{"guid": "40cac600-ee72-432b-a14d-bc9723879dcc:dd9481e2-1436-4272-bb51-9e21a600bfc3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/26/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/26/2023 z 11. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2024, sp. zn. 8CoCsp/26/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1", "identifikacne_cislo": "6122200147", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-527", "nazov": "§ 527 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-527"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 351/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/351-2011/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62", "nazov": "zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 62/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 62/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-527", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/2011/351#paragraf-43", "/SK/ZZ/2011/351#paragraf-44", "/SK/ZZ/2020/62#paragraf-1", "/SK/ZZ/2020/62#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd9481e2-1436-4272-bb51-9e21a600bfc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoCsp/26/2023\n6122200147\n11. 06. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:6122200147.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, so sídlom\nGubelstrasse č. 24, Zug, Švajčiarska konfederácia, identifikačné číslo organizácie: CHE-496.825.067,\nzastúpeného spoločnosťou: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská č. 23, Bratislava, IČO: 36 855 260,\nproti žalovanej: X. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. M. Č.. XXXX/XX, M., o zaplatenie 203,80 eura s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára\n2023, č.k. 62Csp/14/2022 - 82, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je\npovinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 101,90 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške\n5,00 % ročne zo sumy 92,90 eura od 11.05.2019 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,00 %\nročne zo sumy 3,00 eura od 11.10.2018 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo\nsumy 3,00 eura od 11.11.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3,00\neura od 11.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom zo dňa 19. januára 2023, č.k. 62Csp/14/2022 - 82, uložil súd prvej inštancie žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 9 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo\nsumy 3 eurá od 11.01.2019 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 3 eurá od 11.02.2019 do zaplatenia,\n5,00 % ročne zo sumy 3 eurá od 11.03.2019 do zaplatenia; zmluvnú pokutu v sume 92,90 eura spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,90 eura od 11.05.2019 do zaplatenia, a to\nvšetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti istiny v sume 9 eur a zmluvnej\npokuty v sume 92,90 eura spolu so súvisiacim nárokom na úrok z omeškania žalobu zamietol a o trovách\nkonania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou zo dňa 23.12.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej\nzaplatenia istiny v sume 18,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5,00 % ročne zo sumy 3,€ od 11.10.2018 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.11.2018 do zaplatenia; 5,00 %\nročne zo sumy 3,- € od 11.12.2018 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.01.2019 do\nzaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od 11.02.2019 do zaplatenia; 5,00 % ročne zo sumy 3,- € od\n11.03.2019 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 185,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5,00 % ročne zo sumy 185,80 od 11.05.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytovaní verejných\nslužieb. