{"guid": "2dc40561-8a28-40fd-a3da-80fdb8a7ea85:bbc19d52-42e5-4a26-91dd-34b4e2ef6748", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "spisova_znacka": "14Co/73/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/73/2024 z 24. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 14Co/73/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "identifikacne_cislo": "6123376736", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Král", "sudca_id": 414, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-kral-414", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbc19d52-42e5-4a26-91dd-34b4e2ef6748", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/73/2024\n6123376736\n24. 09. 2024\nJUDr. Branislav Král\nECLI:SK:KSBA:2024:6123376736.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu\nJUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom\nSilvánska 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpeného: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, so\nsídlom Zelená 11, Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna\nInsurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.066 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 13. februára 2024,\nč.k. 52C/52/2023-83, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 13. februára 2024,\n52C/52/2023-83 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\nč.k.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom z 13. februára 2024, č.k. 52C/52/2023-83 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nMestský súd Bratislava IV. (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok\nna náhradu trov konania.\n2. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 18.12.2022 vznikla poistná udalosť na motorovom vozidle\nEČV: S., ktorého majiteľom v čase vzniku poistnej udalosti bol A. Ž., C.. XX.XX.XXXX, S. P. M. X. Za\nškodu na vozidle poškodeného zodpovedalo vozidlo EČV: T., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti\npovinne zmluvne poistené u žalovanej ako poisťovateľa. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné.\nNesporným bolo v konaní aj to, že poškodený si uplatnil nároky na náhradu škody proti žalovanej.\nŽalovaná ako poisťovateľ ukončila likvidáciu poistnej udalosti ako totálnu škodu dňa 15.02.2023\na uhradila poškodenému sumu 585,47 eur (t.j. ako náhradu škody za zničené osobné motorové\nvozidlo). Z potvrdenia uskutočnenia prevodu zo dňa 05.06.2023 vyplynulo, že suma 585,47 eur bola\npoškodenému zaplatená dňa 16.02.2023. V oznámení o totálnej škode zo dňa 30.12.2022 žalovaná\noznámila poškodenému, že náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu ekonomickej opraviteľnosti\nvozidla, preto bude škodová udalosť zlikvidovaná ako neekonomická oprava - totálna škoda. Medzi\nstranami bolo ďalej nesporné, že poškodený si v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou prenajal\nu žalobcu dňa 21.12.2022 náhradné motorové vozidlo po dobu likvidácie poistnej udalosti. Náhradné\nmotorové vozidlo bolo poškodenému pristavené podľa jeho požiadaviek v Detve dňa 21.12.2022 a\nvrátené bolo v Detve dňa 21.02.2023. Medzi poškodeným a žalobcom bola dňa 21.12.2022 uzatvorená\nnájomná zmluva na náhradné vozidlo, v zmysle ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné vozidlo\n(Ford C-Max) za cenu vo výške 55 eur denne na dobu od 21.12.2022 do 04.01.2023. Dodatkom č.\n1 bol nájom predĺžený do 12.01.2023 a dodatkom č. 2 bol nájom predĺžený do 28.02.2023 s tým, že\npredmet nájmu bolo možné vrátiť aj predčasne. Faktúrou č. 20230212 zo dňa 23.02.2023 na sumu\n3.564,98 eur žalobca vyfakturoval poškodenému prenájom náhradného motorového vozidla Ford CMax za obdobie od 21.12.2022 do 21.02.2023. V cene bol zahrnutý prenájom v sume 3.465 eur (55\neur x 63 dní), odovzdanie vozidla mimo sídla prenajímateľa v sume 49,99 eur a prevzatie vozidla mimo\nsídla prenajímateľa v sume 49,99 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.02.2023 poškodený\n\npostúpil na žalobcu \"všetky svoje práva a nároky voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\nInsurance Group... vyplývajúce zo škodovej/poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2022 na\nzáklade poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a vzniknuté v súvislosti so zmluvou\no poistení, najmä, ale nie výlučne nároky na poistné plnenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného\nobohatenia, vyplývajúcej z predmetnej udalosti\". Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené\npoškodeným listom zo dňa 23.02.2023.Výzvou zo dňa 24.03.2023 žalobca vyzval žalovanú na úhradu\npoistného plnenia za náhradné motorové vozidlo vo výške 3.564,98 eur. Oznámením o poistnom plnení\nzo dňa 13.04.2023 žalovaná oznámila žalobcovi, že mu poskytne plnenie vo výške 489,98 eur s tým,\nže za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla považovala dobu 13 dní od 21.12.2022 do\n02.01.2023 (oznámenie o totálnej škode bolo dňa 30.12.2022) a za primeranú cenu nájmu považovala\nsumu 30,- eur za deň s DPH. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je\ndôvodná.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. g), § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z. z, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 524 ods. 1, 2, § 580, § 581 ods. 2, 3\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov\nna zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť,\npretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie v tomto smere\npoukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také\nhmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva\nprocesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej\n(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane\nžalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy\naj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je pritom\nmožné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Dôkazné bremeno ohľadom\npreukázania (aktívnej) vecnej legitimácie v konaní zaťažuje žalobcu.\n4. V danej veci mal potom súd prvej inštancie za nesporné, že dňa 18.12.2022 vznikla poistná\nudalosť na motorovom vozidle EČV: S., ktorého majiteľom v čase vzniku poistnej udalosti bol A.\nŽ., C.. XX.XX.XXXX, S. P. M. X. Za škodu na vozidle poškodeného zodpovedalo vozidlo EČV: T.,\nktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovanej ako poisťovateľa.\nZa nesporné mal aj to, že poškodený si uplatnil nároky na náhradu škody proti žalovanej a že\nžalovaná ako poisťovateľ ukončila likvidáciu poistnej udalosti ako totálnu škodu dňa 15.02.2023 a\nuhradila poškodenému sumu 585,47 eur (t. j. ako náhradu škody za zničené osobné motorové vozidlo).\nV ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že škoda bola poškodenému A. Ž. spôsobená v súvislosti s\nprevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla, pričom zodpovednosť za škodu\nsa v takom prípade riadila ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti\nsú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a\n(iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť,\npri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však\nneznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie\nvšak nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok\n(pozri § 431 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho\nzákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky\ndopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí\nbyť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z\ntejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a\npohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými\nopatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na\nriadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky.\nZdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič\nnemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.).\nPreto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa\nriziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je\ntoto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že\nkaždý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú\n\nprevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky\nzákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).\n5. Súd prvej inštancie následne poukázal na to, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady vzniku\nosobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť\nbola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla EČV: T., ktoré bolo v čase\nvzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovanej ako poisťovateľa, (ii) poškodenému A. Ž.\nvznikla škoda spočívajúca jednak v poškodení jeho osobného motorového vozidla EČV: S. (vo výške\n585,47 eur), jednak v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, (iii) medzi škodovou\nudalosťou a vznikom škody existovala priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť.\nSúd preto uzavrel, že poškodenému A. Ž. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanej\nako poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane\npoškodeného a zodpovednosť žalovanej ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné\n(neboli zo strany žalovaného spochybnené).\n6. Súd v ďalšom uviedol, že okrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla má poškodený\nnárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku\nvlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného\nvozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorej\nbol poškodený vylúčený po určitú dobu (najmä počas opravy poškodeného motorového vozidla). Rozsah\nnáhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení\nskutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom\nmieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou\ns osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3M Cdo 3/2015). V prípade tzv.\ntotálnej škody na vozidle má poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla za\nobdobie do ukončenia šetrenia škodovej udalosti, resp. do vyplatenia náhrady škody (poistného plnenia),\nkeďže až do tohto času pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené\nprimerané náklady (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS SR 602/2022).\n7. Súd poukázal na to, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na\nnáhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Pojem \"skutočná škoda\" je potrebné interpretovať tak, že\nmusí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového\nstavu poškodeného. Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi,\nnemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože\nmu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie\no povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda by vznikla\naž zaplatením pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1621).\n8. Vyššie uvedené s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, potom podľa súdu\nprvej inštancie znamenalo, že poškodenému A. Ž. mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení\nnákladov na prenájom náhradného vozidla) až úhradou faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom\ndňa 23.02.2023 na sumu 3.564,98 eur. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenému z\ntejto faktúry nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom poškodeného. Pokiaľ poškodený dlžnú čiastku\nžalobcovi neuhradil, nemôže si poškodený (a ani žalobca ako jeho právny nástupca) úspešne uplatňovať\nnárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.\n381/2001 Z.z., pretože mu doposiaľ žiadna škoda nevznikla.\n9. Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že v písomných podaniach žalobcu (návrh na vydanie\nplatobného rozkazu a vyjadrenie k odporu žalovanej) sa nenachádzalo skutkové tvrdenie o úhrade\npredmetnej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.02.2023 poškodeným. Žalobca úhradu tejto faktúry ani\nnepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Žalovaná vo svojej duplike zo dňa 14.11.2023 namietla,\nže žalobca doposiaľ nepreukázal úhradu predmetnej faktúry poškodeným, a teda nepreukázal vznik\nškody a tým ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca na túto procesnú obranu žalovanej\nžiadnym spôsobom nereagoval, a to až do dňa 12.02.2024, kedy súdu doručil e-mailové podanie bez\nautorizácie podľa osobitného predpisu, ku ktorému bola pripojená dohoda o započítaní vzájomných\npohľadávok zo dňa 23.02.2023. Žalobca teda doručil tento listinný dôkaz súdu menej ako jeden deň pred\n\npojednávaním dňa 13.02.2024, resp. toto e-mailové podanie žalobcu bez autorizácie podľa osobitného\npredpisu bolo v zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku žalobcom doplnené až priamo na\npojednávaní dňa 13.02.2024. Súd preto na skutkové tvrdenie žalobcu ohľadom úhrady predmetnej\nfaktúry poškodeným a na predmetný listinný dôkaz (dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok\nzo dňa 23.02.2023) neprihliadol, pretože išlo o prostriedky procesného útoku uplatnené v rozpore\nso sudcovskou koncentráciou konania, ktorá je zakotvená v ustanovení § 153 Civilného sporového\nporiadku. V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie\nsú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedené prostriedky\nprocesného útoku (skutkové tvrdenie a listinný dôkaz) už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani\nneuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení týchto prostriedkov procesného\nútoku. Žalobca bol pritom po celý čas zastúpený advokátom ako osobou znalou práva. Súd v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že duplika žalovanej bola žalobcovi doručená už dňa 12.01.2024. Žalobca tak\nmal dostatočný časový priestor na to, aby na procesnú obranu žalovanej včas reagoval. Napriek tomu\nžalobca na túto procesnú obranu žalovanej reagoval až jeden deň pred pojednávaním, resp. priamo\nna pojednávaní dňa 13.02.2024, na ktorom súd vyhlásil rozsudok. Ak by pritom žalobca postupoval\nstarostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (a so zreteľom na to, že súd v zmysle\n§ 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhoduje spravidla na jedinom pojednávaní), uplatnil by\ntieto prostriedky procesného útoku skôr. Z uvedených dôvodov súd na tieto prostriedky procesného\nútoku neprihliadol, keďže prihliadnutie na ne by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu\na s najväčšou pravdepodobnosťou aj odročenie pojednávania nariadeného na termín dňa 13.02.2024.\nSúd by totiž musel vytvoriť žalovanej dostatočný priestor na oboznámenie sa so skutkovým tvrdením\na listinným dôkazom a na zaujatie stanoviska k nim (porovnaj čl. 9 CSP), čo by si vyžiadalo odročenie\npojednávania. V zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku by mal súd poskytnúť žalovanej\ndostatok času na prípravu na pojednávanie, a to spravidla najmenej päť dní. Len takýto postup súdu by\nbol v súlade so zásadou rovnosti strán sporu (porovnaj čl. 6 CSP).\n10. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie dodal, že ak by na skutkové tvrdenie žalobcu\nohľadom úhrady predmetnej faktúry poškodeným a na predmetný listinný dôkaz (dohodu o započítaní\nvzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023) aj prihliadol, dospel by k rovnakému záveru, že žalobca\nsvoje dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní neuniesol. Žalobcom\npredložená fotokópia zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023 totiž podľa\nnázoru súdu úhradu predmetnej faktúry nepreukazovala. Súd prvej inštancie súhlasil s tým, že aj\nzapočítanie vzájomných pohľadávok je vo svojej podstate formou úhrady pohľadávky, avšak v danej\nveci zo strany žalobcu absentovali skutkové tvrdenia o tom, akou pohľadávkou disponoval poškodený\nvoči žalobcovi (a v akej výške). V predloženej fotokópii zmluvy o započítaní vzájomných pohľadávok\nzo dňa 23.02.2023 je táto informácia \"zabielená\", takže ani z tohto listinného dôkazu nebolo možné\ntúto skutočnosť zistiť. Súd potom nevedel vyhodnotiť, či takáto pohľadávka poškodeného voči žalobcovi\nv rozhodnom čase existovala (či išlo o existujúci nárok vyplývajúci z platného a účinného právneho\núkonu), a v nadväznosti na to teda ani nevedel ustáliť, či je predmetná dohoda o započítaní pohľadávok\nzo dňa 23.02.2023 platný a účinný právny úkon. Súd napr. nevedel vyhodnotiť, či je táto dohoda\ndostatočne určitá a zrozumiteľná (tento nedostatok spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu), resp. či bolo započítanie pohľadávok vykonané v\nsúlade s podmienkami stanovenými v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nebola zo strany\nžalobcu v tomto konaní preukázaná existencia platného a účinného započítania pohľadávok na základe\nspornej dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023, potom nebola preukázaná ani\núhrada predmetnej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.02.2023, a teda ani vznik škody. Súd preto uzavrel,\nže nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal vznik škody, potom nemohol byť ani aktívne vecne\nlegitimovaný (ako právny nástupca poškodeného) na uplatňovanie žalobou uplatneného nároku. Vyššie\nuvedené závery o neunesení dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní\nsúd predniesol aj na pojednávaní už v rámci prednesu predbežného právneho posúdenia v zmysle §\n181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, avšak žalobca napriek tomu na predbežné právne posúdenie\nsúdu nereagoval, t.j. nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov (a v\ntejto súvislosti ani nepožiadal o odročenie pojednávania).\n\n11. Záverom súd prvej inštancie dodal, že samotná existencia (identifikácia) pohľadávky poškodeného\nvoči žalobcovi podľa názoru konajúceho súdu nemohla predstavovať obchodné tajomstvo v zmysle §\n17 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže za obchodné tajomstvo sa považujú iba také skutočnosti\nobchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň\npotenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne\ndostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva\nzodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Súdu nebolo zrejmé, akú potenciálnu materiálnu\nalebo nemateriálnu hodnotu by identifikácia tejto pohľadávky poškodeného voči žalobcovi mohla mať.\nAk by však aj išlo o obchodné tajomstvo, samotná táto skutočnosť by nemala na rozhodnutie súdu žiaden\nvplyv, keďže existencia obchodného tajomstva by nič nemenila na povinnosti žalobcu tvrdiť rozhodujúce\nskutočnosti (bremeno tvrdenia) a povinnosti preukázať tieto skutočnosti zodpovedajúcimi dôkazmi\n(dôkazné bremeno). Žalobca sa nemohol zbaviť svojich procesných povinností (bremien) lakonickým\npoukazom na obchodné tajomstvo. Bolo teda len a len na žalobcovi, či sa v konkrétnom prípade\nrozhodne s odkazom na obchodné tajomstvo určité skutočnosti v konaní netvrdiť alebo nepreukazovať. V\ntakom prípade však musel niesť prípadné následky s tým spojené v podobe neúspechu v spore. Keďže\nžalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobe vyhovie, príp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. Poukázal na to, že dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že súd prvej inštancie\nuplatnil koncentráciu konania v zmysle ust. § 153 CSP, najmä z dôvodu že žalobca doložil listinný\ndôkaz - dohodu o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.202, z ktorej malo vyplývať uhradenie prenájmu\na to deň pred pojednávaním emailom (súdu aj protistrane) a krátkou cestou na pojednávaní a súd to\nvyhodnotil, tak, že by sa vyžadovalo odročenie pojednávania vytýčeného na 13.02.2024. Žalobca v tomto\nsmere uviedol, že žalovaná na pojednávaní dňa 13.02.2024 nenamietala doručenie dôkazu dohody o\nzapočítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2023 deň pred pojednávaním a nenamietala, žeby nebola splnená\npodmienka prípravy na pojednávanie (5 dňová lehota). Preto má žalobca za to, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná v odpore vôbec nenamietala, resp. neuplatnila\nprostriedky procesnej obrany zameranej na to, či škoda právnemu predchodcovi vznikla (doloženie\ndokladu o úhrade), dokonca ani to, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v spore. Skutočnosti, ktoré\nnie sú namietané sa pritom považujú za nesporné. Tieto prostriedky procesnej obrany mala možnosť\nžalovaná použiť v odpore, no neuskutočnila tak, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Prvý prostriedok\nprocesnej obrany zo strany žalovanej v časti aktívnej vecnej legitimácie a rozporovanie úhrady faktúry\nč. 20230212 nastalo až vo vyjadrení žalovanej zo dňa 14.11.2023, čo bolo žalobcovi doručené spolu\ns predvolaním na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu deň pred pojednávaním zaslal dohodu o\nzapočítaní pohľadávok a pri prvom možnom úkone - pojednávanie - krátkou cestou doručil dohodu o\nzapočítaní vzájomných pohľadávok, ktorú súd z dôvodu koncentrácie konania nepripustil, hoci žalovaná\nzachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania nenamietala. Žalobca teda nemal inú možnosť,\nako na pojednávaní (prvý úkon po tom, čo žalovaná túto procesnú obranu uskutočnila) doložiť súdu\nzápočet pohľadávok. Žalobca mal taktiež za to, že bola porušená rovnosť strán sporu, nakoľko procesnú\nobranu (v rozsahu legitimácie a vzniku škody), mohla žalovaná uskutočniť už v odpore, čo nenastalo,\nale uplatnila ju až vo vyjadrení pred pojednávaním. Nakoľko súd skoncentroval konanie, nemal žalobca\nžiaden priestor, aby uplatnil svoje procesné prostriedky. Nie je možné zvýhodňovať jednu strany oproti\ndruhej strane a to odkazom na koncentráciu konania. Žalobca si je vedomý, že súd nemusí prihliadať\nna také procesné útoky žalobcu, ktoré boli uplatnené neskôr, čím aby bolo možné rozhodnúť na prvom\npojednávaní, ale nie v situácii, aká nastala v danom spore, kde žalovaná uviedla novoty a žalobca\npri prvom úkone - vytýčenom pojednávaní uplatnil procesný útok, na ktorý súd neprihliadol z dôvodu\nsudcovskej koncentrácie, pričom však na pojednávaní tento dôkaz bol stranami sporu riešený. Súd prvej\ninštancie sa napriek tomu k dohode o započítaní predloženej žalobcom vyjadril s tým, že mal za to, že\npredložený dôkaz (na ktorý neprihliadal) nevedel ustáliť, či išlo o existujúci nárok vyplývajúci z platného\na účinného právneho úkonu (z dôvodu zabielenia čl. II tejto dohody) pričom koncentráciou konania súd\nznemožnil žalobcovi predložiť dôkaz - predloženie „nezabielenej“ dohody o započítaní pohľadávok a\ntým súdu preukázať úhradu pohľadávky. K námietke žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu vyplývajúcu z postúpenia pohľadávky, žalobca uviedol, že zmluva o postúpení\npohľadávky má všetky náležitosti, ktorými je jednoznačne určiteľná a nezameniteľná. Preto nerozumie\n\nargumentácii žalovanej v podobe nedostatočnej určiteľnosti predmetu postúpenia Sama žalovaná si ju\nnezamenila so žiadnou inou poistnou udalosťou a „fundovane“ sa vyjadrila k okolnostiam vzniku poistnej\nudalosti, takže pohľadávku na základe uvedeného dokázala presne identifikovať. Žalobca má za to, že z\ndohody je zrejmá výška vzájomných pohľadávok, vyplývajúcich z čl. III. dohody, kde je čiastka 3.564,98\neur uvedená, takže má za to, že škoda vznikla a bola preukázaná.