Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/26/2023 z 11. 6. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2024, sp. zn. 8CoCsp/26/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1
Krajský súd Bratislava | 8CoCsp/26/2023 | ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1 | 2024-06-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Ostatné
Citované ustanovenia: OZ, § 527 OZ, § 544 OZ, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 43 zákona č. 351/2011 Z. z., § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, § 1 zákona č. 62/2020 Z. z., § 8 zákona č. 62/2020 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd9481e2-1436-4272-bb51-9e21a600bfc3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
8CoCsp/26/2023
6122200147
11. 06. 2024
JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom
Gubelstrasse č. 24, Zug, Švajčiarska konfederácia, identifikačné číslo organizácie: CHE-496.825.067,
zastúpeného spoločnosťou: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská č. 23, Bratislava, IČO: 36 855 260,
proti žalovanej: X. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. M. Č.. XXXX/XX, M., o zaplatenie 203,80 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára
2023, č.k. 62Csp/14/2022 - 82, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 101,90 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 92,90 eura od 11.05.2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 3,00 eura od 11.10.2018 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 3,00 eura od 11.11.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3,00
eura od 11.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 19. januára 2023, č.k. 62Csp/14/2022 - 82, uložil súd prvej inštancie žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 9 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo
sumy 3 eurá od 11.01.2019 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 3 eurá od 11.02.2019 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 3 eurá od 11.03.2019 do zaplatenia; zmluvnú pokutu v sume 92,90 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,90 eura od 11.05.2019 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti istiny v sume 9 eur a zmluvnej
pokuty v sume 92,90 eura spolu so súvisiacim nárokom na úrok z omeškania žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou zo dňa 23.12.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny v sume 18,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 3,€ od 11.10.2018 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.11.2018 do zaplatenia; 5,00 %
ročne zo sumy 3,- € od 11.12.2018 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.01.2019 do
zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.02.2019 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od
11.03.2019 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 185,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 185,80 od 11.05.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
dňa 18.05.2015 uzatvorenej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie v sieti
káblovej televízie a služby sprostredkovania prístupu do internetovej siete právny predchodca žalobcu

poskytoval žalovanej služby satelitnej televízie, ktoré účtoval na mesačnej báze. Nakoľko žalovaná sa
dostala s úhradou vystavených faktúr do omeškania, právny predchodca žalobcu od predmetnej zmluvy
odstúpil. Žalovaná porušila aj svoju povinnosť vrátiť prenajaté koncové zariadenie, preto poslednou
faktúrou si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvou o
postúpení pohľadávok, účinnou dňom 01.04.2020, právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku
na žalobcu, ktorý sa pokúsil pred podaním žaloby o mimosúdne urovnanie dlhu, avšak žalovaná na
opakované (aj telefonické) výzvy nereagovala. Poukazujúc na ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z.,
žalobca mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný. Svoje skutkové tvrdenia žalobca podporil dôkazne
zmluvou o pripojení a poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.05.2015 spolu s Preberacím protokolom,
Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, Cenníkom pre poskytovanie verejných
služieb, faktúrami č. 1809200615, č. 1810212272, č. 1811199224, č. 1812198483, č. 1901198208, č.
1902209801 a č. 1904208401, Odstúpením od zmluvy zo dňa 18.03.2019, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.04.2020 a Predžalobnou výzvou zo dňa 02.12.2021. Žalovaná sa v súdom
stanovenej lehote k žalobe, doručenej jej fikciou doručenia, nakoľko na adrese evidovanej v registri
obyvateľov Slovenskej republiky (M. Č.. XX, M.) ani na žalobcom označenej adrese (B. Č.. X, M.)
