb/19/2006-118, je\npreukázané, že súd zastavil konanie vedené pod sp.zn. 27Cb/19/2006 (pôvodne vedené pod sp.zn.\n42Rob/35/2004) z dôvodu, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra.\nMedzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu v 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o. nebola\nuspokojená. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 25.05.2011, č.k. Er/59/96-793, je preukázané,\nže exekučný súd zastavil exekúciu vedenú vo veci oprávneného Union poisťovňa, a. s. proti žalobcovi\nv 1. rade ako povinnému, vedenej u intervenienta pod sp.zn. EX 365/2002, z dôvodu, že exekučný titul,\nna podklade ktorého bola exekúcia vedená, sa nestal vykonateľným. Z posudku Sociálnej poisťovne z\n19.03.2009 je preukázané, že žalobca v 1. rade je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60 % a ďalšia prehliadka bola stanovená na marec 2010. Z\nposudku vyplýva vykonané psychiatrické vyšetrenie 29.12.2008, v ktorom lekár konštatoval depresívnu\n\nporuchu s chronifikovaným priebehom v trvalej liečbe od r. 1999 pre depresívny syndróm po smrti syna.\nZ potvrdenia o dočasnej PN z 05.02.2010 je preukázané, že žalobca v 1. rade bol PN od 03.02.2010. Z\nlekárskej správy - nálezu zo 16.04.2010 vyhotovenej F.. I. B., psychiatričkou, je preukázaná anamnéza,\nže žalobca v 1. rade je nastavený pre úzkostne depresívny syndróm s chronifikovaným priebehom na\nliečbe antidepresívami a anxiolytikami. Od r. 2005 sú u neho stresujúce situácie pre súdne procesy,\nnajmä rok 2006. Vec lekárka záverovala ako depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom v trvalej\nliečbe, organický psychosyndróm (metabol. vask., traumahlavy) a organickú kognitívnu poruchu. Zo\nsprávy F.. T. F., klinickej psychologičky z 03.05.2010 je preukázané, že u žalobcu v 1. rade je prítomné\nC. F. H. A. Q. L. X. Q. T. Z. X. H. X. Ú. V. L. Ť. L. J. na I., L. K. Ž. Q.. Podľa anamnézy z tejto správy\npotiaže žalobcu v 1. rade začali približne v r. 1998, kedy si rozbil hlavu a asi hodinu bol v bezvedomí,\nresp. v r. 1999, kedy mu zomrel syn a v r. 2000 bol prepadnutý s úrazom hlavy so stavom bezvedomia\npár minút. Z rodinnej anamnézy vyplýva prítomnosť psychiatrickej diagnózy na strane matky. Vzhľadom\nna viacnásobné úrazy hlavy odporučila psychologička vyšetrenia CT a MR. Z listu Sociálnej poisťovne\nz 24.06.2010, č.k. XXX XXX XXXX je preukázané, že Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi v 1. rade,\nže jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Z lekárskej správy Neurologickej\nambulancie Nemocnice Antolská z 06.07.2010 je preukázaný záver, že u žalobcu v 1. rade je prítomná\nL. X. L.C. A.. Tento záver je preukázaný aj ku dňu 06.10.2010 z lekárskej správy z tohto dňa, ktorú\nvystavil F.. L. J., primár neurologického oddelenia Nemocnice Antolská. Zo správy F.. L. J. z 29.05.2023\n(č.l. 529) je preukázané, že si v súčasnosti na žalobcu v 1. rade nespomína. V skratke súd prvej\ninštancie konštatoval, že uvedenými správami nebolo preukázané, že by zdravotný alebo psychický stav\nžalobcu v 1. rade mal príčinu alebo pôvod v akomkoľvek konaní intervenienta. Z potvrdenia lekárky F..\nF. V., praktickej lekárky pre dospelých z 19.05.2011 je preukázané, že dňa 08.02.2005, t.j. viac ako 6\nrokov pred vystavením tohto potvrdenia, žalobca v 1. rade vyhľadal vo večerných hodinách ošetrujúcu\nlekárku a boli mu nasadené lieky k zastaveniu vnútorného krvácania. Krvácanie bolo zdokumentované\nošetrujúcim lekárom z PROCTOCLINIC Bratislava a preliečovanie si vyžiadalo 3 týždne. Z listiny je\npreukázané, že menovanej žalobca v 1. rade uvádzal neprimeraný úder zo strany intervenienta. Z tejto\nskutočnosti nie je preukázané, že k takémuto konaniu došlo, iba to, že to žalobca v 1. rade uvádzal. Z\nlistu spoločnosti TECHNOVA spoločnosť s r. o., Nobelova 34, Bratislava, z 21.10.2010 je preukázané,\nže táto spoločnosť nadväzuje na predošlú informáciu, ktorú žalobca v 1. rade zaslal tejto spoločnosti\nv roku 2007, v ktorom im oznámil, že je voči jeho osobe vedené exekučné konania EX 365/2005 na\njeho obchodný podiel, čím vznikli tejto spoločnosti škody veľkého rozsahu. Z dohody o uznaní dlhu z\n27.03.2008 je preukázané, že pani T. J. s miestom X. Š. XX, B., IČO: 37 081 195, vyhlásila, že došlo k\npoškodeniu dobrého mena spoločnosti žalovaného v 2. rade a jej konateľa, ktorým je žalobca v 1. rade.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že má za preukázané, že ide len o vyhlásenie tejto osoby, uvedené\nnepreukazuje, že došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade, resp. práva na\nochranu dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Z listu žalobcu v 1. rade, doručeného MS SR dňa 02.10.2007,\nje preukázané, že žalobca v 1. rade požiadal MS SR o predbežné prerokovanie žalovaného nároku\ntitulom nesprávneho úradného postupu. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok žalobcu v 1. rade nebol\nuspokojený. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.08.2009 s dodatkom z 14.02.2023 (č.l. 426, 477)\nje preukázané, že časť žalovaného nároku postúpil žalobca v 1. rade počas konania na žalovaného\nv 2. rade.\n11. Súd prvej inštancie podrobne uviedol, ktoré navrhnuté dôkazy nevykonal a z akého dôvodu. Uviedol,\nže žalobca v 1. rade navrhoval, aby bolo dokazovanie doplnené vyžiadaním správy od Krajského súdu\nv Bratislave, či došlo k zmene účastníka zo žalobcu v 1. rade na Union poisťovacia, či boli účastní\nprieskumného pojednávania, či podal intervenient incidenčnú žalobu a aký bol jej výsledok; a konečnú\nsprávu z 01.06.2009. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave nemá povinnosť vyhotovovať takéto\nsprávy, súd prvej inštancie v záujme zistenia skutkového stavu veci pristúpil k takému vykonaniu týchto\nnávrhov, že pripojil konkurzný spis Krajského súdu v Bratislave so sp.zn. 8K 1/2004 (ďalej len „konkurzný\nspis“) a z tohto spisu oboznámil na pojednávaní tie dôkazy, ktoré sa týkajú uvedených skutočností.\nSúčasne oboznámil tie listiny, ktoré boli v tomto konkurznom spise založené a pochádzajú zo spisu\nOkresného súdu Bratislava III so sp.zn. 27Cb 19/2006 (pôvodne so sp.zn. 42Rob/35/2004), ktorý\nbol medzičasom pravdepodobne skartovaný a nemohol byť tunajšiemu súdu predložený (č.l. 598). Z\nkonkurzného spisu oboznámil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.02.2024 nasledovné listiny\nprečítaním ich podstatného obsahu: zoznam konkurzných pohľadávok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o.\npripojený k správe správcu z 09.02.2006 (č.l. 361-364), správa správcu úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o.\nz 15.03.2006 s pripojeným výpisom z obchodného registra a uznesením Okresného súdu Bratislava\nIII so sp.zn. 22 Cb 19/06-39 (č.l. 380a), zoznam konkurzných pohľadávok (č.l. 461-464), zápisnica o\n\nprieskumnom pojednávaní z 11.12.2006 (č.l. 471), zápisnica o prieskumnom pojednávaní z 12.03.2017\n(č.l. 519-522), úradný záznam (č.l. 605), konečná správa o stave dlžníkovho majetku LIVAK PLAST,\ns.r.o. (č.l. 620-628), zápisnica o pojednávaní o schválení konečnej správy z 01.06.2009 (č. l. 696-697),\nuznesenie č.k. 8K/1/2004-698 (č.l. 698), vyjadrenie k Spr 3684/11 (č.l. 756-757), e-mail z 29.03.2012\n(č.l. 759), uznesenie č.k. 27Cb 19/2006-118 (č. l. 763), opravné uznesenie č. k. 27Cb 19/2006 (č.l.\n764), a platobný rozkaz č.k. 42Rob/35/04-13 s doručenkami (č. l. 765-766). Žalobcovia žiadali vykonať\nvýsluch P.. X. Š., súdneho exekútora. Tento dôkaz súd nevykonal, pretože svedok už bol vypočutý\ndňa 24.05.2011 a bolo by nadbytočné vypočúvať svedka opakovane. K tomuto svedkovi tiež žalobca\nnezložil preddavok, ktorý mu bol uložený uznesením z 22.05.2023, č.k. 26C/70/2008-506. Výsluch\nsvedka D.. G. F. súd prvej inštancie nevykonal, pretože zomrel, čo oznámil súdu žalobca v 1. rade, no\naj bez tejto udalosti by jeho výsluch súd nevykonal, pretože nebolo súdu oznámené k akým konkrétnym\nskutočnostiam by tento svedok mal byť vypočutý (č.l. 540, 553) a tiež bol návrh na jeho výsluch vznesený\noneskorene. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava\nIII so sp.zn. 18C/32/2007 a Okresného súdu Bratislava I so sp.zn. 5T/52/2009 (trestná vec v ktorej bol\nžalobca v 1. rade obžalovaný a neskôr oslobodený) pre oneskorené predloženie tohto návrhu a pre\nnadbytočnosť. Inak povedané, ak by súd tieto spisy zabezpečil a oboznámil ich (aj tak nebolo zrejmé,\nktoré listiny z týchto spisov, do ktorých má žalobca v 1. rade právo nahliadnuť, majú byť oboznámené\n- to žalobcovia nešpecifikovali), nezmenilo by to nič na závere, že nie sú splnené podmienky vzniku\nzodpovednosti žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej\ninštancie nevypočul ani svedka E. V., pretože od tohto návrhu žalobca upustil 1 (č.l. 540) a tiež ani\nnezložil preddavok, ktorý súd na výsluch tohto svedka uložil zložiť (č.l. 506). Spis súdneho exekútora P..\nX. Š. so sp.zn. EX 32/2004 súd prvej inštancie neoboznámil a nevykonal ako dôkaz, pretože nástupkyňa\ntohto exekútora P.. D. B. oznámila súdu (č.l. 543), že spisom nedisponuje. Treba dodať, že tento spis\nsi súd ku konaniu pripojil a bol pripojený k spisu v danej veci takmer rok v období od 20.01.2011\ndo 12.12.2011 (č.l. 195, 255). V období pripojenia uvedeného spisu sa uskutočnilo aj pojednávanie\ndňa 24.05.2011 a nevyplynula konkrétna potreba doplniť dokazovanie oboznámením niektorej listiny z\npripojeného exekučného spisu. Podľa súdu listiny predložené žalobcom v 1. rade z exekučného spisu\nso sp.zn. EX 32/2004 (č.l. 17, 18, 113) boli dostatočné pre zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich\nsa danej exekučnej veci. Žalobcovia navrhli vypočuť intervenienta a svedkov A.. F. V., P. F., P.. P. T.,\nB. Q., K. T., P.. Q., P.. K., T. P.. M. A. (právnu zástupkyňu žalobcu v 1. rade v danom konaní). Tieto\ndôkazy súd prvej inštancie nevykonal, pretože by to bolo nadbytočné. V prípade svedkyne B. Q. by\nnapríklad preukazovanie vzniku nemajetkovej ujmy bolo nadbytočné, pretože význam by to malo, ak by\ndokazovanie smerovalo k preukázaniu splnenia aspoň jednej z ostatných dvoch podmienok pre vznik\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy; ak teda napríklad nie je preukázané, že by došlo k nesprávnemu\núradnému postupu, potom je zbytočné dokazovať, či vôbec nejaká ujma vznikla a v akej výške. V prípade\nsvedkov P.. P. T., B. Q., K. T., P.. P. F.E. T. P.. E. V. je dôvodom pre nevykonanie dôkazu podľa § 253\nods. 3 CSP aj to, že žalobca v 1. rade nezložil preddavky na trovy výsluchu týchto svedkov, ktoré mu\nboli uložené uznesením z 22.05.2023, č.k. 26C/70/2008-506. Nehospodárny bol návrh žalobcu v 1. rade\nna vypočutie P.. M. A., ktorá v konaní vystupuje ako právna zástupkyňa žalobcu v 1. rade, ktorej súd aj\nzasielal predvolanie a o pojednávaní bola preto informovaná, no súdu neoznámila dôvod nedostavenia\nsa na pojednávania. Ak mal žalobca v 1. rade za to, že je výsluch tejto osoby potrebný, postačovalo,\naby sa na pojednávanie dostavila a mohla za žalobcu v 1. rade prezentovať skutkové tvrdenia. Súd\nprvej inštancie tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava III so sp.zn.