{"guid": "7b7e730a-7c2a-49af-a1dc-b482fa5af23e:b9ecb57b-4c48-4dc7-8dc6-5556aeec2fb0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1", "spisova_znacka": "10Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/1/2024 z 19. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. decembra 2024, sp. zn. 10Co/1/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1", "identifikacne_cislo": "6122364845", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/319", "nazov": "predpis č. 319/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-2002/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-4", "nazov": "§ 27 ods. 4 zákona č. 319/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-2002/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-6", "nazov": "§ 27 ods. 6 zákona č. 319/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/319/#paragraf-27.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/319-2002/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/319#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9ecb57b-4c48-4dc7-8dc6-5556aeec2fb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/1/2024\n6122364845\n19. 12. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:6122364845.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: ZVS holding,\na.s., IČO: 36 305 600, so sídlom Štúrova 925/27, Dubnica nad Váhom, zast.: Dentons Europe CS LLP,\norganizačná zložka, IČO: 36 861 391, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, organizačná zložka podniku\nzahraničnej osoby Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, Londýn, Spojené kráľovstvo\nVeľkej Británie a Severného ĺrska proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom\nhospodárstva Slovenskej republiky, IČO: 00 686 832, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, o\nzaplatenie 978.394,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 04. októbra 2023, č.k. B2-52C/62/2022-359, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 978.394,17\neur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 728.496,67 eur za obdobie od 22.12.2021 do 31.12.2022\nvo výške 8 % ročne, za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023 vo výške 10,5 % ročne, za obdobie\nod 01.07.2023 do 31.12.2023 alebo do zaplatenia, ak k nemu dôjde pred 31.12.2023 vo výške 12 %\nročne, a za každé ďalšie obdobie kalendárneho polroka až do zaplatenia vo výške základnej úrokovej\nsadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania\nzvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije\npočas celého príslušného kalendárneho polroka omeškania a zo sumy 249.897,50 eur za obdobie od\n02.07.2022 do 31.12.2022 vo výške 8 % ročne, za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023 vo výške\n10,5 % ročne, za obdobie od 01.07.2023 do 31.12.2023 alebo do zaplatenia, ak k nemu dôjde pred\n31.12.2023 vo výške 12,00 % ročne a za každé ďalšie obdobie kalendárneho polroka až do zaplatenia\nvo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného\nkalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba\núrokov z omeškania sa použije počas celého príslušného kalendárneho polroka omeškania a paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť\nmu sumu 978.394,17 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Konštatoval, že žalobca svoju\nžalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rámci plnenia svojich úloh na úseku obrany štátu správnym\nrozhodnutím zaťažil žalobcu povinnosťou zabezpečiť fyzickú ochranu objektu osobitnej dôležitosti\n\npracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby, v dôsledku čoho žalobcovi vznikli značné náklady, ktoré\nale žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť. Objekt v Dubnici nad Váhom bol podľa zákona o obrane\nSR rozhodnutiami Vlády Slovenskej republiky zaradený do kategórie objektov osobitnej dôležitosti\n(ďalej aj „OOD“). Žalobca bol rozhodnutiami žalovaného č. 1184/20002-090/1030 zo dňa 30.08.2002,\nč. 4/2003KM zo dňa 14.02.2003, č. 15/2004/KM zo dňa 10.05.2004 a č. 345/20061040-10 zo dňa\n16.03.2006 určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. Dňa 15.12.2016 žalovaný vydal rozhodnutie\nč. 32844/2016-1020-68722 o zmene rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie (ďalej aj\n„rozhodnutie MH SR“), v ktorom žalobcovi určil povinnosť nepretržite vykonávať opatrenie hospodárskej\nmobilizácie „ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov“ podľa ust. § 5 písm.\ny) zákona o hospodárskej mobilizácii (ďalej aj „ochrana OOD“) s využitím: (a) technických prostriedkov\nšpecifikovaných v bode 1.4.1 A) rozhodnutia; (b) ľudských zdrojov špecifikovaných v bode 1.4.1 B)\nrozhodnutia; a (c) organizačných opatrení špecifikovaných v bode 1.4.1 C) rozhodnutia. Podľa bodu\n1.4.1 B) písm. b) rozhodnutia bol žalobca v rámci plnenia opatrenia ochrany OOD povinný okrem iného\nzabezpečiť nepretržitú fyzickú ochranu OOD ochrannou smenou SBS, pričom zloženie ochrannej smeny\nSBS, počty jednotlivých súčastí ochrannej smeny SBS, úhradu výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej\nsúkromnej SBS zabezpečuje žalobca v súlade s vykonaným bezpečnostným auditom z roku 2010.