{"guid": "7ae8ae34-a7c5-4bb6-b334-9d3ccc5d7c0f:2c9fc98b-6035-4a8b-9d80-15632c938c0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1", "spisova_znacka": "10Co/12/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/12/2022 z 30. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. augusta 2024, sp. zn. 10Co/12/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1", "identifikacne_cislo": "1719200868", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c9fc98b-6035-4a8b-9d80-15632c938c0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/12/2022\n1719200868\n30. 08. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:1719200868.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ P.. A. U., H..\nXX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/XX, L., X/ P.. G. U., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/XX, L., obaja zast. JAVOR\n- TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava\na X/ C. U., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/XX, L., proti žalovaným: X/ Z.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C. C.\nXXX, C., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom\nŽilinská 14, Bratislava a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so\nsídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská\n55, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/, proti\nrozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. septembra 2021, č.k. 6C/23/2019-327, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že\nplnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, zaplatiť\nžalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000 eur do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého\nžalovaného, žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5.000 eur do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť druhého žalovaného, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a\nžalobkyňa 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ každý v rozsahu\n100 % zo sumy im priznanej s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť druhého žalovaného.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej spolu aj „žalobcovia“) sa žalobou\ndomáhali voči žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj ako „žalovaní“) zaplatenia každému po 50.000 eur titulom\nnáhrady nemajetkovej ujmy s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť druhého žalovaného. Konštatoval, že žalobcovia žalobu odôvodnili tak, že dňa 31.05.2016 o\n14:30 hod. viedol žalovaný 1/ ako vodič osobné motorové vozidlo T.. N. O., G.. Č.. C. po Z. V. N. X. L. v\nsmere na obec A. a pred rodinným domom Č.. XX pri obchádzaní cyklistu Z.. Q. U. jazdiaceho po pravej\nstrane cesty rovnakým smerom, nedodržal od neho bezpečný bočný odstup a narazil prednou pravou\nčasťou vozidla do cyklistu, následkom čoho cyklista utrpel zranenia, následkom ktorých dňa 02.06.2016\no 02:15 zomrel. Žalovaný 1/ porušil ust. § 4 ods. 1 písm. e) a § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o\n\ncestnej premávke a inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania\n- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa ust. §\n149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona.\nŽalovaný 1/ bol za tento skutok odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého\nmu bol podmienečne odložený za účasti probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe 5\nrokov, zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne sa ospravedlniť žalobcovi 1/\na žalobkyni 2/ a rovnako mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na\ndobu 6 rokov. Poškodení boli s ostatnými nárokmi odkázaní na civilný proces. Na motorové vozidlo mal\nžalovaný 1/ v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu so žalovaným 2/\npod č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Žalobca 1/ uviedol, že bol otcom nebohého Q. a nehodou prišiel\no zdravého, šikovného a zvedavého sedemročného syna. Ďalej tvrdil, že spomienky na chvíle, keď spolu\nhrali futbal, opekali slaninku, chodili na turistiku, lyžovali, skladali kocky lega, snažili sa ovládať detskú\nhelikoptéru, spoločne opravovali veci okolo domu, v záhrade sadili zemiaky a kosili trávu sú nádherné,\nale o to bolestnejšie sú chvíle, keď rozmýšľa, čo všetko mohli spolu ešte robiť a zažiť. Nemajetková ujma\nje pre neho nevyčísliteľná, pretože peniaze nenahradia jeho syna. Žalobkyňa 2/ uviedla, že nehoda jej\nzmenila život navždy, pretože Q. bol krásny, zdravý, veľmi šikovný a bystrý chlapec. Bol spoločenský,\nveľmi samostatný, rád staval z lego kociek, kreslil a plával. Žalobkyňa 2/ často rozmýšľala, ktorým\nsmerom by sa uberal a čo by mal rád, avšak už nemá šancu to zistiť. Obraz, keď ho videla vo vrtuľníku\npred vlastným domom ju mátal natoľko, že v tom dome už nedokázala žiť, nedokáže sa tešiť zo života,\nvzdialila sa od manžela a nedokáže vrátiť späť ten rodinný pocit, čo ešte prehlbuje jej bolesť. V tom\nčase rozmýšľali nad ďalším dieťaťom, H. Q. smrť jej spôsobila takú bolesť a mentálny blok, že už\nnemôže. Žalobkyňa 3/ uviedla, že prišla v deň nehody o brata. Q. tu už nie je pre ňu, aby sa s ňou\nhral, nemá si s kým deliť pomáhanie doma, je sama a jej rodičia sú takí smutní. Keďže sa odsťahovali\nz domu, tak stratila šancu mať psa, lebo mama neznáša zvieratá v byte a teraz už nemajú záhradu.\nMusela zmeniť svoj plavecký klub a teraz v novom si nevie nájsť kamošky ako predtým. Ďalej súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobcovia výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch stanovili s prihliadnutím\nna závažnosť vzniknutej ujmy, pretože ľudský život je najvyššia hodnota uznaná spoločnosťou, ktorá je z\npohľadu práva najprísnejšie chránená a jedná sa o neodstrániteľný zásah do osobnostných práv, pričom\nakákoľvek satisfakcia nie je spôsobilá tento škodlivý následok primerane nahradiť, môže iba zmierniť\ndopady vzniknutej ujmy v osobnostnej sfére žalobcov. Zásah vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ spočíva\nv tom, že ako rodičia svoj život, prácu a záľuby prispôsobili starostlivosti o svoje dieťa, jeho výchove\na budovaniu šťastnej a harmonickej rodiny. Žalobkyňa 3/ si bola s bratom vekovo blízka, mohli spolu\nvytvoriť širšiu rodinu. Súd prvej inštancie zhrnul aj argumentáciu žalovaných, keď žalovaný 1/ uviedol, že\nsi uvedomuje, že takáto skutočnosť je spôsobilá zasiahnuť do práva na súkromný a rodinný život, avšak\nnamietal výšku požadovanej nemajetkovej ujmy, ktorú nie je vzhľadom na svoje majetkové pomery a\nvzniknuté záväzky schopný uhradiť. Rovnako mal za to, že samotný nárok nie je dostatočne preukázaný.