{"guid": "90ce68b8-51db-4cbc-8008-f5ebca6355c0:fbbd850d-2eaf-403a-91b6-eaa39593ea6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1", "spisova_znacka": "16Co/86/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/86/2024 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 16Co/86/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1", "identifikacne_cislo": "1724200874", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Cdo/119/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "99b8fcd7-d6a9-46be-abeb-8da13405f238:aec4a639-1265-4139-916e-4b475d8d39d7", "datum": "2026-04-30", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbbd850d-2eaf-403a-91b6-eaa39593ea6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/86/2024\n1724200874\n30. 09. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:1724200874.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: S. A., J.. X.X.XXXX, O. XX/XX, O.,\nproti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej\nAK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok\nč. k. 8C/17/2024-22, zo dňa 12.3.2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamieta.\nII. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil\npovinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti zapísanej v katastri\nnehnuteľností Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne\núzemie O., obec O., okres K., a to parcely registra „. evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X\no výmere XXXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X,\ndruh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X,\nstavby - dom; poučil žalovanú, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej\nžalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla a rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\ndoručeným súdu 7.3.2024 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanej\nzdržať sa výkonu záložného práva dražbou nehnuteľností, aby nedošlo k neodvrátiteľnému zásahu do\njej vlastníckeho práva, kde má ona a jej dve maloleté dcéry trvalý pobyt. Podaný návrh odôvodnila tým,\nže dňa 14.3.2024 o 10:00 hod. v Dome kultúry Ružinov, Bratislava má vykonať Dražobná spoločnosť\nHeyPay s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 842 414 opakovanú dražbu, ktorej predmetom\nje jej rodinný dom. O uskutočnení dražby nedostala žiadne písomné oznámenie ale iba si našla na\noplotení oznam o termíne dražby, čo považovala za nesprávne. Žalovaná žiadala zaplatiť sumu vo\nvýške 192.890,18 eura s príslušenstvom, kde za tento záväzok je zaviazaná spoločne a nerozdielne\nspolu s jej manželom Z. A., s ktorým má od roku 1998 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.\nPostup žalovanej považovala za nesprávny z dôvodu, že medzi ňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. bol\ndňa 7.10.2022 na Okresnom súde v Trnave uzatvorený súdny zmier č. k. 39Csp/1/2020-227, ktorým ju\nsúd zaviazal k uhrádzaniu pravidelných splátok vo výške 1.200 eur mesačne. Žalovaná mala za to, že\nzáväzok má hradiť aj jej manžel napriek tomu, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, kde ona riadne a\nvčas plní podmienky súdneho zmieru a žalovaná si napriek uvedenému chce uplatniť výkon záložného\npráva na jej nehnuteľnosť.\n\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súdu prvej inštancie z\npredloženého listu vlastníctva č. XXX okres K., obec O., katastrálne územie O. vyplynulo, že žalobkyňa\nje výlučnou vlastníčkou parcely registra „. evidované na katastrálnej mape parcela č. XXX/X o výmere\nXXXX S.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere XXX S.X, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XX, na pozemku parcelné číslo XXX/X\ndom. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/213/98 zo dňa 17.11.1998 vyplynulo, že dňom\nprávoplatnosti rozsudku 18.12.1998 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.\n3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi ňou a žalovanou ide o vzťah súkromnoprávneho\ncharakteru zo zmlúv o splátkovom úvere a záložného práva spadajúce pod úpravu v rámci Občianskeho\nzákonníka. Navrhované neodkladné opatrenie má podľa § 325 ods. 1 C. s. p. slúžiť bezodkladnej potrebe\núpravy pomerov a v danej veci nie je daná obava z ohrozenia exekúcie. Podľa § 325 ods. 2 písm. d)\nC. s. p. je možné od žalovanej požadovať, aby sa niečoho zdržala (výkonu záložného práva), pričom\nmal za to, že žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko v spore\nide o ochranu jej vlastníckeho práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR, ako aj ochrany jej obydlia podľa\nčl. 21 Ústavy SR. Žalobkyňa je zapísaná ako vlastník nehnuteľností a v nehnuteľnostiach má svoje\nobydlie spolu s rodinou (dve maloleté deti). Domáhať sa ochrany obydlia môže len osoba, ktorá má k\nobydliu vzťah užívateľa a pritom nie je rozhodujúce, na základe akého právneho titulu, resp. či vôbec\ntakýto titul existuje. Ochrana obydlia je poskytovaná vlastníkovi, nájomcovi, členovi ich domácnosti, ale\ntiež osobám majúcim vzťah k danému obydliu na inom právnom základe. Dohovor o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd dokonca chráni aj obydlie, ku ktorému jeho obyvateľ nemá platný právny titul\n(rozhodnutie Ústavného súdu ČR PL. ÚS 2/17, bod 27). Právo na obydlie garantuje Ústava SR v čl.\n21 ods. 1 a považuje ho za nedotknuteľné.\n4. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že\nžalobkyňa uzavrela s odporcom zmier, ktorý súd prvej inštancie schválil, kde sa zaviazala zaplatiť istinu\n137.373,79 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške\n1.200 eur. Zároveň predložila potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s. za obdobie\nod 23.12.2022 do 24.2.2024, z ktorých mal za preukázané (napokon aj za nesporné), že mesačné\nsplátky od schválenia zmieru vykonáva riadne a včas. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu\nTrnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022 vyplynulo, že bol najskôr vydaný platobný rozkaz\nč. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len\nvoči manželovi žalobkyne, ktorý nepodal odpor. Mal za preukázané, že na základe schváleného\nzmieru pohľadávku proti žalovanej riadne spláca v dohodnutej mesačnej výške. Žalovaná pristúpila\nk dobrovoľnej dražbe na základe právoplatného platobného rozkazu č. k. 39Csp/1/2020-164 zo dňa\n25.8.2020, kde z oznámenia o dobrovoľnej dražby vyplynulo, že konanie o dražbe sa malo konať\n29.4.2022 a 3.6.2022. V čase konania o dobrovoľnej dražbe ešte nebolo konanie proti žalobkyni\nprávoplatné skončené, kde až uznesením Okresný súd Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022,\nza prítomnosti žalovanej schválil zmier, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala pohľadávku žalovanej spolu\ns príslušenstvom uhrádzať v mesačných splátkach, nakoľko žalovaná súhlasila so zmierom, súd prvej\ninštancie daný zmier schválil. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražby vyplynulo, že 14.3.2024\nsa bude konať tretie kolo opakovanej dražby. Na základe vyššie uvedeného poukázal na skutočnosť,\nže žalovaná má dva právoplatné exekučné tituly z jednej zmluvy, kde aj napriek tomu, že žalobkyňa\npohľadávku splácala, žalovaná pristúpila k dobrovoľnej dražbe.\n5. Na základe skutočností tvrdených žalobkyňou súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu toho, v akom\nrozsahu došlo, resp. mohlo dôjsť k narušeniu práva tej - ktorej strany, pričom uviedol, že nariadenie\nneodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených\nzáujmov žalovanej, preto bol pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia\nnedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ\na účel. Jedným z nich je aj predchádzanie ďalším sporom. Bol názoru, že takýto účel neodkladného\nopatrenia v danej veci vyplýva aj z dôvodnej obavy, aby realizáciou výkonu záložného práva nedošlo k\nnezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeranými nákladmi, prípadne\nďalšími súdnymi konaniami. Žalovaná bude obmedzená iba dočasne a s ohľadom na jej postavenie\nspoločnosti poskytujúcej aj spotrebiteľské úvery, celkom zrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou\npokračovať vo výkone svojich práv, ak by rozhodol v jej prospech. Na druhej strane môže žalobkyňa\nstratiť obydlie ako prostriedok uspokojenia základnej životnej potreby bývania, keď strata bývania je\n\njedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí,\nmusí mať možnosť predložiť posúdenie primeranosti takého opatrenia na súdne konanie.