Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/148/2024 z 24. 9. 2024 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 5Cob/148/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2 Krajský súd Bratislava | 5Cob/148/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2 | 2024-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de415b52-a119-4346-8ce2-1bbccf7c39cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 5Cob/148/2024 6122242476 24. 09. 2024 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2024:6122242476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 2635/1A, Vranov nad Topľou, IČO: 46 860 355, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Lawfirm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 752,18 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/23/2022 - 124 zo dňa 07.08.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/23/2022 - 124 zo dňa 07.08.2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 13.08.2024 zamieta. III. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom doplatku poistného plnenia z havarijného poistenia právneho predchodcu žalobcu. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „21. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu v rozsahu zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodín a výšok lakovníckych konštánt, pričom do poistného plnenia boli zahrnuté primerané náklady na režijný materiál vo výške maximálne 25,20 EUR bez DPH. 22. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne krátil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny a lakovacej konštanty. 23. V časti procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že škoda vznikla až úhradou faktúry za opravu súd v zmysle rozhodnutí KS Košice sp.zm. 2Cob/25/2020 a R 5/1988 a R 25/1990 súd ustálil, že škoda právnemu predchodcovi žalobcu vznikla už momentom vzniku škody na vozidle a v tento moment vznikla aj pohľadávka voči žalovanému, ktorú tento postúpil na žalobcu a pre platnosť postúpenia sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu. 24. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia škodcu, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia plnenia. 25. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nelikvidné položky predstavujú rozdiel medzi žalobcom účtovanou cenou normohodiny, priznaním lakovacej konštanty 100% oproti žalobcom účtovaným konštantám. 26. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To v konaní nepreukázal. Taktiež súd bral do úvahy skutočnosť, že od právneho predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny. Uvedenému postupu tiež bráni skutočnosť, že žalovaný nikdy nezverejnil ním akceptovanú výšku ceny normohodín. Žalobca v konaní tiež predložil cenník konkurenčných autoservisov preukazujúcich, že použitá cena normohodiny je nižšou alebo porovnateľnou než u konkurenčných servisov. 27. K uplatneným lakovacím konštantám súd konštatuje, že žalobcom použité ceny normohodín za mechanické a lakovacie práce sú porovnateľné, resp. výhodnejšie a nižšie ako ceny porovnateľných autoservisov v rozhodnom mieste a čase a tvrdenie o rozdielnej výške normohodín pri neautorizovaných servisov (za ktorý označil žalobcu žalovaný) je právne neudržateľné v prípade ak žalobca dodrží technologický postup daný výrobcom a presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Opak žalovaný nepreukázal. 28. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019) 29. Súd dáva do pozornosti, že žalovaný v oznámeniach o plnení uviedol, že pri výpočte plnenia poskytol náhradu lakovacej konštanty 100%, čo vzhľadom na fakturáciu žalobcu (ktorý si účtoval normohodinu za lakovacie práce) spôsobuje neprehľadnosť dôvodu krátenia plnenia v tejto časti. 30. Na základe uvedeného je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil v priznanej časti reálnu výšku škody, ktoré mu vznikli ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu v akom sa nachádzalo pred škodovou udalosťou. 31. Pri časti žalovaného nároku predstavujúcom krátenú lakovaciu konštantu súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania relevantnosti krátenia konštanty na 100%. Tvrdenie žalovaného, že primeranú konštantu 100% určil porovnávaním cenníkov v danom regióne a čase je nepreukázateľné a pre konanie nerelevantné. 