\nŽalovaný 2/ argumentoval, že nárok žalobcov je s poukazom na ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej aj ako „zákon o PZP“) a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný a mal za to, že je potrebné\nskúmať spoluzavinenie nebohého, ako aj majetkové pomery žalovaného 1/.\n3. Dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi a výsluchmi strán sporu a zistil, že trestným rozkazom\nOkresného súdu Trnava, č.k. 9T/86/2017-212 zo dňa 09.05.2018 bol žalovaný 1/ uznaný za vinného, že\ndňa 31.05.2016 o 14:30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo T.. N. O., G.. Č.. C. po Z. V. N.\nX. L. N. K. na X. A. a pred rodinným domom Č.. XX S. obchádzaní cyklistu Z.. Q. U. jazdiaceho po pravej\nstrane cesty rovnakým smerom, nedodržal od neho bezpečný bočný odstup a narazil prednou pravou\nčasťou vozidla do cyklistu, následkom čoho cyklista utrpel zranenia, následkom ktorých dňa 02.06.2016\no 02:15 zomrel. Žalovaný 1/ porušil ust. § 4 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke, čím inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa ust. §\n149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona,\nza čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Výkon trestu bol podmienečne odložený\nza účasti probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov a zároveň mu\nbola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne sa ospravedlniť žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ a\nbol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 6 rokov, pričom\npoškodení boli s ostatnými nárokmi odkázaní na civilný proces. Zo zápisnice o výsluchu K. G.F. U. v\nrámci trestného konania zo dňa 07.08.2016 zistil, že dňa 31.05.2016 išla na bicykli spolu s vnukom Q. U.\ndo obchodu. Vnuk išiel prvý po chodníku pre cyklistov, na hlave mal riadne schválenú a pripevnenú prilbu,\n\nna očiach okuliare, išiel popri pravom okraji vozovky, pričom svedkyňa išla za ním. Vnuk sa svedkyni\npomaličky vzdialil, pretože za ním nestíhala. Potom, keď sa svedkyňa dostala na rovinku videla, že\npred rodinným domom trvalého bydliska vnuka stojí vozidlo, ktoré má rozsvietené výstražné svetlá, na\npravom prednom kolese malo defekt a pred domom ležal vnuk mimo vozovku v priekope vpravo. Po\nchvíli prišla RZP a podarilo sa mu obnoviť životné funkcie a následne prišiel na miesto vrtuľník, ktorý ho\nodviezol do Bratislavy do nemocnice. Zo znaleckého posudku č. 1/2017 vyhotoveného P.. Z. F., S.., odbor\ndoprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty\ncestných vozidiel, zistil, že technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna\ntechnika jazdy vodiča vozidla N. O., ktorá spočívala v tom, že pri predchádzaní maloletého cyklistu,\njazdiaceho pri pravom okraji cesty, nedodržal od neho bezpečný bočný odstup. Ustálil, že z technického\nhľadiska je veľmi nepravdepodobné, že sa na technickej príčine vzniku predmetnej dopravnej nehody\npodieľala aj nesprávna technika jazdy maloletého cyklistu, pretože vodič vozidla N. O. mohol zrážke s\ncyklistom zabrániť správnou technikou jazdy, teda tak, že by dodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu.\nV takomto prípade by aj napriek náhlemu priečnemu premiestneniu cyklistu nedošlo ku zrážke vozidla\ns cyklistom. Z uvedeného vyplýva, že cyklista svojim priečnym premiestnením na ceste z technického\nhľadiska nevytvoril vodičovi vozidla N. O. prekážku náhlu. Znalec poukázal na to, že maloletý cyklista\nsa v čase tesne pred zrážkou pohyboval po ceste v rozpore s ust. § 55 ods. 4 zákona č. 8/2009\nZ.z. o cestnej premávke, avšak táto skutočnosť z technického hľadiska nemá príčinnú súvislosť so\nvznikom predmetnej dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za\npreukázané, že žalobca 1/ je otcom a žalobkyňa 2/ matkou Q. U., ako aj žalobkyne 3/. Žalobcovia\nuzatvorili Zmluvu o poskytnutí sociálnej služby a psychologického poradenstva s Poradenským centrom\nPLAMIENOK n.o., ktoré poskytuje smútkové poradenstvo, sociálne služby a psychologické poradenstvo\npočas stretnutí pre deti a rodiny po strate dieťaťa alebo pre deti a mladých po strate rodiča alebo\nstarého rodiča. Zo splátkového kalendára k úverovej zmluve č. 1761678023 ku dňu 31.07.2019 zistil, že\nžalovanému 1/ bol Poštovou bankou, a.s. poskytnutý úver vo výške 244.000 eur s dátumom konečnej\nsplatnosti dňa 15.01.2048 a mesačnou splátkou vo výške 779,43 eur. Žalovaný 1/ čo do dôvodu a výšky\nuznal záväzok voči Kooperative poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group v sume 3.599,83 eur, ktorá\npredstavuje uplatňovanú regresnú náhradu, v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP za nárok na\nnáhradu poistného plnenia, ktoré poisťovňa poskytla z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX z titulu poistnej\nudalosti Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2016. Z potvrdenia Univerzitnej nemocnice v Bratislave zistil,\nže žalovaný 1/ je v nemocnici zamestnaný od 01.12.2015 na trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú\nako lekár v špecializačnej príprave. Zo mzdového výmeru zistil výšku základnej mzdy 1.192,50 eur.\n4. Vec posúdil právne podľa ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka\na § 4 ods. 1, 2 a 4 a § 15 ods. 1 a 2 zákona o PZP. Vysvetlil, že ust. § 11 Občianskeho zákonníka\npriznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj svojho mena, prejavov osobnej povahy a súkromia, ktoré\nv sebe zahŕňa právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny.\nZásahom do osobnostných práv môže byť tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré majú\nznaky neoprávnenosti a objektívnej spôsobilosti negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva\nfyzickej osoby, pričom medzi nimi musí byť vzťah príčinnej súvislosti. V takom prípade má fyzická\nosoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté\nprimerané zadosťučinenie, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej\nsúd prvej inštancie poukázal na to, že ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a\nkultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, porušením práva na život jednej z\nnich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie\ntotiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v\ncitovej oblasti tak, aby fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť, ako aj právo na rodinný\nživot spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi\nnajbližšími osobami. Protiprávne porušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený\nzásah do práva na súkromný a rodinný život.