Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/140/2022 z 26. 9. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/140/2022 | ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1 | 2024-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., § 7 zákona č. 116/1990 Zb., § 407 ods. 3 ObZ, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 396 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2aad737d-5a43-4348-a8a4-430fccac3bdd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4Cob/140/2022
6121270314
26. 09. 2024
JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: POLUS, a.s., Vajnorská 100,
831 04 Bratislava, IČO: 35 906 294, zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,
IČO: 35 929 049, proti žalovanému: BCO media s.r.o., Obchodná 39, 811 06 Bratislava-Staré Mesto,
IČO: 48 325 619, zast. JUDr. Ing. Renáta Petrenčíková Karcolová, LL.M., advokátka, Konventná 636/6,
811 03 Bratislava, o zaplatenie 27.344,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/16/2021-289 zo dňa 30. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/16/2021-289 zo dňa 30. júna
2022 potvrdzuje.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 27.344,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 6,669 % ročne zo sumy 1.059,10 eur od 2.11.2017 do zaplatenia,
- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.12.2017 do zaplatenia,
- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.12.2017 do zaplatenia,
- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.12.2017 do zaplatenia,
- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.12.2017 do zaplatenia,
- 6,671 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.1.2018 do zaplatenia,
- 6,671 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.1.2018 do zaplatenia,
- 6,671 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.1.2018 do zaplatenia,
- 6,671 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.1.2018 do zaplatenia,
- 6,671 % ročne zo sumy 1.171,51 eur od 21.2.2018 do zaplatenia,
- 6,679 % ročne zo sumy 6.256,19 eur od 7.9.2018 do zaplatenia,
- 6,669 % ročne zo sumy 1.265,18 eur od 29.7.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,

- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,
- 6,669 % ročne zo sumy 1.414,65 eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,
a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 440,-- eur, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 27.344,21 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil
tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou POLUS Tower 2, a.s. (ďalej v
texte aj „žalobca“) ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 15. apríla 2016 uzatvorená
nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v
budove POLUS TOWER II. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné podľa
podmienok dohodnutých v zmluve, rovnako tak sa zaviazal uhrádzať platby za poskytnuté služby.
Dňa 31. januára 2018 sa zmluvné strany dohodli o ukončení zmluvy. K predmetnému dátumu
predstavovali nesplatené záväzky žalovaného sumu 57.837,38 eur. Zmluvné strany sa dohodli na
započítaní zábezpeky vo výške 37.920,88 eur k 31. januáru 2018, po započítaní ktorej predstavoval
záväzok žalovaného voči žalobcovi sumu 19.916,50 eur. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájomca
sa zaväzuje po skončení nájmu uhradiť nedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, a to v sume
1.171,52 eur a v sume 12.989,45 eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumy 6.733,26 eur. Žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje predmetné faktúry.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie úvodom poukázal na to, že žalovaný nerozporoval
uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, užívanie nebytového priestoru a ani to, že si voči
žalobcovi ako prenajímateľovi nesplnil svoju povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté nájomné. Súd mal
za to, že žalovaný vedel o výške jeho záväzku na dlžnom nájomnom voči žalobcovi v sume 19.916,50
eur jednoznačne z obsahu dohody o ukončení nájmu z 31. januára 2018.
Keďže žalovaný vedel o výške nájomného aj o dátume, ku ktorému bol žalovaný povinný nájomné platiť,
všeobecnú námietku žalovaného v odpore týkajúcu sa nedoručenia niektorých faktúr vyhodnotil súd ako
právne irelevantnú a nemajúcu vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok.
Súd ďalej uviedol, že po ukončení nájmu sa neuhradený záväzok žalovaného na dlžnom nájomnom v
sume 19.916,50 eur zvýšil na sumu 27.344,21 eur na základe faktúr č. 2018/90000001 a sumu 1.171,52
eur a č. 2018/90300031 na sumu 12.989,45 eur, z ktorej ostala neuhradená časť 6.256,19 eur. Doručenie
predmetných faktúr, ktorými bol žalovanému vyfakturovaný finálny nedoplatok v súlade so zmluvou,
žalovaný v odpore výslovne potvrdil.
