{"guid": "f77b2bf6-9437-4957-8034-2ac2f377f7ba:757d7c9a-cd98-46ac-9b9e-fd70084c8c94", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/27/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoCsp/27/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 6CoCsp/27/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1", "identifikacne_cislo": "6118375883", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/757d7c9a-cd98-46ac-9b9e-fd70084c8c94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoCsp/27/2023\n6118375883\n25. 09. 2024\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2024:6118375883.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a\nsudkýň JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: E. M., Q.. XX.XX.XXXX,\nU. Y. A. XXX/XXX, Č., právne zastúpeného WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom: Duchnovičovo námestie\n1, Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so\nsídlom: Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.673,68 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2023, č.k.\n21Csp/13/2019-387, takto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo\nvýške 2.673,68 eur spolu s úrokom z omeškania\n5,05% zo sumy 52,94 eur od 15.08.2015 do zaplatenia,\n5,05% zo sumy 52,94 eur od 17.10.2015 do zaplatenia,\n5,05% zo sumy 52,94 eur od 17.11.2015 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 17.12.2015 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.01.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 17.03.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 19.04.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 17.06.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.07.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 19.07.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.08.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.09.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.10.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.11.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.12.2016 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.01.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.02.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.03.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.04.2017 do zaplatenia,\n\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.05.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.06.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.07.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.08.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.09.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.10.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.11.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.12.2017 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 52,94 eur od 16.01.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 72,12 eur od 16.02.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.03.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.04.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.05.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.06.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.07.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.08.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.09.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.10.2018 do zaplatenia,\n5,00% zo sumy 124,36 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti napadnutého\nrozsudku (výrok I.). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ (ďalej\naj „zmluvné strany“) uzatvorili dňa 28.05.2015 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX G. Č..\nXXXXXXXXXX, v zmysle ktorých žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, v oboch prípadoch vo\nvýške 1.140 eur na obdobie 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 35,71 eur (z toho na istinu 27,14\neur a na úroky 8,57 eur) a poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 114 eur. Ďalej zistil, že zmluvné\nstrany uzatvorili toho istého dňa (28.05.2015) aj dve Dohody o poskytnutí služieb (ďalej aj „dohody“), z\nktorých každá bola naviazaná na príslušnú úverovú zmluvu. Na základe oznámenia veriteľa o schválení\núveru dlžníkovi z 28.05.2015 bola výška celkovej platby na úhradu vo výške 62,18 eur, výška RPMN\npredstavovala 25,16 %, pričom priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške\n36,67 %. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že celková čiastka, ktorú mal dlžník uhradiť, predstavovala sumu\nvo výške 1.613,82 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 17,4 %. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nza sporné tvrdenie žalobcu týkajúce sa plnenia nad rámec poskytnutých úverov z dôvodu neplatnosti\npredmetných zmlúv, vrátane dohôd o poskytovaní služieb, resp. úmyselného obchádzania zákona\nžalovaným pri ich uzatváraní, pre rozpor s dobrými mravmi, a preto ich považoval za bezúročné a\nbez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí zmlúv. Žalobca dôvodil, že so žalovaným uzatvoril dňa\n28.05.2015 dve totožné zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, pričom v rozhodnom\nobdobí bola výška RPMN pre objem poskytnutého úveru do sumy 1.500 eur vo výške 37,67 %, pritom,\nak by sa pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške (2x 1.140 eur), resp. tak, ako to pôvodne žiadal\nžalobca podľa svojho čestného vyhlásenia vo výške 2.000 eur uzatvorila iba jedna úverová zmluva,\nposudzovala by sa podľa žalobcu priemerná hodnota RPMN pre objem spotrebiteľského úveru vo výške\nod 1.500 eur do 6.500 eur, kde bola priemerná hodnota RPMN vo výške 18,10 %. Za nesporné považoval\nsúd prvej inštancie samotné okolnosti uzatvárania predmetných zmlúv. Súd prvej inštancie skonštatoval,\nže žalovaný ako veriteľ poskytol v rámci svojho predmetu podnikania žalobcovi ako spotrebiteľovi úver,\npreto predmetné zmluvy uzatvorené medzi zmluvnými stranami vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy\nformulárového typu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktoré sa aplikujú aj ustanovenia\nzákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu účinnosti zmluvy. Z hľadiska podstatných náležitostí\nzmlúv súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.\n129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keď nešpecifikoval všetky\npredpoklady použité na výpočet RPMN. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi\nbol poskytnutý úver žalovaným vo výške 1.140 eur na obdobie 42 mesiacov, s výškou mesačnej\nsplátky 35,71 eur. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle dohody o poskytovaní služieb, ktorá bola\nsúčasťou úverovej zmluvy, sa žalobca zaviazal uhradiť mesačnú splátku vo výške 62,18 eur (t.j. v\ncelkovej sume 2.725,56 eur, ktorý údaj absentoval). Poukázal na to, že žalobca mal v zmysle zmluvy\nuhradiť sumu 1.613,82 eur, s mesačnou splátkou vo výške 35,71 eur na obdobie 42 mesiacov vrátane\npoplatku za poskytnutie úveru vo výške 114 eur s RPMN vo výške 25,41 %, resp. 25,16 %, hoci za\n\npoužitia interaktívnej kalkulačky uvedenej na webovej stránke www.openiazoch.zoznam.sk bola výška\nRPMN 22,88 %. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli na\nmesačnej splátke vo výške 62,18 eur na obdobie 42 mesiacov (t.j. celková odplata za poskytnutý úver\npredstavovala sumu 2.611,56 eur a výška RPMN je 72,41 %) a preto vyvodil záver o nesprávne uvedenej\nvýške RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v\nzmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.\n3. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval s poukazom na § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských\núveroch, že v úverovej zmluve absentoval údaj o dátume prvej splátky, ako aj dátumu splatnosti tej\nktorej splátky, ku ktorému dňu príslušného kalendárneho mesiaca bol dlžník povinný splátku uhradiť a\npreto v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bol predmetný úver bezúročný a\nbezpoplatkový. K argumentácii žalovaného, že požadované údaje boli uvedené v Oznámení veriteľa o\nschválení úveru dlžníkovi súd prvej inštancie uviedol, že požadovaný údaj absentoval v úverovej zmluve,\npričom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý nebol ani podpísaný samotným dlžníkom\n(žalobcom), nebolo neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, preto nemal za preukázané, že sa žalobca\noboznámil aspoň s jeho obsahom.\n4. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniam § 497 Obchodného\nzákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. t), § 39,\n§ 451 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že hoci boli podmienky\nposkytnutia dohodnutých služieb v rámci dohôd predložené žalobcovi žalovaným, tieto služby boli v\nzmysle čl. I bodu 2 iba doplnkové a dobrovoľné a neboli predpokladom na uzatvorenie úverovej zmluvy,\nt.j. dohody mali akcesorický charakter k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX G. Č.. XXXXXXXXXX. Zhrnul,\nže úmyslom veriteľa bolo uzatvorenie dohody a jej následné predloženie dlžníkovi (žalobcovi), nakoľko\nzmluvy aj dohody ako formulárové typy právneho úkonu boli označené rovnakým poradovým číslom. Súd\nprvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný neuniesol bremeno v súvislosti s individuálnymi dojednaniami\npredmetných dohôd. V súvislosti s obsahom jednotlivých služieb, ktoré boli predmetom dohôd, súd prvej\ninštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že tieto nie sú službami vykonávanými v prospech\nspotrebiteľa. Postup žalovaného, kedy sa žalobca ako spotrebiteľ zaviazal pri uzatvorení zmluvného\nvzťahu k úhrade odplaty za služby, ktoré mu v skutočnosti neboli poskytnuté, súd prvej inštancie\nvyhodnotil s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú\npodmienku a dohody uzatvorené medzi stranami sporu v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie\nďalej zistil, že výška odplaty za poskytnutie doplnkových služieb bola v zmysle dohôd stanovená\nna 2,58 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, splatnej v\nmesačných splátkach uvedených v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, teda skutočná výška\nodplaty bola pre spotrebiteľa neznáma. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že výška\nodplaty z jednej dohody predstavovala sumu vo výške 1.235,30 eur (1.140/100 x 2,58 x 42), ktorá\nprevyšovala výšku poskytnutého úveru, preto bola takto dojednaná výška odplaty v rozpore s dobrými\nmravmi. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ by cieľom žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi\nako spotrebiteľovi služby uvedené v úverových zmluvách, nič mu nebránilo tieto zahrnúť priamo do\nzmlúv o úvere. Skonštatoval, že uzatvorenie ďalšieho právneho úkonu (dohody) s nevyváženou odplatou\nje obchádzaním zákona, keď žalovaným stanovená odplata musela byť zohľadnená v cene úveru,\nktorá mala vplyv na neprimeranú výšku RPMN. Postup žalovaného považoval súd prvej inštancie za v\nrozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a preto dospel k záveru, že dohody o poskytovaní služieb č.\nXXXXXXXXXX G. Č.. XXXXXXXXXX z 28.05.2015 sú neplatné.\n5. K námietke premlčania vznesenej žalovaným, že v čase medzi podaním žalobného návrhu na súd\nprvej inštancie dňa 19.11.2018 a vznikom bezdôvodného obohatenia uplynula v časti sumy 158,94\neur premlčacia lehota a v časti sumy 741,16 eur dvojročná premlčacia lehota, súd prvej inštancie\nuviedol, že sa žalobca sa subjektívne dozvedel, že žalovaný sa obohacuje na jeho úkor dňa 08.08.2018\na to na základe e-mailovej komunikácie s jeho právnym zástupcom, preto nedošlo k premlčaniu\nv subjektívnej ani objektívnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na\nskutočnosť, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie\núverov spotrebiteľom, t.j. v danom prípade musel mať vedomosť o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú\núverovú zmluvu a napriek tomu v danom prípade dôsledkom absencie podstatných náležitostí zmluvy\nv zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (dátum prvej a poslednej splátky úveru, správne uvedená\nvýška RPMN), je bezúročnosť a bezpoplatkovosť dojednaného úveru. Skonštatoval, že žalovaný sa\n\ndopustil úmyselného konania, keď získal od žalobcu plnenie nad rámec poskytnutých úverov a preto\nprijal plnenie bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi úroky z omeškania, ktoré\nžalovaný nerozporoval.\n6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods.\n1, ods. 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v\nplnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.\n7. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil\na žalobu zamietol. V prvom rade žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko spôsob výpočtu RPMN nie je náležitosťou\nzmluvy o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil aj\npokiaľ sa jednalo o predpoklady použité na výpočet RPMN, nakoľko obe zmluvy o revolvingovom\núvere tieto údaje obsahujú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n7Cdo/183/2020 z 24. februára 2021, publikované pod N. XX/XXXX, v zmysle ktorého zákon nepožaduje\nani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne označovať v zmluve ako predpoklady pre výpočet RPMN.\nK termínom splatnosti splátok, ktoré mali mať za následok bezúročnosť úverov, žalovaný uviedol, že\nzákon neurčuje ako náležitosť zmluvy splatnosť prvej a poslednej splátky, hoci uvedený údaj vyplýva z\noboch uzatvorených zmlúv. Dôvodil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje ustanovenia uvedené aj\nv žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ako aj v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou\nsúčasťou zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/9/2019 z 27.05.2020, rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n13Co/111/2014-166. Poznamenal, že aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený údaj je\nmožné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie preto\npredčasne dospel k záveru, že úverové zmluvy neobsahujú termíny splatnosti splátok. Za nesprávny\npovažoval aj záver súdu prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN vzhľadom na to, že v konaní nebol\nvykonaný dôkaz, ktorý by zodpovedal zákonom predpísanému postupu na výpočet RPMN a podľa\nktorého by mal byť výsledok RPMN iný ako je uvedený v zmluve, resp. v takej hodnote, na základe\nktorej by sa konštatovalo nesprávne uvedenie RPMN v úverových zmluvách v neprospech spotrebiteľa.\nĎalej namietal, že výpočet RPMN podľa tzv. internetovej kalkulačky nemá oporu v žiadnom zákone\na naviac súdom prvej inštancie uvedený spôsob výpočtu RPMN je v rozpore s § 2 písm. g) zákona\nč. 129/2010 Z.z., ako aj obsahom úveroch zmlúv a dohôd o poskytovaní služieb. Žalovaný mal za to,\nže uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo v žiadnom prípade podmienené a ani závislé od uzatvorenia\ndohody o poskytovaní služieb, súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil výpočet RPMN, do\nktorého bol zahrnutý aj náklad z dohody o poskytovaní služieb. Ďalej namietal, že žalobca nespochybnil\na nepreukázal, že dohoda nebola uzatvorená slobodne, vedome a dobrovoľne. Zdôraznil, že dlžník\nuzatvorením úverovej zmluvy nepristupuje bez ďalšieho k dohode o poskytovaní služieb. V súvislosti\ns oprávnenosťou postupu žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.