{"guid": "ce016a36-52ce-4207-911b-cf6b281e7b23:a042db37-4df0-4296-b077-da5f8f5951d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1", "spisova_znacka": "6Cob/4/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/4/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 6Cob/4/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1", "identifikacne_cislo": "6122241407", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a042db37-4df0-4296-b077-da5f8f5951d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/4/2023\n6122241407\n30. 05. 2024\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2024:6122241407.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné\nslužby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpený: JUDr. Elena\nŠtefančíková, Veternicová 1, Bratislava, proti žalovanému: DC Agency s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1,\nBratislava, IČO: 35 892 226 o zaplatenie 2 864,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/81/2022-98 zo dňa 14.03.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/81/2022-98 zo dňa\n14.03.2023 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .\nŽalovanému voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj\nako ,,súd“), rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/81/2022-98 zo dňa 14.03.2023 (ďalej\naj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v spore žalobcu: VOLKSWAGEN\nFinančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438 (ďalej len ako\n„žalobca“), proti žalovanému: DC Agency s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1, Bratislava, IČO: 35 892 226\n(ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 2 864,21 eura s príslušenstvom, rozhodol vo výroku I. tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 914,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9\n% ročne zo sumy 914,60 eura od 13.11.2021 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením\npohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku\nII. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči\nžalobcovi v rozsahu 36,14% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol podľa ustanovení zákona § 369c ods. 1, § 497, § 501 ods.\n2, § 502 ods. 1, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,,Obchodný zákonník“\nalebo aj ako „ObZ“), § 533 ods. 2, 3 § 553 ods. 1, 2, 3, § 553a ods. 1, 2, § 553c ods. 1, 4, 5 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej aj ako „Občianky zákonník“ alebo aj ako „OZ“), § 255 ods. 1,\n§ 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči\nžalovanému zaplatenia istiny v sume vo výške 2 864,21 eura s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať\nzáväzok žalovaného vzniknutý neuhradím úveru poskytnutého na základe Zmluvy o Autokredite č.\n996927 (ďalej aj ako „Zmluva o AutoKredite“ alebo aj ako „úverová zmluva“).\n\nŽalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa 31.05.2018 Zmluvu o AutoKredite ktorej\nsúčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite (ďalej aj ako „Všeobecné zmluvné\npodmienky“ alebo aj ako „VZP“) a splátkový kalendár. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver\nv sume vo výške 54 096 eur s dobou splatnosti 60 mesiacov a to za účelom zabezpečenia financovania\nkúpy osobného motorového vozidla továrenskej značky: BMW, model: M550d xDrive AT, rok výroby:\n2017, zdvihový objem: 2 993 cm3, výkon: 294 kW, VIN: A. farba: modrá metalíza tmavá (ďalej len\nako „motorové vozidlo“). Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť poskytnutý úver žalobcovi v pravidelných\nmesačných splátkach uvedených v splátkovom kalendári a to riadne a včas v súlade s podmienkami\núverovej zmluvy. Na zabezpečenie svojho záväzku voči žalovanému, na vrátenie poskytnutého úveru\nvrátane príslušenstva, ako aj záväzku, ktorý by vznikol prípadným predčasným stanovením splatnosti\núveru, vrátane zmluvných pokút a sankcií splatných podľa úverovej zmluvy, príslušenstva pohľadávky\nžalobcu a nákladov na vymáhanie pohľadávky, žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31.05.2018 Zmluvu\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 996927 (ďalej aj ako „Zmluva o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva“) a ktorou žalovaný dočasne previedol na žalobcu vlastnícke právo k\npredmetu financovania. Nakoľko sa žalovaný v zmysle článku VII. ods. 2 Všeobecných zmluvných\npodmienok dostal do omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok, listom zo dňa 12.09.2019 mu oznámil\nv zmysle ustanovenia článku VII. ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok, že sa týmto dňom stal\nsplatným celý úver. Prostredníctvom oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, ktoré žalovaný prevzal\ndňa 16.09.2019, vyzval žalovaného na zaplatenie vyčíslenej dlžnej sumy s tým, že ak tak neučiní, uplatní\nsi zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na základe Zmluvy o\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Keďže žalovaný svoj záväzok neuhradil ani v dodatočne\nposkytnutej lehote, pristúpil k protokolárnemu odobratiu predmetu financovania tak, ako to vyplýva z\nProtokolu o prevzatí motorového vozidla zo dňa 05.11.2019. V dôsledku predčasného ukončenia zmluvy\na predčasnej splatnosti úveru vznikla žalovanému v súlade s článkom VII. bod 5 Všeobecných zmluvných\npodmienok povinnosť uhradiť mu vzniknutú pohľadávku v sume v sume vo výške 2 864,21eura, ktorá\nbola podrobne vyčíslená v listine označenej ako „Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy\no AutoKredite č. 996927“, ktoré žalobca vystavil dňa 29.10.2021 a zaslal žalovanému doporučenou\nlistovou zásielkou na adresu žalovaného zapísanú v obchodnom registri.\nOkresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.02.2022 platobný rozkaz pod sp. zn. 23Up/138/2022, v\nktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a proti ktorému podal\nžalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že žalobcom uplatnený nárok\nneuznáva v celom rozsahu. Uviedol, že finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite\nmu bolo žalobcom zaslané až 29.10.2021 teda skoro po dvoch rokoch od odovzdania predmetu\nfinancovania a preto žiadal o jej vyúčtovanie aj so splatenými splátkami, neuznával výnos z predaja\npredmetu financovania bez DPH v sume vo výške 43 766,86 eura a žiadal o doloženie dokumentov k\npredaju motorového vozidla. Žalovaný neuznal ani náklady žalobcu spojené so zaistením motorového\nvozidla, realizáciou predaja, prehlásením a aj v sume vo výške 1 808,60 eura.\nŽalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nie je sporné, že strany sporu uzatvorili dňa\n31.05.2018 Zmluvu o AutoKredite, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 54 096 eur s\ndobou splatnosti 60 mesiacov. Povinnosťou žalovaného bolo vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutým\núrokom žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach uvedených v splátkovom kalendári k úverovej\nzmluve. Rovnako nie je sporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a poskytnutý finančný\núver mu nevrátil. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou viacerých splátok a z tohto dôvodu\nbol oprávnený listom zo dňa 12.09.2019 mu oznámiť predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a ktoré\nžalovaný prevzal dňa 16.09.2019. Právnym dôsledkom predčasného ukončenia úverovej zmluvy a\npredčasnej splatnosti úveru vznikla žalovanému povinnosť uhradiť mu dlžnú čiastku splatnú ku dňu\nsplatnosti úveru a to v sume vo výške 2 560,94 eura, nesplatenú časť istiny v sume vo výške 42 119,98\neura, náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja v sume vo výške 1 808,60 eura,\ndoúčtovanie poistného na predmete financovania v sume vo výške 141,55 eura. Žalovanému vznikol\nnárok na výnos z predaja predmetu financovania bez DPH v sume vo výške 43 766,86 eura. Výsledkom\nvzájomného započítania nárokov je suma vo výške 2 864,21 eura. Prvou uplatňovanou sumou je dlh\nžalovaného na splátkach v sume vo výške 2 560,94 eura. Žalovaný mu uhradil do stanovenia splatnosti\núveru len 13 splátok, pričom posledná úhrada bola na jeho účet pripísaná dňa 09.08.2019. Druhou z\nuplatnených súm je rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru v sume vo výške 54 096 eur a súčtom\nčasti istiny splatnej do predčasného ukončenia úverovej zmluvy vo výške 11 976,02 eura. K nároku\n\noznačenému ako náklady spojené so zaistením predmetu financovania a realizáciou predaja a pod. v\ncelkovej sume vo výške 1 808,60 eura žalobca uviedol, že všetky náklady, ktoré mu v zmysle článku\nVII. ods. 5 VZP vznikli napr. v súvislosti s vypracovaním expertízneho posudku č. 103/2019/VW ku\ndňu 19.11.2019, s parkovným vozidla odo dňa jeho protokolárneho prevzatia až do dňa jeho odpredaja\ntretej osobe a pod. fakturoval regresne žalovanému a to faktúrou č. 21203033, ktorá bola splatná dňa\n29.10.2021. Nárok vo výške 141,55 eura predstavuje alikvótnu časť poistenia za 12 dní - posledný\nmesiac trvania úverovej zmluvy do jej predčasného ukončenia dňa 12.09.2019. Ďalej uviedol, že jeho\nprioritou pri odpredaji financovaných motorových vozidiel je vždy v prvom rade zánik pohľadávky, ktorá\nvznikne v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníka, resp. jej podstatné zníženie. Dôvodom je\npredchádzanie ďalšiemu navyšovaniu už vzniknutej pohľadávky. Uviedol, že sa snažil motorové vozidlo\nodpredať za čo najvyššiu cenu, no aj vzhľadom na jeho špecifikáciu, nebol oň zjavný záujem. Z\nvystavenej faktúry, ktorou za predaj motorového vozidla tretej osobe vyplýva, že jeho k úspešnému\npredaju došlo až po viac ako 2 rokoch. Z uvedeného dôvodu bol žalobca presvedčený, že postupoval pri\nodpredaji predmetného motorového vozidla s dostatočnou obozretnosťou i odbornou starostlivosťou.\nŽalobca zotrval na svojich argumentoch aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.02.2023.\nŽalovaný vo svojich ďalších podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 14.02.2022 uvádzal, že žalobca\npredal automobil pod cenu. K svojim podaniam doručil žalovaný ako listinný dôkaz ponuku na trhu s\nautomobilmi, kde najlacnejšia ponuka podobného automobilu s rovnakou motorovou výbavou, ako aj\ndátumom výroby začína na sume vo výške 52 999 eur.\nSúd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov\ntvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:\nZo Zmluvy o Autokredite, ktorej súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky, súd prvej inštancie zistil,\nže žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť\nžalovanému úver v sume vo výške 54 096 eur, ktorý mal slúžiť na financovanie kúpy motorového vozidla,\nžalovaný sa zaviazal žalobcovi tento úver splatiť v mesačných splátkach spolu so 4 % zmluvným\núrokom. Súčasťou splátok úveru bolo aj poistné v sume vo výške 353,88 eura. Podľa Všeobecných\nzmluvných podmienok v zmysle čl. VII bod 2 a 3, bol žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade,\nak omeškanie dlžníka s úhradou splátky alebo akéhokoľvek iného peňažného nároku zo strany dlžníka\ntrvá viac ako 10 dní. V takomto prípade bol oprávnený stanoviť s okamžitou účinnosťou, resp. ku dňu\nuvedenému v tomto písomnom oznámení splatnosť celého úveru alebo jeho časť a požadovať zaplatenie\nnesplatenej časti istiny spolu s príslušenstvom v lehote stanovenej v písomnom oznámení, účtovať\nklientovi úroky z omeškania vo výške uvedenej v zmluve, domáhať sa uspokojenia z dlžníkom, resp.\ntreťou osobou poskytnutých zábezpek a uplatniť jemu prislúchajúce práva z prostriedkov podporujúcich\nzabezpečenie záväzku klienta (žalovaného) voči veriteľovi (žalobcovi). Podľa čl. VII bod 6 VZP bol\nžalobca v prípade uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania\noprávnený požadovať od žalovaného náhradu nákladov spojených s predmetom financovania vo výške\n5 % z výnosu z predaja, minimálne však v sume vo výške 260 eur vrátane DPH.\nĎalej zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva súd zistil, že touto zmluvou žalovaný na\nzabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi vzniknutého na základe poskytnutého úveru a na zaplatenie\npríslušenstva a ďalších pohľadávok, na ktoré veriteľovi vznikne nárok v prípade predčasnej splatnosti\núveru alebo odstúpenia od zmluvy, previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu financovania.\nPodľa čl. III zmluvy bol žalobca oprávnený vlastnícke právo k predmetu financovania uplatniť a realizovať\nnajskôr dňom, keď nastane podľa zmluvy prípad defaultu alebo dôjde k zániku zmluvy. V čl. V tejto\nzmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak nebude akákoľvek pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi riadne a\nvčas uspokojená v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a to ani v dodatočne poskytnutej lehote,\nktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, je veriteľ oprávnený predmet financovania (motorové vozidlo)\npredať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase. Výťažok z predaja použije veriteľ na\núhradu svojich pohľadávok zabezpečených zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva\na na úhradu nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu financovania s tým, že ostávajúcu\nčasť výťažku z predaja veriteľ bez zbytočného odkladu po potvrdení čísla účtu dlžníkom vydá dlžníkovi.