{"guid": "edd66152-00db-4a4f-8650-068540b0cbd0:e75eb085-69c9-4579-8d81-fa60738d5337", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3", "spisova_znacka": "16CoCsp/6/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/6/2023 z 14. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2024, sp. zn. 16CoCsp/6/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3", "identifikacne_cislo": "6120455241", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2a", "nazov": "§ 2a zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e75eb085-69c9-4579-8d81-fa60738d5337", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/6/2023\n6120455241\n14. 05. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:6120455241.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: 365 bank, a.s., Dvořákovo\nnábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., Štefánikova\n8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: O. O., D.. XX.X.XXXX, Ľ. X, N., zastúpenej: JUDr.\nPeter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 17.148,70\neura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.\n6Csp/42/2021-191, zo dňa 8.11.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku\no trovách konania p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.105,44\neura spolu s úrokom vo výške 8.247,03 eura, úrokom z omeškania vo výške 1.968,31 eura, úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.148,70 eura od 19.9.2020 do 17.3.2021, úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.995,44 eura od 18.3.2021 do 28.2.2022, úrokom z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 15.280,44 eura od 29.2.2022 do 21.4.2022, úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 15.225,44 eura od 22.4.2022 do 24.5.2022, úrokom z omeškania vo výške\n5 % zo sumy 15.115,44 eura od 25.5.22 do 11.8.2022, úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy\n14.515,44 eura od 12.8.2022 do 20.10.2022 a úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 14.105,44\neura od 21.10.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27 eur, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku konanie zastavil; žalobcovi priznal proti žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol že, žalobca sa návrhom\nna vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 16.12.2020 domáhal\nod žalovanej zaplatenia 17.148,70 eura, úroku vo výške 8.247,03 eura, úroku z omeškania vo výške\n1.968,31 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.148,70 eur od 19.9.2020 do\nzaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 27 eur ako aj náhrady trov konania\nna tom skutkovom základe, že 4.2.2015 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na\nzáklade ktorej jej poskytol podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bezúčelový\nspotrebiteľský úver vo výške 25.000 eur, ktorý načerpala 4.2.2015. Žalovaná poskytnutý úver riadne\nnesplácala i napriek upozorneniu na omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru, ktorý v zmysle úverovej zmluvy v prípade nesplácania úveru bol oprávnený vyhlásiť za\npredčasne splatný; nakoľko žalovaná úver nesplácala, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 10.9.2018\n\na požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná do zosplatnenia uhradila\nna úver 9.814,98 eura, z čoho pripadlo na istinu 3.489,15 eura, úroky 6.298,83 eura, poplatky 27 eur.\nPrehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v\nsúlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Po vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru žalovaná svoj záväzok čiastočne plnila; plnenia žalovanej sa započítali prednostne\nna nesplatenú istinu úveru. Istina pohľadávky tak predstavuje 17.148,70 eura (25.000 eur - 3.489,15\neura - 4.362,15 eura). Podanou žalobou si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa\núverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, nakoľko celkové\núroky, ktoré mala na úver žalovaná zaplatiť predstavovali v zmysle úverovej zmluvy 14.545,86 eura\n(celková čiastka úveru 39.545,86 eura - istina 25.000 eur). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky\npredstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 8.247,03 eura (14.545,86 eura - 6.298,83 eura)\na poplatky, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a\nzosplatňujúce výzvy žalovanej strane) vo výške 27 eur. Nárok na zaplatenie poplatkov si uplatňuje\nako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Vzhľadom na\nčiastočné plnenia žalovanej po zosplatení úveru špecifikoval výpočet úrokov z omeškania do momentu\nrealizovania poslednej splátky; zákonný úrok z omeškania uplatňuje vo výške 5 % p. a. a to iba zo sumy\nnesplatenej istiny úveru; kapitalizované úroky z omeškania predstavujú 1.968,31 eura a uplatňuje si\nich iba zo sumy nesplatenej istiny úveru; nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov\na poplatkov, na ktoré mu vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. S účinnosťou\nod 3.7.2021 došlo k zmene obchodného mena žalobcu z pôvodného „Poštová banka, a. s.\" na nové\n„365.bank, a. s.\".\n2. