{"guid": "d2536fa7-772b-4049-b72a-aa14b197d35e:d5d3c8b6-2ad1-4af0-95d7-0ffad96fd069", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3", "spisova_znacka": "3Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/107/2023 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 3Co/107/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3", "identifikacne_cislo": "4117214482", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alexandra Hanusová", "sudca_id": 458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexandra-hanusova-458", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5d3c8b6-2ad1-4af0-95d7-0ffad96fd069", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/107/2023\n4117214482\n26. 09. 2024\nJUDr. Alexandra Hanusová\nECLI:SK:KSBA:2024:4117214482.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ U. D., A. X. U. XXXX, A. W.,\nČ. D. XX, X/ B. D., A. XX. Y. XXXX, A. W., Č. D. XX, X/ P. D., A. X. A. XXXX, A. W., Č. D. XX, X/ F. Q., A.\nXX. C. XXXX, A. W., Š. XX, X/ U. C., A. XX. U. XXXX, A. W., Č. D. XX, X/ B. C., A. XX. Y. XXXX, A. W.,\nČ. D. XX, X/ Y. D., A. XX. P. XXXX, A. W., O. XX, X/ O. D., A. X. U. XXXX, A. W., O. XX, N. Y. U.. F. M.Á.,\nO., P. XX, proti žalovanej: O. F., Y..X.. Q. G. L., G.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátom U.. C. A., W.,\nT. A. X/A, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ až 8/ proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava I) z 2. marca 2023 č. k. 23C/14/2018-198, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV., V. a VII. v súvisiacom výroku\nVI. p o t v r d z u j e.\nŽalovanej priznáva proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ a\nžalobkyni 2/ každému po 5.000 eur (výroky I. a II.), žalobkyni 3/ 1.000 eur (výrok III.), vo zvyšnej časti\nžalobu žalobcov 1/, 2/ a 3/ zamietol (výrok IV.) a žalobu žalobcov 4/ až 8/ zamietol v celom rozsahu (výrok\nV.). Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.)\na žalovanej priznal voči žalobcom 4/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VII.).\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ až 4/ sa domáhali náhrady\nnemajetkovej ujmy po 30.000 eur a žalobcovia 5/ až 8/ po 15.000 eur s odôvodnením, že pri dopravnej\nnehode, ktorú spôsobil vodič U. D., utrpel ich príbuzný P. D. ťažkú ujmu na zdraví, čím došlo k zásahu\ndo ich práva na ochranu súkromného a rodinného života, vrátane vytvárania a rozvíjania sociálnych a\nemocionálnych vzťahov s inými ľudskými bytosťami, najmä s blízkymi príbuznými a priateľmi. Žalobcovia\ns P. D. zdieľali spoločnú domácnosť, resp. s ním vytvárali mimoriadne silné rodinné, citové a emocionálne\nväzby. Žalobcovia 1/ a 2/ sú jeho rodičmi, žalobkyňa 3/ jeho sestra, žalobkyňa 4/ jeho priateľka a\nžalobcovia 5/ až 8/ sú jeho starými rodičmi.\n3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že 22. apríla 2014 došlo k dopravnej nehode,\nktorej príčinou bolo porušenie povinnosti U. D. vodičom motorového vozidla zn. F. XXX, EČV: PO XXXEI,\npovinne zmluvne poisteného za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u O. F., Y.. X.., ktorý sa v rozpore\ns ustanovením\n§ 4 ods. 1 písm. c) a § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 8/2009 Z.\nz.“) plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k\nťažkej ujme na zdraví P. D.. Podľa prepúšťacej správy O. Y. Y. G. P. C. A. A. zo 7. mája 2014 bol P. D.,\n\nnarodený XX. X. XXXX pre poškodenie zdravia pri predmetnej dopravnej nehode hospitalizovaný od\n22. apríla 2014 do 7. mája 2014 a bol mu diagnostikovaný závažný úraz chrbtice s fraktúrami krčných\na hrudných stavcov s poranením miechy v hrudnom úseku, bola u neho vykonaná drenáž obidvoch\nhemitoraxov a urgentná operačná stabilizácia za kontinuálneho riešenia hemoragicko-traumatického\nšoku, 7. mája 2014 bol preložený na O. C. A. s plánovanou rehabilitáciou v O.. Z lekárskej prepúšťacej\nsprávy A. H. I. O. zistil, že po hospitalizácii od 9. júla 2014 do 3. septembra 2014 bol P. D. v závere\nrehabilitačného pobytu mobilný na mechanickom vozíku, ktorý ovládal sám, presuny z vozíka na vozík\nzvládal s asistenciou 1 osoby, do stoja potreboval pomoc dvoch osôb, úroveň funkčnej sebestačnosti\nsa u neho zlepšila z 2 na 6, bol čiastočne sebestačný s kompenzačnými pomôckami a v zlepšenom\nstave bol prepustený do domácej starostlivosti. Krajský súd v Nitre v rozsudku zo 4. mája 2022 sp. zn.\n6Co/78/2021 pri posudzovaní nároku na náhradu škody na zdraví P. D. voči O. F.Y., Y..X.., Q. G. L. určil\nspoluzavinenie žalobcu na vzniku škody 10 % pre nepripútanie sa bezpečnostným pásom.\n4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 zákona\nč. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 a ods. 2\npísm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“) a dospel k záveru, že podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy\nsú dané len u žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorým priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú považoval\nza proporcionálnu a vo zvyšnej časti ich žalobu zamietol a žalobu podanú žalobcami 4/ až 8/ zamietol\nv celom rozsahu pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie v konaní.\n5. V konaní nebola sporná zodpovednosť vodiča osobného motorového vozidla zn. F., EČV: PO XXXEI\nU. D. (škodcu) za závažné poškodenie zdravia P. D. pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 22. apríla\n2014 v dôsledku porušenia povinnosti vodiča plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v\ncestnej premávke. Protiprávnosť zásahu vyplýva z porušenia zákonných povinností vodiča stanovených\nv § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. Rovnako spornou nebola ani existencia poistného vzťahu z\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k\npredmetnému motorovému vozidlu u žalovanej v čase dopravnej nehody a rozsah poškodenia zdravia\nP. D., u ktorého možno za najzávažnejšiu považovať poúrazovú paraplégiu, t. j. imobilitu a odkázanosť\nna invalidný vozík. Súd na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či žalobcom 1/ až 8/ vzhľadom\nna kvalitu ich vzťahu s poškodeným a narušenie ich súkromného a rodinného života v dôsledku\nzávažného a trvalého poškodenia zdravia P. D., vznikol nárok na finančné odškodnenie následkov\nneoprávneného zásahu do ich osobnostných práv podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ. Pri rozhodovaní\no výške náhrady súd zohľadnil okrem iného aj spoluzavinenie P. D. na dopravnej nehode zapríčinené\nporušením povinnosti byť pri jazde pripútaný bezpečnostným pásom (§ 8 zák. č. 8/2009 Z. z.) v rozsahu\n10 % určené súdmi rozhodujúcimi o nárokoch P. D. na náhradu škody na zdraví.