{"guid": "aa7d0762-8c02-4459-adef-137300971c0b:11d96abc-e953-496c-b7b1-1c1e03c9074e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1", "spisova_znacka": "8Co/84/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/84/2024 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2024, sp. zn. 8Co/84/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1", "identifikacne_cislo": "6122446912", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d96abc-e953-496c-b7b1-1c1e03c9074e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/84/2024\n6122446912\n29. 10. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:6122446912.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: A. K., G.. XX.XX.XXXX, Ž.C. XX, XXX\nXX K., zastúpeného: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, Námestie 1. mája 9, 811 06\nBratislava, proti žalovanej: L. M., G.. XX.XX.XXXX, O. B. XXXX/XB, XXX XX M., zastúpenej: Podhorský\n& Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, Ventúrska 269/1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie\n2.000 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. februára 2024, č.k.\n32C/11/2023 - 46, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000\neur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi tiež proti žalovanej priznal náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu\nupomínaciemu sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.000,00 Eur titulom bezdôvodného\nobohatenia. V žalobe uviedol, že dňa 19.10.2020 previedol na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur na\nzáklade žiadosti svojej vtedajšej priateľky O.. V. T. K., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX/X, XXX XX K., ktorá\nje dcérou žalovanej. O. K.R. si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených\nštátov amerických a keďže ju nevedela žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu vrátil\nnamiesto nej. Žalobca je stranou v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n22C/37/2022, kde vystupuje ako žalovaný a pani K. ako žalobca, pričom spor je vedený o zaplatenie\nfinančnej čiastky 31.900,00 Eur spolu s príslušenstvom. V rámci tohto sporu sa pani K. v podaní zo\ndňa 22.06.2022 vyjadrila, že tvrdenia o tom, že si pani K. od svojej mamy požičala sumu 2.000,00\nEur sú vykonštruované a nepreukázané. S ohľadom na toto tvrdenie pani K. dospel žalobca k záveru,\nže boli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo\nvzťahu k žalovanej, keďže prevedením sumy 2.000,00 Eur zo strany žalobcu žalovanej s ohľadom na\ntvrdenie pani K. získala žalovaná majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalobcovi\nvznikol voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,00 Eur. Upomínací\nsúd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1438/2022 zo dňa 25.10.2022, proti ktorému žalovaná\ndoručila včas odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že ak žalobca svoj nárok odôvodňuje tým, že\nsumu 2.000,00 Eur previedol na účet žalovanej na základe žiadosti dcéry žalovanej, pani K., titulom\nvrátenia pôžičky jej matke, žalovaná s tým nesúhlasí, tieto tvrdenia žalobcu nepovažuje za dostatočne\npreukázané a nárok žalobcu je nedôvodný. Sama pani K. v konaní sp. zn. 22C/37/2022 rozporuje\n\ntvrdenia žalobcu o tom, že by si požičala od svojej matky pred cestou do USA sumu 2.000,00 Eur.\nZ potvrdenia o platbe, predloženého žalobcom, navyše vyplýva, že doňho žalobca uviedol poznámku\n\"A. K. - Vrátenie 2000\", teda neuviedol tam, že by vracal pôžičku za pani K.. Potvrdenie o platbe,\nnaopak, preukazuje, že žalobca žalovanej vracal sumu 2.000,00 Eur, ktorú mu ona predtým požičala.\nMedzi žalovanou a žalobcom vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o pôžičke, na základe ktorého\nžalovaná poskytla žalobcovi pôžičku vo výške 2.000,00 Eur a žalobca následne túto pôžičku vrátil\nžalovanej. Z dôvodu vrátenia pôžičky zo strany žalobcu žalovanej nie je nárok žalobcu na vrátenie\nsumy 2.000,00 Eur žalovanou dôvodný. Pri poskytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi bola prítomná pani\nK. (dcéra žalovanej), ktorá bola svedkom odovzdania finančných prostriedkov vo výške 2.000,00 Eur\nžalobcovi a je pripravená túto skutočnosť v súdnom konaní dosvedčiť. Žalovaná ďalej poukázala na to,\nže žalobca v žalobe svoj nárok podradil pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu\nv plnení na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, pod ktorou akademická obec rozumie také\nprípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k zrušeniu právneho dôvodu plnenia (napr.\nvýpoveďou, odstúpením, dohodou, splnením rozväzovacej podmienky a pod.). Žalobca nešpecifikoval,\nakým spôsobom právny dôvod odpadol a na základe akej právnej skutočnosti k odpadnutiu došlo.\nV zmysle Nálezu ÚS SR, II. ÚS 620/2015 zo dňa 02.03.2016 pritom platí, že \"v prípade žaloby o\nvydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či\nnedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných\nskutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Opačný postup treba z ústavnoprávneho hľadiska\npovažovať za arbitrárny.\" Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že by žalobcovi poskytla pôžičku vo výške\n2.000,00 Eur a že by ju žalobca následne vrátil žalovanej. Uvedené tvrdenia označil za absolútne\nnepodložené a všeobecné bez akejkoľvek konkretizácie, navyše v priamom rozpore so skutočnosťou.\nŽalovaná podľa žalobcu nedisponuje žiadnym dôveryhodným dôkazom preukazujúcim, že by poskytla\nžalobcovi pôžičku. Už na prvý pohľad je podľa jeho názoru vidno, že ide o vykonštruované tvrdenia za\núčelom obohatenia sa na úkor žalobcu. Žalobca nemal so žalovanou žiaden finančný vzťah a nemal\ndôvod si od nej požičiavať peniaze. Ako bolo uvedené v samotnej žalobe, žalobca preukázateľne\npreviedol sumu 2.000,00 Eur na účet žalovanej, a to na žiadosť svojej vtedajšej priateľky (dcéry\nžalovanej), ktorá si predmetnú sumu mala požičať od žalovanej pred cestou do Spojených štátov\namerických. Keďže nevedela predmetnú sumu žalovanej vrátiť, požiadala žalobcu, aby uvedenú sumu\nvrátil namiesto nej (preto bolo v popise transakcie uvedené \"vrátenie 2 000\"). Zo subjektívneho pohľadu\nžalobcu teda existoval dôvod na zaslanie predmetnej sumy, ktorý však s ohľadom na tvrdenia dcéry\nžalovanej v konaní sp. zn. 22C/37/2022 (že jej nebola zo strany žalovanej poskytnutá pôžička) odpadol.\nZ objektívneho hľadiska možno s ohľadom na uvedené konštatovať, že dôvod nikdy neexistoval. V\nkaždom prípade sa žalovaná preukázateľne obohatila o sumu 2.000,00 Eur a žalobcovi vznikol voči nej\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná\npovažuje vyjadrenia žalobcu v časti argumentácie ohľadom údajnej pôžičky pred cestou do Spojených\nštátov amerických a ohľadom údajného potvrdenia tejto skutočnosti dcérou žalovanej v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022 za zmätočné, nakoľko žalobca na jednej\nstrane tvrdí že poukázaním sumy 2.000,00 Eur na účet žalovanej plnil pôžičku, ktorú mala jeho bývalá\npartnerka voči žalovanej, a na druhej strane neguje svoje tvrdenie, keď tvrdí, že popretím tvrdenia o\nposkytnutí pôžičky žalovanou svojej dcére v danom súdom konaní samotnou dcérou žalovanej, t.j. pani\nV. T. K., de facto žiaden dôvod na bankový prevod žalobcu zo dňa 19.10.2020 na bankový účet žalovanej\nneexistoval. Žalovaná výslovne odmietla tvrdenie, že by svojej dcére V. T. K. poskytla pôžičku vo výške\n2.000,00 Eur v súvislosti s jej cestou do Spojených štátov amerických, a teda že by plnenie žalobcu zo\ndňa 19.10.2020 malo predstavovať vrátenie dlhu titulom údajnej pôžičke poskytnutej žalovanou svojej\ndcére. Žalovaná tvrdí, že pôžičku žalobcovi poskytla v hotovosti v spoločnej domácnosti žalobcu a\ndcéry žalovanej, kam žalovaná prišla osobne s finančnými prostriedkami v hotovosti a tieto odovzdala\nžalobcovi. Pôžička bola poskytnutá bez konkrétneho účelu, keďže žalobca mal dočasne nedostatok\nfinančných prostriedkov. Doba splatnosti dojednaná nebola, keďže to považovala najmä za akúsi formu\npomoci dcére. Nejednalo sa o jedinú pôžičku žalobcovi, ďalšiu pôžičku mu poskytol aj otec dcéry\nžalovanej a táto mu bola vrátená. Pôžička bola poskytnutá v priebehu roka 2019, žalovaná si presne\nnepamätá kedy, ale asi v decembri pred Vianocami. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 vykonal súd výsluch\nžalovanej, ktorá uviedla, že jej volala dcéra, že by si žalobca potreboval požičať 2.000,00 Eur. Tak\npeniaze zobrala, a to v hotovosti, keďže ich mala uložené doma. Žalobca nevie po slovensky a žalovaná\npo anglicky, preto žalovanú o tú pôžičku žiadala dcéra. Žalovaná dala následne žalobcovi v dcérinej\ndomácnosti, kde žalobca vtedy býval, za jej prítomnosti dve tisíceurové bankovky s tým, že žalobca\njej povedal, že jej ich vráti za mesiac, za týždeň, jednoducho vtedy, keď bude mať. Vrátil jej to asi za\nrok, a to prevodom na účet. Nevidela dôvod na to, aby ho s tým naháňala, nakoniec to doriešil. Na\n\notázku, kedy presne bola pôžička poskytnutá, uviedla žalovaná, že si myslí, že sa jednalo o pracovný\ndeň večer. Peniaze mala doma, nevyberala ich z bankomatu, jednalo sa o dve tisíceurové bankovky\n(zopakované žalovanou na výslovnú otázku právneho zástupcu žalobcu). Peniaze žalovaná ľudom\nbežne nepožičiavala, toto bol ojedinelý prípad. Nepovažovala však za potrebné si toto nejako zapisovať,\nkeď ani neboli dohodnutí, kedy jej to má žalobca vrátiť. Žalovaná tiež potvrdila, že žalobca si vymáha\nod pani L. I. (druhá dcéra žalobkyne) sumu 5.000,00 Eur, ktorú jej poskytol, čo pani I. uznala, avšak\nuviedla, že tie peniaze pani I. poskytol z peňazí jej druhej dcéry, ktorá so žalobcom vtedy žila. Jej dcéra\nV. mala svoje peniaze na účte žalobcu, on nemal mať odkiaľ peniaze. Okrem žalovanej poskytol pôžičku\nžalobcovi aj manžel žalovanej, pôžička mu bola vrátená. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 vykonal tiež\nvýsluch svedkyne - dcéry žalovanej V. T. O.. Táto svedkyňa uviedla, že jej bývalý partner - žalobca býval\nvtedy u nej a potreboval finančnú pomoc. Keďže mama je im asi najbližšie z celej rodiny a vždy im so\nvšetkým pomáhala, tak partner navrhol, či by im nemohla požičať. Zavolali jej a keďže partner nerozpráva\npo slovensky, tak volala svedkyňa. Mama prišla k nim, keď boli obaja doma a peniaze mu odovzdala.\nNebol tam podpisovaný žiadny papier ani nebolo dohodnuté, na čo konkrétne peniaze partner potrebuje.\nV hotovosti to mama priniesla preto, že je iná generácia a internet banking veľmi nepoužíva. Partner je\npresne opačný typ a preto jej to vrátil prevodom na účet. Na otázku súdu uviedla svedkyňa, že si pamätá,\nže to bolo určite na jeseň, ale nevie presne ani deň ani mesiac ani rok. Bolo to určite pár mesiacov\npotom, čo bývalý partner prišiel na Slovensko. Na otázku súdu, či sa jednalo o víkend alebo pracovný\ndeň, svedkyňa uviedla, že k nim matka chodila aj cez týždeň aj cez víkend, tak si nezapamätala, či\nto bol pracovný deň alebo víkend. Na otázku súdu, či to bolo v priebehu dňa alebo večer uviedla, že\nkeďže pracovali obaja na home office a mama bola podnikateľka, tak ten čas jej návštev vôbec nehral\nrolu, preto ani nevie uviesť, kedy v priebehu dňa bola táto pôžička poskytnutá. Na otázku súdu, akým\nspôsobom boli peniaze odovzdané uviedla, že to určite bolo v obálke, ale nepamätá si, či si to bývalý\npartner prepočítaval. Aké bankovky boli použité, nevedela uviesť, ale určite sa nejednalo o desiatky\nalebo dvadsiatky, inak by to musela byť veľmi tučná obálka. Oni to potom mali doma a myslí, že si to\nnásledne bývalý partner vložil na účet. On s hotovosťou nefungoval. Je presvedčená, že v obálke bolo\n2.000,00 Eur, pretože inak by jej to určite bývalý partner povedal, že mamina mu nedala toľko, koľko\npovedal. Na otázku PZ žalobcu, čo znamenalo, keď svedkyňa uviedla, že mama požičala \"im\", vysvetlila,\nže oni spolu žili a on nerozprával po slovensky, tak tú pôžičku žiadala svedkyňa, ale vypýtal si ju bývalý\npartner. Nevie, na čo žalobca peniaze použil. Keďže mali oddelené účty, tak k jeho pohybom nemala\nprístup. Nevie, aké bankovky boli v žalovanou odovzdanej obálke, nemala dôvod toto skúmať, pretože\nmala vlastné peniaze. Žalobcovi nepožičala ona, pretože nemala taký veľký obnos. V októbri 2020 ešte\nvo vzťahu so žalobcom bola a žili v tom istom byte. Svedkyni matka pôžičku počas vzťahu so žalobcom\nneposkytla. Na otázku súdu, na čo potreboval žalobca tieto peniaze, ktoré mu boli požičané, uviedla\nsvedkyňa, že on prišiel na Slovensko a veľa ho stáli úkony spojené s povolením, ktorého vybavenie trvalo\nasi rok. Než mu teda začali prichádzať výplaty na účet, tak to nejakú dobu trvalo. Svedkyňa síce zarábala,\nale zároveň financovala celú domácnosť. Jednalo sa teda o také preklenutie toho počiatočného obdobia.\nNa pojednávaní dňa 19.02.2024 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Potvrdenie o prevode zo\ndňa 19.10.2020, Vyjadrenie k odporu v konaní sp.zn. 38Up/355/2022 zo dňa 22.06.2022, Odpor proti\nplatobnému rozkazu sp.zn. 38Up/355/2022, kópia článku z webovej stránky ECB \"Súčasné bankovky\",\npracovná zmluva žalobcu zo dňa 14.08.2017, Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti z 11.03.2021,\nOsvedčenie o evidencii vozidla - výňatok, Potvrdenie o zakúpení letenky.\n3. S poukazom na uvedené spor po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 454, §\n456 a § 657 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na\nto, že na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje\nkumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita\nvzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom.\nPojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku\ntohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav\nmajetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu.\nNa vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti\nvzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť \"na\núkor\" iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej\npeniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá\nkauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v\nmajetkovej sfére iného subjektu. V danej veci žalobca uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy\n2.000,00 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami pritom nebolo sporné (a bolo\n\npodporené tiež žalobcom predloženým dôkazom - potvrdením o platbe zo dňa 19.10.2020 na č.l. 10),\nže žalobca poslal dňa 19.10.2020 na účet žalovanej sumu 2.000,00 Eur s poznámkou \"A. K. - Vrátenie\n2000\". Žalobca tvrdil, že túto sumu žalovanej poslal, pretože ho o to požiadala jeho vtedajšia priateľka\nV. T. K. (E. O.), ktorá takto chcela svojej matke vrátiť pôžičku. Súčasne už od počiatku konštantne\ntvrdil, že obe zúčastnené osoby, teda žalovaná i jej dcéra V. T. O. následne existenciu akejkoľvek\npôžičky zo strany žalovanej jej dcére popreli a preto sa dodatočne ukázalo, že žalobca sumu 2.000,00\nEur žalovanej v skutočnosti poslal bez právneho