{"guid": "17b695bf-cd34-4320-bdca-dfea9b97ba7b:094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "spisova_znacka": "7Co/120/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/120/2024 z 16. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2024, sp. zn. 7Co/120/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "identifikacne_cislo": "6123370088", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Cdo/54/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1245d62b-611d-4f17-8fc0-ceef805d956e:e57a9c10-6890-4fc3-a749-403a0620a99f", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/094ae39a-9674-42cb-a498-a923e137deb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1/text", "citacie_n": 16, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/120/2024\n6123370088\n16. 12. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:6123370088.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,\nIČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,\nIČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,\na. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie\n685,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV\nč.k. 53C/37/2023-168 zo dňa 26.06.2024, takto\nrozhodol:\nI. Opravuje sa záhlavie rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 53C/37/2023-168 zo dňa 26.06.2024\nv označení žalobcu tak, že správne má znieť: „Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom\nTolstého 1201/20, Žilina“.\nII. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nIII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n685,21 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 685,21 eur od 22.05.2023 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b) a ods. 4, § 11\nods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 427 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 až 3, § 524 ods.\n1, § 525 ods. 1 a 2, § 529 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie č.\n87/1995 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie žalovanej\nsumy titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom\nnáhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 26/2023 zo dňa\n10.01.2023 (ďalej len „Zmluva o nájme vozidla“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému A. B.\n(ďalej len „poškodený“) motorové vozidlo značky Pegueot 2008 (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“)\npo dobu opravy motorového vozidla poškodeného (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“) v dôsledku\nškodovej udalosti/dopravnej nehody dňa 11.11.2022 v Košiciach, pri ktorej bola spôsobená škoda na\nmotorovom vozidle poškodeného, zapríčinenej klientom žalovaného (ďalej aj len „poistná udalosť“) a\nktorú škodu si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 10.02.2023. Súd prvej inštancie sa v prvom\n\nrade aj bez návrhu zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu a uviedol, že pokiaľ ide o aktívnu\nvecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie mal za zrejmé, že žalobca vystavil poškodenému faktúru\nč. XXXXXXX splatnú dňa 25.02.2023 na sumu 1.534,13 eur s DPH za 32 dní prenájmu náhradného\nmotorového vozidla, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú\nmá znášať/nahradiť žalovaný (poisťovňa) ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, že prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva\nna náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto\nprípade samotné postúpenie podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.02.2023 (ďalej len\n„Zmluva o postúpení pohľadávky“), čo zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený\nako nájomca náhradného motorového vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil,\nvysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh\nod žalovanej; predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia (nárok na náhradu škody,\nktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody/poistnej udalosti). Predmetom konania\ntak bola skutočná škoda podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom\nč. 381/2001 Z.z., t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj\nprenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na to, že nejde o pohľadávku,\nktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bola\npodľa názoru súdu prvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní (porovnaj napr.\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017), keď Zmluvou o\npostúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov\nmedzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, vznik práva žalobcu je odvodený\nz obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich\nvzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné\nmotorové vozidlo momentom podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky, čím bol preukázaný vznik práva\nžalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej\nsfére. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného odvodil súd prvej inštancie tým, že žalovaný je subjektom\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne\npoistené u žalovaného. Vecnej legitimácii strán podľa súdu prvej inštancie svedčí aj tá skutočnosť, že\nžalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku poistnej (škodovej)\nudalosti. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané a za medzi stranami nesporné, že došlo k\ndopravnej nehode/poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na poškodenom motorovom vozidle\npoškodeného a skutočnosť, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteného u žalovaného, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla poškodený uzavrel\nZmluvu o nájme vozidla, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo\na že po ukončení doby trvania nájmu náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému\nfaktúru na sumu 1.534,13 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 32 dní a jednorazový\npríspevok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla. Spolu s uplatnením nároku\nna náhrady škody listom zo dňa 10.02.2023 oznámil žalobca žalovanému aj postúpenie pohľadávky\nz postupcu na postupníka (žalobcu), k čomu žalovaný listom zo dňa 04.05.2023 oznámil, že dňa\n04.05.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie 848,92 eur za zapožičanie\nnáhradného motorového vozidla za 26 dní prenájmu, znížené o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele\ntechnických hodnôt a po prirátaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km (o\nnáklady, ktoré by inak vznikli používaním poškodeného motorového vozidla podľa najazdených km na\nprenajatom náhradnom motorovom vozidle); nepriznaný rozdiel vo výške 685,21 eur si žalobca uplatnil\nv konaní. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením\nmotorového vozidla poškodenému, sú aj prípady potreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so\nvznikom škody, pričom v prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia\na opravy svojho poškodeného motorového vozidla o možnosť ho užívať v dôsledku poistnej (škodovej)\nudalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné motorové vozidlo. Z ustálenej\njudikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné motorové vozidlo len za podmienky, ak je\njeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené\nnutne a účelne; objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore spochybnená a\nvyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatil, ktorá účelnosť\nvynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením\nsúkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané\npoškodené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť využitia náhradného motorového\nvozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla je formou kompenzácie za škodu spôsobenú\nna poškodenom motorovom vozidle a náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla\n\nreparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať\nvlastné poškodené motorové vozidlo. Doplnil, že pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru\nvšeobecných súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, každú prejednávanú vec je\nnevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností a pokiaľ ide o judikatúru\nnajvyšších súdnych autorít súd prvej inštancie uviedol , že išlo o judikáty uverejnené v Zbierke rozhodnutí\na stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), avšak rovnako je potrebné\nbrať do úvahy aj individuálne skutkové okolnosti každej prejednávanej veci. Žalovaný neuznal náklady\nna prenájom náhradného motorového vozidla, pretože mal za to, že oprava poškodeného motorového\nvozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v rozsahu 16 dní (pozn. odvolacieho súdu správne\nmá byť „26 dní“) a aj preto, že zo Zmluvy o nájme vodila explicitne vyplynulo, že doba nájmu náhradného\nmotorového vozidla pri jej uzatváraní bola dopredu určená na obdobie od 10.01.2023 do 10.02.2023, a\npreto je podľa žalovaného absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný namietal aj to, že poškodený\ntomto prípade nekonal v súlade s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ak si pri uzatváraní Zmluvy o\nnájme vozidla so žalobcom vopred dohodol neprimeranú doba opravy poškodeného motorového vozidla\nv rozsahu až 32 dní a mal za to, že náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v rozsahu\npresahujúcom 16 dní (pozn. odvolacieho súdu správne má byť „26 dní“) a rozdiel technických hodnôt\npoškodeného motorového vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o\nktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním náhradného motorového vozidla ušetrené\npoškodené motorové vozidlo, nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené\nnáklady na prenájom náhradného motorového vozidla. S námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie\nnestotožnil a uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený si náhradné motorové\nvozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise, pričom\ndĺžku opravy ovplyvniť nemohol (prevzatie poškodeného motorového vozidla bezodkladne po ukončení\nopravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 10.02.2023 vyplýva z potvrdenia o odovzdaní\na prevzatí vozidla z autoservisu, kedy poškodený ukončil nájom náhradného motorového vozidla).\nPodľa názoru súdu prvej inštancie za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla\nje potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu\npoškodeného motorového vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona\nč. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a\nposkytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy motorového vozidla autoservis po\nvykonaní opravy vydá motorové vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné požiadať poisťovňu\no vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu motorového vozidla zaplatí, ktorá\nobchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení.\nŽalovaný v konaní iba tvrdil, ale ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy, a teda dobu prenájmu\nnáhradného motorového vozidla, nejako ovplyvnil poškodený, ktorý tak mal postupovať v rozpore s\nust. § 415 Občianskeho zákonníka a pokiaľ poukazoval na absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme\nvozidla, jeho námietku súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, nakoľko stanovenie doby nájmu\nbolo náležitosťou Zmluvy o nájme vozidla a považoval ju za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku\nna náhradu škody. Ak by aj bola predmetná Zmluva o nájme vozidla neplatná, nič by to nezmenilo na\nskutočnosti, že poškodenému žalobca reálne poskytol náhradné motorové vozidlo za dohodnutú sumu\naž do 10.02.2023, kedy bolo poškodenému odovzdané z autoservisu opravené poškodené motorové\nvozidlo, ktoré sa po celé obdobie 32 dní nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného\nmotorového vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom poistnej (škodovej)\nudalosti. Ani námietky žalovaného k dobe trvania opravy nepovažoval súd prvej inštancie vo vzťahu\nk poškodenému za relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca)\nkonal zámerne s cieľom predĺžiť opravu a tým nájom náhradného motorového vozidla. Za nedôvodnú\npovažoval súd prvej inštancie aj námietku žalovaného ohľadom potreby poškodeného zaobstarať\nsi náhradné motorové vozidlo počas opravy svojho poškodeného motorového vozidla s poukazom\nna skutočnosť, že v Dotazníku k škodovej udalosti neuviedol, či je držiteľom viacerých motorových\nvozidiel, k čomu súd prvej inštancie uviedol, že v civilnom sporovom konaní dôkazy hodnotí súd\nv súlade s princípmi civilného sporového konania a nezohľadňuje iba dôkazy, ktoré neboli získané\nzákonným spôsobom, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. V predloženom čestnom\nvyhlásení zo dňa 10.02.2023 poškodený uviedol, že po dobu opravy poškodeného motorového vozidla\nnemal k dispozícii žiadne iné vozidlo, ktoré tvrdenie žalovaný ničím relevantne nespochybnil a naviac\npokiaľ poškodený v dotazníku žalovanému k škodovej udalosti neuviedol, či je držiteľom viacerých\nvozidiel, ž čoho logicky vyplýva, že asi nie je. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že žalovaným\nuznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne\nurčenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal, pričom tento rozsah vyplatenej náhrady\n\nškody (počet priznaných dní trvania opravy) bol v rozpore s jeho procesnou obranou obsiahnutou v\nodpore. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 nebolo poškodenému priznané\nani poistné plnenie vo výške 19,51 eur z titulu rozdielu technických hodnôt a ani poistné plnenie vo\nvýške 7,70 eur z titulu zníženia 0,01 eur/za 1 km, ktorých nepriznanie súd prvej inštancie nepovažuje\nza dôvodné. Súd prvej inštancie zhrnul, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne,\ndôvodne a nevyhnutne vynaložené náklady, čo s poukazom na nespochybnenú objektívnosť potreby\nnáhradného motorového vozidla a účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného\nmotorového vozidla (ktorá súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom\nrozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo) predstavuje dobu\nnájmu náhradného motorového od prijatia poškodeného motorového vozidla do opravy až do času\njeho vydania poškodenému (10.01.2023 do 10.02.2023). Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ide o\núčelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti s poistnou\n(škodovou) udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 1.534,13 eur a ktoré vyplývajú z\nfaktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.02.2023, pričom nepovažoval krátenie nároku žalobcu na náhradu škody\nzo strany žalovaného za opodstatnené; z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny\nvo výške 685,21 eur žalobcovi (rozdiel škody a vyplatenej sumy). Nárok na úroky z omeškania súd prvej\ninštancie priznal s poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa\n04.05.