{"guid": "c3d79cfe-b25a-4d19-8c95-4b3083144feb:bfa62230-22d6-4c60-88ea-d55adafeaaf0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2", "spisova_znacka": "2Co/118/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/118/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 2Co/118/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2", "identifikacne_cislo": "6120325455", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfa62230-22d6-4c60-88ea-d55adafeaaf0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/118/2023\n6120325455\n26. 06. 2024\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2024:6120325455.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: 1/ I. Č., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom P. XXX/X, T., 2/ C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, T., obidvaja zastúpení advokátom\nJUDr. Jozefom Tarabčákom, AK so sídlom Hlavná 13, Prešov proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., IČO:\n31 322 832, so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, AK\nso sídlom Konventná 5, Bratislava, o zaplatenie 2.780,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-49C/14/2020-725 zo dňa 11.07.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-49C/14/2020-725 zo dňa 11.07.2023\np o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-49C/14/2020-725, zo dňa 11.07.2023, rozhodol tak, že\nžalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ istinu vo výške 1.390,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne od 11.07.2019 do zaplatenia a žalobcovi 2/ istinu vo výške 1.390,09 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne od 11.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v\nupomínacom konaní dňa 23.06.2020 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 16.10.2020\nsa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/2 z celku)\nnehnuteľností - pozemkov o celkovej výmere XXXX m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,\nk.ú. T. domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý ich užíva bez právneho\ntitulu a za užívanie nič neplatí. Všeobecná hodnota nájmu za dobu od 01.07.2018 do 31.12.2018\npredstavuje sumu 2.780,18 eur a za podiel každého žalobcu 1390,09 eur (1,156 eur/m2 podľa\nznaleckého posudku W.. G.. C.). Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie výzvou zo dňa 03.07.2019, na\nktorú reagoval listom zo dňa 11.07.2019, kedy sa dostal do omeškania, nakoľko od tohto dátumu\nmal o výzve vedomosť. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.07.2020 žalovaný uviedol, že\nsa v žiadnom prípade na úkor žalobcov bezdôvodne neobohacuje, keďže výška nárokov žalobcov je\nnedôvodná a neprimerane vysoká. Znalec opomenul existenciu zákonných vecných bremien viaznucich\nna predmetných pozemkoch. Pre porovnanie v obdobnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava II pod\nsp.zn. 50C/180/2016 dal žalovaný vypracovať znalecký posudok pre účel prevodu vlastníckeho práva,\n\nz ktorého vyplýva jednotková hodnota pozemku stanovená na 2,35 eur / m2. Žalobcovia boli určení za\nvlastníkov pozemkov v závode T. v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 28C/220/2009,\npričom rozhodnutie súdu v tomto konaní je v priamom rozpore s príslušnými rozhodnutiami Najvyššieho\nsúdu SR a Ústavného súdu SR, keď v dôsledku uvedeného sú voči žalovanému ako dobromyseľnému\nnadobúdateľovi bývalého štátneho majetku uplatňované nároky z titulu bezdôvodného obohatenia za\nsituácie, s ktorou žalovaný nemal nič spoločné (napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n28.06.2017, sp.zn. 3Cdo/115/2016). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa v otázke postavenia\nreštitučných predpisov ustálila v tom smere, že tieto sú k všeobecným predpisom, akým je najmä\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vo vzťahu špeciality. To znamená, že\ntam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa možno domáhať\nochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok,\nnemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov.\n3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 22 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 5, § 26 ods.\n1, § 38 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) účinného v\nrozhodnom čase (ďalej aj „zákon č. 79/1957 Zb.“), § 1, § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 vládneho nariadenia č.\n29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí\npre pohonné látky a ropu v znení účinnom do 31.07.2002 (ďalej aj „vládne nariadenie č. 29/1959\nZb.“), § 1 písm. a) a b), § 1 ods. 2, § 3 ods. 1, § 9 ods. 6 písm. a), b) a c), § 38a, § 43 bod 1 a\n13 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike účinnom do 31.07.2002 (ďalej aj „zákon č. 70/1998 Z.z.“), §\n2 písm. a), § 10 ods. 1 písm. a) a b), ods. 5, § 60 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej aj\n„zákon č. 656/2004 Z.z.“), § 2 písm. a), § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 2 písm. b) a c), § 10 ods. 3, § 11\nods. 1 písm. a), b), c), e), f), g) a h), § 11 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj\n„zákon č. 251/2012 Z.z.“), § 123, § 151n ods. 1, § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 OZ, § 3\nods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, § 4, § 5, § 34 ods. 1, §\n36 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, účinnom v čase vykonania záznamu o vecnom\nbremene do katastra nehnuteľností, t.j. k 10.10.2016 (ďalej aj „katastrálny zákon“), § 251, § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a aplikáciou uvedených ustanovení\nna zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. V prvom rade súd\nprvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (o veľkosti spoluvlastníckeho\npodielu každý 1/2 z celku) nehnuteľností - pozemkov o celkovej výmere XXXX m2 zapísaných na liste\nvlastníctva č. XXXX, k.ú. T.S., čo zakladá ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nebolo sporné, že\nžalovaný tieto pozemky žalobcov užíva, a to v oplotenom areáli svojho závodu, čo potom založilo pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaného. Súd prvej inštancie odôvodnil, že záver, že žalobcovia sú podielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľností, nemôže zmeniť názor žalovaného, že žalobcovia sa nemali domáhať\nsvojho vlastníctva tzv. určovacou žalobou, ale podľa tzv. reštitučných predpisov. Rozsudok Okresného\nsúdu Prešov zo dňa 25.11.2013, č.k. 28C/220/2009-526 (č.1. 126 a nasl.) v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 08.09.2016, č.k. 10Co/38/2016-728 (č.l. 131 a nasl.), sú totiž\nprávoplatné (dňa 11.10.2016) a súd prvej inštancie bol nimi viazaný. Súdu prvej inštancie neprislúcha\npreskúmavať a riešiť v konaní otázku, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté a ide teda o res iudicata,\nnakoľko opačný postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty. Na prelomenie právoplatnosti slúžia\nmimoriadne opravné prostriedky. Nad rámec uvedeného z obsahu spisu vyplynulo, že žalobcovia podali\nz opatrnosti aj reštitučný návrh (rozhodnutie Okresného úradu Prešov č. M.-- XXXX/XXXXXX-XX/HM\nzo dňa 26.09.2017 na č.1. 123). Rovnako bol bez právneho významu názor žalovaného, že žalovaný\nbol v určitom období legitímnym vlastníkom, nakoľko žalovaný síce mohol byť zapísaný ako vlastník\nna liste vlastníctva, ale to napokon bolo vyvrátené úspechom žalobcov v konaní o určenie vlastníctva.