{"guid": "b32a7c83-3c90-4a60-96ca-78402df436fa:5310b891-1db2-476c-92e3-aa05f0ebe810", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1", "spisova_znacka": "2Cob/54/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/54/2022 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 2Cob/54/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1", "identifikacne_cislo": "6119353659", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-1", "nazov": "§ 135a ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-5", "nazov": "§ 135a ods. 5 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-136.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 136 ods. 1 písm. d) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-136.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-136"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-136.odsek-2", "nazov": "§ 136 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-136.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-136"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-135a", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-136", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5310b891-1db2-476c-92e3-aa05f0ebe810", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/54/2022\n6119353659\n24. 09. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:6119353659.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: VISKIO s. r. o., Bottova\n803/9, 900 31 Stupava, IČO: 46 042 377, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová\ndolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému: U. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.\nXXXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, 811 01\nBratislava, IČO: 35 943 882, v konaní o zaplatenie 131.675,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa 10.6.2021 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa\n10.6.2021 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\no výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/246/2019 - 321 zo dňa 10.6.2021 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal žalovanému právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanou žalobou\nsa žalobca voči žalovanému domáhal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 131.675,20 Eur s\npríslušenstvom titulom náhrady škody podľa\n§ 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Nárok odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ\nuzatvoril dňa 20.8.2014 so spoločnosťou MACANO s.r.o. ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.\n2014/5/102 v znení jej dodatkov, za spoločnosť konal žalovaný v postavení konateľa, zmluvou sa\nžalobca zaviazal zhotoviť dielo - výstavbu nehnuteľností v k. ú. D. a objednávateľ sa zaviazal k\nprevzatiu diela a zaplateniu ceny diela. Žalobca dňa 6.8.2014 prevzal stavenisko a vykonal stavebné\npráce, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 2014213 na sumu 16.653,34 Eur splatnú 25.10.2014, faktúrou č.\n2014214 na sumu 28.118,26 Eur splatnú 14.11.2014 a faktúrou č. 2014215 na sumu 86.754,57 Eur\nsplatnú 15.12.2014. Objednávateľ cenu diela uhradil dňa 26.11.2014 čiastočnou úhradou faktúry č.\n2014213 vo výške 1.500,- Eur prostredníctvom spoločnosti GWH Construct s.r.o., neuhradenú časť ceny\ndiela vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom si žalobca voči objednávateľovi uplatnil v konaní pred\nOkresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/132/2017, ktorý vydal dňa 21.12.2017 rozsudok, ktorým\nžalobcovi priznal sumu vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 0,05%\ndenne zo sumy 15.153,34 Eur od 26.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania vo výške 1.609,03 Eur. Následne žalobca\nvymáhal pohľadávku v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 184-290/18 súdnym exekútorom\nJUDr. Vladimírom Usačevom. Žalobca lustráciou v Obchodnom registri zistil, že objednávateľ bol\nzrušený bez likvidácie a dňa 6.12.2018 vymazaný z Obchodného registra, na základe čoho vydal\n\nsúdny exekútor dňa 27.2.2019 upovedomenie o zastavení exekúcie. Žalobca v súvislosti s neuhradením\nfaktúr podal trestné oznámenie, o ktorom bolo vedené konanie Krajským riaditeľstvom Policajného\nzboru v Bratislave pod ČVS: ORP-3/2-VYS-BA-2016, z ktorého vyplynul záver, že „podvodný úmysel\nkonateľa spoločnosti MACANO s.r.o. je vylúčený, nakoľko ako vyplynulo z bankového účtu spoločnosti\nMACANO s. r. o., v období od začiatku roka 2014 do 25.8.2016 mala kreditné obraty v celkovej výške\n19.351.589,12 eur, čo svedčí o jej platobnej schopnosti, pričom aj z podaných daňových priznaní\nvyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach 2013 - 2015 dosiahla celkové výnosy od 167.333,70 eur do\n8.714.402,45 eur.“ Podľa žalobcu teda objednávateľ disponoval finančnými prostriedkami na úhradu\npohľadávky, no žalovaný ako konateľ úhradu neuskutočnil. Žalovaný porušil zákonné ustanovenia o\nzákaze konkurencie konateľov, a to tým, že sa dňa 29.6.2015 stal jediným konateľom spoločnosti\nFULLSTAV s.r.o., ktorá má v Obchodnom registri zapísané rovnaké predmety činnosti ako objednávateľ.\nZ účtovnej závierky spoločnosti FULLSTAV s.r.o. vyplýva, že tieto činnosti aj reálne vykonáva. Podľa\nžalobcu, v úmysle vyhnúť sa úhrade pohľadávky, rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 3.10.2016\nvymenoval za konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. pána Ferenc Dezsőa, bytom: József Attila lakótelep\n8, 8192 Hajmáskér, Maďarsko, na ktorého taktiež previedol celý svoj obchodný podiel v predmetnej\nspoločnosti. Žalovaný sa dopustil porušenia zákazu konkurencie tým, že sa dňa 4.11.2014 stal jediným\nkonateľom spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o., ktorá v rozhodnom období začala vykazovať\nniekoľkomiliónové obraty a na ktorú presmeroval zo spoločnosti MACANO s.r.o. svoje obchodné\nčinnosti. Rozhodnutím žalovaného ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti MACANO s.r.o.\npreviesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu, ako i následným presunom obchodných činností na iné\nspoločnosti, došlo k úmyselnému zmareniu vymoženia pohľadávky žalobcu. Žiaden zo spoločníkov\nv mene spoločnosti MACANO s.r.o. neuplatnil nárok na náhradu škody alebo iný nárok spoločnosti\nvoči konateľovi, preto si žalobca postupom podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil voči\nžalobcovi nárok na náhradu škody.\n2. Podľa žalobcu, pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľovi musí veriteľ,\nktorý nároky spoločnosti na náhradu škody uplatnil, preukázať kumulatívne splnenie nasledujúcich\npodmienok: 1/ porušenie právnej povinnosti žalovaného ako škodcu a vznik škody na strane spoločnosti\nMACANO s.r.o., ktoré spočíva podľa žalobcu v tom, že žalovaný ako konateľ spoločnosti sústavne\nod 04.11.2014 porušoval zákaz konkurencie, ktorý vyplýva z Obchodného zákonníka tým, že sa\ndňa 17.10.2014 stal spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s.r.o. s\nrovnakými predmetmi podnikania ako spoločnosť MACANO s.r.o. a ktorá mala v rozhodnom období\nniekoľko miliónové obraty. Žalovaný sa dňa 29.06.2015 taktiež stal jediným konateľom spoločnosti\nFULLSTAV s.r.o. s rovnakými predmetmi podnikania, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú\nčinnosť so značným obratom sústavne od roku 2015. V priebehu rokov 2015 a 2016 sa stal jediným\nkonateľom i v ďalších spoločnostiach s obdobným predmetom podnikania objednávateľ, a to: 2A\nAXERON, s.r.o., DOLAS s.r.o., AXERON, s.r.o. a AAA Consultants s.r.o. Žalobca tak má právo\nžiadať v mene spoločnosti MACANO s.r.o. od žalovaného nielen náhradu škody vo výške, ktorá\npredstavuje obrat všetkých uvedených spoločností, ale taktiež aj vydanie prospechu z obchodu, pri\nktorom bol porušený zákaz konkurencie. 2/ K existencii pohľadávky voči spoločnosti žalobca žiada\nod žalovaného v mene spoločnosti nahradiť sumu vo výške 131.675,20 Eur spolu s príslušenstvom\ntitulom jemu vzniknutej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného a následným\nneuhradením tejto pohľadávky spoločnosťou MACANO s.r.o.. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym\núkonom a škodou odôvodňuje tým, že ak by zo strany žalovaného nedošlo k porušovaniu povinností\nkonateľa, nepresmeroval by svoje podnikateľské činnosti najmä na spoločnosti FULLSTAV s.r.o a\nMACANO MEDIA PLUS s.r.o., nevznikla by spoločnosti MACANO s.r.o. škoda, ktorú predstavuje obrat\nuvedených spoločností. Časť pohľadávky vo výške 15.153,34 Eur s príslušenstvom bola žalobcovi\npriznaná rozsudkom OS Bratislava I sp. zn. 28Cb/132/2017-112 a uznesením OS Bratislava I sp.\nzn. 28Cb/132/2017 a existencia zvyšnej časti pohľadávky je preukázaná súpismi vykonaných prác a\nnáslednými faktúrami. 3/ Nemožnosť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku spoločnosti žalobca\nodôvodňuje tým, že spoločnosť MACANO s.r.o. zanikla, resp. sa stala platobne neschopnou konaním\nžalovaného, pričom žalovaný v rozhodnom období vykonával a dodnes i vykonáva obchodné činnosti\nprostredníctvom uvádzaných spoločností.\n3. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že nie sú naplnené podmienky zodpovednosti konateľa\nza škodu podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Odmietol, že v žalobe opísaným spôsobom malo\ndôjsť k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu a uviedol, že zo strany objednávateľov - spoločnosti\nControlbuilding s.r.o., IČO: 46 014 403, ktorá zanikla zlúčením dňa 23.1.2015 a spoločnosti GWH\n\nCONSTRUCT s.r.o., IČO: 46 117 849 nedošlo k úhrade vykonaných prác, v dôsledku čoho žalovaný\nnemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky žalobcu, čo vyplýva z účtovných závierok\nspoločnosti MACANO s.r.o., kde k 31.12.2014 vlastné imanie spoločnosti tvorilo sumu 10.364,- Eur\na k 31.12.2015 už bolo v značnom mínuse. Žalovaný všetkým dodávateľom rozposlal o uvedenom\ne-mail, v ktorom ich informoval, že zo strany uvedených spoločností nedôjde k úhrade prác, preto\nsvojím dodávateľom poslal návrh dohody na vetovanie článku zmluvy tak, že po zabudovaní materiálu\nsa tento stane vlastníctvom objednávateľa, resp. žalovaného, avšak spoločnosť Controlbuilding s.r.o.\nbola vymazaná z obchodného registra a jej objednávateľ - spoločnosť GWH CONSTRUCT s.r.o. nemal\nzáujem podpísať zmluvu. Ďalej žalovaný rozporoval faktúry predložené žalobcom, nakoľko materiál\ndodávala na stavbu priamo spoločnosť Tyrex, faktúry č. 2014213 a č. 2014214 nie sú žalovaným\npodpísané, na doručenkách potvrdených oprávnenou osobou za spoločnosť MACANO s.r.o. nie je\nuvedený obsah zásielky ani meno osoby, ktorá ich mala prevziať, sporoval podpisy žalovaného na\ndodatkoch, ďalej sporoval tvrdenia žalobcu o presmerovaní obchodnej činnosti spoločnosti MACANO\ns.r.o. na ostatné spoločnosti a tiež za nepravdivé má tvrdenie žalobcu, že žalovaný vykonáva\nčinnosť vo všetkých v žalobe uvedených spoločnostiach, predmety činností týchto spoločností boli\nv obchodnom registri zapísané už pri kúpe spoločností žalovaným, žalovaný nerobil dodávateľov\nvo svojich spoločnostiach navzájom, pričom vykonával aj preverované štátne zákazky so zápisom\nkonečného užívateľa výhod, preto ku konkurencii nemohlo dôjsť. Žalovaný ďalej tvrdenia žalobcu, že\nv čase po splatnosti žalobcom vystavených faktúr vykonala spoločnosť MACANO s.r.o. transakcie\nv hodnote 744.117,27 Eur považuje za bezpredmetné, nakoľko nie sú rozhodné tržby resp. celkový\nobrat, ale vlastné imanie spoločnosti MACANO s.r.o., ktoré bolo záporné. Žalobca si uplatňuje nárok\nna náhradu škody podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom porušenie právnej povinnosti\nžalovaného vidí v porušení zákazu konkurencie podľa § 136 Obchodného zákonníka, čo však nie\nje dané, nakoľko podľa § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka nároky plynúce z porušenia zákazu\nkonkurencie môže uplatniť jedine spoločnosť, v ktorej bol žalovaný spoločníkom, štatutárnym alebo\ndozorným orgánom a žalobca takouto spoločnosťou nie je. Nároky z porušenia zákazu konkurencie sa\nprekludujú podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, preto žalobca tieto nároky už nemôže vymáhať.