{"guid": "d4526a8c-f7ee-4e02-8345-5bae393da7da:796a2c01-d398-4dad-9748-e45e7072f8ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2", "spisova_znacka": "7Co/70/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/70/2023 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 7Co/70/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2", "identifikacne_cislo": "6121422968", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/796a2c01-d398-4dad-9748-e45e7072f8ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/70/2023\n6121422968\n31. 07. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:6121422968.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom A. XXX/XXX, C., právne zast. RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855\n561, proti žalovanej: A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX D., právne zast. JUDr.\nAdela Valocká, advokátka so sídlom Radvanská, P.O.Box 255, Bratislava, IČO: 42 137 390, o zaplatenie\n81.602,58 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.09.2022, č.k.\n8C/48/2021-238, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (výrok I.), ktorou sa od žalovanej\ndomáhal zaplatenia istiny 81.602,58 eur titulom investícií vynaložených na spoločnú vec (nehnuteľnosti)\nv podielom spoluvlastníctve strán sporu a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. čl. 17, § 191 ods. 1, § 151\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ust. § 137 ods. 1 a 2, §\n139 ods. 1 a 2, § 511 ods. 3, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca svoj nárok skutkovo odvíja od\nskutočnosti, že so žalovanou sú bývalí manželia (manželstvo uzatvorili dňa 14.05.2016 a manželstvo\nbolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5P/40/2020 zo dňa 02.06.2021), avšak už\npred uzatvorením manželstva od cca 03/2005 spoločne so žalovanou viedli partnerský život ako druh\na družka. Počas ich spoločného spolužitia Kúpnou zmluvou zo dňa 11.05.2007, V-948/2007 v znení\njej neskorších dodatkov (ďalej len „Kúpna zmluva“) spoločne so žalovanou nadobudli do podielového\nspoluvlastníctva (každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2) nehnuteľnosti v k.ú. A. G., zapísané\nna LV č. XXXX ako (i) parcela reg. „C“ č. XXX/X, orná pôda o výmere 637 m2 a (ii) parcela reg. „C“\nč. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2 (ďalej len „pozemky“) (v čase kúpy išlo o\njednu parcelu č. XXX/X, orná pôda o výmere 832 m2), pričom súčasťou kúpy bola aj kúpa projektovej\ndokumentácie a stavebného povolenia na stavbu budúceho rodinného domu, všetko za kúpnu cenu\nvo výške 1.800.000 Sk (59.749,05 eur). Žalobca uviedol, že kúpa pozemkov bola financovaná najmä z\njeho finančných prostriedkov (za účelom kúpy pozemkov si žalobca vzal dňa 12.03.2007 hypotekárny\núver vo výške 44.000 eur, ktorý do dnešného dňa riadne spláca, na zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške\n15.749,05 eur sa žalobca so žalovanou podieľali rovným dielom, každý sumou vo výške 7.874,53 eur,\nteda na kúpe pozemkov sa žalobca podieľal sumou vo výške 51.874,53 eur a žalovaná vo výške 7.874,52\n\neur (na majetok žalovanej tak žalobca z vlastných prostriedkov vynaložil sumu vo výške 22.000 eur).\nŽalobca na ich spoločných pozemkoch začal realizovať stavbu rodinného domu s garážou, ktorý je\nzapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. A. G. ako rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parcela\nč. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti\n1/2 (ďalej len „rodinný dom“, spolu s pozemkami aj len ako „nehnuteľnosti“). Výstavbu rodinného domu\nžalobca zabezpečoval v podstate výlučne z vlastných prostriedkov v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa\n26.03.2007, uzatvorenou medzi žalobcom ako odberateľom (objednávateľom) a spoločnosťou AURI\ns.r.o. ako dodávateľom (ďalej len „Zmluva o dielo“) a žalobca vynaložil na stavbu rodinného domu sumu\nvo výške 465.000 Sk (15.435,17 eur), stavebný materiál na stavbu rodinného domu zabezpečoval od H.\nI., IČO: 32 159 358 a vynaložil od 04-08/2007 sumu vo výške 2.395.087 Sk (79.502,32 eur), na garážovú\nbránu vynaložil sumu vo výške 33.558 Sk (1.113,92 eur), na ďalšie práce súvisiace s inštaláciou antény\na dokončením strechy vynaložil (faktúra č. 70003499) sumu vo výške 199.870 Sk (6.634,47 eur), na\nsadrokartónové konštrukcie vynaložil sumu 114.429,32 Sk (3.798,36 eur), na elektromontážne práce v\nr. 2007 vynaložil sumu vo výške 274.952,12 Sk (9.126,74 eur), v priebehu nasledujúcich rokov vynaložil\nsumu 405,36 eur na záhradný domček, v roku 2010 vynaložil sumu 3.114 eur a na administratívne\nnáklady (poplatok za vydanie kolaudačného rozhodnutia, poplatok za povolenie rozkopávky, poplatok za\nužívanie verejného priestranstva) vynaložil sumu vo výške 74,82 eur. Celkovo tak žalobca do výstavby\nrodinného domu investoval sumu 119.205,16 eur; žalobca tak na nehnuteľnosti (pozemky a výstavba\nrodinného domu) vynaložil sumu 178.954,21 eur, z ktorých sumu 171.079,69 eur znášal výlučne žalobca,\na to aj z prostriedkov z predaja bytu vo Viničnom za sumu 1.300.000 Sk. Žalovaná ako podielový\nspoluvlastník mala znášať 1/2 zo sumy vynaložených investícií vo výške 178.954,21 eur, čiže sa na\ninvestíciách do nehnuteľností mala podieľať sumou výške 89.477,11 eur. Žalovaná v konaní pred súdom\nprvej inštancie nárok rozporovala tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že ním uvádzané platby\nboli uhrádzané z jeho finančných prostriedkov (z predložených dokladov vyplýva len to, aké náklady\nboli vynaložené, nevyplýva, že stavbu rodinného domu uhrádzal z predaja bytu vo Viničnom a ani to, že\npripojené faktúry platil žalobca zo svojich finančných prostriedkov) a že žalobca si svoj prípadný nárok\nmal uplatniť v 3-ročnej premlčacej lehote, čo neurobil (uplatňuje si nárok po 14 ročnej dobe), zvýšenú\nhodnotu investícií nezohľadnil pri výške svojho podielu na nehnuteľnostiach v danej dobe (žalovaná\nkládla otázku, prečo si svoje údajné investície uplatňuje po 14 rokoch, keď sú jeho nároky premlčané).\nŽalovaná namietala, že v roku 2007 predala byt v Bratislave - Starom Meste za kúpnu cenu 3.400.000\nSk (112.859,32 eur), bola spoluvlastníčkou obchodnej spoločnosti elan 1 s.r.o., v ktorej mala príjem\nza tlmočnícke a prekladateľské služby, k účtu ktorej spoločnosti zriadila žalovaná prístup žalobcovi a\nďalšiu kartu k účtu, aby mal k dispozícii finančné prostriedky a mohol z jej účtu a z jej finančných\nprostriedkov riešiť stavbu rodinného domu, preto žalobca síce mohol vyplácať faktúry a platby, ale nie zo\nsvojich finančných prostriedkov, pretože o.i. v rokoch 2007 - 2010 zarábal okolo 10.000 Sk (331,94 eur);\nnaopak žalovaná v roku 2007 disponovala sumou cca 112.859,32 eur a čerpala finančné prostriedky\nz prekladateľskej a tlmočníckej činnosti zo spoločnosti elan 1 s.r.o. (z účtu spoločnosti elan 1 s.r.o.\nboli robené výbery, ktoré korešpondujú so sumami vyplatenými na stavbu rodinného domu). Žalobca\ntak podľa žalovanej nepreukázal svoju finančnú situáciu v rokoch 2007 - 2010, nepredložil žiaden\ndoklad, z ktorého by vyplývalo, že ním nárokované finančné prostriedky hradil z vlastných príjmov a\nnie z účtu spoločnosti žalovanej a ani to, že mu finančné prostriedky nedávala v hotovosti žalovaná zo\nsvojho súkromného účtu. Súd prvej inštancie posúdením nároku uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017, pripúšťa vyporiadanie\ninvestícii v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva konštatujúc, že z hľadiska povahy\nnárokov a ich premlčania treba rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi\nna opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných\nzáležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas\nalebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu a že treba tiež zisťovať,\nči za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady\ntýchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania\n(ktorú žalovaná v konaní vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď\no majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa ust.\n§ 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej\npremlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba\nvynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré\nmôže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí\nv dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu\nalebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia\n\npodielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v\ndvojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.\nPoukázal aj na uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2011 zo dňa 27.02.2012, v ktorom NS SR poukázal\nna nutnosť pri rozhodovaní o náhradách v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nzisťovať, aké investície boli jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vynaložené a uviedol, že pri\nposudzovaní povahy investície spočívajúcej v zaplatení kúpnej ceny na nadobudnutie spoločnej veci\nje možné v kontexte s vyššie citovaným uznesením NS SR túto investíciu vysporiadať v zmysle ust.\n§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako majetkové právo investujúceho podielového spoluvlastníka\nvoči ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi. Toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá\nzačína plynúť dňom vynaloženia takejto investície (zaplatenia kúpnej ceny). Súd prvej inštancie zhrnul,\nže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 81.602,58 eur titulom investícií vložených do nehnuteľností,\nktorú majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve (každá v 1/2) a že nebolo sporným, že strany\nsporu na pozemkoch začali realizovať stavbu rodinného domu, že spočiatku žili ako druh a družka, viedli\nspoločnú domácnosť, následne dňa 14.05.2016 strany uzavreli manželstvo; sporná bola výška investícii\nvložených do nehnuteľností žalobcom v sume 81.602,58 eur v rokoch 2007- 2010 z jeho výlučných\nfinančných prostriedkov. Posúdením dôvodnosti žalovanou vznesenej námietky premlčania súd prvej\ninštancie uviedol, že žalovaná námietku premlčania vzniesla v písomne podanom odpore (uviedla, že\nžalobca si uplatňuje svoj nárok po 14 ročnej dobe), na námietku premlčania poukázala aj v písomnom\npodaní zo dňa 01.06.2022, pričom žalobca mal za to, že žalovaná námietku premlčania nevzniesla\nkvalifikovanie, bez jasného adresáta, neurčito a bez akéhokoľvek odôvodnenia. Zo Zmluvy o budúcej\nkúpnej zmluve zo dňa 06.12.2006 a zložení zálohy mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a\nžalovaná ako budúci kupujúci nadobúdali nehnuteľnosti (pozemky), zložili u sprostredkovateľa zálohovú\nplatbu vo výške 100.000 Sk. Z prílohy č. 2 a z bodu 3.2.2. Kúpnej zmluvy vyplývalo, že druhá časť\nkúpnej ceny vo výške 1.700.000 Sk bude uhradená z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru\nposkytnutého A. B. do 06.03.2007, následne podľa Dodatku č. 1 zo dňa 22.03.2007 bol nahradený bod\n3.2.2. tak, že úhrada druhej časti kúpnej ceny bola posunutá do 30.03.2007, podľa Dodatku č. 2 dňa\n17.04.2007 bol nahradený bod 2.2. tak, že kupujúci (strany sporu) nadobudnú pozemky (nehnuteľnosti )\nkaždý v podiele 1/2. Z Kúpnej zmluvy vyplývala solidárna povinnosť