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11\nods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.), pričom táto lehota uplynula 19.05.2023, nasledujúcim dňom sa žalovaný\ndostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na\núhradu úrokov z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 22.05.2023 do zaplatenia\nv zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania. O náhrade trov konania súd prvej\ninštancie rozhodol podľa ust. § 255, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) podľa zásady úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti\nneúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný\nnavrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne\na prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\nresp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď\ndospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na uplatňovanie nároku a tým sa stotožnil s\nargumentáciou rozhodnutiami iných všeobecných súdov uvádzaných žalobcom, ktorá spôsob zániku\nzáväzku započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzku splnením. Žalovaný poukázal na to,\nže inštitút započítania vo svojej podstate predstavuje akýsi právny konštrukt, resp. právnu fikciu, pri\nktorej nedochádza k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu, resp. nedochádza k žiadnej úhrade\nfaktúry za prenájom náhradného motorového vozidla (fa č. XXXXXXX zo dňa 10.02.2023) a k vzniku\nujmy v majetkovej sfére poškodeného, ale dochádza len k zániku započítavaných pohľadávok a im\nzodpovedajúcim nesplneným záväzkom (vrátane nesplneného záväzku poškodeného vyplývajúceho\nmu z faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla), preto mal žalovaný za to, že právne\nposúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie je v rozpore so samotnou\npodstatou a účelom inštitútu započítania, so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom\nzákona č. 381/2001 Z.z. K vzniku nároku poškodeného na náhradu nákladov za prenájom náhradného\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi namietal žalovaný záver súdu prvej inštancie, že poškodenému\nmala vzniknúť škoda už len samotným vystavením faktúry žalobcu a že predmetná pohľadávka mohla\nbyť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol\npoškodenému ako následok dopravnej nehody (poistnej udalosti), a to s poukazom na ust. § 4 ods.\n2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, pretože aby vznikol nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového\nvozidla, ktorý by aj následne bolo možné zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť na iný subjekt,\nje potrebné, aby zo strany poškodeného došlo k skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov za\n\nprenájom náhradného motorového vozidla, t.j. aby v majetkovej sfére poškodeného došlo k vzniku\nskutočnej (reálnej) ujmy v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla (rozhodnutie NS SR\nk pojmu skutočná škoda R 55/1971 a R 28/2007, rozhodnutie NS ČR zo dňa 07.02.2007, sp. zn. 25\nCdo 2744/2006). Žalovaný považoval za potrebné poukázať na to, že zákonné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poistením zodpovednosti za škodu, ktorého\nvšeobecná úprava je obsiahnutá v ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva\nv tom, že žalovaný plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej\nzmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a škodcom, pričom v prípade povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú podmienky, za ktorých sa môže\naj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi stanovené v ust. § 4 ods.\n2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré treba vykladať v súlade so zásadou\nnáhrady skutočnej škody vyjadrenej v ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že na to, aby\npoškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla\nnárok na náhradu škody priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, je potrebné, aby poškodený\nžalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy (t.j. úhradu faktúry za prenájom náhradného\nmotorového vozidla). V prípade prenájmu náhradného motorového vozidla pokiaľ poškodenému vznikol\nvoči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného motorového vozidla, poškodenému vzniká\nškoda až v okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená (dovtedy mu žiadna škoda\nnevznikla) a až v prípade, ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného\nmotorového vozidla a u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov, vzniká\nmu voči poisťovateľovi nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktorý\nby následne bolo možné platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný tak mal za to, že nárok poškodeného na\nnáhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi v\nžiadnom prípade nevzniká samotným vystavením faktúry za jeho prenájom, či automaticky ako následok\ndopravnej nehody, ale v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001\nZ.z. až kedy poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatní a preukáže vznik škody v súvislosti s\nprenájmom náhradného motorového vozidla. Ak na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky malo podľa\nžalobcu dôjsť k postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému titulom jeho nároku na\nnáhradu účelne vynaložených nákladov, je táto argumentácia žalobcu rozporuplná a žalovanému nie je\nzrejmé, ako je vôbec možné postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov,\nktoré v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany poškodeného skutočne (reálne)\nvynaložené neboli, pričom žalobca tvrdil aj to, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené\nnájomné za prenajaté motorové vozidlo a nie aritmetický priemer či individuálne výpočty zamestnanca\nči likvidátora žalovaného, hoci žalobcom nebolo v preukázané, že zo strany poškodeného došlo ku\nskutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných prostriedkov za prenájom náhradného motorového\nvozidla. Aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná, ak poškodený v zmysle hmotného práva\nnesplnil podmienky na to, aby mu priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na náhradu\nškody z titulu prenájmu náhradného motorového vozidla, a teda predmetom Zmluvy o postúpení\npohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t.j. nemožné plnenie podľa ust. §\n37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K argumentácii súdu prvej inštancie, že úhradu nájomného malo v\ndanom prípade suplovať samotné postúpenie a že hoci náklady poškodený ako nájomca náhradného\nmotorového vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, tak k vysporiadaniu záväzku\ndošlo postúpením pohľadávky a že vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení\npohľadávky (zápočtu vzájomných nárokov) uviedol žalovaný, že táto argumentácia je v rozpore s\nust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom\nzákona č. 381/2001 Z.z. Inštitút započítania je jeden zo spôsobov zániku záväzkov, avšak podľa názoru\nžalovaného spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom\nzániku záväzku splnením, preto dohodu o započítaní v bode 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno\npovažovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry poškodeným, ale možno ju považovať len za dohodu\no zániku záväzku na zaplatenie faktúry a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným\nspôsobom ako splnením (NS SR zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022). Vzájomným započítaním\nzapočítavané pohľadávky bez ďalšieho zanikajú, ale nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade\npeňažného dlhu, započítanie predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených záväzkov a je vylúčené,\naby pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu. Preto podľa žalovaného nesplnený záväzok\npoškodeného voči žalobcovi zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok (iným spôsobom\nako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného), uzatvorením\nZmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného\nmotorového vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného (rozhodnutie NS\n\nSR zo dňa 19.08.2023, sp. zn. 5 MObdo 5/2012) a započítanie nemožno považovať za iný spôsob\nalebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité\nplnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno\nanalogicky použiť na započítanie pohľadávok. Žalobca podľa názoru žalovaného bezprostredne\npo tom, čo mal byť prenájom náhradného motorového vozidla ukončený, na základe Zmluvy o\npostúpení pohľadávky účelovo vytvára pohľadávku poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie\nvoči žalobcovi, ktorú následne v rámci tohto právneho úkonu aj na základe dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok započítava proti jeho pohľadávke na úhradu faktúry za prenájom náhradného\nmotorového vozidla voči poškodenému a potom tvrdí, že na základe tejto právnej fikcie (započítania),\npri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného\nnedochádza, je aktívne legitimovaným na uplatňovanie daného nároku, čo je podľa žalovaného rozporné\ns dobrými mravmi. Žalovaný zhrnul, že nakoľko poškodený faktúru za prenájom náhradného motorového\nvozidla žalobcovi reálne nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok zanikol na základe vzájomného\nzapočítania pohľadávok podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, tak Zmluvou o postúpení pohľadávky\nbola postupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného, teda nemožné plnenie v zmysle ust. § 37\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v súvislosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\npovažoval za nesprávnu a irelevantnú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú žalobca poukazoval v\nžalobe a s ktorou sa súd prvej inštancie stotožnil, keď NS SR v rozsudku zo dňa 23.08.2023, spis. zn.