{"guid": "bea87798-037f-44ee-812a-b27748921f7d:549fb69b-ef81-42ad-885a-d065becdf710", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1", "spisova_znacka": "15Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/134/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2024, sp. zn. 15Co/134/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1", "identifikacne_cislo": "1722200657", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/340", "nazov": "zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/549fb69b-ef81-42ad-885a-d065becdf710", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/134/2023\n1722200657\n30. 10. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1722200657.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a\nrozhlas, IČO: 56 398 255, Bratislava, Mlynská dolina, proti žalovanému: Q. Š. C. Í. C. , N. F. XX.XX.XXXX,\nC. A. W., V.Š. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 58,45 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 8. júna 2023, č. k. 4 C 17/2022-193, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a , aby z konania vystúpil žalobca Rozhlas a televízia Slovenska,\nIČO: 47 232 480, Bratislava, Mlynská dolina a na jeho miesto vstúpila Slovenská televízia a rozhlas,\nIČO: 56 398 255, Bratislava, Mlynská dolina.\nII. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. júna 2023, č. k. 4 C 17/2022-193, vo výroku, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58,45 € na bankový účet: B XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 50,2 %, p o t v r d z u j e .\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8.6.2023, č. k. 4 C 17/2022-193, konanie v časti o zaplatenie\nsumy 67,44 € zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 58,45 €, vo zvyšku žalobu zamietol\na žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n50,2 %. Rozhodnutie\nprávne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), § 1, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1,\nods. 2, ods. 3, ods. 5, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona\nč. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby\nverejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „osobitný zákon“), § 28 ods. 3 písm. q) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z. z.“). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa\nv prejednávanej veci domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu\n232,92 € (215,92 € titulom neuhradených koncesionárskych poplatkov za kontrolované obdobie 1.2.2016\n- 30.11.2021 a 17,- € titulom pokuty v zmysle zákona č. 532/2010 Z. z.) a sumu 1,85 € (titulom náhrady\npoštovného), na tom skutkovom základe, že žalovaný, zo zákona platiteľ úhrad za služby verejnosti v\nzmysle osobitného predpisu, zákona č. 532/2010 Z. z., neplatil úhrady\nv zmysle tohto zákona\nza uvedené kontrolované obdobie. Žiadal priznať trovy konania.\nK žalobe pripojil prehľad\npredpisov a platieb, výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 3.11.2021\ns doručenkou, potvrdenie\nSlovenskej pošty a. s. o výške tarifnej ceny za úradnú zásielku (poštovného). Proti vo veci vydanému\nplatobnému rozkazu č. k. 4 C 17/2022-13, zo dňa 21.4.2022, podal žalovaný včas odpor s vecným\n\nodôvodnením, v ktorom namietol nedoručenie predžalobnej výzvy s tým, že posledná komunikácia so\nžalobcom bola asi pred dvoma rokmi; namietal, že opakovane vyzýval žalobcu, aby s ním nekomunikoval\npísomne, ale prostredníctvom jeho aktivovanej elektronickej schránky a že účtované poplatky neuzná;\nže sa chcel so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári v sume 10,- € mesačne, čo mu nebolo\numožnené s odvolaním sa na nízku sumu a interný predpis, ktorý mu však žalobca odmietol poskytnúť;\nže záväzok voči žalobcovi uznáva, nie však v požadovanej výške a chce sa dohodnúť na splátkovom\nkalendári. Podaný odpor žalovaný doplnil podaním, v ktorom namietol premlčanie časti dlhu s tým, že\nuznáva istinu dlhu vo výške 58,16 €, ak mu ju žalobca umožní uhradiť v splátkach. V odpore, ani jeho\ndoplnení žalovaný neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany. K odporu žalovaného sa žalobca\nvyjadril tak, že v časti o zaplatenie sumy 67,44 € (za obdobie 4/2017 - 3/2019), vzhľadom na vznesenú\nnámietku premlčania, berie žalobu späť a v ďalšom konaní sa domáha zaplatenia sumy 148,48 € (za\nobdobie 4/2019 - 11/2021), pokuty 17,- € a náhrady poštovného 1,85 €. K odporu sa vecne vyjadril\ntak, že pokiaľ ide o doručenie predžalobnej výzvy, poukázal na k žalobe pripojenú doručenku, ktorá\nje