4. Po vyhodnotení námietky žalovaného o nedoručení niektorých faktúr ako právne irelevantnej (tu
len ako poznámku súd doplnil, že na predmetnej námietke už žalovaný nezotrval na uskutočnených
pojednávaniach), konajúci súd poukázal na to, že žalovaný vo včas uplatnených prostriedkoch procesnej
obrany, t.j. v odpore, resp. duplike žiadne prostriedky procesnej obrany spochybňujúce procesný nárok
žalobcu neuviedol, rovnako tak ich neuviedol ani na v poradí prvom pojednávaní uskutočnenom dňa
24. mája 2022, hoci bol žalovaný v uznesení z 20. januára 2022, č.k. 26Cb/16/2021-266 poučený o
sudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými. Preto vyhodnotil žalobou uplatnený
nárok ako nesporný s poukazom na znenie ustanovenia § 151 ods. 1 CSP.
5. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný až na druhom uskutočnenom pojednávaní uskutočnenom
dňa 30. júna 2022 začal spochybňovať výšku sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a žiadal,
aby žalobca výšku predmetnej sumy v spore vysvetlil.
Bol toho názoru, že predmetnú námietku uplatnil žalovaný oneskorene, a teda dopadá na ňu sudcovská
koncentrácia konania, preto nebol povinný na ňu prihliadať. Ešte za významnejšiu skutočnosť, ktorá
bránila tomu, aby súd podrobil predmetnú námietku meritórnemu prieskumu, považoval to, že žalovaný
svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal čiastočnou úhradou sumy 6.733,26 eur s poukazom na
znenie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

6. S poukazom na dôvodnosť podanej žaloby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
27.344,21 eur spolu s úrokom z omeškania v zmluvne dohodnutej výške odo dňa nasledujúceho po
dohodnutom dni splatnosti jednotlivých platieb nájomného, úhrad za poskytované služby a nedoplatky
na základe vyúčtovania, ktorých výšku žalovaný v konaní nerozporoval.
Súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z. za každú čiastkovú žalobou uplatnenú pohľadávku, t.j. za 11 čiastkových
pohľadávok, spolu vo výške 440,-- eur (11 x 40,-- eur).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník
súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný predovšetkým namietal,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, čo má za
následok jeho ústavnú neudržateľnosť.
Namietal, že rozsudok nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený, pretože z odôvodnenia nie je
zrejmé, akými úvahami sa súd zaoberal a riadil, keď dospel k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného
žalobou. Súd nerozobral jednotlivé skutkové okolnosti a právne aspekty nároku uplatneného a
nevysvetlil, či k jeho založeniu došlo alebo nie a prečo, t.j. v odôvodnení rozsudku jasne, výstižne
a zrozumiteľne neustálil zistený skutkový stav, nezaoberal sa vysvetlením, či na základe výsledkov
vykonaného dokazovania žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky,
či žalovaný je alebo nie je povinný žalobcovi takúto pohľadávku zaplatiť a či splnenie tejto povinnosti
odopiera protiprávne alebo nie. Vytkol súdu, že v odôvodnení rozsudku jasne, výstižne a zrozumiteľne
neuviedol k akým skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania dospel, neuviedol výklad
právnych noriem, ktoré na vec aplikoval a podľa súdu zistené skutočnosti riešenia, a už vôbec neuviedol
spôsob ich aplikácie na danú vec. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku
považoval za porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie.
