Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/10/2024 z 9. 10. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2024, sp. zn. 2Co/10/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/10/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1 | 2024-10-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b865d0ea-0ec6-4332-9ac0-18b4a93b0173
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Co/10/2024
1723200190
09. 10. 2024
JUDr. Michaela Králová
ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: E. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. B. X. XXXX/XX, Q., právne zastúpená JAVOR - TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom: Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.
júna 2023, č.k. 8C/1/2023-127, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. júna 2023, č.k. 8C/1/2023-127 p o t v
r d z u j e.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
4.987,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur od 05.05.2023 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa
má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.01.2023
v spojení so zmenou petitu pripustenou uznesením súdu prvej inštancie dňa 26.06.2023 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu vo výške 4.987,88 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur od 05.05.2023 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že F. O., nar. XX.XX.XXXX
dňa 06.08.2020 v čase približne o 18:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky H. H. s EČ: Z.
po ceste II/503 z obce Viničné do obce Senec, kde v dôsledku nesprávneho predchádzania ohrozil
vodičku motocykla E. Š.G., ktorá viedla motocykel zn. N. I. XXX v rovnakom smere, ktorá začala
zrýchľovať a predbiehať pred ňou idúce vozidlo zn. H. H., ktorého vodič následne taktiež začal vykonávať
predbiehajúci manéver, pričom nedal prednosť vodičke motocykla a došlo k stretu vozidiel, následkom
čoho vodička Š. spadla spolu s motocyklom, pričom vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XXXXXXXX/XX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 24.01.2021 poškodená E. Š., nar.
XX.XX.XXXX utrpela ťažkú ujmu na zdraví, a to X. G. M. E. Ľ.F. M. N., K. T. L. Ľ. N. M. M. N., B. Ľ. N.
M. B. W. B. Y. Ľ. V., B. N.X. Ľ. T., B. S. B. L., B. S. Ľ. Y. s dobou liečenia prevyšujúcou 42 dní. Svojím
konaním vodič porušil § 15 ods. 5 písmeno c) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil

vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky, čím zároveň porušil
pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 1, 2 písmeno c) citovaného zákona.
Za vyššie popísaný skutok bol Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 46T/91/2022 zo dňa
18.01.2023 obvinený F. O. odsúdený podľa § 157 ods. 1, 2 písmeno a) TZ s použitím § 138 písmeno
h) Trestného zákona. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku počas PN
uplatňuje za obdobie PN od 06.08.2020 do 31.01.2021 nasledovne: Denný hrubý zárobok poškodenej
v rozhodnom období bol vo výške 79,7408 eur. Poškodená bola dôsledkom dopravnej nehody PN 120
dní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenej poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo
výške 5.833,80 eur a náhrada príjmu vo výške 288,69 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem
poškodenej by v období PN bol vo výške 9.568,90 eur. V rozhodnom období však mala príjem len vo
výške 6.122,49 eur. Rozdiel medzi príjmom, ktorý poškodená mohla dosiahnuť a reálnym príjmom je vo
výške 3.446,41 eur (120 x 79,7408 eur = 9.568,90 eur - 6.122,49 eur (5.833,80 + 288,69) = 3.446,41
eur) Strata na zárobku počas PN za obdobie 06.08.2020 do 31.01.2021 je v celkovej výške 3.446,41
eur. Žalobkyňa podaním zo dňa 11.04.2023 rozšírila žalobu v ktorej uviedla, že žalobkyni v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 06.08.2020 vznikla škoda na zdraví z titulu straty na zárobku
počas PN aj za obdobie PN od 09.05.2022 do 30.06.2022 nasledovne: Denný hrubý zárobok poškodenej
v rozhodnom období bol vo výške 83,4531 eur. Poškodená bola dôsledkom dopravnej nehody PN 31
dní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenej poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo
výške 747,77 eur a náhrada príjmu vo výške 297,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem
poškodenej by v období PN bol vo výške 2.587,05 eur. V rozhodnom období však mala príjem len vo
výške 1.045,58 eur. Rozdiel medzi príjmom, ktorý poškodená mohla dosiahnuť a reálnym príjmom je
vo výške 1.541,47 eur (31 x 83,4531 eur = 2.587,05 eur - 1.045,58 eur (747,77 + 297,81) = 1.541,47
eur). Strata na zárobku počas PN za obdobie 09.05.2022 do 30.06.2022 je v celkovej výške 1.541,47
eur. Žalobkyňa si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur (strata na