\n4Obdo/30/2022 odlíšil spôsob zániku záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, a\nže pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné rozlišovať samotnú Kúpnu zmluvu a následne je\npotrebné posúdiť dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je jej súčasťou, ako samostatný\nprávny úkon. Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok tak podľa žalovaného nemožno nikdy chápať\nako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek)\npeňažného dlhu, resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady peňažného dlhu. Za bezpredmetnú\npovažoval žalovaný argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný mal čiastočným plnením\nuznať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný mal za to, že tým, že súd prvej inštancie sa\nstotožnil s judikatúrou krajských súdov uvádzanou žalobcom, ktorá prakticky spôsob zániku záväzku\nzapočítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzku splnením, sa odchýlil od noriem Občianskeho\nzákonníka upravujúcich inštitút započítania, a tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nsúdny proces a k porušeniu práva žalovaného vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Ústava“). Poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla\nžiadna skutočná škoda nevznikla a výsledkom rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo, že žalobca ako\nobchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj prenájom náhradných motorových vozidiel,\npodľa názoru žalovaného získal majetkový prospech na úkor žalovaného (a v zásade aj na úkor škodcu,\nktorý je platiteľom PZP u žalovaného), na ktorý podľa názoru žalovaného v zmysle hmotného práva\nnemal žiadny nárok. Naviac je podľa žalovaného právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nnepreskúmateľné. Žalovaný zhrnul, že žalobca sa síce odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody,\navšak z listinných dôkazov nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá mala poškodenému v\nsúvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla vzniknúť, že základným účelom zákona č.\n381/2001 Z.z. je zabezpečiť odškodnenie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla\nskutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla a príp. aj v\npodobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového\nvozidla, ale účelom zákona č. 381/2001 Z.z. nie je „preplácanie“ neuhradených faktúr (resp. zaniknutých\npohľadávok) za prenájom náhradných motorových vozidiel obchodným spoločnostiam akou je žalobca,\nktorých predmetom podnikania je prenájom náhradných motorových vozidiel a že poškodený v súvislosti\ns prenájmom náhradného motorového vozidla nevynaložil žiadne finančné prostriedky.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 02.08.2024 a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol odvolacím súdom potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania. Žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol relevantné skutočnosti ani\nnepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov\nprvoinštančného súdu a že ide len o vyjadrenie nesúhlasu žalovaného s rozsudkom. Pokiaľ žalovaný\nnamieta nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti s aktívnou\nvecnou legitimáciou žalobcu a vznikom nároku poškodeného na náhradu nákladov za prenájom\nnáhradného motorového vozidla, ako aj započítanie v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca\nsa stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých považoval náklady na\nnájom náhradného motorového vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas\nvykonávania opravy poškodeného motorového vozidla, čo je v súlade s charakterom, účelom a povahou\n\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.\nŽalovaným prezentované odvolacie dôvody považoval žalobca za neopodstatnené a zavádzajúce,\nnakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami,\nargumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa\nsvojej úvahy, vysporiadal sa so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku\na skutočnosť, že nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver\no nesprávnosti týchto skutkových zistení. Námietky a úvahy žalovaného týkajúce sa nesprávneho\nprávneho posúdenia veci s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nemožnosť\nplnenia či údajnú neplatnosť započítania pohľadávok považoval žalobca za čisto účelové a zavádzajúce.\nVo vzťahu k danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na skutočnosti a argumentáciu\nuvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom právne otázky aktívnej vecnej legitimácie\na inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené\na žalovaným namietané skutočnosti sú bez významu pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku.\nProcesná obrana žalovaného je aj v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže\nsám žalovaný postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnil a až následne v priebehu konania\nspochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Žalobca\nmal za to, že boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 442\nods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením\nnemení, v spojení s ust. § 4 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodenému v dôsledku\nnutnej potreby prenajať si náhradné motorové vozidlo vznikol voči žalobcovi ako prenajímateľovi záväzok\npreukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim\nplatenie – započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva\npoškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom náhradného motorového\nvozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni, tzn. že účastníci Zmluvy o nájme vozidla sa dohodli, že\nnájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu\npohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom\nna postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny\nza postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Takýto postup je súladný\ns ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade\nnájomného došlo započítaním. K otázke vzniku práva žalobcu poukázal žalobca na obsah Zmluvy o\npostúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu\nodplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo momentom\npodpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky, čím bol preukázaný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej\nškody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti\nna dojednanie Zmluvy o postúpení pohľadávky. Nárok žalobcu uplatnený v konaní považoval žalobca\nza plne dôvodný, rozhodnutie prvoinštančného súdu za plne v súlade s vykonaným dokazovaním a\nprávne posúdenie zodpovedajúce povahe vynaloženia nákladov z hľadiska účelnosti, dôvodnosti a\nbezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.\n5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 14.08.2024, odmietol argumentáciu\nžalobcu a zopakoval, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany prvoinštančného\nsúdu je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neúplné, vnútorne rozporné a nespĺňa\npožiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry najvyšších\nsúdnych autorít Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).