{"guid": "9762531b-9f80-4792-a547-c6be900cf7f8:972da8f2-4666-488b-a80d-109aab6150c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3", "spisova_znacka": "5Cob/86/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/86/2024 z 28. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2024, sp. zn. 5Cob/86/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3", "identifikacne_cislo": "2621200591", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/150-2016/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 zákona č. 150/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/150-2016/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/150/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/150-2016/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2016/150#paragraf-387", "/SK/ZZ/2016/150#paragraf-390", "/SK/ZZ/2016/150#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/972da8f2-4666-488b-a80d-109aab6150c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/86/2024\n2621200591\n28. 05. 2024\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2024:2621200591.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej ,v právnej veci žalobcu: JÁNY, s.r.o.,\nIČO: 31 419 305, so sídlom Cesta na Hohenau 795, Moravský Svätý Ján, v mene ktorej koná X. C.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom W.V., K. I. S. XXX, zastúpeného: JUDr. Ján Tóth, advokát, so sídlom\nZáhradnícka 151, Bratislava, IČO: 42 133 238, proti žalovaným: 1/ X.. S. J., narodený XX.XX.XXXX,\nbytom I. XXX, 2/ Clean Service s.r.o., IČO: 51 049 279, so sídlom Mánesovo námestie 1231/3, Bratislava,\n3/ Ľ. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. K. XX/X, K., 4/ JÁNY SK, s.r.o., IČO: 46 287 582, so\nsídlom 1.mája 5, Malacky, 5/ S.. I. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. I. S. XXX, 6/ Huber Agro,\ns.r.o., IČO: 47 746 483, so sídlom Galvaniho 7/D, Bratislava, 7/ K. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom\nI. XXX, 8/ W. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, 9/ INAT s.r.o., IČO: 35 976 101, so sídlom\nKremnická 26, Bratislava, zastúpený: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,\nIČO: 47 248 653, 10/ ATOPS Development s.r.o., IČO: 46 911 880, so sídlom Mlynské Nivy 48,\nBratislava, zastúpený: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, so sídlom Čajkovského 5, Bratislava, 11/ PRO\n- BAU, s.r.o., IČO: 31 383 564, so sídlom Závod 1049, 12/ I. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom I.\nXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniam Okresného súdu\nSenica č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Cb/3/2021-541\nzo dňa 15.02.2023 a č.k. 7Cb/3/2021-434 zo dňa 31.05.2022 v spojení s opravným uznesením č.k.\n7Cb/3/2021-543 zo dňa 15.02.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022\nv spojení s opravným uznesením č.k. 7Cb/3/2021-541 zo dňa 15.02.2023 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 7Cb/3/2021-434 zo dňa 31.05.2022\nv spojení s opravným uznesením č.k. 7Cb/3/2021-543 zo dňa 15.02.2023 zrušuje.\nIII. Žalovanému v 9/rade a žalovanému v 10/rade súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu\ntrov odvolacieho konania.\nIV. Žalovaným v 1/ až 8/rade a žalovaným v 11/ a v 12/rade súd proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Odvolanie voči uzneseniu č.k. 7Cb/3/2021-434 zo dňa 31.05.2022\n1. Napadnutým uznesením č.k. 7Cb/3/2021-434 zo dňa 31.05.2022 súd prvej inštancie prerušil konanie\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 60Cb/18/2022.\n2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem popisu skutkových okolností veci a právnych východísk\nodôvodnil nasledovne:\n\n„4. I. E., súčasný konateľ spoločnosti JÁNY, s r.o. súdu oznámil, že na základe úmrtia Q. C. prišlo k zápisu\nzmien v obchodnom registri. Ako konateľ je zapísaný I. E., ako jediný spoločník Ľ. N., žalovaný v 3. rade.\n5. Právny zástupca zomrelého Q. C. a v súčasnosti jeho dcéry X. C. súdu oznámil, že na Okresný\nsúd v Trnave bola podaná žaloba okrem iného o určenie neplatnosti uznesení prijatých dňa 16.02.2022\nmimo valného zhromaždenia a o určenie neplatnosti rozhodnutí spoločníka zo dňa 16.02.2022, ktoré\nsa týkajú aj obchodného podielu zomrelého Q. C. v spoločnosti, na základe týchto uznesení prišlo k\nprevodu obchodného podielu po Q. C., k zmene spoločenskej zmluvy, k zmene štatutára spoločnosti, k\nzmene konania menom spoločnosti. Právny zástupca X. C. v tomto konaní tvrdí, že obchodný podiel v\nspoločnosti JÁNY, s.r.o. patrí do dedičstva po Q. C.. Konanie sa vedie pod sp. zn. 60Cb/18/2022.\n....\n7. Nakoľko otázka aktívnej vecnej legitimácie X. C., s ktorou jej právny zástupca navrhuje pokračovať\nv konaní, je pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci podstatná a jej posúdenie závisí od rozhodnutia\nOkresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 60Cb/18/2022, súd rozhodol o prerušení predmetného\nkonania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.\n60Cb/18/2022.“\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 164 CSP.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal neprípustnosť\nprerušenia konania počas odvolacieho konania súdom prvej inštancie. Odvolateľ bol názoru, že po\nzačatí odvolacieho konania na základe odvolania voči uzneseniu o neodkladnom opatrení mohol súd I.\ninštancie konať striktne podľa § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 373 až § 377 CSP.\n5. V súčasnom štádiu konania podľa žalobcu absentuje oprávnenie súdu I. inštancie prerušiť konanie,\nnakoľko súd I. inštancie by takýmto rozhodnutím právne i fakticky prerušoval už začaté odvolacie\nkonanie, čím by závažným spôsobom prekročil akékoľvek svoje oprávnenia a najmä svoju príslušnosť.\n6. Odvolaním napadnuté rozhodnutie teda súd prvej inštancie vydal v rozpore § 34 CSP o funkčnej\npríslušnosti súdov. Súd prvej inštancie nebol oprávnený napadnuté uznesenie vydať, nakoľko nemôže\nblokovať odvolací súd v konaní a rozhodnutí o odvolaní. Uvedeným dochádza i k porušeniu § 191\nvyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpecializovaný trestný súd a vojenské súdy.\n7. Žalobca ďalej tvrdil, že vydaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zasiahol do jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odníma žalobcovi\nprávo konať pred súdom, aj vzhľadom na ním skôr podané odvolanie.\n8. K otázke aktívnej vecnej legitimácie X. C. v konaní, s prihliadnutím na úmrtie spoločníka žalobcu,\nktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolateľ uviedol, že zomrelý spoločník p. X.\nC. odkázal závetom svoj dedičský podiel. Zdôraznil, že žalujúcim je stále obchodná spoločnosť, JÁNY,\ns.r.o. a tento sa procesne nezmenil, iba došlo k zmene spoločníka, ktorý podľa § 122 ods. 3 ObZ v\nkonaní pred súdom v mene spoločnosti uplatňuje nároky žalujúcej spoločnosti (t.j. namiesto nebohého\nspoločníka žalobcu vystupuje jeho závetný dedič, ktorý zdedil jeho obchodný podiel; analogicky v zmysle\n§ 63 ods. 2 CSP, hoci tu nejde procesne o stranu v konaní).\n9. Pre účely osvedčenia aktívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia je tak podľa názoru žalobcu dostatočne osvedčená skutočnosť, že:\n- pani X. C. je závetnou dedičkou po neb. Q. C. a\n- menovaná zdedila celý jeho obchodný podiel v žalobcovi,\na ex lege je teda oprávnená postupovať podľa § 122 ods. 3 ObZ.\n10. Súd I. inštancie bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej podľa žalobcu mal a mohol\npovažovať za dostatočne osvedčené to, že X. C. je závetnou dedičkou po neb. Q. C. v rozsahu\ncelého jeho obchodného podielu v žalobcovi, nakoľko súd I. inštancie v konaní o neodkladnom opatrení\ndokazovanie ex lege nevykonáva (t.j. nemusí mať úplnú istotu o aktívnej legitimácii žalobcu).\n11. Podľa názoru žalobcu súd I. inštancie nesprávne aplikoval aj § 164 CSP, pretože nielenže\nnedostatočne zohľadnil reálne súvislosti prejednávanej veci (napr. to, že vo veci začalo odvolacie\nkonanie predtým, ako súd I. inštancie konanie - vrátane začatého odvolacieho konania - prerušil), ale\nopomenul i to, že rozhoduje vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje\nzrýchlenú formu konania a rozhodovania, pričom rozhoduje do 30 dní od doručenia návrhu.\n12. Poukázal na to, že ustanovenie § 164 CSP upravuje fakultatívne prerušenie konania tak, že súd\nje povinný skôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto\nzlyhajú, môže konanie prerušiť. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, aké iné\nopatrenia súd I. inštancie vôbec zvažoval predtým, než sa rozhodol pre fakultatívne prerušenie konania.\n13. Vzhľadom na dôvody, obsiahnuté v odvolaní, žalobca navrhol, aby odvolací súd o podanom odvolaní\nrozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie zruší a rozhodne o skoršom odvolaní žalobcu\n\nproti uzneseniu súdu I. inštancie zo dňa 10.01.2022, č.k. 7Cb/3/2021-364, t.j. o v poradí druhom\nzamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n14. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho aj prvoinštančného konania.\n15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný v 3/ a v 12/rade podaním zo dňa 01.08.2022 tak, že podľa\nich názoru podala odvolanie neoprávnená osoba, keďže táto osoba nebola oprávnená konať v mene\nspoločnosti JÁNY, s.r.o. . Spoločník, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, p. Q. C.\nzomrel, preto nemohol podať odvolanie a nemôže ani mať právneho zástupcu.\n16. Skôr označení žalovaní tvrdili, že je zavádzajúce tvrdiť, že je dostatočne osvedčená skutočnosť,\nže pani X. C.Á. je závetnou dedičkou po neb. Q. C. a menovaná zdedila celý jeho obchodný podiel v\nspoločnosti JÁNY, s.r.o. Dedenie obchodného podielu závetom by prichádzalo do úvahy, keby dotknutý\nobchodný podiel bol dediteľný, k čomu podľa nich nedošlo.\n17. Tvrdili, že spoločnosť JÁNY, s.r.o. bola pred smrťou neb. Q. C. spoločnosťou uzavretou, tj.\nnemohol do nej nikto vstúpiť, a to ani dedením namiesto spoločníka, ak s tým nevyslovilo súhlas valné\nzhromaždenie. Spoločenskou zmluvou bolo vylúčené dedenie obchodných podielov, okrem prípadu, že\nby s dedením obchodného podielu vyslovilo súhlas valné zhromaždenie. Uvedené jednoznačne vyplýva\nz textu spoločenskej zmluvy, konkrétne z ustanovenia č. VII ods. 2 „obchodný podiel je možné dediť,\ndeliť a prevádzať len so súhlasom valného zhromaždenia“.\n18. V zmysle skôr uvedeného bolo možné obchodný podiel v čase smrti poručiteľa dediť, len ak na to\nbol daný súhlas valného zhromaždenia. Vzhľadom na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa,\nje zrejmé, že prípadný súhlas na dedenie obchodného podielu mal byť daný pred smrťou poručiteľa, čo\nsa v danom prípade nestalo. Preto bolo dedenie vylúčené a momentom jeho smrti obchodný podiel p.\nQ. C. prešiel na spoločnosť v zmysle § 116 ods. 3 a § 113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka.\n19. Na vyjadrenie žalovaných zo dňa 01.08.2022 reagoval odvolateľ v podaní zo dňa 19.10.2022\nnasledovne:\n20. K námietke, že Q. C. zomrel dňa 16.01.2022, pričom odvolanie bolo podané až po jeho smrti, kedy ho\nuž advokát nebol oprávnený zastupovať ako spoločníka konajúceho za žalobcu, odvolateľ s poukazom\nna Čl. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\nv spojení s § 33b ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) uviedol, že s označeným tvrdením nesúhlasí. V zmysle § 33b\nods. 6 Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ (Q. C.) zomrie, je splnomocnenec (advokát) povinný\nurobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu\nna svojich právach. Podanie odvolania v danom prípade predstavovalo procesný úkon, ktorý nezniesol\nodklad a bol nevyhnutný preto, aby p. Q. C. ani jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach v\nkonaní pred súdom. Zároveň podanie odvolania neodporovalo ani vôli právnych nástupcov, keďže p. X.\nC. poskytla totožnému advokátovi plnú moc, aby pokračoval v zastupovaní žalobcu a expressis verbis\nv plnej moci zo dňa 02.03.2022 aj prijala existujúci stav konania.\n21. K otázke dediteľnosti a zdedenia obchodného podielu odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru ide o\nokolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie na konanie o nariadení neodkladného\nopatrenia, nakoľko v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie\nv takom rozsahu, ako je tomu vo veci samej. Závetom predloženým do súdneho spisu je podľa neho\ndostatočne preukázané, že p. X. C. je závetnou dedičkou celého obchodného podielu po nebohom\nspoločníkovi, p. Q. C., v spoločnosti žalobcu, čo dostatočne v aktuálnej procesnej fáze osvedčuje tvrdenú\naktívnu vecnú legitimáciu.\n22. Odvolateľ doplnil, že Okresný súd Trnava v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pod\nsp.zn. 60Cb/18/2022 sa nestotožnil v tvrdeniami žalovaných o tom, že p. X. C. nezdedila obchodný\npodiel v žalobcovi, že tento nie je dediteľným a zároveň súd videl aj „zlý úmysel“ na strane druhého\nspoločníka a aktuálneho - formálneho - konateľa žalobcu, preto nariadil neodkladné opatrenie. S\ntvrdeniami žalovaných o nedediteľnosti obchodného podielu v žalobcovi odvolateľ nesúhlasil, označil\nich za nesprávne a contra legem, pričom mal za to, že žalovaný v 3./ rade vykladá spoločenskú zmluvu\nžalobcu zámerne nesprávne.\n23. V podaní zo dňa 22.02.2024 (čl. 659) žalovaný v 2/rade uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns podaním zo dňa 01.08.2022. V totožnom znení sa vyjadril žalovaný v 4/rade v podaní z rovnakého\ndňa (čl. 660).\n24. Žalovaný v 9/rade sa k odvolaniu voči uzneseniu o prerušení konania vyjadril podaním zo dňa\n27.03.2024 (čl. 665) tak, že v danom prípade podľa jeho názoru nie je dôvod pre prerušenie konania.\nPoukazujúc na svoje vyjadrenie k odvolaniu voči rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia bol názoru, že spoločnosť JÁNY s.r.o. konajúca prostredníctvom spoločníka nemôže byť\naktívne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to bez ohľadu na\n\nskutočnosť, či je uvedeným spoločníkom (údajne konajúcim za spoločnosť) pán Q. C. alebo jeho dedička.