nebýva, písomne nevyjadrila a teda neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany. So zreteľom na
skutočnosť, že súdne konanie začalo dňa 23.12.2021, podľa § 54a v spojení s § 879v Občianskeho
zákonníka, účinného od 05.12.2018, posudzoval včasnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ktorá nepochybne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, z úradnej
povinnosti (ex offo). Najstaršie čiastkové peňažné plnenie, ktoré si v rámci svojej pohľadávky žalobca
v konaní uplatnil, sa stalo splatným dňa 10.10.2018 a od nasledujúceho dňa veriteľ mohol svoje právo
uplatniť na súde po prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na
podanie žaloby začala veriteľovi plynúť od 11.10.2018 a márne uplynula dňa 11.10.2021. V súvislosti s
ďalšími dvomi čiastkovými peňažnými plneniami v sume 3,- € nastala ich splatnosť dňa 10.11.2018 a
10.12.2018, a preto premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva veriteľa, resp. žalobcu uplynula
dňom 11.11.2021 a 11.12.2021 taktiež márne. Vzhľadom na uvedené konštatoval premlčanie práva
žalobcu na zaplatenie istiny v sume 9,- € (3 faktúry v sume 3,- €) a tak peňažnému nároku v uvedenej
časti procesný úspech z dôvodu oneskorene uplatneného majetkového práva nepriznal. Poukázal tiež
na to, že podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len "zákon č. 62/2020 Z. z."), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po
12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že od 27.03.2020 (odo dňa účinnosti zákona) do
30.04.2020, t. j. po dobu 34 dní zákonná trojročná premlčacia doba na uplatnenie peňažnej pohľadávky
veriteľovi neplynula, preto ak premlčacia doba v súvislosti s faktúrami splatnými dňa 10.10.2018 a
10.11.2018 uplynula dňa 11.10.2021 a 11.11.2021, s pripočítaním 34 dní pripadá koniec premlčacej doby
na dátum 14.11.2021 a 15.12.2021, dokedy žalobca zjavne žalobu podať nestihol, preto žalobcov odkaz
na ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. je vecne neopodstatnený, pokiaľ ide o dikciu ustanovenia v
písmene a) a vo vzťahu k písmenu b) citovaného zákonného ustanovenia posudzovaný spor nemožno
pod uvedenú právnu normu subsumovať, keďže v období od 13.03.2020 do 27.03.2020 premlčacia
doba veriteľovi ešte neuplynula. V súvislosti s faktúrou splatnou dňa 10.12.2018 síce z matematického
a jazykového hľadiska podľa súdu prvej inštancie obstojí argumentácia žalobcu, keďže vzhľadom na
neplynutie premlčacej doby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 táto uplynula až 14.01.2022 (po
podaní žaloby), avšak vyššie citované ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. je nutné interpretovať
so zreteľom na jeho účel, ktorým v čase protipandemických opatrení, obmedzeného pohybu osôb
a obmedzeného režimu fungovania služieb bolo zabezpečiť občanom právo na prístup k súdom a
nesankcionovať ich odňatím práva na súdnu ochranu pre premlčanie alebo prekludovanie ich hmotného
práva, preto aplikácia uvedenej právnej úpravy by bola náležitá a patričná v danom prípade, ak by koniec
premlčacej doby pripadol na obdobie mimoriadnych opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19 alebo
obdobie bezprostredne nadväzujúce na toto obdobie. V posudzovanom spore však žalobca, ktorému
zákonná premlčacia doba uplynula až jeden rok a takmer osem mesiacov po dátume 30.04.2020, sa
nemôže vyhovárať na neplynutie premlčacej doby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, keďže po tomto
období mal dostatočný časový priestor na uplatnenie svojho majetkového práva, ktoré neuplatnil na
súde včas len z dôvodu svojej nedbanlivosti. Uvedený názor založený na priorite teleologického výkladu
vyššie citovanej právnej normy zastáva aj Krajský súd v Bratislave. Vychádzajúc z účelu zákona uviedol,
že rovnako neobstojí ani argumentácia ustanovením § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., nakoľko

aj po zákonom stanovenom dátume 28.02.2021 mal žalobca dostatok času, aby svoje pohľadávky v
zmysle faktúr splatných dňa 10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 do dátumu 11.10.2021, 11.11.2021
a 11.12.2021 na súde uplatnil, čo však ako nedbanlivý veriteľ neurobil, a preto "súd nemienil zohľadniť
neplynutie premlčacej doby v čase mimoriadnych opatrení, keďže obdobie obmedzených možností
na uplatnenie hmotného práva veriteľov (27.03.2020 - 28.02.2021) nemá priamy negatívny dopad na
premlčané pohľadávky žalobcu".