\n5. V tejto súvislosti potom ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, pretože na strane žalobcov ide\no blízkych rodinných príslušníkov nebohého Q. U. - jeho rodičov a sestru. Z výsluchu žalobcov mal\njednoznačne za preukázané úzke osobné a citové väzby, ktoré dosahovali medzi zomrelým a žalobcami\ntakú intenzitu, že ich prerušenie vyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva na ochranu rodinného\nživota, keď porušením práva na život Q. U. prišlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a\nrodinný život žalobcov ako rodičov a sestry zomrelého. V dôsledku tohto zásahu potom boli rodinné\n\nväzby zomrelého Q. U. a žalobcov ako jeho najbližších príbuzných definitívne ukončené bez možnosti\nobnovenia, a preto takýto zásah bol s ohľadom na závažnosť jeho dôsledkov spôsobilý vyvolať ujmu na\nprávach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka u každého zo žalobcov.\n6. Ďalej súd prvej inštancie vysvetlil, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom\ndo osobnostných práv je v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Vznik právneho vzťahu,\nobsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka\na na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah\nneoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto\nprávneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo\nzasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva\nna ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie,\nje fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do\nchránených osobnostných práv. V tejto súvislosti potom ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/,\nktorý ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, je priamym\npôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov. Súd prvej inštancie taktiež ustálil aj\npasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/, vo vzťahu ku ktorému poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 (R 61/2018), podľa ktorého škodou pre účely\nzákona o PZP je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete\ndopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a teda aj takáto udalosť je predmetom\npoistného krytia.\n7. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatneného nároku vznesenou žalovaným 2/ konštatoval, že\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo\nvšeobecnej premlčacej lehote, ktorá je v súlade s ust. § 100 Občianskeho zákonníka 3 roky. Počiatok\njej plynutia je s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k\nneoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby\na začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.\nUstálil, že táto námietka je nedôvodná s poukazom na ust. § 15 ods. 2 zákona o PZP, v zmysle ktorého na\npremlčanie nároku na náhradu škody, ale aj na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí\nrovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila i vo vzťahu k poisťovateľovi tejto osoby.\nVo vzťahu k škodcovi aj vo vzťahu k poisťovni sa tak aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z\nust. § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že premlčacia doba plynie odo dňa nasledujúceho po dni,\nkedy k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo, teda od 03.06.2016, a keď potom bola\nžaloba na súd podaná dňa 09.05.2019, tak nárok žalobcov premlčaný nie je.\n8. Zhrnul, že v konaní mal za preukázané, že dňa 31.05.2016 v obci Cífer pred rodinným domom\nč. 67 pri obchádzaní cyklistu Z.. Q. U. žalovaný 1/ nedodržal od neho bezpečný bočný odstup a\nnarazil prednou pravou časťou vozidla do cyklistu, následkom čoho cyklista utrpel zranenia, následkom\nktorých dňa 02.06.2016 zomrel. Vodičom vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bol žalovaný\n1/, ktorý mal v čase nehody uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným 2/, predmetom ktorej bolo\npovinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z\nvykonaného znaleckého dokazovania mal preukázané, že jedinou a výlučnou príčinou dopravnej\nnehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného 1/, keď žalovaný 1/ nedodržal bezpečný bočný\nodstup od cyklistu. Spoluzavinenie cyklistu na dopravnej nehode nebolo preukázané, keď znalec v\nznaleckom posudku síce ako alternatívu pripustil aj taký priebeh dopravnej nehody, pri ktorom by bola\npríčinou dopravnej nehody aj nesprávna technika jazdy cyklistu, ktorá by vyvolala kolíznu situáciu v\nspojení s nesprávnou technikou jazdy vodiča, ktorá by bola tým prvkom nehodového deja, ktorý mu\nznemožnil zabrániť zrážke, avšak takáto alternatíva priebehu nehodového deja nezodpovedá podľa\nznalca zabezpečeným objektívnym dôkazom a tiež priečna poloha ostatných stôp zanechaných v mieste\ndopravnej nehody by z technického hľadiska nekorešpondovala v dostatočnej miere s priečnou polohou\nmiesta zrážky. Nečakaným šokujúcim úmrtím príbuzného žalobcov došlo k závažnému zásahu do ich\nosobnostných práv, pričom následok tohto zásahu je nereparovateľný, a preto zákonom stanovené\npredpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcov,\nako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, boli naplnené. Vysvetlil, že výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou s prihliadnutím na kritérium\n\nzávažnosti vzniknutej ujmy a kritérium okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti\ndošlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a\ntrvanie, pričom kritérium okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo, predstavuje\nširoko stanovenú možnosť skúmania zásahu uplatnenú vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj k\nosobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie skonštatoval, že\nvýšku uplatnených nárokov žalobcov nepovažoval za primeranú napriek tomu, že z hľadiska závažnosti\nvzniknutej ujmy sa nepochybne jedná o mimoriadny zásah do osobnostných práv žalobcov spôsobujúci\nnesmierne utrpenie a neopísateľnú psychickú bolesť. Navyše, judikatúra tradične v obdobných sporoch\npriznáva nižšiu sumu ako si uplatnili žalobcovia a súrodencom často priznáva menej ako rodičom.