zárobku počas PN za obdobie 06.08.2020 do 31.01.2021 + strata na zárobku počas PN za obdobie
09.05.2022 do 30.06.2022) od 05.05.2023 do zaplatenia. Počiatok omeškania odôvodňujeme tým, že sa
žalovaná dňa 19.01.2023 oboznámila s uplatnenými nárokmi žalobkyne. Od tohto dňa začala žalovanej
plynúť trojmesačná lehota na ukončenie likvidácie poistnej udalosti, ktorá uplynula dňa 19.04.2023. Od
20.04.2023 začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie náhrady škody, ktorá uplynula dňa
04.05.2023. Dňa 05.05.2023 sa žalovaná dostala do omeškania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v danom prípade nie je sporné, že k poškodeniu zdravia
žalobkyne došlo pri dopravnej nehode zavinenej F. O. dňa 06.08.2020 (ďalej len „dopravná nehoda“), pri
vedení motorového vozidla s EČV: Z.-XXX-J. (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody
poistené u žalovanej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“). Žalovaná na prvom mieste
uvádza, že žalobkyňa si u žalovanej nárok, ktorý je predmetom žaloby, do dnešného dňa neuplatnila
a žalovaná sa o ňom dozvedela až doručením žaloby. Má potom za to, že samotná žaloba je proti
žalovanej podaná predčasne. Ak moment doručenia žaloby považuje za moment uplatnenia nároku,
žalovaná má v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP lehotu 3 mesiace na prešetrenie a prípadné poskytnutie
poistného plnenia, alebo pre uvedenie dôvodov, pre ktoré neplní. Žalovaná už z opatrnosti v rámci
vyjadrenia k žalobe namieta premlčanie uplatneného nároku. Ako je z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne
zrejmé, žalobkyni boli prvýkrát vyplatené nemocenské dávky v mesiaci október 2020, pričom v rovnakom
potvrdení zo dňa 12.10.2020 je uvedený aj denný vymeriavací základ žalobkyne vo výške 62,7587 eur.
Žalovaná má preto za to, že najneskôr v danom mesiaci sa žalobkyňa dozvedela v akej výške jej škoda
počas trvania PN vzniká, o osobe poisťovateľa mala možnosť sa dozvedieť bezprostredne po nehode z
verejne dostupných zdrojov (www.skp.sk), a preto považuje nárok žalobkyne za premlčaný v subjektívnej
dvojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr k októbru 2022.
4. V replike žalobkyňa k tvrdeniam žalovanej uviedla, že žalobkyňa si svoje právo na náhradu škodu
mimo súdneho konania riadne uplatnila priamo u žalovanej osobitným podaním zo dňa 18.01.2023, a
teda žalovanej plynie ňou uvádzaná lehota na končenie šetrenia poistnej udalosti podľa § 11 ods. 6
Zákona o PZP a následne lehota na plnenie podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa
právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený
dozvedel o rozdiele zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému

vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Náhrada za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí.
Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína teda plynúť najskôr po dni ukončenia
PN. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé,
mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Tento nárok možno uplatniť až potom, keď prišlo ku
skončeniu práceneschopnosti, a teda týmto okamihom sa až poškodená dozvedela o škode. Žalobkyňa
sa stala práceneschopnou dňa 06.08.2020 (deň dopravnej nehody) a jej práceneschopnosť skončila
dňa 31.01.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.01.2023 teda v rámci dvojročnej premlčacej
lehoty v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý i sama žalovaná odkazuje. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa námietku premlčania zo strany žalovanej za irelevantnú.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428,
§ 429, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka a vecne tak, že pokiaľ ide nárok na stratu na zárobku
po dobu pracovnej neschopnosti, z konštantnej judikatúry vyplýva, že o tom, aká škoda vznikla na strate
na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu,
keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, a teda keď stratu na zárobku môže bližšie
špecifikovať. Až v tomto čase sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 Občianskeho
zákonníka a až od tohto času mu začína plynúť premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden
celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačné sa opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce. (pozri napr.
rozsudok NS ČSR sp.zn. 1Cz 10/72, publikovaný v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a
soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů z let 1970-1983, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 1089/2006,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/232/2016 z 29.06.2017, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/29/2020 z 27.08.2020).