\nZ protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu motorového vozidla súd zistil, že žalovaný prevzal\nmotorové vozidlo tov. zn. BMW T. dňa 01.06.2018.\nZ oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 12.09.2019 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému\nna základe skutočnosti, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dvoch splátok úveru pristupuje k\nzosplatneniu úveru a nesplatený zostatok úveru v sume 42119,98 eura a požiadal žalovaného o\n\núhradu nesplatenej časti istiny, splátok, ktoré sa stali splatnými pred zosplatnením úveru, ako aj splátok\npoistného v sume celkovej výške 49 831,27 eura.\nZ oznámenia o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. 996927 zo\ndňa 12.09.2019, že žalobca oznámil žalovanému, že pristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho práva k\npredmetu financovania a vyzval žalovaného na pristavenie motorového vozidla a odovzdanie dokladov\na kľúčov od vozidla.\nZ protokolu o prevzatí vozidla súd zistil, že žalovaný odovzdal žalobcovi motorové vozidlo dňa\n05.11.2019.\nZ finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy o Autokredite súd zistil, že žalobca v tomto\nvyrovnaní vyčíslil svoje nároky vyplývajúce mu z predčasného ukončenia tejto zmluvy sumou vo výške\n46 631,07 eura a ktorá pozostávala z nezaplatených splátok úveru splatných do dňa zosplatnenia úveru\nv sume vo výške 2 560,94 eura, nezaplatenej časti istiny v sume vo výške 42 119,98 eura, nákladov\nspojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja v sume 1 808,60 eura a doúčtovania poistného na\npoistenie predmetu financovania v sume vo výške 141,55 eura.\nZ faktúry č. 21001841 zo dňa 29.10.2021 súd zistil, že touto faktúrou, že žalobca fakturoval žalovanému\nvysporiadanie poistenia pri predčasnom ukončení Zmluvy o Autokredite v sume vo výške 141,55 eura.\nZ faktúry č. 21203033 zo dňa 29.10.2021 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému\nnáklady spojené s inkasom pohľadávok a odobratím vozidla v sume vo výške 1 808,60 eura.\nZ prehľadu splátok prijatých na Zmluve o Autokredite súd zistil, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti\nnastala splatnosť 15. splátok úveru v celkovej sume vo výške 19 701,68 eura. Žalovaný uhradil žalobcovi\nna splátkach úveru spolu sumu 17 378,15 eura. Žalobca do prehľadu splátok zaradil aj pohľadávky\noznačené ako faktúra č. 19C01103 v sume vo výške 33 eur, ktorá bola tak, ako to vyplýva zo splátkového\nkalendára uhradená dňa 11.06.2019 a sumu vo výške 228 eur označenú ako faktúra č. 19202651, ktorú\nžalovaný neuhradil.\nZ expertízneho posudku č. 103/2019/VW zo dňa 25.11.2019 súd zistil, že spoločnosť Expert Group, k.s.\nstanovila hodnotu motorového vozidla BMW T xJ. sedan k XX.XX.XXXX sumou vo výške 58 097 eur\ns DPH.\nZ faktúry č. 21B00411 zo dňa 10.11.2021 súd zistil, že žalobca fakturoval spoločnosti Vehicle Trading\nInternational /VTI/ GmbH so sídlo Gifhorner Str. 57, Braunschweig, Nemecko sumu vo výške 43 766,86\neura.\nNa základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná a to v sume 914,60 eura a naopak nedôvodná je\nv sume 1 950,15 eura.\nK výpočtu žalobcom nesplatnej časti istiny žalovaným (č. l. 48 s. sp.), ktorý vyhotovil žalobca, súd\nprvej inštancie poukázal na to, že žalovaný neuviedol v čom by mal byť tento výpočet nesprávny, resp.\naká by mala byť jeho správna výška a teda, neposkytol súdu skutkové tvrdenia o tom, že by uhradil\nžalobcovi aj iné platby, ktoré by neboli v tomto rozpise zohľadnené. V rámci svojej obrany žalovaný\nnamietal (okrem iného) aj cenu, za ktorú bol predmet financovania v rámci výkonu zabezpečovacieho\nprevodu práva odpredaný tretej osobe, pričom túto považoval za neprimerane nízku. Na preukázanie\nsvojich tvrdení žalovaný predložil viacero inzertných ponúk na predaj obdobných vozidiel, z ktorých malo\nbyť zrejmé, že obvyklá cena podobných motorových vozidiel na trhu je výrazne vyššia. V tejto súvislosti\nvšak nie je možné opomenúť, že cenu motorových vozidiel uvádzanú v inzercii je nutné považovať\nza cenu chcenú, teda cenu, za ktorú by predávajúci chceli motorové vozidlá predať, nie je ju však\nmožné považovať za cenu trhovú, keďže z inzercie samozrejme nie je možné zistiť za akú reálnu cenu\nboli vozidlá v skutočnosti predané. Všetky inzertné ponuky boli ponuky nemeckých osôb na predaj\nmotorových vozidiel, ktoré sa aj nachádzali v Nemecku a teda nemôže ísť o ceny, za ktoré by bolo možné\npredať motorové vozidlo tvoriace predmet financovania na slovenskom trhu.\nSúd prvej inštancie mal za to, že z nesporných skutkových tvrdení, resp. zo skutkových tvrdení, ktoré\nneboli zo strany žalovaného popreté právne relevantným spôsobom (§ 151 ods. 2 CSP) je zrejmé,\nže ku dňu zosplatnenia úveru, záväzok žalovaného predstavoval sumu 44 680,92 eura. Tento záväzok\npozostával z nezaplatenej istiny úveru v sume 42 119,98 eura ako aj z nezaplatených splátok splatných\ndo zosplatnenia úveru a ktorých súčasťou boli aj splátky poistného za poistenie predmetu financovania.\nZa nedôvodný považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie nákladov označených ako\nnáklady žalobcu ako veriteľa spojené so zaistením vozidla, realizáciou predaja, prehlásením a. i. v sume\nvo výške 1 808,60 eura. Dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o Autokredite alebo Zmluvy o\n\nzabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nevyplýva, že by bol žalobca oprávnený domáhať sa\nod žalovaného zaplatenia akejkoľvek paušálnej sumy, ako náhrady výdavkov spojených s realizáciou\nzabezpečovacieho práva. Zdôraznil, že naopak z čl. VII bod 6 predmetnej zmluvy je jednoznačné, že\nžalobca je oprávnený požadovať od žalovaného iba náhradu výdavkov spojených s predajom predmetu\nfinancovania. To znamená, že pokiaľ by mal súd žalobcovi takýto nárok priznať, bolo potrebné, aby v\nkonaní preukázal, že skutočne vynaložil a teda reálne aj zaplatil akékoľvek výdaje spojené s predajom\npredmetu financovania. Z listinných dôkazov, ba ani zo skutkových tvrdení žalobcu, však nie je zrejmé,\nani len to z akých jednotlivých čiastok suma 1 808,60 eura pozostáva. Už vôbec nie je zrejmé komu, kedy\na v akej výške mala byť uhradená. Žalobca teda nepreukázal, že v súvislosti s predajom motorového\nvozidla uhrádzal akékoľvek náklady, čo znamená, že nepreukázal ani dôvodnosť takéhoto nároku. Z\ntohto dôvodu v tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.