{"guid": "9bf7be0b-7b21-4054-9bd9-4696df97b180:0d05aed9-8337-4139-81a7-7df258db7183", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1", "spisova_znacka": "7Co/35/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/35/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 7Co/35/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1", "identifikacne_cislo": "1722200851", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d05aed9-8337-4139-81a7-7df258db7183", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/35/2023\n1722200851\n26. 06. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1722200851.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nJUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v spore žalobcov: X/ C. C., R.. XX.XX.XXXX,\nU.. XX.XX.XXXX, N. D. T. XXXX/X, D., X/ I. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. XXXX/X, D., X/ S. D., R..\nXX.XX.XXXX, T. D. C. XXX, žalobcovia 2/ a 3/ právne zast. S.. A. S., O. I. I.A. J. XX, D., X.: XX XXX\nXXX, proti žalovaným: X/ Q. Š., W.. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R. XXXX/XX, K., X/ J. N., O..I.. C. X. Z.,\nI. I. Š. X, D., X.V.: XX XXX XXX, žalovaná 2/ právne zast. S.. D. K., O. I. I. C. XX, D., X.: XX XXX XXX, o\nnáhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa\n08.11.2022 č.k. 45C/25/2022-114, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku VII. o trovách\nkonania o žalobe žalobcu 1/ z r u š u j e a konanie v tejto časti o žalobe žalobcu 1/ z a s t a v u j e.\nII. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v zastavenej časti konania\no žalobe žalobcu 1/.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III. a V. a v závislom výroku VII. o trovách\nkonania o žalobe žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ p o t v r d z u j e.\nIV. Žalobkyňa 2/ a žalobkyňa 3/\nkonania v plnom rozsahu.\n\nm a j ú proti žalovanej 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 1/ sumu 12.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo\nžalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej (výrok I.), vo zvyšku žalobu žalobcu\n1/ zamietol (výrok II.), uložil žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 7.000\neur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu\nplnenia povinnosť druhej žalovanej (výrok III.), vo zvyšku žalobu žalobkyne 2/ zamietol (výrok IV.), uložil\nžalovanej 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 7.000 eur do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej\n(výrok V.), vo zvyšku žalobu žalobkyne 3/ zamietol (výrok VI.) a žalobcovi 1/, žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/\npriznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej 1/ a žalovanej 2/, každému v rozsahu 100 % zo\nsumy im priznanej s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej\nžalovanej (výrok VII.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z.\n\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že posúdil\nvznesenú námietku premlčania podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, ktoré právo sa premlčuje vo\nvšeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS\nSR“) zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 - R 58/2014), pričom počiatok plynutia všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka\nviazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť\nosobnostné práva fyzickej osoby a premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy\ndošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie NS SR zo dňa 17.02. 2011, sp.\nzn. 5 Cdo 265/2009). S poukazom na uznesenie NS SR z 23.04.2020 sp. zn. 5Cdo/102/2017 mal\nsúd prvej inštancie za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený voči žalovaným 1/ a 2/\npremlčaný nie je, nakoľko trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21.03.2020 (deň nasledujúci po\ndni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv smrťou K. C. v dôsledku dopravnej\nnehody), uplynie až dňa 21.03.2023 a žaloba bola doručená na súd dňa 06.05.2022, teda pred uplynutím\npremlčacej doby. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutkové okolnosti medzi\nstranami sporu ohľadne okolností dopravnej nehody súd prvej inštancie uzavrel, že dňa 05.10.2019\ndošlo k dopravnej nehode zavinenej žalovanou 1/, pri ktorej K. C. utrpela zranenia, v súvislosti s\nktorými dňa 20.03.2020 zomrela. V konaní bolo nesporné, že žalovaná 1/ bola v čase dopravnej nehody\nvodičom motorového vozidla, ktorá mala v čase nehody uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovanou 2/,\npredmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla. S poukazom na ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka ako právneho základu\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby (práva\nna ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,\nako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, vrátane práva na súkromie a rodinný život),\nabsenciu definície zásahu a znaky neoprávnenosti, právne prostriedky ochrany proti takémuto zásahu,\nvrátane primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nvyvodil súd prvej inštancie, že je daná aktívna legitimácia toho subjektu, ktorému svedčí existencia\nkvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv\nfyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že ochrana\nsúkromia, vrátane ochrany rodinného života, je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústava SR“). Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že na strane žalobcov ide\no rodinných príslušníkov zomr. K. C. - jej manžela a dcéry, teda osoby zomrelej najbližšie a ujmu, ktorú\nutrpela, dôvodne pociťovali ako vlastnú ujmu, súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalobcovia\nso zomrelou mali nielen formálne príbuzenské, ale aj intenzívne osobné a citové väzby, preukázané\nvýsluchom žalobcov, ktoré dosahovali medzi zomrelou a žalobcami takú intenzitu, že ich prerušenie súd\nprvej inštancie vyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva na ochranu rodinného života, keď porušením\npráva na život K. C.V. prišlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život žalobcov\nako manžela a dcér zomrelej. Súd prvej inštancie sa odvolával aj na zvukové záznamy z pojednávaní,\nz ktorých sú emočná nestabilita pri výpovedi o zomrelej, o okolnostiach jej smrti, hnev nad „zbytočnou“\nsmrťou, smútok všetkých žalobcov za zomrelou, viac ako zrejmé. Vyvodil, že je nesporné, že v dôsledku\nneoprávneného zásahu (dopravnej nehody s následkom smrti) boli rodinné väzby zomr. K. C. a žalobcov\nako jej najbližších príbuzných definitívne ukončené bez možnosti obnovenia, ktorý zásah bol s ohľadom\nna závažnosť jeho dôsledkov (smrť manželky žalobcu 1/ a matky žalobkýň 2/ a 3/) spôsobilý vyvolať\nujmu na ich právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka u každého zo žalobcov.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do\nosobnostných práv je v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil (uznesenie NS SR\nsp. zn. 4Cdo 168/2009), pričom postačuje, aby išlo o neoprávnený zásah do práva na ochranu\nosobnosti, v ktorom prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Nevyhnutným\npredpokladom procesného úspechu je samotná protiprávnosť konania alebo opomenutia žalovaného, a\nna to nadväzujúca prítomnosť kauzálneho nexu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 1/ považoval súd\nprvej inštancie za danú, keďže sa jedná o priameho pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných\npráv žalobcov, ktorý protiprávnym konaním spôsobil dopravnú nehodu, v súvislosti s ktorou došlo k\númrtiu K. C.. S poukazom na uznesenie NS SR z 23.04.2020 sp. zn. 5Cdo/102/2017, podľa ktorého\npojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný\nextenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka\no ochrane osobnosti, aj s odkazom na v rozhodnutia z 27.02.2018 sp. zn. 6 Cdo 206/2017, z 27.02.2018\nsp. zn. 6 Cdo 143/2017, z 14.06.2017 sp. zn. 3 MCdo 1/2016, z 29.11.2018 sp. zn. 6 Cdo 80/2018\n\na sp. zn. 8 Cdo 6/2018 z 27.09.2018, ako ustálenú rozhodovaciu prax v riešení otázky pasívnej\nlegitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a\nust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a záver, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ani iný typ poistenia zodpovednosti za škodu) nie\nje konštruované v právnom poriadku ako liberačný inštitút a pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu\nžalovanej 2/ ako poisťovateľa, poukázal na závery vyslovené NS SR v rozsudku sp. zn. 6MCdo 1/2016\nzo dňa 31.07.2017 (R 61/2018), teda považoval aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ v spore za\ndanú. Ohľadom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej 1/ mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že nečakaným šokujúcim úmrtím príbuznej žalobcov 1/ až 3/ (manželky a matky) došlo k\nzávažnému zásahu do ich osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život), pričom následok tohto\nzásahu je nereparovateľný, preto boli naplnené zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej\nzodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov, ako aj pre priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch (neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej\nosoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej osoby, spočívajúci v náhlom protiprávnom\nprerušení rodinných vzťahov žalobcov s nebohou, spôsobené protiprávnym konaním žalovanej 1/,\nnemajetková ujma v osobnostnej integrite žalobcov a príčinná súvislosť medzi nimi). V prejednávanej\nveci súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní okolností, za ktorých k zásahu prišlo, z výsledkov\ndokazovania v trestnom konaní a toho, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo nevenovanie sa\nvedeniu vozidla žalovanou 1/ v plnom rozsahu a nesledovanie situácie v cestnej premávke, súčasne\nnedanie prednosti chodkyni K. C., ktorá prechádzala vozovkou cez riadne vyznačený priechod pre\nchodcov, následkom čoho došlo k zrážke ňou vedeného motorového vozidla. Priamu časovú a príčinnú\nsúvislosť medzi dopravnou nehodou (05.10.2019) a smrťou poškodenej (20.03.2020) mal súd prvej\ninštancie za jednoznačne preukázanú znaleckým posudkom vypracovaným pre potreby trestného\nkonania, ktorého závery žalovaná 1/ v trestnom konaní a žalovaná 2/ v civilnom konaní nenamietli. K\nposúdeniu výšky uplatneného nároku žalobcami, súd prvej inštancie uviedol, že nároky fyzickej osoby\nz titulu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti upravuje ust. § 13 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka - právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho\nosobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie;\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá platná právna úprava v prípade, pokiaľ\nby sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, pričom výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Skonštatoval, že výška náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou s prihliadnutím na zákonné kritéria,\na to kritérium závažnosti vzniknutej ujmy (intenzitu, rozsah a trvanie) a kritérium okolností, za ktorých k\nneoprávnenému zásahu do osobnosti došlo (zisťované sú okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu,\nale aj na strane postihnutej osoby). Usmrtenie manželky žalobcu 1/ a matky žalobkýň 2/ a 3/ bezpochyby\nmožno považovať za jeden z najvážnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby a tento zásah vyvoláva\nujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú, preto morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1\nObčianskeho zákonníka) nie je postačujúca a žalobcovia majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Obe kritériá vo vzájomnej súvislosti poskytujú\nsúdu v rámci voľnej úvahy možnosť, pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia v súlade\ns princípom spravodlivosti a proporcionality, prihliadnuť na všetky skutočnosti, výsledkom ktorých bol\nvznik ujmy, pričom je nevyhnutné zohľadniť aj samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochrane osobnosti sleduje predovšetkým funkciu\nsatisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť\na nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani\nodškodniť nedá. Občiansky zákonník nestanovuje pre civilnú sankciu za zásah do osobnostných práv\nokrem vyššie uvedených objektívnych predpokladov žiadne subjektívne predpoklady na strane pôvodcu\nzásahu, ľudský život je najvyššia hodnota, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty, preto bol súd prvej\ninštancie toho názoru, že poskytnutá satisfakcia musí byť aj účinná, a to nielen vo vzťahu k osobe\npovinnej, teda pôvodcovi zásahu, ale najmä vo vzťahu k žalobcovi ako subjektu dotknutého zásahom.