\n42Rob/35/2004, pretože bolo tunajšiemu súdu na jeho žiadosť oznámené, že spis je pravdepodobne\nskartovaný (č.l. 598), no v danom konaní je zabezpečené postačujúce množstvo listín (napr. listiny na\nč.l. 19-21, 84, 92-94; č.l. 763-766 konkurzného spisu). Tiež nebolo zrejmé, čo by mal súd so spisom\nrobiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva „pripojením“ ako takým, ale je možné napr. oboznámiť listiny\nv pripojenom spise, no tým, že podstatný obsah tohto spisu je v danom spise už založený, bolo by\nnadbytočné pripájať spis, ktorý navyše objektívne nie je možné pripojiť, pretože ho nemožno nájsť,\nresp. bol skartovaný. Nadbytočné by bolo tiež zisťovanie stavu exekučného konania, pretože súčasný\nstav exekučného konania nemá žiaden vplyv na posúdenie nárokov, ktoré sú časovo ohraničené do\nrozhodného obdobia a ktoré mali vzniknúť pred viac ako 16 rokmi. Súd prvej inštancie považoval za\nnadbytočné aj vyžiadanie zdravotnej dokumentácie z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica\nAntolská, a výsluch svedka F.. L. J., pretože dôkazy predložené počas konania žalobcom v 1. rade\ntýkajúce sa jeho zdravotného stavu nepreukázali ani len čiastočne, že by zdravotný stav žalobcu v\n1. rade alebo potreba vyhľadania zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu v 1. rade mala súvis so\nžalovanými nárokmi. Inými slovami, vykonanie takýchto dôkazov (bez ohľadu na to, čo by priniesli) by\nnezmenilo závery súdu, podľa ktorých neboli preukázané ani základné predpoklady pre vznik žalovaných\n\nnárokov (konkrétne, ak nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, je bezpredmetné riešiť jej výšku).\nSúčasne F.. J. sa vo vyjadrení z 29.05.2023 vyjadril, že na žalobcu v 1. rade si nespomína ani z\npredošlých pôsobísk, a preto jeho výsluch by nemal potenciál objasniť skutkový stav veci.\n12. Na zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie aplikoval a vec právne posúdil s ohľadom na čl.\n46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“), § 1\npísm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 9, § 15, § 16, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ďalej aplikoval ust. § 4 ods. 1, § 5\nods. 1, § 7 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení účinnom do 30.06.2013\n(ďalej len „zákon č. 428/2002 Z.z.“) a ust. § 113b ods. 4, ods. 5, Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 11.04.2005, § 137 ods. 2, 141 ods. 1, ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007.\nAplikoval aj ust. § 148 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.\n13. Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje\nzodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3\nÚstavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej, okrem iného, nesprávnym\núradným postupom súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci (v danom prípade intervenienta)\nspôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda\nalebo nemajetková ujma úradným postupom, ktorý bol posúdený ako nesprávny. V konaní súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že v danej veci o taký prípad nejde a že žaloby oboch žalobcov nie sú dôvodné.\n14. Súd prvej inštancie k nárokom žalobcu v 1. rade v sume 846,43 eur a žalobcu v 2. rade v sume\n217.228,04 eur uviedol, že titulom náhrady spôsobenej škody sa žalobca v 1. rade domáhal voči\nžalovanej zaplatenia sumy 846,43 eur a žalobca v 2. rade sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy\n217.228,04 eur - ide o pohľadávku, ktorú počas konania postúpil žalobca v 1. rade na žalobcu v 2. rade\n(a tento tým vstúpil do konania ako ďalší žalobca). Vzhľadom na to sa obom týmto nárokom súd vyjadril\nspoločne. Súd prvej inštancie vysvetlil, že podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z. sú, aby došlo: po prvé, k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému\npostupu, po druhé, k vzniku škody, a po tretie, medzi uvedenými prvými dvoma predpokladmi musí\nbyť príčinná súvislosť. Nie je rozhodujúce, ktorá z týchto podmienok nie je preukázaná, pretože pre\nzáver o nedôvodnosti žaloby postačuje nepreukázanie jedinej z týchto podmienok, kým pre dôvodnosť\nžaloby sa vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok súčasne. Súd prvej inštancie sa so zreteľom\nna argumentáciu žalobcov primárne zameral na splnenie druhej podmienky, t. j. či žalobcom vznikla\nškoda. Uviedol, že škoda môže byť skutočná škoda alebo ušlý zisk (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z.). Rozdiel je podľa súdnej praxe ten, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení\nmajetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby\ndošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou\nv tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,\nhoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie NS SR, sp.zn. 4 M Cdo\n23/2008, z 21.12.2009). V prípade nároku žalobcov ide o ušlý zisk, pretože u žalobcov nedošlo v\ndôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh\nvecí dalo očakávať (žalobca v 1. rade na to poukazuje na č.l. 227 dole ako na „stratu majetkového\nprínosu“). Inak povedané, legitímne očakávali, že v exekučnom konaní proti LIVAK PLAST, s.r.o. dôjde\nk získaniu majetku speňažením „vysokobonitnej“ (tak ju označoval žalobca v 1. rade) pohľadávky voči\nLIVAK PLAST, s.r.o. Poukazovali na judikatúru, podľa ktorej charakter majetkovej ujmy (škody) má aj\nzníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so\nzmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej\nnehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho\núradného postupu (rozsudok NS SR z 27.11.2003, sp.zn. 3 Cdo 134/03). Súd prvej inštancie uviedol,\nže náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť) nemá povahu\nvšeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému\nsubjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez\ntoho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za\npričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto\nohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (napr.\nrozsudky NS SR z 28.05.2020, sp.zn. 6Cdo/184/2018; alebo z 15.07.2021, sp.zn. 5Cdo/181/2019). Bolo\npreukázané, že svoje nároky voči LIVAK PLAST, s.r.o. žalobcovia nevymohli, pretože LIVAK PLAST,\ns.r.o. zanikla a bola vymazaná z obchodného registra. Súd prvej inštancie konštatoval, že vznik škody,\n\nt.j. druhej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, preukázaný nebol. Žalobcovia totiž svoj\nnárok odvodzovali od existencie pohľadávky voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ktorú tvorila suma\n500.000,- Sk s príslušenstvom. Táto pohľadávka podľa žalobcov vyplývala zo sprostredkovateľskej\nzmluvy z 15.12.1998 č. 293/1998, ktorú uzatvorili LIVAK PLAST, s.r.o. a žalobca v 1. rade, pričom\nzáväzky z tejto zmluvy uznal LIVAK PLAST, s.r.o. v uznaní dlhu z 31.01.2000. Nárok žalobcovi v 1.\nrade priznal Okresný súd Bratislava III v platobnom rozkaze z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13\n(ďalej len „platobný rozkaz“). Súd prvej inštancie skúmal, či platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť, vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej súd je oprávnený posúdiť ako\notázku predbežnú, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení tejto otázky\nnie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených\nv doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou (R 77/2021, uznesenie NS SR zo 07.10.2020, sp.zn. 1\nVCdo 6/2019). Súd z vykonaného dokazovania (č.l. 766 konkurzného spisu) zistil, že platobný rozkaz\nbol za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. prevzatý splnomocnencom, čo je zrejmé zo spojenia „spln.“,\nktoré je uvedené na doručenke. Bez preukázania obsahu splnomocnenia nemá možnosť súd urobiť\nzáver, že zásielku prevzala oprávnená osoba. Súčasne bolo preukázané, že zásielka (aj so zreteľom na\npoznámku „spln.“) nebola doručovaná konateľom LIVAK PLAST, s.r.o., ktorým v čase od 20.12.2001 boli\nosoby D.. X. F. a G. Š., čo bolo preukázané výpismi z obchodného registra. Keďže nebolo preukázané,\nže by platobný rozkaz prevzala niektorá z týchto osôb a nebolo preukázané, že splnomocnenec s\nnečitateľným podpisom a poznámkou „spln.“ bol oprávnený zásielku s platobným rozkazom prevziať,\nzásielka s platobným rozkazom nebola účinne doručená spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Predmetný\nplatobný rozkaz preto nikdy nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Na tento záver súdu nemá\nvplyv, že na tomto rozhodnutí bola odtlačená pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,\npretože hoci ide o osvedčenie štátneho orgánu, platí len, ak nie je preukázaný opak a ten preukázaný\nbol. Na podklade platobného rozkazu, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť nikdy\nnebolo možné riadne viesť exekúciu. Inými slovami, len z existencie platobného rozkazu s vyznačenou\ndoložkou právoplatnosti a vykonateľnosti nemožno vyvodzovať záver, že pohľadávka žalobcu v 1.