3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov po skutkovej stránke ustálil, že právny
predchodca žalobcu - spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Röntgenova č. 26, Bratislava, IČO:
35 701 722 - ako Podnik dňa 18.05.2015 uzatvoril so žalovanou (fyzickou osobou nepodnikateľom)
ako Účastníkom zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb na dobu neurčitú, na základe
ktorej podnik poskytoval žalovanej elektronické telekomunikačné služby - satelitnú televíziu, za ktoré sa
žalovaná zaviazala uhrádzať riadne a včas cenu podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca
žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 1809200615, splatnú dňa 10.10.2018 za obdobie 01.10.2018 31.10.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1810212272, splatnú dňa 10.11.2018 za obdobie 01.11.2018 30.11.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1811199224, splatnú dňa 10.12.2018 za obdobie 01.12.2018 31.12.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1812198483, splatnú dňa 10.01.2019 za obdobie 01.01.2019 31.01.2019 v sume 3,- €, faktúru č. 1901198208, splatnú dňa 10.02.2019 za obdobie 01.02.2019 28.02.2019 v sume 3,- €, faktúru č. 1902209801, splatnú dňa 10.03.2019 za obdobie 01.03.2019 31.03.2019 v sume 3,- € a faktúru č. 1904208401, splatnú dňa 10.05.2019 za obdobie 01.04.2019 30.04.2019 v celkovej sume 185,80 € (pokuta za nevrátenie Scart/HDMI kábla v sume 6,- €, pokuta
za nevrátenie diaľkového ovládača v sume 20,- €, pokuta za nevrátenie koncového zariadenia v sume
100,- €, pokuta za nevrátenie Smart karty v sume 39,80 € a pokuta za nevrátenie zdrojového kábla
v sume 20,- €). Listom zo dňa 18.03.2019, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že
v účtovných záznamoch eviduje neuhradené splatné pohľadávky za užívanie verejných elektronických
komunikačných služieb, zároveň s účinnosťou k 31.03.2019 od zmluvy odstúpil z dôvodu nezaplatenia
ceny za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti a to v súlade s ustanovením § 44 ods.
11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. ako aj v súlade s ustanoveniami Všeobecných podmienok pre
poskytovanie verejných služieb DIGI SLOVAKIA s tým, že záväzok žalovanej predstavuje sumu 18,€ a upozornil žalovanú na povinnosť do 15 dní odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť technické
zariadenie DIGI SLOVAKIA na predajné miesto, nakoľko v opačnom prípade právny predchodca žalobcu
má nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle platného Cenníka v celkovej sume 185,80 €; taktiež
upozornil žalovanú, že ak napriek písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku, DIGI SLOVAKIA môže v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z. z. postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu žalovanej.
Právny predchodca žalobcu tiež listom zo dňa 30.04.2020 oznámil žalovanej, že na základe medzi
právnym predchodcom a žalobcom dňa 01.04.2020 uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá
sa vzťahuje na pohľadávky s lehotou splatnosti od 01.06.2017, sa uskutočnilo postúpenie pohľadávky
voči žalovanej v sume 203,80 € spolu s príslušenstvom na žalobcu a vyzval žalovanú na úhradu
záväzku priamo novému veriteľovi v lehote 7 dní od prijatia tohto oznámenia. Napokon aj žalobca pred
podaním žaloby listom zo dňa 02.12.2021 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s ponukou posledného
pokusu o zmier alebo vytvorenia splátkového kalendára. Poukázal na to, že podľa článku 2. bod 2.
