{"guid": "06f0cbf2-5ad9-4b53-8f75-ed7fc2efd09e:b865d0ea-0ec6-4332-9ac0-18b4a93b0173", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1", "spisova_znacka": "2Co/10/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/10/2024 z 9. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2024, sp. zn. 2Co/10/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1", "identifikacne_cislo": "1723200190", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b865d0ea-0ec6-4332-9ac0-18b4a93b0173", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/10/2024\n1723200190\n09. 10. 2024\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2024:1723200190.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: E. Š., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: U. B. X. XXXX/XX, Q., právne zastúpená JAVOR - TOKÁR advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom: Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:\n00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A,\nBratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.\njúna 2023, č.k. 8C/1/2023-127, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. júna 2023, č.k. 8C/1/2023-127 p o t v\nr d z u j e.\nII. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu vo výške\n4.987,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur od 05.05.2023 do\nzaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa\nmá nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.01.2023\nv spojení so zmenou petitu pripustenou uznesením súdu prvej inštancie dňa 26.06.2023 domáhala\nvydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sumu vo výške 4.987,88 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur od 05.05.2023 do zaplatenia\na to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že F. O., nar. XX.XX.XXXX\ndňa 06.08.2020 v čase približne o 18:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky H. H. s EČ: Z.\npo ceste II/503 z obce Viničné do obce Senec, kde v dôsledku nesprávneho predchádzania ohrozil\nvodičku motocykla E. Š.G., ktorá viedla motocykel zn. N. I. XXX v rovnakom smere, ktorá začala\nzrýchľovať a predbiehať pred ňou idúce vozidlo zn. H. H., ktorého vodič následne taktiež začal vykonávať\npredbiehajúci manéver, pričom nedal prednosť vodičke motocykla a došlo k stretu vozidiel, následkom\nčoho vodička Š. spadla spolu s motocyklom, pričom vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XXXXXXXX/XX z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 24.01.2021 poškodená E. Š., nar.\nXX.XX.XXXX utrpela ťažkú ujmu na zdraví, a to X. G. M. E. Ľ.F. M. N., K. T. L. Ľ. N. M. M. N., B. Ľ. N.\nM. B. W. B. Y. Ľ. V., B. N.X. Ľ. T., B. S. B. L., B. S. Ľ. Y. s dobou liečenia prevyšujúcou 42 dní. Svojím\nkonaním vodič porušil § 15 ods. 5 písmeno c) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov tým, že vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil\n\nvodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky, čím zároveň porušil\npravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 1, 2 písmeno c) citovaného zákona.\nZa vyššie popísaný skutok bol Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 46T/91/2022 zo dňa\n18.01.2023 obvinený F. O. odsúdený podľa § 157 ods. 1, 2 písmeno a) TZ s použitím § 138 písmeno\nh) Trestného zákona. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku počas PN\nuplatňuje za obdobie PN od 06.08.2020 do 31.01.2021 nasledovne: Denný hrubý zárobok poškodenej\nv rozhodnom období bol vo výške 79,7408 eur. Poškodená bola dôsledkom dopravnej nehody PN 120\ndní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenej poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo\nvýške 5.833,80 eur a náhrada príjmu vo výške 288,69 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem\npoškodenej by v období PN bol vo výške 9.568,90 eur. V rozhodnom období však mala príjem len vo\nvýške 6.122,49 eur. Rozdiel medzi príjmom, ktorý poškodená mohla dosiahnuť a reálnym príjmom je vo\nvýške 3.446,41 eur (120 x 79,7408 eur = 9.568,90 eur - 6.122,49 eur (5.833,80 + 288,69) = 3.446,41\neur) Strata na zárobku počas PN za obdobie 06.08.2020 do 31.01.2021 je v celkovej výške 3.446,41\neur. Žalobkyňa podaním zo dňa 11.04.2023 rozšírila žalobu v ktorej uviedla, že žalobkyni v príčinnej\nsúvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 06.08.2020 vznikla škoda na zdraví z titulu straty na zárobku\npočas PN aj za obdobie PN od 09.05.2022 do 30.06.2022 nasledovne: Denný hrubý zárobok poškodenej\nv rozhodnom období bol vo výške 83,4531 eur. Poškodená bola dôsledkom dopravnej nehody PN 31\ndní. Za obdobie vyššie uvedenej