\nZmyslom satisfakcie je vyvážiť vzniknutú ujmu žalobcu, nakoľko v súdenej veci nie je možné podať\nreštitučnú žalobu - inou formu náhrady, resp. morálnym zadosťučinením v prípade usmrtenia K. C.\nvzniknutú ujmu u žalobcov nemožno zmierniť. Žalobca 1/ ako manžel zomrelej si uplatnil nemajetkovú\nujmu 15.000 eur, žalobkyňa 2/ a žalobkyňa 2/ ako dcéry zomrelej si uplatnili nemajetkovú ujmu každá\n10.000 eur. Súd prvej inštancie považoval výšku žalobcami uplatnených nárokov za relatívne primeranú,\nkeď z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil najmä to, že žalobcovia náhle, v jedinom okamihu\nstratili manželku a matku, považoval za vierohodný bez potreby ďalšieho dokazovania opis vnútorného\n\nprežívania skutku žalobcov a uzavrel, že smútok žalobcov nie je potrebné ani preukazovať, vyplýva\nzo všeobecnej ľudskej skúsenosti, keď každá priemerná osoba na mieste žalobcov by bola vystavená\nnesmiernemu utrpeniu. Výsluchy žalobkýň 2/ a 3/ len dosvedčili skutočnosť, že náhlou smrťou zomrelej\nutrpeli nesmiernu psychickú bolesť, a to nielen ony, ale aj ich otec - žalobca 1/ - manžel zomrelej, ktorý na\npojednávaní vzhľadom na nepriaznivý psychický ale aj fyzický stav nebol schopný vypovedať. Vzhľadom\nvšak na ostatné okolnosti (vek zomrelej, vek dcér, ekonomická nezávislosť dcér, samostatné domácnosti\ndcér a najmä osobné ospravedlnenie žalovanej 1/ na pojednávaní a prejavenú ľútosť) súd prvej inštancie\nvýšku žalobcami uplatnených nárokov znížil na sumu 12.000 eur pre žalobcu 1/ a 7.000 eur pre každú zo\nžalobkýň 2/ a 3/. Napriek preukázanej strate, ktorú žalobcovia smrťou poškodenej utrpeli (s usmrtením\npoškodenej došlo k narušeniu celistvosti rodiny, čo zasiahlo do ich súkromného a rodinného života a\nnásledky sú trvalé a neobnoviteľné) mal súd prvej inštancie na zreteli skutočnosť, že poškodená mala\nv čase smrti bezmála 70 rokov, dcéry boli v čase jej smrti dospelé, neboli na zomrelú odkázané, viedli\nsamostatné domácnosti. Žalobcovi 1/ súd priznal sumu vyššiu než dcéram, keď zásah do jeho práva na\nsúkromný a rodinný život sa dá považovať za závažnejší v porovnaní so žalobkyňami 2/ a 3/ (manželstvo\nžalobcu 1/ s nebohou trvalo viac ako 40 rokov, išlo o harmonické manželstvo, z ktorého sa narodili 3\ndeti a v období vyššieho veku, kedy si mali byť vzájomnou oporou, došlo k usmrteniu manželky žalobcu\n1/, ten ostal sám vo veku, kedy sa už predpokladá určitá vzájomná pomoc a odkázanosť na iné osoby).\nSamotná žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení odkazuje na právoplatné rozhodnutia súdov, ktorými priznali\nnáhradu nemajetkovej ujmy manželom obetí zomrelých pri dopravných nehodách vo výške od 10.000\neur do 12.000 eur, teda v rozmedzí, v ktorom súd prvej inštancie v prejednávanej veci žalobcovi 1/\nako manželovi poškodenej priznal náhradu nemajetkovej ujmy (12.000 eur), preto ju považoval za\nprimeranú. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukazovali žalobcovia, uviedol súd prvej inštancie,\nže všetky z nich sa čo do veku týkali oveľa mladších poškodených (18 rokov, 36 rokov) na rozdiel\nod K. C., ktorá mala v čase smrti 70 rokov. Primeranosť výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy posúdil\nsúd prvej inštancie aj s poukazom na obdobné aktuálne judikované rozhodnutia - napr. rozsudkom\nOkresného súdu Pezinok č.k. 6C/22/2018-282 zo dňa 15.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 7Co/25/2021 zo dňa 28.09.2022 - plnoletým deťom, ktoré prišli v dôsledku dopravnej\nnehody o 76 - ročnú matku, s ktorou nežili v spoločnej domácnosti, bola priznaná nemajetková ujma vo\nvýške 7.000 eur a 5.000 eur, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím\nč.k. 5Co/107/2019 zo dňa 04.12.2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým priznal dcéram\nusmrtenej žalovanej sumu 12.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom dopravná nehoda bola\nspôsobená vodičom pod vplyvom alkoholu - žalobkyne pôvodne žiadali sumu 30.000 eur, Krajský súd v\nTrnave rozsudkom č.k. 11Co/160/2019 zo dňa 24.03.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým\npriznal synovi zosnulého nemajetkovú ujmu 15.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, kde pri nehode\nzomreli dve osoby, vinník viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia pod vplyvom alkoholu a\nz miesta nehody ušiel, Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2Co/131/2019 zo dňa 20.05.2020 potvrdil\nprvoinštančné rozhodnutie, ktorým priznal manželovi poškodenej, ktorá bola usmrtená pri dopravnej\nnehode a s ktorou žil v spoločnej domácnosti 57 rokov sumu 10.000 eur a dcéram poškodenej, ktoré\ns ňou nežili v spoločnej domácnosti sumu 4.000 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, rozsudkom\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 z 31.05.2012 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012-125 z 26.11.2012 priznal náhradu nemajetkovej ujmy\nkaždému žalobcovi 10.000 eur v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode (nedbanlivostný\ntrestný čin), rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s opravným uznesením\nsp. zn. 16C/327/2015 zo dňa 10.06.2016 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n25Co/214/2016 bola žalobcom ako dospelým synom priznaná nemajetková ujma v sumách 9.000 eur,\n5.000 eur, 4.000 eur v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného\nsúdu Ružomberok zo dňa 14.12.2017, sp. zn. 5C/19/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nŽiline zo dňa 23.05.2018, sp. zn. 7Co/61/2018 súd priznal (dospelým) deťom náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške každému po 7.000 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej nehode, rozsudkom\nOkresného súdu Trnava zo dňa 11.01.2016, sp. zn. 8C/21/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 28.11.2016, sp. zn. 23Co/337/2016 súd priznal (dospelým) deťom náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške každému po 7.500 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej nehode, rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7C/58/2014 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 9Co/341/2015 súd priznal (plnoletému) dieťaťu náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 7.500 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode, rozsudkom\nOkresného súdu Nitra zo dňa 09.03.2016, sp. zn. 14C/287/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 9Co/267/2016 súd priznal (plnoletému) dieťaťu náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 5.000 eur a (maloletému) vnukovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur v\n\nsúvislosti so smrťou otca a starého otca pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Žilina zo\ndňa 10.10.2019, sp. zn. 14C/55/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2020,\nsp. zn. 5Co/16/2020 súd priznal (plnoletým) deťom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur a\n5.000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa\n10.03.2020, sp. zn. 16C/22/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2021,\nsp. zn. 23Co/29/2020 súd priznal (plnoletým) deťom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur a\n3 x 10.000 eur a vnukom 6 x 3.000 eur v súvislosti so smrťou matky a starej matky pri dopravnej nehode,\nrozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 29.03.2016, sp. zn. 5C/296/2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 7Co/121/2016 súd priznal (plnoletému) dieťaťu\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode.\nNa základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade sú uvedené sumy\nprimeranou náhradou nemajetkovej ujmy vzhľadom na všetky posudzované kritériá ako aj judikatúru\nsúdov v obdobných sporoch a vo zvyšnej časti ich žalobu zamietol - v rámci komparatívnych úvah súd\nprvej inštancie prihliadol na už priznané náhrady nemajetkovej ujmy manželom a pozostalým deťom (v\nprípadoch dopravných nehôd). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal\nvoči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej sumy, keď zásadu\núspechu vo veci bolo potrebné uplatňovať aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu\nalebo od znaleckého posudku a keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, súd prvej\ninštancie žalobcom priznal plnú náhradu trov konania (z prisúdenej sumy a nie zo sumy požadovanej v\nžalobnom petite), aj keď mali vo veci v zásade úspech len čiastočný O uložení povinnosti žalovaným 1/\na 2/ zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, rozhodne v súlade\ns ust. § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.\n3. Proti rozhodnutiu v časti výroku I., III., V. závislého výroku VII o trovách konania podala žalovaná\n2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na námietke absencie pasívnej vecnej legitimácie,\nvznesenej námietke premlčania uplatňovaných nárokov v celom rozsahu, na námietke absencie\npreukázania základných predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nedostatočnom\npreukázaní citovej väzby ako aj nedostatočnom zohľadnení okolností dopravnej nehody a iných foriem\nzadosťučinenia, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku považovala za nepresvedčivé, kedy sa v\nňom konajúci súd nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovanej 2/. K námietke premlčania\nodkázala žalovaná 2/ na uznesenie NS SR z 23.04.2020 sp. zn. 5Cdo/102/2017, ktoré sa dovoláva\nna ust.