\nrade voči LIVAK PLAST, s.r.o. by mohla byť alebo by bola uspokojená v exekučnom konaní, ktoré\nvoči LIVAK PLAST, s.r.o. viedol žalobca v 1. rade na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod\nsp.zn. EX 32/2004. Na dôvažok možno zdôrazniť, že je vlastne vylúčené, aby mohli žalobcovia\npredpokladať, že by k vymoženiu ich pohľadávky došlo v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na\nzáklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný. Súd prvej inštancie navyše uviedol aj, že žalobcovia\nnamietali, že s poukazom na judikatúru (rozsudok NS SR z 27.11.2003, sp.zn. 3 Cdo 134/03) škoda\nim vznikla zmarením možnosti uspokojenia ich pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom\ndlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu. Tieto predpoklady podľa súdu prvej inštancie neboli splnené, pretože\nbez nastúpenia účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti nemohla žalobcom vzniknúť akákoľvek škoda\nzmarením možnosti uspokojenia ich pohľadávky v exekučnom konaní. V skutočnosti sa však žalobcovia\ndopustili aj nesprávneho a nelogického záveru, ak z faktu nominálnej hodnoty pohľadávky (500.000\nSk s príslušenstvom) odvodzovali záver, že ide o skutočnú hodnotu pohľadávky. Inými slovami, súd sa\nnestotožnil s tvrdením žalobcu v 1. rade, že išlo voči LIVAK PLAST, s.r.o. o vysokobonitnú pohľadávku.\nO žiadnu takú pohľadávku nešlo. Žalobca v 1. rade začal proti LIVAK PLAST, s.r.o. exekúciu a bolo\nzriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti na LV č. XXXX. K exekúcii nedošlo. Dôvodom je, že\ndňa 07.12.2004 bol na majetok LIVAK PLAST, s.r.o. vyhlásený konkurz a to dokonca na návrh samotného\nžalobcu v 1.rade. V prípade predmetného majetku LIVAK PLAST, s.r.o. ale došlo v konaní vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5Cbi 99/2005 k vylúčeniu nehnuteľnosti na LV č. XXXX zo\nsúpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., t.j. táto spoločnosť zjavne nebola vlastníkom\npredmetných nehnuteľností, o ktoré opieral žalobca v 1. rade hodnotu predmetnej pohľadávky. Z\nkonečnej správy správcu úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá bola schválená dňa 01.06.2009 bolo\npreukázané, že jediným speňaženým majetkom tejto spoločnosti bola pohľadávka predaná za 15.000 Sk\na nábytok za 1.000,- Sk, t.j. v hodnote spolu 16.000,- Sk (? 531,11 eur). Okruh majetku úpadcu vyplýva\nz konečnej správy. Išlo o takú hodnotu, ktorá napokon nepostačovala ani na úhradu trov konkurzného\nkonania a preto bol konkurz zrušený a spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Napokon treba\ndodať, že pohľadávka žalobcu v 1. rade prihlásená do konkurzu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. bola\npopretá správcom a žalobca v 1. rade si svoje právo určovacou žalobou neuplatnil (č.l. 622 konkurzného\nspisu). Teda ak by aj LIVAK PLAST, s.r.o. mal nejaký majetok, žalobca v 1. rade by z neho v žiadnom\nprípade uspokojený nebol. Možno teda učiniť záver, že nebolo preukázané, že by mala pohľadávka\nžalobcu v 1. rade voči LIVAK PLAST, s.r.o., ani žiadna jej časť v sume 217.228,04 eur neskôr postúpená\nna žalobcu v 2. rade, akúkoľvek hodnotu, v prípade ktorej by došlo k zmareniu jej predaja a poklesu\n\nhodnoty pre prípadný nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že zjavne nie\nje splnená ani tretia podmienka, t.j. príčinná súvislosť, ktorej absencia tiež potvrdzuje nedôvodnosť\nžaloby vo vzťahu k tvrdenej škode. Tretia podmienka (príčinná súvislosť) znamená priamu väzbu javov,\nv rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je\nmedzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo\nvšeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,\nale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti\n(R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej\npríčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,\nbezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v\ndôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody\nexistuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp.zn.\n5Cdo 126/2009). V danom prípade bolo z listín z konkurzného spisu (napr. č.l. 519, 621) preukázané,\nže to bol žalobca v 1. rade, ktorý navrhol vyhlásenie konkurzu. Vyhlásením konkurzu boli všetky súdne\nkonania, začaté pred vyhlásením konkurzu, prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.\no konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V čase vyhlásenia konkurzu (dňa 7.12.2004) stále\nprebiehalo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 42Rob/35/2004, resp. po\npodaní odporu proti platobnému rozkazu pod sp.zn. 27Cb/19/2006, v ktorom sa svojich nárokov domáhal\nžalobca v 1. rade. Zjavne preto nie je daná priamosť pôsobenia príčiny na následok, pretože tvrdený\npokles hodnoty pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. nemá žiaden súvis s konaním alebo nekonaním\nintervenienta, ale je len dôsledkom toho, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám žalobca v 1. rade,\nktorý v konkurze po popretí pohľadávky nepodal určovaciu žaloby na určenie pravosti pohľadávky, o\nexistencii ktorej správca nenašiel v účtovníctve spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. žiadne doklady. Ani\npríčinná súvislosť preto nie je daná.\n15. K nároku žalobcu v 1. rade na nemajetkovú ujmu v sume 150.000,- eur súd prvej inštancie\nuviedol, že v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je podmienkou vzniku nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, aby došlo: po prvé: k nesprávnemu\núradnému postupu zo strany orgánu verejnej moci, po druhé: existencia nemajetkovej ujmy, a po\ntretie: medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť; musí byť tiež zrejmé, že\nsamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, resp. nemajetkovú ujmu\nnie je možné uspokojiť inak (porov. Jakubáč, R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 116). Súd prvej inštancie skúmal, či žalobca\nv 1. rade preukázal splnenie uvedených podmienok. Pre záver o nedôvodnosti žaloby postačovalo,\naby nebola splnená čo i len jedna z týchto podmienok. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca\nv 1. rade v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy formuloval vo svojich podaniach a\nprednesoch viaceré skutkové tvrdenia, ktorými vysvetľoval nesprávny úradný postup intervenienta a\nzdanlivo takpovediac „preskakoval“ z jedného dôvodu na druhý. V skutočnosti išlo o jeden skutkový dej,\nhoci bol veľmi široko štruktúrovaný. Takýto široko štruktúrovaný skutkový dej je náročnejší na činnosť\nsúdu a v takom prípade, viac než inokedy, platí, že „kvalita súdneho rozhodnutia je vždy zásadným\nspôsobom predurčená kvalitou žalobného návrhu“. Úplne inak môže súd pracovať so žalobou, v\nktorej sú námietky stručné a jasné, sú logicky usporiadané a majú jednoznačný ťah na bránku, než\ns rozsiahlou žalobou, ktorá sa vyznačuje rozvláčnosťou štýlu, používaním série expresívnych výrazov\nnamiesto konkrétnej právnej a skutkovej argumentácia alebo cyklickým opakovaním jedných a tých\nistých argumentov (…). Zatiaľ čo v prvom prípade spravidla súd žiadny žalobný bod nezabudne, v\ndruhom k takej situácii môže dôjsť veľmi ľahko, pretože tu môže byť žalobný bod dômyselne skrytý pod\nnánosom vznešených fráz, floskulí a všeobecných tvrdení“ (rozsudok českého Najvyššieho správneho\nsúdu, č.k. 1 Afs 14/2010-78). V snahe neopomenúť niektorý žalobný bod sa súd prvej inštancie vyjadruje\njednotlivo k tým skutkovým tvrdeniam, od ktorých odvodzoval žalobca v 1. rade žalované nároky titulom\nnemajetkovej ujmy a ktoré podľa žalobcu v 1. rade preukazovali splnenie jednotlivých podmienok pre\nvznik nároku titulom nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade preukázania prvej\npodmienky zákon nedefinuje samotný pojem „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva,\nže podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom\nprávomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu\npravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,\nktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla\nmožné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu\n\nposudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (porov. rozsudky\nNS SR z 30.06.2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009, resp. z 31.05.2011, sp.zn. 6 Cdo 115/2010). Podľa\nustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný súd\noprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci je\nnesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. (R 2/2021,\nuznesenie NS SR z 23.06.2020, sp.zn. 3 Cdo 127/2018). Žalobca v 1. rade poukazoval na to, že\nintervenient postihol obchodný podiel žalobcu v 1. rade v spoločnosti žalobcu v 2. rade. Súd sa v tomto\nstotožnil s argumentáciou intervenienta, že úprava § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka je špeciálnou\núpravou k všeobecnému ustanoveniu § 113b ods. 5 Exekučného poriadku. Exekúcia na obchodný podiel\nspoločníka, čo je prípad, o ktorý išlo v danej veci, má rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka\nv spoločnosti súdom len vtedy, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo\nak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Tieto skutočnosti (t.j.\nto, či spoločenská zmluva žalobcu v 2. rade nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo sa na\nprevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia) neboli predmetom dokazovania a\npreto nie je preukázané, že by v danom prípade došlo doručením exekučného príkazu na postihnutie\nobchodného podielu žalobcu v 1. rade k zrušeniu účasti žalobcu v 1. rade v spoločnosti žalobcu v\n2. rade v zmysle § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka. Nemohlo preto dôjsť k ohrozeniu podnikania\nžalobcu v 2. rade, ani nedošlo k výmazu žalobcu v 1. rade z obchodného registra vo vzťahu k zápisu\nžalobcu v 2. rade. V kontexte týchto okolností má relevanciu znenie § 113b ods. 4 Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 11.04.2005, podľa ktorého sa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie doručuje,\nokrem iných, aj obchodnej spoločnosti do vlastných rúk, pričom z unesenia Okresného súdu Bratislava\nI, sp.zn. 32Exre 16/2005 (č.l. 163) bolo preukázané, že tento príkaz bol doručený žalobcovi v 2. rade.\nInými slovami, intervenient postupoval v súlade s právnou úpravou, ktorá vyžadovala vykonať doručenie\npredmetného exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu aj obchodnej\nspoločnosti. So zreteľom na vyššie opísané kritériá toho, čo možno považovať za nesprávny úradný\npostup súd dospel k tomu, že doručenie exekučného príkazu v súlade s § 113b ods. 4 Exekučného\nporiadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ale postup, ktorý zodpovedá právnej úprave.