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti istiny (3.043,26 eur) pred otvorením\npojednávania vo veci samej z dôvodu úhrady zo strany žalovanej po podaní žaloby; súd prvej inštancie\npreto konanie v tejto časti podľa § 144, § 145 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1, ods. 2 C. s. p. zastavil.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nna základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je po čiastočnom späťvzatí\ndôvodná. Mal za nesporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobcom, ktorý\ndo zmluvného vzťahu vstupoval v rámci výkonu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti (dodávateľ),\npredmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov a žalovaná do tohto zmluvného vzťahu nevstupovala\nv rámci výkonu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti (spotrebiteľ). Ozrejmil, že zmluva o\nspotrebiteľskom úvere dobrá pôžička je nesporne zmluvou o spotrebiteľskom úvere tak, ako ju má na\nzreteli zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zohľadniac pritom obsah uzatvorenej zmluvy,\npovahu účastníkov zmluvného vzťahu, výšku úveru a práv a povinností jednotlivých strán. Z vykonaného\ndokazovania mu jednoznačne vyplynulo, že žalobca si splnil povinnosti, ktoré mu z uzavretej zmluvy\nvyplývali, a to najmä, že poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 25.000 eur a\nžalovaná v rozpore so zmluvou neplnila svoje povinnosti a neuhrádzala splátky úveru riadne včas.\nŽalobca si uplatnil voči žalovanej dlžnú sumu vo výške 17.148,70 eura, úrok vo výške 8.247,03 eura, úrok\nz omeškania vo výške 1.968,31 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.148,70 eura\nod 19.9.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 27 eur a po čiastočnom\nspäťvzatí dlžnú sumu vo výške 14.105,44 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.148,70\neura od 19.9.2020 do 17.3.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.995,44 eura od\n18.3.2021 do 28.2.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.280,44 eura od 29.2.2022 do\n21.4.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.225,44 eura od 22.4.2022 do 24.5.2022,\núrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.115,44 eura od 25.5.2022 do 11.8.2022, úrok\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.515,44 eura od 12.8.2022 do 20.10.2022 a úrok z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.105,44 eura od 21.10.2022 do zaplatenia. Keďže žalovaná\nrozporovala svoju bonitu, celkovú čiastku úveru a teda aj RPMN, samotné náležitosti zmluvy o úvere,\nžalobca predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali, že s náležitou odbornou starostlivosťou skúmal\nbonitu klienta - žalovanej a to deklarovaný pomer a príjem žiadateľa (t. j. žalovanej) - banka overila z\nexterného nezávislého zdroja a akceptovala príjem vo výške 700 eur. V rámci posudzovania mala banka\nk dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového\nregistra informácií. Podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne\nspisy. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodná a žiadne vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom\nčase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 25.000 eur na 9 rokov s mesačnou splátkou 367\neur. Banka preverovala príjem a finančnú situáciu žalovanej prostredníctvom úverového registra (SRBI),\n\nSociálnej poisťovne a tiež prostredníctvom všeobecne známej spoločnosti EOS KSI, ktorá zabezpečuje\nvymáhanie pohľadávok aj pre iné banky a je najväčším „skupovateľom“ spotrebiteľských úverov v SR.\nZistený príjem žalovanej bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru\nvzhľadom na výšku splátky úveru, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie\nživotné náklady.\n4. Pri posudzovaní náležitosti predmetnej zmluvy o úvere súd prvej inštancie vychádzal z § 19 ods.\n1 a z prílohy číslo 2 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ročná percentuálna miera nákladov\nspotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. V zmysle prílohy č. 2 k\nzákonu č. 129/2010 Z. z. „Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie\ndo rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a\ncelkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Z citovaných ustanovení zákona\nč. 129/2010\nZ. z. mu explicitne vyplynulo, že vzorec matematického výpočtu RPMN nie je potrebné do úverovej\nzmluvy uvádzať duplicitne (takúto povinnosť veriteľovi neukladá žiadne ustanovenie zákona č. 129/2010\nZ. z., nakoľko zákonodarca vzorec implementoval priamo do prílohy číslo 2 cit. zákona, ktorý je jeho\nneoddeliteľnou súčasťou. Ozrejmil, že príloha vysvetľuje význam jednotlivých „symbolov“ (predpokladov)\npoužitých na výpočet RPMN a všetky základné parametru úveru boli explicitne uvedené v čl. 2.1 zmluvy\no úvere (najmä výška schváleného úveru, počet mesačných splátok, dátum končenej splatnosti úveru,\nvýška mesačnej úhrady, celková čiastka úveru, výška úrokovej sadzby, RPMN banky v %, priemerná\nRPMN na trhu, odplata za poskytnutie úveru, najvyššia prípustná hodnota odplaty a pod.). Žalobca\nprostredníctvom svojho počítačového systému tzv. amortizačnej tabuľky, má