{"guid": "5c7044b6-de30-426d-ac92-ce3ae4fbff6a:f94f5c20-1fb2-44d9-b5e8-b0b534eff1fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1", "spisova_znacka": "9Co/26/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/26/2023 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2024, sp. zn. 9Co/26/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1", "identifikacne_cislo": "1718201286", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f94f5c20-1fb2-44d9-b5e8-b0b534eff1fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/26/2023\n1718201286\n28. 11. 2024\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2024:1718201286.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. H. Š., nar. XX.\nX. XXXX, bytom Podhorská 570/1, Modra, 2. Y. Y. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX/X, Y., zastúpený\nzákonnou zástupkyňou matkou Dominikou Šebovou, žalobcovia 1, 2 zastúpení Mgr. Roman Toman,\nPhD., advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému : 1. Y. V., nar. X. XX. XXXX, bytom\nV. X, XXX XX V., zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová 83, Bratislava, 2.\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO : 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava,\nzastúpený JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody, nemajetkovej\nujmy v peniazoch a pozostalostnej úrazovej renty, na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 12. 9. 2022 č.k. 43C/45/2018 - 327, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.\nŽalobcom 1, 2 p r i z n á v a\nvoči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1, 2 sú povinní spoločne a\nnerozdielne uhradiť žalobkyni 1 titulom nemajetkovej ujmy sumu 9.112,50 € do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku; s tým, že splnením povinností jedného povinného dlh zanikne ( výrok\nI ). Ďalej rozhodol, že žalovaní 1, 2 sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 2 titulom\nnemajetkovej ujmy sumu 9.112,50 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že\nsplnením povinností jedného povinného dlh zanikne ( výrok II ). Ďalej rozhodol, že žalovaní 1, 2 sú\npovinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni 1 titulom náhrady škody sumu 1.435,60 € do troch dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; s tým, že splnením povinností jedného povinného dlh zanikne\n( výrok III ). Vo zvyšku súd žalobu zamietol ( výrok IV ). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie\ntak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok V ).\n2/ V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1, 2 sa žalobou zo dňa\n18.06.2018 domáhali od žalovaných 1, 2 ( po ostatnej zmene žaloby ) spoločne a nerozdielne zaplatenia\nsumy vo výške 65.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy ( žalobkyňa 1 ) a sumy 35.000 € ( žalobca 2 );\nďalej sumy vo výške 1.595,12 € titulom nákladov spojených s pohrebom, sumy vo výške 300 € mesačne\nod smrti Y. Š. do dňa, kedy by dovŕšil dôchodkový vek v prospech žalobkyne 1 titulom pozostalostnej\núrazovej renty; sumy vo výške 150 € mesačne od smrti nebohého do dňa, kedy by bol žalobca 2 schopný\nsám sa živiť v prospech žalobcu 2 titulom pozostalostnej úrazovej renty a napokon náhrady trov súdneho\nkonania. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/47/2017\nz 19.01.2018 bol žalovaný 1 uznaný za vineného z prečinu usmrtenia Y. Š. ( manžela žalobkyne 1 a otca\nžalobcu 2 ) na tom skutkovom základe. že dňa 13.06.2016 v čase asi o 17.50 h viedol osobné motorové\n\nvozidlo zn. Š. I. EČV : L.-XXXDK po cestnej komunikácii č. 11/ 502 v obci Y. v smere od centra mesta do\nY. - V., pričom na 27 km v križovatke, kde chcel odbočiť z hlavnej cesty doľava na vedľajšiu cestu č. 111/\n1093. smerujúcu do Y. - Q., nedal prednosť oproti idúcemu motocyklu zn. Q. Z.,I., EČV : T.-XXXAF, ktorý\nviedol nebohý Y. Š., ktorý v dôsledku vzniknutej situácie z motocykla spadol a následne narazil telom\na hlavou do pravého zadného kolesa a pravej zadnej časti motorového vozidla Š. I. a pri tomto náraze\nutrpel okrem drobných poranení aj zlomeninu lebečnej klenby a lebečnej spodiny, zakrvácanie pod tvrdú\na mäkké pleny mozgu, pomliaždenie mozgového kmeňa s rozvojom opuchu mozgu ťažkého stupňa,\nrozvoľnenie väzivového spojenia medzi prvým a druhým krčným stavcom s krvným výronom v okolí,\nzlomeninu pravej lopatky a pravej kľúčnej kosti pomliaždenie a trhlinu pravých pľúc so zakrvácaním do\npohrudnicovej dutiny vpravo, trhliny pečene a menšiu trhlinu pravej obličky a krvným výronom v okolí,\nktorým Y. Š. namieste podľahol; čím žalovaný 1 porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona o\ncestnej premávke, za čo bol okrem iného odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s odkladom\nvýkonu trestu odňatia slobody s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe,\nso skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov. Žalovaný 1 je prevádzateľom motorového vozidla, pričom povinné\nzmluvné poistenie ma uzatvorené u žalovaného 2. Nebohý bol manželom žalobkyne 1 a otcom žalobcu\n2.\n2/ Nebohý zomrel týždeň pred plánovaným cisárskym rezom u žalobkyne 1, pričom tá sa o nehode\ndozvedela najprv z internetu a následne od strýka nebohého, ktorý bol na mieste nehody. Žalobkyni\n1 sa zrútil celý svet; kvôli jej zlému psychickému stavu posunuli jej pôrod, pričom žalobca 2 sa\nnarodil 2 týždne po nehode. Po nehode sa vzhľadom na ťažkú životnú situáciu a stres zhoršil aj\nfyzický zdravotný stav žalobkyne 1, zatiaľ čo pred tehotenstvom bol tento stabilizovaný. Žalobkyňa\n1 po nehode začala navštevovať aj psychiatrickú ambulanciu. Žalobkyňa 1 je invalidná, trpí stredne\nťažkou formou roztrúsenej mozgovomiechovej sklerózy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou\norganizmu a adaptačnou depresívnou poruchou. Od 01.01.2016 poberá invalidný dôchodok v sume\n115,30 € mesačne; od 08.05.2016 jej bolo priznané materské v sume 10,12627 € za deň. V súčasnosti\npoberá rodičovský príspevok vo výške 214.70 € mesačne. Mesačné náklady na bývanie má žalobkyňa\nl vo výške 112 € (voda. kúrenie. fond opráv), 30 € (elektrina), 10 € (plyn). Ďalšie pravidelné mesačné\nvýdavky žalobkyne 1 sú 30 € (TV a internet), 32 € (mobil), 250 € (strava), 50 - 70 € (tankovanie), 30\n€ (kultúrne vyžitie), 50 € (oblečenie a kozmetika). Keďže kvôli zlému zdravotnému stavu žalobkyňa 1\nnemohla dojčiť žalobcu 2, musela kupovať umelé mlieko, čo bolo cca 100 € mesačne. Aktuálne, keď'\nuž sa žalobca 2 stravuje normálne a nepotrebuje toľko mlieka, sú náklady na jeho stravu cca 200 €\nmesačne. Žalobca 2 často býval chorý, takže žalobkyňa 1 mala aj zvýšené náklady na lieky cca 20 €\nmesačne. Žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá im vznikla\nv dôsledku trestného činu žalovaného 1. Ak v dôsledku trestného činu alebo iného neoprávneného\nzásahu došlo k usmrteniu osoby. majú osoby uvedené v § 15 Obč. zák. možnosť požadovať náhradu za\nnemajetkovú ujmu z titulu neoprávneného zásahu do života, telesnej integrity ich blízkej osoby. Takýmto\nneoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu do ich súkromného a rodinného života, a preto\nmôžu požadovať aj náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu do svojich osobnostných práv. Následky tohto\nčinu sú trvalé, neodstrániteľné, keď ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Rovnako smrť'\nmá vplyv na ekonomické fungovanie rodiny s možnými ďalšími dôsledkami do budúcnosti. Žalobcovia\nk žalobe priložili, okrem iného, sobášny list, rodný list žalobcu 2, lekárske správy a prepúšťacie správy\nžalobkyne 1, faktúru č. XXXXXXX za pohrebné služby s potvrdením o úhrade, objednávku č. 8/2016 za\nvyhotovenie a osadenie pomníka s potvrdením o úhrade, potvrdenia o úhrade za vence a rozhodnutie\nSociálnej poisťovne č. 200-005342-CA04/2016 o priznaní nároku na materské.\n3/ Žalovaný 2 uplatnený nárok neuznával, tento považoval za nedôvodný a premlčaný. V konaní\nnamietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pričom tvrdil, že v praxi často aplikovaný eurokonformný\nvýklad tohto inštitútu je nesprávny a odporuje právnemu poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenia\nzákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla dávajú jednoznačnú odpoveď na to, čo je kryté povinným zmluvným poistením\nvo svojom taxatívnom ustanovení, pričom tam náhrada nemajetkovej ujmy cez ustanovenia ZoPZP\nnespadá. Žalovaný 2 poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 219/2016 zo dňa\n15.05.2017 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018. Zároveň\nkonštatoval, že v predmetnej otázke absentuje rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR.\nNemajetková ujma tak nie je obsahom tohto zákona, a tak má za to, že nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy v prípade usmrtenia dopravnej nehody nie je predmetom náhrady prostredníctvom ZoPZP - v\npredmetnom konaní tak absentuje jeho pasívna vecná legitimácia. Žalovaný 2 ďalej namietol premlčanie\n\nuplatnených nárokov, poukazujúc na to, že k premlčaniu nároku na náhradu škody dochádza v dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej dobe voči žalovanému 2. ZoPZP v ust. § 15 ods. 2 zák. o PZP ustanovuje, že\nna premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie\nnároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V predmetnom prípade sa musí aplikovať § 106 ods. 1 Obč.\nzák. Z judikatúry vyplýva, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč.\nzák.), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si\nmôže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická osoba alebo právnická osoba za škodu\nzodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná\nistota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). K dopravnej nehode\ndošlo dňa 13.06.2016. žaloba bola konajúcemu súdu doručená až dňa 19.06.2019, teda po uplynutí\ndvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Rovnako je premlčaný aj nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.