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že znemožnením užívania pozemkov žalobcom, ktorých pozemky\nužíva bez právneho dôvodu výlučne žalovaný, dochádza na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného\nobohatenia na úkor žalobcov a žalovaný je preto povinný žalobcom toto bezdôvodné obohatenie vydať,\na to v peňažnej podobe, pričom rozsah plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo\nnevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie, či prenajatie veci. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na ustálenú judikatúru (napr. rozsudok NS SR, sp.zn. 3 Cdo\n52/2005). Ďalej súd prvej inštancie riešil otázku vzniku vecného bremena ako otázku predbežnú. Vo\nvzťahu k tvrdeniu žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného súdu na posúdenie existencie\nvecného bremena, s poukazovaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2005, sp.zn.\n1Cdo/190/2004 súd prvej inštancie uviedol, že predmetné rozhodnutie vychádza z úplne odlišného\nskutkového stavu a s tým súvisiaceho odlišného právneho posúdenia veci (aj keď podľa energetických\nzákonov). Vysvetlil, že predmetom daného sporu bola prekládka, resp. zmena elektrického vedenia\n\nspolu s možným vznikom škody na dome žalobcu, ktorého dom sa nachádzal v ochrannom pásme\nvedenia, čo podľa názoru Najvyššieho súdu SR predstavoval dôvod na zastavenie konania s následným\npostúpením veci príslušnému správnemu orgánu. Uvedené rozhodnutie tak nie je aplikovateľné na\nprejednávanú vec. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že zo skutočnosti, že na liste vlastníctva je\nzapísané vecné bremeno v prospech žalovaného, nemožno bez ďalšieho vyvodiť jeho existenciu, vecné\nbremeno bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe záznamu. Uvedené odôvodnil tak, že\nzáznam, na rozdiel od vkladu nemá konštitutívne účinky a teda nespôsobuje vznik, zmenu alebo zánik\npráv k nehnuteľnostiam, ale plní len evidenčné funkcie. Okresný úrad preskúma v konaní o zázname\nlen spôsobilosť listiny (verejnej alebo súkromnej) na zápis do katastra nehnuteľností. Záznam sa totiž\nvykonáva v zásade tam, kde došlo k originálnemu vzniku práva k nehnuteľnosti a to najmä (ale nie\nvýlučne) na základe verejných listín. Teleologickým výkladom § 1 a § 2 vládneho nariadenia č. 29/1959\nZb. dospel súd prvej inštancie k záveru, že na pozemkoch žalobcov neboli vybudované také potrubia,\ns ktorým by sa spájal vznik vecného bremena. Vládne nariadenie č. 29/1959 Zb. totiž iba v prípade\nvýstavby a prevádzky podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom\nvýslovne odkazovalo na zákon č. 79/1957 Zb. a na jeho ustanovenia § 22 až 26 (o oprávneniach\nk cudzím nehnuteľnostiam). Ide o také podzemné potrubia, ktoré slúžia na plynulé premiesťovanie\nropných surovín a pohonných látok v značnom rozsahu a na veľké vzdialenosti. Existencia takýchto\npotrubí na pozemkoch žalobcov preukázaná nebola. Okresný národný výbor v Prešove, odbor výstavby,\npod č. XXXX/XXXX vydal Benzinolu n. p., Bratislava dňa 21.01.1980 (č.1. 67) kolaudačné rozhodnutie\nna užívanie stavby: „Distribučný sklad pohonných hmôt“, ktorá aj bola postavená na pozemkoch v\npodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné, že v čase\njeho výstavby a ani neskôr do závodu a ani zo závodu nesmerujú žiadne potrubia. Súd prvej inštancie\nuviedol, že pohonné hmoty sa privážajú železnicou (vagónmi) a odtiaľ sa prevádzajú z vlečky priamo\nnadzemným potrubím do podzemných cisterien (nádrží). Závod žalovaného tak v predmetnom období\nnebol napojený na produktovodný systém SR v správe žalovaného, resp. na líniu diaľkovodov na\nprepravu ropy a pohonných látok. V popise jednotlivých objektov v Rozhodnutí o prípustnosti stavby je\nObjekt 500 - technologické rozvody charakterizovaný ako rozvod vedený po povrchu nad upraveným\nterénom, pričom potrubie je vedené na betónových základoch. V technologickej časti tohto rozhodnutia\nsa potom uvádza, že stáčanie produktov sa robí zo železničných cisterien, ktoré sa pristavujú po\nželezničnej vlečke do objektu stáčania. Z tohto objektu sú produkty vedené potrubím, samospádom\ndo podzemných zásobníkov. Ak sa teda pohonné hmoty a ropa privážajú železnicou a následne sa\nrozvodmi vedenými po povrchu prečerpávajú do podzemných zásobníkov, závod žalovaného nespĺňal v\nčase jeho vzniku definíciu upravenú vládnym nariadením č. 29/1959 Zb., a teda v čase účinnosti zákona\nč. 79/1957 Zb. zákonné vecné bremeno podľa § 2 ods. 1 vládneho nariadenia a § 22 spomenutého\nenergetického zákona nevzniklo. Súd prvej inštancie dôvodil, že predmetný závod nedistribuoval, a ani\nv súčasnosti nedistribuuje pohonné hmoty v značnom rozsahu a na veľké vzdialenosti podzemnými\npotrubiami, ale ide „iba“ o sklad. Z uvedeného potom jednoznačne vyplynulo, že vecné bremená nevznikli\npočas účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. (pričom práve tento argument žalovaný použil aj v katastrálnom\nkonaní v návrhu na zápis zákonného vecného bremena). Vecné bremená na pozemkoch žalobcov podľa\npredpisov účinných v čase výstavby závodu nevznikli, režim tzv. legálnych vecných bremien sa riadi vždy\npodľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Pokiaľ teda vecné bremeno v prospech žalovaného\nnevzniklo v čase kolaudácie Distribučného skladu a neskôr účinné predpisy zachovali oprávnenia k\ncudzím nehnuteľnostiam nedotknuté a nezmenené (zachované v rovnakom rozsahu; § 42 ods. 2 zák.\nč. 70/1998 Z.z., § 69 ods. 10 zák. č 656/2004 Z.z., § 96 ods. 4, ods. 5 zák. č. 251/2012 Z.z.), nemohlo\nv prospech žalovaného vzniknúť vecné bremeno ani v neskoršom momente. Ďalej súd prvej inštancie\nuviedol, že kolaudačným rozhodnutím z 06.11.1998 (č.1. 69) bolo povolené užívanie stavby „Nádržový\nblok Kapušany“. Žalovaný však podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že by išlo o potrubia v zmysle\ndefinície vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. (ktoré nariadenie bolo účinné až do 31.07.2002), a preto ani\ntýmto momentom nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena, až zákonom č. 405/2002 Z.z., ktorým bol\ns účinnosťou od 01.08.2002 novelizovaný zákon č. 70/1998 Z.z., došlo k zmene právnej úpravy vzniku\nvecného bremena, pričom nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vznik zákonného vecného bremena\nviazal už na udelenie licencie (§ 9 ods. 6), ktorú udeľoval ÚRSO. Až na základe žiadosti žalovaného\nzo dňa 09.10.2017 bolo vydané ďalšie povolenie - 3. zmena, ktorým došlo k zaradeniu strediska\nKapušany do zoznamu technických zariadení, na ktoré sa vydané povolenie vzťahuje. Podľa § 11 ods.\n1 zákona 251/2012 Z.z. platí, že držiteľ povolenia (teda žalovaný) alebo ním poverená osoba môže v\nnevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať činnosti uvedené v písm. a) - g). Súd prvej\ninštancie vysvetlil, že v žiadnom z týchto ustanovení sa však nenachádza oprávnenie držiteľa povolenia\nznemožniť akékoľvek užívanie pozemku oplotením a uzamknutím areálu a zastavaním pozemkov\n\nvo vlastníctve žalobcov budovami, skladmi, parkoviskom a podobne. V ustanovení § 11 ods. 1 sú\nvymenované iba činnosti, obmedzujúce vlastníka pozemku, pričom sa napríklad vyžaduje, aby tieto\nčinnosti boli vopred oznámené vlastníkovi (pričom podobné ustanovenia boli zakotvené už v § 10 ods. 1\na 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike ako aj v § 9 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike). Ďalej\nsúd prvej inštancie zhrnul, že na pojednávaní dňa 09.02.2023 právny zástupca žalobcov ku grafickému\nznázorneniu (na č.l. 72) uviedol, že v prípade potrubia, ktoré je na pozemku parc. č. XXXX/XX (poznámka\nsúdu: t.j. parcela registra Q., parc. č. XXXX/XX o výmere XXX, druh pozemku: ostatná plocha) podľa\nznačky ide o vedenie bez rozlíšenia druhu. Aká značka prislúcha akému vedeniu je uvedené v smernici\nna evidovanie rozsahu vecných bremien, ktorý vydal Úrad