{"guid": "39f53023-b210-4233-9b65-b58f6b5bd5e6:2aad737d-5a43-4348-a8a4-430fccac3bdd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1", "spisova_znacka": "4Cob/140/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/140/2022 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1", "identifikacne_cislo": "6121270314", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "nazov": "§ 407 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/116#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-7", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-407", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2aad737d-5a43-4348-a8a4-430fccac3bdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/140/2022\n6121270314\n26. 09. 2024\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2024:6121270314.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu\nJUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: POLUS, a.s., Vajnorská 100,\n831 04 Bratislava, IČO: 35 906 294, zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,\nIČO: 35 929 049, proti žalovanému: BCO media s.r.o., Obchodná 39, 811 06 Bratislava-Staré Mesto,\nIČO: 48 325 619, zast. JUDr. Ing. Renáta Petrenčíková Karcolová, LL.M., advokátka, Konventná 636/6,\n811 03 Bratislava, o zaplatenie 27.344,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/16/2021-289 zo dňa 30. júna 2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/16/2021-289 zo dňa 30. júna\n2022 potvrdzuje.\nII. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 27.344,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n- 6,669 % ročne zo sumy 1.059,10 eur od 2.11.2017 do zaplatenia,\n- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.12.2017 do zaplatenia,\n- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.12.2017 do zaplatenia,\n- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.12.2017 do zaplatenia,\n- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.12.2017 do zaplatenia,\n- 6,671 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.1.2018 do zaplatenia,\n- 6,671 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.1.2018 do zaplatenia,\n- 6,671 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.1.2018 do zaplatenia,\n- 6,671 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.1.2018 do zaplatenia,\n- 6,671 % ročne zo sumy 1.171,51 eur od 21.2.2018 do zaplatenia,\n- 6,679 % ročne zo sumy 6.256,19 eur od 7.9.2018 do zaplatenia,\n- 6,669 % ročne zo sumy 1.265,18 eur od 29.7.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.8.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.9.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,\n\n- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 2.473,75 eur od 2.10.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 6.576,95 eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 84,-- eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 294,-- eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,\n- 6,669 % ročne zo sumy 1.414,65 eur od 2.11.2017 do 31.1.2018,\na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 440,-- eur, to všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 %.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,\naby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 27.344,21 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil\ntým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou POLUS Tower 2, a.s. (ďalej v\ntexte aj „žalobca“) ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 15. apríla 2016 uzatvorená\nnájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v\nbudove POLUS TOWER II. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné podľa\npodmienok dohodnutých v zmluve, rovnako tak sa zaviazal uhrádzať platby za poskytnuté služby.\nDňa 31. januára 2018 sa zmluvné strany dohodli o ukončení zmluvy. K predmetnému dátumu\npredstavovali nesplatené záväzky žalovaného sumu 57.837,38 eur. Zmluvné strany sa dohodli na\nzapočítaní zábezpeky vo výške 37.920,88 eur k 31. januáru 2018, po započítaní ktorej predstavoval\nzáväzok žalovaného voči žalobcovi sumu 19.916,50 eur. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájomca\nsa zaväzuje po skončení nájmu uhradiť nedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, a to v sume\n1.171,52 eur a v sume 12.989,45 eur, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumy 6.733,26 eur. Žalovaný\nv odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje predmetné faktúry.\n3. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie úvodom poukázal na to, že žalovaný nerozporoval\nuzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, užívanie nebytového priestoru a ani to, že si voči\nžalobcovi ako prenajímateľovi nesplnil svoju povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté nájomné. Súd mal\nza to, že žalovaný vedel o výške jeho záväzku na dlžnom nájomnom voči žalobcovi v sume 19.916,50\neur jednoznačne z obsahu dohody o ukončení nájmu z 31. januára 2018.\nKeďže žalovaný vedel o výške nájomného aj o dátume, ku ktorému bol žalovaný povinný nájomné platiť,\nvšeobecnú námietku žalovaného v odpore týkajúcu sa nedoručenia niektorých faktúr vyhodnotil súd ako\nprávne irelevantnú a nemajúcu vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok.\nSúd ďalej uviedol, že po ukončení nájmu sa neuhradený záväzok žalovaného na dlžnom nájomnom v\nsume 19.916,50 eur zvýšil na sumu 27.344,21 eur na základe faktúr č. 2018/90000001 a sumu 1.171,52\neur a č. 2018/90300031 na sumu 12.989,45 eur, z ktorej ostala neuhradená časť 6.256,19 eur. Doručenie\npredmetných faktúr, ktorými bol žalovanému vyfakturovaný finálny nedoplatok v súlade so zmluvou,\nžalovaný v odpore výslovne potvrdil.\n4. Po vyhodnotení námietky žalovaného o nedoručení niektorých faktúr ako právne irelevantnej (tu\nlen ako poznámku súd doplnil, že na predmetnej námietke už žalovaný nezotrval na uskutočnených\npojednávaniach), konajúci súd poukázal na to, že žalovaný vo včas uplatnených prostriedkoch procesnej\nobrany, t.j. v odpore, resp. duplike žiadne prostriedky procesnej obrany spochybňujúce procesný nárok\nžalobcu neuviedol, rovnako tak ich neuviedol ani na v poradí prvom pojednávaní uskutočnenom dňa\n24. mája 2022, hoci bol žalovaný v uznesení z 20. januára 2022, č.k. 26Cb/16/2021-266 poučený o\nsudcovskej koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými. Preto vyhodnotil žalobou uplatnený\nnárok ako nesporný s poukazom na znenie ustanovenia § 151 ods. 1 CSP.\n5. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný až na druhom uskutočnenom pojednávaní uskutočnenom\ndňa 30. júna 2022 začal spochybňovať výšku sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a žiadal,\naby žalobca výšku predmetnej sumy v spore vysvetlil.\nBol toho názoru, že predmetnú námietku uplatnil žalovaný oneskorene, a teda dopadá na ňu sudcovská\nkoncentrácia konania, preto nebol povinný na ňu prihliadať. Ešte za významnejšiu skutočnosť, ktorá\nbránila tomu, aby súd podrobil predmetnú námietku meritórnemu prieskumu, považoval to, že žalovaný\nsvoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal čiastočnou úhradou sumy 6.733,26 eur s poukazom na\nznenie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n\n6. S poukazom na dôvodnosť podanej žaloby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n27.344,21 eur spolu s úrokom z omeškania v zmluvne dohodnutej výške odo dňa nasledujúceho po\ndohodnutom dni splatnosti jednotlivých platieb nájomného, úhrad za poskytované služby a nedoplatky\nna základe vyúčtovania, ktorých výšku žalovaný v konaní nerozporoval.\nSúd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia\n§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia Vlády Slovenskej\nrepubliky č. 21/2013 Z. z. za každú čiastkovú žalobou uplatnenú pohľadávku, t.j. za 11 čiastkových\npohľadávok, spolu vo výške 440,-- eur (11 x 40,-- eur).\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník\nsúdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu\nz odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný predovšetkým namietal,\nže napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, čo má za\nnásledok jeho ústavnú neudržateľnosť.\nNamietal, že rozsudok nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený, pretože z odôvodnenia nie je\nzrejmé, akými úvahami sa súd zaoberal a riadil, keď dospel k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného\nžalobou. Súd nerozobral jednotlivé skutkové okolnosti a právne aspekty nároku uplatneného a\nnevysvetlil, či k jeho založeniu došlo alebo nie a prečo, t.j. v odôvodnení rozsudku jasne, výstižne\na zrozumiteľne neustálil zistený skutkový stav, nezaoberal sa vysvetlením, či na základe výsledkov\nvykonaného dokazovania žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky,\nči žalovaný je alebo nie je povinný žalobcovi takúto pohľadávku zaplatiť a či splnenie tejto povinnosti\nodopiera protiprávne alebo nie. Vytkol súdu, že v odôvodnení rozsudku jasne, výstižne a zrozumiteľne\nneuviedol k akým skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania dospel, neuviedol výklad\nprávnych noriem, ktoré na vec aplikoval a podľa súdu zistené skutočnosti riešenia, a už vôbec neuviedol\nspôsob ich aplikácie na danú vec. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku\npovažoval za porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie.\n8. Žalovaný ďalej namietal, že súd náležitým spôsobom nereagoval na spochybnenie výšky sumy\nfakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a na dôvody uplatnené žalovaným a náležite sa s nimi\nv odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Bol toho názoru, že odôvodniť neprihliadnutie k námietke\nžalovaného v spore vo veci faktúry č. 2018/90300031 súdom z dôvodu sudcovskej koncentrácie\nkonania tu nemôže obstáť, nakoľko konajúci súd bol niekoľkokrát informovaný - písomne, či ústne na\npojednávaní, že strany majú záujem riešiť spor mimosúdne a rokujú spolu, a aj predmetná faktúra bola\nzdrojom týchto rokovaní. Žalovaný tak v skutočnosti získal priestor na spochybnenie tejto konkrétnej\nfaktúry až na druhom konanom pojednávaní.