{"guid": "9a752c92-7f6c-4161-bbc9-d9c2f7caf210:3e5ac994-5c5b-40f4-9b8e-d1157f3182a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2", "spisova_znacka": "6Cob/91/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/91/2023 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2024, sp. zn. 6Cob/91/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2", "identifikacne_cislo": "2316221821", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Obdo/35/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "50f71aa7-b9bf-4f77-95c8-2bf1a2dc5371:919a88ef-e584-4e7e-94ea-32331c2210ad", "datum": "2026-08-27", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e5ac994-5c5b-40f4-9b8e-d1157f3182a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/91/2023\n2316221821\n21. 11. 2024\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2024:2316221821.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: X.. C. X. - O., so sídlom\nA. XXX/X, XXX XX Z. zastúpený: NAGY & Partners s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 924 01\nGalanta, proti žalovanému v 1. rade: 1. Poľnohospodárske družstvo PROGRES Selice, so sídlom 925\n72 Selice, IČO: 00 192 163, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21,\n917 01 Trnava, IČO: 36 669 661 2. AGRO Divízia s.r.o. Selice, so sídlom Sovietskej armády 431, 925 72\nSelice, IČO: 36 546 712, zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14,\n927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010 o náhradu škody vo výške 214 911,39 eura s príslušenstvom a o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Cb/67/2016-481 zo dňa 06.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 30Cb/67/2016-481 zo dňa 06.12.2022\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“)\nč. k. 30Cb/67/2016-481 zo dňa 06.12.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: X. (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému v 1.rade:\nPoľnohospodárske družstvo PROGRES Selice, so sídlom 925 72 Selice, IČO: 00 192 163 (ďalej aj ako\n„žalovaný v 1. rade“) a žalovanému v 2. rade: AGRO Divízia s.r.o. Selice, so sídlom Sovietskej armády\n431, 925 72 Selice, IČO: 36 546 712 (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“ ) alebo (obaja spoločne aj ako\n„žalovaní“) o náhradu škody, rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalobcu\nzaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 % s tým, že o jej výške\nrozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení § 373, § 378, § 379, § 380, § 397, §\n398 Obchodného zákonníka a Čl. 8, § 185, § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „Civilný\nsporový poriadok“ alebo aj ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa\n05.12.2016 doručenou na súd dňa 08.12.2016 v znení jej zmeny zo dňa 18.12.2020 a pripustenej\nna pojednávaní dňa 20.05.2021 (č.l.409 s. sp.), domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil\nžalovanému v 1. a žalovanému v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške\n214 911,39 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody ako aj náhradu trov konania.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul obsah žalobného návrhu a z ktorého\nvyplýva, že žalobca je od roku 1996 nájomcom a užívateľom poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom\n\núzemí I. a čiastočne v katastrálnom území T. nad C. vo výmere cca 156 ha a to na základe uzatvorených\nnájomných zmlúv.\nŽalobca v žalobe uviedol, že v roku 2002 bola uvedená výmera zvýšená o cca 14 ha, keďže časť\nnadobudol do svojho vlastníctva po svojich predchodcoch a sčasti od nájomcov, t. j. spolu užíval\n170 ha pozemkov, pričom konkrétne výmery tejto poľnohospodárskej pôdy s právom ich užívania sú\nšpecifikované v prílohe Dohody uzatvorenej medzi žalobcom ako pestovateľom a žalovaným v 1. rade\nako užívateľom dňa zo dňa 04.06.2002 (ďalej aj ako „Dohoda zo dňa 04.06.2002“ alebo aj ako „dohoda“)\na v jednotlivých nájomných zmluvách s tým, že príloha tejto dohody obsahuje zoznam vlastníkov\npozemkov, ktorí dali žalobcovi do nájmu svoje pozemky, pričom tento zoznam obsahuje aktualizovaných\nvlastníkov a pozemky k 01.01.2011, teda ide o aktualizovaný zoznam stavu k 04.06.2002. Žalovaný v\n1. rade je poľnohospodárskym družstvom, ktoré užíva pozemky svojich podielnikov, ako aj pozemky, ku\nktorým mu vzniklo užívacie právo na základe nájomných či iných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi a s\nktorými hospodáril v roku 2002 prevažne v katastrálnom území I.. Z dôvodu vzájomného zjednodušenia\nhospodárenia na predmetných pozemkoch, sa žalobca dohodol so žalovaným v 1. rade na zámene\npozemkov, a preto uzatvorili Dohodu dňa 04.06.2002 ktorej predmetom je záväzok žalovaného v 1. rade\nna scelenie pozemkov pre žalobcu do účelného celku a umožnenie užívania pozemkov 156 ha + cca\n14 ha v čo najucelenejšej ploche, spolu vo výmere 170 ha. Preto poskytol žalovanému v 1. rade v roku\n2002 cca 170 ha pôdy. Žalobca tvrdil, že Dohoda zo dňa 04.06.2002 bola aj plnená a žalovaný v 1. rade\nmu poskytol pozemky vo výmere cca 170 ha v relatívne ucelenej ploche, a to v katastrálnom území I..