\n6. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovanej súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe odvíjajúcej\nsa od rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, O. M. I. H. F., W. M., podľa\nktorej povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nmá pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej\nnehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo\nuplatniteľné v spore vo veci samej. Vnútroštátny právny základ takéhoto odškodnenia mal za daný\nustanovením § 11 a nasl. OZ, v dôsledku čoho spadá aj pod vecný rozsah poistenia podľa ustanovenia §\n4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. K rovnakým záverom vychádzajúcim z extenzívneho výkladu\npojmu škoda použitom v zákone č. 381/2001 Z. z. dospeli aj Ústavný súd SR v uzneseniach z 29. apríla\n2015 sp. zn. I. ÚS 206/2015, zo 16. decembra 2015 sp. zn. III. ÚS 646/2015, zo 17. augusta 2016 sp.\nzn. I. ÚS 474/2016, z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016, ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozsudku z 31. júla 2017 sp. zn. 6MCdo/1/2016 publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov SR č. 8/2018 pod č. 61/2018, v uznesení z 27. mája 2020 sp. zn. 4Cdo/247/2019 a Súdny dvor\nEÚ vo veci Drozdovs C-277/12.\n7. Aktívnu vecnú legitimáciu posudzoval súd prvej inštancie samostatne vo vzťahu ku každému\nzo žalobcov 1/ až 8/. Konštatoval, že v dôsledku protiprávneho konania škodcu došlo k zásahu\ndo súkromného a rodinného života všetkých žalobcov. Zároveň uviedol, že kompenzovať v zmysle\nustanovenia § 11 a nasl. OZ nemožno akúkoľvek psychickú bolesť, ľútosť či zmenu v prežívaní\n\nrodinného a súkromného života. Odškodnenie je podmienené značnou závažnosťou zásahu do\nsúkromného a rodinného života, vysoko kvalitných, pevných a vzájomných citových väzieb osôb\nblízkych poškodenému, ktoré sa prirodzene v značnej intenzite vytvárajú predovšetkým pri súžití týchto\nosôb v spoločnej domácnosti, a ktorých udržiavanie alebo rozvoj je celkom alebo v značnej miere v\ndôsledku neoprávneného zásahu nemožný. Aktívne vecne legitimované sú tak len osoby, u ktorých\ndošlo k značnej ujme a nereparovateľnému znehodnoteniu týchto silných interpersonálnych väzieb\ns poškodeným. Pre účely rozhodovania o výške peňažného odškodnenia za utrpenú nemajetkovú\nujmu vo vzťahu k aktívne vecne legitimovaným osobám považoval súd za rozhodujúce určiť ako sa\nnásledky ťažkého poškodenia zdravia P. D. prejavili na ďalšom vytváraní, resp. dotváraní väzieb a\ninterpersonálnych vzťahoch s ním a na ďalšom fungovaní rodinného a súkromného života oproti stavu\npred dopravnou nehodou. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku, že nie je priama\npríčinná súvislosť medzi spôsobenou, resp. tvrdenou nemajetkovou ujmou a protiprávnym zásahom.\nZ tvrdení podporených dôkazmi mal za zrejmé, že priamou a bezprostrednou príčinou narúšajúcou\nsúkromný a rodinný život žalobcov je práve neoprávnený zásah spôsobený prevádzkou motorového\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Žalovaná v konaní netvrdila a nepreukázala žiadne\nskutočnosti, ktoré by vyvracali, resp. čo i len spochybňovali existujúci vzťah príčiny a následku.\nArgumentáciu žalovanej, v ktorej vylučuje kauzálny nexus len na základe toho, že následok u\nsekundárnej obete je už následkom ujmy primárneho poškodeného, nie je podľa názoru súdu vecne\nsprávy, pretože príčinná súvislosť nie je prerušená a dochádza len k reťazeniu podmienok a súčasne\nnásledok v podobe citovej ujmy žalobcovi ako blízkej osoby musel byť pre škodcu predvídateľný.\n8. K značnému zásahu do rodinného a súkromného života v dôsledku trvalého a nezvratného\npoškodenia zdravia P. D. došlo podľa súdu u jeho rodičov (žalobcov 1/ a 2/). Prirodzený vzťah medzi\nrodičom a dieťaťom priamo predpokladá silnú emočnú väzbu a táto bola v konaní preukázaná aj\nvýsluchmi žalobcov 1/ a 2/, ktorí v rozhodnom čase žili so synom v spoločnej domácnosti, mali s ním\nvytvorený blízky a dobre fungujúci vzťah založený na rodičovskej a synovskej láske, vzájomnej dôvere a\npomoci, ktorý si budovali aj prostredníctvom trávenia spoločných chvíľ, či už pri domácich prácach alebo\npri voľnočasových aktivitách, osobitne so žalobcom 1/ aj pri poľovačkách a rybačkách ako spoločných\nzáľubách. Aj napriek tomu, že žili v spoločnej domácnosti so synom, bezprostredne pred dopravnou\nnehodou sa intenzita trávenia času so synom znížila v dôsledku jeho častého pracovného pobytu v\nzahraničí a aj z dôvodu prirodzeného odpútavania sa dospelého dieťaťa od primárnej rodiny. Trvalé\nnásledky dopravnej nehody, kedy ich 22 ročný, zdravý, vitálny, veselý, optimistický syn ostal čiastočne\nochrnutý, pripútaný k invalidnému vozíku, plne odkázaný na ich starostlivosť, bol podráždený, nervózny\ns diagnostikovaným depresívnym syndrómom, značne narušili dovtedy pokojný život ich rodiny. Ujmu\nu žalobcov 1/ a 2/ podľa záverov súdu znásobuje psychická bolesť spôsobená tým, že so synom\nžijú v spoločnej domácnosti a každodenne majú na očiach smútok, beznádej, trápenie a obmedzenia\nmilovanej osoby, ktoré sú dôsledkom poškodenia zdravia, a to bez možnosti zásadným spôsobom to\novplyvniť. Posudzovaný neoprávnený zásah je tak objektívne spôsobilý značne negatívne ovplyvniť\nrodinný život, a rovnako je možné konštatovať, že nebyť škodovej udalosti mali by ich rodinné väzby\nšancu ďalšej plnohodnotnej realizácie, vrátane prežívania radosti a šťastia zo života svojich detí a ich\nosamostatňovania, vnúčat a pod. V konaní žalobcovia 1/ a 2/ (a aj žalobkyňa 3/) zhodne potvrdili, že z ich\nrodinného života sa vytratila radosť a len ťažko sa vyrovnávali s pocitmi smútku, nešťastia a bezmocnosti,\nktoré ich prirodzene ako milujúcich rodičov ovládli. Smútok a bolesť z utrpenia P. D., ako člena dobre\nfungujúcej, súdržnej rodiny, ovplyvnil po dopravnej nehode aj prežívanie sviatkov a rodinných osláv.