\n6. S poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčeného skutkového\nstavu z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia proti žalovanej bol podaný dôvodne, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva,\nspočívajúceho v ochrane vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, spojenej s právom na obydlie podľa\nčl. 21 Ústavy SR k nehnuteľnostiam, pred výkonom záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou.\nZ opisu rozhodujúcich skutočností a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne\nosvedčila existenciu pochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva k jej nehnuteľnostiam,\na preto za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 prvá veta, § 334 a §\n336 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.\n7. Dodal, že žalovaná má v prípade zmeny okolností vždy možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného\nopatrenia, prípadne žiadať náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného\nopatrenia vznikla. Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení\nneodkladného opatrenia žalobu vo veci samej (keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia\nmožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami), ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a ods. 2 C.\ns. p. žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne\nvýkonom neodkladného opatrenia vznikla.\n8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v spojení s\n§ 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že v danom prípade bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia a nebola podaná žaloba vo veci samej, teda týmto rozhodnutím sa konanie skončilo a bolo\npotrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok\nna náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, lebo bola v konaní plne úspešná s tým, že o\nvýške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).\n9. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.\nc), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) C. s. p. a žiadala napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, prípadne zamietnuť,\nalternatívne súdne konanie zastaviť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov\njej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že napadnuté uznesenie je v rozpore s princípom\nlegality, princípom právnej istoty a zásadami Civilného sporového poriadku, nakoľko napriek zákonnej\nlehote 30 dní sa vydalo za 5 dní, hoci nešlo o skutočnosti náhle, nepredvídateľné a neočakávateľné.\nSúd prvej inštancie vydal trvalé neodkladné opatrenie, trvalého zákazu výkonu záložného práva, hoci\nmožnosť vykonať záložné právo vyplýva z kogentných právnych noriem, ktorými je súd prvej inštancie\nviazaný. Poukázala pritom na ustálenú rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je\nvylúčené natrvalo rozhodnúť o zákaze výkonu záložného práva (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR z 29.1.2019, sp. zn. 8 Cdo 147/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.4.2019, sp. zn. 5\nCdo 113/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.8.2019, sp. zn. 2 Cdo 36/2019). Brojila, že\nbola zbavená faktickej možnosti výkonu riadneho záložného práva, nakoľko nevykonateľné záložné\nprávo stráca uhradzovaciu funkciu a navyše jej nebol s rozhodnutím a to ani do konca odvolacej\nlehoty doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani jeho prílohy a tak vôbec nie je\nzrejmé, či vôbec existuje a s akým obsahom. Súd prvej inštancie konal s odporcom a navrhovateľom,\nhoci od 1.7.2016 stranami sporového konania takéto subjekty, odporca a navrhovateľ nie sú a byť\nnemôžu, preto je napadnuté rozhodnutie materiálne nevykonateľné a arbitrárne; súd prvej inštancie\nukladá povinnosť odporcovi, hoci žiadne takéto procesné postavenie v sporovom konaní neexistuje.\nArbitrárnosť je dovŕšená odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odseku 23, v ktorom súd prvej\ninštancie uviedol: „Odporca bude obmedzený iba dočasne a s ohľadom na jeho postavenie spoločnosti\nposkytujúcej aj spotrebiteľské úvery celkom zrejme bez likvidačných účinkov s možnosťou pokračovať\nvo výkone svojich práv“, teda žalovanej navždy zakázal výkon záložného práva, ale v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia tvrdí presný opak o tom, že žalovaná bude obmedzená iba dočasne;\npopri jednoznačnom právnom závere tak súd prvej inštancie dospel bez akéhokoľvek vysvetlenia k\nprotichodnému právnemu záveru, čo považovala za arbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006,\nsp. zn. I. ÚS 154/05). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s existujúcou jednotnou ustálenou\n\nrozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít bez toho, aby odlišný právny názor bol podporený\nakoukoľvek reálnou racionálnou argumentáciou.\n10. Za zásadnú vadu zmätočnosti považovala tú skutočnosť, že stranami konania môžu byť výlučne\nžalobca a žalovaný a tieto subjekty takto musia byť v podaní i označené, pretože zákon nepozná\nmožnosť, aby účastníkom sporového konania bol odporca. Súd prvej inštancie nemal v civilnom\nsporovom konaní právomoc rozhodovať spor medzi navrhovateľom a odporcom, pretože niečo také\nje možné iba v nesporovom konaní. V prípade, ak súd prvej inštancie rozhodoval podľa Civilného\nsporového poriadku, súdne konanie je postihnuté zásadnou vadou zmätočnosti, pretože ide o konanie\nmimo rámca Civilného sporového poriadku a zároveň ani nemôže ísť o rozhodnutie podľa Civilného\nsporového poriadku. Ďalšou zásadnou vadou je vada petitu, jeho nevykonateľnosť a to z dôvodu\nneurčitosti a nemožnosti. Základnou skutočnosťou, ktorá má bez ohľadu na všetko ostatné za následok\nzaťaženie ako konania, tak aj rozhodnutia, tzv. vadou zmätočnosti, majúcou za následok nezákonnosť\nnapádaného rozhodnutia v meritórne podstatnej časti je skutočnosť, že rozhodnutie je materiálne\nnevykonateľné. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť\nformulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Ak má\nbyť výrok formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný,\nznamená požiadavka určitosti i to, že obsah výroku musí byť dostatočne zrozumiteľný a určitý aj pre\nakúkoľvek tretiu osobu. Výrok napadnutého rozhodnutia je nevykonateľný a v rozpore so zákonom,\nnakoľko ukladá povinnosť zdržania sa výkonu záložného práva, avšak neuvádza ktorého záložného\npráva sa týka (vykonáva sa záložné právo, ktoré vzniklo zápisom po povolení vkladu záložného\npráva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom (identifikátorom) a jeho predmetom), napadnuté\nrozhodnutie uvedené označenie záložného práva V - identifikátorom neobsahuje a preto je vylúčené,\naby išlo o zákonný, dostatočne určitý ako návrh, tak i obsah rozhodnutia; na nehnuteľnosti môže viaznuť\nväčšie množstvo záložných práv. Za situácie, kedy samotný návrh neobsahoval zákonom predpísané\nrelevantné náležitosti, neobsahoval zákonný a vykonateľný návrh rozhodnutia (žalobný petit), tak mal\nbyť odmietnutý; ak je rozhodované bez relevantných listín, vzhľadom na obsah § 327 a § 328 C. s. p. je\ntakýto postup v rozpore so zákonom, zásadným spôsobom narušuje rovnosť strán, je nielen nezákonný,\nale i protiústavný (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05). Vo vzťahu ku kontradiktórnosti\nkonania a obsahu súdneho spisu poukázala na rozsiahlu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\nBrojila, že jej nebolo umožnené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, návrh jej\nnebol doručený a to ani pred vydaním rozhodnutia, ani po jeho vydaní, hoci uvedenému postupu za\nsituácie, keď majetkové poškodenie žalovanej dosahuje cca 200.000 eur a je tak v enormnej výške a do\nkonca lehoty na rozhodnutie o návrhu ostávalo 25 dní nielenže nič nebránilo, ale pri ústavnokonformnom\npostupe a pri rešpektovaní základných práv všetkých strán, bol súd prvej inštancie povinný takúto\nmožnosť vytvoriť už v čase pred vydaním rozhodnutia. Návrh a prílohy podania jej neboli doručené ani\nspolu s neodkladným rozhodnutím, čo predstavuje zásah do jej zaručených základných práv (čl. 46 ods.