geodézie kartografie a katastra a usmernenie\núradu G. XXX/XXXX, kde v prílohe č. X sú uvedené tzv. kresliace kľúče. Pod č. XX je uvedený ten, ktorý je\nznázornený na predloženom náčrte, avšak pod č. XX je uvedený kľúč pre podzemné plynovodné potrubie\nbez rozlíšenia tlaku, podstatné je pod č. XX podzemné potrubie produktovodu. Ide o inú značku ako na\nnáčrte. Z toho možno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť záver, že zakreslené potrubie nie je podzemným\npotrubím. Okrem parc. č. XXXX/XX nie je na žiadnej inej parcele vo vlastníctve žalobcov zakreslené\npotrubie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na túto argumentáciu reagoval v podaní zo\ndňa 07.03.2023 a uviedol, že grafické znázornenie v žiadnom prípade nepreukazuje ani nie je schopné\npreukázať technickú povahu zobrazených objektov. Naviac chybou katastra neboli potrubia zobrazené\nsprávnou líniou (a v rozpore s predloženým geometrickým plánom č. XXX/XXXX, č.1. XXX). Predložil\nmapu dostupnú na internete ku dňu 28.02.2023 (nepoužiteľnú na právne úkony). Z uvedeného sa súdu\nprvej inštancie javilo, že žalovaný preukazuje existenciu podzemných potrubí geometrickým plánom č.\nXXX/XXXX vyhotoveným dňa 09.09.2016 W.. G. B., autorizačne overeným dňa 09.09.2016 W.. G. B. a\núradne overeným dňa 07.10.2016 W.. S. P. pod č. N.-XXXX/XXXX pre kraj: preŠ., okres G., obec: T., k.\nú. T., mapový list č. G. X-X/XX, XX, XX, XX na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva uloženia\ninžinierskych sietí, na priznane práva chôdze, jazdy, opráv a údržby inžinierskych sietí v zobrazenom\nrozsahu (ku geometrickému plánu bližšie pozri bod 79. a 80. tohto rozsudku). Súd prvej inštancie sa\noboznámil aj s predloženým uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/239/2019-511 zo dňa\n28.04.2022, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 50C/180/2016-442\nzo dňa 03.06.2019 v obdobnej veci. S ohľadom na prípadný odvolací prieskum v prejednávanom\nspore súd zohľadnil aj posúdenie Krajského súdu v Bratislave v uvedenom uznesení, najmä bod 13.\nUviedol, že ďalej Krajský súd v Bratislave poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. II. ÚS 500/2018, podľa ktorého jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych vecných\nbremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Súd prvej\ninštancie na pojednávaní dňa 20.04.2023 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.\n15Co/239/2019-511 zo dňa 28.04.2022, s tým, že v konaní nebolo preukázané, z akých podkladov\ngeodet vychádzal a ako dospel k záveru o dĺžke podzemných potrubí a súd prvej inštancie preto nevedel\noveriť správnosť, resp. hodnovernosť geometrického plánu, nakoľko žalobcovia popierajú existenciu\ntakých potrubí na svojich pozemkoch. V nadväznosti na uvedené uviedol, že žalovaný predložil v podaní\nzo dňa 19.05.2023 Zápis zmerania potrubných rozvodov v závode v Kapušanoch (ďalej aj „Zápis“) spolu\ns technickým podkladom ku Geometrickému plánu č. XXX/XXXX (ďalej aj „GP“). V GP bol graficky\nznázornený rozsah trasy potrubí zapísaných ako zákonné vecné bremeno. Žalovaný uviedol, že v danom\nprípade sa jedná o líniu potrubí, ktoré prechádzajú následne v určitých častiach areálu z podzemných\nrýh na potrubné mosty. Rozsah trasy jednotlivých potrubí bol čo do presnej dĺžky podrobne zameraný\nnaposledy v roku 2017. Zápis z podrobného merania jednotlivých trás obsahuje aj ich rozdelenie podľa\npohonných látok, ktoré sú prepravované jednotlivými potrubiami aj s ich technickými parametrami.\nCelková dĺžka potrubí tak predstavuje 7152,2 m. Zo Zápisu súdu prvej inštancie vyplynulo, že meranie\nvykonávali pracovník riadenia údržby, pracovník riadenia prepravy a vedúci terminálu (t.j. zrejme\nzamestnanci žalovaného) a to v dňoch 16.- 18.05.2017, ide teda o podklad žalovaného (vyhotovený\nna jeho hlavičke). Pokiaľ geodet vychádzal z merania žalovaného (hoci zrejme nie z tejto predloženej\nlistiny, keďže geometrický plán bol vyhotovený pod č. XXX/XXXX, teda v roku 2016), nie je tento dôkaz\ndostatočne hodnoverný na preukázanie dĺžky a charakteru potrubí (t.j. či ide o potrubia nadzemné\nalebo podzemné) v areáli. V nadväznosti na názor Krajského súdu v Bratislave, že v konaní sp.zn.\n50C/180/2016 súd nevzal do úvahy, z akých podkladov geodet vychádzal a odkedy sa v areáli nachádza\nspomínaných 7,15 km potrubia, tak takéto podklady ani v prejednávanej veci neboli predložené, pričom\ndôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. Pokiaľ by existovali iné dôkazné prostriedky, žalovaný ich\nbol povinný predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Zo Zápisu síce\nsúdu prvej inštancie vyplývala celková dĺžka potrubí (ako ju nameral žalovaný), ale nie je spôsobilý\npreukázať, že tieto potrubia slúžia na plynulé premiesťovanie ropných surovín a pohonných látok v\nznačnom rozsahu a na veľké vzdialenosti; naopak aj zo Zápisu je zrejmé, že ide o tzv. expedičné\n\npotrubia (od nádrže po výdajnú lávku, od čerpadla po výdajnú lávku a pod.) a o tzv. stáčacie potrubia,\na teda potrubia, ktoré sú potrebné na manipuláciu s ropnými surovinami a pohonnými látkami v rámci\nareálu. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že geometrický plán nie je verejnou listinou, ale ide\nlen o technický podklad, a preto nemožno bez ďalšieho prezumovať jeho správnosť. Uzavrel, že od\nžalobcov nemožno požadovať, aby preukazovali reálnu neexistenciu určitej skutočnosti - tu neexistenciu\nvecného bremena (tzv. negatívna dôkazná teória), ale naopak preukázanie jeho existencie vo vzťahu\nk žalobcom bolo povinnosťou žalovaného, ktorý však túto povinnosť nesplnil a nepreukázal existenciu\nzákonného vecného bremena na pozemkoch žalobcov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa práve na týchto\nkonkrétnych pozemkoch vo vlastníctve žalobcov nachádzajú potrubia na prepravu pohonných látok a\nk nim prislúchajúce ochranné pásma, bol povinný túto skutočnosť preukázať ich presným vyčlenením\nprostredníctvom geometrického plánu. Až na tomto základe by bolo možné určiť, či a v akom rozsahu sa\nna pozemkoch žalobcov nachádzajú predmetné potrubia a prípadne s nimi súvisiace ochranné pásma\na teda či vôbec na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov vzniklo žalovaným tvrdené vecné bremeno.\nAj keby však vecné bremeno na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov vzniklo, súd\nprvej inštancie považoval za potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalobcov, že oprávnenému z\nvecnému bremena by z neho vyplynuli práva (stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu\nvyplývajúcom z povolenej stavby vedenia, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť\nnehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie, vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe,\nprevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie\nnehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté a odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce\nvedeniu podľa § 22 ods. 1 zák. č. 79/1957 Zb. - prípadne modifikované oprávnenia podľa právnych\npredpisov účinných v čase vzniku vecného bremena, ak by vzniklo neskôr) a vlastník (povinný z\nvecného bremena) by bol povinný tieto oprávnenia strpieť a znášať. Podľa súdu prvej inštancie v\ntomto prípade, ale žalovaný celkom zjavne prekračuje aj rozsah takto definovaného oprávnenia z\nvecného bremena, nakoľko žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nemôžu svoje nehnuteľnosti užívať\nžiadnym spôsobom. Žalovaný v odpore (č.1. 