Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/54/2022 z 24. 9. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 2Cob/54/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1
Krajský súd Bratislava | 2Cob/54/2022 | ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1 | 2024-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: § 135a ods. 1 ObZ, § 135a ods. 5 ObZ, § 136 ods. 1 písm. d) ObZ, § 136 ods. 2 ObZ, § 379 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5310b891-1db2-476c-92e3-aa05f0ebe810
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Cob/54/2022
6119353659
24. 09. 2024
JUDr. Ľubica Krišková
ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: VISKIO s. r. o., Bottova
803/9, 900 31 Stupava, IČO: 46 042 377, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová
dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému: U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.
XXXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, 811 01
Bratislava, IČO: 35 943 882, v konaní o zaplatenie 131.675,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa 10.6.2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa
10.6.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa 10.6.2021 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanou žalobou
sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 131.675,20 Eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody podľa
§ 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Nárok odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ
uzatvoril dňa 20.8.2014 so spoločnosťou MACANO s.r.o. ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.
2014/5/102 v znení jej dodatkov, za spoločnosť konal žalovaný v postavení konateľa, zmluvou sa
žalobca zaviazal zhotoviť dielo - výstavbu nehnuteľností v k. ú. D. a objednávateľ sa zaviazal k
prevzatiu diela a zaplateniu ceny diela. Žalobca dňa 6.8.2014 prevzal stavenisko a vykonal stavebné
práce, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 2014213 na sumu 16.653,34 Eur splatnú 25.10.2014, faktúrou č.
2014214 na sumu 28.118,26 Eur splatnú 14.11.2014 a faktúrou č. 2014215 na sumu 86.754,57 Eur
splatnú 15.12.2014. Objednávateľ cenu diela uhradil dňa 26.11.2014 čiastočnou úhradou faktúry č.
2014213 vo výške 1.500,- Eur prostredníctvom spoločnosti GWH Construct s.r.o., neuhradenú časť ceny
diela vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom si žalobca voči objednávateľovi uplatnil v konaní pred
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/132/2017, ktorý vydal dňa 21.12.2017 rozsudok, ktorým
žalobcovi priznal sumu vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
denne zo sumy 15.153,34 Eur od 26.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania vo výške 1.609,03 Eur. Následne žalobca
vymáhal pohľadávku v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 184-290/18 súdnym exekútorom
JUDr. Vladimírom Usačevom. Žalobca lustráciou v Obchodnom registri zistil, že objednávateľ bol
zrušený bez likvidácie a dňa 6.12.2018 vymazaný z Obchodného registra, na základe čoho vydal

súdny exekútor dňa 27.2.2019 upovedomenie o zastavení exekúcie. Žalobca v súvislosti s neuhradením
faktúr podal trestné oznámenie, o ktorom bolo vedené konanie Krajským riaditeľstvom Policajného
zboru v Bratislave pod ČVS: ORP-3/2-VYS-BA-2016, z ktorého vyplynul záver, že „podvodný úmysel
konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. je vylúčený, nakoľko ako vyplynulo z bankového účtu spoločnosti
MACANO s. r. o., v období od začiatku roka 2014 do 25.8.2016 mala kreditné obraty v celkovej výške
19.351.589,12 eur, čo svedčí o jej platobnej schopnosti, pričom aj z podaných daňových priznaní
vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach 2013 - 2015 dosiahla celkové výnosy od 167.333,70 eur do
8.714.402,45 eur.“ Podľa žalobcu teda objednávateľ disponoval finančnými prostriedkami na úhradu
pohľadávky, no žalovaný ako konateľ úhradu neuskutočnil. Žalovaný porušil zákonné ustanovenia o
zákaze konkurencie konateľov, a to tým, že sa dňa 29.6.2015 stal jediným konateľom spoločnosti
FULLSTAV s.r.o., ktorá má v Obchodnom registri zapísané rovnaké predmety činnosti ako objednávateľ.
Z účtovnej závierky spoločnosti FULLSTAV s.r.o. vyplýva, že tieto činnosti aj reálne vykonáva. Podľa
žalobcu, v úmysle vyhnúť sa úhrade pohľadávky, rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 3.10.2016
vymenoval za konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. pána Ferenc Dezsőa, bytom: József Attila lakótelep
8, 8192 Hajmáskér, Maďarsko, na ktorého taktiež previedol celý svoj obchodný podiel v predmetnej
spoločnosti. Žalovaný sa dopustil porušenia zákazu konkurencie tým, že sa dňa 4.11.2014 stal jediným
konateľom spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o., ktorá v rozhodnom období začala vykazovať
niekoľkomiliónové obraty a na ktorú presmeroval zo spoločnosti MACANO s.r.o. svoje obchodné
činnosti. Rozhodnutím žalovaného ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti MACANO s.r.o.
previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu, ako i následným presunom obchodných činností na iné
spoločnosti, došlo k úmyselnému zmareniu vymoženia pohľadávky žalobcu. Žiaden zo spoločníkov
v mene spoločnosti MACANO s.r.o. neuplatnil nárok na náhradu škody alebo iný nárok spoločnosti
voči konateľovi, preto si žalobca postupom podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil voči
žalobcovi nárok na náhradu škody.