\nV prípade, ak by mal súd za to, že argumentácia žalovaného nie je relevantná, vzniesol by voči\nuplatnenému nároku na náhradu škody námietku premlčania.\n4. Žalobca k procesnej obrane žalovaného uviedol, že argumentácia, podľa ktorej nie sú rozhodujúce\ntržby spoločnosti, ale výška vlastného imania je nesprávna, nakoľko výška vlastného imania je\novplyvnená výškou záväzkov. K argumentácii žalovaného o nepreukázaní obsahu zásielok, ktoré mali\nobsahovať faktúry č. 2014213 a 2014214 poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n27.10.2010, sp. zn. 4Cdo 240/2010, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,\nže zásielky neprevzala oprávnená osoba zaťažuje žalovaného a uznesenie Najvyššieho súdu SR z\n27.2.2012 sp. zn. 4 MCdo 232/2010, podľa ktorého žalobca nebol povinný vyznačiť na doručenke obsah\nzásielok. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom,\nnakoľko nároky voči nemu v zmysle § 136 v spojení s § 65 Obchodného zákonníka by mohla uplatňovať\nvýlučne spoločnosť. Keďže žalobca opiera svoj nárok práve o § 135a Obchodného zákonníka, nemohlo\ndôjsť k preklúzii jeho nároku podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob 12/2016, z ktorého vyplýva, že úlohou žalobcu ako\nveriteľa je teda pri uplatňovaní nároku podľa § 135a Obchodného zákonníka len preukázať, že disponuje\npohľadávkou voči spoločnosti, ktorá nemohla byť z majetku spoločnosti uspokojená, čo žalobca splnil\na dôkazné bremeno uniesol. Nárok uplatnil v premlčacej lehote počítanej od okamihu, kedy došlo k\nsplneniu predpokladov pre uplatnenie nároku podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, teda kedy\nbolo objektívne ustálené, že žalobca nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti.\n5. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 65 ods.\n2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, § 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 153a ods. 3\na ods. 5 Obchodného zákonníka a § 379 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že\npredmetom žaloby je nárok na náhradu škody voči žalovanému podľa § 135a Obchodného zákonníka,\nktorý mal ako spoločník a konateľ spoločnosti MACANO s.r.o. porušiť zákaz konkurencie upravený\n§ 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka (zákaz vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo\nčlen štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže\nide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť\nkonateľa, pozn. odvolacieho súdu). Porušenie zákazu konkurencie má dôsledky upravené v § 65\nObchodného zákonníka, ktorými je oprávnenie spoločnosti žiadať vydanie majetkového prospechu z\n\nobchodu uskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu, ako\naj nárokov s ním súvisiacich priamo na spoločnosť. Okrem uvedených nárokov vzniká aj nárok na\nnáhradu škody. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom si môžu uplatňovať aj veritelia\nspoločnosti, základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany\nveriteľa je existencia jeho pohľadávky voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším\npredpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu\nexistencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet\nuplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi a to aj súdnou cestou.\n6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spoločnosť MACANO s.r.o. ako objednávateľ uzatvorila\nso žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné práce,\nktoré vyúčtoval faktúrou č. 2014213 na sumu 16 653,34 Eur splatnú 25.10.2014, č. 2014214 na\nsumu 28.118,26 Eur splatnú 14.11.2014 a faktúru č. 2014215 na sumu 86.754,57 Eur splatnú dňa\n15.12.2014. Žalovaný čiastočne uhradil dňa 26.11.2014 faktúru č. 2014213 vo výške 1.500,- Eur\nprostredníctvom spoločnosti GWH Construct s.r.o.. Neuhradený zostatok v sume 15.153,34 Eur s\npríslušenstvom bol žalobcovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.12.2017\nč. k. 28Cb/132/2017-113, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2018. Doručenie faktúr žalobca\nsúdu preukázal doručenkami podpísanými žalovaným dňa 30.09.2014 a 17.10.2014, na doručenkách\nnebol vyznačený obsah zásielky, podľa ustálenej súdnej praxe žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno\npreukázania obsahu zásielok, žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz na preukázanie\npravdivosti tvrdení, že zásielky neprevzala oprávnená osoba. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca\npreukázal existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti MACANO s.r.o. v celkovej výške 131.675,20\nEur. Nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti MACANO s.r.o. mal súd prvej\ninštancie za preukázanú výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, z ktorého je\nzrejmé, že spoločnosť MACANO s.r.o. bola dňa 7.12.2018 vymazaná z obchodného registra.