{"guid": "d22ef49c-a82b-4ebd-b500-b4746e5e1093:4f6e6f92-dea3-4bcd-808f-b6bd82532b66", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3", "spisova_znacka": "15Co/146/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/146/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 15Co/146/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3", "identifikacne_cislo": "1716200343", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-4", "nazov": "§ 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-26.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f6e6f92-dea3-4bcd-808f-b6bd82532b66", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/146/2023\n1716200343\n27. 11. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1716200343.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Technologies, s.r.o.,\nIČO: 35 710 675, Bratislava, Púpavová č. 75, zastúpený FAIRSQUARE advokátka kancelária s. r.\no., IČO: 47 232 544, Bratislava, Lazaretská č. 3/A, za ktorú konajú JUDr. Pavol Horňák a JUDr. Erik\nSchwarcz, proti žalovanému: P.. J. T. L. T. F. Č. Í. A. , T., E., B. R.. X. F. Č.. XXX/XX, za účasti intervenienta\nna strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Bratislava, Einsteinova č. 21, Digital\nPark I, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Bratislava, Štefánikova č. 8, za\nktorú koná JUDr. František Sedlačko, o zaplatenie 50.290,81 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu,\nžalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.\nmája 2023, č. k. 9 C 14/2016-400, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Pezinok. zo dňa 15. mája 2023, č. k. 9 C 14/2016-400,\n- vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.158,92 €, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 28 %, p o t v r d z u j e ,\n- vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol v časti úroku z omeškania m e n í tak, že\nžalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 32.158,92\n€ od 29.9.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti zamietnutého úroku\nz omeškania,\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto a predchádzajúceho odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Rozsudkom zo dňa 13.11.2017, č. k. 9 C 14/2016-161 (v poradí prvým), súd prvej inštancie zamietol\nžalobu žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke\nodôvodnil § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii\"). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu\ndňa 20.1.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady škody spôsobenej výkonom advokácie.\nŽalobu odôvodnil tým, že žalovaný ho na základe plnomocenstva zastupoval ako advokát v konaní\nvedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 34 Cb 6/2010, proti žalovanému INTERMONT a.s.,\no zaplatenie pohľadávky 100.581,62 €, vzniknutej na základe zmluvy o dielo. Okresný súd Bratislava I vo\nveci vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej pohľadávky, žalovaný\npodal proti platobnému rozkazu odpor. Súd platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci ústne pojednávanie.\nDňa 27.3.2013 súd uznesením č. k. 34 Cb 6/2010-219, konanie zastavil\na žiadnemu z\núčastníkov nepriznal náhradu trov. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že spoločnosti INTERMONT\n\na.s. súd povolil reštrukturalizačný plán a skončil reštrukturalizáciu dlžníka. Tým, že žalobca neuplatnil\nsvoju pohľadávku prihláškou do reštrukturalizácie, zanikla možnosť ďalej pohľadávku vymáhať. Žalobca\npodal proti uzneseniu o zastavení konania prostredníctvom žalovaného odvolanie, avšak Krajský súd\nv Bratislave vo svojom rozhodnutí konštatoval, že k zastaveniu konania sp. zn. 34 Cb 6/2010 došlo\nex lege. Reštrukturalizačný plán počítal s upokojením nezabezpečených pohľadávok v rozsahu 50 %,\ntakže v prípade, že by žalobca včas prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie, bola by uspokojená\nvo výške 50 %. Žalobca dôvodil tým, že advokát je pri svojej činnosti povinný postupovať s odbornou\nstarostlivosťou a chrániť záujmy svojho klienta. Žalovaný túto povinnosť zanedbal a pri vymáhaní\npohľadávky žalobcu nepostupoval so všetkou odbornou starostlivosťou, čím spôsobil zánik možnosti\nžalobcu pohľadávku voči svojmu dlžníkovi vymáhať. Týmto konaním žalovaného vznikla žalobcovi\nškoda, ktorej výšku žalobca ustálil na 50 % pôvodnej pohľadávky voči spoločnosti , teda 50.290,81 €.\n1.2. Žalovaný žalobný nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že v apríli 2011 ho žalobca informoval, že v\nroku 2010 podal žalobu voči spoločnosti INTERMONT a.s., o zaplatenie pohľadávky 100.000,- €, vo\nveci bol podaný odpor. Žalovaný plnomocenstvom zo dňa 15.4.2011 prevzal zastupovanie žalobcu v\ntomto súdnom spore. Po nahliadnutí do súdneho spisu vzťahujúceho sa k veci zistil, že pohľadávka je\nmedzi stranami sporná, keďže podľa spoločnosti žalobca neodovzdal dielo riadne, toto vykazuje vady\na nie je dokončené. Žalovaný preto odporučil žalobcovi uzavrieť tento spor mimosúdne alebo súdnym\nzmierom. Žalobca\ns tým súhlasil a následne, i za účasti žalovaného, prebehlo\nmimosúdne rokovanie. Pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15.11.2011, bolo odročené bez meritórneho\nrozhodnutia\ns tým, že strany budú mimosúdne rokovať. Rokovanie sa uskutočnilo\ndňa 18.11.2012 a bolo dohodnuté, že žalobca dielo dokončí, odstráni vady, dodá dokumentáciu a\nžalovaný po častiach zaplatí faktúry žalobcu. Následne žalovaný pripravil návrh dohody o urovnaní\na poslal ho právnej zástupkyni protistrany. K dohode o urovnaní napokon nedošlo. Žalovaný dôvodil,\nže ako advokát nedisponoval od žalobcu generálnym plnomocenstvom na vymáhanie pohľadávky od\nspoločnosti INTERMONT a.s. Rozsah mandátu mal žalovaný vymedzený v plnomocenstve zo dňa\n15.4.2011 a vzťahovalo sa výlučne na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34 Cb\n6/2010. Žalovaný nemal povinnosť sledovať rozhodnutia v Obchodnom vestníku týkajúce sa spoločnosti\nINTERMONT a.s. a nemal plnomocenstvo na podanie prihlášky do reštrukturalizácie. Pokiaľ ide o výšku\nškody, nie je pravdepodobné, že by žalobca uspel v súdnom spore vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 a\npohľadávka by mu bola priznaná. Podľa žalovaného absentuje i príčinná súvislosť medzi vznikom škody\na konaním žalovaného.\n1.3. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016 oznámil vstup do konania intervenient - poisťovňa\nWüstenrot a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 17.\n1.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe plnej moci udelenej žalobcom\nžalovanému dňa 15.4.2011, prevzal žalovaný ako advokát právne zastupovanie žalobcu v konaní\nvedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n25 Rob 39/2010, vo veci\nTechnologies, s.r.o., c/a INTERMONT a.s. , o zaplatenie\n100.581,62 € s príslušenstvom potom,\nako bol vo veci podaný odpor proti platobnému rozkazu. Vec bola následne zapísaná do oddelenia Cb,\nkde bola vedená pod sp. zn. 34 Cb 6/2010. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 15.11.2011,\nkde sa ako právny zástupca žalobcu zúčastnil i žalovaný, pojednávanie bolo odročené na 26.1.2012.\nŽalovaný požiadal o zmenu termínu pojednávania, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Dňa\n26.1.2012 súd pojednávanie odročil na neurčito. Na výzvu súdu doručenú žalovanému dňa 25.5.2012\nžalovaný reagoval tak, že výsledok rokovaní oznámi súdu najneskôr do 31.8.2012. Podaním doručeným\nsúdu dňa 2.11.2012 žalovaný súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo\na požiadal súd,\naby pokračoval v konaní. Uznesením zo dňa 27.3.2013, č. k. 34 Cb 6/2010-219, súd konanie zastavil.\nDôvodom zastavenia bola skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 17.7.2012,\nsp. zn. 1 R 3/2012, povolil reštrukturalizáciu spoločnosti INTERMONT a.s. a vyzval veriteľov, aby\nsvoje pohľadávky prihlásili do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote. Uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica zo dňa 21.1.2013 bola skončená reštrukturalizácia spoločnosti INTERMONT\na.s. Žalovaný podal proti uzneseniu o zastavení konania v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v\nBratislave uznesením č. k. 2 Cob 162/2013-223, zo dňa 29.5.2014, v časti výroku o zastavení konania\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Vo zvyšku uznesenie potvrdil. V odôvodnení uznesenia odvolací\nsúd konštatoval, že zastavenie konania sp. zn. 34 Cb 6/2010 nastalo zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii. Žalobca e-mailom adresovaným správkyni JUDr. Veronike Škodovej zisťoval, či bola\npohľadávka žalobcu voči spoločnosti INTERMONT a.s., prihlásená do reštrukturalizácie. Správkyňa\nodpovedala, že reštrukturalizácia bola právoplatne ukončená a pohľadávka žalobcu do nej prihlásená\nnebola. Na otázku, v akom rozsahu by bola pohľadávka žalobcu uspokojená v prípade, že by bola\n\nprihlásená včas, odpovedala správkyňa e-mailom zo dňa 2.9.2015, že reštrukturalizačný plán, ktorý bol\npotvrdený súdom, počítal s uspokojením nezabezpečených pohľadávok v rozsahu 50 %.\n1.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že predmetom konania je náhrada škody\nspôsobenej advokátom pri výkone svojej činnosti, resp. zodpovednosť advokáta za škodu podľa § 26\nZákona o advokácii. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú\nv súvislosti s výkonom\nadvokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť advokáta súvisiaca s\nvýkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom\nadvokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca.\n1.5.2. Pokiaľ ide o činnosť advokáta súvisiacu s výkonom advokácie súd prvej inštancie uviedol, že\nžalovaný prevzal právne zastupovanie žalobcu na základe plnomocenstva udeleného dňa 15.4.2011.\nUdeleným plnomocenstvom bol žalovaný ako advokát splnomocnený na zastupovanie žalobcu v\nsúdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, vo veci žalobcu Technologies, s.r.o. proti\nžalovanému INTERMONT a.s.,\no zaplatenie 100.581,62 € s príslušenstvom. Z obsahu\nplnomocenstva vyplýva, že právne služby je žalovaný oprávnený poskytovať žalobcovi vo vymedzenom\nrozsahu, teda iba\nv konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod\nsp. zn. 25 Rob 39/2010 (neskôr\nsp. zn. 34 Cb 6/2010). Išlo o špeciálne plnomocenstvo,\nktoré sa týkalo výlučne konkrétneho konania. Podľa súdu prvej inštancie od takéhoto plnomocenstva\nje potrebné obsahovo odlíšiť plnomocenstvo všeobecné, resp. generálne. V prípade generálneho\nplnomocenstva je zástupca oprávnený vykonávať všetky právne úkony v mene zastúpeného. Na základe\nšpeciálneho plnomocenstva nebol žalovaný povinný sledovať Obchodný vestník Slovenskej republiky a\nzisťovať informácie o dlžníkovi žalobcu. Reštrukturalizačné konanie nie je totožné so súdnym konaním\no vymoženie pohľadávky a na právne úkony súvisiace s reštrukturalizáciou by bola potrebná osobitná\nplná moc. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný, ktorý disponoval špeciálnym plnomocenstvo\nzužujúcim rozsah jeho zastúpenia iba na konanie\nsp. zn. 34 Cb 6/2010, nebol\npovinný sledovať, či sa voči dlžníkovi žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie a nemožno tvrdiť, že\nak tak nekonal, nepostupoval s odbornou starostlivosťou advokáta a porušil povinnosti vyplývajúce z §\n18 Zákona o advokácii.\n1.5.3. Pokiaľ ide o vznik škody súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odvodzoval vznik škody od\nskutočnosti, že neprihlásením pohľadávky v sume 100.581,62 €\ns príslušenstvom\ndo reštrukturalizácie, mu zanikla možnosť pohľadávku ďalej vymáhať. Výšku škody žalobca vyčíslil\nna sumu 50.290,81 €, vychádzajúc z informácie správkyne JUDr. Ing. V. V., že reštrukturalizačný\nplán počítal s uspokojením nezabezpečených pohľadávok vo výške 50 %. Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s tvrdením žalobcu o vzniku škody vo výške predstavujúcej 50 % z pohľadávky uplatnenej\nv súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010, na Okresnom súde Bratislava I. Poukázal\nna to, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti bola v konaní spornou, o čom svedčí odpor proti\nplatobnému rozkazu. Rovnako o spornosti pohľadávky svedčia mimosúdne rokovania prebiehajúce\nuž v rámci konania vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi uznaná\nnebola a za uznanie dlhu nemožno považovať listinu na č. l. 85 nazvanú „Odsúhlasenie zostatkov\" zo\ndňa 25.3.2009. Ide o účtovný doklad pre potreby inventarizácie pohľadávok a záväzkov, ktorý nespĺňa\nzákonné náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu nebola\njudikovaná, teda priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu\na výsledok\nkonania vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 nie je možné vopred predpokladať. Je otázne, s akým\nvýsledkom by konanie skončilo a či by bol žalobca v tomto konaní plne úspešný. Reštrukturalizačné\nkonanie je samostatný proces. Cieľom reštrukturalizačného konania je pomôcť dlžníkovi, ktorému je\nv tomto konaní poskytnutá ochrana pred veriteľmi, najmä prerušením exekučných konaní a zároveň\nmu je počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania umožnené pokračovať v podnikateľskej\naktivite. Výsledkom reštrukturalizácie je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré však musí\nbyť vyššie, aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom vo zvyšku pohľadávky\nveriteľov prihlásené do reštrukturalizácie zanikajú. Dlžník po úspešnej reštrukturalizácií môže naďalej\nvykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Záverečným právnym aktom reštrukturalizačného konania je\nreštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu a zánik záväzkov\nosôb v nej uvedených. Je osobitným druhom zmluvy medzi dlžníkmi a veriteľmi, prípadne tretími\nosobami, ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté. Plán, ktorý vypracúva predkladateľ je preto\nlen návrhom zmluvy, ktorý musí byť schválený. Schvaľovací proces prebieha v dvojstupňovej forme,\nkeďže reštrukturalizačný plán najprv podlieha schváleniu veriteľmi a následne aj schváleniu súdom. Až\nschválenie reštrukturalizačného plánu súdom potom spôsobuje právne účinky. Keďže výsledok konania\nvedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 je otázny, je potom otázne i to, do akej miery by bola pohľadávka\n\nžalobcu uspokojená v reštrukturalizácii, pokiaľ by bola riadne prihlásená. Súd prvej inštancie preto\ndospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody a ani jej výšku.\n1.5.4. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a výkonom advokácie súd\nprvej inštancie uviedol, že tento je daný vtedy, ak možno hovoriť o vzniku škody ako následku\nkonania advokáta. Vzniknutá škoda musí byť priamym a bezprostredným pôsobením príčiny, tiež\nbezprostredným následkom príčiny, ktorá škodu ako následok vyvolala. Keďže nebolo povinnosťou\nadvokáta v prípade špeciálneho plnomocenstva sledovať dlžníka inde ako v konaní sp. zn. 34 Cb\n6/2010, nemohla nevedomosť žalovaného o vstupe dlžníka do reštrukturalizácie byť priamym dôsledkom\nvzniku škody na strane žalobcu. Medzi konaním žalovaného a vznikom škody preto neexistuje príčinná\nsúvislosť.\n1.5.5. Podľa súdu prvej inštancie tak nebol splnený žiaden zo zákonných predpokladov vzniku\nzodpovednosti advokáta za škodu, ktorých splnenie musí byť kumulatívne.\n1.6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný si náhradu trov\nkonania neuplatnil.\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie\nžalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich\nskutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). K charakteristike nesprávneho právneho\nposúdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2009.\nNesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie videl žalobca v tom, že súd pri právnom\nposúdení nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia Zákona o advokácii. K dôvodom\nsúdu prvej inštancie, podľa ktorých, ak žalovaný disponoval špeciálnym plnomocenstvom zužujúcim\nrozsah jeho zastúpenia iba na konanie vedené pod sp. zn. 34 Cb 6/2010, nebol povinný sledovať,\nči sa voči dlžníkovi žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie a nemožno tvrdiť, že ak tak nekonal,\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou advokáta a porušil povinnosti vyplývajúce z § 18 Zákona o\nadvokácii, žalobca poukázal na to, že advokát je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať v súlade s\nprávnymi predpismi, a to najmä v súlade so Zákonom o advokácii\na Advokátskym poriadkom.\nPodľa žalobcu nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k porušeniu povinností advokáta, teda\nžalovaného, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 18\nods. 1 a ods. 2 Zákona o advokácii. Dôvodil,\nže záujmom klienta, teda žalobcu, v konaní\nsp. zn. 34 Cb 6/2010, bol úspech vo veci. Žalovaný\nsvojim postupom s nedostatkom odbornej starostlivosti spôsobil, že konanie vedené pod sp. zn. 34\nCb 6/2010 bolo ex offo zastavené, čím súčasne (vzhľadom na reštrukturalizačné konanie žalovanej\nspoločnosti INTERMONT a.s.) zanikla žalobcovi možnosť domáhať sa uspokojenia nároku. Žalovaný\nnevyužil všetky dostupné prostriedky, ktoré by mohli priniesť eventuálny úspech žalobcovi. Podľa\nžalobcu\no nedostatočnej odbornej starostlivosti žalovaného svedčí tiež fakt, že voči rozhodnutiu\nsúdu o zastavení konania podal odvolanie, ktoré nemalo objektívne spôsobilosť zmeniť skutočnosť,\nže došlo k zastaveniu predmetného konania. Takéto konanie bolo neúčelné a nehospodárne, pričom\nžalobca na takýto úkon žalovanému pokyn nedal a o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 34 Cb\n6/2010, ako aj o reštrukturalizácii spol. INTERMONT a.s., sa dozvedel až\nz rozhodnutia\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 162/2013-223. Podľa žalobcu zo zistených skutkových okolností\nnesporne vyplýva, že žalovaný porušil povinnosti stanovené mu ustanovením § 18 ods. 1 a ods. 2\nZákona o advokácii v konaní vedenom pod sp. zn.\n34 Cb 6/2010, keďže žalovaný mal\npreukázateľne možnosť pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti získať vedomosť o prebiehajúcej\nreštrukturalizácii spoločnosti INTERMONT a.s. (informácia zverejnená v obchodnom vestníku, v súdnom\nspise sp. zn. 34 Cb 6/2010,\nv obchodnom registri, v neposlednom rade je nepravdepodobné, že\nby túto informáciu žalovaný nezískal ani priamo od spoločnosti INTERMONT a.s., vzhľadom na osobnú\nznámosť žalovaného s predsedom predstavenstva spol. INTERMONT a.s. a mimosúdne rokovania\nžalovaného s touto spoločnosťou). Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie neuviedol, že by\ntúto vedomosť o reštrukturalizácii spoločnosti INTERMONT a.s. nemal. Obrana žalovaného spočívala\nvýlučne v tom, že na základe udeleného plnomocenstva nemal povinnosť sledovať obchodný vestník ani\nprihlásiť pohľadávku žalobcu do reštrukturalizácie spol. INTERMONT a.s., s čím sa súd prvej inštancie\nnesprávne stotožnil. Podľa žalobcu začatie reštrukturalizačného konania, ako aj jeho ďalší priebeh,\npriamo ovplyvnil výsledok sporu vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010, a teda aj možnosť žalobcu na\núspech v tomto konaní. V prípade akéhokoľvek splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie\nklienta\nv súdnom konaní je jeho neodmysliteľnou súčasťou (a to aj v prípade,\nak to nie je výslovne napísané), vykonávať všetky súvisiace úkony, teda aj sledovať, či nedošlo k tak\nzásadnej skutočnosti na strane žalovaného, ktorá môže spôsobiť zánik žalovaného nároku. Obmedzenie\n\nprocesného plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie klienta pred súdom iba na úkony\nprávnej služby vymedzené Vyhláškou o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb by bolo\nv rozpore s princípom poskytovania právnych služieb advokátom, ktorý je povinný v zmysle platných\nprávnych predpisov, ako aj advokátskej etiky, vykonať všetky zákonom dovolené úkony a činnosti tak,\naby došlo k úspešnému vybaveniu veci klienta, v ktorej ho zastupuje. Povinnosťou žalovaného ako\nadvokáta bolo o začatí reštrukturalizačného konania bezodkladne informovať klienta - žalobcu, ako aj\nho poučiť o tom, aké práva\na povinnosti má ako veriteľ v súvislosti s reštrukturalizačným\nkonaním, rovnako aj\no následkoch neprihlásenia pohľadávky do\nreštrukturalizácie spoločnosti INTERMONT a.s. Odvolateľ poukázal na § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho\nporiadku, podľa ktorého: „Advokát je povinný riadne a včas písomne informovať klienta, ako postupuje\npri vybavovaní veci\na posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých pre klienta\nvyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak\". Žalovaný tak svojim konaním\nporušil okrem iného aj ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku, keď žalobcu riadne\nneinformoval\no tom, že spoločnosť INTERMONT a.s. vstúpila do reštrukturalizačného\nkonania, ani\no povinnosti žalobcu prihlásiť si ako veriteľ svoju pohľadávku do\nreštrukturalizačného konania, prípadne o následkoch zmeškania lehoty na prihlásenie svojej pohľadávky\ndo reštrukturalizačného konania. Podľa žalobcu žalovaný pri jeho zastupovaní v konaní vedenom pod\nsp. zn. 34 Cb 6/2010, teda pri výkone činnosti advokácie, porušil povinnosti stanovené mu Zákonom o\nadvokácii, ako aj Advokátskym poriadkom, čím je splnený základný predpoklad zodpovednosti advokáta\nza škodu spôsobenú pri výkone advokácie.\n2.2. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Výšku\nškody preukázal predložením písomného vyjadrenia kancelárie správcu reštrukturalizácie spoločnosti\nINTERMONT a.s. o tom, že veritelia boli uspokojovaní v rámci reštrukturalizačného konania vo výške\n50 % svojich pohľadávok. Kancelária príslušného reštrukturalizačného správcu dostala pred podaním\nvyjadrenia všetky potrebné informácie na to, aby mohla podať adekvátnu odpoveď na položenú otázku,\nmala vedomosť o výške pohľadávky, ktorú by si prihlásil žalobca do reštrukturalizačného konania\nspol. INTERMONT a.s. Žalobca ďalej dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval výšku škody\nza preukázanú, mal v rámci predmetného konania skúmať, či bol nárok žalobcu voči spoločnosti\nINTERMONT a.s. dôvodný a v akej výške a následne skúmať, či by došlo k uspokojeniu žalobcu v\nprípade včasného prihlásenia pohľadávky do reštrukturalizačného konania skutočne vo výške 50 %. Na\npreukázanie výšky škody navrhoval žalobca vykonať ďalšie dokazovanie pripojením spisu sp. zn. 34 Cb\n6/2010, výsluchom všetkých účastníkov a svedkov konania\nsp. zn. 34 Cb 6/2010, výsluchom\nreštrukturalizačného správcu spoločnosti INTERMONT a.s., prípadne inej osoby, ktorá by vedela uviesť,\nv akej výške by bol žalobca uspokojený, ak by si svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizačného\nkonania riadne a včas. Žalobca preukázal vznik škody predložením a označením všetkých dôkazov, o\nktorých mal vedomosť, ktoré však súd všetky nevykonal.\n2.3. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi konaním žalovaného a vznikom\nškody neexistuje príčinná súvislosť. Poukázal na to, že, súc bez právnického vzdelania, zveril vymoženie\npohľadávky advokátovi a nehľadal ďalšie spôsoby uspokojenia pohľadávky. Žalovaný ako advokát mal\ns potrebnou odbornou starostlivosťou sledovať všetky okolnosti, ktoré by mohli zapríčiniť neúspech\nžalobcu v konaní sp. zn. 34 Cb 6/2010\na v prípade, že by nejaká okolnosť\nnastala, alebo by hrozilo, že nastane, bezodkladne o tom primeraným spôsobom informovať klienta\nalebo vykonať neodkladný úkon v prospech svojho klienta, v zmysle platných právnych predpisov. Medzi\nkonaním žalovaného ako advokáta, bez odbornej starostlivosti a vznikom škody na strane žalobcu, je\ndaná príčinná súvislosť. Ak by žalovaný postupoval pri výkone činnosti advokácie s potrebnou odbornou\nstarostlivosťou,\no vstupe spoločnosti INTERMONT a.s. do reštrukturalizačného konania by\nmal vedomosť\na po získaní tejto vedomosti by bezodkladne informoval žalobcu, aj s poučením\nžalobcu o tom, aké práva a povinnosti v rámci reštrukturalizačného konania spol. INTERMONT a.s.\nmá žalobca ako veriteľ, škoda by mu nevznikla. Následne, pokiaľ by žalobca prihlásil pohľadávku do\nreštrukturalizačného konania riadne a včas a spol. INTERMONT a.s. by považovala pohľadávku za\nspornú, nedošlo by k zániku pohľadávky, ale prebehlo by konanie, v ktorom by sa preukázalo, či je alebo\nnie je pohľadávka žalobcu oprávnená, prípadne v akej výške\na následne by bola zahrnutá\ndo reštrukturalizačného plánu, v ktorom by bolo určené, v akej výške by bola uspokojená. Podľa žalobcu,\nžalovanému ani súdu prvej inštancie neprináleží prejudikovanie výsledku konania vedeného pod sp. zn.\n34 Cb 6/2010, alebo iného konania týkajúceho sa pohľadávky žalobcu, ak by bola riadne prihlásená do\nreštrukturalizačného konania, keďže ani jedno z týchto konaní nebolo ukončené vydaním právoplatného\nrozhodnutia vo veci samej. Nie je možné zbaviť zodpovednosti žalovaného za porušenie povinnosti pri\nvýkone činnosti advokácie iba na základe toho, že prebiehalo konanie sp. zn.\n34 Cb 6/2016, alebo\n\nže žalobca by v tomto konaní nebol úspešný, prípadne, že by v rámci reštrukturalizačného konania\nnebol uspokojený ani z časti, keďže pravdepodobnosť, že by žalobca bol v týchto konaniach úspešný\nv rozsahu 100 %, je rovnaká. Žalovaný existenciu reštrukturalizačného konania žalobcovi neoznámil,\nsám nevykonal neodkladný úkon\nv prospech žalobcu, došlo k zániku pohľadávky,\nžalobca tak stratil možnosť uspokojenia svojej pohľadávky čo i len z časti.\n2.4. Odvolaciemu súdu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Dôvodil, že nemal právnu povinnosť,\ns\nohľadom na charakter procesného plnomocenstva, sledovať obchodný vestník a ani žiadne ďalšie zdroje\no majetkových pomeroch žalovaného (napr. kataster nehnuteľností, či zbierku listín v obchodnom registri\nna skúmanie účtovnej závierky žalovaného, alebo register účtovných závierok na www.registeruz.sk\nvedený finančnou správou, alebo dokonca na www.finstat.sk, ktorý zverejňuje údaje o finančnom stave\nobchodných spoločností a pod.). Taká povinnosť z procesného plnomocenstva, zastúpenia, nevyplýva.\nNaopak, žalobca sa mal starať o svoje pohľadávky a sledovať majetkovú kondíciu svojich dlžníkov,\nako bežnú rutinnú prax. Podľa žalovaného, ak by sa mali vykladať povinnosti advokáta vyplývajúce z\nustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 2 Zákona o advokácii tak extenzívne, museli by také procesné úkony\nfigurovat' v zozname úkonov právnej služby zakotvenom v ustanovení § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších zmien\na doplnkov. Žalovaný\ndôvodil, že pokiaľ' žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa JUDr. J. T., advokát, so sídlom advokátskej\nkancelárie na E. ul. X/A v Bratislave, zúčastňoval mimosúdnych rokovaní s protistranou, je potrebné\npoukázať na to, že taký úkon právnej služby je označený v ustanovení § 13a ods. l písm. f) citovanej\nvyhlášky. Žalovaný opätovne poukázal na judikatúru (rovnako ako na pojednávaní dňa 9.10.2017), a to\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 678/2015, zo dňa 22.10.2015, zverejnené\nako judikát pod č. 70/2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo\n105/2012, zo dňa 1.7.2013, zverejnené ako judikát pod č. 13/2013. Podľa žalovaného súd prvej inštancie\nsprávne dospel k právnemu posúdeniu veci, keď' sa s takým extenzívnym výkladom právnej normy\nnestotožnil a v súlade so zásadou hospodárnosti konania dôkazy navrhované žalobcom nevykonal ako\nnadbytočné. Žalovaný uviedol, že žalobca vedie spor\ns neexistentným subjektom\n(non subject), keďže JUDr. J. T. vykonával advokáciu ako fyzická osoba do 30.10.2015 a do tohto času\nvykonával advokáciu so sídlom advokátskej kancelárie na E. ul. X/A v Bratislave. Od l.11.2015 je v\nzozname advokátov zapísaná obchodná spoločnosť JUDr. J. T., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom\nna E. ul. X/A, 821 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX. V čase podania žaloby advokát JUDr. J. T., už vôbec\nnie so sídlom advokátskej kancelárie na E. X/A v Bratislave, neexistoval. Nikdy neexistoval advokát\nso sídlom advokátskej kancelárie na\nul. E. č. XX v E.. Poukázal aj na to, že právny\nzástupca žalobcu ako právnická osoba nepodal odvolanie v zákonom predpísanej forme elektronického\nformulára, preto by malo byť odvolanie odmietnuté.\n4.1. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniu žalovaného, že nemal právnu povinnosť,\nvzhľadom na charakter procesného plnomocenstva, sledovať obchodný vestník a ani žiadne ďalšie\nzdroje o majetkových pomeroch protistrany, keďže taká povinnosť z procesného plnomocenstva\nnevyplývala, žalobca poukázal na to, že povinnosťou žalovaného ako advokáta žalobcu bolo v\npredmetnom konaní voči protistrane postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby došlo k uspokojeniu\nžalovanej pohľadávky žalobcu, teda najmä\nk úspechu žalobcu v konaní. Medzi\npovinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou\nv prospech klienta v zmysle\nZákona o advokácii je tak nevyhnutné zaradiť v takomto prípade aj sledovanie obchodného vestníka,\nkeďže to môže priamo ovplyvniť výsledok sporu. Žalobca zároveň konštatoval, že žalovaný porušil svoju\npovinnosť poskytovania právnych služieb\ns odbornou starostlivosťou, keď žalobcu o\nvstupe žalovaného (v spore sp. zn. 34 Cb 6/2016, poznámka odvolacieho súdu) do reštrukturalizácie\nneinformoval, i keď sa ho vstup do reštrukturalizácie priamo týkal a ovplyvňoval výsledok sporu, v\nktorom žalovaný žalobcu zastupoval a žalovaný mal preukázateľne možnosť oboznámiť žalobcu s\ntakouto skutočnosťou. Konanie žalovaného ako advokáta je nevyhnutné považovať za hrubé porušenie\npovinnosti, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu nie je možné, podľa žalobcu vylúčiť, že žalovaný takto\npostupoval účelovo.\n4.2. K tvrdeniu žalovaného, že ak by sa mali vykladať povinnosti advokáta vyplývajúce z § 18 ods.\n1, ods. 2 tak extenzívne, museli by také procesné úkony figurovať v zozname úkonov právnej služby\nzakotvenom v § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.\n\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších zmien\na doplnkov. Žalobca uviedol, že úkony právnej služby menované v ustanovení § 13a ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. nie sú definitívne, keďže je nevyhnutné prihliadať aj na ods. 5 ustanovenia § 13a\ncitovanej vyhlášky, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v ods. 1 a ods. 2,\npatrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Žalobca poukázal aj na\nto, že nie je možné obmedzovať úkony advokáta poskytujúceho klientovi právne služby iba na úkony\nmenované vo vyhláške stanovujúcej advokátovi odmenu, ale predovšetkým je základnou povinnosťou\nadvokáta riadiť sa ustanoveniami Zákona o advokácii, ktorý v § 18 bližšie konkretizuje, čo sa myslí\nodbornou starostlivosťou advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi: „Advokát je povinný pri\nvýkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito,\nprimeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta\nvšetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť\nposkytovaných právnych služieb.\"\n4.3. K uzneseniam Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 678/2015 a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 105/2012, žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa\n6.11.2017, ako aj na to, že v konaní preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch predpokladov vzniku\nzodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie a že pri vzniku\nškody pôsobila primárne jedna skutočnosť (konanie advokáta bez odbornej starostlivosti, v rozpore s\npovinnosťami stanovenými advokátovi Zákonom o advokácii), ktorá bezprostredne viedla k vzniku škody\nna strane žalobcu, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo.\n4.4. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie správne dospel k právnemu posúdeniu veci, keď\nsa s takým extenzívnym výkladom právnej normy nestotožnil a v súlade so zásadou hospodárnosti\nkonania dôkazy navrhované žalobcom nevykonal, lebo to bolo nadbytočné, žalobca uviedol, že s ním\nnesúhlasí, podľa názoru žalobcu nejde o extenzívny výklad právnej normy, ale o aplikáciu právnej normy\nna konkrétny skutkový stav, pričom zákonodarca formuláciou právnej normy ponechal určitý priestor na\nindividuálne posúdenie konkrétnych okolností, ktoré nie je možné vždy unifikovať. Žalobca mal za to,\nže vykonanie, v konaní žalobcom navrhovaného dokazovania, je nevyhnutné a účelné, predovšetkým\nv záujme riadneho prejednania sporu a taktiež je nevyhnutým predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie\nsúdu v danej veci.\n4.5. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca vedie spor s neexistujúcim subjektom, keďže v čase podania\nžaloby advokát JUDr. J. T., so sídlom AK na E. X/A, neexistoval, nikdy neexistoval advokát so sídlom\nadvokátskej kancelárie na ul. X. mája č. XX v E., žalobca uviedol, že žalovaného v žalobe označil\nsprávne, keď uviedol z jemu dostupných zdrojov žalovanému pridelené číslo SAK, meno a priezvisko,\ntitul, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu. Žalobca neuvádzal sídlo advokátskej kancelárie\nžalovaného, ako sa mylne žalovaný domnieva. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný sa pojednávaní\nosobne zúčastňoval a nikdy svoju pozíciu v konaní nespochybnil, rovnako tak údaje o svojej osobe.\n4.6. K tvrdeniu žalovaného, že odvolanie žalobcu nebolo podané v zákonom predpísanej forme\nelektronického formulára, a preto by malo byť odmietnuté, žalobca poukázal na ustanovenie § 386\nC.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak\na) bolo podané oneskorene, b) bolo\npodané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,\nalebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.\nNepodanie odvolania elektronickým formulárom nemá za následok odmietnutie odvolania. Odvolanie\nbolo v prejednávanom prípade podané oprávnenou osobou riadne, v zákonom stanovenej lehote, pričom\nobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. S poukazom na § 821 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a položku 20a zákona\nč. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch žalobca uviedol, že podal odvolanie dňa 21.12.2017\nv listinnej\nforme prostredníctvom pošty (teda nie elektronicky), toto porušenie povinnosti stanovenej v Zákone o\nsúdoch nie je sankcionované neplatnosťou podania ani inou sankciou. Od 1.1.2018 súdy môžu ukladať\nv zmysle Zákona o súdnych poplatkoch poplatok vo výške 20,- € za spracovanie podania podaného v\nlistinnej forme (nie elektronicky). Žalovaný tak podľa žalobcu nesprávnym výkladom zákona dospel k\nnesprávnym záverom, na ktoré nie je možné prihliadať.\n5.1. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n[§ 470\nods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon\nč.\n160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\n\nžalobcu je dôvodné a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).\n5.2. Odvolací súd konštatoval, že predmetom sporu v prejednávanom prípade je zodpovednosť za škodu\nspôsobenú výkonom advokátskej činnosti. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné predpoklady\nzodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovaný namietal, že vzhľadom na rozsah plnomocenstva, ktorým\nho žalobca poveril zastupovaním v spore so spoločnosťou INTERMONT a.s., nemal právnu povinnosť\nsledovať obchodný vestník a ani žiadne ďalšie zdroje o majetkových pomeroch odporcu.\n5.3. S poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 2, § 26 ods. 1, ods. 4 Zákona o advokácii\nodvolací súd dôvodil, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom\nadvokácie je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca\ns výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s\nvýkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v\nkonaní jednoznačne preukázané, dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený. Zodpovednosť\nadvokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v\nsúvislosti\ns výkonom advokácie.\n5.4.1. Odvolací súd konštatoval, že z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o advokácii vyplýva, že výkonom\nadvokácie je najmä zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi\nsubjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych\núkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva\na právnej pomoci. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 26 Zákona o advokácii ide bezpochyby\nnajmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené Zákonom o\nadvokácii. Advokát je povinný pri výkone svojej činnosti svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy\nklienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia\na príkazu klienta pokladá za prospešné a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou\ntýchto povinností je bezpochyby tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta\no postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej\nho zastupuje. Uvedené povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného\nzmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Odvolací súd uvádza, že svedomitým nie je taký výkon advokácie,\nktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý\nnezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje.\n5.4.2. Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 26 Zákona\no advokácii\nrozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v\npeniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje\nsa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá\nznamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu\npoškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba\nvynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený\nmajetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý\nbolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej\nudalosti.\n5.4.3. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),\nv rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi\nvýkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a\nškodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť\nadvokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.\nPri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, konkrétne ktorá príčina škodu vyvolala. Pritom nie je\nrozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti\nje „priamosť\" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v\nkomplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou\nzákon spája zodpovednosť za škodu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.10.2010,\nsp. zn. 3 M Cdo 18/2009; porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010,\nsp. zn.\n4 Cdo 161/2009 ).\n5.5. Pokiaľ ide o skutkový stav prejednávanej veci, zistený vykonaným dokazovaním pred súdom prvej\ninštancie (predovšetkým pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 34 Cb\n6/2010), nebolo sporné, že žalobca sa v konaní pred Okresným súdom\nBratislava\nI sp. zn. 25 Rob 39/2010 (neskôr sp. zn. 34 Cb 6/2010) domáhal voči spoločnosti INTERMONT\n\na.s. ako žalovanému zaplatenia sumy 100.581,62 € s príslušenstvom, a to titulom zmluvy o dielo,\nna základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného (INTERMONT a.s.) služby a práce v období od\ndecembra 2006 do marca 2008. Vo veci bol dňa 19.3.2010 vydaný platobný rozkaz č. k. 25 Rob\n39/2010-22, ktorým súd zaviazal žalovaného (INTERMONT a.s.) povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu\n100.581,62 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal\nžalovaný (INTERMONT a.s.) v zákonnej lehote odpor. Plnomocenstvom zo dňa 15.4.2011 žalobca\nsplnomocnil zastupovaním v predmetnom spore žalovaného (v tomto konaní), podľa plnomocenstva\nbolo toto udelené pre celé konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 25 Rob 39/2010. Dňa\n15.4.2011 sa žalovaný nahliadnutím do spisu sp. zn. 25 Rob 39/2010 oboznámil s celým jeho obsahom.\nPojednávanie vytýčené na termín 15.11.2011, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu,\nteda aj žalovaný, bolo odročené na termín 26.1.2012, a to na žiadosť žalovaného, resp. jeho právneho\nzástupcu, odôvodnenú potrebou prípravy na pojednávanie a oboznámením sa s právnym stavom veci.\nPojednávanie vytýčené na termín 26.1.2012 navrhol žalobca, zastúpený žalovaným (v tomto konaní),\nodročiť z dôvodu mimosúdnych rokovaní prebiehajúcich medzi stranami sporu. Žalobca mal požiadavku,\naby sa finalizácia rokovaní uskutočnila najneskôr do 29.2.2012, po tomto termíne mal súd informovať o\nvýsledku rokovaní. Oznámením doručeným súdu dňa 22.6.2012 oznámil žalobca, zastúpený žalovaným,\nže rokovania o urovnaní medzi stranami neboli ukončené s tým, že správu o ich výsledku doručí\nsúdu do 31.8.2012. Podaním doručeným súdu dňa 2.11.2012 žalobca, zastúpený žalovaným oznámil,\nže rokovania o urovnaní boli neúspešné, keďže žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, zároveň\noznámil súdu zmenu sídla žalovaného (INTERMONT a.s.). Uznesením zo dňa 27.3.2013,\nč.\nk. 34 Cb 6/2010-219, Okresný súdu Bratislava I konanie zastavil s odôvodnením, že Okresný súd\nBanská Bystrica uznesením zo dňa 17.7.2012, sp. zn. 1 R 3/2012, povolil reštrukturalizáciu spoločnosti\nINTERMONT a.s. a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili do reštrukturalizačného konania\nv lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca, zastúpený\nžalovaným odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť pre neexistenciu dôvodu na\nzastavenie konania a žiadal pokračovať v súdom konaní. O odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením\nzo dňa 29.5.2014, č. k.\n2 Cob 162/2013-223 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie\nvo výroku, ktorým konanie zastavil zrušil, vo zvyšnej časti uznesenie potvrdil. Zrušenie uznesenia v časti\nvýroku o zastavení konania odvolací súd odôvodnil tým, že zastavenie konania nastalo zo zákona. Z\nodôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením\nzo dňa 21.1.2013, sp. zn. 1 R 3/2012, potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou\ndňa 31.12.2012 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka INTERMONT a.s., uznesenie bolo zverejnené v\nObchodnom vestníku OV 19/2013, dňa 28.1.2013.\n5.6. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že podmienku, že výkon advokácie nebol advokátom\nvykonávaný riadne, je treba posudzovať z hľadiska ustanovenia § 18 Zákona o advokácii. O vzťah\npríčinnej súvislosti sa jedná, ak škoda vznikla následkom výkonu advokácie, t. j. bez pochybenia\nadvokáta mohol klient právo úspešne uplatniť. Povinnosťou advokáta pri výkone advokátskej činnosti\nje predovšetkým dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov klienta, využívať všetky zákonné\nprostriedky slúžiace záujmom klienta a informovať ho priebežne o stave konania, v ktorom zastupuje.\nPri poskytovaní právnej pomoci je prvoradý záujem klienta. Advokát je povinný riadne a včas\npísomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti,\nz ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak (§ 6\nods. 1 písm. a/ Advokátskeho poriadku). Povinnosťou advokáta, zastupujúceho klienta v sporovom\nkonaní (a predovšetkým pokiaľ ide o zaplatenie peňažnej pohľadávky) je aj sledovanie všetkých\nskutočností, spojených s osobou dlžníka, majúcich vplyv na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Bolo\npreto, podľa názoru odvolacieho súdu, povinnosťou žalovaného sledovať všetky verejne dostupné\nzdroje, umožňujúce získať všetky relevantné informácie o postavení dlžníka. Ak žalovaný takto\nnekonal, nemožno povedať, že vykonával advokátku činnosť v súlade so Zákonom o advokácii ako aj\nAdvokátskym poriadkom. Zo spisu vedeného pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 vyplýva, že minimálne v období\nod januára 2012 do júna 2012 prebiehali medzi stranami sporu (žalobcom a spol. INTERMONT a.s.)\nmimosúdne rokovania. Dňa 22.6.2012 žalobca, zastúpený žalovaným súdu oznámil, že rokovania o\nurovnaní medzi stranami neboli ukončené s tým, že správu o ich výsledku doručí súdu do 31.8.2012.\nPodaním doručeným súdu dňa 2.11.2012 žalobca, zastúpený žalovaným oznámil, že rokovania o\nurovnaní boli neúspešné, keďže žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Z uvedeného spisu zároveň\nvyplýva, že reštrukturalizácia spoločnosti INTERMONT a.s. bola povolená uznesením zo dňa 17.7.2012\n(teda v období, keď mali prebiehať mimosúdne rokovania) a veritelia mali možnosť v lehote 30 dní od\npovolenia reštrukturalizácie prihlásiť si svoje pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu, v prípade,\nže by žalovaný postupoval pri zastupovaní žalobcu so všetkou odbornou starostlivosťou a uplatnil v\n\nzáujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, disponoval by z verejne\ndostupných zdrojov informáciou o povolení reštrukturalizácie, o čom mal následne informovať svojho\nklienta s poučením o jeho právach. Odvolací súd sa tak nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa\nktorého žalovaný, ktorý disponoval špeciálnym plnomocenstvom zužujúcim rozsah jeho zastúpenia iba\nna konanie\nsp. zn. 34Cb 6/2010, nebol povinný sledovať, či sa voči dlžníkovi žalobcu\nzačalo reštrukturalizačné konanie a nemožno mu vytýkať, že ak tak nekonal, nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou advokáta a porušil povinnosti vyplývajúce z § 18 Zákona o advokácii.\n5.7. Pokiaľ ide o vznik škody, súd prvej inštancie dôvodil, že pohľadávka žalobcu nebola judikovaná,\nteda priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu a výsledok konania sp. zn. 34 Cb 6/2010\nnie je možné vopred predpokladať. Podľa súdu prvej inštancie je otázne, s akým výsledkom by konanie\nskončilo a či by bol žalobca v tomto konaní plne úspešný a do akej miery by bola jeho pohľadávka\nuspokojená v reštrukturalizácii, pokiaľ by bola riadne prihlásená. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu\nprvej inštancie nestotožnil. Otázku dôvodnosti pohľadávky žalobcu voči spoločnosti INTERMONT a.s.\nmožno riešiť v konaní\no náhradu škody ako otázku predbežnú, bez toho, aby sa touto otázkou\nzaoberal súd\nv pôvodnom konaní. Je totiž na žalobcovi, aby preukázal také skutkové\nokolnosti, ktoré dôvodnosť jeho pohľadávky voči spoločnosti INTERMONT a.s. preukážu. Žalobca v\nodvolaní namietal, že na preukázanie výšky škody navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie pripojením\nspisu sp. zn. 34 Cb 6/2010, výsluchom všetkých účastníkov a svedkov konania sp. zn.\n34\nCb 6/2010, výsluchom reštrukturalizačného správcu spoločnosti INTERMONT a.s., prípadne inej osoby,\nktorá by vedela uviesť, v akej výške by bol žalobca uspokojený, ak by si svoju pohľadávku prihlásil do\nreštrukturalizačného konania riadne a včas. Súd však všetky dôkazy nevykonal.\n5.8. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na právnom posúdení veci,\nktoré odvolací súd nepovažuje za správne ako aj to, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia nevykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom. Žalobca preto opodstatnene\nuplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) C.s.p. Odvolací súd z uvedeného dôvodu\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie, súc viazaného právnym\nnázorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), opätovne posúdiť otázku porušenia povinností\nžalovaného ako advokáta\nv súvislosti s výkonom advokácie a vykonať dokazovanie\nnavrhnuté stranami sporu v otázke vzniku škody spôsobenej žalobcovi ako aj jej výšky. Následne riadne\nvyhodnotiť vykonané dokazovanie, ustáliť skutkový a právny stav, opätovne rozhodnúť v merite veci a\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.\n6.1. Rozsudkom v poradí druhým, zo dňa 15.5.2023, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 32.185,92 €, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,\nvo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému právo\nna náhradu trov konania v rozsahu 28 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 18 ods. 1, ods. 2, § 26\nods. 1, ods. 4 Zákona o advokácii.\n6.2.1. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie v otázke činnosti advokáta a jeho zodpovednosti poukázal na\nodôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 25 Cdo 5819/2017, podľa ktorého „z podstaty poskytovania právnych služieb vyplýva,\nže advokát je pri poskytovaní právnych služieb povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou.\nTo zároveň predpokladá iniciatívny a samostatný prístup advokáta, poskytnutie potrebných informácií\nklientovi, ako aj predloženie možných variantov postupu a vyžiadanie si pokynov klienta. Aj keď\nzákon podrobnejšie rozsah konkrétnych povinností advokáta nevymedzuje, je možné pod požiadavku\nsvedomitej a čestnej ochrany a presadzovania práv a oprávnených záujmov klienta v zmysle § 16\nZákona\no advokácii subsumovať aj znalostnú povinnosť a poučovaciu povinnosť.\nCharakter objasňovania zahŕňa zbieranie a overovanie informácií z verejných zdrojov. Je povinnosťou\nadvokáta zozbierať údaje z verejných registrov, nahliadať do spisov, vyžadovať potvrdenia od úradov a\niných inštitúcií. Znalostná povinnosť predpokladá zodpovedajúcu všeobecnú znalosť odboru, ktorého sa\nmandát týka. Hĺbka a rozsah právnych vedomostí je otázkou štandardu starostlivosti, teda objektívnej\núrovne, ktorá musí byť zachovaná, aby právne služby boli poskytnuté v súlade s § 16 ods. 2 Zákona\no advokácii. Pri nedodržaní tejto úrovne poskytovania služieb je daný jeden z predpokladov vzniku\nzodpovednosti advokáta za škodu zavinenú\nz nedbanlivosti.\" Súd prvej inštancie konštatoval,\nže nie je preto dôvodné tvrdenie žalovaného, ako i intervenienta, že žalovaný žiadnu povinnosť advokáta\nneporušil. Zodpovednosť za škodu advokáta vzniknutá porušením jeho právnej povinnosti je objektívnou\nzodpovednosťou a môže byť považovaná i za disciplinárne previnenie advokáta.\n\n6.2.2. K otázke vzniku škody súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odvodzoval vznik škody od\nskutočnosti, že neprihlásením pohľadávky v sume 100.581,62 € s príslušenstvom do reštrukturalizácie\nspoločnosti zanikla možnosť pohľadávku ďalej vymáhať. Výšku škody žalobca vyčíslil na sumu\n50.290,81 €, vychádzajúc pritom z informácie správkyne JUDr. Ing. V. V., že reštrukturalizačný plán\npočítal s uspokojením nezabezpečených pohľadávok vo výške 50 %. Pohľadávka žalobcu nebola\njudikovaná, teda priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu, preto súd prvej inštancie\nspornosť/nespornosť pohľadávky posúdil v tomto konaní ako otázku prejudiciálnu. Na zistenie, či\nžalobca uplatnil súdnou cestou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pohľadávku voči\nspoločnosti INTERMONT a.s. vo výške 100.581,62 € s príslušenstvom dôvodne, súd prvej inštancie\nvykonal rozsiahle dokazovanie. Predovšetkým sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. 34 Cb\n6/2010, z ktorého zistil, že žalobca na základe objednávky zo strany spoločnosti INTERMONT a.s.,\noznačenej ako Objednávka 195/2006, zákazkové číslo : XXXXX.XX zo dňa 20.12.2006, zhotovoval\ndielo - montáž EPS APSN v priestoroch AB I. XX, Bratislava za cenovú ponuku 488.066,- Sk a na\nzáklade objednávky 108/2007, zákazkové číslo: XXXXX.XX, dodávku a montáž poplachového systému\nnarušenia, prístupového systému a systému kontroly vstupu, interkomorový dorozumievací systém\na kamerový systém za cenovú ponuku 2.396.948,- Sk bez DPH, pre stavbu ASTORIA PALACE, s\npredpokladaným ukončením prác do 40 dní, odo dňa 10.10.2007. Za obdobie od 12/2006 do 03/2008\nfakturoval žalobca objednávateľovi sumu 3.431.381,93 Sk s DPH, objednávateľ uhradil za dielo len\nčiastočne a jeho dlh predstavoval 100.581,62 €\ns príslušenstvom.\nDielo bolo vyhotovené a odovzdané, o odovzdaní diela a jeho prebratí bol spísaní odovzdávací a\npreberací protokol, kde neboli žiadne vady diela zo strany spoločnosti INTERMONT a.s. spísané.\nRovnako svedkovia F. a T. uviedli, že voči kvalite diela neboli zo strany objednávateľa diela vznesené\nnámietky. Spoločnosť INTERMONT a.s. tiež písomne odsúhlasila v rámci inventúry dňa 25.3.2009\nzostatok v hodnote 3.331.381,93 Sk ako záväzok voči žalobcovi, na základe troch neuhradených\nfaktúr. Údajné vady diela začala spoločnosť INTERMONT a.s. tvrdiť až v odpore proti platobnému\nrozkazu, doručenému súdu dňa 8.4.2010. Podľa § 562 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný\ndielo prezrieť\na uplatniť vady diela bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistí po\nodovzdaní diela, respektíve potom, ako si ich prehliadne, najneskôr však do 2 rokov po ich odovzdaní.\nInak mu súd nároky zo zodpovednosti za vady neprizná. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa\n14.8.2008 sa konala sa účasti zástupcov zmluvných strán ohliadka zhotoveného diela, bez vážnejších\npripomienok. Z poznámok písaných rukou k preberaciemu konaniu vyplýva, že zhotoviteľ vyžadoval\nod objednávateľa súčinnosť, ku ktorej podľa výpovede svedkov už nedošlo. Súd prvej inštancie mal v\nkonaní za nesporne preukázané, že objednávateľ si dielo\nv dohodnutom rozsahu objednal,\nodsúhlasil jeho cenu a dielo prevzal dňa 14.8.2008. Údajné vady diela, ktoré mali spočívať v tom, že\nboli dodané iné technické komponenty ako bolo dohodnuté, si objednávateľ neuplatnil u zhotoviteľa\nriadne a v súlade so zákonom. Objednávateľ si musí vady diela uplatniť u zhotoviteľa včas, t. j. v\nzákonných lehotách, pričom môže a/ požadovať nahradenie diela iným, b/ opravu diela, c/ zľavu z ceny a\nd/ odstúpenie od zmluvy. Nič z toho spoločnosť INTERMONT a.s. ako objednávateľ neurobila. Naopak,\nsvedok B. ako bývalý konateľ objednávateľa uviedol, že dielo demontovali a pravdepodobne vyhodili,\nčím inými slovami potvrdil to, že k žiadnemu uplatneniu si nárokov zo zodpovednosti za vady z ich strany\nnedošlo. Zmluva o dielo, ktorú strany uzavreli zostala platnou, zhotoviteľ dielo odovzdal a objednávateľ\nnezaplatil. Zhotoviteľ diela (žalobca) si preto svoju pohľadávku voči spoločnosti INTERMONT a.s. v\nsume 100.581,62 € s príslušenstvom uplatnil v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 na Okresnom\nsúde Bratislava I, dôvodne. Prejudiciálnu otázku, či pohľadávka žalobcu voči spoločnosti INTERMONT\na.s, bola preukázanou čo do dôvodu a výšky, súd prvej inštancie uzavrel s kladnou odpoveďou. Ak\nžalovaný tvrdí, že dielo malo vady a tieto boli dôvodom toho, že spoločnosť INTERMONT a.s. za dielo\nnezaplatila, ide o ničím nepreukázané tvrdenie, ktoré nemá oporu v žiadnych právne relevantných\ndôkazoch. Pokiaľ bol žalovaný nepochybne presvedčený o tom, že nárok žalobcu v konaní vedenom\npod sp. zn. 34 Cb 6/2010 je nedôvodný, bolo jeho povinnosťou advokáta na to žalobcu upozorniť,\nprípadne zastupovanie odmietnuť, to sa však nestalo a napriek mimosúdnym rokovaniam žalovaný dňa\n29.10.2012 navrhol súdu pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že konanie pred\nOkresným súdom Bratislava I vedenom pod sp. zn. 34 Cb 6/2010, skončilo zastavením z dôvodu, že\nžalobca neprihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému do reštrukturalizácie v stanovenej lehote. Tento\npostup žalobcu, respektíve jeho právneho zástupcu, ktorý je v tomto konaní žalovaný, spôsobil, že\npohľadávku už nebolo možné ďalej vymáhať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že reštrukturalizačné\nkonanie je samostatný proces. Cieľom reštrukturalizačného konania je pomôcť dlžníkovi, ktorému\nje\nv tomto konaní poskytnutá ochrana pred veriteľmi, najmä prerušením exekučných\nkonaní\na zároveň mu je počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania umožnené\n\npokračovať\nv podnikateľskej aktivite. Výsledkom reštrukturalizácie je čiastočné\nuspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré však musí byť vyššie, aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu\nna majetok dlžníka, pričom vo zvyšku pohľadávky veriteľov prihlásené do reštrukturalizácie zanikajú.\nDlžník po úspešnej reštrukturalizácií môže naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Záverečným\nprávnym aktom reštrukturalizačného konania je reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina\nupravujúca vznik, zmenu a zánik záväzkov osôb v nej uvedených. Reštrukturalizačný plán je osobitným\ndruhom zmluvy medzi dlžníkmi a veriteľmi, prípadne tretími osobami, ktorých práva a povinnosti sú\nplánom dotknuté. Plán, ktorý vypracúva predkladateľ, je preto len návrhom zmluvy, ktorý musí byť\nschválený. Schvaľovací proces prebieha v dvojstupňovej forme, keďže reštrukturalizačný plán najprv\npodlieha schváleniu veriteľmi a následne aj schváleniu súdom. Až schválenie reštrukturalizačného plánu\nsúdom potom spôsobuje právne účinky. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom spisu\nsp. zn.\n1 R 3/2012 a zistil, že spoločnosť INTERMONT a.s. podala dňa 22.6.2012 návrh na Okresný súd Banská\nBystrica na povolenie reštrukturalizácie, keďže konkurzné konanie bolo prerušené. Reštrukturalizačný\nposudok vypracovala JUDr. Ing. V. V.. Podľa jej záveru, výška pohľadávky zabezpečených veriteľov\nje 4.469.103, - €, pričom predpokladaný výťažok speňaženia majetku dlžníka je 2.652.479,3 €. Na\nuspokojenie pohľadávok nezabezpečených (v tomto prípade všetkých) veriteľov by v prípade konkurzu\nzvýšili finančné prostriedky vo výške 2.203.476,88 €, t. j. uspokojenie vo výške 49 %. Povolenie\nreštrukturalizácie je v záujme tak spoločnosti ako aj veriteľov, nakoľko by mohlo dôjsť až\nk\nuspokojeniu pohľadávok veriteľov v rozsahu 60 %, čo je viac ako v prípade konkurzu. Dňa 2.7.2012\nOkresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi\nINTERMONT a.s. Uznesením č. k. 1 R 3/2012-97, zo dňa 17.7.2012, súd povolil reštrukturalizáciu\ndlžníka a za správcu ustanovil JUDr. Ing. V. V.. Zároveň stanovil veriteľom lehotu 30 dní od zverejnenia\nuznesenia na prihlásenie svojich pohľadávok. Podľa zoznamu pohľadávok, ktorý správkyňa doručila\nsúdu dňa 3.9.2012 prihlásilo do reštrukturalizácie svoje pohľadávky 39 + 2 zahraniční veritelia, v\ncelkovej sume 5.959.511,79 €. Podľa zoznamu pohľadávok doručeného súdu dňa 29.9.2012 sa jednalo\no nezabezpečené pohľadávky v zistenej sume 4.179.368,32 €, popretej sume 1.801.782,17 €. Dňa\n28.9.2012 sa konala podmienená schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený trojčlenný veriteľský výbor, kde\nnásledne bol zvolený jeho predseda. Dňa 12.12.2012 schôdza veriteľov schválila reštrukturalizačný plán.