{"guid": "1154988a-35dc-4b80-a23a-a08041715d32:45290ca6-e131-4ee8-9dd0-2a188754094d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1", "spisova_znacka": "1Cob/93/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/93/2024 z 5. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. septembra 2024, sp. zn. 1Cob/93/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1", "identifikacne_cislo": "4324201823", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45290ca6-e131-4ee8-9dd0-2a188754094d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/93/2024\n4324201823\n05. 09. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:4324201823.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci navrhovateľa: JSM SERVICES s.r.o.,\nso sídlom Tekovská ulica 13/9, 935 31 Horná Seč, IČO: 48 028 851, právne zastúpeného: JURIDIKA\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, proti odporcovi:\nTEKMA, spol. s r.o., so sídlom Jiránkova 329/31, Černovice, 618 00 Brno, Česká republika, IČO: 607 18\n714, právne zastúpenému: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého\n6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o\nodvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/106/2024-216 zo dňa 29.05.2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/106/2024-216 zo dňa 29.05.2024\nv napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nzo dňa 14.05.2024, doručený dňa 15.05.2024, z a m i e t a.\nII. Súd p r i z n á v a odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania vo výške 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa\nna nasledovných nehnuteľnostiach vedených Katastrálním úřadem pro A. B., Katastrální pracoviště C.,\nkód: XXX, v okrese C. - D., obec C., katastrálne územie E., štát E. F., na LV č. XXXX, a to byt č. XXXX/XX,\nnachádzajúci sa v budove: E., č. p. XXXX, byt. dům. LV č. XXXX, ktorá je postavená na parcele č. XXXX,\no výmere 906 m2, druh pozemku: zastavěná plocha a nádvoří a na podiele na spoločných častiach domu\na pozemku, ktorý prislúcha k bytu o veľkosti 8170/312220, ktoré je vo výlučnom vlastníctve odporcu\n- osoby, ktorá návrh nepodala (veľkosť vlastníckeho podielu 1/1 vzhľadom k celku), a to za účelom\nzabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 72.500 eur s príslušenstvom. Súd\nprvej inštancie vo výroku II. uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o zaplatenie\nsumy 72.500 eur s príslušenstvom oproti vráteniu prístroja odporcu v lehote 30 dní, vo výroku III.\nnavrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na čl.\n35 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), §\n343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 342 ods. 3, § 344, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa domáhal\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zriadi na nehnuteľnosti odporcu záložné právo tak,\nako je to uvedené vo výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie. Predmetný návrh podal za účelom\nzabezpečenia nárokov súvisiacich s odstúpením od kúpnej zmluvy, ktorú navrhovateľ uzatvoril s\nodporcom, a to z dôvodnej obavy, že následná exekúcia bude ohrozená. Predmetom kúpnej zmluvy bola\nkúpa prístroja - olepovacie zariadenie AKRON 1440 - A, rok výroby: 2021, sériové číslo: 1000052673,\n\nktorý bol dodaný odporcom a na navrhovateľom určenom mieste dňa 29.03.2022. Navrhovateľ od\nkúpnej zmluvy odstúpil a napriek tomu, že žiadal od odporcu vrátenie vzájomne poskytnutých plnení, k\ndohode na konkrétnych termínoch ich vrátení neprišlo. Navrhovateľ sa vyjadril k právomoci súdu prvej\ninštancie podľa Nariadenia Brusel I bis. Medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v písomnej\nforme, avšak je nepochybné, že táto vznikla tým, že si strany dohodli jej podstatné náležitosti, ktoré\nboli fakticky vykonané dodaním vyššie špecifikovaného prístroja zo strany odporcu ako predávajúceho\nnavrhovateľovi ako kupujúcemu a zaplatením kúpnej ceny vo výške 72.500 eur zo strany navrhovateľa\nako kupujúceho odporcovi ako predávajúcemu. Prístroj bol navrhovateľovi dodaný na nasledujúcej\nadrese: G. H. XXX, XXX XX G. H.. Uvedené miesto je sídlom a miestom, kde svoju podnikateľskú\nčinnosť vykonáva spoločnosť SANTAL Ltd, s.r.o., IČO: 47 168 277, ktorá je spolupracujúcou a so\nspoločnosťou navrhovateľa personálne a majetkovo prepojenou spoločnosťou (spoločníci a konatelia\noboch spoločnosti sú rovnakí). Následne bol prístroj prenajatý navrhovateľom spoločnosti SANTAL\nLtd, aby táto mohla na ňom realizovať svoju podnikateľskú činnosť. Prístroj však po dodaní vykazoval\ntakmer od začiatku svojho používania rozsiahle vady. Vady, ktoré sa vyskytovali na prístroji v období od\n29.03.2022 (od dodania prístroja) do konca pôvodne poskytnutej záruky prístroja (ktorá sa mala skončiť\npôvodne 29.03.2023), pričom išlo o také vady, na základe ktorých bol prístroj viac ako 70 pracovných\ndní v priebehu obdobia od jeho dodania do konca pôvodne poskytnutej záruky nefunkčný. Pôvodná\nzáručná doba na vady prístroja poskytnutá odporcom mala uplynúť, resp. uplynula dňa 29.03.2023\n(keďže odporca ju poskytol v trvaní jedného roka odo dňa dodania prístroja), avšak už od 14.02.2023,\nteda v období 6 týždňov pred koncom záručnej doby, sa začala prejavovať neochota odporcu riešiť\nopakujúce sa vady prístroja, v dôsledku čoho v rámci posledných vád odporca vady prístroja neprišiel\nopraviť, nevydal ani servisný protokol, iba vykonal aktualizáciu prevádzkovaného softvéru prístroja. Na\nzáklade skutočností uvedených v špecifikovanom prehľade vzájomnej komunikácie, prišlo zo strany\nodporcu k predĺženiu záruky na vady prístroja, t.j. k uskutočneniu jednostranného právneho úkonu, a to\ndo 31.07.2023. Predmetný úkon považoval navrhovateľ aj za faktické uznanie skutočnosti, že prístroj\ntrpel počas celej záručnej doby vadami, ktoré bránili v jeho