verejnou listinou a pre ktorú platí vyvrátiteľná domnienka správnosti údajov na nej uvedených. Je\nvecou žalovaného preukázať úhrady v zmysle zákona; nie žalobcu, že žalovaný neplatil. Pokiaľ žalovaný\npožadoval komunikáciu prostredníctvom elektronickej schránky, žalobca nemá povinnosť elektronickej\nkomunikácie, nie je orgánom verejnej moci, advokátom, súdnym exekútorom, notárom ani správcom,\nale je verejnoprávnou inštitúciou, avšak verejnú moc nevykonáva (ako verejnoprávna inštitúcia nemá\nštátom delegovanú moc rozhodovať o právach a povinnostiach). Pokiaľ žalovanému neumožnil dohodu\no splátkach dlhu, poukázal na text interného predpisu, podľa ktorého „vyberateľ úhrady poskytuje\nplatiteľom dohodu\no postupnom uhradení nedoplatku na minimálne\n3 mesiace, maximálne však 12 mesiacov. Nakoľko dlh žalovaného v tom čase predstavoval sumu\n167,04 €, pri rozložení na maximálnu dĺžku splácania 12 mesiacov, mesačná splátka 10,- € podľa\npožiadavky žalovaného nebola možná, na čo bol žalovaný opakovane upozornený. Z dispozitívneho §\n11 zákona\nč. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych\ninštitúcií jasne vyplýva možnosť, nie povinnosť, verejnoprávnej inštitúcie uzavrieť dohodu o splátkach,\nteda žalobca nie je povinný takejto žiadosti vyhovieť. A ak žalovaný nie je schopný uhradiť dlh naraz,\nbude musieť preukázať zhoršenie jeho sociálnych a ekonomických pomerov. K vyjadreniu žalobca\npripojil listinný dôkaz, a to výzvu na zaplatenie nedoplatku vo výške 217,77 € za obdobie do 27.3.2011,\nzo dňa 3.11.2021, s doručenkou.\n1.2. Súd prvej inštancie, na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, konanie v späťvzatej časti o\nzaplatenie sumy 67,44 € zastavil. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné\nprejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, preto súhlas žalovaného nebol potrebný.\n1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol podľa § 3 písm. a) zákona č.\n340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou\nSlovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „osobitný predpis“) platiteľom úhrady za\nslužby verejnosti vo výške 4,64 € mesačne, pričom žalobca bol podľa § 4 ods. 1 osobitného predpisu\nvyberateľom a príjemcom tejto úhrady. Podľa žalobcom k žalobe pripojenému prehľadu predpisov a\nplatieb z jeho databázy, žalobca evidoval predpis spolu vo výške 326,65 € a platby spolu vo výške 108,88\n€, vykazujúc nedoplatok vo výške 217,77 €.\nZ predpisu ďalej vyplývalo, že žalovaný nevykonal\nvôbec žiadnu úhradu za obdobie od 1/2011 až do 4/2019, následne v mesiacoch 7,11/2019, 2-7/2020,\n10-12/2020, 1,2/2021, 4-12/2021. Úhrady vykonal len v mesiacoch 4/2019 sumu 20,42 €, 5/2019 sumu\n20,09 €, 5/2019 sumu 18,75 €, 8/2019 sumu 7,66 €, 9/2019 sumu 6,98 €, 10/2019 sumu 6,52 €, 12/2019\nsumu\n11,76 €, 1/2020 sumu 5,97 €, 8/2020 sumu 3,22 €, 9/2020 sumu 3,89 € a 3/2021 sumu\n3,62 €. Výzvou zo dňa 3.11.2021, doručovanou žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu (D., W.)\ndoporučenou listovou zásielkou prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., žalobca vyzýval žalovaného na\nzaplatenie nedoplatku na úhradách za služby verejnosti vo výške 217,77 € za obdobie od 27.3.2011,\nvrátane poštovného 1,85 €, v lehote do 30 dní, inak uplatní nárok aj na zaplatenie pokuty 17,- € v\nzmysle osobitného predpisu. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a. s. tarifná cena za túto zásielku poštovné bola vo výške 1,85 €. Podľa k žalobe pripojenej doručenky výzva bola doručená a prevzatá dňa\n11.11.2021, opatrená vlastnoručným podpisom, podľa tvrdenia žalovaného, čo žalobca nesporoval, jeho\nmanželky. Podľa odborného záveru písomného znaleckého posudku (znalecký úkon nariadený súdom\nna návrh žalovaného) znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Mgr. D. C. č. 3/2023,\nsporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska M. na kópii doručenky zo dňa 11.11.2021, nie je pravým\npodpisom žalovaného. Z databázy žalobcu - prehľadu predpisov a platieb súd prvej inštancie zistil,\nže žalovaný v rozhodnom období apríl 2019 - november 2021, vykonal úhrady za služby verejnosti v\nnepravidelných sumách v celkovej výške 108,88 €, oproti povinnosti úhrad v celkovej sume 148,48 €\n(32 x 4,64 €). Konštatoval, že dlh žalovaného, nepodliehajúci premlčaniu v zmysle § 100 ods. 1, § 101\n\nObčianskeho zákonníka tak za rozhodné obdobie, vymedzené stranou žalobcu (apríl 2019 - november\n2021) predstavuje len sumu 39,60 €. Podľa žalovaným predloženej písomnej