PN bola poškodenej poskytnutá dávka z nemocenského poistenia vo\nvýške 747,77 eur a náhrada príjmu vo výške 297,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že priemerný príjem\npoškodenej by v období PN bol vo výške 2.587,05 eur. V rozhodnom období však mala príjem len vo\nvýške 1.045,58 eur. Rozdiel medzi príjmom, ktorý poškodená mohla dosiahnuť a reálnym príjmom je\nvo výške 1.541,47 eur (31 x 83,4531 eur = 2.587,05 eur - 1.045,58 eur (747,77 + 297,81) = 1.541,47\neur). Strata na zárobku počas PN za obdobie 09.05.2022 do 30.06.2022 je v celkovej výške 1.541,47\neur. Žalobkyňa si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.987,88 eur (strata na\nzárobku počas PN za obdobie 06.08.2020 do 31.01.2021 + strata na zárobku počas PN za obdobie\n09.05.2022 do 30.06.2022) od 05.05.2023 do zaplatenia. Počiatok omeškania odôvodňujeme tým, že sa\nžalovaná dňa 19.01.2023 oboznámila s uplatnenými nárokmi žalobkyne. Od tohto dňa začala žalovanej\nplynúť trojmesačná lehota na ukončenie likvidácie poistnej udalosti, ktorá uplynula dňa 19.04.2023. Od\n20.04.2023 začala žalovanej plynúť 15 dňová lehota na poskytnutie náhrady škody, ktorá uplynula dňa\n04.05.2023. Dňa 05.05.2023 sa žalovaná dostala do omeškania.\n3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v danom prípade nie je sporné, že k poškodeniu zdravia\nžalobkyne došlo pri dopravnej nehode zavinenej F. O. dňa 06.08.2020 (ďalej len „dopravná nehoda“), pri\nvedení motorového vozidla s EČV: Z.-XXX-J. (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody\npoistené u žalovanej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“). Žalovaná na prvom mieste\nuvádza, že žalobkyňa si u žalovanej nárok, ktorý je predmetom žaloby, do dnešného dňa neuplatnila\na žalovaná sa o ňom dozvedela až doručením žaloby. Má potom za to, že samotná žaloba je proti\nžalovanej podaná predčasne. Ak moment doručenia žaloby považuje za moment uplatnenia nároku,\nžalovaná má v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP lehotu 3 mesiace na prešetrenie a prípadné poskytnutie\npoistného plnenia, alebo pre uvedenie dôvodov, pre ktoré neplní. Žalovaná už z opatrnosti v rámci\nvyjadrenia k žalobe namieta premlčanie uplatneného nároku. Ako je z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne\nzrejmé, žalobkyni boli prvýkrát vyplatené nemocenské dávky v mesiaci október 2020, pričom v rovnakom\npotvrdení zo dňa 12.10.2020 je uvedený aj denný vymeriavací základ žalobkyne vo výške 62,7587 eur.\nŽalovaná má preto za to, že najneskôr v danom mesiaci sa žalobkyňa dozvedela v akej výške jej škoda\npočas trvania PN vzniká, o osobe poisťovateľa mala možnosť sa dozvedieť bezprostredne po nehode z\nverejne dostupných zdrojov (www.skp.sk), a preto považuje nárok žalobkyne za premlčaný v subjektívnej\ndvojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr k októbru 2022.\n4. V replike žalobkyňa k tvrdeniam žalovanej uviedla, že žalobkyňa si svoje právo na náhradu škodu\nmimo súdneho konania riadne uplatnila priamo u žalovanej osobitným podaním zo dňa 18.01.2023, a\nteda žalovanej plynie ňou uvádzaná lehota na končenie šetrenia poistnej udalosti podľa § 11 ods. 6\nZákona o PZP a následne lehota na plnenie podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa\nprávo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto\nza ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku\npočas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený\ndozvedel o rozdiele zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným\nzárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému\n\nvyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Náhrada za stratu na zárobku\npočas pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí.\nLehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína teda plynúť najskôr po dni ukončenia\nPN. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé,\nmesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Tento nárok možno uplatniť až potom, keď prišlo ku\nskončeniu práceneschopnosti, a teda týmto okamihom sa až poškodená dozvedela o škode. Žalobkyňa\nsa stala práceneschopnou dňa 06.08.2020 (deň dopravnej nehody) a jej práceneschopnosť skončila\ndňa 31.01.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.01.2023 teda v rámci dvojročnej premlčacej\nlehoty v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý i sama žalovaná odkazuje. Vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa námietku premlčania zo strany žalovanej za irelevantnú.