riadnej prevádzke a v jeho užívaní. V prípade\npredĺženia záruky ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ku ktorého platnosti postačuje určitý,\nzrozumiteľný a jasný prejav vôle smerujúci k vzniku, zániku alebo zmene konkrétnych práv a povinností,\nktorý je adresátovi takéhoto jednostranného právneho úkonu doručený, k čomu preukázateľne došlo\nnajprv listom zo dňa 03.05.2023 a následne listom zo dňa 27.06.2023. K poruche stroja opätovne prišlo\ndňa 12.07.2023, teda prístroj bol aj po opravách a servisných zásahoch nespoľahlivý a vyskytli sa\nna ňom opakovane vady, ktoré bránili v jeho plnej prevádzke tak, ako to pri jeho dodaní deklaroval\nodporca. V dôsledku riadnej nefunkčnosti prístroja bol tak navrhovateľ nútený pristúpiť ku kúpe nového\nprístroja, keďže tento nevyhnutne potrebuje pre výkon svojej podnikateľskej činnosti. Popísané vady\nprístroja predstavujú podstatné porušenie kúpnej zmluvy. K samotnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo\nstrany navrhovateľa prišlo oznámením o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktoré bolo doručené odporcovi dňa\n28.07.2023. Na doručené oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy reagoval odporca prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu zo dňa 03.08.2023, v ktorom navrhol, aby odstúpenie vzal späť. V odpovedi\nvšak odporca nijakým spôsobom nerozporoval, že by prístroj netrpel vytýkanými vadami. Odstúpenie\nod zmluvy je jednostranný právny úkon, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že k zániku kúpnej\nzmluvy prišlo dňa 28.07.2023. V tomto smere navrhovateľ upozornil na čl. 36 ods. 2, čl. 81 Dohovoru\nOSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a na oprávnenie kupujúceho odstúpiť od uzatvorenej\nkúpnej zmluvy, a to v prípade, ak predávajúci nesplnením niektorej svojej povinnosti z kúpnej zmluvy\n(v tomto prípade dodaním vadného tovaru) alebo z Dohovoru porušil zmluvu podstatným spôsobom.\nNavrhovateľ ďalej vysvetlil, čo znamená podstatné porušenie zmluvy v kontexte účelu, za ktorým bol\npredmetný tovar kúpený (účel výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa - olepovacie zariadenie,\nktoré plánoval využívať denne pri výrobnej činnosti). Vzhľadom k tomu, že prístroj opakovane trpel\nvadami, ktoré navrhovateľovi znemožňovali jeho nepretržité užívanie pri výkone jeho podnikateľskej\nčinnosti, účel, na ktorý bol prístroj kúpený, naplnený nebol. Zaplatenie kúpnej ceny za prístroj bolo\nzabezpečené prostredníctvom bankového úveru, ktorý naďalej navrhovateľ banke spláca, hoci prístroj\nnefunguje, navrhovateľ ho neužíva a tento je odstavený. Týmto navrhovateľovi každomesačne narastá\nškoda spočívajúca v plnení splátok úveru banke. V danom prípade ide o spôsobovanie takej ujmy\nnavrhovateľovi (prestoje v prevádzke prístroja, ktorý je podstatný pre výkon jeho podnikateľskej činnosti),\nže ho v značnej miere zbavuje toho, čo bol navrhovateľ ako zmluvná strana oprávnený očakávať od\nzakúpeného tovaru – prístroja. Navrhovateľ už viackrát na vzájomné a súčasné vrátenie poskytnutých\nplnení odporcu vyzýval, naposledy v písomnej odpovedi zo dňa 11.08.2023. Aj napriek viacerým\nvýzvam však odporca neposkytol navrhovateľovi požadovanú súčinnosť smerujúcu k tomu, aby si\n\nstrany v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy vrátili vzájomne poskytnuté plnenia. Navrhovateľ poslal\nodporcovi aj predžalobnú výzvu (posledný pokus o zmier) zo dňa 16.11.2023.\n3. Navrhovateľ sa v odôvodnení návrhu zaoberal dvoma podmienkami nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia, a to že sa zabezpečovacím opatrením musí zabezpečiť peňažná pohľadávka na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka a musí existovať obava, že exekúcia bude\nohrozená. Obe vyššie uvedené podmienky sú podľa navrhovateľa v predmetnej veci naplnené.\nSledovaný účel je však možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. V uvedenom prípade je\nzrejmé, že bola medzi stranami uzatvorená kúpna zmluva (ktorej uzatvorenie je nepochybné, pričom\nuvedenú skutočnosť nepoprel ani samotný odporca v rámci mimosúdnej komunikácie s navrhovateľom);\nkúpna zmluva zanikla odstúpením zo strany navrhovateľa - uvedená skutočnosť je podľa názoru\nnavrhovateľa nepochybná, a vyplýva z predložených listinných dôkazov. Zároveň, tento fakt nepopiera\nani samotný odporca (resp. jeho právny zástupca v príslušnej komunikácií), ktorý navrhoval, aby svoje\nkonanie prehodnotil a uskutočnený právny úkon vzal späť (čo však v zmysle pomenovaných právnych\npredpisov a opísanej teórie jednostranných právnych úkonov možné nie je). Zároveň, vzhľadom na\nodmietavý postoj odporcu k návrhom navrhovateľa a jeho preukázanú neochotu splniť si svoje záväzky\nvyplývajúce zo zaniknutej kúpnej zmluvy, teda pretrvávajúci stav právnej neistoty navrhovateľa, je\nzrejmý predpoklad, že odporca nebude ochotný splniť si svoje povinnosti dobrovoľne, ani na základe\nprávoplatného rozhodnutia súdu, resp. že bude uskutočňovať kroky k tomu, aby prípadný nútený výkon\nsvojich povinností (formou exekúcie) zmaril alebo podstatným spôsobom sťažil. Obava na ohrození\nexekúcie je pritom daná jednak samotnou povahou veci, výškou peňažnej pohľadávky navrhovateľa,\nktorá vyplýva zo zaniknutej kúpnej zmluvy, ako aj zo samotného konania odporcu, ktoré je opísané\nvyššie. Ak by mal navrhovateľ preukazovať, alebo čakať na nejaký konkrétny úkon, ktorým by odporca\ndával jasne najavo, že plánuje nehnuteľnosti v jeho vlastníctve scudziť (napr. bezodplatne), bez\nvydaného zabezpečovacieho opatrenia (vo forme zriadeného záložného práva), nemal by navrhovateľ\ndostatočný časový priestor takémuto úkonu odporcu zabrániť (a ochrániť svoju pohľadávku), ak by\ntak odporca skutočne urobil. Dôvodná obava na ohrození exekúcie a neochoty odporcu plniť si svoje\nzáväzky pritom v