komunikácie so žalobcom\n(č. l. 76 - 83 spisu), žalovaný bol na nedoplatok na úhradách za služby verejnosti žalobcom vyzývaný\nuž v roku 2019 (výzva\nz 10.1.2019, nedoplatok vo výške 437,61 € za obdobie 1.4.2011 31.1.2019), na ktorú odpovedal vznesením námietky premlčania (listom zo dňa 16.1.2019), čo žalobca\nčiastočne akceptoval (listom zo dňa 22.1.2019) s tým, že žalovaného vyzval na zaplatenie nepremlčanej\nčasti vo výške 167,04 € za obdobie 2/2016 - 1/2019 + poštovné 1,45 €. Písomnej žiadosti žalovaného\nzo dňa 11.2.2019, o splátkový kalendár na úhradu dlhu v splátkach po 10,- € mesačne, žalobca listom\nzo dňa 25.2.2019 nevyhovel z dôvodu, že dlžná suma musí byť uhradená do 12 mesiacov. Následná\nkomunikácia sa týkala nesúhlasu žalovaného\ns nepovolením splátok v\nním požadovanej výške 10,- € mesačne , tiež namietal, že s ním žalobca nekomunikuje prostredníctvom\naktivovanej elektronickej schránky ako orgán verejnej moci,\na preto neakceptuje požiadavku\núhrady poštovného.\n1.4.1. Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie poukázal na to,\nže podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednacou zásadou,\nv zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória\nprocesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno\ntvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech\nv spore a jednak bremeno tieto\nskutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť\nstrán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri\nzhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na\npreukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude\nvychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú\ni tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov\nsúdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon\nurčuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný\nvýsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci\nsamej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie\no veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú\nsúdu prijať záver ani\no pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by\nbola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá\nz ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne\ntejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné\nbremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.\n1.4.2. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu,\npo jej čiastočnom späťvzatí, je dôvodná a to v rozsahu sumy 58,45 € (suma 39,60 € dlžných úhrad za\nslužby verejnosti v rozhodnom období 4/2019 - 11/2021, zohľadniac obranu žalovaného o čiastkových\núhradách v rozhodnom období, suma 17,- € pokuta a suma 1,85 € náhrady poštovného, v zmysle\nosobitného predpisu), preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného na jej zaplatenie zaviazal. Medzi\nstranami nebolo sporné, že žalovaný je platiteľom úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č.\n340/2012 Z. z., a preto v zmysle tohto zákona bol povinný pravidelne, vo výške a v lehotách striktne\nstanovených uvedeným zákonom žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrad, tieto uhrádzať, ktorú\nzákonnú povinnosť si evidentne dlhodobo riadne a včas neplnil. Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenia\nžalobcu, že riadne a včas nevykonával úhrady za služby verejnosti. Povinnosti uloženej žalovanému\nvyššie citovaným zákonom, žalovaného nezbavuje to, že s ním žalobca nekomunikoval prostredníctvom\naktivovanej elektronickej schránky, čo ani nebol povinný v zmysle zákona\nč. 305/2013\nZ. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o e-Governmente), keďže nad všetku pochybnosť nie je orgánom verejnej moci, ako sa\nmylne domnieva žalovaný, autoritatívne nerozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo\nalebo nepriamo, a teda nevydáva rozhodnutia, vynútiteľné štátnou mocou (viď rozhodnutie Ústavného\nsúdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92, zo dňa 9.6.1992); žalobca\nje verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom a v zmysle citovaného osobitného predpisu je len\nvyberateľom úhrad za služby verejnosti, pričom neplatenie týchto úhrad mu sám osobitný predpis ukladá\nvymáhať na súde, t. j. uplatniť žalobou na súde (až právoplatné rozhodnutie súdu je vymáhateľné),\nani skutočnosť, že mu žalobca neumožnil plniť predchádzajúci jeho dlh v splátkach (súd prvej inštancie\npoukázal na to, že žiaden právny predpis žalobcovi neukladá povinnosť uzavrieť\ns dlžníkom\núhrad za služby verejnosti dohodu o splátkach