\nPrerušenie konania kvôli ustáleniu aktívnej vecnej legitimácie p. X. C. sa mu javilo ako nedôvodné,\nnakoľko samotný žalobca tak ako je identifikovaný v podanom návrhu nie je aktívne legitimovaný na\npodanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Bol preto presvedčený, že nie sú splnené\npodmienky pre prerušenie konania a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o prerušení\nkonania zrušil.\nII. Odvolanie voči uzneseniu č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022\n25. Napadnutým uznesením č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022 súd prvej inštancie zamietol návrh\nžalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO), ktorým návrhom sa žalobca domáhal, aby súd\nuložil každému zo žalovaných povinnosť zdržať sa a) konania, ktorým by mohlo dôjsť k ich prevodu\nalebo prechodu vlastníctva, užívania, dražbe, zriadenia ťarchy, b) k ich vloženiu ako nepeňažného\nvkladu do obchodnej spoločnosti alebo do majetku inej právnickej osoby a c) stavebných činností, a\nto vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli špecifikované v návrhu. Druhým petitom navrhol uložiť I. E.\npovinnosť zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek právnych úkonov a akéhokoľvek konania za obchodnú\nspoločnosť JÁNY s.r.o., tretím petitom navrhol pozastaviť platnosť, účinnosť a právne účinky listiny\nzo dňa 24.06.2013 označenej ako „Plnomocenstvo“ udelené splnomocniteľmi Ľ. N. a X.. K. C.O. pre\nsplnomocneného I. E. a nakoniec posledným petitom navrhol uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu\nvo veci samej v lehote 60 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.\n26. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem popisu skutkových okolností veci a právnych východísk\nodôvodnil nasledovne:\n„16. V danom prípade má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu\nnie je preukázaný, pretože žalobca nepreukázal že by aktuálne hrozilo nebezpečenstvo prevodov\nnehnuteľností z majetku spoločnosti v prospech iných subjektov. Existencia právneho pomeru medzi\núčastníkmi alebo existencia nároku, príp. jeho osvedčenie samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre\nnariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto\nohrozenie bezprostredne hroziacej ujmy musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň\nosvedčené. Nie je možné vychádzať len z tvrdenia žalobcu obsiahnutého v návrhu, avšak z tvrdenia\nničím neosvedčeného.\n17. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že je možno dôvodne\npredpokladať, že sa v doteraz uskutočnených úkonoch jednalo o zosúladený špekulatívny postup\nžalovaného v 12. rade najmä so žalovaným v 3. rade a prostredníctvom neho so žalovaným v 4.\nrade, resp. aj žalovaným v 2.rade, zameraný výlučne na špekulatívne vyvedenie celého nehnuteľného\nmajetku z obchodného majetku spoločnosti bez primeraného protiplnenia v snahe obísť nielen druhého\nkonateľa spoločnosti X.. K. C., ale aj žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu však zostalo len v rovine\ndomnienky, možnosti, či predpokladu alebo obavy žalobcu. Súdu k týmto tvrdeniam chýba osvedčenie,\nže existuje konkrétne reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, týkajúce sa v žalobnom\nnávrhu uvádzaných nehnuteľností. Žalobca neponúkol súdu ani dodatočne žiaden aktuálny dôkaz,\nže nehnuteľnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú ponúkané k prevodu\nalebo prechodu ich vlastníckeho práva, k prenajatiu alebo inému poskytnutiu do užívania, dražby,\nzaťaženiu, vloženiu ako nepeňažného vkladu do majetku inej právnickej osoby alebo k stavebným\nčinnostiam. Keďže žalobca ničím neosvedčil jednu z dvoch základných podmienok pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, a to konkrétne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, bolo potrebné\nuzavrieť, že dôvody pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia splnené neboli,\na to vo všetkých odsekoch žalobného návrhu. Súd sa oboznámil so skutkovým stavom uvedeným v\npripojenom spise vo veci vedenej na OS Senica pod sp.zn. 9Cb/3/2021 (predtým pôvodne vedenej pod\nsp.zn. 5C/10/2021) a nezistil dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia podľa nároku uplatneného\nžalobcom v jeho odseku jeden, dva a tri, pretože žalobca doteraz predloženými dôkazmi uplatnený\nnárok neosvedčil. Odsek štyri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naviac zanikol, a to dňa\n18.03.2021, kedy žalobca podal na tunajšom súde žalobu vo veci samej - o určenie vlastníckeho práva,\nktorá je aktuálne vedená pod sp.zn. 9Cb/3/2021.\n18. Žalobca - navrhovateľ neodkladného opatrenia inými dôkazmi, okrem doteraz predložených a okrem\nzaložených v pripojenom spise, nedoplnil. Listom súdu doručeným dňa 02.09.2021 predložil opravu vo\nformálnom označení žalobcu, ktorú opravu súd akceptoval. Pretože ide výlučne o formálnu opravu súd\nnepovažuje za potrebné o nej rozhodovať uznesením.\n19. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí\nsíce boli v konaní úspešní, nepriznal náhradu trov konania, pretože im žiadne trovy konania nevznikli. “\n\n27. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2\npísm. c), § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 a § 332 ods. 1 CSP.\n28. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v podanom odvolaní\nuplatnil všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP s výnimkou odvolacieho dôvodu § 365 ods.\n1 písm. c) CSP.\n29. V podanom odvolaní namietal opakované porušenie § 331 CSP, ktoré mu spôsobilo zásah do jeho\npráv zo strany súdu I. inštancie a to výrazne intenzívnejšie, než tomu bolo v predchádzajúcom prípade (v\nprípade totožného porušenia rovnakého zákonného ustanovenia v súvislosti s prvým rozhodnutím súdu\nprvej inštancie o jeho návrhu na nariadenie NO. Podľa žalobcu uvedený nesprávny postup súdu prvej\ninštancie viedol k aktívnej snahe o zmarenie účinkov návrhu na nariadenie NO zo strany žalovaných.\n30. O uvedenom svedčia podľa žalobcu aj súdom zistené závery v ods. 4. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, keď súd I. inštancie zistil - avšak ignoroval a absolútne neposudzoval - že žalovaný v 1./\nrade počas konania pod sp.zn. 7Cb/3/2021 prevádzal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. I. na\nsvojho syna (t.j. osobu spriaznenú). Súd I. inštancie nezaujímalo, kedy k prevodu uvedenej nehnuteľnosti\ndošlo, hoci v časti „B“ LV č. XXXX, k.ú. I., sú ako titul nadobudnutia uvedené min. dve Kúpne zmluvy a\nto pod zn. V-1456/2021 vklad povolený 10.06.2021 a pod zn. V2168/2021 vklad povolený 04.08.2021\n(uvedené mal súd I. inštancie podľa žalobcu vedieť i vzhľadom na § 1 ods. 3 písm. b) zákona proti\nbyrokracii č. 177/2018 Z.z.). Teda, ak konanie začalo dňa 05.02.2021 je zjavné, že žalovaný v 1./ rade\npreviedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. I., LV č. XXXX, počas súdneho konania.\nŽalobca mal za to, že k tomu prispel i nezákonný postup súdu I. inštancie, keďže k prevodu došlo v čase\naž potom, ako žalovanému v 1./ rade súd I. inštancie nezákonne doručil uznesenie o prvom zamietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n31. Žalobca súdu I. inštancie ako odvolaciu vadu vytkol i to, že súd I. inštancie zo žalobcovi neznámeho\ndôvodu koná ako s účastníkom konania dokonca aj s Okresným úradom Senica, ktorému doručuje v\nrozpore s § 331 ods. 3 CSP všetky podania a rozhodnutia nachádzajúce sa v súdnom spise.\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považoval celé konanie na súde I. inštancie o návrhu žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia za zmätočné, nepreskúmateľné a porušujúce základné práva\nžalobcu, a to až v ústavnoprávnej rovine, pričom postup súdu I. inštancie a napadnuté rozhodnutie ako\njeho výsledok, označil za rozporný so zákonom.\n33. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k tomu, že napadnuté rozhodnutie je iba „nesprávne\n„zrecyklované“ skoršie a vadné rozhodnutie na č.l. 266, zrušené odvolacím súdom“. V tejto súvislosti\npoukázal na odlišnosti medzi napadnutým rozhodnutím a skorším rozhodnutím súdu, ktoré bolo zrušené\nodvolacím súdom. Poukázal na to, že odesky 4. až 7. sú zasa iba prevzaté z iného súdneho spisu\nOkresného súdu Senica (sp.zn. 9Cb/3/2021; pôvodne vedenej pod sp. zn. 5C/10/2021) vo veci samej,\npodľa procesných podaní niektorých žalovaných v ňom založených, ktoré žalobcovi doposiaľ doručené\nneboli a ten nemal možnosť oboznámiť sa s nimi, ani na ne nijako reagovať, hoci súd I. inštancie\nich nekriticky prevzal do napadnutého rozhodnutia, pričom sa s nimi nijako nevysporiadal, čím spravil\nnapadnuté rozhodnutie vnútorne zásadným spôsobom rozporným a nekonzistentným. Súd I. inštancie\nvšak neumožnil žalobcovi, aby pred rozhodnutím súdu I. inštancie akýmkoľvek spôsobom reagoval na\ntie vyjadrenia žalovaných, ktoré súd pojal do svojho odôvodnenia z iného spisu vo veci samej, hoci z\ndaného spisu mu muselo byť zrejmé, že o nich žalobca nemá vedomosť. Okrem toho, že žalobca o týchto\nvyjadreniach nemal vedomosť, súd I. inštancie znemožnil žalobcovi, aby vôbec mal možnosť zistiť, že\nsúd I. inštancie procesné podania jeho procesných odporcov v inom konaní považuje v tomto konaní za\npodstatné. Ani v aktuálnej fáze sa pritom k uvedeným vyjadreniam žalobca nemôže vyjadriť, keďže tieto\nmu doposiaľ doručené neboli, pričom žalobcovi nie je známe, čo z nich súd I. inštancie vlastne zistil a\nako na nich postavil napadnuté rozhodnutie.\n34. Žalobca ďalej namietal absenciu záverov súdu I. inštancie vo vzťahu k prevodom žalovaných\nnehnuteľností, resp. k snahe o ich speňaženie (inzerciu), hoci uvedené sa stalo súčasťou súdneho\nspisu a tým i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (resp. okolnosťou známou súdu I.\ninštancie) momentom vnesenia týchto skutočností do konania v rámci prvého odvolania žalobcu zo dňa\n12.04.2021.\n35. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu I. inštancie, že návrh na nariadenie NO nie je preukázaný v\n„celom rozsahu“, keď žalobca nepreukázal aktuálnu hrozbu nebezpečenstva prevodu nehnuteľností,\nnakoľko takýto záver je podľa žalobcu jednoznačne v rozpore so zistením súdu I. inštancie o tom, že\nžalovaný v 1./ rade počas konania previedol žalované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. I.\nna spriaznenú tretiu osobu, čo súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu konštatoval v\nods. 4. odôvodnenia). Uvedený záver je podľa žalobcu aj v rozpore s obsahom súdneho spisu (najmä\ns obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prvého odvolania zo dňa 12.04.2021), ako\n\naj so stavom vyplývajúcim z LV č. XXXX, k.ú. K. I. S., kedy je zrejmé, že tieto žalované nehnuteľnosti\nboli prevedené zo žalovaného v 3./ rade (Ľ.Š. N.) na žalovaného v 2./ rade (spol. Clean Service, s.r.o.),\npričom ako titul nadobudnutia slúžila Kúpna zmluva V-3183/2021 a Kúpna zmluva V-3185/2021; vklad\npovolený dňa 12.11.2021.\n36. Poukázal aj na to, že v rámci uvedených nehnuteľností (LV č. XXXX, k.ú. K. I. S.), a to stavba\nbez súp. č., stojaca na parc.č. XXXX/XX, druh stavby: iná budova, popis stavby: Kravín je inzerovaná\nna predaj na stránke: https://www.reality.sk/prevadzkove-priestory/na-predaj-budova-na podnikatelske ucely-moravsky-svaty-jan-836-m2/RE0006782-21-000206/, pod č. RE0006782-21-000206 (75) za cenu\n55.000,-Eur, prostredníctvom realitnej kancelárie AMOS reality s.r.o..\n37. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k.ú. I. je aj v súčasnosti predmetom prevodu zo žalovaného\nv 4./ rade (spol. JÁNY SK, s.r.o.) na aktuálne neznámu osobu, pretože na príslušnom liste vlastníctve\nje vyznačená plomba: C.-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva).\n38. Dal do pozornosti, že vo svojom prvom odvolaní zo dňa 12.04.2021 od str. 5 poukázal na prevody\nmin. desiatich nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie NO, čo súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozhodnutí tiež nezohľadnil, rovnako ako nezohľadnil ďalšie ním predložené inzeráty a\nobsah skoršieho odvolania v danej veci.\n39. Žalobca v tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že o prevodoch a speňažovaní žalovaného\nnehnuteľného majetku počas súdneho konania mal mať súd vedomosť ex lege a to min. vzhľadom na\n§ 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej\nzáťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.\n40. Súd I. inštancie nesplnil ani povinnosť uloženú mu odvolacím súdom „diferencovať každú jednu\nkonkrétnu nehnuteľnosť zvlášť vo vzťahu k jej aktuálnemu právnemu stavu a potrebe navrhovaného\nzákazu nakladania s ňou, ...“, pretože súd I. inštancie znovu o veci v tomto rozsahu rozhodol „en bloc“\nbez toho, aby sa akokoľvek zaoberal jednotlivými nehnuteľnosťami. Zároveň rozhodol bez zohľadnenia\nobsahu súdneho spisu.\n41. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje žiadne odôvodnenie vo vzťahu k druhému a\ntretiemu navrhovanému petitu. V tejto súvislosti dodal, že účastníkom konania vo veci samej (na\nOkresnom súde Senica pod sp.zn. 9Cb/3/2021; pôvodne pod sp.zn. 5C/10/2021) nie je žalovaný v\n12./ rade (ten nie je vlastníkom nehnuteľností, keďže tieto „iba“ vyvádzal z majetku žalobcu). Samotné\npripojenie si spisu Okresného súdu Senica pod sp.zn. 9Cb/3/2021 vo veci samej tak bolo vo vzťahu\nk druhému a tretiemu petitu irelevantné, keďže konanie vo veci samej sa priamo netýka žalovaného v\n12./ rade.\n42. Pokiaľ ide o štvrtý petit, žalobca vyjadril súhlas s názorom odvolacieho súdu, že tento dňa 18.03.2021\nzanikol, keď žalobca podal na Okresnom súde Senica žalobu o určenie vlastníckeho práva vo veci samej,\nktorá je aktuálne vedená pod sp.zn. 9Cb/3/2021 (pôvodne pod sp.zn. 5C/10/2021). Ak uvedený záver\nsúd I. inštancie iba prevzal do odôvodenia napadnutého rozhodnutia, žalobca uvedené nenamietal.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bol žalobca presvedčený, že súd I. inštancie nesplnil povinnosť\nuloženú mu odvolacím súdom, nakoľko napadnuté rozhodnutie znovu nie je náležite odôvodnené a súd I.