\n9. Uviedol, že pri stanovovaní výšky nároku je potrebné vychádzať aj z kritérií ako sú intenzita vzťahu,\nvek zomrelého dieťaťa a spoluzavinenie zo strany dieťaťa. Konštatoval teda, že intenzita vzťahu rodičov\na syna, ako aj súrodencov nebola spochybnená a bolesť zo straty príbuzných bola preukázaná. Poukázal\nďalej na to, že nebohý zomrel vo veku 7 rokov, kedy mal celý život pred sebou a vo veku, kedy dĺžka\nspolunažívania s rodičmi bola dostatočne veľká na to, aby sa medzi nimi vytvorilo silné citové puto. Vo\nvzťahu k spoluzavineniu zo strany nebohého uviedol, že k dopravnej nehode došlo výlučne zavinením\nvodiča motorového vozidla, ktorý v dôsledku dopravnej nehody bol uznaný vinným a odsúdený na trest\nodňatia slobody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako okolnosť vyznievajúcu v neprospech\nžalobcov tú skutočnosť, že Z. Q. U. v momente dopravnej nehody nebol pod dozorom osoby staršej\nako 15 rokov, čím bolo porušené ust. § 55 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a hoci\ntoto porušenie nemá príčinnú súvislosť so vznikom predmetnej dopravnej nehody, tak ho súd posúdil\nako objektívnu okolnosť, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo bez povinnosti skúmať príčinnú\nsúvislosť so zásahom. Ďalej ustálil, že v prospech žalovaného 1/ svedčí jeho správanie bezprostredne\npo dopravnej nehode, keď poskytoval prvú pomoc Q. U., privolal rýchlu zdravotnú pomoc, zúčastňoval\nsa všetkých súdnych pojednávaní, na ktorých prejavil voči žalobcom úprimnú ľútosť a za skutok sa im\nospravedlnil, jeho majetkové pomery, jeho doterajší riadny život a skutočnosť, že každodenne ako lekár\npomáha iným ľuďom. Pri úvahe o primeranosti navyše vychádzal z ustálenej judikatúry v obdobných\nprávnych veciach (rozsudky Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8CoCsp/25/2020 zo dňa 29.06.2021\na sp. zn. 15Co/278/2019 zo dňa 24.02.2021, rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 12C/98/2010,\nktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/145/2014, rozsudok Okresného\nsúdu Prievidza, sp. zn. 6C/117/2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.\n6Co/11/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/387/2015 a rozsudok Krajského súdu\nv Nitre, sp. zn. 12Co/50/2020).\n10. Dospel potom k záveru, že sumy 15.000 eur pre každého zo žalobcov 1/ a 2/ a suma 5.000\npre žalobkyňu 3/ sú v danom prípade primeranou náhradou nemajetkovej ujmy vzhľadom na všetky\nposudzované kritériá, ako aj judikatúru súdov v obdobných sporoch a vo zvyšnej časti ich žalobu\nzamietol.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcom\npriznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy im priznanej, keď\nzásadu úspechu vo veci je podľa súdu prvej inštancie potrebné uplatňovať aj na konania, v ktorých výška\nplnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takýchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keď ho nemožno\nzaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, resp. znaleckej\nčinnosti. Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, prvoinštančný súd žalobcom\npriznal plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy a nie zo sumy požadovanej v žalobnom petite,\naj keď mali vo veci v zásade úspech len čiastočný. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v\nNitre, sp. zn. 9Co/267/2016 zo dňa 11.05.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n17Co/352/2017 zo dňa 15.08.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/71/2019 zo dňa\n09.10.2019, ako aj na nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III/170/99.\n12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný 2/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, voči I., II., III.\na V. výroku včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.. Odvolaciemu súdu\nnavrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil, žalobu žalobcov zamietol\na priznal mu voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania.\nMal za to, že keď prvoinštančný súd ustálil, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ pri\n\npoužití eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody/škoda na zdraví, a teda ustanovení zákona o\nPZP, potom predmetný nárok mal a musel byť vyhodnotený ako uplatnenie si náhrady škody, pretože\nzákon o PZP náhradu iných alebo obdobných nárokov nepozná. Keď potom súd prvej inštancie prijal\nzáver, že náhradu nemajetkovej ujmy je možné subsumovať pod náhradu škody, tak jediný možný,\nsprávny a logický záver je, že premlčanie bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného\nzmluvného poistenia motorového vozidla, a to ako dvojročná doba subjektívna, tak aj trojročná, resp.\ndesaťročná doba objektívna. Vytkol v tejto súvislosti súdu prvej inštancie, že na jednej strane prijal\naplikáciu zákona o PZP, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 a 3\nspadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, pričom ale ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k premlčaniu ignoroval. Vzhľadom\nna uvedené mal potom za to, že na predmetný nárok je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho\nzákonníka vo vzťahu k premlčaniu nároku na náhradu škody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie\nsa nedostatočne vysporiadal so samotnými okolnosťami dopravnej nehody, čo malo zásadný vplyv na\nvýšku priznanej náhrady, ktorú považoval za neprimeranú, ako aj to, že nezohľadnil mieru účasti na\ndopravnej nehode na strane nebohého. Konštatoval, že prvoinštančný súd logickým a zrozumiteľným\nspôsobom nevysvetlil, prečo žalobcom priznal tak neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, keď žalobkyňa 3/ v konaní neprodukovala rozhodujúce skutkové tvrdenia pre preukázanie\nuplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy. Mal za to, že intenzita zásahu nemôže byť preukázaná len\nsprostredkovane, a to výpoveďou právneho zástupcu a ostatných žalobcov, nakoľko sa jedná o\nosobnostný nárok, kedy žalujúca strana má preukázať vnútorné prežitie udalosti, dopad zásahu a\nmožnosti satisfakcie. Záverom s poukazom na ust. § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb namietal, že súd\nprvej inštancie nesprávne rozhodol o výške trov konania, kedy za základ nároku považoval výšku sumy\nrovnajúcej sa úspechu v spore. Uzavrel, že prvoinštančný súd neuviedol, aké skutočnosti považoval za\npreukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri\nhodnotení dôkazov riadil, a preto je podľa žalovaného 2/ napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podali odvolanie, prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu, aj žalobcovia z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a preto navrhli,\naby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil a ich žalobe vyhovel.