{"guid": "3edd4b25-8548-4ec2-b5a3-e8497864cc5a:e373f408-0a35-48ee-a011-90e25a9d919f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2", "spisova_znacka": "3Cob/25/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/25/2024 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 3Cob/25/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2", "identifikacne_cislo": "2123202805", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e373f408-0a35-48ee-a011-90e25a9d919f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/25/2024\n2123202805\n31. 07. 2024\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2024:2123202805.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s.,\nŽižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.\nr. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému BMX\nSlovensko, s.r.o. v likvidácii, (predtým BRALO, s.r.o.) 920 55 Bojničky 462, IČO: 36 742 252, práv. zast.\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, adresa\nna doručovanie Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 598,72,-EUR s príslušenstvom titulom\nregresného nároku poškodeného V. Ž. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava\nč.k. 36Cb/111/2023-127 zo dňa 8. 12. 2023 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/111/2023 - 127 zo dňa\n8.12.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.\n36Cb/111/2023 - 127 zo dňa 8.12.2023 odmieta.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 449,04,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,04,-EUR\nod 19.2.2017 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania súd\nžalobu zamietol a tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania\nvo výške 50 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom\nprvej inštancie samostatným uznesením.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2017\ndomáhal zaplatenia sumy 76.721,51,-EUR s prísl. od žalovaného titulom regresného nároku na náhradu\nškody. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so spoločnosťou KTP Group s.r.o. poistnú zmluvu č.\n8003052505, predmetom ktorej bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP\nGroup s.r.o. vykonávala rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na\npozemku\", súčasťou ktorých boli práce vykonané prostredníctvom subdodávateľov. Spoločnosť KTP\nGroup s.r.o. objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného. Počas rekonštrukcie\nlávky dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodených 123 vozidiel farbou.\nNásledným šetrením bolo zistené, že uvedená udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov\nžalovaného. Spoločnosť KTP Group s.r.o., ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác zodpovedala\nza škodu spôsobenú subdodávateľmi. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov škody\n\npredstavovali sumu v celkovej výške 76.721,51,-EUR. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej\nzmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51,-EUR. Vyplatením poistného\nplnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému s poukazom na § 415 a § 813 ods. 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 76.721,51,EUR do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 3.2.2017.\n3. Žalovaný odmietol zodpovednosť za protiprávne konanie, uviedol, že na základe písomnej\nobjednávky mal uzatvorenú so spoločnosťou KTP Group, s.r.o. ústnu zmluvu o dielo, z ktorých nevyplýva\nžiaden záväzok, ktorý by garantoval zodpovednosť žalovaného za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný\nnebol so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. v zmluvnom vzťahu, zúčastnil sa na rokovaní dňa\n15.1.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa KTP Group, s.r.o. voči spoločnosti Bekaert Hlohovec,\na.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný je toho názoru, že naplnil\nzávery rokovania, prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a poukázal na elektronickú\nkomunikáciu s KTP Group, s.r.o. zo dňa 16.03.2016, ktorou oznámil KTP Group, s.r.o. riadne,\nvčas a zrozumiteľne začatie prác nasledovne: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili\npreparkovanie aut počas pieskovania a striekania „Lávky“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní\na maľovaní začali dňa 21.3.2016. Emailom zo dňa 8.4.2016 žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o.\nnasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za\npredpokladu, že bude pekné počasie“, uvedené pripomenul aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a 20.4.2016.\nĎalej žalovaný rozporoval rozsah (výšku) vzniknutej škody, teda primeranosť výšky odplaty za očistenie\nvozidiel, mal za to, že žalobca musí zdôvodniť, akým spôsobom určil výšku očistenia, nakoľko nie je\nzrejmé, či všetky vozidlá boli znečistené rovnako, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota čistenia.\nĎalej namietal, že súčasťou poistného spisu nebol náčrt, kde sa vozidlo nachádzalo, či konkrétni vlastníci\nmotorových vozidiel dodržali, že bolo opáskované miesto, kde žalovaný vykonával činnosť, namietal\nchýbajúce fotografie, ktoré by preukázali, na akých miestach a čím bolo vozidlo znečistené. Mnohé\nvozidlá boli očistené po uplynutí dvoch týždňov, preto namietal, či v období od údajného zistenia škody\ndo očistenia nemohlo dôjsť aj k inému poškodeniu (zastriekaniu).\n4. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017-273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom\nvydaným v základnom konaní) súd prvej inštancie rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je\nopodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.\nProti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k.\n31Cob/13/2020-321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na právny názor odvolacieho\nsúdu o potrebe preukázať zvlášť príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na\nkaždom motorovom vozidle, ako aj prípadné spoluzavinenie každého jedného vodiča poškodeného\nmotorového vozidla, súd uznesením č.k.36Cb/196/2017-349 zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu proti\nžalovanému o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému V. Ž. vylúčil\nspolu s ďalšími 123 poškodenými na samostatné konanie zo základného konania sp. zn. 36Cb/196/2017.\n5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.1.2016\nuzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ\npísomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších\nponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne\nuž vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného\nako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo, ako to vyplýva z písomných objednávok, ktoré žalovaný\nakceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj\ns tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne realizoval, začo vyfakturoval objednávateľovi\nKTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti\nspočívajúcej v tom, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti\nzaparkované motorové vozidlá. Ďalej nebolo sporné a žalovaný to nenamietal, že spoločnosť KTP Group\ns.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej\nzodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác\nna zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám\nvznikne, a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod\n5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových\nvozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51,-EUR. Žalobca ako poisťovateľ na\nzáklade poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle\n\n§ 813 ods.1 Obč. zák. /ďalej len OZ/ na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na\nnáhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo\nna postih voči žalovanému.\n6. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových\nvozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle §\n420 OZ, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. Žalovaný\nsa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou\nstarostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd mal za to, že vykonané\ndokazovanie vedie k inému záveru a bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak motorové vozidlá\nparkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, tak ak žalovaný začne,\nresp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové vozidlá znečistiť, môže dôjsť\nk ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k škode nedôjde, prípadne\nbol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali\nvýlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho\ndodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu porušenia jeho\npovinností, či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej). Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že\nvyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o., príp.\nspoločnosti Bekaert Hlohovec a.s., ako to podľa jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia\nzástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016 a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného\nzápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom\npoškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Nebolo sporné, že stretnutia\nsa okrem objednávateľa (zástupca Bekeart Hlohovec, s.r.o.) zúčastnili nielen ako dodávateľ (zástupca\nKTP Group s.r.o.) tak aj sub/dodávateľ (zástupca BRALO, s.r.o), čiže žalovaný. Žalovaný jednoznačne\nvystupoval na stretnutí v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj\núčastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými stranami nie len neformálne, ale aj písomne dohodnuté\na odsúhlasené povinnosti každej so strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Žalovaný mal spolu\nso spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom prác\nokrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové\noznámenie)“. So svedeckej výpovede /svedka V. Ž., pozn. odvolacieho súdu/ bolo však preukázané,\nže obaja si túto zmluvnú povinnosť riadne a svedomito nesplnili. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že\npoškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na\nmieste s rizikom jeho poškodenia.\n7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný\nnesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), tak si mal žalovaný\nako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú\nprevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V\nprípade, ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť,\nodmietnuť ich vykonanie, a to až do doby nápravy. Rozhodujúce bolo, že žalovaný bol nositeľom nie\nlen zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej\npovinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 OZ, porušením ktorej došlo podľa súdu k vzniku škody.\nKu škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu (ani spoločnosti KTP\nGroup s.r.o. ani spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa\nnázoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nesie väčší diel\nzodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o.