\ninštancie sa ani nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, v dôsledku čoho je napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vadné, nepreskúmateľné,\nnekonzistentné, vnútorne si odporujúce (nekoherentné), nepresvedčivé a právne neudržateľné.\n44. Pretože skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo zrušené, žalobca navrhol odvolaciemu\nsúdu, aby vo veci rozhodol sám, podľa § 390 CSP tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzmení a vyhovie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie v plnom rozsahu (prípadne z\nčasti). Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho aj prvoinštančného konania.\n45. V podaní zo dňa 02.03.2022 (čl. 407) odvolateľ oznámil súdu, že spoločník, ktorý konal v mene\nspoločnosti (p. Q. C. zomrel, pričom celý svoj obchodný podiel v žalujúcej spoločnosti odkázal závetom\np. X. C., ktorá ho s poukazom na § 460 Občianskeho zákonníka nadobudla smrťou poručiteľa.\nPoukázal na § 116 ObZ s tým, že spoločenská zmluva v danom prípade dedenie nevylúčila. K zneniu\nspoločenskej zmluvy, podľa ktorej sa na dedenie vyžaduje súhlas valného zhromaždenia spoločnosti\nžalobcu, odvolateľ poukázal na uznesenie NS SR č.k. 1Obdo/24/2011-297 zo dňa 30.04.2013, ktorý\npodľa odvolateľa judikoval, že spoločenská zmluva viažuca prechod obchodného podielu na dedičov na\nsúhlas valného zhromaždenia odporuje § 116 ods. 2 ObZ, a preto je takéto obmedzenie neplatné.\n46. Zo skôr uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby súd prvej inštancie podľa § 63 ods. 2, ods. 3\nCSP pokračoval v konaní s p. X. C. ako dedičkou zo závetu po spoločníkovi, ktorý podal žalobu, a ktorá\nzotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu.\n\n47. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 2/, 3/, 4/ a 12/ rade podaním zo dňa 23.08.2022\n(čl. 485) tak, že podané odvolanie považovali za nedôvodné. Boli názoru, že žalujúca spoločnosť nie\nje v konaní riadne zastúpená. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala podľa\nnich neoprávnená osoba a rovnako neoprávnená osoba robila úkony v konaní v mene žalobcu. Q.\nC. nebol podľa ich názoru v zmysle žiadneho zákonného oprávnenia oprávnený v mene spoločnosti\npodávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto oprávnenie spoločníkovi spoločnosti\nnevyplývalo ani z ustanovenia § 122 ods. 3 ObZ. Z uvedeného dôvodu ani nebol oprávnený na udelenie\nplnomocenstva právnemu zástupcovi.\n48. Poukázali na to, že odvolanie je datované dňa 10.02.2022, t.j. bolo podané až po zániku právnej\nsubjektivity pána Q. C.. Právny zástupca žalobcu preto už nebol oprávnený zastupovať pána Q. C.. S\nodkazom na § 122 ods. 3 ObZ tvrdili, že po smrti p. C. už nemôže iná osoba v konaní robiť právne úkony.\nZároveň jeho smrťou zaniklo aj udelené plnomocenstvo.\n49. Pani X. C. nie je osobou oprávnenou konať v mene žalobcu, pretože spoločenskou zmluvou žalobcu\nbolo vylúčené dedenie obchodných podielov, okrem prípadu, že by s dedením obchodného podielu\nvyslovilo súhlas valné zhromaždenie, čo sa v danom prípade pred smrťou p. C. (ani neskôr) nestalo. Na\npodporu svojej argumentácie poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1080/2011.\nV danom prípade valné zhromaždenie do momentu smrti poručiteľa nerozhodlo o tom, že obchodný\npodiel Q. C. je dediteľný (prípadne obchodné podiely spoločníkov sú dediteľné), preto dedenie bolo\nvylúčené momentom jeho smrti a obchodný podiel Q. C. prešiel na spoločnosť v zmysle § 116 ods. 3 a\n§ 113 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Pani X. C. sa preto nikdy nestala spoločníkom spoločnosti.\n50. Odhliadnuc od skôr uvedeného, v predmetnej veci podľa dotknutých žalovaných neexistuje\npotreba neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko je v katastri nehnuteľností zapísaná k predmetným\nnehnuteľnostiam poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, a to tak o konaní vo veci samej ako aj o\nkonaní o nariadenie neodkladného opatrenia.\n51. Zákazy nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami navrhované žalobcom by vlastníkov daných\nnehnuteľností neprimerane obmedzili. Sledovaný účel neodkladného opatrenia je už dostatočne\nzabezpečený samotným zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v katastri nehnuteľností.\nNie je teda potrebné vlastníkov predmetných nehnuteľností zaťažovať ďalšími obmedzeniami a\nzakazovať im s nehnuteľnosťami disponovať. Už zápisom samotnej poznámky sú dosť poškodení.\n52. Poukázali aj na to, že dôvodom podania návrhu na nariadenie NO je podľa nich pokus o riešenie\nsituácie K. C., ktorý je zadlžený a v exekúcií a snaží sa v rozpore s dobrými mravmi získať prístup k\nnehnuteľnostiam, ktoré už raz spoločnosť JÁNY, s.r.o. predala a na škodu nadobúdateľov sa obohatiť\ntým, že nadobúdatelia by o nehnuteľnosti prišli bez akejkoľvek náhrady. Uviedli aj to, že K. C. sa\nneoprávnene vyhlasuje za jediného konateľa spoločnosti.\n53. V prípade nariadenia NO by žalovaným vznikla značná škoda, ktorú by vzhľadom na nepriaznivé\nmajetkové pomery p. Q. C. aj p. K. C., nemal kto zaplatiť. Už táto samotná skutočnosť je podľa dotknutých\nžalovaných dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie NO.\n54. Žalovaní v 2/, 3/, 4/ a 12/ rade sa vyjadrovali aj k žalobe vo veci samej, ktorá však nie je\npredmetom tohto konania, preto odvolací súd na túto časť vyjadrenia neprihliadol, okrem argumentácie,\nže nedôvodnosť žaloby vo veci samej má podľa nich za následok nedôvodnosť návrhu na nariadenie NO.\n55. Ďalšie námietky žalovaných v 2/, 3/, 4/ a 12 smerovali k tomu, že v návrhu na nariadenie NO a v\nodvolaniach boli uvedené nepravdivé skutočnosti, ktoré neboli ani preukázané ani osvedčené. Tvrdili,\nže žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani potrebu neodkladnej úpravy\npomerov ani nepreukázal, že nehnuteľnosti uvedené v návrhu na nariadenie NO boli niekedy v minulosti\nvo vlastníctve spoločnosti JÁNY, s.r.o. Vo vzťahu k inzerátom, na ktoré žalobca poukazoval, označení\nžalovaní tvrdili, že vo vzťahu k nim nepreukázal, ktoré nehnuteľnosti presne sa v daných inzerátoch\ninzerujú a či ide skutočne o nehnuteľnosti uvedené v návrhu na nariadenie NO. Podľa označených\nžalovaných je všeobecne známe, že niektoré realitné kancelárie sa uchyľujú k praktikám, kedy inzerujú\nnehnuteľnosti aj bez súhlasu vlastníka a vlastníka kontaktujú až v čase, keď majú reálneho záujemcu.\nSpoločnosť JÁNY SK, s. r. o. nehnuteľnosti uvedené v inzerátoch (resp. údajne uvedené v inzerátoch)\nnikdy nepredávala a ani nesúhlasila s ich ponúkaním kýmkoľvek na predaj.\n56. S tvrdením žalobcu, že inzerovaný kravín je nehnuteľnosť na parcele číslo XXXX/XX v k.ú. K. I. S.\noznačení žalovaní nesúhlasili tvrdiac, že ide o stavbu na inom pozemku na parcele J.-P. Č.. XXXX/X o\nvýmere 836 m2 v k.ú. K. I. S. vo vlastníctve spoločnosti INAT s.r.o. Pozemok bol kúpený od Slovenskej\nrepubliky. Samotný kravín je vo vlastníctve pána K. U. s manželkou od roku 2004. Poukázali aj na to,\nže výmera parcely XXXX/X je 836 m2 presne ako v inzeráte, pričom výmera žalobcom tvrdenej parcely\nje iná.\n\n57. Pokiaľ ide o žalobcom označený prevod nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k.ú. I., vklad C.- XXXX/XXXX\npovolený 13.08.2020, tu k uzatvoreniu zmluvy došlo ešte v roku 2017, a to so súhlasom a vedomím\nK. C. a Q. C..\n58. Tvrdenia žalobcu o zmluvách o prevode nehnuteľností, údajne fiktívnych pohľadávkach, fiktívnosti\nprevodov, neprimeranej výške kúpnej ceny, zaplatení resp. nezaplatení kúpnej ceny a podobne sú podľa\ndotknutých žalovaných nepravdivé a nepodložené.\n59. K otázke nesprávneho doručovania listín dotknutí žalovaní s poukazom na § 329 ods. 1 CSP uviedli,\nže týmto ustanovením zákonodarca dáva možnosť žalovanému sa vyjadriť k podanému odvolaniu. Na\nsprávnosť napadnutého uznesenia nemá vplyv, či možnosť stranám sa vyjadriť dá prvostupňový alebo\nodvolací súd.\n60. Vo vzťahu k navrhovanému petitu návrhu na nariadenie NO o povinnosti I. E. zdržať sa\nuskutočňovania akýchkoľvek právnych úkonov a akéhokoľvek konania za obchodnú spoločnosť JÁNY\ns.r.o., ani tento dotknutí žalovaní nepovažovali za dôvodný zo skôr uvedených dôvodov ako aj z dôvodu,\nže I. E. je v súčasnosti jediným konateľom spoločnosti a nariadením uvedeného zákazu by spoločnosť\nfakticky nemala konateľa. Naviac nepovažovali za osvedčené, že by bolo potrebné upraviť pomery\nmedzi účastníkmi tak, že by sa I. E. malo zakázať konať za spoločnosť. Navyše I. E. nikdy nekonal za\nspoločnosť na základe plnej moci v rozpore s pokynmi Q. C., K. C. a Ľ.O. N..\n61. Vo vzťahu k navrhovanému petitu návrhu na nariadenie NO na pozastavenie platnosti, účinnosti\na právnych účinkov listiny zo dňa 24.06.2013 označenej ako plnomocenstvo, aj v tejto časti je podľa\ndotknutých žalovaných návrh nedôvodný, pretože K. C. aj Q. C. počas celého obdobia, počas ktorého\nI. E. zastupoval spoločnosť pri právnych úkonoch bol so I. E. v kontakte a so všetkými právnymi úkonmi\nuskutočnenými na základe plnej moci súhlasil. Pred uzatvorením každej zmluvy spolu aj s Ľ. N. rokovali\na rozhodli o uzatvorení tej konkrétnej zmluvy a jej podmienkach.\nXX. I. E. nikdy na základe plnej moci neuskutočnil žiaden predaj nehnuteľnosti bez vedomia a súhlasu K.\nC., Q. C. a Ľ. N.. Nie je teda predpoklad, že by na základe plnej moci v budúcnosti vykonával akékoľvek\nprávne úkony. Naviac toto splnomocnenie v súčasnosti ani nepotrebuje, pretože je konateľom žalobcu,\na teda je oprávnený konať v mene spoločnosti ex lege.\n63. Na preukázanie ich tvrdení navrhli vykonať dokazovanie výsluchom žalovaných.\n64. Záverom zhrnuli, že zo skôr uvedených dôvodov navrhujú, aby odvolací súd podané odvolanie\nodmietol, resp. aby odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.\n65. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaných v 2/, 3/, 4/ a 12/ rade reagoval odvolateľ podaním zo dňa\n19.10.2022 (čl. 527) nasledovne:\n66. S námietkou neoprávnenosti spoločníka Q. C. podať v mene spoločnosti návrh na nariadenie NO\nako aj žalobu vo veci samej, odvolateľ nesúhlasil a poukázal na obsah návrhu na nariadenie NO,\nkonkrétne na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.06.2016, sp.zn. I. ÚS 391/2016, ktorý sa podľa\nodvolateľa vyjadril o aplikácii § 122 ods. 3 OBZ tak, že jeho účelom je spoločníkom umožniť, aby v\nzáujme spoločnosti zasiahli z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti zostávajú nečinné. Na\nzáklade označeného zákonného ustanovenia preto môže spoločník uplatniť aj iné nároky, pokiaľ ide o\nskutočnosť, ktorá môže mať negatívny dopad na hodnotu obchodného podielu spoločníka, na výšku\njeho podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý má v zmysle § 123 Obchodného zákonníka nárok v pomere\nzodpovedajúcom jeho splatenému vkladu a podobne. Návrhom na nariadenie NO, ako i žalobou vo veci\nsamej dochádza k naplneniu takejto podmienky konštatovanej Ústavným súdom SR pre uplatnenie §\n122 ods. 3 OBZ.\n67. K možnosti podania odvolania po úmrtí p. Q. C. odvolateľ s poukazom na Čl. 4 CSP, v spojení s\n§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka (OZ) nesúhlasil s názorom žalovaných. V zmysle § 33b ods. 6\nObčianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ (Q. C.) zomrie, je splnomocnenec (advokát) povinný urobiť\nešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich\nprávach. Podanie odvolania v danom prípade predstavovalo úkon, ktorý nezniesol odklad a zároveň\nneodporovalo vôli právnych nástupcov zomrelého.\n68. K možnosti p. C. dediť obchodný podiel v spoločnosti odvolateľ uviedol totožnú argumentáciu ako pri\nodvolaní voči uzneseniu o prerušení konania. Odkázal aj na svoje skoršie vyjadrenie zo dňa 02.03.2022,\nkde sa k uvedenému podrobne vyjadril.\n69. Vo vzťahu k dvom českým rozhodnutiam, na ktoré poukazovali žalovaní, žalobca poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2017, sp.zn. 6Cdo/129/2017, podľa\nktorého rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky\nalebo Najvyššieho súdu Českej republiky nespadajú pod pojem „ustálená rozhodovacia prax najvyšších\nsúdnych autorít“ podľa Čl. 3 CSP. Doplnil, že Najvyšší súd Českej republiky vo veciach pod sp.zn.\n29Odo/573/2006 a pod sp.zn. 29Cdo/1080/2011 posudzoval právne a skutkovo odlišnú situáciu, ktorá\n\nvznikla v súvislosti s českým zákonom č. 370/2000 Sb., ktorým sa novelizoval český Obchodný\nzákonník, najmä s jeho Čl. I bodom 124, v spojení s Čl. VIII bodom 21, ktorý riešil stav do 31.12.2000\na následne od 01.01.2001. V oboch prípadoch posudzovaných Najvyšším súdom ČR, tento súd\nposudzoval spoločenskú zmluvu z času pred účinnosťou českého zákona č. 370/2000 Sb., kedy\ntakéto spoločenské zmluvy neboli zosúladené s neskoršou uplatniteľnou českou právnou úpravou\n(pozn.: táto neskoršia česká právna úprava bola obdobná aktuálnemu zneniu slovenského § 116 ods.\n2 OBZ). Do účinnosti predmetnej novely (t.j. českého zák.č. 370/2000 Sb.) česká úprava určovala,\nže úmrtím spoločníka prechádza obchodný podiel na dediča, ak to spoločenská zmluva pripúšťa\na dedič sa o účasť v spoločnosti prihlási do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve,\npričom prihlásením nadobúda dedič úmrtím obchodný podiel ku dňu smrti poručiteľa. Túto starú\núpravu obsahovali aj Najvyšším súdom ČR posudzované spoločenské zmluvy českých obchodných\nspoločností (t.j. spoločenské zmluvy boli nezosúladené s § 116 ods. 2 českého Obchodného zákonníka\na českého zákona č. 370/2000 Sb.). Český zákon č. 370/2000 Sb. však neustanovil, že staršie (s\nnovou úpravou nezosúladené) spoločenské zmluvy strácajú platnosť, ale práve naopak určil, že svoju\nplatnosť nestrácajú spoločenské zmluvy, ak nie sú v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami českého\nzákona č. 370/2000 Sb.. V oboch prípadoch tak Najvyšší súd ČR posudzoval právnu úpravu, aká v\npodmienkach Slovenskej republiky nebola nikdy uplatniteľná a ani uplatniteľnou nie je, pričom uvedené\nnemá v podmienkach Slovenskej republiky obdobu. Z tohto dôvodu je podľa odvolateľa poukazovanie\nna uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nerelevantné.