\n1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).\n11. Bola názoru, že pripustenie postupu (nariadenia neodkladného opatrenia bez prejednania veci\nsamej), ako postupu bežného, či pravidelného by znamenalo to, že šikanózne postupujúce subjekty by\nsa domohli súdnej ochrany a odstránenia právnej istoty v lehotách výrazne iných ako ostatní účastníci.\nPoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.1.2019, sp. zn. 8 Cdo 147/2017, podľa ktorého:\n„Právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako\nzáložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného\npráva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom\nalebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie teda spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci.“ Dôvodila, že súd prvej\ninštancie ignoroval ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, rozhodoval presne opačne\na odklon nijako neodôvodnil. Rozhodnutie je tak nielen v rozpore so zákonom, ale i s požiadavkami\nvyplývajúcimi z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k\nriadnemu odôvodneniu; súd by mal dbať aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku.\n12. Namietala, že súd prvej inštancie uložil trvalý zákaz výkonu záložného práva, hoci vôbec nemal\npredloženú záložnú ani úverovú zmluvu a tak vôbec nemohol vedieť a mať osvedčené to, čo je\nzabezpečené záložným právom, aká pohľadávka a či sa uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.\n39C/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, potvrdenia o vkladoch do pokladne Slovenskej sporiteľne, a.s., týkajú\nzabezpečeného dlhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v odseku 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „z\n\nodôvodnenia daného uznesenia č. k. 39Csp/1/2020-227 vyplýva, že bol najprv vydaný platobný rozkaz\nč. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2020, ale len voči\nmanželovi navrhovateľky, ktorý nepodal odpor, tak mal za preukázané, že sú dvaja dlžníci, ktorí majú\npostavenie solidárnych dlžníkov a neexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka\nZ. A., ktorý je zabezpečený záložným právom. S poukazom na § 511 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho\nzákonníka uviedla, že v predmetnom ustanovení sa normuje pasívna záväzková solidarita, pri ktorej\nje každý z viacerých, mnohých, solidárnych dlžníkov zaviazaný poskytnúť veriteľovi rovnaké plnenie,\nkaždý je zaviazaný na celý dlh, dlh v úplnosti, pričom ak poskytne takéto celé plnenie veriteľovi jeden\nzo solidárnych dlžníkov, zanikne celý solidárny záväzok. Časti, ktorými sa solidárni dlžníci podieľajú na\ncelom dlhu, majú však význam výlučne vo vnútornom vzťahu medzi solidárnymi dlžníkmi, uvedené sa\nnijako netýka veriteľa. Veriteľ môže vyžadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov,\npretože každý je zaviazaný vo vzťahu k celku. Súdny zmier schválený Okresným súdom Trnava č. k.\n39Csp/1/2020-227 zo dňa 7.11.2022, sa týka výlučne dlžníčky S. A. a jej záväzkovo-právneho vzťahu\ns veriteľom a vôbec sa netýka vzťahu medzi veriteľom a Z. A. a už vôbec sa netýka úpravy záložnoprávneho vzťahu a možného výkonu záložného práva. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by\nbol zabezpečený dlh Z. A. splnený. Súd prvej inštancie teda mal za preukázané, že tu je dlh Z. A. a\nneexistoval jediný doklad, ktorý by osvedčil plnenie dlhu dlžníka Z. A., ktorý je zabezpečený záložným\nprávom. Žalovaná výkonom záložného práva vymáha zabezpečenú pohľadávku (pohľadávky, v celkovej\nvýške 192.890,18 eura s príslušenstvom) proti Z. A., nie pohľadávku žalobkyne. Za takéhoto stavu\nzakázať navždy výkon záložného práva (aj napr. pre pohľadávku Z. A.) je prejavom ľubovôle.\n13. Zdôraznila, že v prípade predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o\ntaké neodkladné opatrenie, ktoré má charakter neodkladného opatrenia meritórneho, nie charakter\nneodkladného opatrenia spojeného s konaním vo veci samej. Neodkladné opatrenie takéhoto typu\nnie je zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k inému meritórnemu konaniu a tak má fakticky\ncharakter konania o žalobe. Vydanie neodkladného opatrenia takéhoto typu za cca 5 dní, bez akejkoľvek\ningerencie žalovanej, bez možnosti realizácie akýchkoľvek práv vyplývajúcich z práva na spravodlivý\nproces s dôsledkom v podobe faktického zbavenia záložného práva v hodnote cca 200.000 eur,\npovažovala za absurdné a postup súdu prvej inštancie za nezlučiteľný s existenciou materiálneho\nprávneho štátu. S poukazom na čl. 5 C. s. p., považovala podanie žalobkyne za zjavné zneužitie práva,\nnakoľko výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia\nžalobkyne ako subjektu povinnosti - záložného dlžníka. Podanie necieli k ochrane údajne ohrozených\npráv jeho pôvodcu, ale k znemožneniu realizácie nápravy iným dlžníkom vyvolaného protiprávneho\nstavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie\na poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovanej. Mala za to, že súd prvej inštancie nemôže\nzákonne nariaďovať závažný trvalý zásah do právnych vzťahov, práv a do základných práv žalovanej len\nna základe tvrdení a dojmov žalobkyne. Podstatou inštitútu záložného práva je v prípade, ak pohľadávka\nnie je riadne a včas splnená, oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia\npohľadávky z predmetu záložného práva. Z listu vlastníctva vyplynula existencia záložného práva,\ns čím sa podľa § 151a a § 151j Občianskeho zákonníka, ktoré sú kogentnými právnymi normami,\nspája záložnému veriteľovi právo toto záložné právo za účelom uspokojenia tejto pohľadávky vykonať.\nPostup súdu prvej inštancie považovala za protizákonný a nepochopiteľný, nakoľko namiesto ochrany\npráva chránil protiprávny stav a zakázal záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými\nprávnymi normami. Poukázala pritom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo 16.4.2009, sp. zn. 5 Cdo 108/2008) a uviedla, že postup, ktorý spočíva v\nzakázaní konania, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius\ncogens je rozporný s ustanoveniami právneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne,\nnakoľko neprimeraným spôsobom zasiahlo do jej zákonom a Ústavou SR chránených základných práv; v\nnapadnutom rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie založené na aplikácii relevantných právnych\nnoriem, pričom sa tak do úvahy neberie existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra\nÚstavného súdu SR, judikatúra Najvyššieho súdu SR a preto je takto koncipované rozhodnutie aj\narbitrárne (nález Ústavného súdu SR z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS 154/05, uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 26.4.2016, sp. zn. 4Cdo/337/2015).\n14. Namietala, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, konkrétne z ktorých právne\nrelevantných skutočností a listín označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a\npriložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd\nprvej inštancie k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu\n\nk osvedčeniu dôvodnosti nároku tak, ako to vyžaduje trvalé neodkladné opatrenie, na ich základe aký\nustálil skutkový stav, ako zistený skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia právnych noriem,\nako dospel k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú a ako odôvodnil osvedčenia existencie\nvšetkých nevyhnutných skutočností. V prípade, ak má súd prvej inštancie vyhovieť návrhu na vydanie\ntrvalého neodkladného opatrenia, tak musí jeho žalobca tvrdiť a preukázať skutočnosti umožňujúce\nprijať záver o trvalej existencii nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo\nbezprostredne hroziacej ujmy.\n15. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na\nnariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou, nezistil,\naké všetky pohľadávky sú zabezpečené záložným právom, napriek tomu zakázal výkon kogentného\noprávnenia vyplývajúceho z ius cogens. Bola názoru, že nebola preukázaná potreba nariadenia\nneodkladného opatrenia, nakoľko z ustanovenia § 21 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.