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou\ndňa 18.05.2015 uzatvorenej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie v sieti\nkáblovej televízie a služby sprostredkovania prístupu do internetovej siete právny predchodca žalobcu\n\nposkytoval žalovanej služby satelitnej televízie, ktoré účtoval na mesačnej báze. Nakoľko žalovaná sa\ndostala s úhradou vystavených faktúr do omeškania, právny predchodca žalobcu od predmetnej zmluvy\nodstúpil. Žalovaná porušila aj svoju povinnosť vrátiť prenajaté koncové zariadenie, preto poslednou\nfaktúrou si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvou o\npostúpení pohľadávok, účinnou dňom 01.04.2020, právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku\nna žalobcu, ktorý sa pokúsil pred podaním žaloby o mimosúdne urovnanie dlhu, avšak žalovaná na\nopakované (aj telefonické) výzvy nereagovala. Poukazujúc na ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z.,\nžalobca mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný. Svoje skutkové tvrdenia žalobca podporil dôkazne\nzmluvou o pripojení a poskytovaní verejných služieb zo dňa 18.05.2015 spolu s Preberacím protokolom,\nVšeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, Cenníkom pre poskytovanie verejných\nslužieb, faktúrami č. 1809200615, č. 1810212272, č. 1811199224, č. 1812198483, č. 1901198208, č.\n1902209801 a č. 1904208401, Odstúpením od zmluvy zo dňa 18.03.2019, Oznámením o postúpení\npohľadávky zo dňa 30.04.2020 a Predžalobnou výzvou zo dňa 02.12.2021. Žalovaná sa v súdom\nstanovenej lehote k žalobe, doručenej jej fikciou doručenia, nakoľko na adrese evidovanej v registri\nobyvateľov Slovenskej republiky (M. Č.. XX, M.) ani na žalobcom označenej adrese (B. Č.. X, M.)\nnebýva, písomne nevyjadrila a teda neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany. So zreteľom na\nskutočnosť, že súdne konanie začalo dňa 23.12.2021, podľa § 54a v spojení s § 879v Občianskeho\nzákonníka, účinného od 05.12.2018, posudzoval včasnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky zo zmluvy\no poskytovaní verejných služieb, ktorá nepochybne má charakter spotrebiteľskej zmluvy, z úradnej\npovinnosti (ex offo). Najstaršie čiastkové peňažné plnenie, ktoré si v rámci svojej pohľadávky žalobca\nv konaní uplatnil, sa stalo splatným dňa 10.10.2018 a od nasledujúceho dňa veriteľ mohol svoje právo\nuplatniť na súde po prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) na\npodanie žaloby začala veriteľovi plynúť od 11.10.2018 a márne uplynula dňa 11.10.2021. V súvislosti s\nďalšími dvomi čiastkovými peňažnými plneniami v sume 3,- € nastala ich splatnosť dňa 10.11.2018 a\n10.12.2018, a preto premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva veriteľa, resp. žalobcu uplynula\ndňom 11.11.2021 a 11.12.2021 taktiež márne. Vzhľadom na uvedené konštatoval premlčanie práva\nžalobcu na zaplatenie istiny v sume 9,- € (3 faktúry v sume 3,- €) a tak peňažnému nároku v uvedenej\nčasti procesný úspech z dôvodu oneskorene uplatneného majetkového práva nepriznal. Poukázal tiež\nna to, že podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony (ďalej len \"zákon č. 62/2020 Z. z.\"), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po\n12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti\ntohto zákona. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že od 27.03.2020 (odo dňa účinnosti zákona) do\n30.04.2020, t. j. po dobu 34 dní zákonná trojročná premlčacia doba na uplatnenie peňažnej pohľadávky\nveriteľovi neplynula, preto ak premlčacia doba v súvislosti s faktúrami splatnými dňa 10.10.2018 a\n10.11.2018 uplynula dňa 11.10.2021 a 11.11.2021, s pripočítaním 34 dní pripadá koniec premlčacej doby\nna dátum 14.11.2021 a 15.12.2021, dokedy žalobca zjavne žalobu podať nestihol, preto žalobcov odkaz\nna ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. je vecne neopodstatnený, pokiaľ ide o dikciu ustanovenia v\npísmene a) a vo vzťahu k písmenu b) citovaného zákonného ustanovenia posudzovaný spor nemožno\npod uvedenú právnu normu subsumovať, keďže v období od 13.03.2020 do 27.03.2020 premlčacia\ndoba veriteľovi ešte neuplynula. V súvislosti s faktúrou splatnou dňa 10.12.2018 síce z matematického\na jazykového hľadiska podľa súdu prvej inštancie obstojí argumentácia žalobcu, keďže vzhľadom na\nneplynutie premlčacej doby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 táto uplynula až 14.01.2022 (po\npodaní žaloby), avšak vyššie citované ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. je