\n43CoR/5/2016-14. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva,\nže do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní, ktoré nie\nsú podmienkou na získanie úveru. Mal za to, že pokiaľ by žalobca predmetnú dohodu nepodpísal,\ntáto by nevznikla. Uviedol, že pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových\nnákladov, potom by takýto postup bol v rozpore so zákonom. K námietke premlčania žalovaný uviedol,\nže súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalovaný sa mal úmyselne bezdôvodne obohatiť\ntým, že musel mať vedomosť o absencii zákonom predpísaných náležitostí, v dôsledku ktorých bol\núver bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané základné\nznaky úmyselného konania žalovaného, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Ďalej\nspochybnil výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa úroku z omeškania, ktorý nemal oporu v žiadnej\nskutočnosti preukázanej v konaní, nakoľko žalovaný sa nedostal do omeškania v dňoch uvedených\nv petite napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s prostriedkami procesnej obrany a procesného útoku\nspochybnil postup súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol na čestné vyhlásenie žalobcu bez predloženia\nďalších dôkazov a pritom nezohľadnil námietku žalovaného, že od uzatvorenia zmluvy o úvere až do\ndoručenia žaloby, žalobca neargumentoval, že obe zmluvy tvoria jeden celok. Navyše žalobca využil pri\noboch poskytnutých úveroch právo odkladu splatnosti splátok. Namietal tiež, že pri posudzovaní celkovej\nvierohodnosti tvrdení žalobcu nepostupoval komplexne, t.j. nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v konaní\n\nneuvádzal pravdivé tvrdenia ohľadom jeho schopnosti splácať úvery, hoci bolo vykonaným dokazovaním\npreukázané, že v danom čase pri podaní žiadosti o úver žalobca predložil potrebné listiny.\n8. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmluve absentuje prejav vôle žalobcu s údajom\no termíne prvej splátky, ako aj termíne splatnosti tej ktorej splátky. Podľa názoru žalobcu, uvedené\nspôsobuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, že predmetný úver je\nbezpoplatkový a bezúročný. Mal za to, že nemožno prihliadať na argumentáciu žalovaného o uvedení\ntýchto údajov v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko v zmysle zákona musí byť\ntento údaj uvedený v úverovej zmluve, pričom predmetné oznámenie ani len netvorí neoddeliteľnú\nsúčasť zmluvy v zmysle zmluvných ustanovení. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie nemal za\npreukázané, že sa žalobca oboznámil s jeho obsahom, keď žalobca ani nepodpísal uvedený dokument.\nMal za to, že za predpokladu, ak žalovaný oznámil túto informáciu žalobcovi jednostranným úkonom\n- oznámením o schválení úveru, ktorý bol vykonaný až po tom, ako žalobca prejavil vôľu s obsahom\nzmluvnej dokumentácie, jedná sa o nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s\nktorým žalobca neprejavil písomný súhlas a je teda nevyhnutné zmluvu považovať za bezúročnú aj z\ndôvodu nedodržania písomnej formy. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na rozhodovaciu\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2021, sp. zn. 5Cdo 29/2021, publikované v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 pod por. č. 4, v zmysle ktorého, „(...) (P)re\nurčenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného\nplnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov, je podstatná\nskutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo\nvýške dohodnutej v úverovej zmluve (...)“. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe ďalej poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021, publikované v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 pod por. č. 15, podľa ktorého „(...) (A)nalogická\naplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa\nna vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na\nzáklade spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky (...)“. K\nnamietanému úroku z omeškania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko\njednotlivé platby žalobca vykonal nedobrovoľne, na základe neoprávnenej dispozície žalovaného s jeho\nmajetkom, kedy žalovaný vykonával žalobcovi neoprávnené zrážky zo mzdy, preto mal za to, že sa\nobohatil na jeho úkor. K námietke žalovaného, že žalobca nerozporoval počas trvania zmluvného vzťahu\nskutočnosť, že zmluvy tvoria jeden celok, žalobca poznamenal, že nemá právnické vzdelanie a až\nnásledne po zvolení právneho zástupcu argumentoval, že žalovaný svojim konaním obchádzal právne\npredpisy, preto považoval za bezpredmetnú námietku žalovaného, že si mal byť vedomý právnych\ndôsledkov toho, že úver bol rozdelený do dvoch zmlúv a túto mal sám voči žalovanému uplatniť.