\nz., § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 228 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že existuje ucelený súbor\nprostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo\njeho právne postavenie v naznačenom smere dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť\nochrany svojho právneho postavenia, a preto uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak\nvylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. K bezprostredne hroziacej ujme uviedla,\nže návrh i napadnuté rozhodnutie je neúplné v časti, ktorou sa má odôvodniť vznik ujmy. Ujma ako\ntaká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z\npredpokladov občianskoprávnej zodpovednosti a teda je následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva,\nkonkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa, vykonať záložné\nprávo speňažením na verejnej dražbe nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok\nkonania v súlade so zákonom (§151a, §151j Občianskeho zákonníka), t. j. nie o konanie protiprávne.\nAni (prípadným) konaním dražby k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádzalo. V\nprípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o\nneplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, ale ak úspešný nebude a napriek tomu\nvydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne,\npo právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti. Všetko\nuvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy v tomto čase; súd prvej inštancie mal skúmať aktuálnu\nbezprostrednosť potreby, nie možné, budúce a hypotetické stavy.\n16. Pokiaľ ide o výkon záložného práva poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.9.2014, sp.\nzn. PL. ÚS 23/2014 a zopakovala, že súd prvej inštancie nemôže trvalo zakázať žalovanej realizáciu\njej zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou, nakoľko uvedený postup je\nv priamom rozpore s čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR z\n24.9.2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014 je zrejmé, že Ústavný súd SR zastáva názor, že úprava výkonu\nzáložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka (§ 151a a nasledujúce\nObčianskeho zákonníka) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z. z.,\npodstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej\nzáložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť\na splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na\nzáklade zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu\na dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského\noprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), je zlučiteľná s Ústavou Slovenskej republiky a\nDodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n17. S poukazom na čl. 21 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd ďalej dôvodila, že žiadne z uvedených ustanovení nezakotvuje\nnárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii),\nčo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). K obdobnému záveru dospel\npri interpretácii čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i ESĽP, keď dospel\nk záverom, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej\nrodine vlastný domov (Velosa Barreto proti Portugalsku, rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91), resp.\nzáveru vyslovenému Veľkým senátom vo veci Chapman proti Spojenému kráľovstvu, ktorý uviedol\nže „článok 8 neuznáva právo na poskytnutie bývania.“ (rozsudok veľkého senátu z 18.1.2001, č.\n27238/95). Vzhľadom na uvedené, právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené Ústavou\nSR ani Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto považovala tvrdenia súdu\n\nprvej inštancie vo vzťahu k právu na obydlie za rozporné s judikatúrou ESĽP a Ústavného súdu\nSR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010), arbitrárne a nespĺňajúce požiadavku\nriadneho odôvodnenia, ktoré by naplnilo atribúty spravodlivého súdneho procesu. Požiadavka riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Pokiaľ Ústavný súd SR a ESĽP vymedzuje ako kritériá\npre riadne odôvodnenie logickú zrozumiteľnosť, presvedčivosť, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie\nneobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie a ide len o súbor všeobecných konštatovaní.\n18. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neakcentoval podstatu konania o nariadenie neodkladného\nopatrenia, po ktorom nenasleduje konanie vo veci samej, a preto takéto konanie je konaním fakticky\nmeritórnym, čo do svojho obsahu a predovšetkým dôsledkov, je rovné rozhodnutiu, resp. konaniu o\nžalobe. V predmetnom prípade je rozdiel medzi neodkladným opatrením, ktoré má formu dočasného\nzabezpečovacieho opatrenia, t. j. len konzervuje dočasne nejakú situáciu, po ktorej nasleduje konanie\nvo veci samej, v ktorom bude daný nárok posúdený a rozdiel medzi týmto neodkladným opatrením, po\nktorom nie je nasledované konanie vo veci samej, a v ktorom má byť nárok postavený naisto. V takom\nprípade je však vylúčené, aby boli aplikované pravidlá, ktoré sa týkajú neodkladného opatrenia úplne\niného typu, ktorý je len zabezpečovacím opatrením, a ktorý má ako inštitút úplne iný zmysel a význam.\nPostup súdu prvej inštancie, ktorý nesprávnym spôsobom pristúpil k riešeniu situácie, kedy zároveň\nsi bez akéhokoľvek kritického zhodnotenia osvojil arbitrárne tvrdenia a závery žalobkyne v spojitosti\ns tým, že sa odvoláva na závery, ktoré sa týkajú úplne iného typu neodkladného opatrenia, predtým\npredbežného opatrenia, považovala za nesprávny. Z uvedeného dôvodu i konštatovanie, že z charakteru\nneodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd prvej inštancie zisťovať všetky\nskutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy\ndodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, považovala za nesprávne, nakoľko takýto záver\nsa vzťahuje iba na neodkladné opatrenie, ktoré je opatrením zabezpečovacím, po ktorom nasleduje\nkonanie vo veci samej. Bola názoru, že nedokazovanie v type konania, v prípade tzv. meritórneho\nneodkladného opatrenia, by znamenalo, že by sa obchádzali ustanovenia o žalobe a o povinnosti súdu\nvec riadnym spôsobom prejednať tak, ako je povinný v súlade s pravidlami spravodlivého súdneho\nkonania. Aplikácia právnych predpisov v celom rozsahu popiera ako obsah čl. 46 Ústavy SR, tak\npredovšetkým ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to\nnajmä vo vzťahu ku kontradiktórnosti konania, vo vzťahu k verejnosti konania, vo vzťahu k riadnemu\npreukázaniu skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie významné.\n19. Vyslovila názor, že poučovanie o možnosti podať žalobu, ktorá sa však má týkať iného vzťahu,\nzodpovednostného, nie záložného, ktorý natrvalo upravil, je protiprávne. Požiadavky, ktoré sa týkajú\nmeritórneho neodkladného opatrenia sú omnoho prísnejšie a ak nemožno vydať neodkladné opatrenia\nlen na základe tvrdení žalobkyne, v konaní o neodkladnom opatrení, po ktorom nasleduje konanie\nvo veci samej, o to viac ho nemožno vydať len na základe tvrdení žalobkyne v konaní, po ktorom\nnenasleduje konanie vo veci samej. Bola názoru, že postup súdu prvej inštancie a jeho vyhodnocovanie\nsa nejaví nestranne, ale práve naopak, ide o postup žalobkyni nadržujúci (III. ÚS 47/05) s cieľom\nmariť výkon záložného práva a povinnosti podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, rovnako ako\nrozhodovanie v lehote 5 dní bez akejkoľvek ochrany práv žalovanej. Zásah v podobe zákazu výkonu\nzáložného práva navždy, nie je súladný s princípom proporcionality a je v rozpore s oprávnením, ktoré\npriznáva záložnému veriteľovi právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR. Ide o priamy zásah\ndo majetkových práv žalovanej, uvedeným konaním sa degraduje obsah záložného práva, pretože\nobsah záložného práva, ktoré nie je možné vykonať je v podstate vo forme úplne obsahovo zmenenej.\nŽalobkyňa uzatvorila záložnú zmluvu a má povinnosti zo vzniknutého záložného práva. Žalobkyňa\nsa môže domáhať prieskumu procesu predaja zálohu v konaní o určenie neplatnosti dražby a tak\ntu je osobitný prostriedok právnej ochrany, avšak tým, že súd prvej inštancie natrvalo zakázal výkon\nzáložného práva, tak žiadna dobrovoľná dražba nemôže prebehnúť a rovnako nemôže byť podaná\nžaloba a nemôže byť uvedené ani preskúmané, pričom takýto protiprávny postup je popretím obsahu\npráva na spravodlivý proces.