\n70. K otázke „nepotrebnosti nariadiť neodkladné opatrenie“ z dôvodu zápisu poznámky o prebiehajúcom\nsúdnom konaní v katastri nehnuteľností odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR,\nktorý v rámci svojho uznesenia zo dňa 10.05.2022, sp.zn. II. ÚS 215/2022 označenú argumentáciu\nodmietol. V ods. 15. odôvodnenia označeného rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol: „V súvislosti s\nnámietkou sťažovateľky v ústavnej sťažnosti, že v danom prípade bol účel sledovaný navrhovaným\nneodkladným opatrením dosiahnutý zapísaním informatívnej poznámky na príslušnom liste vlastníctva,\nústavný súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co 71/2018 zo 4. apríla\n2018, podľa ktorého zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní nenahrádza potrebu nariadenia\nneodkladného opatrenia o dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu. Výrok právoplatného\nrozsudku o vecnom práve k nehnuteľnosti nerieši potrebu neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov do\nrozhodnutia súdu vo veci samej.“. Zápis poznámky na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom spore\npodľa § 228 ods. 2 CSP tak podľa Ústavného súdu SR žiadny spôsobom nenahrádza potrebu dočasnej\núpravy pomerov medzi stranami prostredníctvom neodkladného opatrenia.\n71. Vo vzťahu k argumentácii o p. X.. K. C., táto podľa odvolateľa s prejednávanou vecou nijako nesúvisí.\nOdvolateľ tieto tvrdenia označil za difamujúce.\n72. Nesúhlasil ani s argumentáciou, že realitné kancelárie zverejňujú inzerciu aj na nehnuteľnosti, pri\nktorých nemajú žiadnu dohodu s ich vlastníkmi (oprávnenými osobami), čo žalovaní označili ako za\nvšeobecne známu skutočnosť. Túto argumentáciu považoval za absurdnú.\n73. Odvolateľ zotrval na svojich odvolacích návrhoch.\n74. V podaní zo dňa 14.04.2023 (čl. 561) žalovaní v 2/, 3/, 4/ a 12 rade doplnili, že odvolateľom\ncitované uznesenie Ústavného súdu I. ÚS 391/2016-23 bolo vydané v inej právnej veci, za iných\nskutkových a právnych okolností, za použitia už neúčinných právnych predpisov. Navyše nešlo o nález,\nale len o uznesenie o odmietnutí sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť iba na základe predbežného\nprerokovania. Citovaná pasáž netvorí samotný text uznesenia, ale je v uznesení Ústavného súdu len\ncitovaná z uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Ďalej išlo o vec týkajúcu sa údajnej neplatnosti dohody\no zmene pracovnej zmluvy, t.j. záležitosti, ktorá nemá nič spoločné s prejednávanou vecou.\n75. Podľa dotknutých žalovaných v danej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu § 33b ods. 6 OZ.\nNavyše nebohý pán Q. C. ani pani C. nemohli nepodaním odvolania utrpieť ujmu na svojich právach,\nnakoľko neboli oprávnení ani na podanie návrhu na nariadenie NO. Okrem toho zánikom právnej\nsubjektivity pána Q. C. došlo k prechodu jeho nedediteľného obchodného podielu na spoločnosť JÁNY,\ns.r.o. T.j. jeho postavenie ako spoločníka spoločnosti zaniklo.\n76. Pokiaľ ide o uznesenie Okresného súdu v Trnave č. 60Cb/18/2022 - 137 o nariadení NO, toto\nnemožno aplikovať, nakoľko bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č. 31Cob/84/2022 - 331 zo dňa\n02.11.2022 zrušené.\n77. Podľa žalovaných v 2/, 3/, 4/ a 12 rade odvolateľ zavádza, keď tvrdí, že Okresný súd Trnava v konaní\n60Cb/18/2022 údajne videl v konaní žalovaných zlý úmysel a údajne sa nestotožnil s ich tvrdeniami. Pred\nvydaním NO im totiž nebola daná možnosť sa vyjadriť, preto sa súd nemohol stotožniť alebo nestotožniť\ns vyjadreniami, ktoré neboli súdu pred jeho rozhodnutím predložené.\n\n78. K tvrdeniu odvolateľa o tom, že rozhodnutia českého ústavného súdu nemožno aplikovať na\núčely výkladu ustanovení nášho Obchodného zákonníka, ktoré upravujú dedenie obchodného podielu,\ndotknutí žalovaní uviedli, že relevantná právna úprava, z ktorej dané rozhodnutia vychádzali, boli v\ndanom čase totožné so slovenskou právnou úpravou. Podľa označených žalovaných nie je pravdou,\nže sa posudzovali na základe staršej právnej úpravy. Navyše znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti\nJÁNY, s.r.o. upravujúce otázku prípadnej dediteľnosti/nedediteľnosti obchodného podielu bolo súladné\ntak s pôvodnou právnou úpravou ako aj s právnou úpravou v čase smrti nebohého Q. C..\n79. Odvolateľ podľa dotknutých žalovaných nekonkretizoval z akého dôvodu je potrebné vydanie\nneodkladného opatrenia, prečo nie je podľa neho zápis poznámky v katastri dostačujúci. Aké\nnebezpečenstvo mu hrozí v prípade, že v katastri bude zapísaná len poznámka a nebude vydané\nneodkladné opatrenie.\n80. K údajnému tvrdeniu o námietke, že odvolateľ do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnezhrnul pozemky, ktoré nevlastnil uviedli, že im nie je zrejmé na základe čoho dospel odvolateľ k\ntakémuto záveru, keďže takéto tvrdenia neuplatnili.\n81. Žalovaný v 4/rade (v rámci tohto spoločného vyjadrenia žalovaných v 2/, 3/, 4/ a 12 rade) trval na\ntom, že inzeráty na nehnuteľnosti, ktoré predložil do konania žalobca, nepodával.\n82. Žalovaný v 9/rade v súhrnnom vyjadrení zo dňa 27.03.2024 (čl. 665) uviedol nasledovné:\n83. K otázke dôvodnosti návrhu na nariadenie NO žalovaný v 9/rade poukázal na to, že žalobca si\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z § 122 ods. 3 ObZ a podporne argumentoval aj uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 391/2016 zo dňa 15.06.2016, v ktorom sa Ústavný\nsúd vyjadril k aplikácii označeného ustanovenia ObZ. Žalovaný s uvedenou argumentáciou nesúhlasil\ndôvodiac, že nárok, ktorý je predmetom konania nepredstavuje žiaden z nárokov, vymenovaných v\n§ 122 ods. 3 ObZ. Trval na tom, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Čo sa týka\nskôr označeného rozhodnutia ÚS SR, toto sa podľa žalovaného v 9/rade týkalo inej právnej situácie,\nkedy spoločník uplatňoval v mene spoločnosti neplatnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy, kde súd\nriešil konkurenciu Obchodného zákonníka so Zákonníkom práce. Vyjadril presvedčenie, že na základe\n§ 122 ods. 3 Obchodného zákonníka ani na základe odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia ÚS\nSR nie je možné dospieť k záveru o oprávnení spoločníka spoločnosti uplatniť v mene spoločnosti\nakýkoľvek nárok. Pokiaľ sa totiž spoločník domnieva, že spoločnosť bola poškodená konaním konateľov\nspoločnosti, ktorí udelili plnomocenstvo pánovi I. E. na prevod nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti,\nresp. konaním žalovaného v 3. rade ako jedného z konateľov spoločnosti, ktorý (podľa tvrdení žalobcu)\nzosúladeným postupom s ďalšími osobami údajne „vyviedol“ z majetku spoločnosti nehnuteľnosti, je\nzrejmé, že spoločník sa môže domáhať svojich nárokov žalobou o náhradu škody priamo voči konateľom\nspoločnosti v súlade § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n84. Zo skôr uvedených dôvodov sa žalovaný v 9/rade domnieval, že návrh na nariadenie NO je podaný\nneoprávnenou osobou a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na jeho podanie v mene spoločnosti.\nTáto skutočnosť predstavuje podľa neho nedostatok jednej z procesných podmienok konania a je sama\no sebe dôvodom pre zastavenie konania.\n85. K otázke platnosti plnomocenstva, udeleného pánovi I. E., v súvislosti s námietkou žalobcu, že\ndotknuté plnomocenstvo neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné ustáliť, že ho udeľujú\nkonatelia spoločnosti JÁNY, s.r.o. ani to, že splnomocnitelia konajú v mene žalobcu, žalovaný v 9/\nrade nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru je nepochybné, že plnomocenstvo je udelené žalobcom,\nza ktorého konajú jeho konatelia ako štatutárny orgán. Táto skutočnosť podľa žalovaného v 9/rade\nvyplýva priamo z textu plnomocenstva, v ktorom je uvedené, že splnomocnenec je splnomocnený\n„na zastupovanie firmy JÁNY s. r. o., so sídlom Ružová č. 228, Moravský Svätý Ján, 908 71, IČO:\n31419305“. Táto formulácia nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že plnomocenstvo je udelené na\nzastupovanie spoločnosti, pričom v súlade so zápisom v obchodnom registri za spoločnosť pri udelení\nplnomocenstva konali spoločne obaja jej konatelia. K absencii označenia nehnuteľností, na ktoré sa\nplnomocenstvo vzťahuje žalovaný v 9/rade uviedol, že takáto náležitosť plnomocenstva nevyplýva zo\nžiadneho ustanovenia katastrálneho zákona ani iného právneho predpisu. Poukázal na to, že prípadná\nneplatnosť časti plnomocenstva nemá za následok neplatnosť aj jeho zvyšnej časti. K námietke o\nabsencii osvedčeného podpisu splnomocnenca žalovaný v 9/rade opätovne uviedol, že takúto náležitosť\nna platnosť plnomocenstva zákon nevyžaduje.\n86. K žalobcom tvrdenému porušeniu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zo strany\nsplnomocnenca p. E. pri konaní za žalobcu žalovaný v 9/rade uviedol, že žalobca tieto tvrdenia žiadnym\nspôsobom nepreukázal, keď nepredložil napr. žiadnu kúpnu zmluvu, ktorá mala byť nevýhodná, resp.\nuzatvorená v rozpore so záujmami žalobcu.\n\n87. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcom spochybňované plnomocenstvo bolo udelené ešte\nv roku 2013 a žalovaný v 9/ rade jednu zo sporných nehnuteľností nadobudol ešte v roku 2015, t.\nj. žalobcovi muselo byť pred podaním návrhu viac ako 5 rokov známe, že na základe uvedeného\nplnomocenstva dochádza k prevodom nehnuteľností žalobcu. Skutočnosť, že žalobca viac ako 5\nrokov, resp. od udelenia plnomocenstva takmer 8 rokov, nenamietal žiadny právny úkon vykonaný\nsplnomocnencom podľa žalovaného v 9/rade preukazuje účelovosť postupu žalobcu.\n88. Poukazujúc na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona žalovaný v 9/rade uviedol, že pri nehnuteľnostiach,\nktoré nadobudol od žalovaného v 2/rade resp. žalovaného v 3/rade nebola v čase prevodu v\nkatastri nehnuteľností zapísaná žiadna poznámka, spochybňujúca vlastnícke právo prevodcu alebo\nobmedzujúca prevodcu v nakladaní s uvedenou nehnuteľnosťou. Za žalovaného v 2/rade konal pri\npodpise zmluvy štatutárny orgán riadne zapísaný v obchodnom registri, žalovaný v 3/ rade konal pri\nuzavretí predmetnej zmluvy osobne, t. j. nebol zastúpený žiadnym splnomocnencom, pričom jeho podpis\nna zmluve je úradne osvedčený.\n89. V súvislosti s označenými prevodmi nehnuteľností žalovaný v 9/rade dôrazne poprel akúkoľvek\nvedomosť o informáciách, ktoré by mohli spochybniť platnosť ich nadobudnutia. Zdôraznil, že v súlade s\n§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona sa spoliehal na hodnovernosť a záväznosť údajov o vlastníckom práve\nžalovaných v 2/ a 3/ rade k predmetným nehnuteľnostiam, a preto ani nebol povinný preverovať platnosť\nich nadobúdacích titulov. Žalovaný v 9/ rade nemal a nemá žiadne informácie o tom, na základe akého\nprávneho titulu predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalovaný v 2/ a 3/ rade a či ich nadobudli priamo od\nžalobcu alebo od inej osoby.\n90. Na podporu svojej argumentácie žalovaný v 9/rade poukázal aj na judikatúru ÚS SR, týkajúcu\nsa ochrany dobromyseľného nadobúdateľa v prípade neplatného prevodu vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam, v ktorej došlo k odklonu od pôvodne aplikovanej zásady „nemo plus iuris“, na ktorú\npoukázal žalobca v podanom návrhu, konkrétne na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I ÚS 151/2016 zo dňa\n03.05. 2017 a sp. zn. I ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016.\n91. V nadväznosti na skôr uvedené bol žalovaný v 9/rade názoru, že aj pokiaľ by bol prevod nehnuteľností\nzo žalobcu na žalovaného v 2/ a 3/ rade neplatný, táto skutočnosť by s prihliadnutím na všetky okolnosti\nnespôsobila neplatnosť zmlúv, na základe ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v\n9/ rade, keďže žalovaný v 9/ rade tieto zmluvy uzavrel v dobrej viere a s dôverou v záväznosť a\nhodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.\n92. Poukázal aj na to, že plnomocenstvo, ktorého údajnou neplatnosťou žalobca odôvodňuje podaný\nnávrh aj žalobu vo veci samej, bolo udelené pred takmer ôsmimi rokmi. Pokiaľ by žalobca vystupoval\nako starostlivý vlastník, svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam by sa domáhal hneď\npo zistení údajnej neplatnosti predmetného plnomocenstva, resp. po vykonaní prvých prevodov\npredmetných nehnuteľností; v takom prípade by nedošlo k prevodom nehnuteľností na ďalšie osoby,\nktoré sa v dobre viere spoliehali na záväznosť a hodnovernosť údajov zapísaných v katastri\nnehnuteľností.\n93. Čo sa týka samotného návrhu na nariadenie NO, tento žalovaný v 9/rade považoval za nedôvodný\nnajmä pre nedôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa žalobca domáha a pre absenciu aktívnej vecnej\nlegitimácie. Zároveň bol aj názoru, že žalobca neosvedčil a neodôvodnil ani neodkladnú potrebu nariadiť\nneodkladné opatrenie v ním navrhovanom rozsahu, a to aj s poukazom na to, že návrh na nariadenie\nNO podal takmer 8 rokov od udelenia plnomocenstva p. E., ktorého údajná neplatnosť má byť jednou\nzo skutočností odôvodňujúcich jeho nárok.\n94. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný v 9/rade navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia odmietne ako podaný neoprávnenou osobou, alebo zamietne v\ncelom rozsahu a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 9. rade trovy konania.\n95. Žalovaný v 12/rade s vyjadrením zo dňa 27.03.2024 vyjadril v podaní zo dňa 22.04.2024 súhlas\n(čl. 707).\nIII. Spoločné závery odvolacieho súdu k obom podaným odvolaniam\n96. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n97. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n98. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\n\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n99. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n100. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n101. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n102. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n103. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,\nktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.