{"guid": "36326e78-74ed-43f8-b1dc-a07ffcf4d8d7:78085b3f-47dd-4bf5-a776-2b19ce6ff551", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2", "spisova_znacka": "14Co/276/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/276/2019 z 18. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2024, sp. zn. 14Co/276/2019, ECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2", "identifikacne_cislo": "8115218300", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Král", "sudca_id": 414, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-kral-414", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78085b3f-47dd-4bf5-a776-2b19ce6ff551", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/276/2019\n8115218300\n18. 06. 2024\nJUDr. Branislav Král\nECLI:SK:KSBA:2024:8115218300.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu\nJUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,\nso sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,\no zaplatenie sumy 815,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nMalacky č.k. 6C/1638/2015-206 zo dňa 27. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/1638/2015-206 zo dňa 27.\nnovembra 2018, v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 6C/1638/2015-206 zo dňa\n27. novembra 2018 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi sumu 815,33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti úroku 28 % ročne zo sumy\n815,33 eur od 21.02.2013 do zaplatenia súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 815,33 eur spolu s úrokom\n28 % ročne zo sumy 815,33 eur od 21.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu\nodôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06.07.2015 (správne mal uviesť 18.07.2011) v súlade\ns § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných\npodmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný\núčet žalovaného. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, a preto žalobca odstúpil\nod zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril účet žalovaného a vyzval\nho na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok,\npreto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 21.02.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný\nzostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca poukázal na to, že\nistina pohľadávky je v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“) v spojení s\nvýveskou úrokových sadzieb úročená úrokom vo výške 28 % ročne.\n3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s\npoukazom na ustanovenie § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) doručená\nzverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu prvej inštancie a na webovej\n\nstránke dňa 01.07.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako\nnerozporoval.\n4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zo zmluvy o spolupráci pri\nposkytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 18.07.2011 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným\nvyplýva, že obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom\nžalovanému bola zároveň vydaná platobná karta T. s denným limitom platobnej karty 500,- eur. Zmluva\nbola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v súlade s VOP. Z listu žalobcu zo dňa\n13.02.2013 súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že dňom doručenia tohto\noznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX odo dňa 29.09.2012 a vyzval\nžalovaného, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradil debetný zostatok, ktorý bol ku\ndňu 13.02.2013 v sume 801,44 eur. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 20.04.2012 súd zistil,\nže žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie do výšky limitu 680,- eur na osobnom účte č.\nXXXXXXXXXX/XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 16,90 %.\nV špecifikácii žaloby žalobca\nuviedol, že uplatnená suma 815,33 eur pozostáva z rozdielu medzi všetkými debetnými a všetkými\nkreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúcimi z preloženej platobnej histórie vo\nforme výpisov z účtu žalovaného za celé zmluvné obdobie, t.j. výpis č. X/XXXX až výpis č. X/XXXX\n(kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté\npovolené prečerpanie dňa 20.04.2012 vo výške 680,- eur (viď. zmluva o povolenom prečerpaní a výpis\nč. X/XXXX). Žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal\ndo omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (v zmysle ustanovení časť T bod 8 VOP). Na\nzáklade uvedeného žalobca dňa 18.02.2013 znížil žalobcovi limit povoleného prečerpania na 0,- eur.\nÚroková sadzba - zmluvný úrok, ktorou bola úročená suma čerpaných peňažných prostriedkov v rámci\nbankou schváleného limitu povoleného prečerpania bola vo výške\n16,90 % ročne. Úroková sadzba\n- úrok z omeškania, ktorou bola úročená suma čerpaných peňažných prostriedkov nad rámec bankou\nschváleného limitu povoleného prečerpania bola vo výške 5 % ročne. Po zrušení limitu povoleného\nprečerpania si žalobca uplatňuje úrok\nv sadzbe 28 % ročne na základe ustanovenia čl. 3.12 VOP a to\nod 21.02.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po uzavretí účtu žalovaného. Predmetné ustanovenie takmer\ndoslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských\núveroch. Z výpisov z účtu žalovaného č. 2, 3 z roku 2012 vyplýva, že žalovanému bolo poskytnuté\npovolené prečerpanie účtu s debetným limitom 680,- eur s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Pri\nnepovolenom prečerpaní stanoveného limitu bol vo výpise dohodnutý úrok z omeškania 8 %, ktorý\nsa pripočítava k dohodnutej úrokovej sadzbe. Z výpisu č. 4 z roku 2012 vyplýva, že žalovanému bolo\nposkytnuté povolené prečerpanie s debetným limitom 680,- eur s úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Pri\nnepovolenom prečerpaní stanoveného limitu bol vo výpise dohodnutý úrok z omeškania 8 %, ktorý sa\npripočítava k dohodnutej úrokovej sadzbe. Podľa výpisu č. 1 z účtu žalovaného ku dňu 21.02.2013 bol\ndebetný zostatok na účte žalovaného - 815,33 eur, pričom žalobca k 21.02.2013 uzavrel účet žalovaného\ns pripočítaním úrokov v sume 9,89 eur, čím sa žalovaný dostal ku dňu 21.02.2013 do nepovoleného\nprečerpania v sume 815,33 eur. Zároveň bolo žalovanému vo výpise oznámené, že debetný limit je 0,eur.