\n9. Považoval za očividné, že nevie a ani nemôže z uvedených údajov na predmetnej faktúre identifikovať\nza čo má vlastne platiť a mal za to, že súd nekonal v súlade so zákonom, ak nepodrobil predmetnú\nnámietku meritórnemu prieskumu. Neobstojí názor súdu, že k meritórnemu prieskumu z jeho strany\nnemohlo dôjsť z dôvodu, že žalovaný svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal čiastočnou úhradou\nsumy 6.733,26 eur s poukazom na znenie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, s ohľadom\nna nejasnosť predmetnej faktúry, nakoľko v Dohode o ukončení je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje\nuhradiť prípadný nedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, ale z predmetnej faktúry nie je\nnijako možné odvodiť za čo vlastne žalovaný platí, žalobca používa svoje, pravdepodobne, interné\nskratky, ktorým však žalovaný nerozumie.\n10. V neposlednom rade výška sumy na predmetnej faktúre sa žalovanému javí ako neprimerane\nvysoká, a to s ohľadom na bežné ceny služieb v rozhodujúcom období. Pretože žalovaný faktúru č.\n2018/90300031 označil za spornú a konajúci súd na to nijako nereagoval, mal žalovaný za to, že je\npotrebné, aby žalobca vysvetlil a preukázal, že suma za „služby“ na faktúre je dôvodná, a že je vo\nvýške, ktorú žalovaný skutočne spotreboval počas trvania nájomného vzťahu, nakoľko súd sa uvedenými\ntvrdeniami žalovaného a skutkovými okolnosťami podporujúcimi tieto tvrdenia náležite nezaoberal a v\nodôvodnení rozsudku sa s nimi náležite nevysporiadal.\n\nS ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu strohú a právne nepodloženú argumentáciu v celom rozsahu\nodmietol. Mal za to, že súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými stranami a\nrozobral všetky skutkové okolnosti a právne aspekty nároku žalobcu.\nBol toho názoru, že súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa otázkou, či vôbec došlo k vzniku\nuplatneného nároku žalobcu, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom v predchádzajúcich podaniach\nnepopieral svoju povinnosť vôbec uhradiť všetky faktúry, ktoré pohľadávku tvorili. Poukázal na to, že\nžalovaný v odpore uviedol jediný argument a to, že určitú časť faktúr tvoriacich pohľadávku neeviduje\nv účtovníctve z dôvodu nedoručenia, ktorú skutočnosť považoval žalobca za absolútne bezpredmetnú,\nnakoľko interná evidencia faktúr nemá žiadny význam pokiaľ ide o vznik, zmenu či zánik nárokov\nžalobcu.\n12. Spochybnenie faktúry žalovaným na druhom uskutočnenom pojednávaní dňa 30.06.2022 považoval\nžalobca za účelovú obranu a priklonil sa k názoru súdu, že „predmetnú námietku uplatnil žalovaný\noneskorene, a teda dopadá na ňu sudcovská koncentrácia konania, preto nebol súd povinný na ňu\nprihliadať.“\nVzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že postup súdu v súvislosti s vyhodnotením uplatnenej\nnámietky žalovaným bol správny. Zdôraznil, že faktúra nebola nikdy predmetom rokovaní strán a\nskutočnosť, že strany mali záujem riešiť spor aj mimosúdne neznamená, že žalovaný nemohol\nspochybniť faktúru už skôr. Žalovaný mal všetky podklady k dispozícii a aj predmetnú faktúru.\n13. Zároveň žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný svoj záväzok uhradiť faktúru v súlade s §\n407 Obchodného zákonníka uznal čiastočnou úhradou a v plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou\nsúdu v bode 11.1 rozsudku.\n14. Za účelovú považoval aj argumentáciu žalovaného, že z faktúry nie je možné nijako odvodiť za čo\nvlastne platí, keďže žalovaný mal vedomosť o tom, čo má na základe faktúry zaplatiť.\nKonštatoval, že vyúčtovanie úhrad za služby bolo jednoznačne dohodnuté v bode 6.10 zmluvy a\nžalovaný svoj záväzok uhradiť nedoplatok na vyúčtovaní úhrad za služby potvrdil aj v dohode o ukončení.\nAj pokiaľ by toto žalovanému nestačilo, vo faktúre sa jednoznačne uvádza, že je vyúčtovacou k faktúre\nč. 2018/10000881, ktorou boli fakturované úhrady za služby.\n15. Odhliadnuc na uvedené, žalovaný v zásade uvádza, že mu bola doručená faktúra na úhradu\n12.989,45 eur s DPH, o ktorej údajne nevedel na čo sa vzťahuje, a na túto skutočnosť nijako nereagoval.\nSvoje údajné pochybnosti nedal najavo nielen po doručení faktúry, ale ani po tom, ako ho žalobca\nopakovane vyzýval na úhradu faktúry, ani po tom, ako bola faktúra predmetom návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu, dokonca ani v ďalších úkonoch voči súdu v konaní. Svoje námietky si „pošetril“ až\nna druhé pojednávanie.\nZ uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal po celý časť vedomosť, na čo sa faktúra vzťahuje a čo má na\njej základe platiť, námietky žalovaného k nejasnosti faktúry (akokoľvek sú v tomto spore irelevantné)\npreto žalobca považoval len za účelové tvrdenia.\n16. Záverom žalobca uviedol, že z vyššie uvedeného ako aj z odvolania žalovaného je zrejmé, že\nžalovaný nepredkladá odvolaciemu súdu žiadne relevantné argumenty na podporu svojich záverov\na tvrdení a vzhľadom na to navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa\n30.06.2022 potvrdil v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez\nnariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na\núradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu\nprvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel\nk záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\npretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými\nskutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP,\ns ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom\nzisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím\nsúdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené\nargumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:\n21. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v\nčase uzatvorenia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému\nzmluvou o nájme.\nNebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na\nprevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného\nvýboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas\nbol udelený.\nZmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného\na spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.\nPri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným\nvýborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje\ninak.\n22. Podľa § 7 zákona 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.\n23. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok,\nmá toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok\nzáväzku.\n24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 27.344,21 eur s\npríslušenstvom, titulom neuhradeného záväzku žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.\napríla 2016, ktorú zmluvné strany ukončili dohodou dňa 31. januára 2018. Záväzok žalovaného voči\nžalobcovi predstavoval po započítaní zábezpeky vo výške 37.920,88 eur k 31. januáru 2018 sumu\n19.916,50 eur. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje po skončení nájmu uhradiť\nnedoplatok na finálnom vyúčtovaní úhrad za služby, a to v sume 1.171,52 eur a v sume 12.989,45 eur,\nz ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumy 6.733,26 eur. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I.\nvýrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.344,21 eur spolu s bližšie špecifikovaným\núrokom z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 440,-eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom rozhodol, že žalobca má voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu\nprvej inštancie napadol v celom rozsahu odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1\npísm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok\na nezrozumiteľnosť dôvodov, čo má za následok jeho ústavnú neudržateľnosť, ako aj skutočnosť, že súd\nnáležitým spôsobom nereagoval na spochybnenie výšky sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031“\na na dôvody uplatnené žalovaným a náležite sa s nimi v odôvodnení nevysporiadal.\n25. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán\nv prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n\nZistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté\nskutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri\nsúčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení\npráv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými\nargumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil.\nPretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne\nvyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné\npre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky.\n26. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, ktorý bol toho názoru, že súd\nprvej inštancie mu nedostatočným odôvodnením rozsudku znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces. Žalovaný mal za to, že odôvodniť neprihliadnutie k námietke žalovaného vo veci faktúry č.\n2018/90300031 súdom z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania tu nemôže obstáť, nakoľko konajúci\nsúd bol niekoľkokrát informovaný - písomne, či ústne na pojednávaní, že strany majú záujem riešiť\nspor mimosúdne a rokujú spolu, a aj predmetná faktúra bola zdrojom týchto rokovaní. Žalovaný tak v\nskutočnosti získal priestor na spochybnenie tejto konkrétnej faktúry až na druhom konanom pojednávaní.\n27. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\nNa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí\nsúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu.\nAk súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v\nodôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n28. Odvolací súd zhodne so žalobcom dodáva, že základnou zásadou sporového konania je jeho\nkoncentrácia. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zamedziť tomu, aby strany zdržiavali spor\nneskoro vykonanými procesnými úkonmi. Podstatou tejto koncentrácie je povinnosť predložiť prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.\n29. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý keďže žalovaný vedel o výške\nnájomného aj o dátume, ku ktorému bol žalovaný povinný nájomné platiť, všeobecnú námietku\nžalovaného v odpore týkajúcu sa nedoručenia niektorých faktúr vyhodnotil ako právne irelevantnú a\nnemajúcu vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, ako aj s jeho názorom, keď\ns poukazom na ustanovenie\n§ 151 CSP vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako nesporný. Odvolací\nsúd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie postupu a názoru súdu prvej inštancie\nv bodoch 9. až 11. napadnutého rozsudku a zhodne s konajúcim súdom zdôrazňuje, že žalovaný\nzačal spochybňovať výšku sumy fakturovanej faktúrou č. 2018/90300031 a žiadať, aby žalobca výšku\npredmetnej sumy v spore vysvetlil až na druhom uskutočnenom pojednávaní uskutočnenom dňa 30.