\n104. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n105. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že z odvolaní žalobcu\nje dôvodné iba odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania, nie však voči uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n106. Vo vzťahu k obom podaným odvolaniam boli rozhodujúcimi otázkami, ktoré bolo potrebné pred\npreskúmaním ostatných odvolacích námietok posúdiť to, či žalobca je vzhľadom na predmet konania\nvo veci aktívne vecne legitimovaný a následne aj to, či na právneho nástupcu zomrelého spoločníka,\nktorý podal v mene spoločnosti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prešli práva a povinnosti,\nktoré sú predmetom tohto konania.\n107. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), každý spoločník je\noprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť\nvoči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so\nsplatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.\nTo neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo\nním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.\n108. Podľa komentáru k § 122 ods. 3 ObZ (zdroj ASPI):\n„IV. Právo spoločníkov uplatňovať nároky v mene spoločnosti\nOdsek 3 poskytuje spoločníkom možnosť uplatňovať v mene spoločnosti jej nároky voči konateľom\nalebo ostatným spoločníkom, no iba za predpokladu, že k uplatneniu týchto nárokov nedôjde zo strany\nspoločnosti samej. Ide o osobitnú konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej\nspoločníkov, čo je prejavom výrazného \"osobného\" prvku v spoločnosti s ručením obmedzeným. Jej\núčelom je každému zo spoločníkov umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahol z vlastnej iniciatívy vtedy,\nkeď orgány spoločnosti zostávajú nečinné. V zmysle tohto ustanovenia sú spoločníci oprávnení v mene\nspoločnosti uplatňovať nasledovné nároky:\na) nároky spoločnosti voči konateľom, ku ktorým patria najmä\n- nárok na náhradu škody (o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú výkonom ich pôsobnosti\npozri výklad k § 135a),\n- nárok zo zákonného ručenia konateľov založeného porušením povinností v súvislosti s neoprávnene\nvráteným vkladom (§ 67k), porušením ustanovení o kríze (§ 67f) alebo súhlasom s neoprávneným\nvyplatením zisku spoločníkom (§ 123 ods. 4),\n- nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľa (napr.\nnárok požadovať od konateľa, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie,\nalebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť a pod.),\n- ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon alebo spoločenská zmluva (o povinnostiach, ktoré zákon\nukladá konateľom pozri výklad k § 135);\nb) nároky spoločnosti voči spoločníkom, predovšetkým\n- nárok na splatenie vkladu, ku ktorému sa spoločník zaviazal,\n- nárok na splnenie príplatkovej povinnosti v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia,\n- nárok na vrátenie hodnoty vkladu vráteného v rozpore so zákazom vrátenia vkladu (§ 67k) a nárok na\nvrátenie neoprávnene vráteného plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas krízy spoločnosti (§ 67f),\n\n- nárok na vrátenie iného spoločníkovi poskytnutého plnenia v rozpore so zákonom alebo spoločenskou\nzmluvou (napr. neoprávnene vyplatený zisk v zmysle § 123 ods. 4),\n- nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany niektorého\nspoločníka, ak spoločenská zmluva rozširuje zákaz konkurencie aj na spoločníkov,\n- ďalšie nároky spoločnosti vyplývajúce jej voči spoločníkom zo zákona alebo spoločenskej zmluvy.\nZákon doplnil úpravu inštitútu žaloby spoločníka, to znamená, že spoločníci sú oprávnení uplatňovať\ntieto nároky v mene spoločnosti súdnou cestou, pričom v súdnom konaní už za spoločnosť od momentu\npodania návrhu nemôže konať iná osoba ako spoločník, ktorý uvedenú žalobu podal (resp. týmto\nspoločníkom splnomocnený zástupca).\nTýmto zákonným nahradením a obmedzením pôsobnosti, ktorú za obvyklých okolností vykonávajú\nkonatelia, vo forme zákonného delegovania práva konať v mene spoločnosti na spoločníka\n(navrhovateľa) zákon v teoretickej rovine účinne garantuje možnosť presadenia práv a právom\nchránených záujmov spoločnosti v prípade, ak konatelia vo vzťahu k ochrane práv a presadzovaniu\nprávom chránených záujmov spoločnosti zostávajú nečinní. Efektivitu tohto zákonného riešenia má\nzabezpečiť skutočnosť, že po podaní žaloby spoločníkom konatelia počas celej doby trvania súdneho\nsporu strácajú právo disponovať návrhom (nemajú možnosť vziať uvedený návrh späť, nie sú oprávnení\npodávať opravné prostriedky alebo vzdávať sa ich a pod.). V ktoromkoľvek štádiu súdneho konania je\noprávnený konať v mene spoločnosti ako navrhovateľa iba ten spoločník, ktorý žalobu podal, prípadne\niná ním splnomocnená osoba.\nPodľa dôvodovej správy sa tým, okrem iného, odstraňuje prekážka, aby konateľ ako štatutárny orgán\nspoločnosti, ktorý zo subjektívnych dôvodov nechce konať za spoločnosť vo veciach priamo sa\ndotýkajúcich jeho osoby, nemohol pokračovať vo svojej deštruktívnej činnosti. Na základe podaného\nnávrhu sa konajúci spoločník, ktorý nie je súčasne konateľom, stáva v danej veci jediným oprávneným\nsubjektom, ktorý môže vo veci ďalej konať. Je potrebné však upozorniť na to, že za určitých okolností\nmôže dôjsť aj k zneužitiu tohto inštitútu. Je predstaviteľné, že spoločník po dohode s konateľom, ktorý\nporušil svoje povinnosti, podá v mene spoločnosti žalobu, pričom konanie bude viesť veľmi neodborným\nspôsobom, so skutočným (zastretým) cieľom dosiahnuť pre konateľa priaznivý rozsudok (zamietnutie\nnávrhu) a prekážku veci rozhodnutej.“\n109. Právny rámec spoločníckej žaloby (actio pro socio) je zakotvený v § 122 ods. 3 ObZ. Toto zákonné\nustanovenie vymedzuje aktívnu vecnú legitimáciu, pasívnu vecnú legitimáciu ako aj predmet konania,\nktorý si možno touto žalobou uplatniť (okruh vecí, ktoré podliehajú ochrane pri spoločníckej žalobe). Tieto\nkritériá je potrebné vztiahnuť analogicky aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní,\nktorého obsahom nie je žaloba vo veci samej.\n110. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok, ktorý si uplatnil žalobca návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia, nepatrí do okruhu vecí, ktoré ustanovenie § 122 ods. 3 ObZ (ani iné\nzákonné ustanovenie) pripúšťa ako predmet spoločníckej žaloby, keďže nejde o nárok na náhradu\nškody, prípadne iný nárok, ktorý má spoločnosť voči konateľovi, ani o nárok na splatenie vkladu voči\nspoločníkovi alebo plnenie vyplatené spoločníkovi v rozpore so zákonom.\n111. Nárok vo veci samej si žalobca uplatnil žalobou, podanou na Okresnom súde Senica, vedenou\npod sp. zn. 9Cb/3/2021 (skôr sp. zn. 5C/10/2021), ako uviedol žalobca v jeho odvolaní voči uzneseniu\nč.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022 (odvolanie čl. 387). Predmetom uvedeného konania je podľa\nžalobcu určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.\n112. Žalobca vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie argumentoval najmä rozhodnutím ÚS SR sp. zn.\nI. ÚS 391/2016 zo dňa 15.06.2016 tvrdiac, že zo záverov Ústavného súdu v tomto rozhodnutí vyplýva,\nže spoločník si na základe ustanovenia § 122 ods. 3 ObZ môže uplatniť aj iné nároky, ako sú v ňom\nvýslovne uvedené, avšak za predpokladu, že sa jedná nároky, ktoré majú odstrániť negatívny dopad na\nhodnotu jeho obchodného podielu, ako tomu je v posudzovanej veci.\n113. Napriek tomu, že žalobcom označené rozhodnutie ÚS SR je uznesením, ktorým Ústavný súd SR\npodanú ústavnú sťažnosť odmietol, vo vzťahu k otázke výkladu ustanovenia § 122 ods. 3 ObZ zaujal\njednoznačné stanovisko:\n„K námietke sťažovateľa o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalobkyne, ako aj žalovaných\nústavný súd, stotožňujúc sa s názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého\nuznesenia, dodáva, že pokiaľ je predmetom konania určenie neplatnosti dohody, účastníkmi konania\nmusia byť všetci, ktorí predmetnú dohodu uzavreli, teda musí smerovať tak proti spoločnosti, ako aj\nproti sťažovateľovi ako druhej zmluvnej strane, keďže obaja sú rozhodnutím o platnosti/neplatnosti\ndohody dotknutí na svojich právach.“ Tento záver ÚS SR vyslovil po citácii okrem iného tejto časti\nposudzovaného rozhodnutia odvolacieho súdu:\n\n„Žalobkyňa sa vyslovenia neplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy domáha na základe § 122\nods. 3 Obchodného zákonníka, ktorého účelom je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti\nzasiahli z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti zostávajú nečinné. Citované ustanovenie\nsa netýka len nárokov na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, nárokov na splatenie\nvkladu proti spoločníkovi, ktorý je s jeho splatením v omeškaní, resp. na vrátenie plnenia vyplateného\nspoločnosti v rozpore so zákonom. Na základe neho môže spoločník uplatniť aj iné nároky. Žaloba o\nurčenie neplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy je takýmto „iným“ nárokom uplatneným podľa\nObchodného zákonníka. Ak spoločnosť uzavrie zmluvu s niektorým zo spoločníkov (v rozpore so\nzákonom i dobrými mravmi ako tvrdí žalobkyňa); uvedená skutočnosť môže mať negatívny dopad na\nhodnotu jej obchodného podielu, na výšku jej podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý má v zmysle §\n123 Obchodného zákonníka nárok v pomere zodpovedajúcom jej splatenému vkladu (ak spoločenská\nzmluva neurčuje inak). Vec bola teda do registra Cb zapísaná správne. Odvolací súd navyše zdôrazňuje\naj skutočnosť, že dôvodom namietanej neplatnosti je rozpor tejto dohody s Obchodným zákonníkom,\nnie Zákonníkom práce. Vyššie uvedené dáva odvolateľovi zároveň odpoveď na námietku nedostatku\naktívnej legitimácie na strane žalobkyne. Ako už bolo uvedené vyššie, táto žalobkyni prislúcha podľa §\n122 ods. 3 Obchodného zákonníka ako spoločníčke žalovaného v 2/ rade.“\n114. Z vyššie citovaných častí rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 391/2016 zo dňa 15.06.2016, posudzujúc\nich vo vzájomnej súvislosti, podľa odvolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver, ktorý korešponduje aj\nprávnej teórii (napr. článok Žaloba spoločníka v mene spoločnosti voči štatutárnemu orgánu (actio pro\nsocio) - Prvá a druhá časť. Právny obzor, 99, 2016, č. 5, s. 378 - 400 a č. 6, s. 501 - 524, autor Mgr. Ľubica\nGregová Širicová PhD., Odborná asistentka na Ústave medzinárodného práva a európskeho práva\nPrávnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach), že na základe ustanovenia § 122 ods.\n3 ObZ si môže spoločník uplatniť aj iné nároky, ako výslovne vymenúva označené zákonné ustanovenie\nza predpokladu, že výsledok rozhodnutia o takomto nároku má vplyv na hodnotu obchodného podielu\nspoločníka, ktorý spoločnícku žalobu podáva. K obdobnému názoru dospel aj Najvyšší súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. 2 Obo 222/2001 zo dňa 5. apríla 2002, publikované v zbierke pod č. R 10/2003\n(„Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny\nzáujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na\nhodnotu jeho obchodného podielu“).\n115. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, žalobca sa podaným neodkladným opatrením domáha\nochrany nároku, uplatneného žalobou vo veci samej, a to určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\npričom nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval nevyhnutnosťou poskytnutia mu\nochrany pred špekulatívnymi prevodmi (uskutočnenými za použitia neplatného splnomocnenia pre p.\nE.W.) nehnuteľností, ktoré sú predmetnom návrhu na nariadenia NO a ochrániť tak majetok žalobcu.\n116. Prípadné zmenšenie rozsahu majetku žalobcu v dôsledku špekulatívnych prevodov majetku\nspoločnosti v jej neprospech nepochybne nepriaznivo ovplyvňuje hodnotu obchodného podielu\nspoločníka, ktorý v danom prípade žalobu v mene spoločnosti podal, preto prihliadnuc na účel\nspoločníckej žaloby (actio pro socio), zakotvenej v § 122 ods. 3 ObZ, a to umožniť dotknutému\nspoločníkovi spoločnosti zasiahnuť v mene spoločnosti, v situácii, keď orgány spoločnosti zostávajú\nnečinné, odvolací súd dospel k záveru, že spoločník konajúci v mene spoločnosti žalobcu je aktívne\nvecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci.\n117. Ďalšou významnou otázkou, ktorú považoval odvolací súd za potrebné prednostne zodpovedať je\nto, či na právneho nástupcu zosnulého spoločníka, ktorý podal v mene spoločnosti návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia, prešli práva a povinnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedenú otázku\nje potrebné zodpovedať v súvislosti s dvoma uplatnenými námietkami - či vôbec došlo k dedeniu\nobchodného podielu zosnulého spoločníka a v kladnom prípade aj to, či platná právna úprava umožňuje\nprávne nástupníctvo v už začatom konaní.\n118. K otázke dedenia obchodného podielu od pôvodného zosnulého spoločníka sa jeho právny\nzástupca rozsiahlo vyjadril (vyjadrenie zo dňa 02.03.2022, čl. 407) a svoju argumentáciu založil najmä\nna ustálenej judikatúre, konkrétne na rozhodnutí NS SR č.k. 1Obdo/24/2011-297 zo dňa 30.04.2013.\nToto rozhodnutie preskúmal ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 45/2014-32 zo dňa 23. januára 2014,\npričom o podanej ústavnej sťažnosti rozhodol tak, že ju odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ÚS\nSR okrem iného uviedol nasledovné:\n„.....Nebolo medzi účastníkmi sporné, že od uzatvorenia spoločenskej zmluvy do dňa konania valného\nzhromaždenia bolo súčasťou spoločenskej zmluvy ustanovenie čl. 35 ods. 1, podľa ktorého „Úmrtím\nspoločníka zaniká jeho účasť v spoločnosti a jeho obchodný podiel prejde na dediča, len pokiaľ s\ntým vysloví súhlas Valné zhromaždenie a dedič sa do jedného mesiaca písomne prihlási u konateľa\nspoločnosti o svoju účasť v spoločnosti. Obchodný podiel zomretého spoločníka, ktorý neprešiel na\n\ndediča, sa stáva voľný a dedičovi vzniká nárok na vyporiadaci podiel“, ako aj ustanovenie čl. 35\nods. 2, podľa ktorého „rozdeliť obchodný podiel zomretého spoločníka medzi dedičov možno len s\npredchádzajúcim súhlasom Valného zhromaždenia“......