nutné interpretovať\nso zreteľom na jeho účel, ktorým v čase protipandemických opatrení, obmedzeného pohybu osôb\na obmedzeného režimu fungovania služieb bolo zabezpečiť občanom právo na prístup k súdom a\nnesankcionovať ich odňatím práva na súdnu ochranu pre premlčanie alebo prekludovanie ich hmotného\npráva, preto aplikácia uvedenej právnej úpravy by bola náležitá a patričná v danom prípade, ak by koniec\npremlčacej doby pripadol na obdobie mimoriadnych opatrení súvisiacich s ochorením Covid-19 alebo\nobdobie bezprostredne nadväzujúce na toto obdobie. V posudzovanom spore však žalobca, ktorému\nzákonná premlčacia doba uplynula až jeden rok a takmer osem mesiacov po dátume 30.04.2020, sa\nnemôže vyhovárať na neplynutie premlčacej doby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, keďže po tomto\nobdobí mal dostatočný časový priestor na uplatnenie svojho majetkového práva, ktoré neuplatnil na\nsúde včas len z dôvodu svojej nedbanlivosti. Uvedený názor založený na priorite teleologického výkladu\nvyššie citovanej právnej normy zastáva aj Krajský súd v Bratislave. Vychádzajúc z účelu zákona uviedol,\nže rovnako neobstojí ani argumentácia ustanovením § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., nakoľko\n\naj po zákonom stanovenom dátume 28.02.2021 mal žalobca dostatok času, aby svoje pohľadávky v\nzmysle faktúr splatných dňa 10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 do dátumu 11.10.2021, 11.11.2021\na 11.12.2021 na súde uplatnil, čo však ako nedbanlivý veriteľ neurobil, a preto \"súd nemienil zohľadniť\nneplynutie premlčacej doby v čase mimoriadnych opatrení, keďže obdobie obmedzených možností\nna uplatnenie hmotného práva veriteľov (27.03.2020 - 28.02.2021) nemá priamy negatívny dopad na\npremlčané pohľadávky žalobcu\".\n3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov po skutkovej stránke ustálil, že právny\npredchodca žalobcu - spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Röntgenova č. 26, Bratislava, IČO:\n35 701 722 - ako Podnik dňa 18.05.2015 uzatvoril so žalovanou (fyzickou osobou nepodnikateľom)\nako Účastníkom zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb na dobu neurčitú, na základe\nktorej podnik poskytoval žalovanej elektronické telekomunikačné služby - satelitnú televíziu, za ktoré sa\nžalovaná zaviazala uhrádzať riadne a včas cenu podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca\nžalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 1809200615, splatnú dňa 10.10.2018 za obdobie 01.10.2018 31.10.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1810212272, splatnú dňa 10.11.2018 za obdobie 01.11.2018 30.11.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1811199224, splatnú dňa 10.12.2018 za obdobie 01.12.2018 31.12.2018 v sume 3,- €, faktúru č. 1812198483, splatnú dňa 10.01.2019 za obdobie 01.01.2019 31.01.2019 v sume 3,- €, faktúru č. 1901198208, splatnú dňa 10.02.2019 za obdobie 01.02.2019 28.02.2019 v sume 3,- €, faktúru č. 1902209801, splatnú dňa 10.03.2019 za obdobie 01.03.2019 31.03.2019 v sume 3,- € a faktúru č. 1904208401, splatnú dňa 10.05.2019 za obdobie 01.04.2019 30.04.2019 v celkovej sume 185,80 € (pokuta za nevrátenie Scart/HDMI kábla v sume 6,- €, pokuta\nza nevrátenie diaľkového ovládača v sume 20,- €, pokuta za nevrátenie koncového zariadenia v sume\n100,- €, pokuta za nevrátenie Smart karty v sume 39,80 € a pokuta za nevrátenie zdrojového kábla\nv sume 20,- €). Listom zo dňa 18.03.2019, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že\nv účtovných záznamoch eviduje neuhradené splatné pohľadávky za užívanie verejných elektronických\nkomunikačných služieb, zároveň s účinnosťou k 31.03.2019 od zmluvy odstúpil z dôvodu nezaplatenia\nceny za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti a to v súlade s ustanovením § 44 ods.