\nŽalovaný 2 taktiež uviedol, že základným princípom nemajetkovej ujmy a jej odškodnenia v peniazoch je\nprincíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy. Finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady\nv prípadoch, ak nepostačuje morálne zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné\nprejednanie veci a odsúdenie osoby, ktorá zásah spôsobila. Žalobca 2 sa narodil po úmrtí nebohého,\na teda citová väzba medzi nimi nebola vytvorená, preto považuje za neprimerané, ak žalobcovia s\npoukazom na uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy ohodnotili tieto vzťahy ako rovnaké. Pre\npriznanie výšky nemajetkovej ujmy nie je rozhodné to, aké sú majetkové pomery žalovaného 2, pretože\nnárok sa odvodzuje len a iba od toho kto do práv zasiahol, t.j. od žalovaného 1.\n4/ Žalovaný 1 rovnako s nárokmi žalobcov nesúhlasil. V trestnom konaní bol vykonaný znalecký\nposudok, na základe ktorého súd konštatoval mieru spoluviny nebohého. Žalovaný 1 bezprostredne po\nnehode otočil vozidlo, to zaparkoval a odišiel po tom, ako sa okolo idúce vozidlá pristavili pri nebohom\na ich posádky začali s poskytovaním prvej pomoci. Požadovaná suma 100.000 € je neprimeraná\nokolnostiam nehody, spoluvine nebohého a bola by likvidačná pre žalovaného 1, keďže je otcom\ndieťaťa, ktorému zabezpečuje výživu. Zároveň poukázal na analogicky podobné prípady a na výšku\npriznávaných súm (rozsudok KS Trnava sp. zn. 9Co/130/2017 zo dňa 24.04.2018, rozsudok KS Nitra\nsp. zn. 7Co/286/2017 zo dňa 21.06.2018, rozsudok OS Nitra sp. zn. 8C/41/2012 zo dňa 15.04.2013).\nVo veci nároku na pozostalostnú úrazovú rentu pre žalobcov a ich výšky, s tou žalovaný 1 nesúhlasí\nnajmä z dôvodu spoluviny, pre neuvedenie výpočtu, akým mali žalobcovia dospieť k žalovaným sumám,\nale aj pre spornosť dĺžky vyplácania tejto renty. Priznanie pozostalostnej renty je v rozpore s § 448\nObč. zák., keďže nebola splnená podmienka mať v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom.\nČo sa týka nároku žalobcu 2 na pozostalostnú úrazovú rentu, je tento nárok sporný s poukazom\nna dikciu\n§ 488 Obč. zák., keďže v čase úmrtia nebohý nemal vyživovaciu povinnosť voči\nžalobcovi 2, nakoľko nebol v čase úmrtia narodený. Pri úhrade nákladov spojených s pohrebom je\nnutné zobrať do úvahy aj spoluvinu nebohého. Pojem škoda je podľa ZoPZP ustálenou judikatúrou\ninterpretovaný extenzívne, pričom zahŕňa aj nemajetkovú ujmu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017 s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Cod/168/2009 zo dňa 20.04.2011). Žalovaný 1 navrhol návrh v namietanej časti zamietnuť. Žalovaný\n1 nesúhlasil s argumentáciou žalovaného 2, o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017 a uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016. Naopak, stotožnil sa s námietkou premlčania,\nvznesenou žalovaným 2, s tým, že je nutné analogicky rozšíriť výklad tak, že sa nemajetková ujma bude\nspravovať ustanovením § 106 Obč. zák. Žalovaný 1 taktiež vzniesol námietku premlčania voči nárokom\nžalobcov 1, 2.\n5/ Žalobcovia 1, 2 reagovali na námietky žalovaných 1, 2 stanoviskom, v ktorom uviedli, že u žalovaného\n2 je daná pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom\nargumentovali najmä závermi v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa\n11.10.2016. K námietke premlčania nároku žalobcov na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v peniazoch\na pozostalostnej úrazovej renty žalobcovia 1, 2 uviedli, že pri práve na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Žaloba bola podaná na súd v elektronickej\npodobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 18.06.2018 o 21:56 a dodatočne osobne\ndoručená v listinnej podobe dňa 21.06.2018. Pokiaľ ide o náklady spojené s pohrebom uplatnené\nžalobkyňou 1, o ich výške sa žalobkyňa 1 dozvedala postupne, počnúc dňom 20.06.2016. Žalobcovia\nuviedli, že trestné stíhanie pre prečin usmrtenia nebohého bolo začaté uznesením vyšetrovateľa dňa\n13.06.2016 pod ČVS : ORP-211/1-VYS-PK-2016. Dňa 16.06.2016 bolo žalovanému 1 uznesením\nvznesené obvinenie pre prečin usmrtenia. O tom, že práve žalovaný 1 zodpovedá za škodu, sa\n\nžalobkyňa 1 dozvedela dňa 12.07.2016, kedy do vyšetrovacieho spisu nahliadol jej splnomocnenec\nMgr. Roman Toman, PhD., advokát. Bez poznania identity žalovaného 1 žalobcovia nemohli ustáliť\nsubjekt, s ktorým mal v čase dopravnej nehody žalovaný 1 uzavretú poistnú zmluvu - povinné zmluvné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto nie je premlčaný\nnárok žalobkyne 1 na náhradu nákladov spojených s pohrebom, ani nárok žalobcov na pozostalostnú\núrazovú rentu. V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tieto sa premlčujú vo\nvšeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Extenzívny (eurokonformný) výklad pojmu\n„škoda\" použitého v ZoPZP, pod ktorý je možné subsumovať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nnemení nič na charaktere náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle Obč.zák., na ktorý odkazuje\nZoPZP v ustanovení § 1 ods. 2, vrátane premlčacej doby ohľadne tohto nároku. Je tomu tak okrem iného\naj preto, že podľa Obč. zák. náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je škodou.\n6/ K zavineniu za dopravnú nehodu žalobcovia 1, 2 uviedli, že hlavnou a najvýznamnejšou príčinou\nvzniku škody v danej veci je porušenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke žalovaným\n1, keď pri odbočovaní vľavo nedal prednosť protiidúcemu poškodenému a ani sa nepresvedčil, že\npri odbočovaní doľava neohrozí žiadneho protiidúceho vodiča. Prekročenie povolenej rýchlosti v obci\npoškodeným o 8,5 km/h, ako uvádza Ing. Anton Guštara, znalec v odbore doprava cestná v znaleckom\nposudku č. 31/2016, rozhodne nemožno považovať za priamu a podstatnú príčinu vzniku škody.\nRovnako nemožno pričítať poškodenému zlú techniku jazdy položením motocykla ako reakciu na\nvzniknutú nebezpečnú situáciu spôsobenú žalovaným 1. Nemožno ani opomenúť, že z objektívneho\nhľadiska, t.j. akým spôsobom by sa za daných okolností zachoval priemerne starostlivý motocyklista,\nresp. aké správanie by sa spravidla od každého konajúceho v danom prípade dalo očakávať v reakčnom\nčase 0,8 sekundy, nemožno na „zlú\" techniku reakcie poškodeného pri svojom ohrození prihliadať.\n7/ Následne žalovaný 2 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobcovia nemôžu považovať\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uhrádzanú z povinného zmluvného poistenia za škodu\nlen vtedy, keď im to vyhovuje - pasívna legitimácia žalovaného 2 v konaní, a pri premlčaní potom\nnásledne zastávať opačný názor. Pokiaľ žalobcovia zastávajú názor, že náhrada nemajetkovej ujmy v\npeniazoch je škodou, ktorá je uhrádzaná v zmysle ZoPZP, musí sa ako škoda premlčiavať v dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej lehote v súlade s ustanovením § 106 Obč. zák. Taktiež vo vyjadrení žalobcovia\nuviedli len spodnú hranicu ( 58,5 km/h ), o ktorú mal nebohý prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť,\navšak opomenuli uviesť hornú hranicu odhadovanej rýchlosti jazdy nebohého - 65,7 km/h. Prekročenie\nmaximálnej povolenej rýchlosti zo strany nebohého samozrejme má zásadný vplyv pre posúdenie\nspoluzodpovednosti vzniku dopravnej nehody a výšky samotného uplatneného nároku v konaní. Nárok\nuplatnený žalobcom 2 je nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko v čase škodovej udalosti nemohol nastať\nzásah do jeho osobnostných práv, keďže s nebohým zatiaľ nemal rozvinutý žiaden vzťah, a taktiež\nmu nevznikol nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Možno pripustiť, že nebohý mal v čase škodovej\nudalosti vyživovaciu povinnosť k svojej tehotnej manželke - žalobkyni 1, nikdy nie však k nasciturovi.\nSolidárna zodpovednosť žalovaných nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, preto nemôžu byť na\nplnenie zaviazaní „spoločne a nerozdielne“.\n8/ V rámci dokazovania súd prvej inštancie vypočul žalobkyňu 1, ktorá uviedla, že po smrti manžela\nstratila životnú oporu, pričom stratu pociťuje takmer vo všetkých oblastiach života. Žalobca 2 sa pýtal\nna otca, ale v 4 rokoch sa mu nedá vysvetliť, čo sa stalo; z dôvodu, že trpí na bronchiálnu astmu,\nnemôže chodiť do škôlky a preto sa žalobkyňa 1 nemôže zamestnať. Po smrti manžela jej pomáhala\nrodina a aj svokor. Súd následne vykonal výsluch svedkyne I. Š. (matky nebohého), ktorá uviedla, že\nsa snažia pomáhať po všetkých stránkach, žalobcom platia bývanie, pomáhali s výchovou vnuka a to či\nuž osobne alebo materiálnym zabezpečením, vždy podľa možností. Žalobkyni 1 pomáhajú aj nebohého\nkamaráti, motorkári. Súd vykonal výsluch aj svedka Y. Š. (otca nebohého), ktorý okrem iného uviedol, že\nje dôchodca, zároveň pracuje ako manažér v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom. Svedok N. L.\n(strýko nebohého) vypovedal, že bol pri nehode ako prvý náhodou, lebo išiel do Q.. Keď videl nehodu na\nceste, zbadal motorku, prilbu, o ktorej vedel, že je nebohého, veľa krvi, a zároveň videl záchranárov, ktorí\nnebohého oživovali. Jedine koho tam nevidel, bol ten, ktorý nehodu spôsobil, lebo z miesta činu utiekol.\nSvedok s manželkou vybavovali celý proces, políciu, pohreb, prispievali žalobkyni 1 finančne. Vysokú\nfinančnú sumu poskytli aj nebohého kamaráti - motorkári cca 9 - 10.000 €. Svedkyňa Y. U. uviedla,\nže žalobkyňa 1 stratila živiteľa rodiny a sama nie je schopná vykonávať prácu. Z peňazí kamarátov sa\nkúpilo auto, aby bola žalobkyňa 1 mobilná. Svedok N. U. (krstný otec žalobcu 2), uviedol, že žalobkyni\n1 sa zrútil svet, zomrel človek, ktorý sa mal o ňu starať, ekonomicky zabezpečovať, vychovávať dieťa a\npomáhať v chorobe. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že vzťah žalobkyne 1 a nebohého bol harmonický.\n\nŽalobcovia následne predložili Prepúšťaciu správu 6/2020, Posudok o dlhodobo nepriaznivom stave\nžalobcu 2, Rozhodnutie SP o invalidnom a vdovskom dôchodku, Rozhodnutie SP o sirotskom dôchodku,\nVýpis z účtu žalobkyne 1, kde suma 403,60 € prestavuje prídavok na dieťa a rodičovský príspevok.\nTaktiež vyčíslili náklady na život a bývanie žalobcov.