{"guid": "61be0c08-cb0c-4994-9136-324bc582dbc8:5335a701-5ee5-44ec-9603-92bc0534a97e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1", "spisova_znacka": "2Co/66/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/66/2023 z 15. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2024, sp. zn. 2Co/66/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1", "identifikacne_cislo": "6119355891", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5335a701-5ee5-44ec-9603-92bc0534a97e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/66/2023\n6119355891\n15. 05. 2024\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2024:6119355891.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcu: T.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom: B. XX, XXX XX Q. proti žalovanej: I. Č.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XXXXX/\nXXC, XXX XX Q., zastúpená: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom: Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02\nBratislava, IČO: 35855673 o zaplatenie 41.011,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči\nrozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23. novembra 2022, č.k. 16C/41/2020-248,\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23. novembra 2022, č.k.\n16C/41/2020-248, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 23. novembra 2022, č.k. 16C/41/2020-248, žalobu\nzamietol a žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal od žalovanej zaplatenia\nsumy 41.011,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 41.011,50 eur od\n05.07.2019 do zaplatenia, titulom dlžnej zmluvnej pokuty ako aj náhrady trov konania.\n3. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci považoval medzi stranami za nesporné, že žalobca poskytol\nžalovanej dňa 28.06.2018 na základe zmluvy o pôžičke peňažné prostriedky vo výške 51.587,24 eur.\nÚčel, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté a ani spôsob ich poskytnutia nebol medzi stranami\nsporný. Sporná nebola ani tá skutočnosť, že žalovaná bola so splnením dlhu voči žalobcovi v omeškaní.\nK zaplateniu dlhu sa žalovaná v zmluve o pôžičke zaviazala do 31.12.2018, pričom reálne bol dlh\nzaplatený dňa 30.05.2019. Z uvedeného bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní\ns plnením svojho dlhu celkovo 5 mesiacov resp. 150 dní. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca v\nkonaní potvrdil, čo samotná žalovaná preukázala výpisom z účtu, že dňa 29.05.2019 poukázala na\núčet žalobcu celkovo sumu 58.998,85 eur, z čoho istina predstavovala sumu 51.587,24 eur, zmluvný\núrok 1 % mesačne sumu 5.715,59 eur a úrok z omeškania sumu 1.696,02 eur. Z uvedeného bolo súdu\nprvej inštancie zrejmé, že zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania, ktoré boli žalovanou žalobcovi riadne\nzaplatené tvoria príslušenstvo pohľadávky. Zmluvný úrok vo výške 1 % mesačne je teda považovaný\nza odplatu za užívanie požičanej istiny a úrok z omeškania je považovaný za sankčný úrok v zmysle\n§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) z poskytnutej istiny. V konaní\n\nbolo taktiež preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o\npôžičke, t.j. 28.06.2018, zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bol žalobca ako záložný\nveriteľ zapísaný v katastri nehnuteľnosti a tým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanej,\nvyplývajúca mu zo zmluvy o pôžičke. Za nesporné považoval súd prvej inštancie aj to, že žalobca listom\nzo dňa 04.06.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 41.011,50 eur v lehote 10 dní\nodo dňa doručenia, pričom výzva bola žalovanej doručená dňa 03.07.2019. Uviedol, že zmluvná pokuta\nvo výške 41.011,50 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní predstavuje dojednanú\nzmluvnú pokutu 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, táto čiastka teda predstavuje\nzmluvnú pokutu vo výške 180 % ročne z dlžnej sumy. Medzi stranami sporu bolo podľa súdu prvej\ninštancie sporné, či je dojednanie o zmluvnej pokute upravené v zmluve o pôžičke zo dňa 28.06.2018\nplatné, alebo je toto ustanovenie zmluvy možné považovať za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 39, § 39a, § 121 ods. 3, § 498, § 491\nods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 OZ, § 3 nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania) a v nadväznosti na skutkový stav ustálený\nvykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Z ustanovenia článku I zmluvy\no pôžičke mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že zmluvné strany si dojednali úrok\nvo výške 1 % mesačne. Túto odplatu za poskytnutie pôžičky žalovaná preukázateľne žalobcovi dňa\n30.05.2019 uhradila. Skonštatoval, že za omeškanie s plnením dlhu v celkovom trvaní 150 dní žalovaná\nuhradila žalobcovi sumu vo výške 1.696,02 eur. Z textácie predmetnej zmluvy bolo súdu prvej inštancie\nzrejmé, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok ako aj sankčný úrok (článok III bod\n2 Zmluvy). Tento sankčný úrok vo výške 1.696,02 eur, teda úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2\nOZ z poskytnutej istiny, teda zo sumy 51.587,24 eur žalovaná žalobcovi taktiež riadne dňa 30.05.2019\nuhradila. Súd prvej inštancie zhrnul, že sporným teda zostalo medzi stranami dojednanie o zmluvnej\npokute. Na tomto mieste poukázal aj na konštatovanie Krajského súdu v Bratislave uvedené v uznesení\nč.k. 6Co/217/2019-173, v ktorom rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia na odvolanie žalobcu.