\n§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedla, že konajúci súd nereflektoval skutočnosť,\nže zákon č. 381/2001 Z.z. upravuje len náhradu škody (nie náhradu nemajetkovej ujmy) a všetky\nrozsudky, od ktorých odvádza existenciu pasívnej vecnej legitimácie, hovoria len o tom, že nemajetková\nujma je škodou na účely zákona č. 381/2001 Z.z., čo potvrdzujú aj závery rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 666/2016, preto je podľa žalovanej 2/ k\nnemajetkovej ujme voči poisťovni potrebné ako ku škode pristupovať aj v otázke premlčania a teda\nnie je v otázke premlčania možné prijať záver o aplikácii ust. § 101 Občianskeho zákonníka - nie\nje akceptovateľné na jednej strane tvrdiť, že nemajetková ujma je škodou (aby sa dosiahla pasívna\nvecná legitimácia poisťovateľov) a na strane druhej tvrdiť, že sa premlčuje v trojročnej všeobecnej\npremlčacej dobe (pretože teraz je to výlučne nemajetková ujma), pričom v prospech tejto argumentácie\nje podľa žalovanej 2/ aj fakt, že pôvodca zásahu a poisťovateľ nie sú solidárnymi povinnými (nemôžu byť\nzaviazaní na spoločné a nerozdielne plnenie - rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len\n„NS ČR“), sp. zn. 25 Cdo 499/2002). Skonštatovala, že k dopravnej nehode došlo dňa 05.09.2019, ktorý\nmoment je potrebné vyhodnotiť ako zásah do práv žalobcov a k podaniu žaloby došlo dňa 06.05.2022,\nteda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (už v čase smrti žalobcovia mohli objektívne\npredpokladať, kto je zodpovednou osobou a vedeli aký zásah/škoda im vznikla). Ak by sa za vznik\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy považovala smrť (20.03.2020), čo ale žalovaná 2/ popierala,\nkeďže v tomto momente nedošlo k zásahu a úmrtie bolo spôsobené inými zdravotnými ťažkosťami,\nnárok by bol premlčaný rovnako, keďže k podaniu žaloby došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej\npremlčacej doby, pričom začiatok premlčacej doby nemožno za žiadnych okolností určiť ku dňu uznania\nžalovanej 1/ za vinnú, ktorý záver nemá žiadnu oporu v zákone ani v judikatúre. Žalovaná 2/ potvrdila,\n\nže výšku náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných obete dopravnej nehody explicitne zákon\nnerieši ani nelimituje a ponecháva ju výlučne na voľnej úvahe všeobecných súdov, je však potrebné\nskúmať kritéria, od ktorých sa následne samotná výška nemajetkovej ujmy má odvíjať s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Prvoinštančný súd podľa\nnázoru žalovanej 2/ nedokázal posúdiť spravodlivo všetky kritéria a prijal právne neudržateľný rozsudok\na poukázala na to, že súdna prax prijala zásadné kritéria, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy a rozdeľujú sa na kritéria na strane žalobcov (intenzita vzťahu žalobcov so zomrelou,\nvek zomrelej a pozostalých, existenčná závislosť na nebohej; morálne zadosťučinenie) a na strane\npôvodcu zásahu - žalovanej 1/ (postoj žalovanej 1/ - ľútosť, náhradu škody, ospravedlnenie, dopad\nudalosti do sféry pôvodcu; majetkové pomery pôvodcu). Žalobcovia podľa žalovanej 2/ nepreukázali\ntaký zásah do práva na súkromie, ktorý by odôvodňoval poskytnutie satisfakcie vo forme peňažnej\nnáhrady aj s poukazom na vek nebohej, keď je zrejmé, že strata rodinného príslušníka predstavuje\nujmu v každom veku, avšak pre skúmanie intenzity citovej väzby je taktiež potrebné zohľadnenie veku\nnebohej a žalobcov. K ťažkým psychickým ujmám dochádza pravidelne len pri veľmi úzkych citových\nväzbách a blízkosť vzájomného vzťahu je potrebné skúmať nie v zmysle biologického príbuzenstva, ale\nna základe skutočného vzťahu blízkosti medzi žalobcami a zosnulou. Súd pri náhrade nemajetkovej\nujmy prihliada aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za\ntrestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia, pretože základným princípom nemajetkovej ujmy a jej\nodškodnenia v peniazoch je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň\nsčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane\nnevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie\npozostalých. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné sa zamerať aj na\nsamotný dopad škodovej udalosti do psychickej sféry na strane pôvodcu zásahu, jeho postoj k samotnej\ndopravnej nehode, úmysel, resp. formu a mieru zavinenia, trestný postih, snahu o nápravu, oľutovanie,\nospravedlnenie sa; finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady v prípadoch, ak nepostačuje\nmorálne zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné prejednanie veci a odsúdenie\nosoby, ktorá zásah spôsobila. Zdôraznila, že súdy jednoznačne považujú aj odsúdenie pôvodcu zásahu\nza formu satisfakcie, ktorá sa musí prejaviť na priznanej nemajetkovej ujme, resp. jej nepriznaní ako\ndoplnku (rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/441/2016 zo dňa 28.06.2017) a pre priznanie\nsamotnej nemajetkovej ujmy sú rozhodujúce pomery pôvodcu zásahu - žalovanej 1/ ako osoby, ktorá do\npráv žalobcov zasiahla a „pretrhla“ vzťah medzi žalobcami a nebohou nezvratným zásahom, preto bolo\npotrebné skúmať jej osobu a jej majetkové pomery, nie pomery žalovanej 2/ v postavení poisťovateľa.\nPodľa žalovanej 2/ s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie práva súdom prvej inštancie konať pred súdom\na nedostatočné a chybné (nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie\nsa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej 2/ a nedostatočne zohľadnil spoluzavinenie nebohého,\nneuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalovaná 2/ žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že\nžalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej 2/ voči žalobcom nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100% alebo alternatívne ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prizná\nžalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%.\n4. K odvolaniu žalovanej 2/ sa vyjadrili žalobcovia v podaní zo dňa 27.01.2023, v ktorom uviedli, že k\nnámietke absencie pasívnej vecnej legitimácie sa žalobcovia vyjadrili v priebehu samotného konania\npred súdom prvej inštancie a majú za to, že v súčasnej dobe bola rozhodovacou praxou súdov vyšších\nautorít dávno prekonaná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2/ ako poisťovne škodcu v\nkonaní o náhradu nemajetkovej ujmy, poukázali na ust.\n§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý\numožňuje žalobcom ako rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej\nnemajetkovej ujmy od žalovanej 2/, ktorá náhrada ujmy je krytá povinným poistením motorového vozidla\npodľa zákona č. 381/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2). Žalobcovia poukázali na uznesenie ÚS SR, sp. zn. III.\nÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2019, uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2017, z\nktorých vyplýva, že nárok uplatnený žalobcami v tomto konaní je krytý z PZP žalovanej 1/, pričom\ntento nárok v prípade jeho uplatnenia je hradený z PZP žalovanou 2/. Súdny dvor rozhodol, že znenie\nSmernice č. 72/166/EHS a č. 90/232/EHS zahŕňa akýkoľvek typ škody, resp. ujmy bez ohľadu na to, či\nmá majetkovú alebo nemajetkovú povahu, a preto nie je možné z neho vyvodiť záver, že nemajetková\nujma, akou je i vnútorná bolesť a utrpenie, nespadá do rozsahu pôsobnosti smerníc (rozsudok Súdneho\ndvora vo veci E-8/07 Nguyen), pričom existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ vyplýva aj\nz uznesenia NS SR z 23.04.2020 sp. zn. 5Cdo/102/2017, preto podľa žalobcov správne súd prvej\n\ninštancie s poukazom na závery NS SR považoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2/ v spore\nza danú a žalobca doplnil, že argumentácia žalovanej 2/ je prekonaná. K námietke žalovanej 2/, že\nsúd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s vznesenou námietkou premlčania poukázali žalobcovia\nna to, že žalovaná 2/ v priebehu konania a v odvolaní poukázala na právny názor, že žalobcovia\nsi svoje právo mali uplatniť v subjektívnej lehote 2 rokov odo dňa vzniku škodovej udalosti t.j. od\ndopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 05.09.2019, t.j. do 05.09.2021, ktorý názor žalovanej 2/ podľa\nžalobcov neobstojí vzhľadom aj ustálenú rozhodovaciu súdnu prax vyšších súdnych autorít, ktoré otázku\npremlčania a plynutie lehoty na uplatnenia si práva na súde vyriešili - uznesenie NS SR z 23.04.2020\nsp. zn. 5 Cdo 102/2017, v ktorom NS SR uviedol, že všeobecná premlčacia doba, ktorú je potrebné\naplikovať v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy vzniknutej v súvislosti\ns dopravnou nehodou je tri roky. Nejedná sa pritom o ojedinelé rozhodnutie, ale o opakovaný záver\naplikovaný súdmi prvej inštancie, odvolacími súdmi a NS SR (rozsudok z 27.11.2012 sp. zn. 2 Cdo\n194/2011, rozsudok z 17.02.2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009, rozsudok z 29.11.2017 sp. zn. 8 Cdo 24/2017,\nuznesenie ÚS SR z 23.09.2013, sp. zn. IV. ÚS 542/2013-18). Žalobcovia uviedli, že právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje právo\nmajetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v podľa ust. § 101\nObčianskeho zákonníka a počiatok plynutia lehoty je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Žalobcovia mali\nza to, že v prejednávanej veci je preukázané, že neoprávneným konaním žalovanej 1/ bolo zasiahnuté\nnielen do práva na život neb. K. C., ale aj do práva na súkromie a rodinný život samotných žalobcov,\nktorý zásah nastal momentom smrti neb. K. C. 20.03.2020; súd prvej inštancie tak dostatočne odôvodnil\nplynutie premlčacej doby ako aj skutočnosť, že nárok žalobcov bol uplatnený pred uplynutím premlčacej\ndoby (s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, R 58/2014,\nuznesenie NS SR zo dňa 17.02.2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Žalobcovia mali za to, že nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy uplatnený voči žalovaným 1/ a 2/ premlčaný nie je, nakoľko trojročná\npremlčacia doba začala plynúť dňa 21.03.2020 (deň nasledujúci po dni, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu do osobnostných práv smrťou K. C. v dôsledku dopravnej nehody), uplynula dňa 21.03.2023\na žaloba bola doručená na súd dňa 06.05.2022, teda pred uplynutím premlčacej doby. K dopadom\nneoprávneného zásahu poukázali žalobcovia na to, že vzťahy medzi neb. K. C. a žalobcami (manželom\na deťmi) boli silné a intenzívne na každodennej báze, pričom jej smrť silne a intenzívne prežívajú\nžalobcovia doposiaľ, tvorili s neb. K. C. fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi\na citovými väzbami a v dôsledku nečakanej smrti prežívajú pocity nervozity, úzkosti, smútku a zúfalstva.\nStratili možnosť viesť s nebohou rodinný a súkromný život, pričom sú od jej smrti ochudobnení o sféru\nprirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním žalovanej 1/\nprišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života\nžalobcov, a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky\nneodstrániteľná. Žalobcovia majú za to, že smrť rodinného príslušníka pri dopravnej nehode, ktorú oni\nani nebohá osoba nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva žalobcov na súkromný a rodinný život.\nPodstata súkromného a rodinného života pritom spočíva aj v oprávnení žalobcov utvárať, udržiavať a\nrozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na citových väzbách (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo\n168/2009, sp. zn. 5Cdo265/2009, sp. zn. 3Cdo 228/2012). Judikatúra NS SR potvrdzuje, že právo na\nsúkromie a rodinný život sú chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka a konanie, ktoré spôsobilo\nnásilné pretrhnutie väzieb členov rodinného vzťahu stratou blízkej osoby, je konaním, ktoré nesie znaky\nneoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Žalobcovia mali\nza to, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1, posledná časť vety Občianskeho\nzákonníka ani trestná sankcia nepostačujú na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá\nnemajetková ujma na strane žalobcov a že pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy ust. § 13\nods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej\nujmy a ďalej okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Doplnili,\nže následky neoprávneného zásahu sú u žalobcov trvalé a neodstrániteľné, smrťou manželky a matky\nnavždy stratili možnosť rodinného, manželského a súkromného života s neb. K. C., ktorá predstavovala\npre žalobcov jednu z najbližších osôb, jej smrť má za následok zánik manželstva so žalobcom 1/,\nzhoršenie kvality života a stratu dôležitej opory vo všetkých oblastiach života. V čase úmrtia K. C. mal\nvzťah žalobcov a nebohej formu vzťahu medzi dospelými osobami, zo strany nebohej vnímali podporu,\npochopenie, emočnú a citovú blízkosť, záujem o ich osobu a rodinu, citová a emočná blízkosť bola cítiť aj\nzo strany žalobcov, kvalita ich vzťahu svedčila o blízkom, úprimnom, plnohodnotnom vzťahu manželov\na rodičov s dospelými deťmi, následkom náhlej straty matky prežívali žalobkyne 2/ a 3/ výrazný citový\notras zhoršený tým, že vidia ťažké citové následky tejto udalosti na svojom otcovi (žalobcovi 1/), ktorý\n\npociťuje psychickú ťažobu, smútok a šok, z ktorého sa dostáva len veľmi ťažko. Žalobcovia sa stotožnili\ns odôvodnením súdu prvej inštancie, že morálna a citová ujma žalobcov bola v rámci konania riadne\npreukázaná (vyjadreniami žalobcov a ich výpoveďou), súd prvej inštancie sa dostatočne, zrozumiteľne\na súladne s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít vysporiadal s existenciu nároku žalobcov\nvoči žalovaným, jeho odôvodnenie je logické a presvedčivé, preto považujú námietku žalovanej 2/ za\nnedôvodnú a účelovú. Odvolanie žalovanej 2/ považujú za účelové, nakoľko dôvody odvolania uvádzané\nžalovanou 2/ boli súdnou praxou vyriešené a ustálené, o čom má žalovaná 2/ vedomosť, žalobcovia\npreto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im právo na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\n5. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadrila.\n6. K vyjadreniu žalobcov sa žalovaná 1/ nevyjadrila a žalovaná 2/ sa vyjadrila v podaní zo dňa\n12.12.2022, v ktorom v zásade len zopakovala svoju argumentáciu a doplnila, že zo strany žalobcov\nnebola nespochybniteľné preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nehodou a smrťou nebohej, s\npoukazom na časové hľadisko medzi dopravnou nehodou a samotnou smrťou, že samotné odkázanie\nna rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 04.10.2021 nemožno považovať\nza dostatočné, nakoľko zodpovednosť v rámci trestného konania nie je totožná so zodpovednosťou\nv civilnom konaním, teda že bolo potrebné preukázať, že sa jednalo o jediný faktor zodpovedný za\nsmrť nebohej. V konaní nebolo nijako skúmané napr. pochybenie zdravotného personálu a ďalšie\nokolnosti, ktoré mohli mať vplyv na smrť nebohej (starostlivosť v domácom liečení a následne v domove\nsociálnych služieb), kedy bolo možné prijať záver, ak nie o úplnej absencii príčinnej súvislosti s nehodou,\ntak prinajmenšom podiel aj v dôsledku iných zásahov, resp. zásahov iných subjektov. Žalobcovia v\nkonaní svoje tvrdenie nesmerovali k odôvodneniu uplatneného nároku, z výpovedí žalobcov v konaní\nnebolo jasné, v čom spočíva konanie, ktoré vykazuje zákonné znaky zásahu do ich osobnostných\npráv - samotná dopravná nehoda, obdobie po dopravnej nehode, nesprávne poskytnutá zdravotná\nstarostlivosť, čoho nesporným následkom je podľa žalovanej 2/ nepreukázanie príčinnej súvislosti, teda\nže absentuje základný predpoklad možnosti priznania akejkoľvek náhrady súdom.\n7. K vyjadreniu žalovanej 2/ sa žalobcovia ani žalovaná 1/ nevyjadrili.\n8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 2/ nie je podané\ndôvodne.\n9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd\nprvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcami uplatnených nárokov,\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a\nsvoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal\nso všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a\nrozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi\ntvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil.\nSúd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie\nich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež\npresvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie\nna základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj\nspravodlivé.\nS odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade\nnie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného\nvyporiadania sa s odvolacími námietkami, vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalovanej 2/.\n10. V prvom rade odvolací súd prihliadol na to, že v priebehu odvolacieho konania žalobca 1/ zomrel\ndňa 02.05.2023.\n\n11. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.\n12. Podľa ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP, (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne\nskončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2)\nV konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje\ns dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo\npovinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n13. Podľa ust. § 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a\npovinnosti vzniká narodením.\n14. Podľa ust. § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.\n15. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania; pri jej strate\nje daný postup podľa ust. § 63 CSP za predpokladu, že k strate procesnej subjektivity došlo po začatí\nkonania, avšak skôr než sa konanie právoplatne skončilo. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné\nv konaní pokračovať, je rozhodujúce posúdenie povahy uplatňovaného nároku, pričom povahou veci\ntreba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania.\n16. Súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je určitá skutková podstata podmienená existenciou\nurčitej strany sporu, takže pre nedostatok jej existencie by konanie stratilo význam. Ide najmä o prípady,\nkeď neprichádza do úvahy prechod práv a záväzkov strany, ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť\nsporovou stranou, na jeho právneho nástupcu, resp. o prípady, keď hmotné právo nedovoľuje, aby sa\npokračovalo v konaní proti inému než pôvodnej strane sporu.\n17. Subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá\npo celú dobu jej života. Uplatniť toto právo je oprávnená len tá fyzická osoba, do osobnostných práv\nktorej smeroval neoprávnený zásah. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové smrťou fyzickej\nosoby zaniká a neprechádza na dedičov (nestáva sa predmetom dedenia). Keďže náhrada nemajetkovej\nujmy v peniazoch má satisfakčnú funkciu a jej účelom je vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu\nzásahom dotknutej osobe, je vylúčené priznanie zadosťučinenia v peniazoch namiesto dotknutej fyzickej\nosoby tretiemu subjektu.\n18. Smrťou fyzickej osoby vzniká taxatívne určenému okruhu osôb v ust. § 15 Občianskeho zákonníka\nzvláštne (originálne) subjektívne právo na uplatnenie ochrany osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv\nktorej bolo zasiahnuté; návrh týchto osôb však nemôže byť uplatnený v konaní vedenom o návrhu,\nktorý podala ešte za svojho života fyzická osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu\nosobnosti sa tak musí zastaviť, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo.\n19. V tejto súvislosti treba poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 23.01.1998 sp. zn.\n23C/52/1996 (zverejnený v Právni rozhledy č. 5/1998 str. 258-260), ktorý uviedol, že právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch smrťou postihnutej osoby zaniká a neprechádza na dedičov, a to bez\nohľadu, či bolo alebo nebolo uplatnené pred smrťou postihnutej osoby. Ide o právo úzko späté s osobou\npostihnutou a v tomto zmysle má osobný charakter. Súd ešte vyslovil názor, že toto právo zaniká aj\nvtedy, ak bolo právoplatne priznané, ale ešte nebolo úspešne vymožené. Rovnako, podľa uznesenia NS\nSR z 24.10.2013, sp. zn. 6 Cdo 278/2013, právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré\nzaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov.\n20. Z uvedeného vyplýva, že právo (žalobcu 1/) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zaniká\nsmrťou fyzickej osoby, a to aj v takom prípade, ak bolo toto právo priznané za života, ale doposiaľ sa\nnevykonalo. Keďže v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu 1/, ktoré je viazané výlučne na jeho\nosobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, odvolaciemu súdu neostalo iné, než konanie o\nžalobe žalobcu 1/ zastaviť.\n21. Na uvedenom základe, keďže pôvodný žalobca 1/ C. C. po začatí konania o žalobe o náhrada\nnemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti zomrel, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ (vo výroku I. a v závislom výroku VII. o trovách konania o žalobe\n\nžalobcu 1/) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil, nakoľko neboli splnené procesné podmienky a\nkonanie v tejto časti o žalobe žalobcu 1/ podľa ust. § 391 ods. 1 v spojení s § 62, § 63 ods. 1 CSP zastavil.\n22. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania o\nžalobe žalobcu 1/, nakoľko práva a povinnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu neprešli na prípadných\nprávnych nástupcov (dedičov) žalobcu 1/, preto niet subjektu na strane žalobcu, ktorému by mala\nbyť uložená takáto povinnosť. Zároveň (keďže bolo konanie zastavené) tu nemožno ani hovoriť, že\nby niektorá z procesných strán procesne zavinila (dôvodom zastavenia konania bolo úmrtie žalobcu)\nzastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP). Naostatok odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery\nuznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017 sp. zn. 17Co/38/2017 v zmysle ktorých, ak\njedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok\no nároku na náhradu trov konania je nadbytočný.\n23. Vzhľadom na zastavenie konania o žalobe žalobcu, predmetom odvolacieho prieskumu boli len\nžalovanou 2/ napadnuté výroky III., V. a závislý výrok o trovách konania o žalobe žalobkyne 2/ a\nžalobkyne 3/.\n24. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne 2/ a 3/\n(a\npôvodne aj žalobca 1/, ich otec) sa žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur\nkaždej spôsobenej úmrtím ich matky K. C.. Žalobu žalobkyne 2/ a 3/ odôvodnili tým, že rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 04.10.2021 právoplatným dňa 04.10.2021 bola\nžalovaná 1/ uznaná vinnou, že dňa 05.10.2019 v čase okolo XX:XX H.. C. D. na S. B. O. vodička\nviedla osobné motorové vozidlo H. K., E. D., pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala\nsituáciu v cestnej premávke a súčasne nedala prednosť chodkyni K. C., R.. XX.XX.XXXX (manželke\npôvodného žalobcu 1/ a matke žalobkýň 2/ a 3/), ktorá prechádzala vozovkou cez riadne vyznačený\npriechod pre chodcov, následkom čoho došlo k zrážke ňou vedeného motorového vozidla a chodkyne,\nv dôsledku ktorej utrpela chodkyňa neb. K. C. viaceré zranenia (poúrazové zakrvácanie pod tvrdý obal\nmozgu maximálnej hrúbky 8 mm, poúrazové zakrvácanie pod pavučinový obal mozgu, viaceré zlomeniny\nlebky a tvárových kostí, zlomeniu nosových kostí s miernym posunom úlomkov kosti, zlomeninu pravej\nstehnovej kosti nad kĺbovými hrboľmi s posunom úlomkov kosti, zlomeniu ľavej stehnovej kosti nad\nkĺbovými hrboľmi s posunom úlomkov kosti, zlomeninu pravého predkolenia v strednej časti posunom\núlomkov kosti), pričom neb. K. C. v dôsledku obojstranného zápalu pľúc a hnisavého zápalu priedušiek,\nktoré sa u nej rozvinuli ako priama komplikácia polytraumy, ktorú utrpela pri uvedenej dopravnej nehode,\ndňa 20.03.2020 zomrela. Žalovaná 1/ bola uznaná vinnou za spôsobenie dopravnej nehody zo dňa\n05.10.2019, následkom ktorej došlo k úmrtiu K. C. a dôvod dopravnej nehody, následkom ktorej bolo\nusmrtenie K. C., bol dokazovaním vykonaným Okresným súdom Bratislava V ustálený ako nesprávna\ntechnika jazdy žalovanej 1/, ktorá zapríčinila oneskorené reakcie žalovanej 1/ a následnú zrážku s\nnebohou K. C., ktorá v tom čase prechádzala po prechode pre chodcov.\n25. Žalobkyne 2/ a 3/ uviedli, že konaním žalovanej 1/ došlo k zásahu do ich osobnostných práv (a\npôvodne aj žalobcu 1/) momentom smrti matky žalobkýň 2/ a 3/, čím došlo k zásahu najmä v oblasti\ncitovej ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva s blízkou osobou). Základ nároku žalobkyne\n2/ a 3/ odvodzovali od konania žalovanej 1/, ktorým došlo k zásahu do ich práva na súkromie a rodinný\nživot; žalobkyne 2/ a 3/ tvorili s neb. K. C. fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými vzťahmi\na citovými väzbami a v dôsledku jej smrti sú traumatizované vzniknutou situáciou, úmrtím matky ako\naj samotným konaním žalovanej 1/. Spoločnými menovateľmi pre ich prežívanie je úzkosť, smútok,\nzúfalstvo, šok, hnev, bezmocnosť, smrť matky spôsobila zmenu pomerov na strane žalobkýň 2/ a 3/,\nktoré stratili možnosť viesť plnohodnotný rodinný život s ich matkou, bol naštrbený ich súkromný život,\ndošlo k nezvratnej deštrukcii týchto väzieb a tým aj k zásahu do ich osobnostných práv. Trauma z\npretrhnutých sociálnych, morálnych, citových a kultúrnych väzieb medzi neb. K. C. a žalobkyňami 2/ a\n3/ je neodstrániteľná.