\nPoukázal na to, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka a článku 22 Smernice 2008/48/ES, ako aj §\n265 Obchodného zákonníka, čl. 5 C.s.p., je obchádzanie zákona zakázané. K tvrdeniu žalovaného, že\nžalobca neuvádzal v konaní pravdivé tvrdenia ohľadom bonity, žalobca uviedol, že v zmysle rozsudku\nSD EÚ vo veci C-449/13 je dôkazné bremeno toho, či a ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou, vždy\niba na veriteľovi. Poukázal na to, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil povinnosti\npodľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto považoval úver poskytnutý na základe zmluvy za\nbezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedených\nskutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu\nvo výroku ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n10. Odvolací súd po preskúmaní prvoinštančného rozhodnutia dospel k záveru, že skutkové zistenia\nsúdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli\nnajavo, následne tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s\n§ 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, že spor medzi stranami má\ncharakter spotrebiteľského sporu a predmetné zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX\n\nz 28.05.2015 a Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 28.05.2015; zmluva o revolvingovom\núvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2015 a Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX\nz 28.05.2015) sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré neobsahovali všetky obligatórne náležitosti\nspotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov a z toho\nvyplývajúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov, čo aj náležite odôvodnil, s ktorým\nodôvodnením odvolací súd súhlasí. Svoje závery aj riadne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z §\n220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. Svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na\nrozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté\nprávne závery. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\na dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo\nrelevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolací súd (s výnimkou záveru,\nže aj preto, že zmluva neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských\núveroch účinného od 01.04.2015 do 29.09.2015, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a\niných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným\nzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, je poskytnutý\núver bezúročný a bez poplatkov, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo\n146/2017 už judikoval a odvolací súd s jeho záverom súhlasí, že nie je potrebné, aby zmluva o\nspotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej\nanuitnej splátky, teda „rozčleňovanie“ splátok nie je potrebné) sa stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa\nodvolaním napadnutého výroku rozsudku a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba\nodkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\n11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.04.2015 do 29.09.2015, Zmluva o\nspotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať\ntieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,\nvypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa\nvšetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.\n12. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.04.2015 do 29.09.2015,\nposkytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom\núvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).\n13. Odvolací súd k dojednanej výške úrokov, príp. odplaty žalovaného uvádza, že v zmluvách bola\nnesprávne uvedená výška ročnej priemernej miery nákladov (RPMN). V zmysle ustanovenia § 2 písm.\ni) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.04.2015 do 29.09.2015 sa ročnou percentuálnou mierou\nnákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako\nročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného\nod 01.04.2015 do 29.09.2015. V zmysle údajov o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie\nspotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2015 platných pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorených\nod 16. mája 2015 do 15. augusta 2015 zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky, portál finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR, F.:/..A..Y..R., bola výška\nRPMN u oboch uzatvorených zmlúv o spotrebiteľskom úvere 27,66 % na obdobie 42 mesiacov. Ak je teda\nv zmluvách uvedený rozsah priemernej RPMN vo výške od 37,67 % (ako priemerná výška RPMN platnej\nku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere), je tento údaj uvedený nesprávne a v neprospech\nspotrebiteľa. Z takto uvedenej RPMN tak nemožno za žiadnych okolností vyvodiť správnosť údaja o\nRPMN. Je teda zrejmé, že údaj o RPMN nebol v zmluve uvedený v súlade s ustanovením § 9 ods.