{"guid": "eba08986-f984-4132-983e-6115c0920a3d:14973e37-268d-4407-b764-83677d5e3698", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/16/2024 z 21. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2024, sp. zn. 2CoCsp/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1", "identifikacne_cislo": "6122416044", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2024-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14973e37-268d-4407-b764-83677d5e3698", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/16/2024\n6122416044\n21. 08. 2024\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2024:6122416044.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,\nso sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,\nso sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č.. A.\nXXX/X, XXX XX N., v konaní zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom: Pavla Mudroňa\n1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.139,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej voči rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č.k. B3-24Csp/66/2022-168, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2023, č.k.\nB3-24Csp/66/2022-168 v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. m e n í tak, že žaloba\nsa z a m i e t a.\nII. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v pomere\n69,15 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14. novembra 2023, č.k. B3-24Csp/66/2022-168 konanie\nv časti o zaplatenie sumy 330,- eur zastavil. Zároveň rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť\nžalobcovi sumu 1.809,82 eur, úrok 1.008,40 eur a úrok z omeškania 5 % ročne: zo sumy 2.139,82 eur\nod 24.1.2020 do 11.9.2023, zo sumy 2.029,82 eur od 12.8.2023 do 11.9.2023 a zo sumy 1.919,82 eur\nod 12.9.2023 do 11.10.2023 a zo sumy 1.809,82 eur od 12.10.2023 do zaplatenia, to všetko do troch\ndní od právoplatnosti tohto rozsudku, a že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom\nrozsahu.\n2. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.09.2022,\npostúpeným Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie dňa 04.11.2022, sa žalobca ako právny\nnástupca pôvodného veriteľa, Všeobecnej úverovej banky, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské\nNivy 1, Bratislava, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi\nistinu 2.139,82 eur, úrok 1.008,40 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.149,82 eur od\n24.1.2020 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobca tvrdil, že právny predchodca\nžalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 18.09.2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru\n„T.Ô.“ pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX a s registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX.\nZmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie. Na základe zmluvy právny\npredchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť\nformou dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami\núverovej zmluvy svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas. Právny\npredchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť\n\nvyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej\nvýzve svoj dlh z omeškaných splátok nezaplatila, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými\ndojednaniami vyhlásil ku dňu 09.01.2020 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o\nvyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky s výzvou na zaplatenie bolo žalovanej doručené dňa\n16.01.2020 v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu\nprávnemu predchodcovi žalobcu nezaplatila v poskytnutej 7-dňovej lehote, tak sa odo dňa 24.01.2020\ndostala do omeškania so zaplatením. Žalobca tiež tvrdil, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení\npohľadávok zo dňa 14.02.2020, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a žalobcom, a žiadosti o\npostúpenie a prevod zo dňa 14.09.2021, bola pohľadávka z úveru postúpená žalobcovi ako postupníkovi,\no čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu. Žalovaná bola vyzvaná právnym\nzástupcom žalobcu na zaplatenie.\n3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 497, § 499, § 517 ods. 2 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o\nspotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.\no bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), § 3 nariadenia vlády\nSR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe\nzisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že nárok uplatnený\nv žalobe je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná neplatila riadne dohodnuté splátky\núveru, za obdobie od 13.10.2017 do 25.11.2019 nepravidelne zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu\niba 13 splátok, banka preto oprávnene, v súlade so svojimi všeobecnými obchodnými podmienkami,\nktoré boli súčasťou zmluvy, vyhlásila listom zo dňa 10.01.2020 predčasnú splatnosť zostatku úveru s\npríslušenstvom a vyzvala žalovanú na zaplatenie celkovej sumy 2.304,43 eur do 7 dní od doručenia\nvýzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 16.01.2020. Ešte pred predčasným zosplatnením úveru\nbanka pokusom o zmier vyzvala žalovanú okamžite zaplatiť dlžnú sumu 154,57 eur, s upozornením,\nže v opačnom prípade bude požadovať od žalovanej, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s\npríslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Tiež žalovanú upozornila na\nprávo banky odstúpiť od zmluvy o úvere. Oba tieto právne úkony, t.j. pokus o zmier a výzvu na predčasné\nsplatenie zostatku úveru, súd prvej inštancie vyhodnotil ako platné, nakoľko sú dostatočne určité na to,\naby z nich vyplývali konkrétne práva a povinnosti. Podľa súdu prvej inštancie žalovanej z nich bolo, resp.\nmuselo byť zrejmé, akého úveru sa výzvy týkajú, akú sumu banke dlhuje, dokedy musí uvedenú dlžnú\nsumu zaplatiť, pričom z pokusu o zmier sú zrejmé aj dôsledky vyplývajúce z toho, ak nezaplatí. Súd\nprvej inštancie poukázal na to, že zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka má právo\npostúpiť svoju pohľadávku postupníkovi, ak klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku\npísomne vyzvaný a súčasne jeho omeškania trvá nepretržite dlhšie ako 90 dní. Tieto podmienky boli v\ndanom prípade splnené. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj obligatórnu náležitosť uvedenú\n§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokovej sadzby 14,18 % p.a. bola uvedená\nv časti I. Základných podmienok, kde bola takisto uvedená aj výška úrokovej sadzby bez zľavy z voliteľnej\nslužby 16,18 % p.a., pričom v tejto časti zmluvy boli uvedené a vysvetlené aj podmienky uplatňovania\ntejto sadzby, tzn. úrokovej sadzby bez zľavy. Na nič iné nebola úroková sadzba úveru naviazaná. So\nsplnením povinnosti zaplatiť sa žalovaná dostala dňom 24.01.2020 do omeškania, preto je odvtedy\npovinný platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania vo výške podľa cit. nariadenia vlády.