dôvodu. Žalovaná k tomu počas konania konštantne\nuvádzala, že žiadna pôžička medzi ňou a jej dcérou, pani O., neexistovala, čím tvrdenia žalobcu\npotvrdila. Súčasne ale tvrdila, že právnym dôvodom pre zaslanie sumy 2.000,00 Eur na jej účet zo\nstrany žalobcu bolo vrátenie pôžičky, ktorú mala žalovaná žalobcovi poskytnúť osobne v hotovosti v\ndecembri 2019 za prítomnosti svojej dcéry p. O.. Žalobca bol v tomto konaní povinný tvrdiť a preukázať,\nže na strane žalovanej pribudol majetok bez toho, aby na taký majetkový prírastok existoval právnom\naprobovaný dôvod a súčasne, že tento majetkový prírastok žalovaná získala na úkor žalobcu, t.j. že\njeho majetok sa v tomto dôsledku zmenšil. Žalobca pritom preukázal (a žalovaná nesporovala), že\nžalovanej odoslal z vlastného účtu sumu 2.000,00 Eur, teda preukázal, že majetok žalovanej sa o túto\nsumu zvýšil a jeho majetok sa o túto sumu znížil. V konaní tak bolo potrebné ďalej skúmať už len\nspornú otázku, či toto plnenie žalovaná od žalobcu obdržala bez právneho dôvodu, ako žalobca tvrdil,\nalebo či na toto plnenie v skutočnosti dôvod existoval. Žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na nález\nÚstavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94, podľa ktorého v prípade žaloby o\nvydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či\nnedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných\nskutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Z cit. nálezu prijala žalovaná záver, že žalobcu\nv konaní zaťažuje povinnosť presne popísať skutkové okolnosti a tieto správne právne zaradiť pod\nkonkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, a to pod následkom zamietnutia žaloby. Súd\nsa s takým názorom žalovanej nestotožňuje. Úlohou žalobcu síce je presne popísať skutkové okolnosti\nprípadu a tieto predloženými dôkazmi preukázať, avšak podradenie týchto skutkových okolnosti pod\nkonkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je ako súčasť právneho posúdenia úlohou\nsúdu. Žalobca v konaní riadne a úplne opísal, že sumu 2.000,00 Eur žalovanej zaslal, pretože ho\njeho vtedajšia priateľka, ktorá bola dcérou žalovanej, požiadala, aby za ňu vrátil pôžičku jej matke.\nNásledne však ako bývalá priateľka žalobcu, tak i žalovaná popreli, že by bola akákoľvek zmluva o\npôžičke medzi nimi uzavretá a tak žalobca požiadal žalovanú, aby mu peniaze vrátila, pretože na ich\nzaslanie v skutočnosti nebol žiaden právny dôvod. V žalobcom popisovanom prípade tak nešlo z jeho\nstrany o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale taký právny dôvod pre jeho plnenie tu už od\npočiatku nebol daný (žalobca mohol byť o jeho existencii maximálne uvedený do omylu). V konaní tak\nide o vydanie bezdôvodného obohatenia v jeho prvej zákonom stanovenej skutkovej podstate: vydanie\nmajetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná tvrdila, že predmetnou\nplatbou jej žalobca vrátil pôžičku, ktorú mu poskytla v závere roku 2019. Keďže práve žalovaná z tohto\ntvrdenia odvodzuje svoj procesný úspech, zaťažovalo ju v spore dôkazné bremeno ohľadom platného\nuzavretia zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom a ohľadom reálneho odovzdania sumy pôžičky\nžalobcovi. Súčasne to je práve žalovaná, kto v tomto prípade znáša riziko neobjasneného skutkového\nstavu. Žalovaná na preukázanie jej tvrdení navrhla vykonať výsluch žalovanej a jej dcéry V. T. O. ako\nsvedkyne. Žiadne písomné dôkazy ohľadom poskytnutia pôžičky žalovaná nepredložila, poukazovala\nlen na znenie poznámky v prevodnom príkaze žalobcu, ktorá podľa nej mala byť formulovaná inak. Po\nvykonaných výsluchoch však musel uzavrieť, že sa žalovanej poskytnutie pôžičky žalobcovi nepodarilo\npreukázať. Žalovaná nebola schopná označiť presný deň či čas poskytnutia pôžičky, rovnako sa na\ntieto údaje presne nevedela rozpamätať ani navrhnutá svedkyňa. Pokiaľ ide o výšku pôžičky, zhodovali\nsa obe vypočúvané, že sa malo jednať o sumu 2.000,00 Eur. Žalovaná k tomu opakovane uviedla,\nže sa jednalo o pôžičku poskytnutú v dvoch tisíceurových bankovkách, čo vzhľadom na všeobecne\nznámu nominálnu hodnotu jednotlivých eurových bankoviek v obehu (maximálna hodnota je 500,00\nEur, aj tá sa už do obehu naďalej neuvádza) nie je možné. Obrana žalovanej, že sa pri výsluchu\npomýlila, pretože bola pred výsluchom v Českej republike, kde sa používa tisíckorunová bankovka,\nnemôže obstáť, pretože žalovaná tento údaj súdu uviedla s úplnou istotou, a to aj na opakovanú\nvýslovnú otázku ohľadom formy poskytnutia pôžičky. Úplne pritom opomenula doplniť, akou formou\npotom bola žalobcovi skutočne pôžička poskytnutá, ak platí, že jej výpoveď pred súdom bola mylná.\nJej výpoveď tak pôsobila mimoriadne nedôveryhodne a nepresvedčivo. Žalovanou navrhnutá svedkyňa\nV. T. O. je dcérou žalovanej a bývalou priateľkou žalobcu, s ktorým evidentne vedie ako ona, tak i jej\nsestra a matka viaceré súdne spory, vzťahy medzi ňou a žalobcom tak rozhodne nemožno označiť za\npozitívne. Už len s ohľadom na tieto skutočnosti musel súd k poskytnutej výpovedi svedkyne pristupovať\n\nmimoriadne opatrne a s veľkými pochybnosťami o jej dôveryhodnosti. Výpoveď danej svedkyne však\nnebola ani presvedčivá, keď si táto nevedela vybaviť presný deň, dokonca ani čas v priebehu dňa (či\nsa jednalo o doobedie, večer) či iné podrobnosti údajného poskytnutia pôžičky jej mamou žalobcovi.\nK dôvodom pôžičky uviedla, že mala slúžiť na preklenutie počiatočného obdobia, kým žalobca získa\npracovné povolenie a bude môcť začať zarábať. Ako však žalobca následne preukázal pracovnou\nzmluvou, v čase údajného poskytnutia pôžičky už viac ako dva roky pracoval v trvalom pracovnom\npomere v slovenskej spoločnosti v sektore IT na pozícii s vyšším mzdovým ohodnotením. Aj s ohľadom\nna túto zjavnú nepravdu uvedenú svedkyňou dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôveryhodnosti jej\nvýpovede. Svedkyňa napokon uviedla, že ani vôbec nevidela, koľko peňazí vlastne žalovaná žalobcovi\nmala v obálke odovzdať, uvádzala len, že by jej predsa žalobca uviedol, keby tam bolo menej ako chcel.\nZmluva o pôžičke je však reálnym kontraktom a na jej platnosť sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňazí,\nktoré majú byť predmetom pôžičky. Keď svedkyňa ani nevidela, akú sumu peňazí vlastne žalovaná\nžalobcovi podľa nej odovzdala (odhliadnuc od toho, že nevedela uviesť, kedy k tomu došlo), a žalovaná\nokrem vlastnej výpovede žiadnym iným dôkazom odovzdanie peňazí žalobcovi nepreukazovala, nie\nje možné dospieť k záveru o tom, že by žalovaná preukázala poskytnutie pôžičky žalobcovi, ako\nv konaní tvrdila. Pokiaľ ide o jej tvrdenia o tom, že žalobca nevysvetlil ním uvedenú poznámku v\nprevodnom príkaze, resp. že ak by vracal peniaze za jeho vtedajšiu partnerku, bol by to tam uviedol,\nide len o špekulácie žalovanej. Žalobcovi žiadne predpisy neukladajú povinnosť formulovať poznámky v\nprevodných príkazoch určitým spôsobom a je výslovne na zvážení prevodcu (prípadne na jeho dohode\ns adresátom prevodu), akým spôsobom platbu označí, aby ju druhá strana vedela identifikovať. S\npoukazom na vykonané dokazovanie tak bolo nutné uzavrieť, že žalobca preukázal, že medzi ním\na žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. že žalovaná získala majetkový\nprospech vo výške 2.000,00 Eur, že žalobcovi práve vo výške 2.000,00 Eur vznikla majetková ujma a\nže táto ujma žalobcovi vznikla v dôsledku zaslania sumy 2.000,00 Eur zo svojho účtu na účet žalovanej,\nčo zakladá vzťah príčinnej súvislosti