\n2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., prekračujúci únosnú mieru odplaty žalovaného, resp. rozporný s\ndobrými mravmi, následkom čoho je, že predmetné úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov\n(§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.).\n14. Ďalej odvolací súd uvádza, že dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX\nz 28.05.2015 uzatvorené podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi veriteľom (žalovaným) a dlžníkom\n(žalobcom), ktoré upravujú podmienky poskytovania dohodnutých služieb k zmluve o revolvingovom\núvere, nemožno považovať za súčasť úverových zmlúv, nakoľko tieto dohody mali mať fakultatívny\na doplnkový charakter žalovaného o úhrade odplaty vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru\nzníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktoré však žalobca písomne odsúhlasil. Odvolací súd\n\nv zhode s právnym názorom uvedeným v odôvodnení súdu prvej inštancie vyhodnotil ustanovenia\npredmetných dohôd o poskytovaní služieb (bod 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 10) za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a dojednanú výšku odplaty\nza poskytnuté služby v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd dodáva, že právne závery, ku ktorým\nsúd prvej inštancie po oboznámení sa s predmetnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere revolvingového\ntypu, ktoré strany uzavreli, a vyhodnotení ich náležitostí dospel, sú plne eurokonformné. Ak totiž prijal\nzáver, že v dôsledku absencie konkrétnych obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nžalovaným žalobcovi poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, posúdil vec po právnej\nstránke správne a predmetné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aplikoval\naj v súlade so smernicou 2008/48/ES.\n15. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci\nnemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaného, ale\nz hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,\npričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej\ninštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie a právne úvahy, na ktorých ho založil,\naj dostatočne odôvodnil, pričom ním prijaté právne závery sú v plnom rozsahu podložené správnym\nvýkladom.\n16. Odvolací súd sa už vzhľadom na vyššie uvedené dôvody s právnym záverom súdu prvej inštancie o\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaných spotrebiteľských úverov stotožnil. Nepovažoval potom\nuž za potrebné sa bližšie zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, ktoré vzhľadom na\nodvolacím súdom vyššie prijatý záver nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.\n17. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania spočívajúcu v\ntvrdení, že v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o vzniku omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej\nčasti rozsudku súdu a že odvolateľ sa nedostal do omeškania v dňoch, ako to vyplýva z výrokovej časti\nuvádzanej pri úroku z omeškania a daná skutočnosť nebola dokazovaním ani preukázaná, odvolací\nsúd na ňu neprihliadol, nakoľko žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu\nk nároku žalobcu na úroky z omeškania neuviedol na ich rozporovanie žiadne skutkové tvrdenia ( s\nvýnimkou všeobecne vznesenej námietky premlčania príslušenstva č.l. 150 spisu; bod VII posledná veta\noporu odvolateľa voči platobnému rozkazu), ktorými by poprel žalobcov nárok na ne, tak ho v žalobe\nuplatnil. ( § 366 C.s.p.)\n18. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n19. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,\npričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.\n20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.\n2 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej\nvýške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\n21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/13/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "66179bdb-be01-4aa6-b2f7-569bc7032e83:469a5d61-83bf-4cca-b0a0-a825753c912f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6615200150.3", "spisova_znacka": "43CoR/5/2016", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoR/5/2016 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6615200150.3"}, {"guid": "d8f64123-8c45-4a74-a26c-072cedf22313:d1fd5fd0-bd2f-4bff-95af-562ac8f614af", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3", "spisova_znacka": "13Co/111/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 z 30. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-30", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231403.3"}, {"guid": "fc3217c0-7c63-4ed3-a3f8-20e291e401b5:7b4a49d5-0bf7-42c8-958e-48c0de9896e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Csp/13/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21Csp/13/2019 z 9. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2019-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc3217c0-7c63-4ed3-a3f8-20e291e401b5:7b4a49d5-0bf7-42c8-958e-48c0de9896e1"}], "citovane_v": []}