31 a nasl.) uviedol, že oplotenosť celého závodu ešte\nautomaticky neznamená jeho bezvýhradné využívanie žalovaným - prístup k predmetným pozemkom\nje síce kontrolovaný, no nie neexistujúci a už vôbec nie nemožný. Túto procesnú obranu vyhodnotil súd\nprvej inštancie ako účelovú, nakoľko na otázku súdu, aký má teda žalovaný zavedený mechanizmus,\naby vlastníkom umožnil vstup na ich vlastné pozemky, právny zástupca uviedol, že samotný vstup na\npozemky podlieha špecifickým režimovým opatreniam (poznámka súdu: je logické, že areál žalovaného\nv Kapušanoch ako energetický podnik a objekt hospodárskej mobilizácie (č.1. 563) bude podliehať\nprísnym podmienkam, ale práve preto je nepochopiteľné, akým spôsobom si žalovaný predstavuje, že by\nzabezpečil prístup žalobcov, keby o to prejavili záujem a chceli by svoje nehnuteľnosti užívať). Súd prvej\ninštancie uviedol, že nie je rozhodujúce ani to, že okolité pozemky sú obkolesené cudzími pozemkami\na nedisponujú prístupom k verejnej komunikácii, nakoľko na takéto prípady slúži napr. zriadenie práva\nprechodu, či prejazdu (či už za odplatu alebo bezodplatne). Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia\nza obdobie 01.07.2018 do 31.12.2018, súd prvej inštancie vzhľadom na to, že nebola preukázaná\nexistencia vecného bremena na pozemkoch žalobcov v prospech žalovaného, pri jej určení vychádzal\nzo znaleckého posudku predloženého žalobcami, a to zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, s ktorého\nzávermi sa súd prvej inštancie stotožnil a ktoré považuje za správne a objektívne pre určenie výšky\nbezdôvodného obohatenia. Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci\ntak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka\nveci spravodlivo požadovať. K znaleckému posudku č. XX/XXXX, ako aj k znaleckému posudku č.\nXX/XXXX súd prvej inštancie poznamenal, že oba tieto znalecké posudky sú značne neobjektívne,\nnakoľko všeobecnú hodnotu pozemku stanovenú na sumu 2,35 eur/m2 za inú ako neprimerane nízku\nani považovať nemožno. Ide o výrazne skreslený údaj vo vzťahu k reálnym cenám nehnuteľností v danej\nlokalite. V tejto súvislosti poukázal na to, že sám žalovaný v Dohode o urovnaní č. XXXXXXX/XX Q. (č.l.\n473 a nasl.) si so žalobcami dohodol kúpnu cenu za 1 m2 pozemku parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XXX\nzapísaných na LV č. XXXX, k.ú. T., ktoré sú susediacimi pozemkami vo výške 10 eur/m2 a výšku ročného\nnájmu stanovili v intervale od 0,93 do 1,16 eur/m2, ktorý akceptoval aj žalovaný v uvedenej dohode. Ďalej\nsúd prvej inštancie uviedol, že úroky z omeškania si žalobcovia uplatnili v súlade s OZ a vo výške podľa\nnariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa prvýkrát dozvedel o povinnosti platiť odplatu za užívanie\npozemku a o jej výške na základe výzvy žalobcov zo dňa 03.07.2019, na ktorú žalovaný odpovedal dňa\n11.07.2019 a nárok žalobcov neuznal, teda možno ustáliť, že od tohto dátumu sa dostal do omeškania\nso zaplatením pohľadávky žalobcov. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou doplnil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\n\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak,\nže plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov\nuvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Pokiaľ ide o existenciu potrubí na prepravu\npohonných látok a s nimi súvisiace zákonné vecné bremená žalovaný uviedol, že z LV č. XXXX k.ú. T.\nvyplýva existencia zákonného vecného bremena, ktorú nie je možné neskôr rozporovať. Sami žalobcovia\npredložili súdu prvej inštancie listinný dokument, z ktorého vyplýva existencia zákonného vecného\nbremena v prospech žalovaného. Zákonné vecné bremeno podľa žalovaného už zo svojej povahy nie\nje súkromnoprávnou záležitosťou medzi stranami sporu, ktorej existenciu by si konajúci súd mohol\nprejudiciálne vyhodnotiť v rozpore so záznamom v katastri nehnuteľností. Ďalej žalovaný zopakoval jeho\ntvrdenia, že v areáli závodu T. je 7,15 km potrubia, a to v súčasnosti podzemné aj nadzemné, ktoré sú\nriadne evidované na základe príslušného geometrického plánu aj v katastri nehnuteľností, pričom za\naktuálneho stavu a aktuálnej právnej úpravy je irelevantné, či išlo alebo ide o čisto podzemné alebo\nnadzemné potrubia, keďže aj súčasná ako aj predchádzajúca právna úprava v danom smere nerozlišuje\ntieto časti potrubí, ale podnikaním v energetike jasne definuje prevádzkovanie potrubí na prepravu\npohonných látok, ako celok. Poukazom na § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa\nktorého platí zásada hodnovernosti údajov katastra mal žalovaný za to, že existenciu predmetného\nvecného bremena nie je možné žiadnym spôsobom opomenúť. V tejto súvislosti následne odkázal a\nzhrnul odvolaciemu súdu jeho tvrdenia z jeho vyjadrenia zo dňa 03.12.2020. Argumentáciu súdu prvej\ninštancie týkajúcu sa neexistencie potrubí mimo predmetného areálu označil za úplne absurdnú, keďže\ntento spor sa týka pozemkov, ktoré sa nachádzajú vo vnútri areálu a nie mimo neho. Poukázal na to,\nže existenciu týchto potrubí potvrdzuje aj Úrad na reguláciu sieťových odvetví vo svojom podaní zo\ndňa 17.07.2018. Pre sprehľadnenie opätovne žalovaný uviedol, že zákonné vecné bremená, viaznuce\naj na predmetných pozemkoch sa v zmysle § 26 zákona č. 79/1957 Zb., ergo platnej právnej úpravy\nv čase uvedenia stavby do prevádzky nezapisovali do pozemkových kníh a neplatili o nich predpisy\no premlčaní a vydržaní. Ďalej žalovaný namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že nepreukázal,\nže by išlo o potrubia v zmysle definície vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. Podľa žalovaného ide o\nneodôvodnené opomenutie jeho viackrát uvádzaných tvrdení, na ktoré opätovne poukázal. Žalovaný\nzdôraznil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam týkajúcich sa existencie potrubí na prepravu pohonných látok a na nich viaznucich zákonných\nvecných bremien v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie a jeho\nvýšku, žalovaný uviedol, že vzhľadom na evidenciu zákonného vecného bremena na dotknutom liste\nvlastníctva, ktorého existenciu potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, nie je možné existenciu\nzákonného vecného bremena viaznuceho na dotknutých pozemkoch v žiadnom prípade opomenúť a\nzávery znaleckého posudku č. XXX/XXXX predloženého žalobcami je aj preto potrebné odmietnuť. Ďalej\nuviedol, že samotná existencia zákonného vecného bremena podľa zákona o energetike pritom ďalej\npotvrdzuje oprávnenosť využívania dotknutých nehnuteľností na činnosti v oblasti energetiky a strpenie\ntejto činnosti zo strany dotknutých vlastníkov pozemkov zaťažených zákonným vecným bremenom, v\ndôsledku čoho nie je za žiadnych okolností možné konštatovať existenciu akéhokoľvek bezdôvodného\nobohacovania sa zo strany žalovaného na úkor žalobcov. Poukázal na to, že jednotlivé zákony o\nenergetike pritom pamätajú na situácie, kedy v dôsledku zriadenia zákonného vecného bremena vo\nverejnom záujme dôjde k obmedzeniu príslušných vlastníkov nehnuteľností a po zriadení takýchto\nzákonných vecných bremien priznávajú nárok na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. V tejto\nsúvislosti argumentoval tým, že keďže dotknutí vlastníci si neuplatnili nárok na jednorazovú náhradu\nspojenú s obmedzením užívania ich pozemkov v zákonnej lehote, tento nárok a akékoľvek ďalšie\nnároky vlastníkov, vrátane nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, spojené s užívaním dotknutých\npozemkov sú z titulu existencie zákonného vecného bremena podľa zákona o energetike nedôvodné\na bezpredmetné. V tejto súvislosti následne poukázal na rozhodnutia slovenských súdov, napríklad\nuznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 500/2018-22 zo dňa 17.11.2018, rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR, sp.zn. 4Cdo 89/2008 zo dňa 21.12.2009, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn.\n16Co/254/2018 zo dňa 13.11.2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2009, sp.zn. 1Cdo\n190/2004. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri posúdení existencie\nbezdôvodného obohatenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci opomínajúc zákonné\nobmedzenie vlastníckeho práva z titulu zákonného vecného bremena viaznuceho na dotknutých\npozemkoch obohatenia, v súlade s § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Výšku uplatnených nárokov rovnako\npovažuje za nedôvodnú a neprimerane vysokú. Namietal, že súd prvej inštancie v celom rozsahu\n\nodmietol ako neobjektívny znalecký posudok predložený práve žalovaným. Uviedol, že hodnota 10\neur/m2, na ktorú sa súd prvej inštancie odvoláva, vyplýva z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi\nstranami sporu v roku 2009, teda z obdobia, pred sporom o určenie vlastníctva k pozemkom dotknutým v\nprejednávanej veci a vzťahuje sa teda na úplne odlišnú situáciu ako je stanovenie výšky bezdôvodného\nobohatenia. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa výšky bezdôvodného obohatenia v\nsúlade s § 365 ods. 1 písm, f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd po jeho preskúmaní rozhodol tak, že\nžalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.\n5. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že pripojením LV k žalobe nedošlo v\nžiadnom prípade k uznaniu existencie vecného bremena, keďže LV bol pripojený za účelom preukázania\nvlastníctva a aktívnej legitimácie žalobcu a zápis vecného bremena v KN je iba evidenčný, nemá\nžiadne hmotnoprávne účinky. Zdôraznil, že správa katastra neskúma otázku, či vecné bremená aj\nskutočne vznikli podľa hmotného práva, ktorým je zákon č. 79/1957 Zb. a vládne nariadenie č. 29/1959.\nOtázku vzniku z hľadiska hmotného práva má teda posúdiť všeobecný súd. Tvrdenie žalovaného, že\nv areáli je 7,15 km potrubia je podľa žalobcov pre posúdenie nepodstatné, pretože to nie sú potrubia\npodzemné v zmysle zákona 79/1957 Zb. a nariadenia č. 29/1959 Zb., ale nie sú to ani potrubia na\npozemkoch žalobcov. V tejto súvislosti poukázali na ich stanovisko zo dňa 07.11.2022. Zopakovali, že\nvecné bremeno bolo zapísané v zmysle § 96 ods. 4 a 5 zákona č. 251/2012 Z.z., ktoré je prechodným\nustanovením a odkazuje na oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto\nzákona. Vyjadrili názor, že vecné bremeno nemohlo vzniknúť z toho dôvodu, že energetické diela mohli\npodľa § 5 zákona č. 79/1957 Zb. zriaďovať a prevádzkovať iba organizácie v pôsobnosti Ministerstva\nenergetiky, t.j. energetické podniky, čo nebolo preukázané. Tiež nebolo preukázané, že by mal žalovaný\npožiadať do 31.10.2005 o vydanie povolenia podľa zákona 656/2004 Z.z. Podľa žalobcov sa súd\nprvej inštancie riadne a presvedčivo vysporiadal aj s otázkou záväznosti GP č. 122/2016, ako aj\ns podmienkami vzniku vecného bremena podľa platnej právnej úpravy v čase výstavby a správne\nskonštatoval, že vecné bremeno nevzniklo. Podľa názoru žalobcov sa s námietkou žalovaného ohľadom\n7,15 km potrubí, ktoré podľa tvrdenia žalovaného sú nadzemné a podzemné, súd prvej inštancie\nvysporiadal v odôvodnení jeho rozsudku (bod 78-79). Zastali názor, že ZP č. XX/XXXX nie je dôkazom\no existencii podzemných potrubí, pretože z neho nie je zrejmé, ktoré by mali byť nadzemnými a ktoré\npodzemnými. Podľa žalobcov správne súd prvej inštancie vyhodnotil tento dôkaz ako nedostatočne\nhodnoverný. Žalobcovia uviedli, že podľa odvolania sú v súčasnosti v areáli potrubia podzemné aj\nnadzemné, avšak z dôkazov nevyplýva, ktoré by mali byť podzemné. Podľa žalobcov súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil dôkazy tak, že žalovaný nepreukázal, že by išlo o potrubia v zmysle vládneho\nnariadenia č. 29/1959 Z.z., t.j. podzemné potrubia prepravujúce pohonné látky na veľké vzdialenosti.\nK rozsudku sp.zn. 1Cdo/190/2014 žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie zaujal správny názor, že\nvychádza z úplne odlišného skutkového stavu a odlišného právneho posúdenia a odkázali pritom na\nich skoršie vyjadrenie zo dňa 07.11.2022. Námietka žalovaného, že ide o potrubia vnútri areálu, a preto\nby mala byť argumentácia súdu prvej inštancie o neexistencii potrubia mimo areál závodu absurdná,\nje podľa názoru žalobcov nedôvodná. Práve aj tá skutočnosť, že ide o potrubia v areáli závodu bez\nich napojenia na potrubia prepravujúce PHL a ropu na veľké vzdialenosti, vylučuje vznik a existenciu\nvecných bremien, pretože vylučuje prepravu pohonných látok na veľké vzdialenosti. Ďalej žalobcovia\npoukázali na to, že skutočnosť, či sa vecné bremená zapisovali, alebo nezapisovali do pozemkových\nkníh, nemá žiadny význam pre záver o ich existencii, resp. neexistencii, keďže ich zápis ani za súčasnej\nprávnej úpravy nekonštituuje vznik vecného bremena. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný opomína, že\nvznik a existenciu vecných bremien je treba posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase výstavby.\nNámietky žalovaného proti napadnutému rozsudku v bode 21-22, ktorými odôvodňuje jeho odvolanie\noznačili žalobcovia za nesprávne a ignorujúce definíciu potrubí vo vládnom nariadení č. 29/1959 Zb.,\nvýstavbou ktorých vznikalo vecné bremeno. Následne žalobcovia zhrnuli, že skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie, z ktorých vychádzal pri právnych záveroch o neexistencii vecného bremena, sú správne a\nzodpovedajú vykonaným dôkazom. S názorom odvolateľa, že z predloženého LV č. XXXX k.ú. T. vyplýva\nexistencia vecného bremena, nemožno podľa žalobcov súhlasiť. Toto tvrdenie opomína ustanovenia\nkatastrálneho zákona, citované v bodoch 61 - 64 rozsudku, hlavne ustanovenia § 34 ods. 1 a § 35\nkatastrálneho zákona. Žalobcovia argumentovali tým, že záznam je úkon plniaci evidenčné funkcie,\nktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam, a to bez ohľadu na to,\nči existuje alebo neexistuje a bez ohľadu na to, či je zapísané alebo nie (R 18/2004, rozsudok NS\nSR, sp.zn. 7Sž 48/02 z 26.9.2002). Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením, že existenciu vecného bremena\n\npotvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, keďže nie je orgánom oprávneným sa k existencii\nvecného bremena vyjadrovať a tvrdenia žalovaného v jeho dovolaní nie je možné zo žiadneho dôkazu\nvyvodiť. Dodali, že toto tvrdenie žalovaného je aj v rozpore s jeho vyjadrením zo dňa 20.01.2023, v\nktorom tvrdil, že povolenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nemá vplyv na preukázanie zariadenia\nani existencie zákonného vecného bremena. Popreli preto aj tvrdenie žalovaného o oprávnenosti\nužívania dotknutých pozemkov a povinnosť žalobcov takéto užívanie strpieť. Pokiaľ ide o žalovaným\nuvádzané Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 500/2018 zo 17.11.2018, žalobcovia uviedli,\nže to je vydané za celkom iných skutkových okolností, preto jeho právne závery nemožno v našom\nprípade aplikovať, keďže bolo v ňom preskúmavané rozhodnutie, ktoré riešilo otázku obmedzenia\nvlastníckeho práva za účelom údržby nízkonapäťového elektrického vedenia, výstavbou ktorého vznikne\nvecné bremeno, obmedzujúce vlastníka pozemkov, ktorý môže pozemky naďalej užívať. Pokiaľ ide\no žalovaným uvádzaný rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/89/2008 z 21.12.2009, uviedli, že v ňom NS\nSR posudzoval diametrálne skutkovo odlišný prípad, ktorý bol posudzovaný podľa zákona 66/2009\nZ.