\nŽalobca dôvodil, že na základe uvedenej Dohody zo dňa 04.06 2002do jesene roku 2011 užíval nerušene\npozemky, ktoré mu poskytol žalovaný v 1. rade. Uviedol, že medzi pozemkami, ktoré mu na zámenu\nposkytol žalovaný v 1. rade, boli aj pozemky, ktoré tvoria časť pozemku parc. č. XXX/X a ktoré sú\nsúčasťou pôdneho dielu č. 9101/1 o výmere 35,11 ha z pôdneho bloku č. 9101/1 vo štvorci Palárikovo\no výmere 125,61 ha (ďalej aj ako „predmetné pozemky“ alebo aj ako „poľnohospodársky pozemok“) a\ns ktorými spája svoje právo na náhradu škody voči žalovaným, nakoľko mu ich násilím odňali v jeseni\nv roku 2011.\nZároveň žalobca tvrdil, že z uvedenej vzájomne zamenenej pôdy, mu boli svojvoľným spôsobom\nzo strany žalovaných odobraté pozemky vo výmere 35,11 ha. Dôvodom svojvoľného a protiprávneho\nzačatia užívania predmetných pozemkov o výmere 35,11 ha žalovaným v 2. rade bola podľa vyjadrenia\nIng. S. U. skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemá už nájomné zmluvy s vlastníkmi pôdy, pretože tieto\nvšetky prešli na žalovaného v 2. rade a z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade mu nemohol poskytnúť žiadne\npozemky do užívania.\nV súvislosti s nárokom na náhradu škody žalobca argumentoval, že bol oprávnený užívať predmetné\npozemky o výmere 35,11 ha na základe Dohody zo dňa 04.06.2002 a žalovanému v 2. rade bola táto\nskutočnosť známa. Mal za to, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade porušili zmluvný záväzok,\nkeďže na jeseň v roku 2011 mu tento pozemok protiprávne odňali a čím mu vznikla škoda a táto mu aj\nnaďalej každoročne vzniká, keďže zamenený pozemok nemôže riadne užívať pre protiprávne konanie\nžalovaných.\nŽalobca zhrnul, že žalovaný v 1. rade tým, že na základe Dohody zo dňa 04.06.2002 užíva o 35,11 ha\nviac poľnohospodárskej pôdy ako on, sa na jeho úkor sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko na užívanie\nväčšej výmery, nemá žiadny právny nárok. Mal za to, že na vzniku škody sa podieľa aj žalovaný v 2.\nrade, keďže užíva predmetný pozemok.\nŽalobca poukázal na to, že za neužívané pozemky o výmere 35,11 ha bol povinný zaplatiť jednak\nnájomné, ako aj daň z nehnuteľností, čo bez možnosti užívania predmetných pozemkov predstavuje\nskutočnú škodu. Uviedol, že v jeseni v roku 2011 tieto pozemky aj obrobil, čím mu vznikli náklady za\núčelom založenia množiteľského porastu pšenice ozimnej, pričom očakával, že vyrobí z tohto porastu v\nroku 2012 množiteľský materiál a bol by dosiahol zisk z poctivého obchodného styku.\nUviedol, že ušlý zisk z predaja osiva ozimnej pšenice predstavuje sumu vo výške 83 561,80 eura,\nnevynaložené náklady spolu 9 677,63 eura, a teda celková škoda za rok 2012 predstavuje sumu vo\nvýške je 73 884,17 eura. Ušlý zisk z predaja osiva ozimnej pšenice predstavuje sumu vo výške 83 561,80\neura, nevynaložené náklady spolu 9 677,63 eura, a teda celková škoda za rok 2013 predstavuje sumu\nvo výške 73 884,17 eura. Dňa 10.12.2012 sa dozvedel, že podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry\n(ďalej aj ako „PPA“), mu bola znížená jednotná platba za neoprávnené užívanie pôdneho dielu 9101/1 o\nvýmere 35,11 ha vo štvorci Palárikovo. Týmto dňom (po pripočítaní 15 dní na odvolanie) začala vznikať\nškoda, teda od 25.12.2012.\nK žalobe pripojil žalobca listinné dôkazy: živnostenský list č. j.: Žo-3969/1992, živnostenský list SP č.: ŽOA 97/00494, osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa 20.1.2006,\nDohodu zo dňa 04.06.2002, stav užívania náhradných pôd k 01.01.2011 zo dňa 08.04.2011, nájomné\n\nzmluvy, oznámenie o prevzatí pozemkov k 01.09.2009 zo dňa 20.08.2009, zápisnicu o výsluchu Ing.\nS. K. zo dňa 25.07.2012 a X.. S. U. zo dňa 25.07.2012, rozhodnutie PPA č. 500/1950/15141/2012 zo\ndňa 10.12.2012, oznámenie PPA zo dňa 28.8.2012, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 1 pre k. ú. I.,\nčiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.\nú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX\npre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č.\nXXXX pre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I., čiastočný výpis z listu vlastníctva\nč. XXXX pre k. ú. I..\nŽalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobca v zmysle uvedených písomností v konaní neuniesol\ndôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal žiadnym dôkazom zmluvný základ (alebo iný titul) oprávňujúci\nho na prenájom, držbu, vlastníctvo predmetnej parcely a teda, v konaní nepreukázal relevantnú\nskutočnosť potvrdzujúcu dôvodnosť jeho škodového nároku. Argumentovali, že na uvedenom nemôže\nnič zmeniť a to ani skutočnosť, že predmetnú pôdu žalobca užíval 10 rokov, keďže ju užíval bez\nprávneho titulu. Poukázali na to, že žalovaný v 1. rade v súčasnosti už neužíva predmetnú plochu s\ntým, že ju užíva žalovaný v 2. rade, ktorý ju má v oprávnenej držbe. Taktiež žalovaní namietali výšku\nškody uplatnenú žalobcom. Žalovaní zdôraznili, že opakovane upozorňovali žalobcu, že užíva spornú\nplochu bez právneho titulu a že žalobca v roku 2011 mal vedomosť, že žalovaný v 1. rade vstúpi na\njeseň do užívania spornej plochy, pričom s tým aj sám súhlasil. Tvrdil, že nie je pravdou, že by v jeseni\nv roku 2011 žalobca spornú plochu obrobil. Žalovaní na základe uvedeného považovali argumenty\nžalobcu za nepravdivé a účelové. Ďalej žalovaní rozporovali aj tvrdenie žalobcu ohľadom ním plánovanej\npoľnohospodárskej komodity, ktorá patrí medzi najdrahšie na trhu, a mali za to, že ju určil len účelovo\npre navýšenie ním uvedeného škodového nároku. Z opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania voči\nnároku žalobcu. Nesúhlasili so stanovením začatia plynutia lehoty na uplatnenie nároku žalobcu dňom\n26.12.2012.