\nŽalovaný odmietol aj tvrdenia žalobcu, že právne otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu boli v\nrámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené, ktoré tvrdenia považoval za nesprávne a\nzavádzajúce, nakoľko otázka nebola vyriešená žiadnou z najvyšších súdnych autorít SR (porovnaj\nrozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2024, č.k. 8Co/46/2024-362). Žalovaný opakovane\npoukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 23.08.2023 sp. zn. 4Obdo/30/2022. Žalovaný uviedol, že\nnespochybňoval, že riadne splnenie záväzku (resp. dlhu) podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, je\nrovnako ako inštitút započítania podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, jedným zo spôsobov zániku\nzáväzkov, ale namietal aj to, že pri zániku záväzku započítaním na rozdiel od zániku záväzku splnením,\nnedochádza k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu, že započítanie je len právny konštrukt\nresp. právna fikcia, na základe ktorej dochádza len k zániku vzájomne sa kryjúcich práv a záväzkov\nsubjektov práva, ale nedochádza k žiadnemu splneniu dlhu. K vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére\npoškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla mohlo dôjsť len v prípade, pokiaľ\nby k zániku záväzku poškodeného, vyplývajúceho mu z faktúry za prenájom náhradného motorového\nvozidla, došlo riadnym splnením tohto peňažného záväzku zo strany poškodeného (úhradou dlhu v\n\nhotovosti alebo bankovým prevodom), kedy je realizovaný hospodársky dôvod (poskytnutie prenájmu\nza nájomné), pre ktorý medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vznikol\nzáväzkový nájomný vzťah, ktorý nemôže byť realizovaný započítaním vzájomných pohľadávok. Preto\ntvrdenie žalobcu, že mali byť naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, považoval\nžalovaný za nesprávne, nakoľko započítaním sa majetkový stav poškodeného žiadnym spôsobom\nneznižuje a nedochádza tu k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného v súvislosti s prenájmom\nnáhradného motorového vozidla. Keďže pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu (a\nmajetkový stav poškodeného sa v dôsledku započítania žiadnym spôsobom neznižuje, ako by tomu bolo\nbývalo v prípade, keby poškodený faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla riadne uhradil),\nale dochádza len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom\n(vrátane zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné\nza prenájom náhradného motorového vozidla), poškodený sa fakticky podpisom Zmluvy o postúpení\npohľadávky dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné motorové vozidlo užíval bezplatne a poukázal\nna rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, sp. zn. 4Cob/101/2015. Žalovaný dal\ndo pozornosti, že žalobca prostredníctvom webovej stránky C. ponúka poškodeným pri dopravných\nnehodách bezplatné zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného\nmotorového vozidla, čo vyvracia tvrdenia žalobcu, podľa ktorých malo zo strany poškodeného dôjsť k\nvynaloženiu akýchkoľvek nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Súd prvej\ninštancie tak vec jednoznačne nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že v dôsledku započítania\nvzájomných pohľadávok podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k akémukoľvek skutočnému\n(reálnemu) zmenšeniu majetku poškodeného. Vznik skutočnej škody ako prvotný a základný predpoklad\nvzniku akejkoľvek zodpovednosti za škodu musí byť naplnený najneskôr v čase, kedy súd o nároku na\nnáhradu škody rozhoduje; v opačnom prípade by nepreukázanie vzniku skutočnej škody malo viesť k\nzamietnutiu žaloby. Z argumentácie žalobcu o tom, že započítaním pohľadávok sa predišlo dvojitému\nplneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, možno podľa žalovaného vidieť, že žalobca\npoužíva Zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako prostriedky\nna obchádzanie hmotnoprávnych ust. § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení\ns ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovi z hmotného práva neprináleží domáhať\nsa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla, nakoľko žalobca sa\nmôže ako prenajímateľ domáhať úhrady faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla len voči\npoškodenému ako nájomcovi. Ak by teda poškodený faktúru za prenájom náhradného motorového\nvozidla žalobcovi riadne uhradil a následne by si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v\nsúvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla, ktorý by mu žalovaný ako poisťovateľ nepriznal\nv celej uplatnenej výške, poškodený by mal možnosť domáhať sa neuspokojenej časti jeho nároku na\nnáhradu škody aj súdnou cestou či prostredníctvom dohľadu NBS, resp. by mohol svoju neuspokojenú\nčasť nároku na náhradu škody postúpiť na iný subjekt. Spôsob, akým žalobca v sporoch vedených\nna rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje\nznaky obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože pohľadávka poškodeného\nna odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo vytváraná Zmluvou o postúpení pohľadávky za\núčelom vykonania započítacieho úkonu a poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 10.01.2008, sp. zn.\n8Sžo 29/2007. Žalovaný tak mal za to, že žalobca a poškodený sa zmluvou o započítaní pohľadávok a\nZmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s\nObčianskym zákonníkom a sledujú nimi výsledok, ktorý je v zmysle zákona nepredvídaný a nežiadúci,\na sledovali to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť dlžné\nnájomné za prenájom náhradného motorového vozidla a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného\npráva nemá žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady nájomného, mohol voči žalovanému\nuplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného motorového vozidla vyfakturoval poškodenému a\nktorú mu poškodený nikdy riadne neuhradil. Zmluvu o postúpení pohľadávky možno podľa žalovaného\npovažovať za absolútne neplatný právny úkon aj z dôvodu obchádzania zákona v zmysle ust. § 39\nObčianskeho zákonníka. Zdôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu prvej inštancie\npodľa žalovaného požiadavky na riadne odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývajúce z judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) či ESĽP nespĺňa.\n6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 20.09.2024 a doplnil, že aktívna\nvecná legitimácia žalobcu bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným (rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd\nkonštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale\naj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi). Žalobca\n\nopakovane uviedol, že Zmluve o postúpení pohľadávky bolo dohodnuté započítanie vzájomných\npohľadávok a že skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne\nk úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka,\nči neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluvou o\npostúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky, pričom zákonný\nnárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla voči\nžalovanému zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej\npohľadávky; postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje\nzákonu (odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na\núhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného\nnároku na náhradu škody, viď. rozsudok Krajského súd v Žiline zo dňa 28.05.2021, sp. zn. 8Co/53/2021).\nNadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na\njej uplatnenie, započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky,\nktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať, došlo k zániku záväzku na zaplatenie nájomného\nza náhradné motorového vozidlo žalobcovi, súčasne však vznikla pohľadávka voči žalovanému ako\npoisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného motorového\nvozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného motorového vozidla poškodeného v autoservise.