\nSúd prvej inštancie zastal názor, že dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v článku III bod 2 zmluvy o\npôžičke je možné považovať za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu\nprvej inštancie medzi stranami dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, najmä vo vzťahu k\nvýške pôžičky (pôžička vo výške 51.587,24 eur a zmluvná pokuta za omeškanie v trvaní 5 mesiacov\nvo výške 41.011,05 eur) ako aj k osobe dlžníka. Súdu prvej inštancie zo žalobcom, ako aj žalovanou\npredloženej SMS komunikácie bolo zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou bol kamarátsky vzťah,\npričom žalobca mal preukázateľne vedomosť o tom, v akej rodinnej, ale aj finančnej situácii sa žalovaná\nnachádza. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie dojednanie zmluvnej pokuty v tak neprimeranej výške\nje možné považovať až za úžeru podľa § 39a OZ. Z predložených listín bolo zrejmé, že v rovnaký deň ako\nbola uzavretá zmluva o pôžičke došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,\nktorých výlučnou vlastníčkou bola žalovaná. Z uvedeného konania súd prvej inštancie skonštatoval,\nže žalobca nenechával nič na náhodu a svoju pohľadávku voči žalovanej si riadne zabezpečil. Okrem\ntejto zmluvy bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá aj zmluva o sprostredkovaní, kde si žalobca\njasne vymienil exkluzivitu, čím podľa názoru súdu prvej inštancie značne znemožnil žalovanej možnosť\npredaja nehnuteľnosti inému subjektu, ako mal zabezpečiť žalobca. Súd prvej inštancie taktiež odmietol\nargumentáciu žalobcu, že zavinením žalovanej nedošlo k výmazu záložného práva tým, že žalovaná\nnepožiadala o výmaz záložného práva, čím došlo ku komplikáciám pri vybavovaní hypotekárneho úveru\nza účelom splnenia dlhu žalobcovi. Toto tvrdenie žalobcu podľa súdu prvej inštancie neobstojí, nakoľko\nz ustanovenia článku VI bod 2 Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 18.09.2014, ako aj\ndňa 28.06.2018 jasne vyplýva, že po zániku záložného práva zriadeného týmito zmluvami sa záložný\nveriteľ, t.j. žalobca zaväzuje vykonať všetky úkony k tomu, aby bolo záložné právo v jeho prospech\nzrušené a vymazané z príslušného katastra nehnuteľností. Navyše poznamenal, že táto povinnosť\nvyplýva aj z ustanovenia § 151md ods. 3 OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie taktiež\nza preukázané, že žalobca mal vedomosť o situácii, v ktorej sa žalovaná ako rozvedená matka dvoch\nmaloletých detí nachádzala a preto nemožno súhlasiť s jeho tvrdením, že jeho jedinou snahou bolo jej\npomôcť. Podľa názoru súdu prvej inštancie by sa dalo s týmto tvrdením súhlasiť v prípade, ak by sa\nžalobca uspokojil s úhradou riadneho zmluvného úroku, ako aj s úhradou sankčného úroku, čo spolu\nčinilo sumu vo výške 7.411,61 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné podľa názoru súdu\nprvej inštancie konštatovať, že žalovaná sa do omeškania s plnením dostala skutočne čiastočne aj\nzavinením žalobcu, ktorý v zmysle zmluvy a zákona nepožiadal o výmaz záložného práva zriadeného v\njeho prospech. Preto aj z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú. Súd prvej\ninštancie zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalobca vystupoval v daných zmluvných vzťahoch ako fyzická\n\nosoba, avšak je zrejmé, že ide o osobu ktorá má právnické vzdelanie a preto je povinná postupovať tak,\naby jej konaním nedošlo ku konaniu predpokladanému v ustanovení § 39a. Keďže žalobca vykonáva\nprax advokáta je povinný podľa § 18 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii postupovať pri výkone\nadvokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať\npravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. V tejto súvislosti súd prvej inštancie\npoukázal aj na to, že tento názor zastáva aj Revízna komisia SAK, ktorá sama konštatovala, že zmluvná\npokuta dojednaná v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca zneužil tieseň a rozrušenie\nžalovanej. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by si musel\npeňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovanej požičať. Uviedol, že v konaní predložil iba výpis, z ktorého\nje zrejmé, že mu na jeho účet bola poukázaná suma 40.000,- eur od spoločnosti GREAT FUTURE\ns.r.o., ktorej je žalobca jediným spoločníkom. Preto podľa súdu prvej inštancie tvrdenia žalobcu uvedené\nv rozhodnutí SAK na č.l. 195 a síce, že si musel väčšiu časť sumy poskytnutej žalovanej požičať,\nneobstoja. Taktiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že jeho úmyslom bolo žalovanej ako kamarátke pomôcť\nv ťažkej životnej situácii, a v žiadnom prípade nebol jeho úmysel jej spôsobiť žiadny škodlivý následok.