\nFyzická ochrana OOD žalobcu v Dubnici nad Váhom sa zabezpečuje ľudskými zdrojmi v rozsahu: (i)\nveliteľ objektu, (ii) veliteľ ochrannej zmeny, (iii) operátor hlavnej riadiacej miestnosti, (iv) prevádzkoví\nstrážnici, (v) príslušníci zásahových jednotiek. Žalobca žiadal žalovaného o zabezpečenie úhrady\nnákladov na fyzické stráženie OOD, čo ale žalovaný neakceptoval s odôvodnením, že aj u iných\nsubjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré majú za úlohu ochranu OOD, túto činnosť neuhrádza a nemá\nna túto činnosť vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, pričom žalovaný uhrádza len\nvýdavky v rámci zabezpečenia ochrany OOD v súlade s bodom 1.4.1 A) a 1.4.1 B) písm. a) Rozhodnutia\nMH SR. Uviedol, že zákonom č. 306/2019 Z.z. s účinnosťou od 01.02.2020 bol novelizovaný zákon\no obrane SR a vložené nové ust. § 27 ods. 6, podľa ktorého výdavky na ochranu a obranu objektov\nobrannej infraštruktúry podľa odsekov 4 a 5, teda aj OOD, sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu s\nvýnimkou výdavkov na fyzickú ochranu jadrových zariadení podľa osobitného predpisu. Mal za to,\nže z tohto ustanovenia vyplýva, že všetky výdavky na ochranu OOD sa majú hradiť zo štátneho\nrozpočtu, súčasťou ktorých sú aj náklady na fyzickú ochranu OOD. Poukázal pritom na čl. 20 ods. 4\nÚstavy SR a príslušné ustanovenia zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov, zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení\nneskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 552/2011 Z.z.\nzo dňa 21.12.2011 o podrobnostiach výdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho\nrozpočtu v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška MH SR“). Následne žalobca opísal vzájomnú\nlistovú komunikáciu medzi ním a žalovaným, kedy upozornil žalovaného, že Ministerstvo obrany SR\nuž subjektom hospodárskej mobilizácie v jeho pôsobnosti náklady na fyzickú ochranu OOD uhradilo\nspätne od účinnosti novely, a že Letecké opravovne Trenčín, a.s. (aj „LOT“) boli uznesením vlády\nSR č. 557 zo dňa 09.09.2020 zaradené do kategórie OOD a vyplatili im rozpočtované finančné\nprostriedky spätne od 01.02.2020. Žalovaný listom zo dňa 13.07.2021 žalobcovi oznámil, že predmetnou\nnovelou zákona o obrane SR došlo len k precizovaniu vybraných ustanovení a nie k ich obsahovej\nzmene, a že výdavky na ochranu OOD uhrádza podľa zákona o hospodárskej mobilizácii, vyhlášky\nMH SR, Rozhodnutia MH SR a Metodického usmernenia MO SR č. SEOP-84-41/2013-OdOP zo dňa\n29.10.2013 k spôsobu ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov\nv stave bezpečnosti a v období krízovej situácie. Žalovaný vyjadril názor, že je povinný uhrádzať\nsubjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú ochranu OOD len výdavky na nadstavbovú\nochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa fyzickú ochranu. Žalobca v reakcii na predmetný list poukázal\nna stanovisko Sekcie obrannej politiky MO SR č. SEOP-33-3/2020-OdVOSaOP zo dňa 03.09.2020 a\nstanovisko Sekcie legislatívy a práva MO SR č. SELP-61-34/2020 zo dňa 16.10.2020, pričom vyzval\nžalovaného na zaplatenie oprávnených výdavkov žalobcu na fyzickú ochranu OOD za rok 2020 vo výške\n401.796 eur a za rok 2021 vo výške 425.597 eur do 15 dní od doručenia. Žalobca napokon vyzval\nžalovaného na zaplatenie vynaložených nákladov na ochranu OOD za obdobie 11/2021 až 5/2022 zo\ndňa 27.6.2022 v celkovej výške 249.897,50 eur do troch kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy,\nteda 28.06.2022. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca mal s ohľadom na uvedené za to, že\nžalovaný preniesol náklady zabezpečovania úloh štátu vo verejnom záujme na úseku obrany štátu\nna súkromný subjekt bez poskytnutia primeranej náhrady. Uložením povinnosti podľa bodu 1.4.1 B)\npísm. b) Rozhodnutia MH SR došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, za čo mu s poukazom\nna čl. 20 ods. 4 Ústavy SR patrí primeraná náhrada. Navyše v tomto prípade aj podústavné právo\n\nstanovuje, že náklady žalobcu na fyzickú ochranu OOD sa majú hradiť zo štátneho rozpočtu v zmysle\nust. § 27 ods. 6 zákona o obrane SR v znení účinnom odo dňa 01.02.2020, § 5 písm. y) v spojení\ns § 6 ods. 2 a 5 písm. f) zákona o hospodárskej mobilizácii a § 1 ods. 1 písm. o) v spojení s § 1\nods. 2 vyhlášky MH SR a bodom 16 písm. i) prílohy k vyhláške MH SR. Vo vzťahu k argumentácii\nžalovaného, že je povinný uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie len výdavky na nadstavbovú\nochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú ochranu s poukazom na Metodické usmernenie\nMO SR, žalobca uviedol, že toto usmernenie nie je aplikovateľné na žalobcu, pretože nie je subjektom\nhospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MO SR. Žalobca navyše prijal vlastné Metodické usmernenie\nč. 12038/2021-1020-220460 o ochrane objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v\npôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky. Tieto metodické usmernenia pritom ani\nnemôžu nárok žalobcu na úhradu nákladov na fyzickú ochranu OOD zúžiť alebo vylúčiť. Poukázal ďalej\nna to, že tieto metodické usmernenia bez opory v zákone rozdeľujú ochranu OOD na tzv. základný\nstupeň ochrany a nadstavbový stupeň ochrany a ustanovujú, že základný stupeň