Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/16/2024 z 21. 8. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2024, sp. zn. 2CoCsp/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1
Krajský súd Bratislava | 2CoCsp/16/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1 | 2024-08-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14973e37-268d-4407-b764-83677d5e3698
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2CoCsp/16/2024
6122416044
21. 08. 2024
JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č.. A.
XXX/X, XXX XX N., v konaní zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom: Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.139,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej voči rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č.k. B3-24Csp/66/2022-168, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č.k.
B3-24Csp/66/2022-168 v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. m e n í tak, že žaloba
sa z a m i e t a.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v pomere
69,15 %.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14. novembra 2023, č.k. B3-24Csp/66/2022-168 konanie
v časti o zaplatenie sumy 330,- eur zastavil. Zároveň rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 1.809,82 eur, úrok 1.008,40 eur a úrok z omeškania 5 % ročne: zo sumy 2.139,82 eur
od 24.1.2020 do 11.9.2023, zo sumy 2.029,82 eur od 12.8.2023 do 11.9.2023 a zo sumy 1.919,82 eur
od 12.9.2023 do 11.10.2023 a zo sumy 1.809,82 eur od 12.10.2023 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu.
2. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.09.2022,
postúpeným Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie dňa 04.11.2022, sa žalobca ako právny
nástupca pôvodného veriteľa, Všeobecnej úverovej banky, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 2.139,82 eur, úrok 1.008,40 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.149,82 eur od
24.1.2020 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobca tvrdil, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 18.09.2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„T.Ô.“ pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX a s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX.
Zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie. Na základe zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť
formou dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami
úverovej zmluvy svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas. Právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť

vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej
výzve svoj dlh z omeškaných splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými
dojednaniami vyhlásil ku dňu 09.01.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky s výzvou na zaplatenie bolo žalovanej doručené dňa
16.01.2020 v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu
právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatila v poskytnutej 7-dňovej lehote, tak sa odo dňa 24.01.2020
dostala do omeškania so zaplatením. Žalobca tiež tvrdil, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.02.2020, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a žalobcom, a žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021, bola pohľadávka z úveru postúpená žalobcovi ako postupníkovi,
o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu. Žalovaná bola vyzvaná právnym
zástupcom žalobcu na zaplatenie.
3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 497, § 499, § 517 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe
zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený
v žalobe je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná neplatila riadne dohodnuté splátky
úveru, za obdobie od 13.10.2017 do 25.11.2019 nepravidelne zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
iba 13 splátok, banka preto oprávnene, v súlade so svojimi všeobecnými obchodnými podmienkami,
ktoré boli súčasťou zmluvy, vyhlásila listom zo dňa 10.01.2020 predčasnú splatnosť zostatku úveru s
príslušenstvom a vyzvala žalovanú na zaplatenie celkovej sumy 2.304,43 eur do 7 dní od doručenia
výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 16.01.2020. Ešte pred predčasným zosplatnením úveru
banka pokusom o zmier vyzvala žalovanú okamžite zaplatiť dlžnú sumu 154,57 eur, s upozornením,
že v opačnom prípade bude požadovať od žalovanej, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s
príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Tiež žalovanú upozornila na
právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Oba tieto právne úkony, t.j. pokus o zmier a výzvu na predčasné
splatenie zostatku úveru, súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné, nakoľko sú dostatočne určité na to,
aby z nich vyplývali konkrétne práva a povinnosti. Podľa súdu prvej inštancie žalovanej z nich bolo, resp.
muselo byť zrejmé, akého úveru sa výzvy týkajú, akú sumu banke dlhuje, dokedy musí uvedenú dlžnú
sumu zaplatiť, pričom z pokusu o zmier sú zrejmé aj dôsledky vyplývajúce z toho, ak nezaplatí. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka má právo
postúpiť svoju pohľadávku postupníkovi, ak klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku
písomne vyzvaný a súčasne jeho omeškania trvá nepretržite dlhšie ako 90 dní. Tieto podmienky boli v
danom prípade splnené. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj obligatórnu náležitosť uvedenú
§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokovej sadzby 14,18 % p.a. bola uvedená
v časti I. Základných podmienok, kde bola takisto uvedená aj výška úrokovej sadzby bez zľavy z voliteľnej
služby 16,18 % p.a., pričom v tejto časti zmluvy boli uvedené a vysvetlené aj podmienky uplatňovania
tejto sadzby, tzn. úrokovej sadzby bez zľavy. Na nič iné nebola úroková sadzba úveru naviazaná. So
splnením povinnosti zaplatiť sa žalovaná dostala dňom 24.01.2020 do omeškania, preto je odvtedy
povinný platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania vo výške podľa cit. nariadenia vlády.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu
bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške
náhrady, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145
CSP. Žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že žalovaná po začatí konania zaplatila časť svojho dlhu,
a to dňa 11.08.2023 sumu 110,- eur, dňa 11.09.2023 sumu 110,- eur, dňa 11.10.2023 sumu 110,- eur,
pričom v tento časti vzal žalobu späť a podľa toho upravil žalobný návrh.
4. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, a to
z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Za porušenie práva na spravodlivý
proces žalovaná považovala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k jeho argumentom,
v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho dôvodu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do

nesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa názoru žalovanej v tom, že súd prvej inštancie mal
preukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou,
mal preukázané splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a
§ 565 OZ a mal preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Žalovaná
vytýkala súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevyjadril ako posúdil prostriedky procesnej obrany žalovanej,
v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v
zmysle § 7 ods. 1, a preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, čo
má za následok neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázal pritom na rozhodovaciu
prax súdov, napríklad na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.05.2017, sp.zn. 11Co/117/2017,
rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.02.2019, sp.zn. III. ÚS 4129/18, rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 22.03.2023, sp.zn. 2CoCsp/42/2022. Žalovaná navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP a to tak, že
zamietne žalobný návrh v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaná si v prípade úspechu v spore uplatnila právo na náhradu trov konania za ďalší úkon právnej
služby (písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej), podľa pomeru
úspechu vo veci z celkovej výšky 124,56 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (1 úkon právnej služby 91,28 eur + režijný paušál 12,52 eur + 20 % DPH 20,76 eur) na č. ú.:
Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v
celom rozsahu za vecne správne. Žalobca zastal názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal
s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožnil. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania
žalobcovi.
6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca neuviedol žiadne
skutočnosti a obmedzil sa len na strohé konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, žalovaná
zotrvala na podanom odvolaní v plnom rozsahu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP a
to tak, že zamietne žalobný návrh v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je
dôvodné.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky jednak na vyhlásenie predčasnej
splatnosti celého úveru, ako aj že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná počas konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolaní namieta
okrem iného aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky.
Odvolací súd po preskúmaní návrhu, príloh k návrhu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že k riadnemu postúpeniu
pohľadávky nedošlo, a teda tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu. V súlade s ustálenou judikatúrou
súdov i právnou teóriou aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca nie je v danom spore
aktívne vecne legitimovaným, teda že nie je nositeľom práv zo žalovanej pohľadávky, nakoľko zmluva

o postúpení pohľadávok je neplatným úkonom, keď nespĺňa podmienky prevodu ustanovené v § 92
ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky
bola právnická osoba, ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
vzťahujú sa na ňu, okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 524 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka aj osobitné povinnosti, ktoré musí splniť, ak chce pohľadávku, ktorá vznikla v
rámci vykonávania bankovej činnosti, platne postúpiť na tretiu osobu. Tieto povinnosti sú upravené v §
92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v čase postúpenia predmetnej
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Z uvedeného
vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku až po tom, ako dlžníka písomne márne vyzvala na
splnenie dlhu a omeškanie dlžníka, čo i len v časti jeho peňažného záväzku voči banke trvá dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitné zákonné podmienky
a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov (konkrétne v § 92 odsek 8 zákona o
bankách), je dôvodné aplikovať predmetné zákonné ustanovenie, ako zákonné podmienky, ktoré banka,
ako pôvodný veriteľ bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky
vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkovi na ďalší subjekt. Odvolací súd konštatuje, že v prípade
postúpenia pohľadávky bankou môže sa stať spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách iba pohľadávka, alebo jej časť z bankového úveru, ak banka preukázateľne ešte pred
postúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi
pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Odvolací
súd v intenciách danej veci poukazuje pri otázke posúdenia výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp.zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom rozhodnutí sa riešila
otázka, či výzvu, ktorou sa zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky možno považovať za
výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom najvyšší súd dospel k záveru, že: „Z uvedeného
je tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.
Prvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho
peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19
spisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky
úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ V danej
veci je zrejmé, ako ustálil aj súd prvej inštancie, že bola vykonaná výzva zo dňa 10.01.2020 zo strany
banky (pôvodného veriteľa), v ktorej oznamuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V danej výzve
nie je žiadna zmienka o možnosti postúpiť pohľadávku. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za to, že danú výzvu nemožno považovať za výzvu banky podľa
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď primárnym a jediným predmetom danej výzvy je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené
osobitnou právnou normou, pri ich porušení právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a
je preto v zmysle § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka takýto úkon neplatný. Ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávok. Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok
na platné postúpenie pohľadávky, a to odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky
dlžníkovi - žalovanej a to výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné vysloviť
ten právny záver, že od predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže žalobca v súdenej veci
odvodzovať svoju aktívnu legitimáciu, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.

9. Už len na základe vyššie uvedeného je dôvodné zamietnutie žaloby. Odvolací súd však dodáva
aj, že v danej veci nie je ani riadne preukázané zosplatnenie úveru, pred postúpením pohľadávky.
Pritom postúpiť možno v zmysle ust. § 17 z.č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch pohľadávku
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z predložených výziev, ktoré boli vykonané zo
strany pôvodného veriteľa nie je zrejmé, od omeškania ktorej splátky započal proces vedúci k možnosti
zosplatnenia celého úveru. Nie je potom možné zo strany súdu posúdiť, či došlo k dodržaniu postupu
podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. V spise na č. l. 80 sa síce nachádza akási tabuľka
splátok, avšak ani z nej nie je zrejmé a nedá sa určiť, pre omeškanie ktorej splátky bolo uplatnené právo
na zosplatnenie úveru. Teda nedá sa posúdiť, či boli dodržané lehoty v ktorých je možné zosplatnenie
uplatniť. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.01.2024, v ktorom sa uvádza:" pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.
9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“
10. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo dôvodné a odvolaním
napadnutý výrok zmenil tak, že žalobu zamieta, nakoľko nie je daná aktívna legitimácia žalobcu.
11. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
12. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
14. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
15. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Čo sa týka zastavenej časti konania, odvolací súd má
za to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, keď po podaní návrhu na súd uhradila časť žalovanej
istiny, teda zastavená časť istiny je úspechom žalobcu. V časti zamietnutia nároku má úspech žalovaná.
Potom žalobca bol úspešný v sume 330,- eur a žalovaná v sume 1.809,82 eur, čo v percentuálnom
vyjadrení je 15,42 % a 84,57 %. Pomer úspechu žalovanej je potom 69,15 % (84,57 15,42).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).