32. Súd súčasne konštatoval, že ust. čl. IX, ods. 2, písm. c ZD č. 911 je zneužitím účasti na hospodárskej súťaži v zmysle ust. § 42, ods. 1 ObZ a ako dohoda žalovaného a vybranej časti servisov je zakázaná v zmysle ust. § 4, ods. 1 a nasl. zákona č. 136/2001 Z.z. Súčasne súd bral do úvahy aj skutočnosť, že tento článok je súčasťou formulárového znenia ZD žalovaného bez relevantnej možnosti poisteného zasiahnuť do žalovaným stanovenej výšky normohodiny „neautorizovaného“ servisu. Súd taktiež bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný potvrdil neinformovanie právneho predchodcu žalobcu o tom, ktoré servisy považuje za autorizované a ktoré nie a preto nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať znášanie krátenia normohodiny neautorizovaného servisu bez toho, aby vopred vedel, že ním zvolený servis je neautorizovaný. Na úspech v spore by žalovaný musel preukázať informovanie poškodeného o neautorizovanom charaktere servisu pred začatím opravy, čo nepreukázal. 33. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný v odpore uviedol, že pri stanovení rozsahu poistného plnenia je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou, pričom poukázal na čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijne poistenie (ďalej len „ZD“), podľa ktorého v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných neautorizovaných opravovniach bude maximálna akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH. Žalovaný však v oznámení o poistnom plnení neuviedol konkrétne dôvody, prečo považuje účtovanú cenu za prácu na normohodinu za neprimeranú, čím si žalovaný riadne nesplnil povinnosť svoje závery, na základe ktorých došlo ku kráteniu poistného plnenia, riadne odôvodniť podľa § 797 ods. 4 OZ. 34. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020). Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). 35. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno krátenia vyplateného poistného plnenia v žiadnej časti žalovaného nároku. 36. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v priznanom rozsahu. 37. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 38. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 797., ods. 3 OZ dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia. .... 42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko žalobe súd vyhovel v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/23/2022 - 124 zo dňa 07.08.2023 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP. 6. Žalovaný bol názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, pretože konajúci súd sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré v konaní uplatnil. 7. Nesúhlasil s právnym posúdením súdom I. inštancie v odseku 33 a tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo ku kráteniu poistného plnenia, ale k poskytnutiu poistného plnenia v zmysle zmluvy. Nedošlo podľa neho ani k rozporu s § 797 ods. 4 OZ, nakoľko nárok na plnenie v zmysle § 797 ods. 1 OZ ani nevznikol v tej časti, ktorá prevyšovala zmluvné dojednania. Žalovaný poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný spolu uzatvorili zmluvu, v ktorej boli dojednané podmienky, za ktorých bude žalovaný plniť. To však neznamená, že došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže, keďže uzavretou zmluvou nebola obmedzená vôľa poisteného pri voľbe servisu, v ktorom si nechá svoje motorové vozidlo opraviť. 8. Okrem skôr uvedeného žalovaný tvrdil, že konanie, výsledkom ktorého je napadnutý rozsudok, má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v napadnutom rozsudku neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa jeho názoru nepreskúmateľné. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je vadou konania, ktorá podľa ustálenej judikatúry predstavuje porušenie základného práva na spravodlivý proces. 9. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 10. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.11.2023, v ktorom na odvolaciu argumentáciu žalovaného reagoval nasledovne: 11. S tvrdením žalovaného o tom, že nekrátil poistné plnenie žalobca nesúhlasil a uviedol, že ak mu nebola vyplatená celá suma, ktorú si u žalovaného titulom poistnej udalosti uplatnil, došlo podľa neho ku kráteniu poistného plnenia. Bol názoru, že žalovaný sa pokúša zbaviť povinnosti uvedenej v § 797 ods. 4 OZ, keď tvrdí, že z jeho strany nedošlo ku kráteniu poistného plnenia, ale len jeho priznaniu v zmysle jeho VPP, ktoré sú v časti určenia výšky poistného plnenia neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom. Zákon pozná zásadu plného odškodnenia, a preto je možné krátiť poistné plnenie len vtedy, ak sú naplnené zákonné dôvody. V tomto prípade však žalovaný krátenie poistného plnenia nijakým spôsobom neodôvodnil, čím porušil § 797 ods. 4 OZ, a teda z jeho strany došlo k bezdôvodnému kráteniu. 12. K otázke poistného plnenia v zmysle zmluvy žalobca uviedol, že zmluva o havarijnom poistení a rovnako tak aj VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy, nemôžu byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ, medzi ktoré patrí aj § 797 ods. 4 OZ a nijakým spôsobom nesmie obchádzať zákony. Oprava v nezmluvnom servise nie je zákonným dôvodom pre krátenie poistného plnenia, a teda aplikovaním tohto ustanovenia VPP v praxi dochádza zo strany žalovaného k obchádzaniu zákona. Poistenie majetku sa riadi zásadou plného odškodnenia poisteného, preto je ustanovenie vo VPP, ktoré je v rozpore s touto zásadou, neplatné, keďže sa prieči zákonu. Zmluva o havarijnom poistení, ktorú uzavrel žalovaný s poisteným sa podľa žalobcu nedá pokladať za zmluvu uzavretú dvomi rovnocennými právnickými osobami. 13. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého poskytnutie poistného plnenia vo výške závislej nie od škody vzniknutej na motorovom vozidle, ale od subjektu, ktorý opravu tohto motorového vozidla vykonal (pričom oprava v nezmluvnom servise je sankcionovaná nevyplatením poistného plnenia v plnej výške) nie je porušením hospodárskej súťaže, je podľa žalobcu nesprávne. Uprednostňovanie a teda zvýhodňovanie autorizovaných a zmluvných autoservisov možno podľa žalobcu považovať za šikanózne voči neautorizovaným, nezmluvným servisom, ale tiež aj voči samotnému poistenému, ktorý v dôsledku svojej slobodnej voľby neautorizovaného, nezmluvného servisu má byť podľa zmluvných dojednaní poisťovne ukrátený o poistné plnenie. 14. Poukázal na to, že poisťovne nepriamo určujú výšku maximálnej ceny prác pre autoservisy, ktoré s nimi neuzatvoria zmluvu (nezmluvné servisy) alebo nemajú dostatočnú ekonomickú silu (autorizované servisy). Týmto konaním poisťovní dochádza k deformácií vývoja trhových podmienok autoservisov, čím dochádza k zneužívaniu účasti na hospodárskej súťaži zo strany poisťovní (§ 4 ods. 3 písm. a) a nasl. zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže). 15. Žalovaný svojimi VPP, v ktorých určuje výšku poistného plnenia 4 rôznymi spôsobmi (v závislosti od subjektu, ktorý vykoná opravu) podľa žalobcu jednoznačne porušuje hospodársku súťaž. Maximálna cena normohodiny, ktorú priznáva pri oprave v neautorizovanom a nezmluvnom servise je v roku najvyššej miery inflácie na Slovensku absurdná a jednoznačne neprimeraná. Suma 25 € bez DPH (ktorú žalovaný vo svojich VPP už niekoľko rokov nezmenil) žiadnym spôsobom neodráža trhové ceny. Vzhľadom na energetickú krízu a mieru inflácie na Slovensku v aktuálnom roku, je podľa žalobcu nepochybné, že poisťovňou stanovená maximálna cena normohodiny je v praxi nereálna, pretože vôbec nereflektuje hospodársky vývoj cien za normohodinu za opravu vozidla na trhu, nezohľadňuje narastajúcu infláciu, ani regionálne rozdiely v cenách normohodiny, ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rôznych značiek a kategórií, a preto neustále týmto postupom nabáda poistených, aby ignorovali servisy, ktoré buď nie sú autorizované alebo nemajú zmluvu s poisťovňou. 16. Ustanovením VPP, ktorým žalovaný ekonomicky ovplyvňuje poistených, aby si nechali svoje motorové vozidlo opraviť v zmluvnom servise, kde im bude následne preplatená celá výška opravy, sa žalovaný podľa žalobcu jednoznačne dopúšťa obmedzovania hospodárskej súťaže. 17. Ustanovenie VPP, ktorým sa určuje výška poistného plnenia teda jednoznačne porušuje hospodársku súťaž, a teda je ex lege neplatné. Nemôže byť teda aplikovateľné, a preto nemožno hovoriť o poskytnutí poistného plnenia v zmysle zmluvy a jej VPP. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný pri krátení poistného plnenia nemohol odvolávať na toto neplatné ustanovenie svojich VPP, ale mal takéto krátenie riadne odôvodniť v zmysle § 797 ods. 4 OZ, čo neurobil. 18. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného o inej vade konania, spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Zastával názor, že súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu, európsku legislatívu a aktuálnu judikatúru. 19. Záverom žalobca uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a riadne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 20. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval žalovaný podaním zo dňa 02.02.2024, v ktorom ku svojej skoršej argumentácii doplnil, že po prepočte nákladov na opravu motorového vozidla v systéme Audatex, žalovaný poskytol poistné plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie, teda v rozsahu primeraných nákladov vychádzajúcich zo zisteného skutkového stavu. 21. Zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu podľa žalovaného nemohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi autoservismi, nakoľko ich príjem nijakým spôsobom nezávisí na poistnom plnení, a ich podnikateľská činnosť nespočíva v likvidácií poistných udalosti alebo sanácií škôd spôsobených pri poistnej udalosti za poistné plnenie. 22. Podmienky upravujúce poistné plnenie by mohli podľa žalovaného teoreticky ovplyvňovať hospodársku súťaž opravcu len vtedy, ak by si opravca za svoje služby účtoval natoľko neprimerané plnenia, že by sa stal pre bežného spotrebiteľa nedostupným a z toho dôvodu plne závislým na poistnom plnení. 