medzi získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a\nvznikom majetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovanej sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom\nňou tvrdenej skutočnosti, že predmetné majetkové plnenie od žalobcu získala titulom plnenia uzavretej\nzmluvy o pôžičke, keďže nepreukázala ani uzavretie zmluvy o pôžičke a ani odovzdanie peňazí zo svojej\nstrany žalobcovi. Jej výpoveď, ako i výpoveď ňou navrhnutej svedkyne vyhodnotil ako nedôveryhodné\na vo viacerých bodoch výslovne nepravdivé a preto na nich nebolo možné založiť skutkový záver o\nposkytnutí pôžičky žalovanou žalobcovi. Žalobe preto v celosti vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu\nsumy 2.000,00 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní o žalobe bol plne\nprocesne úspešný žalobca, pretože jeho žalobe bol v celosti vyhovené, a preto mu priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala\nprvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v konaní nebolo medzi stranami\nsporné, že žalobca poukázal na jej bankový účet bezhotovostným prevodom sumu spolu vo výške\n2.000,- EUR. Sporný medzi stranami zostal účel, na ktorý boli peňažné prostriedky na účet žalovanej\nodoslané, keď žalobca poukazoval na fakt, že sa jednalo o plnenie za iného, konkrétne o vrátenie\ndlhu žalovanej namiesto dcéry žalovanej, ktorá bola v čase realizácie bankového prevodu partnerkou\nžalobcu, a preto sa malo jednať podľa žalobcu o majetkový prospech získaný z právneho dôvodu,\nktorý odpadol. Žalobca si uplatnený nárok uplatnil najskôr ako majetkový prospech na strane žalovanej,\nktorý vznikol z právneho dôvodu, ktorý odpadol, neskôr sa poopravil, že sa malo jednať o majetkový\nprospech vzniknutý bez právneho dôvodu. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451\na nasl. OZ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha\nnepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie\nvydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých\npredpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania\nbezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym\nzískaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie\ntýchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.\nPre vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia nestačí existencia objektívnej skutočnosti\nvzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva. Musí sa jednať o prospech získaný \"na úkor\" iného\nsubjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi\nvyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí tak existovať určitá kauzálna väzba\n\nmedzi obohatením sa jedného subjektu a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Žalobca\nuplatnený nárok opísal ako majetkový prospech získaný žalovanou tým, že plnil jej pohľadávku namiesto\njej dcéry, ktorý jej mal žalovanej vzniknúť titulom pôžičky, ktorú táto mala poskytnúť svojej dcére pani\nO., tým že zo strany žalobcu došlo k splneniu dlhu namiesto nej, mal odpadnúť právny dôvod pre\nktorý jej poskytol peňažné prostriedky. Pod odpadnutím právneho dôvodu plnenia rozumieme všetky\nprípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu. Pokiaľ sa žalobca domáhal\nuplatneného nároku z uvedeného titulu, bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať jednak počiatočnú\nexistenciu právneho dôvodu, na základe ktorého jej plnil, ako aj to, že takýto právny dôvod odpadol.\nŽalobca však v konaní nepreukázal existenciu údajnej pôžičky medzi ňou a jej dcérou pani O.. Ak\nžalobca tvrdil, že tento plnil dlh namiesto jej dcéry, tak majetkový prospech vznikol na strane jej\ndcéry, ktorej sa nezmenšil majetok na úkor žalobcu a teda pasívne vecne legitimovanou v konaní o\nvydanie bezdôvodného obohatenia mala byť jej dcéra a nie ona. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadom existencie právneho dôvodu, ktorý odpadol v spojení so špecifikáciou bankového\nprevodu zo dňa 19.10.2020 ako \"vrátenie 2000\" mal podľa jej názoru súd žalobu zamietnuť v celom\nrozsahu. Súd prvej inštancie sa s ohľadom na špecifikáciu skutkovej podstaty nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia už podľa nej nemal dôvod zaoberať existenciou inej skutkovej podstaty\nbezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že tak súd prvej inštancie učinil, má za to, že\npre posúdenie uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého bez právneho dôvodu,\nby sa muselo jednať o poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej\nexistencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. Takáto situácia v danom prípade nenastala,\nkeďže sám žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že plnil namiesto svojej vtedajšej partnerky. Bez ohľadu\nna údajné plnenie v prospech jej dcéry (ktoré výlučne odmieta), má za to, že žalobca nemôže tvrdiť,\nže plnil bez právneho dôvodu, keď tento pri bankovom prevode uviedol špecifikáciu odoslanej platby\nv rozsahu \"A. K. - Vrátenie 2000\". Z uvedenia poznámky bankového prevodu má za to, že žalobca pri\nrealizácii bankového prevodu tento realizoval bezpochybne ako platbu s existujúcim právnym dôvodom.\nPredmetným právnym dôvodom bola práve pôžička, ktorú poskytla žalobcovi. Plnenie bez právneho\ndôvodu v danom prípade nesporne nenastalo, keďže zo strany žalobcu bola v prevodnom príkaze zo\ndňa 19.10.2020 uvedená existencia určitého právneho dôvodu, na základe ktorého jej plnil, čo vylučuje\nnaplnenie uvedenej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Taktiež má žalovaná za to, že pokiaľ\nžalobca v podanej žalobe vymedzil konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nie je\nmožné aby tento následne zmenil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že nebol\nspôsobilý uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, ktoré\nurčil v žalobe. V tejto súvislosti odkázala aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v\nzmysle ktorého \"V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k\nmeritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska\nujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide. Opačný\npostup treba z ústavno-právneho hľadiska považovať za arbitrárny\". Vzhľadom na tento právny názor\nmal súd prvej inštancie posudzovať uplatnený nárok žalobcu v kontexte bezdôvodného obohatenia\nzaloženého na plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol a v tomto smere posúdiť či žalobca uniesol\ndôkazné bremeno uplatneného nároku na žalobcom špecifikovanom skutkovom základe plnenia pôžičky\nnamiesto jej dcéry. Namietla tiež, že odôvodnenie rozsudku v bode 21 zakladá zmätočnosť, keď súd\nprvej inštancie na jednej strane uvádza, že tento vychádza zo skutkových tvrdení žalobcu a na strane\ndruhej skutkové tvrdenia žalobcu vôbec nezohľadní pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty\nbezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej nezohľadnil vôbec skutkové\ntvrdenia žalobcu, že tento mal plniť dlh namiesto dcéry žalovanej. Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno svojho tvrdenia ako to stranám sporu vyplýva z článku 8 CSP a teda nepreukázal existenciu\npôžičky, ktorú mal údajne plniť namiesto tretej osoby v danom prípade namiesto jej dcéry, mal súd\nprvej inštancie skúmať kauzálny nexus medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a údajnou majetkovou\nujmou, ktorá mu mala vzniknúť. Súd prvej inštancie však úplne odignoroval žalobcom vymedzený rámec\nsporu a vymedzil skutkový stav odlišne od skutkového stavu popísaného v podanej žalobe. Žalovaná\nzastáva názor, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe až do pojednávania konaného vo veci dňa 27.11.2023\ntvrdil, že právnym dôvodom na realizáciu bankového prevodu vo výške 2.000,- EUR bolo vrátenie\npôžičky namiesto jej dcéry, nemôže aj v kontexte poznámky špecifikovanej v rámci bankového prevodu\nnásledne tvrdiť, že v čase vykonania bankového prevodu neexistoval žiaden dôvod na jeho realizáciu.