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva. Na záver žalobcovia zhrnuli, že súd prvej\ninštancie správne skonštatoval, že žalovaný sa nepochybne bezdôvodne obohacuje, a pokiaľ ide o\nvýšku uplatneného nároku, správne vychádzal zo ZP č. XXX/XXXX a žalovaným predložené znalecké\nposudky vyhodnotil ako neobjektívne a nimi stanovenú hodnotu ako neprimerane nízku. Vzhľadom na\nuvedené dôvody považujú podané odvolanie za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny\na zákonný. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcov, ktorou\nodmietajú záznam zákonného vecného bremena na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., v dôsledku\njeho deklaratórneho charakteru, že deklaratórny charakter záznamu v katastri nehnuteľností automaticky\nneznamená neexistenciu zaznamenaných skutočností. Uviedol, že zápis zákonného vecného bremena\nna liste vlastníctva č. XXXX bol predmetom už aj súdneho preskúmania v konaní pred Krajským súdom\nv Prešove, vo výsledku ktorého sa nezistilo žiadne pochybenie týkajúce sa zápisu tohto zákonného\nvecného bremena. Zopakoval, že dotknuté zákonné vecné bremená boli do katastra nehnuteľností\nzapísané na základe riadne vypracovaného a overeného geometrického plánu a hodnovernosť ich\ngeometrického a polohového určenia podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa preto vzťahuje §\n70 ods. 1 katastrálneho zákona, pričom rozpor s týmto ustanovením nie je možné preukázať len\nstrohým odmietnutím ako to urobili žalobcovia. Znova zdôraznil, že splnenie technických požiadaviek\ndotknutých potrubí na prepravu pohonných látok naviac potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví\nvo svojom podaní zo dňa 17.07.2018, ktoré je tiež súčasťou súdneho spisu. K tvrdeniu žalobcov,\nže nebolo preukázané zriadenie zákonného vecného bremena energetickým podnikom, poukázal na\nskutočnosť, že podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby z roku 1971 a kolaudačného rozhodnutia z\nroku 1980 závod Kapušany vybudoval stavebník Benzinol, národný podnik, ktorý bol súčasťou sústavy\nvtedajších podnikov národného hospodárstva, takže námietka žalobcov o tom, že zriaďovateľ stavby\nnebol energetickým podnikom nie je dôvodná. Tvrdenie žalobcov, že mal do 31.10.2005 požiadať o\nvydanie povolenia na vykonávanie energetickej činnosti, žalovaný odmietol, nakoľko uvedené nevyplýva\nzo žiadneho právneho predpisu a takáto povinnosť nebola žalovanému nikým uložená. V tejto súvislosti\nuviedol, že v dôsledku straty vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vnútri závodu Kapušany žalovaný\nvykonal nie len zápis zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, ale aj aktualizáciu\npovolenia na podnikanie v energetike. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v tomto konaní\npožadujú vydanie nimi tvrdeného bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2018 do 31.12.2018,\nakékoľvek námietky týkajúce sa predchádzajúcich období žalovaný nepovažoval za relevantné a v\ncelom rozsahu ich odmietol. Pokiaľ ide o opakované námietky žalobcov týkajúce sa existencie potrubí\nna prepravu pohonných látok, žalovaný zopakoval, že existencia potrubí na prepravu pohonných\nlátok bola preukázaná príslušným rozhodnutím o prípustnosti stavby a kolaudačným rozhodnutím.\nNásledne žalobca zopakoval jeho argumentáciu a tvrdenia, že podľa jeho názoru vznik a existenciu\nzákonného vecného bremena preukázal, a to rozhodnutím o prípustnosti stavby a kolaudačným\nrozhodnutím, pričom ich existenciu potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a dôvodnosť a\nzákonnosť jeho zápisu v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva bola potvrdená Krajským\nsúdom v Prešove v konaní pod sp.zn. 3S/41/2017. Akékoľvek pochybnosti o existencii potrubí na\nprepravu pohonných látok v závode Kapušany a o na nich viaznucom zákonnom vecnom bremene\npovažoval za nedôvodné. Ďalej žalovaný zopakoval, že napriek námietkam žalobcov je na predmetnom\nliste vlastníctva dotknuté zákonné vecné bremeno stále evidované v časti C: Ťarchy a opätovne\n\nzopakoval jeho argumentáciu týkajúcu sa uvedeného. K námietkam žalobcov, v ktorých sa venujú\nsúdnym rozhodnutiam, na ktoré žalovaný vo svojom odvolaní poukázal, uviedol, že tieto nemajú s\npredmetnou vecou žiadny súvis. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žiadna jeho činnosť v závode Kapušany\nnepredstavuje bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobcov, a to najmä poukazom na existenciu\nzákonného vecného bremena viaznuceho na dotknutých pozemkoch. Zopakoval, že pri posúdení\nexistencie bezdôvodného obohatenia tak súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci opomínajúc zákonné obmedzenie vlastníckeho práva z titulu zákonného vecného\nbremena viaznuceho na dotknutých pozemkoch, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nh) CSP. Výšku bezdôvodného obohatenia potom súd prvej inštancie priznal na základe nesprávnych\nskutkových zistení zo znaleckého posudku predloženého žalobcami podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\nNa základe uvedeného mal za to, že podanie odvolania je dôvodné a žiadal, aby odvolací súd po jeho\npreskúmaní rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.\n7. Žalobcovia 1/ a 2/ v doplnení vyjadrenia k odvolaniu žalovaného uviedli, že za jeden zo základných\ndôvodov odvolania uvádzal aj nedostatok právomoci súdu rozhodovať o nároku, resp. o (ne)existencii\nvecného bremena s poukázaním na rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/190/2004. Na doterajších\nvyjadreniach o nesprávnosti názoru žalovaného žalobcovia trvali a podporne pritom poukázali aj na\nuznesenie NS SR, sp.zn. 4Rkc/1/2011 z 20.12.2011, ktorým NS SR rozhodoval v spore o právomoc\nrozhodovať o návrhu, že vecné bremeno nevzniklo. V tejto súvislosti argumentovali, že z uvedeného\nrozhodnutia NS SR nesporne vyplýva, že aj o žalobe v prejednávanom prípade je oprávnený rozhodovať\nsúd, preto toto rozhodnutie je aj na tento prípad aplikovateľné.\n8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Súd prvej inštancie správne ustálil, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ sa nachádza\nstavba vo vlastníctve žalovaného, a že medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným nebola o užívaní pozemkov\nžalobcov 1/ a 2/ uzavretá žiadna dohoda. Za takejto situácie je správny záver súdu prvej inštancie, že\nžalovanému vzniká na úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodné obohatenie, a že v okolnostiach tejto veci nič\nna tom nemení ani skutočnosť, že súčasťou stavby je sieť potrubí a produktovodu, ktorými pretekajú\nropné produkty. V prípade umiestnenia stavby na cudzom pozemku bez riadneho právneho titulu vzniká\nna úkor vlastníka pozemku bezdôvodné obohatenie vlastníka dotknutej stavby, a to už zo samotného\ntitulu vlastníckeho práva a bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe realizuje.\n10. Podľa § 22 odsek 1 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný\nzákon) energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:\na) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické\nvedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať\nna nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;\nb) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní\nvedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;\nc) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).\n11. Podľa § 22 odsek 2 elektrizačného zákona za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom\nodseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ\nnehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne\nobmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní\nstavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu\nenergetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku\npodaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).