\nPokiaľ okresný súd určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia v časti, ktorou valné zhromaždenie\nvyslovilo nesúhlas s prechodom obchodných podielov zosnulých spoločníkov J. G., M. G. a Š. G. na\nich dedičov, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vec je potrebné posúdiť podľa § 116 Obchodného\nzákonníka v znení účinnom po 1. januári 2002, čoho dôsledkom je, že obchodný podiel zomrelého\nspoločníka sa dedí zo zákona, jeho dedenie totiž výslovne spoločenská zmluva žalovaného nevylúčila a\nvalnému zhromaždeniu nepatrí právo určovať dodatočné podmienky, ktoré by dedič musel splniť z titulu\nsvojho záujmu o účasť v spoločnosti (ak nedôjde k odmietnutiu dedičstva ako celku, spoločenská zmluva\nvýslovne nevylučuje dedenie obchodného podielu a dedič nadobúda obchodný podiel smrťou poručiteľa\nbez ohľadu na prípadné odlišné rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti či odlišnú úpravu\nv spoločenskej zmluve). Spoločenská zmluva žalovaného vopred pred úmrtím spoločníka výslovne\ndedenie obchodného podielu nevylúčila a navyše, znenie jej čl. 35 napriek jeho rozporu s § 116\nObchodného zákonníka účinného od 1. januára 2002 nebolo dané do súladu so zákonom ani v lehote\njedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto novely Obchodného zákonníka. ...\n....Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 4 Cob 75/2010-261 z 11. apríla 2011 dovolanie.\nNajvyšší súd uznesením č. k. 1 Obdo 24/2011-297 z 30. apríla 2013 dovolanie sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu odmietol ako dovolanie smerujúce proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný [§ 218 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 243b ods. 5 OSP], a v zmeňujúcom výroku (a nadväzujúcich\nvýrokoch o náhrade trov konania) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.... Zrušujúcu\nčasť svojho rozhodnutia najvyšší súd odôvodnil tým, že znenie čl. 35 spoločenskej zmluvy viažuce\nprechod podielu na dedičov len so súhlasom valného zhromaždenia odporuje § 116 ods. 2 Obchodného\nzákonníka v znení po novele, a preto je podľa § 786c ods. 15 Obchodného zákonníka neplatné.\nPretože rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, dovolanie sťažovateľa bolo dôvodné a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti bolo potrebné\nzrušiť.............“\n119. Najvyšší súd SR teda vo vyššie citovanom rozhodnutí dospel k jednoznačnému záveru, že ak\nspoločenská zmluva viaže prechod obchodného podielu na dedičov na súhlas valného zhromaždenia,\nodporuje to ustanoveniu § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka, dôsledkom čoho je neplatnosť príslušného\nustanovenia spoločenskej zmluvy.\n120. Žalovaní vo vzťahu k otázke obmedzenia dedenia argumentovali rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nČR sp. zn. 29 Cdo 1080/2011 a sp.zn. 29Odo/573/2006, v ktorých označený súd obmedzenie dedenia\nvyhodnotil ako prípustné.\n121. Zhodne s názorom žalobcu odvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutia súdov iných štátov\nnetvoria v Slovenskej republike záväzný prameň práva, preto v prípade odlišných záverov Najvyššieho\nsúdu SR a Najvyššieho súdu ČR je nevyhnutné uprednostniť závery Najvyššieho súdu SR. V\ndôsledku uvedeného je preto potrebné dospieť k záveru, že vzhľadom na neplatné obmedzenie\nprechodu obchodného podielu pri súčasnej absencii úplného vylúčenia dedenia obchodného podielu a\nnepochybnej existencii závetu, podľa ktorého obchodný podiel spoločníka, ktorý podal žalobu, dedí p.\nC. došlo v danom prípade k dedeniu obchodného podielu.\n122. Podľa § 122 ods. 3 ObZ, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na\nnáhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie\nvkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia\nvyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.\nIná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní\nrobiť úkony v mene spoločnosti.\n123. Znenie poslednej vety skôr citovaného zákonného ustanovenia bolo do Obchodného zákonníka\nzakotvené novelovou - zákonom č. 500/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza nasledovné:\n124. K bodu 90 (§ 122): „Odstraňuje sa prekážka, aby štatutárny orgán spoločnosti s ručením\nobmedzeným konateľ, ktorý nechce zo subjektívnych dôvodov konať za spoločnosť vo veciach priamo\nsa dotýkajúcich jeho osoby, nemohol vo svojej deštruktívnej činnosti pokračovať. Na základe podaného\nnávrhu sa konajúci spoločník, ktorý nie je súčasne konateľom, stáva v danej veci jediným oprávneným\nsubjektom, ktorý môže ďalej konať. Späťvzatie návrhu na súdne konanie alebo iné obštrukcie zo strany\ndotknutého štatutárneho orgánu potom neprichádzajú do úvahy.“\n\n125. Vo vzťahu k otázke, či v prípade zdedenia obchodného podielu došlo aj k procesnému nástupníctvu\nv tomto konaní s prihliadnutím na § 122 ods. 3 posledná veta ObZ odvolací súd uvádza, že úmyslom\nzákonodarcu s prihliadnutím na skôr citovanú časť dôvodovej správy bolo najmä vytvoriť nástroj, ktorý\numožní spoločníkovi zabrániť spoločnosti resp. jej konateľovi v činnostiach, ktoré spoločnosť poškodzujú\na zároveň má tento nástroj ochrániť proti zásahom osoby, voči ktorému nástroj ochrany smeruje.\n126. Otázka možnosti prevodu resp. prechodu práv spoločníka, ktorý spoločnícku žalobu podal nie je v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky výslovne upravená, na rozdiel od Českej republiky. Český ZOK\n(Zákon č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostvech a družstvech /zákon o obchodních korporacích/)\nv § 160 je uvádza: „Přestaneli být společník, který společnickou žalobu podal, společníkem, zastupuje\nv řízení společnost jeho právní nástupce.\".\n127. Prevod resp. prechod práv spoločníka, ktorý spoločnícku žalobu podal (napr. pri dedení alebo\nprevode obchodného podielu) je podľa odvolacieho súdu spojený s právnym nástupníctvom v konaní\no spoločníckej žalobe za splnenia skôr uvedených podmienok, teda za predpokladu že zásah, ktorý je\npredmetom konania môže mať nepriaznivý vplyv na hodnotu obchodného podielu právneho nástupcu.\nVýklad ustanovenia § 122 ods. 3 posledná veta ObZ spôsobom, ktorý by obmedzoval, prípadne\nznemožňoval ochranu, na účely ktorej bol do ObZ zakotvený by zjavne odporoval úmyslu zákonodarcu,\npreto je potrebné takýto výklad odmietnuť. Neakceptovanie právneho nástupníctva v takýchto prípadoch\nby mohlo mať za následok premlčanie alebo preklúziu uplatneného práva a v prípade návrhu na\nnariadenie NO vznik nenapraviteľnej škody alebo inej ujmy. Odvolací súd preto konštatuje, že p. C., ktorá\nje právnym nástupcom spoločníka, ktorý návrh na nariadenie NO podal, je aj procesným nástupcom\npôvodného spoločníka, a je teda oprávnená konať v mene spoločnosti žalobcu.\n128. K otázke oprávnenia právneho zástupcu žalobcu podať odvolanie po úmrtí spoločníka, ktorý\nnávrh na nariadenie NO podal, sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciu žalobcu, že toto oprávnenie\npodať odvolanie vyplýva z § 33b ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (OZ alebo Občiansky zákonník), podľa ktorého „ak splnomocniteľ zomrie alebo\nak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie\nodklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto\nurobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo\nzariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“ Totožný názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v\nrozsudku sp. zn. 2 Cdo 15/2006 zo dňa 13.11.2007: „Odvolanie podané právnym zástupcom zomretej\nnavrhovateľky smerujúce proti zastavujúcemu uzneseniu nie je odvolaním podaným neoprávnenou\nosobou v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku; v takomto\nprípade je odvolanie úkonom, ktorý neznesie odklad v zmysle ustanovenia § 33b ods. 6 Občianskeho\nzákonníka.“ Žalovaní, ktorí tú námietku v odvolacom konaní uplatnili, neuviedli žiadnu právne relevantnú\nargumentáciu, na základe ktorej by mohol odvolací súd dospieť k inému záveru, ako k tomu, že právny\nzástupca žalobcu bol aj po smrti spoločníka vystupujúceho v mene žalobcu oprávnený podať v mene\nžalobcu odvolanie.\nIV. Závery odvolacieho súdu k odvolaniu voči rozhodnutiu č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022\n129. K otázke dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza\nnasledovné:\n130. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n131. V danej veci odvolací súd rozhoduje o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré\nbolo vydané po tom, ako jeho skoršie rozhodnutie v rovnakej veci už bolo zrušené, preto v súlade s\n§ 390 CSP musí sám vo veci (o návrhu na nariadenie NO) rozhodnúť, bez ohľadu na prípadné vady\nnapadnutého rozhodnutia.\n132. Návrhom na nariadenia NO, datovaným 05.10.2020, doručeným súdu dňa 05.02.2021 sa žalobca\ndomáhal, aby súd\nI. uložil žalovaným v 1. až 12. rade povinnosť vo vzťahu k žalovaným nehnuteľnostiam, podrobne\nšpecifikovaným v návrhu, nachádzajúcim sa v k.ú. K. I. S., zapísaným v LV č. XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\n\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ďalej k stavbám nachádzajúcim\nsa v k.ú. K. I. S., zapísaným v LV č. XXXX, XXXX, pozemkom, nachádzajúcim sa v k.ú. I., zapísaným\nv LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, stavbám, nachádzajúcim sa v\nk.ú. I., zapísaným v LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, stavbám, nachádzajúcim sa v k.ú. U., zapísaným\nv LV č. XX a XXXX, zdržať sa\na) konania, ktorým by mohlo dôjsť k ich prevodu alebo prechodu vlastníctva, užívania, dražbe, zriadenia\nťarchy,\nb) k ich vloženiu ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo do majetku inej právnickej\nosoby a\nc) stavebných činností.\nII. uložil I. E. povinnosť zdržať sa uskutočňovania akýchkoľvek právnych úkonov a akéhokoľvek konania\nza obchodnú spoločnosť JÁNY s.r.o. Moravský Svätý Ján,\nIII. pozastavil platnosť, účinnosť a právne účinky listiny zo dňa 24.06.2013 označenej ako\n„Plnomocenstvo“ udelené splnomocniteľmi Ľ. N. a X.. K. C. pre splnomocneného I. E.\nIV. uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní odo dňa vykonateľnosti\nuznesenia.\n133. Návrh na nariadenie NO žalobca odôvodňoval tým, že žalobou vo veci samej sa bude k\noznačeným nehnuteľnostiam domáhať určenia vlastníckeho práva a nie zaplatenia pohľadávky alebo\niného obdobného plnenia, preto podľa neho nie je dôvodné ani účelné, aby sa domáhal nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia. Žalobca tvrdil, že bez nariadenia NO by žalovaní „mohli nielen žalované\nnehnuteľnosti previesť na tretie osoby (čo by viedlo k zmene žalovaného účastníka v konaní), ale\nako omnoho zásadnejšiu hrozbu vníma to, že by tieto nehnuteľnosti mohli zaťažiť, či už vecnými\nbremenami, zabezpečovacími prevodmi práv, no najmä záložnými právami tretích osôb. Následne\nby sa mohli spustiť aj dražobné procesy, prípadne exekúcie (resp. exekučné dražby) v prospech\ntretích osôb, čím by významne utrpeli záujmy Spoločnosti ako žalobcu, konajúceho jej spoločníkom\npodľa § 122 ods. 3 OBZ. ...Okrem toho, na nehnuteľnostiach by žalovaní mohli umiestniť stavbu\n(už aktuálne sa na nich nachádzajú 3 stavby, ktoré nemajú súpisne číslo a nie sú zapísané na liste\nvlastníctva, čo vyplýva napr. zo satelitných máp [viď. H.:/..I..I.?D.. XXXXXX, XX. XXXXXX&sc =.#.? XXXXXXX.XXXXXXXXX,XXXXXXX.XXXXXXXXXXX alebo z reálneho stavu na mieste samom),\nnakoľko nehnuteľnosti majú vo svojej faktickej a zdanlivo aj v právnej dispozícii, čím by rovnako poškodili\nSpoločnosť. Takýmto konaním sa preto môže hodnota nehnuteľností extrémne znížiť a to najmä pre\nprípad, ak by súd vo veci samej určil, že ich vlastníkom je Spoločnosť, čím by utrpeli aj záujmy žalobcu\nako väčšinového spoločníka Spoločnosti. Mimo iné, nariadenie neodkladného opatrenia by in concreto\nplnilo aj prevenčnú funkciu, nakoľko by zamedzovalo vzniku ďalších súdnych konaní, napr. o určenie\nneplatnosti dražby alebo vylúčenie veci z exekúcie, pripadne by zamedzilo aj iným sporom (napr. o\nurčenie neplatnosti záložných zmlúv, zriadenia tiarch) a podobne. Aj z uvedeného vyplýva potrebnosť'\nnariadenia neodkladného opatrenia.\n134. Okrem odôvodnenia návrhu na nariadenie NO žalobca uviedol v návrhu podrobný opis\nrozhodujúcich skutočností. V rámci neho tvrdil najmä to, že on, ako aj žalovaný v 3/rade sú väčšinovými\nspoločníkmi žalobcu, každý v podiele 50%. Žalobca mal v roku 2013 vo vlastníctve nehnuteľnosti,\nktoré žalobca označil iba katastrálnym územím a číslom listu vlastníctva bez ďalšej špecifikácie, avšak\nuviedol, že prikladá príslušné listy vlastníctva z roku 2013. Zároveň uviedol, že aktuálne listy vlastníctva\nneprikladá v zmysle zákona č. 177/2018 Z.z proti byrokracii. Ďalej uviedol, že zistil, že dňa 24.06.2013\nudelil žalovaný v 3/rade a X.. K. C. splnomocnenie žalovanému v 12/rade, a to najmä k „podpisovaniu\nvšetkých potrebných dokumentov a listín ako i k podpisovaniu kúpno-predajných, nájomný zmlúv k\nnehnuteľnostiam v majetku spoločnosti JÁNY s.r.o. Splnomocnenie platí aj k prevodom a vkladom\nna katastrálnych úradoch Slovenskej republiky.“ Okolnosti, prípadne čas, kedy sa o označenom\nplnomocenstve žalobca dozvedel v návrhu uvedené neboli. Následne žalobca uviedol dôvody, pre\nktoré je toto plnomocenstvo neplatné. Ďalej žalobca zistil, že katastrálny úrad dňa 13.08.2020 rozhodol\nrozhodnutím č. vkladu C. o povolení vkladu vlastníckeho práva prospech žalovaného v 1/rade, na\nzáklade zmluvy, ktorú mal uzatvoriť so spoločnosťou žalobcu, zrejme rovnako uzatvorenej na základe\nskôr označeného neplatného plnomocenstva. Žalobca bol názoru, že žalovaný v 12/rade zosúladeným\npostupom so žalovaným v 3/rade a na základe neplatnej plnej moci sa vydával za zástupcu žalobcu,\n\naby v rozpore s obsahom tohto plnomocenstva, právne vadným spôsobom, dojednal a uzatvoril ako\npredávajúci zdanlivo „zaväzujúce“ žalobcu viaceré kúpne zmluvy s dvoma kupujúcimi (s p. E., aj\nvzájomne medzi sebou spriaznenými osobami): žalovaným v 12/rade a žalovaným v 4/rade, ktorého\njediným spoločníkom a konateľom je žalovaný v 4/rade. Tieto prevody nehnuteľností boli podľa žalobcu\nrealizované za fingované kúpne ceny, a teda nehnuteľnosti boli vyvedené z majetku žalobcu bez\nreálneho protiplnenia. V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal od príslušného katastrálneho\núradu všetky zmluvy resp. návrhy na vklad medzi žalobcom, zastúpeným p. E. a žalovaným v 3/ resp.