\nHoci žalobca negoval, že by bol dlžníkom titulom zmluvy o pôžičke voči nej, počas celého konania na\nsúde prvej inštancie hodnoverne nevysvetlil z akého dôvodu špecifikoval uskutočnený bankový prevod\npráve ako \"vrátenie 2000\" a rovnako tak nepreukázal existenciu ním tvrdenej údajnej pôžičky medzi ňou\na jej dcérou pani O.. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že porušil zásadu rovnosti strán sporu, nakoľko\n\npri rozhodovaní vychádzal výlučne z posúdenia unesenia dôkazného bremena na strane žalovanej a\nvôbec nevzal v úvahu skutkové tvrdenia žalobcu od ktorých odvíjal ním uplatnený nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. V žalobe, vo vyjadrení k odporu, ako aj na pojednávaní konanom vo veci\ndňa 27.11.2023 tvrdil existenciu zmluvy o pôžičke medzi žalovanou a jej dcérou pani O., od existencie\nktorej odvíjal údajné zmenšenie svojho majetku, a to dôsledkom plnenia dlhu namiesto dcéry žalovanej.\nHoci žalobca konštante zotrvával na v žalobe vymedzenom skutkovom základe a vo vzťahu ku ktorému\nneuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie túto skutočnosť akoby pri rozhodovaní opomenul a\nuviedol, že práve žalovaná je tou stranou v konaní, ktorá neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia.\nPokiaľ súd prvej inštancie skúmal unesenie dôkazného bremena v kontexte jej skutkových tvrdení,\nmal rovnako postupovať aj v prípade žalobcu. Súd prvej inštancie však akoby opomenul skutkové\ntvrdenia žalobcu ohľadom plnenia za iného a rovnako tak súd prvej inštancie odignoroval existenciu\npoznámky prevodného príkazu žalobcu, z ktorej je odvoditeľná existencia právneho dôvodu, pre ktorý\nbol samotný bankový prevod v prospech jej účtu vykonaný. Súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, keď vo\nvzťahu ku neexistencii právneho dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, minimálne špecifikáciou\nprávneho dôvodu uvedením poznámky do prevodného príkazu. Úlohou súdu nie je meniť skutkové\ntvrdenia v prospech niektorej zo strán. V danom prípade, súd prvej inštancie napriek žalobcom jasne\nvymedzeného skutkového stavu za akých okolností malo dôjsť ku realizácii bankového prevodu si zo\nsvedeckej výpovede svedkyne pani O. a výpovede žalovanej ustálil, že neexistovala žiadna zmluva o\npôžičke medzi ňou a jej dcérou a teda žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti sa\nvšak súd prvej inštancie v kontexte príčinnej súvislosti nevyhnutnej na posúdenie naplnenia skutkovej\npodstaty bezdôvodného obohatenia nevyporiadal s poznámkou bankového prevodu v znení \"A. K. Vrátenie 2000\". Samotné zadefinovanie realizovaného bankového prevodu ako \"vrátenie 2000\" podľa\njej názoru evokuje logický záver ohľadom nevyhnutnej existencie určitého právneho dôvodu, titulom\nktorého žalobca previedol sumu 2.000,- EUR v prospech jej účtu. Zdôraznila tiež, že nesúhlasí s tvrdením\nsúdu prvej inštancie ohľadom neunesenia dôkazného bremena čo do poskytnutej pôžičky žalobcovi.\nNa pojednávaní konanom vo veci dňa 27.11.2023 uviedla, že predmetnú pôžičku poskytla žalobcovi\npo požiadaní svojou dcérou pani O. z dôvodu jazykovej bariéry žalobcu, ktorý neovládal slovenský\njazyk a túto odovzdala žalobcovi v domácnosti žalobcu a svojej dcéry v pracovný deň vo večerných\nhodinách. Absenciu vedomosti presného dátumu kedy poskytla predmetnú pôžičku nepovažuje za\nrelevantnú, nakoľko s ohľadom na povahu pôžičky, ktorou pomohla vtedajšiemu partnerovi svojej\ndcéry nepovažovala za potrebné fixovať si do pamäte predmetnú udalosť, ako ani spisovať akékoľvek\nzmluvy keďže túto pôžičku brala ako prirodzenú pomoc rodiča. Rovnako nesúhlasí s tým, že by\nmala byť svedecká výpoveď jej dcéry nehodnoverná ako uviedol súd prvej inštancie. Má za to, že\npani O. potvrdila, že prostredníctvom jej osoby bola požiadaná o poskytnutie pôžičky pre žalobcu a\ntáto mu bola odovzdaná v domácnosti pani O. a žalobcu. Skutočnosť, že si dcéra nepamätala deň\nalebo nemala vedomosť o obsahu obálky v ktorej bola žalobcovi pôžička odovzdaná nie je podľa\nnej dôvodom pre znegovanie hodnovernosti výpovede svedkyne. Tak ako už uviedla s ohľadom na\npovahu poskytnutej pôžičky ako pomoci v rámci rodiny nebolo ani pre jej dcéru relevantné, v ktorý\nkonkrétny deň bola pôžička žalobcovi poskytnutá. Vo vzťahu ku neskúmaniu obsahu obálky v ktorej boli\nfinančné prostriedky žalobcovi odovzdané uviedla, že je prirodzené že medzi partnermi ako aj rodinnými\npríslušníkmi existuje dôvera, a preto nemala pani O. dôvod \"overovať\" sumu poskytnutej pôžičky, pričom\nako táto na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.11.2023 uviedla, pokiaľ by poskytnutá suma nebola\nv dohodnutej výške, bol by o tejto skutočnosti žalobca jej dcére ako svojej vtedajšej partnerke určite\npovedal. K poznámke súdu prvej inštancie obsiahnutej v bode 22. napadnutého rozsudku a to, že\nv čase poskytnutia pôžičky žalobcovi zo strany žalovanej, žalobca pracoval v IT sektore s vyšším\nmzdovým ohodnotením, uviedla, že skutočnosť že žalobca dosahoval vyššie mzdové ohodnotenie ešte\nneznamená, že tento príjem bol dostatočný vo vzťahu ku výdavkom žalobcu, a teda že výdavky žalobcu\nnemohli presahovať jeho príjem. Opätovne však zdôraznila znenie poznámky bankového prevodu \". K. - Vrátenie 2000\". Žalobca hodnoverne nevysvetlil v konaní pred súdom prvej inštancie z akého\ndôvodu uviedol predmetnú poznámku pri realizovaní bankového prevodu. Pokiaľ žalobca uviedol svoje\nmeno a priezvisko so špecifikáciou \"vrátenie\", je logickým záverom, že prevedená suma sa má týkať\nfinančných prostriedkov, ktoré žalobca sám za seba poukazuje na podklade určitého dôvodu adresátovi\n- v danom prípade jej osobe. Tak ako počas konania tvrdila, bankovým prevodom zo dňa 19.10.2020\njej žalobca vrátil dlh vzniknutý mu voči nej titulom poskytnutej pôžičky. Napriek skutočnosti, že uvedenie\npoznámky do bankového prevodu bolo výlučne vôľou a zámerom žalobcu súd prvej inštancie na túto\nskutočnosť neprihliadal a vôbec sa touto skutočnosťou pri posudzovaní dôkazného bremena či na\nstrane žalobcu alebo na jej strane nezaoberal. Napokon namietla, že vydaním napadnutého rozsudku\n\ndošlo nepochybne k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je rozhodnutie v časti posúdenia\nexistencie resp. neexistencie právneho dôvodu realizácie prevodu bankového prevodu v kontexte\nvymedzenej poznámky bankového prevodu arbitrárne, a to i z dôvodu absencie vyporiadania sa súdu\nprvej inštancie s jej argumentáciou čo do vznesenej námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v\nkonaní. Vo vzťahu ku nešpecifikovaniu úvah súdu prvej inštancie ohľadne neexistencie právneho dôvodu\nrealizácie bankového prevodu v kontexte žalobcom uvedenej poznámky bezhotovostného prevodu, mal\nsúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviesť argumenty, ktoré by jasne, zrozumiteľne a dostatočne\nkonkrétne vyvrátili alebo spochybnili tvrdenie príslušnej strany sporu, t.j. žalovanej. V danom prípade\nvšak súd prvej inštancie uviedol, že z jej strany ide len o špekuláciu, nakoľko žiadne predpisy neukladajú\npovinnosť formulovať poznámky v prevodných príkazoch. Napriek tomu, že súd prvej inštancie následne\nvo vzťahu ku žalobcom uvedenej poznámke prevodného príkazu v bode 22. napadnutého rozsudku\nuviedol, že pre absenciu povinnosti formulovania poznámky v bankových prevodoch je výlučne na\nzadávateľovi príkazu či a akú poznámku uvedenie, resp. na dohode s adresátom prevodu, tak súd\nprvej inštancie nepovažoval žalobcom naformulovanú poznámku prevodného príkazu za relevantnú.