kupujúcich (žalobcu a žalovanej)\nzaplatiť predávajúcemu dojednanú kúpnu cenu, preto išlo o spoločný záväzok obidvoch strán sporu\nvoči tretej osobe v režime ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré právo sa premlčuje v\ntrojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť počnúc dňom vynaloženia takejto investície, v danom\nprípade od zaplatenia kúpnej ceny dňa 30.03.2007, preto pokiaľ si žalobca tento nárok uplatnil na\nsúde žalobou dňa 13.07.2021, je tento nárok premlčaný. Súd prvej inštancie skonštatoval aj premlčanie\nostatných (čiastkových) nárokov žalobcu: suma 200 Sk podľa potvrdenky zo dňa 05.11.2008 (trojročná\npremlčacia doba uplynula), suma 500 eur podľa faktúry č. XXXXXXXXX splatnej dňa 23.04.2010\n(trojročná premlčacia doba uplynula dňa 23.04.2013), suma 250 eur podľa faktúry č. XXXXXXXXX\nsplatnej dňa 23.04.2010 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 23.04.2013), suma 474 eur podľa\nfaktúry č. XXXXXXXXX splatnej dňa 14.04.2010 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.04.2013),\nsuma 890 eur podľa faktúry č. XXXXXXXXX splatnej dňa 23.04.2010 (trojročná premlčacia doba\nuplynula dňa 23.04.2013), suma 33.558 Sk podľa faktúry č. 91 splatnej dňa 27.02.2008, uhradená dňa\n20.02.2008 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 20.02.2011), suma 80.000 Sk podľa príjmového\npokladničného dokladu zo dňa 17.07.2007 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 17.07.2010),\nsuma 80.000 Sk podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.07.2007 (trojročná premlčacia\ndoba uplynula dňa 17.07.2010), suma 150.000 Sk podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa\n03.08.2007 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 03.08.2010), suma 100.000 Sk podľa príjmového\npokladničného dokladu zo dňa 29.04.2007 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 29.04.2010),\nsuma 200.000 Sk podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.04.2007 (trojročná premlčacia\ndoba uplynula dňa 18.04.2010), suma 100.000 Sk podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa\n03.05.2007 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 03.05.2010), suma 150.000 Sk podľa príjmového\npokladničného dokladu zo dňa 11.04.2007 (trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11.04.2010), suma\n200.000 Sk podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.05.2007 (trojročná premlčacia doba\nuplynula dňa 10.05.2010). S prihliadnutím na uvedené považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu v\ncelom rozsahu za premlčaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal aj\nna to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že z jeho výlučných prostriedkov bola vykonaná úhrada\nvyššie uvedených jednotlivých nákladov v zmysle predložených faktúr a príjmových pokladničných\ndokladov, že zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 16.04.2008 nevyplýva, že žalobca predal svoj\nbyt a že kúpnu cenu z predaja použil na stavbu rodinného domu, že z predloženého súpisu vykonaných\nprác žalobcom nemal súd prvej inštancie za preukázané, kto ich reálne uhrádzal, k čomu žalobca\n\nnepredložil žiaden doklad o ich úhrade, z ktorého by mal súd prvej inštancie za preukázané, že úhrada\nbola urobená z jeho výlučných finančných prostriedkov. Ani žalobcom predložený výpis z C. H. J., že\nčerpal úver vo výške 44.000 eur od 22.03.2007 nie je dôkazom, že dané finančné prostriedky použil\nna stavbu rodinného domu. Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom\núčastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;\nide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie NS SR zo dňa 24.06.2010,\nsp. zn. 5Obo/52/2010) a vyvodil, že žalobca nepredložil listinný dôkaz resp. výpis z účtu žalobcu, z\nktorého by mal súd prvej inštancie za preukázané, že hradil dané náklady na stavbu rodinného domu\nv rozsahu uvedenom v žalobe. Zo žalobcom predložených dokladov vyplývala úhrada jednotlivých\nnákladov, ale nebolo preukázané, že úhrady boli vykonané z výlučných finančných prostriedkov žalobcu,\npreto súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal koľko finančných prostriedkov investoval\ndo spoločných nehnuteľností a že bolo potrebné podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, ktoré by sa vyporiadavalo tzv. v širšom rozsahu. K žalobcom uvádzanému uzneseniu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 684/2017 zo dňa 10.11.2017\n(ohľadom námietky premlčania a počítania začiatku premlčacej doby) poukázal súd prvej inštancie na to,\nže uznesenie sa nedá aplikovať na dané konanie, pretože ide o iný skutkový stav, nakoľko v predmetnom\nkonaní žalobca investoval do rodinného domu, ktorý patril vlastnícky družke a jej bratovi, kde dôvod\ninvestovania finančných prostriedkov odpadol potom, ako došlo k ukončeniu spolužitia medzi žalobcom\na sestrou žalovaného, kde bola dohoda ohľadom rekonštrukcie a opravy rodinného domu. Súd prvej\ninštancie mal za to, že začatie plynutia premlčacej doby na vrátenie investícií realizovaných žalobcom za\núčelom nadobudnutia spoločných nehnuteľností nie je možné odvádzať od zmeny vzájomných pomerov\nmedzi stranami sporu, ku ktorým žalobca uvádzal, že premlčacia doba mohla začať plynúť najneskôr\nokamihom kedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť v 07/2020, pretože takéto posudzovanie začatia\nplynutia premlčacej doby je v rozpore s ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že opustenie\nspoločnej domácnosti jedným z manželov nezakladá právnu skutočnosť, že vznikajú a zanikajú práva\na povinnosti. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi a analógiu s\nust. § 114 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 114 Občianskeho zákonníka\nje neaplikovateľné a s uvedenou vecou nesúvisí, nakoľko v čase nadobudnutia nehnuteľností žalobca\na žalovaná žili ako druh a družka, kde obom bolo zrejmé, že nehnuteľnosti nadobudnú do podielového\nspoluvlastníctva s podielom každého o veľkosti 1/2 a medzi žalobcom a žalovanou od počiatku\nkúpy pozemku a následne stavby rodinného domu bola zhodná vôľa nadobudnúť nehnuteľnosti do\npodielového spoluvlastníctva. K žalobcom namietanému rozporu vznesenej námietky premlčania s\ndobrými mravmi podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka uviedol súd prvej inštancie, že judikatúra\ndovolacieho aj ústavného súdu v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom,\nže nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak\nvždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany,\nktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nmá miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej\nnároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní\ns rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil,\nprípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie\nhospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou\nje úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), ktoré okolnosti musia\nbyť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej\nistoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Doplnil, že všeobecne možno bezpochyby\ndôvodiť, že v konaní žalovanou opodstatnene vznesenou námietkou premlčania voči uplatňovanej\npohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých\nmravov je zákonným inštitútom a prispieva k istote v právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však\nvýkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť\ndruhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému\nby zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom\nv porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nneuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné\nvyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z\nokolností a dôvodov, z ktorých je vzniku uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce\n(určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia\nnámietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol\nodôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku\n\npremlčania. Súd prvej inštancie v konaní dospel k záveru, že námietka premlčania nie je v rozpore s\nust. § 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca odvodzuje jej rozpor s dobrými mravmi s okolnosťami a\ndôvodmi spojenými iba s uplatneným nárokom, nie z okolností, za ktorých bola táto námietka uplatnená.\nDospel aj k záveru, že žalobcovi nič nebránilo uplatniť nárok voči žalovanej pred uplynutím premlčacej\ndoby (vigilantibus iura scripta sunt) (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo\n41/2012 (ZSP 1/2015)). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania\nod žalobcu v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po\nprávoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b), c) d) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, že konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah vád a závažnosť pochybení súdu prvej\ninštancie v žalobcovi prehĺbili pocit zaujatosti zákonného sudcu voči jeho osobe, ktorý sa s ohľadom\nna zásadné porušenia princípu rovnosti sporových strán a viacnásobné odňatie možnosti konať pred\nsúdom nemôže objektívne javiť ako nestranný a nezaujatý. K nezachovaniu lehoty na prípravu na\npojednávanie uviedol žalobca, že dňa 14.09.2022 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom súd prvej\ninštancie vyhlásil rozsudok, pričom po otvorení pojednávania právna zástupkyňa žalovanej v rámci\nsvojho prednesu poukázala na to, že sa pridržiava písomného podania zo dňa 12.09.2022, ktoré podanie\nžalobcovi do otvorenia pojednávania nebolo doručené, o tomto podaní žalovanej nemal vedomosť ani\nsúd prvej inštancie a bolo zaslané súdu prvej inštancie pred pojednávaním dňa 13.09.2022 o 19:16\nhod. Podanie žalovanej nebolo žalobcovi doručené včas tak, aby mal možnosť sa s ním oboznámiť a\nzaujať k nemu stanovisko, a to napriek tomu, že v ňom žalovaná uviedla tvrdenia, z ktorých súd prvej\ninštancie vychádzal v rámci odôvodnenia rozsudku. Žalobca tvrdil, že požiadal súd prvej inštancie o\nodročenie pojednávania tak, aby sa s vyjadrením žalovanej mohol podrobnejšie oboznámiť a zaujať\nk nemu písomné stanovisko, s čím žalovaná nesúhlasila s poukazom na údajnú zhodnosť obsahu\npodania s jej prednesom na pojednávaní, vo vzťahu k čomu žalobca zdôraznil, že v rámci svojho ústneho\nprednesu žalovaná iba odkázala na svoje podanie zo dňa 12.09.2022 a zhrnula jeho podstatný obsah,\npodanie neprečítala ani doslovne nepredniesla jeho obsah, preto nie je pravdivé tvrdenie, že obsah\npodania žalovanej bol doslovne zhodný s obsahom jej prednesu na pojednávaní, ako to uzavrel súd\nprvej inštancie v dôvodoch, pre ktoré žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel; uvedené posúdenie\nurobil súd prvej inštancie bez toho, aby sa vopred s obsahom podania žalovanej zo dňa 12.10.2022 sám\noboznámil, výlučne na základe tvrdenia žalovanej o obsahu jej podania, ktorý postup súdu prvej inštancie\nje podľa žalobcu v hrubom rozpore s princípom rovnosti zbraní, zvýhodňuje žalovanú a prehlbuje jeho\npochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti zákonnej sudkyne. Namietal, že žalovaná v tomto podaní\npo prvýkrát ucelene formulovala niektoré svoje tvrdenia a argumentáciu, ktoré následne súd prvej\ninštancie prevzal do odôvodnenia svojho rozsudku. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu\nprvej inštancie bolo podľa žalobcu zásadným spôsobom porušené jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie, právo na rovnosť zbraní, právo na kontradiktórnosť súdneho konania a bolo mu odňaté\nprávo konať pred súdom, keď súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, hoci nebola na jeho strane\nzachovaná lehota na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP) a odňal mu možnosť oboznámiť\nsa s podaním žalovanej a zaujať k nemu stanovisko. Lehota na prípravu na pojednávanie musí byť\nzachovaná za každých okolností, v rámci zachovania lehoty musí byť sporovej strane doručené tak\npredvolanie na pojednávanie, ako aj všetky podania protistrany a ak vyjadrenie sporovej strany nebolo\ndoručené sporovej strane aspoň 5 dní pred pojednávaním, nie je lehota zachovaná. Doplnil, že za\nsituácie, keď súd prvej inštancie nie je oboznámený s obsahom podania, nie je podľa žalobcu objektívne\nspôsobilý vyhodnotiť, či obsahom podania sú skutočnosti nového charakteru, ku ktorým má sporová\nstrana právo sa vyjadriť. Súd prvej inštancie bol podľa žalobcu povinný prihliadať na nezachovanie\nlehoty na prípravu na pojednávanie a vyhovieť jeho návrhu na odročenie pojednávania, poskytnúť mu\nprimeraný priestor na oboznámenie sa s podaním žalovanej a zaujatie stanoviska, čo ale neurobil a\npristúpil k výsluchom sporových strán. Namietaným procesným postupom súd prvej inštancie zásadným\nspôsobom zasiahol do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Ďalšieho závažného porušenia\npráv žalobcu a odňatia možnosti konať pred súdom sa súd prvej inštancie dopustil tým, že svoje závery\nv merite veci a odôvodnenie rozhodnutia založil na dôkazoch, ktoré nevykonal a ktoré neboli založené\nv súdnom spise, neboli mu doručené, nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a zaujať k nim stanovisko.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že mal tvrdenia žalovanej za preukázané, okrem iného aj výpisom\n\nz jej osobného účtu (malo by byť zachytené na zvukovom zázname z pojednávania), ktorý dôkaz v\nkonaní pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný a nenachádza sa v súdnom spise napriek tomu,\nže vo svojom podaní zo dňa 01.06.2022 žalovaná uviedla, že na podporu svojich tvrdení predkladá\nvýpis zo svojho osobného účtu. Žalobca uvedené namietal v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2022 a\npožiadal na začiatku pojednávania dňa 14.09.2022 o vyjadrenie, či sa takýto dôkaz nachádza v súdnom\nspise, kedy súd prvej inštancie potvrdil, že takýto dôkaz sa v súdnom spise nenachádza. Preto bolo\nprekvapujúce, keď v rámci ústneho odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na existenciu\ntakéhoto dôkazu. Žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít je „Postup, ktorým súd odníme účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu,\nktorý súd vykonal ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutému\núčastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými\ndisponuje druhý účastník konania, je nielenže porušením práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti\na princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie.“ S\npoukazom na ust. § 204 CSP zopakoval, že výpis z osobného účtu žalovanej nebol riadne vykonaný\na súd prvej inštancie nebol oprávnený naň prihliadať, preto založenie rozhodnutia a záverov súdu\nprvej inštancie na nevykonanom dôkaze predstavuje vadu dokazovania, ktorá sa prejavuje v celkovej\nnezákonnosti rozsudku a toto zásadné pochybenie si súd prvej inštancie uvedomil až pri písomnom\nvyhotovení rozsudku, v ktorom sa už toto skoršie tvrdenie nenachádza, čo predstavuje ďalšiu zásadnú\nvadu odôvodnenia rozsudku, keď písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku nekorešponduje s jeho\nústnym odôvodnením na pojednávaní. Takéto odôvodnenie rozsudku je nekonzistentné, nelogické,\nnepresvedčivé a v konečnom dôsledku aj arbitrárne. Celkovú nekonzistentnosť odôvodnenia rozsudku\ns obsahom spisu, s prejedávaným prípadom a nesústredenosť súdu prvej inštancie demonštruje podľa\nžalobcu aj ods. 5 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že žalovaná mala\nk svojmu odporu pripojiť akýsi výpis z osobného účtu žalovanej od r. 2007 až 2010, ktorý listinný\ndôkaz doposiaľ nebol zo strany súdu doručený. Porušenia práva na rovnosť zbraní sa mal súd prvej\ninštancie dopustiť pri posúdení námietky premlčania, ktorú mala žalovaná v konaní vzniesť (podľa\nžalobcu nekvalifikovane). Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na údajnom premlčaní nároku,\npričom na premlčanie môže súd prihliadať vtedy, ak námietku sporová strana uplatní kvalifikovane a\nvčas, ktoré podmienky musia byť pritom naplnené, čo sa však v súdnom konaní nestalo. Žalovaná\nprvýkrát načrtla otázku údajného premlčania nároku v rámci odporu formou položenia rečníckej otázky:\n„Ak mal žalobca zato, že investoval do spoločnej nehnuteľnosti viac ako žalovaná, tak prečo si svoju\nzvýšenú hodnotu investíciu nezohľadnil pri výške svojho podielu na nehnuteľnosti v danej dobe a\nuplatňuje si svoje údajné investície po 14 rokoch, keď sú jeho nároky ako údajného veriteľa premlčané?“\nRečnícku otázku žalovanej podľa žalobcu nemožno považovať za kvalifikované vznesenie námietky\npremlčania, keď podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít je nevyhnutné námietku premlčania\nodôvodniť a teda uviesť voči ktorým nárokom smeruje, na základe akých zákonných ustanovení,\nvymedziť počiatok plynutia premlčacej doby a moment uplynutia premlčacej doby, čo citovaná rečnícka\notázka žalovanej neobsahuje, preto nemôže byť považovaná za kvalifikovanú námietku premlčania.\nSúd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa\n04.05.2022 apeloval na žalovanú, aby námietku premlčania vzniesla kvalifikovane a poučil ju, ako ju\nmá odôvodniť. Súd v sporovom konaní nemá poučovaciu povinnosť voči sporovej strane, ako má voliť\nsvoju procesnú obranu a už vôbec nie voči právnemu zástupcovi (advokátovi) tejto sporovej strany.\nSúd prvej inštancie mal na nekvalifikovane vznesenú námietku premlčania neprihliadať, nemal na\nžalovanú svojvoľne apelovať, aby túto vzniesla kvalifikovane a dokonca ju poučiť, ako ju má odôvodniť.\nUvedené podľa žalobcu neguje akékoľvek zdanie sa nestrannosti a nezaujatosti zákonnej sudkyne,\nktoré je potrebné hodnotiť aj v intenciách ďalšieho množstva závažných procesných vád, ktorých\nsa dopustila. Nakoľko súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.05.2022 uviedol predbežne právne\nposúdenie, že námietku premlčania žalovanej považuje za nekvalifikovanú, potom nepochopiteľne\nvyznieva tvrdenie v ods. 19 odôvodnenia rozsudku, že žalovaná námietku premlčania vzniesla už v\nodpore, čím sa odklonil od svojho predbežného právneho posúdenia bez akéhokoľvek odôvodnenia\ntohto odklonu a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozsudok preto podľa žalobcu nemožno považovať\nza riadne odôvodnený, ale za arbitrárny a svojvoľný. Tvrdenia, ktorými žalovaná apelovala na súd\nprvej inštancie, aby námietku premlčania považoval za riadne vznesenú už v odpore, žalovaná po\nprvý raz uviedla až v podaní zo dňa 12.09.2022, ktoré žalobcovi bolo doručené na pojednávaní\ndňa 14.09.2022 a ku ktorému mu bola odňatá možnosť zaujať svoje stanovisko. Súd prvej inštancie\nignoroval vo vzťahu k žalovanej aj zásadu sudcovskej koncentrácie vyjadrenú v ust. § 153 CSP,\nkeď žalovaná námietku premlčania odôvodnila až v nadväznosti na poučenie zo strany súdu prvej\n\ninštancie, je teda zrejmé, že túto námietku mohla žalovaná vzniesť už skôr. Preto musel súd prvej\ninštancie priznať účinky vznesenej námietky premlčania rečníckej otázke žalovanej v odpore. Súd\nprvej inštancie námietku premlčania posúdil nesprávne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, v rozpore s uznesením ÚS SR zo dňa 10.11.2017 sp. zn. II. ÚS 684/2017,\nv ktorom ÚS SR ustálil, že v prípade, ak dôvodom investície nebolo číre zveľadenie majetku, ale\nupevnenie partnerského vzťahu do budúcna (rovnako ako v prípade žalobcu), beh premlčania začína\nplynúť okamihom/momentom rozchodu partnerov, teda že bezdôvodným obohatením sa investície\nstávajú až rozchodom partnerov. Aj v prípade žalobcu bol dôvodom investície do nehnuteľností\npartnerský vzťah s úmyslom budúceho utvrdenia tohto vzťahu manželstvom, finančné prostriedky boli\ninvestované za účelom zaistenia spoločného bývania partnerov a existovala konkludentná dohoda\no investovaní do spoločného bývania (nehnuteľností) za účelom utvrdenia vzájomného partnerského\nvzťahu (ktorá skutočnosť nebola sporná). Žalovaná nikdy nenamietala a nerozporovala vynaloženie\nfinančných prostriedkov na zveľaďovanie spoločného majetku za účelom utvrdenia partnerského vzťahu,\ndošlo tak k uzatvoreniu dohody o zveľadení majetku za účelom utvrdenia partnerského vzťahu. Dôvod\ninvestícií preto odpadol po tom, ako došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia. Z tohto dôvodu je podľa\nžalobcu nepochopiteľná a nezrozumiteľná argumentácia súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje údajne\nna rozdielne skutkové okolnosti, keď v prípade posudzovanom ÚS SR mal rodinný dom patriť družke\ninvestujúceho a jej bratovi, ktorá skutočnosť nemá podľa žalobcu žiadny vplyv na aplikovateľnosť\nzáverov ÚS SR ohľadom počiatku plynutia premlčacej doby, naopak jeho aplikovateľnosť posilňuje, keď\nv prípade žalobcu sa jedná o investície priamo do spoločných nehnuteľností (v prípade posudzovanom\nÚS SR sa jednalo o investície do domu družky a jej brata). Podstatnou okolnosťou pre aplikáciu\nzáverov ÚS SR ohľadom počiatku plynutia premlčacej doby podľa žalobcu je dôvod investície a dôvody\n(utvrdenie spoločného partnerského vzťahu), ktoré viedli k jeho odpadnutiu (rozchod partnerov), ktoré\nokolnosti sú v oboch prípadoch totožné, preto je rozhodnutie ÚS SR plne aplikovateľné na tento prípad.\nVo vzťahu k neaplikovateľnosti tohto rozhodnutia ÚS SR súd prvej inštancie menil svoj názor. Súd\nprvej inštancie sa podľa žalobcu s rozhodnutím ÚS SR vôbec neoboznámil a prijal závery o jeho\nneaplikovateľnosti bez toho, aby poznal jeho obsah a vopred prijal záver o premlčaní nároku, čím porušil\njeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval uznesenia NS SR sp.