\n5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 708 ods. 1, ods. 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods.\n1, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,\n§ 54 ods. 1,\nods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase\nuzavretia zmluvy o účte (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a Všeobecných obchodných podmienok\nplatných ku dňu uzavretia zmluvy o účte.\n6. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli\ndňa 18.07.2011 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe tejto\nzmluvy žalobca zriadil pre žalovaného rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom žalovaný\nvykonával bezhotovostné a hotovostné transakcie. Predmetom bolo zriadenie osobného účtu a vydanie\nplatobnej karty. Zároveň došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní účtu dňa\n20.04.2012 na osobnom účte\nč. XXXXXXXXXX/XXXX a to do výšky 680,- eur, čo mal súd preukázané z výpisov účtu žalovaného.\nŽalobca od zmluvy odstúpil, keďže na účte bol vykazovaný nepovolený debetný zostatok a vyzval\nžalovaného na úhradu debetného zostatku. Predmetnú zmluvu uzavrel žalovaný ako fyzická osoba\ns uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Žalobca je bankou - právnickou osobou\n\nposkytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a poskytovania úverov. Súd prvej inštancie preto vec\nprávne posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa. V danom prípade\nsúd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany\nspotrebiteľov a podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o úver\nformou povoleného prečerpania. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovaného\nbežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva\nz predložených výpisov\nz účtu. Podľa čl. III.A, bod 23 VOP ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí\npovolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote\nuvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje\nza podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať\ntakto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu\npohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný zostatok), resp. je\nprekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania\na následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je\nspolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalobca odstúpil od\nzmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení, pričom to odstúpenie v súlade s bodom VIII. časť B\nbod 5. doložených VOP bolo žalovanému doručené druhý pracovný deň, nasledujúci po dni odoslania\nt.j. 15.02.2013. Žalobca účet uzavrel ku dňu 21.02.2013 a previedol ho internou účtovnou operáciou na\nsvoj vnútorný pohľadávkový účet. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu, k uvedenému dňu žalobca\nevidoval pohľadávku k tomuto dňu vo výške 815,33 eur, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne uplatnenú\npriznal. Žalobca si v konaní uplatnil debetný úrok 28 % zo sumy debetného zostatku 815,33 eur od\n21.02.2013 do zaplatenia. Podľa čl. III.A, bod 23. VOP v prípade vzniku nepovoleného prečerpania\nmal žalobca právo úročiť nepovolené prečerpanie na účte, účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s\ndebetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Podľa doloženého sadzobníka úrokových sadzieb platných\nod 01.07.2012 si žalobca mohol účtovať pri nepovolenom prečerpaní sankčný úrok 20 % p. a.. Na\nrozdiel takto stanovených podmienok úročenia sa v časti III. U. bod. 9 a bod 10. VOP uvádza, že suma\nčerpaných finančných prostriedkov nad výšku debetného limitu je úročená debetnou úrokovou sadzbou\nuvedenou v bode 9 a zároveň sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške uvedenej v sadzobníku.\nV sadzobníku doloženom žalobcom sa však výška zmluvnej pokuty neuvádza. V samotných výpisoch\nz účtu žalobca stanovil pri prekročení povoleného prečerpania okrem dohodnutej úrokovej sadzby len\núrok z omeškania 8 %. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca si\núrok\nz nepovoleného prečerpania na účte žalobcu vo výške 28 % uplatnil nedôvodne a bez\ntoho, aby táto uplatnená úroková sadzba mala oporu vo VOP žalobcu, resp. vychádzala z výpisov z\núčtu žalobcu, kde žalobca sám uvádzal žalovanému podmienky úročenia nepovoleného prečerpania na\núčte. Súd prvej inštancie zároveň poukazuje na rozpornosť ustanovení VOP žalobcu z tohto obdobia,\nkedy sa vo viacerých ustanoveniach uvádzajú rôzne spôsoby úročenia nepovoleného prečerpania, čo je\npre spotrebiteľa neprijateľné. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.\nO trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „C.s.p.“), pri určovaní pomeru úspechu neúspechu strán v konaní súd prvej inštancie vychádzal len\nz uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal\nplný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100 %. O výške trov rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n7. Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku podal odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti\nzmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Podané odvolanie odôvodil tak, že si daný nárok na\núrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. v § 2 písm. f) a § 18. Samotný\nzákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o\núčte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené\nv§9\nods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ\ninformoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových\nsadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Žalobca\nďalej v odvolaní poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora v\nprejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - Vec C-42/15 z 09.11.2016, ktorej predmetom je návrh\nna začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda\n(Slovensko) rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným Súdnemu dvoru 2. februára 2015, ktorý\nsúvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku článok\n\n10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o\nspotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto\nsmernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný\ndokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené\npísomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby\nčlenský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá\npatrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými\nstranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy\nuvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak\nnemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj\nv obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného\nteda vyplýva, že VOP/Sadzobník a Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy. Na podporu svojho\ntvrdenia poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/190/2018 ako aj uznesenie\ndaného súdu sp.zn. 11Co/71/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/130/2017. Je\nzrejmé, že banka si v zmysle VOP vyhradzuje právo zmeny úrokových sadzieb a spôsobu úročenia pri\njednotlivých produktoch z dôvodu zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov, zmeny obchodnej\npolitiky banky, skvalitnenia a zjednodušenia poskytovania bankových produktov a služieb, prípadne\nrozšírenia ich ponuky, alebo v dôsledku zmeny vývoja na bankovom a/alebo medzibankovom trhu\nspôsobilej ovplyvniť poskytovanie bankových produktov a služieb. Vzhľadom na to, že žalovaný návrh\nna zmenu VOP neodmietol, platí, že návrh na zmenu prijal. S oprávnením banky požadovať úroky\nza prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. §\n18 ods. 1. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.9.2018 presne špecifikoval, od kedy si\nuplatňuje úrok vo výške 28 % i to, že ide o úrok, ktorým je úročené nepovolené prečerpanie (žalobca\nrozlíšil povolené prečerpanie a nepovolené prečerpanie). Súčasťou tohto podania boli i VOP, Sadzobník\npoplatkov a Úrokové sadzby produktov účinné v čase zníženia limitu povoleného prečerpania na nula\nEur, teda účinné od času, kedy žalobca úročil nepovolené prečerpanie úrokom vo výške 28 % ročne,\na teda súd mal k dispozícii Vývesku úrokových sadzieb,\nz ktorej jasne vyplývala výška úroku\n28 % (Výveska úrokových sadzieb s účinnosťou od 01.02.2013). Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne\nžalobca taktiež odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa\n27.03.2018.\n8. Odvolanie žalobcu bolo riadnym spôsobom doručené žalovanému, tento sa k nemu\nlehote nevyjadril.\n\nv stanovenej\n\n9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), vec prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.\n1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, spolu s tzv.\nzávislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, je potrebné potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 18.06.2024 podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.\n10. Rozsudok súdu prvej inštancie, v žalobcom odvolaním napadnutej časti, je vecne a právne správny,\nje výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).\nOdvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide\no konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania.\n11. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval\ndôvodnosť svojej žaloby, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných\nskutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové\nzistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nz vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán (v danom prípade výlučne žalobcu, keďže žalovaný\nbol v rámci súdneho konania nečinný), z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto,\n\nv súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.), správne\nvyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery,\nkeď na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a aj riadne vysvetlil\nv súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p., a to nielen s poukazom na rozhodujúce\nskutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery,\ndôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych\nargumentov a dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky súvisiace s\npredmetom konania. Odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a jeho\nobsahového vymedzenia, spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.\n12. Ako už uviedol odvolací súd, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky\na zásadné argumenty, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej\ninštancie poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce\nz vykonaného dokazovania\nobjasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé.\nSo zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za\nsprávne a preto sa stotožňuje\ns dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom,\ntieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie\nv odvolaním napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..\n13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v časti, v ktorej zamietol nárok žalobcu na sankčný úrok 28 % ročne za nepovolené prečerpanie\nbežného účtu.\n14. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, táto nebola spôsobilá spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. K námietke žalobcu, že\ns oprávnením\nbanky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný Zákonník, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z.