\n8. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu prác\nešte dodatočne upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila\npreparkovanie áut počas pieskovania a striekania. Bolo však zároveň nesporné, že spoločnosť KTP\nGroup s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s\nrizikom poškodenia a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný.\nSúd mal za to, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si nesplnila túto zmluvnú\npovinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou vyplývajúcou zo stretnutia a dohody\nstrán, tak zároveň povinnosťou zákonnou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 415 OZ. Nebolo však\nprimeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie mailu zo strany\nžalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie dostatočné,\naby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu to, že ak\n\npriestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou pások)\nnezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť\nžalovaný. To by súd pokladal za dostatočné opatrenie žalovaného, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody.\nSplnenie tejto povinnosti v konaní preukázané nebolo. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou odbornou\nstarostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo\nako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované\nv jej blízkosti. Nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group aj na základe mailového\nupozornenia žalovaného priestor dostatočne nezabezpečila, tak je možné aj napriek tomu realizovať\nnatieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v takom rozsahu, aby\nbol dostatočný vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne\nokolnosti a zabezpečiť mal priestor takým spôsobom, aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu\nmotorových vozidiel v danom priestore. Je samozrejme pravda, že žalovaný by nezodpovedal zato, ak\nby niektorý vodiči nerešpektovali označenie priestoru páskou. V konaní vypočutý svedok však toto poprel\na uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám\nžalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska\n(ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je\nlen tvrdením, obranou žalovaného) bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná, neplnila účel\noznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore. Sám žalovaný\npokladal za nedostatočné vyhradenie a označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila\nsvoj účel a preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania na lávku. Sám však takéto\nopatrenie nerealizoval a opäť sa spoliehal na to, že to vykoná niekto iný. Podľa súdu bolo vhodné priestor\ndočasne v nevyhnutnej miere vymedziť dočasnými mobilnými zábranami, plotom, vyčleniť pracovníka,\nktorý by osobne dohliadal na mieste, aby v čase nástreku tam vozidlá neboli odparkované a podobne,\nproste spôsobom, ktorý by bol účinný na to, aby zabránil (zakázal) parkovaniu a vjazdu motorových\nvozidiel, aby zabránil ich poškodeniu. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások\nnachádzalo, napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Bolo nesporné, že\nvšetky opatrenia boli nedostatočné a neúčinné. A mali byť realizované také opatrenia, ktoré by zabránili,\nzakázali vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný\nzodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia,\nparkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a\npod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a\nzbavujúce žalovaného zodpovednosti.\n9. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa bránil aj tým, že k realizácii\nnástrekových prác musel, bol povinný pristúpiť vzhľadom na dohodnutý termín realizácie diela, ktorý\nnechcel porušiť a v dôsledku ktorého prerušenia by bol sankcionovaný. Súd mal ale za to, že toto\nneboli dôvody na porušenie prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. V prípade ak by žalovaný\nodmietol začať, resp. pokračovať vo vykonávaní prác, tak by mu to nikdy nebolo na ťarchu a neniesol\nby zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas. Žalovaný mal do doby pokiaľ\nby nebol priestor dostatočne zabezpečený odmietnuť realizáciu natieračských prác. V tejto súvislosti\nbolo nutné poukázať na ustanovenie § 551 ods. 1 a 2 Obch. zák.. V prípade, ak mal žalovaný za to, že\nmu objednávateľ KTP Group s.r.o. odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t.j. nezabezpečenej tak,\naby nemohlo prísť k škode, tak bol povinný objednávateľa na to upozorniť a po dobu dokedy by nebola\ndostatočne zabezpečená oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela, teda žalovaný by sa\nnedostal do omeškania a nemohli by byť voči nemu uplatnené žiadne sankcie. Zároveň by mal nárok na\nvšetky zvýšené náklady s tým spojené (na pracovníkov, nájomné za lešenie atď.), nakoľko sám nezavinil\ntoto omeškanie. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú\nv § 415 OZ. Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za\nškodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru,\nže predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti\nKTP Group, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto\naj táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods.2 OZ v odôvodnených prípadoch\nmôže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení\nškody. Práve daný konkrétny prípad bol podľa názoru súdu taký, že odôvodňuje rozhodnutie o tom, že\nžalovaný ale spolu s ním aj spoločnosť KTP Group, s.r.o., t.j. tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za\nňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil okrem zmluvnej\npovinnosti aj prevenčnú povinnosť ako priamy vykonávateľ činností, s ktorými v príčinnej súvislosti\ndošlo k vzniku škody, tak jeho účasť na spôsobení škody je ďaleko väčšia ako u spoločnosti KTP\n\nGroup, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu porušila len zmluvnú povinnosť. Podľa názoru súdu bolo\nprimerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti, a\nto tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., 25%. Pomer\nzodpovednosti za vniknutú škodu a účasti na spôsobení škody odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ku\nvzniku škody prišlo porušením zmluvnej aj zákonnej povinnosti. Bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť\nporušili oba subjekty, teda ich spoluzodpovednosť, účasť pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej\nspoločnosti 1 (25% z 50%). Zákonnú povinnosť porušil iba žalovaný, za porušenie zákonnej povinnosti\nzodpovedá výlučne iba žalovaný (50 %), spolu je tak účasť žalovaného na porušení zmluvnej povinnosti\n(25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť na spôsobenej škode.\n10. Žalovaný v konaní tvrdil, že nakoľko žalobca v žalobe uviedol ako deň poškodenia motorových\nvozidiel (poistnej udalosti) dátum 12.4.2016, tak poistné udalosti sa mali podľa žalobcu stať iba v tento\ndeň, a preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Súd sa s týmto názorom\nnestotožnil a poukázal na to, že až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania podarilo ustáliť a\npreukázať, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016,\nale v rozmedzí niekoľkých dní, kedy žalovaný realizoval, aplikoval farbu. Ak žalobca identifikoval škodovú\nudalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016, tak to absolútne neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že\npoškodenia z iných dní nie sú predmetom konania. Žalobca poškodenia, t.j. poistné udalosti, ktoré sú\npredmetom v súčasnosti už samostatných súdnych konaní špecifikoval okrem dátumu 12.4.2016 aj inými\nkonkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr. hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné,\nže ide o poistné udalosti z viacerých nielen jedného dňa, že ide o poškodenia, z obdobia kedy žalovaný\nvykonával práce na lávke, čo potvrdil v konaní aj vypočutý svedok. Žalovaný tvrdil, že nezrovnalosti\nsú aj v dátumoch hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od 26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až\nseptember 2016 tým, nie je preukázané, že znečistenie spôsobil žalovaný. Súd sa s názorom žalovaného\nnestotožnil, keďže ak aj u niekoho nastala poistná udalosť po 10.5.2016 (po ukončení diela a jeho\nodovzdaní), tak to nevylučuje, že k poškodeniu došlo skôr, a to v čase, kedy boli reálne vykonávané\nstriekacie práce.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poukázal na to, že najviac škôd je asi zo dňa 11.4.2016,\nkedy žalovaný striekal šedou epoxidovou farbou a 12.4.2016, kedy striekal polyuretánovou modrou\nfarbou. Podľa žalovaného je zvláštne, že nikde v hláseniach o škodovej udalosti sa nekonkretizuje odtieň,\nakým boli škvrny od farby, preto žiadal preukázať akou farbou boli vozidlá postriekané, a to nie len\nodtieňom, ale aj s chemickým rozborom jednotlivých škvŕn na vozidlách, ktorý by sa dal porovnať s\nfarbou, ktorú používal žalovaný. Súd mal zato, že bolo bez pochybností preukázané, že k poškodeniu\nvozidiel došlo činnosťou žalovaného. Touto činnosťou bolo konkrétne pieskovanie a striekanie farbou.\nĎalej nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané (žalovaným), žeby v rozhodnom čase na danom\nmieste ktokoľvek iný vykonával nástrek farbou. Preto bolo jednoznačne preukázané, že znečistenie\nvozidiel bolo zapríčinené výlučne nástrekom farby aplikovanej žalovaným. Potom už nie je rozhodujúce\na zásadné, že farba nie je v hláseniach bližšie špecifikovaná , že išlo konkrétne o farbu modrú či šedú.\nRovnako tak nie je podstatné, ak bola farba prípadne nesprávne identifikovaná v niektorých faktúrach\nako „cementové škvrny“ a preto podľa žalovaného za toto znečistenie nezodpovedá. Poškodenie,\nznečistenie je dostatočne identifikované spôsobom a preukázané najmä svedeckou výpoveďou, tak,\nže je vysoko pravdepodobné, hraničiace s istotou, že bolo spôsobené žalovaným a naopak vylučuje,\nže mohlo byť spôsobené kýmkoľvek iným. K námietke neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom\nškody a konaním žalovaného súd prvej inštancie mal preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo v\nčase poškodenia zaparkované na mieste, kde objektívne pracovnou činnosťou mohlo a aj reálne došlo k\npoškodeniu. V tejto súvislosti preto neboli dané žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi\nvznikom škody (poškodenie laku, skla karosérie vozidla) a konaním žalovaného (rekonštrukčné práce\nna lávke). Žalovaný v konaní tvrdil, že súd nezobral do úvahy žiadne poveternostné vplyvy. Žalovaný\nvšak nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej mimoriadnej udalosti (živelná\npohroma, hurikán a pod.). Konajúci súd zdôraznil, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by došlo\nk zhoršeniu počasia, poveternostných vplyvov, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom denníku.