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428,\n§ 429, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka a vecne tak, že pokiaľ ide nárok na stratu na zárobku\npo dobu pracovnej neschopnosti, z konštantnej judikatúry vyplýva, že o tom, aká škoda vznikla na strate\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu,\nkeď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, a teda keď stratu na zárobku môže bližšie\nšpecifikovať. Až v tomto čase sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 Občianskeho\nzákonníka a až od tohto času mu začína plynúť premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 Občianskeho\nzákonníka. Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden\ncelok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačné sa opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce. (pozri napr.\nrozsudok NS ČSR sp.zn. 1Cz 10/72, publikovaný v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a\nsoudních rozhodnutí Nejvyšších soudů z let 1970-1983, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 1089/2006,\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/232/2016 z 29.06.2017, rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp.zn. 10Co/29/2020 z 27.08.2020).\n6. V súdenej veci si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie trvania\npráceneschopnosti po uplynutí podporného obdobia, kde stratu na zárobku odôvodňuje absenciou\npríjmu, pričom niet sporu o tom, že žalobkyňa sa (objektívne vzaté) mohla o strate na zárobku\n(za sporné obdobie) dozvedieť najskôr až uplynutím podpornej doby, pretože až od tohto okamihu\njej už nepatrili dávky nemocenského poistenia. Pred uplynutím podporného obdobia žalobkyňa si\ntoto len “novovzniknuté právo” uplatniť nemohla a k jeho premlčaniu ani nemohlo dôjsť preto, lebo\nskôr neexistovalo. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že nakoľko žalobkyni bola posledná dávka\nnemocenského vyplatená pri prvej pracovnej neschopnosti dňa 31.01.2021, pri druhej pracovnej\nneschopnosti bola vyplatená posledná dávka nemocenského dňa 30.06.2022, až vtedy sa žalobkyňa\nspoľahlivým spôsobom mohla dozvedieť o rozsahu nároku na náhradu tejto škody, t.j. od tohto dňa\nmala teda žalobkyňa vedomosť o výške rozdielu medzi jej priemernou mzdou a výškou vyplateného\nnemocenského, t.j. mala vedomosť o výške straty na zárobku a preto od 01.02.2021 a od 01.07.2022\njej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na včasné uplatnenie tohto nároku, kde žaloba\nbola podaná na súd dňa 30.01.2023, a preto súd prvej inštancie má za to, že nárok žalobkyne nie je\npremlčaný.\n7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že strata na zárobku je\nosobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. Predpokladmi pre\npriznanie straty na zárobku podľa Občianskeho zákonníka je to, že: a) došlo ku škode na zdraví, b) na\nstrane poškodeného sa strata prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu, c) príčinná\nsúvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného. V konaní nebolo sporné, že z\ndôvodu dopravnej nehody dňa 06.08.2020, kedy došlo k stretu dvoch vozidiel, ktoré viedol F. O., ktorý\nv dôsledku nesprávneho predchádzania ohrozil vodičku motocykla /žalobkyňu a tým utrpela ťažkú ujmu\nna zdraví, a to X. G. M. E. Ľ.F. M. N., K. T. L. Ľ. N. M. M. N., B. Ľ. N. M. B. W. B. Y. Ľ. V., B. N.X. Ľ.\nT., B. S. B. L., B. S. Ľ. Y., kde svojím konaním ako vodič porušil ust. § 15 ods. 5 písmeno c) zák. NR\nSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že vodič nesmie\npredchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka\ncestnej premávky, čím zároveň porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods.\n1, 2 písmeno c) citovaného zákona. Za vyššie popísaný skutok bol Trestným rozkazom Okresného súdu\nPezinok, sp.zn. 46T/91/2022 zo dňa 18.01.2023 F. O. odsúdený podľa § 157 ods. 1, 2 písmeno a) TZ s\npoužitím § 138 písmeno h) Trestného zákona, právoplatný dňa 08.02.2023. Z dôvodu dopravnej nehody\nbola žalobkyňa práceneschopná a tým došlo k zmenšeniu jej príjmu, nakoľko počas daného obdobia\nnemohla riadne vykonávať svoju prácu. Súd prvej inštancie mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť\n\nmedzi škodou na zdraví a zmenšením jej majetku, kde v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú bol F. O.\nTrestným rozkazom sp.zn. 46T/91/2022 odsúdený, z dôvodu poškodenia zdravia žalobkyňa musela byť\npráceneschopná a tým jej došlo poklesu príjmu.