2. Podľa žalobcu, pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľovi musí veriteľ,
ktorý nároky spoločnosti na náhradu škody uplatnil, preukázať kumulatívne splnenie nasledujúcich
podmienok: 1/ porušenie právnej povinnosti žalovaného ako škodcu a vznik škody na strane spoločnosti
MACANO s.r.o., ktoré spočíva podľa žalobcu v tom, že žalovaný ako konateľ spoločnosti sústavne
od 04.11.2014 porušoval zákaz konkurencie, ktorý vyplýva z Obchodného zákonníka tým, že sa
dňa 17.10.2014 stal spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s.r.o. s
rovnakými predmetmi podnikania ako spoločnosť MACANO s.r.o. a ktorá mala v rozhodnom období
niekoľko miliónové obraty. Žalovaný sa dňa 29.06.2015 taktiež stal jediným konateľom spoločnosti
FULLSTAV s.r.o. s rovnakými predmetmi podnikania, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú
činnosť so značným obratom sústavne od roku 2015. V priebehu rokov 2015 a 2016 sa stal jediným
konateľom i v ďalších spoločnostiach s obdobným predmetom podnikania objednávateľ, a to: 2A
AXERON, s.r.o., DOLAS s.r.o., AXERON, s.r.o. a AAA Consultants s.r.o. Žalobca tak má právo
žiadať v mene spoločnosti MACANO s.r.o. od žalovaného nielen náhradu škody vo výške, ktorá
predstavuje obrat všetkých uvedených spoločností, ale taktiež aj vydanie prospechu z obchodu, pri
ktorom bol porušený zákaz konkurencie. 2/ K existencii pohľadávky voči spoločnosti žalobca žiada
od žalovaného v mene spoločnosti nahradiť sumu vo výške 131.675,20 Eur spolu s príslušenstvom
titulom jemu vzniknutej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a následným
neuhradením tejto pohľadávky spoločnosťou MACANO s.r.o.. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou odôvodňuje tým, že ak by zo strany žalovaného nedošlo k porušovaniu povinností
konateľa, nepresmeroval by svoje podnikateľské činnosti najmä na spoločnosti FULLSTAV s.r.o a
MACANO MEDIA PLUS s.r.o., nevznikla by spoločnosti MACANO s.r.o. škoda, ktorú predstavuje obrat
uvedených spoločností. Časť pohľadávky vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom bola žalobcovi
priznaná rozsudkom OS Bratislava I sp. zn. 28Cb/132/2017-112 a uznesením OS Bratislava I sp.
zn. 28Cb/132/2017 a existencia zvyšnej časti pohľadávky je preukázaná súpismi vykonaných prác a
následnými faktúrami. 3/ Nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti žalobca
odôvodňuje tým, že spoločnosť MACANO s.r.o. zanikla, resp. sa stala platobne neschopnou konaním
žalovaného, pričom žalovaný v rozhodnom období vykonával a dodnes i vykonáva obchodné činnosti
prostredníctvom uvádzaných spoločností.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že nie sú naplnené podmienky zodpovednosti konateľa
za škodu podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Odmietol, že v žalobe opísaným spôsobom malo
dôjsť k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a uviedol, že zo strany objednávateľov - spoločnosti
Controlbuilding s.r.o., IČO: 46 014 403, ktorá zanikla zlúčením dňa 23.1.2015 a spoločnosti GWH

CONSTRUCT s.r.o., IČO: 46 117 849 nedošlo k úhrade vykonaných prác, v dôsledku čoho žalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky žalobcu, čo vyplýva z účtovných závierok
spoločnosti MACANO s.r.o., kde k 31.12.2014 vlastné imanie spoločnosti tvorilo sumu 10.364,- Eur
a k 31.12.2015 už bolo v značnom mínuse. Žalovaný všetkým dodávateľom rozposlal o uvedenom
e-mail, v ktorom ich informoval, že zo strany uvedených spoločností nedôjde k úhrade prác, preto
svojím dodávateľom poslal návrh dohody na vetovanie článku zmluvy tak, že po zabudovaní materiálu
sa tento stane vlastníctvom objednávateľa, resp. žalovaného, avšak spoločnosť Controlbuilding s.r.o.