\nRodinný život museli prispôsobiť synovmu zdravotnému hendikepu, ktorý determinuje a obmedzuje ďalší\nrozvoj a kvalitu rodinného života a väzieb. Žalobkyňa 2/ sa po dopravnej nehode z dôvodu starostlivosti\no syna musela vzdať práce v zahraničí a spolu so žalobcom 1/ prispôsobujú vzájomný manželský vzťah,\nako aj vzťah rodičovský, zabezpečeniu starostlivosti o plnoletého syna, ktorý je na ich pomoc odkázaný.\n9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že intenzita trvalých následkov na rodinnom\nsúžití sa postupom času zmierňuje, keď každý z rodinných príslušníkov, t. j. nielen žalobcovia 1/ a\n2/ sa „naučia“ žiť s hendikepom blízkej osoby a nájdu si alternatívne možnosti spoločného trávenia\nvoľného času, vytvárania ďalších spoločných rodinných zážitkov a s tým spojeného budovania rodinných\nväzieb po zohľadnení zdravotného stavu P. D., t. j. na rozdiel od smrteľných následkov nie sú trvale\nvyradení z ďalšieho rozvoja rodinného života. Syn žalobcov 1/ a 2/ je obmedzený na pohybe, nie vo\nvnímaní a komunikácii ako nástroji potrebnom na budovanie rodinných a sociálnych väzieb. Vzájomný\nvzťah žalobcov 1/ a 2/ nebol v dôsledku dopravnej nehody fatálne deštruovaný ako je to v prípade\nsmrteľných následkov, a títo nie sú trvale vylúčení z ďalšieho rozvíjania vzťahov so synom. Vzhľadom\n\nna rozsah a druh poškodenia zdravotného stavu P. D. nedospel súd k záveru o ťažšom následku na\nrodinný život v dôsledku poškodenia zdravia ako pri smrti. Z výpovedí žalobcov 1/ a 2/ vyplynulo, že syn\ntrávi viac času s priateľkou ako s nimi, čo je vzhľadom na jeho vek celkom prirodzené, a s najväčšou\npravdepodobnosťou by k tomu došlo aj v situácii, kedy by do rodinného života nezasiahla tragická\ndopravná nehoda. Vo veku P. D. a jeho sestry, žalobkyne 3/ sú už plne rozvinuté rodinné vzťahy, ktoré\nsa s pribúdajúcim vekom zoslabujú v prospech vytvorenia nových rodinných či partnerských zázemí\nsúrodencov. Žalobcovia 1/ a 2/ majú aj naďalej možnosť rozvíjať rodinné väzby, aj keď obmedzeným\nspôsobom zohľadňujúcim poškodenie zdravia ich syna. Syn sa vracia aj k predchádzajúcim záľubám,\nk rybolovu a poľovačke\n(za pomoci štvorkolky), ktorým as venoval so žalobcom\n1/. U žalobcov 1/ a 2/ si následky dopravnej nehody nevyžiadali psychologickú intervenciu, neviedli k\nvýraznému ochromeniu vzájomných vzťahov či vzťahov s ostatnými rodinnými príslušníkmi, a ani pri\nzvýšenej potrebe a náročnosti zabezpečovania starostlivosti o plnoletého syna a to aj vzhľadom na to,\nže syn má prideleného asistenta. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že sa síce jedná o jediného syna, nie však\no ich jediné dieťa. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že zo strany škodcu sa jednalo o nedbanlivostný trestný\nčin, a že žalobcovia 1/ a 2/ neboli existenčne závislí od plnoletého syna. Súd zohľadnil rozhodovanie\nsúdov v obdobných veciach a spoluzavinenie poškodeného na následkoch dopravnej nehody a dospel\nk záveru o primeranosti peňažnej satisfakcie vo výške 5.000 eur každému zo žalobcov 1/ a 2/. Priznaná\nsuma sa súdu javila ako primeraná aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov v intenciách záverov\nvyslovených v náleze Ústavného súdu z\n5. decembra 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2018. V\ntejto súvislosti súd poukázal na výšku odškodnenia priznávanú súdmi v prípadoch ďaleko vážnejšieho\nnásledku, a to úmrtia plnoletého dieťaťa žijúceho s rodičom/rodičmi v spoločnej domácnosti, ktorá je\ncca 9.000 eur a pri plnoletom dieťati nežijúcom v spoločnej domácnosti 50 % z tejto sumy, a vo vzťahu\nku ktorým sa javí byť priznaná suma objektívne ako primeraná a v súlade s princípom všeobecnej\nspravodlivosti. Poukázal aj na rozhodnutia, ktorými bola za smrť blízkych osôb v obdobnom postavení\nza trvalé následky v podobe „len“ poškodenia zdravia priznaná náhrada 5 000 eur (uznesenie ÚS SR\nz 29. apríla 2015 sp. zn. I. ÚS 206/2015, z obsahu ktorého vyplýva, že Okresný súd Nitra v konaní sp.\nzn. 8C/41/2012 priznal nemajetkovú ujmu za usmrtenie blízkej osoby, manželky a matky 10.000 eur,\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 12. októbra 2020 sp. zn. 16C/53/2019 potvrdeným rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave z 25. januára 2022 sp. zn. 8Co/38/2021 bola priznaná matke za smrť\ndospelého dieťaťa náhrada 6.000 eur a plnoletým súrodencom náhrada 3.000 eur, rozsudok Okresného\nsúdu Brezno z 1. apríla 2016 sp. zn. 5C/338/2015, ktorým bola rodičom plnoletého syna žijúceho v\nspoločnej domácnosti, pri zohľadnení spoluzavinenia, priznaná náhrada za zásah v dôsledku vážneho\npoškodenia zdravia po 2.500 eur, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11C/71/2012 v spojení s\npotvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/148/2018, ktorým bola matke 17- ročného\nsyna žijúceho v spoločnej domácnosti priznaná peňažná satisfakcia 10 000 eur a súrodencom po\n5.000 eur, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/183/2014, ktorým bolo za smrť brata priznané\nodškodnenie 5.000 eur, rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/186/2014, ktorým nebolo žalobcovi\npriznané žiadne odškodnenie za smrť dospelého súrodenca nežijúceho s ním v spoločnej domácnosti).\nSúd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovanej, že žalobcami 1/ a 2/ uplatnená náhrada 30.000\neur je značne excesívna a nadhodnotená, keďže súdna prax odškodnenie v takej výške priznáva pri\nďaleko závažnejších zásahov do rodinného života spôsobených úmrtím najbližších osôb. Rovnako súd\npoukázal aj na disproporciu požadovanej rovnakej výšky peňažnej satisfakcie žalobcami 1/ až 4/ pri ich\nrozdielnom rodinnom postavení.\n10. Značný zásah a značnú ujmu spôsobila predmetná dopravná nehoda podľa súdu aj na súkromnom\nživote žalobkyne 3/, sestry P. D.. Zdôraznil, že súdna prax vychádza zo záveru, že pre finančné\nodškodnenie súrodencov nie je dostatočný obyčajný súrodenecký vzťah, ale vyžaduje sa okrem iného\nrelevantné pravidelné a intenzívne trávenie voľného času, spolužitie v spoločnej domácnosti. V danom\nprípade žalobkyňa 3/ s P. D. odmalička vyrastala, v rozhodnom čase rovnako žili v spoločnej domácnosti,\nmali dobre fungujúci súrodenecký vzťah, v rámci možností si ho vzájomne vypĺňali aj spoločnými výletmi.