tomto prípade vyplýva zo samotnej povahy veci a tiež zo správania odporcu. Zároveň,\nv prípade, ak odporcu žiadny scudzovací alebo iný obdobný úkon neplánuje uskutočniť, zriadené\nzáložné právo ho nijakým spôsobom v bežnom užívaní jeho nehnuteľností neobmedzí. Uvedeným je\npotom dosiahnutá aj požadovaná proporcionalita vzájomného vzťahu strán a odôvodnený zásah do\nvlastníckeho práva odporcu. Navrhovateľ má v dôsledku postojov odporcu v rámci tejto komunikácie za\nto, že v prípade, ak by nepodal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby\nvo veci samej, umožnil by odporcovi podnikať kroky k tomu, aby odďaľoval splnenie svojej povinnosti\n(teda vrátenie kúpnej ceny) a prípadne uskutočňoval so svojim majetkom kroky smerujúce k tomu,\naby bolo splnenie pohľadávky navrhovateľa zmarené, alebo aspoň značne sťažené. Nehnuteľnosť, na\nktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo, je pritom nehnuteľnosť\nvo vlastníctve odporcu, ktorá sa nachádzajú v okrese C. - D., obec C., katastrálne územie E., vedená v\nkatastri nehnuteľností E. F. na LV č. XXXX. Odporca je pritom vlastníkom aj ďalších nehnuteľností v E.\nF., ktoré sa nachádzajú v okrese C. - D., obec C., katastrálne územie I., vedené v katastri nehnuteľností\nE. F. na LV č. XXXX. Na týchto nehnuteľnostiach je však už v zmysle príslušných právnych predpisov\nE. F. zriadené záložné právo. Postihnutie uvedených nehnuteľností zabezpečovacím opatrením by sa\npodľa navrhovateľa tak nejavilo ako účelné.\n4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými dôkaznými prostriedkami uviedol, že medzi\nstranami bola ústne uzatvorená kúpna zmluva, uvedenú skutočnosť nepoprel ani odporca v rámci\nmimosúdnej komunikácie s navrhovateľom. Predmetom kúpnej zmluvy bola kúpa prístroja - olepovacie\nzariadenie AKRON 1440 - A, rok výroby: 2021, sériové číslo: 1000052673, ktorý bol navrhovateľovi\nod odporcu dodaný a na ním určenom mieste nainštalovaný dňa 29.03.2022, za ktorý predmet kúpy\nnavrhovateľ ako kupujúci zaplatil kúpnu cenu 72.500 eur. Prístroj po dodaní odporcom vykazoval od\nzačiatku svojho používania vady, ktoré navrhovateľ odporcovi reklamoval, pričom medzi stranami v tejto\nveci prebehla rozsiahla komunikácia. Menovite išlo o vady, ktoré sa vyskytovali na prístroji v období\nod 29.03.2022, t.j. od dodania prístroja, do konca pôvodne poskytnutej záruky prístroja, ktorá sa mala\nskončiť pôvodne 29.03.2023. Išlo o také vady, na základe ktorých bol prístroj viac ako 70 pracovných\ndní v priebehu obdobia od jeho dodania (29.03.2022) do konca pôvodne poskytnutej záruky, nefunkčný\nalebo funkčný obmedzene. Pôvodná záručná doba na vady prístroja poskytnutá odporcovi uplynula dňa\n29.03.2023, odporca ju poskytol v trvaní jedného roka odo dňa dodania prístroja navrhovateľovi, zo\nstrany odporcu však prišlo k predĺženiu záruky na vady prístroja, t.j. k uskutočneniu jednostranného\n\nprávneho úkonu, a to do 31.07.2023. V dôsledku mnohonásobných vád a porúch prístroja vylučujúcich\njeho riadne užívanie a prevádzku, ktoré sa vyskytovali opakovane, je zrejmé, že odporca porušil\npovinnosť dodať tovar - prístroj navrhovateľovi ako kupujúcemu bez vád a v dohodnutej akosti a kvalite.\nKúpna zmluva zanikla Odstúpením zo strany navrhovateľa zo dňa 26.07.2023. Odstúpenie od zmluvy\nnavrhovateľom nepopiera ani samotný odporca, resp. jeho právny zástupca v predloženej komunikácií,\nktorý navrhovateľovi navrhoval, aby svoje konanie prehodnotil a uskutočnený právny úkon vzal späť.\nNehnuteľnosť, na ktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo, je\nnehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, v okrese C. - D., obec C., katastrálne územie E., vedená v katastri\nnehnuteľností E. F. na LV č. XXXX. Navrhovateľ pripravuje žalobu proti odporcovi na vrátenie kúpnej\nceny a vrátenie prístroja odporcovi. Súd prvej inštancie sa vo všeobecnosti zaoberal predpokladmi\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia a opisom dôvodov zriadenia zabezpečovacieho opatrenia zo\nstrany navrhovateľa uvedených v návrhu, pričom dospel k záveru, že tieto podmienky boli splnené. V\ndanom prípade mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva,\nktorá zanikla odstúpením zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na odmietavý postoj odporcu k návrhom\nnavrhovateľa a jeho preukázanú neochotu splniť si svoje záväzky vyplývajúce zo zaniknutej kúpnej\nzmluvy, teda pretrvávajúci stav právnej neistoty navrhovateľa, je zrejmý predpoklad, že odporca nebude\nochotný splniť si svoje povinnosti dobrovoľne, ani na základe právoplatného rozhodnutia súdu, resp.\nže bude uskutočňovať kroky k tomu, aby prípadný nútený výkon svojich povinností (formou exekúcie)\nzmaril alebo podstatným spôsobom sťažil. Obava na ohrození exekúcie je pritom daná jednak samotnou\npovahou veci, výškou peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ktorá vyplýva zo zaniknutej\nkúpnej zmluvy, ako aj zo samotného konania odporcu. K zásade primeranosti, okrem všeobecného\npopisu, súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na zriadenie zabezpečovacieho\nopatrenia zriadením záložného práva, doloženými listinami a aktuálnym stavom na LV č. XXXX, k. ú.