\nPodľa reštrukturalizačného plánu č. 1 R 3/2012 by mali byť pohľadávky nezabezpečených (všetkých)\nveriteľov uspokojené postupne do hodnoty 50 %. Uznesením č. k. 1 R 3/2012-301, zo dňa 21.1.2013,\nsúd potvrdil reštrukturalizačný plán\na ukončil reštrukturalizáciu dlžníka INTERMONT\na.s. Podľa správ dozorného správcu\no plnení reštrukturalizačného plánu v období od\n21.10.2013 do 23.4.2014, spočiatku plán plnenia prebiehal riadne, avšak podľa poslednej správy, dlžník\nod januára 2014 plán neplní. Dňa 13.6.2019 bol na dlžníka vyhlásený konkurz uznesením Okresného\nsúdu Banská Bystrica, č. k. 2 K 7/2018-165. Správcom konkurznej podstaty bol ustanovený Advisors\nk.s., počnúc dňom 31.10.2019.\n6.2.3. K otázke príčinnej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti medzi\nvznikom škody a výkonom advokácie je daný vtedy, ak možno hovoriť\no vzniku škody ako\nnásledku konania advokáta. Vzniknutá škoda musí byť priamym\na bezprostredným\npôsobením príčiny, tiež bezprostredným následkom príčiny, ktorá škodu ako následok vyvolala. Keďže\nbolo povinnosťou advokáta v prípade plnomocenstva sledovať dlžníka aj inde, ako v konaní sp. zn.\n34 Cb 6/2010, nevedomosť o vstupe dlžníka do reštrukturalizácie bola priamym dôsledkom vzniku\nškody na strane žalobcu. Medzi konaním žalovaného a vznikom škody preto existuje príčinná súvislosť.\nKonaním žalovaného sa pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou.\n6.3. Pokiaľ ide o výšku škody spôsobenej žalobcovi, vykonal súd prvej inštancie dokazovanie zamerané\nna zistenie, akým spôsobom bol plnený reštrukturalizačný plán spoločnosti INTERMONT a.s a jeho\nnásledný konkurz. Na návrh strán sporu súd oslovil správcu konkurznej podstaty, ktorý súdu zaslal\nodpoveď, podľa ktorej bolo prihlásených\n23 veriteľov nezabezpečených pohľadávok, z toho 18tim bolo plnené minimálne v jednej splátke, ktorá bola vo výške 32 % pohľadávky. Pokiaľ ide o námietku\nžalovaného, že veriteľov bolo viac a nie je zrejmé, či bolo v rámci konkurzu plnené všetkým a ktorým,\nsúd prvej inštancie dôvodil, že je pravdou, že pôvodne bolo v reštrukturalizačnom konaní 39 veriteľov\n+\n2 zahraniční, ako to vyplýva z reštrukturalizačného spisu a tiež je preukázané, že v\nobdobí od 21.10.2013 do 23.4.2014 sa reštrukturalizačný plán plnil. Podľa Správy dozorného správcu\nzo dňa 7.2.2014 dlžník (INTERMONT a.s.) riadne uhrádza splátka podľa plánu, z čoho vyplýva záver, že\nprvá splátka vo výške 32 % z priznaného uspokojenia teda bola plnená. Podľa plánu reštrukturalizácie\nbolo do kategórie nezabezpečených veriteľov zaradených\n35 veriteľov, z\nčoho voči 12 bola podaná incidenčná žaloba. Zostalo tak 23 veriteľov, kde správca konkurznej podstaty\nrovnako potvrdil, že bola uhradená prvá splátka väčšine veriteľov, t. j. 18 z 23, a to vo výške 32 % z\n\npriznaného uspokojenia. Pri niektorých bol dohodnutý odklad, voči niektorým sa stal plán neúčinným.\nExistuje vysoká pravdepodobnosť, že v prípade, ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou\nadvokáta a pohľadávku žalobcu by riadne a včas prihlásil do reštrukturalizácie a všetko by prebehlo za\nriadneho\na očakávaného chodu vecí, bola by pohľadávka aspoň čiastočne uspokojená.\nÚvahy o tom, či by bola pohľadávka žalobcu popretá a bola by podaná incidenčná žaloba sú v rovine\nhypotéz a nemožno s nimi pracovať. Nie je rovnako pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa plnili iba\nprednostné pohľadávky. Správca potvrdil, že do apríla 2014 sa plnilo prvou splátkou takmer všetkým a\nniektorým (ako daňový úrad a zdravotné poisťovne) až do roku 2018. Na základe uvedených skutočností\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne. Konštatoval, že z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalobcu vo výške 100.581,62 € bola žalovaná v konaní sp. zn. 34\nCb 6/2010 na Okresnom súde Bratislava I dôvodne. Uviedol, že z vykonaného dokazovania a v súlade\ns právnym názorom odvolacieho súdu bolo zistené, že žalovaný nepostupoval ako advokát pri výkone\nadvokátskej činnosti riadne a so všetkou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho neprihlásil splatnú\npohľadávku žalobcu do reštrukturalizácie a tá sa stala ďalej od dlžníka nevymáhateľnou. V konaní bolo\npreukázané, že pohľadávka žalobcu proti spoločnosti INTERMONT a.s., v prípade jej prihlásenia a\nzahrnutia do reštrukturalizačného plánu, mala byť uspokojovaná do výšky\n50 %. V zmysle\nplánu dlžník čiastočne plnil, ale následne sa dostal do omeškania, plniť prestal a upadol do konkurzu.\nPrvá splátka vo výške 32 % však bola pri väčšine veriteľov plnená,\nu niektorých plnenie\npokračovalo až do roku 2018. Súd prvej inštancie mal za to, že výška škody, ktorá reálne žalobcovi\nkonaním žalovaného vznikla sa rovná 32 % z pôvodnej pohľadávky, čo je čiastka reálne plnená v rámci\nreštrukturalizácie. Percentuálnemu vyjadreniu zodpovedá suma 32.185,92 €, čo je suma, ktorej náhradu\nžalobca od žalovaného oprávnene požaduje. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý požadoval žalobca\nod 6.8.2014, tento nárok súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný. Dôvodil, že úrok z omeškania\nje sankcia za omeškanie s plnením splatnej pohľadávky. V prípade náhrady škody sa však priznaná\nsuma stáva splatnou až rozhodnutím súdu, a to uplynutím lehoty na plnenie. Spravidla to býva lehota 3\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Až po jej uplynutí nastáva omeškanie s plnením náhrady škody.\nV časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania preto žalobu zamietol. Zamietajúci výrok rozsudku sa\ntak týkal nároku na zaplatenie sumy 18.023,89 € (správne má byť 18.104,89 €, poznám. odvolacieho\nsúdu) a nároku na zaplatenie úroku z omeškania\n9,15 % ročne zo sumy 50.290,81 € od\n6.8.2014 do zaplatenia.\n6.4. Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol\nv\nkonaní úspešný iba z časti. Z pôvodne uplatnenej sumy 50.290,81 € mu súd priznal čiastku 32.185,92\n€, čo predstavuje úspech 64 %. Úspech žalovaného predstavuje 36 %. Vychádzajúc z § 255 ods. 2\nC.s.p. a pomernom rozdelení náhrady trov súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 28 %.\n7.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 32.185,92 € a výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote\nodvolanie žalovaný, dôvodiac § 365 ods. 1) písm. b), f) a h) C.s.p. Odvolateľ v odvolaní namietal\nnesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením dôvodnosti pohľadávok\nžalobcu uplatňovaných v pôvodnom konaní (sp. zn. 34 Cb 6/2010, poznám. odvolacieho súdu) a\nustálením výšky škody. Odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že\nžalobca v pôvodnom konaní uplatnil pohľadávku vo výške 488.066 Sk (t. j. 16.200,82 €) na základe\nobjednávky spoločnosti označenej ako objednávka 195/2006, zákazkové číslo XXXXX.XX, zo dňa\n20.12.2006, zhotovoval dielo: dodávka a montáž EPS a APNS v priestoroch AB I. XX, Bratislava 3., 4.,\n5.\na 6. NP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že úplne opomenul, že za údajné zhotovenie tohto\ndiela podľa Faktúry č. XXXXXX-XX z 5.2.2007 uplatňoval v pôvodnom konaní nezaplatený zostatok,\nsumu 15.960,37 €. Splnenie záväzkov z tejto zmluvy o dielo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.\nNepredložil žiadne dôkazy o zhotovení tohto diela, ani preberací protokol, ako dôkaz o odovzdaní diela\nžalovanému.\n7.2.1. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže žalobca na základe objednávky spoločnosti č. 108/2007, zákazkové číslo: XXXXX.XX, dodávka\na montáž poplachového systému narušenia, prístupového systému, systému kontroly vstupu,\ninterkomorový dorozumievací systém a kamerový systém za cenovú ponuku 2.396.948,- Sk bez DPH\npre stavbu ASTÓRIA PALACE fakturoval objednávateľovi za toto dielo sumu 3.431.381,93 Sk s DPH,\nobjednávateľ uhradil cenu dielo len čiastočne a jeho dlh predstavoval sumu 100.581,62 €. Odvolateľ\nnamietal, že z obsahu spisu v pôvodnom konaní je však preukázané, že žalobca uplatňoval za toto dielo\nneuhradenú sumu z faktúry č. XXXXXX z 28.8.2008 vo výške 82.210,59 € vrátane DPH, a teda spolu\n\nso sumou 15.960,37 € súčet spolu činí 98.170,96 € a nie sumu 100.581,62 €, ktorú súd určil ako výšku\nškody.\n7.2.2. Odvolateľ ďalej namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie, týkajúce sa preberacieho\nprotokolu. Namietal, že listinný dôkaz Preberací protokol, ktorého text končí vyhlásením zmluvných\nstrán: „... na znak čoho ho dnešného dňa podpisujú.\" nie je nikým podpísaný a ani neobsahuje údaj o\ndátume podpisu. Nespĺňa preto základné formálne predpoklady pre platný písomný právny úkon podľa §\n40 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka. Žalobca síce poukazoval na to, že je k protokolu pripojená\nlistina označená ako „PRÍLOHY\", pričom tieto prílohy mali tvoriť okrem pôvodných rozpočtov aj doplnenia\nrozpočtov, avšak táto listina neobsahuje údaj o tom, k čomu sa prílohy vzťahujú a je podpísaná zo strany\nžalobcu osobou označenou ako I. T.. Zo zápisu žalobcu v obchodnom registri je zrejmé, že táto osoba\nnebola nikdy štatutárnym orgánom žalobcu, čo svedok I. T. aj potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. Za\nobjednávateľa je listina označená ako „PRĹOHY\" podpísaná nečitateľnými podpismi, pričom žalobca\ntieto osoby neoznačil\na napokon nenavrhol vykonanie dôkazu, výsluch týchto\nosôb, ktorým by sa preukázala právomoc týchto osôb podpisovať v mene objednávateľa. Žalobca v\npôvodnom konaní argumentoval listinou označenou ako Poznámky k preberaciemu konaniu, ktorá však\nopäť nie je podpísaná štatutárnymi alebo splnomocnenými osobami, taký dôkaz žalobca nepredložil.\nZ výsluchu svedka I. T. je preukázané, že dňa 14.8. 2008 sa malo konať preberacie konanie diela v\nobjekte ASTÓRIA PALACE, ale stretnutie zástupcov zmluvných strán sa konalo v inej budove, pričom\nlistinu označenú ako preberací protokol priniesol už napísanú konateľ žalobcu Ing. F.. Svedok nevedel\npotvrdiť, či sa konala obhliadka diela a z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné túto skutočnosť overiť\nvýsluchom osôb podpísaných nečitateľnými podpismi za preberajúceho. Svedok B., štatutárny orgán\nobjednávateľa uviedol, že on sa preberacieho konania nezúčastnil.\n7.2.3. Odvolateľ namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že objednávateľ (žalovaný v pôvodnom\nkonaní) označil vady diela až v odpore proti platobnému rozkazu, na základe čoho súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že právo zo zodpovednosti za vady diela nebolo uplatnené včas, keďže sa jednalo o\nzrejmé vady. Odvolateľ dôvodil, že objednávateľ označením vád diela dokumentoval, že dielo nebolo\nvykonané riadne a preto ním nebolo prevzaté, čo dokumentoval aj tým, že preberací protokol označený\nžalobcom nebol z jeho strany riadne podpísaný. Svedok B. v tejto súvislosti uviedol, že dielo následne\ndemontovali. Významné je aj zistenie vyplývajúce zo svedectva svedka I. T., že\nk preberaciemu\nkonaniu nebola predložená východisková revízna správa elektrického zariadenia (diela) autorizovaným\nrevíznym technikom, ktorým dané dielo nesporne bolo, ktorým sa preukazuje bezpečnosť a spôsobilosť\nzariadenia podľa ustanovení vyhlášky\nč. 508/2009 Z. z. Východisková revízna\nspráva elektrozariadení je nevyhnutnou súčasťou právnej dokumentácie takého diela, bez nej nie je\npreukázané, že dielo je zhotovené riadne.\n7.2.4. Odvolateľ namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie v otázke uspokojenia veriteľov v\nreštrukturalizácii dlžníka INTERMONT a.s. Jeho zistenia sú podľa odvolateľa\nv rozpore\ns obsahom záväznej časti reštrukturalizačného plánu časť A uspokojenie pohľadávok veriteľov, v ktorej\nsa pod bodom 1/ uvádza, že nezabezpečení veritelia budú postupne uspokojení do výšky 50 % zistenej\nsumy. Zistenou sumou je zistená časť veriteľom prihlásenej sumy. Pod označením Termín uspokojenia\nsa potom uvádza, že 1. splátka vo výške 32 %\nz priznaného uspokojenia sa stáva splatnou\nuplynutím 6 mesiacov od zverejnenia uznesenia\no potvrdení reštrukturalizačného plánu. Správny\nvýpočet výšky prvej splátky priznaného uspokojenia by tak mal v danom prípade predstavovať sumu\n16.092,96 €, čím ale žalovaný\nv žiadnom prípade neuznáva nárok žalobcu v tomto konaní.