písm. b) Všeobecných podmienok DIGI SLOVAKIA pre poskytovanie verejných služieb, účinných od
25.05.2018 (ďalej len "Všeobecné podmienky"), účastník je povinný najmä platiť riadne a včas cenu
za poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, Osobitnými
podmienkami a Cenníkom. Podľa článku 3. bod 1. písm. b), c) Všeobecných podmienok, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú alebo požadovanú službu a s ňou spojených poplatkov v súlade
so Zmluvou, vrátane jej súčastí, najmä Cenníka a právo na náhradu škody spôsobenej účastníkom
na sieti podniku alebo na telekomunikačnom alebo inom zariadení vo vlastníctve podniku alebo jeho
zmluvného partnera alebo tvoriacom súčasť siete podniku. Podľa článku 3. bod 1. písm. i) veta prvá
Všeobecných podmienok, podnik má právo postúpiť svoju pohľadávku voči účastníkovi inej osobe, ak
je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou svojho
peňažného záväzku. Podľa článku 6. bod 9. písm. b) Všeobecných podmienok, podnik má právo odstúpiť
od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Podľa článku
6. bod 10. Všeobecných podmienok, odstúpením od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou sa zmluva
zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak
podnik uvedenie v odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému sa má zmluva zrušiť, zmluva sa zruší

až k tomuto dňu. Zánikom zmluvy zanikajú a rušia sa aj všetky právne vzťahy založené zmluvou, resp.
vzniknuté na základe zmluvy.
4. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 488, § 491 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.09.2014 do 22.06.2015. Zdôraznil, že v
konaní neboli medzi procesnými stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko žalovaná v
priebehu konania neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela,
a preto v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a nemal
žiadnu pochybnosť o skutkovom stave sporu, teda že žalovaná riadne a včas nezaplatila právnemu
predchodcovi žalobcu cenu za ním poskytované telekomunikačné služby (služby satelitnej televízie),
ktorú vyčíslil v riadne vystavených faktúrach v súlade s platným cenníkom a zmluvne dojednanými
podmienkami, pričom žalovaná svoj dlh zodpovedajúci nepremlčanej pohľadávke - neuhradenej cene
poskytnutých služieb v celkovej sume 9,- € (faktúry splatné dňa 11.01.2019, 11.02.2019 a 11.03.2019)
nezaplatila ani neskôr po dátume splatnosti faktúr a ani v právnym predchodcom žalobcu v oznámení zo
dňa 30.04.2020 dodatočne poskytnutej sedemdňovej lehote na splnenie dlhu a napokon svoj záväzok
nesplnila ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 02.12.2021. Vzhľadom na dátum splatnosti
najstaršej neuhradenej faktúry (10.10.2018) a dátum odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od
zmluvy (18.03.2019) je zrejmé, že poskytovateľ verejných služieb odstúpil od zmluvy v súlade s
ustanovením článku 6. bod 9. písm. b) Všeobecných podmienok, keďže žalovaná neuhradila riadne
fakturovanú cenu za poskytnuté služby ani 60 dní po dni splatnosti pohľadávky. S prihliadnutím na
obvyklú dobu doručenia poštovej zásielky, ktorá trvá približne 5 dní ustálil, že k účinnému odstúpeniu od
zmluvy avizovanému ku dňu 31.03.2019 skutočne došlo a od 01.04.2019 právny vzťah a z neho plynúce
práva a povinnosti podniku a účastníka zo zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb zanikli. Do
uvedeného dátumu vzniknutý splatný dlh je však žalovaná povinná veriteľovi uhradiť. Žalobca v konaní
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore - právo domáhať sa plnenia od žalovanej a účinné
postúpenie pohľadávky, nakoľko ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (01.04.2020)