\nIntervenient by dokonca porušil právnu úpravu, ak by predmetný príkaz nedoručoval. Na skutočnosti, že\nexekúcia bola napokon zastavená intervenient nemá podiel, pretože bolo preukázané, že exekúcia voči\nžalobcovi v 1. rade bola zastavená preto, že exekučný titul nikdy nenadobudol vykonateľnosť (ods. 33),\nčo nie je okolnosť, za ktorú by zodpovedal intervenient. Žalobca v 1. rade tiež namietal, že intervenient\nzaslal dražobnú vyhlášku obci Michal nad Žitavou so žiadosťou o zverejnenie podstatného obsahu\nvyhlášky spôsobom v mieste obvyklým. Súd tento postup hodnotí v plnom rozsahu ako súladný s §\n141 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom v súlade s obsahom zákonnej úpravy požiadal intervenient\no zverejnenie podstatného obsahu tejto vyhlášky. To napokon obec aj vykonala, pretože rodné číslo\nnezverejnila; nedošlo teda k porušeniu predpisov o ochrane osobných údajov. Nedošlo v danom prípade\nk zverejneniu osobných údajov (rodného čísla žalobcu v 1. rade) na úradnej tabuli, čím nebol naplnený\npojem zverejňovania alebo sprístupňovania v zmysle § 4 ods. 1 písm. c), d) a m) zákona č. 428/2002\nZ.z. To, že s týmito údajmi sa oboznámil starosta obce, resp. obec ako taká, nie je možné považovať za\nnesprávny úradný postup. Obec je správcom miestnej dane z nehnuteľností, čiže údajmi o daňovníkoch\n(vrátane tých, ktoré sa týkali nehnuteľnosti žalobcu 1) disponuje a disponovala a nešlo o žiaden údaj,\nktorými by už obec nedisponovala alebo nemohla disponovať. Informácie o prípadnej dražbe, resp.\no vydražení majú význam aj z hľadiska vzniku a zániku daňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2\nzákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné\nstavebné odpady. Popísaným postupom intervenienta nedošlo k porušeniu právnej úpravy a hoci išlo\no spracúvanie osobných údajov, toto spracúvanie bolo možné podľa § 7 ods. 4 písm. g) zákona č.\n428/2002 Z.z. vykonať aj bez súhlasu žalobcu v 1. rade. V rovnakom zmysle bolo v súlade so zákonom,\na preto nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu pri nakladaní s osobnými údajmi žalobcu v 1. rade,\nak bol exekučný príkaz zaslaný Daňovému úradu Bratislava II. Išlo o postup, ktorý bol v súlade s § 137\nods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007. V súlade s právnou úpravou bol aj postup\nintervenienta, ktorý zaslal dražobnú vyhlášku intervenienta z 04.06.2007, sp.zn. EX 365/2002, správe\nkatastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu Pezinok, Sociálnej\npoisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému úradu Bratislava\nV, obci Michal nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam. Išlo o postup, ktorý zodpovedal vtedy\núčinným ustanoveniam § 141 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 137 ods. 2 Exekučného poriadku.\n\n16. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že uvedené úradné postupy nie sú nesprávnymi\núradnými postupmi, bolo bezpredmetné, či tieto okolnosti viedli k vzniku nemajetkovej ujmy a či je medzi\núradným postupom a vznikom neexistujúcej nemajetkovej ujmy príčinná súvislosť.\n17. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že za nesprávny úradný postup v podobe sprístupnenia\nrodného čísla treba považovať ich sprístupnenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002\nZ.z. v žiadosti o súčinnosť zaslanej spoločnosti VAKOV, spol. s r. o., pretože na takýto postup vo\nvzťahu k rodnému číslu, ktoré je podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 428/2002 Z.z. všeobecne\npoužiteľným identifikátorom, nebola zákonná opora. Menovaná spoločnosť nebola oprávnená spracúvať\ntieto osobné údaje, pretože s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. nebola prevádzkovateľom\nani sprostredkovateľom. K takémuto záveru, ako bolo preukázané, dospel aj vyšetrovateľ v uznesení\nOkresného riaditeľstva PZ v Bratislave I z 22.11.2007, ČVS: H.-XXXX/X-H.-B.-XXXX-B.. Podľa názoru\nsúdu preto došlo k neoprávnenému spracovaniu rodného čísla vo vzťahu k spoločnosti VAKOV, spol. s\nr. o. podľa § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z.z. a\ntým aj k nesprávnemu úradnému postupu zo strany intervenienta. Rovnako za nesprávny úradný postup\ntreba považovať postup intervenienta v súvislosti s rozhodovaním o námietkach proti intervenientovi. Z\ndokazovania, konkrétne z uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. Er 59/96-553, vyplynulo, že v\nexekúcii vedenej intervenientom pod sp.zn. EX 365/2002 manželka žalobcu v 1. rade podala námietku\nzaujatosti proti intervenientovi dňa 25.06.2007 a tiež aj žalobca v 1. rade námietku zaujatosti proti\nintervenientovi dňa 09.06.2008, no tieto boli predložené exekučnému súdu na rozhodnutie až dodatočne\na exekučný súd o nich rozhodol označeným uznesením, č.k. Er 59/96-553, z 20.10.2009. Medzi podaním\nnámietok a rozhodnutím o nich preto uplynulo takmer 2,5 roka. Súd prvej inštancie takéto oneskorenie\nhodnotí ako nesprávny úradný postup, pretože hoci zákon neupravuje lehotu na predloženie týchto\nnámietok exekučnému súdu, na takéto prieťahy nebol žiaden dôvod. V prípade týchto zistených dvoch\npopísaných nesprávnych úradných postupov súd prvej inštancie ďalej skúmal, či sú vo vzťahu k týmto\npostupom splnené ostatné dve podmienky, ktoré pre vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje zákon č.\n514/2003 Z.z., pričom zistil, že splnené nie sú. V prípade druhej podmienky (existencia nemajetkovej\nujmy) súd prvej inštancie poukazuje na to, že poškodenému nárok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z. vznikne len za súčasného splnenia dvoch podmienok: (i) samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu, a (ii) nie je možné túto vzniknutú\nujmu uspokojiť inak (napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku znením jeho\nodôvodnenia, a pod.). Splnenie týchto dvoch podmienok sa žalobcovi nepodarilo preukázať vo vzťahu\nk zistenému nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup nemožno považovať bez\nďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu\nnemajetkovej ujmy. V konaní je dôležité ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to\njednak pre posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež\npre potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku\nna poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti\ns preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi. I keď je možné pripustiť, že v určitých prípadoch\nzásahov nie je potrebné osobitne dokazovať utrpenú fyzickú alebo psychickú ujmu (napr. psychické\nstrádanie v prípade úmrtia blízkej osoby), pričom ide o také zásahy do práv a slobôd fyzickej osoby,\npri ktorých zo samotnej povahy tohto zásahu automaticky vyplýva následok v podobe psychickej alebo\nfyzickej ujmy. Aj v takých prípadoch sa vyžaduje, aby žalobca ako poškodená osoba konkrétnymi\nskutkovými tvrdeniami ozrejmila, akým spôsobom sa u nej prejavila ujma a v čom konkrétne spočívala.\nV prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než\nmajetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity\npoškodeného vyplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné\nvzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej\nujmy v súčasne platnom § 17 ods. 3 výslovne a demonštratívnym výpočtom stanovuje kritériá, ktoré je\npotrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Aj\nkeď ide o právnu úpravu, ktorá nebola účinná v čase, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,\nzavedenie týchto kritérií bolo výsledkom aplikačnej praxe (bližšie dôvodová správa k zákonu č. 517/2008\nZ.z., ktorým bola vykonaná novela zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou do 01.01.2009) a tieto sú plne\npoužiteľné aj na situácie pred účinnosťou tejto úpravy. Inými slovami, stanovenie výšky nemajetkovej\nujmy nie je ponechané na ľubovôli súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných\nhľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä\nna zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby,\n\nv ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom pre\nstanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Z právnej úpravy, ktorá stanovuje\nokruh skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť,\npotom vyplýva, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej\nexistencie nesprávneho úradného postupu bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé\nstránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Pre súd nemôžu byť\nrozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by ujmu takto v danom mieste a čase\n(v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (v tomto\nzmysle napr. uznesenie NS SR z 18. februára 2010, sp.zn. 3 Cdo 137/2008), nie konkrétne žalobca v 1.\nrade. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že v prípade zisteného nesprávneho\núradného postupu nebolo dokazovaním zistené, že by sprístupnenie údaja rodného čísla žalobcu v 1.\nrade spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. malo akýkoľvek dopad na osobu žalobcu, jeho doterajší život a\nprostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky, ktoré\nby vznikli žalobcovi v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení. Súd prvej inštancie uviedol,\nže si len ťažko vie predstaviť, aký konkrétny dopad by mohol mať uvedený postup na všetky parametre,\nktoré súd zmienil. Pritom súd podotýka, že uvedené musí posudzovať z objektívneho hľadiska, nie len\nz hľadiska toho ako to vníma žalobca v 1. rade. Možno teda uzavrieť, že vznik nemajetkovej ujmy nebol\npreukázaný. Existenciu príčinnej súvislosti už preto v tomto prípade súd neskúmal.\n18. Súd prvej inštancie uviedol aj, že žalobca v 1. rade tvrdil, že zo strany intervenienta došlo k útokom\nvoči osobe žalobcu v 1. rade, pričom to výslovne označoval rôznymi spojeniami napr. ako „nočný\nprepad“ (pojednávanie dňa 22.02.2024). K tomu treba uviesť, že žiadne takéto útoky neboli vôbec nijako\npreukázané. Žalobca v 1. rade predložil doklad od F.. V., ktorý bol vyhotovený s odstupom 6 rokov.