\nZ týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu\nbol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške\nnáhrady, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi, súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145\nCSP. Žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že žalovaná po začatí konania zaplatila časť svojho dlhu,\na to dňa 11.08.2023 sumu 110,- eur, dňa 11.09.2023 sumu 110,- eur, dňa 11.10.2023 sumu 110,- eur,\npričom v tento časti vzal žalobu späť a podľa toho upravil žalobný návrh.\n4. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, a to\nz dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Za porušenie práva na spravodlivý\nproces žalovaná považovala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k jeho argumentom,\nv zmysle ktorých právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch a z toho dôvodu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do\n\nnesprávneho právneho posúdenia spočívajú podľa názoru žalovanej v tom, že súd prvej inštancie mal\npreukázané, že právny predchodca žalobcu postupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou,\nmal preukázané splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a\n§ 565 OZ a mal preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8\nzákona o bankách, a teda mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Žalovaná\nvytýkala súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevyjadril ako posúdil prostriedky procesnej obrany žalovanej,\nv zmysle ktorých právny predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v\nzmysle § 7 ods. 1, a preto nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, čo\nmá za následok neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Poukázal pritom na rozhodovaciu\nprax súdov, napríklad na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.05.2017, sp.zn. 11Co/117/2017,\nrozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.02.2019, sp.zn. III. ÚS 4129/18, rozsudok\nKrajského súdu Prešov zo dňa 22.03.2023, sp.zn. 2CoCsp/42/2022. Žalovaná navrhla, aby odvolací\nsúd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP a to tak, že\nzamietne žalobný návrh v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nŽalovaná si v prípade úspechu v spore uplatnila právo na náhradu trov konania za ďalší úkon právnej\nslužby (písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej), podľa pomeru\núspechu vo veci z celkovej výšky 124,56 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (1 úkon právnej služby 91,28 eur + režijný paušál 12,52 eur + 20 % DPH 20,76 eur) na č. ú.:\nZ. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v\ncelom rozsahu za vecne správne. Žalobca zastal názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal\ns právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne sa v plnej miere stotožnil. Na základe\nuvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust.\n§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania\nžalobcovi.\n6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca neuviedol žiadne\nskutočnosti a obmedzil sa len na strohé konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, žalovaná\nzotrvala na podanom odvolaní v plnom rozsahu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla,\naby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP a\nto tak, že zamietne žalobný návrh v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je\ndôvodné.\n8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky jednak na vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti celého úveru, ako aj že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92\nods. 8 zákona o bankách. Žalovaná počas konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolaní namieta\nokrem iného aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky.\nOdvolací súd po preskúmaní návrhu, príloh k návrhu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe\nvykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci. Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že k riadnemu postúpeniu\npohľadávky nedošlo, a teda tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu. V súlade s ustálenou judikatúrou\nsúdov i právnou teóriou aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z\nktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si\ntento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia\ntvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej)\nje imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a\naj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Vychádzajúc\nzo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca nie je v danom spore\naktívne vecne legitimovaným, teda že nie je nositeľom práv zo žalovanej pohľadávky, nakoľko zmluva\n\no postúpení pohľadávok je neplatným úkonom, keď nespĺňa podmienky prevodu ustanovené v § 92\nods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom žalovanej pohľadávky\nbola právnická osoba, ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,\nvzťahujú sa na ňu, okrem všeobecných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 524 a nasledujúce\nObčianskeho zákonníka aj osobitné povinnosti, ktoré musí splniť, ak chce pohľadávku, ktorá vznikla v\nrámci vykonávania bankovej činnosti, platne postúpiť na tretiu osobu. Tieto povinnosti sú upravené v §\n92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v čase postúpenia predmetnej\npohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite\ndlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku\nvoči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju\npohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a\nto aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka\nalebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil\nbanke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho\npríslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého\npeňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Z uvedeného\nvyplýva, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku až po tom, ako dlžníka písomne márne vyzvala na\nsplnenie dlhu a omeškanie dlžníka, čo i len v časti jeho peňažného záväzku voči banke trvá dlhšie ako 90\nkalendárnych dní. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitné zákonné podmienky\na predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov (konkrétne v § 92 odsek 8 zákona o\nbankách), je dôvodné aplikovať predmetné zákonné ustanovenie, ako zákonné podmienky, ktoré banka,\nako pôvodný veriteľ bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky\nvyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkovi na ďalší subjekt. Odvolací súd konštatuje, že v prípade\npostúpenia pohľadávky bankou môže sa stať spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8\nzákona o bankách iba pohľadávka, alebo jej časť z bankového úveru, ak banka preukázateľne ešte pred\npostúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky\nnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi\npre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Odvolací\nsúd v intenciách danej veci poukazuje pri otázke posúdenia výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona\no bankách na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp.zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom rozhodnutí sa riešila\notázka, či výzvu, ktorou sa zároveň vyhlasuje okamžitá splatnosť pohľadávky možno považovať za\nvýzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom najvyšší súd dospel k záveru, že: „Z uvedeného\nje tak zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky.\nPrvý takýto úkon je písomná výzva banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením č o len časti svojho\npeňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 18 a 19\nspisu) síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky\núveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá\nvýlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho\nzáväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu\no mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ V danej\nveci je zrejmé, ako ustálil aj súd prvej inštancie, že bola vykonaná výzva zo dňa 10.01.2020 zo strany\nbanky (pôvodného veriteľa), v ktorej oznamuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V danej výzve\nnie je žiadna zmienka o možnosti postúpiť pohľadávku. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR má za to, že danú výzvu nemožno považovať za výzvu banky podľa\nust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď primárnym a jediným predmetom danej výzvy je vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené\nosobitnou právnou normou, pri ich porušení právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a\nje preto v zmysle § 39 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka takýto úkon neplatný. Ustanovenie §\n92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového\ntajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky\nbankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o\npostúpení pohľadávok. Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok\nna platné postúpenie pohľadávky, a to odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky\ndlžníkovi - žalovanej a to výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, je potrebné vysloviť\nten právny záver, že od predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže žalobca v súdenej veci\nodvodzovať svoju aktívnu legitimáciu, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.\n\n9. Už len na základe vyššie uvedeného je dôvodné zamietnutie žaloby. Odvolací súd však dodáva\naj, že v danej veci nie je ani riadne preukázané zosplatnenie úveru, pred postúpením pohľadávky.\nPritom postúpiť možno v zmysle ust. § 17 z.č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch pohľadávku\npo konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou\npred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie\nv splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len\nak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do\nsplatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej\nzmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z predložených výziev, ktoré boli vykonané zo\nstrany pôvodného veriteľa nie je zrejmé, od omeškania ktorej splátky započal proces vedúci k možnosti\nzosplatnenia celého úveru. Nie je potom možné zo strany súdu posúdiť, či došlo k dodržaniu postupu\npodľa vyššie uvedených zákonných ustanovení. V spise na č. l. 80 sa síce nachádza akási tabuľka\nsplátok, avšak ani z nej nie je zrejmé a nedá sa určiť, pre omeškanie ktorej splátky bolo uplatnené právo\nna zosplatnenie úveru. Teda nedá sa posúdiť, či boli dodržané lehoty v ktorých je možné zosplatnenie\nuplatniť. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa\n25.01.2024, v ktorom sa uvádza:\" pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže\nveriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote\nnie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty\nvýhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ\n(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok\nza podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil\ndlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť\nuplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v\nuvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto\nvčasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva\niba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do\nsplatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania\nso zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa\ndôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.\n9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne\nšpecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“\n10. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie bolo dôvodné a odvolaním\nnapadnutý výrok zmenil tak, že žalobu zamieta, nakoľko nie je daná aktívna legitimácia žalobcu.\n11. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie.\n12. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu\ntrov konania na súde prvej inštancie.\n13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n14. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu\ntrov konania protistrane.\n15. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania pred\nsúdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Čo sa týka zastavenej časti konania, odvolací súd má\nza to, že zastavenie konania zavinila žalovaná, keď po podaní návrhu na súd uhradila časť žalovanej\nistiny, teda zastavená časť istiny je úspechom žalobcu. V časti zamietnutia nároku má úspech žalovaná.\nPotom žalobca bol úspešný v sume 330,- eur a žalovaná v sume 1.809,82 eur, čo v percentuálnom\nvyjadrení je 15,42 % a 84,57 %. Pomer úspechu žalovanej je potom 69,15 % (84,57 15,42).\n\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Csp/66/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "eb92af0f-d5c0-47e9-af5e-1412d6906a04:465d98ce-ce4e-4a91-8f8b-ca7c8da9ff8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/42/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/42/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb92af0f-d5c0-47e9-af5e-1412d6906a04:465d98ce-ce4e-4a91-8f8b-ca7c8da9ff8a"}, {"guid": "eae042ea-e242-4d2e-bda5-7c0179b42e8f:9dea0490-2692-4c5e-9f50-8fa75d4dde64", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1", "spisova_znacka": "11Co/117/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/117/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5116214120.1"}], "citovane_v": []}