bola vymazaná z obchodného registra a jej objednávateľ - spoločnosť GWH CONSTRUCT s.r.o. nemal
záujem podpísať zmluvu. Ďalej žalovaný rozporoval faktúry predložené žalobcom, nakoľko materiál
dodávala na stavbu priamo spoločnosť Tyrex, faktúry č. 2014213 a č. 2014214 nie sú žalovaným
podpísané, na doručenkách potvrdených oprávnenou osobou za spoločnosť MACANO s.r.o. nie je
uvedený obsah zásielky ani meno osoby, ktorá ich mala prevziať, sporoval podpisy žalovaného na
dodatkoch, ďalej sporoval tvrdenia žalobcu o presmerovaní obchodnej činnosti spoločnosti MACANO
s.r.o. na ostatné spoločnosti a tiež za nepravdivé má tvrdenie žalobcu, že žalovaný vykonáva
činnosť vo všetkých v žalobe uvedených spoločnostiach, predmety činností týchto spoločností boli
v obchodnom registri zapísané už pri kúpe spoločností žalovaným, žalovaný nerobil dodávateľov
vo svojich spoločnostiach navzájom, pričom vykonával aj preverované štátne zákazky so zápisom
konečného užívateľa výhod, preto ku konkurencii nemohlo dôjsť. Žalovaný ďalej tvrdenia žalobcu, že
v čase po splatnosti žalobcom vystavených faktúr vykonala spoločnosť MACANO s.r.o. transakcie
v hodnote 744.117,27 Eur považuje za bezpredmetné, nakoľko nie sú rozhodné tržby resp. celkový
obrat, ale vlastné imanie spoločnosti MACANO s.r.o., ktoré bolo záporné. Žalobca si uplatňuje nárok
na náhradu škody podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom porušenie právnej povinnosti
žalovaného vidí v porušení zákazu konkurencie podľa § 136 Obchodného zákonníka, čo však nie
je dané, nakoľko podľa § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka nároky plynúce z porušenia zákazu
konkurencie môže uplatniť jedine spoločnosť, v ktorej bol žalovaný spoločníkom, štatutárnym alebo
dozorným orgánom a žalobca takouto spoločnosťou nie je. Nároky z porušenia zákazu konkurencie sa
prekludujú podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, preto žalobca tieto nároky už nemôže vymáhať.
V prípade, ak by mal súd za to, že argumentácia žalovaného nie je relevantná, vzniesol by voči
uplatnenému nároku na náhradu škody námietku premlčania.
4. Žalobca k procesnej obrane žalovaného uviedol, že argumentácia, podľa ktorej nie sú rozhodujúce
tržby spoločnosti, ale výška vlastného imania je nesprávna, nakoľko výška vlastného imania je
ovplyvnená výškou záväzkov. K argumentácii žalovaného o nepreukázaní obsahu zásielok, ktoré mali
obsahovať faktúry č. 2014213 a 2014214 poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.10.2010, sp. zn. 4Cdo 240/2010, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
že zásielky neprevzala oprávnená osoba zaťažuje žalovaného a uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27.2.2012 sp. zn. 4 MCdo 232/2010, podľa ktorého žalobca nebol povinný vyznačiť na doručenke obsah
zásielok. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom,
nakoľko nároky voči nemu v zmysle § 136 v spojení s § 65 Obchodného zákonníka by mohla uplatňovať
výlučne spoločnosť. Keďže žalobca opiera svoj nárok práve o § 135a Obchodného zákonníka, nemohlo
dôjsť k preklúzii jeho nároku podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob 12/2016, z ktorého vyplýva, že úlohou žalobcu ako
veriteľa je teda pri uplatňovaní nároku podľa § 135a Obchodného zákonníka len preukázať, že disponuje
pohľadávkou voči spoločnosti, ktorá nemohla byť z majetku spoločnosti uspokojená, čo žalobca splnil
a dôkazné bremeno uniesol. Nárok uplatnil v premlčacej lehote počítanej od okamihu, kedy došlo k
splneniu predpokladov pre uplatnenie nároku podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, teda kedy
bolo objektívne ustálené, že žalobca nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti.
5. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 65 ods.
2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, § 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 153a ods. 3
a ods. 5 Obchodného zákonníka a § 379 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že
predmetom žaloby je nárok na náhradu škody voči žalovanému podľa § 135a Obchodného zákonníka,
ktorý mal ako spoločník a konateľ spoločnosti MACANO s.r.o. porušiť zákaz konkurencie upravený
§ 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka (zákaz vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže
ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť
konateľa, pozn. odvolacieho súdu). Porušenie zákazu konkurencie má dôsledky upravené v § 65
Obchodného zákonníka, ktorými je oprávnenie spoločnosti žiadať vydanie majetkového prospechu z

obchodu uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu, ako
aj nárokov s ním súvisiacich priamo na spoločnosť. Okrem uvedených nárokov vzniká aj nárok na
náhradu škody. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom si môžu uplatňovať aj veritelia
spoločnosti, základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany
veriteľa je existencia jeho pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším
predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu
existencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet
uplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi a to aj súdnou cestou.