žalovaná nepochybne bola od 11.10.2018 v omeškaní s peňažným plnením nepretržite dlhšie ako 90
dní a to aj napriek písomnej výzve postupcu inkorporovanej do Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 18.03.2019, preto súd konštatuje splnenie podmienok vyžadovaných pre
možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe v zmysle článku 3. bod 1. písm. i) Všeobecných podmienok
v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu o postúpení svojej
pohľadávky spolu s jej príslušenstvom preukázateľne žalovanú upovedomil s tým, že svoj záväzok má
uhradiť novému veriteľovi (žalobcovi). Náležite mal prvoinštančný súd preukázané aj právo žalobcu
na zmluvnú pokutu, nakoľko podľa Cenníka pre poskytovanie verejných služieb (časť 5. Cenník pre
poskytovanie služieb satelitnej televízie, bod 5.1.4. Ostatné jednorazové poplatky) žalovaná sa zaviazala
zaplatiť za: - nevrátenie koncového zariadenia (HD STB a/alebo CA modul) v prenájme zo strany
účastníka pokutu v sume 50,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie Smart
karty pokutu v sume 19,90 € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie diaľkového
ovládača pokutu v sume 10,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie zdrojového
kábla, resp. adaptéra pokutu v sume 10,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie
SCART alebo HDMI kábla pokutu v sume 3,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje.
Vzhľadom na písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade, ak žalovaná poruší
záväzok vrátiť jej prenajaté zariadenia a s ním súvisiace technologické komponenty, ktorá situácia
v posudzovanom spore nastala, za konštatácie súdu, že výška zmluvnej pokuty je riadne určená v
Cenníku stanovenou pevnou sumou a jednoznačnú skutočnosť, že porušenie zmluvného záväzku
žalovaná svojím omisívnym (pasívnym) konaním zavinila, mal preukázanú oprávnenosť (právny dôvod)
požadovanej zmluvnej pokuty. Neuplatnil pritom moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty
a primerane ju neznížil, nakoľko neprevyšuje zabezpečovanú povinnosť (hodnotu - cenu predmetov, na
ktoré sa pokuta vzťahuje), a preto považoval dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú a spravodlivú.
Právny predchodca žalobcu v súlade s cenou stanovenou Cenníkom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy, vyfakturoval zmluvnú pokutu z titulu nevrátenia vyššie špecifikovaných zariadení a technického
príslušenstva, ktoré žalovanej pri uzatvorení záväzkového vzťahu poskytol, avšak v rozpore s Cenníkom
započítal do faktúrou vyúčtovanej zmluvnej pokuty, splatnej dňa 10.05.2019, aj daň z pridanej hodnoty
(DPH) napriek tomu, že svojím explicitným vyhlásením (č. l. 35 súdneho spisu) sa v zmluve zaviazal, že
pokutu za stratu, poškodenie alebo nevrátanie uvedených zariadení a komponentov si bude uplatňovať
voči účastníkovi v hodnote zodpovedajúcej cene bez DPH. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi
zmluvnú pokutu iba v sume 92,90 € a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa DPH v sume 92,90 € nárok na

zmluvnú pokutu ako vecne nedôvodný zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti podanú
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. na
základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na polovičný procesný úspech žalobcu
v uplatnenej pohľadávke (zo žalovanej sumy 203,80 € zaznamenal úspech v sume 101,90 €), ktorému
zodpovedá procesný úspech žalovanej tiež v rozsahu 50 %, po vzájomnom odpočítaní čiastočných
úspechov oboch procesných strán (50 % mínus 50% = 0 %) nepriznal nárok na náhradu trov konania
žiadnej z procesných strán.
5. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a v napadnutej časti žalobe
vyhovieť. Odvolanie (podľa obsahu) odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd zamietnutie zvyšnej časti
žaloby (vo výške 9,00 eur s príslušným úrokom z omeškania) zdôvodnil tým, že túto uplatnil po uplynutí
premlčacej doby s poukazom na ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 62/2020
Z. z.. Podľa právneho názoru súdu nebolo možné priznať nárok na zaplatenie faktúr splatných dňa
10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 v sumách 3 eurá spolu s príslušným úrokom z omeškania, a to z
dôvodu premlčania, nakoľko mala premlčacia lehota uplynúť pred podaním žaloby zo dňa 23.12.2021. S
týmto právnym názorom súdu prvej inštancie však nesúhlasil a je názoru, že žalobu podal včas v celom
uplatnenom rozsahu. Poukázal na znenie § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 s tým, že návrh
na vydanie platobného rozkazu podal dňa 23.12.2021. Prvoinštančný súd nesprávne aplikoval vyššie
uvedené ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorých premlčacia doba počas 76 dní
neplynula, resp. doba, v ktorej bolo možné uplatniť jeho nárok, sa predĺžila o 76 dní. V zmysle uvedeného
bola lehota na uplatnenie faktúry splatnej 10.10.2018 do dňa 25.12.2021, resp. 27.12.2021 (pri faktúre
splatnej 10.11.2018 bola lehota na uplatnenie nároku do 26.1.2022, pri faktúre splatnej 10.12.2018
bola lehota na uplatnenie do 24.2.2022). Nakoľko bola žaloba podaná dňa 23.12.2021, považuje nárok
za dôvodný v rozsahu 9,00 eur s príslušenstvom, t. j. v časti, ktorú prvoinštančný súd považoval za
premlčanú. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty, prvoinštančný súd uznal jeho
nárok na zaplatenie zmluvných pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení zo strany žalovanej, avšak
nepriznal mu nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celom uplatnenom rozsahu z dôvodu, že si mal jeho
právny predchodca údajne pripočítať k zmluvným pokutám aj DPH, pričom sa sám v zmluve zaviazal,
že pokuty za stratu, poškodenie alebo nevrátenie zariadení bude uplatňovať bez DPH. Tvrdenie súdu
o záväzku jeho právneho predchodcu neuplatňovať DPH v prípade zmluvnej pokuty je nepochybne
správne a nesporné. Nie je však správny záver súdu, že boli predmetné zmluvné pokuty zvýšené o DPH
v zamietnutej časti, t. j. v sume 92,90 eura. V zmysle faktúry č. 1904208401 sú vyčíslené jednotkové
ceny zmluvnej pokuty bez DPH za každú z položiek. Následne vo výslednej sume je pri položke
Spolu s DPH uvedený dvojnásobok jednotkovej ceny bez DPH, čo mohlo spôsobiť nedorozumenie na
strane prvoinštančného súdu. Hoci je uvedené pri položke "Spolu s DPH", v prípade uvedenej faktúry
nejde o ceny zvýšené o DPH, ale o cenu zohľadňujúcu počet zmluvných pokút (v počte 2), nakoľko
si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za každé jednotlivé zariadenie, ktoré nebolo vrátené jeho
právnemu predchodcovi. V zmysle predloženej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb č.
30769530 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, boli žalovanej poskytnuté STB
v počte kusov 2 (viď strana 2 časť "SATELIT" zmluvy), s čím korešponduje aj účtovaný poplatok za
prenájom zariadení, za každé vo výške 1,50 eura (vo faktúrach, ktorých zaplatenie bolo prvoinštančným
súdom priznané je suma za prenájom zariadení spolu vo výške 3,00 eur mesačne). Rovnako, aj v
preberacom protokole č. obj. 496778, je jednoznačne uvedené, že žalovanej boli poskytnuté 2 ks z
každého zariadenia, ktoré však neboli jeho právnemu predchodcovi vrátené v dohodnutej lehote (strana
2 a 3 preberacieho protokolu zo dňa 28.5.2015). Nakoľko zamietnutá časť nepredstavuje sumu DPH
(suma DPH by predstavovala cca 18,58 eura), o ktorú mala byť údajne zvýšená zmluvná pokuta tak,
ako to tvrdí prvoinštančný súd, ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za každé zo zariadení, ktoré
si prenajala, resp. vypožičala žalovaná v počte kusov 2, pričom ide o sumu bez DPH, má za to, že aj
nárok v zamietnutej časti vo výške 92,90 € osvedčil v celom rozsahu. S ohľadom na vyššie uvedené
žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.
