Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/53/2024 z 25. 6. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2024, sp. zn. 7Co/53/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123230540.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/53/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:6123230540.1 | 2024-06-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a8638ab-8049-41f9-a4f4-9ec686103d74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123230540.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Co/53/2024 6123230540 25. 06. 2024 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2024:6123230540.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Emeritus, s.r.o., so sídlom 913 25 Bobot 176, IČO: 51 123 592, zast.: JUDr. Juraj Klimčo, advokát, so sídlom 913 25 Bobot 176, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.711,60 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2024, č.k. B5-39C/36/2023-84, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. m e n í tak, že návrh žalovaného na nariadenie odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 3.012,80 eur do úschovy Mestského súdu Bratislava IV, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 325 ods. 2 písm. b), § 326 ods. 1,2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 121 a § 122 zákona č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len "SPR"). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojených listinných dôkazov mal za to, že žalovaný preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Vychádzal zo žalovaným uvádzaných tvrdení, že v prípade jeho úspechu v spore, budúca exekúcia nároku prípadne úspešného žalovaného na náhradu trov konania bude zmarená, a to vzhľadom na výsledky hospodárenia žalobcu za uplynulé obdobie, ktorý navyše od roku 2020 nemá zverejnené účtovné závierky a podľa verejne dostupných informácií je dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je na neho vedená exekúcia na Okresnom súde Banská Bystrica, pod sp.zn. 45EK/2814/2023 v prospech oprávneného Mesto Trenčín. Majúc za to, že nie sú dostupné žiadne údaje o existencii majetku žalobcu. Vzhliadol aj na verejne dostupné informácie zdroja markiza.sk zo dňa 29.03.2021, a to článok s názvom: „Bývalý šéf kriminálky v Trenčíne má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry“, podľa ktorému mal byť žalobca zapletený do ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej so zabezpečením fiktívnych dodávateľských faktúr a pokladničných dokladov a ich zahrnutím do účtovníctva spoločnosti a následne neoprávneným nárokom na odpočítanie dane a skrátením vlastnej daňovej povinnosti spoločnosti o sumu 75.000 eur. Mal tak za osvedčené, že existujú dôvodné obavy, že budúca exekúcia nároku žalovaného na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej bude ohrozená. Za primeraný považoval návrh žalovaného na zloženie sumy vo výške 3.012,80 eur ako preddavku na trovy konania, čo predstavuje hodnotu 10 úkonov právnej služby vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny, vrátane režijného paušálu a DPH (nakoľko je právny zástupca žalovaného platca DPH), a to vzhľadom na predpokladaný počet úkonov v konaní pred súdom prvej inštancie a prípadne aj odvolacím súdom. Vychádzajúc z toho, že tarifná odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci je 237,34 eur, režijný paušál je vo výške 13,73 eur, plus DPH je spolu 301,28 eur za jeden úkon právnej služby, t.j. 3.012,80 eur za desať úkonov právnej služby. Doplnil, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalobcu. Súd prihliadal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý napr. v náleze z 21. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 502/2017-26 uviedol, že „Preukázanie bonity žalobcu môže byť spôsobilé poskytnúť bližší pohľad na očakávania sporových strán, týkajúcich sa vedenia sporu. Takisto je spôsobilé byť stabilnou súčasťou úvahy odôvodňujúcej názor súdov o užití právneho poriadku v súlade s jeho účelom a zmyslom, a to najmä vo vzťahu k žalobcom, ktorými môžu byť spoločnosti sídliace v tzv. daňových rajoch, ktoré na území Slovenskej republiky nevlastnia žiaden majetok a ktoré svoje zázemie môžu zneužívať na produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.“ I keď žalobca v tomto konaní je slovenskou obchodnou spoločnosťou, aj v jeho prípade konštatoval, že ide o právnickú osobu, u ktorej je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu v spore bola spôsobilá reálne zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy spojené s konaním začatým práve na základe ňou podanej žaloby. Žalovaný sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany zabezpečenia budúcej peňažnej pohľadávky ako potenciálne oprávnený v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v citovaných ustanoveniach CSP a Spravovacieho poriadku, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného inštitútu. Súd ustálil, že žalovaný osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným opatrením, osvedčil ohrozenie svojho práva. Zloženie peňažnej sumy do úschovy v požadovanej výške nie je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, nakoľko výška peňažnej pohľadávky žalovaného nie je určená (ešte nevznikla) a nie sú identifikované veci, práve alebo iné majetkové hodnoty žalobcu. Neodkladné opatrenie je v danom prípade jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalovaného súdom. S tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie prevzal tvrdenia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a v celom rozsahu ich poprel. Rovnako namietal neprimeranosť výšky sumy, ktorú určil súd zložiť. Je zrejmé, že podľa CSP súd postupuje tak, aby v zásade rozhodol vec na jedinom pojednávaní, avšak v danom prípade vydanie neodkladného opatrenia predchádzalo na strane žalovaného len vyjadrenie a duplika. Spolu s úkonom prevzatia sa jedná reálne o štyri úkony právnej služby a nie o 10 úkonov. K argumentácii žalovaného, že budúca exekúcia nároku pripadne úspešného žalovaného na náhradu trov bude zmarená, a to vzhľadom na výsledky hospodárenia žalobcu za uplynulé obdobie uviedol, že výsledky hospodárenia akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby v zásade nie sú a nemôžu byť verejnosti známe. Výsledky hospodárenia je možné objektívne zistiť iba z účtovníctva tej ktorej osoby, pričom tieto evidentne podliehajú každodenným zmenám. Pojem výsledky hospodárenia je pritom širším pojmom než pojem účtovná závierka, či ako pojem daňové priznanie. Už len stotožnenie týchto pojmov zo strany súdu nutne vedie k nesprávnym a neobjektívnym záverom o hospodárskej situácii žalobcu. Vierohodnú účtovnú závierku a daňové priznanie možno doložiť iba z príslušného daňového úradu, pričom ich utajenie je chránené ustanovením § 264 Trestného zákona o trestnom čine ohrozenia daňového tajomstva. Žiadny súkromný subjekt nemôže legálne disponovať údajmi o hospodárení tej-ktorej právnickej osoby, pričom spoločnosť s ručením obmedzeným FinStat s. r. o. je práve takouto osobou. Je neprípustné, aby súd prihliadal na dôkaz, ktorý je v podstate iba kusom papiera, nijako neverifikovaným, nikým nepodpísaným a neautentizovaným, stiahnutým z internetovej stránky súkromnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Nie je to dôkaz, ale iba kus papiera vytlačený z počítača, ktorý nesvedčí vôbec o ničom. Pokiaľ by tu mal byť nejaký dôkaz o účtovnej závierke žalobcu, muselo by ísť o doklad vydaný niektorým z príslušných orgánov štátnej správy, v tomto konkrétnom prípade Daňovým úradom v Trenčíne. Žalovaný v danom smere dôkazné bremeno neuniesol, vierohodný doklad (iný dôkaz) o nepodaní daňových priznaní, či účtovných závierok žalobcom daňovému úradu do spisu nedoložil. Rovnako nedoložil žiadny vierohodný, resp. vôbec žiadny, doklad o akýchkoľvek záväzkoch žalobcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a voči Ministerstvu vnútra. Pokiaľ v danom smere súd ( v bode č. 21) argumentoval „verejne dostupnými informáciami“ namietal, že z odôvodnenia uznesenia, ani z obsahu spisu a z v ňom žurnalizovaných dokladov nevyplýva o aké zdroje informácii sa jedná, o informácie akých štátnych, či verejných orgánov a s akým obsahom má ísť. Takýto záver neopretý o žiaden dôkaz je nepreskúmateľný a zmätočný. Napriek absencii autentizácie možno za vierohodný uznať iba žalovaným predložený výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 17.02.2024, a to z dôvodu, že danú internetovú stránku vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti priložil výpis zo dňa 26.03.2024, z ktorého je zrejmé, v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení už bola pokuta 75 eur voči Mestu Trenčín zo strany žalobcu uhradená a exekučne konanie v danej veci bolo zastavené. Absentoval tu preto akýkoľvek dôvod na vydanie odvolaním napadnutého uznesenia súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalovaného, že je zapletený do ekonomickej trestnej činnosti, takýto záver z citovaného článku nevyplýva. Priamo z dotknutého článku je pritom evidentné, že trestné stíhanie sa nevedie voči žalobcovi. Naviac vo vzťahu k stíhanej fyzickej osobe sa tu uplatňuje princíp prezumpcie neviny. Nič nebolo v prípravnom konaní dokázané a v konaní pred súdom bude obvinený nepochybne oslobodený. Nepodložené obvinenie na základe jedinej krivej výpovede nemôže žiadnemu súdu stačiť na odsúdenie. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné popretie skutočností vyplývajúcich z verejne dostupného portálu FinStat považoval za absurdné a zavádzajúce. Mal za to, že konanie žalobcu je potrebné považovať za zjavné zneužitie práva v snahe sa bezdôvodne obohatiť, nakoľko žalobca je evidentne zadĺžený, nemajetný a nefungujúca spoločnosť. Navrhovaný rozsah preddavku reflektuje štandardný počet úkonov v priemernom súdnom konaní. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa ust. § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy súdu. 11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že úprava musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Okrem toho musia byť splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie a nariadené neodkladné opatrenie musí byť primerané právu, ktorého budúci súdny výkon môže byť ohrozený. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Podmienkou pre nariadenie takéhoto opatrenia je len také osvedčenie, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo účastníkov ohrozené. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. 13. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Súd prvej inštancie uznesením uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu, uloženie povinnosti ktorej odôvodnil s poukazom na obavu žalovaného, že v prípade neúspechu v spore nebude žalobca schopný uhradiť žalovanému trovy konania. 15. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. b) CSP prichádza do úvahy vtedy, ak je predmetom budúceho sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy, t.z. nejedná sa o solučnú úschovu, na ktorú je oprávnený výlučne notár ( § 568 Občianskeho zákonníka v spojení s § 68a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti). Posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie peňažnej sumy (trov právneho zastúpenia, za úkony ktoré žalobca mal vykonať v prospech žalovaného) bude predmetom konania vo veci samej, pričom výrok o trovách konania bude závislým od úspechu strán vo veci. Vzhliadnuc k tomu, že konanie pred súdom prvej inštancie je v štádiu predkladania skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, základným predpokladom úspechu v spore je povinnosť procesných strán tvrdiť ako i povinnosť uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom ( ust. § 150 CSP). Pričom právo dať sa v konaní pred súdom zastupovať je prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom ( § 89 CSP). Zohľadniac uvedené sa odvolací súd nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, že žalovaný osvedčil také konkrétne skutočnosti, ktoré by za stavu, že o nároku žalobcu nebolo v merite veci rozhodnuté, odôvodňovali potrebu v tomto štádiu konania neodkladným opatrením upraviť dočasne pomery medzi stranami. 16. Z tvrdení žalovaného a ním predložených listinných dôkazov nemá odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za osvedčenú ani ním tvrdenú obavu, že exekúcia ( budúce vymáhanie trov právneho zastúpenia žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) bude v budúcnosti ohrozená. Pokiaľ navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalovaný) dôvodil poukazom na neplnenie si daňovo odvodových povinností žalobcu, vychádzajúc z údajov FinStat, je potrebné uviesť, že portál FinStat je súkromná doména, ktorá poskytuje registračné, finančné a právne dáta o slovenských a českých firmách a živnostníkoch z desiatok zdrojov. Jeho hlavným cieľom je na jednom mieste jednoducho a prehľadne vizualizovať informácie o podnikateľskom prostredí na Slovensku a v Českej republike a prispieť tak k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia. V prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok ( § 15 ods. 1,2,3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vzhliadnuc k uvedenému kontrolu plnenia povinností právnických osôb podať v zákonnej lehote daňové priznanie a zaplatiť daň vykonáva príslušný správca dane, ktorý v prípade, ak došlo k porušeniu stanovenej povinnosti je oprávnený uložiť daňovému subjektu sankciu (pokutu). Žalovaný neosvedčil, že by príslušný správca dane uvedeným spôsobom vo vzťahu k žalobcovi postupoval. Zoznamy daňový dlžníkov vypracúva Finančné riaditeľstvo, ktoré ich zverejňuje na svojom webovom sídle, preto údaje uverejnené na portáli FinStat, nie sú spôsobilé navodiť záver žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná len o schránkovú spoločnosť. Pokiaľ žalovaný dôvodil tým, že na portáli FinStat-u v časti „Dlhy a pohľadávky“ je uvedené, že žalobca má k danému dňu nesplnené záväzky i voči iným subjektom (Všeobecnej zdravotnej poisťovňa, Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - Centrum podpory Trenčín), je potrebné uviesť, že celkovo sa jedná len o sumu 1406,95 eur. Z podaného odvolania žalobcu zároveň vyplýva, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia už bola žalobcom uhradená exekvovaná pohľadávka v prospech Mesta Trenčín (pokuta v sume 75 eur), t.z. nárok na základe ktorého bola na stránke https://obcan,justice.sk/pilot/poverenia/detail, uvedená poznámka, že dňa 15.01.2024 bolo voči žalobcovi (ako povinnému) vydané poverenie na vedenie exekúcie v prospech Mesta Trenčín. Uvedené rovnako neosvedčuje tvrdenia žalovaného vo vzťahu k plneniu si záväzkov žalobcu voči tretím osobám. Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie článku uverejneného na markiza.sk dňa 29.03.2021 s názvom: "Bývalý šéf kriminálky v Trenčíne má na krku obvinenie pre fiktívne faktúry", v ktorom je uvedené ...„bývalý policajt a súčasný advokát F. G. má byť zaplatený do ekonomickej činnosti“, je potrebné upriamiť pozornosť na to, že sa jedná o článok zo dňa 29.03.2021 (odstup cca 3 roky) a jeho obsah rovnako nenasvedčuje tomu, že v danom čase žalobca (Emeritus s.r.o.) je spoločnosťou, ktorá v budúcnosti nebude schopná plniť svoje záväzky. 17. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobca nebude mať dostatok majetku na uspokojenie ním následne vymáhanej pohľadávky, nie je preukázané, či žalobca je alebo nie je vlastníkom nehnuteľných či hnuteľných vecí, príp. že by sa žalobca zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom nepreukázal, že žalobca je platobne neschopný a že by mala existovať dôvodná pochybnosť, t.z. ohrozenie budúceho ( zatiaľ hypotetického) nároku žalovaného. Preto úvaha súdu prvej inštancie, že je veľmi nepravdepodobné, že by v prípade neúspechu v spore bol žalobca reálne spôsobilý zodpovednosť za svoj neúspech znášať a uhradiť žalovanému trovy spojené s konaním začatým práve na základe ním podanej žaloby, je nie len predčasnou ale i zo strany žalovaného náležite neosvedčenou. 18. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní vzájomne kolidujúcich práv strán a po zohľadnení stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd odlišne od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd do vzťahu medzi stranami zasahoval a upravoval ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie. 19. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 20. O trovách (odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).