6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spoločnosť MACANO s.r.o. ako objednávateľ uzatvorila
so žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné práce,
ktoré vyúčtoval faktúrou č. 2014213 na sumu 16 653,34 Eur splatnú 25.10.2014, č. 2014214 na
sumu 28.118,26 Eur splatnú 14.11.2014 a faktúru č. 2014215 na sumu 86.754,57 Eur splatnú dňa
15.12.2014. Žalovaný čiastočne uhradil dňa 26.11.2014 faktúru č. 2014213 vo výške 1.500,- Eur
prostredníctvom spoločnosti GWH Construct s.r.o.. Neuhradený zostatok v sume 15.153,34 Eur s
príslušenstvom bol žalobcovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.12.2017
č. k. 28Cb/132/2017-113, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2018. Doručenie faktúr žalobca
súdu preukázal doručenkami podpísanými žalovaným dňa 30.09.2014 a 17.10.2014, na doručenkách
nebol vyznačený obsah zásielky, podľa ustálenej súdnej praxe žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno
preukázania obsahu zásielok, žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz na preukázanie
pravdivosti tvrdení, že zásielky neprevzala oprávnená osoba. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca
preukázal existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti MACANO s.r.o. v celkovej výške 131.675,20
Eur. Nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti MACANO s.r.o. mal súd prvej
inštancie za preukázanú výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, z ktorého je
zrejmé, že spoločnosť MACANO s.r.o. bola dňa 7.12.2018 vymazaná z obchodného registra.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, je potrebné, aby
preukázal existenciu nároku spoločnosti MACANO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako
konateľovi, pričom je potrebné, aby preukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a
to porušenie povinností konateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinností konateľa. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca preukázal výpismi z obchodného registra
spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil ako spoločník a konateľ v rozhodnom čase, kedy nastala
splatnosť pohľadávky žalobcu, že porušil zákaz konkurencie, na základe čoho vzniklo spoločnosti
MACANO s.r.o., právo požadovať voči nemu náhradu škody. Žalobcovi by teda vznikol nárok na
náhradu škody, ak by preukázal, že mu vznikla určitá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovaným. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že spoločnosti MACANO s.r.o. bola spôsobená škoda konaním žalovaného. Samotný
fakt, že žalovaný porušil zákaz konkurencie nestačí na rozhodnutie o existencii nároku spoločnosti na
náhradu škody voči konateľovi, nakoľko nie každé porušenie povinnosti stanovenej zmluvou či zákonom
má za následok vznik škody. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že konkrétnym konaním
žalovaného ako konateľa viacerých spoločností, došlo na strane spoločnosti MACANO s.r.o. ku škode vo
forme ušlého zisku, o ktorý sa majetok spoločnosti MACANO s.r.o. nezväčšil práve v dôsledku konania
žalovaného tým, že na úkor žalobcu uzatváral obchody pre iné spoločnosti s podobným predmetom
podnikania, v ktorých vykonával funkciu konateľa. V konaní však preukázané nebolo, či vôbec a ak áno,
tak v akej výške došlo na strane spoločnosti MACANO s.r.o. k vzniku takejto škody, preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď priznal úspešnému
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Žalobca poukazuje na str. 19 a 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej vymedzil
tri podmienky, splnenie ktorých je veriteľ povinný preukázať, a to vznik nároku spoločnosti na náhradu
škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku, ako sú porušenie povinností konateľa,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa), existenciu
svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.
Odvolateľ zastáva názor, že druhá a tretia podmienka boli súdom prvej inštancie vymedzené v súlade s
právnou úpravou a ich splnenie aj preukázal, nesúhlasí však s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno i vo vzťahu k prvej z daných podmienok.