\nPo dopravnej nehode sa zmenilo prežívanie a dotváranie už rozvinutých väzieb s plnoletým bratom\naj u žalobkyne 3/, ktorej sa rovnako dotklo bratove utrpenie. Dovtedy pokojná atmosféra rodinného\ndomova ostala poznačená ťažkými zdravotnými následkami a obmedzeniami na živote jej brata, ktoré\nvniesli do rodinného života smútok a podráždenosť spôsobenú zmenou správania sa a charakterových\nvlastností brata. Následkami dopravnej nehody nedošlo k deštrukcii vzťahu ani medzi súrodencami,\nv čase nehody bola formácia súrodeneckých vzťahov už dovŕšená a k dopravnej nehode došlo v\nčase, kedy intenzita súrodeneckých vzťahov prirodzene slabne, nakoľko ťažisko ich súkromného a\nrodinného života sa pomaly presúva do ich novej rodiny. Rovnako ani skutočnosť, že žalobkyňa 3/ trávila\n\ns bratom menej času, nemožno pripisovať výlučne následkom poškodenia jeho zdravia, pretože ten\nuž pred dopravnou nehodou trávil v spoločnej domácnosti menej času v dôsledku častých a dlhých\nzahraničných pracovných ciest a rovnako samotná žalobkyňa 3/ vo svojej výpovedi uviedla, že väčšinu\ndňa trávi v práci a rovnako množstvo času stráveného s bratom ovplyvňuje nepochybne aj skutočnosť,\nže sama má priateľa. S bratom aj naďalej občasne podniknú výlet do hory na štvorkolke, či spoločne\nsi pozrú nejaký film. Následky pre budúci život žalobkyne 3/, ktorá ako uviedla si plánuje vytvoriť\nsamostatný domov, sú neporovnateľne nižšie ako u rodičov, ktorí budú synovi zabezpečovať primárnu\nstarostlivosť aj z dlhodobého časového horizontu. Po zohľadnení uvedených skutočností súd považoval\nza proporcionálne finančné odškodnenie 1.000 eur, ktorého výšku rovnako ako u žalobcov 1/ a 2/ stanovil\naj podľa rozhodovania súdov v obdobných prípadoch.\n11. K rozhodnutiu o žalobe podanej žalobkyňou 4/ súd prvej inštancie v odôvodneniu rozsudku uviedol,\nže do práv chránených ustanoveniami § 11 až § 13 OZ patrí aj právo na budovanie partnerského\na intímneho života. U iných ako biologických vzťahov je obzvlášť nevyhnutné posudzovať intenzitu\na kvalitu vzťahov a faktického puta, ktorú nepochybne nepriamo ovplyvňuje aj existencia bytového,\nhospodárskeho a intímneho spoločenstva, doba trvania vzťahu a iné. Žalobkyňa 4/ bola v čase dopravnej\nnehody s poškodeným P. D. v priateľskom vzťahu, chodila s ním dva roky pred dopravnou nehodou,\nbez toho, aby spolu žili v spoločnej domácnosti a obaja boli v čase dopravnej nehody mladého veku\n(žalobkyňa 19 rokov a poškodený P. D. 23 rokov). Z jej výsluchu vyplynulo, že ich bližší vzťah sa\nzrodil počas strednej školy a spoločné prežívanie a budovanie emocionálnych väzieb bolo obmedzené\npracovnými povinnosťami poškodeného P. D., ktorého zahraničné pracovné cesty trvali aj šesť týždňov.\nSpolu chodievali do kina, na výlety, navštevovali rodinu. Je zrejmé, že jej vzťah s P. D. bol v rozhodnom\nčase na bežnej úrovni dvoch „randiacich“ mladých ľudí, nezosilnený spoločnou domácnosťou, finančným\nhospodárením, dlhodobým intenzívnym trvaním či záväzným prísľubom spoločného budúceho života,\nnejednalo sa o vysoko intenzívny vzťah, založený na úzkej dôvere a vytváraní a zdieľaní spoločného\nživota. Súd zistil, že žalobkyňa 4/ sa k žalobcovi nasťahovala do spoločnej domácnosti, ale k uvedenému\ndošlo až po dopravnej nehode na základe slobodného rozhodnutia, a to aj napriek jej vedomosti o tom,\nže spoločný život s P. D. sa nezlučuje s jej budúcimi plánmi založiť si rodinu. Na základe uvedeného\ndospel k záveru, že nebola preukázaná taká intenzita a hĺbka vzájomných vzťahov, ktorá by objektívne v\ndôsledku poškodenia zdravia P. D. viedla k značnej ujme v jej súkromnom živote. Vzťah žalobkyne 4/ s\nP. D. vzhľadom na zistenú dĺžku trvania a intenzitu nemožno pripodobňovať úzkym rodinným vzťahom.\nŽalobkyňa 4/ preto podľa názoru súdu z titulu svojho postavenia nie je aktívne vecne legitimovaná\nna uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej označeným neoprávneným zásahom\ndo jej súkromného života a preto jej žalobu zamietol. O nestabilite tohto zväzku vypovedá aj rozchod\nžalobkyne 4/ s P. D. v roku 2019. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, že\npráve tento následok znásobuje ujmu na strane žalobkyne 4/, a to práve z dôvodu pre účely odškodnenia\nnedostatočnej kvality a intenzity vzťahov s poškodeným v rozhodnom čase.\n12. K žalobe starých rodičov P. D., t. j. žalobcov 5/ až 8/, ako vzdialenejších príbuzných mimo rámec\nkmeňovej rodiny uviedol, že kompenzácia ich nemajetkovej ujmy predpokladá preukázanie existencie\nobdobne intenzívneho vzťahu ako je medzi manželmi, či rodičmi a deťmi, keďže samotný vzťah starý\nrodič - vnuk nie je dôvodom pre priznanie peňažnej satisfakcie za nemajetkovú ujmu odvodzovanú od\nťažkého poškodenia zdravia ich vnuka.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani\njeden z nich nežil v spoločnej domácnosti s P. D., s vnukom mali a majú pekný priateľský vzťah a celkom\nprirodzene v nich fyzické a psychické trápenie vnuka vyvoláva smútok a bezradnosť. Žalobcovia 5/ až\n8/ sa s P. D. stretávali obmedzene, keď nebol na zahraničných pracovných cestách pomáhal im pri práci\ns drevom, so žalobcom 5/ chodievali na poľovačky a so žalobcom 8/ na rybačky. Následky dopravnej\nnehody neviedli k deštrukcii ich vzťahu s vnukom. U každého so žalobcov 5/ až 8/ súd identifikoval bežný\nvzťah medzi starým rodičom a dieťaťom, zostala im zachovaná možnosť ďalšieho budovania vzťahov a\nspôsob, akým trávia spoločné chvíle je ovplyvnený nielen zdravotným hendikepom ich vnuka, ale aj ich\nvekom, ktorý limituje aktívne trávenie voľného času s vnukom. Poškodenie zdravia P. D. sa citeľne dotklo\naj rodinného života žalobcov 5/ až 8/, avšak vykonaným dokazovaním nebola preukázaná taká intenzita\nvzťahov a taká vážnosť zásahu na ich strane, ktorá by súdu umožňovala v súlade s ustanovením § 13\nOZ priznanie finančnej satisfakcie.