\n4/rade. Poukázal aj kamarátsky vzťah medzi žalovaným v 3/rade a žalovaným v 12/rade. Žalobca\nuviedol aj to, že X.. K. C. ako konateľ žalobcu sa bezúspešne pokúšal nezákonný stav, vyvolaný najmä\nžalovaným v 3/rade a žalovaným v 12/rade, zvrátiť a ochrániť tak záujmy spoločnosti, čo mu však malo\nbyť neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovaného v 4/rade zmarené - X.. K. C., v čase keď bol jediným\nkonateľom žalobcu dňa 02.07.2015, písomne odvolal p. E. všetky plné moci udelené mu žalobcom. Toto\npísomné odvolanie plnej moci však p. E.W. odmieta rešpektovať.\n135. K podanému návrhu na nariadenie NO boli priložené listy vlastníctva z roku 2013 a návrh na\nzosúladenie údajov v obchodnom registri v časti konateľa zo dňa 16.12.2019. Z skôr špecifikovaného\nnávrhu na zosúladenie údajov v OR vyplýva, že na základe totožného neplatného plnomocenstva\nmal byť z majetku žalobcu vyvedený značný nehnuteľný majetok za fiktívne kúpne ceny na blízke a\nspriaznené osoby napr. piatimi kúpnymi zmluvami zo dňa 21.08.2014, ale aj jednou kúpnou zmluvou\nz roku 2019.\n136. O podanom návrhu na nariadenie NO rozhodol súd prvej inštancie prvý krát uznesením\nč.k. 7Cb/3/2021-266 zo dňa 22.03.2021 tak, že tento návrh zamietol a žalovaným náhradu trov\nkonania nepriznal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo okrem uvedenia skutkových okolností veci a\nvšeobecných právnych východísk odôvodnené nasledovne:\n„10. V danom prípade mal súd preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je\ndostatočne odôvodnený žalobcom uvádzanými skutočnosťami. Existencia právneho pomeru medzi\núčastníkmi alebo nároku, príp. jeho osvedčenie samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie\nneodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie\nbezprostredne hroziacej ujmy musí byť konkrétne a na viac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.\nNie je možné vychádzať len z tvrdenia žalobcu obsiahnutého v návrhu, avšak z tvrdenia ničím\nneosvedčeného.\n11. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že je možno dôvodne\npredpokladať, že sa v doteraz uskutočnených úkonoch jednalo o zosúladený špekulatívny postup\nžalovaného v 12. rade najmä so žalovaným v 3. rade a prostredníctvom neho so žalovaným v 4.\nrade, resp. aj žalovaným v 2.rade, zameraný výlučne na špekulatívne vyvedenie celého nehnuteľného\nmajetku z obchodného majetku Spoločnosti bez primeraného protiplnenia v snahe obísť nielen druhého\nkonateľa spoločnosti X.. K. C., ale aj žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu však zostalo len v rovine\ndomnienky, možnosti, či predpokladu alebo obavy žalobcu. Súdu k týmto tvrdeniam chýba osvedčenie\nže existuje konkrétne reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, týkajúce sa žalobnom\nnávrhu uvádzaných nehnuteľností. Žalobca neponúkol súdu žiaden aktuálny dôkaz, že nehnuteľnosti\nuvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú ponúkané k prevodu alebo prechodu\nich vlastníckeho práva, k prenajatiu alebo inému poskytnutiu do užívania, dražby, zaťaženiu, vloženiu\nako nepeňažného vkladu do majetku inej právnickej osoby alebo k stavebným činnostiam. Keďže\nžalobca ničím neosvedčil jednu z dvoch základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia,\na to konkrétne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, bolo potrebné uzavrieť, že dôvody pre\nnariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia splnené neboli, a to vo všetkých odsekoch\nžalobného návrhu.“\n137. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie č.k. 7Cb/3/2021-266 zo dňa 22.03.2021 podal včas odvolanie\nžalobca, ktorý v odvolaní uplatnil takmer všetky odvolacie dôvody. Konkrétne veľkú časť podaného\nodvolania (podobne ako pri odvolaní voči druhému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jeho návrhu)\nžalobca venoval porušeniu ustanovenia § 331 CSP o doručovaní rozhodnutia o zmietnutí návrhu na\nnariadenie NO a následkom tohto postupu. S meritórnym posúdením jeho návrhu nesúhlasil poukazujúc\nna to, že na strane 7 návrhu poukázal na rozhodnutie o povolení vkladu V 1992/2020 zo dňa\n13.08.2020. Trval aj na tom, že v návrhu poukázal na snahy o prevod dotknutých nehnuteľností a\nich zaťaženie. Uvedené podľa žalobcu preukazujú informácie z verejne dostupných zdrojov, najmä\nz katastra nehnuteľností, pričom žalobca bol názoru, že v súlade so zákonom č. 177/2018 Z.z o\nbyrokracii tieto informácie nie je potrebné súdu predkladať. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v súlade\ns rovnakým zákonom mal súd z informačného systému katastra nehnuteľností zistiť nakladanie s\n\ndotknutými nehnuteľnosťami v cca 10 prípadoch, ktoré konkrétne vymenoval, všetky uskutočnené v\nroku 2020. Žalobca poukázal aj na to, že v tom čase malo dochádzať k predaju ďalšej nehnuteľnosti,\nk čomu predložil dva inzeráty z médií, konkrétne sa podľa neho malo v dotknutých inzerátoch jednať o\nnehnuteľnosť v k.ú. I. na LV č. XXX a to stavbu bez súpisného čísla na parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX.\nŽalobca záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie\nresp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n138. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/36/2021-332 zo dňa\n08.07.2021 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal otázkou aktívnej\na pasívnej vecnej legitimácie a následne dôvodnosťou a odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo\nvzťahu k jednotlivým navrhovaným petitom. Vo vzťahu k druhému a tretiemu navrhovanému petitu\nodvolací súd konštatoval absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k štvrtému\nnavrhovanému petitu (uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej) konštatoval, že tento v\npodstate odpadol, keďže žalobca už žalobu vo veci samej podal. Vo vzťahu k odôvodneniu prvého\nnavrhovaného petitu konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým\nnehnuteľnostiam, s tým že súd prvej inštancie mal posúdiť dôvodnosť návrhu ku každej nehnuteľnosti\nzvlášť, ako aj vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Zároveň poukazujúc na § 228 ods. 2 CSP a § 34\nods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností uložil súdu prvej inštancie posúdiť aj to, či si\nžalobca má možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením poznámky\nv katastri o prebiehajúcom konaní.\n139. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybné, že tento sa domáhal\nnariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania (§ 325 ods. 1\nCSP), pričom tento návrh si uplatnil bez podania žaloby vo veci samej, ktorú podal po začatí tohto\nkonania s tým, že táto žaloba je predmetom iného súdneho konania ako je napadnuté rozhodnutie.\n140. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej\nochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania,\npredovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo\ntrvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného\núčastníka konania resp. má za následok ohrozenie budúcej exekúcie. Neodkladné opatrenie sa považuje\nza výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,\núčastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení NO je\nvykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.\n141. Rozhodnutie o nariadení NO má dočasných charakter, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných\núčinkov, neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne\npostavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.\n142. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v\nnávrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP.\nNavrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa\nmá poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi\nkonania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie.\n143. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu\na vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného\nnávrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska\npresvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností.\nZákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými\ntvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.\n144. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne\npreukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou\nriešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie\no návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by\nodôvodňovali nariadenie NO, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín (prípadne\naj podľa konkrétnych dôkazov, označených žalobcom, za predpokladu, že súdu vyplýva povinnosť\nich zabezpečiť). Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca\ntým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie\nvyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu.\n\n145. K otázke všeobecných zákonných predpokladov nariadenia NO odvolací súd poukazuje napr. na\nnižšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR:\n146. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného\nopatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov\nstrán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\nprávnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia\n(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol\nprípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu\nrozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má\ncharakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že\njeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný\nprávny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné\nopatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad\nmieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí\nzvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)\npotrebné.\n22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred\njeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného\nrozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný\npre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné\nopatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku\na nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)\ndotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených\nzáujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia\n(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom\nopatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred\nvydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov\nmedzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať\nisté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/.\n147. Jedným z predpokladov úspešnosti návrhu na nariadenia NO je opísanie rozhodujúcich skutočností,\nodôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi subjektami konania a zároveň aj\nosvedčenie tejto potreby v takom rozsahu, že tu nie sú dôvodné pochybnosti o jej danosti.\n148. Žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany niekoľkých desiatok nehnuteľností voči\ncelkovo dvanástim žalovaným.\n149. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie\nrozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy.\n150. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n151. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n152. Žalobca bol v súlade s § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 132 ods. 2 CSP povinný sám konkrétne uviesť\nskutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to vo vzťahu ku každej nehnuteľnosti,\nktorej ochrany sa neodkladným opatrením domáha. Z podaného návrhu na nariadenie NO nie je vôbec\nzrejmé, ktorý zo žalovaných je vlastníkom ktorej z nehnuteľností a či vôbec je vlastníkom niektorej z\ndotknutých nehnuteľností. Rovnako z neho nevyplýva, či a ktorý zo žalovaných má vykonávať nejaké\núkony, ktoré by smerovali k prevodu prípadne k inej dispozícii s dotknutou nehnuteľnosťou. Pôvodne\npodaný návrh vôbec neobsahuje ani len tvrdenie o konkrétnej reálnej hrozbe dispozície s dotknutými\nnehnuteľnosťami, ale žalobca v nej iba vyjadril hypotetickú obavu, že by k takejto dispozícii mohlo\ndôjsť, a uviedol aké následky by to mohlo mať. Netvrdil ani neosvedčil konkrétne konanie konkrétneho\nžalovaného týkajúce sa konkrétnej nehnuteľnosti, ktoré bezprostredne hrozí v budúcnosti.\n153. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že k prevodom dotknutých nehnuteľností dochádzalo\nnajmä v období od roku 2013 minimálne do roku 2020. Tieto minulé prevody však bez ďalšieho nemožno\nvyhodnotiť ako bezprostrednú hrozbu dispozíciou s dotknutými nehnuteľnosťami v budúcnosti. Prípadné\nprevody dotknutých nehnuteľností v minulosti v žiadnom prípade neodôvodňujú aj hrozbu prevodov\n\nv budúcnosti. Túto možno vyvodiť napr. z plomby v katastri nehnuteľností, prípadne z inzerátu na\nnehnuteľnosť.\n154. Ako v plnom rozsahu nedôvodnú súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie bol\npovinný v katastri nehnuteľností zisťovať skutočnosti, ktoré on v konaní vôbec netvrdil.\n155. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 177/2018 Z.z o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej\nzáťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon proti byrokracii), orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať\na používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a v informačných systémoch\npodľa odseku 4 a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom rozsahu navzájom\nbezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu podľa\nosobitných predpisov, na ktorý sa poskytujú, sú orgánu verejnej moci známe z úradnej činnosti a sú\npoužiteľné na právne účely.