11. Žalobca naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm. h) CSP vidí v tom, že právne
posúdenie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v
Bratislave v rozsudku vydanom v konaní sp. zn. 4Cob/12/2016, na ktorý žalobca v rámci prebiehajúceho
konania opätovne poukázal, nakoľko sa týkal skutkovo i právne obdobnej veci, z ktorého žalobca
cituje: „Na preukázanie nároku žalobcu stačí, aby žalobca preukázal existenciu svojej pohľadávky voči
spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.“ Z bodu 47 tohto rozsudku
vyplýva, že: „K tvrdeniu žalovaného, že v súdnom konaní malo byť úlohou žalobcu ako poškodeného
preukázať, že došlo k určitému konkrétnemu skutku žalovaného, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť
žalovaného za protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznik škody nebola
v konaní vôbec preukázaná, ako aj k tvrdeniu žalovaného, že súd v odôvodnení vôbec neuviedol, v čom
konkrétne videl porušenie povinnosti konateľa vykonávať pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti,
odvolací súd podotýka, že na preukázanie nároku v zmysle § 135a ObZ veriteľovi stačí, ak veriteľ
preukáže, že disponuje pohľadávkou voči spoločnosti a túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku
spoločnosti.“ Zo strany žalobcu pritom v prebiehajúcom konaní došlo k uneseniu dôkazného bremena
vo vzťahu k všetkým podmienkam, ako ich vymedzil Krajský súd v Bratislave a žalobca zastáva názor,
že súd prvej inštancie citované rozhodnutie žiadnym spôsobom nezohľadnil a ani neuviedol dôvody,
pre ktoré sa od vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave odchýlil. Dôsledkom
postupu súdu prvej inštancie by bolo, podľa žalobcu znefunkčnenie postupu podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, nakoľko veriteľov by zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré by objektívne nebolo
možné uniesť. Žalobca z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, čím je
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko argument opierajúci sa o závery
Krajského súdu v Bratislave predstavuje kľúčovú otázku, vo vzťahu ku ktorej mal povinnosť sa vyjadriť,
ak zamýšľal rozhodnúť odchylne a bolo jeho úlohou poskytnúť presvedčivé zdôvodnenie daného
postupu. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že
je úlohou žalobcu preukazovať existenciu konkrétneho konania žalovaného, v dôsledku ktorého vznikla
spoločnosti MACANO s.r.o. škoda.
12. Žalobca ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho argumentom vo vyjadrení k
odporu, podľa ktorého z účtovných závierok spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil súbežne ako
konateľ, jednoznačne vyplýva, že iné spoločnosti v období po splatnosti faktúr žalobcu prudko zvýšili
svoj obrat na úkor spoločnosti MACANO s.r.o. a spoločnosť MACANO s.r.o. už za rok 2016 ani len
nezaložila účtovnú závierku. Podľa žalobcu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť
k záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore so zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody
prostredníctvom menovaných spoločností na úkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej
vznikla škoda. Podľa žalobcu preto s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP dospel súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13. Žalobca ďalej uvádza, že podrobnejšie informácie o jednotlivých obchodoch, z ktorých pochádzali
tržby ostatných spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil ako konateľ, by bolo možné zistiť len z ich
účtovníctva, prípadne z bankových výpisov. Súd prvej inštancie síce na základe návrhu žalobcu na
vykonanie dokazovania vyzval jednotlivé spoločnosti na predloženie účtovníctva, tieto však zostali
pasívne a na výzvu nereagovali a súd prvej inštancie sa s uvedeným uspokojil a žiadnym iným
spôsobom, napríklad opakovanou výzvou pod hrozbou uloženia pokuty už vydanie požadovaných
informácií a dokladov nežiadal, čím svojim postupom sám žalobcovi neumožnil získanie potrebných
dôkazov, napriek tomu, že žalobca ich vykonanie navrhol. Žalobca preto navrhuje, aby v prípade, ak sa

odvolací súd nestotožní s argumentáciou uvedenou v odvolaní, doplnil dokazovanie v zmysle pôvodných
návrhov žalobcu.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, má za to, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami,
ktoré žalobca vytýka a je vecne správny. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca svoj právny názor
opiera o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax,
ktorou by bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní právnej veci viazaný a nejde ani o viazanosť súdu
prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP, ani o viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu
po zrušení rozsudku podľa § 391 ods. 2 CSP. Žalovaný má za to, že rozhodnutie krajského súdu,
na ktoré poukazuje žalobca, je ojedinelé a v rozpore s výkladom § 135a Obchodného zákonníka, čo
potvrdzuje aj odborná literatúra, (Patakyová M. a kol., Obchodný zákonník, Komentár, 1. vydanie, Praha,
C.H.Beck, 2006, s. 337-338), z ktorej žalovaný zdôraznil časť: „… Postavenie veriteľa v súdnom konaní
bude pomerne komplikované, pretože musí jednak preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu
škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku), ďalej musí preukazovať existenciu
svojej pohľadávky voči spoločnosti a musí preukazovať nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z
majetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi
pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná.” Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec po
právnej stránke vyhodnotil správne. Súd prvej inštancie v bode 31. napadnutého rozsudku uviedol
predpoklady, ktoré žalobca musel v konaní preukázať, aby bol v konaní úspešný. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je preto podľa žalovaného riadne, presvedčivé a vecne správne a nie je možné
identifikovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca namieta aj
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a e) CSP, k čomu uvádza, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a svoje tvrdenie nevedel podložiť dokonca ani v podanom odvolaní, v ktorom uvádza, že „s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť k záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore
so zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody prostredníctvom menovaných spoločností na
úkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej vznikla škoda.“ Žalovaný má za to, že nejde
preto o podstatnú skutočnosť, ktorá by ovplyvnila alebo zmenila rozhodnutie v merite veci a naviac súd
nie je povinný sa zaoberať každým argumentom strany sporu. Žalovaný postup súdu prvej inštancie
pri zabezpečovaní dôkazov, ktoré navrhol žalobca, hodnotí ako dostatočný, nemožno hodnotiť ako
lakonický ani ako brániaci žalobcovi v unesení jeho dôkazného bremena. Žalobca pri podaní žaloby musí
počítať s tým, čo všetko je povinný v konaní preukázať a akým spôsobom to bude možné. Zasielanie
opakovaných výziev súdu by podľa názoru žalovaného bolo s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Preto má žalovaný za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
15. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli
Krajského súdu v Bratislave dňa 27.8.2024.