\n11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. ako aj v súlade s ustanoveniami Všeobecných podmienok pre\nposkytovanie verejných služieb DIGI SLOVAKIA s tým, že záväzok žalovanej predstavuje sumu 18,€ a upozornil žalovanú na povinnosť do 15 dní odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť technické\nzariadenie DIGI SLOVAKIA na predajné miesto, nakoľko v opačnom prípade právny predchodca žalobcu\nmá nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle platného Cenníka v celkovej sume 185,80 €; taktiež\nupozornil žalovanú, že ak napriek písomnej výzve bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so\nsplnením svojho peňažného záväzku, DIGI SLOVAKIA môže v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011\nZ. z. postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu žalovanej.\nPrávny predchodca žalobcu tiež listom zo dňa 30.04.2020 oznámil žalovanej, že na základe medzi\nprávnym predchodcom a žalobcom dňa 01.04.2020 uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá\nsa vzťahuje na pohľadávky s lehotou splatnosti od 01.06.2017, sa uskutočnilo postúpenie pohľadávky\nvoči žalovanej v sume 203,80 € spolu s príslušenstvom na žalobcu a vyzval žalovanú na úhradu\nzáväzku priamo novému veriteľovi v lehote 7 dní od prijatia tohto oznámenia. Napokon aj žalobca pred\npodaním žaloby listom zo dňa 02.12.2021 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s ponukou posledného\npokusu o zmier alebo vytvorenia splátkového kalendára. Poukázal na to, že podľa článku 2. bod 2.\npísm. b) Všeobecných podmienok DIGI SLOVAKIA pre poskytovanie verejných služieb, účinných od\n25.05.2018 (ďalej len \"Všeobecné podmienky\"), účastník je povinný najmä platiť riadne a včas cenu\nza poskytnutú alebo požadovanú službu v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami, Osobitnými\npodmienkami a Cenníkom. Podľa článku 3. bod 1. písm. b), c) Všeobecných podmienok, podnik má\nprávo na zaplatenie ceny za poskytnutú alebo požadovanú službu a s ňou spojených poplatkov v súlade\nso Zmluvou, vrátane jej súčastí, najmä Cenníka a právo na náhradu škody spôsobenej účastníkom\nna sieti podniku alebo na telekomunikačnom alebo inom zariadení vo vlastníctve podniku alebo jeho\nzmluvného partnera alebo tvoriacom súčasť siete podniku. Podľa článku 3. bod 1. písm. i) veta prvá\nVšeobecných podmienok, podnik má právo postúpiť svoju pohľadávku voči účastníkovi inej osobe, ak\nje účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou svojho\npeňažného záväzku. Podľa článku 6. bod 9. písm. b) Všeobecných podmienok, podnik má právo odstúpiť\nod zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Podľa článku\n6. bod 10. Všeobecných podmienok, odstúpením od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou sa zmluva\nzrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak\npodnik uvedenie v odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému sa má zmluva zrušiť, zmluva sa zruší\n\naž k tomuto dňu. Zánikom zmluvy zanikajú a rušia sa aj všetky právne vzťahy založené zmluvou, resp.\nvzniknuté na základe zmluvy.\n4. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 488, § 491 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2\nObčianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011\nZ. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.09.2014 do 22.06.2015. Zdôraznil, že v\nkonaní neboli medzi procesnými stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko žalovaná v\npriebehu konania neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela,\na preto v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a nemal\nžiadnu pochybnosť o skutkovom stave sporu, teda že žalovaná riadne a včas nezaplatila právnemu\npredchodcovi žalobcu cenu za ním poskytované telekomunikačné služby (služby satelitnej televízie),\nktorú vyčíslil v riadne vystavených faktúrach v súlade s platným cenníkom a zmluvne dojednanými\npodmienkami, pričom žalovaná svoj dlh zodpovedajúci nepremlčanej pohľadávke - neuhradenej cene\nposkytnutých služieb v celkovej sume 9,- € (faktúry splatné dňa 11.01.2019, 11.02.2019 a 11.03.2019)\nnezaplatila ani neskôr po dátume splatnosti faktúr a ani v právnym predchodcom žalobcu v oznámení zo\ndňa 30.04.2020 dodatočne poskytnutej sedemdňovej lehote na splnenie dlhu a napokon svoj záväzok\nnesplnila ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 02.12.2021. Vzhľadom na dátum splatnosti\nnajstaršej neuhradenej faktúry (10.10.2018) a dátum odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od\nzmluvy (18.03.2019) je zrejmé, že poskytovateľ verejných služieb odstúpil od zmluvy v súlade s\nustanovením článku 6. bod 9. písm. b) Všeobecných podmienok, keďže žalovaná neuhradila riadne\nfakturovanú cenu za poskytnuté služby ani 60 dní po dni splatnosti pohľadávky. S prihliadnutím na\nobvyklú dobu doručenia poštovej zásielky, ktorá trvá približne 5 dní ustálil, že k účinnému odstúpeniu od\nzmluvy avizovanému ku dňu 31.03.2019 skutočne došlo a od 01.04.2019 právny vzťah a z neho plynúce\npráva a povinnosti podniku a účastníka zo zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb zanikli. Do\nuvedeného dátumu vzniknutý splatný dlh je však žalovaná povinná veriteľovi uhradiť. Žalobca v konaní\npreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore - právo domáhať sa plnenia od žalovanej a účinné\npostúpenie pohľadávky, nakoľko ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (01.04.2020)\nžalovaná nepochybne bola od 11.10.2018 v omeškaní s peňažným plnením nepretržite dlhšie ako 90\ndní a to aj napriek písomnej výzve postupcu inkorporovanej do Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní\nverejných služieb zo dňa 18.03.2019, preto súd konštatuje splnenie podmienok vyžadovaných pre\nmožnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe v zmysle článku 3. bod 1. písm. i) Všeobecných podmienok\nv spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu o postúpení svojej\npohľadávky spolu s jej príslušenstvom preukázateľne žalovanú upovedomil s tým, že svoj záväzok má\nuhradiť novému veriteľovi (žalobcovi). Náležite mal prvoinštančný súd preukázané aj právo žalobcu\nna zmluvnú pokutu, nakoľko podľa Cenníka pre poskytovanie verejných služieb (časť 5. Cenník pre\nposkytovanie služieb satelitnej televízie, bod 5.1.4. Ostatné jednorazové poplatky) žalovaná sa zaviazala\nzaplatiť za: - nevrátenie koncového zariadenia (HD STB a/alebo CA modul) v prenájme zo strany\núčastníka pokutu v sume 50,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie Smart\nkarty pokutu v sume 19,90 € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie diaľkového\novládača pokutu v sume 10,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie zdrojového\nkábla, resp. adaptéra pokutu v sume 10,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje, - nevrátenie\nSCART alebo HDMI kábla pokutu v sume 3,- € bez DPH s tým, že cena s DPH sa neuplatňuje.\nVzhľadom na písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade, ak žalovaná poruší\nzáväzok vrátiť jej prenajaté zariadenia a s ním súvisiace technologické komponenty, ktorá situácia\nv posudzovanom spore nastala, za konštatácie súdu, že výška zmluvnej pokuty je riadne určená v\nCenníku stanovenou pevnou sumou a jednoznačnú skutočnosť, že porušenie zmluvného záväzku\nžalovaná svojím omisívnym (pasívnym) konaním zavinila, mal preukázanú oprávnenosť (právny dôvod)\npožadovanej zmluvnej pokuty. Neuplatnil pritom moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty\na primerane ju neznížil, nakoľko neprevyšuje zabezpečovanú povinnosť (hodnotu - cenu predmetov, na\nktoré sa pokuta vzťahuje), a preto považoval dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú a spravodlivú.\nPrávny predchodca žalobcu v súlade s cenou stanovenou Cenníkom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť\nzmluvy, vyfakturoval zmluvnú pokutu z titulu nevrátenia vyššie špecifikovaných zariadení a technického\npríslušenstva, ktoré žalovanej pri uzatvorení záväzkového vzťahu poskytol, avšak v rozpore s Cenníkom\nzapočítal do faktúrou vyúčtovanej zmluvnej pokuty, splatnej dňa 10.05.2019, aj daň z pridanej hodnoty\n(DPH) napriek tomu, že svojím explicitným vyhlásením (č. l. 35 súdneho spisu) sa v zmluve zaviazal, že\npokutu za stratu, poškodenie alebo nevrátanie uvedených zariadení a komponentov si bude uplatňovať\nvoči účastníkovi v hodnote zodpovedajúcej cene bez DPH. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi\nzmluvnú pokutu iba v sume 92,90 € a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa DPH v sume 92,90 € nárok na\n\nzmluvnú pokutu ako vecne nedôvodný zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti podanú\nžalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. na\nzáklade zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na polovičný procesný úspech žalobcu\nv uplatnenej pohľadávke (zo žalovanej sumy 203,80 € zaznamenal úspech v sume 101,90 €), ktorému\nzodpovedá procesný úspech žalovanej tiež v rozsahu 50 %, po vzájomnom odpočítaní čiastočných\núspechov oboch procesných strán (50 % mínus 50% = 0 %) nepriznal nárok na náhradu trov konania\nžiadnej z procesných strán.\n5. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie žalobca, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a v napadnutej časti žalobe\nvyhovieť. Odvolanie (podľa obsahu) odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného\ndokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd zamietnutie zvyšnej časti\nžaloby (vo výške 9,00 eur s príslušným úrokom z omeškania) zdôvodnil tým, že túto uplatnil po uplynutí\npremlčacej doby s poukazom na ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 62/2020\nZ. z.. Podľa právneho názoru súdu nebolo možné priznať nárok na zaplatenie faktúr splatných dňa\n10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 v sumách 3 eurá spolu s príslušným úrokom z omeškania, a to z\ndôvodu premlčania, nakoľko mala premlčacia lehota uplynúť pred podaním žaloby zo dňa 23.12.2021. S\ntýmto právnym názorom súdu prvej inštancie však nesúhlasil a je názoru, že žalobu podal včas v celom\nuplatnenom rozsahu. Poukázal na znenie § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 s tým, že návrh\nna vydanie platobného rozkazu podal dňa 23.12.2021. Prvoinštančný súd nesprávne aplikoval vyššie\nuvedené ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorých premlčacia doba počas 76 dní\nneplynula, resp. doba, v ktorej bolo možné uplatniť jeho nárok, sa predĺžila o 76 dní. V zmysle uvedeného\nbola lehota na uplatnenie faktúry splatnej 10.10.2018 do dňa 25.12.2021, resp. 27.12.2021 (pri faktúre\nsplatnej 10.11.2018 bola lehota na uplatnenie nároku do 26.1.2022, pri faktúre splatnej 10.12.2018\nbola lehota na uplatnenie do 24.2.2022). Nakoľko bola žaloba podaná dňa 23.12.2021, považuje nárok\nza dôvodný v rozsahu 9,00 eur s príslušenstvom, t. j. v časti, ktorú prvoinštančný súd považoval za\npremlčanú. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty, prvoinštančný súd uznal jeho\nnárok na zaplatenie zmluvných pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení zo strany žalovanej, avšak\nnepriznal mu nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celom uplatnenom rozsahu z dôvodu, že si mal jeho\nprávny predchodca údajne pripočítať k zmluvným pokutám aj DPH, pričom sa sám v zmluve zaviazal,\nže pokuty za stratu, poškodenie alebo nevrátenie zariadení bude uplatňovať bez DPH. Tvrdenie súdu\no záväzku jeho právneho predchodcu neuplatňovať DPH v prípade zmluvnej pokuty je nepochybne\nsprávne a nesporné. Nie je však správny záver súdu, že boli predmetné zmluvné pokuty zvýšené o DPH\nv zamietnutej časti, t. j. v sume 92,90 eura. V zmysle faktúry č. 1904208401 sú vyčíslené jednotkové\nceny zmluvnej pokuty bez DPH za každú z položiek. Následne vo výslednej sume je pri položke\nSpolu s DPH uvedený dvojnásobok jednotkovej ceny bez DPH, čo mohlo spôsobiť nedorozumenie na\nstrane prvoinštančného súdu. Hoci je uvedené pri položke \"Spolu s DPH\", v prípade uvedenej faktúry\nnejde o ceny zvýšené o DPH, ale o cenu zohľadňujúcu počet zmluvných pokút (v počte 2), nakoľko\nsi zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu za každé jednotlivé zariadenie, ktoré nebolo vrátené jeho\nprávnemu predchodcovi. V zmysle predloženej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb č.