{"guid": "9cf71826-94de-4f48-9560-d8235917b136:94bf87f0-09ef-4dba-ab58-8f31d25f0366", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1", "spisova_znacka": "6Cob/185/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/185/2024 z 24. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2024, sp. zn. 6Cob/185/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1", "identifikacne_cislo": "6123379835", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2024-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94bf87f0-09ef-4dba-ab58-8f31d25f0366", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/185/2024\n6123379835\n24. 10. 2024\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2024:6123379835.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: L U D O, spol. s r.o., Tatranská\n295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 021 237 proti žalovanému: Ticket Service, s.r.o., Karadžičova\n8, 820 15 Bratislava, IČO: 52 005 551 právne zastúpený: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., Rybné námestie\n1, 811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185 o zaplatenie 551,52 eura s prísl. o odvolaní žalovaného proti II.\nvýroku uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/79/2023 - 76 zo dňa 13.06.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave m e n í výrok II. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/79/2023 76 zo dňa 13.06.2024 tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 89 %.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) č. k. 71Cb/79/2023 - 76\nzo dňa 13.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako „rozhodnutie“), súd prvej inštancie\nvýrokom I. zastavil konanie, výrokom II. priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému\ns tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným\nuznesením a výrokom III. rozhodol o vrátení žalobcovi kráteného súdneho poplatku vo výške 6,50 eura\npo právoplatnosti uznesenia.\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vzal žalobu podanú na\nsúd dňa 20.12.2023 (poznámka odvolacieho súdu, žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica\ndňa 04.08.2023 - viď č. l. 18 s. sp.) v celom rozsahu späť dňa 12.06.2024 z dôvodu úhrady žalovanej\nsumy žalovaným pred podaním žaloby a príslušenstva po podaní žaloby. Poukázal na ustanovenia §\n144, §145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), pričom uviedol, že\nsúhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.\nSúd prvej inštancie výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov\nkonania voči žalovanému s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, na základe ktorého, ak strana\nprocesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane s tým, že o výške\ntrov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.\nV danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalovaný a to\ntým, že až v priebehu konania preukázal, že zaplatil žalobcovi žalovanú istinu prevodom zo dňa\n05.06.2023, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Mal za to, že žalobca\nsúdu prvej inštancie preukázal, že dvakrát písomne vyzýval žalovaného na vystavenie dobropisu za\nvrátené stravovacie poukážky v sume vo výške 551,52 eura a to listom zo dňa 03.10.2022 a zo\ndňa 31.10.2022. Zároveň súd prvej inštancie považoval za preukázané, že z e-mailovej komunikácie\n\nzástupcu žalovaného zo dňa 10.11.2022 adresovanej žalobcovi, vyplýva skutočnosť, že žalovaný\nnevystaví žalobcovi dobropis. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca preto nemohol predpokladať, že\nžalovaný nakoniec dobropis vystaví a predmetnú sumu uhradí žalobcovi. Uviedol, že žalovaný do\nsúdneho spisu síce založil dobropis č. 64194 a ktorý vystavil dňa 01.11.2022, ako aj údaj o platbe zo dňa\n05.06.2023, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že predmetný dobropis doručil žalobcovi. Súd prvej\ninštancie dôvodil, že žalobca tak nemohol predpokladať, že viac ako polroka po jeho žiadosti, žalovaný\nbez akéhokoľvek upozornenia uhradí žalobcovi predmetnú sumu na základe vystaveného dobropisu,\nhoci ho v e-maile zo dňa 10.11.2022 výslovne informoval, že dobropis v požadovanej sume nevystaví.\nS poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa zastával názor, že žalovaný svojim konaním\nzapríčinil, že žalobca podal žalobu. Poukázal na to, že žalobca nemal ako identifikovať uvedenú platbu\nna svojom účte bez toho, aby mu bol riadne doručený dobropis vystavený žalovaným, pričom o tejto\nskutočnosti v spise nie je založený žiaden dôkaz a žalobca uvedené tvrdenie žalovaného spochybňuje.\nO výške náhrady trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n3. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nv zákonnej lehote dňa 23.07.2024 odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), a h) CSP\na ktoré navrhoval v napadnutej časti výroku II. zmeniť tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov\nkonania v plnom rozsahu voči žalobcovi, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti\ntohto uznesenia samostatným uznesením, prípadne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a\nvrátil súdu prvej inštancie na nové konanie spolu so záväzným právnym názorom, ktorý by viedol k\nspravodlivému usporiadaniu právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu.\nŽalovaný nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že zavinil zastavenie\nkonania a to tým, že až v priebehu konania preukázal, že žalobcovi zaplatil žalovanú istinu, čím zapríčinil,\nže žalobca podal žalobu nevediac o tom, že mu bola žalovaná suma ním uhradená. Mal za to, že uvedené\nnemá oporu v zákone a ani v ustálenej súdnej praxi. Poukázal na to, že v e-maile zo dňa 10.11.2022\nžalobcovi len vysvetlil, že mu nemôže vystaviť dobropis na konkrétnu spoločnosť, ktorú neevidoval v\ntom čase vo svojom informačnom systéme a že vystavovanie dobropisov prebieha automatizovane,\npričom systém umožňuje vystaviť dobropis len na spoločnosť registrovanú v jeho systéme. Žalovaný\nďalej uviedol, že zároveň informoval žalobcu, že spoločnosť L U D O, spol. s r.o. sa nenachádza v jeho\nsystéme z dôvodu, že žalobca ho neinformoval o zmene obchodného mena žalobcu zo „SATOS s.r.o“ na\n„LUDO, spol. s r.o.“ a to z dôvodu zlúčenia spoločností. Uviedol, že po zaregistrovaní uvedenej zmeny\nv jeho systéme následne vystavil žalobcovi dobropis a uhradil mu žalovanú sumu.\nŽalovaný namietal, že súd tak bezdôvodne a nesprávne vychádzal pri vydaní rozhodnutia z nesprávneho\nskutkového stavu, ktorý si nesprávne vyložil tak, že nemal v pláne pohľadávku žalobcu mu ju uhradiť.\nZastával názor, že skutočnosť, že žalobca nebol schopný identifikovať ním uhradenú platbu, nemôže byť\nna jeho ťarchu. Argumentoval, že úhrada žalovanej dlžnej sumy pred podaním žaloby ako aj súvisiaci\njasný právny stav a to aj napriek tomu, že nedošlo k úhrade príslušenstva (z ktorého sa nepočíta\núspech vo veci žalobcu, ak predmetom súdneho konania nie je len samotné príslušenstvo), vedie k\njednoznačnému záveru, že k zastaveniu konania došlo jednoznačne zavinením žalobcu.\nZdôraznil, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis Slovenskej republiky mu neukladá povinnosť\nidentifikovať platbu konkrétnym spôsobom a takáto povinnosť mu nevyplývala ani zo žiadnej zmluvy so\nžalobcom, a preto bolo výlučným procesným pochybením žalobcu, že žaloval pohľadávku, ktorá už bola\nním zaplatená. Poukázal na to, že platbu bolo možné jednoducho identifikovať na základe výšky istiny a\nodosielateľa platby. Na podporu svojich tvrdení poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax napr. na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 436/2015-35, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky - sp. zn. 1ObdoV74/2007 zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 10Szžk/2/2017 zo dňa 30.05.2018 a\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan1/2017.\nĎalej žalovaný dôvodil, že úlohou súdu prvej inštancie bolo v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP\nvýlučne skúmanie procesného zavinenia zastavenia konania a nie posudzovanie dôvodnosti podania\nžaloby z hľadiska hmotného práva. V tomto prípade súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie\nkonania zavinil žalovaný, no z jeho odôvodnenia vyplýva, že toto zavinenie posudzoval z hľadiska\nhmotnoprávneho, kedy hodnotil dôvodnosť podanej žaloby. Nepochybne teda došlo zo strany súdu\n\nprvej inštancie k pochybeniu, keď skúmal dôvodnosť podanej žaloby a uplatneného nároku namiesto\nposudzovania dôvodov zastavenia konania z procesného hľadiska, t. j. posudzovania podaného\nspäťvzatia ako právneho úkonu, na základe ktorého došlo k zastaveniu konania. V kontexte uvedeného\nžalovaný poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5 MCdo 12/2008,\nv zmysle ktorého: „Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného\npráva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci\nsamej. Preto ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods.\n2 druhej vete OSP), že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.“.\nŽalovaný v tomto kontexte poukázal napr. aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.: I. ÚS 196/09, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn.\n7Mcdo/4/2010 a zo dňa 20.11.2018 sp. zn.: 3Obo/12/2018.\nZáverom žalovaný zhrnul, že súd prvej inštancie došiel na základe vykonaného dokazovania k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, ale taktiež svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď neoprel\nsvoj právny názor o právne predpisy, ale o vlastný, nesprávny a ničím nepodložený názor, že by mal\ndlžník dodatočne nad rámec úhrady dlžnej sumy oznamovať svoj zámer, že pohľadávku uhradí, prípadne\noznamovať samostatne veriteľovi, že pohľadávku už uhradil, inak dlžník zodpovedá za podanie žaloby\nza už uhradenú pohľadávku. Nad rámec uvedeného zdôraznil, že strany sporu sú podnikatelia, ktorí\nsú v zmysle § 35 Obchodného zákonníka povinní viesť účtovníctvo, teda žalobca je každú prijatú\nplatbu povinný riadne zaúčtovať a priradiť k účtovnému dokladu. Ak tak neurobí porušuje jeho zákonom\nstanovené povinnosti súvisiace s vedením účtovníctva a porušenie tejto povinnosti nemožno pričítať na\nťarchu žalovaného.