\n7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, je potrebné, aby\npreukázal existenciu nároku spoločnosti MACANO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému ako\nkonateľovi, pričom je potrebné, aby preukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a\nto porušenie povinností konateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením\npovinností konateľa. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca preukázal výpismi z obchodného registra\nspoločností, v ktorých žalovaný pôsobil ako spoločník a konateľ v rozhodnom čase, kedy nastala\nsplatnosť pohľadávky žalobcu, že porušil zákaz konkurencie, na základe čoho vzniklo spoločnosti\nMACANO s.r.o., právo požadovať voči nemu náhradu škody. Žalobcovi by teda vznikol nárok na\nnáhradu škody, ak by preukázal, že mu vznikla určitá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti\nžalovaným. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a\nnepreukázal, že spoločnosti MACANO s.r.o. bola spôsobená škoda konaním žalovaného. Samotný\nfakt, že žalovaný porušil zákaz konkurencie nestačí na rozhodnutie o existencii nároku spoločnosti na\nnáhradu škody voči konateľovi, nakoľko nie každé porušenie povinnosti stanovenej zmluvou či zákonom\nmá za následok vznik škody. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že konkrétnym konaním\nžalovaného ako konateľa viacerých spoločností, došlo na strane spoločnosti MACANO s.r.o. ku škode vo\nforme ušlého zisku, o ktorý sa majetok spoločnosti MACANO s.r.o. nezväčšil práve v dôsledku konania\nžalovaného tým, že na úkor žalobcu uzatváral obchody pre iné spoločnosti s podobným predmetom\npodnikania, v ktorých vykonával funkciu konateľa. V konaní však preukázané nebolo, či vôbec a ak áno,\ntak v akej výške došlo na strane spoločnosti MACANO s.r.o. k vzniku takejto škody, preto súd prvej\ninštancie žalobu zamietol.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď priznal úspešnému\nžalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď namieta nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie\nrozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\n\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý\nrozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n10. Žalobca poukazuje na str. 19 a 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej vymedzil\ntri podmienky, splnenie ktorých je veriteľ povinný preukázať, a to vznik nároku spoločnosti na náhradu\nškody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku, ako sú porušenie povinností konateľa,\nvznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa), existenciu\nsvojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.\nOdvolateľ zastáva názor, že druhá a tretia podmienka boli súdom prvej inštancie vymedzené v súlade s\nprávnou úpravou a ich splnenie aj preukázal, nesúhlasí však s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcu\nzaťažuje dôkazné bremeno i vo vzťahu k prvej z daných podmienok.\n11. Žalobca naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm. h) CSP vidí v tom, že právne\nposúdenie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v\nBratislave v rozsudku vydanom v konaní sp. zn. 4Cob/12/2016, na ktorý žalobca v rámci prebiehajúceho\nkonania opätovne poukázal, nakoľko sa týkal skutkovo i právne obdobnej veci, z ktorého žalobca\ncituje: „Na preukázanie nároku žalobcu stačí, aby žalobca preukázal existenciu svojej pohľadávky voči\nspoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.“ Z bodu 47 tohto rozsudku\nvyplýva, že: „K tvrdeniu žalovaného, že v súdnom konaní malo byť úlohou žalobcu ako poškodeného\npreukázať, že došlo k určitému konkrétnemu skutku žalovaného, z ktorého vyvodzuje zodpovednosť\nžalovaného za protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznik škody nebola\nv konaní vôbec preukázaná, ako aj k tvrdeniu žalovaného, že súd v odôvodnení vôbec neuviedol, v čom\nkonkrétne videl porušenie povinnosti konateľa vykonávať pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti,\nodvolací súd podotýka, že na preukázanie nároku v zmysle § 135a ObZ veriteľovi stačí, ak veriteľ\npreukáže, že disponuje pohľadávkou voči spoločnosti a túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku\nspoločnosti.“ Zo strany žalobcu pritom v prebiehajúcom konaní došlo k uneseniu dôkazného bremena\nvo vzťahu k všetkým podmienkam, ako ich vymedzil Krajský súd v Bratislave a žalobca zastáva názor,\nže súd prvej inštancie citované rozhodnutie žiadnym spôsobom nezohľadnil a ani neuviedol dôvody,\npre ktoré sa od vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave odchýlil. Dôsledkom\npostupu súdu prvej inštancie by bolo, podľa žalobcu znefunkčnenie postupu podľa § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka, nakoľko veriteľov by zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré by objektívne nebolo\nmožné uniesť. Žalobca z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, čím je\nnaplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko argument opierajúci sa o závery\nKrajského súdu v Bratislave predstavuje kľúčovú otázku, vo vzťahu ku ktorej mal povinnosť sa vyjadriť,\nak zamýšľal rozhodnúť odchylne a bolo jeho úlohou poskytnúť presvedčivé zdôvodnenie daného\npostupu. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nje úlohou žalobcu preukazovať existenciu konkrétneho konania žalovaného, v dôsledku ktorého vznikla\nspoločnosti MACANO s.r.o. škoda.