6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužila.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné.
8. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou v napadnutej zamietajúcej časti domáhal
zaplatenia istiny spolu vo výške 101,90 eura s príslušenstvom, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny za
prenájom dvoch set top boxov, spolu v sume 9 eur a zmluvnej pokuty za nevrátenie druhého z nich
v sume 92,90 eura. Zaplatenie odplaty za prenájom set top boxov žalovanej spolu v sume 9 eur súd
prvej inštancie žalobcovi nepriznal z dôvodu premlčania tohto práva a v časti o zaplatenie sumy 92,90
eura žalobu zamietol s odôvodnením, že ide o DPH, na ktorej úhradu žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi nevznikol nárok, pretože to vylučuje obsah Všeobecných podmienok, resp. Cenníka pre
poskytovanie verejných služieb (časť 5. Cenník pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, bod 5.1.4.
Ostatné jednorazové poplatky) podľa ktorých sa pri zmluvnej pokute DPH neuplatňuje.
9. Pokiaľ ide o premlčanie práva na zaplatenie sumy 9 eur, za prenájom set top boxov, za ktorý
bola odplata žalovanej vyúčtovaná faktúrami splatnými dňa 10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 v
sumách po 3 eurá spolu s príslušným úrokom z omeškania, opodstatnene žalobca v odvolaní súdu
prvej inštancie vytýka nesprávne právne posúdenie veci. Je totiž pravdou, že (ako namieta aj žalobca
v odvolaní) vzhľadom na znenie nielen ustanovenia § 1, avšak aj ust. § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19, premlčacia doba v tomto prípade neplynula počas 76 dní, a preto k uplynutiu premlčacej
doby v prípade práva na zaplatenie sumy 3 eurá na základe faktúry splatnej 10.10.2018 došlo najskôr
dňa 25.12.2021, pri faktúre splatnej 10.11.2018 najskôr dňa 26.1.2022 a pri faktúre splatnej 10.12.2018
najskôr dňa 24.2.2022, čo má za následok, že pokiaľ žaloba bola podaná dňa 23.12.2021, premlčanie
nároku nebráni v tejto časti vyhoveniu podanej žalobe. Súd prvej inštancie pritom z neznámych dôvodov
v danej veci celkom opomenul ustanovenie § 8 citovaného zákona, a práve preto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôsledkom čoho je vecná nesprávnosť napadnutého
rozsudku v tejto časti. Nesprávne sa však prvoinštančný súd zaoberal aj tým, do akej miery malo
spočívanie premlčacej doby v tomto prípade význam pre premlčania práva na zaplatenie sumy 9 eur z
hľadiska, akú časť predstavuje doba spočívania premlčacej doby v porovnaní s celkovou premlčacou
dobou, pričom v tomto smere konštatoval, že žalobca sa nemôže vyhovárať na neplynutie premlčacej
doby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, keďže po tomto období mal dostatočný časový priestor na
uplatnenie svojho majetkového práva, ktoré neuplatnil na súde včas len z dôvodu svojej nedbanlivosti
a tiež, že nemienil zohľadniť neplynutie premlčacej doby v čase mimoriadnych opatrení, keďže obdobie
obmedzených možností na uplatnenie hmotného práva veriteľov (27.03.2020 - 28.02.2021) nemá
priamy negatívny dopad na premlčané pohľadávky žalobcu. Tieto úvahy prvoinštančného súdu sa totiž
celkom zjavne vymykajú účelu a zmyslu inštitútu premlčania práva. Tým je síce v súlade so zásadou,
podľa ktorej len bdelým prináležia práva v kombinácii so zásadou právnej istoty, poskytnutie účinného
prostriedku obrany dlžníkovi v podobe námietky premlčania, avšak (práve vzhľadom na závažnosť
následkov premlčania) iba za splnenia zákonom presne stanovených podmienok. Ak pri správnom