\nToto potvrdenie žiadne útoky voči osobe žalobcu v 1. rade nepreukazuje. Na preukázanie nepostačujú\nskutkové tvrdenia žalobcu v 1. rade, najmä ak boli rozporované zo strany žalovanej. Okrem toho, takéto\nútoky nedokazujú ani lekárske správy, ktoré žalobca v 1. rade predložil. Žalobca v 1. rade síce tvrdil,\nže „onemocnel“ po 04.02.2005, no z predmetných správ bolo preukázané, že zdravotnými ťažkosťami\ntrpel žalobca už pred týmto dátumom. Nebolo preukázané, že by to bolo dôsledkom akéhokoľvek\nkonania intervenienta voči žalobcovi 1. súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v 1. rade dostatočne\nspoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náležite v\nžalobe jednak ani netvrdil a následne ani nepreukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré\nmu mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom vzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v tomto\nsmere tak zostali v konaní dôkazne nepodložené (porovnaj v tomto zmysle napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 30.05.2018, sp.zn. 2 Co 240/2016; tiež uznesenie ÚS SR z 15.08.2018, sp.zn.\nI. ÚS 285/2018). súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ani tretia podmienka pre vznik nároku,\npríčinná súvislosť, nebola preukázaná. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla nemajetková\nujma následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a nemajetková\nujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi nemajetkovou\nujmou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by nemajetková ujma pri absencii\nnesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu\nvzniku nemajetkovej ujmy. Ak by príčinou vzniku ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu\nnenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na\nnepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (porov. uznesenie NS\nSR z 25. mája 2011, sp.zn. 5 Cdo 24/2011). Nemajetkovej ujmy sa žalobca v 1. rade domáhal aj v\nsúvislosti postupom intervenienta v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 365/2002 v súvislosti s\ndražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Michal nad Žitavou. Intervenient oneskorene predložil\nexekučnému súdu námietky, ktoré proti nemu podal žalobca v 1. rade a exekúcia bola napokon\nzastavená. Príčinná súvislosť, ktorá by zakladala zodpovednosť štátu teda musí zohľadňovať následok,\nktorý by nastal, ak by intervenient predložil námietku voči nemu zo strany žalobcu v 1. rade včas a\nnie až s odstupom takmer 2,5 roka (obdobie medzi podaním námietok a vylúčením intervenienta). Na\nvznik zodpovednosti štátu musí byť daná príčinná súvislosť s prípadnou nemajetkovou ujmou na strane\nžalobcu v 1. rade, no žiadna takáto ujma preukázaná nebola. Treba zohľadniť, že sa žalobca v 1. rade\nnedomáhal náhrady trov vzniknutých počas exekučného konania, ale domáhal sa nemajetkovej ujmy,\nktorá mala vzniknúť pri oneskorenom predložení námietok proti exekútorovi exekučnému súdu, čo bolo\nzistené aj predsedom Okresného súdu Bratislava V pri vybavovaní sťažnosti žalobcu v 1. rade. Nebolo\npreukázané, že by žalovaný nárok bol akokoľvek v príčinnej súvislosti práve a len s týmto oneskoreným\npredložením námietok. Inak povedané, o vylúčení intervenienta by po podaní námietok bolo tak či onak\nrozhodnuté, no prečo práve toto oneskorenie malo založiť vznik nemajetkovej ujmy, to už preukázané\n\nnebolo. Nebolo preukázané, aké by práve a len toto oneskorenie (čiže faktor priamosti) malo mať\nnásledok napr. na osobu žalobcu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti,\nza ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky, ktoré by vznikli žalobcovi v súkromnom živote\nalebo v spoločenskom uplatnení. Napokon podmienka príčinnej súvislosti nebola splnená ani v prípade\nujmy, ktorá mala vzniknúť vo sfére psychického a fyzického zdravia žalobcu v 1. rade, čo preukazoval\nlekárskymi správami. Nebolo preukázané, že by zdravotný a/alebo psychický stav žalobcu v 1. rade bol\npráve a len v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek postupom intervenienta. Práve naopak, z lekárskych správ\nvyplýva, že na stav žalobcu v 1. rade mali síce vplyv aj súdne konania (to mimochodom by objektívne\nmalo každé konanie na každého jedinca), ale nevyplýva z nich v akom rozsahu. Súčasne zdravotné\nproblémy žalobcu v 1. rade majú pôvod v iných okolnostiach, ktoré viaceré nastali pred začatím exekúcie\nvedenej proti žalobcovi v 1. rade zo strany intervenienta.\n19. Nad rámec všetkého súd prvej inštancie dodal, že v konaní žalobcovia poukazovali viackrát na to, že\nžalobcom mala údajne vzniknúť ujma tým, že v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu\nv 1. rade v žalobcovi v 2. rade sa neuskutočnil predaj 100 % obchodného podielu žalobcu v 1. rade v\nspoločnosti žalobcu v 2. rade podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa\n07.12.2004. Predložili tiež napríklad listinu vyhotovenú účtovníčkou T. J. z 27.03.2008, ktorá obsahovala\njej vyjadrenia o tom ako bolo žalobcovi v 2. rade poškodené dobré meno. Súd prvej inštancie uviedol,\nže tieto tvrdenia sú bez právnej relevancie, pretože žalobca v 2. rade sa nedomáhal v konaní žiadnej\nnemajetkovej ujmy.\n20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP. Uviedol, že žalovaná\nbola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej by preto v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1\nCSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanej\nžiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd vo výroku III. rozhodol, že\nžalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28.02.2018, sp.zn. 7\nCdo 14/2018). Intervenient žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uviedol,\nže s intervenientom koná rovnako ako so stranou sporu. Doručuje mu predložené listiny, predvolá ho\nna pojednávanie a pod. Vzhľadom k tomu, že intervenient má rovnaké práva a povinnosti ako strana\nsporu, má tiež právo na náhradu trov konania v prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná.\nV opačnom prípade je intervenient povinný spolu so stranou sporu, pri ktorej v konaní vystupoval a\npomáhal, zaplatiť náhradu trov konania úspešnej strane sporu. Tento záver vyplýval z rozhodnutí súdov\nvydaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí CSP, ktorý v podstate\nprevzal tento inštitút len s odlišným názvom, niet dôvodu odchýliť sa od tejto rozhodovacej praxe\nsúdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.03.2021, sp.zn. 4Cob/165/2020). O trovách\nintervenienta vystupujúceho na strane žalovanej preto súd prvej inštancie rozhodol vo výroku IV. podľa\n§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť intervenientovi náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, pretože žalovaná, ktorú v konaní intervenient podporoval, bola úspešná v plnom\nrozsahu.\n21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia odvolanie podľa § 365 ods. 1, písm. a), b),\nc), e), f), a h) CSP a čl. 2 ods. 2 CSP. Uviedli, že konajúci sudca vopred vymieneným zlým úmyslom\nnezákonne a protiústavné konať a nezákonne rozhodnúť v úmysle spôsobiť žalobcom majetkovú a\nnemajetkovú škodu, podľa scenára advokátky P.. L.. F. po dohode s právnym zástupcom intervenienta,\nžalobu bez riadneho prejednania veci a vykonania ústavne konformného dokazovania zamietol, a\ntak privodil majetkový prospech a neoprávnenú výhodu nielen zlomyseľnému intervenientovi ale aj\nmajetkový prospech AK BARKOCI law firm spočívajúci v trovách právneho zastupovania. Namietajú,\nže neboli dané podmienky, aby intervenientovi ako aj AK BARKOCI law firm boli priznané trovy konania\na právneho zastupovania, o to viac, ak intervenient je poistený zo zákona vo veci náhrady škody ním\nspôsobenej v súvislosti s výkonom jeho povolania, s čím sa zákonný sudca dôsledne nevysporiadal.\nĎalej vytýkajú v odvolaní, že súd odmietol vykonanie dôkazu pripojením spisu sp.zn. 18C/32/2007 z\nbývalého Okresného súdu Bratislava 3 (fingoval jeho zabezpečenie ako dôkazu) ako aj pripojením\nspisu EX 365/2002 a to všetko potom čo „predstieral\" vykonanie tohto dôkazu žiadaním ho od súdneho\nexekútora P.. E.. P., pričom tento dôkaz mal zabezpečiť od vo veci aktuálne konajúceho súdneho\nexekútora. Zákonný sudca vedel a musel vedieť, že ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania\núkonov exekúcie a to exekučným súdom, tak nemôže disponovať s exekučným spisom (EX 365/2002),\ntakže ho súd a účelovo zlomyseľne konajúci zákonný sudca nemohol žiadať od súdneho exekútora P..\nE.. P., ale súd bol povinný tento spis zabezpečiť od aktuálneho súdneho exekútora disponujúceho so\n\nspisom č.k. EX 365/2002. Súd prostredníctvom zákonného sudcu maril a zmaril vykonanie riadneho\ndokazovania vo veci samej a to aj v súvislosti s dokazovaním prostredníctvom ošetrujúceho lekára F.. L.\nJ., nakoľko bolo povinnosťou súdu objektivizovať skutkový stav veci a zdravotný stav žalobcu v 1. rade\nv rozhodnom čase, kedy došlo k ublíženiu žalobcovi v 1. rade na zdraví v priamej príčinnej súvislosti s\nnezákonným konaním P.. E.. P., zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu z Antolskej nemocnice Petržalka\na vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Namietajú aj, že Okresný súd Bratislava 1 zmaril riadne a\nvčasné vypočutie očitého svedka D.. G. F., pre potreby objektivizácie skutkového stavu veci nevypočul\nsvedkyňu B. Q. - očitý svedok udalosti nočného prepadu žalobcu v 1. rade exekútorom, hoc rozhodol\no tom, že ju v tomto konaní vypočuje. Súd nedal k tejto otázke riadnu a presvedčivú odpoveď. Na\nvykonaní týchto dôkazov žalobcovia trvajú. Konanie súdneho exekútora malo za následok ublíženie na\nzdraví žalobcovi v 1. rade (poruchy kognitívnych funkcií - zdokumentované v zdravotnej dokumentácii\nna Antolskej nemocnici Petržalka - neurologické oddelenie (pôvodne F.. L.. J.) ako aj u F.. I. B. a F.. F. V.,\nposudkový lekár Sociálnej poisťovne a znalecký posudok vykonaný Sociálnou poisťovňou v súvislosti s\nkonaním a rozhodnutím o invalidnom dôchodku žalobcu v 1. rade. Ďalej namietajú, že súd a zákonný\nsudca vedome porušil zákon a ústavné práva žalobcu v 1. rade a v 2. rade a to tým, že po doručení mu\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 27.02.2023 č.k. 16NcC/4/2023- 484, toto rozhodnutie zatajil\nžalobcovi F.. D.. P. Q., bez toho aby mu ho po 01.03.2023 doručil čím skôr, teda aby sa s ním mohol\npôvodný žalobca F.. D.. P. Q. oboznámiť. Teda nedoručením (zatajením) rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave z 27.02.2023 č.k. 16NcC/4/2023- 484 vytvoril mestský súd a zákonný sudca prekážku vo veci\nsamej, čo bránilo vo veci konať a vydávať rozhodnutia ( aj čiastkové - po 01.03.2023 ), o to viac to bránilo\nohýbaním práva vydať dňa 22.02.2024 rozsudok. Podľa žalobcov sudca vydal svojvoľný, pomstychtivý\na nezákonný rozsudok zneužitím práva, čoho dôkazom je zápisnica o pojednávaní z 22.02.2024. Teda\npodľa žalobcov všetky úkony Mestského súdu Bratislava 4 a zaujatého sudcu F.. J.. B., X.. po 01.03.2023\nsú neplatné, neúčinné, nezákonné, protiústavné, odporujúce čl. 1 ods. 1 , čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 1 ústavy , čl. 36 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a treba ich zopakovať.