\n12. Podľa § 22 odsek 3 elektrizačného zákona oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu\nvedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia\npodľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu\nvedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického\nsektora aj nadobudnutím správy vedenia.\n\n13. Podľa § 22 odsek 5 elektrizačného zákona Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku\n1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.\n14. Podľa § 38 elektrizačného zákona vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré\njeho ustanovenia vzťahujú i na inú energiu než elektrickú alebo na iné energetické diela než pre výrobu\nalebo rozvod elektriny.\n15. Podľa § 1 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri\nstavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu. stály rast spotreby pohonných látok\na mazív vyžaduje plynulé premiesťovanie ropných surovín a pohonných látok v značnom rozsahu a na\nveľké vzdialenosti. Túto úlohu plní československé hospodárstvo výstavbou a prevádzkou podzemných\npotrubí. Účelom tohto nariadenia je upraviť jednotne a hospodárne právne vzťahy medzi stavebníkom,\nprípadne prevádzateľom potrubia a vlastníkmi (užívateľmi) pozemkov, ktoré sú výstavbou, prípadne\nprevádzkou potrubia dotknuté.\n16. Podľa § 2 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri\nstavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu, na výstavbu a prevádzku\npodzemných potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom (ďalej len „potrubie“)\nsa primerane vzťahujú ustanovenia §§ 22 až 26 (o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam), § 27\n(o vyvlastnení), § 28 (o náhrade škody), § 29 (o styku s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi\ndielami a zariadeniami), § 30 (o ochranných pásmach) a §§ 31 a 34 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe,\nrozvode a spotrebe elektriny (Elektrizačného zákona) a § 14 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým\nsa vykonáva zákon č. 79/1957 Zb.\n17. Žalobcovia 1/ a 2/ si v danej veci uplatnili nárok za obmedzenie ich vlastníckeho práva, respektíve\nza ich vylúčenie z užívania ich vlastníckeho práva k pozemkom v dôsledku stavby „Distribučného skladu\npohonných hmôt“ v obci Kapušany pri Prešove, povolenej Okresným národným výborom v Prešove, pod\nč. 2553/1971, dňa 29.06.1971, v prospech stavebníka Benzinolu n. p. Bratislava, právneho predchodcu\nžalovaného. Súd prvej inštancie sa správne aj s ohľadom na procesnú obranu žalovaného v spore,\nktorému Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 13.10.2017 povolenie na predmet podnikania\n„pohonné látky a ropa“ v rozsahu podnikania „prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok“ v\nzariadení Kapušany, zaoberal otázkou, či proti nárokom žalobcov 1/ a 2/ nestoja práva žalovaného v\npodobe vecného bremena podľa § 38 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny\n(elektrizačný zákon) vykonávaného vládnym nariadením č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím\nnehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu (ďalej aj vládne\nnariadenie č. 29/1959 Zb.). V súlade s § 22 odsek 5 elektrizačného zákona vecné bremeno nebolo\npredmetom zápisu v katastri nehnuteľnosti (pôvodne pozemkových kníh alebo evidencie nehnuteľnosti).\nV katastri nehnuteľnosti je aktuálne na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Kapušany, podľa\nktorého sú žalobcovia podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov, zaznamenané vecné bremeno v\nprospech žalovaného v zmysle § 96 odsek 4 a 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa tohto\nustanovenia, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred\núčinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.\n18. V danom prípade nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, ktorou tvrdí, že v spore\no bezdôvodné obohatenie si konajúci súd nemôže sám posúdiť existenciu/neexistenciu zákonných\nvecných bremien, hoci aj v rozpore s údajmi zapísanými na príslušnom liste vlastníctva. Súd prvej\ninštancie právomoc súdu posúdiť otázku existencie zákonného vecného bremena všeobecným súdom\na to aj z pohľadu záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/190/2004 vyhodnotil správne\n(bod 70 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) a odvolací súd na tento záver odkazuje.\nZáznam v katastri má len evidenčný charakter, práva z listín, respektíve zo zákona existujú bez\nohľadu na skutočnosť, či sú zapísané v katastri alebo nie. Keďže predmetom tohto sporu je ochrana\nvlastníckeho práva, pri kolízii práv vlastníkov pozemku s vlastníkom stavby postavenej na ich pozemku,\nktorý tento pozemok užíva s argumentáciou, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní jeho právo strpieť z\ndôvodu verejnoprávneho režimu spočívajúceho v zákonnom vecnom bremene, potom má všeobecný\nsúd právomoc ako predbežnú otázku posúdiť existenciu a aj rozsah takéhoto vecného bremena,\naj keď ide o vecné bremeno, ktoré by malo byť založené v režime verejného práva. Určujúci je\ncharakter hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý je majetkový, založený na tvrdeniach o\nskutočnostiach spojených s ochranou vlastníckeho práva.\n\n19. Právna úprava vecných bremien v zákone č. 79/1957 Zb. v spojení s vládnym nariadením č. 29/1959\nZb. vychádza z toho, že v prípade výstavby a prevádzky podzemných potrubí pre potreby plynulého\npremiestňovania ropných surovín a pohonných látok v značnom rozsahu a na veľké vzdialenosti\nvzniká zákonné vecné bremeno. Samotným užívaním tohto bremena potom nemôže dôjsť k vzniku\nbezdôvodného obohatenia, pretože oprávnený získava prospech na základe zákonného dôvodu.\nRozhodnou dobou pre právne posúdenie skutočnosti spojených so stavbou je časový úsek spojený s\nvydaním stavebného povolenia, pretože týmto okamihom vzniká stavebníkovi oprávnenie vybudovať\nstavbu podľa podmienok určených v stavebnom povolení a súčasne je vlastník pozemku obmedzený\ntýmto oprávnením stavebníka na svojom vlastníckom práve. Túto zásadu priamo upravuje ustanovenie\n§ 22 odsek 3 elektrizačného zákona. Posúdenie oprávnení žalovaného podľa neskorších predpisov by\nbolo uplatnením pravej spätnej retroaktivity účinnosti právneho predpisu, ktorá je v našom právnom\nporiadku neprípustná. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. II. ÚS 500/2018 vyslovil, že jedným z\ncharakteristických znakov tzv. legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov,\nktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Na tento princíp upozornil súd prvej inštancie prostredníctvom\nzáverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 15Co/239/2019-511 zo dňa 28.04.2022, ktorého\npredmetom bol v základe rovnaký nárok žalobcov 1/ a 2/ spojený len s iným časovým obdobím.\nKontinuitu vzniku oprávnenia k cudzím veciam, ako aj obmedzenia ich užívania, podľa ich vzniku k času\npovolenia stavby zachovala aj neskoršia právna úprava v ustanovení § 42 odsek 2 zákona č. 70/1998\nZb. o energetike, v ustanovení § 69 odsek 10 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a v ustanovení §\n96 odsek 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.