\n12. Žalobca ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho argumentom vo vyjadrení k\nodporu, podľa ktorého z účtovných závierok spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil súbežne ako\nkonateľ, jednoznačne vyplýva, že iné spoločnosti v období po splatnosti faktúr žalobcu prudko zvýšili\nsvoj obrat na úkor spoločnosti MACANO s.r.o. a spoločnosť MACANO s.r.o. už za rok 2016 ani len\nnezaložila účtovnú závierku. Podľa žalobcu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť\nk záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore so zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody\nprostredníctvom menovaných spoločností na úkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej\nvznikla škoda. Podľa žalobcu preto s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP dospel súd prvej inštancie\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n13. Žalobca ďalej uvádza, že podrobnejšie informácie o jednotlivých obchodoch, z ktorých pochádzali\ntržby ostatných spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil ako konateľ, by bolo možné zistiť len z ich\núčtovníctva, prípadne z bankových výpisov. Súd prvej inštancie síce na základe návrhu žalobcu na\nvykonanie dokazovania vyzval jednotlivé spoločnosti na predloženie účtovníctva, tieto však zostali\npasívne a na výzvu nereagovali a súd prvej inštancie sa s uvedeným uspokojil a žiadnym iným\nspôsobom, napríklad opakovanou výzvou pod hrozbou uloženia pokuty už vydanie požadovaných\ninformácií a dokladov nežiadal, čím svojim postupom sám žalobcovi neumožnil získanie potrebných\ndôkazov, napriek tomu, že žalobca ich vykonanie navrhol. Žalobca preto navrhuje, aby v prípade, ak sa\n\nodvolací súd nestotožní s argumentáciou uvedenou v odvolaní, doplnil dokazovanie v zmysle pôvodných\nnávrhov žalobcu.\n14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, má za to, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami,\nktoré žalobca vytýka a je vecne správny. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca svoj právny názor\nopiera o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax,\nktorou by bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní právnej veci viazaný a nejde ani o viazanosť súdu\nprvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP, ani o viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu\npo zrušení rozsudku podľa § 391 ods. 2 CSP. Žalovaný má za to, že rozhodnutie krajského súdu,\nna ktoré poukazuje žalobca, je ojedinelé a v rozpore s výkladom § 135a Obchodného zákonníka, čo\npotvrdzuje aj odborná literatúra, (Patakyová M. a kol., Obchodný zákonník, Komentár, 1. vydanie, Praha,\nC.H.Beck, 2006, s. 337-338), z ktorej žalovaný zdôraznil časť: „… Postavenie veriteľa v súdnom konaní\nbude pomerne komplikované, pretože musí jednak preukazovať vznik nároku spoločnosti na náhradu\nškody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku), ďalej musí preukazovať existenciu\nsvojej pohľadávky voči spoločnosti a musí preukazovať nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z\nmajetku spoločnosti. Len za splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi\npri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná.” Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec po\nprávnej stránke vyhodnotil správne. Súd prvej inštancie v bode 31. napadnutého rozsudku uviedol\npredpoklady, ktoré žalobca musel v konaní preukázať, aby bol v konaní úspešný. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku je preto podľa žalovaného riadne, presvedčivé a vecne správne a nie je možné\nidentifikovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca namieta aj\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a e) CSP, k čomu uvádza, že žalobca neuniesol svoje dôkazné\nbremeno a svoje tvrdenie nevedel podložiť dokonca ani v podanom odvolaní, v ktorom uvádza, že „s\npravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť k záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore\nso zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody prostredníctvom menovaných spoločností na\núkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej vznikla škoda.“ Žalovaný má za to, že nejde\npreto o podstatnú skutočnosť, ktorá by ovplyvnila alebo zmenila rozhodnutie v merite veci a naviac súd\nnie je povinný sa zaoberať každým argumentom strany sporu. Žalovaný postup súdu prvej inštancie\npri zabezpečovaní dôkazov, ktoré navrhol žalobca, hodnotí ako dostatočný, nemožno hodnotiť ako\nlakonický ani ako brániaci žalobcovi v unesení jeho dôkazného bremena. Žalobca pri podaní žaloby musí\npočítať s tým, čo všetko je povinný v konaní preukázať a akým spôsobom to bude možné. Zasielanie\nopakovaných výziev súdu by podľa názoru žalovaného bolo s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu v\nrozpore so zásadou hospodárnosti konania. Preto má žalovaný za to, že súd prvej inštancie postupoval\nsprávne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania.\n15. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez\nnariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli\nKrajského súdu v Bratislave dňa 27.8.2024.\n17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s\nodbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú\npovinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\n\ntretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej\nspoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých\nspoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n21. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom\nmôže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju\npohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov\nspoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi\nuzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov\nspoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.