počítaní času ešte premlčacia doba neuplynula, nemožno svojvoľne, ako sa o to v tomto prípade
pokúsil súd prvej inštancie, vyžadovať od veriteľa, aby podal žalobu skôr, v čase, kedy to ešte súd
podľa svojich predstáv nepovažuje za nedbanlivé neuplatnenie práva veriteľom. V preskúmavanej
veci pritom súd prvej inštancie nerešpektovanie spočívania plynutia premlčacej doby nezaložil ani na
žiadnych mimoriadne špecifických skutkových okolnostiach prejednávanej veci, keď takéto okolnosti
ani nespomenul a svoje závery postavil iba na svojich tvorivých úvahách, ktoré nemajú iný základ
(síce prvoinštančný súd naznačuje existenciu obdobnej interpretácie tunajšieho odvolacieho súdu,
avšak žiadne konkrétne rozhodnutie neuvádza). Ak takéto mimoriadne špecifické okolnosti neexistujú,
nemožno ani len uvažovať o inom posúdení premlčania, než je výsledok jednoduchých matematických
postupov (výpočet dní doby premlčania, prípadne po zohľadnení spočívania plynutia tejto doby), ktorý
poskytuje celkom jasný výsledok a ktorý stačí porovnať s dňom, kedy bola na súd podaná žaloba. Keďže
na základe takéhoto výpočtu je v preskúmavanej veci zrejmé, že po zohľadnení spočívania plynutia
premlčacej doby v zmysle ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. žalobca nárok na zaplatenie sumy
9 eur s príslušenstvom uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, boli za stavu, keď základ ani výška
tohto nároku neboli sporné, splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe aj v tejto časti.

10. Vo vzťahu k nepriznanej peňažnej sume vo výške 92,90 eura s príslušenstvom odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že predmetná suma je vo vyúčtovacej
faktúre č. 1904208401 uvedená, avšak nesprávne tento nárok právne kvalifikoval, keď dospel k záveru,
že nejde o zmluvnú pokutu, ale o daň z pridanej hodnoty zo zmluvnej pokuty, ktorú vzhľadom na obsah
Cenníka pre poskytovanie verejných služieb podľa ktorého sa pri zmluvnej pokute DPH neuplatňuje,
nemožno priznať. Odhliadnuc od toho, že (ako správne namieta aj žalobca v odvolaní) DPH 20 % zo
zmluvnej pokuty vo výške 92,90 eura predstavuje sumu 18,58 eura (teda nie je zrejmé, ako súd prvej
inštancie vôbec mohol sumu vo výške 92,90 eura považovať za DPH), totiž nebolo sporné, že žalovanej
boli poskytnuté dve zariadenia, za ktorých nevrátenie vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok
na dve zmluvné pokuty (za každé zariadenie), čo celkom jasne vyplýva aj z danej faktúry. Za tohto
stavu, keď nebolo sporné, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 92,90
eura s príslušenstvom, žalobcovi v uvedenej výške vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za
ďalšie žalovanou nevrátené zariadenie, prvoinštančný súd taktiež vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti boli splnené predpoklady pre
vyhovenie podanej žalobe.
11. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd, po tom, ako dospel k právnemu záveru,
že žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie (ďalšej) zmluvnej pokuty vo výške 92,90 eura a rovnako
k záveru, že priznaniu sumy 9 eur s príslušenstvom žalobcovi nebráni premlčanie tohto nároku, ktorý
žalobca, po zohľadnení ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., na súde uplatnil riadne a včas,
rozsudok súdu prvej inštancie v celej napadnutej (zamietajúcej) časti, v ktorej závery súdu prvej inštancie
vychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 388 C.s.p. zmenil a aj v tejto časti
podanej žalobe vyhovel.
12. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).