\nV tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podanie žaloby, ktorou sa žalobca domáha od žalovanej\nzaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 41.011,50 eur určite nie je možné chápať ako snahu pomôcť\nžalovanej z ťažkej životnej situácie, skôr naopak ju do ťažkej situácie dostať. Práve preto súd prvej\ninštancie zastal identický názor ako revízna komisia SAK, a síce, že konanie žalobcu je nielen, že v\nrozpore s dobrými mravmi vykazujúce znaky úžery, ale taktiež v rozpore s ustanoveniami zákona o\nadvokácii upravenými v ustanoveniach § 18 ods. 3 a § 29a. Za absurdné považoval súd prvej inštancie\ntaktiež argumenty žalobcu, ktorý v rámci disciplinárneho konania pred SAK uviedol, že dojednanie\nsankčných mechanizmov predmetnej zmluvy o pôžičke vyplývalo z toho, že mal so žalovanou zlú\nskúsenosť z predchádzajúcej pomoci. Podľa názoru súdu prvej inštancie tým, že žalobca bol ako záložný\nveriteľ zapísaný na liste vlastníctva, ak by aj došlo k tomu, že by žalovaná neuhradila poskytnutú\npôžičku vo výške 51.587,24 eur, mal žalobca túto pohľadávku zabezpečenú nehnuteľnosťou v hodnote\nminimálne 210.000,- eur. Z uvedeného bolo zrejmé, že konaním žalovanej nebola žalobcovi spôsobená\nžiadna škoda. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie nestotožnil so záverom disciplinárneho\nsenátu SAK, uvedenom v rozhodnutí zo dňa 01.06.2021. Navyše súd prvej inštancie poznamenal, že\nžalobca nepredložil rozhodnutie disciplinárneho senátu SAK na ktorom by bola vyznačená právoplatnosť\na preto nemal vedomosť o tom, či bolo proti tomuto rozhodnutiu podané odvolanie. Dodal, že nič\nto však nemení na veci, že konajúci súd nie je viazaný rozhodnutím disciplinárneho senátu SAK.\nZáverom súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nemožno súhlasiť ani s argumentáciou\nžalobcu, ktorý na podporu svojich tvrdení poukázal na viacero rozhodnutí súdov. Z obsahu jednotlivých\nrozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že sa týkajú úplne odlišných\nprípadov, ako je prejednávaná vec. Uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal napríklad\nna rozhodnutie NS SR 3 Obdo 11/2019, z obsahu ktorého je zrejmé, že daný spor sa týkal obchodno\n- záväzkového vzťahu. Vysvetlil, že ďalšie rozhodnutie NS ČR 21Cdo 4430/2007 sa týkalo občiansko\n- záväzkového vzťahu, avšak v tomto prípade nebol pri zmluve o pôžičke dojednaný zmluvný úrok, ale\nzmluvná pokuta ako sankcia za omeškanie s plnením. Ďalej uviedol, že rozhodnutie NS ČR 28Cdo\n3113/2007 sa týka zmluvnej pokuty dojednanej vo forme úroku, pričom z uvedeného rozhodnutia\njednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta dojednaná vo forme úroku prevyšujúceho i niekoľkonásobne\n100 % zabezpečenej pohľadávky ročne môže byť s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu\npovažovaná za primeranú a teda v súlade s dobrými mravmi. Poznamenal, že v danej veci je však\nzmluvná pokuta dojednaná v zmluve o nájme. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ani na tieto\nargumenty predložené žalobcom neprihliadal a považoval ich za účelové. S poukazom na uvedené\nskutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mala žalovaná v\nkonaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov konania proti neúspešnému\nžalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade\ns ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a\nto z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny,\nnezákonný, nespravodlivý a arbitrárny, výrok rozsudku podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, zjavne preferujúc klamlivé, zavádzajúce a zmätočné tvrdenia žalovanej, ktoré\nneboli v súdnom konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, pričom súd prvej inštancie sa navyše\nani nezaoberal rozhodujúcimi dôkazmi založenými v súdnom spise, selektívne a nepochopiteľne sa\n\nzaoberal len názorom žalovanej a opomenul sa vysporiadať s návrhmi a dôkazmi založenými zo strany\nžalobcu, a tie, ktoré zhodnotil, posúdil súd prvej inštancie navyše nesprávne, čo spôsobilo následne\nnesprávne posúdenie veci. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezaoberal príslušnými zákonnými\nustanoveniami viažucimi sa na predmet sporu, platnou judikatúrou, dôkazy nevykonal a nevyhodnotil ich\nsprávne. Žalobca s poukazom na komentár k ustanoveniu § 39a OZ k otázke úrokovej sadzby opakovane\nuviedol, že úrok vo výške 1 % mesačne preukázateľne neprekročil žiadnu obvyklosť v čase poskytnutie\npôžičky, o čom podľa neho svedčí aj do konania založený dôkaz. V tejto súvislosti zdôraznil, že pre\nvynesenie záveru, že ide o úžernícku zmluvu je nevyhnutné zistenie naplnenia objektívneho a aspoň\njedného subjektívneho znaku úžery, ktoré sú v príčinnej súvislosti, ako aj zistenie, že konanie osoby\nprofitujúcej z úžery bolo úmyselné, pričom ak absentuje úmysel, o úžeru podľa komentára k ustanoveniu\n§ 39a OZ nejde. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu a v rozpore s\nelementárnou logikou skonštatoval, že údajne využil tieseň žalovanej, čím som sa preukázateľne\ndopustil konania, ktoré je následne možné posúdiť ako zneužitie situácie z jeho strany. Ďalej žalobca\nzdôraznil, že disciplinárny senát SAK nenašiel ani v jedinej časti podanej sťažnosti a v žiadnom jeho\nkonaní vo vzťahu k žalovanej porušenie ustanovenie zákona o advokácii, či iných predpisov tykajúcich\nsa advokácie. V tejto súvislosti následne zhrnul konštatovanie a závery disciplinárneho senátu SAK. V\nnadväznosti na to zdôraznil, že disciplinárny senát SAK odkazujúc na platnú judikatúru skonštatoval, že\nnie je možné dospieť k záveru, že by zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o pôžičke bola neprimeraná,\nalebo v rozpore s dobrými mravmi, ani zmluvný úrok vo výške 1 %. