{"guid": "8d3bb6df-05aa-4721-bc0d-9cb80c7edf39:8eca87ef-49be-4883-a55d-050fcdc81af3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3", "spisova_znacka": "8Co/131/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/131/2024 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2025, sp. zn. 8Co/131/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3", "identifikacne_cislo": "1104134802", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/383", "nazov": "predpis č. 383/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/383-1997"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/383/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 383/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/383/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/383-1997/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/383#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eca87ef-49be-4883-a55d-050fcdc81af3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/131/2024\n1104134802\n29. 04. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1104134802.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: MADE BY VACULIK, s.r.o. so sídlom\nStaromestská 7830/3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 761 814, zastúpeného: BRICHTA & PARTNERS s.r.o.,\nso sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, proti žalovanému X/ H.. H. R., Y. Y.\nN. XX, XXX XXX U., správca úpadcu FASHION Sportswear SK, spol. s r.o., so sídlom Šenkvická 5,\n902 01 Pezinok, IČO: 31 344 640 a žalovanému X/ J.. R. R., Y. Y. Y. XX, XXX XX U., správca úpadcu\nGREAT UNITED TRADING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Obchodná 19, 811 06 Bratislava, IČO: 36 545\n732, zastúpenému: FLA advokáti, s.r.o., so sídlom Vajnorská 1854/8A, 831 04 Bratislava, IČO: 56 273\n592, o ochranu autorských práv a náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.septembra 2023, č. k. B1-8C/631/2004-1499, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e .\nV tejto časti má žalovaný 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nRozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nV tejto časti má žalobca proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť následky\nneoprávneného zásahu do práv k dielu č. 1 - logotypu tvorenému vodorovne orientovaným obdĺžnikom\nčervenej farby, ktorého rohy sú zaoblené a strany vyduté a v ktorom je umiestnené veľké písmeno \"K\"\nbielej farby otočené vľavo, k dielu č. 2 - logotypu zloženému z diela č. 1 a bieleho nápisu \"KENVELO\", k\ndielu č. 3 - logotypu zloženému z diela č. 1 a bieleho nápisu \"KIDS\", ako i ku všetkým napodobeninám\ndiela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3, ktoré vznikli úpravou týchto diel alebo ich spracovaním, ktorými\nsa rozumejú najmä napodobeniny spočívajúce v zrkadlovom otočení písmena \"K\" či zmene farieb\njednotlivých prvkov týchto diel, stiahnuť všetky výrobky označené rozmnoženinou či napodobeninou\ndiela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 z obchodovania, stiahnuť z používania akékoľvek reklamné a inzertné\nmateriály a iné predmety obsahujúce rozmnoženinu či napodobeninu diela č. 1, diela č. 2 či diela č.\n3 a odstrániť všetky ďalšie predmety zobrazujúce či znázorňujúce rozmnoženinu a či napodobeninu\ndiela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 zo všetkých predajní a skladov prevádzkovaných žalovanými\nalebo prevádzkovaných so súhlasom žalovaných, zdržať sa akéhokoľvek použitia rozmnoženín či\nnapodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3, zdržať sa vystavovania rozmnoženín či napodobenín diela\nč. 1, diela č. 2 či diela č. 3 vo výkladoch a na priečeliach predajní či skladov prevádzkovaných žalovanými,\nzdržať sa sprístupňovania rozmnoženín či napodobenín diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 verejnosti v\nelektronickej podobe prostredníctvom web stránok B..X..sk, B..X..sk G. B..X..sk či akejkoľvek inej web\n\nstránky prevádzkovanej žalovanými, zdržať sa označovania svojich výrobkov ako i výrobkov, s ktorými\nobchodujú rozmnoženinami či napodobeninami diela č. 1, diela č. 2 či diela č. 3 a zdržať sa šírenia diela č.\n1, diela č. 2 či diela č. 3 a ich napodobenín v reklame či inzercii. Vo zvyšnej časti zamietol žalobu a žiadnej\nzo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v\nprípade loga, resp. logotypu, o ktorom tvrdil žalobca, že ho vytvoril R.. J., ako aj v prípade loga, o ktorom\ntvrdili žalovaní, že ho vytvoril p. W., ide jednoznačne o logá, t.j. grafické diela, ktoré podliehali ochrane\npodľa § 6 v rokoch 2000 až 2001 platného autorského zákona č. 383/1997 Z.z.. Mal za to, že logo ako\ngrafické dielo je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, a to\nbez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, a\nteda je dielom v zmysle súčasného autorského zákona a rovnako bolo dielom v zmysle predchádzajúcej\nprávnej úpravy. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal aj zo znaleckého posudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019\nzo dňa 12.07.2019, v ktorom bral do úvahy iba vecné odborné závery znalca, nakoľko znalec v posudku\nhodnotil aj skutkové okolnosti, hodnotenie ktorých mu neprináleží, resp. vychádzal zo skutočností, ktoré\nnie sú preukázané. Pokladal tak za relevantné závery znalca, v ktorých sa znalec vyjadroval výlučne k\nodbornej stránke, t.j. keď hodnotil, či v danom prípade ide o autorské dielo, resp. porovnával vzájomný\nvzťah dvoch diel. Poukázal na to, že znalec vo svojich záveroch potvrdil, že v prípade loga vytvoreného\nR. W. možno hovoriť o pôvodnom diele, pretože bolo vytvorené individuálnou tvorivou činnosťou autora.