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\n5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov\na v rozsahu odvolania podľa ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie\n10. Podľa ustanovenia § 339 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“ alebo aj ako ObZ“), peňažný záväzok\nplatený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy\npeňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi\nv hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.\n11. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a\nvčas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne\niným spôsobom.\n12. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd\nprvej inštancie priznal žalobcovi 100 % náhradu trov konania voči žalovanému z dôvodu, že žalovaný\nzavinil podanie žaloby tým, že nezaslal žalobcovi dobropis a ktorý preto nevedel identifikovať jeho platbu.\n13. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobca podal dňa 04.08.2023 na Okresný\nsúd Banská Bystrica voči žalovanému návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo\nvýške 551,52 eura s príslušenstvom (č. l. 18 s. sp.). Ďalej mal odvolací súd preukázané zo súdneho\nspisu, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.09.2023 v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.\n\nzn.15Up/1328/2023, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi žalovanej sumy 551,52 eura\ns príslušenstvom a voči ktorému podal žalovaný dňa 20.09.2023 odpor (č. l. 24 - 25 s sp.). Zároveň mal\nodvolací súd preukázané zo súdneho spisu, že žalovaný vystavil žalobcovi dobropis č. 64194 zo dňa\n01.11.2022 na sumu vo výške 551,52 eura so splatnosťou 30.11.2022 (č. l. 26 s. sp.), z dokladu „Obraty\ncelkom“, že žalovaný dal príkaz na úhradu žalobcovi sumy vo výške 551,52 eura bankovým prevodom\ndňa 05.06.2023 (č. l. 27) a z výpisu z účtu VÚB žalobcu zo dňa 30.06.2023 (č. l. 31 s. sp.), že žalobcovi\nbola dňa 06.06.2023 suma vo výške 551,52 eura pripísaná na jeho účet. Vec spolu so spisom bola\npostúpená podaním zo dňa 15.12.2023 z Okresného súdu Banská Bystrica (č. l. 2 s. sp.) na Mestský\nsúd Bratislava III dňa 20.12.2023 (č. l. 3 s. sp.).\nZ obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 12.06.2024 a rovnako doručeným súdu\ndňa 12.06.2024, žalobný návrh voči žalovanému zobral späť v celom rozsahu a navrhol, aby súd konanie\nzastavil a aby stranám sporu nebola priznaná náhrada trov konania (č. l. 71- 72 s. sp.).\nZ vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu návrhu zo dňa 29.01.2024 a doručeného súdu prvej inštancie (č. l.\n50 - 52 s. sp.) je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi úroky z omeškania po podaní žaloby na základe\n„žiadosti súdu“ v sume vo výške 32,08 eura a že má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a\nlen ak by súd prihliadol na výnimočné okolnosti (čo by v tomto prípade nemal, keďže predmetom tejto\nžaloby nebolo len príslušenstvo ale najmä istina), by mal súd priznať žalovaného nároku na náhradu trov\nkonania vo výške pomerne zníženej o úroky z omeškania v pomere k istine, teda v pomere sumy úrokov\nz omeškania v sume vo výške 32,08 eura k hodnote istiny v sume vo výške 551,52 eura, teda 94,19\n%. Poukázal však na skutočnosť, že priznanie pomeru úspechu vo výške 94,19 % a nie 100 %, by v\ntomto prípade (kedy je predmetom konania istina + príslušenstvo a nie len príslušenstvo) bolo zmätočné\na súd by mal takýto odklon od ustálenej judikatúry podrobne odôvodniť (keďže v skutočnosti by mal byť\nžalovaný úspešný vo výške 94,19 % len v tom prípade, ak by žalobca od žalovaného na základe podanej\nžaloby vymohol 32, 08 eura z istiny, nie z úrokov z omeškania a žalobca v tomto prípade vymohol 0 %\nistiny, teda bol v merite úspešný v rozsahu 0 %). Žalovaný preto navrhol, aby súd konanie zastavil a\nzaviazal žalobcu mu nahradiť trovy konania vo výške 100 %.