\n14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na to, že\ntvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná na pojednávaní dňa 13.02.2024 nenamietala, že jej zo strany\nžalobcu bola doručená dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2023 a taktiež, že nebola splnená\npodmienka prípravy na pojednávanie (5 dňová lehota) sú z hľadiska uplatnenia sudcovskej koncentrácie\nkonania podľa ust. § 153 CSP úplne irelevantné. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na účelové\nsprávanie žalobcu, ktorý danú dohodu o započítaní pohľadávok zaslal žalovanej a súdu až deň pred\nvytýčením pojednávaním (t.j. 12.02.2024 o 12:53 hod.), pričom žalobca ktorý bol po celý čas zastúpený\nadvokátom ako osobou znalou práva teda nadobudol vedomosť, že žalovaná vzniesla námietku jeho\naktívnej vecnej legitimácie ešte dňa 12.01.2024 (t.j. viac ako mesiac pred vytýčením pojednávaním),\nkedy mu bola doručená duplika žalovanej zo dňa 14.11.2023, v ktorej bola zo strany žalovanej táto\nnámietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená. Žalovaná dodala, že ani nevidela dôvod na\nto, aby po tom, čo jej bola zo strany žalobcu deň pred vytýčením pojednávaním dňa 12.02.2024 o\n12:53 hod. e-mailom doručená predmetná dohoda o započítaní pohľadávok, mala akýkoľvek dôvod\nnamietať, že nebola splnená podmienka prípravy na pojednávanie (5 dňová lehota), nakoľko žalovaná\ndanú dohodu a započítaní pohľadávok považovala v zásade z rovnakých dôvodov, aké uviedol aj súd\nza absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná taktiež považuje za úplne bezpredmetnú a irelevantnú\nargumentáciu žalobcu, že žalovaná už v jej odpore vôbec nenamietala resp. neuplatnila prostriedky\nprocesnej obrany zamerané na to, či škoda právnemu predchodcovi žalobcu vznikla a či je daná aktívna\nvecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na to, že súd uznesením\nzo dňa 30.10.2023, č.k. 52C/52/2023-70 v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP v 15 dňovej lehote vyzval\nžalovanú na vyjadrenie sa k replike žalobcu, pričom žalovaná sa podaním zo dňa 14.11.2023 v tejto\n15 dňovej lehote stanovenej súdom vyjadrila k replike žalobcu, a v rámci tohto svojho podania taktiež\nvzniesla aj námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Argumentácia žalobcu, že\nžalovaná uplatnila prostriedky procesnej obrany týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu až v jej\nduplike zo dňa 14.11.2023 je navyše úplne irelevantná aj z toho hľadiska, že ako aj súd poznamenal\nv bode 30. jeho rozsudku, tak skúmanie či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je imanentnou\nsúčasťou každého konania, a súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju\nžiadna zo sporových strán nenamieta. Žalovaná podporne poukázala napr. na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) zo dňa 11.10.2023, č.k. I. ÚS 535/2023-35,\nktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti s uplatňovaným sudcovskej koncentrácie konania okrem iného\nuviedol, že ,,Sťažovateľ bol v predmetnom konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\nktorého úlohou v predmetnom konaní je chrániť jeho záujmy prostredníctvom správnej (a včasnej)\naplikácie procesnoprávnych i hmotnoprávnych predpisov. Z odôvodnení rozhodnutí všeobecných súdov\n(najmä bod 17.1. napadnutého uznesenia najvyššieho súdu) nevyplýva a sťažovateľ ani nenamietal,\nže od začatia predmetného konania do 24. októbra 2019 nemal priestor uviesť skutkové tvrdenia a\nnavrhovať dôkazy. Mohol tak urobiť v návrhu na vydanie platobného rozkazu, vo vyjadrení k odporu,\nvyjadrení k duplike a na pojednávaní konanom 24. októbra 2019. Ústavný súd už napr. v uznesení č.k.\nI ÚS 33/2021- z 26. januára 2021 v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou konania zdôraznil,\nže účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť\nk naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a\nmotivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný\nvčas, ak ho strana mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne\nhľadisko). Toto je pravidlo lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane\nsporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí,\nže predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože\nby mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho\npojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany\nvyhodnocu je v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že\nna procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania\npodľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci súdu.“\n\nŽalovaná v súvislosti s vyššie citovaným rozhodnutím ústavného súdu poukázala aj na správanie\nžalobcu popísané v bode 39. rozsudku súdu, keď súd v rámci prednesu predbežného právneho\nposúdenia v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedol jeho závery o neunesení dôkazného bremena\nohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pred súdom, pričom žalobca napriek tomu na\npredbežné právne posúdenie súdu nereagoval, t.j. nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a ani nenavrhol\nvykonanie ďalších dôkazov (a v tejto súvislosti ani nepožiadal o odročenie pojednávania). Žalobca\nteda nielenže v období od 12.01.2024, kedy mu bola doručená duplika žalovanej zo dňa 14.11.2023 v\ndostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním dňa 13.02.2024 riadnym spôsobom nepreukázal\núhradu predmetnej faktúry za nájom náhradného vozidla č. 20230212 zo dňa 23.02.2023 poškodeným,\nčím by bol býval žalobca preukázal jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, ale ani na pojednávaní\ndňa 13.02.2024 po tom, čo súd uviedol jeho predbežné právne posúdenie, teda žalobca neuviedol\nžiadne relevantné skutkové tvrdenia, ako ani nepredložil resp. nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov,\nktoré by preukazovali jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V zmysle vyššie uvedených\nskutočností preto v žiadnom prípade taktiež nemožno ani súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, že tým, že súd\nuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, mala byť akýmkoľvek spôsobom porušená rovnosť sporových\nstrán. Podľa názoru žalovanej navyše sám žalobca svojím správaním, keď dňa 12.02.2024 deň pred\npojednávaním doručil žalovanej a súdu predmetnú dohodu o započítaní pohľadávok potvrdil, že si\nmusel byť vedomý toho, že z hľadiska jeho prípadného úspechu v spore bolo z jeho strany nevyhnutné\npreukázať aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní (odhliadnuc od toho, že ako uviedol v bode\n37. odôvodnenia rozsudku súd, tak žalobca bol počas celého konania zastúpený advokátom). Žalovaná\npreto v tomto smere považuje za úplne irelevantnú aj argumentáciu žalobcu, že ten mohol preukázať jeho\naktívnu vecnú legitimáciu až na pojednávaní. Žalobca sa preto podľa názoru žalovanej nemôže žiadnym\nspôsobom odvolávať na to, že súd mal voči nemu akýmkoľvek spôsobom porušiť zásadu rovnosti\nstrán, keď súd v rámci jeho diskrečnej právomoci uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko\nžalobca jeho prostriedky procesného útoku neuplatnil včas. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že\nsúd mal uplatnením sudcovskej koncentrácie žalobcovi znemožniť predloženie „nezabielenej“ dohody\no započítaní pohľadávok a tým súdu preukázať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla, žalovaná\npoukázala na správanie žalobcu, z ktorého možno vyvodiť, že žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2024\nani nemal v úmysle predložiť súdu „nezabielenú“ dohodu o započítaní pohľadávok a tým prípadne\nsúdu preukázať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla, nakoľko žalobca sa odvolával na to,\nže existencia (identifikácia) pohľadávky poškodeného voči žalobcovi predstavuje obchodné tajomstvo\npodľa ust. § 17 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu nebolo možné\nidentifikovať. Podľa žalovanej sa tak teraz jedná o účelové tvrdenie žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že\nsúd mal uplatnením sudcovskej koncentrácie žalobcovi znemožniť predloženie „nezabielenej“ dohody o\nzapočítaní pohľadávok a tým súdu preukázať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla. V súvislosti\ns rozsudkami doloženými žalobcom k jeho odvolaniu má žalovaná za to, že vzhľadom na neunesenie\ndôkazného bremena zo strany žalobcu v súvislosti s preukázaním jeho aktívnej vecnej legitimácie\na uplatnením sudcovskej koncentrácie v konaní pred súdom prvej inštancie, na tieto rozsudky už\nnemožno prihliadať. Ide teda o novotu v odvolacom konaní, pričom žalobca mohol tieto rozsudky bez\nvšetkého doložiť už v konaní na súde prvej inštancie, keby bol býval postupoval v súlade so zásadou\nhospodárnosti a starostlivosti. Žalovaná navyše nad rámec poukázala aj na to, že vzájomné započítanie\npohľadávky žalobcu na úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla a pohľadávky poškodeného na\núhradu odplaty za postúpenie pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči\nžalovanej ako poisťovni, ani nemožno považovať za spôsob úhrady faktúry za nájom náhradného vozidla\nzo strany poškodeného, a takúto judikatúru súdov, ktorá prakticky spôsob zániku záväzku „započítaním“\nstotožňuje so spôsobom zániku záväzku „splnením“, možno podľa názoru žalovanej považovať za\nprekonanú a neudržateľnú. Samotný inštitút „započítania“ je totiž upravený v ust. § 580 a ust. § 581\nObčianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka\nnachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania je teda napr. popri „splnení\ndlhu“, ktoré je upravené v ust. § 559 až ust. § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp.\njedna z foriem zániku záväzkov, a spôsob zániku záväzku „započítaním“ tak nemožno stotožňovať so\nspôsobom zániku záväzku „splnením“. Totiž v opačnom prípade, ak by sme akceptovali, že započítanie\nvzájomných pohľadávok = zaplatenie dlhu, tak samotný inštitút „započítania“ by sa podľa názoru\nžalovaného stal nadbytočným resp. obsolentným a stal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku\nzáväzku „splnením“ podľa ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by teda aj žalobca bol býval\nv tomto konaní riadne a včas preukázal, že záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry\nza prenájom náhradného vozidla zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok, t.j. iným\nspôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného,\n\ntak žalovaná má za to, že na strane poškodeného by aj tak nebolo možné hovoriť o existencií žiadnej\nškody v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v jeho rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022\njasne odlíšil spôsob zániku záväzkov „započítaním“ od spôsobu zániku záväzkov „splnením“, keď v\ntejto súvislosti uviedol, že „ Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely\nprávneho posúdenia tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú Kúpnu zmluvu\na následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou Kúpnej zmluvy\n(v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný právny\núkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou Kúpnej\nzmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku záväzku\nna zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje samostatný právny\ninštitút. “ Žalovaná taktiež poukázala na to, že nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty, pokiaľ\ndôjde v rámci rozhodovania súdov k objaveniu nových argumentov, ktoré majú za následok, že určitá\nprávna otázka, ktorá sa doposiaľ posudzovala určitým spôsobom, sa bude od objavenia týchto nových\nargumentov v rámci súdnej praxe posudzovať inak. Žalovaná napokon v tejto súvislosti poukázala, že\nv danom prípade ide o právny názor najvyššieho súdu, ktorý je vrcholným orgánom výkonu súdnictva,\na okrem iného v rozsahu svojej právomoci zabezpečuje aj jednotný výklad zákonov súdmi, pričom\nžalobca v jeho odvolaní poukazuje len na rozsudky krajských súdov. Napokon aj v odbornej literatúre\nsa v súvislosti s rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a spôsobom zániku\nzáväzkov „splnením“ možno stretnúť s názorom, že ,, Započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako\nsa to často deje, za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného\nzáväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu\nsplnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. \"(Fekete. I.: Občiansky\nzákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Žalovaná v súvislosti s vyššie\nuvedeným rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov\n„splnením“ napokon podporne poukázala napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo\ndňa 08.12.2021, sp. zn. 28 Cdo 2829/2021-470, ktorý v tejto súvislosti okrem iného aj uviedol, že „Není\npochyb o tom, že jedním ze zpúsobu zániku záväzku je jeho řádné splnení (srov. § 1908 odst. 1 o. z.;\nz rozhodovací praxe napr. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 30. 1. 2020, sp. zn. 33 Cdo 5501/2017,\nusnesení Nejvyššího soudu ze dne 26. 9. 2019, sp. zn. 25 Cdo 347/2019). Započtení je pak jedním z\nmožných zpúsobu zániku vzájemné se kryjícicích pohledávek véřitele a dlužníka; pŕedpokladem zániku\npohledávek započtením je mimo jiné právni jednání smérující k započtení (jednostranné či dvoustranné),\nkteré vyhovuje požadavkum na právni jednání podle § 551 až § 553 o. z. (srov. napr. rozsudek Nejvyššího\nsoudu ze dne 17. 8.2020, sp. zn. 32 Cdo 565/2019, rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. 5. 2021, sp.\nzn. 23 Cdo 2475/2019, rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. 6. 2020, sp. zn. 28 Cdo 1022/2020). V\npřípade započtení pritom nedochází k žádnému plnení, nejde tedy o zánik záväzku splnením, ale o i iný\ndruh zániku záväzku (srov. napr. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 28. 5. 2020, sp. zn. 29Cdo 4/2019,\nrozsudek Nejvyššího soudu ze dne 29. 4. 2021, sp. zn. 29 Cdo 2435/2019, usnesení Nejvyššího soudu\nze dne 27. 9. 2017, sp. zn. 29 Cdo 4349/2015); proto právni úpravu splnení dluhu nelze analogicky\npoužít na započtení pohledávek (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 25. 4. 2018, sp. zn. 32 Cdo\n4320/2017) a opačné právni úpravu započtení nelze analogicky použít na splnení dluhu. Splnení a\nzapočtení jsou tedy dva rúzné zpúsobv zániku záväzku vyžadující naplnení odlišných skutečností a\nnelze je zameňovat.“\n15. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne uviedol, že rozhodnutia z Českej republiky, na ktoré\nžalovaná poukazuje vo svojom vyjadrení, riešia právnu otázku splnenia dlhu započítaním, nie náhradu\nškody a započítanie. Nikde nie je uvedené, že by škoda nevznikla započítaním pohľadávok. Ide tak o\niný skutkový stav, ktorý nie je aplikovateľný na tento spor.