6. V súdenej veci si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie trvania
práceneschopnosti po uplynutí podporného obdobia, kde stratu na zárobku odôvodňuje absenciou
príjmu, pričom niet sporu o tom, že žalobkyňa sa (objektívne vzaté) mohla o strate na zárobku
(za sporné obdobie) dozvedieť najskôr až uplynutím podpornej doby, pretože až od tohto okamihu
jej už nepatrili dávky nemocenského poistenia. Pred uplynutím podporného obdobia žalobkyňa si
toto len “novovzniknuté právo” uplatniť nemohla a k jeho premlčaniu ani nemohlo dôjsť preto, lebo
skôr neexistovalo. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že nakoľko žalobkyni bola posledná dávka
nemocenského vyplatená pri prvej pracovnej neschopnosti dňa 31.01.2021, pri druhej pracovnej
neschopnosti bola vyplatená posledná dávka nemocenského dňa 30.06.2022, až vtedy sa žalobkyňa
spoľahlivým spôsobom mohla dozvedieť o rozsahu nároku na náhradu tejto škody, t.j. od tohto dňa
mala teda žalobkyňa vedomosť o výške rozdielu medzi jej priemernou mzdou a výškou vyplateného
nemocenského, t.j. mala vedomosť o výške straty na zárobku a preto od 01.02.2021 a od 01.07.2022
jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na včasné uplatnenie tohto nároku, kde žaloba
bola podaná na súd dňa 30.01.2023, a preto súd prvej inštancie má za to, že nárok žalobkyne nie je
premlčaný.
7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že strata na zárobku je
osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. Predpokladmi pre
priznanie straty na zárobku podľa Občianskeho zákonníka je to, že: a) došlo ku škode na zdraví, b) na
strane poškodeného sa strata prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu, c) príčinná
súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného. V konaní nebolo sporné, že z
dôvodu dopravnej nehody dňa 06.08.2020, kedy došlo k stretu dvoch vozidiel, ktoré viedol F. O., ktorý
v dôsledku nesprávneho predchádzania ohrozil vodičku motocykla /žalobkyňu a tým utrpela ťažkú ujmu
na zdraví, a to X. G. M. E. Ľ.F. M. N., K. T. L. Ľ. N. M. M. N., B. Ľ. N. M. B. W. B. Y. Ľ. V., B. N.X. Ľ.
T., B. S. B. L., B. S. Ľ. Y., kde svojím konaním ako vodič porušil ust. § 15 ods. 5 písmeno c) zák. NR
SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že vodič nesmie
predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka
cestnej premávky, čím zároveň porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods.
1, 2 písmeno c) citovaného zákona. Za vyššie popísaný skutok bol Trestným rozkazom Okresného súdu
Pezinok, sp.zn. 46T/91/2022 zo dňa 18.01.2023 F. O. odsúdený podľa § 157 ods. 1, 2 písmeno a) TZ s
použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona, právoplatný dňa 08.02.2023. Z dôvodu dopravnej nehody
bola žalobkyňa práceneschopná a tým došlo k zmenšeniu jej príjmu, nakoľko počas daného obdobia
nemohla riadne vykonávať svoju prácu. Súd prvej inštancie mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť

medzi škodou na zdraví a zmenšením jej majetku, kde v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú bol F. O.
Trestným rozkazom sp.zn. 46T/91/2022 odsúdený, z dôvodu poškodenia zdravia žalobkyňa musela byť
práceneschopná a tým jej došlo poklesu príjmu.
8. Pri výpočte straty na zárobku žalobkyne počas prvej pracovnej neschopnosti za obdobie od
06.08.2020 do 31.01.2021 vychádzal súd z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne kde denný hrubý
zárobok žalobkyne v rozhodnom období bol vo výške 79,7408 eur, žalobkyňa bola 120 dní
práceneschopná, a v danom období bola žalobkyni vyplatená dávka nemocenského poistenia vo výške
5.833,80 eur, náhrada príjmu 288,69 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by v danom období
počas pracovnej neschopnosti mala príjem 9.568,90 eur, a v rozhodnom období jej bol vyplatený príjem
6.122,49 eur. (5.833,80 + 288,69), a preto žalobkyňa má nárok na náhradu za stratu na zárobku v sume
3.446,41 eur (9.568,90-6.122,49). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný tento nárok
čo do dôvodu a výšky považuje za preukázaný, čo vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 21.06.2023,
a tým nárok žalobkyne uznal.