ochrany zabezpečujú\nsubjekty hospodárskej mobilizácie z vlastných zdrojov, t.j. nehradia sa zo štátneho rozpočtu. Záverom\nešte žalobca skonštatoval, že pokiaľ MO SR spoločnosti LOT uhradilo náklady na fyzickú ochranu\nOOD spätne odo dňa 01.02.2020 a naopak žalovaný odmieta žalobcovi uhradiť akékoľvek náklady na\nfyzickú ochranu OOD, ide o odlišný postup štátnych orgánov v rovnakých situáciách, ktorý je v rozpore s\nústavným princípom právnej istoty a zásadou, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní\no skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, pričom sa jedná aj\no diskriminačné zaobchádzanie so žalobcom oproti spoločnosti LOT. Výšku uplatneného nároku žalobca\nvyčíslil prostredníctvom Zmluvy č. SBS-1/2018 o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa 18.12.2017\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.05.2018, Dodatku č. 2 zo dňa 01.01.2019 a Dodatku č. 3 zo dňa\n01.01.2020, Zmluvy č. SBS-2/2018 o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa 18.12.2017 v znení\nDodatku č. 1 zo dňa 01.05.2020, Zmluvy č. SBS-3/2018 o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa\n18.12.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2018, Dodatku č. 2 zo dňa 01.01.2019 a Dodatku č.\n3 zo dňa 01.01.2020 a Zmluvy č. SBS-1/2022 o zabezpečovaní ochrany objektov zo dňa 01.01.2022\nv znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.04.2022. Mesačná fakturácia za stráženie podľa jednotlivých zmlúv s\nSBS bola v období od 01.02.2020 do 01.05.2021 nasledovná: Zmluva SBS-1/2018, počet zamestnancov\nSBS: 3 - mesačná fakturácia: 19.697,- eur, Zmluva SBS-2/2018, počet zamestnancov SBS: 2 - mesačná\nfakturácia: 18.286,- eur, Zmluva SBS-3/2018, počet zamestnancov SBS: 1,3 - mesačná fakturácia:\n8.162,- eur, Ostatní, počet zamestnancov SBS: 1,7 - mesačná fakturácia. Spolu: počet zamestnancov\nSBS: 8 - mesačná fakturácia: 46.145,- eur. Mesačná fakturácia za stráženie podľa jednotlivých Zmlúv\ns SBS bola v období od 01.05.2020 do 31.12.2021: Zmluva SBS-1/2018, počet zamestnancov SBS:\n3 - mesačná fakturácia: 19.697,- eur, Zmluva SBS-2/2018, počet zamestnancov SBS: 2 - mesačná\nfakturácia: 12.700,- eur, Zmluva SBS-3/2018, počet zamestnancov SBS: 1,3 - mesačná fakturácia:\n8.162,- eur, Ostatní, počet zamestnancov SBS: 1,7 - mesačná fakturácia: Spolu: počet zamestnancov\nSBS: 8 - mesačná fakturácia: 40.559,- eur. Mesačná fakturácia za stráženie v období od 01.01.2022\ndo 31.03.2022 bola podľa Zmluvy SBS-1/2022, počet zamestnancov SBS: 6,3 - mesačná fakturácia:\n41.826,- eur, Ostatní, počet zamestnancov SBS: 1,7 - mesačná fakturácia: Spolu: počet zamestnancov\nSBS: 8 - mesačná fakturácia: 41.826,- eur. Mesačná fakturácia za stráženie v období od 01.04.2022 do\n31.05.2022 bola - počet zamestnancov SBS: 6,7 - mesačná fakturácia: 46.835,50 eur, Ostatní, počet\nzamestnancov SBS: 1,3 - mesačná fakturácia: Spolu: počet zamestnancov SBS: 8 - mesačná fakturácia:\n46.835,50 eur. Náklady na stráženie v rozsahu označenom ako „Ostatní“ neboli zahrnuté do fakturácie\npodľa zmlúv s SBS a boli riešené osobitne v zmluvných vzťahoch so súkromnými subjektmi pôsobiacimi\nv areáli žalobcu a tieto náklady nie sú súčasťou uplatneného nároku. Celkovo na fyzickú ochranu OOD\nv období od 01.02.2020 do podania tohto návrhu žalobcovi vznikli náklady vo výške 1.168.764,- eur,\npričom žalovaný uhradil žalobcovi alebo v rámci prideleného limitu prisľúbil uhradiť sumu 190.369,83 eur,\na teda celková suma štátom nekrytých nákladov, ktoré žalobca musel vynaložiť na fyzickú ochranu OOD\npodľa Rozhodnutia MH SR za obdobie od 01.02.2020 do 31.05.2022 predstavuje sumu 978.394,17 eur.\nŽalobca si napokon uplatnil aj zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods.\n2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to zo sumy 728.496,67 eur od\n22.12.2021 až do zaplatenia a zo sumy 249.897,50 eur od 02.07.2022 až do zaplatenia, ako aj zákonný\nnárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c\nods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. vo\nvýške 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Suma 728.496,67 eur predstavuje náklady\nžalobcu na ochranu OOD za obdobie 2/2020 - 10/2021 podľa faktúr vystavených na základe jednotlivých\nzmlúv s SBS, ponížených o pomernú časť nákladov na stráženie štátnych mobilizačných rezerv,\n\nktoré žalovaný žalobcovi uhradil alebo prisľúbil uhradiť. Začiatok omeškania žalovaného je v tomto\nprípade určený ako dátum uplynutia lehoty na plnenie podľa výzvy na zaplatenie uskutočnenej listom\nžalobcu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.12.2021. Lehota 15 dní a plnenie podľa predmetného\nlistu žalobcu uplynula dňa 21.12.2021 a žalovaný sa teda dostal do omeškania odo dňa 22.12.2021.\nSuma 249.897,50 eur predstavuje náklady žalobcu na ochranu OOD za obdobie 11/2021 - 5/2022\npodľa faktúr vystavených na základe jednotlivých zmlúv s SBS ponížených o pomernú časť nákladov\nna stráženie štátnych mobilizačných rezerv, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi alebo prisľúbil uhradiť.