\nzn. 4Cdo/148/2017 a sp. zn. 4MCdo 12/2011, ktoré sa zakladali na diametrálne odlišných skutkových\nokolnostiach, pretože predmetom konania bolo primárne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,\na nie investícií do spoločného majetku, ktoré sa riešili len v rámci tzv. širšieho vyporiadania, naviac\nv žiadnom z týchto prípadov nešlo o investície uskutočnené za účelom upevnenia partnerského\nvzťahu, ktorých dôvod odpadol rozchodom partnerov, išlo o štandardné investície z dôvodu zveľadenia\nspoločného majetku. Okamih začiatku behu premlčania sa preto bude posudzovať inak, ako v prípade\nžalobcu a v prípade posudzovanom ÚS SR. Namietal snahu súdu prvej inštancie polemizovať so\nzávermi ÚS SR a nepriamo preskúmavať ich správnosť, pričom bol povinný bez ďalšieho rešpektovať\nzávery ÚS SR a prípad posúdiť v ich intenciách. V neposlednom rade sa súd prvej inštancie nesprávne\nvysporiadal s tvrdeným rozporom námietky premlčania s dobrými mravmi a ignoroval skutočnosť, že\nv čase investícií bola žalovaná družkou žalobcu (čo nebolo sporné), investície vykonali za účelom\nzriadenia si spoločnej domácnosti a upevnenia partnerského spolužitia, a že by bolo v rozpore s\nprincípom vzájomnej partnerskej dôvery, aby počas trvania partnerského vzťahu žaloval svoju družku v\nsnahe zabrániť premlčaniu, ako to účelovo požadoval súd prvej inštancie, čím by nepochybne spôsobil\nujmu, ktorú by následne pociťoval ako vlastnú. Neobstojí podľa žalobcu tvrdenie súdu prvej inštancie, že\nmu nič nebránilo nárok voči žalovanej uplatniť pred uplynutím premlčacej doby, pretože jeho uplatnenie\nv súdnom konaní počas trvania partnerského spolužitia voči družke a matke jeho detí, následne dokonca\nmanželke, by naopak mohlo viesť k zbytočnému narušeniu vtedy harmonického vzťahu, hádkam, ba\naž k jeho rozpadu. Pričítanie na ťarchu žalobcu toho, že v rámci vzťahu nevyvolával súdny konflikt\nuplatňovaním svojich nárokov voči družke, vnímal ako krajne nespravodlivé. Vadu nepreskúmateľnosti a\narbitrárnosti videl žalobca aj v odkazovaní súdom prvej inštancie na judikatúru dovolacieho a ústavného\nsúdu, avšak bez uvedenia konkrétnych súdnych rozhodnutí, čo je nepreskúmateľné a odníma žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom. Skutočnosť, či strany sporu v danom čase vedeli, že nehnuteľnosti\nnadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, je podľa žalobcu irelevantná, nakoľko ich v danom čase\nplánovali užívať ako spoločný majetok v rámci partnerského a neskôr aj manželského spolužitia. Žalobca\nnamietal, že v replike ako dôkazný prostriedok navrhoval vykonať účtovníctvo spoločnosti FMoto, s.r.o.,\nsúd prvej inštancie tento dôkaz nikdy nevykonal, žalovanú nezaviazal na predloženie účtovníctva a\nsvoj postup v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neodôvodnil, preto je rozsudok arbitrárny a nezákonný.\nNesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie dopustil aj vo vzťahu k dôkaznému bremenu,\nkeď na ťarchu žalobcu pričítal neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu úhrady\n\nnákladov na výstavbu rodinného domu, hoci táto okolnosť nebola sporná. Medzi sporovými stranami\nnebolo sporné, že predmetné náklady, vyúčtované predloženými faktúrami vystavenými na jeho meno,\nboli uhradené a že boli uhradené žalobcom (to, že úhrady realizoval žalobca, žalovaná nenamietala, jej\nobrana spočívala v tvrdení, že poskytla finančné prostriedky na úhradu predmetných faktúr). Procesná\nobrana žalovanej spočívala v tvrdení pozitívnej skutkovej okolnosti (že sa podieľala na financovaní\nstavby rodinného domu minimálne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, resp. že žalobcovi za účelom\nfinancovania výstavby rodinného domu poskytla príslušné finančné prostriedky), preto dôkazné bremeno\nv konaní nezaťažovalo žalobcu o skutočnosti, ktorá nebola sporná (úhrada faktúr), ale žalovanú, ktorá\ntvrdila, že sa podieľala na financovaní výstavby rodinného domu aspoň v 1/2. Uvedenému sa súd\nprvej inštancie v písomnom odôvodnení rozsudku nevyjadril, preto pokiaľ nesprávne pričítal neunesenie\ndôkazného bremena žalobcovi (o nespornej skutočnosti) a naopak unesením dôkazného bremena\nžalovanou k ňou tvrdeným skutkovým okolnostiam sa ani nezaoberal, dopustil sa nesprávneho právneho\nposúdenia. Na pojednávaní dňa 04.05.2022 súd prvej inštancie vyčítal vady dokazovania žalovanej a\npoukazoval na to, že z jej predložených dokladov nevyplývali ňou tvrdené úhrady, je preto prekvapivé,\nže súd prvej inštancie v rozsudku vytýka neunesenie dôkazného bremena žalobcovi. Za nesprávny\npovažoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie o potrebe vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nako podmienky pre uplatnenie jeho nároku na vyporiadanie vnesených investícií v tzv. širšom zmysle.\nV zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa vyporiadanie investícií do spoločného majetku uskutočňuje\nvýlučne na samostatný návrh podielového spoluvlastníka, ktorého neuplatnenie v rámci vyporiadania\nv tzv. širšom zmysle nemá žiadny dopad na existenciu a žalovateľnosť tohto nároku, nemožno teda\njeho existenciu podmieňovať vyporiadaním spoluvlastníctva. Naviac, ak by bola totiž žalovateľnosť\nnároku podmienená zrušením spoluvlastníctva, nárok žalobcu by nemohol byť premlčaný, nakoľko\nby jeho žalovateľnosť vznikla až okamihom zrušenia podielového spoluvlastníctva - nárok žalobcu\nnemôže byť na jednej strane predčasne uplatnený z dôvodu, že ešte nebolo vyporiadané podielové\nspoluvlastníctvo a súčasne premlčaný, čo vyplýva z dikcie ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Aj tu\nsa súd prvej inštancie odklonil od svojho predbežného právneho posúdenia, keď v rámci predbežného\nprávneho posúdenia pripustil, že nárok žalobcu je možné uplatniť aj bez potreby zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na opätovné prejednanie a náležité zistenie skutkového stavu a zotrval na svojej skoršej\nnámietke zaujatosti zákonnej sudkyne. Žalobca žiadal, aby mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v podaní zo dňa 06.12.2022 a k nezachovaniu lehoty na\nprípravu na pojednávanie, k porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a porušeniu\nprincípov dokazovania uviedla, že postup súdu prvej inštancie považuje za právne správny a zákonný,\ni keď je pravdou, že písomné podanie žalovanej bolo súdu prvej inštancie doručené 13.09.2022 o\n19:16 hod., toto však neobsahovalo žiadne nové skutkové zistenia, ktoré by v dovtedajšom priebehu\nkonania neboli preukázané a o ktorých by žalobca nemal vedomosť, bolo len opätovne skonštatované,\nže nárok žalobcu nemá právny základ, že je premlčaný a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a\nnepreukázal, že ním deklarované platby uhrádzal z vlastných finančných prostriedkov (s poukazom\nna skutočnosť, že námietku premlčania vzniesla žalovaná už pri prvom úkone), vyjadrila sa v ňom k\nžalobcom predloženému uzneseniu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017-11 tak, že ho považuje v danej veci\nza právne irelevantné a neaplikovateľné a že považuje za neaplikovateľné použitie analógie ust. § 114\nObčianskeho zákonníka s poukazom na zhodný prejav žalobcu a žalovanej nadobudnúť nehnuteľnosti\ndo podielového spoluvlastníctva. Písomné podanie predniesla právna zástupkyňa žalovanej priamo na\npojednávaní v súlade so zásadou ústnosti súdneho konania, a keďže z obsahu nevyplynuli žiadne\nnové skutočnosti ani iné právne závery, ktoré by dovtedy neboli v súdnom konaní prezentované, postup\nsúdu prvej inštancie považovala žalovaná za správny. V danom prípade súd prvej inštancie neporušil\nžiadnu z procesných zásad namietaných žalobcom; naopak vzhľadom k zásade hospodárnosti konania\na uplatnenej námietke premlčania postupoval správne. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu,\nže rozhodoval vo veci vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, bola žalovaná toho názoru, že\nv konaní rozhodoval zákonný sudca a to od počiatku až do samotného vynesenia rozhodnutia vo veci\nsamej a neexistuje dôvod, ktorý by opačný záver deklaroval. K odvolacím dôvodom žalobcu podľa ust.\n§ 365 ods. l písm. d) a h ) CSP uviedla žalovaná, že nebol porušený princíp rovnosti zbraní, že súd prvej\ninštancie vec právne správne posúdil, keď správne aplikoval citované ustanovenia hmotného práva na\nprejednávanú vec, že dostatočným spôsobom na základe vykonaného dokazovania ako aj písomných\na ústnych prednesov sporových strán zistil skutkový stav prejednávanej veci a na jeho základe správne\naplikoval ustanovenia hmotného práva vzťahujúce sa na premlčanie uplatneného nároku. Správne\nsúd prvej inštancie vyhodnotil, že analógia ust. §114 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľná ako\n\naj právny záver vyplývajúci z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017 z 10.01.12017. Vo veci\nuplatnenia námietky premlčania nároku žalobcu zotrvala na svojom tvrdení, že námietka premlčania\nbola uplatnená písomným podaním - odporom proti platobnému rozkazu, kde v bode 3. uviedla, že\n„z vyššie popísaných skutočností vyplýva, že žalobcom uplatňovaný nárok nemá právny základ, je\npremlčaný a neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním deklarované platby uhrádzal z vlastných\nfinančných prostriedkov“, z čoho je zrejmé, že uplatnený nárok považuje za premlčaný a v celom\nrozsahu. Poukázanie na premlčanie uplatneného nároku je úkonom, ktorým sa táto skutočnosť namieta,\ntúto urobila už pri prvom možnom úkone, na jej úkony je potrebné aplikovať nielen ust. § 152 CSP\nale aj ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ich výklad. Na základe\nuvedeného je tak podľa žalovanej zrejmé, že uplatnila námietku premlčania voči celému uplatnenému\nnároku žalobcu už pri prvom úkone a tieto tvrdenia a právne odôvodnenie je podporené dlhodobo\nustálenou judikatúrou. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov, súd prvej inštancie neporušil právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd\nprvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Argumenty\nsúdu prvej inštancie použité v odôvodnení rozhodnutia podporujú záver o premlčaní uplatneného nároku\nako aj o jeho nedôvodnosti, preto považuje napadnuté rozhodnutie za presvedčivé a konzistentné.\nŽalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa\nust. § 387 ods. l CSP ako vecne správne potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.03.2023 a uviedol, že žalovaná\nlen obhajuje správnosť napádaného rozsudku a že ide o nekritické schvaľovanie rozhodnutia súdu\nvyhláseného v jej prospech. Žalovaná podľa žalobcu nijakým spôsobom nevyvracia a nespochybňuje\nodvolacie dôvody a ostatné výhrady, ktoré podrobne špecifikoval v odvolaní a iba formálne a všeobecne\nneguje jeho argumentáciu k jednotlivým odvolacím námietkam bez toho, aby vytýkané vady napádaného\nrozsudku akoukoľvek vlastnou relevantnou argumentáciou vyvracala. Z uvedených dôvodov považoval\npodanie žalovanej za uznanie správnosti a vecnosti jeho argumentácie, v celom rozsahu zotrval na\npodanom odvolaní a zopakoval odvolací návrh.\n6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.\n7. V konaní nebolo sporné, že strany sporu sú bývalí manželia (manželstvo uzatvorili dňa 14.05.2016\na manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa 26.07.2021), avšak už pred uzatvorením manželstva od\ncca 03/2005 spoločne so žalovanou viedli partnerský život ako druh a družka, počas ktorého spolužitia\nnadobudli dňa 11.05.2007 do podielového spoluvlastníctva (každý so spoluvlastníckym podielom o\nveľkosti 1/2) pozemky a následne výstavbou aj rodinný dom (nehnuteľnosti v k.ú. A. G., zapísané\nna LV č. XXXX). V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou od\nžalovanej domáhal nároku v sume 81.602,58 eur titulom investícií vynaložených na spoločnú vec\n(nehnuteľnosti) v podielom spoluvlastníctve strán sporu (každého so spoluvlastníckym podielom o\nveľkosti 1/2). Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby podanej žalobcom na súde dňa 13.07.2021\nbolo konštatovanie premlčania nároku žalobcu (ktoré čiastkové nároky vznikli postupne v období od\n30.03.2007 do 23.04.2010) v celom rozsahu aplikáciou ust. § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná\npremlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz – od vynaloženia\nnákladu) v spojení s ust. § 137, § 139 a § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že\nuznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017-11 ani ust. § 114 Občianskeho zákonníka sa na prejednávanú\nvec neaplikujú. V nadväznosti na skonštatovanie premlčania nároku nezistil súd prvej inštancie ani\nrozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n8. Podľa ust. článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a\nrozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.\n9. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo.\n\n10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné.\n11. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci\npodieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n12. Podľa ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo\núčastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.\n13. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú\noprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.\n14. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú\nspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo\ndohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.\n15. Podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám\nsplnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z\ndlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.\n16. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n17. Podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\n18. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,\npremlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n19. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n20. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nÚstavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri\njeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,\n5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký\npostup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu\na obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude\nznamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj\nna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\n\nnároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci\nvada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť\naktívnej účasti na konaní.\n21. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá\nprávo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne\nodôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019,\n2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8\nCdo 152/2018).\n22. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dňa 14.09.2022 pojednával a vyhlásil rozsudok,\nhoci nebola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie a odňal mu možnosť oboznámiť sa s\nvyjadrením žalovanej zo dňa 12.09.2022 a zaujať k nemu stanovisko. Odvolací súd uvádza, že z obsahu\nzápisnice a zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 14.09.2022 vyplýva, že žalobca a jeho právny\nzástupca boli prítomní na pojednávaní dňa 14.09.2022, právny zástupca žalobcu na pojednávaní síce\nnamietal, že vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.09.2022 nebola zachovaná lehota na prípravu\npojednávania podľa ust. § 178 ods. 2 CSP (že vyjadrenie žalovanej mu nebolo doručené 5 dní predo\ndňom, keď sa má pojednávanie konať a bolo doručené až krátkou cestou na pojednávaní), z obsahu jeho\nvyjadrenia však nie je možné dovodiť, že žiadal o odročenie pojednávania (uplatnil si právo sa vyjadriť\npísomne). Zo skutočnosti, že žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávaní vo veci ďalej vyjadrovali\na prednášali svoje stanoviská a návrhy, že bolo vykonávané dokazovanie (výsluchy strán sporu, kde\nprávny zástupca žalobca kládol otázky žalovanej) a na pojednávaní o jeho odročenie nežiadali, je treba\nmať za to, že žalobca s vykonaním tohto procesného úkonu (pojednávania) súhlasil. Naviac, ani za\nsituácie, že nie zachovaná lehota piatich dní pred pojednávaním na prípravu pojednávania a strana sa\nna pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, uvedené nemusí vždy viesť k tomu,\nže súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či súd pojednávanie odročí, zváži,\nči nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Uvedené\nje možné vzhliadnuť aj v prípade namietanom žalobcom - žalovaná vyjadrenie (jeho podstatný obsah)\npredniesla na pojednávaní v súlade s princípom ústnosti civilného procesu/súdneho pojednávania,\nišlo o námietky a argumentáciu žalovanej, ktorú už prezentovala v konaní a ku ktorej sa žalobca\nopakovane vyjadroval. Zachovanie lehoty na prípravu pojednávania v tomto prípade nebolo spojené a\npotrebné na vykonanie žiadnych osobitne náročných činností (napr. porada zástupcu strany so stranou\na predloženie ďalšieho písomného vyjadrenia žalobcu k skutkovým a právnym otázkam, ku ktorým sa už\nopakovane v konaní vyjadril). Rovnako, dôsledky doručenia písomného vyjadrenia žalovanej priamo na\npojednávaní, akcentujúc jeho ústne prednesenie (podstatnej časti jeho obsahu) právnou zástupkyňou\nžalovanej na pojednávaní a skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej neobsahovalo žiadne nové skutkové\ntvrdenia alebo právnu argumentáciu, ku ktorej by sa žalobca už v rámci konania nemal priestor predtým\nvyjadriť (odvolací súd opakuje, že naopak, žalobca sa opakovane k námietke premlčania, jej včasnosti a\nkvalifikovanému vzneseniu, aplikácii uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017-11 a analógii s ust. § 114\nObčianskeho zákonníka, vyjadroval), nedosahujú intenzitu, ktorá by zakladala citovaný odvolací dôvod\n(teda že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).\n23. K namietanej zmene predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje\nna uznesenie NS SR z 28.12.2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, podľa ktorého: „Cieľom § 181 ods. 2 C.\ns. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda\nviesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom\nzrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za\ndôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu\nbuď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv.“\n\n24. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 01.04.2020: „Zo základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva aj zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí.\nO prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne nadriadený (spravidla odvolací) súd úplne\nalebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní\núčastníkom vyjadriť sa k tejto zmene. Typicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie relevantných\nskutkových zistení alebo rozhodujúcich skutkových okolností, a to za situácie, keď počas konania\npredchádzajúceho takejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej kvalifikácii\n(vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností). Prekvapivosť\nrozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými\nstranami ani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným alebo\nskutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť.\nPosúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych\nskutkových okolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na\nzhodný skutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia.“\n25. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie, že\nnámietku premlčania žalovanej považuje za nekvalifikovanú, v rozsudku však uviedol, že žalovaná\nnámietku premlčania vzniesla už v odpore, čím sa podľa žalobcu odklonil od svojho predbežného\nprávneho posúdenia bez akéhokoľvek odôvodnenia. ÚS SR v týchto súvislostiach konštatoval, že ust.\n§ 118 ods. 2 OSP (teraz ust. § 181 ods. 2 CSP - pozn. odvolacieho súdu) neukladá povinnosť súdu\n„naznačiť svoj predbežný právny názor“, ale upravuje iba povinnosti pri vedení pojednávania a že\nnie je zjavným cieľom ust. § 118 ods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania\nmedzi účastníkmi konania. Uviedol, že skutočnosť, že ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil\nsťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na ktorý sa má viazať určitý právny následok,\nnemôže znamenať, že by im, slovami sťažovateľov „odopreli... možnosť splniť dôkaznú povinnosť...\na následne uniesť dôkazné bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo procesného § 118 ods. 2 OSP\nv okolnostiach daného prípadu nemohlo predstavovať opísaný protiprávny zásah do v sťažnosti\noznačených práv sťažovateľov (pozri uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12.01.2012). Z\ncitovaného rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu\npodľa ust. § 118 ods. 2 OSP (teraz ust. § 181 ods. 2 CSP - pozn. odvolacieho súdu), vyjadrí svoj\ndefinitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/3/2016 z 22.03.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13.05.2014). Citované závery\nsú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a vylučujú dôvodnosť odvolacej argumentácie žalobcu.\nAplikujúc primerane nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 01.04.2020, nešlo ani o úplnú alebo podstatnú\nzmenu právnych východísk, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná a bolo umožnené žalobcovi\nvyjadriť sa k tejto otázke (premlčanie), čo žalobca aj opakovane vykonal. Bolo zrejmé, že súd prvej\ninštancie posudzoval premlčanie nároku uplatneného v konaní a preto ani príp. zmena jeho záveru,\nči námietka premlčania bola alebo vznesená kvalifikovane, súčasne s tým sa žalobca opakovane vo\nsvojich podaniach a vyjadreniach k (ne)dôvodnosti námietky premlčania jeho nároku vyjadroval (aj v\nodvolaní), nezakladá namietaný odvolací dôvod (teda že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces). Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne kvalifikovaného\nvznesenia námietky premlčania viď. ods. 35 nižšie odôvodnenia.\n26. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní bolo medzi stranami sporné právne posúdenie premlčania\nnároku. Aplikáciou citovanej judikatúry týkajúcej sa porušenia alebo pochybenia súdu prvej inštancie\nnenaplnením ust. § 181 ods. 2 CSP, naviac vychádzajúc zo skutočnosti, že tvrdenia strán sporu a\nich právna argumentácia v konaní vyplývali z ich podaní a prednesov na pojednávaní a boli stranám\n(vzájomne) známe, ani prípadné procesné porušenie ust. § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie\nnelimitovalo žalobcu pri realizácii jeho procesných práv.\n27. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v\n\nposudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení\ndôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo\nmalo byť zistené.\n28. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku zaujatia\nchybného záveru, podľa ktorého došlo k premlčaniu práva (nároku) uplatneného žalobou.