\n20. Stavba distribučného skladu pohonných hmôt v obci Kapušany, povolená Okresným národným\nvýborom v Prešove, pod č. 2553/1971 dňa 29.06.1971, doplnená o stavbu „Nádržový blok Kapušany“,\nktorého stavba bola povolená Okresným úradom Prešov dňa 24.08.1995, pod číslom Ž. Š. XXXX/\nXXXX - Lg (č.l. spisu 69) zostala v takomto stavebnom charaktere zachovaná doposiaľ, opačný záver\nz výsledkov dokazovania nevyplýva. Aby v súvislosti s touto stavbou bolo možné uvažovať o vzniku\nvecného bremena podľa zákona č. 79/1959 Zb. v spojení s vládnym nariadením č. 29/1959 Zb. účinných\nv čase vzniku stavby, bolo by nevyhnutné, aby v stavebnom povolení bolo uvedené, respektíve by z neho\nvyplynulo, že sa jedná o stavbu charakteru podzemných potrubí pre potreby plynulého premiestňovania\nropných surovín a pohonných látok v značnom rozsahu a na veľké vzdialenosti (elektrizačný zákon viaže\nvznik vecného bremena na stavebné povolenie). Vládne nariadenie vyslovene predpokladalo existenciu\npodzemných potrubí pre prepravu ropy a ropných produktov na veľké vzdialenosti, avšak stredisko\nžalovaného Kapušany je podľa obsahu stavebného povolenia a podporne aj podľa kolaudačného\nrozhodnutia skladovacím zariadením pohonných hmôt, ktoré tvoria technologické a zabezpečovacie\nobjekty prepojené aj technologickými rozvodmi, ktorým je potrubie (objekt 500, stavebné povolenie zo\ndňa 29.06.1971, č.l. spisu 62), ktoré ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v uzavretom areály\nskladu slúži len na manipuláciu s ropnými a pohonnými látkami. Preto v okolnostiach tejto preskúmavanej\nveci nie je rozhodné akú dĺžku potrubie na manipuláciu s ropnými produktami v skladovom priestore\nvykazuje. Potrubie uzavretý priestor areálu skladu Kapušany neopúšťa, teda nespája pod zemou\nveľké vzdialenosti, čo je podmienka predpokladaná vládnym nariadením č. 29/1959 Zb. pre vznik\nvecného bremena, a to potom znamená, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že oprávnenie\nžalovaného v podobe vecného práva k pozemkom žalobcov 1/ a 2/ na základe zákona č. 79/1959 Zb.\nv spojení s vládnym nariadením č. 29/1959 Zb. nevniklo, pretože sa na prejednávanú vec vzhľadom na\ncharakter stavby nevzťahuje. Z rozsahu oprávnení spojených s vecným bremenom podľa § 22 odsek 1\nelektrizačného zákona je zrejmé, že vedenie podzemného potrubia pre účely vzniku zákonného vecného\nbremena predpokladá len obmedzenie v činnostiach vlastníka pozemku predvídaných druhom pozemku\n(v tejto veci bol pozemok v čase vydania stavebného povolenia vnesený do poľnohospodárskeho\ndružstva), z čoho vyplýva, že aj po stavbe potrubí mal zostať charakter/druh pozemku zachovaný, (mal\na mohol byť využívaný na pôvodný účel), čo však v tejto veci nie je možné konštatovať. Pozemky\nžalobcov 1/ a 2/ sa stali súčasťou oploteného, jedného stavebne a technologicky funkčného celku\nslúžiaceho výlučne podnikateľským potrebám žalovaného, na základe čoho potom súd prvej inštancie\ndôvodne ustálil, že žalovaný týmto spôsobom ovládol pozemok žalobcov 1/ a 2/ v takej miere, že aj\nkeď nebol v rozhodnom období (v žalovanom období) od 01.07.2018 do 31.12.2018 ich vlastníkom, mal\npostavenie držiteľa celej veci. V takomto prípade potom získal na úkor žalobcov 1/ a 2/ bezdôvodné\nobohatenie, spočívajúce v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, pretože za užívanie pozemku bez\nprávneho dôvodu neposkytoval vlastníkovi náhradu. Jej výšku je potrebné odvodiť od výšky nájomného\nzodpovedajúceho v danom mieste a čase, a tomu, čo by iný podnikateľský subjekt za takýto stavebný\n\nobjekt zaplatil, a to pomerne vo vzťahu k celému zabratému pozemku žalobcov 1/ a 2/, s ustálením výšky\nbez existencie zákonného vecného bremena. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd považoval\nnámietky žalovaného ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia zo zreteľom na znalecký posudok č.\nXXX/XXXX W.. G. C., z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, za nedôvodné.\n21. Znalecký posudok je podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu jedným z dôkazných\nprostriedkov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 187, článok 15 CSP, od iných\nsa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom. Hodnotenie\ndôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či\nsú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba\nvysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie\nznaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a je opatrené príslušnou doložkou. Súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku primerane vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že obvyklé\nnájomné predmetných pozemkov žalobcov 1/ a 2/ najpresnejšie vystihuje cena stanovená znaleckým\nposudkom č. XXX/XXXX W.. G. C., z ktorého obsahu je zrejmé, že úlohou znalca bolo zodpovedanie\notázky stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu na pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. T., teda\npozemkov vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (časť I, bod 1 znaleckého posudku č.l. 9), aj keď účel tohto\nznaleckého posudku je označený všeobecne ako majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Uvádzaná\nvšeobecná hodnota nájmu pozemkov zodpovedá hodnotám pri poctivom predaji a kúpe nehnuteľnosti\nv danom čase a mieste. Z obsahu tohto posudku je zrejmé, že znalec stanovil nájomné za užívanie\nnehnuteľnosti pre rok 2018 výškou 1,156 eur za m2/ za rok. Východiskové ukazovatele, z ktorých\nznalec vychádzal, boli stanovené priamo právnym predpisom, pričom pri výpočte hodnoty nájmu použil\nmetódu polohovej diferenciácie, keďže použitie porovnávacej metódy nebolo možné realizovať z dôvodu\nabsencie potrebného množstva pozemkov podobného charakteru. Súčasne sa súd prvej inštancie\nvysporiadal aj so znaleckým posudkom č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalca W.. W. T., ktorého vyčíslenú\nvstupnú všeobecnú hodnotu pozemkov 2,35 eur za m2 dôvodne vyhodnotil ako nízku. Z obsahu týchto\nznaleckých posudkov je zrejmé, že pri vyčíslení všeobecnej hodnoty nájmu sporných pozemkov znalec,\nsporné a nakoniec nepreukázané vecné bremeno, odlišne analyzuje ako prípadné riziko spojené s\nvyužitím nehnuteľnosti, v porovnaní so znaleckým posudkom W.. G. C., vo vzťahu ku ktorému sám\nžalovaný namieta opomenutie vecného bremena (vyjadrenie - odpor proti platobnému rozkazu, č.l. 76).\nZa takéhoto stavu potom súdu prvej inštancie nie je správnym vyčítať, že pre účely spravodlivého\nvysporiadania predmetu sporu podporne porovnával hodnoty vyčíslené znaleckým posudkom č. XXX/\nXXXX W.. G. C. aj s cenou 10,- eur za m2, ktorú si strany sporu vzájomne dohodli v roku 2009 (období\npred 9 rokmi ako rozhodné obdobie) ako kúpnu cenu susediacich pozemkov, ktorú mal dôkazne k\ndispozícii.\n22. Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov postupoval podľa § 387 odsek 1 CSP a\nodvolaním napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n23. Žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto odvolací súd o nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že im tento nárok priznal v celom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/14/2020", "guid": "98d84f2c-90fc-4bee-bbd2-1800d70246be:0f4b459e-95f6-4330-b4b2-c8affca0e10d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bbef5e8-8e9d-4b42-b277-1cb5fe495dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1"}, {"guid": "2da189a6-a849-4db3-997c-82faffff7d17:34ae3864-a4bf-4565-bae1-5911ad3d51eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/254/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/254/2018 z 31. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2da189a6-a849-4db3-997c-82faffff7d17:34ae3864-a4bf-4565-bae1-5911ad3d51eb"}, {"guid": "8f326987-16db-4034-8d62-4bbb825adc3c:26ff1e78-e671-42a7-bf50-8f103be804fc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8109226461.8", "spisova_znacka": "10Co/38/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/38/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8109226461.8"}], "citovane_v": []}