\nE., dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia,\nkeď je osvedčená danosť práva a podaným návrhom je rešpektovaný aj princíp proporcionality. K\nposúdeniu pomeru primeranosti návrhu súd prvej inštancie mal za to, že podaným návrhom je zachovaný\nproporcionálny princíp, keď navrhovateľ žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti zapísanej na LV\nč. XXXX pre k. ú. E. v E. F., ktorej vlastníkom je odporca. V prípade, ak odporca žiadny scudzovací\nalebo iný obdobný úkon neplánuje uskutočniť, zriadené záložné právo ho nijakým spôsobom v bežnom\nužívaní jeho nehnuteľností neobmedzí. Uvedeným je potom dosiahnutá aj požadovaná proporcionalita\nvzájomného vzťahu strán a odôvodnený zásah vo vlastníckeho práva odporcu vzhľadom aj na kúpnu\ncenu predmetu kúpy, ktorá je 72.500 eur. Navrhovateľ má v dôsledku postojov odporcu v rámci\nkomunikácie dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie s tým, že v prípade, ak by navrhovateľ nepodal návrh\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, umožnil by odporcovi\npodnikať kroky k tomu, aby odďaľoval splnenie svojej povinnosti (teda vrátenie kúpnej ceny) a prípadne\nuskutočňoval so svojim majetkom kroky smerujúce k tomu, aby bolo splnenie pohľadávky navrhovateľa\nzmarené, alebo aspoň značne sťažené.\n5. Súd prvej inštancie v zmysle § 336 CSP uložil navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia povinnosť\npodať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní z dôvodu, že zabezpečovacie opatrenie bolo zriadené pred\nzačatím konania.\n6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že\nnavrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n7. Proti tomuto uzneseniu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odporca namietol v zmysle § 41\nCSP miestnu príslušnosť súdu, keďže ide o spor s cudzím prvkom a zároveň o špecifické konanie o\nzriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na území E. F., pričom odporcom je\nspoločnosť, ktorá má sídlo v E. F., a preto nie sú splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti\nv súlade s CSP. Zákonné zdôvodnenie miestnej príslušnosti rovnako absentuje aj v samotnom návrhu\nna vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu. Odvolateľ v tejto spojitosti poukázal na § 38 CSP\na zdôraznil, že žiadne z ustanovení CSP, ktoré upravuje miestnu príslušnosť nie je aplikovateľné\nna dotknutú vec (odporca nemá, ani nemal na území SR sídlo, umiestnenú zahraničnú zložku,\nnevlastní na území SR žiadny majetok, rovnako sa na území SR nenachádza ani nehnuteľnosť,\nktorej sa spor týka), a preto je v predmetnej veci daný zákonný postup podľa § 38 CSP, a teda,\naby súd, ktorý spor prejedná a rozhodne, určil Najvyšší súd SR. Odporca ďalej namietal, že podľa\n\nneho navrhovateľ dostatočne v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil dôvodnú\nexistenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok\nna zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Citujúc navrhovateľa, ktorý odôvodňoval svoju obavu z\nohrozenia exekúcie výlučne subjektívnymi „zrejmými predpokladmi“, či očakávaniami, že sa domnieva,\nže odporca nebude ochotný splniť svoje povinnosti, odvolateľ upozornil, že subjektívne očakávania\nnavrhovateľa nemôže postačovať na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného\npráva, ktoré zasahuje do práv odporcu. Zároveň obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčuje ani výška\npeňažnej pohľadávky navrhovateľa, v tomto smere odkazujúc na uznesenie Najvyššieho sudu SR zo dňa\n22.07.1997, sp. zn. 5Obo/144/1997 (R 20/1998). Obava z ohrozenia exekúcie je zákonnou podmienkou\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom nesmie byť založená len na subjektívnom vnímaní\nnavrhovateľa, ale ide o kritérium, ktoré musí byť v čo najvyššej možnej miere objektivizované. Hrozba,\nže exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a bezprostredná, čo v danom prípade jednoznačne\nnie je, keďže navrhovateľ na preukázanie hrozby z ohrozenia exekúcie vo svojom návrhu rozsiahlo\nopisuje priebeh záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, avšak splnenie podmienok na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia nedefinuje, nekonkretizuje, len konštatuje, že je možné sa domnievať,\nže odporca nebude dobrovoľne plniť svoje povinnosti. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie\npoukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.06.2018, sp. zn. 16Co/71/2018:\n„Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti\nrealizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie\nmajetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia\nmajetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu\nbudúcej exekúcie.“ Odvolateľ upozornil aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n12.02.2019, sp. zn. 43Cob/6/2019: „Len samotné správanie sa odporcu, ktorý s navrhovateľom žiadnym\nspôsobom nekomunikuje a s ktorým nie je možné sa ani skontaktovať, podľa názoru odvolacieho\nsúdu na osvedčenie obavy navrhovateľa z ohrozenia budúcej exekúcie nestačí.“ Obdobne Krajský súd\nv Košiciach v rozhodnutí zo dňa 31.05.2017, sp. zn. 2Cob/73/2017 uvádza, že: „Žalobca musí túto\nobavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na\nto v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené\nna konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu.“ Obavu z ohrozenia exekúcie možno teda\npreukazovať jedine faktickými, či právnymi úkonmi s reálnymi dopadmi na majetok, ktorý by mohol\npodliehať prípadnej budúcej exekúcii. V rozhodnutí súdu prvej inštancie zároveň absentuje odôvodnenie,\nv čom súd videl splnenie hmotnoprávnych predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nsúd prvej inštancie len kopíruje subjektívne tvrdenia navrhovateľa z jeho návrhu, súd prvej inštancie\nneprepája skutočnosti tvrdené žalobcom s právnymi normami a nepredostiera stranám sporu úvahy,\nktorými sa pri rozhodovaní spravoval, preto je v tomto smere rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.