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie,\nže nepristupoval k hodnoteniu dôkazov rovnakým spôsobom a najmä nezávisle, a že vykonal dôkazy\nselektívne a vyberal si len tie a len takým spôsobom, aby ustál svoje nesprávne právne závery. Namietal,\nže súd prvej inštancie neodôvodnil v rámci rozhodnutia z akého dôvodu nevykonal navrhovaný dôkaz,\na to výsluch svedka pani T.. U. Q.D.. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nepripustil ani vykonanie\nďalšieho navrhovaného dôkazu, a to prehratie audiovizuálneho záznamu z podpisov zmlúv, z ktorého\nje podľa neho zrejmé, že žalovaná bola pri plnom vedomí a kľudná, že so znením zmluvy súhlasila\na sama navrhovala formy a spôsob vrátenia pôžičky, a teda nebola ako uvádzala v stave zúfalstva a\nplaču. K rozporu s dobrými mravmi žalobca zdôraznil, že v uvedenom prípade bola nesporne zmluvná\npokuta dohodnutá v predpísanej písomnej forme a spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti.\nArgumentoval, že dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom zmysle, že nemusí\npreukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou,\npričom dlžník nemusí zmluvnú pokutu zaplatiť len v jednom prípade a to, ak porušenie povinnosti, ku\nktorej sa zmluvná pokuta viaže, nezavinil a túto povinnosť dlžník riadne a preukázateľne dokáže. Mal za\nto, že žalovaná nielenže ako jediná porušila svoje zmluvné povinnosti, no v konaní ani nepreukázala,\nže by akokoľvek proaktívne mala záujem svoj dlh splatiť, či už počas splatnosti pôžičky, alebo po jej\nsplatnosti. V nadväznosti na to opätovne poukázal na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie NS ČR\nzo dňa 06.11.2009, sp.zn. 21Cdo 4430/2007, rozhodnutie NS ČR 21Cdo 4430/2007) a uviedol, že súd\nprvej inštancie vo svojom odôvodnení nepochopiteľne spochybnil uvedené rozhodnutia. Ďalej súdu prvej\ninštancie vytýkal, že sa nezaoberal ďalšími, do konania predloženými inými súdnymi rozhodnutiami v\nobdobných veciach, na ktoré v konaní poukazoval. Následne žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR\nsp.zn. 32Cdo 1432/2010 a na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 172/2007. Podľa žalobcu súd prvej inštancie\nv odôvodnení nelogicky a nesprávne uviedol, že žalovaná nemala možnosť vrátiť mu peňažnú pôžičku\núdajne z dôvodu, lebo mal k nej zriadené záložné právo k pôžičke, ktorú jej poskytol. Argumentoval tým,\nže logicky sa možno domnievať, že ak sa stala žalovaná v registroch bánk ako neplatič, žiadny ďalší\núver by jej ani banka neposkytla a preto konštatovanie okresného súdu v tomto smere je podľa jeho\nnázoru tendenčné, bezdôvodné a najmä nelogické. Uviedol, že o uvedenom svedčí aj fakt, že spoločnosť\nGREAT FUTURE, s.r.o. bola oprávnená nehnuteľnosti predať, a navyše kupujúceho preukázateľne\nnašla, o čom žalovanú informovala, a to dokonca za podstatne vyššiu hodnotu, ako bola cena stanovená\ndražobnou spoločnosťou. Na základe uvedeného považuje žalobca za zavádzajúce tvrdenie súdu\nprvej inštancie, že žalovanej znemožnil splniť si jej záväzok v lehote splatnosti a to z dôvodu, že na\nnehnuteľnosti bolo záložné právo. Ďalej ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty poukázal aj na ďalšie\nrozhodnutia súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2CoKR/71/2013 zo dňa 28.08.2014,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu v Prahe, sp.zn. 33 Co 514/2007-56 zo dňa 31.08.2010, rozhodnutie NS\nČR z 23.07.2004, sp.zn. 33 Odo 588/2003). Podľa žalobcu nemôže obstáť ani právna argumentácia\nsúdu prvej inštancie, že tým, že boli so žalovanou kamarátmi, a že mal zriadené záložné právo k\nnehnuteľnostiam, tak výška vzájomne dohodnutej zmluvnej pokuty pre prípad omeškania žalovanej je\núžerou. Žalobca sa dištancuje od ničím nepodloženého názoru súdu prvej inštancie, že mal akúkoľvek\nvedomosť o finančnom zázemí žalovanej. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie skonštatoval, že\nnepreukázal v rámci konania, že si musel sám obstarať finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky pre\n\nžalovanú. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že peňažné prostriedky si musel zaobstarať, pričom o\nuvedenom svedčí aj výpis z jeho osobného účtu. Ďalej zdôraznil, že do rozhodnutia súdu prvej inštancie\nžalovaná nepredložila súdu ani jemu osobne žiadny dokument, či akúkoľvek hodnovernú informáciu, z\nktorej by vyplývalo, že by sa počas lehoty splatnosti pôžičky, resp. aj po jej lehote, proaktívne snažila\nsvoju situáciu riešiť. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak,\nže žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 41.011,50 eur, úrok z omeškania vo\nvýške 5,00 % ročne zo sumy 41.011,50 eur od 05.07.2019 do zaplatenia, ako aj trovy súdneho konania.