8. Žalovaný ďalej namietal, že súd náležitým spôsobom nereagoval na spochybnenie výšky sumy
fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a na dôvody uplatnené žalovaným a náležite sa s nimi
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Bol toho názoru, že odôvodniť neprihliadnutie k námietke
žalovaného v spore vo veci faktúry č. 2018/90300031 súdom z dôvodu sudcovskej koncentrácie
konania tu nemôže obstáť, nakoľko konajúci súd bol niekoľkokrát informovaný - písomne, či ústne na
pojednávaní, že strany majú záujem riešiť spor mimosúdne a rokujú spolu, a aj predmetná faktúra bola
zdrojom týchto rokovaní. Žalovaný tak v skutočnosti získal priestor na spochybnenie tejto konkrétnej
faktúry až na druhom konanom pojednávaní.
9. Považoval za očividné, že nevie a ani nemôže z uvedených údajov na predmetnej faktúre identifikovať
za čo má vlastne platiť a mal za to, že súd nekonal v súlade so zákonom, ak nepodrobil predmetnú
námietku meritórnemu prieskumu. Neobstojí názor súdu, že k meritórnemu prieskumu z jeho strany
nemohlo dôjsť z dôvodu, že žalovaný svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal čiastočnou úhradou
sumy 6.733,26 eur s poukazom na znenie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, s ohľadom
na nejasnosť predmetnej faktúry, nakoľko v Dohode o ukončení je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje
uhradiť prípadný nedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, ale z predmetnej faktúry nie je
nijako možné odvodiť za čo vlastne žalovaný platí, žalobca používa svoje, pravdepodobne, interné
skratky, ktorým však žalovaný nerozumie.
10. V neposlednom rade výška sumy na predmetnej faktúre sa žalovanému javí ako neprimerane
vysoká, a to s ohľadom na bežné ceny služieb v rozhodujúcom období. Pretože žalovaný faktúru č.
2018/90300031 označil za spornú a konajúci súd na to nijako nereagoval, mal žalovaný za to, že je
potrebné, aby žalobca vysvetlil a preukázal, že suma za „služby“ na faktúre je dôvodná, a že je vo
výške, ktorú žalovaný skutočne spotreboval počas trvania nájomného vzťahu, nakoľko súd sa uvedenými
tvrdeniami žalovaného a skutkovými okolnosťami podporujúcimi tieto tvrdenia náležite nezaoberal a v
odôvodnení rozsudku sa s nimi náležite nevysporiadal.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu strohú a právne nepodloženú argumentáciu v celom rozsahu
odmietol. Mal za to, že súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými stranami a
rozobral všetky skutkové okolnosti a právne aspekty nároku žalobcu.
Bol toho názoru, že súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa otázkou, či vôbec došlo k vzniku
uplatneného nároku žalobcu, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom v predchádzajúcich podaniach
nepopieral svoju povinnosť vôbec uhradiť všetky faktúry, ktoré pohľadávku tvorili. Poukázal na to, že
žalovaný v odpore uviedol jediný argument a to, že určitú časť faktúr tvoriacich pohľadávku neeviduje
v účtovníctve z dôvodu nedoručenia, ktorú skutočnosť považoval žalobca za absolútne bezpredmetnú,
nakoľko interná evidencia faktúr nemá žiadny význam pokiaľ ide o vznik, zmenu či zánik nárokov
žalobcu.
12. Spochybnenie faktúry žalovaným na druhom uskutočnenom pojednávaní dňa 30.06.2022 považoval
žalobca za účelovú obranu a priklonil sa k názoru súdu, že „predmetnú námietku uplatnil žalovaný
oneskorene, a teda dopadá na ňu sudcovská koncentrácia konania, preto nebol súd povinný na ňu
prihliadať.“
Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že postup súdu v súvislosti s vyhodnotením uplatnenej
námietky žalovaným bol správny. Zdôraznil, že faktúra nebola nikdy predmetom rokovaní strán a
skutočnosť, že strany mali záujem riešiť spor aj mimosúdne neznamená, že žalovaný nemohol
spochybniť faktúru už skôr. Žalovaný mal všetky podklady k dispozícii a aj predmetnú faktúru.