17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
21. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
22. Podľa § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov
nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen
štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o
právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa
alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou
ako spoločník.
23. Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka, porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
24. Podľa § 65 ods. 1 až ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach
určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. Spoločnosť je
oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom
porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je
dotknuté právo na náhradu škody. Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u
zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela,
najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
25. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu a
vyjadrením žalovaného k odvolaniu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvej
inštancie sa so všetkými zásadnými argumentami žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie riadne
vysporiadal. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa
odvolací súd nasledovné:
26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, predmetom žaloby je nárok na náhradu škody
voči žalovanému podľa § 135a Obchodného zákonníka, ktorý mal ako spoločník a konateľ spoločnosti
MACANO s.r.o. porušiť zákaz konkurencie upravený § 136 ods. písm. d) Obchodného zákonníka.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákaz konkurencie sa z § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka
vzťahuje na konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 136 ods. 3 Obchodného zákonníka
spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na
spoločníkov. Žalobca v žalobe netvrdil a ani nepreukazoval porušenie zákazu konkurencie žalovaným
ako spoločníkom spoločnosti MACANO s.r.o., ale ako jej konateľom. Odvolací súd preto považuje za
potrebné korigovať právne posúdenie predmetu konania súdom prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia,
nakoľko predmetom žaloby je nárok spoločnosti MACANO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému
ako konateľovi spoločnosti MACANO s.r.o. z porušenia zákazu konkurencie upraveného v § 136 ods.
písm. d) Obchodného zákonníka, uplatnený vo svojom mene a na vlastný účet žalobcom ako veriteľom
spoločnosti MACANO s.r.o. podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Uvedená nepresnosť bodu
24. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nemá vplyv na správnosť jeho skutkových a
právnych záverov v merite.
27. Porušenie zákazu konkurencie má vo všeobecnosti dôsledky upravené v § 65 Obchodného
zákonníka, ktorými je oprávnenie spoločnosti žiadať vydanie majetkového prospechu z obchodu
uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu, ako aj nárokov s
ním súvisiacich priamo na spoločnosť a okrem uvedených nárokov aj nárok na náhradu škody. Odvolací
súd zdôrazňuje, že veriteľ žalujúci konateľa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka neuplatňuje

v konaní svoj vlastný nárok, ale nároky spoločnosti voči svojmu konateľovi, i keď vo vlastnom mene
a na vlastný účet. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, veriteľ teda musí v konaní preukazovať
vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku,
ktorými sú porušenie povinností konateľa, vznik konkrétnej škody a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinností konateľa), existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť
uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Podanie takejto žaloby je obmedzené do výšky
pohľadávky s príslušenstvom, ktorú má veriteľ voči spoločnosti, čo však ale automaticky neznamená, že
spoločnosti vznikla škoda, ani to že jej vznikla škoda minimálne práve vo výške pohľadávky žalujúceho
veriteľa, teda neznamená, že veriteľ musí v konaní preukázať porušenie povinností konateľa, vznik
konkrétnej škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa. Ako
správne uviedol aj súd prvej inštancie, nie každé porušenie povinnosti stanovenej zmluvou či zákonom,
má za následok vznik škody.