\nTaktiež uviedol, že prípade loga spoločnosti Kenvelo, ktoré predložil žalovanému žalobca, možno hovoriť\nv zmysle § 8 autorského zákona o spracovaní pôvodného diela s tým, že takto nedošlo k vzniku nového\ndiela, keďže podstatné znaky pôvodného riešenia R. W. zostali zachované. Nakoniec znalec zhodnotil,\nže úkon N. J., zamestnanca žalobcu, ktorý spočíval vo vodorovnom otočení písmena \"K\", nemožno\npovažovať za výsledok tvorivej činnosti. Z uvedených tvrdení znalca súd pokladal za preukázané, že\nbez ohľadu na to, či bolo skôr vytvorené dielo p. W. alebo dielo p. J., ide v prípade oboch o grafické\ndielo, ktoré podlieha ochrane podľa autorského zákona (toho z nich, ktoré bolo vytvorené skôr). Rovnako\nje z tvrdení znalca zrejmé, že jedno z týchto diel je dielom pôvodným a druhé je jeho spracovaním,\npričom toto spracovanie nevytvára nové dielo, nakoľko otočenie písmena \"K\", resp. iné drobné úpravy nie\nsú dostatočnou duševnou činnosťou na vytvorenie nového loga. Nepovažoval za podstatné, že znalec\npokladal za pôvodné dielo to, ktoré vytvoril p. W., podstatné sú výlučne jeho odborné závery. Znalec\nvychádzal z predpokladu, že pôvodným dielom (keďže predpokladal, že bolo fyzicky skôr vytvorené)\nje dielo p. W., avšak ak by tento predpoklad neplatil, je podľa súdu zo znaleckého posudku zrejmé,\nže závery znalca by platili aj naopak - t.j. že dielo p. J. je originálnym grafickým dielom podliehajúcim\nochrane podľa autorského zákona a dielo p. W. jeho napodobeninou. Uzavrel tak, že predmetom\nsporu je porušovanie autorských práv ku grafickému dielu - logu, resp. logotypu, pričom takéto dielo\npodlieha ochrane podľa všetkých znení autorských zákonov od vzniku diela až dodnes. Považoval za\npreukázané, že pri vzájomnom vzťahu medzi dielom, o ktorom tvrdil žalobca, že ho vytvoril p. J., ako\naj diela, o ktorom tvrdili žalovaní, že ho vytvoril p. W., ide o napodobeninu jedného diela druhým. Dielo\np. J. a dielo p. W. sú celkom zjavne natoľko podobné, že je zrejmé, že jedno dielo vychádza z druhého\na je tak napodobeninou (spracovaním) pôvodného diela. V prípade jedného z dvoch uvedených diel\nide o originálne dielo, a v prípade druhého o jeho napodobeninu; úlohou súdu tak ostalo z dokazovania\nurčiť, ktoré dielo je originálne a zasluhuje ochranu podľa autorského zákona, a preto skúmal autorstvo\ndiela. Žalobca tvrdil, že dielo vytvoril jeho zamestnanec N. J. na jeseň 2020 a bolo prvýkrát prezentované\nžalovanému 1/ na stretnutí dňa 08.01.2021. Žalovaní naopak tvrdili, že logo vytvoril na základe zmluvy\nR. W. začiatkom roka 2000, pričom následne ho žalovaný 1/ používal ešte pred prezentáciou zo strany\nžalobcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že autorom diela\nje N. J., a teda autorské práva k dielu (sporným logám, resp. logotypom) má žalobca. Poukázal na\nnezrovnalosti týkajúce sa samotnej zmluvy o vytvorení diela medzi spoločnosťou KENVELO CZ, spol.\ns r.o. a Z.. H. W. - I.K.P. a R. W. dňa 15.02.2000 (č.l. 81 až 82). Táto zmluva je formulovaná tak, že\nmá ísť o dielo, ktoré má p. R. W. ešte len vytvoriť, čo je ale v priamom rozpore s výpoveďou p. R. W.,\nktorý v konaní pred Krajským súdom v Prahe uviedol, že zmluva bola podpisovaná dodatočne, a dielo\nvytvoril sám a iniciatívne. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovanými nebolo možné preukázať, že\nuž období od marca 2000, kedy mal údajne p. R. W. odovzdať svoje dielo spoločnosti KENVELO CZ, až\ndo januára 2001, kedy došlo k prezentácii diela žalobcu na stretnutí so žalovaným 1/, by bolo toto dielo,\nresp. takéto logo zo strany žalovaného 1/ používané. Žalovanými predložené objednávky a ich prílohy z\nrokov 1999 až 2000 žiadnym spôsobom nepreukazovali, že už v tom čase by žalovaný 1/ používal logo,\nktoré je predmetom sporu v tomto konaní. V prípade, ak by toto logo používané bolo, v prípade tak veľkej\nspoločnosti, akou bol v danom čase žalovaný 1/, nemal byť najmenší problém preukázať používanie\ntohto loga v rozsahu, v akom bolo používanie tohto loga preukázané od marca 2001 a neskôr. Uviedol,\nže tvrdenia žalovaných najmä nedávajú zmysel v celkovom kontexte komunikácie so žalobcom. Ak by\n\nžalovaný 1/ začiatkom roka 2000 bol sám (prostredníctvom p. W.) vytvoril nové logo, resp. logotyp,\nktoré by následne začal aj používať, nedávalo by žiadny zmysel, aby s cieľom (okrem iného) vytvorenia\nnového loga a grafickej prezentácie oslovoval žalobcu. Tvrdenie žalovaných, že žalovaný 1/ na stretnutí\ndňa so žalobcom dňa 08.01.2001 vlastne zistil, že rovnaké (podobné) logo už žalovaný 1/ vytvoril\ninterne, a teda vlastne takéto logo nepotrebuje, nedávajú žiadny zmysel, a teda ich súd vyhodnotil\nako nedôveryhodné. Navyše, v prípade, ak by p. R. W. skutočne už začiatkom roka 2000 vytvoril ním\ntvrdené logo, a napriek tomu by mal žalovaný 1/ záujem o novú komunikačnú stratégiu, resp. ďalšie\nnové logo, nedáva žiadny zmysel, aby logo p. W. nebolo medzi tými, s ktorými bol žalobca oboznámený\nv čase vzniku spolupráce medzi žalobcom a žalovaným 1/ v septembri 2000. Ak by žalovaný 1/ logo\nvytvorené p. W. už v roku 2000 využíval, je úplne vylúčené, aby o tom žalobca od septembra 2000 až\ndo januára 2001 nemal žiadnu vedomosť, a až na stretnutí 08.01.2001 by sa od zástupcov žalovaného\n1/ dozvedel o existencii takéhoto loga. Celý zmysel spolupráce medzi žalobcom a žalovaným 1/ mal\nbyť v tom, že dôjde k zjednoteniu grafickej prezentácie žalovaného 1/, ktorý dovtedy používal viacero\nrôznych nekonzistentných log. Dospel k záveru, že tvrdenia žalovaných ohľadom vytvorenia loga zo\nstrany p. W. a jeho používania žalovaným 1/ pred prezentáciou zo strany žalobcu sú nedôveryhodné\na vnútorne nekonzistentné. Dospel k záveru, že prvým autorom prezentovaných log a logotypov bol\np. J., resp. žalobca. Logá a logotypy používané žalovanými od roku 2001 sú napodobeninou log a\nlogotypov navrhnutých p. J., a preto dospel k záveru, že žalovaní použitím týchto log a logotypov, resp.