\nZačiatok omeškania žalovaného je v tomto prípade určený ako dátum uplynutia lehoty na plnenie podľa\nvýzvy na zaplatenie vynaložených nákladov na ochranu OOD za obdobie 11/2021 - 5/2022, doručenej\nžalovanému dňa 28.06.2022. Lehota na plnenie 3 kalendárne dni uplynula žalovanému dňa 01.07.2022\na do omeškania sa teda dostal dňa 02.07.2022. Súd prvej inštancie zhrnul aj argumentáciu žalovaného,\nktorý uviedol, že riadne a včas uhrádza výdavky na ochranu OOD žalobcovi, ktorý je subjektom\nhospodárskej mobilizácie určený žalovaným. Tvrdil, že z Metodického usmernenia a Rozhodnutia MH\nSR vyplýva, že žalovaný je povinný uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré zabezpečujú\nochranu OOD, len výdavky na nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa aj fyzickú\nochranu.\n3. Vec posúdil právne podľa ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 1, § 6 písm. f), § 8 písm. h), § 18 ods. 1 písm.\na) a b), § 27 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov, § 1 písm. a), b) a c), § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) a d), § 5 písm. y), § 6 ods. 1, 2 a 5 písm.\nf), § 7 ods. 3, § 9 ods. 1 písm. b), d) a j), § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej\nmobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo\nčasu vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 písm. o) a ods. 2 a 3, § 6 písm.\ng) vyhlášky MH SR, bodu 16 písm. i) prílohy k vyhláške MH SR a § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 575/2001\nZ.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.\n4. Skonštatoval, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na úhradu výdavkov spojených so\nzabezpečením fyzickej ochrany OOD v pôsobnosti žalovaného. Zhrnul, že nesporným v konaní bolo,\nže žalobca je určeným subjektom hospodárskej mobilizácie, a že na základe Rozhodnutia MH SR\ndošlo k zmene rozsahu vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie, ktorým bolo žalobcovi uložené\nvykonávať opatrenie: ochrana OOD a ďalších dôležitých objektov podľa ust. § 5 písm. y) zákona o\nhospodárskej mobilizácii, konkrétne pod bodom 1.4.1 vykonávať opatrenie ochrana OOD na objekte\nžalobcu s využitím technických prostriedkov základnej a nadstavbovej časti ochrany objektu a ľudských\nzdrojov. V bode 1.4.1. B) predmetného Rozhodnutia MH SR je uvedené pod písmenom b) ochranná\nsmena SBS nasledovné: zloženie ochrannej zmeny SBS, počty jednotlivých súčastí ochrannej zmeny\nSBS a úhradu výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej súkromnej SBS zabezpečuje žalobca v súlade s\nvykonaným bezpečnostným auditom z roku 2010.\n5. Súd prvej inštancie následne podrobne zhrnul argumentáciu oboch sporových strán a na základe\nuvedeného potom dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu výdavkov na vykonanie opatrení\nhospodárskej mobilizácie, t.j zabezpečovať ochranu OOD vyplýva žalobcovi priamo z ust. § 27 ods.\n1, 4 a 6 zákona o obrane SR, ktoré ustanovujú, čo sú OOD, kto zodpovedá za ich ochranu, ako aj\nskutočnosť, že výdavky na ochranu a obranu objektov obrannej infraštruktúry podľa odsekov 4 a 5 sa\nuhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zákon o hospodárskej mobilizácii potom v ust. § 5 konkretizuje, čo sú\nopatrenia hospodárskej mobilizácie, pričom v zmysle ust. § 5 písm. y) zákona o hospodárskej mobilizácii\nopatreniami hospodárskej mobilizácie sú aj ochrana OOD a ďalších dôležitých objektov podľa zákona\no obrane SR. Podľa ust. § 6 ods. 5 písm. f) zákona o hospodárskej mobilizácii prostriedky štátneho\nrozpočtu na financovanie výdavkov na hospodársku mobilizáciu určené na vykonávanie opatrenia\nhospodárskej mobilizácie podľa ust. § 5 písm. y) sa rozpočtujú v kapitole subjektov hospodárskej\nmobilizácie, ktoré sú ústredným orgánom. Vyhláška MH SR ako všeobecne záväzný vykonávací predpis\npodľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) zákona o hospodárskej mobilizácii potom ustanovuje podrobnosti\nvýdavkov na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu. Predmetná vyhláška v ust. § 1\npísm. o) uvádza, že výdavkami na hospodársku mobilizáciu hradenými z prostriedkov štátneho rozpočtu\nv stave bezpečnosti sú výdavky subjektov hospodárskej mobilizácie na ochranu a zabezpečenie OOD\na ďalších dôležitých objektov podľa ust. § 4 ods. 1 zákona. V ust. § 2 a § 3 predmetnej vyhlášky\nsa ďalej uvádza, že všetky výdavky na hospodársku mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu\nsa subjektom hospodárskej mobilizácie uhrádzajú vrátane dane z pridanej hodnoty. Podrobnejšia\nšpecifikácia výdavkov je potom uvedená v bode 16 písm. i) prílohy k vyhláške MH SR, kde je\n\nuvedené, že výdavkami na ochranu a zabezpečenie OOD a ďalších dôležitých objektov sú výdavky na\nplnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ust. § 5 písm. y) zákona. Ide o výdavky súvisiace s\nfyzickou ochranou, ktorú vykonáva súkromná bezpečnostná služba ochraňujúca OOD. Nestotožnil sa\npreto s argumentáciou žalovaného, že je povinný uhrádzať subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré\nzabezpečujú ochranu OOD, len výdavky na nadstavbovú ochranu OOD, ktorá v súčasnosti nezahŕňa\naj fyzickú ochranu, nakoľko táto argumentácia nemá podľa súdu prvej inštancie oporu v platnej právnej\núprave. Skonštatoval, že skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že úhradu výdavkov na\npracovníkov ochraňujúcej SBS zabezpečuje žalobca nemôže vylúčiť zákonný nárok žalobcu na úhradu\nvýdavkov vynaložených na vykonanie určeného opatrenia hospodárskej mobilizácie na zabezpečenie\nochrany OOD v zmysle uvedeného rozhodnutia. Pokiaľ by to tak bolo, išlo by o obmedzenie vlastníckeho\npráva žalobcu v nakladaní so svojim majetkom vo verejnom záujme bez náhrady, čo je vylúčené aj s\npoukazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.