\n22. Podľa § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov\nnevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen\nštatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o\nprávnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa\nalebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou\nako spoločník.\n23. Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka, porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.\n24. Podľa § 65 ods. 1 až ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach\nurčujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. Spoločnosť je\noprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom\nporušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je\ndotknuté právo na náhradu škody. Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u\nzodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela,\nnajneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.\n25. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu a\nvyjadrením žalovaného k odvolaniu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné\na napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré\nby mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvej\ninštancie sa so všetkými zásadnými argumentami žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie riadne\nvysporiadal. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán\na na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa\nodvolací súd nasledovné:\n26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, predmetom žaloby je nárok na náhradu škody\nvoči žalovanému podľa § 135a Obchodného zákonníka, ktorý mal ako spoločník a konateľ spoločnosti\nMACANO s.r.o. porušiť zákaz konkurencie upravený § 136 ods. písm. d) Obchodného zákonníka.\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zákaz konkurencie sa z § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka\nvzťahuje na konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 136 ods. 3 Obchodného zákonníka\nspoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na\nspoločníkov. Žalobca v žalobe netvrdil a ani nepreukazoval porušenie zákazu konkurencie žalovaným\nako spoločníkom spoločnosti MACANO s.r.o., ale ako jej konateľom. Odvolací súd preto považuje za\npotrebné korigovať právne posúdenie predmetu konania súdom prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia,\nnakoľko predmetom žaloby je nárok spoločnosti MACANO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanému\nako konateľovi spoločnosti MACANO s.r.o. z porušenia zákazu konkurencie upraveného v § 136 ods.\npísm. d) Obchodného zákonníka, uplatnený vo svojom mene a na vlastný účet žalobcom ako veriteľom\nspoločnosti MACANO s.r.o. podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Uvedená nepresnosť bodu\n24. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nemá vplyv na správnosť jeho skutkových a\nprávnych záverov v merite.\n27. Porušenie zákazu konkurencie má vo všeobecnosti dôsledky upravené v § 65 Obchodného\nzákonníka, ktorými je oprávnenie spoločnosti žiadať vydanie majetkového prospechu z obchodu\nuskutočneného v rozpore so zákazom konkurencie alebo prevedenie celého obchodu, ako aj nárokov s\nním súvisiacich priamo na spoločnosť a okrem uvedených nárokov aj nárok na náhradu škody. Odvolací\nsúd zdôrazňuje, že veriteľ žalujúci konateľa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka neuplatňuje\n\nv konaní svoj vlastný nárok, ale nároky spoločnosti voči svojmu konateľovi, i keď vo vlastnom mene\na na vlastný účet. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, veriteľ teda musí v konaní preukazovať\nvznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku,\nktorými sú porušenie povinností konateľa, vznik konkrétnej škody a príčinná súvislosť medzi vznikom\nškody a porušením povinností konateľa), existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť\nuspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Podanie takejto žaloby je obmedzené do výšky\npohľadávky s príslušenstvom, ktorú má veriteľ voči spoločnosti, čo však ale automaticky neznamená, že\nspoločnosti vznikla škoda, ani to že jej vznikla škoda minimálne práve vo výške pohľadávky žalujúceho\nveriteľa, teda neznamená, že veriteľ musí v konaní preukázať porušenie povinností konateľa, vznik\nkonkrétnej škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa. Ako\nsprávne uviedol aj súd prvej inštancie, nie každé porušenie povinnosti stanovenej zmluvou či zákonom,\nmá za následok vznik škody.\n28. Zodpovednosť konateľa spoločnosti za škodu je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť\n(výsledková) bez ohľadu na zavinenie, čo ale nie je možné vykladať tak, že žalovaného člena\nštatutárneho orgánu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti, toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (či by už ním\nbola samotná spoločnosť alebo veriteľ uplatňujúci nároky spoločnosti voči konateľovi podľa § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka). Na konateľa spoločnosti sa prenáša dôkazné bremeno preukázania\nexistencie liberačných dôvodov, ktorých okruh je upravený v ustanovení § 135a ods. 3 Obchodného\nzákonníka, teda dôkazné bremeno preukázania prípadných tvrdení, že nezodpovedá za škodu, nakoľko\nkonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, príp.\nže vykonával uznesenie valného zhromaždenia (s výnimkou, ak je uznesenie valného zhromaždenia v\nrozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať\nnávrh na vyhlásenie konkurzu).