\nZ tohto dôvodu je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za riadne\na vyčerpávajúce v zmysle požiadavky ustanovenej v § 220 ods. 2 CSP. Nariadené zabezpečovacie\nopatrenie ďalej rovnako nespĺňa podmienku jeho súladu s princípom proporcionality. Pohľadávka\nšpecifikovaná žalobcom vo výške 72.500 eur (ktorú odporca rozporuje, čo však ale bude predpokladane\npredmetom sporu vo veci samej) je v zjavnom nepomere k hodnote nehnuteľnosti, na ktorej bolo\nzriadené zabezpečovacím opatrením záložné právo, ako aj k celkovému rozsahu zásahu do práv\nodporcu. Rozhodujúci súd zdôvodnil proporcionalitu poukázaním na to, že odporcu zriadené záložné\nprávo v bežnom užívaní nehnuteľnosti nijakým spôsobom neobmedzí. Odporca opätovne zdôraznil, že\ntvrdená výška pohľadávky navrhovateľa je v zjavnom nepomere k hodnote záložným právom zaťaženej\nnehnuteľnosti, a rovnako neproporcionálne obmedzuje odporcu v jeho vlastníckom práve a vlastníckymi\noprávneniami s ním súvisiacimi. Zároveň odporca takéto odôvodnenie proporcionality zásahu zo strany\nsúdu prvej inštancie nepovažuje za náležité a dostatočné, kedy takéto strohé konštatovanie súdu prvej\ninštancie o splnení podmienky proporcionality, bez porovnania hodnoty zabezpečovanej nehnuteľnosti,\njaví známky arbitrárnosti a svojvôle. Odporca poukázal na zjavnú nesprávnosť formulácie druhého\nvýroku odvolaním napádaného uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť\nna podanie žaloby vo veci samej v lehote 30 dní. Uvedená lehota je neurčitá, bez identifikovateľného\nokamihu začiatku jej plynutia, čo má za následok, že nebude možné (ak uznesenie nadobudne\nprávoplatnosť), pristúpiť k jeho zrušeniu ex offo súdom v súlade s § 336 ods. 3 CSP, v prípade, ak nedôjde\nv súdom určenej lehote k podaniu žaloby vo veci samej. Na základe uvedeného preto navrhol, aby\nodvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom prvom výroku tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zamieta a odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nAlternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom\ndruhom výroku mení tak, že navrhovateľovi ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej o zaplatenie\n\nsumy 72.500 eur s príslušenstvom oproti vráteniu prístroja odporcovi v lehote 30 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.\n8. Písomným podaním zo dňa 05.08.2024 sa k odvolaniu odporcu vyjadril navrhovateľ prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Navrhovateľ považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, a preto\nnavrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je\npodaním vo veci samej, ktorého podstatné náležitosti sú stanovené v § 127, § 132 a § 326 CSP.\nŽiadne ustanovenie CSP neustanovuje povinnosť navrhovateľa, aby v podanom návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zdôvodnil zákonné podmienky miestnej príslušnosti toho ktorého súdu.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že toto tvrdenie je pre prejednávanú vec bezpredmetné. S miestnou\npríslušnosťou sa konajúce súdy vysporiadali už pred vydaním samotného uznesenia, a to tak, že\nOkresný súd Levice, ktorému bol návrh doručený, tento po skúmaní podmienok miestnej príslušnosti\nnávrh postúpil tunajšiemu súdu, ktorý konal a rozhodol. S otázkou právomoci a miestnej príslušnosti\nsa vysporiadal konajúci súd v bode 2. odôvodnenia uznesenia, a to s poukazom na čl. 35 Nariadenie\nBrusel I bis, ktorý zakladá právomoc súdov Slovenskej republiky v predmetnej veci. Miestna príslušnosť\nkonajúceho súdu je potom odvodená od právomoci tunajšieho súdu konať a rozhodovať vo veci samej\n(na podklade žaloby vo veci samej, ktorá bola už toho času tunajšiemu súdu doručená), a to na\nzáklade skutočností, ktoré boli podrobne opísané v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia a jeho prílohách. Navrhovateľ zdôraznil, že v podanom návrhu je existencia uvedenej obavy,\nako jednej z podstatným náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podrobne\nopísaná a zdôvodnená. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočným spôsobom\npreukázal, že: - bola medzi stranami uzatvorená kúpna zmluva (ktorej uzatvorenie je nepochybné, pričom\nuvedenú skutočnosť nepoprel ani samotný odporca v rámci mimosúdnej komunikácie so žalobcom),\nt.j. že jeho nárok trvá, - kúpna zmluva zanikla odstúpením zo strany navrhovateľa. Zároveň, tento\nfakt nepopiera ani samotný odporca (resp. jeho právny zástupca v príslušnej komunikácií), ktorý\nnavrhovateľovi navrhoval, aby svoje konanie prehodnotil a uskutočnený právny úkon vzal späť a odporca\nsvoju povinnosť vrátiť uhradenú kúpnu cenu spolu s príslušenstvom dobrovoľne plniť nechce a tejto\npovinnosti sa vyhýba, t.j. že, vzhľadom na rozsah povinnosti odporcu a spôsob, akým s navrhovateľom\n(ne)komunikuje, je nevyhnutné zabezpečiť prípadnú budúcu exekúciu na majetok odporcu. Ak by mal\nnavrhovateľ čakať na to, kým odporca uskutoční konkrétne kroky faktické smerujúce k prevodu svojho\nmajetku alebo k jeho zmenšeniu, samotné zabezpečovacie nariadenie, resp. návrh na jeho podanie by\nstratil svoj význam ako procesný inštitút, keď v čase, kedy by o ňom súd na podklade takto podaného\nnávrhu rozhodoval, by majetok odporcu, ktorého by sa mohol týkať, už nemusel byť vo vlastníctve,\nči dispozícii odporcu. Zároveň platí, že neochota komunikovať, resp. plniť si v predmetnej veci svoje\nzáväzky voči navrhovateľovi napovedá práve skutočnosti, že prípadná exekúcia na majetok odporcu\nby mohla byť ohrozená obštrukciami, alebo iným obdobným konaním zo strany odporcu. Naopak, v\nprípade, ak odporca neplánuje nijakým spôsobom zmenšovať svoj majetok s cieľom ukrátiť navrhovateľa\nako svojho veriteľa, nebude zabezpečovacím opatrením nijakým spôsobom dotknutý, ani obmedzený\nna jeho právach. Konajúci súd sa podrobne vysporiadal s jednotlivými návrhmi navrhovateľa a ním\ntvrdenými skutočnosťami, pričom náležite odôvodnil svoj rozhodovací proces v predmetnej veci, čo\npotvrdzuje aj samotná dĺžka odôvodnenia uznesenia, či jednotlivé skutočnosti, ktoré sú v ňom opísané.