\n13. K poukazu žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z\n27. septembra\n2012 sp. zn. 30Cdo/947/2011 súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie riešilo individuálny prípad,\nkedy poškodenie zdravia matky žalobkyne bolo vzhľadom na jej trvalý vegetatívny stav, pripútanie na\n\nlôžko a strata intelektu považované za závažnejší následok v porovnaní so smrťou, t. j. pre osobitné\nindividuálne okolnosti prípadu nemožno priznané odškodnenie v tejto veci (500 .000 Kč) považovať za\nreferenčné.\n14. K záverom o vecnej legitimácii sporovým strán zdôraznil, že otázku vecnej legitimácie je povinný\nskúmať ex offo, t. j. bez ohľadu na to, či žalovaná strana tento hmotnoprávny nedostatok namieta\nalebo nie a v danom prípade bol pre zodpovedanie otázky aktívnej vecnej legitimácie rozhodujúci\nvznik kvalifikovanej ujmy a kvalita a intenzita vzťahu sekundárnej obete v rozhodnom čase, t. j. v čase\npoškodenia zdravia P. D., s obeťou primárnou.\n15. O nároku na náhradu trov konania (výroky VI. a VII. rozsudku) súd rozhodol podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok\nna náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %, a to aj napriek čiastočnému\nneúspechu pričom zohľadnil to, že základ nároku bol daný a jeho výška bola závislá od úvahy súdu, t.\nj. nezávisela od objektívnych vopred určiteľných skutočností, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe vedie\nk priznaniu plnej náhrady trov konania a zodpovedá nemožnosti strán sporu objektívne určiť výšku\npožadovaného plnenia (napr. nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019).\nVzhľadom na neúspech žalobcov 4/ až 8/ čo do samotného základu nároku, súd voči nim priznal plne\núspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n16. Proti rozsudku v zamietajúcich častiach (výroky IV. a V.) a v súvisiacom výroku o trovách konania\n(výrok VII.) podali odvolanie žalobcovi 1/ až 8/ a žiadali zmeniť v týchto častiach rozhodnutie tak,\nže žalobám bude vyhovené v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zvážil závažnosť\na povahu zásahu do ich súkromného a rodinného života v dôsledku čoho potom nesprávne rozhodol.\n17. Žalobcovia 1/ až 3/ uviedli, že ich nemajetkovú ujmu spôsobenú ťažkým poškodením zdravia člena\nich najbližšej rodiny, nie je možné napraviť uvedením do predošlého stavu, ale ide o ujmu, ktorá bude\nnaďalej pretrvávať, sú s ním trvalo konfrontovaní bezprostredne. Aj keď niektoré úkony týkajúce sa\nstarostlivosti o ich syna a brata sa stali každodennou činnosťou neznamená to, že si na to zvykli v\ntom zmysle, že im to už nespôsobuje zníženie komfortu a kvality ich rodinného a súkromného života.\nRovnako je to s ich citovým vnímaním nezvratného ťažkého poškodenia zdravého mladého chlapa,\nktorý je pre nich jedným z najbližších ľudí. Osobitne žalobcovia 1/ a 2/ ako rodičia poukázali na to,\nže došlo k zásahu do ich rodičovských citov k synovi, ktorý je zasiahnutý pocitom krivdy, smútku a\nbolesti, je dotknutá ich domácnosť, rodinné prostredie, pretože v tejto sfére a prostredí sa nachádza\nich dieťa, ktoré sprevádzali od útleho detstva, ku ktorému prechovávali najsilnenejšie city a tento člen\nrodiny je postihnutý doživotnou invaliditou a stratou všetkých svojich predstáv a plánov do života. Táto\nsúkromná sféra a domáce prostredie je poznačené a v porovnaní s predchádzajúcim stavom, keď bolo\nbezbolestné a bezstarostné, stal sa ich život ťažším a horším. Zdôraznili, že vo všeobecnosti rodičia\npociťujú ujmu utrpenú ich deťmi ako svoju vlastnú, pretože veľmi silno spolucítia a prežívajú s nimi ich\nživotné úspechy či životné prehry. S prihliadnutím na intenzitu rodičovských vzťahov k svojim deťom\nz pohľadu spoločensko-ekonomických pomerov v súčasnosti sa im javí priznaná výška náhrady ako\nneprimerane nízka a neodrážajúca podstatu, trvalosť a závažnosť im vzniknutej ujmy. Skutočnosť, že\nsa naučia žiť s hendikepom svojho dieťaťa neznižuje ujmu, ktorú utrpeli a ani sa časom nestráca.\nPriznanie náhrady 5.000 eur bagatelizuje ich ujmu, ktorá podľa nich aj vzhľadom na pozitívne okolnosti\ndaného prípadu znižujúce závažnosť ujmy, a dostatočný rešpekt a zadosťučinenie za trvalý zásah do\nich súkromia a rodinného života, je primeraná náhrada 15.000 eur.\n18. Žalobkyňa 3/ namietala, že súd prvej inštancie vo vzťahu k nej opomenul prihliadnuť na to, že\nsúrodenecké vzťahy aj po tom, čo osoby dosiahnu dospelý vek a založia si vlastné rodiny, zvyknú pri\ndobrých vzťahoch pretrvať a po odchode rodičov sú práve súrodenci najbližšími osobami z pôvodnej\nbiologickej rodiny. K vzniku ujmy došlo, kde ešte žila s bratom v spoločnej domácnosti a ako žena\nintenzívne prežívala tragickú udalosť v najbližšej rodine, prejavovanie negatívnych pocitov, čo podstatne\nzhoršilo jej komfort, degradovalo kvalitu jej súkromia a podstatne narušilo srdečné a pozitívne väzby v\nnajbližšej rodine.\n\n19. Žalobkyňa 4/ namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom o intenzite\na hĺbke jej citov k P. D.. Práve skutočnosť, že sa po dopravnej nehode rozhodla nasťahovať sa k nemu,\nzdieľať s ním spoločnú domácnosť a byť mu nápomocná, keď s ním strávila ďalších 5 rokov, preukazuje\nsilnú citovú väzbu k P. D. a preto nemožno po takomto dlhom období konštatovať nestabilitu či nízku\nintenzitu vzťahu. Rozchod bol potom dôsledkom spôsobenej ujmy v súkromí, keď jej sny, predstavy a\nplány do budúcnosti o živote s milovaným človekom bolo zničené práve protiprávnym zásahom.