23. Konajúci súd svojim rozhodnutím podľa žalovaného neprimerane zasiahol do zmluvnej slobody, keď na vzťah žalovaného a právneho predchodcu žalobcu neaplikoval ustanovenia zmluvných dojednaní. 24. Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu, ktorý doplnil tak, že alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že podanú žalobu zamietne. 25. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 22.04.2024, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalovaného nasledovne: 26. K tvrdeniu žalovaného o tom, že poskytol žalobcovi poistné plnenie iba v rozsahu kontrolnej kalkulácie určenej systémom Audatex žalobca uviedol, že táto kalkulácia je len orientačná, resp. kontrolná, ktorá má len predbežný charakter. Nie je nijako záväzná a odzrkadľuje len orientačnú výšku nákladov opravy poškodeného vozidla. Na podporu tejto argumentácie poukázal rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 14Cob/86/2019, ods. 28 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021. 27. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal a neodôvodnil na základe čoho vyrátal sumu poistného plnenia uvedenú v kalkulácii. Neodôvodnil ani to, prečo neposkytol poistné plnenie v súlade s jeho VPP a so zásadou maximálneho odškodnenia, keď jeho VPP určujú sumu za normohodinu opravy vozidla v neautorizovanom servise na maximálne 25 bez DPH. Žalovaný však priznal len 25,20 € s DPH, teda 21,- € bez DPH, čo je o 4,20 € menej ako je maximálne stanovená suma VPP žalovaného. 28. Ustanovenie poistnej zmluvy, formulované tak, že obmedzuje výšku poistného plnenia vzhľadom na typ autoopravovne je podľa žalobcu v hrubom rozpore s kogentnými ustanoveniami OZ, ktoré sa týkajú poistenia, konkrétne § 799, § 806 a § 809. Tieto ustanovenia vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako aj možnosť krátenia poistného plnenia iba v spojení s pričinením samotného poisteného. Žalovaný môže znížiť poistné plnenie len na základe zákonom stanovených dôvodov a nemôže si vytvárať svoje vlastné. Žalovaný nemôže znížiť poistné plnenie z iných dôvodov ako sú stanovené v § 799 ods. 3 OZ, a ktorými je sám viazaný. 29. Ustanovenie § 799 ods. 3 OZ umožňuje znížiť poistné plnenie poisťovňou len za kumulatívneho splnenia podmienok, a to 1/ porušenie povinnosti poškodeným 2/ takéto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/45/2021). V tomto prípade však nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, a teda neexistuje dôvod na krátenie poistného plnenia. Poškodený neporušil žiadnu povinnosť (oprava vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou, ale možnosťou), a teda nemohla byť splnená ani druhá podmienka vyplývajúca z kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ. 30. Podľa žalobcu je právna konštrukcia žalovaného obsiahnutá vo VPP, stanovujúca maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať, v rozpore so zákonnou úpravou a preto je ex lege neplatná. Poistné podmienky nesmú zákon obchádzať ani ho porušovať. V tomto konkrétnom prípade ale ide jasne o obmedzenie možnosti poisteného, porušenie kogentných ustanovení OZ, čo je neprípustné. 31. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 32. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 33. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 34. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 35. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 37. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 38. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 39. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 40. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 41. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 42. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 04.09.2021, pričom nárok na poistné plnenie žalobca vyvodzoval z poistnej zmluvy na havarijné poistenie motorových vozidiel, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným. 43. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo nasledovné: - nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dôsledku absencie jeho zákonných náležitostí - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - nesprávne právne posúdenie veci neaplikovaním zmluvných dojednaní, pričom v tejto súvislosti konkrétne namietal iba neaplikovanie ustanovenia Čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel (ďalej len poistné podmienky alebo PP alebo ZD). 44. K skôr špecifikovaným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 45. Vo vzťahu k námietke o nesprávnych skutkových zisteniach musí odvolací súd konštatovať, že odvolateľ túto odvolaciu námietku žiadnym spôsobom nezdôvodnil, preto tento odvolací dôvod nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP (neobsahuje odôvodnenie, z akých dôvodov je napadnuté rozhodnutie nesprávne). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok preskúmať v rozsahu tohto odvolacieho dôvodu. 46. Čo sa týka námietky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v dôsledku absencie jeho zákonných náležitosti, žalovaný tvrdil, že prvostupňový súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 47. Je zrejmé, že skôr označený nedostatok sa týka zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalovaný uplatnil aj námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave (avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia). 48. Odvolací súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu rovnako musí konštatovať, že takto formulovaný odvolací dôvod nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, keďže neobsahuje odôvodnenie toho, ako tento nedostatok spôsobil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 49. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 50. V súvislosti s namietanou absenciou náležitostí napadnutého rozsudku žalovaný nešpecifikoval, ako mal tento nedostatok spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozsudku, preto ani tento odvolací dôvod nebolo možné v medziach (§ 380 ods. 1 CSP preskúmať v odvolacom konaní. 51. Posledná odvolacia námietka žalovaného smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pre neaplikovanie ustanovenia Čl. IX ods. 2 písm. c) PP. 52. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 53. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 54. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 55. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 56. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia (doplatok), nie nárok na náhradu škody. Rozsah poistného plnenia je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ). 57. Je preto potrebné rozlišovať medzi pojmami cena opravy príp. výška škody a výška poistného plnenia. Kým cenou opravy motorového vozidla je potrebné rozumieť cenu, ktorú osoba zaplatí servisu za opravu motorového vozidla, škoda už môže a spravidla zahŕňa aj iné položky, ako napr. ušlý zisk, cena za výpožičku náhradného vozidla, prípadne iné náklady. Výška poistného plnenia sa spravidla od skôr uvedených pojmov odvíja, avšak nemusí byť totožná. Na tomto mieste odvolací súd musí nesúhlasiť so žalobcom, že náš právny poriadok je založený na zásade úplného odškodnenia pri poistnom plnení. Takáto zásada je zakotvená iba vo vzťahu ku škode, nie k poskytnutiu poistného plnenia. V nadväznosti na uvedené je potrebné rozlišovať aj medzi pojmami „určenie výšky poistného plnenia“ a „krátenie (zníženie) poistného plnenia“. 58. Pri zohľadnení vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola mu bola fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní, obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inak povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ. 59. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal. 60. V danom prípade je medzi účastníkmi konania sporný práve rozsah, v ktorom bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. V prejednávanej bol rozsah poistného plnenia vymedzený nasledujúcimi ustanoveniami PP: 61. Podľa Čl. IX.1. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 (PP), za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzrodenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 62. Podľa Čl. IX.2. PP, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita prace a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla c) Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH. 63. Podľa Čl. IX.3. PP, primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach. 64. Určenie rozsahu poistného plnenia závisí najmä na poisťovni, ktorá poistenie poskytuje a nie je v zásade striktne limitované zákonom. Je určený spravidla vo všeobecných alebo osobitných poistných podmienkach, vydaných poisťovňou. Mala by to byť preto poisťovňa, ktorá poistné podmienky vydá, aby rozsah poistného plnenia určila čo najpresnejšie, aby na strane poisťovne ani poisteného nevznikali o tomto rozsahu mylné predstavy. 65. Z Čl. IX.2 PP je možné ustáliť, že žalovaný rozsah poistného plnenia určuje diferencovane v závislosti od druhu servisu, ktorý opravu motorového vozidla vykonal, teda v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný, zmluvný alebo neautorizovaný a nezmluvný servis. 66. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenej diferenciácii uzatvoril, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a teda je zmluvné dojednanie v tejto časti neplatné. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré sa dotknutou otázkou zaoberali (rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). 