dlhu; takáto dohoda je vždy len na vôli veriteľa, ktorý\n\nsa tým zbavuje možnosti získania finančných prostriedkov skôr, jednorazovo, pričom ako vyplynulo z\ndôkazov samotného žalovaného, žalobca bol ochotný umožniť žalovanému splatiť predchádzajúci dlh v\nsplátkach za ním stanovených podmienok - do 12 mesiacov). Pokiaľ išlo o zaplatenie pokuty 17,- € a\npoštovného 1,85 €, teda nárokov vyplývajúcich žalobcovi z osobitného predpisu za splnenia podmienky\nnezaplatenia dlhu platiteľom úhrad za služby verejnosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, v prípade\nžalovaného teda do 12.12.2021, resp. do 13.12.2021 (§ 122 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka), čo\nžalovaný v konaní odmietal s poukazom na nedoručenie mu výzvy žalobcu na zaplatenie dlhu zo dňa\n3.11.2021, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého\nvyplýva, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe\nv okamihu, keď k nej dôjde, čo ustálila\nsúdna prax tak, že „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú\nje, aby adresát mal objektívnu možnosť sa\ns touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky\nprávny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát\nbude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa\ndostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy.\nV zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde\nosobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa z 28. 1. 2011). V\ndanom prípade, ako poukázal aj žalobca, výzvu zo dňa 3.11.2021 možno považovať za doručenú\nžalovanému, keď túto podľa tvrdenia samotného žalovaného prevzala jeho manželka, jeho blízka osoba,\nktorú v zmysle Poštového poriadku z náhradného doručenia nevylúčil, mal teda objektívnu možnosť sa s\nobsahom jeho manželkou prevzatej zásielky oboznámiť, a preto je potrebné považovať ju za žalovanému\ndoručenú. Sám žalovaný v konaní uviedol, že ho manželka o doručenej zásielke telefonicky informovala,\npričom jej dal pokyn, aby ju „hodila do koša“, že jej obsah ho „nezaujíma“. Uvedeným bola naplnená fikcia\ndoručenia, a to aj v prípade, že sa žalovaný s obsahom zásielky neoboznámil. Pokiaľ žalovaný namietal,\nže žalobca vystavil výzvu zo dňa 3.11.2021, viac ako 60 dní od zistenia jeho omeškania, túto námietku\npovažoval súd prvej inštancie za irelevantnú, nemajúcu vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tomto\nkonaní, keďže osobitný predpis v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje prípadný zánik (preklúziu)\nnároku žalobcu na doplatenie dlžných úhrad za služby verejnosti v prípade nedodržania lehoty 60 dní od\nzistenia omeškania platiteľa úhrad s úhradami za služby verejnosti. V danom prípade žalovaný úspešne\nuplatnil námietku premlčania časti uplatňovaného nároku a v tejto časti (o zaplatenie sumy 67,44 € za\nobdobie 4/2017 - 3/2019) žalobca aj vzal žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil.\n1.4.3. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby mu súd povolil splniť dlh v splátkach súd prvej inštancie poukázal na\nustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na splnenie uloženej povinnosti je tri dni odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku. Ďalej poukázal na rozhodnutie\nR 78/1966, podľa ktorého\n„Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len\nv odôvodnených\nprípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá\nvýroková časť však musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo\nzdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery\nstrán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že\npeňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.“ Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v súvislosti so\nsvojou žiadosťou o povolenie splátok netvrdil a nepreukázal žiadne skutočností, ktoré by presvedčivo\nzdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery\nstrán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že\npeňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.\n1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol v zastavujúcej časti podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého,\nak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, keďže v\ntomto prípade procesne zavinil čiastočné zastavenie konania žalobca svojím čiastočným späťvzatím\nžaloby. O nároku na náhradu trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2\nC.