13. Zároveň žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uhradiť faktúru v súlade s §
407 Obchodného zákonníka uznal čiastočnou úhradou a v plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou
súdu v bode 11.1 rozsudku.
14. Za účelovú považoval aj argumentáciu žalovaného, že z faktúry nie je možné nijako odvodiť za čo
vlastne platí, keďže žalovaný mal vedomosť o tom, čo má na základe faktúry zaplatiť.
Konštatoval, že vyúčtovanie úhrad za služby bolo jednoznačne dohodnuté v bode 6.10 zmluvy a
žalovaný svoj záväzok uhradiť nedoplatok na vyúčtovaní úhrad za služby potvrdil aj v dohode o ukončení.
Aj pokiaľ by toto žalovanému nestačilo, vo faktúre sa jednoznačne uvádza, že je vyúčtovacou k faktúre
č. 2018/10000881, ktorou boli fakturované úhrady za služby.
15. Odhliadnuc na uvedené, žalovaný v zásade uvádza, že mu bola doručená faktúra na úhradu
12.989,45 eur s DPH, o ktorej údajne nevedel na čo sa vzťahuje, a na túto skutočnosť nijako nereagoval.
Svoje údajné pochybnosti nedal najavo nielen po doručení faktúry, ale ani po tom, ako ho žalobca
opakovane vyzýval na úhradu faktúry, ani po tom, ako bola faktúra predmetom návrhu na vydanie
platobného rozkazu, dokonca ani v ďalších úkonoch voči súdu v konaní. Svoje námietky si „pošetril“ až
na druhé pojednávanie.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal po celý časť vedomosť, na čo sa faktúra vzťahuje a čo má na
jej základe platiť, námietky žalovaného k nejasnosti faktúry (akokoľvek sú v tomto spore irelevantné)
preto žalobca považoval len za účelové tvrdenia.
16. Záverom žalobca uviedol, že z vyššie uvedeného ako aj z odvolania žalovaného je zrejmé, že
žalovaný nepredkladá odvolaciemu súdu žiadne relevantné argumenty na podporu svojich záverov
a tvrdení a vzhľadom na to navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
30.06.2022 potvrdil v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP,
s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:
21. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v
čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
zmluvou o nájme.
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na
prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného
výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas
bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak.
22. Podľa § 7 zákona 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
23. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok,
má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku.
24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 27.344,21 eur s
príslušenstvom, titulom neuhradeného záväzku žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.
apríla 2016, ktorú zmluvné strany ukončili dohodou dňa 31. januára 2018. Záväzok žalovaného voči
žalobcovi predstavoval po započítaní zábezpeky vo výške 37.920,88 eur k 31. januáru 2018 sumu
19.916,50 eur. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje po skončení nájmu uhradiť
nedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, a to v sume 1.171,52 eur a v sume 12.989,45 eur,
z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumy 6.733,26 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I.
výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.344,21 eur spolu s bližšie špecifikovaným
úrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 440,-eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu
prvej inštancie napadol v celom rozsahu odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
a nezrozumiteľnosť dôvodov, čo má za následok jeho ústavnú neudržateľnosť, ako aj skutočnosť, že súd
náležitým spôsobom nereagoval na spochybnenie výšky sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031“
a na dôvody uplatnené žalovaným a náležite sa s nimi v odôvodnení nevysporiadal.
25. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté
skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri
súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými
argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky.
26. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, ktorý bol toho názoru, že súd
prvej inštancie mu nedostatočným odôvodnením rozsudku znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces. Žalovaný mal za to, že odôvodniť neprihliadnutie k námietke žalovaného vo veci faktúry č.