\nNariadené zabezpečovacie opatrenie, resp. ním zriadené obmedzenie odporcu je proporcionálne k\nvýške jeho záväzku voči navrhovateľovi. Hoci je nepochybné, že zaťažený majetok odporcu je vo\nvyššej hodnote, ako je jeho záväzok voči odporcovi, nejde o taký rozdiel v týchto hodnotách, ktorý\nby spôsoboval neproporcionálne zaťaženie odporcu. Navyše, ani samotný odporca, hoci uvedenú\nskutočnosť rozporuje, neuvádza, akú hodnotu podľa neho zaťažená nehnuteľnosť v jeho vlastníctve má,\nalebo iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho tvrdenia. V dôsledku uvedeného aj tvrdenia odporcu\nuvedené v bode III. jeho odvolania sú len neurčitými tvrdeniami, na ktoré by odvolací súd prihliadať\nnemal, keďže nie sú zo strany odporcu riadne preukázané, či náležite podložené. Pri výklade začiatku\nplynutia súdom stanovenej lehoty na podanie žaloby vo veci samej je podľa navrhovateľa potrebné\nvychádzať zo všeobecných ustanovení CSP o počítaní lehôt. Ak začiatok lehoty nebol v uznesení\nurčený, je potrebné ho vykladať tak, že lehota začala navrhovateľovi plynúť doručením uznesenia.\nNavrhovateľ už toho času žalobu vo veci samej podal na Okresný súd Nitra, a to v lehote do 30 dní\nodo dňa doručenia uznesenia navrhovateľovi, čím je podľa názoru navrhovateľa aj prípadná neurčitosť\nuznesenia v časti týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa podať v predmetnej veci žalobu vo veci samej\nzhojená.\n\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého\nuznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.\n10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolateľom vznesenou námietkou miestnej príslušnosti,\nktorá spočívala v skutočnosti, že predmetná vec má byť predložená Najvyššiemu súdu SR na\nrozhodnutie podľa § 38 CSP, keďže v CSP absentujú podmienky na určenie miestnej príslušnosti.\n11. Vzhľadom na to, že odporca je v predmetnom spore právnická osoba so sídlom v E. F., t.j. v\nčlenskom štáte Európskej únie a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný na súde\nv inom členskom štáte (Slovenskej republike), pre posúdenie medzinárodnej právomoci slovenských\nsúdov je určujúce nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012\no právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie\nBrusel I bis). V tomto smere súd prvej inštancie správne poukázal na čl. 35 Nariadenia Brusel I bis,\nv zmysle ktorého na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane\nochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského štátu, aj keby mali\nprávomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť v zásade podaný v ktoromkoľvek členskom štáte\nEurópskej únie, bez ohľadu na právomoc rozhodovať vec samu.\n12. V danom prípade je potrebné vyriešiť otázku miestne príslušného súdu, a to so zreteľom na\nto, či zabezpečovacie opatrenie má alebo nemá mať „väzbu“ na predmet sporu vo veci samej\ns ohľadom na námietku odporcu podľa § 41 CSP. Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia v CSP\nnestanovuje (tak ako tomu bolo v režime Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna\n2016), že príslušný na nariadenie zabezpečovacieho (predtým predbežného) opatrenia je súd, ktorý\nje príslušný na konanie o veci (samej). V danom prípade je predmetom navrhovanej súdnej ochrany\nnariadením zabezpečovacieho opatrenia ochrana/zabezpečenie vymáhateľnosti peňažnej pohľadávky\nnavrhovateľa z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol dodaný tovar. Ústavný súd\nSR v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS/160/2018 poznamenal, že CSP na rozdiel od Občianskeho súdneho\nporiadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného,\nresp. zabezpečovacieho) opatrenia na konanie vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie (resp.\nzabezpečovacie) podľa CSP môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania\nalebo po jeho skončení. V kontexte možností, že predbežné opatrenie sa môže, ale i nemusí\nbezprostredne viazať na konanie vo veci samej, je potom podľa názoru odvolacieho súdu potrebné\nv prípadoch posudzovania podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať aj prípadnú\nväzbu na predmet sporu, pretože zriadenie zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie\npeňažnej pohľadávky veriteľa (§ 343 ods. 1 CSP), pričom jeho výkon môže nastať až po tom,\nako bola táto pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). Z uvedeného preto\nvyplýva, že väzba zabezpečovacieho opatrenia na samotnú peňažnú pohľadávku, na ktorú zriadenie\nzáložného práva v rámci zabezpečovacej funkcie slúži, je daná a vyplýva práve z charakteru samotného\nzabezpečovacieho opatrenia. Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred\nzačatím konania, bude naň nevyhnutne nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude\nzískanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia\nnemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na § 343 ods. 1 CSP, ako aj z dôvodu, aby\nv aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.\nBeck, 2016, 1154 s.). V predmetnej veci je z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nzrejmé, že navrhovateľ dôvodnosť osvedčenia nároku odvodzuje od odstúpenia od kúpnej zmluvy,\nv zmysle ktorej mu bol dodaný tovar na určenom mieste plnenia. V tomto smere navrhovateľ aj avizoval\nuplatnenie žaloby vo veci samej (zaplatenie sumy 72.500 eur s príslušenstvom) oproti vráteniu prístroja\nodporcovi, čo sa v konečnom dôsledku premietlo aj do výroku II. napadnutého uznesenia, keď súd\nprvej inštancie uložil navrhovateľovi v tomto znení podať žalobu vo veci samej. Na základe uvedeného\nje možné potom konštatovať, že miestnu príslušnosť súdu prvej inštancie je potrebné posudzovať\nv nadväznosti na popísané okolnosti osvedčenia danosti a dôvodnosti nároku vo veci samej, nárok ktorý\nmá byť zabezpečený práve vydaným zabezpečovací opatrením.