\n16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §\n380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre\nnariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené\nzákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné zrušiť\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n17. Odvolací súd sa v danej veci stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že v prvom rade\nbolo potrebné vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, a teda ustáliť, či na\n\nneho poškodený (p. A. Ž.) platne postúpil žalovanú pohľadávku, resp. či táto v čase postúpenia\nskutočne existovala. Preto boli v tomto smere smerodajné závery, že žalobca bol povinný preukázať\nexistenciu a platné nadobudnutie (postúpenie od poškodeného) žalovanej pohľadávky. V tomto smere\nsa potom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že „ poškodený má\nokrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla nárok aj na náhradu nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli\nnáklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom\npôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu\n(najmä počas opravy poškodeného motorového vozidla), pričom skutočnú škodu je potrebné stanoviť\nvzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady\nnie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné\nvozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (viď uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 M Cdo 3/2015). V prípade tzv. totálnej škody na vozidle má poškodený\nnárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla za obdobie do ukončenia šetrenia škodovej\nudalosti, resp. do vyplatenia náhrady škody (poistného plnenia), keďže až do tohto času pretrváva\npotreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (viď nález\nÚstavného súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS SR 602/2022). Rovnako správne súd prvej\ninštancie (s ohľadom na charakter uplatneného nároku v podobe nákladov za prenájom náhradného\nvozidla) poukázal na to, že v danom prípade pojem \"skutočná škoda\" je potrebné interpretovať tak, že\nmusí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového\nstavu poškodeného. Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník (v danom prípade poškodený A. Ž.)\nnezaplatil dlžnú čiastku (v danom prípade nájomné za užívanie náhradného vozidla) svojmu veriteľovi\n(v danom prípade žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla), nemôže úspešne uplatniť nárok\nna ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby (v danom prípade žalovanej) za škodu, pretože mu\nškoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie\no povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda by vznikla\naž zaplatením pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1621)“.\nInak povedané, v danom prípade by škoda poškodenému A. Ž.vi vznikla až zaplatením pohľadávky\n(nájomného za užívanie náhradného vozidla). Hoci zaužívaná interpretácia § 442 Občianskeho\nzákonníka býva kritizovaná najmä s poukazom na to, že je v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 1 Listiny\nľudských práv a slobôd, pretože bez spravodlivého dôvodu poskytuje majetku škodcu vyššiu ochranu\nmajetku poškodeného, v danom prípade vzhľadom na charakter tohto konkrétne uplatneného nároku\n(„vynaložené náklady na náhradné vozidlo“) na vznik škody nepostačovalo len samotné prenajatie si\nnáhradného vozidla poškodeným a vyfaktúrovanie nájomného jeho prenajímateľom, ale sa vyžadovala\naj reálna úhrada tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi tohto vozidla (musí ísť teda o vynaložené\nnáklady). Tu totiž nejde o prípad (akoby tomu bolo napr. v prípade poškodenia samotného motorového\nvozidla, príp. škody na veci), kedy „škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp.\nmajú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré bude potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci\ndo predošlého stavu“, príp. že „ náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré\nje treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len\nvyúčtovaním nákladov na jej opravu. Je možné vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú mala v dobe\npoškodenia, oproti stavu po poškodení s prihliadnutím k rozsahu, v akom bola poškodená zásahom\nškodcu“. Možno teda uzavrieť, že v danom prípade (vzhľadom na charakter uplatneného nároku)\nškoda poškodenému (Vladimírovi Žuffovi) nevznikla už momentom prenajatia náhradného vozidla (príp.\nmomentom vystavenia faktúry za nájomné), ale až momentom úhrady tohto nájomného (t.j. vynaložením\nnákladov na prenájom náhradného vozidla). Ak teda žalobca chcel preukázať platné nadobudnutie\nžalovanej pohľadávky a tým svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní (t.j. že táto pohľadávka na\nnáhradu škody v podobe vynaložených nákladov poškodeného na prenájom náhradného vozidla v čase\npostúpenia existovala), bol povinný preukázať, že poškodený nájomné za prenájom náhradného vozidla\nv žalovanej výške prenajímateľovi vozidla skutočne uhradil.\n18. V tomto smere potom žalobca deň pred pojednávaním doložil do spisu kópiu zmluvy o započítaní\nvzájomných pohľadávok (uzavretej medzi poškodeným A. Ž. a žalobcom), ktorou sa snažil túto\nskutočnosť preukázať, avšak súd prvej inštancie jej vykonanie ako dôkaz nepripustil s odkazom\nna uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Napriek tomu, že súd prvej inštancie tento dôkaz\nv konaní riadne (a postupom upraveným v CSP) nevykonal, prijal skutkový záver, že aj tak by\nnemal preukázané, že týmto spôsobom poškodenému dlh na nájomnom zanikol, keďže vzhľadom\n\nna „zabielenie“ pohľadávky poškodeného, ktorá mala zaniknúť započítaním pohľadávky žalobcu voči\npoškodenému za nájom náhradného vozidla, nevedel posúdiť aká pohľadávka poškodeného bola voči\npohľadávke žalobcu započítaná a teda či išlo o platné započítanie.\n19. Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvej inštancie potom dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie v danom prípade ohľadne tohto dôkazu nesprávne uplatnil sudcovskú koncentráciu\nkonania a naviac, ak tento dôkaz (Zmluvu o započítaní pohľadávok) nepripustil (a teda ho nevykonal),\nnemohol súčasne z neho vyvodzovať akýkoľvek skutkový záver (t.j. ak súd dôkaz nevykoná spôsobom\npredpísaným CSP, nemôže z takéhoto dôkazu prijímať žiadne skutkové závery).\n20. Z obsahu spisu odvolací súd potom zistil, že žalobca podal na (upomínací) súd žalobu s tým,\nže dňa 18.12.2022 vznikla poistná udalosť na motorovom vozidle poškodeného (A. Ž.), za ktorú\nzodpovedalo vozidlo, ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovanej.\nPoškodený v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou si prenajal náhradné vozidlo počas doby\nlikvidácie poistnej udalosti, s čím mu vznikli súvisiace náklady. Poškodený následne postúpil žalovanú\npohľadávku na žalobcu. Podľa článku VII. zmluvy o nájme motorového vozidla uzavretej medzi žalobcom\na poškodením bola splatnosť všetkých záväzkov (nájomné, náhrady vyplývajúce zo zmluvy a pod.)\nmedzi zmluvnými stranami stanovená na najviac 7 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, alebo faktúry.