\n29. Žalobca v podanom odvolaní v prvom rade nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcu\nzaťažuje dôkazné bremeno preukázania vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi\nso všetkými predpokladmi tohto nároku ako sú porušenie povinností konateľa, vznik škody a príčinná\nsúvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa, pričom má za to, že právne posúdenie\nveci súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave\nv rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cob/12/2016 v skutkovo i právne obdobnej veci, z\nktorého by malo vyplývať, že „...na preukázanie nároku v zmysle § 135a ObZ veriteľovi stačí, ak veriteľ\npreukáže, že disponuje pohľadávkou voči spoločnosti a túto pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku\nspoločnosti.“ Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie citované rozhodnutie žiadnym spôsobom\nnezohľadnil a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa od vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu\nv Bratislave odchýlil.\n30. Článok 2 základných princípov CSP upravuje princíp právnej istoty ako stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže\nlegitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2 čl. 2). Ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty (ods. 1 čl. 2). Odvolací súd poukazuje na to, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v\nskutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho\nsystému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu\nspis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného senátu toho istého odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje\nžalobca, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o\nviazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu\npre senát prejednávajúci tento spor (§ 391 ods. 2 CSP).\n31. Ako vyplýva z judikovaného rozhodnutia R 71/2018, patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane\nvo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a\n\nz hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria\nrozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky\nani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). S prihliadnutím\nna čl. 3 základných princípov CSP, do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba\nzahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho\ndvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a\nNajvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017,\nsp. zn. 6Cdo/129/2017). Odvolací súd preto naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 356 ods. 1 písm.\nh) CSP, ktoré odvolateľ videl v tom, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s\nprávnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Bratislave v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4Cob/12/2016, nevzhliadol a odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n32. Rovnako z uvedených dôvodov ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj súvisiacu odvolaciu\nnámietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, čím je podľa žalobcu naplnený odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Podľa žalobcu argument opierajúci sa o závery Krajského súdu v\nBratislave predstavuje kľúčovú otázku, ku ktorej mal povinnosť sa súd prvej inštancie vyjadriť a poskytnúť\npresvedčivé zdôvodnenie odklonu. Napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít, ako je odôvodnené vyššie (keďže ojedinelé rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/12/2016 nie je ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít), preto neexistuje od takejto praxe odklon, ktorý by mal súd prvej inštancie povinnosť v rozhodnutí\nodôvodniť.\n33. Žalobca námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ďalej odôvodňuje tým, že mu\nnie je zrejmé, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že je jeho úlohou\npreukazovať existenciu konkrétneho konania žalovaného, v dôsledku ktorého vznikla spoločnosti\nMACANO s.r.o. škoda. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia zrozumiteľne vyplýva, že žalobca nepreukázal, či vôbec a ak áno, tak v akej výške vznikla\nškoda spoločnosti MACANO s.r.o. z prípadných obchodov uzatvorených žalovaným, pri ktorých malo\ndôjsť k porušeniu zákazu konkurencie a vzhľadom na závery o absencii základného predpokladu\nvzniku nároku na náhradu škody - vzniku škody na strane spoločnosti MACANO s.r.o. v príčinnej\nsúvislosti s porušením povinností žalovaného ako konateľa tejto spoločnosti súd prvej inštancie žalobu\nzamietol. Odvolací súd opätovne uvádza, že žalobca je síce aktívne legitimovaný ako veriteľ spoločnosti,\nktorý nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, ale uplatňuje nároky spoločnosti na\nnáhradu škody voči konateľovi, teda ho zaťažuje dôkazné bremeno rovnako, ako by zaťažovalo samotnú\nspoločnosť v postavení žalobcu. V ostatnom odvolací súd odkazuje na body 27 a 28 odôvodnenia svojho\nrozhodnutia.\n34. Žalobca ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa nezaoberal jeho argumentom, podľa ktorého\nz účtovných závierok spoločností, v ktorých žalovaný pôsobil súbežne ako konateľ vyplýva, že iné\nspoločnosti v období po splatnosti faktúr žalobcu prudko zvýšili svoj obrat na úkor spoločnosti\nMACANO s.r.o. a spoločnosť MACANO s.r.o. za rok 2016 ani nezaložila účtovnú závierku, preto s\npravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné dospieť k záveru, že žalovaný ako konateľ v rozpore\nso zákazom konkurencie vykonával jednotlivé obchody prostredníctvom menovaných spoločností na\núkor spoločnosti MACANO s.r.o., v dôsledku čoho jej vznikla škoda. Odvolací súd uvádza, že samotná\nokolnosť zvýšenia obratu iných spoločností (ako hodnoty dodaných tovarov a služieb bez dane)\nnepreukazuje vznik škody vo forme ušlého zisku v žalobcom nešpecifikovanej výške spoločnosti\nMACANO s.r.o., ani nepreukazuje, že k takej škode prišlo v príčinnej súvislosti s nedovoleným\nkonkurenčným konaním žalovaného ako konateľa. Napokon aj zo samotného odvolania žalobcu vyplýva,\nže taký skutkový stav len predpokladá ako pravdepodobný. Odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku\nako nedôvodnú.