plán všetkých splátok od\nprvej až do poslednej splátky, ktorý presne uvádza aká čiastka z každej splátky ide na istinu, na úroky\na na iné poplatky. V zmysle amortizačnej tabuľky úplne posledná splátka vychádza v nižšej sume ako\npredošlé splátky, preto celková čiastka úveru je v úverovej zmluve uvedená správne a výpočet žalovanej\nnezohľadňuje výšku poslednej splátky, ktorá je zakaždým o niečo nižšia. Mal za to, že v uvedenom\nnejde o také pochybenie a rozdiel v sume, kde by paradoxne žalovaná platila o 90 eur viac, tak aby bol\núver bezúročný a bez poplatkov. Ohľadom úrokovej sadzby súd prvej inštancie uviedol, že je potrebné\nrozlišovať medzi fixnou a pohyblivou úrokovou sadzbou, v prípade ak je úroková sadzba pohyblivá, tak\nje viazaná na hodnoty v indexe alebo iné referenčné hodnoty, pri ktorých majú zmysel aj časové obdobia\nv ktorých dochádza k zmene úrokovej sadzby. V tomto prípade však bola úroková sadzba v zmluve\no úvere vyjadrená fixne v čl. 2 ods. 1 a v čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere boli uvedené ďalšie podmienky\ntýkajúce sa prípadnej zmeny.\n5. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v súlade\nso zákonom využil toto svoje právo a celý úver v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej splácať úver\nriadne a včas predčasne zosplatnil. Podľa\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca vyzval žalovanú listom z 14.8.2018 na\núhradu dlžných splátok, s ktorými bola v omeškaní viac ako 3 mesiace a zároveň ju upozornil na\nmožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Výzvu doručoval v súlade s čl. 3.2.1 a 4.3.4.\nVšeobecných obchodných podmienok a následne 10.9.2018 pristúpil k vyhláseniu úveru za predčasne\nsplatný, o čom žalovanú informoval. Žalobca preukázal, že žalovanej predmetnú výzvu doručoval\nhárkami a doručenkami. Žalobca teda postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami a obchodnými\npodmienkami, ktoré sú v súlade so zákonnou právnou normou.\n6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v zmysle § 1 ods. 2 veta prvá,\n§ 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 6, ods. 9, §\n565 Občianskeho zákonníka dôvodná v celom rozsahu a po jej čiastočnom späťvzatí žalobcovi vznikol\nnárok na vrátenie nesplatenej časti úveru spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok, ktorý tak,\nako bol žalobcom vyčíslený, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z. aj priznal. Okrem nároku na vrátenie dlžnej istiny žalobcovi vznikol nárok aj na\nzmluvný úrok z úveru, a to aj napriek tomu, že prišlo k predčasnej splatnosti úveru, pričom ozrejmil,\nže nárok veriteľov na zmluvné úroky v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol predmetom\nrozhodovania Najvyššieho súdu SR, ktorý okrem iných aj v rozhodnutiach, na ktoré poukázal žalobca\nv žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 a rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 18.6.2020 sp. zn. 8Cdo/125/2018), zaujal jednoznačné stanovisko, že\nžalobca (veriteľ) má súčasne nárok na zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru; súd prvej inštancie pritom nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od uvedených\n\nrozhodnutí odchýliť. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania, priznal\njej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.148,70 eura od 19.9.2020 do 17.3.2021, úrok z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.995,44 eura od 18.3.2021 do 28.2.2022, úrok z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 15.280,44 eura od 29.2.2022 do 21.4.2022, úrok z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 15.225,44 eura od 22.4.2022 do 24.5.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 15.115,44 eura od 25.5.2022 do 11.8.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n14.515,44 eura od 12.8.2022 do 20.10.2022 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.105,44\neura od 21.10.2022 do zaplatenia. O výške úrokov z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 3\nnariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5\npercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému\ndňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky\nbola 0 %. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 2 C. s. p.,\npodľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci, pričom o výške\nnáhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n7. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nvýroku zmeniť a umožniť jej uhrádzať zostatok nesplatenej istiny, ktorú predstavujú splátky istiny zročné\nku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v mesačných splátkach vo výške 200 eur k 27.\ndňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou.\nPodstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.)\nbola námietka, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho\nprávneho posúdenia spočívajúce v tom, že konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere za bezúročnú a\nbez poplatkov, mal preukázané platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a nevyjadril sa k žiadosti\no možnosť uhradenia dlžnej sumy v mesačných splátkach.