\nŽalobca v replike uviedol, že svoje právo preukázal v samotnej žalobe tým, že k nej pripojil ako listinný\ndôkaz Dohodu zo dňa 04.06.2002 a prílohu s menným zoznamom vlastníkov pozemkov s výmerou 170\nha vrátane náhradných pozemkov 156 ha vydaných pozemkovým úradom, ktoré mali v držbe náhradní\nužívatelia aj v roku 2002, teda preukázal právo užívania a právo hospodárenia k predmetným pozemkom\no výmere 35,11 ha. Uviedol, že Dohodou zo dňa 04.06.2002 preukazuje, že žalovanému v 1. rade\nposkytol v rámci zámeny pozemkov, pozemky o výmere 170 ha a ktorý poskytnuté pozemky v roku 2002\nod neho aj prijal a nenamietal neoprávnenosť jeho držby k týmto pozemkom. Tieto zamenené pozemky\no výmere 35,11 ha žalobca užíval po celý čas až do roku XXXX, kedy sa ich násilím zmocnil žalovaný v\n1. rade. Argumentoval, že ich okupácia však v nijakom prípade neznamená legalizáciu práva užívania\na práva hospodárenia k nim v prospech žalovaného v 1. rade. Predmetnú plochu užíva žalovaný v 2.\nrade na základe okupácie, keďže právo k tomuto pozemku má žalobca. Dôvodil, že nikdy nesúhlasil s\ntým, aby žalovaný v 1. rade vstúpil v jeseni 2011 do užívania predmetných pozemkov. Uviedol, že ich\nv jeseni 2011 pohnojil a obrobil na účely sejby. Vykonaním týchto agrotechnických úkonov preukázal\nvôľu predmetné pozemky užívať v súlade s ich právom užívania k nim. Ani jeden zo žalovaných na\njeseň 2011 nepreukázal zánik jeho práva na užívanie pozemku a vznik práva žalovaného v 1. rade na\nužívanie pozemku.\nŽalovaný v 2. rade v duplike uviedol, že listiny, z ktorých žalobca odvodzuje právo užívania a\nhospodárenia k dotknutým pozemkom, osobitne Dohodu zo dňa 04.06.2002 uzavretú medzi žalobcom a\nžalovaným v 1. rade, považuje za neplatné, a teda mu nezakladajú žiadne právo ich užívania. Poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/105/2015, v ktorom je jednoznačne\nuvedené, že žalobca obhospodaroval pôdu bez právneho titulu, t. j. zaoberal sa otázkou hospodárenia\nna predmetnej ploche, kde aj súd uvádza, že žalobca v priebehu konania menil svoje tvrdenia, keď na\nmieste kontroly tvrdil, že spornú parcelu neobhospodaruje, naopak v žalobe tvrdil, že ju obhospodaruje\na zrealizoval na nej jesenný osev (viď str. 10 rozsudku). Za účelové považoval aj tvrdenie týkajúce sa\nplánovanej sejby ním uvedenej poľnohospodárskej komodity, nakoľko táto patrí medzi najdrahšie na trhu\na bola určená len účelovo pre navýšenie škodového nároku. Z citovaného rozsudku (str. 2 rozsudku)\nvyplýva, že žalobca vo svojej žiadosti deklaroval na predmetnej pôde pestovanie raži siatej, ako aj z jeho\nvyjadrenia zo dňa 09.03.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/66/2012. Poukázal na rozporuplné\nvyjadrenia žalobcu a to, že žalobca ďalej tvrdil, že daný pozemok pohnojil v jeseni v roku 2011 a obrobil\nza účelom sejby, hoci v priebehu roku 2011 žalobca sám uviedol, že na predmetnom pozemku - v\njeseni v roku 2011 úrodu už nebude zakladať. Zdôraznil, že uvedené bolo opakovane zdôraznené aj\nv konaní sp. zn. 5Cb/66/2012. V čase, keď došlo zo strany žalovaného v 1. rade k obhospodáreniu\npredmetného pozemku, tento nebol ani zoraný, ani pohnojený a nebol žiadnym spôsobom obrobený\nza účelom sejby. Uvedené korešponduje s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu učinenými v konaní o\n\nposkytnutie priamej platby, ktorého výsledkom je vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžo/105/2015 a v ktorom je poukázané na neustálu zmenu tvrdení žalobcu v konaní. V\nneposlednom rade v súvislosti s uplatnenou výškou škody žalobca zdôraznil, že v zmysle všeobecných\nagrotechnických zásad je neprípustné, aby sa na tej istej ploche v priebehu dvoch po sebe idúcich rokov\npestovala komodita určená na množiteľské ciele.\nŽalovaný v 1. rade v duplike zotrval na doterajšom vyjadrení s tým, že replika neobsahuje žiadne\nnové skutočnosti. Z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5Cb/66/2012 je zrejmé ako\nžalobca mení svoje tvrdenia ohľadom nároku. Dohodu zo dňa 04.06.2002 uzatvorenú medzi žalobcom a\nžalovaným v 1. rade považoval za neplatnú, neurčitú, ktorá žalobcovi nezakladá žiadne právo užívania\nv žalobe špecifikovaných pozemkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn.\n4Sžo/105/2015 jednoznačne konštatoval, že žalobca obhospodaroval pôdu bez právneho titulu. Na tom\nnič nemení ani právny názor žalobcu uvedený v replike. Zdôraznil, že z vyššie uvedeného rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že žalobca vo svojej žiadosti deklaroval\nna predmetnej pôde pestovanie raži siatej. V priebehu roku 2011 prebehli rokovania, pričom žalobca\nuviedol, že na predmetnom pozemku - v jeseni v roku 2011 úrodu už nebude zakladať. V čase keď došlo\nzo strany žalovaného v 1. rade k obhospodáreniu predmetného pozemku, táto nebola ani zoraná, ani\npohnojená a nebola žiadnym spôsobom obrobená za účelom sejby.\nNa prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom\nštatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade, oboznámením sa s listinnými\ndôkazmi predloženými stranami sporu, a to predovšetkým s Dohodou zo dňa 04.06.2002, nájomnými\nzmluvami, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.\nPredmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý\nodôvodňoval porušením zmluvného záväzku žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorí mu na\njeseň 2011 protiprávne odňali poľnohospodársky pozemok o výmere 35,11 ha, ktorý bol podľa jeho\nnázoru oprávnený užívať na základe Dohody zo dňa 04.06.2002. V dôsledku tohto protiprávneho úkonu\nžalovaných (odňatím pozemku), žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda.\nŽalovanými odňatý pozemok, s ktorým spája svoje právo na náhradu škody, tvorí časť pozemku parc. č.\nXXX/X a je súčasťou pôdneho dielu 9101/1 vo štvorci Palárikovo, ktorý má celkovú výmeru 125,61 ha.\nV prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne Dohody zo dňa 04.06.2002.\nNebolo sporné, že táto dohoda bola žalobcom a žalovaným v 1. rade podpísaná a rovnako nebolo\nsporné, že parcela č. XXX/X v k. ú. I. má výmeru 1 259 303 m2, t. j. 125,9303 ha (uvedené vyplýva z\nkatastra nehnuteľností ako údajov všeobecne známych).\nSpornou otázkou v konaní bolo, či je žalobca oprávnený užívať konkrétnu plochu poľnohospodárskych\npozemkov o výmere 35,11 ha z parcely označenej ako pozemok parc. č. XXX/X, k. ú. I., vo vzťahu ku\nktorej sa domáhal náhrady škody, na základe Dohody zo dňa 04.06.2020 a jej prílohy, porušením ktorej\n(zmluvnej povinnosti) mala žalobcovi vzniknúť škoda.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v rámci uplatnenia princípu\nbezformálnosti zmlúv, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), umožňuje uzatvárať aj zmluvy nepomenované s tým, že ust.\n§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby inominátna\nzmluva bola uzavretá a to dostatočné určenie predmetu záväzkov. Žalobca v žalobe tvrdil, že\nkonkrétne výmery poľnohospodárskej pôdy s právom ich užívania sú špecifikované v prílohe Dohody\nzo dňa 04.06.2002 uzatvorenej medzi stranami a v nájomných zmluvách a že príloha tejto dohody\nobsahuje zoznam vlastníkov pozemkov, ktorí mu dali do nájmu svoje pozemky, pričom tento zoznam\nobsahuje aktualizovaných vlastníkov a pozemky k 01.01.2011, teda sa jedná o aktualizovaný zoznam\nstavu k 04.06.2002. Obranou žalovaných, bolo tvrdenie, že Dohoda zo dňa 04.06.2002, neobsahuje\nžiadne určité vymedzenie plôch poľnohospodárskych pozemkov, ani žiadne vymedzenie pozemkov vo\nvlastníctve a nájme žalobcu a ako neurčitá a nezrozumiteľná nespĺňa náležitosti platného právneho\núkonu a ani nezakladá právo žalobcu užívať predmetný pozemok.\nZ listinných dôkazov predložených žalobcom k žalobe, resp. v priebehu sporu, nevyplýva právo užívať\nkonkrétnu plochu poľnohospodárskych pozemkov o výmere 35,11 ha z parcely registra C označenej ako\nparc. č. XXX/X, k. ú. I., toto právo užívania nevyplýva ani z Dohody zo dňa 04.06.2020, ani z nájomných\nzmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy a ani zo zoznamu pozemkov, pretože v nich absentuje\nšpecifikácia parciel, resp. predmet (obsah) dohody, ktorý nebol špecifikovaný ani iným (dostatočne\nurčitým) spôsobom. S poukazom na túto skutočnosť dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej\nz Dohody zo dňa 04.06.2002, a v konaní o náhradu škody nepreukázal ani jeden zo základných\npredpokladov zodpovednosti za vznik škody, čo bez ďalšieho (bez skúmania ďalších predpokladov)\n\nje postačujúce na posúdenie tohto nároku ako nedôvodného, z dôvodu nutnosti súčasného splnenia\nvšetkých zákonných predpokladov a pri absencii čo i len jedného predpokladu, zodpovednosť za škodu\nnevzniká.\nAk teda žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými ako jeden z atribútov náhrady\nškody, súd prvej inštancie posúdil ako neúčelné a nehospodárne vyhodnocovať splnenie zostávajúcich\natribútov náhrady škody a v tomto kontexte a vykonávať ďalšie (žalobcom navrhované a žalovanými\nnamietané) dokazovanie a žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 CSP a ich náhradu\npriznal v spore úspešným žalovaným.\n4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal včas odvolanie zo dňa 07.03.2023 v zmysle § 365 ods.