\n\n13. Keďže v predmetnom spore je odporca podľa Nariadenia Brusel I bis právnickou osobou s domicilom\nna území iného členského štátu (nie je možné vychádzať z ustanovení CSP týkajúcej sa všeobecnej\npríslušnosti podľa sídla odporcu), pri posudzovaní miestnej príslušnosti zabezpečovacieho opatrenia je\ntreba prihliadať aj na kapitolu II oddielu 2 článku 7 odseku 1 Nariadenia Brusel I bis, v zmysle ktorého\nmožno takú osobu žalovať v inom členskom štáte: 1. v zmluvných veciach podľa písm. a) na súdoch\npodľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; podľa písm. b) na účely tohto ustanovenia,\nak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri\npredaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo má dodať, - pri poskytnutí\nslužieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; podľa písm.\nc) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a). Z uvedeného vyplýva, že ak predmet sporu tvoria\nnároky zo zmluvy, môže byť osoba s bydliskom na území jedného členského štátu žalovaná na území\niného členského štátu, a to konkrétne na súde, v ktorého obvode sa nachádza miesto zmluvného plnenia,\nt.j. miesto, kde zmluvný záväzok bol alebo podľa zmluvy mal byť splnený. Citovaný článok 7 ods. 1\nnariadenia Brusel I bis teda upravuje nielen medzinárodnú právomoc, ale priamo aj miestnu príslušnosť.\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 3. 5. 2007.\nColor Drack GmbH vs. Lexx International Vertriebs GmbH. Vec C-386/05, z ktorého okrem iného v bode\n30 vyplýva, že čo sa týka čl. 5 bodu 1 písm. b) (v súčasnosti čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I bis),\nktorý ustanovuje tak medzinárodnú, ale aj miestnu príslušnosť, toto ustanovenie smeruje k zjednoteniu\npravidiel o súdnej príslušnosti, a teda k priamemu stanoveniu príslušného súdu bez toho, aby odkazoval\nna vnútroštátne pravidlá členských štátov. Rovnako z bodu 22 citovaného rozhodnutia vyplýva, že\npravidlo o súdnej príslušnosti založené na mieste bydliska alebo sídla žalovaného je doplnené v čl. 5\nbode 1 (v súčasnosti čl. 7 bod 1 Nariadenia Brusel I bis) pravidlom o zvláštnej príslušnosti v zmluvných\nveciach.\n14. Podľa § 38 CSP, ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky\nmiestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a\nrozhodne. V posudzovanom prípade navrhovateľ nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvodzuje od\nnároku, ktorý vznikol po odstúpení od kúpnej zmluvy navrhovateľom ako kupujúcim, kde predmetom\npredaja/kúpy bol v zabezpečovacom opatrení bližšie špecifikovaný tovar, za ktorý navrhovateľ zaplatil\nkúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha oproti vzájomnej povinnosti vrátiť odporcovi dodaný tovar.\nNavrhovateľ v odôvodnení návrhu na zabezpečovacie opatrenie výslovne uviedol, že odporca dňa\n29.03.2022 dodal navrhovateľovi tovar na adresu G. H. XXX, XXX XX G. H.. Z uvedeného je zrejmé,\nže miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby [v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia\nBrusel I bis] sa nachádza v obvode Okresného súdu Nitra ako súdu prvej inštancie miestne (aj kauzálne)\npríslušného [podľa § 22 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods. 19 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a\nobvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov]. V danej veci preto neboli splnené predpoklady, pre ktoré by bolo potrebné\npostupom podľa § 38 CSP vec predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, t.j. absencia podmienok\nmiestnej príslušnosti alebo skutočnosť, že tieto podmienky nemožno zistiť.\n15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n16. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n17. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\n\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n21. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n22. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia.\n23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n24. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo\nvýroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto\npovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami.\n25. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. b) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa písm. f) súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. h) rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n26. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne\na predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n27. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie\nprimerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy\ninštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho\nopatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/\nzabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu\nna nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326\nods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia\nlistiny, na ktoré sa navrhovateľ opatrenia odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP\nmôže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu\na vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného\nnávrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska\npresvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá\nnavrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu\nz ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo\nmôže navrhovateľ opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi\na kvalifikovanou právnou argumentáciou.\n28. Po oboznámení sa s obsahom spisu je možné konštatovať, že navrhovateľ osvedčil, že medzi\nstranami konania bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej dodal odporca prístroj - olepovacie\nzariadenie na určenom mieste plnenia navrhovateľovi, pričom v priebehu záručnej doby sa na tomto\ntovare vyskytli vady, v dôsledku ktorých došlo aj k predĺženiu záruky. Navrhovateľ mal z uvedených\ndôvodov od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie vzájomných plnení. Na podklade\nvyššie uvedených osvedčených skutočností listinnými dôkazmi je možné konštatovať, že v čase\n\nvydania zabezpečovacieho opatrenia bol osvedčený peňažný nárok navrhovateľa (resp. navrhovateľ\ndostatočným spôsobom osvedčil možnú existenciu tvrdených práv vo veci samej).