67. „27....Navyše Program AUDATEX, ktorý použil žalovaný pri kalkulácii poistného plnenia nebol medzi stranami zmluvne dohodnutý, preto nemôže byť rozhodujúcim podkladom pre výpočet výšky opravy, ale môže mať len odporúčací charakter na porovnanie pre žalovaného ako poisťovňu. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno od poisteného spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne vynaložil na opravu vozidla najnižšie možné náklady, v tomto prípade, aby sa obrátil za účelom opravy na subjekt realizujúci opravu, ktorý ponúkne najnižšiu cenu. V rámci voľného trhu je na žalobcovi, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Navyše tak ako konštatoval aj súd prvej inštancie v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“ - majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.“ / rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020 / 68. V nadväznosti na vyššie uvedené je odvolací súd názoru, že žalovanému neprináleží diferencovať rozsah poistného plnenia, podľa toho, či opravu motorového vozidla vykonal servis autorizovaný, zmluvný alebo iný. Ak sa poškodený/poistený rozhodne realizovať opravu vozidla v nezmluvnom a neautorizovanom servise, neznamená to, že výsledok opravy vozidla je iný, ako by tomu bolo v autorizovanom alebo zmluvnom servise. Neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných, či neautorizovaných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na poskytnutie iného rozsahu poistného plnenia. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a rozsahu poškodenia. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom alebo neautorizovanom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené na opravu, sú účelné a smerovali k odstráneniu závady/poškodenia, ktoré bolo predmetom poistnej udalosti. 69. Odvolací súd preto musí súhlasiť s tým, určovanie rozsahu poistného plnenia podľa druhu servisu, ktorom bolo motorové vozidlo opravené, odporuje právu Európskej únie a pravidlám hospodárskej súťaže, je preto v príslušnej časti neplatné. 70. Napriek tomu, že žalobca ako právny nástupca poisteného je povinný svoj nárok na poskytnutie poistného plnenia voči poisťovateľovi preukázať, pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ, ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2120/2015, zo dňa 18.05.2017). 71. Dôsledkom vyššie uvedeného je povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov na opravu motorového vozidla, pričom dôvody na odopretie poskytnutia časti poistného plnenia je povinný tvrdiť a preukázať poisťovateľ (žalovaný). K tvrdeniu a preukázaniu takýchto dôvodov, t.j. k preukázaniu dôvodov, že žalobcom uplatnený nárok nepredstavuje primerané náklady na opravu motorového vozidla, zo strany žalovaného nedošlo. 72. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 73. Podaním zo dňa 13.08.2024 žalobca navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4obdo/38/2023. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že v označenom konaní sa rieši viacero otázok, ktoré sú predmetom aj tohto konania, a to: - otázka krátenia poistného plnenia v rozpore s ust. § 799 ods. 3 a § 809 Občianskeho zákonníka pri havarijnom poistení, kde je poisteným právnická osoba, otázka „určenia“ a „krátenia“ poistného plnenia, - otázka prípustnosti rozlišovania servisov, - relevancia argumentácie o „blokovej výnimke“ s poukazom na právo Európskej únie a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, - otázka zmluvnej voľnosti pri havarijnom poistení, kde je poisteným právnická osoba, - otázku neplatnosti zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú limitáciu normohodín, - otázku obmedzovania hospodárskej súťaže poisťovňou svojimi zmluvnými dojednaniami, otázku aplikácie zmluvných dojednaní vo vzťahu k poistnej zmluve. Neprerušenie konania môže mať podľa žalobcu zásadný vplyv na: princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ochranu práv účastníkov konania, hospodárnosť a efektivitu konania, preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 164 CSP konanie prerušil. 74. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 75. Prerušenie konania podľa § 164 CSP je fakultatívnym, t.j. súd v tomto prípade nemá povinnosť konanie prerušiť. Odvolací súd je názoru, že so všetkými pre vec rozhodujúcimi otázkami sa náležite vysporiadal. Žalobcom označené dovolacie konanie môže síce žalobcom označené otázky zodpovedať, avšak túto možnosť nemožno s určitosťou potvrdiť. Pokiaľ nie je o podanom dovolaní rozhodnuté, môže sa dovolacie konanie skončiť aj procesným rozhodnutím, prípadne sa dovolací súd môže zaoberať iba s niektorými otázkami, ktoré žalobca označil. V situácii, keď nie je zrejmé, či a ktorými otázkami sa bude dovolací súd zaoberať, odvolací súd dôvody na prerušenie konania nepovažoval za dané a preto návrh na prerušenie konania zamietol. 76. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).