\njúna 2022.\n30. Zhodne s konajúcim súdom poukazuje na to, že žalovaný svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi uznal\nčiastočnou úhradou sumy 6.733,26 eur, ktorá skutočnosť bránila tomu, aby súd podrobil predmetnú\nnámietku meritórnemu prieskumu. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník\nplní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že\nplnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Prvým dôsledkom uznania záväzku, tak ako ho predpokladá\nprvá veta § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vznik vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v čase\njeho uznania dlžníkom trvá. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej\nmožnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval.\nV prípade, že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento\nneexistoval, súd má na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku\nza preukázanú. Uvedené znamená, že bolo vecou žalovaného preukázať, že záväzok v čase jeho\n\nuznania neexistoval, zanikol, resp. bol v inej výške. Keďže žalovaný neexistenciu predmetného záväzku\nv konaní nepreukázal, nesie všetky dôsledky a je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu. Následné\nspochybňovanie nároku žalobcu v predmetnej časti zo strany žalovaného považoval aj odvolací súd pre\nrozhodnutie v spore za právne irelevantné.\n31. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná\npovinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva\npri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné\nna preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré\nbude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd\nho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.\n32. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým\nsplniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností\nstranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka\nvzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy\nprávnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,\nteda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude\npredmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za\nnásledok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.\n33. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného, že súd nekonal v súlade so\nzákonom, ak nepodrobil meritórnemu prieskumu jeho námietku, že z údajov na predmetnej faktúre nie\nje možné identifikovať za čo má vlastne platiť. Zhodne so žalobcom dáva do pozornosti žalovanému,\nže vyúčtovanie úhrad za služby bolo jednoznačne dohodnuté v bode 6.10 nájomnej zmluvy, v súlade s\nktorou žalobca faktúru žalovanému vystavil a v ktorej je dostatočne určito uvedené, že sú fakturované\núhrady za služby. Žalovaný mal možnosť po doručení faktúry prípadné nejasnosti o jej obsahu u\nžalobcu namietať a prekonzultovať, čo sa však nestalo a svoje námietky vzniesol až na druhom súdnom\npojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný svoj záväzok uhradiť nedoplatok na vyúčtovaní\núhrad za služby potvrdil aj v dohode o ukončení.\n34. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nebolo porušené právo žalovaného na\nspravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd dodáva, že súčasťou\nobsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do\npráva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva\nnemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS\n8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n35. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a\nrovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n36. Odvolací súd posúdil ako nedôvodný aj odvolací dôvod, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil, ktorý žalovaný ani riadne neodôvodnil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je\nv praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii\npráva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.\n\nV prejednávanej veci súd použil správnu právnu normu, ktorú aplikoval na správne zistený skutkový stav.\n37. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne\na dostatočne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý\nrozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.\n38. Záverom odvolací súd dodáva, že o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov zo\ndňa 03.10.2022 rozhodne podľa ust. § 254 ods. 1 CSP súd prvej inštancie.\n39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255\nods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške\nrozhodne súd prvej inštancie.\n40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n42. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/16/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "c1eef4ba-c0c4-4aca-9178-ccf85d701f0c:3cb02cef-04a0-40cd-825b-6c09812b897f", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/16/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/16/2021 z 5. 3. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c1eef4ba-c0c4-4aca-9178-ccf85d701f0c:3cb02cef-04a0-40cd-825b-6c09812b897f"}], "citovane_v": []}