\n29. Odporca v podanom odvolaní namietal, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnú existenciu obavy z\nbudúceho zmarenia exekúcie, ako jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok na zriadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako\ni z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie\nv zásade vyplývalo z odmietavého postoja odporcu plniť si svoje záväzky, stavu právnej neistoty\nnavrhovateľa a z predpokladu, že odporca nebude ochotný splniť si svoje povinnosti dobrovoľne ani\nna základe právoplatného rozhodnutia súdu, resp. že bude uskutočňovať kroky k tomu, aby prípadný\nnútený výkon svojich povinností (formou exekúcie) zmaril, alebo podstatným spôsobom sťažil. Obava\nna ohrození exekúcie je podľa súdu prvej inštancie daná jednak samotnou povahou veci, výškou\npeňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ktorá vyplýva zo zaniknutej kúpnej zmluvy, ako aj zo\nsamotného konania odporcu. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa ale nie je možné stotožniť.\n30. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP odvolací súd považuje\nza nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu jednej zo základných zákonných\npodmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu\nobavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko túto vo svojom návrhu odôvodnil len vágnymi a všeobecnými\nformuláciami bez uvedenia a osvedčenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako skutočnosti objektívne osvedčujúce dôvodnosť obavy navrhovateľa z ohrozenia\nexekúcie. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúceho z rozdielneho názoru strán na\nskutkové a právne okolnosti vrátenie vád prístroja (bližšie pozri odpoveď odporcu zo dňa 07.06.2023,\nč.l. 154) sama osebe nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom navrhovateľ\nžiadnym kvalifikovaným spôsobom neosvedčil ním tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku odporcu.\n„Ani existencia dlhu, ani všeobecné tvrdenia o charaktere spoločnosti samé osebe nemôžu byť dôvodom\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia\nby bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalobcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty\njeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou\nnepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery“ (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené\nv Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Rovnako tak odvolací súd nepovažuje\nskutočnosť, že odporca nekomunikuje s navrhovateľom, za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu\nz ohrozenia budúcej exekúcie. Navyše v tomto smere je treba upozorniť na odpoveď odporcu zo\ndňa 07.06.2023 v mimosúdnej komunikácii, z ktorej vyplýva, že odporca namietal nesprávne užívanie\nprístroja, či nevykonávanie pravidelnej údržby, a preto jednotlivé okolnosti budú predmetom prieskumu\nv konaní o žalobe. K rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava (navrhovateľ neuviedol konkrétnu spisovú\nznačku), na ktoré poukázal navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, je treba upozorniť na rozdielnosť\nskutkových okolností, ktorými bol tento návrh odôvodnený, a to už len samotné vyznačenie plomby\nv katastri nehnuteľnosti v tam rozhodovanom prípade. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu\nz kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená\nlen na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí\nbyť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna\na musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení navrhovateľa v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Na záver,\nodvolací súd vo vzťahu k námietke primeranosti zásahov do majetkových pomerov odporcu a zásade\nproporcionality, ako aj námietke vykonateľnosti výroku II. uznesenia, s ohľadom na absenciu obavy\nz ohrozenia exekúcie, konštatuje bezvýznamnosť riešenia predmetných otázok v danom konaní.\n31. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných\nustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na\npotvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia v napadnutom rozsahu a z toho dôvodu\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh\nnavrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.\n\n33. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok\nna ich náhradu vo výške 100%, keďže bol odporca v predmetnom konaní plne úspešný.\n34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "57Cb/106/2024", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "84aa6bc1-c525-4cf0-8fcf-9c64bd983316:2bf5ac00-4c64-4128-9b3a-5538d6a4cc02", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2", "spisova_znacka": "43Cob/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/6/2019 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6318202795.2"}, {"guid": "a00f8fa6-766c-4438-91c2-72df58c44b86:89aa8a82-155f-48ff-b3cd-65ea312402bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:0018201976.1", "spisova_znacka": "16Co/71/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/71/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:0018201976.1"}, {"guid": "3f7b0db1-278d-4364-88b7-624120d37a6f:efb76db2-c386-4afa-bafa-b2c1fab4d1a5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7517203132.1", "spisova_znacka": "2Cob/73/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/73/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7517203132.1"}], "citovane_v": []}