\n4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca včas odvolanie v rozsahu voči výroku II. a výroku III. v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP podľa ktorého „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces“, ďalej v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP podľa ktorého „konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci”, ďalej v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)\npodľa ktorého „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam“ a ďalej v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) podľa ktorého „zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,\nktoré neboli uplatnené“ . Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil napadnutý rozsudok\nv napádanej časti (výroky II. a III.) a aby podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100 %.\nŽalobca namietal, že záver prijatý súdom prvej inštancie nevyplýva z vykonaného dokazovania a listín\npredložených v tomto konaní, dokonca je s nimi v rozpore. Zastával názor, že súd prvej inštancie\npochybil, keď pri rozhodovaní v rozpore s procesnoprávnou úpravou vychádzal zo skutočností, ktoré\nnesprávne vyhodnotil ako sporné, čoho následkom je rozsudok, ktorý je vecne nesprávny a vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie nemohol dôjsť k\nsprávnym skutkovým zisteniam.\nŽalobca poukázal na zásadné pochybenie súdu prvej inštancie, keď rozhodoval v rozpore s nespornými\nskutkovými tvrdeniami strán sporu a princípom kontradiktórnosti konania.\nĎalej žalobca uviedol, že podľa bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa žalobca domáhal aj\n„... nákladov veriteľa spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a i., vo výške\n1 808,60 eura, ktorých existenciu žalovaný popieral .“ Argumentoval, že uvedené však nezodpovedá\nskutočnosti. V nadväznosti na uvedené odkázal žalobca na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, z ktorého\nvyplýva že: „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“\nna ustanovenie § 151 ods. 2 CSP z ktorého vyplýva že: „Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré\nsa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,\ninak je popretie neúčinné“. Mal za to, že z predmetného procesného ustanovenia vyplýva, že stranu\nsporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom na to, aby popretie\nvyvolalo zamýšľané právne účinky, musí napĺňať určité kvalitatívne nároky a predpoklady. Popierajúca\nstrana je totiž povinná uviesť vlastné tvrdenia a tieto preukázať. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení\nplatia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Rovnako ako skutkové tvrdenia,\naj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia\nskutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové\ntvrdenia strany sú nesporné.\nŽalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku prezentuje\ntvrdenia žalovaného uvádzané v písomnom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 23Up/138/2022 nasledovne: „Žalovaný neuznal ani náklady veriteľa\nspojené so zaistením vozidla, realizáciou predaja, prehlásením a i. v sume 1 808,60 eura.“ Namietal, že\npopretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie o tom, že\nžaloba či jednotlivý nárok sú nedôvodné, prípadne, že s nimi strana sporu nesúhlasí, či tieto neuznáva.\n\nZdôraznil, že žalovaný počas celého konania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu spojeného\nso zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a i. vo výške 1 808,60 eura, neuvádzal\nžiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by\nrelevantne spochybňovali žalobcom tvrdený a riadne preukázaný nárok a na podporu svojich vlastných\ntvrdení. Žalovaný nepredkladal žiadne dôkazné prostriedky. Jediné, čo sa žalovaný v rámci procesnej\nobrany vo svojich písomných podaniach a rovnako aj v ústnom prednese na pojednávaní vo veci samej\nsnažil spochybniť, bola cena, za ktorú žalobca odpredal predmet financovania, pričom na podporu\nsvojich tvrdení predložil listiny predstavujúce inzertné ponuky na predaj obdobných vozidiel bez uvedenia\ntechnického stavu ponúkaného vozidla, či dátumu inzercie.\nŽalobca namietal, že z uvedeného dôvodu tak domnelé popretie či neuznanie nároku žalobcu nevyvolalo\nžalovaným žiadané právne účinky, keďže nebolo realizované právne účinným spôsobom. Žalobca je\npresvedčený o tom, že uplatňovaný nárok predstavujúci náklady so zaistením motorového vozidla a\nrealizáciou predaja, prehlásením a i. vo výške 1 808,60 eura nebol v súdnom konaní žalovaným účinne\npopretý. Dôsledkom neúčinného popretia určitej skutočnosti je v súlade s ustanovením § 151 ods. 2\nCSP bezpochyby jej nespornosť. Náklady žalobcu vo výške celkom 1 808,60 eura tak neboli de iure\nsporné a súd prvej inštancie pochybil, keď tieto arbitrárne žalobcovi nepriznal.\nZdôraznil, že súd prvej inštancie v ďalšom pochybil, keď v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nuviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o AutoKredite č. 996927 alebo Zmluvy o zabezpečovacom\nprevode vlastníckeho práva č. 996927 nevyplýva, že by bol Žalobca oprávnený domáhať sa od\nŽalovaného zaplatenia akejkoľvek paušálnej sumy, ako náhrady výdavkov spojených s realizáciou\nzabezpečovacieho práva. Naopak z čl. VII. bod 6 Zmluvy jednoznačne, že Žalobca je oprávnený\npožadovať od Žalovaného iba náhradu výdavkov spojených s predajom predmetu financovania. To\nznamená, že pokiaľ by mal súd Žalobcovi takýto nárok priznať, bolo potrebné, aby v konaní preukázal,\nže skutočne vynaložil a teda reálne aj zaplatil akékoľvek výdaje spojené s predajom predmetu\nfinancovania.“ Zastával názor, že uvedené nezodpovedá skutkovému stavu preukazovanému listinami\npredloženými žalobcom.\nArgumentoval, že oprávnenosť žalobcu uplatňovať si od žalovaného náklady so zaistením motorového\nvozidla a realizáciou predaja, prehlásením a i. vyplýva z ustanovenia článku VII. - Predčasná splatnosť\núveru, časť označená ako Pohľadávka veriteľa v prípade predčasnej splatnosti úveru, body 5. a 6.\nVšeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o AutoKredite. V tejto spojitosti konštatoval, že body 5. a 6.\nsa vzájomne dopĺňajú, nekonkurujú si. Konkrétne vyčíslenie jednotlivých uplatnených nárokov tvoriacich\nuplatňovanú pohľadávku boli podrobne uvedené vo Vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po\npredčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o AutoKredite (ďalej len ako „Finančné vyrovnanie“), ktoré\nnebolo zo strany žalovaného účinne popreté, namietané a ani relevantne spochybnené.\nPoukázal na to, že jedným z takto ním uplatnených nárokov vyčíslených vo Finančnom vyrovnaní\nboli aj náklady spojené so zaistením predmetu financovania a realizáciou predaja a pod. v celkovej\nvýške 1 808,60 eura. Konštatoval, že všetky náklady, ktoré mu v zmysle článku VII. ods. 5 VZP\nvznikli napr. v súvislosti s vypracovaním expertízneho posudku č. 103/2019/VW ku dňu 19. 