\n8. Uviedla, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej\nčiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 39.545,86 eura, nakoľko súčin mesačnej splátky a počtu\nsplátok je 367 x 108 = 39.636 eur. Keďže zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej\nso zaplatením úveru, ktorý bol zohľadnený pri výpočte RPMN, má to za následok, že zmluva obsahuje\naj nesprávny údaj o RPMN. V zmluve je uvedená mesačná splátka a počet splátok, z odôvodnenia\nkonajúceho súdu je pritom zrejmé, že údaje v zmluve o úvere sú nepodstatné, pretože postačuje ak\nbanka vo svojom systéme si pre vlastnú potrebu uvádza mesačné splátky v inej výške a podľa názoru\nkonajúceho súdu zanedbateľný rozdiel vo výške 90 eur v celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru\nnemá vplyv na výpočet RPMN. Mala za to, že s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nprostriedky procesného útoku žalobcu, podľa ktorého posledná mesačná splátka bude oznámená pred\nsplatením úveru, zakladajú neplatnosť zmluvy o úvere v časti mesačnej splátky, ktorá je v zmluve\njednoznačne uvedená vo výške 367 eur. Nesprávne uvedenie výšky anuitnej splátky úveru je potrebné\nposúdiť tak, ako by úverová zmluva informáciu o výške splátky úveru ako svoju základnú náležitosť\nneobsahovala vôbec. Svoj názor podporila poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 25.9.2019, sp. zn. 6Co/203/2018 a Krajského súdu Žilina zo dňa 30.4.2021, sp. zn. 8CoCsp/6/2021.\n9. Pretože zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, bola povinná uhrádzať mesačné splátky\nlen vo výške istiny poskytnutého úveru, teda vo výške 231,48 eura (25.000/108 = 231,48 eura). Ku\ndňu 14.8.2018, kedy bol vypracovaný list „Vec: Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“\nteda nebola v omeškaní, nakoľko bola povinná uhrádzať len splátku vo výške istiny poskytnutého\núveru; táto výzva je preto podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. A pretože\nneboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, žalobca nemá nárok na splátky,\nktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti poukázala na § 53\nods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej\nBystrici zo dňa 20.3.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie\npredčasnej splatnosti tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej\nsplátky, pričom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie takéhoto obmedzenia\nvykonania predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade\nje potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej\nsplátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky\nza predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\n\nna existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. Svoj názor podporila\npoukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020. A keďže\nneboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a §\n565 Občianskeho zákonníka, listy zo dňa 14.8.2018 a 10.9.2018 sú neplatné právne úkony a žalobca\nnemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastane po vyhlásení rozsudku krajského súdu. Mala za to,\nže predložený poštový podací lístok bez presného označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje\nodoslanie ani doručenie vyššie uvedených listín vzťahujúcich sa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a uviedla, že ústavný súd už viackrát\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odôvodnenie rozhodnutia bez vyhodnotenia listinného\ndôkazu, len na teoretickom základe, bez argumentov vychádzajúcich z konkrétnej zmluvy o poskytnutí\nspotrebiteľského úveru je porušením práva na spravodlivý proces. Namietala, že žiadala konajúci súd o\nmožnosť uhradenia dlžnej sumy v mesačných splátkach pre nepriaznivú finančnú situáciu, konajúci súd\nsa však vôbec nevyjadril prečo jej neumožnil uhradenie dlžnej sumy v mesačných splátkach.\n10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť, pričom uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z riadne zisteného skutkového\nstavu, na základe ktorého vec správne a zákonne posúdil. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, ktorá\npovažovala úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj\no celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v odvolaní uvádzané ako „celková čiastka spojená\nso zaplatením úveru“) a uviedol, že celková čiastka, ktorú má žalovaná zaplatiť, je v zmluve o úvere\nuvedená správne. V čl. 2.1 zmluvy o úvere sú prehľadne uvedené podstatné náležitosti zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, a to najmä: výška úveru (25.000 eur), počet mesačných splátok (108), výška\nmesačnej splátky (367 eur), dátum konečnej splatnosti úveru (25.2.2024), RPMN (11,46 %), ako aj\ncelková čiastka úveru (39.545,86 eura), výška schváleného úveru (25 000 eur), náklady spojené s\npoistením schopnosti splácať úver (0,00 eur), výška úrokovej sadzby 10,90 % p.a., RPMN banky 11,46\n%, priemerná RPMN na trhu 11,25 %, dátum 1. splátky 25.3.2015, dátum každej ďalšej splátky k 25.\ndňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.2.2024, číslo úverovej zmluvy XXX/XXXXXX, číslo\núverového účtu XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX, číslo účtu čerpania/splácania XXXXXX XXXXXXXXXX/\nXXXX. Žalovaná dospela k svojmu mylnému záveru o nesprávnosti celkovej čiastky, ktorú mala zaplatiť\nvynásobením počtu splátok a výšky jednej splátky (108 x 367 eur), toho výsledkom bola suma vo výške\n39.636 eur, ktorá by mala podľa nej predstavovať správnu hodnotu celkovej čiastky, ktorú mala zaplatiť.\nMal za to, že takýto (simplexný) výpočet celkovej čiastky je nekorektný, nakoľko nezohľadňuje nižšiu\nvýšku poslednej splátky (tá sa dopočíta podľa zostatku neuhradenej celkovej čiastky) a žalovaná tak\nad absurdum namieta, že mala na úver uhradiť viac (39.636 eur), ako sa dohodlo v zmluve o úvere\n(39.545,86 eura). Uviedol, že môže od žalovanej požadovať iba úhradu sumy vo výške 39.545,86 eura\na akékoľvek plnenie nad rámec takto zmluvne dohodnutej sumy by zakladalo bezdôvodné obohatenie\nna strane žalobcu. Uvedenému zodpovedá aj vyčíslenie sumy zažalovaných úrokov. Celkové úroky,\nktoré mala na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle úverovej zmluvy sumu 14.545,86\neura (celková čiastka úveru 39.545,86 eura - istina 25.000 eur). Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky\npredstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 8.247,03 eura (14.545,86 eura - 6.298,83 eura).\n11. K tvrdeniam žalovanej, pri ktorých sa odvolávala na rozhodnutia odvolacích súdov uviedol, že\nnejde o jednotnú rozhodovaciu prax a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2021, zo dňa 21.4.2021 a uznesenie Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 12CoCsp/42/2021 zo dňa 7.7.2022. V prezentovaných rozhodnutiach odvolacie súdy nekonali\nformalisticky, ale individuálne posudzovali povahu a intenzitu rozdielu v celkovej čiastke. Pri celkovej\nčiastke 39.545,86 eura, predstavuje rozdiel medzi údajom v zmluve a sumou, ktorú vypočítala žalovaná\niba 0,23 % a to znamená, že nejde o rozdiel ani v rozsahu štvrtiny jedného percenta. Tento rozdiel teda\nnedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala zásadný vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho\nzáväzku. Naviac po tom, ako sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru, je údaj o celkovej\nčiastke „irelevantný“, nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania, ktoré podstatným\nspôsobom menia výšku celkovej čiastky, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť za poskytnutie úveru. Preto\nani pri akceptácii právneho názoru žalovanej, že celková čiastka, ktorú má veriteľovi zaplatiť je v zmluve\no úvere uvedená v nesprávnej výške, nemožno vyhlásiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.\nOsobitne to platí v tomto prípade, keď žalovaná nevrátila žalobcovi zatiaľ ani istinu úveru. Mal za to,\n\nže pre veriteľa (v postavení podnikajúceho subjektu) je bezúročnosť a bezpoplatkovosť najprísnejšia\nsankcia a ich inkasovanie tvorí esenciálnu podstatu fungovania bankového sektora. Vyhlásenie úveru za\nbezúročný a bez poplatkov pre veriteľa znamená, že poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky de facto\n„zadarmo“ a o to viac, že v tomto prípade nebola doposiaľ vrátená ani reálne poskytnutá istina úveru,\nktorú žalovaná načerpala pred viac ako siedmimi rokmi, pričom hodnota týchto peňažných prostriedkov\nvplyvom času výrazne klesla. Zdôraznil, že aj Súdny dvor EÚ preferuje názor, že súdy by mali byť\npri ukladaní predmetnej sankcie zdržanlivé a sankcia vo forme straty nároku na úroky a poplatky z\núveru musí byť uplatňovaná primerane a hoci má voči veriteľom pôsobiť odradzujúco, nemôže slúžiť\nako nástroj spotrebiteľskej šikany. V prípade ak vznikne pochybnosť vo vzťahu k tomu, či je opatrenie\nneprimerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, mal by sa súd prikloniť k čo najmenej obmedzujúcej\nalternatíve.\n12. Zdôraznil, že neeviduje od žalovanej žiadnu sťažnosť, reklamáciu alebo iný podnet, v ktorom by\nvyjadrila nespokojnosť s poskytnutým úverom, bankovými službami, alebo dohodnutými úverovými\npodmienkami. Mal za to, že ak sa žalovaná domnievala, že výška celkovej čiastky nie je správna (je v\nrozpore s jej výpočtom), mohla sa kedykoľvek obrátiť na žalobcu a primárne sa pokúsiť o mimosúdne\nvyriešenie veci, napríklad formou uzavretia dodatku k zmluve o úvere. V momente, keď upomínací súd\nvydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na plnenie, začala žalovaná v odpore účelovo namietať\nskúmanie bonity, úrokovú sadzbu, absenciu matematického vzorca pre výpočet RPMN, celkovú čiastku,\na v podanom odvolaní aj platnosť zosplatnenia úveru. Mal za to, že ide o nekorektné a špekulatívne\nsprávanie, ktoré je v rozpore so základnými zásadami súkromného práva (neminem laedere, pacta\nsunt servanda), nakoľko jeho jediným cieľom je vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Bol názoru, že\nza daných okolností je potrebné posúdiť konanie žalovanej aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka) a zvážiť aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 C. s. p. (zákaz zneužitia\npráva). S poukazom na § 366 