\n26. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n\n27. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby\nsa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\n28. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie\npodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n29. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh\nurčený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.\n30. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n31. Podľa ust. § 4 os. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: škody na zdraví\na nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a),\nb) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v\n§ 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie, ušlého zisku.\n32. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n33. V danom spore boli podstatnými otázky, ktoré nastolila žalovaná 2/, (a) či je poisťovňa pasívne vecne\nlegitimovaná v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým po obetiach dopravnej\nnehody spôsobenej poisteným vozidlom, (b) či v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. treba pod pojmom\nškoda rozumieť tiež nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody a (c)\naký je jej právny režim vo väzbe na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovú ujmu. Podstatnou\nbola aj otázka nastolená žalovanou 2/ spočívajúca v (ne)dôvodnosti priznania sumy nemajetkovej ujmy\nžalobkyni 2/ a 3/ vo výške 7.000 eur každej z nich.\n34. Je pravdou, čo namietala žalovaná 2/, že NS SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 168/2009 dospel k\nzáveru, že povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust.\n§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako aj rozhodnutie\nsp. zn. 3Cdo 301/2012 založil NS SR\n(o.i.) na závere o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.\n381/2001 Z.z. Na totožných záveroch bolo založené rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo 219/2016, v ktorom\nNS SR zotrval na tom, že povinné zmluvné poistenie zakotvené zákonom č. 381/2001 Z.z., nekryje ujmu\nspôsobenú zásahom do osobnostných práv pozostalých po obeti dopravnej nehody. Je však potrebné\npoukázať aj na to, čo uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a namietali žalobcovia, že NS\nSR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo 1/2016 pri riešení predmetných otázok zaujal opačné právne závery. Je\ntak pravdou, že rozhodovacia prax NS SR „bola“ v istom časovom rozmedzí rozdielna, avšak tento stav\nuž nepretrvával v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Závery rokovania občianskoprávneho kolégia\nNS SR konaného 09.10.2018 vyústili do prijatia judikátu NS SR, R 61/2018, v zmysle ktorého „škodou\npre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv\npozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu\ntakejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“, čím bolo dosiahnuté názorové zjednotenie senátov NS\nSR o tejto otázke a zároveň tým došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe NS SR. Možno preto uzavrieť, že\nvo veciach a o otázkach, ktoré namietala žalovaná 2/, bolo síce senátmi NS SR pôvodne rozhodované\nrozdielne, avšak toto po prijatí rozhodnutia R 61/2018 už neplatilo. Aj zo skorších rozhodnutí NS SR\n(sp. zn. 2Cdo 41/2018, 2Cdo 52/2018, 2Cdo 131/2018, 3Cdo 24/2018, 4Cdo 91/2018, 6Cdo 207/2017,\n6Cdo 226/2017) vyplývalo, že NS SR uvedené posudzoval už jednotne, v súlade s právnymi závermi, na\nktorých spočíva judikát R 61/2018 (viď primerane odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2019\nz 10.10.2019).\n\n35. ÚS SR už riešil otázku ústavnoprávnych aspektov právnych úvah senátov NS SR, ktoré boli\nvyjadrené (aj) v judikáte R 61/2018. V uznesení z 20.08.2019 sp. zn. I. ÚS 310/2019 v skutkovo a\nprávne obdobnej veci týkajúcej sa poisťovne odmietol jej sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú a v\nsúvislosti s právnou otázkou (ne)možnosti eurokonformného výkladu nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 381/2001 Z.z., ktorú nastolila v sťažnosti, odkázal na odôvodnenie nálezu sp. zn. II. ÚS 695/2017, v\nktorom dospel k záveru, že aplikáciu práva Európskej únie všeobecným súdom v obdobných prípadoch\nnemožno považovať za aplikáciu ,,contra legem“. Výklad pojmu „škoda na zdraví“ v zmysle zákona č.\n381/2001 Z.z. nesmie byť totiž popretím ústavného princípu, podľa ktorého majú byť vnútroštátne právne\npredpisy interpretované v súlade s princípmi európskej spolupráce a integrácie. ÚS SR tiež konštatoval,\nže prísne formalistické odlíšenie ,,nemateriálnej ujmy“ spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv\nv dôsledku smrti blízkej osoby od škody v materiálnom zmysle podporené prípadným systematickým\nzaradením ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré regulujú ochranu osobnosti\n(na jednej\nstrane) a náhradu škody (na druhej strane), nezodpovedá autonómnemu charakteru zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Dodal, že NS SR prijatý judikát R 61/2018 je\nvýsledkom ustálenia právneho názoru najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva na otázku\npasívnej vecnej legitimácie poisťovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla. Tento názor NS SR predstavuje judiktórny smer, síce formálne nezáväzný, avšak\nnie bez normatívneho významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov (vrátane NS SR). K\nnámietke sťažovateľky (poisťovne) o porušení právnej istoty a zákazu retroaktivity ÚS SR v predmetnom\nuznesení uviedol, že judikatúra je právom v materiálnom zmysle, čo so sebou prináša aj povinnosť\nsúdov svoju judikatúru meniť spôsobom, ktorý nenarušuje oprávnené očakávania adresátov právnych\nnoriem. Zásadou vo všetkých štátoch s kontinentálnym právnym systémom práva je aplikácia novej\nsudcom vytvorenej normy na všetky aktuálne pred súdmi prebiehajúce kauzy (incidentná retrospektíva).\nV súlade s touto zásadou sa nový právny názor aplikuje do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa\nz prevažujúceho prístupu, že súd netvorí právo, iba ho nachádza. Nepripúšťa sa, aby sa na právne\nvzťahy z minulosti aplikovali mylné právne názory. Zmena judikatúry sa deje s presvedčením, že\npredchádzajúca judikatúra bola nesprávnou interpretáciou práva. Zmena judikatúry je v tomto ohľade\nlen opravou omylu vo výklade práva. Z tohto dôvodu nie je správny názor, že zmena judikatúry pôsobí\nretroaktívne. ÚS SR na tomto základe uzavrel, že pokiaľ súdy dospeli k názoru o možnosti extenzívneho\nvýkladu pojmu „škoda na zdraví“ podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., čo bolo pre posúdenie\npasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky (poisťovne) v spore rozhodujúce, nejde o právny názor ústavne\nneudržateľný (obdobne III. ÚS 610/2017 a II. ÚS 847/2016) (viď. rovnako primerane odôvodnenie\nuznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/174/2019 z 10.10.2019). Uvedené je potrebné vztiahnuť aj na podstatnú\nčasť odvolacích námietok žalovanej 2/, z ktorého dôvodu sú tieto nedôvodné a nespôsobilé vyvrátiť\nprijaté závery (aj súdom prvej inštancie aplikovaného judikátu NS SR R 61/2018) a aj na následné\nvyvodenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ v prejednávanej veci (o náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej pozostalej žalobkyni po obetiach dopravnej nehody spôsobenej poisteným vozidlom) a\nskutočnosti, že v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. treba pod pojmom škoda rozumieť tiež nemajetkovú\nujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody.\n36. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii nároku tak postupoval súd prvej inštancie správne, keď uzavrel,\nže na prejednávaný prípad je aplikovateľný postup podľa ust. § 15 a ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nje zrejmé, že súd prvej inštancie pri posúdení žalobou uplatneného nároku vzal do úvahy rozsudok\nSúdneho dvora EÚ vo veci Haasová. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie\npoukazuje aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 11.10.2016, č. k. III. ÚS 666/2016-36, v ktorom ÚS SR v\nobdobnom prípade, týkajúcom sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k poisťovni,\njednak konštatoval, že uvedený extenzívny výklad pojmu škoda nepovažuje za arbitrárny ani inak\nústavne neudržateľný a tiež vyvodil povinnosť súdov skúmať možnosť implementácie eurokonformného\nvýkladu prostredníctvom tzv. nepriameho účinku relevantnej únijnej regulácie. Postup konajúceho súdu\npotom musí byť taký, aby vzal do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatnil všetky výkladové metódy s\ncieľom zaručiť úplnú účinnosť na vec sa vzťahujúcej smernice. Z rozsudku vo veci Haasová vyplýva\nzáver, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972, článok 1 ods. 1 a 2 Smernice\no PZP a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 sa majú vykladať v\ntom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nmá pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej\n\nnehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo\nuplatniteľné v spore vo veci samej. Ak prvoinštančný súd vychádzajúc z uvedeného rozsudku, vykonal\nvýklad vnútroštátnych predpisov v tom smere, že neposudzoval nárok žalobkýň 2/ a 3/ na náhradu\nnemajetkovej ujmy voči žalovanej 2/ ako poisťovni striktne iba v intenciách zákona č. 381/2001 Z.z.\na nevyvodil zásadnú pojmovú a obsahovú odlišnosť inštitútu škody a inštitútu nemajetkovej ujmy, ale\nnaopak, dospel k záveru, že jednak je nutná taká interpretácia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001\nZ.z., podľa ktorej možno aj nemajetkovú ujmu podľa predpisov občianskeho práva zahrnúť pod škodu\na zároveň, že túto možno uplatňovať na základe skutočnosti, že inštitút náhrady nemajetkovej ujmy\nslovenské vnútroštátne právo pozná a upravuje (hoci ustanovenia zakladajúce právo pozostalých po\nobeti dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy patria systematicky do tej časti Občianskeho\nzákonníka, ktoré sa týka zásahov do práva na ochranu osobnosti), postupoval správne a jeho výklad\nnemožno považovať za výklad contra legem.\n37. Vo vzťahu k posúdeniu naplnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy, odvolací súd dopĺňa, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života\nje základným právom podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len ako „Dohovor“), ako aj podľa článku 10\nods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len\nako „Listina“). Súčasťou osobnostných práv fyzickej osoby je aj právo na súkromný a rodinný život, ktoré\nzahŕňa taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi osobami. Pod právnu úpravu ochrany\nosobnosti fyzickej osoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá v Občianskom zákonníku\nspadá aj právo na ochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle týka aj života v rodine, manželských,\npartnerských alebo priateľských či iných obdobných vzťahov. Súčasťou súkromného života jednotlivca je\nnepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä\ns deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie súkromného života musí preto zahŕňať do\nurčitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak\nbolo možné okrem iného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť jednotlivca. Protiprávne narušenie týchto\nrodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby\n(viď. obdobne uznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008 a nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky (ďalej len „ÚS ČR“) sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).