\n7.2.5. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by žalobca bol\ns veľkou\npravdepodobnosťou uspokojený vo výške prvej splátky a to 32 %. Dôvodil, že súd opomenul skutočnosť,\nže podľa tabuľky nezabezpečených veriteľov uvedenej v záväznej časti plánu reštrukturalizácie (č. l.\n241 a č. l. 242) celková suma priznaného uspokojenia nezabezpečených veriteľov je 915.983,08 €,\nz toho súčet prvých splátok vo výške 32 % činil sumu 293.112,82 €, pričom zo správy konkurzného\nsprávcu z 27.2.2023 vyplýva, že bola prihláseným veriteľom spolu zaplatená suma 116.123,71 €,\nteda 39,6 % súčtu plánom predpokladaných prvých splátok, pričom táto suma ešte obsahuje aj\nďalšie splátky priznaného uspokojenia pre daňový úrad a zdravotné poisťovne. Pravdepodobnosť\nzaplatenia prvej splátky žalobcovi je preto veľmi nízka, nakoľko je zrejmé, že prvé splátky daňovému\núradu\na poisťovniam činili spolu 40.520,54 € (položka 34., 35. a 41. tabuľky) a zostatok zo\nsumy 116.123,71 €, t. j. 75.603,17 € tvoria ďalšie splátky daňovému úradu a poisťovniam a prvé splátky\nďalším pätnástim veriteľom, zrejme s najnižšími sumami priznaného uspokojenia. Pravdepodobnosť\nhypotetického odhadu čiastočného uspokojenia žalobcu, zaplatením prvej splátky v hodnote 16.092,96\n€, je teda veľmi nízka.\n\n7.3.1. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie v otázke povinností advokáta súdom prvej\ninštancie. Podľa názoru žalovaného takéto vymedzenie povinností advokáta bez konkrétnej väzby na\nkonkrétny mandát advokáta je veľmi vágne, neurčité\na vzbudzujúce pochybnosti, či\nneistotu pri riešení otázky rozsahu povinností advokáta. Žalovaný poukázal na právne vety obsiahnuté\nv odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 4/2018 (ZSP č. 13/2021),\npodľa ktorých sa zodpovednosť advokáta za škodu posudzuje v prípade, len ak existuje platná zmluva o\nposkytovaní právnych služieb, uzavretá medzi klientom a advokátom, podľa ustanovenia § 26 Zákona o\nadvokácii. Zmluva o poskytnutí právnych služieb má buď povahu príkaznej zmluvy podľa Občianskeho\nzákonníka alebo zmluvy mandátnej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Keďže žalobca v\ntomto konaní je podnikateľ, právny vzťah založený plnomocenstvom žalobcu udeleným žalovanému,\nako právnemu zástupcovi je potrebne posudzovať, ako vzťah založený mandátnou zmluvou podľa\nustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva potom záväzok mandatára\n(žalovaného), zariadiť pre mandanta (žalobcu) „... určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych\núkonov alebo uskutočnením inej činnosti...\".\nV danom prípade z obsahu plnomocenstva\nudeleného žalovanému nevyplýva žiaden záväzok vykonať nejakú inú činnosť mimo právnych úkonov pri\nzastupovaní žalobcu v konkrétnom súdnom konaní na konkrétnom súde. Žalovaný preto nebol povinný\nvykonávať inú činnosť ako skúmanie majetkových pomerov žalovaného v Pôvodnom konaní, nad\nrámec právnych úkonov sporovej strany v súdnom konaní, neporušil žiadnu právnu povinnosť. Pojem\nodbornej starostlivosti advokáta nemožno v danom prípade vzťahovať na vykonávanie činnosti mimo\nprávnych úkonov v súdnom konaní, nemožno tento pojem vykladať neprimerane extenzívne. Skúmanie\nmajetkových pomerov dlžníka nie je právnym úkonom a pokiaľ sa advokát nezaviaže výslovne aj na\ntakú činnosť vyhľadávaciu, resp. objasňovaciu činnosť, nemožno od advokáta spravodlivo požadovať\nvykonanie takej činnosti.\n7.3.2. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2015, sp.\nzn. II. ÚS 678/2015, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom 70/2015, podľa ktorého:\n„Samotné uplatnenie súkromnej žaloby v spore nezaručuje však právo na pozitívny výsledok vo forme\nvyhovujúceho rozsudku súdu. Akokoľvek, nie je možné vopred prezumovať nejaký výsledok súdneho\nkonania.\" Z týchto dôvodov preto podľa názoru žalovaného nie je možné v tomto konaní ani prezumovať\nvýsledok Pôvodného konania, ako riešenie predbežnej právnej otázky. Riešenie výsledku súdneho\nsporu ako predbežnej otázky by navyše bolo popretím ústavného práva podľa ČI. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky na spravodlivý proces a obchádzanie práva na zákonného sudcu v Pôvodnom konaní ako aj\nv konaní o rozhodovaní o incidenčnej žalobe.\n7.4.1. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na to,\nže z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si v Pôvodnom konaní uplatnil nároky na peňažné plnenie z\ntroch obchodno-záväzkových vzťahov. Pohľadávku vo výške\n480.822,30 Sk (faktúra č.\nXXXXXX-XX z 5.2.2007) podľa zmluvy o dielo z 20.12.2006, v ktorej je dielo označené ako dodávka\na montáž EPS a APNS v priestoroch AB I. XX, Bratislava 3., 4., 5. a 6. NP. Splnenie záväzkov z\ntejto zmluvy o dielo žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy o zhotovení\ndiela, ani preberací protokol, ako dôkaz o odovzdaní diela žalovanému (ďalej len „Pohľadávka I.\").\nPohľadávka vo výške 72.623,50 Sk (faktúra č. XXXXXXX z 5.4.2008) podľa listiny podpísanej dňa\n14.2.2008 (formulovanej ako zmluva o dielo), ktorá má však povahu kúpnej zmluvy s predmetom kúpy\noznačeným ako: l90 ks inteligentných kariet pre čítačky HiTagli SFT1475K. Splnenie záväzku z tejto\nkúpnej zmluvy nie je preukázané žiadnym spôsobom, napr. dodacím listom alebo preberacím protokolom\n(ďalej len „Pohľadávka II.\"). Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku nie je\nuvedené, z akého dôvodu zahrnul do výšky priznanej sumy - škody aj Pohľadávku I. a Pohľadávku II.\n7.4.2. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní namietal, že listinný dôkaz Preberací protokol z\n14.8.2008 nie je nikým podpísaný a podpísané sú len prílohy, ktorých obsahom je prevzatie technickej\ndokumentácie s tým, že táto bude špecifikovaná dodatočne a poznámky\nk spolupôsobeniu\nobjednávateľa, z ktorých je súčasne preukázaná nefunkčnosť časti diela, obsluhy výťahov cez\nprístupové kódy, avšak tieto nie sú podpísané štatutárnymi orgánmi objednávateľa a žalobcu. Napriek\ntejto zásadnej hmotnoprávnej námietke, ktorá bola vznesená už aj žalovaným v Pôvodnom konaní, z\nodôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s touto zásadnou námietkou vysporiadal,\nnapriek tomu, že Preberací protokol považoval za dôkaz o odovzdaní a prevzatí riadneho zhotoveného\ndiela, čo malo byť právnym dôvodom na vznik práva na zaplatenie ceny diela.\n7.4.3. Odvolateľ poukázal aj na hmotnoprávnu námietku žalovaného v Pôvodnom konaní, uvedenú\nv podaní z 13.6.2011 o nesúlade zhotovenia diela s projektovou dokumentáciou, namietal aj\nchýbajúce kamery kamerového systému, absenciu pripojenia poplachového systému na centrálny pult,\nsystém riadený ústredňou ATS 500, nekompletnosť, nefunkčnosť prístupového a interkomorového\n\ndorozumievacieho systému, z čoho je zrejmé, že dielo nebolo vykonané riadne a preto ani nebolo\nprevzaté. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, ako sa súd prvej\ninštancie s touto námietkou zásadného významu vysporiadal.\n7.4.4. Žalovaný poukázal aj na to, že v reštrukturalizačnom konaní by bola pohľadávka žalobcu zaradená\ndo zoznamu veriteľov (časť A 2/ záväznej časti reštrukturalizačného plánu), ktorí mali byť uspokojení až\npo úspešnom priebehu konaní v incidenčných sporoch, nakoľko pohľadávka žalobcu bola už predmetom\nsúdneho sporu. V bode 25. odôvodnenia rozsudku súd k tomu uviedol, že úvahy o tom, či by bola\npohľadávka žalobcu popretá a bola by podaná incidenčná žaloba sú v rovine hypotéz a nemožno s nimi\npracovať. Keďže celé riešenie dôvodnosti žaloby v Pôvodnom konaní, dôvodnosti a výšky pohľadávky\nžalobcu, riešil súd len v polohe hypotéz, hypoteticky riešil aj pravdepodobnosť zaplatenia prvej splátky\npodľa reštrukturalizačného plánu, nie je jasné, z akých východísk súd hodnotil hypotetické popretie\npohľadávky žalobcu. Podľa názoru žalovaného nejestvuje žiaden logický dôvod, aby pohľadávka nebola\npopretá v reštrukturalizačnom konaní, keďže už bola popretá v Pôvodnom súdnom konaní a ani súd\ntaký dôvod v odôvodnení rozsudku neuviedol.\n7.5. Odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok napadnutý odvolaním zmenil a žalobu v plnom\nrozsahu zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n8.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj intervenient na strane\nžalovaného a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\n32.185,92 € a výroku o trovách konania, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. h), f), e), d) a b) C.s.p. Vytýkal\nsúdu prvej inštancie, že naplnenie jednotlivých podmienok vzniku zodpovednosti advokáta za škodu,\nnapriek neuneseniu dôkazného bremena žalobcom, nedôvodne vyhodnotil za preukázané, správu\nsprávcu zo dňa 27.2.2023 nesprávne interpretoval, vo veci nevykonal výsluch správcu, neoboznámil sa\ns obsahom plnomocenstiev iných veriteľov a nevysporiadal sa s argumentáciou intervenienta na\nstrane žalovaného (prezentovanou najmä vo vyjadrení zo dňa 15.11.2022 a na pojednávaniach súdu),\nnezdôvodnil v rozhodnutí nevykonanie dôkazov.\n8.2. Pokiaľ ide o porušenie povinností žalovaného spočívajúce v neinformovaní žalobcu o vstupe jeho\ndlžníka do reštrukturalizácie a neprihlásenie pohľadávky uviedol, že primárnu zodpovednosť za správu\nsvojich pohľadávok nesie samotný veriteľ, v danom prípade žalobca. Poukázal na to, že žalobca je\nobchodná spoločnosť, pôsobiaca na slovenskom trhu od roku 1997. Už len z hľadiska jej dlhodobého\nfungovania možno bez ďalšieho predpokladať, že INTERMONT a.s. nebola jediným dlžníkom žalobcu,\nktorý sa ocitol v úpadku. Prenášanie zodpovednosti za správu vlastných pohľadávok na žalovaného je\npreto neodôvodnené. O to viac, že plnomocenstvo udelené žalovanému vymedzovalo výlučne procesné\noprávnenie žalovaného na zastupovanie žalobcu v civilnom súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 25 Rob 39/2010 (Technologies, s.r.o. c/a o 100.581,62 € s prísl.;\nneskôr vedené pod sp. zn. 34 Cb 6/2010). Tým sa má štandardne na mysli zastupovanie klienta pri\nmimosúdnom a súdnom vymáhaní pohľadávok v konaniach začatých podľa všeobecných (lex generalis),\nnie osobitných predpisov, akým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR\"), alebo napr.\nzákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, či zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných\nznámkach. Vymáhanie pohľadávky žalobcu podľa osobitného zákona (ZKR, ako lex specialis) sa v\nudelenom plnomocenstve vôbec nespomína. Okrem spomínaného plnomocenstva žalobca nepredložil\na ani netvrdil, že by mal so žalovaným uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá\nby sa týkala aj zastupovania žalobcu (ako veriteľa) v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, vrátane\nosobitného oprávnenia prihlásiť pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania podľa ZKR. Za\núčelom preukázania skutočného rozsahu plnomocenstva predložil intervenient na strane žalovaného (k\nsvojmu vyjadreniu zo dňa 15.11.2022) osobitné plnomocenstvá iných veriteľov, udelené ich advokátom\n(zástupcom na účely prihlásenia pohľadávok do reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti INTERMONT\na.s., ktoré tvoria obsah reštrukturalizačného spisu sp. zn. 1R/3/2012, ktorý bol pripojený k spisu sp.