\n20. Žalobcovia 5/ až 8/, starí rodičia P. D., uviedli, že aj keď je vecou posúdenia konkrétnych okolností\ndaného prípadu k akej závažnej ujme u nich došlo, ujma im protiprávnym zásahom vznikla a vzhľadom\nna jej nezvratný charakter naďalej pretrváva. Preto ak nemožno túto ujmu odstrániť napr. uvedením\ndo pôvodného stavu, je potrebné napraviť ju minimálne poskytnutím určitej satisfakcie. Takýto stav je\njednoznačne v rozpore s celkovou koncepciou právnej úpravy ochrany osobnosti a zodpovednosti za\nprotiprávny stav, najmä v rozpore so základným právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa ustanovenia článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n21. K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania žalobcovia 4/ až 8/ uviedli, že k negatívnemu zásahu\ndo ich súkromia a rodinného života došlo a následné posúdenie intenzity zásahu, závažnosti ujmy v tom\nzmysle, či už má takto postihnutá osoba nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je výlučne\nvecou voľnej úvahy súdu. Preto ak súd vlastnou úvahou nepovažoval ich ujmu za dostatočne intenzívnu,\nmal práve s ohľadom na princíp právnej istoty posúdiť náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému\ntak, že tieto neprizná žiadnej z týchto strán s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Ak sa totiž legitímne\ndomáhali určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch pri preukázanom zásahu do ich práva na ochranu\nosobnosti, a jej priznanie vzhľadom na relatívne neurčitú právnu normu ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3\nOZ záviselo od úvahy súdu, nemôžu byť sankcionovaní povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanej.\n22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,\ndôkladne odôvodnený a vzhľadom na poškodenie zdravia rodinného príslušníka žalobcov aj za\nspravodlivý a primeraný.\n23. Podľa ustanovenia § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a\nzdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n24. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov\na aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1\nnajmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti,\nmá fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n26. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n27. Po preskúmaním súdneho spisu a zohľadnení odvolacej argumentácie žalobcov sa odvolací súd\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie obšírne zaoberal\nposudzovaním dôvodnosti nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im mala vzniknúť\nzásahom do ich súkromia, najmä rodinného života poškodením zdravia ich rodinného príslušníka P.\nD. pri dopravnej nehode spôsobenej osobou poistenou u žalovanej na podklade skutkových tvrdení\nuvádzaných žalobcami, výsledkov dokazovania a procesnej obrany žalovanej. Súd žalobcom uvádzané\ntvrdenia a vykonané dôkazy vyhodnotil zákonom predpísaným spôsobom a dospel k záveru len o\nčiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcov 1/, 2/ a 3/ a nedôvodnosti žaloby žalobcov 4/ až 8/, keď\nposudzoval kvalitu ich sociálnych, morálnych a citových väzieb vytvorených v rámci rodinného a\nsúkromného života a jeho znehodnotenie v dôsledku trvalého poškodenia zdravia P. D.. Právne závery,\nvyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzajú zo správnej aplikácie použitých právnych\npredpisov a je dostatočný podklad pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu z hľadiska správnosti\nzaujatých skutkových a právnych záverov. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli súd\nprvej inštancie k zamietnutiu žaloby v konkrétnom rozsahu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom (§ 387\n\nods. 1 a ods. 2 CSP), keďže vychádzal z prislúchajúcich ustanovení Občianskeho zákonníka a aplikoval\nich v súlade s ustálenou judikatúrou.\n28. V danej veci je predmetom sporu nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z\ndôvodu, že protiprávnym konaním vodiča motorového vozidla poisteného u žalovanej došlo k zásahu\ndo ich osobnostných práv, a to práva na súkromie a rodinný život.\n29. Ustanovenie § 11 OZ aplikovaného súdom prvej inštancie obsahuje generálnu klauzulu ochrany\nosobnosti. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré\nzabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby.\nToto ustanovenie podáva exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka a ako typické\nuvádza najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a biomedicíny, právo\nna občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na ochranu mena. Do tohto rámca patrí tiež právo\nna súkromie fyzickej osoby, teda právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života\njednotlivca v kruhu jeho najbližších, vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy\nako sú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy. Patrí sem tiež\nochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka.\n30. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo\nk zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené\nv ustanovení § 13 OZ.\n31. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna\nsatisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho\nzásahu do osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú\nexistencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi touto\nujmou a protiprávnym konaním.\n32. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby,\nnásledkom ktorého je neodstraniteľné poškodenia zdravia, jednoznačne zakladá právo domáhať sa\nochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Súkromným životom\nje určitý okruh, v rámci ktorého môže jednotlivec žiť svoj vlastný osobný život ako sa rozhodne, má\nprávo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný\nživot. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi\nčlenmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,\nmorálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením\npráva na život a zdravie jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z\ntýchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie a rodinný život môže\nbyť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať\njeho citové potreby, t. j. utrpí citovú (emocionálnu) ujmu. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného\nvzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a\ntakisto spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Obdobne sa môže cítiť blízka osoba aj v prípade\nnenapraviteľného poškodenia zdravia jedného z členov rodiny.\n33. Uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu, ktorý je súčasťou práva na\nochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena a na ochranu súkromného a rodinného\nživota musí dostatočne odrážať intenzitu zásahu do týchto práv, inak dochádza k porušeniu práv\ngarantovaných čl. 10 ods. 1 a ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a\nčl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n34. Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné prihliadnuť\nk samotnému účelu a funkciám tohto inštitútu pri ochrane osobnosti podľa ustanovenia § 13 ods. 2 a\nods. 3 OZ. Právna teória, z ktorej vo väčšine prípadov vychádza aj judikatúra všeobecných súdov v\noblasti ochrany osobnosti, sa do značnej miery zhoduje na primárnom význame funkcie satisfakčnej,\na to primerane, vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyvážiť, resp. zmierniť nepriaznivý\nnásledok neoprávneného zásahu, pretože nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných\npráv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy\nnemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť.\n\n35. Okolnosti na strane poškodeného, ktoré je potrebné zisťovať, môžu byť podľa rozvíjajúce sa doktríny\nnajmä intenzita vzťahu medzi žalobcami navzájom, vek poškodeného, otázka hmotnej závislosti medzi\nžalobcami, prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kvalita vzájomných vzťahov medzi\nžalobcami kľúčová. Predpokladá sa, že bežné rodinné vzťahy majú určitú kvalitu a dôvodom pro zvýšení\nnáhrady preto môžu byť vzťahy mimoriadne blízke a kvalitné, naopak pro úvahu o nižšej náhrade by\nmali svedčiť slabšie než obvyklé väzby. Účelom náhrady nemajetkovej ujmy je odčiniť ujmu za psychické\nútrapy spôsobené vnímaním poškodenia zdravia blízkej osoby a za iné citové strádanie, napríklad za\nobavy o budúcnosť.\n36. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v danej veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej\ninštancie dôkladne zhodnotil uvedené kritériá, odôvodnil akým spôsobom jednotlivé kritériá posúdil a\naký význam malo to ktoré kritérium pri určovaní peňažnej náhrady.\n37. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že príbuzný žalobcov utrpel pri dopravnej\nnehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla poistený u žalovanej, vážne zranenia s trvalými\nnásledkami. Pred predmetnou nehodou 22 ročný, zdravý, vitálny, optimistický mladý muž, ostal čiastočne\nochrnutý, pripútaný k invalidnému vozíku, plne odkázaný na starostlivosť iných, podražený, nervózny s\ndepresívnym syndrómom. Osobitne vo vzťahu k žalobcom 1/, 2 /a 3/ poukázal na skutočnosť vedenia\nspoločnej domácnosti, ktorá zvyšuje intenzitu vzťahu medzi jej členmi a rovnako tak aj intenzitu zásahu\ndo rodinného a súkromného života. V dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti\nvznikla žalobcom 1/ a 2/ nenapraviteľná ujma. V konaní bol preukázaný blízky a dobre fungujúci vzťah\nzaložený na rodičovskej a synovskej láske, vzájomnej dôvere a pomoci, ktorý prirodzene predstavuje\nsilnú emočnú väzbu, ktorá sa v čase zásahu do rodinných vzťahov v dôsledku odpútania sa dospelej\nosoby od rodičov znižovala a to aj kvôli práci syna v zahraničí. Neoprávneným zásahom do práva na\nochranu osobnosti žalobcom 1/ a 2/ vznikla trvalá a neodstrániteľná ujma, keď ich dieťa, ktoré malo byť\npre nich v budúcnosti oporou a životnou istotou, je odkázané na starostlivosť inej osoby, rodina prežíva\nsmútok zo zdravotného stavu syna, ako aj zo zmarených životných ambícií. Súd správne zohľadnil aj\nto, že zásah do rodinného a súkromného života nebol fatálny, ďalej sa vzťah rodičov so synom rozvíja,\naj keď podľa možností daných jeho zdravotným postihnutím.\n38. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri neoprávnenom zásahu do práva na ochranu\nosobnosti je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon ju nestanovuje ani rámcovo. Preto súd musí\nprihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo aj k\npožiadavke účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a k požiadavke\nnezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Výška náhrady nemajetkovej\nujmy musí odrážať aj všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Ak súd prvej inštancie v danej\nveci priznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu za ujmu vo výške polovice náhrady priznávanej súdmi za zásah\ndo súkromného a rodinného života pozostalých po zomrelých pri dopravnej nehode, je možné toto jeho\nrozhodnutie považovať za správne.\n39. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru aj po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancii o nároku\nžalobkyne 3/. Rovnako aj v prípade odvolania žalobkyne 3/, sestry poškodeného P. D., u ktorej súd\nprvej inštancie tiež zistil zásah do súkromného a rodinného života vedeného spolu s rodičmi v spoločnej\ndomácnosti, odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí\nžaloby v prevyšujúcej náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur. V konaní bolo preukázané, že aj keď\nsúrodenci žili v spoločnej domácnosti, ich dobrý súrodenecký vzťah postupne strácal na intenzite v\ndôsledku ich prirodzeného osamostatňovania sa, poškodením zdravia nebol tento vzťah prerušený a\nďalej sa rozvíjal. Aj keď žalobkyňa 3/ prežívala intenzívne tragickú udalosť v rodine pri zohľadnení výšky\nnáhrad priznávaných v prípade zásahu do súkromného a rodinného života pozostalých po zomrelých\npri dopravnej nehode, nepovažoval odvolací súd priznanú náhradu za neprimeranú.\n40. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku žalobkyne 4/, pri ktorom\nvychádzal zo záveru, že v jej prípade nešlo o zásah do rodinného života a zásah do súkromného života,\nzahŕňajúceho právo na budovanie partnerského a intímneho života, ktorý nebol zosilnený spoločnou\ndomácnosťou, finančným hospodárením a dlhodobosťou, nebol tak intenzívny, že by viedol k značnej\nujme na jej súkromnom živote. Skutočnosť, že žalobkyňa 4/ sa po dopravnej nehode nasťahovala k P. D.\n\na viedla s ním spoločnú domácnosť, na ktorú poukazovala aj v odvolaní, súd prvej inštancie nepovažoval\nza takú, ktorá má súvislosť so škodovou udalosťou, s čím sa odvolací súd stotožnil.\n41. Žalobcovia 5/ až 8/, starí rodičia P. D., podali odvolanie s odôvodnením, že ak došlo k protiprávnemu\nzásahu do ich práva na ochranu osobnosti a ku vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá stále pretrváva a\nnebola doposiaľ žiadnym spôsobom odstránená, je napadnuté rozhodnutie v rozpore s ich základným\nprávom na ochranu súkromného a rodinného života, nakoľko im nebola súdom poskytnutá ochrana.