\ntohto diela porušili autorské práva žalobcu, a žalobca má právo na ich ochranu v zmysle § 44 ods. 1\nzákona č. 383/1997 Z.z., v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., resp. v zmysle § 58 súčasného\nautorského zákona č. 185/2015 Z.z. V konaní nebolo sporné, že dielo žalobcu žalovaný 1/ a neskôr\nžalovaní používali a používajú (sporné bolo, len kto dielo vytvoril, resp. či v prípade loga používaného\nžalovaným 1/ ide o napodobeninu originálneho diela žalobcu). Používanie diela a jeho napodobenín\n(spracovania) zo strany žalovaných od roku 2001 bolo navyše v konaní preukázané mnohými dôkazmi\nvo forme fotografií. V zmysle § 58 ods. 1 písm. b), c) a f) autorského zákona č. 185/2015 Z.z má\nautor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, právo domáhať sa najmä zákazu ohrozenia svojho\npráva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a rovnako má nárok na odstránenie následkov\nzásahu do práva, a to zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela,\njej stiahnutím z obehu alebo iného použitia. Obdobná úprava bola obsiahnutá aj v predchádzajúcich\nautorských zákonoch. Keďže žalobca v prvých dvoch žalobných návrhoch požadoval odstrániť následky\nneoprávnených zásahov k ním vytvoreným logám, a to stiahnutím všetkých výrobkov, ktoré tieto logá\nobsahujú, z predajní a skladov žalovaných, resp. stiahnutia reklamných a inzertných materiálov a\nwebových stránok, čo zodpovedá zákonnej úprave ochrany autorského práva, prvým a druhým\nvýrokom v tejto časti žalobe vyhovel. Hoci žalobca požadoval tieto určovacie výroky najprv výlučne\nvo vzťahu k žalovanému 1/, a následne osobitne voči žalovanému 2/ (čomu súd vyhovel uznesením\nč.k. 8C/631/2004-336 zo dňa 27.04.2011), spojil požadovaný žalobný návrh do spoločného výroku voči\nobom žalovaným, nakoľko na samostatné výroky vo vzťahu k obom žalovaným nevidel dôvod. Následne\nposudzoval tretí nárok žalobcu na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia v zmysle e § 451, §\n458a, § 442a Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že autorské práva na použitie loga môžu\nbyť predmetom licenčnej zmluvy. V prvom rade v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa vysporiadal\ns námietkou premlčania vznesenou žalovaným 2/ a dospel k záveru, že táto je dôvodná. V danom\nprípade nemal z vykonaného dokazovania pochybnosti o tom, že nárok žalobcu bol premlčaný, nakoľko\nsa o uvedených skutočnostiach dozvedel viac ako dva roky pred podaním žaloby. Pre rozhodovanie\nbolo v prvom rade nevyhnutné ustáliť moment vzniku bezdôvodného obohatenia. Tento moment nebol\nzo žaloby zrejmý, nakoľko žalobca v konaní dlhodobo nejasne zdôvodňoval vznik bezdôvodného\nobohatenia a jeho rozsah. Rovnako zo žaloby nebolo zrejmé, či toto bezdôvodné obohatenie vniklo podľa\nžalobcu jednorazovo alebo vznikalo dlhodobo. Dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie mohlo v\ndanom prípade vzniknúť len jednorazovo, a to v momente prvého neoprávneného zásahu do autorských\npráv žalobcu, t.j. v momente použitia loga vytvoreného žalobcom (resp. jeho napodobeniny) zo strany\nžalovaného 1/. Žalobca v konaní vzhľadom na dôkaznú núdzu z jeho strany podaním doručeným súdu\ndňa 28.10.2015 navrhol, aby výška bezdôvodného obohatenia bola určená znaleckým posudkom znalca\nz odboru ekonómia a manažment. Súd nariadenie tohto znaleckého posudku pôvodne zvažoval, avšak\nnásledne dospel k záveru, že jeho nariadenie by nebolo dôvodné a hospodárne, nakoľko žalobca je\npodľa vlastných vyjadrení veľkou reklamnou agentúrou, ktorá obdobné zákazky ako túto pre žalovaného\n1/ realizovala bežne. Zo strany žalobcu tak bolo jednoducho možné do konania predložiť porovnateľné\nzákazky, a na základe týchto aj zo strany súdu určiť oprávnenú výšku bezdôvodného obohatenia.\nŽalobca na takúto výzvu súdu reagoval predložením porovnateľných zmlúv. Z týchto zmlúv je zrejmé, že\nštandardom pri uzatváraní licenčných zmlúv v porovnateľnom čase bola jednorazová úhrada (prípadne\n\núhrada vo viacerých splátkach) licenčného poplatku za použitie loga, resp. komunikačnej stratégie,\npričom po zaplatení tohto jednorazového licenčného poplatku boli klienti žalobcu oprávnení navrhnuté\nlogá využívať v dohodnutom rozsahu, a to spravidla časovo neobmedzene. Podkladal za nesporné, že\nodmena za vytvorenie loga a autorské práva na jeho používanie je štandardne jednorazová a je splatná v\nčase dohody medzi stranami. Analogicky tak platí, že ak k dohode nedôjde, a dôjde zo strany zákazníka\nk neoprávnenému zásahu do autorských práv jednostranným použitím loga, tak nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výške licenčného poplatku, ktorý by inak porušujúca strana\nmusela uhradiť, vzniká jednorazovo v momente prvého porušenia autorského práva, t.j. v momente\nprvého neoprávneného použitia príslušného loga. Keďže žaloba bola podaná dňa 06.09.2004, vzhľadom\nna dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmal, či sa žalobca o\nvzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel v dvojročnej lehote pred týmto dátumom, alebo skôr. Už zo\nsamotnej žaloby súd pokladá za zjavné, že o neoprávnených zásahoch sa musel žalobca dozvedieť\nskôr, nakoľko už v žalobe žalobca uvádza, že neoprávnené zásahy a zmeny predajní žalovaného 1/\nzačali už v marci 2001. Je tak mimoriadne nepravdepodobné, že by si žalobca tieto zásahy všimol až\nv septembri 2002, resp. neskôr. Skoršie zistenie skutočnosti, že žalovaný 1/ neoprávnene zasahuje\ndo autorských práv žalobcu je však v konaní aj jednoznačne preukázané, a to z výpisu z registra\nochranných známok k prihláške ochrannej známky \"KENVELO\" č. XXXX-XXXX zo strany žalobcu zo\ndňa 15.06.2001. Z tohto výpisu je preukázané, že žalobca si už dňa 15.06.2001 podal prihlášku na\nregistráciu slovnej ochrannej známky \"KENVELO\", čo pokladal za dostatočný dôkaz, že už v danom\nčase si bol žalobca vedomý neoprávnených zásahov žalovaného 1/ do svojich autorských práv, a chcel\nsa voči týmto zásahom brániť. Uzavrel, že je nesporné, že žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel najneskôr dňa 15.06.2001. Jeho právo na\nplnenie z bezdôvodného obohatenia tak bolo v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase\npodania žaloby dňa 06.09.2004 už premlčané a neskúmal, aká by bola výška prípadného nároku na toto\nplnenie. Vzhľadom na previazanosť rôznych nárokov v konaní hodnotil úspech oboch strán komplexne.