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala\nstrana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že\nžiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Dôvodil, že v predmetnej veci sa žalobca svojou\nžalobou domáhal zaplatenia sumy 234,77 € istiny (čo predstavuje 100 %), súd jeho žalobe vyhovel vo\nvýške 58,45 € (čo predstavuje úspech žalobcu 24,9 %), súd zastavil konanie v časti istiny 67,44 € a\nzamietol\nv časti 108,88 €, (čo predstavuje úspech žalovaného 75,1 %). Čistý úspech\nžalovaného potom predstavuje nárok 50,2 % náhrady trov konania.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi 58,45 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým žalovanému priznal\n\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,2 % (posúdiac odvolanie podľa obsahu v súlade s § 124\nods. 1 C.s.p.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1\npísm. f/ C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia pokuty\nvo výške 17,- € podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. a nákladov na poštovné vo výške 1,85 €,\nako dôkaz priložil kópiu doručenky výzvy. Odvolateľ dôvodil, že v konaní pred súdom prvej inštancie\ntvrdil, že podpis na doručenke nie je jeho, a teda nenastala skutková podstata podľa § 10 ods. 3 a podľa\n§ 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. Na overenie pravdivosti svojich slov navrhol kontrolu podpisu z\ndoručenky s kontrolou podpisu na jeho občianskom preukaze. Táto žiadosť bola súdom zamietnutá s\ntým, že ak žalovaný trvá na svojom tvrdení, tak je nutné vykonať znalecké dokazovanie na preverenia\npravosti podpisu. Preto nie je pravdivé tvrdenie v rozsudku, že tento dôkaz bol vykonaný na podnet\nžalovaného. Žalovaný si zmysluplnosť takéhoto dôkazu overil otázkou, či v prípade preukázania, že\npodpis na doručenke nie je jeho, bude táto skutočnosť započítaná v jeho prospech a pokuta vo výške\n17,- € nebude priznaná. Súd to výslovne potvrdil. Napriek tomu, že znalecký posudok potvrdil pravdivosť\ntvrdenia žalovaného, tak súd zmenil názor (s odôvodnením, že sa jednalo len\no\npredbežný právny názor), čím spôsobil nezmyselnosť vynaloženého času a prostriedkov na znalecký\nposudok. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že mu vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku\nbolo doručené až v priebehu posledného pojednávania, pričom jeho žiadosť o odročenie pojednávania,\naby sa s uvedeným vyjadrením mohol oboznámiť, súd zamietol s odôvodnením, že vo vyjadrení nie sú\nuvedené nové skutočnosti. Odvolateľ namietal, že vo vyjadrení žalobca uviedol nové skutočnosti, ktoré\nv priebehu konania z jeho strany nezazneli. K tvrdeniu žalobcu v uvedenom vyjadrení, že žalovaný mal\nna pošte žiadať, aby jeho manželka bola vylúčená z doručovania jemu určených zásielok, namietal, že\nnikto nemôže žiadať, aby zásielku do vlastných rúk pošta nevydávala niekomu inému, pretože zásielka\ndo vlastných rúk je určená do vlastných rúk. Pochybila tak pošta a žalovaný tomu nemal ako zabrániť.\nOdvolateľ poprel tvrdenie súdu, uvedené v odôvodnení, že v konaní uviedol, že dal manželke pokyn,\naby výzvu žalobcu hodila do koša. Odvolateľ namietal, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že\nvýzva sa mu dostala do rúk, resp. ju mal možnosť neprijať. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie,\nže nebral do úvahy oprávnenosť výzvy\na poštových nákladov s ňou spojených.\nPoukázal na to, že pôvodná žaloba (keďže žalobca výzvu nevidel, tak sa opiera o žalobu) bola na výšku\n215,92 €, ale súd z toho žalobcovi priznal len 39,6 € [=58,45 - 17 (výzva) - 1,85 (pošta), čo je iba 18,3 %].\n2.2. Odvolateľ ďalej dôvodil, že v konaní argumentoval tým, že podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.\nz. má žalobca povinnosť do 60 dní od zistenia nedoplatku informovať\no tejto skutočnosti. Ak by\nsi žalobca splnil zákonnú povinnosť, tak by výška istiny bola v sume 9,28 €. Túto sumu žalovaný počas\ncelého priebehu súdu akceptoval a súhlasil s tým, že ju uhradí. K argumentu žalobcu, že jednak nie je\nschopný technicky zabezpečiť výpočet nedoplatku častejšie, a že o výške nedoplatku sa nedozvedel\nskôr, odvolateľ namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, v čom je technicky nemožné vykonať\nprepočet častejšie ako raz za vyše 3 roky a neuviedol, kedy sa dozvedel o nedoplatku. I keď žalovaný\nžiadal, aby žalobca predložil dôkaz, súd takýto dôkaz od žalobcu nežiadal. Naopak žalovaný listinnými\ndôkazmi preukázal, že komunikácia medzi ním a žalobcom vo veci nedoplatku prebiehala od roku 2019.\nSúd v otázke dokazovania porušil rovnosť strán. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nesprávne\nvysporiadal s nedodržaním zákonnej lehoty 60 dní zo strany žalobcu.\n2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie interným\npredpisom žalobcu, upravujúcim možnosti splácania dlžnej čiastky zo strany dlžníka. Namietal, že súd\nprvej inštancie v rozsudku uvádza: „... poukázal na text interného predpisu ...“. Podľa odvolateľa ide\no zavádzajúce tvrdenie súd, pretože žiadny interný predpis nebol žalobcom predložený. Pokiaľ súd v\nrozhodnutí dôvodil, že žalovaný v roku 2019 nepreukázal zhoršenie sociálnych a ekonomických pomerov\nodvolateľ poukázal na to, že žalobca jeho žiadosť o splátky zamietol, preto takéto dokazovanie by bolo\nnezmyselné.\n2.4. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie o\nnároku žalovaného na náhradu trov konania.\n2.5. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na žalobcom uplatňovaný nárok, považuje jeho\n\nodvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok vo všetkých výrokoch potvrdil.\n4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.\n5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.) túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2024; o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,\n§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom\nrozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako\nsprávnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje.\n6. Zákonom č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ku dňu jeho\núčinnosti (1.7.2024) bol Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov zrušená a\nSlovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stala právnym nástupcom Rozhlasu a\ntelevízie Slovenska a prebrala všetky jeho práva\na povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona\n(§ 30 ods. 1). Odvolací súd postupom podľa § 80 C.s.p., prihliadnuc na podanie žalobcu doručené\ntunajšiemu súdu dňa 15.7.2024 rozhodol tak, že pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Rozhlas a\ntelevízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Bratislava, Mlynská dolina a na jeho miesto vstúpila do konania\nSlovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255, Bratislava, Mlynská dolina.\n7. K základu predmetu sporu odvolací súd považuje za potrebné všeobecne poukázať na to, že v čase\npodania žaloby žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska bola verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom\nč. 532/2010 Z. z. Úhrada za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho\nvysielania, tzv. koncesionárske poplatky, bola zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a\ntelevízneho vysielania, ktorých právny základ\na výšku upravoval zákon č. 340/2012 Z. z.\no úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení k rozhodnému\nobdobiu vzniku dlhu žalovaného. Koncesionársky poplatok bol považovaný za osobitný príspevok\nna finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu (jeho právneho\npredchodcu) ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky neboli platbou za ponuku\nprogramov ani za ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahovala\nna každého, kto bol odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba platili za vysielanie formou\nkoncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická\nosoba) financovali verejnú službu, ktorá mu bola poskytovaná ako občanovi. Sadzba koncesionárskeho\npoplatku nebola určená náhodne. Išlo o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných\nna dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (právneho predchodcu žalobcu),\nktorý zo zákona poskytoval službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na\ncelom území Slovenskej republiky. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená\nverejnosti a bola financovaná verejnosťou. Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platila\nverejnú službu. Každá fyzická osoba, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny\nv evidencii\nodberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti\nv odbernom\nmieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (t. j. platiteľ úhrady), bola povinná platiť právnemu\npredchodcovi žalobcu ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za služby verejnosti ním poskytované v\noblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume 4,64 € za každý aj začatý kalendárny\nmesiac. Táto povinnosť platiť úhradu vznikla od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zanikla posledný deň kalendárneho\nmesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom (§ 3 písm. a/, § 6 ods. 1, § 7 zákona č. 340/2012 Z.