\n1 písm. e) CSP podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností , ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f) podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) podľa\nktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,\naby odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opomenul ostatné vykonané dôkazy, ako\nnapríklad vyjadrenia účastníkov konania z ktorých vyplýva, že vedeli akých pozemkov sa Dohoda zo\ndňa 04.06.2002 týka a ktoré pozemky boli zamenené touto dohodou, ktorou pozemky scelili tak, aby\nich vedeli obhospodarovať pokiaľ možno v jednom celku, pričom podľa takto zamenených a scelených\npozemkov tieto obhospodarovali do roku 2011 s výnimkou predmetných 35,11 ha pozemkov, ktoré\nužívajú žalovaní a zvyšné zamenené a takto scelené pozemky až doposiaľ obhospodaruje žalobca,\nčo taktiež nespochybnila žiadna zo sporových strán. Obrana žalovaných, s ktorou sa stotožnil aj\nkonajúci súd a to, že Dohoda zo dňa 04.06.2002, ktorá neobsahuje žiadne určité vymedzenie plôch\npoľnohospodárskych pozemkov, ani žiadne vymedzenie pozemkov v jeho vlastníctve a v jeho nájme,\nako neurčitá a nezrozumiteľná nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu, a ani nezakladá právo\nžalobcu užívať predmetný pozemok“ (bod 33. rozsudku) - žalobca považuje za účelovú obranu\nžalovaných, ktorá sa nezakladá na pravde. Podľa Dohody zo dňa 04.06.2002 sa riadne plnilo, čiže táto\ndohoda bola dostatočne určitým a zrozumiteľným prejavom vôle účastníkov. Žalobca ďalej uviedol, že\nnie je sporné, že žalovaní užívali 35,11 ha od roku 2012, pričom taktiež nie je ani sporné, že do roku 2011\ntúto konkrétnu výmeru užíval žalobca, pričom poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Galanta\nje vedené konanie sp. zn. 8Cb/1/2020 o určenie práva užívania k pôde, v ktorom sa žalobca domáha\nvoči žalovaným určenia, že má na základe Dohody zo dňa 04.06.2002 právo užívať spornú výmeru\n35,11 ha, avšak súd prvej inštancie odmietol prerušiť konanie do vydania rozhodnutia o oprávnenosti\nužívania pozemkov rozhodnutia, nakoľko mal za to, že toto konanie nemá priamy vplyv na konanie v\nprejednávanej veci o náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to,\nže žalovaní vedeli o predmete zmluvy - Dohody zo dňa 04.06.2002 a preto záver súdu, že táto nie je\ndostatočne určitá sa nezakladá na pravde.\n6. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 02.05.2023 a uviedol, že napadnutý\nrozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci z náležite vykonaného dokazovania a taktiež aj\nzo správneho právneho posúdenia veci, a preto odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdiť.\n7. Mal za to, že odvolanie žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku Okresného súdu Galanta sa\nobmedzilo len na názor žalobcu, bez právnej argumentácie prípadne odvolaním sa na ustálenú\njudikatúru v obdobných súdnych sporoch. Žalobca v odvolaní síce konštatuje že záver konajúceho\nsúdu bol predčasný a konajúci súd k nemu dospel na základe nedostatočne vykonaného dokazovania\navšak tieto svoje tvrdenia nejako bližšie neodôvodnil resp. nijako nepreukázal aké ďalšie dokazovanie\nby bolo spôsobilé preukázať dôvodnosť jeho žaloby. Žalovaný 2. rade zdôraznil že právo žalobcu\nužívať nehnuteľnosť nebolo preukázané dohodou z roku 2002 ani ničím iným a preto mu nemohla\nvzniknúť ani škoda jej neužívaním. Žalobca nepreukázal že zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich\nzmluvnej povinnosti z Dohody zo dňa 04.06.2002 v konaní o náhradu škody teda nepreukázal jeden\nzo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Akékoľvek ďalšie dokazovanie preto žalovaný v\n2. rade považoval za neúčelné a nehospodárne a preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou\nžalobcu, že dokazovanie bolo nedostatočne vykonané.\n8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade a zdôraznil, že námietka žalobcu, že žalovaní\nmajú vedomosť o ktoré konkrétne pozemky sa jedná v Dohode zo dňa 04.06.2002, sa nezakladá\nna pravde nakoľko žalovaní konzistentne od počiatku konania tvrdia že Dohoda zo dňa 04.06.2002\nnie je dostatočne určitá a nemožnosť z nej vyvodiť, ktoré konkrétne plochy poľnohospodárskej pôdy\n\nmajú predstavovať tie ku ktorým má žalobca právo užívania. Nemožno z nej vyvodiť oprávnenie\nnielen na užívanie sporných 35,11 ha ale ani užívanie celých 170 ha. Rovnako nie je pravdou že\nsporové strany užívajú zvyšné zcelené pozemky až doposiaľ, samotný žalobca na pojednávaní zo\ndňa 20.05.2021 uviedol že z celého rozsahu 170 ha užíva 120 ha a žalovaný v 1. rade uviedol na\npojednávaní zo dňa 13.09.2022, že nevyužíva na základe Dohody zo dňa 04.06.2002 žiadnu výmeru\nz daných poľnohospodárskych pozemkov. Na základe uvedených skutočnosti má žalovaný v 1. rade\nza to, že súd prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho\nprávneho posúdenia veci, keď súd na daný právny vzťah aplikoval správne právne predpisy a tieto aj\nsprávne vyložil. Mal za to, že napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený a odôvodnenie je dostatočne\nzrozumiteľné a presvedčivé a preto žalovaný v 1. rade navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.