\n38. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti a sankcií podľa Občianskeho\nzákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa ust.\n§\n13 Občianskeho zákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať\nnemajetkovú ujmu v príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Nie je\npotrebné, aby k vyvolaniu následkov aj došlo. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený\nprotiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať\nsa ochrany osobnosti podľa ust. Občianskeho zákonníka. Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti\nsú relatívne samostatné, je možné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity\nprotiprávneho zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Uplatnenie žaloby na náhradu nemateriálnej\nujmy nie je podmienené uplatnením právo na poskytnutie morálnej satisfakcie. Zákon výslovne pripúšťa\nmožnosť podania návrhu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), a v prípade,\nak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v ust. § 13 ods. 2\npriznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu\npeňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Základom\npre priznanie a určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú zákonom ustanovené dve\nkritéria, z ktorých musia súdy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo. Špecifiká\nkaždého jednotlivého prípadu nepovedú k zneužívaniu tohto právneho prostriedku na neprípustné\nobohacovanie, a súčasne nebude na pôvodcu neoprávneného zásahu pôsobiť likvidačne, zohľadňujúc\npritom verejný záujem. Maximálna čiastka, ktorú môže súd priznať je pritom ohraničená len výškou\nžalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu\n(rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/139/2011).\n39. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie\nsúdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do\npráva na súkromie a rodinný život. Je preto potrebné dôkladne poznať väzby žalobcu k osobe,\nktorá následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z\n\nhľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu, keď smrťou blízkej osoby dôjde k závažnej a neodčiniteľnej\nujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych vzťahov. Súdy opakovane konštatovali, že náhrada\nnemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej\nujmy. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu,\nani na to, aby nahradila život človeka.\n40. Na to, aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma, nárok na primerané zadosťučinenie, musí\nexistovať vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým\nnásledkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. V prípade smrti blízkej\nosoby v dôsledku protiprávneho konania inej osoby je pre vymedzenie postavenia sekundárnej obete\npotrebné zodpovedanie otázky, kto stojí primárnej obeti najbližšie a kto je jej smrťou (alebo závažnou\nujmou na zdraví) najviac postihnutý. Spravidla k ťažkým psychickým ujmám dochádza len pri veľmi\núzkych citových väzbách primárnych a sekundárnych obetí (pri iných osobách sa spravidla predpokladá\ndostačujúca psychická odolnosť, pričom ich ujma by mala byť do úvahy braná iba výnimočne v\nosobitných prípadoch), je potrebné skúmať blízkosť vzájomného vzťahu (úzku citovú väzbu). Úzka citová\nväzba je vzťah, determinovaný láskou a súdržnosťou - nie v zmysle biologického príbuzenstva, ale na\nzáklade skutočného vzťahu blízkosti medzi primárnou a sekundárnou obeťou. Vzťah rodičov s deťmi\nje charakterizovaný starostlivosťou a vzájomnou pomocou, úzka citová väzba medzi rodičmi a deťmi\nnezaniká iba z dôvodu, že deti opustia rodičovský dom a založia si vlastnú rodinu. Pojem blízka osoba je\npotrebné chápať v súlade so skutočnými životnými vzťahmi medzi primárne a sekundárne poškodenou\nosobou. Úzka blízkosť vzťahu vyjadruje, že sekundárnou obeťou môže byť len úzky okruh subjektov,\nktoré utrpeli v dôsledku smrti (alebo vážneho ublíženia na zdraví) psychickú ujmu (psychické utrpenie).\nBlízkosť vzťahu medzi sekundárnou a primárnou obeťou je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej súvislosti\nna základe objektívnych kritérií (napr. formálna a reálna príslušnosť k rodine, existencia spoločnej\ndomácnosti, vzťahy starostlivosti a opatrovania, pravidelný kontakt a pod.).\n41. V prípade usmrtenia pri dopravnej nehode sa neoprávneného zásahu dopúšťa vodič motorového\nvozidla, ktorý porušením pravidiel cestnej premávky zavinil dopravnú nehodu. V konaní bolo medzi\nstranami nesporné a nepochybne preukázané, že k zásahu do osobnostnej sféry žalobkýň 2/ a 3/\n(a pôvodne aj žalobcu 1/, ich otca) došlo zavineným protiprávnym konaním žalovanej 1/ ako vinníka\ndopravnej nehody zo dňa 05.10.2019, ktorá bol za prečin usmrtenia odsúdená rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava V sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 04.10.2021 právoplatným dňa 04.10.2021. Z výroku\ntrestného rozsudku je zrejmé, že žalovaná 1/ ako vodička viedla osobné motorové vozidlo, plne sa\nnevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a súčasne nedala prednosť\nchodkyni K. C. (manželke pôvodného žalobcu 1/ a matke žalobkýň 2/ a 3/), ktorá prechádzala vozovkou\ncez riadne vyznačený priechod pre chodcov, následkom čoho došlo k zrážke ňou vedeného motorového\nvozidla a chodkyne, v dôsledku ktorej utrpela chodkyňa neb. K. C. viaceré zranenia, pričom neb. K. C. v\ndôsledku obojstranného zápalu pľúc a hnisavého zápalu priedušiek, ktoré sa u nej rozvinuli ako priama\nkomplikácia polytraumy, ktorú utrpela pri uvedenej dopravnej nehode, dňa 20.03.2020 zomrela.\n42. Smrťou matky žalobkýň 2/ a 3/ pri dopravnej nehode bolo zasiahnuté do ich práv na ochranu\nosobnosti (do práva na súkromie a rodinný život) ako najbližších rodinných príslušníkov zomr. K. C.,\nv dôsledku čoho bola narušená celistvosť ich rodiny. Žalobkyne 2/ a 3/ stratili možnosť viesť s ňou\nsúkromný a rodinný život a sú od jej smrti ochudobnené o túto sféru prirodzených vzťahov s jedným\nz najbližších rodinných príslušníkov, o stratu radostí s ňou prežívaných; protiprávnym konaním vinníka\ndopravnej nehody tak prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských (rodinných) väzieb tvoriacich\nzáklad a rámec súkromného života žalobkýň 2/ a 3/, a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Takto\nvzniknutá trauma je zo životov žalobkýň 2/ a 3/ za daných okolností prakticky neodstrániteľná. Strata\nblízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť\n(por. nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22.12.2015). Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata\npredstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké\npsychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať\nsa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Je preto nepochybné, že morálne zadosťučinenie\n(vrátane odsúdenia žalovanej 1/ ako vinníka dopravnej nehody v trestnom konaní a jej ospravedlnenie\na prejavenie ľútosti až v konaní pred súdom prvej inštancie) za daných okolností nie je postačujúce, a\nje teda prípustné priznať žalobkyniam 2/ a 3/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa v ust. § 13\nods. 2 Občianskeho zákonníka.\n\n43. K výške peňažnej náhrady odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že táto je predmetom voľnej\núvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy.\nVodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je\nrozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Na druhej\nstrane pri zachovaní proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného\nobohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností\nprípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje opäť na rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS\n2844/14, ktorý konštatoval, že „pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť princíp\nproporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v\niných prípadoch\". „Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však\nnemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to\ntak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky\npeňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou\nspravodlivosti.“ (viď. SVOBODA, J. a kol. Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. V.\ndoplnené, rozšírené a aktualizované vydanie. Bratislava: Eurounion, 2004, s. 46).\n44. Ako bolo uvedené, v konaní bola nesporná existencia predpokladu vzniku nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy spočívajúceho v zásahu do práv žalobkýň 2/ a 3/ na súkromný a rodinný život, ako\naj porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby - žalovanej\n1/ - zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobkýň). Príčinná súvislosť medzi nemajetkovou\nujmou žalobkýň 2/ a 3/ (ako sekundárnych obetí) a protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody\n(neoprávneným zásahom) je rovnako daná, pretože protiprávnym konaním vinníka bola spôsobená\ndopravná nehoda, v dôsledku ktorej prišlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb (medzi\nžalobkyňami 2/ a 3/ a nebohou matkou) tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobkýň a\ntým k zásahu do ich osobnostných práv (práva na súkromie a rodinný život). V danom prípade je\nvznik ujmy sekundárnej obete (žalobkýň 2/ a 3/) vyvolaný okolnosťami, ktoré majú vecný vzťah ku\nkonaniu škodcu (vinníka dopravnej nehody). Príčinnú súvislosť treba vidieť v tom, že poistná udalosť t.j.\ndopravná nehoda zavinená škodcom - žalovanou 1/, ktorá mala povinné zmluvné poistenie u žalovanej\n2/, neoprávnene zasiahla do chránených osobnostných práv pozostalých. Príčinná súvislosť v tomto\nprípade nie je prerušená, ale dochádza k reťazeniu podmienok a súčasne následok v podobe citovej\nujmy žalobkýň 2/ a 3/ ako blízkych osôb, ktorý je pre škodcu predvídateľný (viď. aj BEZOUŠKA, P. In:\nHULMÁK, M. a kol. Občanský zákoník VI. Závazkové právo. Zvláštní část (§ 2055-3014). Komentář,\ns. 1719). Akcentujúc závery uvedené vyššie, povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.\n45. K opakovanej námietke žalovanej 2/ ohľadne nesprávneho právneho posúdenia premlčania\nuplatneného nároku, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ustálenú rozhodovaciu\nprax o tom, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré\nsa premlčuje (R 58/2014) vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo\n194/2011). Naviac, podľa právne vety uznesenia NS SR z 31.03.2022, sp. zn. 7 Cdo 252/2021 (R\n3/2022): „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom\nje nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia\ndoba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)“.\n46. Pri posúdení dôvodnosti žalovanou 2/ vznesenej námietky premlčania mal súd prvej inštancie\nza to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený voči žalovanej 1/ a 2/ premlčaný nie je,\nnakoľko trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21.03.2020 (deň nasledujúci po dni, kedy došlo k\nneoprávnenému zásahu do osobnostných práv smrťou K. C. v dôsledku dopravnej nehody) a uplynula\naž dňa 21.03.2023, teda žaloba dňa 06.05.2022 bola podaná včas pred uplynutím premlčacej doby.