\nPokiaľ ide o prvé dva nároky vyplývajúce z porušenia autorského práva, v týchto bol v plnej miere\núspešný žalobca, nakoľko žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho autorských práv, pričom zároveň išlo\no veľmi podstatný zásah. Pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia požadované tretím\nnárokom, v tejto časti konania boli plne úspešní žalovaní. Tieto časti konania nemusia mať nevyhnutne\nrovnakú váhu, a bolo by možné si predstaviť priznanie aspoň čiastočného nároku na trovy konania\nžalobcovi (či už v zmysle § 255 ods. 1 CSP alebo za použitia § 257 CSP). Súd však k takémuto kroku\nnepristúpil, a to s ohľadom na skutočnosť, že v žalobe požadovaná suma takmer 830.000,- EUR bola od\nzačiatku konania celkom zjavne neprimeraná, žalobca ju žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, a\nkeď tak na konci konania spravil, odôvodnil iba nárok na rádovo nižšiu sumu - menej ako 150.000,- EUR.\nSúd tak vychádzal z toho, že úspech oboch strán v konaní sa nedá presne určiť, avšak je porovnateľný\na preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že na náhradu trov konania nemá právo žiadna strana.\n2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietajúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý\nsa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo žalobe aj v tejto časti vyhovené.\n3. V priebehu odvolacieho konania zobral žalobca písomným podaním zo dňa 12.11.2024 svoje\nodvolanie v celom rozsahu späť z dôvodu, že by výnos z konkurzu žalovaného 2/ nepostačoval ani\nna náhradu súdneho poplatku za odvolanie, nieto na úhradu žalovanej sumy alebo náhrady trov celého\nkonania.\n4. Odvolací súd v tejto časti dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní nebolo ešte odvolacím\nsúdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť (§ 369 ods.1 C.s.p.), a preto, keď zo strany žalobcu došlo\nna základe jeho dispozitívneho procesného úkonu k účinnému späťvzatiu odvolania v celom rozsahu,\nv dôsledku čoho zanikol predmet v tejto časti odvolacieho konania, odvolací súd odvolacie konanie o\nodvolaní žalobcu zastavil (§ 369 ods.3 C.s.p.).\n5. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/ z\ndôvodov podľa § 365 CSP písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm. h)., domáhajúc sa\nzmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu. Poukazoval na\nto, že žalobca so spol. KENVELO (ani materská spoločnosť KENVELO CZ spol. s.r.o.) nikdy neuzavreli\nžiadnu, ani len rámcovú zmluvu o akejkoľvek vzájomnej spolupráci ani dodaní služieb, log či návrhov\nlog. Samotný základ takto uplatneného nároku je prinajmenšom sporný. Pravdivosť tohto tvrdenia\npreukazuje aj skutočnosť, že žalobca násobnekrát zmenil právny základ (kvalifikáciu) svojho nároku.\n\nŽalobca však nepredložil nikdy v konaní pred súdom prvej inštancie relevantný podklad pre vyčíslenie\nvýšky údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanú sumu žalobca odvodil výlučne z\narbitrárneho odhadu, vyjadrenia Klubu reklamných agentúr Slovenska X.. Vo svojom poslednom podaní\nžalobca de facto priznáva, že výška nároku, ale aj právny základ môže byť úplne rozdielny od toho,\nktorý uplatňoval v priebehu neadekvátne dlho trvajúceho konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol\no žalobcom uplatnenom údajnom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď tento v celom\nrozsahu zamietol. Odôvodnenie sa však javí nedostatočné, vzhľadom na to, že Mestský súd Bratislava\nIV sa odmietol vyjadriť k existencii, resp. neexistencii, nároku uplatneného žalobou či k jeho výške. V\nzásade len konštatuje, že uplatnená výška nároku 829.847,97 EUR je nedôvodná. Namietal nepriznanie\ntrov konania žalovaným, keď títo museli takmer dvadsať (20) rokov čeliť hrozbe, že budú zaviazaní\nna zaplatenie sumy dnes s príslušenstvom presahujúcej 2 milióny EUR. Táto astronomická suma bola\nrozhodujúca pre žalovaných počas celého sporu (resp. do septembra 2023, kedy sám Žalobca priznal,\nže je schopný odôvodniť len sumu 143.606,19 EUR) pre voľbu prostriedkov procesnej obrany a tomuto\nzodpovedali aj reálne výdavky vynaložené na vedenie sporu. Reálne náklady počas sporu výrazne\npresiahli výšku náhrady trov konania, ktorá mala byť priznaná. Taktiež súd prvej inštancie nedostatočne\nprihliadol na skutočnosť, že dĺžka sporu bola spôsobená nie len prieťahmi spôsobenými súdom prvej\ninštancie, ale aj početnými zmenami právnej kvalifikácie uplatneného nároku, jeho neodôvodnenosťou a\nvágnosťou trvajúcou až do samotného konca konania na súde prvej inštancie, voči ktorej bolo potrebné (i\nkeď len) z procesnej opatrnosti uplatňovať početné prostriedky procesnej obrany. Mestský súd Bratislava\nIV teda len konštatoval, že z dôvodu premlčania nemôže byť úspešne uplatňované právo žalobcu.\nToto odôvodnenie je však nedostatočné, keďže dôvodom zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie\n829.847,97 EUR mala byť v prvom rade jeho neexistencia, ktorú nakoniec akceptoval aj žalobca v časti\nprevyšujúcej sumu 143.606,19 EUR. Na základe uvedeného je však nanajvýš povážlivé odôvodnenie\nrozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 2/., ktorý sa\nbránil zjavne bezdôvodnej žalobe, pričom súd takýto postup akceptuje, i keď s poukazom na to, že v\nčasti žaloby bol žalobca úspešný. Uviedol, že dôvody osobitného zreteľa Mestský súd Bratislava IV\nodôvodnil nedostatočne, vôbec neboli splnené predpoklady na aplikáciu § 257 CSP, a teda nepriznania\nnáhrady trov konania žalovaným, vôbec nedošlo k vyhodnoteniu intenzity preukázaných dôvodov\nosobitného zreteľa, t.j. úplné oslobodenie žalobcu od povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným je\núplne neodôvodnené - arbitrárne, čo je v zmysle ustálenej judikatúry neprípustné. Odôvodnenie odklonu\nod všeobecných pravidiel pre náhradu trov konania (§ 255 Civilného sporového poriadku), ktoré uviedol\nMestský súd Bratislava IV v napádanom rozsudku je nedostatočné a neudržateľné. Žalovaný 2/ má skôr\nza to, že existujú skôr dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mala byť priznaná plná náhrada\ntrov konania žalovaným. Týmito