Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/152/2024 z 27. 8. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2024, sp. zn. 5Cob/152/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6121567790.3
Krajský súd Bratislava | 5Cob/152/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:6121567790.3 | 2024-08-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfdb9d98-5a9d-4461-9aa0-1f200000f0b0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121567790.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Cob/152/2024
6121567790
27. 08. 2024
JUDr. Eva Fulcová
ECLI:SK:KSBA:2024:6121567790.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., so
sídlom so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpeného: JUDr. Andrej Gara,
advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 678
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.
B1-30Cb/7/2022-132 zo dňa 29.06.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/7/2022 - 132 zo dňa
29.06.2023 v napadnutej časti I. a III. výroku rozhodnutia potvrdzuje.
II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 210 eur od 20.03.2020 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a III.
výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,04%.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla inej osoby.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporné,
že 19.12.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu zn. U. B., EČV:
M.. Poškodený ako nájomca uzavrel 19.12.2019 so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme
motorových vozidiel, na základe ktorej si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo B. J.-X, EČV:
S., za prenájom ktorého si žalobca fakturoval sumu 40,- eur bez DPH (48,- eur s DPH) za deň nájmu,
celkom 36 dní nájmu, t. j. do 23.01.2020, uplatnenú u žalovaného titulom náhrady škody spôsobenej
prevádzkou dopravného prostriedku z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný uhradil žalobcovi len
sumu 1.050,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 678,- eur žalovaný žalobcovi, na ktorého bol nárok
na náhradu škody postúpený poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.10.2021, doposiaľ
neuhradil.
7.1. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný oprávnene znížil poskytnuté plnenie s ohľadom na výšku
denného nájmu náhradného motorového vozidla a dĺžku jeho prenájmu.
....

9. Predmetom rozhodovaného sporu je nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorý poškodený nárok
postúpil) na náhradu škody proti poisťovateľovi subjektu, ktorý spôsobil škodu prevádzkou motorového
vozidla.
10. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním
uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na
ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným, tento nárok riadne preukázať.
10.1. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú
zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z
vyššie označeného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ustanovenia § 4 ods. 2
písm. b/ zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný) je povinný nahradiť preukázané
nároky na náhradu škody.
10.2. Súd pri svojom rozhodovaní poukazuje na judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov
za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
10.3. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním požadovaná suma
predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného.
11. Žalobca svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi odvodzuje z faktúry č.
1-200008 a ňou fakturovanej sumy 1.728,- eur s DPH predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo za
obdobie 36 dní. Súd má za to, že celý žalobou uplatnený nárok za prenájom náhradného vozidla nie je
možné považovať za preukázaný. K tomuto konštatovaniu uvádza nasledovné:
11.1. Predmetnú faktúru nie je možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má
byť krytá povinným zmluvným poistením, pretože podľa názoru súdu uplatnený nárok nepreukazuje. Je
potrebné si uvedomiť, že faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom
na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok proti žalovanému ako
poisťovateľovi poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca.
12. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom celého uplatneného nároku, keďže
nebolo preukázané, že suma denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla vo
výške 40,- eur bez DPH predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného, čo
znamená, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z.
12.1. Poškodený si ako náhradné motorové vozidlo prenajal od žalobcu pre účely jeho užívania v
regióne Bratislavy motorové vozidlo zn. B. J.-X (O.) ktoré je však vyššej triedy ako poškodené motorové
vozidlo U. B. (nižšia stredná trieda), a to za cenu 40,- eur/bez DPH (48,- eur/s DPH) na deň. Takáto
suma uvedeného typu náhradného motorového vozidla nezodpovedá priemerným cenám prenájmu
náhradných motorových vozidiel nižšej strednej triedy v danom regióne. Z internetových cenníkov
predložených žalovaným vyplýva, že tieto, vzhľadom na dĺžku prenájmu motorového vozidla 36 dní,
predstavujú nižšiu alebo porovnateľnú cenu denného nájmu motorového vozidla ako priznal žalovaný
žalobcovi plnenie, t. j. 35,- eur s DPH/deň. Preto súd pokladá túto cenu denného nájmu náhradného
motorového vozidla za účelnú a primeranú; naopak, cenu denného nájmu 48,- eur s DPH za neúčelnú,
neprimeranú.