\n47. Posudzujúc žalobkyňami 2/ a 3/ uplatnený nárok v svetle vyššie uvedenej aktuálnej ustálenej\nrozhodovacej praxe (rozhodnutie NS SR publikované pod R 3/2022), súd prvej inštancie vec nesprávne\nprávne posúdil, i keď vecne dospel k správnemu záveru o nepremlčaní nároku žalobkýň 2/ a 3/. Odvolací\nsúd nepovažoval odvolanie za dôvodné ohľadne tvrdeného premlčania nároku voči žalovanej 2/. Nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej\nnehody (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia\n\npodľa zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa ust. § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z\npoistenia začína plynúť premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) za rok po poistnej udalosti.\nAplikujúc citovaný záver NS SR, v posudzovanej veci, poistná udalosť (dopravná nehoda) nastala dňa\n05.10.2019, žaloba bola proti žalovaným 1/ a 2/ podaná dňa 09.05.2022, teda včas (3-ročná premlčacia\ndoba začala plynúť rok po poistnej udalosti 05.10.2020).\n48. Pokiaľ žalovaná 2/ (nie v odvolaní, ale až v neskoršom vyjadrení) namietala nedostatok\nbezprostrednej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou zo dňa 05.09.2019 zavinenou žalovanou\n1/ a smrťou obete dopravenej nehody neb. K. C. dňa 20.03.2020, v prejednávanej veci súd prvej inštancie\nsprávne vychádzal pri posudzovaní okolností, za ktorých k zásahu prišlo, z výsledkov dokazovania\nv trestnom konaní (a aj z výroku trestného rozsudku, a to aj s poukazom na ust. § 193 CSP) a\ntoho, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo nevenovanie sa vedeniu vozidla žalovanou 1/ v\nplnom rozsahu a nesledovanie situácie v cestnej premávke a súčasne nedanie prednosti chodkyni K.\nC., ktorá prechádzala vozovkou cez riadne vyznačený priechod pre chodcov, následkom čoho došlo\nk zrážke ňou vedeného motorového vozidla. Priamu časovú a príčinnú súvislosť medzi dopravnou\nnehodou a smrťou poškodenej mal súd prvej inštancie správne za preukázanú Znaleckým posudkom\nč. 38/2020 zo dňa 01.06.2020, vypracovaným znalcami K.. F. Š., N.. O. K.. O. H., N.. (Súdnolekárske\na patologickoanantomické pracovisko ÚDZS) pre potreby trestného konania (ktorého závery žalovaná\n1/ v trestnom konaní a žalovaná 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie nijak účinne nenamietli), že\nbezprostrednou príčinou smrti poškodenej K. C. dňa 20.03.2020 bolo náhle srdcovo-pľúcne zlyhanie v\ndôsledku hnisavého zápalu priedušiek a zápalu pľúc (chorobné zmeny sa u nej rozvinuli ako priama\nkomplikácia úrazu - polytraumy - úrazu hlavy a končatín). Znalci skonštatovali, že v danom prípade je\npriama časová a príčinná súvislosť medzi úrazom, ktorý poškodená K. C. dňa 05.10.2019 utrpela a\npríčinou smrti zo dňa 20.03.2020 (pričom výslovne potvrdili, že zápal pľúc u poškodenej nebol vyvolaný\ninfekciou COVID 19). Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť námietka žalovanej 2/ o absencii kauzálneho\nnexu medzi dopravnou nehodou a smrťou poškodenej ako základného predpokladu vzniku nároku\nžalobkýň 2/ a 3/.\n49. Odvolacie námietky žalovanej 2/ vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu výšky priznanej náhrady\nodvolací súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodné. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch je potrebné brať do úvahy hlavne závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a z vykonaným dokazovaním\nzisteného skutkového stavu sú podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé a podrobne vysvetlené skutkové\nokolnosti a dôvody, ktoré súd prvej inštancie k rozhodnutiu viedli, jeho rozhodnutie v tomto smere spĺňa\nzákonné náležitosti predpísané v ust. § 220 ods. 2 CSP, sú v ňom uvedené primerané a relevantné\ndôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade bolo splnené. Právo\nna spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces; z tohto pohľadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne alebo\nsvojvoľné, ako namietala žalovaná 2/.\n50. V prejednávanej veci je zrejmé, že smrť matky (70 rokov) žalobkýň 2/ a 3/ a vyrovnanie sa jej\nstratou u žalobkýň 2/ a 3/ malo výraznú intenzitu a bolo šokom. Bez akýchkoľvek pochybností smrť\nblízkej osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť. Každý človek je jedinečná a neopakovateľná\nbytosť a hodnota ľudského života je nevyčísliteľná v peniazoch. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní\no výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k\ndôsledkom, ktoré pre žalobkyne 2/ a 3/ ako blízke osoby znamená smrť matky. Súd prvej inštancie mal z\nvykonaného dokazovania za preukázané veľmi dobré vzťahy so zosnulou matkou. Pre účely stanovenia\nvýšky odškodnenia súd prvej inštancie správne zhodnotil individuálny dopad straty osoby blízkej obom\nžalobkyniam, zohľadnil život žalobkýň 2/ a 3/ spolu s nebohou matkou, a dovodil, že utrpeli nesmiernu\npsychickú bolesť. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie takto vykonané zhrnutie zásahov do osobnostných\npráv žalobkýň 2/ a 3/ a ich následkov ako ujmy, ktorá im bola spôsobená protiprávnym konaním vinníka\nnehody, odvolací súd voči nemu nemá žiadne námietky, považuje ale za potrebné toto zhrnutie doplniť\ns ohľadom na obsah spisu a zistený skutkový stav v nasledovnom rozsahu.\n\n51. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie - vyjadrení a výsluchov žalobcu 1/, a žalobkýň\n2/ a 3/ vyplynulo, že neb. matka, napriek vysokému veku (ktorý namietala žalovaná 2/) bola aktívna\na starostlivá dôchodkyňa (ktorá by sa „rozdala“, venovala sa vnúčatám, spájala rodinu), varila, prala,\nupratovala, chodila s manželom k lekárovi, vybavovala mu lieky a doprevádzala ho. Žalobkyňa 2/ je\nnajmladšia dcéra a napriek tomu, že nezdieľala s matkou spoločnú domácnosť, vnímala stratu matky\nako traumu pre ňu aj jej rodinu, trvalo ju poznačila, po nehode sa venovala starostlivosti o zranenú matku\n(aj žalobcu 1/), ktoré obdobie bolo náročné (aj pre stav, v ktorom mama bola a ako reagovala, musela\nsa s zmierovať s tým, ako matka trpí), pre svoj vlastný zhoršený psychický stav užívala voľno predajné\nlieky, so smrťou matky sa nezmierila, zmenil sa jej život a život rodiny a je ťažko traumatizovaná (je jej\nťažko už keď vidí prechod pre chodcov, do N. chodí nerada). Starostlivosť o matku bola nezvládnuteľná\nosobne v rodine, preto ju umiestnili do domova sociálnych služieb v T. T., kde v blízkosti býva žalobkyňa\n3/. Akcentovala dopad smrti matky na zdravotný a psychický stav otca, ktorý ostal odkázaný na pomoc\nblízkej rodiny (prišli nehodou z časti aj o neho, pretože sa uzavrel, bol nespoločenský a depresívny),\nboli radi, že sestrin syn sa k nemu presťahoval a dohliadal na neho. Po smrti matky sa starala o otca.\nOspravedlnenie žalovanej 1/, i keď neskoré, prijala. Žalobkyňa 3/ ako najstaršia dcéra mala odmalička s\nmamou dobrý vzťah, mama bola dušou celej ich rodiny a bolo medzi nimi puto, pravidelne sa navštevovali\n(i keď žije v K.), s mamou boli v dennom telefonickom kontakte, aj v deň dopravnej nehody (mama\nbola veselá). Po oznámení polície o vážnej dopravnej nehody mamy mala pocit, že skolabuje a sa\nzblázni, ostala zasiahnutá, otrasená a spočiatku tomu neverila, pretože mama si dávala na priechode\npre chodcov veľký pozor. Okamžite z K., kde žalobkyňa 3/ býva, vyrazili do bratislavskej nemocnice,\npohľad na zranenú mamu a jej stav ňou otriasol, otec, za ktorým šli domov, bol úplne psychicky zrútený\na nechcel žiť. Mamu v nemocnici navštevovali - každý týždeň na 2 dni dochádzala z K. A. D., aby s\nňou bola, pomáhala aj otcovi (variť, upratovať a ako psychická podpora, pretože upadal a bol psychicky\nubitý). Po prebratí z umelého spánku po 3 týždňoch žalobkyňu 3/ mama nepoznala, nevedeli jej doma\nposkytnúť adekvátnu starostlivosť, po 2 týždňoch sa striedali so súrodencami (bolo to extrémne náročné\n- vzhľadom na jej stav potrebovala 24 hod. starostlivosť, napriek obrovským bolestiam nevedela povedať,\nčo ju bolí a najstrašnejšie bolo sledovať, ako trpí a nevedieť jej pomôcť), preto ju museli umiestniť do\ndomova sociálnych služieb v T. T., kde sa ju snažili, ako to bolo možné navštevovať (ak mala voľno aj\nkaždý deň a vždy odchádzala s plačom, že ju tam musí nechať), ale situácia okolo ochorenia COVID-19\na protipandemické opatrenia to neumožňovali, žalobkyňa 3/ však s mamou pravidelne volávala a až\njedného dňa volali jej manželovi, vedela, že je zle - mama zomrela, nerozumela tomu, ako sa to mohlo\nstať, veď s ňou volala a zdalo sa, že bola v poriadku. Ťažké bolo oznámiť to otcovi, podujala sa k\ntomu sestra, mali obavu, čo s otcom bude, ich pomoc odmietal, nechcel byť na obtiaž, nechcel ani\nopatrovateľku, tvrdil, že tam ostatne s mamou. Napokon sa syn žalobkyne 3/ rozhodol, že pôjde k dedkovi\nbývať, vždy s ním mal dobrý vzťah - našiel si v D. prácu a zároveň sa o dedka stará. Žalobkyňa 3/ uviedla,\nže bolesť za stratou mamy je nevysloviteľná, neopísateľná, bola to taká rana a bolesť, že žalobkyňa 3/\nmala rozbité srdce na milión častíc, mala tiež zdravotné problémy psychického rázu. Psychické problémy\nboli preukázané aj psychologickým nálezom N.. Z. H., z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa 3/ bola dňa\n11.01.2022 a 28.01.2022 na vyšetrení u klinickej psychologičky, že žalobkyňa 3/ má poruchu adaptácie\nna záťažovú situáciu a odporučila psychoterapeutické vedenie pre zvládnutie problému, vyrovnanie\nsa s úmrtím matky a vzhľadom k prejavom na úrovni afektivity odporučila absolvovať psychiatrické\nvyšetrenie, príp. i ambulantnú psychofarmakologickú liečbu. Žalobkyňa 3/ uviedla, že žalovaná 1/\nsa ani len neinformovala o zdravotnom stave mamy, neospravedlnila sa, uložený trest vnímala ako\nnedostatočný. Dodatočné ospravedlnenie žalovanej 1/ prijala, veď nie je necitlivý človek, ale bolo to\nveľmi ťažké, keď sa počas trestného konania neospravedlnila. Žalovaná 1/ v konaní pred súdom prvej\ninštancie vyslovila, že jej je úprimne ľúto, čo spôsobila, že to nemôže napraviť a že na súde proste\nspanikárila, zmrzla, chcela sa ospravedlniť, ale nedokázala to, preto tak robí teraz, aj keď neskoro, ale\npredsa a ospravedlnila sa. Uviedla, že až neskoro sa dozvedela, že zranená je v Ružinove, keď tam\nprišla, už tam nebola a zastihla ju na O., no vo dverách sa zosypala, nezvládla to a sestrička jej musela\ndať Lexaurin, aby bola schopná odísť domov za dcérou. Žalovaná 1/ to veľmi zle to znáša, veľmi ju to\nmrzí a keby mohla vrátiť čas, tak to spraví, bohužiaľ sa to nedá.\n52. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie v správnom rozsahu zohľadnil a s odkazom\nna vykonané dokazovanie a preukázané skutočnosti odôvodnil, že bral ohľad na citovú a vzťahovú\nväzbu medzi žalobkyňami 2/ a 3/ a ich neb. matkou, celistvosť ich rodiny, strata ktorej je v ich živote\ntrvalá a nenahraditeľná. Zohľadnil vek neb. matky (takmer 70 r.) aj žalobkýň (dospelé dcéry, neodkázané\nvýživou a starostlivosťou na matku) a čas, ktorý jej objektívne (prihliadajúc na jej vitalitu a aktívny\nživot s dcérami a rodinou) ostával na jeho trávenie (aj) s rodinou, je možné dovodiť trvalý následok\n\ndo týchto hodnôt, ktorý nastal s tým, že nemožno očakávať úplnú nápravu, preto je rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o priznaní nemajetkovej ujmy žalobkyniam 2/ a 3/ primerané. V tomto ohľadne sú preto\nnedôvodné odvolacie námietky žalovanej 2/, pretože v danom prípade práve vzájomný (osobný) kontakt\nžalobkýň 2/ a 3/ a ich rodín s ich zomrelou matkou (a aj vnímanie utrpenia, zhoršenia zdravotného\nstavu a prežívania traumy pozostalého otca) bol tým faktorom, ktorý determinoval intenzitu vzťahov\nmedzi nimi, ktorá okolnosť je podstatná pre posúdenie vzniknutej ujmy, a to u každej zo žalobkýň 2/ a\n3/ osobitne. Rovnako nedôvodná je paušálna námietka žalovanej 2/ o spoluzavinení neb. matky alebo\niných subjektov, ktoré v trestnom ani civilnom konaní nebolo nijak preukázané ani tvrdené.