\nOdmietnutím spravodlivosti konaním a svojvoľným rozhodovaním mestského súdu za účasti zaujatého\nsudcu došlo k porušeniu základného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nporušeniu čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy SR a porušeniu čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd , porušeniu čl. 36 ods. 1 a ods. 3 Listiny, porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru, po 01.03.2023 a nedoručením pôvodnému žalobcovi F.. D.. P. Q. rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave z 27.02.2023 č.k. 16CC/4/2023-484 došlo k flagrantnému porušeniu práva\nrovnosti a práva na kontradiktórne súdne konanie , keďže účastníci súdneho konania majú mať možnosť\nsa oboznámiť s každou písomnosťou založenou v spise a vyjadriť sa k jej obsahu, čo malo v konečnom\ndôsledku za následok porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojení s čl. 35 Dohovoru (pozri rozsudok ESĽP\nvo veci Brandstetter p. Rakúsku z 28.08.1991, č. 11170/84, § 67; rozsudok ESĽP vo veci Ziegler p.\nŠvajčiarsku, rozsudok, 21.02.2012, č. 33499/96, § 38). Ďalej v odvolaní uvádzajú, že súd prvej inštancie\nvec nesprávne právne posúdil, odvolateľom cielene odňal možnosť riadne konať o uplatnenom nároku.\nUvádzajú, že ide o nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku a napadnutý rozsudok v dôsledku prílišného\nformalizmu a tendenčnosti nie je súladný so zárukami, ktoré odvolateľovi poskytuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nnie je súladný s elementárnymi princípmi spravodlivosti. Prvostupňový súd zmaril riadne a včasné\nvykonanie dokazovania a objektivizácie žalobcom v 1. rade uplatnenej nemajetkovej ujmy za jednotlivé\nčiastkové útoky voči nemu, za ublíženie mu na zdraví včítane odškodnenia nemajetkovej ujmy v sume\n150.000,- eur. Majetková ujma a nemajetková ujma, ktorej vznik účastník odôvodňuje riadne v žalobe\nje odškodniteľná, o to viac ak tu došlo k ublíženiu na zdraví žalobcovi s trvalými následkami. Uvádza,\nže žalobca v 1. rade bol vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, bolo mu ublížené\nna zdraví s trvalými následkami, stal sa invalidným dôchodcom, čo vyplýva zo znaleckého posudku\nvypracovaného Sociálnou poisťovňou. Aktuálne je administratívny spis Sociálnej poisťovne pripojený k\nspisu č.k. BA - 6Sa/3/2018 na Správnom súde v Bratislave, odkiaľ ho žiada pripojiť ako dôkaz do tohto\nkonania. Ďalej sa v odvolaní uvádza, že napadnutý rozsudok je z ústavnoprávneho pohľadu deficitný aj\nz toho dôvodu, že mestský súd chybne (ne)posudzoval jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu,\nlebo pokiaľ škoda nevznikne, nevznikne ani zodpovednosť za škodu, a preto je zbytočné preukazovať\nešte aj príčinnú súvislosť. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov v dôsledku odmietnutia a marenia\nspravodlivosti dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre\njeho rozhodnutie a zároveň dospel k záverom, ktoré nie sú logicky odôvodnené; nevysporiadal sa s\njudikatúrou ESĽP v obdobných veciach proti Slovensku ako aj s tým, že vo veci nebolo začaté účinné\nvyšetrovanie, porušil princíp právnej istoty, legitímneho očakávania a zdravého rozumu.\n\n22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny a zákonný. Poukázala vo vyjadrení na to, že v zmysle § 363 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Splnenie\ntejto zákonnej náležitosti odvolania predpokladá nie len formálne označenie jedného či viacerých\nodvolacích dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 CSP, alebo ich výlučné citovanie, ale každý\nodvolací dôvod je potrebné identifikovať, t.z. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie\nodvolacieho dôvodu. Žalobcovia si túto povinnosť dostatočne nesplnili, nakoľko naplnenie odvolacích\ndôvodov nekonkretizovali. Žalovaná zastáva názor, že tento nedostatok odvolania nemôže za žalobcov\nodstraňovať súd a zároveň žalobcovia nemôžu byť s poukazom na § 373 ods. 1 posledná veta\nCSP ani vyzvaní na odstránenie nedostatku odvolania. Dodržanie zásady rovnosti strán a zákonná\nkoncentrácia konania, ktorá sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, by mali mať za následok neprihliadanie\nna žalobcami deklarované dôvody. Ďalej uviedli, že prevažná časť podaného odvolania predstavuje\nničím nepreukázané domnienky žalobcov o takmer až organizovanej činnosti súdu/exekútora/právneho\nzástupcu smerovanej k ich poškodeniu a z pohľadu posúdenia zákonnosti odvolaním napadnutého\nrozsudku sú tieto irelevantné. Žalobcovia sa taktiež snažia navodiť dojem o opakovanom porušovaní\nich práv, resp. o takom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mal byť nezákonný (marenie dokazovania,\nzatajovanie písomností, bránenie spravodlivosti, ... ) a mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalovaná ani tieto tvrdenia nepovažuje za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku.\nZ odvolania žalobcov najmä vyplýva, že zákonného sudcu Mgr. Róberta Bardača, PhD. považujú za\nzaujatého a nevraživého (viď. str. 4). V tejto súvislosti však sami žalobcovia predložili prípis Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 27.02.2023, č.k. 16NcC/4/2023-484, v ktorom Krajský súd v Bratislave poukázal\nna to, že žalobcom v 1. rade bola vznesená námietka zaujatosti v predmetnom spore, táto však\nnemala náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 prvá veta CSP. Ak žalobcovia neboli schopní včas a riadne\nuplatniť námietku zaujatosti, nemôže uvedené predstavovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §\n365 ods. 1 písm. c) CSP. Napokon úspešný nemôže byť ani procesný útok aktuálne presmerovaný\nna tvrdené nedoručenie tohto prípisu Krajského súdu v Bratislave žalobcom. Žalovaná samozrejme\ntoto tvrdenie žalobcov verifikovať nevie, nepochybné však je, že žalobcovia týmto prípisom disponujú,\ntakýto prípis vo svojej podstate ani nemusel existovať (keďže na podanie sa vôbec nemalo prihliadať)\na zároveň uvedený prípis nepredstavuje žiadne podanie, na ktorého prípadné nedoručenie by sa mali\nvzťahovať žalobcami identifikované rozhodnutia ESĽP. Napokon ani vo vzťahu k samotným podaniam\nstrán sporu a ich doručovaniu už ESĽP nezastáva prísne rigidné stanovisko, ale prikláňa sa k záveru,\nže podstatné je doručovanie tých podaní, ktoré obsahujú také skutkové alebo právne argumenty, ktoré\nby mohli ovplyvniť výsledok sporu alebo zvolené právne riešenie. Žalovaná dodáva, že žalobcovia\nzvolili spôsob formulovania odvolacej argumentácie odkazmi na rôzne rozhodnutia ÚS SR, ESĽP bez\nidentifikovania akéhokoľvek súvisu s touto vecou. Žalobcovia vo svojom odvolaní taktiež citujú aj s vecou\nabsolútne nesúvisiace uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.08.2019, sp.zn. 4Cdo/125/2019,\nhoci predmetom tohto konania nebol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným\ntrestným stíhaním, ale nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobcovia domáhali\ntitulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora P.. E.. P.. Treba zdôrazniť, že žalobcovia\nza citáciu textu tohto rozhodnutia vydávajú i časť „(obdobne nezákonné exekučné konanie, nesprávny\núradný postup exekútora)“. Uvedená pasáž sa však v odôvodnení rozhodnutia vôbec nenachádza\na v tomto smere je žalobcami prednesená citácia vyslovene zavádzajúca. Za nedôvodnú považuje\nžalovaná aj námietku žalobcov, že napadnutý rozsudok je svojvoľný, nezákonný, nespravodlivý a\nšpekulatívne odôvodnený. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán počas konania vyplynuli, tieto\nvyhodnotil v súlade s čl. 15 CSP podľa svojej úvahy, pričom v jeho hodnotení nie je logický rozpor.\nVo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich\nvyhodnotil a zároveň aj to, ktoré skutočnosti považoval v konaní za nepreukázané (vznik škody, vrátane\nnemajetkovej ujmy na strane žalobcu v 1. rade a existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcami\nnamietaným nesprávnym úradným postupom, škodou a nemajetkovou ujmou). Rovnako tak v bodoch\n11-15 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie exaktne uviedol, ktoré žalobcami\nnavrhované dôkazy nevykonal a prečo. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že akékoľvek\nďalšie vykonanie dokazovania, s ohľadom na nepreukázanie zákonných podmienok pre uplatnenie\nnároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania\nsporu, bolo potrebné (a naďalej je potrebné) považovať za neúčelné a nehospodárne. Žalovaná má\nza to, že žalobcami podané odvolanie neobsahuje náležitosti kladené naň v zmysle § 363 CSP. Na\n\nzáklade uvedeného je potrebné odvolanie v súlade s § 386 CSP odmietnuť. Ak by však napriek vyššie\nuvedenému odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žalobcami podaného odvolania, žalovaná\nžiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n23. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a je nejasné a\nnekonzistentné, obsahom prevažne aj právne irelevantné. Intervenient má za to, že odvolacie dôvody\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f) a písm. h) Civilného sporového poriadku v danom prípade\nnie sú dané. Žalobcovia majú za to, že z dôvodu odmietnutia vykonania dôkazu - pripojenia spisu sp.zn.\n18C/32/2007 a pripojením spisu EX 365/2002 a z dôvodu zmarenia vykonania riadneho dokazovania\nvo veci samej výsluchom svedkov D.. G.