\nÚvodom zrekapitulovali okolnosti, ktoré súd prvej inštancie zohľadňoval pri stanovení výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch a konštatovali, že nie je namieste zohľadňovať osobné, majetkové, či\nzárobkové pomery žalovaného 1/, nakoľko zodpovednosť za škodu žalovaného 1/ je podľa zákona o\nPZP pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody v zmysle ust. § 3 ods. 1 a § 7\nods. 2 zákona o PZP. Zhrnuli, že ich nárok je v celosti krytý systémom povinného zmluvného poistenia,\npričom prípadný regresný nárok poisťovateľa nemôže mať vplyv na výšku priznaného nároku. Ďalej\nnamietali, že prvoinštančný súd ako dôvod pre zníženie priznanej náhrady v rámci svojej úvahy použil\naj tú skutočnosť, že Z. Q. U. v momente dopravnej nehody nebol pod dozorom osoby staršej ako 15\nrokov, čím malo byť porušené ust. § 55 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Uviedli, že\nuvedené porušenie nebolo v príčinnej súvislosti so samotným neoprávneným zásahom do osobnostných\npráv žalobcov, ako aj so závažnosťou vzniknutej ujmy, a preto nie je možné znižovať z tohto dôvodu\npriznanú náhradu nemajetkovej ujmy. Súdu prvej inštancie vytkli, že nedostatočne zhodnotil nízky vek Z..\nQ. U. v čase jeho usmrtenia, že v dôsledku dopravnej nehody a traumatického zážitku žalobcovia museli\nopustiť svoj domov, pred ktorým k dopravnej nehode prišlo, a že museli vyhľadať odbornú psychologickú\npomoc. V tejto súvislosti poukázali na niekoľko súdnych rozhodnutí, ktoré v obdobných prípadoch priznali\npoškodeným sumu vyššiu, ako priznal súd prvej inštancie (rozsudky Krajského súdu v Trnave, č.k.\n10Co/149/2018-307 zo dňa 30.04.2019, č.k. 9Co/56/2019-350 a č.k. 10Co/195/2019).\n14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku V. podal prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu odvolanie aj žalovaný 1/ z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a odvolaciemu\nsúdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnej zo strán\nneprizná nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že rozhodnutia, na ktoré sa súd prvej inštancie\nodvoláva, nie sú na prejednávaný prípad aplikovateľné, pretože v daných konaniach žalovaní popierali\nprávo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy čo do základu, avšak v prejednávanom konaní žalovaný\n1/ nepopieral nárok žalobcov čo do základu, snažil sa vec čo najzmierlivejšie vyriešiť a sám navrhol vec\nvyriešiť mimosúdnou dohodou. Vyjadril názor, že na žalobcov je potrebné hľadieť prísnejšie, nakoľko\nod začiatku konania sú zastúpení právnym zástupcom, ktorý mal poznať aspoň bežné rozhodovanie v\nobdobných veciach a výšky nemajetkovej ujmy, ktoré sa v týchto prípadoch priznávajú. Ďalej uviedol,\n\nže rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/267/2016 nie je aplikovateľný, pretože v danom\nspore oba žalované subjekty namietali svoju pasívnu legitimáciu, a to nielen pred prvoinštančným\nsúdom, ale aj súdom odvolacím, pričom v prejednávanom prípade žalovaný 1/ nespochybňoval a\nnevzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie, vyjadril ľútosť k tomu, čo sa stalo, nespochybnil vážnosť\nnásledkov skutku a uvedomil si dôsledky tragickej situácie. Uvedené podľa žalovaného 1/ platí aj\nna rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/352/2017. Ďalej konštatoval, že ani\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/71/2019 nie je na prejednávaný prípad aplikovateľný,\nnakoľko v danej veci žalovaná bola skôr pasívnou stranou sporu, do pojednávania sa nezapájala,\nnávrhy na doplnenie dokazovania nemala, k výške uplatnenej nemajetkovej ujmy sa nevyjadrila a len\npožiadala súd, aby rozhodol spravodlivo. Mal potom za to, že krajské súdy v obdobných právnych\nveciach priznávajú nárok na náhradu trov konania žalobcom z toho dôvodu, že samotné rozhodovanie\nvyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Vyjadril názor, že v danej veci neexistuje ustálená rozhodovacia\nprax, za ktorú nemožno považovať rozhodnutia krajských súdov, ktoré navyše skutkovo vykazujú značné\nrozdiely. Záverom namietali, že ani nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III./170/99 nie je na prejednávaný\nprípad aplikovateľný, pretože sporná stránka veci sa týkala výroku, ktorý bol prednesený počas istého\nsúdneho pojednávania, a ktorý sa dotkol cti postihnutej osoby. V tejto súvislosti ešte poukázal na to, že\núlohou ústavných súdov nie je skúmať správnosť výkladu právnych noriem, ktorá prislúcha všeobecným\nsúdom, neopomínajúc, že zjednocovanie výkladu právnych noriem je výsostnou úlohou Najvyššieho\nsúdu SR.\n15. Žalovaný 1/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalovaného 2/ a\nodvolaniu žalobcov. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ a námietke premlčania uviedol, že súd\nprvej inštancie správne vznesenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože zo žaloby je zrejmé,\nže uplatneným nárokom nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch. Takáto ujma je síce nemajetková, ale právo na jej náhradu je osobné právo, ktoré má\nmajetkovú hodnotu, ktorá určuje, že toto právo podlieha premlčaniu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej\ninštancie, že nejde o škodu v pravom slova zmysle, ale sa jedná o nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z ust.\n§ 13 Občianskeho zákonníka, ktorá sa len začleňuje pod pojem škoda. Navyše otázka dĺžky premlčacej\nlehoty a začiatku jej plynutia v prípadoch uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy bola vyriešená\nustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 2Cdo/278/2007, 5Cdo/265/2009, 1Cdo/100/2009, 8Cdo/24/2017, 8Cdo/119/2017 a 2Cdo/194/2011\n- R 58/2014). Stotožnil sa ale s tvrdením žalovaného 2/, že vo vzťahu k priznanej výške nemajetkovej\nujmy sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so samotnými skutkovými okolnosťami dopravnej\nnehody, čo malo zásadný vplyv na výšku nemajetkovej ujmy. Žalovaný 1/ sa ďalej vyjadril k odvolaniu\nžalobcov, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že súd správne zohľadnil okolnosť vyznievajúcu v neprospech\nžalobcov, že maloletý v momente dopravnej nehody nebol pod dozorom osoby staršej ako 15 rokov,\nčím došlo k porušeniu ust. § 55 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Konštatoval správnosť záveru\nprvoinštančného súdu, že žalobcami požadovaný nárok je neprimeraný, keď posudzoval aj okolnosti na\nstrane žalovaného 1/, ktorý poskytoval prvú pomoc maloletému bezprostredne po dopravnej nehode,\nprivolal rýchlu zdravotnú pomoc, pričom zohľadnil aj jeho následné správanie, keď sa zúčastňoval\nsúdnych pojednávaní, na ktorých prejavil úprimnú ľútosť a za skutok sa ospravedlňoval, ako aj jeho\nmajetkové pomery, súčasné záväzky, výšku platu a zabezpečovanie pomoci pre svojich rodičov. Uzavrel,\nže žalobcom sa dostalo už určitej formy zadosťučinenia tým, že žalovaný 1/ bol za svoj neoprávnený\nzásah odsúdený v trestnom konaní, ale aj vyjadrenie úprimnej ľútosti zo strany žalovaného 1/ prakticky\nhneď po dopravnej nehode, jeho viacnásobné ospravedlnenie aj počas súdneho konania a samotné\nkonštatovanie neoprávnenosti zásahu v rozhodnutí o nemajetkovej ujme. Odvolaciemu súdu navrhol,\naby výšku nemajetkovej ujmy primerane znížil a aby stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n16. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd preskúmal výšku\npriznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom vezme do úvahy, že žalovaný 1/ bol za svoj\nskutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní, že žalovaný 1/ sa žalobcom za svoj skutok niekoľkokrát\nospravedlnil a úprimne pred nimi svoj čin oľutoval, a že majetkové pomery žalovaného 1/ nie sú na tak\nvysokú náhradu nemajetkovej ujmy dostačujúce. Záverom zopakoval, že napadnuté rozhodnutie nie je\nvecne správne a riadne odôvodnené, a preto navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil, žalobu\nžalobcov zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.\n17. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.\n\n18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,\nže odvolanie žiadnej zo strán sporu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil\nrozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n19. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nPodľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n20. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a\nz neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po\nskutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej\ninštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch v primeranej výške, vo zvyšku (nad rámec prisúdených peňažných súm) žalobu žalobcov\nzamietol a žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %\nzo sumy im priznanej, všetko s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť druhého žalovaného, a v podrobnostiach na ne odkazuje.\n21. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd\nprvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobcami\nuplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191\nC.s.p. zhodnotil, a na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil.\nZ vykonaného dokazovania vyvodil tiež správne právne závery, že vznik nemajetkovej ujmy všetkých\nžalobcov ako najbližších rodinných príslušníkov pri dopravnej nehode usmrteného Q. U. bol v konaní\npreukázaný, a že za túto ich nemajetkovú ujmu zodpovedá žalovaný 1/ (priamo, ako vodič motorového\nvozidla, pri riadení ktorého zavinil predmetnú dopravnú nehodu), pričom tiež správne ustálil aj pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaného 2/ v spore ako poisťovateľa motorového vozidla žalovaného 1/ titulom\npovinného zmluvného poistenia. Zobral na zreteľ všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, ako\naj argumenty sporových strán, ktoré prednášali v rámci procesného útoku a obrany, vysporiadal sa\ns produkovanými dôkazmi, rozvinul svoje úvahy pri hodnotení zisteného skutkového stavu ako i pri\nprávnom posúdení veci, a pri určovaní výšky peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorú žalobcovia\nutrpeli, prihliadol pri svojich úvahách na kritériá ustálené súdnou praxou, ktoré bolo potrebné zohľadniť.\nSvoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.\nzdôvodnil, keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje\nzávery zdôvodnil logicky a vysvetľujúcim spôsobom. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a právnymi úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\nzávermi na strane druhej. Výška žalobcom prisúdenej peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu je\nsprávne určená a primeraná, a súdom prvej inštancie tiež podložená odkazom na relevantné rozhodnutia\nsúdov v obdobných veciach. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bol vo svojej argumentácii\npresvedčivý a všetky jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti žalobcami uplatneného\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prisúdenej výške. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís\ndospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.\nS odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a\nkonštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).\n22. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami\na predstavami sporových strán, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a\nteda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu,\nuvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje\nrozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s argumentami strán sporu. V\n\nkontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne\nzávery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval\nsprávnosť prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie. Keďže v takomto prípade nie je potrebné\ndôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a na odvolacie námietky sporových strán\nuvádza nasledovné.\n23. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného 2/ o údajnej\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku za nedôvodnú. Správny je aj žalovaným 2/ v odvolaní\nnamietaný záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia podali žalobu včas, počas plynutia trojročnej\npremlčacej doby, a že námietka premlčania, vznesená žalovaným 2/, nie je dôvodná. Niet totiž žiadnych\npochybností (a bolo aj judikované a je to už ustálenou súdnou praxou) o tom, že na premlčanie nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z ust. § 101 Obč.\nzák. (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej\npremlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej\npovahy (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 194/2011 z 27.11.2012, publikovaný pod R 58/2014,\nuznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 265/2009 z 17.02.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 24/2017 z\n29.11.2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 542/2013-18 z 23.09.2013). Ak žalovaný 2/ v\nodvolaní namietal, že ak pod pojem škody podľa zákona o PZP spadá aj nemajetková ujma pozostalých,\nje potrebné aj otázku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých posudzovať podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka o nároku na náhradu škody, odvolací súd nesúhlasí. Pripomína, že\nškodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných\npráv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o\nnáhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná (R 61/2018). Z uvedeného judikátu, ako i jeho\nzdôvodnenia je zrejmé, že ide o širší výklad škody pre účely zákona o PZP, teda, že aj nemajetková\nujma pozostalých obete smrteľnej dopravnej nehody je krytá povinným zmluvným poistením motorového\nvozidla. Avšak, ako už bolo uvedené vyššie, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa\npremlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, na čom nemôže nič zmeniť ani nesúhlas žalovanej.