\n9/ Svedok H. V. (kamarát žalobkyne 1) uviedol, že nehoda sa stala tak, že žalovaný 1 nedal prednosť\nnebohému a on sa snažil zrážke zabrániť tým, že položil motorku, avšak zachytil sa o zadné koleso\nhlavou a došlo k zrážke. Žalovaný 1 na mieste nehody nebol a bolo mu povedané, že z miesta nehody\nušiel. Svedok v ten deň komunikoval s nebohým a hovoril, že si musí dávať pozor, lebo nebol zvyknutý\nna motorku, musí dodržiavať predpisy. Nebohý mal skúsenosti s vedením motocykla. Žalobkyňa 1 má\npartnera. Myslí, že nejaký rok, možno viac, nedávno sa im narodila dcéra L.. Pravdepodobne spolu\nžijú v spoločnej domácnosti. Svedok Y. V. (kamarát žalobkyne 1) uviedol, že položenie motocykla z\ndôvodu, aby sa takto jazdec vyhol stretu s motorovým vozidlom, je to normálna vec, jazdil na motorke,\npár pádov zažil a motorku tiež položil s tým, aby sa vyhol nárazu do stĺpu, auta alebo zvodidiel. Po smrti\nnebohého prebral zodpovednosť za firmu, v ktorej bol konateľom, kde s nebohým spolupracoval. Založili\ns kamarátmi fond pre syna nebohého, kde mesačne prispievajú. K majetkovým pomerom nebohého\nsa vyjadril tak, že zárobky boli dobré, keďže vykonávali rizikovú prácu. Išlo o výškové práce, montáž\nreklamných bannerov za pomoci horolezeckej technicky, mesačné fakturácie okolo 2.000 € a viac na\nkaždého. Nebohý bol veľmi opatrný motorkár, uvedomoval si riziká, jazdil predpisovo, nikdy neriskoval.\nPri motorke je dosť ťažké usúdiť, či zareagovať maximálnym brzdením alebo položením motorky. Keď\nvyužijete plnú brzdnú silu predného kolesa motorky, tak vás to vymrští z motorky. Plná brzdná sila sa\nnevyužíva, učili ich pribrzdiť a snažiť sa vyhnúť. Ak to nie je možné, tak radšej položiť motorku na zem.\nAk motorkár usúdi, že nie je možné sa vyhnúť, tak radšej položiť motorku na zem. Keďže boli konatelia\nfiriem, tak odvody do sociálnej poisťovne neodvádzali. S nebohým jazdievali na motorkách často, mali\ndosť najazdených kilometrov. Bolo to asi dvakrát - trikrát týždenne v letnom období. Mesačne cca 2000\nkm. Svedok M. R. (kamarát žalobkyne 1) uviedol, že žalobkyňa 1 bola pred nehodou šťastná, čakajúca\nprvorodička, bolo to v podstate prvé dieťa v partii, tak sa tešili. Potom to bola katastrofa. Snažili sa jej\npomôcť. V súčasnosti vie, že má nový vzťah, ale nevie ako dlho trvá.\n10/ Žalobkyňa 1 vo svojom výsluchu doplnila, že má momentálne priateľa, majú spolu dieťa, dcéru. Čo\nsa týka jej sociálnej a osobnej situácie vo vzťahu k žalobcovi 2, tá zostala nateraz nezmenená, vzhľadom\nna to, že jej priateľ sa stará a prispieva na ich spoločnú dcéru, avšak vo vzťahu k jej synovi jeho výchovu\na materiálne zabezpečenie znáša sama. Priateľa si našla po uplynutí 3,5 roka od nehody nebohého.\nMomentálne zdieľajú spoločnú domácnosť, po pôrode dcéry mala zdravotné problémy a začali spolu\nbývať. Priateľ je nezamestnaný a jej zdravotný stav sa zhoršuje.\n11/ Žalovaný 2 dňa 25.04.2022 doručil súdu záverečné zhrnutie, v ktorom zotrval na všetkých v\nkonaní prezentovaných vyjadreniach a skutkových tvrdeniach. Trval aj na vznesenej námietke absencie\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2 a na vznesenej námietke premlčania. Ďalej uviedol, že K úmrtiu\nnebohého došlo dňa 13.06.2016, kedy tento moment je potrebné považovať za vedomosť o výške škody\na o tom, kto ju spôsobil. K riadnemu uplatneniu nároku voči Žalovanému 2 došlo dňa 19.06.2018, teda\npo uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, ktorá uplynula dňa 13.06.2018. Súdna prax prijala zásadné\nkritéria, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tieto kritéria sa rozdeľujú\nna kritéria na strane Žalobcov (tých, do ktorých práv sa zasiahlo), kedy ide najmä o Ad1/ intenzitu\nvzťahu žalobcov so zomrelým; Ad2/ vek zomrelého a pozostalých; Ad3/ morálne zadosťučinenie, a na\nstrane vodiča (osoby, ktorá do práv zasiahla) kedy je potrebné zohľadniť najmä Ad1/ postoj vodiča\n(ľútosť, náhradu škody, ospravedlnenie); Ad2/ dopad udalosti do sféry pôvodcu; Ad3/ majetkové pomery\nvodiča a nie poisťovateľa či prevádzkovateľa vozidla, pretože len on zasiahol do ich práv a len on je\nnositeľom povinnosti, kedy v prípade jej priznania tú uhradí poisťovateľ ako škodu na účely ZoPZP.\nPreto vždy je potrebné skúmať a vychádzať z majetkových a spoločenských pomerov Žalovaného\n1. Ďalej je potrebné vychádzať aj zo spoluzavinenia nebohého. Aj vzhľadom na postoj Žalovaného\n1, ktorý sa opakovane viackrát Žalobcom ospravedlnil a vyjadril im ľútosť, je potrebné prijať záver,\nže uplatňovaná výška nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká. V konaní neboli preukázané také\nskutočnosti a splnené zákonné predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na pozostalostnú\núrazovú rentu. V uvedenom prípade je zásadná spoluvina nebohého, a preto má za to, že v predmetnom\nprípade postačuje pre Žalobcov aj morálne zadosťučinenie.\n\n12/ Súdu prvej inštancie boli predložené informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za kalendárne\nroky 2010 až 2014 nebohého zo Sociálnej poisťovne, ako aj doklady o úhradách, vykonaných nebohému\nzo strany spoločností Výškový servis s.r.o., a HeightService s.r.o. od 15.06.2015 do 13.06.2016, za\nposledný rok pred smrťou. Žalovaný 1 uviedol, že pozostalostná renta sa vypočítava z vymeriavacieho\nzákladu pre odvod do Sociálnej poisťovne za posledných 90 dní, preto akékoľvek doručenie faktúr je\nv tomto konaní bezpredmetné.\n13/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o ust. § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15, § 16, §\n100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 106 ods. 1, ods. 2, § 427 ods. 1, ods. 2, § 429, § 442 ods. 1, § 448, § 449\nods. 2 Obč. zák., ďalej o ust. § 92 ods. 1, ods. 2, § 93 ods. 1, § 89 ods. 1, ods. 2, § 84 ods. 2 zák. č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 62 ods. 1, ods. 2, § 71 ods. 1 Zák. o rodine, ako aj o ust. § 4\nods. 1, ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ďalej o ust. § 5 ods.\n1 druhá a tretia veta zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými\nčinmi, § 6, § 7 zák. č. 215/2006 Z.z.\n14/ Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 13.06.2016 došlo k\ndopravnej nehode, tak, ako bola opísaná v žalobe, pri ktorej zahynul nebohý. Dopravnú nehodu spôsobil\nžalovaný 1, ako to vyplynulo Rozsudku a z trestného spisu, pričom v dôsledku spáchania trestného činu\nžalovaného 1 došlo k zásahu do osobnostných práv (život a telesná integrita blízkej osoby žalobcov,\nich súkromný a rodinný život) a majetkových práv žalobcov (náklady spojené s pohrebom nebohého).\nSpornými otázkami boli aktívna vecná legitimácia žalobcu 2 vo veci priznania pozostalostnej úrazovej\nrenty, pasívna vecná legitimácia žalovaného 2 vo veci nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, premlčanie\nnároku žalobcov a výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Sporným v konaní zostala aj otázka\nspoluviny nebohého na dopravnej nehode.\n15/ Dospel k záveru, že vo veci náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je daná aktívna vecná\nlegitimácia žalobkyne 1 ako aj žalobcu 2, keďže žalobkyňa 1 bola manželkou nebohého a žalobca\n2 dieťaťom nebohého, čím im vzniklo právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa § 15 Obč. zák. Na\nuvedené nemá vplyv skutočnosť, že sa žalobca 2 narodil až po smrti nebohého. Rovnako je daná aj\npasívna vecná legitimácia žalovaných vo veci náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný 1 je\nosobou, ktorá svojim konaním priamo zasiahla do ochrany osobnosti nebohého, čo vyplýva z § 11 16 Obč. zák.\n16/ Vo veci pozostalostnej úrazovej renty je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne 1 podľa\n§\n448 Obč. zák., § 71 ods. 1 zákona o rodine v spojení s § 92 ods. 1 a ods. 2 a s § 93 ods. 1 zákona o\nsociálnom poistení, keďže žalobkyňa bola manželkou nebohého a vzťahovalo sa na ňu výživné medzi\nmanželmi. Vo veci náhrady nákladov spojených s pohrebom je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne\n1 ako osoby, ktorá uhradila náklady spojené s pohrebom nebohého a tým jej vznikla škoda na majetku.\nPasívna vecná legitimácia žalovaných, ako zodpovednostných subjektov, je daná podľa § 16 Obč. zák.\na podľa § 449 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení.\n17/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu 2\nvo veci priznania pozostalostnej úrazovej renty. Žalovaní správne poukázali na skutočnosť, že žalobca\n2 nemôže požadovať priznanie pozostalostnej úrazovej renty, keďže mu na ňu nevznikol nárok v\nzmysle § 448 Obč. zák. Podľa jednoznačnej dikcie predmetného ustanovenia v čase zásahu do\nosobnostných práv, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý\nv čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť. Nebohý však v čase svojej smrti (13.06.2016) nemal\nvyživovaciu povinnosť voči žalobcovi 2, keďže ten sa narodil až o dva týždne neskôr (27.06.2016). Zákon\nnepriznáva právo na pozostalostnú úrazovú rentu pre nascitura a je viazaný na vyživovaciu povinnosť,\nktorá však v čase smrti nebohého neexistovala. Súd prvej inštancie preto žalobu v tejto časti zamietol.\n18/ „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv\npozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu\ntakejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017 sp. zn.\n6 MCdo 1/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 61/2018).\n\n19/ „V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ.\nPoškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného\nškodcu a poistiteľa súčasne.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2020, sp. zn. 4 Cdo 5/2020,\npublikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 85/2021).\n20/ V prípade vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2 vo veci nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nsúd po preskúmaní vyjadrení sporových strán, doposiaľ vydanej judikatúry najvyšších súdnych autorít\na taktiež ustanovení ZoPZP, použijúc ich eurokonformný výklad, dospel k záveru, že žalovaný v 2.