Š. F. a B. Q., vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k\nporušeniu právnej istoty a porušeniu princípu „zdravého rozumu“. K uvedenému intervenient dáva do\npozornosti bod 11. a 12. rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Intervenient má zato to, že\nrozsudok súdu prvej inštancie je práve pozitívnym príkladom rozhodnutia, ktoré je koherentné a jeho\nargumenty podporujú príslušný záver. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, jeho premisy a\nzávery sú prijateľné, racionálne, presvedčivé a spravodlivé. Súd prvej inštancie nepochybil pri aplikácii\nhmotných predpisov, ani pri aplikácii príslušných právnych noriem. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že\nžalobcovia v odvolaní opakujú svoje tvrdenia a poukazujú na dôkazy, ktoré neboli v konaní vykonané.\nŽalobcovia sa domnievajú, že ak by tieto dôkazy boli vykonané, vyplynuli by z nich tvrdenia žalobcami\nprezentované, zjavne si však neuvedomujú, že niektorí navrhnutí svedkovia zomreli, tieto návrhy na\nvykonanie dokazovania výsluchom svedkov boli nadbytočné a s poukazom na sudcovskú koncentráciu\nkonania aj oneskorene navrhnuté. Intervenient taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že zo strany\nžalobcov nebola splnená ani základná podmienka v zmysle ust. § 253 Civilného sporového poriadku, a\nto splnenie povinnosti uhradiť preddavok za návrh na vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky.\nPo nesplnení povinnosti zloženia preddavku súd navrhnutý dôkaz nevykoná, pokračuje ďalej v konaní\nbez vykonania navrhnutého dôkazu, čo môže viesť k tomu, že strana nebude spôsobilá uniesť v spore\ndôkazné bremeno a súd tým neporuší základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nzákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Intervenient má za to, že konajúci súd správne\nrozhodol v zmysle ust. § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď aj z uvedeného dôvodu navrhnuté\ndôkazy nevykonal. Intervenient poukazuje aj na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu podľa právnych\nzáverov ústavného súdu vyjadrených vo viacerých jeho rozhodnutiach treba vnímať ako „výsledkové“,\nt.j. právo, ktorému musí zodpovedať proces ako celok, teda nie čiastkové rozhodnutia predchádzajúce\nkonečnému rozhodnutiu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na\nspravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do\nobsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý\npredkladá účastník konania. Intervenient má za to, že tvrdenia žalobcov uvedené v odvolaní sú bez\nprávneho významu a niektoré tvrdenia je možné považovať za dehonestáciu súdu prvej inštancie ako\naj jednotlivých sudcov a zamestnancov na ňom pôsobiacich, ako aj za vážne nedôvodné spochybnenie\nsudcovskej nezávislosti. Intervenient zdôraznil, že žalobcovia ani v tomto konaní nekonali hospodárne\na zjavne mali problém identifikovať nároky, ktorých sú podľa nich oprávnení sa domáhať, nakoľko počas\nviac ako 15 rokov trvajúceho konania nepreukázali vznik nimi tvrdenej škody a kauzálny nexus, iba\nsa opierali o nesprávne aplikované ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorých\nnesprávnu aplikáciu potvrdil aj konajúci súd v bode 81. rozsudku, s ktorým sa intervenient v plnom\nrozsahu stotožňuje. Intervenient sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu v bode\n70 až 72 rozsudku, že nebolo preukázané, že by mala pohľadávka žalobcu v 1. rade voči LIVAK\nPLAST, s.r.o., ani žiadna jej časť v sume 217.228,04 eur neskôr postúpená na žalobcu v 2. rade\nakúkoľvek hodnotu, v prípade ktorej by došlo k zmareniu jej predaja a poklesu hodnoty pre prípadný\nnesprávny úradný postup. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spĺňa všetky požiadavky kladené\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia a súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o merite veci vychádzal\nz dostatočne osvedčeného skutkového stavu, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom celá\nprávna vec bola aj správne právne posúdená.\n24. Žalobcovia k vyjadreniam žalovanej a intervenienta uviedli, že vzhľadom k závažným\nprocesnoprávnym a hmotne právnym pochybeniam súdu prvej inštancie sa vyjadrenia žalovanej a\n\nintervenienta javia ako krajne zmätočné a nedobromyseľné v úmysle vtiahnuť súd a zaujatého sudcu\nMgr. R. Bardač do ďalšieho nezákonného konania a tak profitovať na ničotných úkonoch súdu a\njeho sudcu. K zamietnutiu žaloby bez možnosti záverečného slova (ktorého sa žalobca nevzdal)\nsudca Bardač a spol. zneužili situáciu, keď v dôsledku kolízie konania sa žalobca v 1. rade mohol\nzúčastniť iba časti konania na mestskom súde vo veci č.k. B1-26C/70/200 a následne musel odísť na\npojednávanie na Správnom súde Bratislava č.k. BB-BA-6Sa/3/2018, v ktorom sa riešila otázka aj vo\nvzťahu aktivít exekútora - intervenienta voči žalobcovi v 1. rade v príčinnej súvislosti s nezákonným a\nnedobromyseľným konaním exekútora a zhoršeným zdravotným stavom žalobcu v 1. rade. Žalobca v\n1. rade bol v tejto veci úspešný. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že pri náležitom a ústavne konformnom\nposúdení konania intervenienta a jeho zástupcu voči žalobcovi v 1. rade tu neboli dôvody, aby súd\nrozhodol o priznaní trov konania a právneho zastupovania intervenientovi a jeho právnemu zástupcovi\nz dôvodov hodných to osobitného zreteľa a to všetko potom, čo sudca sa neprípustne pokúsil získať\ninformácie o zdravotnom stave žalobcu v 1. rade bez zbavenia ho povinnosti mlčanlivosti. Vyvstáva tu\notázka a aj dôvodné pochybnosti vo veci nevypočutia svedka pplk. V., za ktorého vypočutie žalobca\nv 1. rade na výzvu súdu zložil súdom požadovaný preddavok, ergo zostali tu tzv. nevykonané dôkazy\na to aj vinou súdu, ktorý v žalovanej veci porušil právo žalobcu na prejednanie jeho záležitosti v\nprimeranej lehote, čím zmaril a znemožnil vypočutie očitého svedka D.. G. F. (zomrel 15.06.2017). Je\nnesporné, že okresný súd a následne aj mestský súd svojimi aktivitami v prospech nedobromyseľného\nintervenienta zmaril riadne a včasné vypočutie svedkov, objektivizáciu skutkového stavu veci, čím\nspôsobil intervenientovi nenáležitú (aj majetkovú) výhodu, zmaril konanie vo veci samej a jeho\nspravodlivé prejednanie a rozhodnutie konaním odporujúcim čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n26. Odvolací súd uvádza, že v odvolaní identifikoval nasledovné odvolacie dôvody. Odvolatelia\nnamietajú, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nevypočul všetkých navrhnutých\nsvedkov a nepripojil celý exekučný spis. Ďalej namietajú že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, namietajú\nporušenie ich procesných práv tým, že súd prvej inštancie im nedoručil rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave o námietke zaujatosti. Odvolatelia ďalej namietajú, že neboli dané podmienky, aby\nintervenientovi bola priznaná náhrada trov konania. Poukazujú na to, že exekútor je poistený. Ďalej\nnamietajú vo všeobecnej rovine, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Vytýkajú aj,\nže nesprávne postupoval pri hodnotení podmienok uplatneného nároku v tom smere, že pokiaľ škoda\nnevznikne je zbytočné preukazovať ešte aj príčinnú súvislosť. Namietajú aj, že odôvodnenie rozhodnutia\nje zmätočné, arbitrárne, porušujúce práva účastníkov na spravodlivý proces. Žalovaná a intervenient vo\nvyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolanie nespĺňa náležitosti vyžadované CSP a majú za to, že by malo\nbyť odmietnuté. Odvolací súd, ako vyššie uviedol, identifikoval v odvolaní odvolacie dôvody, preto sa v\nmedziach týchto dôvodov, odvolaním zaoberal.\n27. Odvolací súd preskúmaním spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky\nzákonom predpokladané náležitosti, odôvodnenie je zrozumiteľné, vyčerpávajúce a dáva odpovede na\nvšetky dôležité nastolené otázky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto rozhodnutím\na na zdôraznenie správnosti, ako aj odpoveď na námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd dopĺňa\nnasledovné. Námietku, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, nakoľko nebolo zo strany súdu prvej\ninštancie žalobcom doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o námietke zaujatosti, hodnotí\nodvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri rozhodovaní o námietke\nzaujatosti. Je zrejmé zo spisu, že žalobcovia podali námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi\nna súde prvej inštancie. Sudca námietku predložil na rozhodnutie nadriadenému Krajskému súdu v\nBratislave. Krajský súd v Bratislave však o danej námietke nerozhodoval, túto vrátil súdu prvej inštancie\nbez rozhodnutia, nakoľko námietka zaujatosti vznesená žalobcami nespĺňala náležitosti vyžadované\npríslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. V zmysle § 52 CSP, na podanie ktoré\nnespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada a v takom prípade sa vec ani nemá predkladať\nnadriadenému súdu. Nakoľko išlo teda o námietku, na ktorú súd prvej inštancie nemal zo zákona\nprihliadať, teda nemal ju ani predkladať na rozhodnutie nadriadenému súdu, nemožno prijať záver,\nže by prípis, ktorým nadriadený súd len informoval súd nižšej inštancie, že ide o námietku, na ktorú\nnemal prihliadať, bolo potrebné doručiť účastníkom. Nešlo o písomnosť, z ktorej obsahu by vyplývali\n\npodstatné informácie súvisiace s meritom prípadu, ku ktorým by strany mali mať možnosť sa vyjadriť.\nOdvolací súd má jednoznačne za to, že vo veci rozhodoval riadne stanovený zákonný sudca, ktorý nebol\nz rozhodovania vylúčený, námietka zaujatosti ako je vyššie uvedené nespĺňala náležitosti podľa zákona,\na preto sa na ňu ani neprihliadalo. Odvolací súd námietku v odvolaní, že rozhodoval zaujatý sudca a boli\nporušené práva odvolateľov na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia im prípisu Krajského súdu k\nnámietke zaujatosti, hodnotí ako nedôvodnú.\n28. Ďalšími námietkami v odvolaní je, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy zo\nstrany žalobcov a to najmä, že nevypočul ošetrujúceho lekára F.. L. J., nevypočul manželku žalobcu\nv 1. rade, ktorá sa vedela vyjadriť k fyzickému útoku súdneho exekútora na žalobcu v 1. rade.\nNamietajú, že si súd prvej inštancie nepripojil celý exekučný spis. Odvolací súd po preštudovaní celého\nspisového materiálu konštatuje, že nepovažuje ani tieto námietky za dôvodné. Odvolací sú zdôrazňuje,\nže je právo účastníka navrhnúť dôkazy, avšak nie je právom účastníka, aby súd všetky ním navrhnuté\ndôkazy vykonal. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Je teda plne v\nkompetencii súdu určiť a rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré nevykoná. Dôležité je,\naby súd riadne v rozhodnutí odôvodnil, prečo niektoré z navrhnutých dôkazov nevykonal. Z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd nevykonanie každého jednotlivého dôkazu riadne\nvysvetlil, teda riadne odôvodnil prečo ten, ktorý navrhnutý dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa stotožňuje\ns dôvodmi, pre ktoré k vykonaniu niektorých navrhnutých dôkazov nedošlo. Je zrejmé aj s ohľadom na\nprávne závery, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu, že vykonanie dôkazov pripojením celého exekučného\nspisu, vypočutím ošetrujúceho lekára, manželky žalobcu v 1. rade by bolo nadbytočné a nehospodárne.\nSúd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci. Nevykonanie\ndôkazov, ktoré namietajú žalobcovia, by s ohľadom na závery zistené z vykonaného dokazovania, nebolo\nspôsobilé priniesť do konania nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci.\nČo sa týka zdravotného stavu žalobcu v 1. rade, v spise sa nachádzajú správy lekárov, z ktorých vyplýva\nzáver, ako uviedol aj súd prvej inštancie, že tu nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršeným\nzdravotným stavom žalobcu v 1. rade a konaním exekútora, či jeho postupu v exekučnom konaní. Čo\nsa týka pripojenia celého exekučného spisu, súd prvej inštancie vysvetlil, že má dostatok informácií a\npotrebné listiny z daného exekučného spisu k dispozícii, z ktorých zistil potrebné relevantné skutočnosti\nk posúdeniu uplatneného nároku. Taktiež súd prvej inštancie vysvetlil z akého dôvodu nepovažoval za\npotrebné vypočuť manželku žalobcu v 1. rade, a to najmä z dôvodu že jednoznačne dospel k záveru,\nže v súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora, ktorý spočíval v neoprávnenom poskytnutí\nrodného čísla žalobcu v 1. rade súkromnej spoločnosti VAKOV, spol. s r. o., a v nepredložení námietky\nzaujatosti na rozhodnutie včas, nedošlo k žiadnemu takému zásahu do osobnostných práv žalobcu v 1.\nrade, ktorý by odôvodňoval priznávanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vypočutie manželky žalobcu v\n1. rade, ktorá by mala dosvedčiť, že došlo k fyzickému útoku medzi exekútorom a žalobcom v 1. rade\nje podľa odvolacieho súdu bezpredmetné aj z toho dôvodu, že ak aj došlo k nejakej fyzickej potýčke,\ndané nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup exekútora, dané nespadá pod režim zákona č.\n514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale je to skôr na riešenie\nv rovine priestupkovej, či trestnoprávnej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal\nz navrhnutých dôkazov tie, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci potrebné. Dôkazy, ktoré nevykonal, riadne\nuviedol v rozhodnutí a výstižne a zrozumiteľne vysvetlil z akých dôvodov ich nevykonal.\n29. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Dané konštatovanie\nje však iba v tejto všeobecnej rovine, bez toho, aby bolo uvedené, v čom konkrétne vidia žalobcovia\nnesprávne právne posúdenie. Odvolací súd sa preto môže k danému argumentu vyjadriť len vo\nvšeobecnej rovine. Posúdením celého spisového materiálu, výsledkov vykonaného dokazovania a\nzisteného skutkového stavu, má odvolací sú za to, že súd prvej inštancie vec posúdil právne správne,\njeho odôvodnenie je logické, dáva odpovede na všetky dôležité otázky. Súd prvej inštancie zrozumiteľne\nvysvetlil, že pre uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci musia byť splnené viaceré podmienky súčasne, ktorými sú pre daný prípad\nexistencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym\npostupom a vzniknutou škodou. K prvému uplatnenému nároku, súd prvej inštancie správne zaujal\nzáver, že nemohlo dôjsť a ani nedošlo k tvrdenej škode, ktorá mala podľa žalobcov spočívať v zmarení\nuspokojenia ich vysoko bonitnej pohľadávky, ktorú mal žalobca voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o.\nZmarenie jej uspokojenia mal podľa žalobcov zapríčiniť exekútor - intervenient. Súd prvej inštancie\nsprávne ozrejmil a vysvetlil, že daná pohľadávka nebola bonitná ako sa mylne domnievajú žalobcovia.\nBolo v konaní preukázané, že spoločnosť, voči ktorej mal žalobca pohľadávku skončila v konkurze a\n\nkonkurz bol zastavený, s tým že výťažok nepostačoval ani na uspokojenie trov konkurzného konania.\nŽalobca uvádzal, že spoločnosť vlastnila hodnotnú nehnuteľnosť, avšak bolo preukázané, že daná\nnehnuteľnosť bola na základe incidenčnej žaloby vylúčená z konkurznej podstaty, nakoľko vlastníkom\nnebola spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. Odvolací súd dopĺňa aj, že žalobcovia v žalobe ani riadne\nneidentifikovali v čom mal spočívať nesprávny úradný postup exekútora, na základe ktorého odvodzujú\nnárok na náhradu škody, spočívajúci v nevymožení pohľadávky. To, že exekútor bol neskôr z exekučného\nkonania vylúčený, nebolo z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora, ako sa snaží navodiť\nžalobca, ale z dôvodu, že exekútor podal voči žalobcovi v 1. rade žalobu na ochranu osobnosti. Správne\nsúd prvej inštancie poukázal aj na to, že platobný rozkaz, ktorým bola spoločnosti LIVAK PLAST,\ns.r.o. uložená povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. rade pohľadávku, nenadobudol právoplatnosť, vo veci\nbol podaný odpor a konanie nakoniec skončilo zastavením, z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Odvolací\nsúd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúci\nv nevymožený pohľadávky žalobcu v dôsledku nesprávneho postupu exekútora nebol preukázaný,\nabsentuje tu vôbec identifikácia nezákonného postupu exekútora, tak aj existencia škody. Odvolatelia\nvytýkajú súdu aj, že ak zaujal záver, že nevznikla škoda, bolo pochybením zaoberať sa aj príčinnou\nsúvislosťou. Odvolací súd k danému uvádza, že nie je žiadnym pochybením súdu ak sa vo veci, v ktorej\nmusia byť pre vznik nároku preukázané viaceré podmienky, zaoberá tým či sú všetky tieto podmienky\nsplnené. Ak dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna podmienka, nie je žiadnou chybou, že\naj napriek tomu, zhodnotí a vyjadrí sa aj k ďalším, či ostatným podmienkam, čím v podstate zhodnotí\na dá odpoveď na celé merito sporu.\n30. Čo sa týka uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, odvolací súd sa aj tu v plnom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne identifikoval, čo\nmôžeme považovať za nesprávny úradný postup, avšak správne vyhodnotil že daný postup nemohol\ntak zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu v 1. rade, že by bolo dôvodné uvažovať o náhrade\nnemajetkovej ujmy. Správne vyhodnotil aj že nebola absolútne preukázaná príčinná súvislosť medzi\nkonaním exekútora a zhoršením zdravotného stavu žalobcu v 1. rade. Z lekárskych správ je zrejmé že\nzdravotný stav žalobcu v 1. rade sa zhoršil z iných dôvodov a taktiež odvolací súd dopĺňa, že je mu známe\nz jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca v 1. rade spája zhoršenie svojho zdravotného stavu s trestným\nstíhaním voči jeho osobe, teda aj dané vylučuje, že by k zhoršeniu zdravotné stavu došlo výlučne, či\nhlavne v príčinnej súvislosti s exekučným konaním. Ako je už uvedené vyššie pri námietke ohľadom\nnevykonaného dokazovania, ani prípadný výsluch manželky žalobcu v 1. rade k nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy, by nebol spôsobilý zmeniť posúdenie daného nároku súdom. Aj keby manželka\nžalobcu v 1. rade uviedla, že došlo k fyzickému útoku medzi žalobcom a exekútorom, aj keby tvrdila, že\nodvtedy sa zhoršil zdravotný stav žalobcu, dané tvrdenia nie sú podložené inými dôkazmi, ide o svedka,\nktorého dôveryhodnosť výpovede je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na osobnú zainteresovanosť na\nvýsledku konania a ako je vyššie uvedené sú tu dôkazy a skutkové zistenia, z ktorých sa nedá prijať\nzáver o dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.\n31. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu k intervenientovi, odvolací súd považuje\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere za správne. Súd prvej inštancie vysvetlil, že intervenient\nmá rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, zúčastňuje sa konania s tým, že ma právo sa\nvyjadrovať, predkladať dôkazy a touto účasťou na konaní mu vznikajú trovy. Intervenient sleduje úspech\nstrany, popri ktorej sa konania zúčastňuje. V danom prípade sa intervenient zúčastňoval konania na\nstrane žalovanej, ktorá mala úspech v konaní, a preto aj intervenientovi patrí náhrada trov konania voči\nneúspešným žalobcom. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitého zreteľa, na základe\nktorého by inak úspešnému účastníkovi bol dôvod trovy nepriznať. Takýmto dôvodom nie je to, že je\nexekútor poistený, na čo poukázali žalobcovia v odvolaní.\n32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolanie žalobcov ako nedôvodné, má za\nto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zrozumiteľné, výstižné, dáva odpovede na všetky relevantné\notázky. Odvolací súd nevzhliadol žiadne také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by mohlo znamenať\nporušenie procesných práv žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1 CSP).\n33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v odvolacom konaní bola žalovaná a intervenient, ktorý sleduje\núspech strany, popri ktorej sa zúčastňuje konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej žiadne trovy\n\nnevznikli, a preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim\nprocesnú ekonómiu, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (porov.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). Intervenient bol v konaní zastúpený advokátom,\nvyjadril sa k odvolaniu, preto mu odvolací súd, z dôvodu úspechu účastníka, na strane ktorého sa\nintervenient zúčastnil konania, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100\n%. Rovnako ako pri rozhodnutí o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd nevzhliadol žiaden\ndôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo dôvodné úspešnej strane trovy nepriznať.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}