C. s. p. uviedol, že žalovaná prvýkrát namietla neplatnosť predčasného\nzosplatnenia úveru až v rámci odvolacieho konania; skutkové tvrdenia (novoty) sú vylúčené, pričom\npoukázal i na to, že žalovaná je od začiatku konania kvalifikovane zastúpená advokátom; možnosť\nvyjadriť sa k mimoriadnemu zosplatneniu úveru mala žalovaná aj na pojednávaní, ktorého sa však\nrozhodla nezúčastniť. V konaní riadne preukázal zosplatnenie úveru, keď najprv adresoval žalovanej\nupozornenie na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti (Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej\nčasti úveru zo dňa 14.8.2018). Následne vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 10.9.2018 (Výzva na\núhradu dlžnej sumy zo dňa 10.9.2018). Doručenie oboch podaní žalovanej bolo preukázané doložením\nelektronických podacích hárkov. K zosplatneniu predmetného úveru došlo podľa § 565 v spojení\ns § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná proces zosplatnenia žiadnym spôsobom\nnerozporovala, hoci na to mala v konaní dostatok priestoru; súd prvej inštancie bol povinný v zmysle §\n151 ods. 1 C. s. p. považovať skutkové tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru za\nnesporné. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v súlade so zákonom využil svoje\nprávo predčasne zosplatniť úver, ktorý žalovaná nesplácala riadne a včas.\n13. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k žiadosti žalovanej o možnosti\nuhradenia dlžnej sumy v mesačných splátkach a uviedol, že Ústavný súd SR opakovane vyslovil záver,\nže súd nie je povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s každým argumentom, pričom poukázal\nna rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05 a III. ÚS\n31/2015) a judikatúry ESĽP, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto\nvždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil\nIII/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire,\nč. 303-B). Pokiaľ ide o návrh žalovanej splácať mesačné splátky vo výške 200 eur, hoci v úverovej\nzmluve boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 367 eur, bol názoru, že ak by za daných okolností\nsúd prvej inštancie vyhovel žalovanej, výsledok by bol absurdný, nakoľko žalovaná by bola de facto\n„odmenená“ za to, že sa dostala do omeškania so splácaním úveru tým, že by jej súd umožnil plniť dlh\nv nižších splátkach, ako boli dohodnuté v zmluve, a to napriek tomu, že omeškaním sa dlh žalovanej\nzvýšil o zákonné úroky z omeškania. Tvrdenia žalovanej, že žiadala o možnosť uhradenia dlžnej sumy\nv mesačných splátkach pre nepriaznivú finančnú situáciu, neboli žiadnym spôsobom preukázané, súd\nprvej inštancie preto ani nemal dôvod sa takouto požiadavkou podrobnejšie zaoberať v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Procesným postupom súdu prvej inštancie neboli porušené práva žalovanej,\na už vôbec nie v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods.\n1 písm. b) C. s. p.\n\n14. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na vyjadreniach uvedených v odvolaní. Mala za to, že zo\nzmluvy o úvere nevyplýva spôsob určenia celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru, tak ako ho\nprezentuje právny zástupca žalobcu a teda, že žalobca oznamuje výšku poslednej mesačnej splátky\npred splatením celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru. Spôsob určenia celkovej čiastky spojenej\nso zaplatením úveru, kedy žalobca oznamuje výšku poslednej splátky spotrebiteľovi nie je uvedený v\nzmluve o úvere, ale zrejme len vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané a\npreto vychádza z údajov uvedených v zmluve o úvere, v zmysle ktorých zmluva obsahuje nesprávny\núdaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru.\n15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal\nodvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s.\np., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a\nnariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1\nC. s. p. spolu so závislým výrokom o trovách konania, potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.5.2024\n(§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovanej v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nvyhoveniu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti\nžalobcom uplatňovaného nároku, ktorého sa žalobca domáhal titulom nesplateného úveru.\n17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými\naspektmi predmetnej žaloby.\n18. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo\npovažoval žalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade\nzjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého\nrozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv žalovanej (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 165/2011).\n19. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd poznamenáva, že podľa Smernice EP a rady\n2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/\nEHS, úlohou členských štátov je ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia\nvnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie; výber sankcií\nostáva v právomoci členských štátov; ustanovené sankcie by však mali byť účinné, primerané a\nodrádzajúce (článok 23 smernice 2008/48). Otázka absencie podstatných náležitostí v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere nevyhnutných pre rozhodovanie spotrebiteľa bola riešená napr. v rozhodnutí\nSúdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, z obsahu ktorého vyplýva, že podľa vnútroštátnej\nprávnej úpravy môže byť zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky sankcionované také porušenie\npovinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte Smernice 2008/48 a teda neuvedenie takých\nnáležitostí v zmluve o úvere, ktoré môžu spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho\nzáväzku. V systéme právnej úpravy Slovenskej republiky sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru\n\nupravuje § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., kde zákonodarca definuje situácie, kedy sa úver\npovažuje za bezúročný s bez poplatkov, pričom rozlišuje situáciu, kedy zmluva neobsahuje zákonom\npožadovanú náležitosť (§ 11 ods. 1 písm. b/) a kedy je zákonom požadovaná náležitosť v zmluve síce\nuvedená, avšak nesprávne a zároveň v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/).\n20. V nadväznosti na vyššie uvedené, na margo námietky žalovanej, že zmluva je bezúročná a bez\npoplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, čo\nmá za následok nesprávny údaj o RPMN ako aj to, že neboli splnené podmienky pre zosplatnenie\núveru odvolací súd predovšetkým uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa\namortizačnej tabuľky úplne posledná splátka vychádza v nižšej sume ako predošlé, preto je celková\nčiastka v úverovej zmluve uvedená správne. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že\nv danom prípade sa preto nejedná o nesprávnosť celkovej čiastky úveru, ale o nesprávnosť poslednej\nsplátky úveru, pričom uvedené nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu\nnáležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej,\nže z odôvodnenia konajúceho súdu je zrejmé, že údaje v zmluve o úvere sú nepodstatné, pretože\npostačuje, ak banka vo svojom systéme si pre vlastnú potrebu uvádza mesačné splátky v inej výške,\nnakoľko uvedené z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva. Ako už bolo uvedené vyššie,\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že úplne posledná splátka vychádza v nižšej sume ako\npredošlé a celková čiastka je v zmluve uvedená správne. Celková čiastka predstavuje súčet celkovej\nvýšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom\n(§ 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z.); výšku celkovej čiastky uvedenej v zmluve veriteľ nemôže\nprekročiť, pretože nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré\nnie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách (§\n9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zároveň hodno dodať, že odchýlka medzi celkovou čiastkou,\nktorú žalovaná mala uhradiť podľa zmluvy vo výške 39.545,86 eura a sumou 39.636 eur, ktorá je\nnásobkom dohodnutých splátok v počte 108 vo výške po 367 eur, predstavuje rozdiel 0,23 %. Tento\nrozdiel vo vzťahu k výške poskytnutého úveru a nákladom úveru, o ktorých žalovaná mohla uvažovať\npri uzatvorení zmluvy je nepatrný a nebol spôsobilý ovplyvniť schopnosť žalovanej rozpoznať rozsah\nsvojho záväzku, ktorý je vymedzený celkovou čiastkou, ktorú je povinná podľa zmluvy zaplatiť žalobcovi.\nPodľa odvolacieho súdu sa zároveň zjavne jedná o rozdiel, ktorý bol spôsobený zaokrúhľovaním splátok\n(výška jednej splátky pri celkovej čiastke 39.545,86 eura predstavuje 366,16537037 eura). A pretože súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že celková čiastka je uvedená správne, je správna aj RPMN. Tu možno\nzároveň dodať, že pokiaľ ide o RPMN, nie každá nesprávne uvedená RPMN v zmluve má za následok\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Úver je z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN bezúročný a bez\npoplatkov len vtedy, ak je v neprospech spotrebiteľa. V súdenej veci z obsahu zmluvy vyplýva, že úver\nbol žalovanej poskytnutý s úrokom vo výške 10,90 %, zmluva neobsahuje žiadne poplatky, ktoré žalobca\nvyžadoval od žalovanej za poskytnutie úveru; RPMN uvedená v zmluve vo výške 11,46 % teda zjavne\nnie je podhodnotená a teda nie je v neprospech spotrebiteľa.\n21. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní ďalej namietala, že ak posledná mesačná splátka má byť podľa\nžalobcu oznámená pred splatením úveru, zakladá to neplatnosť zmluvy o úvere v časti tejto mesačnej\nsplátky, k uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaná v priebehu konania na súde prvej inštancie\no neplatnosti zmluvy o úvere „v časti poslednej mesačnej splátky“ nič netvrdila, ani nepreukazovala;\nžalovanou uvádzané skutočnosti (až v odvolacom konaní), preto nemohli byť predmetom posúdenia\nsúdom prvej inštancie a preto nemôžu zakladať žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia. Zároveň nie je\nani zrejmé, aký vplyv má mať „neplatnosť zmluvy v časti splátky“ na povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi\nposkytnutý úver spolu s úrokmi a teda sumu rovnajúcu sa celkovej čiastke 39.545,86 eura. Zo znenia § 2\npísm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. totižto vyplýva, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje\nposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, čo v danom prípade\npredstavuje celkovú čiastku uvedenú v zmluve.