11. 2019,\ns parkovným vozidla odo dňa jeho protokolárneho prevzatia až do dňa jeho odpredaja tretej osobe\na pod. fakturoval regresne žalovanému a to faktúrou č. 21203033 so splatnosťou dňa 29.10. 2021.\nKeďže však zo strany žalovaného neboli počas celého súdneho konania a ani pred jeho začatím účinne\npopreté, či spochybňované, z uvedeného dôvodu nemal dôvod predkladať súdu prvej inštancie jednotlivé\ndodávateľské faktúry za služby spojené so zaistením vozidla, realizáciou predaja a jeho prehlásením a\ni. v súhrne vo výške 1 808,60 eura, ktoré tvorili podklad k predmetnej vystavenej faktúre.\nZ uvedeného dôvodu tak neobstojí prijatý záver súdu prvej inštancie, keď považoval ním uplatnený\nnárok predstavujúci náhradu nákladov spojených so zaistením motorového vozidla a realizáciou jeho\npredaja vo výške celkom 1 808,60 eura za nedôvodný a nepreukázaný. Súd prvej inštancie zjavne\nnesprávne vyhodnotil dôkazy predkladané v tomto súdnom konaní žalobcom, na podklade čoho dospel\nk nesprávnemu záveru.\nŽalobca poukázal na to, že sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti konania, pričom\njeho podstatou a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu\nmožnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.\nDôvodil, že v prebiehajúcom súdnom konaní mal žalovaný dostatok priestoru na to, aby preukazované\ntvrdenia žalobcu účinne poprel a v celom rozsahu tak využil svoje procesné práva. K uvedenému však\n\nzo strany žalovaného nedošlo. V rámci sporového konania nie je úlohou súdu nahrádzať svojou aktivitou\npasivitu strán sporu. Napriek tejto skutočnosti súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia prijal\nargumentáciu žalovanej strany a ňou uvádzané tvrdenia o údajnom popretí žalobcom uplatnených\nnárokov. Mal za to, že súd prvej inštancie týmto konaním porušil princíp kontradiktórnosti súdneho\nkonania, pričom jeho porušenie predstavuje porušenie platnej procesnoprávnej úpravy (CSP).\nVo vzťahu k právnemu názoru súdu prvej inštancie vyslovenému v bode 39. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, na podklade ktorého mu nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie nákladov spojených so\nzaistením vozidla, realizáciou predaja, prehlásením a i. vo výške celkom 1 808,60 eura, žalobca\nargumentoval, že bol a aj naďalej je presvedčený o tom, že žalovaný predmetný nárok vo výške 1 808,60\neura účinne nepoprel, na základe čoho nepovažoval za nevyhnutné predkladať súdu dodávateľské\nfaktúry spolu s dokladmi o ich zaplatení, keďže by len opätovne podporili jeho tvrdenia, ktoré neboli\nmedzi stranami sporu de iure sporné.\nNad rámec vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že v prípade, ak by odvolací súd mal za aktuálnej\nsituácie za to, že popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným bolo právne účinné, je žalobca\npripravený predložiť všetky jednotlivé dodávateľské faktúry tvoriace uplatňovaný nárok spolu s prílohami,\nako aj dokladmi o ich úhrade.\n5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)\nv zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a §\n380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nproti napadnutému rozsudku nie je dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\n7. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n8. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n9. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n10. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany\nneprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n12. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n13. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.\n14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n15. Podľa § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na\nurčitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka\nprevzatých v súvislosti s týmto účelom.\n\n16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník\npovinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom\nalebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované\nza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky\nvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie\nprípustnej výške.\n17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok\nalebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,\naby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.\n18. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným\nprevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“).\nPri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci\npodľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).\n19. Podľa § 533 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je prevádzané právo zapísané v katastri\nnehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v\nkatastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.\n20. Podľa § 533 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza\nprávo späť na toho, kto ho previedol.\n21. Podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva, o zabezpečovacom prevode práva sa musí\nuzatvoriť písomne.\n22. Podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí\nobsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech\nveriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho\nprevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie\npodanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o\nzabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.\n23. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas\nsplnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť\nspôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.\n24. Podľa § 553c ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho\nprevodu práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva\npovinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké\nalebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe,\nktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.\n25. Podľa § 553c ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho\npráva prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu\npovinný vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne\na účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje\nzabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.\n26. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver v celkovej\nsume vo výške 54 096 eur a že žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať žalobcovi dohodnuté\npravidelné mesačné splátky neplnil.\n27. V konaní bola sporná výška výpočtu vyhotoveného žalobcom ohľadom nesplatnej časti istiny\nžalovaným.