\nFaktúra alebo vyúčtovanie mohlo byť doručované aj prostredníctvom e-mailovej komunikácie. V prípade,\nak zmluvné strany evidujú proti sebe záväzky, primárne sa na úhradu záväzkov použije zápočet\npohľadávok, v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu\nnamietala predovšetkým skutočnosť, že doba nájmu náhradného vozidla poškodeným bola účelná,\nnevyhnutná a primeraná len v celkovom rozsahu trvania 13 dní (a nie uplatnených 50 dní). Ďalej\nnamietala to, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola medzi poškodeným a žalobcom\ndojednaná v neprimeranej výške, teda nie vo výške obvyklej ceny za prenájom vozidla rovnakej triedy\nv danom mieste a čase, ako bolo poškodené vozidlo. V ďalšom žalovaná potom už poukazovala len\nna preventívnu povinnosť každého predchádzať vzniku škodám podľa § 415 Občianskeho zákonníka,\npričom mala za to, že poškodený pri zabezpečovaní prenájmu náhradného vozidla so žalobcom nekonal\nv súlade s požiadavkou vyplývajúcou z tohto ustanovenia. V závere podaného odporu namietala aj\nneopodstatnenosť úrokov z omeškania. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu sa v odpore nevyjadrila.\nŽalobca sa následne písomne vyjadril k podanému odporu. Po postúpení veci upomínacím súdom\nMestskému súdu Bratislava IV (dňa 23.10.2023), súd prvej inštancie uznesením z 30.10.2023 vyzval\nžalovanú, aby sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu. Toto uznesenie súd\ndoručoval len žalovanej a iba v tomto uznesení v poučení poukázal na ustanovenia o sudcovskej\nkoncentrácii konania. Žalovaná sa následne podaním zo 14.11.2023 (tzv. duplika) písomne vyjadrila k\nvyjadreniu žalobcu k odporu s tým, že až v tomto vyjadrení okrem iného spochybnila aj aktívnu legitimáciu\nžalobcu v konaní s odkazom na § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto\nsmere namietala, že žalobca nepreukázal, že poškodený (Vladimír Žuffa) uhradil faktúru za prenájom\nnáhradného vozidla a tvrdila, že pokiaľ žalobca nepreukáže, že zo strany poškodeného došlo k úhrade\nvyššie uvedenej faktúry za prenájom náhradného vozidla pred uzatvorením samotnej zmluvy o postúpení\npohľadávky, nemožno hovoriť o tom, že poškodenému vznikol voči žalovanej nárok na náhradu škody\npodľa § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by bolo možné v zmysle § 524\nObčianskeho zákonníka postúpiť na žalobcu. Toto písomné vyjadrenie žalovanej (duplika) bolo žalobcovi\ndoručené (dňa 12.01.2024) až spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 13. februára 2024. Dňa\n12.02.2024 (deň pred pojednávaním) právna zástupkyňa žalobcu s odkazom na vyjadrenie žalovanej zo\ndňa 14.11.2023 zaslala súdu e-mail, v ktorom uviedla, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný,\na zároveň pripojila kópiu dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 23.02.2023 s tým, že túto dohodu\npredloží krátkou cestou súdu aj na vytýčenom pojednávaní. Zo zápisnice o pojednávaní z 13.02.2024\nodvolací súd zistil, že sa ho zúčastnili obe sporové strany, kde právny zástupca žalobcu vo svojom\nprednese sa pridržiaval svojich doterajších písomných podaní vo veci a poukázal na dohodu o započítaní\nvzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023. Zároveň kópiu tejto dohody krátkou cestou odovzdal súdu.\nSúd následne krátkou cestou túto listinu doručil zástupcovi žalovanej. Žalovaná vo svojom prednese sa\ntak isto pridržiavala svojich doterajších písomných podaní a zotrvala na tom, že žalobca nie je v spore\naktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal, že došlo k úhrade faktúry za prenájom vozidla. Následne\nsúd oboznámil prítomných s výsledkami prípravy pojednávania v zmysle § 181 ods. 2 CSP, v rámci toho\nsúd uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za\nnesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Následne uviedol svoje predbežné právne\nposúdenie veci. Potom súd pristúpil k vykonaniu dokazovania, kde zhrnul založené listinné dôkazy,\nmedzi nimi nevynímajúc dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023. Na otázku\n\nsúdu na strany sporu, či sú im známe všetky listinné dôkazy obsiahnuté v spise, či im boli doručované a\nči spochybňujú ich obsah, strany sporu zhodne uviedli, že sú im všetky listiny obsiahnuté v spise známe,\na ich obsah nespochybňujú. S poukazom na uvedené, súd podľa § 204 CSP nevykonal dokazovanie\nčítaním resp. oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Následne strany uviedli, že ďalšie\nnávrhy na vykonanie dokazovania nemajú. Preto súd vyzval strany na prednesenie záverečných rečí.\nPotom súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a následne\nvyhlásil rozsudok vo veci samej.\n21. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalovaná začala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (z dôvodu\nnepreukázania úhrady nájomného za užívanie náhradného vozidla poškodeným) namietať až vo svojej\nduplike (vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu) z 14.11.2023. Dovtedy túto vo svojich vyjadreniach\nnenamietala a namietala len dobu trvania a výšku nájomného za užívanie náhradného vozidla (vrátane\nuplatnenej výšky úrokov z omeškania). Podanie žalovanej obsahujúce námietku ohľadne nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie bola žalobcovi doručená dňa 12.01.2024 (mesiac pred pojednávaním) spolu\ns predvolaním na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.02.2024. Deň pred pojednávaním\n12.02.2024 žalobca zaslal súdu kópiu dohody o započítaní pohľadávok, ktorou sa snažil preukázať\nplatnosť postúpenia existujúcej pohľadávky, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z vyššie\nuvedeného prehľadu úkonov ďalej vyplynulo, že súd o uplatnení sudcovskej koncentrácii konania\npísomne poučil len žalovanú a to v rámci uznesenia z 30.10.2023, ktorým vyzval žalovanú, aby\nsa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu. Žalobca o sudcovskej koncentrácii\nkonania písomne poučený nebol. Takéto poučenie nebolo súdom dané ani na pojednávaní konanom dňa\n13.02.2024. Z obsahu zápisnice z pojednávania vyplynulo, že po prednese strán sporu, a po oboznámení\nprítomných s výsledkami prípravy pojednávania v zmysle § 181 ods. 2 CSP súd zhrnul založené listinné\ndôkazy, medzi ktoré zahrnul aj dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.02.2023 a vyzval\nstrany, aby uviedli, či sú im známe všetky listinné dôkazy obsiahnuté v spise, či im boli doručované\na či spochybňujú ich obsah. Obe strany sporu zhodne uviedli, že sú im všetky listiny obsiahnuté v\nspise známe, a ich obsah nespochybňujú. Preto súd podľa § 204 CSP nevykonal dokazovanie čítaním\nresp. oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Paradoxne teda súd medzi dôkazy, ktoré\noznačil za vykonané (a stranám známe) zaradil aj predmetnú dohodu o započítaní pohľadávok (zo\nzápisnice z pojednávania nevyplýva, že by tento dôkaz nevykonal z dôvodu uplatnenej sudcovskej\nkoncentrácie konania), hoci v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že na tento dôkaz neprihliadol pre\njeho oneskorené predloženie (v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania). Po záverečných rečiach\nsúd uznesením ukončil dokazovanie a vo veci vyhlásil rozsudok.\n22. Odvolací súd má za to, že za daných okolností súd prvej inštancie nepostupoval správne,\nkeď neprihliadal na dôkaz predložený žalobcom - Dohodu o započítaní pohľadávok. V prvom rade\n(napriek tomu, že súd skúma vecnú legitimáciu sporových strán ex offo) žalovaná až do podania\ndupliky (14.11.2023) vo svojich doterajších podaniach aktívnu vecnú legitimáciu nenamietala, hoci od\npočiatku vedela, že primárnym poškodeným z poistnej udalosti bol p. A. Ž. a žalobca sa mal stať\nprávnym nástupcom žalovanej pohľadávky titulom postúpenia. Keďže do podania dupliky žalovaná\ntúto skutočnosť nenamietala (v odpore proti platobnému rozkazu namietala len dobu trvania nájmu a\nvýšku nájomného za užívanie náhradného vozidla), išlo dovtedy o nespornú skutočnosť. O námietke\nžalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa žalobca dozvedel až 12.01.2024\n(mesiac pred pojednávaním - hoci bola súdu táto námietka doručená ešte v novembri 2023, žalobcovi\nju doručil až v januári 2024 - pozn.), kedy mu bolo súdom doručené vyjadrenie žalovanej (duplika),\na to bez výzvy, aby k nemu zaujal stanovisko, spolu s predvolaním na pojednávanie. Žalobca deň\npred pojednávaním (t. j. v priebehu 1 mesiaca) predložil súdu dôkaz, ktorým sa snažil preukazovať\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu (aj v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli\nmožnosť úhrady nájomného cestou započítania vzájomných pohľadávok - pozn. odvolacieho súdu).