\n35. Žalobca napokon namieta, že súd prvej inštancie síce na základe jeho návrhu na vykonanie\ndokazovania vyzval jednotlivé spoločnosti na predloženie účtovníctva, tieto na výzvu nereagovali\na súd prvej inštancie sa s uvedeným uspokojil a žiadnym iným spôsobom, napríklad opakovanou\nvýzvou pod hrozbou uloženia pokuty vydanie dokladov nežiadal, čím svojim postupom žalobcovi\nneumožnil získanie potrebných dôkazov. Žalobca preto navrhuje, aby v prípade, ak sa odvolací súd\nnestotožní s argumentáciou uvedenou v odvolaní, doplnil dokazovanie v zmysle pôvodných návrhov\n\nžalobcu. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že podaním zo dňa 02.10.2020\noznačil súdu návrhy na vykonanie dokazovania, o.i. pod bodom 2/ podania navrhol, aby uložil\nnasledovným spoločnostiam povinnosť predložiť všetky faktúry, ktoré vystavili svojím odberateľom, spolu\ns ich kompletnými prílohami, kompletné účtovné denníky, hlavné knihy a knihy analytickej evidencie,\nkompletné výpisy došlých faktúr na všetky bankové účty, a to za špecifikované obdobia, a to: spoločnosti\n2K FITNESS s.r.o., IČO: 36 325 015 od 18.02.2016 do 07.10.2016, spoločnosti AAA Consultants s.r.o.,\nIČO: 46 384 821 od 19.11.2014 do 07.10.2016 (výmaz 9.6.2021 pozn. odvolacieho súdu), spoločnosti\nCity Projects s.r.o., IČO: 47 573 368 od 25.10.2014 do 11.06.2015 (City Projects s.r.o. pod IČO: 44 116\n390 výmaz 12.06.2021, pozn. odvolacieho súdu), spoločnosti FULLSTAV s.r.o., IČO: 46 766 693, od\n29.06.2015 do 07.10.2016, spoločnosti GH Trading, s.r.o. IČO: 44 700 202, od 25.10.2014 do 07.10.2016\na spoločnosti MACANO MEDIA PLUS s. r. o., IČO: 46 330 747, od 25.10.2014 do 07.10.2016.\n36. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie žalobcom navrhované dokazovanie v\nrozsahu návrhov v podaní zo dňa 02.10.2020 vykonal, oboznámil strany sporu na ďalšom pojednávaní\nvo veci dňa 10.06.2021 so sčasti negatívnym výsledkom dokazovania, pričom z obsahu spisu, zo\nzápisnice z pojednávania zo dňa 10.06.2021, ani zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa\n10.06.2021 nevyplýva, že žalobca na navrhnutom dokazovaní trvá. Samotný žalobca na pojednávaní\ndňa 10.06.2021 po poučení súdom prvej inštancie podľa § 154 CSP uviedol, že dodatočné návrhy\nna doplnenie dokazovania nemá a súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.\nPostup súdu prvej inštancie nenamietal ani v záverečnej reči, ktorou majú strany právo zhrnúť svoje\nnávrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (§ 182 CSP).\n37. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/59/2020 zo dňa\n19.10.2020, bod 6.2, z ktorého vyplýva, že „Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom pod R 8/2014\n(obdobne i v rozhodnutí zo dňa 7. septembra 2020 sp. zn. 2TdoV/7/2017) vyslovil, že späťvzatie návrhu\nna doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní.\nMožno tak učiniť individuálne vo vzťahu k jednotlivému, pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo i\nvšeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie\npredsedu senátu, že dokazovanie je skončené. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na\ndoplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní\ns právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie\ndokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná\nstrana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno\npovažovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku. Dovolací súd uvádza, že uvedená judikatúra sa vyznačuje plnou aplikabilitou\ni na rovinu súkromnoprávnu, ergo oblasť civilnoprocesnú a v súvislostiach odkazuje na zápisnicu z\npojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 22. októbra 2018, kde žalobca na č. l. 190 spisu uviedol,\nže ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené“.\nOdvolací súd v posudzovanej veci odkazuje na jednoznačný prejav žalobcu na pojednávaní dňa\n10.06.2021 ako je citovaný vyššie. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd nevyhodnotil žalobcom\noznačené dokazovanie ako tzv. opomenuté dôkazy a ani nedoplnil dokazovanie v odvolacom konaní v\nzmysle „pôvodných návrhov žalobcu“, nakoľko by takýto postup bol v rozpore s § 366 CSP.\n38. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.\n39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n\n43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/246/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "f49ad6f0-1c6e-4e67-9f0f-976da22e244f:552313ea-014f-4d00-ab2f-78737b63e68e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1310210952.1", "spisova_znacka": "4Cob/12/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/12/2016 z 14. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1310210952.1"}, {"guid": "cb1f97df-becb-4b30-86a2-243b9f15c8de:180806bf-be5e-484c-ba5a-055dc6b67901", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/132/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/132/2017 z 21. 12. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb1f97df-becb-4b30-86a2-243b9f15c8de:180806bf-be5e-484c-ba5a-055dc6b67901"}], "citovane_v": [{"guid": "d4089bd1-64fb-4440-b14b-86b40116b747:e45f0bb3-4853-446a-bad2-4038db2271ca", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124278559.5", "spisova_znacka": "64Cb/102/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/102/2024 z 15. 7. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124278559.5"}]}