dôvodmi sú najmä nezodpovedné vedenie sporu zo strany žalobcu,\nktorý nebol schopný (niekoľkokrát) vymedziť právnu kvalifikáciu uplatňovaného peňažného nároku;\nnebol schopný po dobu 19 (devätnásť) rokov predložiť špecifikáciu svojej údajnej pohľadávky ani\nrelevantné podklady, z ktorých vychádzal (najmä však je zrejmé, že pri podaní nevychádzal zo žiadneho\nrelevantného podkladu, keďže zmluvy, ktoré predložil za účelom podloženia žalovanej sumy sú datované\n2006 až 2009), zo sumy 829.847,97 EUR nakoniec na základe čiastočne racionálnej kalkulácie predložil\npodklady vzdialene odôvodňujúce len časť vo výške 143.606,19 EUR. Takéto procesné správanie\nžalobcu musí byť sankcionované prinajmenšom priznaním plnej náhrady trov konania žalovaným, ktorí\nsa v konaní aktívne bránili. V žiadnom prípade nie je racionálne ani spravodlivé, aby procesný postup\nžalobcu bol bonifikovaný odklonom - nepriznaním náhrady trov konania žalovaným napriek plnému\nzamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 829.847,97 EUR. Pokiaľ ide o \"prezentáciu\", ako predmet\nautorskoprávnej ochrany, táto ako celok nemôže byť predmetom autorskoprávnej ochrany, keďže podľa\n§ 5 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorského zákona. \"Prezentácia\" podľa vyjadrení samotného žalobcu je\nakýmsi marketingovým \"konceptom\", či \"konceptom\" kampane. Napriek tvorivej činnosti, ktorú mohol\nžalobca vynaložiť na vytvorenie prezentácie, tomuto výtvoru nemožno priznať žiadnu ochranu. Rovnako\ntak nemožno priznať ochranu ani grafickej časti prezentácie - tzv. logu, keďže je len v hrubých črtoch\nvyjadrenou myšlienkou v rámci prezentácie. \"Koncept\" ani \"koncepcia\" však nepožíva právnu ochranu\ndiela v zmysle Autorského zákona. Žalobca nikdy v konaní nepreukázal, že existovala objednávka na\nlogotypy, a teda je sporné dodanie a samotný účel dodania, resp. či by vytvoril nové logotypy v rámci\nprezentácie, ktorá sama o sebe neobsahovala žiadny originálny výtvor. Zároveň nikdy nebol predložený\noriginál tejto prezentácie, ale len fotokópia, ktorej dôveryhodnosť je sporná, keďže konajúcemu súdu\nprvej inštancie a spol. KENVELO bola táto predložená až na pojednávaní dňa 10.04.2015, t.j. po viac\nako desiatich (10) rokoch trvania konania. Od podania žaloby v r. 2004 do r. 2015 teda nevedel ani\nsamotný žalobca. Čo bolo teda skutočne jej obsahom sa možno len domnievať. Žalobca teda neuniesol\ndôkazné bremeno, keď nepreukázal riadne samotné predloženie loga v rámci prezentácie. V konaní sa\n\nteda nepreukázalo, že tieto logá možno považovať za originálny výtvor žalobcu alebo jeho zamestnanca,\nR.. J., najmä pokiaľ obdobné logotypy mali byť dodané skôr (v r. 2000) dodávateľom spol. KENVELO,\np. H. W. na základe zmluvy o vytvorení diela uzatvorenej medzi materskou spoločnosťou KENVELO\nCZ, spol. s r.o., a Z.. H. W. I.K.P. Jediný prínos práce R.. J. by spočíval len v tom, že otočil písmeno\n\"K\" proti smeru štandardnej orientácie pozdĺž vertikálnej osi o 180 stupňov. Táto úprava sama o sebe\nvôbec nemohla byť spôsobilá byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Materská spoločnosť KENVELO\nCZ, spol. s.r.o. odmietla spoluprácu so žalobcom, a nikdy nepoužila myšlienky uvedené v prezentácii,\ntakže autorské právo žalobcu porušiť nemohla, rovnako tak ani jej dcérske spoločnosti, t.j. žalovaní.\nŽalobca neuniesol vecné bremeno v spore - nepreukázal základnú hypotézu - že logo, z ktorého svoje\npráva odvodzuje predchádzalo chronologicky tomu, ktoré spol. KENVELO používala v rámci svojej\nobchodnej činnosti. Spol. KENVELO preukázala, že samostatné písmeno \"K\" (nikdy nie v prevrátenej\npodobe) vo fonte Eurose Wide Heavy bolo súčasťou marketingovej komunikácie už v roku 2000, kedy\ndochádzalo k úvodným zmenám vizuálu loga používaného spol. KENVELO. Rovnako tak, boli tiež\npoužívané farby, červená čierna a biela. Neskoršie zmeny, ktoré považuje žalobca za porušenie svojich\npráv a celková zmena vizuálu značky KENVELO prišla neskôr. Použitie týchto log so samostatným\npísmenom \"K\" vyplýva z objednávok kampaní v českých časopisoch O.! a Y. zo dňa 26.10.2000, rovnaké\nvizuály, resp. logá boli použité v slovenskom časopise P. vo februári 2001. Závery uvedené v znaleckom\nposudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019 zo dňa 12.07.2019, že logo vytvorené H. W. je potrebné považovať za\npôvodné dielo je nevyhnutné považovať za správne. K porušeniu autorských práv teda nemohlo dôjsť.\nVýpoveď svedka R.. N. J. zo dňa 10.04.2015 je účelová už s prihliadnutím na skutočnosť, že R.. J.,\nako zamestnanec žalobcu, ktorý mal pracovať na kampani pre spoločnosť KENVELO, uvádza, že bol\noboznámený s dovtedajšími logami používanými touto značkou, čo bol nápis KENVELO a zobrazený\nchrt v modrožltej farbe. Tieto skutočnosti nevyhodnotil v nadväznosti na objednávky kampaní z jesene\n2000. Ďalej p. J. uviedol, že písmeno \"K\" pokladal za hlavný identifikátor značky. Toto písmeno otočil, a\numiestnil ho do skosenej elipsy, aby to bolo zaujímavé. Písmeno zvolil čierne, pozadie červené, dorobil\nk tomu celé logo a vymyslel aj spojenie \"Kenvelo every wear\". Hlavné tvorivé prvky, t.j. písmeno \"K\",\npoužitie červenej a čiernej farby, a vloženie do geometrického útvary boli preukázateľne použité skôr,\nako p. J. proces kreovania nového loga mohol vôbec začať. Je teda bezpredmetné tvrdenie pána J.,\nči s logotypmi H. W. bol alebo nebol oboznámený. Spol. KENVELO nikdy nepoužila logo, ktoré malo\núdajne byť súčasťou spornej prezentácie. Použitie vlastných originálnych logotypov spol. KENVELO\nv predmetnom období, ktoré považuje žalobca za sporné, nemôže byť teda základom akéhokoľvek\nnároku žalobcu. Rovnako účelovou v konaní sa javí byť aj výpoveď zo dňa 10.04.2015 J.. H. T., jediného\nspoločníka a konateľa žalobcu. Podanie prihlášky na registráciu ochrannej známky však v žiadnom\nprípade nepreukazuje čas, kedy p. W. logo vytvoril. Grafika - logo (údajne) zahrnuté v prezentácii\nžalobcu nedosahuje intenzitu tvorivosti, na základe ktorej by spĺňala pojmové znaky