\n9. K vyjadreniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, sa dňa 19.06.2023 vyjadril žalobca\na uviedol, že zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a uviedol, že cieľom ich vyjadrení\nje bagatelizovať a argumentovať neurčitosťou právneho úkonu a to Dohody uzatvorenej zo dňa\n04.06.2002, ktorý je právnym základom nároku žalobcu. Namietal, že ich vyjadrenia sú v rozpore s tým,\nako boli pozemky užívané sporovými stranami do roku 2011, ktoré práve na základe spochybňovanej\ndohody, sporové strany užívali a to aj po roku 2011 s výnimkou sporných 35,11 ha. Žiaden iný\nprávny úkon, či už písomný alebo ústny medzi sporovými stranami ohľadom predmetných pozemkov v\nkatastrálnom území Selice uzatvorený nebol, nakoľko Dohoda zo dňa 04.06.2002 bola dostatčne jasná\na určitá, čo mohlo byť potvrdené výsluchom štatutárov žalovaných - N. a Ing. S. U.. Ďalej žalobca\npoukázal na listinu, ktorú predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 06.12.2022 ako ďalší dôkaz\na to zápisnicu z pojednávania sp. zn. 5Cb/66/2014 zo dňa 17.03.2014 s krátkym ústnym výkladom,\nkde citoval prehlásenie žalovaného v 2. rade nasledovného znenia: „spoločnosť Agro Divízia nemala\nnajmenší problém akceptovať takúto dohodu, ktorá už existovala medzi žalobcom a žalovaným a preto\nkontinuálne naďalej poskytla tých 171 ha“. Ďalej štatutár žalovaného v 1. rade zas prehlásil: „ak užívame\nAgro Divízia viac ako 1 ár nad rámec, všetku škodu vynahradíme“.\n10. Ďalej zopakoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil potrebu prerušenia konania do\nrozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 8Cb/1/2020 a požiadal odvolací súd aby napadnutý\nrozsudok Okresného súdu Galanta v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n11. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.06.2023 sa podaním zo dňa 29.06.2023 vyjadril žalovaný v 1. rade.\nK tvrdeniu žalobcu, že sporové strany užívajú zvyšné zamenené a zelené pozemky až do súčasnosti\nuviedol, že toto skutkové tvrdenie žalobcu popreli obaja žalovaní a žalobca toto tvrdenie nijakým\nspôsobom nepreukázal. Argumentoval, že žalobca tiež opakovane ignoroval skutočnosť že Dohoda zo\ndňa 04.06.2002 je písomným právnym úkonom, ktorého obsah je v nej plnom rozsahu vyjadrený a preto\nžalobcom navrhované dokazovanie výsluchom svedkov N. a Ing. S. U. nemôže mať žiaden vplyv na\nskutkové zistenia súdu prvej inštancie o obsahu Dohody zo dňa 04.06.2002. Určitosť právneho úkonu je\npotrebné posudzovať objektívne, a preto ani nepripadá proklamácia subjektívnej vedomosti (účastníka\nprávneho úkonu) o určitosti právneho úkonu do úvahy ako spôsob hodnotenia určitosti právneho úkonu\nako to má na mysli ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n12. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.06.2023 sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý vo svojom\npodaní zo dňa 06.07.2023 uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších stanovísk a vyjadrení s tým,\nže vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie\nnapadnutého rozsudku. Žalobca bez bližšej argumentácie vo svojom vyjadrení vyslovuje len svoj názor,\nktorý však nepodporuje žiadnou právnou argumentáciou alebo ustálenou judikatúrou v obdobných\nsúdnych sporoch. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody\na to ani jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vznik škody, a z tohto dôvodu mal za to,\nže žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nedôvodný.\n13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n14. Podľa Čl. 11 ods.1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.\n15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n\n16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n17. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n18. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n19. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné\npodmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.\n21. Podľa § 380 ods.1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n22. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,\naj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\n23. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.\n24. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo\nvýroku vecne správne.\n25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n26. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je\nupravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie\nje uzavretá.\n27. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n28. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdenie procesnej, vecnej a právnej správnosti napadnutého\nrozsudku.\n29. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom\nžalobcom voči napadnutému rozsudku a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov\na vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).\n30. Súd prvej inštancie sa argumentačne sústredil na posúdenie právneho základu žalobcovho nároku a\nto, či mu vzniklo Dohodou zo dňa 04.06.2002 právo na užívanie pozemkov v rozlohe 35,11 ha tvoriacich\nčasť pozemku parc. č. XXX/X, ktoré sú súčasťou pôdneho dielu 9101/1 vo štvorci Palárikovo, ktorý má\ncelkovú výmeru 125,61 ha a či mu mohla vzniknúť vyčíslená škoda ako následok porušenia právnej\npovinnosti zo strany žalovaných.