\n(v ust. § 18 ods. 1), odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník\nv súvislosti so zmluvou\no úvere síce upravuje úroky, ale neupravuje úroky za prečerpanie, pričom ide o dva odlišné právne\ninštitúty. Spotrebiteľ totiž ani v tomto prípade nemôže na základe samotného právneho predpisu zistiť\nvýšku špecifického úroku za prečerpanie a preto ju treba zmluvne dohodnúť. Okrem toho, všeobecné\nobchodné podmienky obsahujúce rozsiahly text navodzujú skôr dojem o obsahu zmluvných dojednaní\nnepodstatného charakteru a preto je potrebné trvať na takom postupe, aby dohoda o výške úroku\n(vr. výšky úroku za prečerpanie) ako podstatná náležitosť úverovej zmluvy, bola obsiahnutá priamo\nv spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej oboma zmluvnými stranami, a nie len všeobecným\nodkazom vo VOP (čl. U, naviac označená ako „Služba Povolené prečerpanie na osobnom účte“,\nods. 9, 10) alebo s odkazom na zverejnené vývesky „úrokových sadzieb produktov“ na web stránke\nalebo v pobočke banky. Len za takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu vyjednávaciu silu spotrebiteľa,\nsa dosiahne vyrovnaná úroveň informovanosti spotrebiteľa dodávateľom. V prejednávanej veci je tiež\npotrebné akcentovať, že zo znenia Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb\nnevyplýva možnosť (oprávnenie) banky poskytnúť žalovanému (majiteľovi účtu) úver aj formou tzv.\nnepovoleného prečerpania (žalovaný sa zaviazal splácať čerpané - povolené peňažné prostriedky spolu\ns úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP) a rovnako VOP v znení účinnom ku dňu uzatvorenia\nspotrebiteľskej zmluvy možnosť dojednania úveru formou nepovoleného prečerpania neupravujú.\n15. Súd prvej inštancie sa v rámci komplexnosti pri posudzovaní uplatneného nároku správne\nvysporiadal aj s nárokom na účtovanie sankčného úroku 28 % ročne (viď. ods. 37, 38). Odvolací\nsúd len pre úplnosť dodáva, že ročný úrok 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na\nfinančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch\n(10-12 %), čo je v priamom rozpore\nzo zákonom, ako aj dobrými mravmi. Vychádzajúc\nz ustálenej súdnej praxe súdov je preto\npotrebné považovať dohodu o výške ročného úroku\nv miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore\ns dobrými mravmi a ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo už potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr.\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/92/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave\nzo dňa 13.08.2014, sp.zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.09.2011,\nsp.zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2010, sp.zn. 17Co/313/2010).\nNemecký Bundesgerichtshof v rozsudku z 13.03.1990 sp.zn. AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom\no 12 percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre\n\nrozpor plnenia s dobrými mravmi, Švajčiarky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967\núrokovú sadzbu\nv prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za\nodporujúcu dobrým mravom. Možno teda zhrnúť, že aj v prípade, ak by si zmluvné strany výšku úroku\n28 % p. a. za nepovolené prečerpanie písomne dojednali, takéto dojednanie by bolo neplatné v zmysle\n§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nsp.zn. 6Co/16/2021).\n16. Nad rámec uvedeného odvolací súd ešte poukazuje na to, že i keď samotné použitie odkazu\nna obchodné podmienky nie je v spotrebiteľských zmluvách zakázané, musí zmluva obsahovať tzv.\ntransparentnú inkorporačnú doložku, ktorá musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná (musí z nej byť\nmožné presne identifikovať dokument, na ktorý odkazuje) a nesmie byť v zmluve skrytá medzi menej\nvýznamné zmluvné dojednania. Dokonca ani pri zachovaní transparentnosti inkorporačnej doložky\nnie je prípustné, aby do obchodných podmienok (prípadne ďalších častí zmluvnej dokumentácie) v\nneprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skrýval pre spotrebiteľa\ndôležité a podstatné zmluvné dojednania alebo také, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a dodávateľ\ndúfa, že si ich nevšimne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR\nsp.zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Zahrnutie ustanovenia ukladajúceho spotrebiteľovi platiť úrok\nz nepovoleného prečerpania v tak značnej vysokej výške, v podmienkach danej veci 28 % ročne,\ndo všeobecných obchodných podmienok sa nedá hodnotiť inak, ako snaha ukryť pred spotrebiteľom\npre neho podstatné zmluvné ustanovenie, ktorého uplatnenie môže mať veľký negatívny dopad na\njeho finančnú situáciu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o\nzmluvách o spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným\na stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť\nso svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31) a že\nv záujme\nzabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe\núveru pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní (ods. 32). Informácie o zmluvných\npodmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre spotrebiteľa, najmä ak na\nzáklade týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred\npripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom sa nachádza spotrebiteľ\nvoči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom\nvyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek tomu, že boli sformulované z\njazykového hľadiska jasne. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade spôsob, akým mal\nbyť upravený úrok z nepovoleného prečerpania, odkazom na Vývesku úrokových sadzieb, popísaný\nžalobcom v žalobe, nezodpovedá požiadavkám kladenými smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa\ninformovať spotrebiteľa o tak závažnej podmienke akou je výška odplaty v podobe úrokovej sadzby,\nv dôsledku čoho nebol naplnený účel sledovaný smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch.\nSprostredkovanie informácie určených spotrebiteľovi je síce možné aj prostredníctvom klientskej zóny\nwebového sídla veriteľa (prístupnosť sadzobníka), avšak v len, ak je zrejmé, že klient ju pravidelne\nnavštevuje a aspoň pasívne používa komunikáciu alebo ak veriteľ klienta notifikuje. Uvedená skutočnosť\nalebo iný spôsob informovania spotrebiteľa o výške úroku z konania nevyplynuli. Odkazom na vývesku\nnemohol žalovaný spoľahlivo poznať rozsah svojho záväzku z nepovoleného prečerpania, a takýto\nspôsob vyjadrenia záväzku, ktorý s ním nebol dohodnutý individuálne, je v podmienkach spotrebiteľskej\nochrany neprijateľný a preto nemohol spôsobiť vznik platného záväzku žalovaného na zaplatenie\npožadovaného úroku (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)(viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nsp.zn. 2Co/82/2018).\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom\nrozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil\nv súlade s ust. § 195\nC.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle\nust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym\nspôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných\nstrán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne\nzávery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil.\n18. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti\nako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným\nspôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací\n\nsúd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387\nods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n19. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie by odvolací súd\nposudzovaním odvolacích námietok žalobcu už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie,\nktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca len\nzopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení\na správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva súdom prvej inštancie vydaný rozsudok.\nI podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú\njednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované\nna podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS\n209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci,\nteda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l Cs.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n21. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení\ns § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako\nnedôvodné, tak potom žalovaný mal v rámci odvolacieho konania úplný úspech, a preto mu odvolací súd\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods.\n2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n\n3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/1638/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "3b303049-67bc-4694-b5e4-ba00b450d272:4be2f4f0-eda3-44c9-8afb-6fd9c37f65ac", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3118207844.1", "spisova_znacka": "6Co/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/16/2021 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3118207844.1"}, {"guid": "c3417b06-ba68-4e6b-ab4a-d2b690c23fb5:70b76aa0-c0a3-4346-bf26-c5d35159dfc3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5716207434.1", "spisova_znacka": "5Co/190/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/190/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5716207434.1"}, {"guid": "4edf972a-9538-4b62-952b-a945173bf1f5:9cfa7b18-bd99-4aa0-9ed7-513cdfcc720c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817208877.1", "spisova_znacka": "11Co/71/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/71/2018 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817208877.1"}, {"guid": "51abc8ff-3591-4d28-beb2-9b0a3871da21:64accb92-d1ad-4e8e-9925-9119bc4a7334", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7512200892.1", "spisova_znacka": "2Co/82/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/82/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7512200892.1"}, {"guid": "6b96486f-43c6-4368-b76d-7e6f4f953028:785ec6f9-03ef-41c1-8781-b9f84570e58b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116222612.1", "spisova_znacka": "43Co/4/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/4/2018 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116222612.1"}, {"guid": "c6f65940-68db-416c-af1c-e7cba07fc9e7:20f9679b-1a45-44f4-af83-b3c00c0c327a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116209000.2", "spisova_znacka": "23Co/130/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/130/2017 z 7. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-07", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116209000.2"}, {"guid": "e5f6fd78-42b8-4438-9f85-62f349b324ff:6782a159-12c7-4d6f-bac0-60a7a30cd3d6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4213206978.3", "spisova_znacka": "9Co/92/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/92/2017 z 14. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4213206978.3"}, {"guid": "5dcb6718-d25a-4803-b746-d97eae395c24:fe2aa160-edf1-4cee-bed1-0ff4aa192f8c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112241972.1", "spisova_znacka": "10Co/325/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/325/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112241972.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": [{"guid": "fb9cd552-d2bb-4952-b886-a43b7a2b5ca7:e0749683-cf71-4149-99a6-ce8e062a3c17", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2024:1616205120.4", "spisova_znacka": "7C/798/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/798/2016 z 3. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:1616205120.4"}]}