\nrade má pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný 2 v spore vystupuje ako poisťovňa, s ktorou\nmal žalovaný 1, v čase nehody, uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla. Podľa eurokonformného výkladu § 4 ods. 2 ZoPZP je potrebné pojem škoda\ndefinovať extenzívne, a to tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných\npráv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej\ninštancie sa tak plne stotožnil s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR publikovanými pod č. 61/2018 a č.\n85/2021, a na ich odôvodnenie v tejto veci odkázal. Tvrdenie o nejednoznačnosti judikatúry a absencii\nrozhodnutí, ktoré by pripúšťali takýto extenzívny výklad § 4 ods. 2 ZoPZP, je nesprávne a v súčasnosti\nprekonané.\n21/ Žalovaný 2 v podaní zo dňa 09.05.2019 uviedol, že v predmetnej otázke absentuje rozhodnutie\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré jediné môže byť smerodajné pre rozhodovanie súdov\nnižších súdov. K uvedenému je nutné uviesť, že táto otázka bola predmetom konania pred Veľkým\nsenátom Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1VCdo/3/2018), avšak bol to práve žalovaný 2, kto po postúpení\nveci Veľkému senátu Najvyššieho súdu SR zobral dovolanie späť podaním zo dňa 14.08.2018, čím\nzamedzil vyriešeniu tejto otázky Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR. Jeho procesnú obranu preto\nsúd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú a zavádzajúcu.\n22/ V prípade vznesenej námietky premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie\nsvoje závery podporil poukazom na ustálenú judikatúru : „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 27. novembra 2012 sp.zn. 2 Cdo 194/2011, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov SR pod č. 58/2014).\n23/ „Správne prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalobcami uplatnené práva sa premlčujú vo\nvšeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. podľa § 101 Obč. zák., ktorá začína plynúť\ndňom, kedy došlo k zásahu do osobnostných práv, v danej veci momentom smrti ich syna a brata\n04.02.2013, a preto ich nároky nie sú premlčané. Ani v tomto smere odvolacia argumentácia žalovaného\nnemôže obstáť, keď (ako na to správne s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n08.02.2018, sp. zn. 10Co/10/2018 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.06.2017, sp. zn. 2Co/123/2016\npoukázali aj žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu) aj náhrada za nemateriálnu ujmu spôsobenú pri\ndopravnej nehode sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. Nejde\npritom, ako sa to snaží účelovo interpretovať žalovaný v odvolaní, o nárok na náhradu škody, ako\nho má na mysli ust. § 106 Obč. zák. Je pravdou, že pre účely posúdenia pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného ako poisťovateľa ustálená judikatúra pracuje s pojmom škody a pod tento pojem podraďuje aj\nnemajetkovú ujmu z porušenia osobnostných práv, ku ktorému došlo smrťou blízkej osoby pri dopravnej\nnehode. Judikatúra však takúto nemajetkovú ujmu pod pojem škody v podmienkach Slovenskej republiky\nzahŕňa iba pre účely posúdenia pasívnej vecnej legitimácie. Uvedené nič nemení na obsahu a podstate\ndaného nároku, ktorý má v Slovenskej republike právny základ v ustanoveniach § 11 a nasl. Obč.\nzák., a práve preto sa v tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemôže uplatniť premlčacia\ndoba v zmysle ust. § 106 Obč. zák., ale rovnako ako v prípade ktoréhokoľvek iného nároku (práva) na\nnáhradu nemajetkovej ujmy, bez ohľadu na skutkový základ jeho vzniku, všeobecná trojročná premlčacia\ndoba. Bolo by totiž neudržateľné, aby sa na totožné právo (na náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia\nosobnostných práv) uplatňovala rozdielna premlčacia doba iba v závislosti od toho, či vzniklo v dôsledku\nusmrtenia pri dopravnej nehode a či má ten, do koho práv bolo zasiahnuté, možnosť uplatniť svoje právo\naj proti poisťovateľovi, ktorého povinnosť plniť náhradu tu existuje iba vzhľadom na potrebu uľahčenia\npostavenia osôb, ktorým vznikla ujma pri prevádzke motorového vozidla.“ (Rozsudok Krajského súdu\nBratislava sp. zn. 8CoCsp/25/2020 zo dňa 29.06.2021, odsek 12 odôvodnenia).\n\n24/ Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalých obete dopravnej nehody\nspôsobenej prevádzkou motorového vozidla je osobným právom majetkovej povahy, ktorý je krytý z\npovinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, na uplatnenie ktorého sa vzťahuje premlčacia\ndoba vyplývajúca z ust. § 101 Obč. zák. Neexistuje žiadny dôvod, aby dlhodobo jednotná súdna prax v\notázke doby premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy (podľa § 101 Obč. zák.) bola dotknutá len\nzadefinovaním extenzívneho výkladu pojmu škoda pre účely krytia náhrady škody (aj nemajetkovej ujmy)\npovinným zmluvným poistením. Súd prvej inštancie preto, aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia,\nkonštatoval, že v tomto prípade nedošlo k premlčaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. K momentu\nsmrti nebohého, zapríčinenému dopravnou nehodou, a tým aj k zásahu do osobnostných práv žalobcov\ndošlo dňa 13.06.2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 18.06.2018 o 21:56 (dodatočne osobne doručená\nv listinnej podobe dňa 21.06.2018). Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná včas, pred uplynutím\n3 ročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. Súd dodal, že ak by sa v konaní uplatnil výklad\npriaznivejší pre žalovaných (avšak nesprávny), t.j. že premlčanie sa spravuje podľa § 106 Obč. zák.,\ndvojročná subjektívna premlčacia lehota by plynula odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o\ntom kto za ňu zodpovedá, k čomu došlo najskôr dňa 12.07.2016 (nahliadnutím do trestného spisu\nadvokátom žalobkyne 1), kedy sa žalobcovia dozvedeli, kto je osobou zodpovednou za škodu. Z\nuvedeného vyplýva, že námietka premlčania žalovaných bola účelová a k premlčaniu nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy nedošlo.\n25/ Námietka žalovaného 2, že až na pojednávaní dňa 05.10.2019 došlo k správnemu uvedeniu\nžalobného petitu a tým aj k premlčaniu nároku, nie je správna. Žaloba sa úpravou petitu žiadnym\nzásadným spôsobom nezmenila, keďže sa iba bližšie špecifikovala výška, ktorú žalobcovia jednotlivo\npožadovali. Zároveň je nutné konštatovať, že o skutočnej výške náhrady nemajetkovej ujmy rozhoduje\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, preto rozdelenie pôvodne žalovanej sumy 100.000 € pre\noboch žalobcov na 65.000 € pre žalobkyňu 1 a 35.000 € pre žalobcu 2, nemá vplyv na plynutie\npremlčania.\n26/ Keďže je v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, zrejmý a správne určený\nokruh aktívne vecne legitimovaných subjektov (obaja žalobcovia) a pasívne vecne legitimovaných\nsubjektov (obaja žalovaní), je nepochybné, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je\ndôvodný. Súd preto posudzoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnostných práv došlo. Usmrtením\nnebohého došlo k absolútnemu a nenapraviteľnému zásahu do telesnej integrity a života nebohého, ako\naj do osobnostných práv žalobcov, predovšetkým do ich súkromného a rodinného života. Žalobkyňa 1\nstratila manžela a otca ich nenarodeného dieťaťa, pričom z výpovedí svedkov je možné konštatovať, že\nich manželstvo bolo harmonické. V prípade žalobcu 2 ide o sekundárnu obeť, teda o dieťa, ktoré sa\nnarodilo po smrti otca, a ktoré nemalo možnosť vybudovať si vzťahy s otcom. Ujmou, ktorá sa priznaním\nmorálnej satisfakcie nahrádza je, že konaním žalovaného 1 došlo k odňatiu možnosti dieťaťa spoznať\nsvojho otca. K zásahu do osobnostných práv došlo zavineným konaním žalovaného 1, keď porušil\ndôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Súd taktiež prihliadol\nna pomery žalovaného 1, predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný 1 je sám otcom maloletého dieťaťa.\n27/ Zákon presne nedefinuje, v akej výške by mala byť nemajetková ujma priznaná a musí sa vychádzať\nz individuálnych okolností prejednávanej veci. Ako pomocné kritérium môžu však pomôcť iné právne\npredpisy, ktoré upravujú odškodňovanie osôb. Takým predpisom môže byť zákon o odškodňovaní, ktorý\nv § 5 až 7 stanovuje maximálne limity výšky nemajetkovej ujmy, ak bola trestným činom spôsobená smrť.\nSúd v tomto konaní analogicky použil ustanovenia zákona o odškodňovaní, pričom dospel k záveru, že\nvzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu do osobnostných práv došlo,\nje spravodlivé priznanie nemajetkovej ujmy vo výške podľa § 5 ods. 1 druhej a tretej vety, t.j. vo výške\n50 násobku minimálnej mzdy určenej ku dňu úmrtia nebohého (405,- € v roku 2016). Súd tak určil výšku\nnemajetkovej ujmy na 20.250 €. Keďže právo na odškodnenie majú ako žalobkyňa 1 tak aj žalobca 2,\nsúd prvej inštancie rozdelil uvedenú sumu medzi nich rovnakým dielom, t.j. každému po 10.125 €.\n28/ Ďalšou otázkou, ktorá mala zásadný vplyv na určenie výšky nemajetkovej ujmy je spoluúčasť\nnebohého na dopravnej nehode. Pri jej posudzovaní, súd vychádzal predovšetkým zo Znaleckého\nposudku. Znalec konštatoval, že nebohý sa dopustil nesprávnej techniky jazdy motocyklu, ktorá\nspočívala v tom, že v danom úseku jazdil rýchlosťou vyššou ako dovolenou, z ktorej by zabránil nehode\n\nzastavením pred koridorom pohybu odbočujúceho vozidla a nesprávnej techniky jazdy motocyklu, ktorá\nspočívala taktiež v tom, že reagoval na nedanie prednosti v jazde protiidúcim doľava odbočujúcim\nvozidlom tak, že „položil“ motocykel, čo mu znemožnilo zabrániť nehode aj v okamžitej jeho rýchlosti\nčasovo tak, že by po reakčnom čase brzdil maximálnym brzdným spomalením a prešiel by s motocyklom\npoza vozidlo, ktoré by opustilo koridor pohybu motocykla. Nebohý mal na danom úseku jazdiť rýchlosťou\nvyššou ako dovolenou (od 58,5 km/h až 65,7 km/h), pretože v obci bola povolená rýchlosť 50 km/h.