\n6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca mal vedomosť o jej finančnej situácii,\nkeďže ju ako advokát zastupoval pri rozvode, pomáhal jej aj pri vysporiadaní BSM a požičal jej finančné\nprostriedky aj v roku 2014, za účelom vyplatenia podielu bývalému manželovi a aj z dôvodu, že\nnezabezpečil výmaz záložného práva z roku 2014, ktoré už zaniklo, mu bolo v roku 2018 ako záložnému\nveriteľovi doručované oznámenie o dražbe. Podľa žalovanej je pre rozhodnutie súdu irelevantné, či si\nžalobca musel na poskytnutie pôžičky obstarať finančné prostriedky od tretej osoby. K tvrdeniu žalobcu,\nže mu tieto prostriedky požičala spoločnosť GREAT FUTURE, s.r.o., uviedla, že z verejne dostupných\ninformácií je známe, že sa jedná o spoločnosť, v ktorej je žalobca jediným spoločníkom a v čase\nposkytnutia pôžičky bol aj jej jediným konateľom. K námietkam žalobcu týkajúcich sa disciplinárneho\nrozhodnutia SAK žalovaná uviedla, že skutková podstata potencionálneho disciplinárneho previnenia\nžalobcu (zachovávanie dôstojnosti, vážnosti výkonu advokácie atď.) nebola významnou okolnosťou pre\nrozhodovanie o tom, či je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty oprávnený. Ďalej žalovaná\nuviedla, že pokiaľ žalobca namieta v odvolaní nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, tak to mal\nvýslovne uviesť ako jeden z odvolacích dôvodov. Za irelevantnú označila argumentáciu žalobcu ohľadom\nvýšky dohodnutého zmluvného úroku, pretože jeho výška nebola predmetom sporového konania. Ďalej\nžalovaná uviedla argumentáciu pre ktorú má za to, že v konaní bolo preukázané naplnenie objektívnej\na subjektívnej stránky znakov civilnoprávnej úžery v zmysle § 39a OZ. K námietke žalobcu, že identické\npodmienky poskytnutej pôžičky mala žalovaná aj pri pôžičke v roku 2014, žalovaná pripomenula, že\nzabudol uviesť, že v tomto prípade od žalovanej nežiadal úhradu zmluvnej pokuty, takže je logické, že\nju žalovaná nenamietala. V konaní pred disciplinárnym senátom SAK žalovaná nebola vypočutá, teda\nsenát nedisponoval všetkými relevantnými informáciami, tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mal k dispozícii\npri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie, nehovoriac o tom, že príslušný orgán SAK sa\nzameral len na prípadné porušenie predpisov súvisiacich s výkonom advokácie. Žalovaná nesúhlasí\ns tvrdením žalobcu, že si súd prvej inštancie selektívne vybral z dôkazov len tie, ktoré mu vyhovovali\na poukázala pritom na ustanovenie § 191 CSP. Žalovaná zhrnula, že určenie výšky zmluvnej pokuty\nje zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán, neznamená to však, že v každom jednotlivom\nprípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. K žalobcom citovaným rozhodnutiam\nsúdov Najvyššieho súdu Českej republiky poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí\nsp.zn. 6Cdo/129/2017. K citovaným rozhodnutiam NS SR uviedla, že tieto sa týkajú posudzovania\nprimeranosti výšky zmluvnej pokuty dojednanej formou určitej percentuálnej sadzby. Následne žalovaná\nzopakovala jej argumentáciu, že mala snahu vyriešiť vzniknutú situáciu, ale bolo nemožné nájsť niekoho,\nkto by jej požičal finančné prostriedky, bez toho, aby zároveň nežiadal zriadenie záložného práva na jej\nnehnuteľnosť, na ktorej boli už dve záložné práva - žalobcu z roku 2014 a VÚB. Ďalej pri výške zmluvnej\npokuty poukázala na rozhodovaciu prác súdov (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 3Cdo 130/2006, 3Co 3/2006,\nNS SR 1 Obdo V 93/2004) a zopakovala jej argumentáciu, ktorú uviedla v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko z\nuvedeného rozhodnutia vyplýva aký skutkový stav súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania ustálil,\nako ho vyhodnotil a právne posúdil, je dostatočne odôvodnené a preto navrhuje, aby odvolací súd\nodvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 387 CSP ako správny potvrdil, zaviazal\nžalobcu nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a aby v zmysle ust. §\n219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.\n7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že ho považuje za absolútne vecne nesprávne, a identicky\ntak, ako počas celého konania za vedome klamlivé, zavádzajúce a zmätočné, pričom poukázal aj\nna fakt, že všetky tvrdenia žalovanej doposiaľ neboli v súdnom konaní bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané. Argumenty žalovanej ohľadne disciplinárneho konania SAK označil za klamlivé a zopakoval\njeho argumentáciu, že disciplinárny senát SAK nenašiel ani v jedinej časti podanej sťažnosti a v žiadnom\njeho konaní vo vzťahu k žalovanej ani len jediné porušenie ustanovenia zákona o advokácii, či iných\nprávnych predpisov, týkajúcich sa výkonu advokácie. Ďalej žalobca zdôraznil, že žalovaná v konaní súdu\n\nprvej inštancie ani len jediným dôkazom nepreukázala, že by sa o vrátenie pôžičky v lehote splatnosti\nsnažila, nevysvetlila svoju nečinnosť a čo je dôležitejšie, nevysvetlila ani to, prečo ho na sociálnych\nsieťach zablokovala, prečo si zablokovala jeho telefónne číslo, prečo mu neodpisovala na sms správy.\nŽalovaná nevysvetlila ani to, prečo preukázateľne nepreberala po lehote splatnosti opakované písomné\nvýzvy na úhradu pôžičky. Podľa žalobcu žalovaná tak preukázateľne nevyvíjala absolútne žiadny aktívny\nprístup smerujúci k vráteniu pôžičky riadne a včas. K argumentácii žalovanej ohľadom objektívnych a\nsubjektívnych znakov úžery uviedol, že skutočnosť, že žiadnu tieseň žalovanej nevyužil a že nemal\nžiadny úmysel v predmetnej veci skonštatoval jednohlasne aj disciplinárny senát SAK, ktorý uviedol,\nže žiadnym konaním situáciu žalovanej nezavinil, no predovšetkým ju rozhodne nevyužil. Ďalej žalobca\ntvrdenia žalovanej, že jej nikto nechcel pomôcť s ďalšou pôžičkou z dôvodu, že na nehnuteľnosti je\nzáložné právo, označil za nehorázne fabulácie a uviedol, že žalovaná ho ani počas lehoty splatnosti\npôžičky a ani po lehote splatnosti absolútne nikdy neoslovila s tým, že má údajne osobu, ktorá by jej\nposkytla ďalšiu pôžičku, s ktorou by chcela diskutovať o výmaze jeho záložného práva. Je teda podľa\nneho zrejmé, že žalovaná si túto obranu vymyslela. Ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty zopakoval\na poukázal na jeho už skoršiu argumentáciu v predmetnom konaní. Žalobca ďalej nerozumie, prečo\nneustále žalovaná napáda spoločnosť GREAT FUTURE, s.r.o., ktorá zabezpečila nielen to, aby mohla\nbyť dražba po finančnej stránke odvrátená, ale ktorá zabezpečila aj kupujúceho, a to na základe riadnej\nuzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy podpísanej žalovanou, pričom o predaj nehnuteľností pri\nčerpaní pôžičky mala záujem v prvom rade žalovaná, o čom svedčí a tento fakt podporujú aj sms správy\nprijaté od žalovanej, ktorá v nich uvádza, že má záujem predať svoje nehnuteľnosti. Ostatné tvrdenia\nžalovanej v tomto smere označil za fabulácie. Žalobca následne zdôraznil, že žalovaná nepredložila\nsúdu opäť žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že mal údajnú resp. akúkoľvek vedomosť\no jej zlej finančnej situácii. Žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že žalovaná je povinná\nzaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 41.011,50 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo\nsumy 41.011,50 eur od 05.07.2019 do zaplatenia, ako aj trovy súdneho konania.\n8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že skutočnosť, že vrátila žalobcovi poskytnutú\npôžičku spolu s úrokom z omeškania dňa 30.05.2019 nebola medzi stranami sporná, ale sporné bolo to,\nči je dojednanie o zmluvnej pokute upravené v zmluve o pôžičke platné, alebo nie. Podľa žalovanej súd\nprvej inštancie vec správne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval, okrem iného, ustanovenia §\n39 a 39a OZ. Žalovaná poukázala na to, že v predchádzajúcich podaniach žalobca uvádzal, že peniaze\nna to, aby mohol poskytnúť žalobkyni pôžičku, si musel požičať od svojej spoločnosti GREAT FUTURE,\ns.r.o. V tomto písomnom vyjadrení uvádza, že nemal v pláne si predčasne vyplácať zo spoločnosti\nGREAT FUTURE, s.r.o. akékoľvek vklady. Nie je jej teda zrejmé, či si žalobca peniaze požičal, alebo\nsi dal vyplatiť predčasne vklad, čo však pre toto konanie nie je podľa nej dôležité. Žalovaná poukázala\nna jej predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu, že v spoločnosti GREAT FUTURE, s.r.o., bol žalobca\njediným spoločníkom a v čase poskytnutia pôžičky bol aj jej jediným konateľom, bol teda jedinou osobou,\nktorá kreovala a prejavovala vôľu tejto právnickej osoby, t.j. kreoval a prejavoval vôľu na oboch stranách\ntohto vzťahu. K tvrdeniu žalobcu, že identické podmienky poskytnutej pôžičky mala žalovaná aj pri\npôžičke zo dňa 17.09.2014, ktorej platnosť, resp. obsah a teda výšku zmluvných sankcií nikdy žalovaná\nnenapádala a nespochybňovala ani ich výšku, žalovaná uviedla, že žalobca si na základe predmetnej\nzmluvy voči žalovanej neuplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto ju logicky ani nenapádala.\nNásledne žalovaná zopakovala, že mala snahu vyriešiť vzniknutú situáciu, ale bolo nemožné nájsť\nniekoho, kto by jej požičal finančné prostriedky, bez toho, aby zároveň nežiadal zriadiť záložné právo na\njej nehnuteľnosť, na ktorej boli už dve záložné práva, a to žalobcu z roku 2014 a F.. Zhrnula, že práve\npreto, že žalobca nevymazal svoje záložné právo z roku 2014 z katastra nehnuteľností, mala žalovaná\nproblém so získaním pôžičky/hypotéky v roku 2018. K argumentácii žalobcu, ktorou sa odvoláva na\nrozhodnutia NS SR, v ktorých sa NS SR vyjadroval k primeranosti zmluvnej pokuty žalovaná uviedla,\nže keďže súd prvej inštancie rozhodol, že ustanovenie zmluvy o pôžičke upravujúce zmluvnú pokutu\nje absolútne neplatné s poukazom na ustanovenia § 39 a 39a OZ, je argumentácia judikatúrou NS SR\ntýkajúcou sa primeranosti zmluvnej pokuty irelevantná, pretože súd by posudzoval primeranosť zmluvnej\npokuty iba v prípade, ak by táto bola dojednaná platne. Záverom zopakovala, že navrhuje, aby odvolací\nsúd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 CSP ako správny\npotvrdil, zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a aby\nv zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.\n\n9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích\ndôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nrozhodol vecne a právne správne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu\nprvej inštancie. Odôvodnenie obsahuje všetky náležitosti, je jasné a určité a je z neho zrejmé akými\núvahami sa súd prvej inštancie spravoval, a ako dospel k výslednému rozhodnutiu. Žalobca v odvolaní\nnamieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné\npre rozpor s dobrými mravmi. Poukazuje v argumentácii na rozhodnutia vyšších súdnych autorít,\nz ktorých má vyplývať, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške, ako bolo dohodnuté aj v danom\nprípade, boli vyhodnotené ako primerané, a nie je možné posúdiť neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty\nlen s poukazom na výslednú žiadanú sumu, ktorej výška je práve dôsledkom omeškania dlžníka.