diela, eventuálne\nide v zásade o napodobeninu diela H. W.. Objednávky reklamných kampaní v časopisoch realizované\nešte pred uskutočnením prezentácie žalobcu svedčia o použití vizuálov písmena \"K\" napísaného vo\nvoľne, na internete, dostupnom fonte \"Eurose Wide-Heavy\". Je nanajvýš povážlivé, že nápad použiť\nidentický font a identické farby dostal pán J. pri tvorbe loga pre spol. KENVELO, avšak s otočením\norientácie písmena \"K\". Vzhľadom na uvedené nie je možné žiadnym z týchto logických postupov\ndospieť k záveru, že grafické logo zahrnuté v prezentácii žalobcu je predmetom právnej ochrany, za\nktoré prináleží odmena žalobcovi vykonávajúcemu autorské práva. Mal za to, že súd prvej inštancie\nnesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti \"dodania loga\" žalobcom. V zásade vôbec súd neskúmal či\nlogo bolo súčasťou prezentácie, ktorej fotokópia bola predložená jedenásť (11) rokov po podaní žaloby.\nUspokojil sa len s hypotézami a tvrdeniami o dodaní loga žalobcom. Tento dôkaz nezmieňoval samotný\nžalobca, ale počnúc rokom 2015 z neho odvodzuje svoje nároky. Súd nepovažoval ani len za žiadúce\nvyžiadať si originál \"prezentácie\", aby vyhodnotil, či sa návrhy logotypov mohli skutočne nachádzať\nv prezentácii. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom nepreukázal, že\njeho zamestnanec je prvotným autorom loga, práva ku ktorému, mali byť porušené, teda že logo\nžalobcu s otočeným písmenom \"K\" písané vo fonte \"Eurose Wide Heavy\" existovalo skôr, ako logá\npoužívané spol. KENVELO. Pokiaľ sa dostatočným spôsobom žalobca nezabezpečil voči vzniku a\nnekonal dostatočne obozretne (napr. podmienením dodania loga, prezentácie, konceptu, či čokoľvek\niného) objednávkou, či zložením zálohy zo strany údajného objednávateľa, táto okolnosť nemôže byť\nna ťarchu žalovanému 2/. Žalovaný 2/ sa dozvedel o uznaní nároku žalovaným 1/ až na pojednávaní\nkonanom dňa 21.11.2014. Žalovaný 1/ uznal nároky žalobcu v plnom rozsahu v rámci prebiehajúceho\nkonkurzného konania, teda ešte predtým ako súd uznesením pripustil zámenu na strane žalovaného\nv časti žaloby o zaplatenie 829.847,97 EUR dňa 19.12.2014. Takýto postup súdu bol však nezákonný,\nkeďže konanie mal na základe uznania nároku žalovaným 1/ ukončiť a rozhodnúť rozsudkom pre\n\nuznanie. O zámene účastníkov bolo v neprospech žalovaného 2/ rozhodnuté bez toho, aby mu bola daná\nmožnosť sa k rozhodovaniu vyjadriť. Súd však vôbec nebol oprávnený rozhodovať o zmene účastníkov,\npokiaľ žalovaný 1/ celý nárok na zaplatenie uznal.\n6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje žalovaným 2/ formulované dôvody\nodvolania za neodôvodnené a nesprávne. Logotypy boli preukázateľne sprístupnené pôvodnému\nžalovanému 1/. Žalovaný 2/ zrejme s cieľom namietať skutkový stav zistený súdom prvého stupňa\nnásledne tvrdí, že nie je zrejmé, či prezentáciu a logotypy predložil žalobca v rámci stretnutia, ktoré sa\nkonalo 8.1.2001. Žalovaný 2/ však pritom opomenul, že táto skutočnosť bola predmetom dokazovania\naj v súdnom konaní pred Krajským súdom v Prahe sp.zn. 36 C 35/2004, kde H. D. F. (G. Q. F.) konateľ Žalovaného 1/ a U. F. za Žalovaného 1/ a spoločnosť KENVELO CZ, spol. s r.o. potvrdili,\nže sa prezentácia uskutočnila a že sa s logotypmi žalobcu oboznámili. Uvedená argumentácia o\nspornom obsahu prezentácie, resp. neoboznámení sa spoločnosti KENVELO SK, spol. s. r.o., ktorá\nbola pôvodným žalovaným v 1/ rade s logotypmi, ku ktorým vykonáva autorské práva žalobca, teda\nneobstojí. Žalovaným 2/ predložené dôkazy o skoršom využívaní logotypov neobstoja. Poukázal na\nto, že Katalógy sú z letnej kolekcie roku 2001 a prezentácia sa uskutočnila 08.01.2001; záväzné\nobjednávky inzercie O. a Y. - síce z októbra 2000, ale bez akýchkoľvek príloh, ktoré by osvedčovali\nobsah samotnej inzercie, pričom však uzávierka v Y. bola až 21.1.2001, teda po konaní prezentácie\n08.01.2021. Inzerát v magazíne P. z 08.02.2001, ktorý v skutočnosti osvedčuje opak, teda používanie\nskoršieho logotypu KENVELO a ďalší propagačný materiál, z ktorého nie je žiadnym spôsobom zrejmý\ndátum vytvorenia alebo dátum publikovania. Žalovaným 2/ označené a opätovne predložené dôkazy\nteda žiadnym spôsobom objektívne nemôžu spochybniť súvisiace skutkové závery súdu prvého stupňa.\nZávery Znaleckého posudku J.. J. Š., R.. č. 17/2019., ako ani argumentácia na ich základe neobstoja\nZnalecký posudok v spojitosti so zistením skutkového stavu považoval za nepoužiteľný, pričom je\nrelevantný maximálne v rozsahu, ktorý pripustil súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania pred\nsúdom prvého stupňa je zrejmý úplne opačný záver, teda že žiaden logotyp predchádzajúci vytvoreniu\nlogotypov žalobcu neexistoval a neexistuje ani žiaden dôkaz o jeho použití časovo predchádzajúcom\nvytvoreniu logotypov žalobcu. Súčasne bolo predložené množstvo dôkazov o tom, že žalovaní používali\nrôzne spracovania logotypov žalobcu pri svojej obchodnej činnosti potom, čo im boli logotypy žalobcu\n08.01.2001 predstavené. Argumentácia žalovaného 2/ postavená na existencií skoršieho loga pána W.\nteda neobstojí a žiadnym spôsobom nespochybňuje skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a jeho\nprávne posúdenie uvedené v napadnutom rozsudku o tom, že (a) logotypy vytvorené pánom J. pre\nžalobcu sú autorské dielo, (b) že autorské práva k ním vykonáva žalobca a (c) že ich žalovaní dlhodobo\nporušovali, na základe čoho bol výrok I. (odstraňovací nárok) a výrok II. (zdržovací nárok) napadnutého\nrozsudku vydaný odôvodnene. Argumentácia súvisiaca s tvrdenou procesnou neprípustnosťou vedenia\nkonania voči žalovanému 2/ teda rovnako neobstojí a napadnuté rozhodnutie, aj postup, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal sú vecne správne a zákonné. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol\nodvolanie žalovaného 2/ zamietnuť.\n7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného 2/ nie je dôvodné.\n8. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal\nochrany pred neoprávneným zásahom do jeho autorského práva žalovaným 2/, z hľadiska všetkých\nrelevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej\nžaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný 2/ bránil proti uplatňovanému nároku.\nSprávne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré boli významné z\nhľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, za tým účelom vykonal v dostatočnom rozsahu a\nzákonom predpísaným spôsobom dokazovanie, zistil z vykonaných dôkazov skutočnosti, ktoré zákonom\npredpísaným spôsobom z hľadiska právneho posúdenia veci vyhodnotil správne. Jeho skutkové závery\nsú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval\nprijať spoľahlivý skutkový záver, že prvým autorom log a logotypov značky Kenvelo bol žalobca.\n9. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie\nako i výkladu právnych predpisov a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore so závermi vyplývajúcimi\n\nzo súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom\nprípade je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do autorského práva žalobcu.\nŽalovaný 2/ v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu\nsúdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred\nsúdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.\n10. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z\nodôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzaložené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní\nriadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody\nvedúce k vyhoveniu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody\nobsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.\n11. Autorský zákon je založený na princípe neformálnosti vzniku autorského práva. Keď sú splnené\npojmové znaky autorského diela, teda dielo je výsledkom jedinečnej tvorivej činnosti autora a je\nvyjadrené v akejkoľvek objektívne zmyslami vnímateľnej podobe, vzniká autorskoprávna ochrana\nautomaticky bez nutnosti splniť akékoľvek ďalšie formálne podmienky, ako je napríklad registrácia,\nprihlásenie či zaradenie do evidencie. Nie je preto potrebné vykonanie žiadneho aktívneho úkonu,\nautorské právo vzniká automaticky momentom vytvorenia diela autorom. Nie je pritom rozhodujúca jeho\npodoba, obsah, kvalita, účel alebo forma vyjadrenia. Nezáleží ani na miere dokončenia diela (ak časť\nspĺňa pojmové znaky diela, je chránená aj len táto časť, resp. vývojová fáza diela). Vznik autorského\npráva k dielu nie je podmienený zverejnením, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, musí byť však\nvyjadrený v podobe objektívne vnímateľnej zmyslami.\n12. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal ochrany autorského práva k logu a logotypu, ktoré pre\nžalovaného vytvoril v roku 2000 a odovzdal mu ich grafickú podobu na stretnutí dňa 8.1.2001 ako súčasť\nkomunikačno- marketingovej prezentácie. Žalovaný sa bránil tým, že ešte pred stretnutím dňa 8.1.2001\npoužíval obdobné, resp. rovnaké logo a logotypy vyhotovené pre neho už skôr, a to p. W. na základe\nzmluvy zo dňa 15.02.2000 o vytvorení diela medzi spoločnosťou KENVELO CZ, spol. s r.o. a Z.. H. W.\n- I.K.P. a R. W..\n13. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že logo ako grafické dielo je jedinečným a\nindividualizovaným výsledkom osobnej tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľný zmyslami, a to bez\nohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia, a teda\nje dielom v zmysle autorského zákona. Skutočnosť, že zhotovenie loga v danom prípade je výsledkom\nvlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, či už p. W. G. R.. J., potvrdzuje aj znalec J.. Š.I. v znaleckého\nposudku č. 17/2019, ktorý zároveň vylúčil, aby dvaja grafický dizajnéri nezávisle od seba vyhľadali a\npoužili identický font. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, z uvedeného je zrejmé, že jedno\ndielo musí byť pôvodné a druhé dielo od neho odvodené spracovaním pôvodného diela, teda jeho\nnapodobneninou.\n14. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že prezentácia nemôže byť predmetom autorskoprávnej ochrany\nvzhľadom na to, že koncept sa za dielo v zmysle autorského zákona nepovažuje, odvolací súd\npoukazuje na to, že v prípade stvárnenia loga v rámci prezentácie ide o tvorivú myšlienku autora\nvyjadrenú v objektívne zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia\n(slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne alebo hmotne zachytené na\nnosiči (fixované) a či je dokončené. Na vznik diela stačí, keď je autorova tvorivá myšlienka vyjadrená\nv akejkoľvek forme, ktorú možno vnímať zmyslami a ktorá spôsobuje jedinečnosť a neopakovateľnosť\nvytvorenia diela. Pre vznik diela tak nie je podstatný názov prezentácie, ktorej súčasťou bolo vyobrazenie\nloga, a ani jej ďalší obsah.\n15. Žalobca na základe svojich tvrdení podložených vytlačenou verziou prezentácie dostatočne\npreukázal vytvorenie diela a preukázal aj jeho odovzdanie žalovanému 1/ dňa 8.1.2001. Ide o tlačenú\npodobu elektronicky vypracovanej prezentácie a ani odvolací súd nemal pochybnosti o jej vierohodnosti,\nhoci bola žalobcom predložená zo značným časovým odstupom, avšak zoznam súborov, ktoré obsahujú\nproces tvorby prezentácie p. J. bol priložený už k žalobe s tým, že žalobca si vyhradil dodatočné\ndoloženie súborov obsahujúcich časti prezentácie. Logo bolo súčasťou prezentácie, a preto žalovaný\n2/ nedôvodne namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal riadne samotné\n\npredloženie loga v rámci prezentácie. Komunikácia medzi stranami v roku 2000 a 1/2001 nasvedčuje\ntomu, že objednávka bola na vytvorenie komunikačnej stratégie odevnej značky žalovaného 1/, v rámci\nktorej bolo vytvorené aj logo, pričom je bez významu, z hľadiska autorskoprávnej ochrany diela, že\nkonkrétna objednávka na žalobcom zhotovené logo nebola zo strany žalovaného výslovne zadaná.