\n31. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu, vyjadreniami žalovaných\nk odvolaniu žalobcu, vyjadrením žalobcu k vyjadreniam žalovaných k odvolaniu a vyjadreniami\nžalovaných k vyjadreniam žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie s odôvodnením ktorého, sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou\nustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci\nk ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie\nsa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v\nsúlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného\ncharakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n\n32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení\ntohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým\ndôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).\n33. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm.\nf) CSP a vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že v\nsporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní\nprispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné\nskutočnosti a označia dôkazné prostriedky.\nŽalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak\nho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby\nv zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Predmet konania\n(resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými\ntvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania\nskutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej\nstránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má\nskúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Za účelom zabezpečenia podkladov,\nnevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy rozhodujúce skutočnosti\nuž v žalobe (§ 137 CSP) ako aj uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 151 ods.\n1 CSP).\nDôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým\nkonaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú\nstrany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal\npovinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní.\nV tejto súvislosti odvolací súd v zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného\nbremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné\npostavenie. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia\nrozhodnutia vo veci samej. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s\nprocesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa\npovažuje za procesnú pasivitu strany sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také\nrozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom\n(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne\nsplnil svoju dôkaznú povinnosť.\nV danom prípade procesná aktivita bola na strane žalobcu a bolo na ňom, aby v konaní preukázal\nrelevantnými dôkazmi žalovaný nárok na náhradu škody voči žalovaným a ak tak neučinil, ide to na\njeho ťarchu.\nOdvolací súd poukazuje na to, že zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho\npodradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov\nprávneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza\nriešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným\npredpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR 2 M Cdo 4/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).\nPre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie\na rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z právneho vzťahu - Dohody zo dňa 04.06.2002, bolo\nrozhodujúce obsahové hľadisko a akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho\nvzťahu (k tomu viď rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/120/2017).\nOdvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody žalovaného uvedené v podanom odvolaní v zmysle\n§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP sú uvedené len vo všeobecnej rovine, bez toho, aby ich dostatočne\nargumentačne konkretizoval, a preto nie sú spôsobilé spochybniť závery napadnutého rozsudku,\nktorý obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom z nich nevyplýva ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom\nprvej inštancie nenesú žiadne prvky arbitrárnosti, nakoľko súd prvej inštancie sa\n\nriadne vysporiadal so všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku a\nsprávne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n34. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie odvolací\nsúd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predloženými dôkazmi sporovými stranami a\npostupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa primárne zaoberal otázkou z akého právneho vzťahu\nt. j. Dohody zo dňa 04.06.2002, žalobca vyvodzoval v konaní ním uplatňovaný nárok na náhradu škody\n(predmet konania) a po právnom posúdení jej obsahu, správne dospel k záveru, že z predmetnej dohody\nvyplýva, že žalobca nepreukázal právny základ uplatňovaného nároku. Taktiež žalobcom predložené\nlistiny v konaní (č. l 197- 236 s. sp.) nepreukazujú právny titul, od ktorého odvodzuje žalobca svoje právo\nužívať predmetné pozemky.