\n28. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2 864,21 eura s príslušenstvom,\nktorá mala predstavovať záväzok žalovaného vzniknutý neuhradením úveru poskytnutého na základe\n\nZmluvy o Autokredite, zaplatenia splátok splatných a nehradených do dňa zosplatnenia úveru vo výške\n2 560,98 eura a nesplatenej časti istiny v sume 42 119,98 eura, zaplatenia položiek označených ako\ndoúčtovanie poistného na poistenie predmetu financovania v sume 141,55 eura a nákladov spojených so\nzaistením motorového vozidla, realizáciou jeho predaja a prehlásením vo výške 1 808,60 eura, ktorých\nexistenciu žalovaný popieral.\n29. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo\nsporné, že dňa 31.05.2018 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu označenú\nako Zmluva o AutoKredite č. 996927 za účelom kúpy motorového vozidla a na základe ktorej vznikla\nveriteľovi povinnosť poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky (úver) a dlžníkovi povinnosť dlžníka\nposkytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a to aj spolu s dohodnutým peňažným úrokom. Na\nzáklade tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver v celkovej sume vo výške 54 096 eur a to na\nkúpu motorového vozidla. Žalovaný sa zaviazal tento úver žalobcovi splatiť v lehote 60 mesiacov a to v\npravidelných mesačných splátkach. Nakoľko žalovaný neplatil v dohodnutých termínoch úver, žalobca\nspoplatnil žalovanému úver, v dôsledku čoho vznikla povinnosť žalobcovi ako dlžníkovi nielen uhradiť\ncelý úver. Žalobca predložil súdu listinný dôkaz aj výpočet nesplatnej časti istiny (č. l. 48 s. sp.). Žalobca a\nžalovaný uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 996927, ktorou žalovaný\ndočasne previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu financovania a to na zabezpečenie splnenia\nzáväzkov žalovaného, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o úvere. V zmysle čl. V bol žalobca oprávnený v\nprípade, ak žalovaný riadne a včas nesplní svoje záväzky, predmet financovania predať a to za cenu\nobvyklú na trhu v danom mieste a čase. Žalobca predal predmet financovania spoločnosti Vehicle\nTrading International/ VTI/ GmbH a to za sumu 43 766,86 eura, pričom o túto sumu žalobca aj následne\nponížil nesplnené záväzky žalovaného z úverovej zmluvy. Ďalej mal odvolací súd mal z obsahu súdneho\nspisu preukázané, že žalovaný v tejto súvislosti neuznával nesplatenú časť istiny v sume 42 119,98 eura\na žiadal o jej započítanie aj so splatenými splátkami.\n30. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom\nžalobcom voči napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov\na vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).\n31. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a\nkonštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový\npostup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do\nvýrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným\na vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie\nvo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti\ncivilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozsudku.\n32. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný počas celého konania vo vzťahu k jeho uplatnenému\nnároku spojeného so zaistením motorového vozidla, realizáciou predaja a jeho prehlásením a i. vo výške\n1 808,60 eura, pričom neuvádzal žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a\nani žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali ním tvrdený a riadne preukázaný nárok a\nna podporu svojich vlastných tvrdení nepredkladal žiadne dôkazne prostriedky odvolací súd uvádza,\nže v konaní bolo nesporné, že žalovaný v písomnom odpore proti platobnému rozkazu Okresného\nsúdu Banská Bystrica zo dňa 22.02.2022, sp. zn. 23Up/138/2022 uplatnený nárok voči nemu žalobcom\npopieral tak, že neuznával finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite, neuznával\nnesplatenú časť istiny v sume vo výške 42 119, 98 eura s tým, že žiadal o jej vyúčtovanie aj so splatenými\nsplátkami a neuznával výnos z predaja predmetu financovania v sume vo výške 43 766, 86 eura. Taktiež\nneuznával náklady žalobcu spojené so zaistením motorového vozidla, realizáciou predaja, prehlásením\na. i. v sume vo výške 1 808, 60 vyúčtované faktúrou č. 21203033, taktiež neuznával doúčtovanie\npoistného na poistenie predmetu financovania v sume vo výške 141,55 faktúra č. 21001841 a žiadal\no doloženie dokumentov žalobcom, ktoré konkrétne uviedol a špecifikoval. Na základe uvedeného,\nodvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný výslovne poprel\n\nskutkové tvrdenia žalobcu a uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a tak\ndospel k záveru, že popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného bolo procesne účinné.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že žalobca v konaní voči žalovanému\nnepreukázal nárok na zaplatenie nákladov vzniknutých so zaistením motorového vozidla, realizáciou\njeho predaja ako aj jeho prehlásenia pretože žalobca v konaní nepreukázal žiadnym relevantným\ndôkazom, aké konkrétne náklady mu reálne voči žalovanému vznikli v súvislosti so zaistením\nmotorového vozidla, realizáciou predaja a jeho prehlásením. Z čl. VII bod 6 zmluvy vyplýva, že žalobca\nbol oprávnený požadovať od žalovaného iba náhradu výdavkov spojených s predajom predmetu\nfinancovania. Z listinných dôkazov a taktiež ani zo skutkových tvrdení žalobcu nie je zrejmé, z akých\njednotlivých položiek suma vo výške 1 808,60 eura pozostáva a nie je ani jasné komu, kedy a v akej\nvýške mali byť uhradené jednotlivé náklady súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu voči žalovanému,\nnakoľko žalobca súdu o tejto skutočnosti nepredložil žiadne dodávateľské faktúry.\nPreto neobstojí argumentácia žalobcu v odvolacom konaní, že zo strany žalovaného nebol jeho\nuplatnený nárok voči nemu ním počas celého súdneho konania a ani pred jeho začatím účinne popretý, či\nspochybňovaný a že preto nemal dôvod predkladať súdu prvej inštancie jednotlivé dodávateľské faktúry\nza úhradu služieb spojených so zaistením motorového vozidla, realizáciou predaja a jeho prehlásením\na ktoré tvorili podklad k vystavenej faktúre žalobcu, nakoľko podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné\nuplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak\nby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\nV súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že aj keby bol žalovaný v konaní pasívny (čo v\ntomto prípade nebolo preukázané - viď bližšie bod 33. tohto rozsudku), uvedená skutočnosť nemôže mať\nza následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP), povinnosť súdu priznať žalobcovi akýkoľvek uplatnený\nnárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť\ntvrdenia žalobcu, ak tento samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť\nmá pritom zásadný význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP\n- procesné povinnosti a procesné bremená).