\n6. Dospel potom k záveru, že základ nároku žalobcu je daný, pričom žalovaný ničím nespochybnil\njeho výšku, a preto vychádzal zo žalobcom predložených zmlúv o zabezpečovaní ochrany objektov\nuzatvorených s dodávateľom SBS ZVS, s.r.o., ktorými zabezpečoval aj ochranu ODD a predložených\nuhradených faktúr za obdobie od 01.02.2020 do 31.05.2022 v uplatnenej výške istiny 978.394,17 eur.\nŽalovaného preto zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 978.394,17 eur.\n7. Žalobcovi priznal s poukazom na ust. § 261 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 a § 369c ods. 1\nObchodného zákonníka a § 1 ods. 1 a 3 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. aj zákonný úrok z\nomeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur,\npričom poukázal na to, že žalovaný dobu vzniku omeškania a ani výšku uplatnených zákonných úrokov\nz omeškania nespochybnil.\n8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1\na 2 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal proti neúspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. h) C.s.p.. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,\nže žalobu žalobcu zamietne a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná. Úvodom svojho\nodvolania žalovaný zhrnul, že žalobca bol rozhodnutím MH SR č. 4/2003/KM zo dňa 14.02.2003 určený\nako subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorému bol Rozhodnutím MH SR zmenený rozsah vykonávania\nopatrení hospodárskej mobilizácie, pričom objekt žalobcu bol uznesením vlády SR č. 621/2022 zo\ndňa 05.10.2022 zaradený do kategórie OOD. Následne žalovaný opísal spôsob vykonávania ochrany\nOOD, ako aj úhradu výdavkov s tým spojených, pričom v tejto súvislosti uviedol, že v rámci správneho\nkonania neakceptoval návrh žalobcu na úhradu výdavkov na pracovníkov ochraňujúcej SBS, nakoľko\nani u iných subjektov hospodárskej mobilizácie tieto náklady neuhrádza a taktiež nemá na túto\nčinnosť vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalej argumentoval, že výdavkami na\nhospodársku mobilizáciu a vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie sú len také výdavky, ktoré\nsú uvedené vo vyhláške MH SR, pričom v zákone o hospodárskej mobilizácii ani vo vyhláške MH SR\nnie je uvedené, že výdavky na hospodársku mobilizáciu sa musia uhrádzať v plnej výške. Poukázal na\nto, že nakoľko žalobca podal proti Rozhodnutiu MH SR rozklad oneskorene, tak rozkladová komisia\nžalovaného skonštatovala, že rozhodnutie žalovaného vydané prvostupňovým orgánom nadobudlo\nprávoplatnosť, pričom žalobca ani nepodal na súd v lehote 2 mesiacov od doručenia oznámenia o\npotvrdení právoplatnosti vydaného rozhodnutia žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia, a preto\nsa žalobcovi uhrádza len zmluvou určený rozsah výdavkov, ktorý je uvedený v právoplatnom rozhodnutí\nžalovaného. Mal potom za to, že s poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2\npísm. b) zákona č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov je žalobca povinný zabezpečiť si fyzickú ochranu objektu už z titulu svojej činnosti\nbez ohľadu na to, či je určený ako OOD. Skonštatoval, že výdavky na ochranu OOD žalobcu aktuálne\nuhrádza podľa zákona o hospodárskej mobilizácii, vyhlášky MH SR, právoplatného Rozhodnutia MH\nSR, metodického usmernenia MO SR č. SEOP-62/2022, schváleného uznesením vlády SR č. 621/2022,\nzmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným a zmluvy o financovaní bežných výdavkov\nhospodárskej mobilizácie z prostriedkov štátneho rozpočtu. Poukázal ale na to, že zákon o obrane SR\na ani zákon o hospodárskej mobilizácii nešpecifikuje presne rozsah úhrady a jej výšku.\n\n10. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadom právneho\nzákladu uplatňovaného nároku na úhradu výdavkov vynaložených žalobcom ako určeným subjektom\nhospodárskej mobilizácie aj napriek skutočnosti, že ani zákon o obrane SR, ani zákon o hospodárskej\nmobilizácii a ani vyhláška MH SR nešpecifikuje presne rozsah nároku, a teda neukladá povinnosť\nžalovanému uhradiť všetky a akékoľvek náklady na zabezpečenie ochrany OOD, ale ponechávajú toto\nurčenie na rozhodnutí a dohode žalobcu a žalovaného, ktorí si podmienky špecifikujú v osobitnej zmluve.\nZopakoval, že žalobca už z povahy svojej podnikateľskej činnosti je povinný zabezpečovať primeranú\nochranu svojich objektov, pričom jeho určenie ako OOD nezakladá nárok na hradenie všetkých nákladov\nna zabezpečenie jeho ochrany zo štátneho rozpočtu. Uzavrel, že nárok žalobcu na úhradu takýchto\nvýdavkov by mal byť výlučne viazaný len na výdavky žalobcu priamo súvisiace s jeho určením ako OOD,\na teda špecifickú a z tohto titulu požadovanú nadstavbovú ochranu ako OOD.\n11. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol,\nže štát je povinný uhrádzať výdavky na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v plnej výške. Vyjadril\nnázor, že pokiaľ právne predpisy ustanovujú, že výdavky na hospodársku mobilizáciu sa uhrádzajú zo\nštátneho rozpočtu, tak tieto výdavky sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v plnej výške. Ak by zákonodarca\nzamýšľal zakotviť pravidlo, podľa ktorého sa výdavky na plnenie opatrení na hospodársku mobilizáciu\nnemusia subjektom hospodárskej mobilizácie uhrádzať zo štátneho rozpočtu v plnej výške, urobil by\ntak výslovnou úpravou v zákone, čo sa však nestalo. V tejto súvislosti uviedol, že si uplatnil iba nárok\nna zaplatenie výdavkov na fyzickú ochranu OOD prostredníctvom SBS, ktoré mu vznikli priamo a\nnespochybniteľne v súvislosti s plnením povinnosti podľa bodu 1.4.1 B) písm. b) Rozhodnutia MH\nSR, pričom žalovaný výšku ani primeranosť výdavkov uplatnených žalobcom v konaní pred súdom\nprvej inštancie ani v podanom odvolaní nikdy nenamietal. Ďalej žalobca konštatoval, že zmluva medzi\nžalobcom a žalovaným nie je podmienkou pre vznik nároku žalobcu na úhradu výdavkov na fyzickú\nochranu OOD, pretože podstatným je iba Rozhodnutie MH SR, ktoré na žiadnom mieste neustanovuje,\nže výdavky žalobcu na plnenie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa bodu 1.4.1 B) písm. b)\nRozhodnutia MH SR majú byť žalobcovi uhrádzané vo výške uvedenej v osobitnej zmluve uzatvorenej\nmedzi žalobcom a žalovaným. Rovnako ani žiadny právny predpis neustanovuje, že na úhradu výdavkov\nna fyzickú ochranu OOD zo štátneho rozpočtu by bola potrebná osobitná zmluva. Ďalej argumentoval,\nže pokiaľ mal žalovaný vedomosť, že na úhradu takto vzniknutých výdavkov nemá vyčlenené prostriedky\nzo štátneho rozpočtu, nemal pristúpiť k uloženiu tejto povinnosti žalobcovi, alebo nie v takom rozsahu.\nAk však už táto povinnosť žalobcovi raz bola uložená a žalobcovi tým vznikli oprávnené výdavky, tieto\nmu musia byť uhradené zo štátneho rozpočtu. Poukázal v tejto súvislosti na to, že žalovaný si musel byť\nvedomý neudržateľnosti svojej pozície, keďže vyhláška MH SR zaraďuje výdavky súvisiace s fyzickou\nochranou, ktorú vykonáva SBS ochraňujúca OOD, pod výdavky hospodárskej mobilizácie, ktoré sa majú\nhradiť zo štátneho rozpočtu. Rovnako aj z toho dôvodu, že zákonom č. 306/2019 Z.z. s účinnosťou odo\ndňa 01.02.2020 bolo do zákona o obrane SR vložené nové ust. § 27 ods. 6, z ktorého vyplýva, že výdavky\nna fyzickú ochranu OOD sa hradia zo štátneho rozpočtu. Napokon aj z toho dôvodu, že MO SR tieto\nvýdavky uhrádza LOT odo dňa 01.02.2020, a že MO SR vo svojom stanovisku uviedlo, že rozdeľovanie\nvýdavkov na fyzickú ochranu OOD na tzv. základnú a nadstavbovú nemá nijakú oporu v zákone.\n12. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobca mohol podať proti Rozhodnutiu MH SR rozklad,\nresp. žalobu o preskúmanie vydaného rozhodnutia, žalobca uviedol, že nie je podstatné, či bod 1.4.1\nB) písm. b) Rozhodnutia MH SR bol napadnutý opravným prostriedkom alebo zrušený. Zopakoval, že\nuplatnený nárok vyplýva priamo zo zákona o obrane SR. Na vznik tohto nároku postačuje kumulatívne\nsplnenie troch podmienok, a síce to, že žalobcovi bola uložená povinnosť plniť opatrenie hospodárskej\nmobilizácie podľa ust. § 5 písm. y) zákona o hospodárskej mobilizácii formou zabezpečenia fyzickej\nochrany OOD v konkrétnom rozsahu, žalobca si túto uloženú povinnosť plnil a v dôsledku plnenia\ntejto povinnosti žalobcovi vznikli konkrétne oprávnené výdavky. V prejednávanej veci boli všetky tieto\npodmienky splnené. Napokon žalobca uviedol, že prevenčné povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho\nzákonníka a zákona č. 128/2015 Z.z. nemajú dopad na zákonný nárok žalobcu na úhradu výdavkov\nuplatnený žalobou. Z ust. § 415 Občianskeho zákonníka a ani z § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 128/2015\nZ.z. podľa žalobcu nevyplýva, že by musel objekt nepretržite strážiť pomocou pracovníkov SBS, ako ani\nv rozsahu určenom v Rozhodnutí MH SR. S poukazom na ust. § 27 ods. 1 a § 3 ods. 1 písm. c) zákona\no obrane SR skonštatoval, že zabezpečenie fyzickej ochrany OOD je súčasťou plnenia elementárnych\núloh štátu na úseku obrany štátu podľa čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 2 písm. a), d) a ods. 3\nústavného zákona č. 227/2002 Z.z., ktorú štát síce môže rozhodnutím preniesť na súkromné subjekty,\navšak výdavky na plnenie tejto úlohy vždy uhrádza štát zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti poukázal\n\nešte na to, že v areáli OOD žalobcu sa nachádzajú okrem iného aj sklady štátnych hmotných rezerv,\nv ktorých sú uložené mobilizačné rezervy štátu pre prípad vojny, ako aj zariadenia na výrobu munície,\nteda žalobca chráni aj majetok štátu, a preto by výdavky na plnenie tejto povinnosti mali byť žalobcovi\nuhradené zo štátneho rozpočtu. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.\n14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n15. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nPodľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n16. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a\nz neho vyplývajúci skutkový stav, ktorý ani nebol medzi stranami sporný, sa odvolací súd nezistiac v\npostupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady (žalovaný v odvolaní ani vady\nkonania nenamietal), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi\nsa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu, ktorou sa\nod žalovaného domáhal zaplatenia 978.394,17 eur s príslušenstvom, vyhovel.\n17. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na skutkové\nzistenia aplikoval správne právne predpisy a vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom\nuplatneného nároku. Svoje rozhodnutie tiež náležite a v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.\nV odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane\njednej a právnymi závermi na strane druhej. V skutkových zisteniach neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, keď naviac skutkové zistenia súdu prvej inštancie strany sporu v konaní ani\nnenamietali a ním ustálený, vyššie uvedený skutkový stav nebol medzi nimi sporný. Zistený skutkový\nstav následne súd prvej inštancie správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné na vec sa vzťahujúce\nprávne predpisy, a to čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 1, § 6 písm. f), § 8 písm. h), § 18 ods. 1 písm. a)\na b), § 27 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov, § 1 písm. a), b) a c), § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) a d), § 5 písm. y), § 6 ods. 1, 2 a\n5 písm. f), § 7 ods. 3, § 9 ods. 1 písm. b), d) a j), § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 179/2011 Z.z. o\nhospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových\nsituáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 písm. o) a\nods. 2 a 3, § 6 písm. g) vyhlášky MH SR, bodu 16 písm. i) prílohy k vyhláške MH SR a § 6 ods.\n1 písm. l) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,\nktoré aj správne vyložil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je aj zrejmé, akými právnymi úvahami\nsa pri právnom posúdení veci spravoval. Zaoberal sa aj argumentáciou žalovaného, ktorú uvádzal v\nrámci procesnej obrany, a dostatočne zdôvodnil, prečo ju neprijal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej\ninštancie bol vo svojej argumentácii presvedčivý a všetky jeho argumenty podporujú príslušný záver\no dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie ním vynaložených výdavkov spojených so\nzabezpečením fyzickej ochrany jeho objektu v Dubnici nad Váhom, ako objektu osobitnej dôležitosti\nv pôsobnosti žalovaného. Ak potom prijal záver, že žalobca má voči žalovanému nárok na úhradu\nvýdavkov vynaložených na vykonanie určeného opatrenia hospodárskej mobilizácie na zabezpečenie\nochrany objektu v Dubnici nad Váhom (OOD) v zmysle rozhodnutia žalovaného a zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, rozhodol správne a odvolací súd s jeho\nrozhodnutím súhlasí. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy v ňom zvolené, rovnako ako aj právne\nzávery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej\n\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba\nzopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu\nprvej inštancie.\n18. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, v konaní nebol skutkový stav medzi stranami sporný. Bolo\npreukázané, že objekt žalobcu v Dubnici nad Váhom bol podľa zákona o obrane SR rozhodnutiami vlády\nSR určený ako objekt osobitnej dôležitosti (OOD), že žalobca bol vyššie špecifikovanými rozhodnutiami\nžalovaného z rokov 2002, 2003, 2004 a 2006 určený za subjekt hospodárskej mobilizácie, a že žalovaný\nrozhodnutím č. 32844/2016-1020-68722 zo dňa 15.12.2016 o zmene rozsahu vykonávania opatrení\nhospodárskej mobilizácie, určil žalobcovi povinnosť nepretržite vykonávať opatrenie hospodárskej\nmobilizácie „ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov“ podľa ust. § 5 písm. y)\nzákona o hospodárskej mobilizácii s využitím: (a) technických prostriedkov špecifikovaných v bode 1.4.1\nA) rozhodnutia; (b) ľudských zdrojov špecifikovaných v bode 1.4.1 B) rozhodnutia; a (c) organizačných\nopatrení špecifikovaných v bode 1.4.1 C) rozhodnutia. Podľa bodu 1.4.1 B) písm. b) rozhodnutia uložil\nžalobcovi v rámci plnenia opatrenia ochrany OOD aj povinnosť zabezpečiť nepretržitú fyzickú ochranu\nOOD ochrannou smenou SBS. Rovnako bolo preukázané, že žalobca si v rozhodnom čase žalovaným\nuloženú povinnosť splnil a zabezpečil vykonávanie fyzickej ochrany objektu osobitnej dôležitosti\nsúkromnou bezpečnostnou službou ochraňujúca OOD, a že v súvislosti s plnením si žalovaným mu\nuloženej povinnosti mu vznikli náklady v žalovanej výške, ktoré žalobca riadne preukázal a žalovaný\nnijak nesporoval, avšak odmietol ich žalobcovi uhradiť. Súd prvej inštancie prijal riadne odôvodnený\nzáver, že žalovaný je povinný žalobcovi tieto náklady zaplatiť spolu s úrokom z omeškania. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že žalovaný ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní nenamietal výšku\nžalovanej istiny, ani výšku žalobcom uplatneného príslušenstva, ani obdobie, za ktoré je povinný zaplatiť\núrok z omeškania. Jeho jedinou odvolacou námietkou bolo tvrdené nesprávne právne posúdenie veci\nsúdom prvej inštancie ohľadom právneho základu žalobcom uplatňovaného nároku. Tu však žalovaný\nlen zopakoval svoje argumenty z konania pred súdom prvej inštancie a domáhal sa ich prijatia za\nsprávne. Opätovne uviedol názor, že ani zákon o obrane SR, ani zákon o hospodárskej mobilizácii a ani\nvyhláška MH SR mu neukladá povinnosť uhradiť žalobcovi všetky náklady na zabezpečenie ochrany\nOOD, keď žiadny z nich neuvádza, že by bol povinný uhrádzať výdavky na hospodársku mobilizáciu v\nplnej výške. Mal tiež za to, že žalobca je už z povahy svojej podnikateľskej činnosti povinný zabezpečovať\nprimeranú ochranu svojich objektov, a že jeho určenie ako OOD mu nezakladá nárok na hradenie\nvšetkých resp. akýchkoľvek nákladov na zabezpečenie jeho ochrany zo štátneho rozpočtu. Zopakoval\nsvoj názor, že nárok žalobcu na úhradu takýchto výdavkov by mal byť viazaný len na jeho výdavky\npriamo súvisiace s jeho určením ako OOD, a teda špecifickú a z tohto titulu požadovanú nadstavbovú\nochranu ako OOD. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti\n(skutkové či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní\nlen zopakoval rovnaké argumenty, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými\nsa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal.\n19. Odvolací súd vyhodnotil, že tieto odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť\nsprávnosť záverov súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu\nna zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s\nodvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu\nprvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. Súd prvej inštancie aplikoval správne\nprávne predpisy a tieto aj správne vyložil. Napokon, žalovaný súdom prvej inštancie aplikované zákonné\nustanovenia nespochybňoval, netvrdil, že by na vec nedopadali, príp., že mal vec posudzovať podľa\niných ustanovení konkrétnych zákonov, pričom ani žiadnu relevantnú právnu argumentáciu neponúkol,\ndomáhal sa len osvojenia si jeho názorov. Odvolací súd považuje právne posúdenie veci súdom prvej\ninštancie za správne a riadne zdôvodnené. Niet pochýb o tom, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva\n(okrem Ústavy SR) priamo zo zákona o obrane SR, a že vyššie uvedené právne predpisy stanovujú,\nže výdavky na hospodársku mobilizáciu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, pričom žiadny zákon alebo\n\niný právny predpis neuvádza, že by sa mal zo štátneho rozpočtu uhrádzať len ich zlomok, príp. nejaká\nich časť, ako tvrdí žalovaný. Bolo preukázané, že žalobcovi bola žalovaným uložená povinnosť plniť\nopatrenie hospodárskej mobilizácie podľa ust. § 5 písm. y) zákona o hospodárskej mobilizácii, a to\npráve zabezpečením fyzickej ochrany OOD, a preto bol žalobca povinný predmetnú povinnosť plniť, čo\naj v rozhodnom čase robil. Za túto fyzickú ochranu OOD prostredníctvom SBS preukázateľne zaplatil\nžalovanú sumu, pričom tieto výdavky mu vznikli práve z dôvodu plnenia povinnosti podľa bodu 1.4.1\nB) písm. b) predmetného rozhodnutia MH SR, z ktorého však už nevyplýva tvrdenie žalovaného, že by\nmali byť žalobcovi tieto výdavky nahradené len v žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutej výške.\nNapokon, aj samotná vyhláška MH SR uvádza výdavky na fyzickú ochranu OOD vykonávanú SBS medzi\nvýdavky hospodárskej mobilizácie, ktoré sa hradia zo štátneho rozpočtu. Taktiež bol novelizovaný zákon\no obrane SR, z ust. § 27 ods. 6 ktorého je zrejmé, že výdavky na fyzickú ochranu OOD sa uhrádzajú zo\nštátneho rozpočtu s účinnosťou od 01.02.2020. Neobstojí potom odvolací argument žalovaného, že na\núhradu výdavkov žalobcu, ktoré mu vznikli práve z dôvodu, že mu žalovaný uložil povinnosti (za splnenie\nktorých musel žalobca zaplatiť žalovanú sumu), nemá rozpočtované prostriedky. Možno uzavrieť, že\nnárok žalobcu voči žalovanému uplatnený v tomto konaní bol riadne preukázaný a je dôvodný.\n20. Ak žalovaný v odvolaní s poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií argumentoval tým, že žalobca\nbol povinný zabezpečiť si fyzickú ochranu objektu už z titulu svojej činnosti, odvolací súd súhlasí\ns vyjadrením žalobcu, ktorý zdôraznil, že z predmetných ustanovení nevyplýva, že by musel objekt\nnepretržite strážiť pomocou pracovníkov SBS, ako ani v rozsahu určenom v rozhodnutí MH SR. Tieto\nprevenčné povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a zákona č. 128/2015 Z.z. nemajú dopad\nna zákonný nárok žalobcu na úhradu výdavkov uplatnený žalobou.\n21. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a nespôsobilé privodiť\npožadovanú zmenu rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa s právnymi závermi súdu prvej\ninštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387\nods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a náležité odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán,\na teda aj žalovaného, ktorý v odvolaní už len zopakoval svoje argumenty, by bola ďalšia argumentácia\nodvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie. Napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.\npotvrdil.\n22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnému\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "52C/62/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}