\nZa daných okolností (kedy od namietania vecnej legitimácie žalobcu po jej preukazovanie žalobcom\nuplynul len 1 mesiac a s ohľadom na skutočnosť, že sám súd námietku vecnej legitimácie žalobcovi\ndoručil až dva mesiace od jej obdržania) nemožno konštatovať, že žalobca pri predkladaní tohto\ndôkazu konal oneskorene a tým nehospodárne. Žalobca v podstate 1 mesiac od vtedy, čo sa dozvedel,\nže žalovaná spochybnila jeho vecnú legitimáciu v konaní (dovtedy sa táto skutočnosť javila ako\nnesporná), k tejto predložil dôkaz o úhrade nájomného poškodeným v podobe Dohody o započítaní\npohľadávok. Lehotu jedného mesiaca tak za daných okolností nie je možné považovať za nehospodárnu.\nNaviac žalobca nebol súdom písomne poučený o sudcovskej koncentrácii konania, nakoľko súd takéto\npoučenie síce poskytol, avšak výlučne tak spravil len vo vzťahu k žalovanej, iba ktorej doručoval\n\nuznesenie z 30.10.2023 v rámci poučenia ktorého, odkázal na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii\nkonania. Za neobvyklý však možno potom označiť následný postup súdu, ktorý na pojednávaní na\njednej strane medzi vykonané dôkazy zaradil aj predmetnú dohodu o započítaní (a jej dokazovanie\nvykonal postupom podľa § 204 CSP), na druhej strane v písomnom odôvodnení rozsudku uviedol,\nže na tento dôkaz pri svojom rozhodovaní neprihliadal (pričom v zápisnici túto skutočnosť neuviedol\n- vykonanie dokazovania touto listinou nezamietol) s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania,\navšak následne z tohto (neprihliadaného dôkazu) vyvodzoval skutkový záver, že ním žalobca aj tak\nuhradenie nájomného poškodeným nepreukázal (vzhľadom na „zabielenie“ pohľadávky poškodeného,\nktorá mala byť započítaná). Súd teda nemohol na jednej strane tento dôkaz vykonať podľa § 204\nCSP, následne naň neprihliadať, a zároveň vyvodzovať z neho skutkový záver pre svoje rozhodnutie.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie týmto postupom (kedy neprimerane tvrdo uplatnil\nsudcovskú koncentráciu konania vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom, ktorým sa tento snažil\npreukázať pre spor rozhodujúcu (a dovtedy nespornú) skutočnosť, a to svoju aktívnu vecnú legitimáciu\nv konaní, a to napriek tomu, že žalobcu o uplatnení sudcovskej koncentrácie konania vôbec nepoučil,\nviac ako dva mesiace mu nedoručil námietku žalovanej spochybňujúcu jeho aktívnu vecnú legitimáciu,\nktorá dovtedy nebola spornou skutočnosťou, túto mu doručil iba mesiac pred pojednávaním až spolu\ns predvolaním naň, tento dôkaz na pojednávaní následne vykonal (nevyhlásil uznesenie o nevykonaní\ntohto dôkazu), avšak následne naň neprihliadal, no napriek tomu z neho vyvodil skutkový záver, na\nktorom založil svoje rozhodnutie) znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu ktorého musel odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\n(§ 391 ods. 1 CSP).\n23. V ďalšom bude úlohou súdu prvej inštancie riadne vykonať (a teda prihliadať) aj tento dôkaz (Dohodu\no započítaní, ktorou žalobca preukazoval uhradenie nájomného poškodeným), túto vyhodnotiť z hľadiska\njej platnosti (teda či na jej podklade skutočne došlo k úhrade dlhu poškodeného na nájomnom), a tým\nnanovo posúdiť preukázanie/nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní s tým, že bude\nvychádzať z toho (ako správne uviedol aj súd prvej inštancie), že v tomto prípade škoda poškodenému\nmohla vzniknúť až skutočnou úhradou nájomného za náhradné vozidlo, pričom predmetom postúpenia\nmohla potom byť len existujúca pohľadávka. Zároveň má odvolací súd predbežne za to (vzhľadom k\ntomu, že poistná udalosť bola uzavretá ako „totálna škoda“), že nárok žalobcu (na úhradu nákladov za\nprenájom náhradného vozidla) sa javí (v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie) za dôvodný\nlen do dňa oznámenia poisťovne (žalovanej) o tom, že poistnú udalosť vyhodnotila ako totálnu škodu\n(teda do oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti so stanovenou výškou poistného plnenia), t.j.\ndo vyjadrenia poisťovne o totálnej škode poškodený je odkázaný na náhradné vozidlo. Doručením tohto\noznámenia poisťovne poškodenému je momentom, od ktorého má poškodený objektívnu vedomosť, že\nsa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu. Rovnako pokiaľ ide o výšku denného nájomného, túto súd\nvyhodnotí vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Ako súd\nsám uviedol, výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou\ns osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.\n24. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods.\n1 CSP).\n25. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "52C/52/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:34bd2e8e-0912-4517-aede-862eedf94359", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1"}, {"guid": "ussr:4836bade-c9ce-4e19-a8ed-864a20121737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1"}], "citovane_v": [{"guid": "0d2133d2-4bcf-4095-991b-0f2274491fe5:181a618d-ce1d-48a3-94a8-7665536911da", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:6125258039.1", "spisova_znacka": "19Co/10/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/10/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:6125258039.1"}, {"guid": "a5fda592-7954-4b61-b792-0e1ebb193e55:8e7f980c-f22e-489c-8e88-5329d22c1cea", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "spisova_znacka": "6Co/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/88/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1"}, {"guid": "428653f0-6363-4899-90d2-09ba52287b54:b38f62dd-6ee2-4dd5-8cab-de18b8178fac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123413097.1", "spisova_znacka": "8Co/135/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/135/2025 z 28. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123413097.1"}, {"guid": "a960e76d-a34e-4233-9cff-9668472a2ef7:b6e36dee-5c60-4316-95ff-de227249e8b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6125443092.1", "spisova_znacka": "17Co/7/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/7/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6125443092.1"}, {"guid": "5ca2e316-c248-4a66-bf3a-65b925dc8c88:6d6a3d9a-9456-4bd4-8bea-580c517232f0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124457829.1", "spisova_znacka": "11Co/113/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/113/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124457829.1"}, {"guid": "c11ed5b8-5e39-4c42-9584-eb4f9e042855:eb97c15b-d73f-4de4-b6c5-510a18c823a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2", "spisova_znacka": "7Co/110/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/110/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121266729.2"}, {"guid": "d5826e9d-4ab9-4e43-866d-0b01a3ac3c2c:33b697e9-d632-40fc-9014-6b451a45719a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124381505.4", "spisova_znacka": "42C/104/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 42C/104/2024 z 26. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124381505.4"}]}