\nPráve z dôvodu ako uviedol aj sám súd prvej inštancie, a teda že prevodca nemá žiadnu povinnosť\ndefinovať predmet prevodu je podľa názoru žalovanej v danom prípade absolútne relevantné, že\nžalobca predmetnú poznámku pri zadaní bankového prevodu uviedol. Pokiaľ by neexistoval dôvod\nrealizácie bankového prevodu, ako si vyhodnotil súd prvej inštancie neexistoval by dôvod aby žalobca\nuviedol akúkoľvek poznámku predmetného bankového prevodu. Rovnako tak súd prvej inštancie\núplne odignoroval znenie poznámky a to \"vrátenie 2000\". Podľa jej názoru samotné slovo \"vrátenie\"\njednoznačne definuje právny dôvod realizácie bankového prevodu. Pokiaľ by malo ísť zo strany žalobcu\nskutočne o plnenie bez existencie právneho dôvodu, odkiaľ by tento získal údaje o čísle jej bankového\núčtu aby mohol vykonať predmetný bankový prevod dňa 19.10.2020. Pokiaľ žalobca disponoval číslom\nbankového účtu, musel existovať dôvod, pre ktorý žalobca získal od nej údaj o čísle jej bankového účtu,\nna ktorý bol následne bankový prevod realizovaný. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v bode 10.\nnapadnutého rozsudku odkázal na fakt, že bola vznesená námietke jej pasívnej vecnej legitimácie v\nkonaní, vôbec sa s touto námietkou nevyporiadal a v rámci odôvodnenia rozsudku na vznesenú námietku\nnereagoval. Konštatovanie súdu prvej inštancie o neexistencii právneho dôvodu realizácie bankového\nprevodu žalobcu bez dostatočného vysvetlenia na základe akých úvah dospel k záveru, že právny dôvod\nprevodu finančných prostriedkov za súčasného špecifikovania tohto prevodu označením \"vrátenie 2000\"\nneexistuje, ako aj absencia vyporiadania sa so vznesenou námietkou nedostatku jej pasívnej legitimácie,\nzakladá arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej poukázal na to, že odvolanie žalovanej nemá\nžiaden právny základ a žalovaná v ňom iba opakuje nesprávne právne argumenty a nepravdivé a\nzavádzajúce skutkové okolnosti uvedené už v rámci prvostupňového konania, s ktorými sa súd riadne\nvysporiadal v rámci napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k otázke bezdôvodného obohatenia zdôraznil,\nže od začiatku konania zadefinoval skutkové okolnosti prípadu. Preukázateľne previedol bezhotovostne\nsumu 2.000,- EUR žalovanej. V danom období mal za to, že peniaze zaslal na základe žiadosti\ndcéry žalovanej, ktorá bola v danom období zároveň jeho priateľkou, V. T. O. (pôvodne K.), a ktorá si\nmala predmetnú sumu od žalovanej pred tým požičať. Subjektívne si teda myslel, že existuje dôvod\nna zaslanie predmetných finančných prostriedkov, a preto doplnil aj poznámku k prevodu. Ako však\nuviedol už v samotnej žalobe, zo strany p. O. došlo pred súdom (v rámci iného súdneho konania)\nk popretiu existencie pôžičky medzi ňou a jej mamou (žalovanou), a teda z uvedeného vyplynulo,\nže žalobca poslal žalovanej sumu bez právneho dôvodu, ktorej vrátenie si následne nárokoval v\ntomto konaní. Aj samotná žalovaná v rámci tohto súdneho konania konštantne uvádzala, že žiadna\npôžička medzi ňou a jej dcérou (p. O.) neexistovala, čím jeho tvrdenia potvrdila. Žalovaná v rámci\nsúdneho konania ďalej tvrdila, že jej poslal predmetnú sumu z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú mala\nposkytnúť ona jemu, čím previedla dôkazné bremeno na svoju stranu. Žalovaná si zároveň sama\nprotirečí keď na jednej strane tvrdí, že mal on preukazovať existenciu pôžičky medzi ňou a jej dcérou\n(p. O.) a na strane druhej, že pôžička medzi žalovanou a jej dcérou nikdy neexistovala. Je pre\nneho právne nemožné aby preukazoval niečo, čo reálne nikdy neexistovalo. V dôkaznej teórii platí\ntzv. negatívna dôkazná teória, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa\nzásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu\nurčitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).\nAko uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku (bod 19), v konaní o vydanie bezdôvodného\nobohatenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať vznik majetkového prírastku na jednej strane\n\na majetkového úbytku na strane druhej (vlastnej). Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca\nuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého\nby sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí\nv tomto konkrétnom prípade tvrdiť, že prírastok na majetku, ktorý od žalobcu získal, mal určitý právny\ndôvod a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. On jednoznačne preukázal, že previedol žalovanej\nsumu 2.000,- EUR, čím došlo k majetkovému úbytku na jeho strane a majetkovému prírastku na\nstrane žalovanej. Žalovaná mala následne povinnosť preukázať, že z jej strany došlo k poskytnutiu\npôžičky žalobcovi (v súlade s jej tvrdeniami), čo nespravila. Zo strany žalovanej dochádza v rámci\nodvolania k absolútne nesprávnemu výkladu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 620/2015 keď tvrdí, že je povinnosťou žalobcu právne zadefinovať skutkové okolnosti a priradiť\nich pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Uvedené je v priamom rozpore so\nzákladnou zásadou procesného práva iura novit curia, v zmysle ktorej nie je povinnosťou žalobcu právne\nkvalifikovať svoj v spore uplatnený nárok a už vonkoncom z takejto právnej kvalifikácie nemožno preň\nvyvodzovať nepriaznivé následky. Povinnosťou žalobcu je tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti a je\nna posúdení súdu pod akú právnu normu tvrdený a preukázaný skutkový stav subsumuje (viď napr.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CoCsp/24/2021 - 214 zo dňa 26.09.2023). V súlade s\nuvedeným od začiatku presne popísal a preukázal skutkové okolnosti a tieto prvostupňový súd správne\nkvalifikoval ako plnenie bez právneho dôvodu (bod 21 rozsudku). Pokiaľ ide o pôžičku žalovanej, v rámci\npredmetného konania tvrdila, že jeho zaslanie predmetnej sumy predstavovalo vrátenie pôžičky, ktorú\nmu mala poskytnúť. Žalovaná v rámci svojho výsluchu uviedla, že mu požičala sumu 2.000,- EUR, a\nto v hotovosti, v dvoch tisíc eurových bankovkách. K poskytnutiu pôžičky malo dôjsť v decembri 2019,\nv domácnosti žalobcu a p. O., pričom o poskytnutie pôžičky mala žiadať p. O.. O.. O. v rámci svojho\nvýsluchu uviedla, že k poskytnutiu pôžičky došlo na jeseň, pár mesiacov potom, čo mal žalobca prísť\nna Slovensko. Dôvodom poskytnutia pôžičky malo byť preklenutie počiatočného obdobia žalobcu na\nSlovensku, kým mu začali prichádzať výplaty. Ako bolo v rámci súdneho konania preukázané, predmetné\ntvrdenia žalovanej a p. O. boli v absolútnom rozpore so skutočnosťou. V prvom rade, poskytnutie\npôžičky vo forme dvoch tisíc eurových bankoviek, ako to v rámci svojho výsluchu dvakrát výslovne\ndeklarovala žalovaná, je objektívne nemožné, nakoľko takáto bankovka nikdy neexistovala. V druhom\nrade, na Slovensko prišiel už v roku 2017 a už od augusta 2017 mal na Slovensku pravidelný a vysoký\npríjem (t.j. viac ako dva roky pred tým, ako malo dôjsť k údajnému poskytnutiu pôžičky zo strany\nžalovanej za účelom preklenutia počiatočného obdobia na Slovensku, ktoré (ako bolo preukázané,\nneexistovalo). Žalovaná teda nielenže dôveryhodne nepreukázala, že z jej strany došlo k poskytnutiu\npôžičky, ale ona a jej dcéra (p. O.) uviedli zjavné nepravdy, a preto ich nebolo možné považovať za\ndôveryhodné. V súvislosti s uvedeným odkázal na bod 22 a 23 Rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.