\n20. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že po preskúmaní obsahu a osvedčeného\nskutkového stavu z predložených listinných dôkazov mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia voči žalovanej bol podaný dôvodne, žalobkyňa dostatočne osvedčila danosť práva\nspočívajúce v ochrane vlastníckeho práva spojené s právom na obydlie nehnuteľnostiam pred výkonom\n\nzáložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, nakoľko z uvedeného nie je možné sa dozvedieť\nnič konkrétne, nie je zrejmé o akom obsahu návrhu sa hovorí, súd prvej inštancie neuviedol o akom\nskutkovom stave hovorí, o ktorých konkrétnych skutkových okolnostiach hovorí, čím boli osvedčené,\nktorými konkrétnymi predloženými listinnými dôkazmi boli konkrétne skutkové tvrdenia osvedčené a\nako uvedené súvisí s existenciou všetkých predpokladov, ktoré tu musia zákonne existovať preto, aby\nbolo neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Rovnako tvrdenia o tom, že z opisu rozhodujúcich\nskutočnosti a k tomu pripojených dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa dôvodne osvedčila existenciu\npochybnosti o možnosti výkonu zákonného záložného práva, z ktorej všeobecnej neurčitej vety sa\nnedokáže dozvedieť o aké rozhodujúce skutočnosti išlo, akým spôsobom boli konkrétne opísané,\no ktorých pripojených dôkazoch sa hovorí, z ktorého ich obsahu niečo vyplynulo a vo vzťahu ku\nktorým konkrétnym skutkovým tvrdeniam. Nie je zrejmé z čoho vyplynulo, že žalobkyňa niečo dôvodne\nosvedčila, z čo vyplýva dôvodnosť a predovšetkým osvedčenie, t. j. úsudok o tom, že pravdepodobnosť\nexistencie danej skutočnosti alebo javov je tu s vysokou mierou pravdepodobnosti a predovšetkým o\nakých pochybnostiach o možnosti výkonu zákonného záložného práva hovorí, keď predmetom nie je\nvýkon zákonného (ale zmluvného) záložného práva.\n21. Mala za to, že v predmetnom konaní bol porušený princíp legality a osobitne zaručené práva\nžalovanej založilo oprávnené pochybnosti o objektívnom zdaní sa nestrannosti konajúceho sudcu,\nktorý konal spôsobom odporujúcim ako konkrétnym ustanoveniam Ústavy SR, zákona, ale i v rozpore\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Súčasne vzniesla námietku miestnej\nnepríslušnosti, pretože výlučná miestna príslušnosť nie je vo vzťahu k akémukoľvek sporu týkajúceho\nsa nehnuteľnosti, ale výlučne v spore o existenciu vecného práva. Poukázala pritom na § 20 písm.\na) C. s. p., kde výlučná miestna príslušnosť je podmienená existenciou dvoch právne významných\nskutočností, ktorými sú, že sa spor týka nehnuteľnosti a spor sa týka aktuálnej existencie vecného práva\nk tejto nehnuteľnosti. Uvedená podmienka nie je splnená, ak sa spor netýka existencie vecného práva.\nSamotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní\nsudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako\nzákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne\nustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu a iba taký sudca určený podľa rozvrhu\npráce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom\nv zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvá\nveta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (II. ÚS 283/09). Poukázala na pôvodné\nustanovenie § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p., ktoré je obsiahnuté v ustanovení § 20 písm. a)\nC. s. p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd,\nv ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej; uvedené normy sú čiastočne\nidentické, až na explicitné vyjadrenie, že musí ísť o vecné právo k nehnuteľnosti. Mala za to, že\npredmet konania je iný a nejde o určenie existencie vecného práva, ale o spor o výkon existujúceho\nvecného práva, čo je niečo iné ako spor o existenciu vecného práva. Okresný súd Pezinok nie je\nvšeobecným súdom subjektu, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V\nprípade, ak je neodkladné opatrenie nariadené nepríslušným súdom a sudcom, čo namieta námietkou\npri prvom úkone, odvolací súd by mal pristúpiť ku kasácii rozhodnutia, ak priamo, ako navrhuje návrh\nneodmietne, resp. nezamietne. S ohľadom na uvedené bola názoru, že miestne príslušným súdom na\nprejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd žalovanej, ktorým je Mestský súd Bratislava IV. V tejto\nsúvislosti poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR z 5.6.2013, č. k. II. ÚS 510/2012-48 a uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 22.8.2013, sp. zn. 4 MObdo 3/2013.\n22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že neodkladné opatrenie jej nebolo riadne doručené,\ntak tvrdenie sa nezakladá na pravde z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ako právnická osoba\nmá povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku a zaručený podpis na komunikáciu medzi verejnými\ninštitúciami a súdmi. Žalovaná musela byť oboznámená o vydaní neodkladného opatrenia skôr ako\nžalobkyňa, nakoľko uvedené potvrdzuje skutočnosť, že dražba bola žalovanou zrušená skôr, ako\nžalobkyni bolo doručené uznesenie o neodkladnom opatrení. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej, v\nktorých namietala lehotu 5 dní, kde tvrdila, že súdy rozhodujú o neodkladnom opatrení v lehote 30 dní.\nUpriamila pozornosť na to, že časové úseky na vydanie neodkladných opatrení sú rôzne, 24h, 7 dňové,\n30 dňové, čo vyplýva zo súdnej praxe s ohľadom na to, o aké neodkladné opatrenie ide a aký zásah\na škoda hrozí. Lehota na vydanie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva je\n\n7 dní, čo vyplýva zo súdnej praxe. Z uvedeného dôvodu je lehota na vydanie neodkladného opatrenia\nprimeraná.\n23. K tvrdeniam žalovanej, že sa súd prvej inštancie dopustil procesných chýb a zmätočnosti, kde\npoukázala na zlé označenie strán uviedla, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom v\ncivilnom spore, ktoré má zabrániť neprimeraným následkom a preto sa v žiadnom prípade nedá hovoriť\no žalobe tak, ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ žalovaná poukazuje na šikanóznosť, neodkladné opatrenie\nnemôže mať šikanóznu povahu, nakoľko 7.11.2022 uzavrela súdny zmier medzi so Slovenskou\nsporiteľnou, a. s. a uznesením Okresný súd Trnava č. k. 39Csp/1/2022-227 zo dňa 7.11.2022 schválil\nsúdny zmier, v ktorom bola zaviazaná zaplatiť 137.373,79 eura s príslušenstvom, v mesačných splátkach\n1.200 eur. Vydaný platobný rozkaz č. k. 39Csp/1/2022-164 zo dňa 28.7.2020 nadobudol právoplatnosť\n15.9.2020, ale len voči Z. A., ktorý nepodal odpor.\n24. Nestotožnila sa s tvrdeniami žalovanej, že nebolo predmetom zmieru záložné právo, nakoľko\nnehnuteľnosť v obci O., O. XX/XX, Q. K. je výlučne v jej osobnom vlastníctve; s manželom Z. A. mali\nsúdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V súdnom zmieri sa uvádza, že v prípade\nneplnenia povinnosti hradiť mesačné splátky môže pristúpiť Slovenská sporiteľňa k výkonu záložného\npráva a v opačnom prípade sa zdrží tohto výkonu. Zaviazali sa voči Slovenskej sporiteľni ako dlžníci\nspoločne a nerozdielne, a preto ide o solidárny záväzok, kde každý z nich je zaviazaný na celý dlh\nv úplnosti a ak jeden zo solidárnych dlžníkov poskytne celé plnenie, zanikne celý solidárny záväzok,\nv tomto prípade jeden za všetkých, všetci za jedného. Uvedené znamená, že si veriteľ môže vybrať\n(pasívna solidarita), čo mu zvýši právnu istotu plnenia pohľadávky. Mala za to, že nemá v žiadnom\nprípade postavenie ručiteľa, lebo existuje hlavný vzťah veriteľ dlžník, čo má akcesorickú povahu a ona\nje v postavení dlžníka, nie v postavení tretej osoby, ktorá má plniť, keď ho na to vyzve veriteľ v prípade,\nže dlžník neplní svoj záväzok a preto nemá povinnosť uspokojiť pohľadávku z exekučného titulu Z.\nA. voči Slovenskej sporiteľni. Slovenská sporiteľňa, a. s. je oprávnená vymáhať plnenie z exekučného\ntitulu Z. A., ale výlučne len z majetku v jeho výlučnom vlastníctve. Svoje povinnosti vyplývajúce z\nuzatvoreného súdneho zmieru si plní a ak by tieto povinnosti porušila, Slovenská sporiteľňa by pristúpila\nk výkonu záložného práva. Z tohto dôvodu veriteľovi nehrozí žiadna ujma. Výkonom záložného práva\nna nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve, kde má trvalý pobyt a žije tam s maloletými deťmi by došlo\nk neodvrátiteľnej škode a zásahu práva na obydlie. Považovala za nelogické plniť dohodu uzavretého\nsúdneho zmieru a súčasne nariadiť výkon záložného práva.