\nOdvolací súd nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od vyššie uvedenej už ustálenej judikatúry\nodkloniť.\n24. Možno potom uzavrieť, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený na základe ust. § 11 a\nnasl. Obč. zák. sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Začiatok plynutia všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu, je podľa § 101 Obč. zák. viazaný na okamih,\nkedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva\nfyzickej osoby. Keďže k zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ až 3/ došlo smrťou Q. U. dňa\n02.06.2016, nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia doba, ktorá by uplynula\n03.06.2019. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 09.05.2019, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe. Táto trojročná premlčacia doba sa uplatní podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. aj voči\npoisťovateľovi. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že\npoistenie zodpovednosti v zmysle tohto zákona kryje aj nároky pozostalých po obetiach dopravných\nnehôd na náhradu im spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. a títo pozostalí\nmôžu svoje nároky v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi,\na to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/234/2017\nzo 17.04.2008). Súd prvej inštancie teda posúdil nedôvodnosť žalovaným 2/ vznesenej námietky\npremlčania správne.\n25. Ak žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal s\nokolnosťami dopravnej nehody a mierou účasti T.. Q. U. na nej, odvolací súd nesúhlasí a odkazuje\nna odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie okolnosti dopravnej nehody\ndostatočne vysvetlil a vyhodnotením dôkazov dospel k správnemu záveru o jej zavinení žalovaným 1/,\nktorý od cyklistu nedodržal dostatočný odstup, pričom aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané,\nže jedinou a výlučnou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného 1/, keď\nžalovaný 1/ nedodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu. Spoluzavinenie dopravnej nehody T.. Q.\nU. preukázané nebolo a žalovaným 1/ tvrdená náhla zmena jeho jazdy nebola znalcom zo stôp\nna mieste nehody potvrdená (tieto takýto priebeh nehody podľa znalca vylučovali). Ani odvolacia\nnámietka žalovaného 2/, podľa ktorej súd prvej inštancie údajne nevysvetlil, prečo žalobcom priznal tak\nneprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy, neobstojí, pretože súd prvej inštancie svoje úvahy ako\n\naj z nich vyvodené závery o primeranosti ním úvahou stanovenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nžalobcov (ako už bolo uvedené vyššie) riadne zdôvodnil.\n26. Odvolacie námietky žalobcov, v ktorých zjednodušene povedané tvrdili, že súd prvej inštancie\nnemal zohľadňovať osobné, majetkové, či zárobkové pomery žalovaného 1/, pretože ich nárok je krytý\npovinným zmluvným poistením, vyhodnotil odvolací súd taktiež za nedôvodné. Súd prvej inštancie\npredsa výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch neodvodzoval od pomerov žalovaného\n1/. Z podrobného odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva, že pri určovaní jej výšky vychádzal z už\nrozhodovacou praxou a judikatúrou najvyšších súdnych autorít ustálených kritérií, keď posudzoval\nzávažnosť žalobcom vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, pričom\nprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, a tieto aj uviedol v odôvodnení napadnutého\nrozsudku (vrátane pomerov žalovaného 1/). O výške nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú považoval\nza primeranú, rozhodol po zrelej úvahe, ktorá je riadne preskúmateľná, keďže ju súd prvej inštancie\ndostatočne vysvetlil. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, jeho rozhodnutie je správne a vyčerpávajúcim\nspôsobom odôvodnené a odvolací súd si ho osvojil. Napokon, súd prvej inštancie pri úvahe o\nprimeranosti výšky náhrady prihliadal aj na súdnu prax a rozhodnutia súdov v obdobných konaniach,\nv ktorých súdy rozhodovali o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalým usmrteného\npri dopravnej nehode. Ak žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na súdne rozhodnutia, ktorými bola v\nobdobných prípadoch poškodeným priznaná vyššia suma, ako priznal súd prvej inštancie, odvolací súd\nuvádza, že neexistuje žiadna „tabuľka“, podľa ktorej by bol súd povinný v takýchto prípadoch rozhodovať,\nnaopak, v každom konkrétnom prípade rozhoduje podľa vlastnej úvahy, ktorú je povinný zdôvodniť,\nčím sa súd prvej inštancie aj riadil. Preto ani rozhodnutia súdov v obdobných sporoch nebudú nikdy\ntotožné (podľa nejakej šablóny). Žalobcovia poukázali na rozhodnutia, v ktorých bola priznaná vyššia\nnáhrada, súd prvej inštancie poukázal pri stanovovaní výšky náhrady a úvahe o jej primeranosti na\niné rozhodnutia. Možno uzavrieť, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy určil správne. Neobstojí ani\nnámietka žalobcov, že súd prvej inštancie priznanú náhradu znížil z dôvodu, že maloletý Q. nebol v\nčase dopravnej nehody pod dozorom osoby staršej ako 15 rokov (v rozpore s ust. § 55 ods. 4 zákona č.\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Súd prvej inštancie výšku náhrady z tohto dôvodu neznížil, pri úvahách\na posudzovaní primeranosti jej výšky len na túto objektívnu okolnosť prihliadol, keď zároveň vyhodnotil,\nže toto porušenie nemá príčinnú súvislosť so vznikom predmetnej dopravnej nehody.\n27. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, dospel odvolací súd\nk záveru, že napadnutý rozsudok je aj v tejto časti správny. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. §\n255 ods. 1 C.s.p. a vyhodnotiac, že žalobcovia boli v spore úspešní, keď im bola v tomto konaní, v ktorom\nvýška plnenia závisela od úvahy súdu, časť žalobou uplatneného nároku priznaná, im voči žalovaným\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy. Na zdôraznenie správnosti\ntohto rozhodnutia považuje odvolací súd vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v sporoch, v\nktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, zopakovať, že aj na tieto konania sa uplatní zásada úspechu\nvo veci (ust. § 255 C.s.p.). V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola\npriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou\nza predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné\nrozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho\npráva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobcu v takejto veci preto treba\npovažovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a\nsúčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu.\nNárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy. Tento právny názor, ktorý si\nsprávne osvojil súd prvej inštancie je súladný aj rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít (napr. nález\nÚS SR sp. zn. III.ÚS 475/2018 zo dňa 04.02.2021), a preto odvolanie žalovaného 1/, ktorý v ňom tvrdil, že\nv danej veci neexistuje ustálená rozhodovacia prax, nemohlo obstáť. Ak žalovaný 1/ poukazoval na to, že\nnárok žalobcov na nemajetkovú ujmu v peniazoch nespochybňoval, len nesúhlasil s nimi požadovanou\nvýškou náhrady (ktorú súd prvej inštancie tiež vyhodnotil za neprimeranú), a preto žiadal o trovách\nkonania rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nebudú priznané, odvolací súd uvádza, túto námietku by\nmohol zobrať do úvahy, ak by žalovaný 1/ nárok žalobcov aspoň v nejakej časti uznal a náhradu im\nposkytol, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Rozhodnutie v spore teda záviselo od úvahy súdu,\na keďže bol žalobcom v časti nárok priznaný, sú v spore plne úspešnou stranou, a vznikol im voči\nžalovaným plný nárok na náhradu trov konania (z prisúdenej sumy), ktorý im aj súd prvej inštancie\nsprávne priznal.\n\n28. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky všetkých sporových\nstrán za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nemá\no správnosti záverov súdu prvej inštancie pochybnosti, keďže sú dostatočne odôvodnené a logické,\nzaložené na riadne vykonanom dokazovaní, správnom hodnotení dôkazov a správnom právnom\nposúdení veci. Odvolací súd tiež pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej\nstrany na to, aby sa súd stotožnil s jej tvrdeniami a právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov\nalebo hodnotením dôkazov, a obsahom práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo strany na\nrozhodnutie v súlade s jej právnym názorom resp. právo na úspech v konaní.\n29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a\n2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.\n1 C.s.p.. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov\nkonania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V\nposudzovanej veci nebola v odvolacom konaní žiadna zo strán so svojím odvolaním úspešná, a preto\nodvolací súd pri čiastočnom úspechu a čiastočnom neúspechu strán žiadnej z nich nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho\nkonania právo.\n31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/23/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "80563a53-3ee6-459a-936d-34cb587292b7:3d0e6cb8-ab64-49dc-81e8-c9755fa10ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 z 16. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1"}, {"guid": "403b2f88-c29b-4ce7-a759-928c5e022841:cff49f67-f929-4d1b-8a80-f098cbb3e106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2", "spisova_znacka": "8Cdo/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "3f8f3e01-159f-49a5-9784-8a7ce8016901:406926e4-f225-4779-a6d4-a41ca2156ad4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:8716201077.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/25/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:8716201077.1"}, {"guid": "57a192b9-2a3a-4900-9b2d-29ddfe1dc50b:a26c90c9-389a-4829-8e9e-870b16a89a5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Co/50/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/50/2020 z 11. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57a192b9-2a3a-4900-9b2d-29ddfe1dc50b:a26c90c9-389a-4829-8e9e-870b16a89a5c"}, {"guid": "4822f4b7-05e0-474a-a262-bfed9488547b:eccf4f77-674a-45b4-9724-282521050a0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1114208395.3", "spisova_znacka": "15Co/278/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/278/2019 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1114208395.3"}, {"guid": "6ab03033-df76-41e2-9300-0d14a312dead:5eddce28-b757-4a7f-977d-cea90f5d3ebb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3117218163.1", "spisova_znacka": "19Co/71/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/71/2019 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117218163.1"}, {"guid": "95cc3696-211f-4a7a-b9e3-54061b02024e:287ae37f-4ca6-4657-b66a-03022cf0cb45", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5719202380.1", "spisova_znacka": "10Co/195/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/195/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5719202380.1"}, {"guid": "e3b1fcb1-ad45-4f19-87b4-3f5f3a6a0f39:371574ea-7d32-4f8d-99a6-7685c9842937", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1", "spisova_znacka": "9Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1"}, {"guid": "fc65c60c-68ed-4990-a4ba-7543d649cbee:9c2a52e1-74cd-49f9-9050-f2df3557dd83", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116213148.1", "spisova_znacka": "10Co/149/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/149/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116213148.1"}, {"guid": "e2a533ce-61c8-479b-9572-215311e98f33:2c94d3d5-5e2f-425d-a715-e45b11258021", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6816206192.1", "spisova_znacka": "17Co/352/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/352/2017 z 14. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6816206192.1"}, {"guid": "f5a8a6dd-ce48-456b-b35f-a5b71cf92bde:cf73d1e8-d46d-4daf-9569-03b1b8256fe7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203771.3", "spisova_znacka": "9Co/267/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/267/2016 z 6. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-12-06", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203771.3"}, {"guid": "56af5b1b-06ad-4128-8aba-7dc0f0396b4f:72c05cba-91d9-49de-9293-5f4fcb3b11dd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8514206130.3", "spisova_znacka": "6Co/387/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/387/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514206130.3"}, {"guid": "3db913eb-b884-4638-b5cb-ff924d27523f:8ac8e826-d714-4a69-85c3-e3d23f2d4a81", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113206721.1", "spisova_znacka": "17Co/145/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/145/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113206721.1"}, {"guid": "c9c58158-7c11-4434-b323-9514ba99b27f:a3a3de1a-88c0-4cff-a170-ac7887bee036", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1", "spisova_znacka": "6Co/11/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/11/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1"}], "citovane_v": []}