9. Sporné bolo, či nárok žalobkyne počas ktorej bola práceneschopná od 09.05.2022 do 30.06.2022
bol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie mal za preukázané zo správy
ošetrujúceho lekára W.. W. O., že žalobkyňa bola dňa 08.05.2022 hospitalizovaná II. ortopedickotraumatologickej klinike LFUK, UNB, Nemocnica sv. CaM, Antolská v Bratislave, za účelom vykonania
operačného zákroku odstránenie osteosyntetického materiálu z ľavého kolena, z daného vyplýva, že
práceneschopnosť žalobkyne za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, bola v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou, a to z dôvodu reoperácie. Pri výpočte straty na zárobku žalobkyne počas pracovnej
neschopnosti za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022 vychádzal súd prvej inštancie z potvrdenia
zamestnávateľa žalobkyne, kde denný hrubý zárobok žalobkyne v rozhodnom období bol vo výške
83,4531 eur, žalobkyňa bola 31 dní práceneschopná, kde v danom období bol žalobkyni vyplatená dávka
nemocenského poistenia vo výške 5.382,96 eur, náhrada príjmu 297,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa by v danom období počas pracovnej neschopnosti mala príjem 2.587,05 eur, kde v rozhodnom
období jej bol vyplatený príjem 1.045,58 eur (747,77 + 297,81), a preto žalobkyňa má nárok na náhradu
za stratu na zárobku v sume 1.541,47 eur.
10. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne tvrdenia či dôkazy o tom, že by z jej strany došlo k
úhrade škodovej udalosti, či už v celosti, alebo aspoň v časti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd
prvej inštancie nárok žalobkyne považoval za dôvodný, spôsob výpočtu, ktorý v konaní prezentovala
žalobkyňa považoval súd za správny, žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala skutočnosti potrebné pre
posúdenie jej uplatneného nároku, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
11. Žalovaná voči rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP). Uviedla, že žalobou zo
dňa 31.01.2023 (ďalej len „žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.446,41,- eur titulom
straty na zárobku počas PN (ďalej len „SNZ“), po rozšírení v sume 4.987,88,- eur. V danom prípade
nie je sporné, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri dopravnej nehode zavinenej F. O. dňa
06.08.2020 (ďalej len „dopravná nehoda“), pri vedení motorového vozidla s EČV: Z.-XXX-J. (ďalej len
„vozidlo“). Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „Zákon o PZP“). Žalovaná v konaní namietala premlčanie pôvodne žalobou uplatnených
nárokov (t.j. v časti 3.446,41,- eur), keďže ako je z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne zrejmé, žalobkyni
boli prvýkrát vyplatené nemocenské dávky v mesiaci október 2020, pričom v rovnakom potvrdení zo
dňa 12.10.2020 je uvedený aj denný vymeriavací základ žalobkyne vo výške 62,7587,- eur. Žalovaná
má preto za to, že najneskôr v danom mesiaci sa žalobkyňa dozvedela v akej výške jej škoda počas
trvania PN vznikla, o osobe poisťovateľa mala možnosť sa dozvedieť bezprostredne po nehode z
verejne dostupných zdrojov (www.skp.sk), a preto žalovaná považuje nárok žalobkyne za premlčaný
v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr
k októbru 2022. Následne po rozšírení žaloby o nároky za obdobie PN od 09.05.2022 do 30.06.2022
žalovaná namietala nepreukázanie týchto nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP, t.j. ich príčinnú
súvislosť s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ neprihliadol na námietku

premlčania v časti 3.446,41 eur, a rozsudok považuje za arbitrárny v časti nároku na náhradu PN
za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022. Žalovaná zdôraznila, že pri náhrade straty na zárobku na
obdobie počas PN, subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr po oboznámení
sa s výškou nemocenskej dávky v mesiaci október 2022, a záver súdu prvej inštancie o tom, že
tento nárok možno vyčísliť až po skončení PN, nemá zákonnú oporu vo vzťahu k určeniu momentu
začiatku premlčania. Uvedené je aj logicky podložené záverom, že práceneschopnosť môže formálne
trvať v zásade neobmedzenú dobu, a tento nárok by potom bol v zásade nepremlčateľný, čo je v
rozpore so zásadou primeranosti a aj právnej istoty zodpovedných subjektov (resp. poisťovateľa ako
osoby plniacej za škodcu). Rozsudok považuje zároveň za arbitrárny v časti priznania náhrady za
PN za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, ktoré nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadnym
relevantným spôsobom preukázané. Pokiaľ v tomto súd prvej inštancie poukazuje na lekársku správu