\nOdvolací súd sa aj pri posudzovaní ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zhodol so súdom prvej\ninštancii v tom, že aj keď v dôsledku poškodenia zdravotného stavu ich vnuka zažívajú pocity ľútosti\nnad poškodením jeho zdravia, následky dopravnej nehody neviedli k deštrukcii alebo znehodnoteniu\nich vzťahu s vnukom. Keďže nebol ani u jedného starého rodiča preukázaný vzťah, ktorý by intenzitou\npresahoval bežný vzťah starého rodiča s vnukmi, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že\npoškodenie zdravia ich vnuka pri dopravnej nehode nie je tak vážnym a intenzívnym zásahom do ich\npráva na súkromie a rodinný život, že by umožňovalo priznať im finančnú satisfakciu podľa ustanovenia\n§ 13 ods. 2 OZ.\n42. Žalobcovia 4/ až 8/ podali odvolanie aj proti výroku VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol\nžalovanej priznaný proti nim nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Namietali, že v danom\nprípade bol nepochybne daný právny základ ich nároku, ale keďže o závažnosti ujmy zakladajúcej\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy rozhoduje súd vlastnou úvahou, je potrebné pri tomto rozhodovaní\naplikovať ustanovenia § 255 a nasl. CSP spolu so základnými princípmi Civilného sporového poriadku\na preto mal súd s ohľadom na princíp právnej istoty rozhodnúť s poukazom na ustanovenie § 257 CSP\ntak, že by náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.\n43. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania po rozhodnutiach o žalobách žalobcov 4/ až 8/ postupoval\npodľa ustanovenia § 255 ods. CSP. Vychádzal z toho, že títo žalobcovia boli v spore plne neúspešní\nčo do základu žalovaného nároku. Súdna prax v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výška\nzávisí výlučne od úvahy súdu, považuje za procesne úspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň\nčasť žalobou uplatneného nárok. V danom prípade o takúto situáciu nejde, pretože žalobcovia 4/ až 8/\nneboli úspešní vôbec, t. j. ani v základe nároku na nemajetkovú ujmu.\n44. Odvolací súd nezistil a žalobcovia v odvolaní neuviedli, v čom by mali spočívať dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ktoré sú podmienkou pre rozhodnutie podľa ustanovenia § 257 CSP.\n45. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a\nod zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP), ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania. Súd podľa tohto výnimočne neprizná úspešnej strane sporu náhradu trov konania, ak sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá\nby inak mala právo na náhradu trov konania a jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam\nkonkrétneho prípadu a mať vždy výnimočný charakter. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov\nkonania podľa ustanovenia § 257 CSP sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody\nhodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné\nokolnosti zákon nešpecifikuje. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými\nslovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2023 č. k. 4Cdo/256/2021). Podľa\nnázoru odvolacieho súdu samotné pociťovanie ujmy z negatívneho zásahu do súkromia žalobcov 4/ až\n8/, ktoré však nedosahovalo intenzitu odôvodňujúci priznanie aspoň minimálnej náhrady v peniazoch\nv zmysle ustanovenia § 13 ods. OZ, nie je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Preto, ak\nsúd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP\nrozhodol podľa odvolacieho súdu správne.\n46. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov, že súd prvej inštancie vychádzal z\nnesprávnych skutkových zistení ako nepreukázané a z nesprávneho právneho posúdenia ako\nnedôvodné. Žalobcovia v odvolaní neuviedli také skutkové tvrdenia alebo právnu argumentáciu, ktoré\nby svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia v častiach zamietajúcich\nich žaloby, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutých výrokoch IV,\nV. a VII. a súvisiacom výroku o náhrade trov konania (VI.) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako\nvecne správne potvrdil.\n\n47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396\nods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala\nv odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/14/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:0cb9f24b-c432-436e-8f0d-f8fc51064d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.288.2018.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:27f864a4-f369-4385-90b4-1b482a31f619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 646/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 646/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.646.2015.1"}, {"guid": "ussr:649f3260-5714-491d-94a6-4f608aea8796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.206.2015.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "4046af6e-bcfa-4822-820a-6ec2eb67b001:11ea7a69-a5ac-4016-b22f-79360a4dba0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/78/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/78/2021 z 4. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-05-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4046af6e-bcfa-4822-820a-6ec2eb67b001:11ea7a69-a5ac-4016-b22f-79360a4dba0a"}, {"guid": "a1595b52-fc3c-412b-8be3-f5650c4393cf:2fdbfc6a-2105-44cb-ba7e-bf5f6336fd3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/38/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1595b52-fc3c-412b-8be3-f5650c4393cf:2fdbfc6a-2105-44cb-ba7e-bf5f6336fd3a"}, {"guid": "59470b0d-4433-4893-9bff-ca3aa131a3d9:7364c0fb-cba6-4272-90af-01516f09ff3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/148/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/148/2018 z 9. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/59470b0d-4433-4893-9bff-ca3aa131a3d9:7364c0fb-cba6-4272-90af-01516f09ff3f"}, {"guid": "15a21c1d-f51c-497f-b84a-1e9518075823:32978015-a348-4702-a919-62975262ff6d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8812201096.1", "spisova_znacka": "20Co/183/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/183/2014 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8812201096.1"}], "citovane_v": []}