\n16. Žalovaní v konaní presvedčivo nepreukázali, že by pred dňom 8.1.2001 používali logo so\nsamostatným písmenom \"K\" a logotyp K KENVELO. Uvedené nevyplýva z predložených objednávok\nkampaní. V časopise O. je síce objednávka z 26.10.2000 na časopis číslo 2/01, avšak nie je zrejmé, či\nto, čo žalovaní predložili ako uverejnené logá v rámci kolekcie na leto 2001 (malo ísť o katalóg leto 2001),\nbolo už v 2/01 uverejnené. V časopise Y., kde je síce objednávka z 30.10.2000, avšak pre číslo 5/01, teda\npo dodaní prezentácie žalovanému žalobcom. V časopise P. z februára 2001 bol nápis Kenvelo uvedený\núplne iným písmom, je tu síce samostatné K, ale nie v takom formáte, ako mal vytvoriť pre žalovaného 1/\np. W. (K v ovále) a navyše ide o číslo časopisu vydané po 8.1.2001. Žalovaní nepreukázali, že by pred\n8.1.2001 verejne používali tie logá, ktoré mali byť vytvorené p. W. na základe zmluvy zo dňa 15.2.2000.\nŽalovaní preto neuniesli dôkazné bremeno preukázať, že pred 8.1.2001 používali samostatné K v ovále,\nK KENVELO, s rovnakým písmom, s čierno, bielo, červeným zafarbením, a preto nemožno spoľahlivo\nusudzovať na skutočnosť, že žalobca (p. J.) pri tvorbe loga a logotypu vychádzal z diel, ktoré používal už\nskôr žalovaný 1/ na základe zmluvy s p. W.. Na základe uvedeného sa javí ako dôveryhodná výpoveď\nsvedka J., že bol oboznámený s dovtedajšími logami používanými touto značkou, čo bol nápis KENVELO\na zobrazený chrt v modrožltej farbe, pričom nebol v čase tvorby loga oboznámený s prácou p. W.,\nvychádzal z katalógov a predajní firmy, a žiadne logá podobné ako on sám vymyslel, resp. aké mal\nvymyslieť p. W., v danom čase Kenvelo nepoužívalo a ani mu nebolo prezentované, čo napokon potvrdil\naj konateľ žalobcu.\n17. Súd prvej inštancie na základe logických úvah vyhodnotil výpovede žalobcu, R.. W. G. R.. J. vo\nvzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko podstatné, čo v konaní inak vyšlo najavo správne dospel\nku skutkovému záveru, že autorom diela je N. J., a teda autorské práva k dielu (sporným logám, resp.\nlogotypom) má žalobca. Nie je pravdepodobné, aby žalovaný 1/ logo vytvorené p. W. už v roku 2000\nvyužíval a aby o tom žalobca od septembra 2000 až do januára 2001 nemal žiadnu vedomosť. Ak by p.\nR. W. skutočne už v roku 2000 vytvoril ním tvrdené logo, nedáva zmysel, aby napriek tomu mal žalovaný\n1/ záujem o novú komunikačnú stratégiu, resp. ďalšie nové logo. Žalovaný 2/ tak nedôvodne namieta,\nže tvorivé prvky ako písmeno \"K\", použitie červenej a čiernej farby a vloženie do geometrického útvaru,\nboli použité skôr ako p. J. proces kreovania nového loga mohol vôbec začať. Žalovaný 1/ nepoužíval\nvlastné orginálne logotypy, ale používal upravené žalobcom vytvorené dielo.\n18. Odvolací súd sa tak plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že prvým autorom\nprezentovaných log a logotypov bol p. J., resp. žalobca a logá a logotypy používané žalovanými od roku\n2001 sú napodobeninou log a logotypov navrhnutých p. J., v dôsledku čoho žalovaní použitím týchto log\na logotypov, resp. tohto diela, porušili autorské práva žalobcu.\n19. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné procesné pochybenie súdu prvej inštancie v súvislosti s\nvyhlásením žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 21.11.2024 o uznaní nároku v konkurznom konaní a\nnásledným vydaním uznesenia zo dňa 19.12.2014 č.k. 8C/631/2004-594, ktorým konajúci súd pripustil,\naby žalovaný 1/ v časti petitu 3 o zaplatenie 829 847,97 eur z konania vystúpil a na jeho miesto\nvstúpila spoločnosť KENVELO Slovakia, spol. s r.o., na ktorú prešli všetky potencionálne nároky tretích\nosôb vyplývajúce z autorského práva, ktorých opodstatnenosť je predmetom tohto konania. Pokiaľ\nby aj žalovaný 1/ uznal na pojednávaní dňa 21.11.2024 žalobcom uplatňovaný peňažný nárok, po\nktorom súd pripustil ohľadne uvedeného nároku zámenu žalovaného, nemá prípadné pochybenie\nsúdu prvej inštancie vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia týkajúceho sa nepeňažných výrokov, ktoré\nsú predmetom odvolacieho konania; nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je predmetom\nvecného preskúmavania v odvolacom konaní.\n20. Nakoľko strany mali v konaní čiastočný úspech, správne rozhodol súd prvej inštancie v súlade s\nust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný 2/\nnedôvodne namieta, že súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodnil nedostatočne,\nže vôbec neboli splnené predpoklady na aplikáciu § 257 C.s.p., a vôbec nedošlo k vyhodnoteniu intenzity\npreukázaných dôvodov osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie aplikoval pre rozhodovanie o náhrade\ntrov konania § 255 ods. 2 C.s.p., a preto sú námietky žalovaného 2/ týkajúce sa nepriznania mu náhrady\n\ntrov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. nenáležité. Pokiaľ žalovaný 2/\npoukazoval na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, tieto mu nezakladajú právo na priznanie\nmu náhrady trov konania ako čiastočne neúspešnej strane sporu.\n21. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním\nodvolacích námietok žalovaného 2/ už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po\ndôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného 2/, na ktorej zotrval\naj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou. So zreteľom na vyššie\nuvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalovaný 2/ vo svojom\nodvolaní, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny\npotvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.\n22. O náhrade trov odvolacieho konania v tejto časti bolo rozhodnuté odvolacím súdom podľa § 396\nods.1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v tejto časti odvolacieho konania plný\núspech, priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/631/2004", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3176a5c1-c008-4a96-a4a1-4d8e72af6fb8:229d63f0-98dd-403f-9692-2ad560b52b96", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1323204651.5", "spisova_znacka": "73Cbi/3/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 73Cbi/3/2023 z 1. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1323204651.5"}]}