28. Zodpovednosť konateľa spoločnosti za škodu je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť
(výsledková) bez ohľadu na zavinenie, čo ale nie je možné vykladať tak, že žalovaného člena
štatutárneho orgánu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti, toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (či by už ním
bola samotná spoločnosť alebo veriteľ uplatňujúci nároky spoločnosti voči konateľovi podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka). Na konateľa spoločnosti sa prenáša dôkazné bremeno preukázania
existencie liberačných dôvodov, ktorých okruh je upravený v ustanovení § 135a ods. 3 Obchodného
zákonníka, teda dôkazné bremeno preukázania prípadných tvrdení, že nezodpovedá za škodu, nakoľko
konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, príp.
že vykonával uznesenie valného zhromaždenia (s výnimkou, ak je uznesenie valného zhromaždenia v
rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu).
29. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázania vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi
so všetkými predpokladmi tohto nároku ako sú porušenie povinností konateľa, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa, pričom má za to, že právne posúdenie
veci súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave
v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cob/12/2016 v skutkovo i právne obdobnej veci, z
ktorého by malo vyplývať, že „...na preukázanie nároku v zmysle § 135a ObZ veriteľovi stačí, ak veriteľ
preukáže, že disponuje pohľadávkou voči spoločnosti a túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku
spoločnosti.“ Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie citované rozhodnutie žiadnym spôsobom
nezohľadnil a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa od vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu
v Bratislave odchýlil.
30. Článok 2 základných princípov CSP upravuje princíp právnej istoty ako stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2 čl. 2). Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty (ods. 1 čl. 2). Odvolací súd poukazuje na to, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v
skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho
systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu
spis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného senátu toho istého odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje
žalobca, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o
viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu
pre senát prejednávajúci tento spor (§ 391 ods. 2 CSP).
31. Ako vyplýva z judikovaného rozhodnutia R 71/2018, patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a

z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria
rozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky
ani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). S prihliadnutím
na čl. 3 základných princípov CSP, do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba
zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho
dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a
Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017,
sp. zn. 6Cdo/129/2017). Odvolací súd preto naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm.
h) CSP, ktoré odvolateľ videl v tom, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s
právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod
sp. zn. 4Cob/12/2016, nevzhliadol a odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
32. Rovnako z uvedených dôvodov ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj súvisiacu odvolaciu
námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, čím je podľa žalobcu naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Podľa žalobcu argument opierajúci sa o závery Krajského súdu v
Bratislave predstavuje kľúčovú otázku, ku ktorej mal povinnosť sa súd prvej inštancie vyjadriť a poskytnúť
presvedčivé zdôvodnenie odklonu. Napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít, ako je odôvodnené vyššie (keďže ojedinelé rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/12/2016 nie je ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít), preto neexistuje od takejto praxe odklon, ktorý by mal súd prvej inštancie povinnosť v rozhodnutí
odôvodniť.
33. Žalobca námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ďalej odôvodňuje tým, že mu
nie je zrejmé, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že je jeho úlohou
preukazovať existenciu konkrétneho konania žalovaného, v dôsledku ktorého vznikla spoločnosti
MACANO s.r.o. škoda. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zrozumiteľne vyplýva, že žalobca nepreukázal, či vôbec a ak áno, tak v akej výške vznikla
škoda spoločnosti MACANO s.r.o. z prípadných obchodov uzatvorených žalovaným, pri ktorých malo
dôjsť k porušeniu zákazu konkurencie a vzhľadom na závery o absencii základného predpokladu
vzniku nároku na náhradu škody - vzniku škody na strane spoločnosti MACANO s.r.o. v príčinnej
súvislosti s porušením povinností žalovaného ako konateľa tejto spoločnosti súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Odvolací súd opätovne uvádza, že žalobca je síce aktívne legitimovaný ako veriteľ spoločnosti,
ktorý nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, ale uplatňuje nároky spoločnosti na
náhradu škody voči konateľovi, teda ho zaťažuje dôkazné bremeno rovnako, ako by zaťažovalo samotnú
spoločnosť v postavení žalobcu. V ostatnom odvolací súd odkazuje na body 27 a 28 odôvodnenia svojho
rozhodnutia.
34. Žalobca ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa nezaoberal jeho argumentom, podľa ktorého
z účtovných závierok spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil súbežne ako konateľ vyplýva, že iné
spoločnosti v období po splatnosti faktúr žalobcu prudko zvýšili svoj obrat na úkor spoločnosti
MACANO s.r.o. a spoločnosť MACANO s.r.o. za rok 2016 ani nezaložila účtovnú závierku, preto s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť k záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore
so zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody prostredníctvom menovaných spoločností na
úkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej vznikla škoda. Odvolací súd uvádza, že samotná
okolnosť zvýšenia obratu iných spoločností (ako hodnoty dodaných tovarov a služieb bez dane)
nepreukazuje vznik škody vo forme ušlého zisku v žalobcom nešpecifikovanej výške spoločnosti
MACANO s.r.o., ani nepreukazuje, že k takej škode prišlo v príčinnej súvislosti s nedovoleným
konkurenčným konaním žalovaného ako konateľa. Napokon aj zo samotného odvolania žalobcu vyplýva,
že taký skutkový stav len predpokladá ako pravdepodobný. Odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku
ako nedôvodnú.