\nOdvolací súd preštudovaním predmetných rozhodnutí, však dodáva, že v daných rozhodnutiach je aj\nuvedené, že posúdenie dojednania zmluvnej pokuty a jej prípadného rozporu s dobrými mravmi, záleží\nod individuálnych okolností každého jedného prípadu a nie je možné primeranosť zmluvnej pokuty\nzovšeobecňovať. Ak súd posúdi, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné pre rozpor s dobrými\nmravmi, má daný záver súd odôvodniť aj s poukazom na okolnosti tej ktorej veci. Odvolací súd má\nza to, že súd prvej inštancie tak v danom prípade učinil. Jeho záver o dojednaní zmluvnej pokuty v\nrozpore s dobrými mravmi nie je založený len na samotnej výške pokuty, ale poukázal aj na okolnosti\nza ktorých došlo k požičaniu peňazí, situáciu, v ktorej sa nachádzala žalovaná, ako aj na to, že tu\nbolo dané zabezpečenie vrátenia pôžičky úrokom z omeškania, a záložným právom. Ďalej poukázal a\nvychádzal i z toho, že bol dohodnutý aj úrok z úveru, ktorý bol zaplatený vo výške 5.715,59 eur. Odvolací\nsúd na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že v zmysle judikatúry (napr.\nrozhodnutie NS SR 2Cdo/172/2007) dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej\ndohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dojednaná\nv neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto\nje nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými\nmravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd vyriekol, vo vyššie uvedenom rozhodnutí,\nže právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou\nmienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby\nbolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy\nnetvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych\nsituácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré\nmravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji\nosvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou\nspoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel\nje potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade\nso spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute\nz hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu\na sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody,\nktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí\nbyť dostatočnou nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku\nskutočne vzniknutej škody, je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní\nprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho\npohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež\npredstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť\nna neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.\n11. Odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci išlo o požičanie peňazí medzi dvoma fyzickými\nosobami, kde bolo žalobcovi zrejmé, že sa žalovaná nachádza v ťaživej životnej situácii, peniaze\nsi požičala od neho z dôvodu, že jej hrozila strata bývania. Vyplýva z dokazovania, že žalovaná a\nžalobca sa poznali, že ich vzťah nebol len čisto formálny, vyplývajúci z toho, že v minulosti ju žalobca\nzastupoval ako advokát, ale z ich komunikácie vyplýva, že ich vzťah možno označiť ako priateľský.\nVyplýva, že peniaze jej žalobca požičal v rámci medziľudských vzťahov ako pomoc priateľovi v životnej\nnúdzi. Ďalej vyplýva, ako aj uviedol sám žalobca, že termín vrátenia peňazí mala navrhnúť samotná\n\nžalovaná. Odvolací súd z toho potom usudzuje, že žalobca nepotreboval aby mu požičané peniaze\nbolo nevyhnutné vrátiť v termíne, ktorý bol v zmluve dohodnutý, že by trval žalobca na vrátení v lehote\npol roka od požičania z dôvodu, že neskorším vrátením mu môže vzniknúť napríklad nejaká škoda.\nŽalobca ani v návrhu netvrdí, že oneskoreným vrátením požičanej sumu, mu vznikla škoda. Odvolací\nsúd nemôže neprihliadnuť ani k tomu, ako uviedol i súd prvej inštancie, že medzi stranami bol dohodnutý\núrok z úveru, čo predstavuje cenu za poskytnuté peniaze, a tento bol dojednaný vo výške1 % mesačne\nz požičanej sumy, daný úrok z úveru žalovaná uhradila a predstavoval sumu 5.715,59 eur. Navyše bol\nuhradený aj úrok z omeškania vo výške 1.696,02 eur. Zároveň žalobca mal aj zriadené záložné právo\nk nehnuteľnosti žalovanej. Pri zohľadnení okolností, za ktorých došlo k požičaniu peňazí od žalobcu\nžalovanej, po zohľadnení zabezpečenia úveru úrokom z úveru, úrokom z omeškania, záložným právom,\ndospel aj odvolací súd k záveru, že dojednanie aj zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za\nkaždý deň omeškania, čo predstavuje 180% ročne, je v rozpore s dobrými mravmi, keď od žalovanej\nžalobca žiada uhradiť v podstate za pol rok omeškania na zmluvnej pokute takmer výšku požičanej\nsumy, napriek tomu, že žalovaná uhradila úrok z omeškania a úroky z úveru a to v celovej výške\n7.411,61 eur. Odvolací súd aj vzhľadom k tomu, že išlo o požičanie peňazí medzi známymi, ako v\npodstate pomoc žalobcu žalovanej v jej ťažkej životnej situácii, vidí potom v dojednaní danej zmluvnej\npokuty rozpor s mravnými zásadami medziľudských vzťahov. Žalobca žiadal vykonať dokazovanie video\nzáznamom z jeho kancelárie z priebehu podpisu zmluvy, ako aj výpoveďou koncipientky, ktorá bola\npri podpise zmluvy prítomná, čím chcel preukázať, že žalovaná nebola v stave rozrušenia. Odvolací\nsúd hodnotí ako správny postup súdu prvej inštancie keď dané dokazovanie nevykonal, a odvolací\nsúd dodáva, že aj ak by žalovaná v deň podpisu zmluvy nevykazovala navonok stav rozrušenia,\nje zrejmé, že v situácii, keď má prísť človek o bývanie v dražbe, z dôvodu, že má dlžobu a nevie\nzohnať na jej vyplatenie financie, sa dostáva do stavu rozrušenia a stresu. Potom ak nakoniec mu\nkamarát tieto financie ide požičať tesne pred vykonaním dražby, je zrejmé, že môže pristúpiť aj na\npodmienky, ktoré sú pre neho nevýhodné, či v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti.\nČo sa týka poukazovania žalobcu na správanie žalovanej, ktorá nereagovala hneď na jeho výzvu na\nvrátenie požičanej sumy, že sa vyhýbala kontaktu a ozvala sa a vrátila požičanú sumu až o pol roka\npo dohodnutom termíne, a že si môže žalovaná sama za to, že výška zmluvnej pokuty je vysoká\nsvojim omeškaním, odvolací súd uvádza, že možno hodnotiť konanie žalovanej, ktorá nekontaktovala\nžalobcu, respektíve nereagovala istú dobu na jeho výzvy na vrátenie peňazí ako nevhodné. Avšak\ns poukazom na ostatné okolnosti popísané vyššie zároveň odvolací súd hodnotí, že toto zlyhanie\nžalovanej nemožno posúdiť ako také, ktoré by mohlo mať vplyv na posúdenie rozporu dohodnutej\nzmluvnej pokuty s dobrými mravmi. Žalobca v odvolaní namieta aj, že súd prvej inštancie sa vôbec\nnezaoberal a neprihliadol k rozhodnutiu disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie SAK zo dňa\n01.06.2021, sp.zn. DS VIII.-8/2020:2760/2019, ktorý dospel k záveru, že sa žiadneho disciplinárneho\nprevinenia v súvislosti s požičaním sumy a dojednaním zmluvnej pokuty nedopustil, a poukazoval aj\nna odôvodnenie daného rozhodnutia, v ktorom podľa jeho názoru je jednoznačne uvedené, že výška\npokuty dojednaná v danom prípade je primeraná s odkazom na judikatúru citovanú v rozhodnutí. Žalobca\nnamieta, že pre súd je dané rozhodnutie záväzné. Odvolací súd k danému uvádza, že pre súd je záväzné\nto, či došlo k disciplinárnemu previneniu, alebo nie, teda výrok rozhodnutia. Odôvodnenie záväzné\nnie je a navyše odvolací súd poukazuje na to, že na viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia\ndisciplinárny senát uvádza, že otázkou primeranosti, či rozporu dojednania zmluvnej pokuty v danom\nkonkrétnom prípade sa má zaoberať súd v rámci prejednania civilnej žaloby. Na strane 29 posledný\nodsek odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že: “Disciplinárne konanie nie je konaním, kde by sa mali\nuvedené otázky (otázka primeranosti zmluvnej pokuty) a to v kontexte na predmetnú právnu vec a\nkonkrétny záväzkovo právny vzťah, riešiť.“ Na strane 32 odôvodnenia v druhom a treťom odseku uvádza,\nže: “Disciplinárny senát poukazuje na to, že sú vedené civilné konania, v ktorých bude predmetná otázka\nprimeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty, príp. platnosti dohody o zmluvnej pokute riešené.“ Na strane\n33 uvádza, že: “Ako už bolo uvedené vyššie spor medzi sťažovateľkou a disciplinárne obvineným vo\nveci primeranosti zmluvnej pokuty je predmetom dvoch civilných konaní, v ktorých budú súdy túto otázku\nposudzovať.“ Je teda na posúdení súdu, či je, alebo nie je dojednanie o zmluvnej pokute v súlade\nso zákonom, alebo sa prieči dobrým mravom, čo napokon konštatuje aj samotný disciplinárny senát.\nOdvolací súd záverom na argument žalobcu, že súd ak mal za to, že zmluvná pokuta je neprimerane\nvysoká, mal použiť moderačné právo, uvádza, že v danom prípade, ak by aj nedošlo k vyhodnoteniu\nzmluvnej pokuty ako rozpornej s dobrými mravmi, a dospelo by sa k záveru použiť moderačné právo,\ntak by bolo dôvodné nepriznať vôbec zmluvnú pokutu, keď ako je už vyššie vysvetlené, žalovaná vrátila\npožičanú sumu, aj s úrokom z úveru, aj s úrokom z omeškania a takto vrátenú sumu považuje súd\nza úplne primeranú a navyše tu absentuje spôsobenie nejakej škody žalobcovi tým, že mu bola suma\n\nvrátená s päť mesačným oneskorením. Odvolací súd dodáva, že súd musí rozhodnúť zákonne a musí\nmať na zreteli pri rozhodovaní aj spravodlivé usporiadanie vzťahu. Posúdenie v danom prípade zmluvnej\npokuty, ktorú požaduje žalobca od žalovanej, ako rozpornej s dobrými mravmi, za vyššie uvedených\nokolností, naplnilo podľa odvolacieho súdu nie len kritérium zákonnosti, ale aj kritérium spravodlivosti.\n12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je\nvo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1 CSP). Pri posúdení rozporu dojednanej zmluvnej pokuty\ns dobrými mravmi nebola v danom prípade iba čisto výška zmluvnej pokuty, ale boli vysvetlené aj iné\nokolnosti, ktoré viedli súd k hodnoteniu tohto dojednania ako rozporného s dobrými mravmi. Každý\nprípad má aj svoje špecifiká a tie boli v danom prípade zohľadnené.\n13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2\nCSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/41/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ea6aaf61-b3e7-4acb-b4e7-ed9a7dbf9621:9675c45b-1a3b-4c93-a33b-aa6b2d1becc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1", "spisova_znacka": "3Obdo/11/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1"}, {"guid": "15d2e458-42e0-45d6-b5e2-3e724c43cd33:581a24fe-e93d-43e9-8ebe-cb6a34199cd9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5618200884.1", "spisova_znacka": "6Co/217/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/217/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5618200884.1"}, {"guid": "616ef22c-669b-425d-81a2-d1da5ca358ae:94fd44fd-9008-4a9a-a0de-519d4e559656", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108234551.1", "spisova_znacka": "2CoKR/71/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/71/2013 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108234551.1"}], "citovane_v": []}