\nNa základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť predmetného\nuplatneného nároku voči žalovanému.\nPreto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n33. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný účinne nepoprel jeho skutkové tvrdenia uvedené v\nžalobe s tým, že nepostačuje všeobecné vyhlásenie o tom, že žaloba či jednotlivý nárok sú nedôvodné,\nprípadne, že s nimi strana sporu nesúhlasí, či tieto neuznáva odvolací súd uvádza, že v súlade s\ncelkovou koncepciou CSP sa civilné sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že\nsúd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Strany majú povinnosť pravdivo\na úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu t. j. nejedná sa o tvrdenia\nprávne. Strany sporu totiž nie sú v súlade s princípom „súd pozná právo“ povinné uvádzať právne\nposúdenie veci, ale sú povinné uvádzať skutkové tvrdenia. Obsah relevantných skutkových tvrdení,\nktoré je strana povinná v spore tvrdiť, zásadne vychádza z hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej\nnormy). Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej\npovinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za podstatné a rozhodujúce a právna teória\npre ne používa aj pojem substancované tvrdenia, ktoré možno podradiť pod konkrétne ustanovenie\nhmotného práva. Uvedené závery potvrdzuje aj ustálená judikatúra, z ktorej vyplýva, že „občianske\nsúdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú\npovinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou\nsúdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu\nproti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu\nprávnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,\nči tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti,\nktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.“ Popretie skutkových tvrdení možno vnímať ako protipól\nuvádzania skutkových tvrdení. Popretím skutkových tvrdení tá - ktorá strana sporu vyvracia (popiera)\nskutkové tvrdenia uvedené druhou stranou sporu. Popreté skutkové tvrdenia sa považujú v konaní za\n\nsporné a je potrebné o nich ďalej vykonať dokazovanie. Avšak, len také popretie skutkových tvrdení\nprotistrany vyvolá zamýšľané procesné účinky (teda, že skutkové tvrdenia protistrany sa budú považovať\nza sporné), ktoré sa považuje za procesne účinné popretie skutkových tvrdení. Podľa § 151 ods. 2 CSP,\n„ ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia\no predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“ Na základe vyššie citovaného\nustanovenia CSP možno uviesť, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany\nza procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) je potrebné, aby popierajúca\nstrana výslovne poprela skutkové tvrdenia; a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie\nstrany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť\naj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto dvoch podmienok\nmožno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové\ntvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia\nsa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. V danom prípade popretie skutkových\ntvrdení žalobcu zo strany žalovaného bolo procesne účinné, nakoľko žalovaný výslovne poprel skutkové\ntvrdenia žalobcu a uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (k tomu viď bližšie\nbod 32. tohto rozsudku). Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n34. K odvolacej námietke žalobcu, že záver prijatý súdom prvej inštancie nevyplýva z vykonaného\ndokazovania a listín predložených v tomto konaní, dokonca je s nimi v rozpore odvolací súd uvádza, že z\nustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi\nkonania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o\ntoho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Dôkazným bremenom je teda procesná\nzodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu\nmuselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu\nrozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva\npre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov\nneumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť\nbola nepravdivá. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou\na im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej\nzásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná\ndokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa\ndomáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non\nliquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej\nnormy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, súd\nprvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa\nsvojej úvahy z hľadiska ich pravdivosti, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci\nkonania. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade žalobcu ako účastníka konania zaťažovalo\ndôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku voči\nžalovanému vzniknutého v súvislosti so zaistením motorového vozidla, realizáciou jeho predaja a jeho\nprehlásením a i. vo výške 1 808,60 eura (k tomu viď bližšie bod 32. tohto rozsudku). Preto odvolací súd\npovažuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n35. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie zásadne pochybil, keď rozhodoval v rozpore\ns nespornými skutkovými tvrdeniami strán sporu a princípom kontradiktórnosti konania odvolací súd\nuvádza, že žalobca v rámci svojej procesnej aktivity bol povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť\ndôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení a zároveň mal reagovať na tvrdenia a dôkazné\nnávrhy žalovaného t. j. mal predložiť dôkazy. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že „keďže\nžalovaný neúčinne poprel ním uplatnený nárok voči nemu“ nemusel súdu prvej inštancie na preukázanie\nsvojich tvrdení predložiť jednotlivé dodávateľské faktúry spojené so zaistením motorového vozidla,\nrealizáciou predaja a jeho prehlásením a ktoré tvorili podklad k vystavenej faktúre, nakoľko povinnosť\nstrany sporu tvrdiť má zásadný význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v\nzmysle Čl. 8, 9 CSP, ktoré sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho\nprincípu (zásady formálnej pravdy). Podľa ustálenej judikatúry tieto princípy súvisia s rovnosťou zbraní\na s princípom dispozičným a teda sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne\n\npovinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.