\nK argumentácii žalovaného neexistenciou postupovanej pohľadávky, nemožným plnením podľa ust. §\n37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a neplatnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na\nuznesenie NS SR zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022, žalobca zdôraznil, že NS SR posudzoval\ndohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia\nodporovateľnosti, teda išlo o odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovaným,\nktorého závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaný v podstate tvrdí, že na\nto, aby si žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na\nnájom náhradného motorového vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za jeho\nnájom v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu\nškody voči žalovanému, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, a súčasne, že dohodou o započítaní\nvzájomných pohľadávok (pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného a pohľadávky poškodeného\nna zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah\nžalovaného vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na náhradné\nmotorové vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, preto nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky\nna žalobcu. Žalobca uvedené rozporoval tým, že splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho\nzániku, rovnako ako započítanie a že podľa žalovaného by splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry\nv prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu.\nInštitút započítania umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu\njeden druhému, a aj podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 9Co/5/2021\nzo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán\n(žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a\nnároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený\ndostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade\nplnenia, Zmluvou o postúpení pohľadávky tak došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným\nzapočítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za\npostúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné\ntrvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového vozidla a ten\nmu ju ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému vrátil. Krajský súd Žilina konštatoval,\nže vedome v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne\nnaznačovaný) postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri\nktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych\nvzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu\nnesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne\nvygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s\nbezprostrednou realitou. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver,\nže poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k\nzmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani\nk platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody, že je potrebné vychádzať zo Zmluvy o\npostúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k\nvysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, kde úhradu\n\nnájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie; predmetná pohľadávka mohla byť predmetom\npostúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému\nako následok dopravnej nehody. Podľa žalobcu započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby,\nna žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom\nnáhradného motorového vozidla, ktoré vznikli v dôsledku poistenej (škodovej) udalosti zapríčinenej\npoistencom žalovaného a žalobca bol oprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni a pasívne\nvecne legitimovanému s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca podotkol, že\npožiadavku žalovaného na úhradu faktúry nemožno považovať za dôvodnú. K odkazu na rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, sp. zn. 4Cob/101/2015 uviedol, že v predmetnom spore\nbolo expressis verbis v zmluve o poskytnutí náhradného vozidla deklarované, že bolo poškodenému\nposkytnuté bezplatne, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda, teda ide o odlišnú situáciu ako\nv prejednávanom prípade, nakoľko, ako vyplýva zo Zmluvy o nájme vozidla, tá nebola uzavretá ako\nbezodplatná, ale bolo dojednané zmluvné nájomné.\n7. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že\nsúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v\nzáujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n10. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o\nkonaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n11. Podľa ust. § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,\nako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozsudku\nč.k. 53C/37/2023-168 zo dňa 26.06.2024 označil v záhlaví žalobcu bez jeho úplnej identifikácie ako\n„Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom“. Vzhľadom k uvedenému, nakoľko zo strany súdu prvej inštancie\ndošlo pri písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v záhlaví v neúplnom označení žalobcu k chybe\nv písaní a zrejmej nesprávnosti, odvolací súd vzniknuté pochybenie súdu prvej inštancie opravným\nuznesením postupom podľa ust. § 224 a § 378 ods. 1 CSP odstránil tak, že žalobcu označil v súlade s\nust. § 133 ods. 2 a § 220 ods. 1 CSP (výrok I.).\n13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky\npoškodeného) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške\n685,21 eur titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a §\n442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.534,13 eur ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným\n\npoistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 11.11.2022 došlo k poistenej udalosti (dopravnej\nnehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a tým k vzniku\nškody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené\nmotorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (32 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného\nmotorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo\nžalobcu za nájomné celkovo 1.534,13 eur, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním\npohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty\nza postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového\nvozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným\nako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto časti poistné plnenie.\n14. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí\nporušením právnej povinnosti.\n15. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk).\n16. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n17. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na\nzdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou\nveci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie, d) ušlého zisku.\n18. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na\nzistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného\nplnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody\npreukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť\nalebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým\nuplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa\npovažuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta\nvrátila ako nedoručené.\n19. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15\ndní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n20. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n21. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n22. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n23. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n\n24. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká\nnajneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani\npohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.\n25. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n26. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi.\n27. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi\npostupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.\n28. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nÚstavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri\njeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,\n5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký\npostup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu\na obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude\nznamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj\nna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci\nžiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila\nmožnosť aktívnej účasti na konaní.\n29. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá\nprávo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia\n(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo\n190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo\n152/2018).\n30. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo\n218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i\nrelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\n\na hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.\n31. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení\nstrán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,\nuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo\nso všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní\nani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako\nsporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie\npráva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo.\n32. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to\ntak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než\nzákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia\nvo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu\nuvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť\nvýpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej\notázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie tohto\nodvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.\n33. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je\nčinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom\nprvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo.\n34. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka\npodľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 685,21 eur podľa ust. § 4 ods. 2\npísm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške\nžalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne, ktorá skutočná škoda – nájomné za\nprenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej\nsúvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla\npoisteného u žalovaného ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené\nmotorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na Základe o nájme vozidla\nuzavretej so žalobcom.\n35. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak\nskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, a to posúdením predloženej Zmluvy o postúpení\npohľadávky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobca je v\nspore aktívne legitimovaný. Záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení\npohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej) pohľadávky z titulu nákladov na prenájom náhradného\nmotorového vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako\n\nnájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania\nvzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie (budúcej) pohľadávky) nemožno\nnič vytknúť. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia\nmôže byť aj pohľadávka budúca, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť\nv budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka,\nktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom,\nkedy pohľadávka vznikne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn.\n20 Cdo 2527/2007, sp. zn. 33 Cdo 4658/2009). Ak poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom\nnáhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu\nškody žalobcovi voči žalovanému. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne\nvecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako\ntvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať, došlo k zániku\nzáväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné motorového vozidlo žalobcovi, súčasne\nvšak vznikla pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku\nnákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného\nmotorového vozidla poškodeného v autoservise.\n36. Žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bol dlžníkom\nžalobcu poškodený. Predmetnom postúpenia bol v danom prípade nárok poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý mu vznikol voči žalovanému ako poisťovni\nškodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému\nuhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,\nodcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru\nvšeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že\npoškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa\nstala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie\npoškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré\nbolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch\nvyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou\nškodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj\npríčinná súvislosť, keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní\nišlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady\nakýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o\nmožnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej\nudalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď\nnemožnosť využívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového\nvozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového\nvozidla. Právny nástupca poškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v\nkonaní uplatňoval žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré\npoškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený\nmohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený\n(právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného.\n37. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že poškodený nemohol postúpiť pohľadávku, nakoľko nebol\nmajiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, keďže neuhradil faktúru za prenájom náhradného\nmotorového vozidla. Odvolací súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym\núkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných\nstrán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a\npovinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie\nuzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že v rámci\nZmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním\nfakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla s odplatou za postúpenie\npohľadávky a že striktný (až puristický) prístup k výkladu práva prezentovaný žalovaným nie je na mieste\n(ak žalovaný požaduje, aby poškodený v prvom kroku uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného\nmotorového vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému uhradil rovnakú\nsumu, tie isté peniaze). Odvolateľom naznačovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej\nrealite každodenného života a zaužívaným kontraktačným postupov. Procesná obrana žalovaného je\naj v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú pohľadávku\n\nžalobcovi čiastočne splnil. Odvolací súd pri takto vyvodených záveroch o danosti aktívnej vecnej\nlegitimácii žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom primerane príkladmo poukazuje napr. na\nrozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, sp. zn. 6Co/32/2020 zo\ndňa 30.06.2020, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/5/2021 zo dňa 23.02.2022.