12.2. Pokiaľ ide o cenníky predložené žalobcom až spolu s podaním z 08.11.2022, súd uvádza, že je
z nich zrejmé, že ich platnosť sa týkala neskoršieho obdobia (od 01.07.2022). Náhradné vozidlo bolo
prenajaté v období od 19.12.2019 do 23.01.2020, žalobca však v spore nepredložil cenníky platné a
účinné v tejto dobe, a to ani cenník žalobcu, t. j. svoj vlastný. Ani jeden zo žalobcom predložených
cenníkov sa netýka typu a značky motorového vozidla, ktoré bolo poškodené (U. B.); v podaní žalobcu
z 08.11.2022 nie je ani odkaz na motorové vozidlo, ktoré by bolo s poškodeným vozidlom obdobné resp.
porovnateľné. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v spore nepreukázal, že by suma žalobou uplatnených
nákladov (48,- eur s DPH/deň) zodpovedala obvyklej (priemernej) cene za prenájom motorového vozidla
nižšej strednej triedy v danom mieste a čase. Predmetnú námietku žalovaného uplatnenú už v odpore
proti platobnému rozkazu (neskôr v duplike, pozn.) vyhodnotil súd preto ako dôvodnú.
12.3. K dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla: tento trval od 19.12.2019 do 23.01.2020
z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu bolo v autoservise vykonávajúcom
opravu škôd na vozidle do 12.02.2020. V zmysle faktúry č. 2020030144 vystavenej dňa 12.02.2020
obchodnou spoločnosťou Auto Lamač Plus, spol. s r.o., so sídlom Hodonínska 6713/13, IČO: 51 215
586, vyplýva, že táto dodala služby súvisiace s vykonaním opráv právnemu predchodcovi žalobcu až dňa
12.02.2020. Vzhľadom na túto skutočnosť vyhodnotil súd dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla
v počte 36 dní ako opodstatnenú.

13. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v spore nepreukázal, že by poškodenému (resp.
žalobcovi, na ktorého bol nárok poškodeného postúpený) vznikla s prenájmom náhradného motorového
vozidla skutočná škoda v podobe nutne a účelne vynaložených nákladov vo vyššej sume než 1.260,eur s DPH (35,- eur za deň, spolu za 36 dní). Súd preto dospel k záveru, že žalobca má v rozhodovanom
spore nárok na zaplatenie rozdielu medzi sumou 1.260,- eur predstavujúcou nájomné za 36 dní (po 35,eur/deň) a žalovaným vyplatenou sumou 1.050,- eur. Preto vyhodnotil žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
210,- eur ako dôvodnú.
14. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva. V
zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. vznikol žalobcovi
tiež nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo
dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením z 05.03.2020 oznámil, že
dňa 04.03.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti; do omeškania sa teda dostal 20.03.2020. Súd preto
žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 210,- eur od 20.03.2020 do
zaplatenia s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/27/2021
z 23.02.2022.
15. V zmysle vyššie uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 210,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 210,- eur od 20.03.2020 do zaplatenia (výrok I.).
V prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie istiny 468,- eur s príslušenstvom, súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol (výrok II.).
16. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v časti
30,98 % predmetu sporu a žalovaný v časti 69,02 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,04 % (69,02 % - 30,98 %; výrok III.).“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 524 a § 526 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 4 ods. 2 , § 11 ods. 6 až 8 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z. z.“).
5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/7/2022 - 132 zo dňa 29.06.2023 podal
včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v časti jeho I. a III. výroku. Žalovaný vymedzil
odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové
zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepresvedčivé, pretože konajúci súd
sa v ňom riadne nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré v konaní uplatnil.
7. Bol toho názoru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať nevyhnutnosť nájmu
náhradného vozidla a dĺžku opravy poškodeného vozidla v autoservise v stanovenom rozsahu. Podotkol,
že existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je podmienená
nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov a dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z
užívania svojho vozidla z dôvodu jeho opravy. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na závery uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016.
8. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol adekvátne plnenie zodpovedajúce tridsiatim dňom nájmu
náhradného vozidla, ktoré zodpovedalo rozsahu vzniknutých poškodení a náročnosti vykonanej opravy.
Naproti tomu žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného motorového vozidla po dobu
36 dní, pričom uvedené nevyplýva ani z predloženej správy o nehode. Z daných dôvodov žalovaný
považoval dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla v autoservise za neprimeranú a nespĺňajúcu
definíciu pojmu skutočná škoda, ktorá sa má odškodňovať v zmysle povinného zmluvného poistenia.
9. S uvedenými zásadnými skutočnosťami, podmieňujúcimi uplatnený nárok žalobcu, sa konajúci
súd podľa žalovaného v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, napriek opakujúcim sa námietkam
žalovaného.
10. Okrem uvedeného žalovaný tvrdil, že konanie, výsledkom ktorého je napadnutý rozsudok, má i
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné
odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v napadnutom rozsudku neuviedol,
aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozhodnutia je teda podľa jeho
názoru nepreskúmateľné. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je vadou konania, ktorá podľa ustálenej
judikatúry predstavuje porušenie základného práva na spravodlivý proces. V kontexte uvádzaných
skutočností mal žalovaný za to, že právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú

podporené relevantnými ustanoveniami a nie sú ani v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdnych
autorít, v dôsledku čoho nesie napadnutý rozsudok prvky arbitrárnosti.
11. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.08.2023, v ktorom na odvolaciu
argumentáciu žalovaného reagoval nasledovne:
13. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a nevyhnutnosť dĺžky opravy
poškodeného vozidla poznamenal, že prenájom náhradného motorového vozidla právnym predchodcom
žalobcu trval odo dňa 19.12.2019 do 23.01.2020 a poškodené motorové vozidlo bolo v autoservise
vykonávajúcom opravu odo dňa 19.12.2019 až do 12.02.2020. Zdôraznil, že náhradné vozidlo je nutným
dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením
negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.
14. Ďalej podotkol, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky
prenájmu náhradného motorového vozidla sú okolnosti, a to, kedy bolo poškodené vozidlo prijaté do
servisu za účelom jeho opravy, ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise a kedy bolo
motorové vozidlo vydané autoservisom poškodenému. Zavŕšením opravy poškodeného motorového
vozidla na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového vozidla, a preto
žalobca nevidí dôvod na preplatenie zvyšnej časti poistného plnenia, a to aj z dôvodu, že poškodený
náhradné vozidlo vrátil už dňa 23.01.2020. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná faktúrou z opravy
a zákazkovým listom z autoservisu. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil so svojvoľným určením
doby nájmu žalovaným v rozsahu 30 dní.
15. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením, že konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
neprihliadol na námietky žalovaného. Ohľadom dlhšej doby prenájmu náhradného vozidla citoval
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/109/2020 zo dňa 25.10.2022 a rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/91/2019 zo dňa 17.08.2021 a k uvedenému doplnil, že samotná
doba nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla, počas ktorej vzniká poškodenému nárok
na prenájom náhradného motorového vozidla sa neposudzuje len z hľadiska čistého času vynaloženého
na opravu, ale rovnako je potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti vyskytujúce sa nezávisle
od vôle poškodeného a servisu vykonávajúceho opravu.
16. Záverom podotkol, že žalovaný okrem svojich tvrdení o neúčelnosti nákladov vynaložených v
súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla žalobcom na dobu 36 dní neposkytol súdu na
preukázanie svojich tvrdení žiaden relevantný dôkaz a v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov.
17. Žalobca bol toho názoru, že súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného, na základe čoho dospel k správnemu posúdeniu veci, a preto žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
19. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
20. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu
žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom,
vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec
aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd
preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na
§ 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

25. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
26. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/ odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
29. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie náhrady škody, ktorá bola jeho právnemu
predchodcovi spôsobená poistencom žalovaného, vyplývajúcej zo zákona o povinnom zmluvnom
poistení.
30. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo nasledovné:
- nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dôsledku absencie jeho zákonných náležitostí
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; v tejto
súvislosti namietal, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v servise
po dobu 36 dní.
31. K skôr špecifikovaným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
32. Čo sa týka námietky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v dôsledku absencie jeho
zákonných náležitosti, žalovaný tvrdil, že prvostupňový súd neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil.
33. Je zrejmé, že skôr označený nedostatok sa týka zisteného skutkového stavu a jeho hodnotenia. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalovaný uplatnil aj námietku o nedostatočne zistenom
skutkovom stave.
34. Odvolací súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu musí konštatovať, že takto formulovaný
odvolací dôvod nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, keďže neobsahuje odôvodnenie toho, ako tento
nedostatok spôsobil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne
(§ 363 CSP) a zároveň
- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
36. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
37. V súvislosti s namietanou absenciou náležitostí napadnutého rozsudku žalovaný nešpecifikoval, ako
mal tento nedostatok spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozsudku, preto tento odvolací dôvod nebolo
možné v medziach (§ 380 ods. 1 CSP) preskúmať v odvolacom konaní. Rovnaké nedostatky sa týkajú
aj odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie), ktorý žalovaný
neodôvodnil vôbec.
38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia) žalovaný namietal,
že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v servise po dobu 36 dní.
39. Napriek tomu, že žalobca ako právny nástupca poisteného je povinný svoj nárok na poskytnutie
poistného plnenia voči poisťovateľovi preukázať, pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ,

ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn.
32 Cdo 2120/2015, zo dňa 18.05.2017).
40. Medzi účastníkmi konania bolo okrem iného sporné, či doba prenájmu motorového vozidla
predstavuje vo vzťahu k nákladom na zapožičanie motorového vozidla počas doby opravy motorového
vozidla v danom prípade účelne vynaložené náklady, resp. či bolo nutné a účelné, aby právny
predchodca žalobcu mal náhradné vozidlo prenajaté po dobu dlhšiu ako 30 dní. Žalobca v tejto súvislosti
preukázal dobu, počas ktorej mal vozidlo prenajaté a dobu, počas ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo v servise. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Argumentácia žalovaného
smerovala výlučne k tomu, že podľa jeho názoru dĺžka opravy poškodeného vozidla bola neprimerane
dlhá a bol názoru, že nevyhnutná dĺžka opravy bola iba 30 dní.
41. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že dĺžku opravy motorového vozidla nie je zákazník
spôsobilý za bežných okolností spravidla ovplyvniť, je to teda okolnosť nezávislá od vôle poškodeného.
V nadväznosti na uvedené nie je poškodený spôsobilý ani ovplyvniť, ako dlho počas opravy bude
potrebovať náhradné vozidlo. Dĺžka opravy vozidla v servise je závislá od konkrétnych okolností opravy
daného motorového vozidla, pričom je potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti vyskytujúce
sa nezávisle od vôle poškodeného a servisu vykonávajúceho opravu. Od vlastníka motorového vozidla
nemožno spravodlivo požadovať, aby hľadal taký autoservis, v ktorom mu jeho poškodené vozidlo
opravia v lehote, ktorú určí poisťovňa v čase, keď už je oprava vykonaná. Podľa odvolacieho súdu
nutnosť a účelnosť nákladov, vynaložených nákladov na opravu, je možné posudzovať iba vo vzťahu k
okolnostiam, na ktoré má poškodený vplyv, nie však k okolnostiam, ktoré sú od jeho vôle nezávislé.
42. Vo vzťahu k odopretiu poskytnutia náhrady škody za prenajaté motorové vozidlo musí síce žalobca
vzniknutú škodu preukázať, avšak dôvody na odopretie časti uplatneného plnenia musí preukázať
žalovaný. V danom prípade žalobca preukázal, aké náklady mu v súvislosti s prenajatím náhradného
vozidla vznikli, avšak žalovaný nepreukázal, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie náhradu týchto
nákladov priznal, neboli tieto náklady účelne a nutne vynaložené.
43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).