\n53. Na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadne výšky priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy (porovnaním výšky s náhradami priznávanými v iných štátoch EÚ, odškodneniu\nposkytovanému podľa zákona č. 215/2006 Z.z. a zákona č. 461/2003 Z.z.), s prihliadnutím na požiadavku\nspravodlivosti a komparácie náhrad prisúdených v iných prípadoch, odvolací súd (nad rámec súdom\nprvej inštancie uvedených) naviac dopĺňa príkladmo, že:\n- rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 14Co/19/2017 bola manželke zomrelého priznaná náhrada vo výške 40.000 eur,\nplnoletému synovi 17.000 eur, plnoletej dcére 20.000 eur;\n- rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v\nPrešove sp. zn. 21Co/137/2017 bola pozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 40.000\neur, plnoletým deťom po 20.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode;\n- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/233/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 21Co/165/2017 bola pozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nvo výške 25.000 eur a za stratu rodiča maloletej dcére vo výške 25.000 eur v súvislosti so smrťou pri\ndopravnej nehode;\n- rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/103/2009 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/171/2012 bola manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\n20.000 eur a deťom po 15.000 eur;\n- rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/94/2014 bola manželke priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy 20.000 eur a plnoletému synovi 15.000 eur;\n- rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 7C/3/2018 bola 66 ročnému manželovi priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy 20.000 eur, plnoletým deťom každému po 10.000 eur v súvislosti so smrťou pri\ndopravnej nehode;\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/55/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy manželovi vo výške 10.000 eur a\nplnoletým dcéram suma 8.000 eur a 7.500 eur;\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21C/279/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 24Co/299/2018 súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželke v sume 15.000 eur a\nplnoletým deťom po 12.000 eur a 13.000 eur v súvislosti so smrťou pri dopravnej nehode;\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 26Co/724/2015 bola priznaná dospelým deťom náhrada nemajetkovej ujmy po 10.000\neur;\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 17C/19/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2018, sp. zn. 5Co/124/2018 súd priznal (plnoletému) dieťaťu\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur v súvislosti so smrťou matky pri dopravnej nehode.\nZ uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých príbuzných sa pohybujú v prípade plnoletých detí od 3.000 eur do 20.000 eur.\n54. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia\nvšeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom\nrovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah\npriamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Odvolací súd tak má za to,\nže v danom prípade je priznaná výška nemajetkovej ujmy pre žalobkyne 2/ a 3/ (plnoleté deti) v sume\n7.000 eur primeraná. Takouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a proporcionálnej\nnáhrady strádania žalobkýň 2/ a 3/. Odvolací súd má za to, že takto priznaná náhrada nemajetkovej\nujmy vo výške určenej súdom prvej inštancie zohľadňuje osobitosti daného prípadu (vychádzajúc z\njednotlivých vyššie uvedených kritérií) a nevybočuje z rámca priznaných náhrad v porovnateľných\nprípadoch. V konaní neboli zistené žiadne iné špecifické okolnosti súvisiace s osobou vinníka, jeho\nkonaním alebo vzťahom k žalobkyniam 2/ a 3/, ktoré by odôvodňovali zníženie (primerane) určenej\n\nnáhrady žalobkyniam 2/ a 3/. Prisúdená náhrada tak nie je zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu,\nzohľadňujúc životnú úroveň v krajine a nepredstavuje ani prostriedok neprípustného obohacovania,\nprípadne likvidácie, posudzovanej vo vzťahu k žalovanej 1/. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\nje spôsobilá kompenzovať vzniknutú ujmu v zmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe\n(zdôvodnená konkrétnymi východiskami a závermi).\n55. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. vrátane\nzávislého výroku o trovách konania o žalobe žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\nako vecne a právne správne potvrdil.\n56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n262 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní nemal odvolateľ (žalovaná\n2/) úspech, plne úspešnými sú žalobkyne 2/ a 3/, ktorým patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nod žalovanej 2/ v celom rozsahu.\n57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/25/2022", "guid": "d31402f0-8e64-4183-b9c0-2ccb5fd16a81:c786b9f4-0e3c-45c4-bf9f-cccdaffeefb3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:060db8c9-4dda-43dd-8f62-b9a9e5a73197", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4fe3ef05-83ef-4fc6-bbf7-6e450e7e2c10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.610.2017.1"}, {"guid": "ussr:e6af2f71-c38a-4237-93d0-ab04d8c1de3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 847/2016", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 847/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6af2f71-c38a-4237-93d0-ab04d8c1de3f"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "29e937f7-4b93-41ab-8da8-eebd99825218:0385d4f5-a5d5-4372-87e5-7a6978acac61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1", "spisova_znacka": "2Cdo/131/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1"}, {"guid": "30c3deb7-fa8b-43df-b380-45327dfea421:233aa40c-5432-4d19-b594-c389186c3e2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2215220694.1", "spisova_znacka": "6Cdo/226/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/226/2017 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2215220694.1"}, {"guid": "01bf4089-f81d-4a64-b754-44870cb9552b:23c454da-70f0-4267-b3f7-40b61080b541", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7214200023.1", "spisova_znacka": "2Cdo/41/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/41/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7214200023.1"}, {"guid": "403b2f88-c29b-4ce7-a759-928c5e022841:cff49f67-f929-4d1b-8a80-f098cbb3e106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2", "spisova_znacka": "8Cdo/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "f8da8bd8-7b72-4203-b711-888a8c2836a7:843924a3-eb27-40dc-95d2-e3aa59fe1f74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2110216932.1", "spisova_znacka": "3MCdo/1/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/1/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2110216932.1"}, {"guid": "d9edb9f1-8b1c-4d90-9f5b-fe0c3b54844f:26eaa9c9-f02e-4b4b-bca9-c6e8f9a894cb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5818200574.1", "spisova_znacka": "7Co/25/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/25/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5818200574.1"}, {"guid": "3cec931b-3952-4c2a-9580-27c53fdcae05:0a24c43d-39a0-46be-b145-26c9176b700d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2118201332.2", "spisova_znacka": "23Co/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/29/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2118201332.2"}, {"guid": "0ba1fe5e-fadb-4062-abc3-8e4d13a01359:9f7cfa2f-3eb5-47d7-9e42-8c8996f6af84", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5118215440.1", "spisova_znacka": "5Co/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/16/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118215440.1"}, {"guid": "2b6a3750-35a9-479e-8147-1ae3292cb285:08e9faca-ce45-4039-a494-8a3d625f049d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8417207130.1", "spisova_znacka": "2Co/131/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/131/2019 z 19. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8417207130.1"}, {"guid": "f5436c7c-9eba-4bdb-bd86-bd1552103046:95954057-6cda-47b8-afab-197f8e0859df", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/160/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/160/2019 z 24. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-03-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5436c7c-9eba-4bdb-bd86-bd1552103046:95954057-6cda-47b8-afab-197f8e0859df"}, {"guid": "f2388f5f-1c63-409f-aa75-26416ed62e8c:e4abe99a-6a68-4757-a5de-88d4e71e660a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7717213909.1", "spisova_znacka": "5Co/107/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/107/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7717213909.1"}, {"guid": "891818aa-65a2-4f16-b7c4-aa3a654cfe62:b6d43b63-482b-4c71-a128-17eccac81330", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116223816.1", "spisova_znacka": "24Co/299/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/299/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116223816.1"}, {"guid": "81efd752-48cd-4a6b-9a60-0ba4a544d6bc:509de32f-6c55-49cd-81c7-ada40aab96bd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5", "spisova_znacka": "21Co/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/165/2017 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8809206550.5"}, {"guid": "299c9b1d-e47d-4676-8d1d-65c13da259d6:f8322f16-7e09-4b20-8afd-07ca91beca66", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1", "spisova_znacka": "5Co/124/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/124/2018 z 16. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-08-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817201143.1"}, {"guid": "b2a2aa1b-b388-45cc-811b-0bb044d2586b:1d791a5c-9356-4159-97fb-886fe2ee624e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3", "spisova_znacka": "21Co/137/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/137/2017 z 11. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-11", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8711203529.3"}, {"guid": "1facf290-cbf8-4c2e-81f8-b2fc0e30e5b4:48432d21-b226-41c6-ac24-6ea43949f4e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1", "spisova_znacka": "14Co/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/19/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6715211760.1"}, {"guid": "f3bb9d8b-95a9-4aaa-9b5a-ac71ca2e0f96:11d4bd8c-c9e2-456a-8ecc-c4e6f29aa099", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3", "spisova_znacka": "7Co/61/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/61/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:3910f069-bf78-4994-a7a0-6c80cb666097", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "0a9a0c1f-50da-43ed-bb3d-85f341b1357f:5275f55e-f4f3-45ca-b1b0-cf92bb3a3fef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1", "spisova_znacka": "23Co/156/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/156/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1"}, {"guid": "90ed3f5b-09bf-45b9-b2c7-dd4676dec4b3:a2a2acaf-ad98-4216-9886-fcaf206cef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/441/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/441/2016 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/90ed3f5b-09bf-45b9-b2c7-dd4676dec4b3:a2a2acaf-ad98-4216-9886-fcaf206cef03"}, {"guid": "4614ee81-6b8a-4e7f-b7d0-71d7029bc28b:5ae9c400-e06b-4d9c-826a-896a8cb44004", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2215220694.1", "spisova_znacka": "25Co/214/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/214/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215220694.1"}, {"guid": "42235434-3d98-4581-82d6-72418aa57209:cbbe0d2d-86de-4110-9342-08b6cf0a07e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6916209625.1", "spisova_znacka": "17Co/38/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/38/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6916209625.1"}], "citovane_v": []}