\nz.). Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu sa neviazali ani\nna pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo rozhlasového alebo\ntelevízneho prijímača a pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom\nnebolo podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíval, t. j. vznik povinnosti platiť úhrady\nza služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu sa viazali len na evidenciu v zozname\nodberateľov elektriny a nie na bezprostredné poskytovanie\na využívanie služieb.\nPredmetná povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona v spojení so skutočnosťou, že sa fyzická osoba\nstane odberateľom elektriny.\n\n8. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z., ak vyberateľ úhrady zistí, že\nplatiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto\nskutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy\nna zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30\ndní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- €.\nZ uvedeného vyplýva, že pokuta\na jej výška 17,- €, ktorú si právny predchodca žalobcu v tomto\nspore uplatnil, vyplýva priamo zo zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou žalovaného bolo v\nzmysle § 7 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 3 písmeno a) zákona č. 340/2012 Z. z. platiť úhradu od prvého dňa\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa stal odberateľom elektriny\nv odbernom mieste, teda platiteľom (zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom žalovaný\nprestane byť platiteľom), pričom úhrada sa platila mesačne s tým, že úhradu za príslušný kalendárny\nmesiac je platiteľ (žalovaný) povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.\nSúd prvej inštancie správne v okolnostiach danej veci skutkovo ustálil, že žalovanému vznikol nedoplatok\nna úhradách za obdobie od 1.4.2019 do 30.11.2021. Právny predchodca sa pôvodne domáhal zaplatenia\nsumy 215,92 € za obdobie od 1.2.2016 do 30.11.2021, po uplatnení námietky premlčania žalovaným\nzobral žalobu späť v časti o zaplatenie 67,44 € a zotrval na zaplatení sumy 148,48 €. Po započítaní úhrad\nvykonaných žalovaným vo výške 108,88 €, predstavovala dlžná suma úhrad 39,60 €. Správne súd prvej\ninštancie konštatoval, že tento nedoplatok vrátane poštovej sadzby do 30 dní odo dňa 11.11.2021, kedy\nbola žalovanému doručená výzva právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie úhrad a poštovného,\nžalovaný nezaplatil. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie aj správne konštatoval, že\ndôsledkom nečinnosti žalovaného je právna povinnosť zaplatiť žalobcovi nielen nedoplatok úhrad vo\nvýške 39,60 €, ale v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. aj pokutu 17,- €, ako aj\nsumu 1,85 € titulom zaplatenia poštovej sadzby spojenej s odoslaním výzvy, spolu 58,45 €.\n9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej\ninštancie vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\nvýznamných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného\ndokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne\nvyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil príslušné ustanovenia zákona č.\n340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení do 30.6.2023 a správne ustálil, že žaloba žalobcu je čiastočne\ndôvodná, keď bolo preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť koncesionársky poplatok vo\nvýške 39,60 € za obdobie od mesiaca apríl 2019 do novembra 2021, pretože je fyzickou osobou, ktorá je\nevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny\nv domácnosti, v odbernom mieste, vrátane pokuty vo výške 17,- €, pretože bol právnym predchodcom\nžalobcu vyzvaný listom zo dňa 3.11.2021, ktorý mu bol doručený dňa 11.11.2021 (č. 1. spisu 8) na\nzaplatenie nedoplatku na koncesionárskom poplatku.\n10. Odvolateľ v odvolaní namietal doručenie výzvy zo dňa 3.11.2021 v zmysle ustanovenia § 10 ods.\n2 zákona č. 340/2012 Z. z. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu\nprvej inštancie v bode 32., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Uvádza, že zo znenia ustanovenia\n§ 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. nevyplýva, že výzvu na zaplatenie omeškaných úhrad bol\nprávny predchodca žalobcu povinný zaslať platiteľovi úhrad do vlastných rúk. Odvolací súd zároveň\npoukazuje na to, že sám žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v prejednávanej veci (č. l. spisu\n25) doručenie výzvy zo strany právneho predchodcu žalobcu nenamietal, dokonca uznal pohľadávku vo\nvýške 58,16 € za podmienky, že mu žalobca umožní uvedenú sumu uhradiť v splátkach. Skutočnosť, že\nsa výzva právneho predchodcu žalobcu dostala do sféry žalovaného vyplýva aj z podania žalovaného,\ndoručeného do spisu na pojednávaní konanom dňa 25.8.2022, označeného ako „Obhajoba RTVS (4 C\n17/2022, 10:10)“ (č. l. spisu 58), v ktorom podaní žalovaný uvádza, že výzvu prebrala jeho manželka\nv dobrej viere s tým, že mu ušetrí jednu cestu na poštu. V uvedenom podaní, v bode 3 písm. d), sa\nžalovaný odvoláva na obsah výzvy, čo je tiež dôkazom toho, že výzva sa dostala do jeho sféry a bol s\njej obsahom oboznámený. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje uvedenú námietku odvolateľa\nza nedôvodnú.\n11. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal s nedodržaním zákonnej\nlehoty 60 dní na doručenie výzvy zo strany žalobcu. S uvedenou odvolacou námietkou sa odvolací súd\nnestotožňuje. Rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona\nč. 340/2012 Z. z. nevyplýva zánik práva vyberateľa úhrady domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.\n\nZároveň odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť uhrádzať koncesionárske poplatky v žalovanom\nobdobí vyplývala priamo zo zákona, pričom v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. účinného v čase\nvyhlásenia zákona\nč. 340/2012 Z. z. o úhradách služieb verejnosti, platí,\nže všetko čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa\nto týka. Inými slovami žalovanému povinnosť platiť koncesionárske poplatky vznikla zo zákona.\n12. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie interným predpisom\nžalobcu, upravujúcim možnosti splácania dlžnej čiastky zo strany dlžníka. Odvolací súd sa stotožňuje\ns odôvodnením v bode 32. rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého povinnosť žalobcu uzavrieť\ns dlžníkom úhrad za služby verejnosti dohodu o splátkach nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,\nje len na veriteľovi, či takúto dohodu uzatvorí. Vykonanie dokazovania interným predpisom právneho\npredchodcu žalobcu by tak bolo nadbytočné. Pokiaľ odvolateľ namietal zavadzajúce tvrdenie súdu prvej\ninštancie o internom predpise, ktorý žalobcom v konaní predložený nebol odvolací súd poukazuje na\nto, že súd prvej inštancie v bode 4. svojho rozhodnutia reprodukoval vyjadrenie žalobcu k odporu\nžalovaného, v ktorom vyjadrení žalobca poukazoval na svoj interný predpis, uvedené odvolacie námietky\nžalovaného preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné.\n13. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie neodôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov konania. Žalobca\n(jeho právny predchodca) sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia sumy 234,77 € (215,92 + 17 +\n1,85), súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 58,45 €. V časti o zaplatenie 67,44\n€ zobral žalobca žalobu späť, reagujúc tak na námietku premlčania vznesenú žalovaným, procesne tak\nzavinil zastavenie konania v tejto časti. Uvedené má vplyv na postup súdu pri rozhodovaní o nároku na\nnáhradu trov konania v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. V časti o zaplatenie 108,88 € súd žalobu žalobcu\nzamietol, čo má vplyv na postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v súlade s §\n255 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore v rozsahu 24,9 % [(58,45 € deleno\n234,77 €) x 100] a žalovaného 75,1 % (100 mínus 24,9 = 75,1), je čistý úspech žalovaného v spore 50,2\n%\n(75,1 mínus 24,9 = 50,2). Správne preto postupoval súd prvej inštancie pri rozhodovaní\no nároku na náhradu trov konania, keď žalovanému ako čiastočne úspešnému v spore priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 50,2 %, v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení\ns\n§ 256 ods. 1 C.s.p., pričom uviedol zákonné ustanovenia, ktoré pri rozhodovaní aplikoval, vysvetlil aj\nmatematický výpočet pri zistení úspechu strán sporu. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd\nnepovažuje za dôvodnú.\n14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie\nprípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).\n\na prostriedky procesnej obrany", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/17/2022", "guid": "c7ef639b-c837-47d8-98e9-716bc70695aa:108cdfd3-4d2d-4ad5-9264-3b367dc1fb40", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}