o hospitalizovaní žalobkyne zo dňa 08.05.2022, z uvedeného bez ďalšieho nevyplýva priama príčinná
súvislosť tejto hospitalizácie s dopravnou nehodou ako takou, a preto nie je splnená podmienka podľa
§ 4 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poisťovateľ vo všeobecnosti má povinnosť plniť výlučne
preukázané nároky. Vo svetle týchto skutočností preto v zmysle § 388 CSP žiada, aby Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací, rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
12. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného a uviedla, že po oboznámení sa s obsahom odvolania
žalovanej, žalobkyňa má za to, že je v celom rozsahu nedôvodné. Žalobkyňa rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za zákonný a správny a to aj v súlade právnou istotou, ako i súdnou praxou
(nielen súdu prvej inštancie v skutkovo a právne obdobných veciach). Má za to, že súd prvej inštancie
náležite odôvodnil svoje rozhodnutie, z odôvodnenia sú zrejmé kritériá, ktoré súd prvej inštancie
vzal pri svojej rozhodovacej činnosti do úvahy, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie z dôvodov procesnej ekonómie sa ako prvou zaoberal
dôvodnosťou uplatnenej námietky premlčania, ktorej relevanciu rozsiahlo vyvrátil v bodoch 18 až 23
napadnutého rozhodnutia. I napriek tejto skutočnosti žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že pri
náhrade straty na zárobku na obdobie počas PN, subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť
najneskôr po oboznámení sa s výškou nemocenskej dávky v mesiaci október 2022 a záver súdu prvej
inštancie o tom, že tento nárok možno vyčísliť až po skončení PN, nemá zákonnú oporu vo vzťahu k
určeniu momentu začiatku premlčania. Stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby straty na zárobku
počas PN vychádza zo znenia ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený
dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému
vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Dávky nemocenského poistenia
sú vyplácané spravidla spätne za dané obdobie práceneschopnosti, nakoľko ani orgán sociálneho
zabezpečenia nevie vopred určiť, ako dlho potrvá práceneschopnosť poškodeného. Poškodenému
môže začať podľa § 106 ods. 1 OZ plynúť subjektívna doba až okamihom, kedy sa dozvie o výške
škody, nikdy nie skôr. O výške škody sa poškodený dozvedá jednak ukončením práceneschopnosti
- zistí sa, po akú dobu nebol schopný v dôsledku poškodenia svojho zdravia dosahovať príjem a
následne vyplatením poslednej dávky sociálneho zabezpečenia (nemocenskej), nakoľko predtým už
síce jeho práceneschopnosť bola ukončená, avšak nevedel ešte stanoviť výšku škody podľa § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa až ukončením jej práceneschopnosti mohla získať subjektívnu
vedomosť o výške škody, nakoľko až týmto okamihom sa mohla dozvedieť o dĺžke obdobia, po ktoré
v dôsledku svojej práceneschopnosti nemohla dosahovať príjem, a teda až týmto okamihom mohla
nadobudnúť subjektívnu vedomosť o skutočnej výške škody. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu
škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.
Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku
dosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného,
ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku
choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí. Lehota na premlčanie
nároku na náhradu straty na zárobku začína teda plynúť najskôr od ukončenia práceneschopnosti.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé,
mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Tento nárok možno uplatniť až potom, keď prišlo ku

skončeniu práceneschopnosti a teda tým okamihom sa až poškodená dozvedela o škode. Žalobkyňa
sa stala práceneschopnou dňa 06.08.2020 (deň dopravnej nehody) a jej práceneschopnosť skončila
dňa 31.01.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.01.2023, teda v rámci dvojročnej premlčacej
zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý i sama žalovaná odkazuje. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa námietku premlčania zo strany žalovanej za irelevantnú. Na
základe vyššie uvedených skutočností preto žalobkyňa navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne a právne správne, nakoľko je dôvodné a zákonné.
13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 09. októbra 2024 (§
378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa, žalovaná, ako
aj ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.