\n30769530 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, boli žalovanej poskytnuté STB\nv počte kusov 2 (viď strana 2 časť \"SATELIT\" zmluvy), s čím korešponduje aj účtovaný poplatok za\nprenájom zariadení, za každé vo výške 1,50 eura (vo faktúrach, ktorých zaplatenie bolo prvoinštančným\nsúdom priznané je suma za prenájom zariadení spolu vo výške 3,00 eur mesačne). Rovnako, aj v\npreberacom protokole č. obj. 496778, je jednoznačne uvedené, že žalovanej boli poskytnuté 2 ks z\nkaždého zariadenia, ktoré však neboli jeho právnemu predchodcovi vrátené v dohodnutej lehote (strana\n2 a 3 preberacieho protokolu zo dňa 28.5.2015). Nakoľko zamietnutá časť nepredstavuje sumu DPH\n(suma DPH by predstavovala cca 18,58 eura), o ktorú mala byť údajne zvýšená zmluvná pokuta tak,\nako to tvrdí prvoinštančný súd, ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za každé zo zariadení, ktoré\nsi prenajala, resp. vypožičala žalovaná v počte kusov 2, pričom ide o sumu bez DPH, má za to, že aj\nnárok v zamietnutej časti vo výške 92,90 € osvedčil v celom rozsahu. S ohľadom na vyššie uvedené\nžiadal podanému odvolaniu vyhovieť.\n6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužila.\n\n7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti v medziach\nuplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné.\n8. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou v napadnutej zamietajúcej časti domáhal\nzaplatenia istiny spolu vo výške 101,90 eura s príslušenstvom, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny za\nprenájom dvoch set top boxov, spolu v sume 9 eur a zmluvnej pokuty za nevrátenie druhého z nich\nv sume 92,90 eura. Zaplatenie odplaty za prenájom set top boxov žalovanej spolu v sume 9 eur súd\nprvej inštancie žalobcovi nepriznal z dôvodu premlčania tohto práva a v časti o zaplatenie sumy 92,90\neura žalobu zamietol s odôvodnením, že ide o DPH, na ktorej úhradu žalobcovi, resp. jeho právnemu\npredchodcovi nevznikol nárok, pretože to vylučuje obsah Všeobecných podmienok, resp. Cenníka pre\nposkytovanie verejných služieb (časť 5. Cenník pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, bod 5.1.4.\nOstatné jednorazové poplatky) podľa ktorých sa pri zmluvnej pokute DPH neuplatňuje.\n9. Pokiaľ ide o premlčanie práva na zaplatenie sumy 9 eur, za prenájom set top boxov, za ktorý\nbola odplata žalovanej vyúčtovaná faktúrami splatnými dňa 10.10.2018, 10.11.2018 a 10.12.2018 v\nsumách po 3 eurá spolu s príslušným úrokom z omeškania, opodstatnene žalobca v odvolaní súdu\nprvej inštancie vytýka nesprávne právne posúdenie veci. Je totiž pravdou, že (ako namieta aj žalobca\nv odvolaní) vzhľadom na znenie nielen ustanovenia § 1, avšak aj ust. § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o\nniektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19, premlčacia doba v tomto prípade neplynula počas 76 dní, a preto k uplynutiu premlčacej\ndoby v prípade práva na zaplatenie sumy 3 eurá na základe faktúry splatnej 10.10.2018 došlo najskôr\ndňa 25.12.2021, pri faktúre splatnej 10.11.2018 najskôr dňa 26.1.2022 a pri faktúre splatnej 10.12.2018\nnajskôr dňa 24.2.2022, čo má za následok, že pokiaľ žaloba bola podaná dňa 23.12.2021, premlčanie\nnároku nebráni v tejto časti vyhoveniu podanej žalobe. Súd prvej inštancie pritom z neznámych dôvodov\nv danej veci celkom opomenul ustanovenie § 8 citovaného zákona, a práve preto jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôsledkom čoho je vecná nesprávnosť napadnutého\nrozsudku v tejto časti. Nesprávne sa však prvoinštančný súd zaoberal aj tým, do akej miery malo\nspočívanie premlčacej doby v tomto prípade význam pre premlčania práva na zaplatenie sumy 9 eur z\nhľadiska, akú časť predstavuje doba spočívania premlčacej doby v porovnaní s celkovou premlčacou\ndobou, pričom v tomto smere konštatoval, že žalobca sa nemôže vyhovárať na neplynutie premlčacej\ndoby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, keďže po tomto období mal dostatočný časový priestor na\nuplatnenie svojho majetkového práva, ktoré neuplatnil na súde včas len z dôvodu svojej nedbanlivosti\na tiež, že nemienil zohľadniť neplynutie premlčacej doby v čase mimoriadnych opatrení, keďže obdobie\nobmedzených možností na uplatnenie hmotného práva veriteľov (27.03.2020 - 28.02.2021) nemá\npriamy negatívny dopad na premlčané pohľadávky žalobcu. Tieto úvahy prvoinštančného súdu sa totiž\ncelkom zjavne vymykajú účelu a zmyslu inštitútu premlčania práva. Tým je síce v súlade so zásadou,\npodľa ktorej len bdelým prináležia práva v kombinácii