\nAko však vyplýva zo Znaleckého posudku, nebohý nemusel v čase začiatku svojej reakcie rozpoznať,\nako bude reagovať žalovaný 1, ktorý mohol aj zastaviť v koridore pohybu nebohého, kedy by nebohý\nnezabránil nehode žiadnym spôsobom z rýchlosti svojej jazdy. Súd sa stotožňuje so záverom znalca,\npodľa ktorého nebohý nemusel v čase začiatku svojej reakcie rozpoznať reakciu žalovaného 1, preto\nnie je možné jednoznačne uviesť, že „položenie“ motocykla bolo v danej situácii nesprávnou technikou\njazdy, predovšetkým pri zohľadnení času, ktorý mal nebohý na rozhodnutie, či bude brzdiť alebo „položí“\nmotocykel. Reakčný čas bol podľa znaleckého posudku 0,8 sekundy. Ide o čas, počas ktorého mal\nnebohý zareagovať na nebezpečenstvo, vyhodnotiť situáciu a urobiť správne rozhodnutie, aby sa vyhol\ndopravnej nehode. Súd preto nevzhliadol spoluvinu nebohého pri nesprávnej technike jazdy „položením“\nmotocykla.\n29/ Inak je tomu ale v prípade vyššej než dovolenej rýchlosti nebohého (od 58,5 km/h až 65,7 km/h),\nčím jednak sám porušil predpisy o cestnej premávke a v nezanedbateľnej miere prispel k dopravnej\nnehode. Nebohý by mohol zabrániť nehode priestorovo zastavením do miesta zrážky, ak by v mieste\nzačiatku reakcie jazdil rýchlosťou do 51,8 km/h. Súd preto porovnal mieru zavinenia žalovaného 1\n(porušenie dopravných predpisov nedaním prednosti v jazde nebohému, ktorého ohrozil) a nebohého\n(porušenie dopravných predpisov prekročením maximálnej povolenej rýchlosti), pričom dospel k záveru,\nže porušenie dopravných predpisov žalovaného 1 bolo hlavným faktorom pre vznik dopravnej nehody.\nSúdu sa preto spoluzavinenie nebohého v rozsahu 10 % zdá spravodlivým a postačujúcim vzhľadom\nna priebeh dopravnej nehody a mieru účasti nebohého a žalovaného 1 na dopravnej nehode. Súd prvej\ninštancie preto znížil výšku nemajetkovej ujmy o 10 %, t.j. na výšku 18.225 € a tú rozdelil rovnakým\ndielom vo výške 9.112,50 € pre žalobkyňu 1 a vo výške 9.112,50 € pre žalobcu 2.\n30/ Vo veci náhrady nákladov spojených s pohrebom, tie súd považoval za dôvodné, preukázané a\nsprávne vyčíslené. Právnym základom týchto nákladov je § 449 ods. 2 Obč. zák. a ich vznik ako škody\nna majetku, ku ktorej došlo v súvislosti s dopravnou nehodou, kvôli porušeniu právnej povinnosti na\núseku cestnej dopravy žalovaným 1. Žalovaný 2 je pasívne vecne legitimovaný v zmysle § 4 ods. 2 písm.\na) ZoPZP. Žalobkyňa 1 si náklady spojené s pohrebom vyčíslila na sumu 1.595,12 €, pričom k žalobe\npriložila doklady preukazujúce ich úhradu (Faktúra č. XXXXXXX dodávateľa Y. T. - V. vo výške 910,12\n€ s dokladom o zaplatení, Objednávka č. X/XXXX dodávateľa R. T. - kamenárstvo vo výške 115,- € s\ndokladom o zaplatení a Doklady o zaplatení vencov dodávateľa R. V. MOON FLOWER vo výške 570,€). Súd, rovnako ako náhradu nemajetkovej ujmy, znížil výšku náhrady nákladov spojených s pohrebom\nv zmysle § 441 Obč. zák. o spoluzavinenie nebohého (10 %), t.j. na sumu 1.435,60 €. Takto určená\nvýška nákladov spojených s pohrebom je primeraná a nárok na náhradu škody nebol premlčaný podľa §\n106 Obč. zák., keďže k zaplateniu úhrady prvej z citovaných položiek došlo dňa 20.06.2016 a k určeniu\nzodpovedného subjektu došlo najskôr dňa 12.07.2016. Keďže žaloba bola podaná dňa 18.06.2018, k\npremlčaniu tohto nároku nedošlo.\n31/ Povinnosť žalovaného 2 zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody spoločne a\nnerozdielne so žalovaným v 1. rade vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP. Z citovaného ustanovenia\nvyplýva všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej\nosoby, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či\nnárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom\nsúčasne (solidárne). Obdobne aj vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č.\n85/2021.\n32/ V prípade pozostalostnej úrazovej renty žalobkyni 1, súd vychádzal z § 448 Obč. zák., podľa ktorého\nžalobkyni 1 vznikol nárok na priznanie pozostalostnej úrazovej renty, keďže nebohý mal v čase jeho\númrtia voči žalobkyni 1 vyživovaciu povinnosť medzi manželmi podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine.\nVýšku pozostalostnej úrazovej renty súd skúmal podľa predpisov o sociálnom poistení, predovšetkým\n§ 92 - 93 ZoSP a § 89 ZoSP. Podľa § 93 ods. 1 ZoSP sa určí výška pozostalostnej úrazovej renty vo\nvýške výživného, ktoré bol nebohý povinný platiť ku dňu svojej smrti. Nebohý však ku dňu smrti nemal\n\nurčenú výšku výživného, ktoré mal platiť v rámci vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Vykonaným\ndokazovaním sa zároveň nepodarilo zistiť výšku mzdy, odvodov do sociálnej poisťovne alebo iného\npríjmu nebohého v čase smrti. Súd preto vychádzal z posledného dostupného vymeriavacieho základu\nSociálnej poisťovne za rok 2014, ktorý bol vo výške 402,50 €. Pri výpočte sumy úrazovej renty súd\npostupoval podľa § 89 ZoSP, pričom pri vymeriavacom základe 402,50 € je pravdepodobný denný\nvymeriavací základ vo výške 13,4166 €, z toho je suma zodpovedajúca 80 % denného vymeriavacieho\nzákladu vo výške 10,7333 €, čo po súčine 30,4167-násobku tejto sumy predstavuje úrazovú rentu vo\nvýške 326,47 €. K uvedenej sume je nutné pripočítať aj spoluzavinenie nebohého v rozsahu 10 %,\nčo tvorí pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 293,82 € (402,50 / 30 = 13,4166 x 0,8 = 10,7333 x\n30,4167 = 326,47 x 0,9 = 293,82 €). Žalobkyňa 1 žiada pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 300 €\nmesačne, pričom z rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberá dávku vo výške cca 325 € mesačne. Takto\nvypočítaná výška pozostalostnej úrazovej renty je nižšia ako pozostalostná úrazová renta určená zo\nSociálnej poisťovne, ktorá tak v plnom rozsahu plní funkciu náhrady vyživovacej povinnosti nebohého,\nvo výške v akej si ju žalobkyňa 1 uplatnila. Súd prvej inštancie preto žalobu v tejto časti zamietol.\n33/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP, a to tak, že ich nepriznal\nžiadnej zo strán sporu. V tomto konaní bolo viacero predmetov konania, pričom ich výška a úspech\nsporových strán boli rôzne. Žalobcovia 1, 2 boli úspešní v časti, ktorá sa týkala náhrady nemajetkovej\nujmy a náhrady nákladov spojených s pohrebom a to v rozsahu 90 %, vzhľadom na spoluzavinenie\nnebohého. Úspech žalovaných 1, 2 spočíval predovšetkým v zamietnutí nároku na pozostalostnú\núrazovú rentu žalobkyne 1 a žalobcu 2, a taktiež v náhrade nemajetkovej ujmy a náhrade nákladov\nspojených s pohrebom v rozsahu 10 %, vzhľadom na spoluzavinenie nebohého. Je pravdou, že\nžalobcovia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 65.000 € pre žalobkyňu 1 a 35.000 € pre\nžalobcu 2, avšak v konaní o ochranu osobnosti sa podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. určuje výška náhrady\nnemajetkovej ujmy až rozhodnutím súdu s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,\nza ktorých k porušeniu práva došlo. Na rozdiel od žalôb na splnenie povinnosti (napr. zaplatenie dlžnej\nsumy), kde je predmet konania presne špecifikovaný a jednoznačný už pri podaní žaloby, v prípade\nnáhrady nemajetkovej ujmy pri zásahu do osobnostných práv sa výška nemajetkovej ujmy špecifikuje\nv priebehu celého konania a ustáli sa až súdnym rozhodnutím, čo je výslovným oprávnením súdu. Na\nzáklade uvedeného je zrejmé, že žalovaných nemožno považovať za úspešných v časti, v ktorej sa\nnáhrada nemajetkovej ujmy nepriznala. V ostatnej časti, v ktorej boli žalobcovia a žalovaní úspešní,\nje možné konštatovať, že ich úspech bol porovnateľný, ak nie rovnaký. Súdu sa zároveň nepriznanie\nnáhrady trov konania žiadnej zo strán sporu javí ako najspravodlivejšie vzhľadom na osobné a majetkové\npomery oboch sporových strán.\n34/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný 2 ( s účinkom aj pre žalovaného\n1 ); jeho odvolanie smerovalo proti výrokom I, II a III, ktorými súd prvej inštancie žalobe žalobcov 1, 2\nvyhovel, ako aj proti výroku V, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania.\nOdvolanie podal žalovaný 2 podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, žesúd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2 zotrval na všetkých svojich\npredošlých tvrdeniach. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami, nezohľadnil dostatočne\nvšetky skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok. Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s ním\nvznesenou námietkou premlčania. Zo strany súdu nedošlo k rozlíšeniu osoby, ktorá do práv zasiahla vodič, ktorý zodpovedá na základe Občianskeho zákonníka a poisťovateľ, ktorý môže zodpovedať len\ncez ustanovenia zákona o PZP.\n35/ Je pravdou, že súdu už v minulosti prijali záver, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Toto tvrdenie je pravdivé, pokiaľ ide o uplatnenie nároku\nvoči osobe, ktorá do práv zasiahla. Táto interpretácia ale nie je možná podľa názoru žalovaného 2 pri\nuplatňovaní náhrady nemajetkovej ujmy ako škody cez ustanovenia zákona o PZP voči žalovanému 2.\nV právnom štáte je takéto konanie neudržateľné, nie je možné aplikovanie zákona o PZP a zároveň\nustanovenia tohto zákona vo vzťahu k premlčaniu ignorovať. Zákon o PZP síce v ustanovení § 15\nods. 2 ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava\nako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Primárne toto ustanovenie hovorí o\nškode a nie o náhrade nemajetkovej ujmy, a preto nemožno aplikovať inštitút premlčania nemajetkovej\nujmy na premlčanie nemajetkovej ujmy, ktorá je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škoda na účely\nzákona o PZP. Zákon o PZP nepozná náhradu nemajetkovej ujmy, ale len inštitút náhrady škody a\n\npresne ustanovuje v § 4 čo sa nahrádza prostredníctvom jeho ustanovení. Ak súd prijal záver, že\nnemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je možné subsumovať pod túto škodu, tak je jediný možný a logický\nzáver, že premlčanie bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia\nmotorového vozidla, a to ako dvojročná doba subjektívna, tak aj trojročná doba objektívna. Pre plynutie\npremlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky je rozhodujúci § 106 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Žalovaný 2 nijako\nnezasiahol do práv žalobcov, na rozdiel od žalovaného 1, a jeho zodpovednosť tak môže byť teoreticky\nsúdom priznaná len cez ustanovenia zákona o PZP, preto aj uplatňovaný inštitút premlčania musí byť\nv súlade s týmto záverom. Uplatňovaný nárok žalobcov 1, 2 je tak voči žalovanému 2 premlčaný; k\ndopravnej nehode došlo dňa 13. 