2018/90300031 súdom z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania tu nemôže obstáť, nakoľko konajúci
súd bol niekoľkokrát informovaný - písomne, či ústne na pojednávaní, že strany majú záujem riešiť
spor mimosúdne a rokujú spolu, a aj predmetná faktúra bola zdrojom týchto rokovaní. Žalovaný tak v
skutočnosti získal priestor na spochybnenie tejto konkrétnej faktúry až na druhom konanom pojednávaní.
27. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
28. Odvolací súd zhodne so žalobcom dodáva, že základnou zásadou sporového konania je jeho
koncentrácia. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zamedziť tomu, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Podstatou tejto koncentrácie je povinnosť predložiť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
29. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý keďže žalovaný vedel o výške
nájomného aj o dátume, ku ktorému bol žalovaný povinný nájomné platiť, všeobecnú námietku
žalovaného v odpore týkajúcu sa nedoručenia niektorých faktúr vyhodnotil ako právne irelevantnú a
nemajúcu vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, ako aj s jeho názorom, keď
s poukazom na ustanovenie
§ 151 CSP vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako nesporný. Odvolací
súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie postupu a názoru súdu prvej inštancie
v bodoch 9. až 11. napadnutého rozsudku a zhodne s konajúcim súdom zdôrazňuje, že žalovaný
začal spochybňovať výšku sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a žiadať, aby žalobca výšku
predmetnej sumy v spore vysvetlil až na druhom uskutočnenom pojednávaní uskutočnenom dňa 30.
júna 2022.
30. Zhodne s konajúcim súdom poukazuje na to, že žalovaný svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal
čiastočnou úhradou sumy 6.733,26 eur, ktorá skutočnosť bránila tomu, aby súd podrobil predmetnú
námietku meritórnemu prieskumu. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník
plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že
plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Prvým dôsledkom uznania záväzku, tak ako ho predpokladá
prvá veta § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vznik vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v čase
jeho uznania dlžníkom trvá. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej
možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval.
V prípade, že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento
neexistoval, súd má na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku
za preukázanú. Uvedené znamená, že bolo vecou žalovaného preukázať, že záväzok v čase jeho

uznania neexistoval, zanikol, resp. bol v inej výške. Keďže žalovaný neexistenciu predmetného záväzku
v konaní nepreukázal, nesie všetky dôsledky a je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu. Následné
spochybňovanie nároku žalobcu v predmetnej časti zo strany žalovaného považoval aj odvolací súd pre
rozhodnutie v spore za právne irelevantné.
31. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
32. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
33. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného, že súd nekonal v súlade so
zákonom, ak nepodrobil meritórnemu prieskumu jeho námietku, že z údajov na predmetnej faktúre nie
je možné identifikovať za čo má vlastne platiť. Zhodne so žalobcom dáva do pozornosti žalovanému,
že vyúčtovanie úhrad za služby bolo jednoznačne dohodnuté v bode 6.10 nájomnej zmluvy, v súlade s
ktorou žalobca faktúru žalovanému vystavil a v ktorej je dostatočne určito uvedené, že sú fakturované
úhrady za služby. Žalovaný mal možnosť po doručení faktúry prípadné nejasnosti o jej obsahu u
žalobcu namietať a prekonzultovať, čo sa však nestalo a svoje námietky vzniesol až na druhom súdnom
pojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný svoj záväzok uhradiť nedoplatok na vyúčtovaní
úhrad za služby potvrdil aj v dohode o ukončení.
34. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nebolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd dodáva, že súčasťou
obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do
práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva
nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS
8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).
35. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
36. Odvolací súd posúdil ako nedôvodný aj odvolací dôvod, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, ktorý žalovaný ani riadne neodôvodnil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je
v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

V prejednávanej veci súd použil správnu právnu normu, ktorú aplikoval na správne zistený skutkový stav.
37. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
a dostatočne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
38. Záverom odvolací súd dodáva, že o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov zo
dňa 03.10.2022 rozhodne podľa ust. § 254 ods. 1 CSP súd prvej inštancie.
39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).