\n25. Za nepravdivé považovala tvrdenie, že žalovanej je navždy odňaté právo výkonu záložného práva,\nnakoľko omeškanie jedinej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Hodnota nehnuteľnosti je\noveľa vyššia ako je pohľadávka veriteľa. Dodala, že viackrát písomne vyzývala žalovanú a dražobnú\nspoločnosť HeyPay, s.r.o. o vyňatie nehnuteľnosti z dražobnej vyhlášky, aby mohla pristúpiť k predaju\nnehnuteľnosti. Veriteľ odmietol vyňať nehnuteľnosť, čo jej zabraňovalo uskutočniť predaj nehnuteľnosti\na bola veriteľom šikanózne tlačená do dražby, preto požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia na\nzdržanie sa výkonu záložného práva. Oponovala, že nie sú porušené žiadne práva veriteľa, Ústava SR\na ani diskriminácia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Neodkladné opatrenie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti a osoba v tomto konaní nemusí byť zastúpená advokátom. Bola názoru, že žalovanej nebola\nspôsobená vydaním neodkladného opatrenia žiadna ujma a ani škoda a jedná sa o vykonštruované\nkonanie voči žalobkyni s cieľom dražby nehnuteľnosti a svojim spôsobom aj o finančné prostriedky, ktoré\nmusí vynakladať na súdne konania, ako aj strate času.\n26. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že\nodvolanie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na\njeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388\nC. s. p.).\n27. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o námietku nedostatku\nprávomoci z dôvodu, že súd prvej inštancie nemohol v Civilnom sporovom konaní rozhodovať spor medzi\nnavrhovateľom a odporcom, pretože také niečo existuje iba v nesporovom konaní, odvolací súd uvádza,\nže právomoc na strane súdu predstavuje procesnú podmienku na strane súdu a v zásade určuje rozsah\nvecí, ktoré sú civilné súdy oprávnené prejednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci nezakladá to, ako\n\nsúd označí strany sporu, ale to, či vec, o ktorej rozhodoval, bol/nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť.\nPodľa § 3\nC. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Predmetom navrhovaného neodkladného\nopatrenia je návrh žalobkyne na zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; nepochybne\nteda ide o vec, ktorú je oprávnený prejednať a rozhodnúť civilný súd. Námietku žalovanej, ktorá sa týkala\nnedostatku právomoci Okresného súdu Pezinok, preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.\n28. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku nedostatku miestnej príslušnosti vznesenej\nžalovanou v odvolaní. Žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na to, že v\npredmetnej veci je daná miestna príslušnosť súdu podľa sídla žalovanej (§ 15 ods. 1 C. s. p.), ktoré sa\nnachádza v obvode Mestského súdu Bratislava IV. A pretože v danom prípade nie je daná ani výlučná\npríslušnosť Okresného súdu Pezinok podľa § 20 písm. a) C. s. p. (spor sa netýka vecného práva k\nnehnuteľnosti), bolo porušené právo žalovanej na zákonného sudcu.\n29. Možno súhlasiť so žalovanou, že zo znenia § 20 písm. a) C. s. p. vyplýva, že výlučná miestna\npríslušnosť súdu sa nevzťahuje na všetky spory týkajúce sa nehnuteľností ale je obmedzená výlučne na\nspory, ktoré sa týkajú vecných práv k týmto nehnuteľnostiam, t. j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho,\npráva držby, práva vecného bremena, práva záložného a to len vtedy, ak v konaní ide o samotnú\nexistenciu takéhoto práva, jeho trvanie a zánik, a nie iba o práva a povinnosti z tohto plynúce (m. m.\nR 25/1979, R 24/1981). V prejednávanej veci je predmetom konania zdržanie sa výkonu záložného\npráva dobrovoľnou dražbou, teda spor, ktorý sa nijako nedotýka samotnej existencie (vzniku, zmeny,\nči zániku) záložného práva k nehnuteľnosti (porovnaj tiež závery vyjadrené v judikátoch R 13/1992\na R 100/1994). Žalobkyňa napokon ani v podanom návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by\nspochybňovala existenciu či platnosť samotnej záložnej zmluvy. V danom prípade by teda námietka\nžalovanej bola dôvodná, avšak nemožno prehliadať, že v predmetnej veci ide o spor spotrebiteľský,\nteda o spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci\nso spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 C. s. p.), v ktorom žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaná\nako obchodník (predtým dodávateľ; § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z obsahu podaného návrhu\npritom vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese O. XX, O.. V takom prípade je potom Okresný\nsúd Pezinok príslušný na konanie popri všeobecnom súde žalovanej a to podľa § 19 písm. d)\nC. s. p. ako súd v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o\nspotrebiteľský spor. K uvedenému súčasne hodno dodať, že pokiaľ ide o príslušnosť na výber danú, vo\nvšeobecnosti platí, že na úmysel navrhovateľa zvoliť si príslušný súd podľa § 19 C. s. p. sa usudzuje\nzo skutočností rozhodných pre posúdenie príslušnosti určitého súdu, ktoré sú uvedené v návrhu na\nzačatie konania a z toho, že návrh bol podaný práve na tomto súde. Judikatúra pritom zotrváva na tom,\nže nie je potrebné, aby sa navrhovateľ výslovne dovolával príslušnosti na výber danej, ak sú splnené\npredpoklady, ktoré zakladajú príslušnosť súdu na výber danú (Zborník IV str. 708, R 29/76). Súčasne\nplatí, že k tomuto výkladovému pravidlu sa treba prikloniť najmä tam, kde nie je navrhovateľova voľba\njasne formulovaná, a preto je potrebné pristúpiť k posúdeniu návrhu podľa jeho obsahu. Z uvedeného\npotom vyplýva, že o nariadení neodkladného oparenia rozhodol súd miestne príslušný.\n30. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n31. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n32. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby\nnenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n33. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n34. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n\n35. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že v prípade neodkladného opatrenia\nzákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu\nbezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie\npredstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup\nsúdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n36. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia\nbude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných\npre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie\nrozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami alebo obava z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n37. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie\ndanosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.\nosvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.\nOpísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí\nžalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje\nsvoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci\nsamej, a že z jeho strany nejde zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, resp. musí tvrdiť a preukázať\nskutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o existencii nároku, ktorý nevykazuje charakter dočasnosti a\npredbežnosti (opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami) a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia\nmá dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie\nneodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich\nnavrhované neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí tiež zvážiť,\nči v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych\nvzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom\nosvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.