6. 2016. Žaloba bola konajúcemu súdu doručená dňa 18. 6. 2018,\nteda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby - tá začala plynúť v súlade s ust. § 106 ods.\n1 Obč. zák. v deň nehody/úmrtia 13. 6. 2016 a uplynula dňa 13. 6. 2018.\n36/ Je ďalej nesporné, že súd pri náhrade nemajetkovej ujmy prihliada aj na to, či pozostalí neboli\nmorálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia.\nZ ust, § 13 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. plynie, že finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady\nv prípadoch, ak nepostačuje morálne zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné\nprejednanie veci a odsúdenie osoby, ktorá zásah spôsobila. Podľa právnej teórie nemožno zamieňať\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy s finančnou odkázanosťou na nebohého. Účelom inštitútu náhrady\nnemajetkovej ujmy je poskytnutie morálnej satisfakcie, priznanie primeraného zadosťučinenia, ak\nnepostačuje morálne odškodnenie. Preto bolo potrebné v konaní skúmať rozhodujúce skutočnosti, a to\nnajmä, aké silné boli citové väzby medzi žalobcom 1 a nebohým a akou intenzitou sa do nich zasiahlo.\n37/ Znalec v trestnom konaní konštatoval, že nebohý sa dopustil nesprávnej techniky jazdy motocyklu,\nktorá spočívala v tom, že v danom úseku jazdil rýchlosťou vyššou ako dovolenou, z ktorej by\nzabránil nehode zastavením pred koridorom pohybu odbočujúceho vozidla a nesprávnej techniky jazdy\nmotocyklu, ktorá spočívala tiež v tom, že reagoval na nedanie prednosti v jazde protiidúcim doľava\nodbočujúcim vozidlom tak, že „položil“ motocykel, čo mu znemožnilo zabrániť nehode aj v okamžitej\njeho rýchlosti časovo tak, že by po reakčnom čase brzdil maximálnym brzdným spomalením a prešiel\nby s motocyklom poza vozidlo, ktoré by opustilo koridor pohybu motocykla. Súd uznal spoluvinu v\nrozsahu 10 % vo vzťahu k rýchlosti jazdy. Uvedené zníženie nezodpovedá podľa nášho názoru rozsahu\nspoluzavinenia, keďže rýchlosť bola primárnou príčinou nehody. Rovnako samotné nesprávne položenie\nmotocykla malo priamy súvis s rýchlosťou vozidla. Vzhľadom na závery súdu ohľadom techniky jazdy\nmotocykla je nutné konštatovať, že to bola práve rýchlosť, ktorá mala priamy vplyv na tragické následky\na rovnako znížila reakčný vzťah.\n38/ Žalovaný 2 mal tiež za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné\nodôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti,\nčomu prikladá veľký význam v mnohých svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky ( II.\nÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS119/03, III. ÚS 209/04 ). Podľa názoru žalovaného 2 sa súd prvej\ninštancie nevysporiadal s jeho argumentáciou, nedostatočne zohľadnil spoluzavinenie nebohého. Súd\nprvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré\nza preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov\nriadil. Odôvodnenie rozhodnutia považuje žalovaný 2 za nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca\nv nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením základného práva\núčastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný 2 navrhoval\nodvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutých častiach zmeniť tak, že žalobu v\ncelom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo v napadnutých\nčastiach rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n39/ Na odvolanie žalovaného 2 podali žalobcovia 1, 2 písomné vyjadrenie, v ktorom navrhli v\nnapadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov konania 100 %.\nPodané odvolanie označili za nedôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dôkladné dokazovanie,\nsprávne ustálil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco a\npodrobne odôvodnil, a to ako v prípade otázky premlčania, tak aj ustálenia priznanej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy a rovnako tak aj v prípade stanovenia spoluzavinenia zomrelého v rozsahu 10\n%. Žalobcovia 1, 2 vo svojom vyjadrení zdôraznili, že hlavnou a najvýznamnejšou príčinou vzniku\ndopravnej nehody ako škodovej udalosti v danej veci bolo porušenie § 19 ods. 4 zák. č. 8/2009\nZ.z. o cestnej premávke, v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2016 žalovaným 1, keď pri odbočovaní\nvľavo nedal prednosť protiidúcemu nebohému Y. Š. a ani sa nepresvedčil, že pri odbočovaní vľavo\nneohrozí žiadneho protiidúceho vodiča. Prekročenie povolenej rýchlosti v obci nebohým o 8,5 km/hod.,\n\nako uvádza Ing. Anton Guštara znalec v odbore cestná doprava v znaleckom posudku č. 31/2016\nrozhodne nemožno považovať za priamu a podstatnú príčinu vzniku dopravnej nehody, ako sa to snaží\ninterpretovať žalovaný 2. Navyše zo strany žalovaného 1 išlo o porušenie pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom. Okrem uvedeného nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že k dopravnej nehode\na prekročeniu rýchlosti nebohým Y. Š. došlo blízko po vjazde do mesta Y. v jeho nezastavanej časti a\nzo smeru jazdy nebohého v klesaní vozovky.\n40/ Na vyjadrenie žalobcov 1, 2 podal žalovaný 2 odvolaciu repliku ( č.l. 383, 384 spisu ), v ktorej\nzotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a písomných podaniach, uvedených v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Žalobcovia 1, 2 neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ale obmedzujú sa len na\nkonštatovanie rovnakých už skôr prezentovaných právnych názorov. Žalobcovia 1, 2 na jednej strane\ntvrdia, že zákon o PZP zahŕňa aj odškodnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy avšak na druhej\nstrane uvádzajú, že sa na tento inštitút vzťahujú pravidlá premlčania podľa § 101 Obč. zák., pretože\nnáhrada nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka nie je škodou. Eurokonformný výklad pojmu\n„škoda“ na účely zákona o PZP znamená, že škodou na účely tohto zákona je aj náhrada nemajetkovej\nujmy; uvedené však neznamená, že by zákon o PZP preberal inštitúty Občianskeho zákonníka\nzohľadňujúc ďalšie svoje ustanovenia. Ak má teda žalovaný 2 odškodniť ako škodu aj náhradu\nnemajetkovej ujmy, musia sa na tento nárok vzťahovať aj ďalšie ustanovenia zákona o PZP. Jeho\nustanovenia pritom poznajú len inštitút náhrady škody. Všetky rozsudky, ktorými sa argumentuje pasívna\nvecná legitimácia poisťovateľov vozidiel pri náhrade nemajetkovej ujmy uvádzajú, že nemajetková\nujma je škodou na účely zákona o PZP. Zákon o PZP nepozná inú formu odškodnenia, resp. plnenia\nale len náhradu škody. Preto je aj jasne definovaná subjektívna premlčacia doba ako dvojročná. Vo\nvzťahu k žalovanému 2 nie je možné aplikovanie zákona o PZP a zároveň ustanovenia tohto zákona\nvo vzťahu k premlčaniu ignorovať, pretože už to nie je pre žalobcov vyhovujúce. Žalovaný 2 trval aj na\ntom, že rozhodujúci bol aj spôsob jazdy nebohého. Nemožno zľahčovať, že k prekročeniu rýchlosti zo\nstrany nebohého došlo tesne po vstupe do mesta, v jeho nezastavanej časti a pri klesajúcej vozovke.\nNie je pravdou, že nebohý prekročil rýchlosť o 8,5 km/hod., nakoľko v napádanom rozsudku aj vo\nvypracovanom znaleckom posudku sa uvádza odhad rýchlosti motocykla nebohého 58,5 - 65,7 km/\nhod. Prekročením povolenej rýchlosti sa nebohý dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom\nv prípade jazdy povolenou rýchlosťou mohol zvýšiť reakčný čas a vzdialenosť od vozidla žalovaného 1 a\ntak mať možnosť vyriešiť situáciu iným spôsobom ako „položením motocykla“, ktoré malo pre nebohého\ntragické následky. Na základe uvedeného preto súdom uznaná spoluvina nebohého vo výške 10 %\nnezodpovedá rozsahu jeho spoluzavinenia. Žalovaný 2 navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutých častiach buď zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo ho zruší\na vráti súdu prvej inštancii na ďalšie konanie.\n41/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.\n42/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo vyhovujúcich\nvýrokoch a vo výroku o trovách konania ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP )\na dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 ( s účinkami aj pre žalovaného 1, ktorý sám odvolanie\nnepodal ) nie je dôvodné.\n43/ Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov\na aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady\npodľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo.\n44/ Podľa § 100 ods. 1 a ods. 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva\ns výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú\nskôr, než zabezpečená pohľadávka.\n45/ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\n46/ Podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody\npremlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,\nz ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n47/ Podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za\nškodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového\nvozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.\n48/ Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n49/ Podľa § 4 ods. 2 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho\nnahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov\npri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)\na d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,\nd) ušlého zisku.\n50/ Podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné\nplnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú\npoistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n51/ Podľa § 15 ods. 1 a ods. 2 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený\nje oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na\npremlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.