\nKaždá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.\nV nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019 v ktorom sa uvádza: „Pasivita protistrany (v tomto\nprípade žalovanej) nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného\nsúdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“ (citované z napadnutého rozsudku krajského súdu). Vzhľadom\nna už uvádzané a berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti sťažovateľky\ntvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v okolnostiach prejednávanej\nveci neopodstatnená. Prejavuje sa tu už zmienená korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia\ntvrdenia protistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej\npovinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.\nPovinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov\ncivilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). ... Sporové konanie je konaním\nkontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky,\nmusí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak\núspešnou byť nemôže.\nPodstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania\nmali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“\nprotistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a\nkde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania. (viď nález Ústavného súdu SR zo 7. júna\n2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015).\nZmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť\nkonkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že úlohou súdu je posúdiť a\nodôvodniť rozumnú hranicu konfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom bode. (viď\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23. mája 2019).\nPreto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n36. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie zjavne nesprávne vyhodnotil dôkazy\npredkladané v tomto súdnom konaní žalobcom, na podklade čoho dospel k nesprávnemu právnemu\nzáveru a to keď v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia\nZmluvy o AutoKredite č. 996927 alebo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 996927\nnevyplýva, že by bol Žalobca oprávnený domáhať sa od Žalovaného zaplatenia akejkoľvek paušálnej\nsumy, ako náhrady výdavkov spojených s realizáciou zabezpečovacieho práva. Naopak z čl. VII. bod\n6 Zmluvy je jednoznačné, že Žalobca je oprávnený požadovať od Žalovaného iba náhradu výdavkov\nspojených s predajom predmetu financovania. To znamená, že pokiaľ by mal súd Žalobcovi takýto nárok\npriznať, bolo potrebné, aby v konaní preukázal, že skutočne vynaložil a teda reálne aj zaplatil akékoľvek\nvýdaje spojené s predajom predmetu financovania“ a ktorý zastával názor, že uvedené nezodpovedá\nskutkovému stavu preukazovanému ním predloženými listinami, odvolací súd uvádza, že k otázke\ndokazovania sa vyjadril k odvolacej námietke v bode 34. tohto rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na R 42/1993, v ktorom sa uvádza, že: „Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal\nprípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. “ Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu\nza nedôvodnú.\n37. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri rozhodovaní v rozpore\ns procesnoprávnou úpravou vychádzal zo skutočností, ktoré nesprávne vyhodnotil ako sporné, čoho\nnásledkom je rozsudok, ktorý je vecne nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nna základe uvedeného, súd prvej inštancie nemohol dospieť k správnym skutkovým zisteniam odvolací\nsúd uvádza, že z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že súd prvej inštancie dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, na základe vykonaného dokazovania a vec správne právne posúdil t. j. skutkový\nstav (zistený na základe podkladov predložených účastníkom konania) správne podriadil pod skutkovú\npodstatu príslušnej právnej normy a tak dospel k záveru uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti\ndopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,\nalebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). V zmysle ustálenej judikatúry ale\nnesprávnym právnym posúdením veci nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom\nkonať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv.\nV súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 M Cdo 4/2009 v ktorom sa uvádza: „ Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie\nsubsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze\nnemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie\nveci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval\nsprávnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,\nale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“.\nNesprávne právne posúdenie veci samo o sebe prípustnosť dovolania nezakladá (viď uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2011 sp. zn. 6 Cdo 80/2011\nPreto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n38. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n39. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n40. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n41. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n42. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n43. S poukazom na to, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §\n380 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil\naj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a vo výroku II. ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.\n44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne\ntrovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.\n\n47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/81/2022", "guid": "09f8ec3c-58aa-46c3-b869-54f47f286baa:85685321-b378-4fbd-b03d-0064b41ee3dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:f153533c-f299-4b62-9d34-9b86e21f1305", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.83.2019.1"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "09f8ec3c-58aa-46c3-b869-54f47f286baa:85685321-b378-4fbd-b03d-0064b41ee3dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/81/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/81/2022 z 12. 9. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2022-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/09f8ec3c-58aa-46c3-b869-54f47f286baa:85685321-b378-4fbd-b03d-0064b41ee3dd"}], "citovane_v": []}