so zásadou právnej istoty, poskytnutie účinného\nprostriedku obrany dlžníkovi v podobe námietky premlčania, avšak (práve vzhľadom na závažnosť\nnásledkov premlčania) iba za splnenia zákonom presne stanovených podmienok. Ak pri správnom\npočítaní času ešte premlčacia doba neuplynula, nemožno svojvoľne, ako sa o to v tomto prípade\npokúsil súd prvej inštancie, vyžadovať od veriteľa, aby podal žalobu skôr, v čase, kedy to ešte súd\npodľa svojich predstáv nepovažuje za nedbanlivé neuplatnenie práva veriteľom. V preskúmavanej\nveci pritom súd prvej inštancie nerešpektovanie spočívania plynutia premlčacej doby nezaložil ani na\nžiadnych mimoriadne špecifických skutkových okolnostiach prejednávanej veci, keď takéto okolnosti\nani nespomenul a svoje závery postavil iba na svojich tvorivých úvahách, ktoré nemajú iný základ\n(síce prvoinštančný súd naznačuje existenciu obdobnej interpretácie tunajšieho odvolacieho súdu,\navšak žiadne konkrétne rozhodnutie neuvádza). Ak takéto mimoriadne špecifické okolnosti neexistujú,\nnemožno ani len uvažovať o inom posúdení premlčania, než je výsledok jednoduchých matematických\npostupov (výpočet dní doby premlčania, prípadne po zohľadnení spočívania plynutia tejto doby), ktorý\nposkytuje celkom jasný výsledok a ktorý stačí porovnať s dňom, kedy bola na súd podaná žaloba. Keďže\nna základe takéhoto výpočtu je v preskúmavanej veci zrejmé, že po zohľadnení spočívania plynutia\npremlčacej doby v zmysle ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. žalobca nárok na zaplatenie sumy\n9 eur s príslušenstvom uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, boli za stavu, keď základ ani výška\ntohto nároku neboli sporné, splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe aj v tejto časti.\n\n10. Vo vzťahu k nepriznanej peňažnej sume vo výške 92,90 eura s príslušenstvom odvolací súd\npoukazuje na to, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že predmetná suma je vo vyúčtovacej\nfaktúre č. 1904208401 uvedená, avšak nesprávne tento nárok právne kvalifikoval, keď dospel k záveru,\nže nejde o zmluvnú pokutu, ale o daň z pridanej hodnoty zo zmluvnej pokuty, ktorú vzhľadom na obsah\nCenníka pre poskytovanie verejných služieb podľa ktorého sa pri zmluvnej pokute DPH neuplatňuje,\nnemožno priznať. Odhliadnuc od toho, že (ako správne namieta aj žalobca v odvolaní) DPH 20 % zo\nzmluvnej pokuty vo výške 92,90 eura predstavuje sumu 18,58 eura (teda nie je zrejmé, ako súd prvej\ninštancie vôbec mohol sumu vo výške 92,90 eura považovať za DPH), totiž nebolo sporné, že žalovanej\nboli poskytnuté dve zariadenia, za ktorých nevrátenie vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok\nna dve zmluvné pokuty (za každé zariadenie), čo celkom jasne vyplýva aj z danej faktúry. Za tohto\nstavu, keď nebolo sporné, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 92,90\neura s príslušenstvom, žalobcovi v uvedenej výške vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za\nďalšie žalovanou nevrátené zariadenie, prvoinštančný súd taktiež vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pričom odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti boli splnené predpoklady pre\nvyhovenie podanej žalobe.\n11. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd, po tom, ako dospel k právnemu záveru,\nže žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie (ďalšej) zmluvnej pokuty vo výške 92,90 eura a rovnako\nk záveru, že priznaniu sumy 9 eur s príslušenstvom žalobcovi nebráni premlčanie tohto nároku, ktorý\nžalobca, po zohľadnení ust. § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., na súde uplatnil riadne a včas,\nrozsudok súdu prvej inštancie v celej napadnutej (zamietajúcej) časti, v ktorej závery súdu prvej inštancie\nvychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 388 C.s.p. zmenil a aj v tejto časti\npodanej žalobe vyhovel.\n12. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu\ntrov (prvoinštančného a odvolacieho) konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\n\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62Csp/14/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}