\n8. Pri výpočte straty na zárobku žalobkyne počas prvej pracovnej neschopnosti za obdobie od\n06.08.2020 do 31.01.2021 vychádzal súd z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne kde denný hrubý\nzárobok žalobkyne v rozhodnom období bol vo výške 79,7408 eur, žalobkyňa bola 120 dní\npráceneschopná, a v danom období bola žalobkyni vyplatená dávka nemocenského poistenia vo výške\n5.833,80 eur, náhrada príjmu 288,69 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa by v danom období\npočas pracovnej neschopnosti mala príjem 9.568,90 eur, a v rozhodnom období jej bol vyplatený príjem\n6.122,49 eur. (5.833,80 + 288,69), a preto žalobkyňa má nárok na náhradu za stratu na zárobku v sume\n3.446,41 eur (9.568,90-6.122,49). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný tento nárok\nčo do dôvodu a výšky považuje za preukázaný, čo vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 21.06.2023,\na tým nárok žalobkyne uznal.\n9. Sporné bolo, či nárok žalobkyne počas ktorej bola práceneschopná od 09.05.2022 do 30.06.2022\nbol v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie mal za preukázané zo správy\nošetrujúceho lekára W.. W. O., že žalobkyňa bola dňa 08.05.2022 hospitalizovaná II. ortopedickotraumatologickej klinike LFUK, UNB, Nemocnica sv. CaM, Antolská v Bratislave, za účelom vykonania\noperačného zákroku odstránenie osteosyntetického materiálu z ľavého kolena, z daného vyplýva, že\npráceneschopnosť žalobkyne za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, bola v príčinnej súvislosti s\ndopravnou nehodou, a to z dôvodu reoperácie. Pri výpočte straty na zárobku žalobkyne počas pracovnej\nneschopnosti za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022 vychádzal súd prvej inštancie z potvrdenia\nzamestnávateľa žalobkyne, kde denný hrubý zárobok žalobkyne v rozhodnom období bol vo výške\n83,4531 eur, žalobkyňa bola 31 dní práceneschopná, kde v danom období bol žalobkyni vyplatená dávka\nnemocenského poistenia vo výške 5.382,96 eur, náhrada príjmu 297,81 eur. Z uvedeného vyplýva, že\nžalobkyňa by v danom období počas pracovnej neschopnosti mala príjem 2.587,05 eur, kde v rozhodnom\nobdobí jej bol vyplatený príjem 1.045,58 eur (747,77 + 297,81), a preto žalobkyňa má nárok na náhradu\nza stratu na zárobku v sume 1.541,47 eur.\n10. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadne tvrdenia či dôkazy o tom, že by z jej strany došlo k\núhrade škodovej udalosti, či už v celosti, alebo aspoň v časti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd\nprvej inštancie nárok žalobkyne považoval za dôvodný, spôsob výpočtu, ktorý v konaní prezentovala\nžalobkyňa považoval súd za správny, žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala skutočnosti potrebné pre\nposúdenie jej uplatneného nároku, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n11. Žalovaná voči rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré\nodôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP). Uviedla, že žalobou zo\ndňa 31.01.2023 (ďalej len „žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.446,41,- eur titulom\nstraty na zárobku počas PN (ďalej len „SNZ“), po rozšírení v sume 4.987,88,- eur. V danom prípade\nnie je sporné, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri dopravnej nehode zavinenej F. O. dňa\n06.08.2020 (ďalej len „dopravná nehoda“), pri vedení motorového vozidla s EČV: Z.-XXX-J. (ďalej len\n„vozidlo“). Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovanej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej len „Zákon o PZP“). Žalovaná v konaní namietala premlčanie pôvodne žalobou uplatnených\nnárokov (t.j. v časti 3.446,41,- eur), keďže ako je z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne zrejmé, žalobkyni\nboli prvýkrát vyplatené nemocenské dávky v mesiaci október 2020, pričom v rovnakom potvrdení zo\ndňa 12.10.2020 je uvedený aj denný vymeriavací základ žalobkyne vo výške 62,7587,- eur. Žalovaná\nmá preto za to, že najneskôr v danom mesiaci sa žalobkyňa dozvedela v akej výške jej škoda počas\ntrvania PN vznikla, o osobe poisťovateľa mala možnosť sa dozvedieť bezprostredne po nehode z\nverejne dostupných zdrojov (www.skp.sk), a preto žalovaná považuje nárok žalobkyne za premlčaný\nv subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr\nk októbru 2022. Následne po rozšírení žaloby o nároky za obdobie PN od 09.05.2022 do 30.06.2022\nžalovaná namietala nepreukázanie týchto nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP, t.j. ich príčinnú\nsúvislosť s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že žalobe vyhovel.