\nSamotná poznámka k prevodu ním bola uvedená nakoľko mal v čase prevodu za to, že peniaze posiela\nžalovanej na žiadosť p. O.. Uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovanej boli teda v rozpore so\nskutočnosťou. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o údajne poskytnutej pôžičke\njeho osobe. Výsluch žalovanej, ako aj p. O., iba potvrdil, že tvrdenia žalovanej o údajnom poskytnutí\npôžičky jeho osobe boli vykonštruované, nepravdivé a ničím nepodložené. Z ním predložených dôkazov\nvyplýva, že predmetné finančné prostriedky v sume 2.000,- EUR boli žalovanej poskytnuté bez právneho\ndôvodu, a preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napokon vo vzťahu k námietke\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemá žiadny základ, nakoľko prvostupňový súd sa v\nrozsudku riadne vysporiadal s argumentami oboch strán a so všetkými dôkazmi, svoje úvahy podložil\npríslušnými zákonnými ustanoveniami a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za arbitrárny. V tejto\nsúvislosti zopakoval, že predmetnú poznámku uviedol, nakoľko mal za to, že peniaze posiela na základe\nžiadosti p. O.j, ktorej mala byť poskytnutá pôžička zo strany žalovanej a poznámka k prevodu nie je\nžiadnym hodnoverným dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Ako uviedol\nsúd vo svojom rozsudku, žalovaná, ako aj jej dcéra (p. O.) popreli (pred súdom), že by akákoľvek zmluva\no pôžičke bola medzi nimi uzavretá, t.j. z jeho strany ide voči žalovanej o plnenie bez právneho dôvodu\na žalovaná je pasívne legitimovaná. Žalovaná sama potvrdila, že je pasívne legitimovanou keď tvrdila,\nže nešlo o bezdôvodné obohatenie, keďže malo dôjsť z jej strany k poskytnutiu pôžičky žalobcovi, čo\nale nepreukázala. Tvrdenia žalovanej preto považuje za účelové, navzájom si dokonca odporujúce, s\ncieľom obohatiť sa na jeho úkor.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\n\n7. V prvom rade treba poukázať na to, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko\ndokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná na jeho\núkor získala tým, že žalobca na žiadosť jeho vtedajšej partnerky a súčasne dcéry žalovanej V. T. O.,\nktorá ho požiadala o splnenie jej dlhu voči žalovanej, poukázal na účet žalovanej sumu 2.000 eur,\navšak (v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/37/2022) neskôr\ndcéra žalovanej a napokon i samotná žalovaná existenciu takéhoto dlhu popreli, čo má za následok, že\nžalovanej plnil titulom domnelého dlhu jej dcéry, teda bez právneho dôvodu, z čoho žalobca vyvodzuje\npovinnosť žalovanej predmetnú sumu mu vrátiť. Poukázanie danej sumy žalobcom na účet žalovanej\npritom nebolo v konaní sporné.\n8. Za správne však odvolací súd považuje najmä skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadne\nžalovanou tvrdenej pôžičky, ktorú podľa jej tvrdení v sume 2.000 eur mala poskytnúť žalobcovi a ktorú jej\nmal žalobca práve úhradou sumy 2.000 eur na jej účet vrátiť. V tomto smere prvoinštančný súd okrem\nobsahu výpisu z účtu žalovanej vychádzal predovšetkým z výpovedí žalovanej a jej dcéry V. T. O. ako\nsvedkyne, v spojení s obsahom listín predložených žalobcom ohľadne jeho zamestnania a príjmov.\n9. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za dôležité poukázať na\nto, že táto činnosť je výsostne vecou súdu a riadi sa zásadami vyplývajúcimi najmä z ustanovení §\n191 C.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia možno hodnotenie dôkazov považovať za nesprávne iba\nak by súd prvej inštancie mal za preukázané skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli\nalebo celkom opomenul skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplývajú, prípadne bez rozumného dôvodu\npripisoval niektorému z dôkazov väčší význam alebo ak by pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy\niné skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Úvahy súdu vedúce k finálnym skutkovým zisteniam\npritom musia byť primerané aj z hľadiska ich vnútornej konzistentnosti a nesmie byť medzi nimi logický\nrozpor. V preskúmavanej veci odvolací súd po preskúmaní správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov\na ustálenia skutkového stavu veci na základe vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že súdu\nprvej inštancie v súvislosti s vyhodnotením dôkazov a ustálením skutkového stavu významného pre\nrozhodnutie v merite veci žiadne pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne skutkové\nzávery, nemožno vytknúť. Prvoinštančný súd totiž po starostlivom vyhodnotení všetkých uvedených\ndôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v\ntomto smere v konaní vyšli najavo (§ 191 C.s.p.) správne ustálil, že pôžička žalovanej žalobcovi nebola\nvykonaným dokazovaním preukázaná. V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov správne prihliadal na\nto, že pokiaľ ide hodnovernosť výpovedí žalovanej a jej dcéry, ktoré predstavovali prakticky (okrem textu\nv poznámke) jediné žalovanou označené dôkazy, žalovaná nebola schopná označiť presný deň ani čas\nposkytnutia pôžičky, rovnako sa na tieto údaje presne nevedela rozpamätať ani navrhnutá svedkyňa,\npričom obe vypočúvané sa zhodli iba na tom, že malo ísť o sumu 2.000 eur. Najmä však žalovaná s\núplnou istotou aj po opakovanej otázke uviedla, že pôžičku žalobcovi poskytla vyplatením hotovosti v\ndvoch tisíceurových bankovkách, čo je vzhľadom na všeobecne známu nominálnu hodnotu jednotlivých\neurových bankoviek v obehu (maximálna hodnota nebola viac, než 500 eur) celkom vylúčené a v\ntejto súvislosti nemožno uveriť ani jej (dodatočnému) vysvetleniu, že sa pri výsluchu pomýlila, pretože\nbola pred výsluchom v Českej republike, kde sa používa tisíckorunová bankovka. Žalovaná pritom\nani po uznaní, že jej výpoveď pred súdom bola mylná, dodatočne nevysvetlila, akou formou vlastne\nžalobcovi pôžičku poskytla, a preto prvoinštančný súd celkom opodstatnene jej výpoveď považoval\nza mimoriadne nedôveryhodnú a nepresvedčivú, rovnako ako výpoveď jej dcéry V. T. O., ktorá proti\nžalobcovi, ktorý je jej bývalým priateľom, vedie, rovnako ako jej setra i žalovaná, viaceré súdne spory,\nčo logicky celkom správne motivovalo súd prvej inštancie k tomu, že k jej výpovedi pristupoval opatrne\na s pochybnosťami o jej dôveryhodnosti. Výpoveď danej svedkyne však nebola ani presvedčivá, keď\nsi táto nevedela spomenúť na presný deň, dokonca ani čas v priebehu dňa (či sa jednalo o doobedie,\nvečer) či iné podrobnosti údajného poskytnutia pôžičky jej mamou žalobcovi, k dôvodom pôžičky uviedla,\nže mala slúžiť na preklenutie počiatočného obdobia, kým žalobca získa pracovné povolenie a bude\nmôcť začať zarábať, čo je však v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a preto (aj v\ntomto prípade celkom logicky a správne) súd prvej inštancie s ohľadom na zjavnú nepravdu uvedenú\nsvedkyňou vyhodnotil jej výpoveď ako nedôveryhodnú, keď svedkyňa uviedla, že nevidela ani to, koľko\npeňazí vlastne žalovaná žalobcovi mala v obálke odovzdať, uvádzala len, že by jej predsa žalobca\nuviedol, keby tam bolo menej ako chcel. Zmluva o pôžičke je však reálnym kontraktom a na jej\nplatnosť sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňazí, ktoré majú byť predmetom pôžičky, a preto celkom\nsprávne poskytnutie pôžičky žalobcovi považoval za nepreukázané, a to na základe zrozumiteľného,\n\nvnútorne konzistentného, logického a rozumného, teda celkom správneho vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov, keď pokiaľ ide o obsah poznámky uvedenej žalobcom v súvislosti s poukázaním predmetných\nprostriedkov žalovanej, túto poznámku a jej obsah správne nepovažoval v kontexte ostatných výsledkov\nvykonaného dokazovania za dostatočný dôkaz o poskytnutí pôžičky.