\n29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť\nnámietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,\niba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v\ndôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť\nna subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a\nzároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje\npovinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní\nvznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k\nrýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983\na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009, 3 Cdo\n187/2013, 7 Cdo 305/2014).\n30. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym\nčasovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ust. § 101\nObčianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu a stanovuje objektívny začiatok\nplynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po\nprvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde,\nteda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať\nprávo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j.\nči oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve.\n31. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho\nprávneho záveru a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít ohľadne tej skutočnosti, že\nžalobcom uplatnený nárok predstavuje majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi stranami sporu v\nsúvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci (nehnuteľnosti). Na účely vyporiadania\ninvestícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili so súhlasom (hoci aj konkludentným)\nspoluvlastníkov alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným\nalebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasí (čo je prejednávaný prípad, kde nie je sporné, že strany\nako podieloví spoluvlastníci s investíciami do spoločnej veci - nehnuteľností, čo i len konkludentne,\nsúhlasili), nie je pritom rozhodujúce, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo iné náklady,\nide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným právo\nna úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) podľa podielov, ak nie je\nmedzi nimi iná dohoda. Rovnaký postup platí aj v prípade, ak o rozsahu investícií rozhodol väčšinový\nspoluvlastník v súlade s princípom majorizácie. Ostatní spoluvlastníci sú povinní podieľať sa na\ninvestíciách podľa podielov, ak nie je iná dohoda; časti investícií pripadajúce na spoluvlastnícke podiely\nneinvestujúcich spoluvlastníkov sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení (NS\nČR sp. zn. 22 Cdo 1596/2000: „V případě investic jakéhokoliv druhu, vynaložených jedním z podílových\nspoluvlastníků na spoločnou věc se souhlasem ostatních spoluvlastníků, jsou jejich části, připadající na\nspoluvlastnické podíly neinvestujících spoluvlastníků, splatné – nebylo-li dohodnuto něco jiného – již za\ntrvání spoluvlastnictví a nikoli až po jeho zrušení“). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných\nspoluvlastníkov (čo nie je prejednávaný prípad), toto právo mu nevzniká, môže sa však domáhať vydania\nbezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku\nvynaloženej investície (§ 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka); ide o rozdiel medzi cenou podielu\npred investíciou a po jej vynaložení. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením\nnákladov na potrebnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením\ntýchto nákladov; ak nejde o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku\npodielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Je teda potrebné rozlišovať medzi\nnákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu a inými investíciami, než na nevyhnutné opravy a údržbu,\nktoré nehnuteľnosť zhodnocujú. Nemožno tiež opomenúť, že investíciami zhodnocujúcimi nehnuteľnosť,\n\nsa zhodnocuje nielen podiel neinvestujúceho účastníka. Vyššie uvedené rozlišovanie investícií má\nvýznam a môže (ale nemusí) byť základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vysporiadaný (aj) v rámci\nširšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý\nzo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR\nz 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že nárok na zaplatenie náhrady si\ninvestujúci spoluvlastník môže uplatniť aj (avšak nielen) v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle a že o takomto nároku je potrebné rozhodnúť\nsamostatným výrokom.\n32. Majetkové práva investujúceho podielového spoluvlastníka (uplatnené samostatne alebo v rámci\nvyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle) podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti\nod toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k\nspoločnej veci podľa ust. § 137 Občianskeho zákonníka (§ 101 Občianskeho zákonníka) alebo o nárok\nna vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho\nzákonníka (§ 107 Občianskeho zákonníka).\n33. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní žalobcom uplatnený\nnárok titulom investícií vynaložených na spoločnú vec (nehnuteľnosti) v podielom spoluvlastníctve\nstrán sporu je nárokom týkajúcim sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva\nk spoločnej veci (nehnuteľností) podľa ust. § 137 Občianskeho zákonníka, ktorý sa premlčuje podľa\nust. § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom časti investícií\npripadajúce na spoluvlastnícky podiel žalovanej ako neinvestujúceho spoluvlastníka sú splatné za\ntrvania spoluvlastníctva (nie až pri jeho zrušení) momentom ich vynaloženia žalobcom ako investujúcim\nspoluvlastníkom.\n34. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že posúdením dôvodnosti žalovanou\nvznesenej námietky premlčania, ktorú žalovaná vzniesla v písomne podanom odpore (uviedla, že\nžalobca si uplatňuje svoj nárok po 14 ročnej dobe) a na ktorú poukázala aj v písomnom podaní zo dňa\n01.06.2022, zohľadňujúc podanie žaloby na upomínací súd dňa 13.07.2021, dospel k záveru o premlčaní\nžalovaného nároku, pričom uviedol pre jednotlivé čiastkové investície žalobcu (vynaložené postupne v\nobdobí od 30.03.2007 do 23.04.2010) začiatok a koniec plynutia premlčacej doby.\n35. Žalobca v konaní aj v podanom odvolací namietal, že žalovaná námietku premlčania nevzniesla\nkvalifikovane. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná už v odpore jednoznačne vzniesla námietku\npremlčania („žalobca si mal svoj nárok uplatniť v 3 ročnej premlčacej lehote, čo neurobil, uplatňuje svoj\nnárok po 14 ročnej dobe“... „Ak mal žalobca za to, že investoval do spoločnej nehnuteľnosti viac ako\nžalovaná, tak prečo svoju zvýšenú hodnotu investícií nezohľadnil pri výške podielu na nehnuteľnosti\nv danej dobe a uplatňuje si svoje údajné investície po 14 rokoch, keď sú jeho nároky ako údajného\nveriteľa premlčané?“ ... „...žalobcom uplatňovaný nárok nemá právny základ, je premlčaný...“). Námietka\npremlčania je námietkou právnou, keď jej uplatnenie upravuje v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nlen tak, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Zo zákona teda\nnevyplýva žiadna požiadavka na to, ako sa má subjekt dovolať premlčania. Tým, že ide o námietku\nprávnej povahy, jej posúdenie je v kompetencii súdu (podľa zásady iura novit curia), aby ju posúdil a\nvysporiadal sa s ňou vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré vyplývajú z dokazovania (uznesenie NS SR zo\ndňa 22.09.2010 sp. zn. 5 Cdo/196/ 2009).\n36. Naviac, na žalovanou vznesenú námietku premlčania v replike reagoval aj žalobca a namietal jej\nnedostatočné odôvodnenie. Pokiaľ žalobca namietal poučenie žalobcu nad rámec zákonných ust. CSP\nsúdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že vyjadrenie zákonného sudcu: „Poukazujete\nvo svojich podaniach ako aj právny zástupca žalobcu, podali ste námietku premlčania“, má oporu v\nobsahu spisu a nebolo vyjadrením nad rámec poučovacej povinnosti súdu. Ak mal zákonný sudca\nza to, že skutkové tvrdenia žalovanej vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nie sú postačujúce\nna to, aby právne posúdil dôvodnosť námietky premlčania, jeho postup, ktorým vyzval žalovanú na\ndoplnenie skutkových tvrdení „...aby bola odôvodnená odkedy a do kedy a aby bola tak podaná, aby\nsa mohol právny zástupca žalobcu a následne aj súd s tým vysporiadať. Nestačilo len jednou vetou\npovedať, že podávame námietku premlčania.“, je potrebné považovať za postup v súlade s ust. § 181\nCSP a § 150 ods. 2 CSP. Uvedené konštatovanie, spolu s charakterom námietky premlčania, zároveň\n\nvylučuje žalobcom namietané porušenie rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti, príp. prejudikovanie\nrozhodnutia súdu.\n37. Vo vzťahu k plynutiu (počiatku a behu) premlčacej doby žalobca poukazoval opakovane na aplikáciu\nuznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017-11 v tom smere, že podľa citovaného uznesenia v prípade,\nak dôvodom investície nebolo len zveľadenie majetku, ale upevnenie partnerského vzťahu do budúcna\n(rovnako ako podľa žalobcu vo vzťahu so žalovanou), počiatok premlčania sa viaže na moment rozchodu\npartnerov, teda že bezdôvodným obohatením sa investície stávajú rozchodom partnerov. Namietal,\nže aj v prípade žalobcu dôvodom investície do nehnuteľností bol partnerský vzťah so žalovanou s\númyslom budúceho utvrdenia tohto vzťahu manželstvom, finančné prostriedky boli investované za\núčelom zaistenia ich spoločného bývania, preto dôvod investícií žalobcu do investícii odpadol po tom,\nako došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia – opustením spoločnej domácnosti žalovanou v 07/2020.\n38. Zhodne so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že aplikácia uznesenia ÚS SR sp. zn.\nII. ÚS 684/2017-11 zo dňa 10.11.2017 sa v prejednávanej veci nepoužije z dôvodu, že skutkovo aj\nprávne ide o odlišné situácie. Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 684/2017-11 rieši situáciu, kde žalobca\n(sťažovateľ) nebol (ani len) podielovým spoluvlastníkom alebo vlastníkom veci (nehnuteľnosti), do ktorej\nvložil vlastné investície (nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve jeho partnerky a jej brata),\nt.j. išlo výlučne o investíciu do cudzej veci. Za tohto skutkového stavu bol nárok žalobcu (sťažovateľa)\nsubsumovaný pod režim bezdôvodného obohatenia (pohľadávka z bezdôvodného obohatenia podľa ust.