\nŽalovaný v konaní taktiež tvrdil, že niektorí vodiči poškodených motorových vozidiel nerešpektovali\nzákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky, ktoré bolo vyhradené a označené práve preto,\naby nedošlo k poškodeniu zaparkovaných vozidiel, a preto spoluzavinili vznik škody. Uvedené tvrdenia\nžalovaného sa v konaní však opäť nepreukázali.\n\n12. Záverom žalovaný namietol v konaní aj výšku škody, resp. jej primeranosť. Súd mal však z listinného\ndôkazu - „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou\nspoločnosťou SANAC, s.r.o. položkovito a podrobne preukázané, aké konkrétne čistiace práce a materiál\nbol pri čistení použitý. V Tabuľke je uvedená cena jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola\nposkytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia predstavuje sumu 598,72 EUR,\nčo sú podľa listinného dôkazu vyhotoveného čistiacou spoločnosťou reálne a účelne vynaložené náklady\nna odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška ceny čistenia pri niektorých\nmotorových vozidlách líšiť. Ak žalovaný spochybňoval ich výšku, tak nestačilo iba toto všeobecne\nnamietať, mal k tomu označiť, predložiť relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody.\nNakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 598,72 EUR a súd mu priznal\nnáhradu škody iba vo výške 449,04 EUR, zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd\nvo zvyšku istiny 149,68 EUR a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nepriznanej\nistiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s\npoukazom na ust. § 255 ods.1, ods.2 C.s.p., tak, že procesne čiastočne úspešnému žalobcovi priznal\nnárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 50%.\n13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ohľadom nesprávneho právneho\nposúdenia uviedol, že súd nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode na\naute osoby V. Ž.. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď\nspoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť, ale nebola priamym partnerom hlavného\nobjednávateľa, a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Súd prvej inštancie ustálil spoluzodpovednosť\nžalovaného vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, zároveň ani určenie\ntejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Súd prvej inštancie mal predsa k dispozícii\nzápis z rokovania z 15.1.2016. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o.\n(voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu) na rokovaní dňa 15.1.2016,\nkde boli uvedené povinnosti dodávateľa (spoločnosti KTP Group, s.r.o.) voči spoločnosti Bekaert\nHlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný oznámil KTP Group,\ns.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia:\n„Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania\n\"Lávky\"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa\n11.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa\n12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“.\nZ tohto dôvodu má žalovaný za to, že nevie detailne akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení\nzodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25% riadil. Súd prvej inštancie zároveň nevykonal\nžiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne\niný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu.\n14. Podľa žalovaného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil tú\nokolnosť, že predmetný svedok- poškodený si nepamätal podrobnosti o čistení, ale vedel uviesť, že\nlen z činnosti žalovaného na lávke k tomu mohlo dôjsť. Rovnako súd neriešil ani nezrovnalosti v\ndátume hlásenia škody. Dokonca svedok uviedol, že bolo striekaním poškodené celé auto a najmä\nčelné sklo a predná kapota a strecha. Žalovaný aj spochybnil, z ktorej strany boli autá zašpinené,\nnakoľko nie sú doložené fotografie a táto okolnosť ani nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti.\nPokiaľ boli autá zaparkované vedľa seba, ťažko by sa auto zašpinilo zo strán ako sú dvere a blatníky.\nŽalovaný rozporoval aj sumu čistenia, nakoľko je zrejmé, že čistenie organizoval zamestnávateľ svedkapoškodeného a svedok sa nezaujímal o sumu, pričom súd len konštatoval, že suma je primeraná\na žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne\nprávne posúdil aj použitie iného obdobného prípadu - rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a\nvec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožňuje so závermi žalovaného a\nmá za to, že dôvodnosť nároku bola jednoznačne preukázaná. Poukázal na ust. § 551 ods. 1 a\nods. 2 Obch. zák.. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný nesprávne právne posúdenie, keď je\nzrejmé, že súd aplikoval ustanovenie, ktoré sa týka zisteného skutkového stavu. Žalovaný bol povinný\ntrvať na písomnom potvrdení pokynu objednávateľa diela. V tejto súvislosti podotkol, že samotná\nskutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv\nna jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\n\nRozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako\nvymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného\njednoznačne vyplynulo, že striekacie práce boli realizované po dobu niekoľkých dní mnoho hodín\ndenne. Žalobca dáva na zreteľ, že autá parkujúce na parkovisku predstavujú množinu objektov, ktorých\nrozostavenie sa každý jeden deň mení. V takomto prípade bolo na žalovanom, aby každý jeden deň\nvyhodnotil, či môže vykonávať striekacie práce, čo však opomenul. Uvedené dáva do priameho kontrastu\nso správaním žalovaného vo vzťahu k počasiu, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný\npodmieňoval vykonávanie prác každý jeden deň počasím. Týmto je v zásade vyvrátená i argumentácia\nžalovaného o tom, že on bol povinný pokračovať v prácach kvôli výluke na trati, avšak je zrejmé, že\nv prípade nepriaznivého počasia práce nevykonával. Žalobca zdôraznil, že v konaní bol vykonaný\nvýsluch svedeckou výpoveďou pôvodného poškodeného. Svedok potvrdil (rovnako ako aj všetci ďalší\nsvedkovia v jednotlivých konaniach), že na mieste nebolo žiadne označenie ani zábrana, aby tam\nvozidlá neparkovali. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že medzi poškodenými neboli len zamestnanci\nspoločnosti BEKAERT HLOHOVEC, ale aj zamestnanci iných spoločností sídliacich vo vedľajších\npriestoroch. Argumentácia žalovaného o tom, že poškodený neskúmal spôsob čistenia je podľa žalobcu\nzavádzajúca, nakoľko pre poškodeného je smerodajný práve výsledok vedúci k odstráneniu škody.\nŽalovaný počas celého konania nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné čo i len\nspochybniť technické a logistické riešenie odstraňovania škôd spôsobených práve konaním žalovaného.\nS ohľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Navrhol\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení sa\ns obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací\nsúd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n17. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n18. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku istiny a prislúchajúceho\núroku z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia\nodvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p,\nodvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak\nprávo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva\nstrane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým\nvýrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech\nžalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z\ndôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu\nnebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku,\nodmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.\n19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n21. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd\nprvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,\nže nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a\npreto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.\nOdvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol\nžiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými\n\ndôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam\nžalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s\notázkou preukázania predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného.\n22. Je nesporné, že predmetom konania je regresný nárok na náhradu škody. Škoda mala vzniknúť\ntým, že spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u\nžalovaného, pričom počas rekonštrukcie lávky bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel\nfarbou. Uvedená škodová udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Spoločnosť\nKTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu\nspôsobenú konaním subdodávateľov. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne\nposudzoval nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, keďže v danom prípade žalovaný porušil povinnosť\nobsiahnutú v ust. § 415 OZ, a teda žalovaný nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.\n23. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej\npovinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri\nich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa\ntohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.\nZodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n24. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne\nnaplnené tieto predpoklady:\n1. vznik škody\n2. protiprávnosť konania\n3. zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané)\n4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.\n25. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto\nzodpovednosti je vždy existencia škody. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej\npraxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za\nprotiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore\ns objektívny právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za\nškodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia)\nv ustanoveniach § 415 OZ, je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len\nvtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je\nv rozpore so zmluvným dojednaním.\n26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal\nnaplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na motorových vozidlách, pretože\npredovšetkým preukázal vznik škody ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Súd\nprvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyčerpávajúco odôvodnil aká škoda je predmetom\nkonania, kto škodu spôsobil a teda koho konaním a porušením prevenčnej povinnosti škoda vznikla.