\n10. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci potom prvoinštančný súd\nspor posúdil správne aj po právnej stránke, keď v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 456 Občianskeho zákonníka dospel, k záveru, že žalobcovi vzniklo proti žalovanej právo\nna vrátenie (vydanie) sumy 2.000 eur, ktorú žalovanej poukázal, pretože na jej úhradu neexistoval\nskutočný právny dôvod, nakoľko je nesporné, že domnelá pôžička žalovanej jej dcére, o ktorej vrátení\nbol žalobca presvedčený v čase poukázania danej sumy v skutočnosti neexistovala a žalovaná v\nkonaní nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že žalobcovi poskytla hotovostnú pôžičku, ktorú jej iba\npredmetnou úhradou vrátil. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,\nže žaloba bola podaná dôvodne, no i s ostatnými jeho skutkovými a právnymi závermi, uvedenými v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje; s tým, že odvolacie námietky\nžalovanej považuje za nedôvodné, a to z nižšie uvedených dôvodov.\n11. Nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta, že pokiaľ žalobca tvrdí, že úhradou sumy 2.000 eur na jej\núčet plnil namiesto jej dcéry, je tá potom pasívne vecne legitimovaná. Žalobca totiž v rozpore s účelovou\ninterpretáciou žalovanej netvrdí, že úhradou sumy 2.000 eur na účet splnil dlh dcéry žalovanej (jeho\nvtedajšej partnerky), avšak len to, že v čase plnenia bol v domnení, že tak robí a vydania bezdôvodného\nobohatenia sa proti žalovanej domáha práve preto, že žalovaná i jej dcéra existenciu takéhoto dlhu jasne\npopreli, teda sa ukázalo, že dlh, o ktorého splnenie ho požiadala jeho vtedajšia partnerka, neexistoval.\nKľúčové z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia pritom nie je, z akej subjektívnej domnienky v\ndôsledku uvedenia do omylu žalobca vychádzal v čase poukázania predmetnej sumy, avšak to, že suma\nbola pripísaná na účet žalovanej objektívne bez právneho dôvodu.\n12. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentuje tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne\npreukázania právneho dôvodu, ktorý odpadol, poukazuje odvolací súd opätovne na to, že žalobca\nnetvrdil, že ide o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale o plnenie bez právneho\ndôvodu, keď v čase plnenia bol v omyle, že plní dlh za dcéru žalobkyne, čo sa však ukázalo ako\nobjektívne nepravdivé. Žalobcu preto v tomto smere v preskúmavanej veci žiadne dôkazné bremeno\nnezaťažovalo.\n13. Odvolací súd považuje za neopodstatnené aj všetky námietky žalovanej, v rámci ktorých vyvodzuje\nexistenciu právneho dôvodu plnenia v podobe pôžičky, ktorú podľa jej tvrdení žalobcovi poskytla, z\nobsahu poznámky uvedenej žalobcom pri realizácii platby žalovanej v znení \"A. K. -Vrátenie 2000\".\nHoci je pravdou, že text predmetnej poznámky by mohol nasvedčovať tomu, že žalobca predmetnou\núhradou splnil záväzok vrátiť danú sumu žalovanej, pri posudzovaní tohto textu nemožno odhliadnuť\nod okolností existujúcich v čase úhrady, kedy bol žalobca (ako sa neskôr ukázalo mylne) v tom, že\nžalovanej vracia pôžičku jej dcéry, teda uvedenie textu \"vrátenie 2000\" korešponduje s jeho tvrdeniami.\nZa tohto stavu potom samotný obsah poznámky nie je spôsobilý preukázať existenciu pôžičky a\npravdivosť tvrdení žalovanej a tak i existenciu pôžičky by bolo možné považovať za preukázané iba\nak by poskytnutie žalovanou tvrdenej pôžičky nepochybne preukazovali aj iné dôkazy. Za stavu, keď\nsúd prvej inštancie celkom správne považoval výpovede žalovanej a jej dcéry za nevierohodné a\nnepreukazujúce poskytnutie pôžičky, pričom iné dôkazy v tomto smere žalovaná neponúkla, za stavu,\nkeď z iných (objektívnych) dôkazov vyplynula nepravdivosť viacerých jej tvrdení, uvedenie poznámky\ns vyššie uvedeným textom zo strany žalobcu, nepreukazuje existenciu právneho dôvodu (pôžičky) v\nprospech žalovanej, ktorý by vylučoval vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane.\n14. Nedôvodne tiež žalovaná v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti,\nkeď súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil tvrdenie žalobcu, že plnil v prospech jej dcéry. Ako už totiž\nbolo opakovane uvedené, žalovaný netvrdí, že žalovanej skutočne splnil dlh za dcéru žalovanej, keď\ntvrdí len to, že v čase plnenia bol v domnení, že to robí, pričom vydania bezdôvodného obohatenia\nsa domáha proti žalovanej práve preto, že žalovaná i jej dcéra existenciu takéhoto dlhu jasne popreli,\nteda sa ukázalo, že dlh, o ktorého splnenie ho požiadala jeho vtedajšia partnerka, neexistoval. Na tom\nnemôže nič zmeniť ani snaha žalovanej o účelovú interpretáciu jeho tvrdení, keď podstata rozhodujúcich\ntvrdení žalobcu je v tomto spore jasná a nepochybná.\n\n15. Neopodstatnene tiež žalovaná vytýka súdu prvej inštancie porušenie zásady rovnosti strán v konaní,\nktorého sa podľa nej prvoinštančný súd dopustil tým, že v rozpore s tvrdeniami žalobcu od nej vyžadoval\nunesenie dôkazného bremena ohľadne jej pôžičky žalobcovi. Je totiž nesporné, že sumu 2.000 eur\nžalobca žalovanej na účet poukázal, teda jej majetok sa o danú sumu zväčšil, pričom objektívne nešlo\no plnenie (neexistujúceho, domnelého) dlhu za dcéru žalovanej a za tohto stavu došlo k presunu\ndôkazného bremena na žalovanú, ktorá, ak chcela byť v spore úspešná, musela preukázať právny dôvod\nna takéto plnenie. To sa jej však uniesť nepodarilo, keď poskytnutie pôžičky nepreukázali výpovede\nžalovanej ani jej dcéry, listinné dôkazy, a za stavu, keď poskytnutie takejto pôžičky (ktoré žalobca\ncelkom odmietol) nepreukazujú, resp. vylučujú, iné dôkazy, pravdivosť tvrdení žalovanej o pôžičke nie\nje spôsobilý preukázať ani obsah poznámky uvedenej žalobcom v súvislosti s predmetnou úhradou. Ani\nv tomto smere preto argumentácia žalovanej v odvolaní nemôže obstáť a privodiť pre ňu priaznivejšie\nrozhodnutie v danej veci.\n16. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne\na správne ustálil skutkový stav veci, na základe ktorého správne spor posúdil i po právnej stránke,\nkeď dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie práva na vydanie bezdôvodného\nobohatenia žalobcovi vo výške 2.000 eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).\n17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/11/2023", "guid": "56838661-19ab-4c7f-bd07-2d580890b50e:653b8a6a-6549-411c-afdd-d39014d32841", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:306a4a64-7205-4e59-8504-1a4711505821", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1"}, {"guid": "e25612cd-0b1e-4cc4-bcf3-02af08d8c950:0bcfab8f-79ae-40b6-bacd-951d040ebd0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/24/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoCsp/24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e25612cd-0b1e-4cc4-bcf3-02af08d8c950:0bcfab8f-79ae-40b6-bacd-951d040ebd0a"}], "citovane_v": []}