\n§ 458 Občianskeho zákonníka, ktorou v danom prípade ale nie je hodnota vynaložených prostriedkov/\ninvestícií, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred investíciou a po nej, teda výška zhodnotenia\nnehnuteľnosti), v ktorom prípade bolo na mieste uvažovať o vzniku povinnosti vrátiť plnenie vznikom\nzodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t.j. momentom dodatočného „odpadnutia\nprávneho dôvodu“ investície/plnenia, ktorým bol partnerský vzťah žalobcu (sťažovateľa) so sestrou\nžalovaného s úmyslom budúceho vzťahu a spoločného bývania, a nie od momentu poskytnutia/\nvynaloženia investície/plnenia. Skutkovo aj právne rovnaký prípad bol posudzovaný v konaní vedenom\nÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 (sťažovateľ vynaložil majetkové hodnoty na nehnuteľnosť žalovanej,\npričom účelom vynaloženia nákladov bolo spoluužívanie rodinného domu), v konaní na Krajskom súde\nv Košiciach sp. zn. 3Co/139/2019 (žalobkyňa bola manželkou syna žalovaného, investície vynaložili\nz prostriedkov BSM žalobkyne a bývalého manžela na výlučný majetok žalovaného), v konaní na\nKrajskom súde v Trnave sp. zn. 10Co/146/2019 (žalobca a žalovaná tvorili spoločnú domácnosť a\nzrekonštruovali rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej), v konaní na Krajskom súde v Trnave\nsp. zn. 26Co/74/2020 (žalobkyňa a žalovaný bol druh a družka, žalobkyňa uhradila za žalovaného kúpnu\ncenu nehnuteľnosti, ktorú nadobudol do výlučného vlastníctva), v konaní na Krajskom súde v Trnave\nsp. zn. 10Co/23/2021 (žalobkyňa poskytla žalovanému, s ktorým žila v partnerskom zväzku, finančné\nprostriedky na nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorú nadobudol do výlučného vlastníctva), v konaní na\nKrajskom súde v Trnave sp. zn. 24Co/173/2019 (žalovaná získala prostriedky od žalovaného, s ktorým\nžila v partnerskom zväzku). Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia záverov prijatých v uznesení ÚS SR\nsp. zn. II. ÚS 684/2017-11 zo dňa 10.11.2017 aj v uznesení ÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 zo dňa\n17.02.2016 je daná na prípady investície do majetku inej osoby (do cudzieho majetku, ku ktorému\nnemá investujúca osoba žiaden vlastnícky/spoluvlastnícky vzťah) z dôvodu spoločného spolužitia (nie\nmanželstva), kedy nejde o bezdôvodné obohatenia až do momentu zániku spolužitia. Uvedené tak\nnedopadá na prejednávaný prípad, kde žalobca je podielový vlastník nehnuteľností, do ktorých tvrdí,\nže investoval vlastné prostriedky a ide o nárok investujúceho podielového spoluvlastníka do spoločnej\nveci, nie o nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca charakter a právnu kvalifikáciu jeho nároku\n(§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vo svojej argumentácii citovaným uznesením ÚS SR úplne\nopomína a zrejme účelovo smeruje jej ťažisko len k dôvodom investície (partnerský vzťah a spoločné\nbývanie so žalovanou) a odpadnutiu dôvodov, ktorých relevancia je daná len v prípade, že ide o nárok\nz bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n39. Prihliadajúc tak na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok titulom investícií vynaložených\nna spoločnú vec (nehnuteľnosti) v podielom spoluvlastníctve strán podľa ust. § 137 Občianskeho\nzákonníka, sa premlčuje podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe, jednotlivé časti investícií žalobcu boli splatné za trvania podielového spoluvlastníctva v období od\n30.03.2007 do 23.04.2010, teda v čase podania žaloby dňa 13.07.2021 boli premlčané, ako správne\nskonštatoval súd prvej inštancie v ods. 20 napadnutého rozsudku, čo bolo dôvodom pre zamietnutie\n\nžaloby bez potreby vykonávania ďalších dôkazov ako prejavu zásady hospodárnosti konania (viď. ods.\n29 odôvodnenia vyššie).\n40. Na okraj odvolací súd uvádza, že ust. § 114 Občianskeho zákonníka, ktorým žalobca argumentoval\nv konaní, odsúva začiatok plynutia premlčacej doby o.i. v prípade, že ide o vzájomné práva\nmedzi manželmi. Ak ale už premlčacia doba začala plynúť skôr, než medzi účastníkmi príslušného\nobčianskoprávneho vzťahu vznikol aj vzťah zákonného zastúpenia príp. než uzavreli manželstvo,\npremlčanie vo vzťahu medzi nimi neplynie a premlčanie spočíva tak dlho, dokiaľ bude trvať vzťah\nzákonného zastúpenia alebo manželstvo; plynutie premlčacej doby sa obnoví, resp. začne plynúť,\nihneď potom, ako dôjde k zrušeniu vzťahu, ktorý je dôvodom prekážky plynutia premlčacej doby, t.j.\nak dôjde k rozvodu manželstva, premlčacia doba začne opäť plynúť. Na iné vzťahy, než sú uvedené\nv tomto ustanovení, sa právny režim ust. § 114 Občianskeho zákonníka nevzťahuje, preto premlčanie\nprebieha aj medzi druhom a družkou. S ohľadom na uvedené, dňom uzavretia manželstva strán sporu\n14.06.2015, dávno po uplynutí premlčacej doby nároku žalobcu (najneskorší čiastkový nárok žalobcu\nvznikol 23.04.2010, teda sa premlčal 23.04.2013), nezačala (ani nemohla začať) premlčacia doba\nspočívať, keďže celá 3-ročná premlčacia doba uplynula pred uzavretím manželstva (ktorý vznik vzťahu\nby mal za následok neplynutie premlčacej doby po dobu jeho trvania), preto nie je dôvod zohľadňovať\nust. § 114 Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania nároku žalobcu a (ne)plynutie premlčacej\ndoby.\n41. Posúdením vznesenej námietky premlčania aj korektívom dobrých mravov dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že jej rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevzhliadol\ns odôvodnením, že musí ísť o veľmi ojedinelé a výnimočné prípady, v ktorých vznesenie námietky\npremlčania je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby\nnezavinila a keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej\ndoby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva\na dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy výkon práva založeného zákonom\npredstavuje tzv. šikanózny výkon práva. Žalovanou opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči\nuplatňovanej pohľadávke, nepovažoval za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keď znaky\nkonania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je podľa súdu prvej inštancie potrebné\nvyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z\nokolností a dôvodov, z ktorých je vzniku uplatňovaného nároku odvodzovaný (teda že pre odopretie\núčinkov námietky premlčania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky\npremlčania) a tieto musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak\nvýznamný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. Súd\nprvej inštancie skonštatoval, že žalobca odvodzuje rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi\nokolnosťami a dôvodmi spojenými iba s uplatneným nárokom, nie z okolností, za ktorých bola táto\nnámietka uplatnená a že žalobcovi nič nebránilo uplatniť nárok voči žalovanej pred uplynutím premlčacej\ndoby (vigilantibus iura scripta sunt) (nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3\nCdo 41/2012 (ZSP 1/2015)).\n42. S uvedeným záverom a zdôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a pre úplnosť dopĺňa, že NS\nSR v dôvodoch rozsudku z 01.05.2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004 (ZSP 30/2005) okrem účelu právnej\núpravy inštitútu premlčania, riešil aj rozpor práva uplatniť námietku premlčania s dobrými mravmi\n(§ 3 Občianskeho zákonníka), čo je aj odvolacou námietkou žalobcu: „Dôvodne vznesenú námietku\npremlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými\nmravmi.“\n43. Otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená NS SR ako dovolacím súdom či ÚS SR vo\nviacerých prípadoch, pričom východiská judikatúry v otázke premlčania a dobrých mravov zhrnul NS\nSR napríklad vo svojom rozsudku pod sp. zn. 1Cdo/153/2022 zo dňa 25.10.2023 (odkazujúc na\nviaceré rozhodnutia dovolacieho či ústavného súdu, z ktorých citoval napr. rozsudok NS SR sp. zn.\n3Cdo/41/2012 (ZSP 1/2015), rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/441/2013 zo dňa 31.03.2016, nález ÚS\nSR sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 03.10.2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa\n23.09.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 zo dňa 28.05.2019 a iné) a to tak, že judikatúra je\nv zásade ustálená v tom, že: „nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s\ndobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto\npráva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 OZ\n\nmá miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej\nnároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní\ns rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil,\nprípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie\nhospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou\nje úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia\nbyť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej\nistoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj\nna jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým.\nPreto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi\nskúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ,\npostupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus\niura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri\nvzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho\nvyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s\ndobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená“.\n44. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní účastníkom konania opodstatnene vznesenú\nnámietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore\ns dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov je zákonným inštitútom a prispieva k istote v\nprávnych vzťahoch. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného\nnároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý\nmárne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku\nuplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom\nním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce\npriamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých\nbola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik\nuplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov\nnámietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti\nmusia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do\nprávnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (pozri uznesenie NS SR sp.\nzn. 5Cdo/265/2009).\n45. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplynulo a žalobca to ani len netvrdil, že by hlavným a\npriamym úmyslom žalovanej pri uplatnení námietky premlčania bolo poškodiť žalobcu. Prihliadajúc aj na\ncharakter uplatneného práva (nárok vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva v režime ust. § 137 ods.\n1 Občianskeho zákonníka) ako štandardného majetkového práva, ktorého priznanie, resp. nepriznanie\npráve v dôsledku uplynutia premlčacej doby žalobca nijako nespájal s jeho ďalšou existenciou, t.j.\nnedôvodil, že by pre neho malo predstavovať neprimerane tvrdý postih a negatívne sa prejavilo v jeho\nsfére a ďalšom fungovaní, nevzhliadol odvolací súd v konaní žalovanej pri výkone práva namietať\npremlčanie motiváciu poškodiť žalobcu. Bolo preto potrebné sa následne zaoberať tým, či žalobca\npreukázal svoje tvrdenia o existencii takých okolností na jeho strane, ktoré boli spôsobilé mu objektívne\nznemožniť včasné uplatnenie nároku na súde (tzn. v rámci plynutia zákonnej lehoty na uplatnenie\ntakéhoto nároku). Významným pre možnosť aplikácie korektívu dobrých mravov v opozite k námietke\npremlčania vznesenej žalovanou, je existencia takých výnimočných okolností, ktoré by na strane\noprávneného subjektu, v tomto prípade žalobcu, vytvorili závažnú prekážku, ktorá mu zabránila vo\nvčasnom uplatnení jeho nároku, pretože takúto námietku je možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými\nmravmi len vtedy, ak bola použitá voči strane, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.