\n22. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalovanej, že poštový podací hárok bez presného\noznačenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie listín, ktoré boli predpokladom\npre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku (konkrétne odsek 31), z ktorého vyplýva, že žalobca svoju povinnosť preukázať\ndoručenie výzvy splnil nielen predložením doručovacieho hárku, ale tiež predložením doručeniek\n(založené v spise na č. l. 18a a 21a, pozn. odvolacieho súdu).\n\n23. Pokiaľ žalovaná napokon namietala, že žiadala o úhradu dlžnej sumy v mesačných splátkach pre\nnepriaznivú finančnú situáciu a konajúci súd sa nevyjadril, prečo neumožnil žalovanej uhradenie dlžnej\nsumy v mesačných splátkach, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces,\nodvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s.\np. sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nprocesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a\nktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej aj „Ústava SR“).\n24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok\nje vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri\ndni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (§ 232\nods. 1 až 3 C. s. p.). Zo žiadnych ustanovení Civilného sporového poriadku však nemožno vyvodiť, že\nsúd má (tak ako tomu bolo v Občianskom súdnom poriadku) vytvorenú procesnú možnosť rozhodovať\no tom, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.\nTakýmto ustanovením nie je ani § 232 ods. 4 C. s. p., nakoľko predmetné ustanovenie sa vzťahuje\nna prípady, kedy súd ukladá povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky. A\npretože podľa ustanovení Civilného sporového poriadku súd nemá procesnú možnosť rozhodovať o\núhrade dlžnej sumy v mesačných splátkach, žiadosť žalovanej nemá povahu procesného návrhu, s\nktorým je povinný v odôvodnení rozsudku sa vysporiadavať. Návrh na splácanie dlžnej sumy v splátkach\nmôže mať relevanciu len voči žalobcovi, s ktorým ako veriteľ môže alebo nemusí súhlasiť. V procesnom\npostupe súdu prvej inštancie preto nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by napĺňalo odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.\n25. A keďže žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku; odvolacie námietky žalovanej preto odvolací súd vyhodnotil v ich\nsúhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní vo veci plný úspech.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/42/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24255b03-3a85-4dc1-a611-eef675265661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 31/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 z 27. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "bf5d61a0-b75c-440c-aff5-6e9916611037:2b8dde9f-2450-4b26-98e6-a642b69f542e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6116206877.1", "spisova_znacka": "8Cdo/125/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/125/2018 z 18. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-18", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6116206877.1"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}, {"guid": "b990ed05-4d0a-4975-9e96-9205a5f7e7ea:365bc065-18ee-4cf1-8103-8e3faf551548", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/42/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/42/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b990ed05-4d0a-4975-9e96-9205a5f7e7ea:365bc065-18ee-4cf1-8103-8e3faf551548"}, {"guid": "4854cacb-2624-4790-9041-fc37e597a200:05364435-7f03-4182-974c-d0178fdf7d46", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/6/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/6/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4854cacb-2624-4790-9041-fc37e597a200:05364435-7f03-4182-974c-d0178fdf7d46"}, {"guid": "a53ae30f-e16f-4441-a31d-81d56fa6695c:3802463a-dce7-4d06-ad0e-b8cae81f1118", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/16/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/16/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a53ae30f-e16f-4441-a31d-81d56fa6695c:3802463a-dce7-4d06-ad0e-b8cae81f1118"}, {"guid": "323fcafd-b3f6-4244-ac10-e7c57f1aba22:e33abfeb-a852-431f-b6b2-1be6691afadc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1217216250.1", "spisova_znacka": "6Co/203/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/203/2018 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1217216250.1"}, {"guid": "36064a2e-6025-4c22-95c3-d32ebd2e7334:1b595339-5083-4b87-8366-f55fc81d1d97", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/42/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Csp/42/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36064a2e-6025-4c22-95c3-d32ebd2e7334:1b595339-5083-4b87-8366-f55fc81d1d97"}], "citovane_v": []}