\nŽalovaná má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ neprihliadol na námietku\n\npremlčania v časti 3.446,41 eur, a rozsudok považuje za arbitrárny v časti nároku na náhradu PN\nza obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022. Žalovaná zdôraznila, že pri náhrade straty na zárobku na\nobdobie počas PN, subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr po oboznámení\nsa s výškou nemocenskej dávky v mesiaci október 2022, a záver súdu prvej inštancie o tom, že\ntento nárok možno vyčísliť až po skončení PN, nemá zákonnú oporu vo vzťahu k určeniu momentu\nzačiatku premlčania. Uvedené je aj logicky podložené záverom, že práceneschopnosť môže formálne\ntrvať v zásade neobmedzenú dobu, a tento nárok by potom bol v zásade nepremlčateľný, čo je v\nrozpore so zásadou primeranosti a aj právnej istoty zodpovedných subjektov (resp. poisťovateľa ako\nosoby plniacej za škodcu). Rozsudok považuje zároveň za arbitrárny v časti priznania náhrady za\nPN za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, ktoré nebolo ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadnym\nrelevantným spôsobom preukázané. Pokiaľ v tomto súd prvej inštancie poukazuje na lekársku správu\no hospitalizovaní žalobkyne zo dňa 08.05.2022, z uvedeného bez ďalšieho nevyplýva priama príčinná\nsúvislosť tejto hospitalizácie s dopravnou nehodou ako takou, a preto nie je splnená podmienka podľa\n§ 4 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poisťovateľ vo všeobecnosti má povinnosť plniť výlučne\npreukázané nároky. Vo svetle týchto skutočností preto v zmysle § 388 CSP žiada, aby Krajský súd v\nBratislave ako súd odvolací, rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.\n12. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného a uviedla, že po oboznámení sa s obsahom odvolania\nžalovanej, žalobkyňa má za to, že je v celom rozsahu nedôvodné. Žalobkyňa rozsudok súdu prvej\ninštancie považuje za zákonný a správny a to aj v súlade právnou istotou, ako i súdnou praxou\n(nielen súdu prvej inštancie v skutkovo a právne obdobných veciach). Má za to, že súd prvej inštancie\nnáležite odôvodnil svoje rozhodnutie, z odôvodnenia sú zrejmé kritériá, ktoré súd prvej inštancie\nvzal pri svojej rozhodovacej činnosti do úvahy, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z\nvykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie z dôvodov procesnej ekonómie sa ako prvou zaoberal\ndôvodnosťou uplatnenej námietky premlčania, ktorej relevanciu rozsiahlo vyvrátil v bodoch 18 až 23\nnapadnutého rozhodnutia. I napriek tejto skutočnosti žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že pri\nnáhrade straty na zárobku na obdobie počas PN, subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť\nnajneskôr po oboznámení sa s výškou nemocenskej dávky v mesiaci október 2022 a záver súdu prvej\ninštancie o tom, že tento nárok možno vyčísliť až po skončení PN, nemá zákonnú oporu vo vzťahu k\nurčeniu momentu začiatku premlčania. Stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby straty na zárobku\npočas PN vychádza zo znenia ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na\nnáhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za\nňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku\npočas pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený\ndozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným\nzárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému\nvyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Dávky nemocenského poistenia\nsú vyplácané spravidla spätne za dané obdobie práceneschopnosti, nakoľko ani orgán sociálneho\nzabezpečenia nevie vopred určiť, ako dlho potrvá práceneschopnosť poškodeného. Poškodenému\nmôže začať podľa § 106 ods. 1 OZ plynúť subjektívna doba až okamihom, kedy sa dozvie o výške\nškody, nikdy nie skôr. O výške škody sa poškodený dozvedá jednak ukončením práceneschopnosti\n- zistí sa, po akú dobu nebol schopný v dôsledku poškodenia svojho zdravia dosahovať príjem a\nnásledne vyplatením poslednej dávky sociálneho zabezpečenia (nemocenskej), nakoľko predtým už\nsíce jeho práceneschopnosť bola ukončená, avšak nevedel ešte stanoviť výšku škody podľa § 106 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa až ukončením jej práceneschopnosti mohla získať subjektívnu\nvedomosť o výške škody, nakoľko až týmto okamihom sa mohla dozvedieť o dĺžke obdobia, po ktoré\nv dôsledku svojej práceneschopnosti nemohla dosahovať príjem, a teda až týmto okamihom mohla\nnadobudnúť subjektívnu vedomosť o skutočnej výške škody. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu\nškody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá.\nSubjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku\ndosahovanom pred poškodením a po poškodení (rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného,\nktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku\nchoroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov). Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí. Lehota na premlčanie\nnároku na náhradu straty na zárobku začína teda plynúť najskôr od ukončenia práceneschopnosti.\nNárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé,\nmesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Tento nárok možno uplatniť až potom, keď prišlo ku\n\nskončeniu práceneschopnosti a teda tým okamihom sa až poškodená dozvedela o škode. Žalobkyňa\nsa stala práceneschopnou dňa 06.08.2020 (deň dopravnej nehody) a jej práceneschopnosť skončila\ndňa 31.01.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.01.2023, teda v rámci dvojročnej premlčacej\nzmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý i sama žalovaná odkazuje. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti považuje žalobkyňa námietku premlčania zo strany žalovanej za irelevantnú. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností preto žalobkyňa navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne a právne správne, nakoľko je dôvodné a zákonné.\n13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §\n380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre\nnariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené\nzákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,\nže odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne\nsprávne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 09. októbra 2024 (§\n378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa, žalovaná, ako\naj ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.\n14. Podľa § 106 obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n15. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou v rámci prvoinštančného konania, na ktorej\nžalovaná trvá aj prostredníctvom podaného odvolania odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide\nnárok na náhradu škody spočívajúcej v strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti, a teda jeho\njednorázové vyčíslenie musí vychádzať z trvania práceneschopnosti. Inak povedané, keďže ide o\njednorázový nárok, a jeho výška sa odvíja od doby trvania práceneschopnosti je treba konštatovať,\nže premlčacia doba začína plynúť pri tomto nároku spravidla dňom ukončenia práceneschopnosti. Vo\nvšeobecnosti treba vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými\nnárokmi, pri ktorých bežia vlastné (samostatné) premlčacie doby. Začiatok ich behu je stanovený\nokamihom, keď sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu\nlehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví\nneuplatňuje. Judikatúra súdov je ustálená v závere, že o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu,\nsa poškodený dozvie, akonáhle dostane informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o\nosobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodných pre\nvymedzenie (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 28.01.2004, sp.zn. 25 Cdo 61/2003, alebo\nuznesenie Najvyššieho súdu z 30.06.2008, sp.zn. 25 Cdo 599/2006). Tak ako bolo už aj súdom\nprvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku jasne vysvetlené, o výške škody spočívajúcej v strate\nna zárobku počas pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď mu bola\nvyplatená posledná dávka nemocenského, t.j. po ukončení prácenschopnosti, nakoľko iba vtedy môže\nstratu na zárobku bližšie špecifikovať (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 29.06.1972, sp.zn. 1 Sk 10/72,\npublikovaný v Zborníku IV stanovísk, správ a rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších\nsúdov z rokov 1970 1983, s. 625, alebo rozsudok Najvyššieho súdu z 29.11.2006, sp. 1089/2006).\nV danom prípade sa žalobkyňa o svojej strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti dozvedela\nv deň ukončenia prácenschopnosti t.j. dňa 31.01.2021. Žaloba na súd prvej inštancie bola podaná\ndňa 30.01.2023, a preto uvedený nárok nemožno považovať za premlčaný. Argumenty žalovaného\nuvedené v rámci podaného odvolania nemajú podľa názoru odvolacieho súdu relevanciu a popierajú\njudikatúru súdov v danej problematike. S ohľadom na vyššie uvedené námietku premlčania časti nároku\nna zaplatenie sumy vo výške 3.446,41,- eur považuje aj odvolací súd za nedôvodnú. Odvolateľ v rámci\npodaného odvolania taktiež uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny v časti\npriznania náhrady za PN za obdobie od 09.05.2022 do 30.06.2022, ktoré nebolo ku dňu vyhlásenia\nrozsudku žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Uviedol, že pokiaľ v tomto súd prvej