\n38. Koncepcia Civilného sporového poriadku upustila od koncepcie predbežnosti neodkladných\nopatrení, z dôvodu ktorého nie je nevyhnutné, aby v predmetnej veci vždy nasledovalo aj konanie vo veci\nsamej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak sa konanie\nkončí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala\nžaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej\nochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši\ns konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou\nsamou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných\npo skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 C. s. p.) a v prípade návrhov\nna nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované\nžalobou podľa § 336 ods. 1 C. s. p. (t. j. pri tých, kde absentuje bezprostredná väzba na konanie o\nprocesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia). Samotné neodkladné opatrenie potom poskytuje stranám trvalú\núpravu ich pomerov rovnako, ako by mohla byť dosiahnutá v konaní vo veci samej. Vzhľadom na\nskutočnosť, že neodkladné opatrenie predstavuje zrýchlené konanie, v ktorom sa nevykonáva riadne\ndokazovanie, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec\nsamu, je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie\ntakého neodkladného opatrenia; súd je totižto povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania\nneodkladného opatrenia domáha, ale rešpektovať aj práva toho, proti komu takýto návrh smeruje.\nJe preto vylúčené, aby sa neodkladným opatrením usporiadavali vzťahy medzi stranami tam, kde je\n\npotrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej; osvedčenie bezodkladnej\npotreby upraviť pomery strán nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo\nveci samej. Neodkladné opatrenie tak ani po zmene koncepcie Civilného sporového poriadku nie je\nprostriedkom, ktorým si strany môžu a majú riešiť spornosť vzťahov v zrýchlenom konaní bez toho,\naby sa ochrany svojich práv domáhali aj v riadnom konaní. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré\nkonzumuje vec samu, preto neobstojí tam, kde z povahy veci vyplýva, že trvalá úprava pomerov medzi\nstranami môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej.\n39. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha zdržania výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.\nZáložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa\noprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej\nlen „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,\nschválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,\nalebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom\nzabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej\nsa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej\npohľadávky. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci\nvýkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom\nzálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo\ndomáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložca je\npovinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú\nna výkon záložného práva.\n40. Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, pri posudzovaní súladu § 7 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou\ndobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka s dražobníkom o dražbe určitého\npredmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu\nvlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku spôsobom regulovaným\nprávom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným\nprávom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je teda\noprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného\ntitulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Obydlie občana spomedzi\nzálohov Občiansky zákonník nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo\nboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje\nv zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na\nurčenie neplatnosti dražby.\n41. Súdna prax ďalej dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. (aj) možnosť\nvymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa,\nktorá vyplýva z práva Európskej únie, za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje\nzabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne\nnesťažuje (porov. sp. zn. 8 Cdo 147/2017, sp. zn. 5 Cdo 113/2017, sp. zn. 2 Cdo 36/2019).). Strata\nobydlia výkonom dobrovoľnej dražby nepochybne predstavuje zásah do práv žalobcu a je spôsobilá\nprivodiť mu nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako\nabsolútne nedotknuteľné. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcu na ochranu obydlia\nzaručeného čl. 21 Ústavy SR alebo čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nna druhej strane práva žalovaného na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, je potrebné\nvykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom,\nresp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\n(porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). Takýto prieskum však\nvybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a je možné\nvykonať ho len v konaní vo veci samej.\n\n42. Z vyššie uvedeného rezonuje, že pokiaľ sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala zdržania sa\nvýkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, z povahy a charakteru navrhovaného neodkladného\nopatrenia vyplýva, že nemôže ísť o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý konzumuje vec\nsamu, pretože neodkladné opatrenie v danom prípade nemôže poskytnúť stranám trvalú úpravu ich\npomerov; táto môže byť dosiahnutá iba v konaní vo veci samej, v ktorom má byť preskúmaná spornosť\nexistencie vykonávaného záložného práva. Žalobkyňa preto bola povinná už v podanom návrhu uviesť,\nčoho sa mieni domáhať žalobu vo veci samej, čo neurobila. Žalobkyňa v podanom návrhu (v skutku veľmi\nstručnom), ani neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné a závažné\npochybnosti o existencii záložného práva a ani neidentifikuje žiadnu otázku, ktorej spornosť by sa\nexistencie záložného práva týkala; nie je preto možné identifikovať spornosť, ktorá by mala byť vo vzťahu\nk nariadenému neodkladnému opatreniu riešená žalobou vo veci samej. Hodnoverné osvedčenie nároku\nvo veci samej pritom musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom\nkonaní o žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo\nneexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Iba\nvtedy, ak je pravdepodobnosť úspechu vo veci samej vyššia ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je\nsplnená podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobcovia domáhajú\nnavrhovaným neodkladným opatrením (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5 Cdo 113/2017, z 25.4.2019 a sp. zn. 8 Cdo 147/2017, z 29.1.2019).\n43. Ak si teda žalobkyňa ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolila inštitút\nneodkladného opatrenia bez nadväznosti na žalobu vo veci samej, je nutné konštatovať, že\nargumentácia žalobkyne v prospech vyhovenia navrhovaného neodkladného opatrenia postráda\ndôležitú skutočnosť a síce, že v celom rozsahu ignoruje povahu a charakter neodkladného opatrenia,\npretože nariadením neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci, by žalobkyňa dosiahla\ntrvalé znemožnenie výkonu záložného práva žalovanej dobrovoľnou dražbou, hoci sa nejedná o taký\nnárok, kde neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Len samotná skutočnosť,\nže žalovaná začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalobkyňa postup žalovanej\npri výkone záložného práva nepovažuje za správny, neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného\nopatrenia. Žalovanej nemožno neodkladným opatrením zakázať výkon záložného práva dobrovoľnou\ndražbou, ak je zriadené v súlade so zákonom. Skutočnosť, že záložné právo nebolo zriadené v súlade so\nzákonom, žalobkyňa v podanom návrhu netvrdila ani neosvedčovala. Odvolací súd sa preto stotožňuje\nso žalovanou, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dožadujúc sa ním trvalej\núpravy vzťahov medzi stranami, neprípustne obchádza inštitút konečnej súdnej ochrany v podobe žaloby\nvo veci samej, čo rezultuje v záver o neosvedčení potreby neodkladnej úpravy a potrebe zamietnutia\nnávrhu už len z tohto dôvodu. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek tomu uzavrel, že ide o neodkladné\nopatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (odsek 25), je jeho právne\nposúdenie nesprávne.\n44. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorý\nmá byť neodkladným opatrením chránený; pre tento je rozhodujúca existencia hmotnoprávneho\nvzťahu medzi stranami. V prípade, ak sa sporná otázka týka výkonu záložného práva, relevantnými\ndôkazmi osvedčujúcimi existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sú záložná zmluva a\nzmluva, z ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená záložným právom; v prípade výkonu záložného práva\ntiež dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť. Súd prvej inštancie síce dospel k záveru, že žalobkyňa\nosvedčila, že medzi ňou a žalovanou „ide o vzťah súkromnoprávneho vzťahu charakteru zo zmlúv\no splátkovom úvere a záložného práva“, avšak žalobkyňa žiadnu zmluvu o splátkovom úvere ani\nzáložnú zmluvu nepredložila (zápis záložného práva v katastri nehnuteľnosti, ani uznesenie Okresného\nsúdu Trnava č. k. 39Csp/1/2020-227, zo dňa 7.11.2022, existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi\nveriteľom a dlžníkom ani medzi veriteľom a záložcom neosvedčujú). Následkom absencie dôkazov\nrelevantných pre posúdenie hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami je tiež skutočnosť, že súd prvej\ninštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia relevantne nevysporiadal ani s otázkou vzájomného\npostavenia žalobkyne a jej manžela ako dlžníkov a vplyvu tejto skutočnosti na možnosť výkonu\nzáložného práva žalovanou pre nesplnenie dlhu jedným z nich. Vnútorne rozporne potom vyznieva\nzáver súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane konštatuje, že žalovaná k dobrovoľnej dražbe\npristúpila na základe platobného rozkazu sp. zn. 39Csp/1/2020-164, zo dňa 25.8.2020, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 15.9.2020 voči manželovi žalobkyne, avšak na strane druhej splnenie predpokladov na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyvodzuje z toho, že „uznesením Okresného súdu Trnava č. k.\n\n39Csp/1/2020-227, zo dňa 7.11.2022 bol medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretý zmier, v ktorom sa\nžalobkyňa zaviazala pohľadávku žalovanej uhrádzať v mesačných splátkach, ktoré od schválenia zmieru\nvykonáva riadne a včas“.\n45. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je princíp subsidiarity neodkladného\nopatrenia, ktorý sa aplikuje nielen vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ale aj vo vzťahu k iným\ninštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana (uznesenie Ústavného\nsúdu SR z 22.1.2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020). To znamená, že ak sledovaným neodkladným opatrením\nmá byť zabránenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou potom zákon č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách, v § 21 ods. 2, dáva možnosť osobe, ktorá bola dražbou dotknutá na svojich\nprávach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Takýmto postupom je zaručená ingerencia súdnej\nmoci do inštitútu dobrovoľnej dražby. Naviac, ak by záložný veriteľ svojim zavineným postupom porušil\nprávnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo zo zmluvy a spôsobí ujmu na majetku alebo právach\nzáložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za takto vniknutú škodu.\n46. Podmienkou nariadenia neodkladnej úpravy pomerov je napokon osvedčenie nebezpečenstva\nbezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.\nNeodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie\nškody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,\nprípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa neoplatí uchádzať o konečnú\nsúdnu ochranu. Pri posúdení otázky nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je potrebné vziať\nzreteľ aj na samotný inštitút dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nodôvodňovala tým, že nariadením neodkladného opatrenia má dôjsť k zamedzeniu neodvrátiteľného\nzásahu do jej vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, kde má ona aj jej dve maloleté dcéry trvalý\npobyt. Odvolací súd nespochybňuje, že dražba nehnuteľností môže vážnym spôsobom zasiahnuť\ndo práv žalobkyne, to však neznamená, že dražba nehnuteľností je neprípustná. Ako však už bolo\nuvedené vyššie, súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb,\nresp. možnosť vymoženia plnení zo zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva\nzabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom\ndražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným\nzákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a výkon záložného práva týmto spôsobom\nObčiansky zákonník explicitne pripúšťa (§ 151j Občianskeho zákonníka). Táto zákonná úprava, pri ktorej\nje potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok\na na rešpektovanie obydlia) predpokladané čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, v intenciách ktorých\nzásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa subjektívne môže javiť ako rozporný s\nústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je. Žalobkyni ani jej rodinným príslušníkom\nvýkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nehrozí strata obydlia, pretože výsledkom dražby nie\nje exekučný titul ukladajúci žalobkyni povinnosť nehnuteľnosti vypratať. Ak je žalobkyňa presvedčená,\nže na uskutočnenie dobrovoľnej dražby neboli splnené predpoklady podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách, potom práve tento zákon jej ponúka možnosť napadnúť platnosť dražby na\nsúde žalobou a v prípade, ak bude v konaní úspešná, dôjde k zániku účinkov príklepu spätne k okamihu\njeho vzniku.\n47. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej\ninštancie, v súlade s odvolacou argumentáciou žalovanej, dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila\nsplnenie základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325\nods. 1 C. s. p., čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti)\npožadovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nv zmysle § 388\nC. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\n48. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "2Cdo/119/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "99b8fcd7-d6a9-46be-abeb-8da13405f238:aec4a639-1265-4139-916e-4b475d8d39d7", "datum": "2026-04-30", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/17/2024", "guid": "58d5429b-ecfb-4026-b26f-2c8c0b8cebca:59f17e10-05f4-4ed3-831d-07a5827ae150", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ebaa7574-df06-4d42-91cf-7cdca30c4185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d6af1f2-4407-4062-bb69-b1bf39eaabcc"}, {"guid": "ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 283/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b6550e-ae54-4a74-b031-b1d21e337449"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92f32565-5e71-4ece-92fa-c2187aee7f9a"}, {"guid": "ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03 z 30. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:774fe710-1bb1-4e6d-8c92-6b0ac4de848b"}, {"guid": "ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/02 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa8d7e1b-3463-4f9a-ba5a-e1d8c7d50a8e"}, {"guid": "ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 36/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ddb4c9-d3e2-41a5-8c22-bcbd1ab4b610"}, {"guid": "93fb3c0d-ebef-4f86-bff2-cd66d4bd73c9:9df450f4-899c-4662-9100-8327a154e963", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1", "spisova_znacka": "4Cdo/337/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/337/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1"}, {"guid": "bc3d5058-4faa-423b-ad48-0c14b7be32cd:a3e45a0e-bd28-4754-9501-742d053d2a6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Csp/1/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 39Csp/1/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc3d5058-4faa-423b-ad48-0c14b7be32cd:a3e45a0e-bd28-4754-9501-742d053d2a6d"}, {"guid": "870bdac0-1128-494e-81b5-e7d458490fd2:4231be62-fbe1-464d-adfa-335fdb220ecf", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Csp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 39Csp/1/2022 z 13. 11. 2023", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/870bdac0-1128-494e-81b5-e7d458490fd2:4231be62-fbe1-464d-adfa-335fdb220ecf"}], "citovane_v": []}