\nŽalobca za ťažiskové okolnosti v tomto smere označil to, že v čase investícií bola žalovaná jeho\ndružkou a blízkou osobou, že investície vykonali za účelom zriadenia spoločnej domácnosti a upevnenia\npartnerského spolužitia, že by bolo v rozpore s princípom vzájomnej partnerskej dôvery, aby počas\ntrvania partnerského vzťahu žaloval svoju družku v snahe zabrániť premlčaniu, čím by nepochybne\nspôsobil ujmu a že uplatnenie nároku v súdnom konaní počas trvania partnerského spolužitia voči\ndružke a matke jeho detí, následne dokonca manželke, by mohlo viesť k zbytočnému narušeniu vtedy\nharmonického vzťahu, hádkam, ba až k jeho rozpadu. Vo vzťahu k týmto svojim tvrdeniam však\npodľa názoru odvolacieho súdu žalobca dôkazné bremeno neuniesol do takej miery, aby vykonaným\ndokazovaním zistené skutočnosti v tomto smere indikovali k zvráteniu právnych účinkov vznesenej\nnámietky premlčania. Naviac, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca odvodzoval rozpor\n\nžalovanou uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik\nuplatňovaného nároku odvodzovaný (teda spojenými iba s uplatneným nárokom a okolnosťami v čase\njeho vzniku), nie z okolností, za ktorých bola táto námietka žalovanou uplatnená. Je nesporné, že\nso žalovanou v tom čase tvorili pár, z čoho ale nie je možné automaticky dovodiť (a uvedené ostalo\nlen v rovine domnienok), že by uplatnením nároku došlo k narušeniu alebo rozpadu partnerského\nzväzku (príčinou rozvratu manželstva boli iné dôvody). Naviac, strany sporu si od počiatku boli\nvedomé toho, že nehnuteľnosti nadobúdajú do režimu podielového spoluvlastníctva (nič nebránilo\nžalobcovi, aby vyššiu hodnotu investícii zohľadnil pri určení/dohode o výške podielov podľa ust. §\n137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá bola stranami dohodnutá rovnako pre každého podielového\nspoluvlastníka v podiele 1/2), s ktorým vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu sú spojené zákonné\npráva a povinnosti, pričom dohodou spoluvlastníkov je možné odlišne od veľkosti podielov rozhodnúť\naj o hospodárení so spoločnou vecou. Ak teda žalobca tvrdí, že si nárok neuplatnil, lebo nechcel\nnarušiť alebo ohroziť partnerský vzťah so žalovanou (odvolací súd opakovane poznamenáva, že riešenie\nvysporiadania investícii bolo možné riešiť inak a aj mimosúdne medzi podielovými spoluvlastníkmi),\nneboli to objektívne existujúce prekážky na jeho strane, ale žalobca, ktorý spôsobil uplynutie premlčacej\ndoby, keďže nepreukázal existenciu takých závažných okolností akéhokoľvek charakteru, ktoré by mu\nbránili v tom, aby žalobu podal včas. To, že sa v rozhodnom období preferenčne venoval inému cieľu\n(budovanie dôvery a udržanie vzťahu) ako uplatneniu tohto svojho nároku (aj keby tak neurobil z obavy o\nnarušenie alebo rozpad vzťahu), uvedené ide výlučne na jeho ťarchu a nemôže udržateľne viesť k tomu,\nže vznesenie námietky za týchto okolností by mohlo byť opodstatnene kvalifikované ako výkon práva v\nrozpore s dobrými mravmi, keďže stará rímska zásada vypovedajúca o potrebe bdelosti a starostlivosti\npri uplatňovaní práv v tomto prípade jednoznačne vyznieva v neprospech žalobcu. Ochrane a uplatneniu\nvlastných nárokov (nie nutne cestou súdu) žalobca nevenoval pri ich vzniku a ani v rozhodnom období\nadekvátnu pozornosť, čo v konečnom dôsledku viedlo k premlčaniu jeho nároku. Vyššie uvedené zistenia\nteda neindikujú v tomto smere k žalobcom požadovanému záveru.\n46. Vyhodnotiac tak sumárne všetky vyššie uvedené skutočnosti a prihliadajúc na konštatovanie\npremlčania uplatneného nároku napriek tomu, že žalobca a žalovaná boli osobami blízkymi (ktorý\npríbuzenský pomer medzi účastníkmi konania je potrebné zohľadniť), v tomto spore, nebolo možné\ndospieť k záveru o udržateľnej aplikácii korektívu dobrých mravov na prospech žalobcu v opozite\nproti žalovanou vznesenej námietke premlčania, z ktorého dôvodu odvolací súd súdom prvej inštancie\nvyvodené závery v tomto smere považuje za správne.\n47. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o tom, že súd prvej inštancie neodôvodnil nevykonanie dôkazov,\nodvolací súd uvádza, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany\nsporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať\njej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba\npreto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo\nak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak\nargumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako\ncelok je nepresvedčivé (uznesenie NS SR z 31.01.2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).\n48. Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, neznamená to, že založil svoje rozhodnutie na iných,\nnových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou\naktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia (uznesenie NS SR z 28.10.2020, sp. zn.\n1Cdo/228/2019). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n\n49. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná,\nrozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál\npreukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz\nnevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). Podľa názoru\nodvolacieho súdu náležité odôvodnenie, prečo sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať dokazovanie\nnavrhnuté žalobcom, zohľadňujúc premlčanie nároku žalobcu a aplikáciu zásady hospodárnosti\nkonania (prednostné posúdenie dôvodnosti námietky premlčania a následnej absencie potreby\nvykonávať ďalšie dôkazy), nemalo v danom prípade zásadný význam. Odvolací súd tak má za to,\nže nejde o prípad relevantný z hľadiska druhej právnej vety zjednocujúceho stanoviska NS SR R\n2/2016 zo dňa 03.12.2015, pretože procesná nesprávnosť nepredstavuje intenzitu, zakladajúcu vadu\nnepreskúmateľnosti, a to aj s poukazom na to, že na ostatné v konaní podstatné otázky dáva napadnuté\nrozhodnutie odpovede a vysvetlenia.\n50. Na okraj odvolací súd opakovane poznamenáva, že správne namietala žalovaná, že dohoda strán a\npodielových spoluvlastníkov nehnuteľností o veľkosti ich podielov napriek zákonnej možnosti stranami\nprijatá nebola (prípadná vyššia investícia nebola zohľadnená vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu\nžalobcu).\n51. Pokiaľ ide o (opakované) odvolateľove námietky o tom, že rozsah vád a závažnosť pochybení súdu\nprvej inštancie indikujú zaujatosť zákonného sudcu voči jeho osobe, ktorý sa s ohľadom na zásadné\nporušenia princípu rovnosti sporových strán a viacnásobné odňatie možnosti konať pred súdom nemôže\nobjektívne javiť ako nestranný a nezaujatý, odvolací súd poukazuje (i) na ust. § 53 ods. 2 CSP (na\nopakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol\nnadriadený súd) a skutočnosť, že uznesením tunajšieho súdu č.k. 7NcC/7/2022-172 z 23.02.2022 bolo\nrozhodnuté, že sudkyňa Okresného súdu Pezinok JUDr. Jana Ocelková nie je vylúčená z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/48/2021l a (ii) na ust. § 53 ods.\n3 CSP (ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo v\njeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada) a skutočnosť, že žalobca ako dôvody\nzaujatosti zákonnej sudkyne uvádza aj v odvolaní výhradne okolnosti týkajúce sa procesného postupu\nzákonnej sudkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, nespokojnosť s výsledkom sporu a rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie, ktoré obe okolnosti vedú ku konštatovaniu, že na žalobcove námietky odvolací súd\nneprihliadal; odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) tak naplnený nebol.\n52. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa (vrátane tých smerovaných k posúdeniu dôvodnosti a\n(ne)preukázaniu jeho nároku) odvolací súd vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania\npovažoval pre rozhodnutie vo veci už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne\nvysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku\núčastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty\núčastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech\nodvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n53. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/48/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:4d89f9e8-7494-4f6e-901c-bc395839a458", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.684.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 684/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 684/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.684.2017.1"}, {"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "60c88928-3456-49b7-93ee-380b408345c8:f4824db3-6c3a-47ef-886f-8640bdd50354", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1", "spisova_znacka": "1Cdo/153/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/153/2022 z 25. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1119200005.1"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "1c2c66c9-bb6e-4a81-af07-baecdb6f66c7:9ca4ac33-3088-49b5-b751-39e24ce4393a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109200094.1", "spisova_znacka": "1Cdo/228/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/228/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109200094.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "622c7459-a106-40ad-9e53-e928ecf51ad9:166da766-1d49-463a-82bf-eec03a3aa0f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1", "spisova_znacka": "1Cdo/203/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1"}, {"guid": "f91b95c9-bcbd-4583-be73-8428d41e5485:82b9be15-fb32-4297-a41f-ad380c7bdc21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 z 26. 2. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-02-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1"}, {"guid": "4ae92f68-c80b-43e4-bbd5-aaa764d23ed1:7280916b-6e7c-4cb1-a877-a26efb1fc3c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/23/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/23/2021 z 14. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4ae92f68-c80b-43e4-bbd5-aaa764d23ed1:7280916b-6e7c-4cb1-a877-a26efb1fc3c4"}, {"guid": "2722bd1b-abf0-4f5d-b3ab-28fff913b530:f17219da-25eb-4f34-bc24-09fc58532dd7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2109229192.5", "spisova_znacka": "24Co/173/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/173/2019 z 22. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2109229192.5"}, {"guid": "ff6367b5-5b75-4c8a-9588-17337e88c2ce:f1a4d094-b22f-4779-98b6-8714eb670563", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:6119314709.1", "spisova_znacka": "26Co/74/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/74/2020 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:6119314709.1"}, {"guid": "39f73496-f7ff-4a91-9d67-35cf288921cd:99104724-6553-4bfd-8d43-d063ef08dfeb", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/139/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/139/2019 z 3. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/39f73496-f7ff-4a91-9d67-35cf288921cd:99104724-6553-4bfd-8d43-d063ef08dfeb"}, {"guid": "3e390db6-e4ff-4e87-9a54-27b05e5abcbc:73319df1-57fb-4af1-aa43-8d57c6127b42", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/146/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/146/2019 z 19. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3e390db6-e4ff-4e87-9a54-27b05e5abcbc:73319df1-57fb-4af1-aa43-8d57c6127b42"}], "citovane_v": []}