\n156. Podľa § 1 ods. 2 zákona proti byrokracii, štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu\nEurópskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,\nprávnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ nie sú povinní dokladovať orgánom verejnej moci údaje\npodľa odseku 1 v listinnej podobe, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n157. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona proti byrokracii, informačnými systémami verejnej správy na účely\ntohto zákona sú informačný systém katastra nehnuteľností.\n158. Zákon proti byrokracii predpokladá, že občan nie je povinný dokladovať (preukazovať) zákonom\nustanovené údaje. Aplikujúc na prejednávanú vec to však znamená, že žalobca (prípadne iný subjekt\nkonania) nie je súdu povinný predložiť v listinnej podobe výpis z katastra nehnuteľností. Uvedené ho\nvšak nezbavuje povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť potrebné dôkazy. Zákon proti\nbyrokracii neukladá súdu povinnosť aktívne vyhľadávať skutočnosti, ktoré subjekt konania dosiaľ v\nkonaní neuplatnil a ktoré podporujú jeho nárok.\n159. V zmysle skôr uvedeného odvolací súd nemohol prihliadnuť na novo žalobcom prezentované\nskutočnosti, týkajúce sa dotknutých nehnuteľností (najmä strana 8 podaného odvolania) - nešlo totiž\no skutočnosti, ktoré si mal sám súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie NO z úradnej povinnosti\nzisťovať na základe zákona proti byrokracii, ale o skutočnosti, ktoré mal žalobca uviesť v rámci svojej\npovinnosti tvrdenia, a to pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Ak nové skutočnosti uviedol až v\nodvolacom konaní, nemohol na ne odvolací súd prihliadať v súlade s § 366 CSP, nakoľko by išlo\no neprípustné novoty v odvolacom konaní a žalobca dôvody prípustnosti nových dôkazov a tvrdení\nv súlade s označeným zákonným ustanovením neuviedol, keďže sa mylne domnieval, že išlo o\nskutočnosti, ktoré si mal konajúci súd zistiť z úradnej povinnosti.\n160. Vzhľadom na vyššie uvedené, vo vzťahu k prvému žalobcom navrhovanému petitu návrhu na\nnariadenie NO odvolací súd uvádza, že v prípade viacerých nehnuteľností (v prejednávanej veci dokonca\nveľkého počtu nehnuteľností) je potrebné posúdiť dôvodnosť navrhovaného NO vo vzťahu ku každej\nnich a ak je viacero žalovaných, tak aj vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Avšak aby súd mohol\ndôvodnosť návrhu na nariadenie NO takto vyhodnotiť, musí mať k dispozícii návrh na nariadenie NO,\nktorý vo vzťahu ku každej nehnuteľnosti a každému žalovanému dôvody na nariadenie NO uvádza. Toto\nsa však v danom prípade nestalo a podaný návrh takéto dôvody neobsahuje.\n161. Jedinú právne relevantnú konkrétnu hroziacu budúcu obavu, ktorú žalobca tvrdil, je možné v\ndanej veci vyvodiť pri nehnuteľnostiach, na ktorých bola zapísaná plomba alebo sú ponúkané inzerciou\nk predaju, avšak aj pri tejto reálnej hrozbe žalobca neuviedol, ku ktorému z množstva označených\nžalovaných sa táto hrozba vzťahuje a v čom je táto konkrétna hrozba pre ochranu jeho nároku relevantná.\n162. Druhým navrhovaným petitom sa žalobca domáhal uloženia zákazu žalovanému v 12/rade\nvykonávať akékoľvek úkony za žalobcu. Z návrhu na nariadenie NO vyplýva, že žalobca sa\ndomáha ochrany nehnuteľností, ktoré už nie sú v jeho vlastníctve, keďže vo veci samej sa k týmto\nnehnuteľnostiam domáha určenia vlastníckeho práva. Z návrhu na nariadenie NO ďalej vyplýva, že v\nminulosti malo dochádzať k nezákonným prevodom nehnuteľností z majetku žalobcu, a to konaním\nžalovaného v 12/rade, na základe neplatného plnomocenstva. Snahou žalobcu prostredníctvom návrhu\nna nariadenie NO je teda ochrana majetku žalobcu.\n163. Vo vzťahu k rozsahu obmedzenia, ktoré žalobca žiadal žalovanému v 12/rade uložiť, okrem\nnakladania s majetkom žalobcu, sa v návrhu na nariadenie NO nenachádza žiadne zdôvodnenie, prečo\nby sa žalovanému v 12/rade mala uložiť povinnosť vykonávať iné úkony za žalobcu. K obmedzeniu\nnakladať s majetkom žalobcu sa zase v návrhu na nariadenie NO nenachádza žiadne označenie\nmajetku, s ktorým by žalovaný v 12/rade teoreticky mohol disponovať v budúcnosti a ani žiadne tvrdenia\na dôkazy k tomu, že by k takému konaniu hodlal pristúpiť.\n\n164. Vo vzťahu k tretiemu navrhovanému petitu odvolací súd uvádza, že sám žalobca tvrdil, že\nplnomocenstvo, ktorého platnosť a účinnosť žiada pozastaviť, bolo odvolané ešte v roku 2015.\nOdvolaním plnomocenstva nepochybne jeho platnosť zanikla, preto odvolací súd nevidel dôvod k tomu,\naby bolo potrebné platnosť tejto listiny osobitne výrokom súdu upravovať. To isté možno vztiahnuť aj na\núčinnosť a právne účinky dotknutej listiny.\n165. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto musí odvolací súd konštatovať, že žalobca v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ani v jeho následných vyjadreniach neuviedol také skutočnosti\na neoznačil také dôkazy, ktoré by reálne osvedčovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi\nsubjektami konania, a to vo vzťahu k žiadnemu z navrhovaných petitov.\n166. K namietanému porušeniu ustanovenia § 331 CSP (doručovanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu\nna nariadenie NO súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že prípadné porušenie tohto ustanovenia,\nnapriek tomu, že je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu ním tvrdeným spôsobom, nemá na správnosť\na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia žiadny právne relevantný vplyv, pretože sa jedná o\npostup, ktorý nastal až po vydaní napadnutého rozhodnutia.\n167. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu\nosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné\nzaoberať sa ostatnými odvolacími dôvodmi, keďže už neboli spôsobilé privodiť pre odvolateľa\npriaznivejšie rozhodnutie.\n168. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu, uplatnené\nv odvolaní voči uzneseniu č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022 ako nedôvodné a nespôsobilé\nspochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP a § 390 CSP napriek jeho nedostatkom ako vecne správne\npotvrdil.\n169. Záverom ešte odvolací súd k odvolaniu voči uzneseniu č.k. 7Cb/3/2021-364 zo dňa 10.01.2022\nuvádza, že je potrebné súhlasiť so žalobcom, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak do svojho\nrozhodnutia obsiahol aj vyjadrenia z iného súdneho konania bez toho, aby ich nielen žalobcovi, ale\naj ostatným subjektom konania zaslal a umožnil im pred svojim rozhodnutím, aby sa k nim vyjadrili.\nNaviac tieto vyjadrenia nemá k dispozícii ani odvolací súd, pretože súd prvej inštancie ich do svojho\nsúdneho spisu nevložil. Avšak ku všetkým častiam týchto vyjadrení, ktoré súd prvej inštancie do svojho\nrozhodnutia použil, mal žalobca možnosť sa v podanom odvolaní vyjadriť. Odvolací súd na tomto mieste\npoukazuje aj na to, že samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že mu nie je zrejmé, ako tieto\nvyjadrenia súd prvej inštancie zohľadnil vo svojom rozhodnutí. S týmto musí opätovne odvolací súd\nsúhlasiť, pretože tiež z napadnutého rozhodnutia uvedenú skutočnosť nezistil a teda je názoru, že okrem\nich citácie ich súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom pri svojom rozhodnutí nepoužil a teda\nani nemali na jeho rozhodnutie žiadny relevantný vplyv.\nV. Závery odvolacieho súdu k odvolaniu voči rozhodnutiu č.k. 7Cb/3/2021-434 zo dňa 31.05.2022\n170. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n171. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho\nvydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,\npoučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.\n172. Stručným odôvodnením uznesenia ako súdneho rozhodnutia v zmysle vyššie citovaného\nzákonného ustanovenia treba rozumieť také jeho odôvodnenie, ktoré obsahuje zrozumiteľné uvedenie\ndôvodov, na ktorých je založené.\n173. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (okrem iného veci G. R. proti Š., rozsudok z 21. októbra 1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96,\nR. T. proti Š., rozsudok z 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok\nz 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90,), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS\n226/03 z 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. marca 2006, sp.\nzn. III. ÚS 260/06 z 23. augusta 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4. mája 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 z\n12. júna 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a\nrozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť\nanalyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú,\n\nrelevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento\nnedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája\n2011, sp. zn. 8 Sžo 122/2010)\n174. Požiadavke na riadne a teda aj zákonné odôvodnenie rozhodnutia súdu odvolaním napadnuté\nrozhodnutie nezodpovedá, pretože v ňom absentuje náležitá právna úvaha súdu či zdôvodnenie\naplikácie ustanovenia § 164 CSP na prejednávanú vec, resp. otázku dôvodnosti prerušenia konania.\nDotknuté zákonné ustanovenie vyžaduje minimálne:\na) vymedzenie konania a stručne aj jeho predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa otázka prerušenia\nprebiehajúceho konania skúma\nb) vymedzenie otázky, ktorá sa rieši v konaní pod bodom a)\nc) zdôvodnenie významu otázky podľa písm. b) pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci\nd) zdôvodnenie vhodnosti prípadne účelnosti prerušenia konania v prejednávanej veci.\n175. Kým nevyhnutný obsah stručného odôvodnenia uznesenia o prerušení konania podľa § 164 CSP\nvymedzený vyššie pod písmenami a) a b) predstavuje skôr vymedzenie skutkových otázok, obsah\npod písmenami c) a d) predstavuje skôr právne posúdenie veci, pričom v niektorých prípadoch právne\nposúdenie veci o týchto skutočnostiach môže splynúť, prípadne môže byť založené na totožných\ndôvodoch.\n176. V prejednávanej veci síce súd prvej inštancie otázky pod bodom a) a b) vymedzené vyššie vo\nsvojom rozhodnutí obsiahol, avšak absentovalo v ňom náležité právne zdôvodnenie jeho rozhodnutia,\nteda otázky pod bodom c) a d), vymedzené vyššie, obzvlášť v situácii, keď súd prvej inštancie vo veci\nmeritórne rozhodol a teda v tom čase nebol predpoklad, že konanie bude naďalej pokračovať, keďže\nžaloba vo veci samej je prejednávaná v samostatnom konaní. Z napadnutého rozhodnutia teda najmä\nnie je zrejmé, aký význam má pre súd prvej inštancie prerušiť konanie, ak nie je predpoklad, že vôbec\nnejaké ďalšie rozhodnutie bude vydávať potom, ako už vo veci meritórne rozhodol.\n177. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal zo všetkými\nzákonnými predpokladmi ním posudzovanej otázky (dôvodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP),\nčo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.\n178. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n179. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n180. Pretože nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia mala za následok porušenie práv\nodvolateľa na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,\nodvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.\nVzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní voči rozhodnutiu o návrhu na nariadenie\nNO, odvolací súd o vrátení veci súdu prvej inštancie v tejto časti nerozhodol.\n181. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a\n§ 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v 9/ a v 10/ rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník. Úspech v odvolacom konaní mali aj ostatní žalovaní, avšak so\nsúdneho spisu nevyplýva, že by im vznikli akékoľvek účelne vynaložené trovy konania, preto im odvolací\nsúd trovy odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns čl. 17 CSP a § 262 ods. 2 CSP nepriznal.\n182. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cb/3/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58151d6-a3af-4adc-bfaa-c3bc29aba2fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:86c4fa8c-0d87-4a40-91c8-bdd868591a95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.391.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.391.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:822a17cf-8010-4b58-bc2e-f4343e3ae1ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:822a17cf-8010-4b58-bc2e-f4343e3ae1ce"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "5bef9740-c830-49b1-8b6c-f30c93a233ca:51065afc-6c64-4035-8e2a-9ec505c113c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6217205951.1", "spisova_znacka": "17Co/71/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/71/2018 z 3. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217205951.1"}, {"guid": "4f3b6960-61e8-4738-93e6-0d3578127d81:2bfda35a-bf7c-4a4f-81a1-da8c30da68e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/3/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9Cb/3/2021 z 29. 10. 2021", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2021-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f3b6960-61e8-4738-93e6-0d3578127d81:2bfda35a-bf7c-4a4f-81a1-da8c30da68e5"}, {"guid": "97e8a3c0-9013-42f9-9031-33cb0435f02d:4a34b044-8df1-45d6-a2ff-7ff633068be4", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/3/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Revúca sp. zn. 7Cb/3/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/97e8a3c0-9013-42f9-9031-33cb0435f02d:4a34b044-8df1-45d6-a2ff-7ff633068be4"}], "citovane_v": [{"guid": "15bc8fea-b9b6-45a1-8c55-4562aa6dfc7a:59c84b2d-c689-4a7a-b634-39c883e62362", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125332425.2", "spisova_znacka": "48Ek/1698/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1698/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125332425.2"}, {"guid": "0a7b8c9f-e4a5-4813-b672-6b6f88c15801:2dbaaea1-b4f4-4aeb-89cf-7d3bc9ee7581", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125332425.1", "spisova_znacka": "48Ek/1698/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1698/2025 z 2. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125332425.1"}]}