\n14. Po preskúmaní napadnutého uznesenia v intenciách podaného odvolania žalovaným, odvolací súd\ndospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil otázku zavinenia zastavenia\nkonania, keď vyhodnotil, že ho zapríčinil žalovaný, a preto ho zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi\nv plnom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu v sume vo\nvýške 551,52 eura dňa 06.06.2023 (viď č. l. 31 s. sp.) t. j. pred podaním žaloby žalobcom na súd dňa\n04.08.2023 (viď č. l. 18 s. sp.). Rovnako bolo v konaní nesporné, že žalovaný žalobcovi uhradil úroky z\nomeškania vo výške 32,08 eura z predmetnej pohľadávky po podaní žaloby, čo nebolo medzi účastníkmi\nsporné, hoci to nevyplýva zo žiadneho dokladu ale iba z vyjadrenia žalovaného (viď č. l. 52 s. sp.). V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle\nktorého peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je\nsplnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy\npeňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, alebo ak sa veriteľ a\ndlžník nedohodnú inak a nie až jeho identifikáciou či už zo strany veriteľa alebo dlžníka, ako to uviedol v\nodôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie. S poukazom na vyššie citované ustanovenie,\nako aj skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal zmluvné dojednanie, ktoré by ho zaväzovalo k\nzasielaniu dobropisu či inej identifikácii platby nad rámec zákona, odvolací súd dospel k záveru, že\nzastavenie konania v časti žalovanej istiny zavinil žalobca, nakoľko ju žalovaný žalobcovi uhradil v celej\nvýške ešte pred podaním žaloby a teda voči žalovanému podal žalobu na už zaniknutú pohľadávku\n(istinu) a v časti úrokov z omeškania zavinil žalovaný, nakoľko ich žalobcovi uhradil v celej výške až po\npodaní žaloby na súd.\n15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je\ndoplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,\nktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.\nPri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a\npokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného\nzavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana\nv konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana\nneskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby\n\nbolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval\nv zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné\nzavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami použitý termín\n„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom\nzmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj\njeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (I. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n196/09 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdo 4/2010).\n16. Ohľadom posúdenia pomeru úspechu a zavinenia strán vo veci, odvolací súd úspech strany v konaní\nvypočítal matematickým výpočtom: 32,08:583,60 = 0,0549 x 100 = 5,496 zaokrúhlene 5,5 %, pričom\nsuma vo výške 583,60 eura tvorí 100 % (z toho 551,52 eura je istina a 32,08 eura je príslušenstvo) s\ntým, že suma vo výške 551,52 eura (pohľadávka uhradená žalovaným žalobcovi pred podaním žaloby)\npredstavuje 94,50 % ako zavinenie žalobcu vo veci a suma vo výške 32,08 eura (úroky z omeškania\nuhradené žalovaným žalobcovi po podaní žaloby) predstavuje 5,50 % ako zavinenie žalovaného vo veci.\nCelkový (čistý) úspech žalovaného v spore je teda 89 % (94,50 % - 5,50 %= 89 %).\n17. Odvolací súd tak posúdil zavinenie strán sporu pri rozhodovaní o návrhu na náhradu trov konania\nvo vzťahu k žalovanej istine aj príslušenstva (vyčíslenému úroku z omeškania).\n18. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.07.2023 sp. zn. 3Obdo/54/2022 v ktorom sa uvádza v\nbode 43.: že „Hoci nárok na paušálnu náhradu je nárokom na príslušenstvo pohľadávky podľa § 121\nods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, procesný neúspech\nv príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci (R 34/2005) a teda aj od\nrozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania.“\n19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ako aj na znenie citovaných zákonných\nustanovení, dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny a žalovaný\nprocesne zavinil zastavenie konania v časti príslušenstva (úrokov z omeškania). Nakoľko v danom\nprípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku\nII. napadnutého uznesenia, odvolací súd z toho dôvodu napadnuté uznesenie vo výroku II. v súlade s\nustanovením § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1\nCSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania\nv rozsahu 89 %.\n20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní úspešný.\n21. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "71Cb/79/2023", "guid": "f4d93eb9-6e78-436a-9eab-ef1c42ad168c:1a9634a1-d671-4651-a59d-723f39c99bb0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8e795b4-71f5-4c5d-90ab-7387f673ef88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.436.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 436/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 436/2015 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.436.2015.1"}, {"guid": "ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a"}, {"guid": "88fdbd8b-ad59-4453-a34b-bbfaaab658f1:4085fb02-22db-4497-b27a-0a73d8c1844a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4016200309.1", "spisova_znacka": "4Asan/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/1/2017 z 11. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4016200309.1"}], "citovane_v": []}