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je\npovinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,\nktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán\nsporu. V danom prípade preto žalobcom navrhovaný výsluch štatutárnych zástupcov (N.) by preto nebol\nspôsobilý zmeniť obsah predmetnej dohody a ani jej platnosť, keďže jej predmet je daný textom listiny,\nna ktorej je zachytený. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s uvedeným návrhom\nprocesne vysporiadal v konaní na pojednávaní, keď návrh na vykonanie tohto dôkazu uznesením\nzamietol.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 15.12.2016 sp. zn. II. US 922/2016, z ktorého vyplýva, že otázka posudzovania platnosti alebo\nexistencie právneho úkonu je objektívnou kategóriou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava\nnormatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí\nod subjektívnych predstáv účastníkov.\nV nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustálenej judikatúry nevykonanie\nniektorého z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnú vadu\nv procesnom postupe súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nakoľko žalobca neosvedčil právny základ svojho nároku a to\nužívacie právo k predmetným pozemkom (uvedené konštatoval už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozsudku sp. zn. 4Sžo/105/2015 zo dňa 05.04.2015 a to, že: „žalobca v konaní ... žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že pozemok, parcela č. XXXX/X...má v legálnej držbe“), nebolo potrebné vykonávať ďalšie\ndokazovanie týkajúce sa preukazovania výšky škody. (K tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 31.05. 2017 sp. zn. 3Obdo/22/2017 ako aj naň nadväzujúce uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2017, sp. zn. I. ÚS 571/2017).\nTaktiež sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca v\nkonaní nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými ako jeden z atribútov náhrady škody, a\npreto súd vykonanie dokazovania v smere naplnenia zostávajúcich atribútov náhrady škody, považoval\nza neúčelné a nehospodárne.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n35. Záverom odvolací súd uvádza k žalobcom namietanému „neprerušeniu“ konania súdom a ktorý\nuviedol že, „konajúci súd však predmetný návrh zamietol a konanie neprerušil“, že rozhodnutie o\nprerušení konania nebolo súčasťou výrokov napadnutého rozsudku, a preto sa touto námietkou odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné zaoberať.\n36. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil\nžalobný nárok žalobcu ako nedôvodný a obranu žalovaných ako dôvodnú, a preto napadnutý rozsudok,\nktorým zamietol žalobu žalobcu potvrdil ako vecne správny.\n37. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n38. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n39. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\n\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).\n40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n41. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n42. S poukazom na to, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §\n380 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil\naj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387\nods.1 CSP potvrdil.\n43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n46. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2.rade priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Obdo/35/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "50f71aa7-b9bf-4f77-95c8-2bf1a2dc5371:919a88ef-e584-4e7e-94ea-32331c2210ad", "datum": "2026-08-27", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/67/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e34ed753-62d6-4725-810b-1976a1004f8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.571.2017.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "27e08562-4178-489f-985c-b13701131e59:252df557-fba4-460e-a5c1-d6d28686921f", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/67/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/67/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/27e08562-4178-489f-985c-b13701131e59:252df557-fba4-460e-a5c1-d6d28686921f"}, {"guid": "1ec606e8-85cf-4657-931d-8c66698d22d4:db15a109-87f9-4d77-a40d-b13986bce456", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/1/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Cb/1/2020 z 3. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2020-02-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1ec606e8-85cf-4657-931d-8c66698d22d4:db15a109-87f9-4d77-a40d-b13986bce456"}, {"guid": "30075c98-56b5-467b-ad51-8269b53aeb76:cbb11d7d-936f-4ae9-9bb5-341c7c0bbc91", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/66/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/66/2014 z 22. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2015-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/30075c98-56b5-467b-ad51-8269b53aeb76:cbb11d7d-936f-4ae9-9bb5-341c7c0bbc91"}], "citovane_v": []}