\n52/ Predmetom odvolacieho konania v predmetnej právnej veci zostal už len nárok žalobcov 1, 2 v\nsúlade s ust. § 15 Obč. zák. ako pozostalých blízkych osôb ( pozostalá manželka a syn ) po zomrelej\nobeti dopravnej nehody náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv voči\nžalovanému 1 ( ako vodičovi motorového vozidla ) a tiež žalovanému 2 ( poisťovni, v ktorej mal žalovaný\n1 uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke\nmotorového vozidla ); ako aj nárok žalobkyne 1 na náhradu nákladov spojených s pohrebom. Súd prvej\ninštancie žalobcom priznaný nárok posudzoval v zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe v súlade\ns ust. § 11 a § 13 Obč. zák., v dôsledku dotknutého práva na súkromný a rodinný život žalobcov 1, 2\nspôsobený úmrtím blízkeho člena rodiny ( v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ) a podľa §\n449 ods. 2 a § 441 Obč. zák. v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ zák. o povinnom zmluvnom poistení ( v\nprípade nároku na náhradu nákladov spojených s pohrebom ).\n53/ Otázka, či možno v rámci náhrady škody, ktorej vznik bol dôsledkom prevádzky motorového\nvozidla, odškodniť aj nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody, prešla\nv slovenskej súdnej praxi určitým vývojom, tento je však v ostatnom období jednoznačný a ustálený,\ns pozitívnym záverom, t.j., že náhrada nemajetkovej ujmy spadá pod ust. § 4 ods. 2 zákona č.\n381/2001 Z.z. Súdna prax vychádza z názoru, že v širšom ponímaní treba považovať za škodu na\nzdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP aj nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým osobám\npo obetiach dopravných nehôd. Ako na to už poukázal súd prvej inštancie tento záver vychádza z\nuznesenia Ústavného súdu SR III.ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016. Rovnaký záver prijal ústavný\nsúd aj v rozhodnutí I.ÚS 474/2016, v rámci ktorého podrobil prieskumu aj otázku vecnej pasívnej\nlegitimácie poistiteľa ( poistiteľ v konaní vystupoval ako žalovaný ). K rovnakým záverom dospel aj\nNajvyšší súd SR v rozhodnutí 6MCdo/1/2016 zo dňa 31. 7. 2017. Všetky vyššie označené rozhodnutia\npredstavujú ustálenú súdnu prax v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb\nobetí dopravných nehôd, pričom v predmetnom konaní nebola zistená dokazovaním žiadna taká\nokolnosť, ktorá by odôvodňovala odchýlenie sa od vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe súdov.\n54/ Navyše, ako na to rovnako poukázal už súd prvej inštancie, žalovaným 2 napadnuté rozhodnutie\npredstavuje také riešenie danej problematiky, ktoré je v súlade s eurokonformným výkladom ust. § 4\nods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Slovenské súdy, ako orgány aplikujúce právo musia\n\nv rámci svojho rozhodovania zisťovať nielen vôľu slovenského zákonodarcu, ale keďže Slovenská\nrepublika je tiež člen Európskej únie, musia skúmať aj vôľu únijného tvorcu pri právnej regulácii, ktorá je z\nhľadiska právnej relevancie úpravy v právnych vzťahoch postavená na roveň slovenského zákonodarcu,\nresp. niekedy aj nad vôľu slovenského zákonodarcu. Uvedená požiadavka vyplýva z Ústavy SR,\njej čl. 144 ods. 1, ktorá sudcom nepredpisuje len viazanosť zákonom ako výsledkom vnútroštátnej\nzákonodarnej moci, ale aj viazanosť ústavou i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2\nústavy ( porovnaj rozhodnutie III.ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016 ). Pojem „škoda“ je v unijnom práve\ninterpretovaný extenzívne, tak, že zahŕňa nielen vecnú škodu, ale aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu\nobčianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu\ndo práva na súkromný a rodinný život, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných\nprostriedkov.\n55/ Zákonodarca v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. expressis verbis nerozlišuje medzi pojmami\nškoda na majetku, škoda na zdraví a nemajetková ujma, ku ktorej jednoznačne patrí aj nemateriálna\nnemajetková ujma, čo však nemôže byť vykladané v neprospech žalobcov. V tejto súvislosti súd\npoukazuje na nález Ústavného súdu SR, č. k. III. ÚS 341/07-38 z 01.07.2008, podľa ktorého pri výklade\na aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného\nznenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba\ndokonca sa musí, od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov\nvyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( čl. 152 ods. 4 Ústavy ). Súd sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle ( arbitrárnosti ) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu ( ktorý napr. umožňuje viac verzií interpretácie ) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým ( jazykovým ) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl.\n2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\n56/ Potom pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že\ntento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do\nosobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený\nusmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov, a že aj táto náhrada je predmetom\npoistného krytia. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť\ndôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému\nzákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej\npraxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale\naj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto\nzodpovednosť predmetom poistného krytia. Pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.\nz. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Predmetný zákon bol totiž výsledkom\ntranspozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto\nsmernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú\nujmu („personal injury\") a škodu na majetku.\n57/ Námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2 ( poisťovne ) v konaní vyhodnotil\nsúd prvej inštancie správne ako nedôvodnú. Žalovaný 2 je poisťovňou, v ktorej bolo povinne zmluvne\npoistené osobné motorové vozidlo žalovaného 1, ( táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola\nsporná ); v dôsledku prevádzky tohto motorového vozidla došlo k usmrteniu manžela žalobkyne 1 a\notca žalobcu 2. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2 vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a/ v spojení\ns § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.; je tak vnímaná aj ustálenou rozhodovacou praxou slovenských\nsúdov. V rozhodnutí zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 1Cdo/214/2019, Najvyšší súd SR odmietol dovolanie\nžalovaného 2/ v skutkovo obdobnej veci so záverom, že namietaná právna otázka pasívnej legitimácie\npoisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy nie je po prijatí záväzného stanoviska rozhodovaná\ndovolacím súdom rozdielne. Najvyšší súd v rozhodnutí zopakoval, že pre posúdenie otázky pasívnej\nlegitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda ( použitým\n\nv PZP ), so záverom, že pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle,\nže tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým ( po blízkej osobe,\nusmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla ) z titulu občianskoprávnej\nzodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný\nživot. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky\nškôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému\nzákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa\nsúdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za\nškodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť\naj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Podľa najvyššieho súdu, ak by mal platiť výklad\npojmu škoda vychádzajúci z textu PZP ( gramatický výklad ), resp. výklad vychádzajúci výlučne z\nustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej ujmy\npozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné majetkové riziko subjektov\nzodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich\nbankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená\nnáhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie ( platobnej neschopnosti )\nzodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť týchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu\ninterpretáciu pojmu škoda pre účely povinného zmluvného poistenia tak, že doň patrí aj náhrada\nnemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, a teda že aj táto náhrada je predmetom\npoistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel a zmysel,\npričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie ( a dokonca\nmusí ) odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod.\n58/ Pri výške nemajetkovej ujmy v prejednávanom prípade súd musí prihliadať na všetky okolnosti\nprípadu, vrátane vážnosti, trvania a následkov takejto traumy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo že\nkonaním žalovaného 1 došlo k neoprávnenému zásahu do života telesnej integrity nebohého Y. Š..\nProtiprávne konanie žalovaného 1 malo závažný negatívny a nenapraviteľný dopad na osobu žalobkyne\n1 ako aj žalobcu 2. Je zrejmé, že smrť manžela poznamenala trvalo negatívne život žalobkyne 1,\nktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela ujmu na svojich osobnostných právach stratou manžela,\nznásobenou skutočnosťou, že sa tak stalo krátko pred narodením ich spoločného dieťaťa, žalobcu 2.\nBolo dotknuté právo oboch žalobcov 1, 2 na rodinný život a súkromie; žalobcovia 1, 2 stratili možnosť\nviesť rodinný a súkromný život so zomrelým ako manželom a otcom rodiny, prežívať s ním pozitívne aj\nprípadné negatívne stránky života, poskytovať si vzájomnú pomoc a podporu. Ide o nenávratnú ujmu;\ntrauma zo straty manžela a otca dieťaťa je pre žalobcov 1, 2 neodstrániteľná. Zásah do ich osobnostných\npráv spôsobil vinník dopravnej nehody žalovaný 1, s motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne\npoistené u žalovaného 2.\n59/ Pri rozhodovaní o výške náhrady samotnej nemajetkovej ujmy vychádzal súd prvej inštancie z\nustanovení Občianskeho zákonníka a tiež z ustálenej rozhodovacej praxe. Svoje rozhodnutie oprel\no ust. § 11 a § 13 ods. 1 a 3 Obč. zák. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s prihliadnutím\nna rozhodovaciu prax, len samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu nebolo možné považovať\nza dostatočné zadosťučinenie; a to osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že usmrtenie manžela a\nbudúceho otca rodiny je nenávratnou ujmou. Iný spôsob ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch\nnebolo možné ani podľa odvolacieho súdu poskytnúť žalobcom dostatočné zadosťučinenie. Otázka\nzásahu do osobnostných práv žalobcu sa skúma z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych\npocitov a vnímaní žalobcov 1, 2. Podľa rozhodovacej praxe súd musí vychádzať z toho, či zásah bol\nza daných okolností objektívne spôsobilý dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby, to znamená,\nako by zásah pociťoval každý človek, ktorý by sa ocitol v rovnakej situácii ako žalobcovia 1, 2. V\nrozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa uplatňuje jednotný názor, v zmysle\nktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11 Obč. zák. je aj rodinný\nživot, spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi\nnajbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny,\nje konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu ( rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo\ndňa 26.9.2013 ). Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej\nosoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti ( rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n17.2.2011, sp. zn. 5Cdo/265/2009 ). Žalobkyňa 1 smrťou manžela stratila svoju najbližšiu osobu, s ktorou\nmala najintenzívnejšiu citovú väzbu, spájala s ním svoju budúcnosť a založenie rodiny. V konaní nebol\n\npredložený žiadny dôkaz, ani nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by tento záver spochybňovala.\nUvedené závery platia nielen vo vzťahu k žalobkyni 1, ale aj žalobcovi 2, hoci sa tento narodil až po\nsmrti svojho otca. Jeho usmrtením bola zmarená možnosť žalobcu 2 prežívať s ním priamo vzťah otec\n- syn; okolnosť, že sa žalobca 2 narodil až po smrti svojho otca neznamená, že si k nemu nevybudoval\nžiaden citový vzťah, ktorý sa ale nemohol naplno rozvinúť.\n60/ Žalovaný 2 osobitne nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie ustálil spoluzavinenie nebohého na\ndopravnej nehode len v rozsahu 10 %. Pri stanovení rozsahu spoluzodpovednosti nebohého vzal súd\ndo úvahy závery znalca Ing. Antona Guštaru, ku ktorým dospel v znaleckom posudku č. 31/2016.\nPodľa nich sa nebohý ako vodič motocykla dopustil nesprávnej techniky jazdy, ktorá spočívala v tom,\nže v danom úseku jazdil vyššou než na danom úseku dovolenou rýchlosťou 50 km/hod., a síce jeho\nrýchlosť sa pohybovala v rozmedzí od 58,5 km/hod, po 65,7 km/hod. Tým nebohý sám porušil predpisy o\ncestnej premávke a prispel k vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ by nebohý jazdil v mieste začiatku reakcie\nrýchlosťou nie vyššou než 51,8 km/hod., tak by mohol zabrániť nehode priestorovo zastavením do\nmiesta zrážky. Znalec ďalej zistil, že nesprávna technika jazdy motocykla spočívala aj v tom, že reagoval\nna nedanie prednosti v jazde protiidúcim vozidlom ( doľava odbočujúcim ) tak, že „položil“ motocykel, čo\nmu znemožnilo zabrániť nehode aj v okamžitej jeho rýchlosti časovo tak, že by po reakčnom čase brzdil\nmaximálnym brzdným spomalením a prešiel by s motocyklom poza vozidlo, ktoré by opustilo koridor\npohybu motocykla. Znalec tiež uviedol, že nebohý nemusel v čase začiatku svojej reakcie rozpoznať\nreakciu žalovaného 1, preto nemožno jednoznačne uviesť, že „položenie“ motocykla bolo v danej situácii\nnesprávnou technikou jazdy, o to viac, keď sa vezme do úvahy, že nebohý mal na rozhodnutie, či\nbude brzdiť alebo či „položí“ motocykel k dispozícii reakčný čas 0,8 sekundy ( ide o čas, počas ktorého\nmal nebohý zareagovať na nebezpečenstvo, situáciu vyhodnotiť a urobiť správne rozhodnutie tak, aby\nsa vyhol dopravnej nehode ). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil spoluvinu nebohého\nza vznik dopravnej nehody za porušenie dopravných predpisov v súvislosti s prekročením dovolenej\nrýchlosti, nie však za nesprávnu techniku jazdy „položením“ motocykla. Hoci žalovaný 2 s uvedeným\nzáverom nesúhlasil, neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by uvedený záver súdu prvej inštancie\nvýznamne spochybnili. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, nebohý mal k dispozícii len minimum času\nna vyhodnotenie vzniknutej situácie, na rozhodnutie mal len 0,8 sekundy. Žalovaný 1 bol povinný dať\nnebohému ako vodičovi protiidúceho motocykla prednosť, keďže to bol on, kto so svojím vozidlom\nodbočoval doľava, ktorú povinnosť porušil. Pokiaľ by žalovaný 1 pri odbočovaní vľavo neporušil dopravné\npredpisy, a teda by protiidúcemu motocyklu bol dal prednosť v jazde, ku kolízii nemuselo dôjsť. Odvolací\nsúd sa tak stotožnil so stanovením spoluzavinenia nebohého na dopravnej nehode v rozsahu 10 %\nsúdom prvej inštancie.\n61/ Napokon v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný 2 vzniesol\nnámietku premlčania, keď nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že náhrada nemajetkovej\nujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč. zík. ), keď mal za to, že\nuplatnený nárok je premlčaný, nakoľko ho žalobcovia 1, 2 neuplatnili na súde v subjektívnej dvojročnej\npremlčacej dobe podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.\n62/ Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, v prípade premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, ustálená súdna prax zastáva názor, že ide o právo majetkovej povahy, ktorá sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Co/278/2007 ). Pri\núvahe o premlčateľnosti tohto práva súdna prax vychádza z názoru, že právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch má charakter práva majetkovej povahy. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej\npremlčacej doby za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Obč. zák. viazaný na okamih, kedy došlo k\nneoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť zákon alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej\nosoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu\ndo osobnostných práv. Z uvedeného právneho záveru vychádzal Najvyšší súd SR napr. vo svojich\nrozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/194/2011 zo dňa 27. 11. 2012, tiež sp. zn. 5Cdo/ 265/2009 zo dňa 17. 2.\n2011, ako aj sp.zn.\n8Cdo/24/2017 zo dňa 29. 11. 2017, rovnako uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS542/2013 zo\ndňa 23. 9. 2013. Spomínaná ustálená súdna prax vychádza zo skutočnosti, že hoci v prípade práva\nna náhradu nemajetkovej ujmy ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, to, že je\nvyjadrené v peniazoch má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč. zák. ). Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v\nsúdnej právnej veci začala všeobecná trojročná premlčacia doba plynúť dňa 14. 6. 2016 ( k usmrteniu\n\nMareka Šeba došlo pri dopravnej nehode dňa 13. 6. 2016 ) a uplynula s dňom 13. 6. 2019. Keďže\nžalobcovia 1, 2 podali žalobu na súde dňa 18. 6. 2018, svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nuplatnili včas.\n63/ Podľa § 449 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ\nneboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.\n64/ V prípade žaloby o zaplatenie nákladov spojených s pohrebom žalobkyňa 1 produkovala dostatok\ndôkazov o ich dôvodnosti ( faktúra č. XXXXXXX vo výške 910,12 € s dokladom o úhrade, objednávka č.\n8/2016 v kamenárstve vo výške 115 € s dokladom o úhrade a doklady o úhrade ceny vencov vo výške\n570 € ). Súd prvej inštancie ich výšku uplatňovanú žalobkyňou 1 v sume 1.595,12 € znížil o ním ustálené\nspoluzavinenie nebohého na vzniku dopravnej nehody o 10 %, t.j. na sumu 1.435,60 €, na základe §\n441 v spojení s § 449 ods. 2 Obč. zák.\n65/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil\na svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. S jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach\nodkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).\n66/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešným žalobcom 1, 2 priznal\nvoči neúspešným žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %.\n67/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP ).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\n\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/45/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "943147e1-06cd-4293-9f70-18442a9e7e79:c497bcef-b1a6-4a89-958d-921324ec44b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1", "spisova_znacka": "1Cdo/214/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/214/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1"}, {"guid": "b406e0b0-3ee8-46fb-ab58-c8d8b63930b1:da1b46d4-97eb-49a1-a024-af6256a9de4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.2", "spisova_znacka": "1VCdo/3/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/3/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.2"}, {"guid": "80563a53-3ee6-459a-936d-34cb587292b7:3d0e6cb8-ab64-49dc-81e8-c9755fa10ef7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2017 z 16. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2314200969.1"}, {"guid": "403b2f88-c29b-4ce7-a759-928c5e022841:cff49f67-f929-4d1b-8a80-f098cbb3e106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2", "spisova_znacka": "8Cdo/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "3f8f3e01-159f-49a5-9784-8a7ce8016901:406926e4-f225-4779-a6d4-a41ca2156ad4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:8716201077.1", "spisova_znacka": "8CoCsp/25/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoCsp/25/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:8716201077.1"}, {"guid": "0d85ceda-251d-4f53-8a71-d6e97fffdc37:1c0ed3e7-0d01-46c1-bb53-c27458f1e25b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1713203469.1", "spisova_znacka": "2Co/123/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/123/2016 z 23. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1713203469.1"}, {"guid": "1854e2ab-430a-4f1b-a354-6adbbfcb31f1:4a8726ee-49d9-44be-816b-08146c84b791", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316209244.2", "spisova_znacka": "10Co/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/10/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316209244.2"}], "citovane_v": []}