14. Podľa § 106 obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
15. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v rámci prvoinštančného konania, na ktorej
žalovaná trvá aj prostredníctvom podaného odvolania odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide
nárok na náhradu škody spočívajúcej v strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti, a teda jeho
jednorázové vyčíslenie musí vychádzať z trvania práceneschopnosti. Inak povedané, keďže ide o
jednorázový nárok, a jeho výška sa odvíja od doby trvania práceneschopnosti je treba konštatovať,
že premlčacia doba začína plynúť pri tomto nároku spravidla dňom ukončenia práceneschopnosti. Vo
všeobecnosti treba vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými
nárokmi, pri ktorých bežia vlastné (samostatné) premlčacie doby. Začiatok ich behu je stanovený
okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu
lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví
neuplatňuje. Judikatúra súdov je ustálená v závere, že o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu,
sa poškodený dozvie, akonáhle dostane informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o
osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodných pre
vymedzenie (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 28.01.2004, sp.zn. 25 Cdo 61/2003, alebo
uznesenie Najvyššieho súdu z 30.06.2008, sp.zn. 25 Cdo 599/2006). Tak ako bolo už aj súdom
prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku jasne vysvetlené, o výške škody spočívajúcej v strate
na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď mu bola
vyplatená posledná dávka nemocenského, t.j. po ukončení prácenschopnosti, nakoľko iba vtedy môže
stratu na zárobku bližšie špecifikovať (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 29.06.1972, sp.zn. 1 Sk 10/72,
publikovaný v Zborníku IV stanovísk, správ a rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších
súdov z rokov 1970 1983, s. 625, alebo rozsudok Najvyššieho súdu z 29.11.2006, sp. 1089/2006).
V danom prípade sa žalobkyňa o svojej strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti dozvedela
v deň ukončenia prácenschopnosti t.j. dňa 31.01.2021. Žaloba na súd prvej inštancie bola podaná
dňa 30.01.2023, a preto uvedený nárok nemožno považovať za premlčaný. Argumenty žalovaného
uvedené v rámci podaného odvolania nemajú podľa názoru odvolacieho súdu relevanciu a popierajú
judikatúru súdov v danej problematike. S ohľadom na vyššie uvedené námietku premlčania časti nároku
na zaplatenie sumy vo výške 3.446,41,- eur považuje aj odvolací súd za nedôvodnú. Odvolateľ v rámci
podaného odvolania taktiež uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny v časti
priznania náhrady za PN za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, ktoré nebolo ku dňu vyhlásenia
rozsudku žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Uviedol, že pokiaľ v tomto súd prvej inštancie
poukazuje na lekársku správu o hospitalizovaní žalobcu zo dňa 08.05.2022, z uvedeného bez ďalšieho
nevyplýva priama príčinná súvislosť tejto hospitalizácie s dopravnou nehodou ako takou, a preto nie
je splnená podmienka podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poisťovateľ vo všeobecnosti
má povinnosť plniť výlučne preukázané nároky. Odvolací súd na tieto argumenty odvolateľa uvádza,
že z lekárskej správy zo dňa 08.05.2022 (č.l. 122) a súčasne z výsluchu právneho zástupcu žalobkyne
na pojednávaní konanom dňa 26.06.2023 (č.l. 124) vyplýva, že dôvodom hospitalizácie žalobkyne bola
reoperácia z dôvodu odstránenia osteosyntetického materiálu, ktorý bol zavedený pri prvej operácii.
Inak povedené druhá operácia, ktorej sa žalobkyňa musela dňa 10.05.2022 podrobiť bola plánovaná

a súvisela s prvou akútnou operáciou po dopravnej nehode, nakoľko bolo plánované odstránenie
osteosyntetického materiálu vloženého do kolena počas prvej operácie. Z týchto dôvodov je treba aj
druhú práceneschopnosť, ktorá súvisela s reoperáciou žalobkyne vyhodnotiť tak, že priamo súvisela
s dopravnou nehodou a s poškodením zdravia žalobkyne, ktoré jej pri dopravnej nehode vzniklo. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj druhá práceneschopnosť žalobkyne
nepochybne súvisela s dopravnou nehodou, a teda bola splnená podmienka v zmysle § 4 ods. 2 zákona
o povinnom zmluvnom poistení.
16. Odvolací súd na záver konštatuje, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti
(skutkové či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní
len zopakovala rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s
ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. V odôvodnení
svojho rozsudku sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci v
časti žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej v strate na zárobku počas trvania
práceneschopnosti podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobkyňa má voči žalovanej
nárok na náhradu škody v rozsahu 4.987,88 eur spolu s príslušenstvom. S poukazom na vyššie
uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
správnosť napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, ale
z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej
inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd
nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, keďže sú dostatočne odôvodnené a logické, založené na
riadne vykonanom dokazovaní, správnom hodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci. Na
základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).
17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1
CSP a ich náhradu úspešnej žalobkyni priznal v rozsahu 100 %.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).