inštancie\npoukazuje na lekársku správu o hospitalizovaní žalobcu zo dňa 08.05.2022, z uvedeného bez ďalšieho\nnevyplýva priama príčinná súvislosť tejto hospitalizácie s dopravnou nehodou ako takou, a preto nie\nje splnená podmienka podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého poisťovateľ vo všeobecnosti\nmá povinnosť plniť výlučne preukázané nároky. Odvolací súd na tieto argumenty odvolateľa uvádza,\nže z lekárskej správy zo dňa 08.05.2022 (č.l. 122) a súčasne z výsluchu právneho zástupcu žalobkyne\nna pojednávaní konanom dňa 26.06.2023 (č.l. 124) vyplýva, že dôvodom hospitalizácie žalobkyne bola\nreoperácia z dôvodu odstránenia osteosyntetického materiálu, ktorý bol zavedený pri prvej operácii.\nInak povedené druhá operácia, ktorej sa žalobkyňa musela dňa 10.05.2022 podrobiť bola plánovaná\n\na súvisela s prvou akútnou operáciou po dopravnej nehode, nakoľko bolo plánované odstránenie\nosteosyntetického materiálu vloženého do kolena počas prvej operácie. Z týchto dôvodov je treba aj\ndruhú práceneschopnosť, ktorá súvisela s reoperáciou žalobkyne vyhodnotiť tak, že priamo súvisela\ns dopravnou nehodou a s poškodením zdravia žalobkyne, ktoré jej pri dopravnej nehode vzniklo. Na\nzáklade uvedeného súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj druhá práceneschopnosť žalobkyne\nnepochybne súvisela s dopravnou nehodou, a teda bola splnená podmienka v zmysle § 4 ods. 2 zákona\no povinnom zmluvnom poistení.\n16. Odvolací súd na záver konštatuje, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti\n(skutkové či právne), ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní\nlen zopakovala rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s\nktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. V odôvodnení\nsvojho rozsudku sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci v\nčasti žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej v strate na zárobku počas trvania\npráceneschopnosti podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobkyňa má voči žalovanej\nnárok na náhradu škody v rozsahu 4.987,88 eur spolu s príslušenstvom. S poukazom na vyššie\nuvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť\nsprávnosť napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie\nsúdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, ale\nz hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,\npričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej\ninštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd\nnemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, keďže sú dostatočne odôvodnené a logické, založené na\nriadne vykonanom dokazovaní, správnom hodnotení dôkazov a správnom právnom posúdení veci. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil\n(§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1\nCSP a ich náhradu úspešnej žalobkyni priznal v rozsahu 100 %.\n20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/1/2023", "guid": "fb522946-c9e5-4ea1-b5d5-91950d0bbc50:e395adeb-a98f-4367-ae2b-30f7b08dba3b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "7d7925fe-ec02-4118-8c96-9963a249c1b3:86861930-bb47-4666-b60d-916fc102cf96", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2216212523.2", "spisova_znacka": "10Co/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/29/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2216212523.2"}, {"guid": "44a3d896-f6de-40fe-ad0e-8a36f2ed1184:0d78f623-6976-4c8a-a19f-be6774bcb482", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6711208353.1", "spisova_znacka": "12Co/232/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/232/2016 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6711208353.1"}], "citovane_v": [{"guid": "53e9abf3-da1d-4536-90f3-07e1095cd92d:8375ec05-bf13-4118-95cb-6fc69f7a5f21", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6423202136.2", "spisova_znacka": "11Co/61/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/61/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6423202136.2"}, {"guid": "ee15da4f-f037-4bc2-b2b8-1877ba3cc9f7:d4eeb5cc-9772-49d7-b9d0-19b011fc80be", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2121204006.1", "spisova_znacka": "21Co/35/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/35/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2121204006.1"}, {"guid": "d3c2c54c-0f97-45d4-98ba-3913cfc32a41:d3238b57-c2ab-4bcb-a8d5-55c60e413956", "ecli": "ECLI:SK:OSZH:2025:6423202136.4", "spisova_znacka": "23C/57/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23C/57/2023 z 19. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZH:2025:6423202136.4"}]}