35. Žalobca napokon namieta, že súd prvej inštancie síce na základe jeho návrhu na vykonanie
dokazovania vyzval jednotlivé spoločnosti na predloženie účtovníctva, tieto na výzvu nereagovali
a súd prvej inštancie sa s uvedeným uspokojil a žiadnym iným spôsobom, napríklad opakovanou
výzvou pod hrozbou uloženia pokuty vydanie dokladov nežiadal, čím svojim postupom žalobcovi
neumožnil získanie potrebných dôkazov. Žalobca preto navrhuje, aby v prípade, ak sa odvolací súd
nestotožní s argumentáciou uvedenou v odvolaní, doplnil dokazovanie v zmysle pôvodných návrhov

žalobcu. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že podaním zo dňa 02.10.2020
označil súdu návrhy na vykonanie dokazovania, o.i. pod bodom 2/ podania navrhol, aby uložil
nasledovným spoločnostiam povinnosť predložiť všetky faktúry, ktoré vystavili svojím odberateľom, spolu
s ich kompletnými prílohami, kompletné účtovné denníky, hlavné knihy a knihy analytickej evidencie,
kompletné výpisy došlých faktúr na všetky bankové účty, a to za špecifikované obdobia, a to: spoločnosti
2K FITNESS s.r.o., IČO: 36 325 015 od 18.02.2016 do 07.10.2016, spoločnosti AAA Consultants s.r.o.,
IČO: 46 384 821 od 19.11.2014 do 07.10.2016 (výmaz 9.6.2021 pozn. odvolacieho súdu), spoločnosti
City Projects s.r.o., IČO: 47 573 368 od 25.10.2014 do 11.06.2015 (City Projects s.r.o. pod IČO: 44 116
390 výmaz 12.06.2021, pozn. odvolacieho súdu), spoločnosti FULLSTAV s.r.o., IČO: 46 766 693, od
29.06.2015 do 07.10.2016, spoločnosti GH Trading, s.r.o. IČO: 44 700 202, od 25.10.2014 do 07.10.2016
a spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o., IČO: 46 330 747, od 25.10.2014 do 07.10.2016.
36. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie žalobcom navrhované dokazovanie v
rozsahu návrhov v podaní zo dňa 02.10.2020 vykonal, oboznámil strany sporu na ďalšom pojednávaní
vo veci dňa 10.06.2021 so sčasti negatívnym výsledkom dokazovania, pričom z obsahu spisu, zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 10.06.2021, ani zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa
10.06.2021 nevyplýva, že žalobca na navrhnutom dokazovaní trvá. Samotný žalobca na pojednávaní
dňa 10.06.2021 po poučení súdom prvej inštancie podľa § 154 CSP uviedol, že dodatočné návrhy
na doplnenie dokazovania nemá a súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Postup súdu prvej inštancie nenamietal ani v záverečnej reči, ktorou majú strany právo zhrnúť svoje
návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (§ 182 CSP).
37. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/59/2020 zo dňa
19.10.2020, bod 6.2, z ktorého vyplýva, že „Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom pod R 8/2014
(obdobne i v rozhodnutí zo dňa 7. septembra 2020 sp. zn. 2TdoV/7/2017) vyslovil, že späťvzatie návrhu
na doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní.
Možno tak učiniť individuálne vo vzťahu k jednotlivému, pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo i
všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie
predsedu senátu, že dokazovanie je skončené. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní
s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie
dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku. Dovolací súd uvádza, že uvedená judikatúra sa vyznačuje plnou aplikabilitou
i na rovinu súkromnoprávnu, ergo oblasť civilnoprocesnú a v súvislostiach odkazuje na zápisnicu z
pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 22. októbra 2018, kde žalobca na č. l. 190 spisu uviedol,
že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené“.
Odvolací súd v posudzovanej veci odkazuje na jednoznačný prejav žalobcu na pojednávaní dňa
10.06.2021 ako je citovaný vyššie. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd nevyhodnotil žalobcom
označené dokazovanie ako tzv. opomenuté dôkazy a ani nedoplnil dokazovanie v odvolacom konaní v
zmysle „pôvodných návrhov žalobcu“, nakoľko by takýto postup bol v rozpore s § 366 CSP.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).