\n38. Odvolaním žalovaného (konkrétnymi odvolacími námietkami, skutkovou a právnou argumentáciou)\nostatné nosné závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil meritórne vyhovenie žalobe žalobcu, výšky\nuplatneného nároku a úrokov z omeškania, rozporované neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd\nnepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto ostatnej časti a konštatovanie uvedeného vedie k\nzáveru o správnosti posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako dôvodného tak, ako to vyvodil súd prvej\ninštancie.\n39. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n40. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane\nzávislého výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.\n41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "53C/37/2023", "guid": "5915c83c-f8b3-4145-9051-40faa1ca30a3:480e6620-0a7c-489d-a831-72c2091c87c3", "vztah": "potvrdene"}], "stav": {"sz": "8Cdo/54/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1245d62b-611d-4f17-8fc0-ceef805d956e:e57a9c10-6890-4fc3-a749-403a0620a99f", "datum": "2025-04-30", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "dd048775-a1c7-4374-9474-408713c3acfb:db5c6d19-2316-49c2-8d25-8a244a9c43d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1", "spisova_znacka": "8Co/46/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/46/2024 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:1422201827.1"}, {"guid": "32135352-7bda-4dcd-b3a1-0df2b3ee9f48:ddddf45e-3a43-4718-9142-92588c8d0371", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/53/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/53/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32135352-7bda-4dcd-b3a1-0df2b3ee9f48:ddddf45e-3a43-4718-9142-92588c8d0371"}, {"guid": "8ba3b82f-e265-4a1b-b1fc-abdce6a1c96c:d4348d13-411e-4a54-b55a-6cc0ecdbadee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1", "spisova_znacka": "10Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/7/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119211215.1"}, {"guid": "3e945d4d-c9d2-48a9-923f-3a8392eb31e2:1a8c1a76-621b-4ac7-814a-25ed9c3f52dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/5/2021 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1"}, {"guid": "980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/24/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/24/2020 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/980944e1-9e1c-4234-9d58-673cdce72e1f:d5345bf4-b85c-4d80-88fb-80d4a0b5e97b"}, {"guid": "1a5de72c-8134-49c2-add8-6e17927fbe94:4384b90b-3456-4953-a9f7-7bfcbf955371", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218200709.1", "spisova_znacka": "6Co/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/32/2020 z 14. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-04-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218200709.1"}, {"guid": "d3fe391c-2fe5-4c9a-9f62-13b86a421747:3f6c44dc-2f75-43df-a12d-58bd270b6877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1", "spisova_znacka": "3Cob/220/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/220/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215204480.1"}, {"guid": "58c84cb9-150c-49b9-8b29-6a70a4d93b26:0e3555f7-2874-4322-b5da-acac42ce7974", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1", "spisova_znacka": "4Cob/101/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/101/2015 z 23. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7110207273.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d9df6118-97fa-4854-b6eb-1e6f97518ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.634.2025.1"}, {"guid": "13373870-7f09-4047-86a7-e5d7529193c2:8a051f62-4e6a-40aa-8343-fd895f9b9ef6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "4Cdo/126/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/126/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6124229535.1"}, {"guid": "a5fda592-7954-4b61-b792-0e1ebb193e55:8e7f980c-f22e-489c-8e88-5329d22c1cea", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1", "spisova_znacka": "6Co/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/88/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123370077.1"}, {"guid": "2e52b3df-95e8-45b6-b8b1-70f5596721b5:6bfd9f20-f696-4833-b668-0e3864e78580", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1", "spisova_znacka": "2Co/57/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/57/2025 z 1. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123364952.1"}, {"guid": "7598162c-1b92-4c67-af72-9e7da7e25135:2d7a077c-0aa1-43d8-a352-49073c86e917", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1", "spisova_znacka": "16Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/6/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123390867.1"}, {"guid": "548ed20e-6537-486a-aa33-baf9e4ab08bd:b51b5556-4366-49af-8ac1-b4c49137fa1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123439380.1", "spisova_znacka": "6Co/48/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/48/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123439380.1"}, {"guid": "455a101f-b18e-4413-8433-636bf9682c10:f11819e2-5260-4586-a6f2-78ca7e1b5825", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1", "spisova_znacka": "7Co/104/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/104/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123434438.1"}, {"guid": "ee3c0903-ae18-4610-9082-49d0cea729fb:8686b717-fecc-4bb2-bdd0-8431a429c110", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124390184.1", "spisova_znacka": "6Co/70/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/70/2025 z 28. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124390184.1"}, {"guid": "3ae4bd74-cdf6-4444-baf4-2545231c22c7:2a575164-b696-4761-a33e-e02a0c9d0264", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124456821.1", "spisova_znacka": "6Co/110/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/110/2025 z 28. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124456821.1"}, {"guid": "e52293f1-3753-4315-9fa0-2333be294b0c:694bb6d5-d7aa-4999-b617-5d70f1ebe7f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1", "spisova_znacka": "2Co/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/4/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1"}, {"guid": "a4529c79-1be7-480b-8425-5230d5cef955:f72ce77f-4bbc-45ba-8abc-067569ba43cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2", "spisova_znacka": "7Co/82/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/82/2025 z 25. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123425638.2"}, {"guid": "33769c0b-154a-48b5-8cc7-3ebd79acbbd2:be589863-efdd-4ce2-8f4a-e88471812f17", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1", "spisova_znacka": "3Co/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/3/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6124229535.1"}, {"guid": "44d770d6-e9d5-43f3-8e29-d143b073e10e:42af6a4b-70d3-4670-b637-1207fe5bf4e2", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125333990.3", "spisova_znacka": "27C/21/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 27C/21/2025 z 5. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-08-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125333990.3"}, {"guid": "e999fa1d-16eb-4416-9426-b672fa24082d:168f1a30-4656-4dc8-99c8-f2b9410dc357", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125357999.3", "spisova_znacka": "27C/27/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 27C/27/2025 z 22. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125357999.3"}, {"guid": "32a0af89-20c5-4d1f-9d0d-cdb4ca026dec:a02f498d-979f-44df-a58a-48880509b7a0", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124380497.3", "spisova_znacka": "27C/89/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 27C/89/2024 z 25. 4. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124380497.3"}, {"guid": "212cd1eb-0f01-4dc8-befa-e0e7b4c65003:40820809-3d62-4610-b01f-30af1a8ec995", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6123316958.3", "spisova_znacka": "28C/18/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 28C/18/2023 z 2. 4. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6123316958.3"}]}