\n27. V prípade odvolacej námietky nesprávneho posúdenia spoluzodpovednosti žalovaného, keď podľa\nžalovaného súd prvej inštancie ustálil jeho spoluzodpovednosť vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne\ndokazovanie k tomu smerujúce a určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil, je\nuplatnená námietka v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie o\ndelenej zodpovednosti viacerých škodcov, a to žalovaného a spoločnosti KTP Group, s.r.o., odôvodnil\nv bode 58 napadnutého rozsudku. Žalovaný ako škodca má vzťah nielen k vlastnému protiprávnemu\nkonaniu a škode, keď svojím konaním a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti priamo škodlivý\núčinok vyvolal, ale má vzťah aj ku konaniu ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na vzniku škody, t. j.\nv tejto veci spoločnosť KTP Group, s.r.o., ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť riadne\nrizikový priestor. S aplikáciou delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako\naj s určením podielu jednotlivých škodcov na škode tak ako ich ustálil súd prvej inštancie, sa odvolací\nsúd v plnom rozsahu stotožňuje. Vznesená odvolacia námietka žalovaného je teda podľa odvolacieho\nsúdu nedôvodná.\n\n28. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, keď vôbec nezdôvodnil, že svedok si nepamätal podrobnosti o procese čistenia, ale vedel\nuviesť, že len z činnosti žalovaného na lávke k tomu mohlo dôjsť. Rovnako súd neriešil ani nezrovnalosti\nv dátume hlásenia škody. Žalovaný spochybnil, z ktorej strany boli autá zašpinené, nakoľko nie sú\ndoložené fotografie a táto okolnosť ani nie je zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti. Odvolací súd\nkonštatuje, že s uvedenými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí\nvysporiadal a žiadna z týchto námietok nie je spôsobilá privodiť vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného\nza škodu iný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Odvolaciemu súdu sa javí, že\nnámietky žalovaného sú uplatnené ako všeobecné špekulácie, bez väzby na konkrétnu vec. Odvolateľ\nsíce uplatnil námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, ale konkrétnu nesprávnosť neuvádza, obsahom odvolacích námietok sú tak len\npúhe dohady odvolateľa, aký prípadne iný skutkový záver prichádza do úvahy, avšak bez uvedenia\nkonkrétneho dôkazu, z ktorého by mal vyplývať a ktorý súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne\nvyhodnotil.\n29. Žalovaný ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal okolnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti\nza škodu. Žalovaný v odvolaní poukázal na emaily zo dňa 15.1.2016, 16.3.2016, 21.3.2016,\n11.4.2016, pričom odvolací súd k uvedenému dodáva, že ak potrebné opatrenia na zabezpečenie\nareálu nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť\npredchádzanie škodám v zmysle ust. § 415 OZ ako aj povinnosť vyplývajúca z dohody zmluvných\nstrán a teda uvedené zaslanie emailov spoločnosti KTP Group s.r.o., nebolo dostatočným opatrením\nžalovaného. Žalovaný ako subdodávateľ diela mal povinnosť sám prijať opatrenia na odvrátenie\nhroziacej škody alebo odmietnuť vykonanie diela do času, kým objednávateľ neprijme zodpovedajúce\nopatrenia. V prípade, ak hrozilo poškodenie zaparkovaných motorových vozidiel, žalovaný nemal začať\nso striekaním lávky s prihliadnutím na jeho predpokladanú odbornú starostlivosť, ktorú ako spoločnosť\ns predmetom takýchto činností mal mať. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho\nustálil súd prvej inštancie a to na základe vykonaného dokazovania.\n30. K námietkam žalovaného týkajúce sa vzniku a rozsahu škody na motorovom vozidle žalovaný\nnepredložil žiadne dôkazy a ani vykonanie dôkazov ktoré by preukázali spôsob vzniku a rozsah\npoškodenia nenavrhol a preto tieto námietky sú len nepreukázaným tvrdením žalovaného a súd na ne\nnemôže prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, a to\nna bod 60. - 66. rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný namietal výšku škody v\nrozsahu nákladov na čistenie poškodeného vozidla avšak neuviedol v čom (v ktorých položkách) je výška\nnákladov neprimeraná a v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili výšku žalobcom uplatneného\nregresného nároku.\n31. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, podľa ktorej súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil aj použitie záverov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa jedná o odlišný skutkový\nstav, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla parkujúceho na mieste, kde bol zákaz vjazdu\nparkovania na pešej zóne s obmedzením vjazdu, ktorý bol označený pevne osadenou dopravnou\nznačkou. Skutkové okolnosti vo veci sp. zn. 3Cob/112/2015 boli teda odlišné od posudzovanej veci a\npreto závery uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nie je možné na túto sporovú vec\naplikovať.\n32. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu\nnedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho\npodľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na\nust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n\n34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/111/2023", "guid": "1f2335ad-d0fa-49cd-b235-3f40315d50eb:6d7c614b-7e7e-4788-b1d7-5cb5185bca00", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "209a670b-0f02-4da7-8dea-2e9768c60fcb:e6e839fb-2a89-4b3a-a43d-53c9968cd990", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7111207186.1", "spisova_znacka": "3Cob/112/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/112/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7111207186.1"}], "citovane_v": []}