\nzn. 9 C 14/2016). Tieto plnomocenstvá osobitne oprávňovali advokátov na prihlásenie pohľadávok do\nreštrukturalizácie dlžníka podľa ZKR, pričom v prejednávanom prípade takéto plnomocenstvo celkom\nzjavne absentuje. Na podporu svojich tvrdení navrhol intervenient aj výsluch správcu (vo vyjadrení zo\ndňa 15.11.2022), s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal.\n8.3.1. K existencii škody a jej výšky intervenient poukázal na to, že konštatovanie jej vzniku bez ďalšieho\nobjektívne nie je možné. Jeho správnosť je podmienená premisou, že ak by advokát pohľadávku žalobcu\nprihlásil do reštrukturalizácie, potom by ju správca na základe plnomocenstva udeleného žalovanému\npovažoval za prihlásenú oprávnenou osobou, správca by ju v celom rozsahu zistil (tzn. nedošlo by\n\nk jej popretiu), na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného príslušným súdom, by bolo aj\npo prihlásení žalobcovej pohľadávky priznané uspokojenie v rozsahu 50 % s tým, že 32 % by bolo\nuspokojených 1. zvýšenou splátkou, dlžník by svoj peňažný záväzok (v rozsahu 1. splátky) splnil.\nIntervenient namietal, že spolu so žalovaným v konaní opakovane poukazovali na spornosť pohľadávky\nžalobcu,\no čom svedčí priebeh konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn.\n34 Cb 6/2010. Považuje za relevantnú tú skutočnosť, že v identifikovanom konaní\naj účastníci dospeli k záveru o spornosti pohľadávky žalobcu, preto iniciovali mimosúdne rokovania.\nSamotný žalobca v rámci týchto rokovaní navrhoval, že „žalobca dielo dokončí, odstráni vady, dodá\ndokumentáciu a INTERMONT po častiach zaplatí faktúry žalobcu\" (ods. 2 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku). Žalobca si tak v pôvodnom konaní celkom evidentne bol vedomý nedostatkov diela (na ktoré\nžalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 14/2026 opakovane poukazoval). Tvrdenia žalobcu a súdu\nprvej inštancie o tom, že pohľadávka údajne nebola sporná, preto neobstojí. Odvolateľ ďalej poukázal na\nvysokú pravdepodobnosť popretia pohľadávky (v prípade jej prihlásenia do reštrukturalizácie), s čím sa\nsúd prvej inštancie arbitrárne odmietol zaoberať dôvodiac, že je v rovine hypotézy, či by bola pohľadávka\nžalobcu popretá a bola by podaná incidenčná žaloba. Dôvodil, že súd rozhodujúci o náhrade škody proti\nadvokátovi môže prejudiciálne posúdiť, ako by konanie „dopadlo\" v prípade správneho postupu advokáta\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 4 Cdo 161/2009).\n8.3.2. Intervenient v konaní výslovne namietal aj spôsob výpočtu domnelej škody, keď treba zohľadniť,\nže reštrukturalizačný plán by pri zistení pohľadávky žalobcu musel byť signifikantne zmenený. Pôvodná\nvýška prihlásených pohľadávok by sa zvýšila o žalobcovu domnelú pohľadávku (100.581,62 €). Táto\nskutočnosť by mala priamy dopad na to, v akej percentuálnej výške by bolo veriteľom priznané\nuspokojenie ich prihlásených a zistených pohľadávok. Zároveň by to malo vplyv aj na určenie výšky 1.\nzvýšenej splátky dlžníka. Počítanie s údajom 50 % uspokojenia prihlásených pohľadávok (schválený\nbez vedomosti správcu a ostatných veriteľov o domnelej pohľadávke žalobcu) a 32 % výšky 1. splátky je\npreto celkom zjavne nesprávne. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie vyvodenie nesprávnych záverov\nzo správy správcu zo dňa 27.2.2023. Z obsahu správy vyplýva, že na základe reštrukturalizačného\nplánu bola prihláseným veriteľom v konečnom súčte uhradená súhrnná suma 116.123,71 EUR (tzn.\nide o všetky plnenia v rámci reštrukturalizácie, o čom svedčí odpoveď správcu na otázku: „Boli splátky\npodľa reštrukturalizačného plánu plnené v plnej výške, alebo iba čiastočne a v akej výške?\"). Táto\nsuma matematickým výpočtom nepredstavuje súčet 1. zvýšených splátok zistených pohľadávok vo\nvýške 32 %.\nZ reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že celková\nvýška zistených nezabezpečených pohľadávok veriteľov predstavovala 4.179.368,32 €. Vychádzajúc\nz predpokladaného 50 % uspokojenia tak zistené nezabezpečené pohľadávky veriteľov mali byť na\nzáklade reštrukturalizačného plánu uspokojené vo výške 2.089.684,16 € (50 % z 4.179.368,32 €).\nZvýšené 1. splátky v rozsahu 32 % z priznaného uspokojenia by tak matematickým vyjadrením mali\npredstavovať v súčte 668.698,93 € (32 % z 2.089.684,16 €). V rámci celej reštrukturalizácie bolo v\nsúhrne plnených iba 116.123,71 €, čo predstavuje len 5,56 %\nz celkového\npredpokladaného uspokojenia veriteľov (teda zo sumy 2.089.684,16 €; čo zďaleka nedosahuje nielen\npredpokladané celkové uspokojenie veriteľov, ale ani uspokojenie v rámci plnení 1. zvýšenými\nsplátkami). Navyše, samotný správca v správe zo dňa 27.2.2023 uviedol, že splátky neboli hradené\nvšetkým veriteľom, s niektorými boli uzavreté dohody o odklade splátok a voči niektorým sa stal\nreštrukturalizačný plán neúčinný. Napriek vyjadreniu správcu a evidentnom neplnení povinností dlžníka\npodľa reštrukturalizačného plánu súd bez opory vo vykonanom dokazovaní zjednodušene konštatoval,\nže „Prvá splátka vo výške 32 %, však bola pri väčšine veriteľov plnená, u niektorých plnenie pokračovalo\naž do roku 2018. Súd má za to, že výška škody , ktorá reálne žalobcovi konaním žalovaného vznikla ,\nsa rovná 32 % z pôvodnej pohľadávky, čo je čiastka reálne plnená v rámci reštrukturalizácie.\" (ods.\n26 odôvodnenia). Splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní\njednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený (uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012, publikované v: Zo súdnej praxe pod\nč. 31/2013; obdobne uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 18/2009, 1 Cdo 30/2010 a uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 678/2015).\n8.4. K otázke príčiny a následku intervenient v odvolaní uviedol, že kauzálny nexus medzi porušením\npovinnosti advokáta a vznikom škody na strane poškodeného klienta musí byť bezprostredný a priamy.\nBez pochybenia advokáta by škoda určite nevznikla a súčasne škode nebolo možné zabrániť (totožne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.\n3 M Cdo 18/2009).\nSúdna prax poukazuje i na to, že v konaní o náhrade škody proti advokátovi je nutné zaoberať sa\nako predbežnou otázkou nielen úspešnosťou klienta v spore, o ktorom tvrdí, že mu v ňom postupom\nadvokáta vznikla škoda (v tomto prípade v reštrukturalizácii), ale aj tým, či škoda klientovi vznikla\n\npráve len nekvalitným plnením povinností advokáta ako jeho zástupcu pri vedení sporu, alebo aj z\niných dôvodov, napríklad aj „spoluzavinením\" klienta (KERECMAN, P.: Zodpovednosť advokáta za\nškodu. 1. časť. Bulletin slovenskej advokácie 10/2011, str. 18). Spoluzavinením žalobcu na neuplatnení\npohľadávky\nv reštrukturalizácii dlžníka sa súd prvej inštancie vôbec\nnezaoberal. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že žalobca je podnikateľ a podľa § 2 ods. 1\nObZ sa podnikaním rozumie „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom\nmene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného\npozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa\nosobitného predpisu.\". Vzhľadom na to má primárnu zodpovednosť za podnikanie, a teda aj správu\nsvojich pohľadávok, samotný veriteľ (žalobca). Bolo jeho povinnosťou zaujímať sa\na sledovať\nfinančnú kondíciu svojich dlžníkov. Odvolateľ vytýkal súdu, že ani touto námietkou sa nezaoberal. Tieto\npochybenia súdu vedú k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ\npoukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 1.3.2012, sp. zn. I. ÚS 327/2010, publikovaný\nv ZSP pod č. 13/2012, uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 2.4.2009\nsp. zn. IV. ÚS 110/2009, publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 93/2009, zjednocujúce stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované pod R 2/2016.\n8.5. Intervenient odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietne, intervenientovi na strane žalovaného a žalovanému prizná proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to v časti\ntýkajúcej sa úroku z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 50.290,81 € od 6.8.2014 do zaplatenia,\npodal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Zároveň uviedol, že s výrokom,\nktorým mu súd voči žalovanému čiastočne priznal jeho nárok na náhradu škody, súhlasí. Podľa\nodvolateľa súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splatnosť nároku na náhradu škody, ktorú určil\nako deň po dni uplynutí tzv. paričnej lehoty, čo však nemožno považovať za správne určenie splatnosti\nnároku na náhradu škody. Dôvodil, že pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou,\nani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho\nzákonníka. Uvedené vyplýva aj z konštantnej judikatúry ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011. Žalobca v odvolaní ďalej konštatoval, že v\nkonaní pred súdom prvej inštancie nevedel preukázať, že jeho nárok na náhradu škody bol splatný\ndňa 5.8.2014, resp. že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 6.8.2014. Za deň splatnosti je nutné\npovažovať deň po dni, kedy bola doručená žaloba žalovanému, čo vyplýva aj z konštantnej judikatúry\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.9.2020, sp. zn.\n1\nObdo 13/2020). Podľa odvolateľa z dôvodu neúplnosti súdneho spisu nie je možné určiť, kedy bola\nžaloba žalovanému doručená, s istotou však možno konštatovať, že žalobu mal žalovaný k dispozícii\ndňa 27.9.2016, kedy doručil súdu svoj prvý procesný úkon, vyjadrenie k žalobe. Tento deň, z dôvodu\nprocesnej istoty, žalobca považuje za deň, kedy musel byť žalovaný oboznámený so žalobou. V zmysle §\n563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný plniť nasledujúci deň, a teda splatnosť nároku pripadla\nna deň 28.9.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň, a teda dňa 29.9.2016. Žalobca\nmal za to, že má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 32.185,92 €\nodo dňa 29.9.2016 do zaplatenia istiny. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15 %\nročne zo sumy 50.290,81 € odo dňa 29.9.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\n10.1. K odvolaniu žalovaného a intervenienta na jeho strane sa vyjadril žalobca.\n10.2.1. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie záväzkov zo\nzmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou ako objednávateľom na\nzáklade objednávky 195/2006 (FA č. XXXXXX- XX), žalobca uviedol, že v (pôvodnom) konaní žalobcu\nspoločnosti Technologies, s.r.o., proti žalovanému spoločnosti (ďalej len „INTERMONT\"), vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34 Cb 6/2010 (ďalej len „Pôvodné konanie\"), si žalobca\nuplatnil sumu zodpovedajúcu neuhradenej cene diela, a to 15.960,37 €. V žiadnom zo svojich podaní\nnikdy v Pôvodnom konaní nepoprel (neuniesol ani len bremeno tvrdenia), že by predmetná suma\nnemala byť uhradená (predmetom argumentácie INTERMONTU v Pôvodnom konaní bolo len popretie\nostatných dvoch platieb, avšak úhrada sumy 15.960,37 € nie). Splnenie tohto záväzku žalobcom vyplýva\n\naj z dokumentu - odsúhlasenie zostatkov zo dňa 25.3.2009, ktorým INTERMONT potvrdil, že aj táto\npohľadávka žalobcu existuje, teda dielo bolo dodané. K uvedenému z procesnej opatrnosti žalobca\npoukázal na to, že ide o prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý nebol v konaní pred súdom\nprvej inštancie uplatnený (novota) a v zmysle § 366 C.s.p. túto novotu nie je možné v odvolacom konaní\npoužiť.\n10.2.2. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že z obsahu spisu v Pôvodnom konaní vyplýva, že žalobca\nsi v Pôvodnom konaní uplatňoval sumu 98.170,96 € a nie 100.581,62 €, žalobca namieta, že ide o\nnesprávne tvrdenie. Zo žaloby v Pôvodnom konaní vyplýva, že žalobca si voči INTERMONTU uplatňoval\nsumu 100.581,62 €, ktorá suma bola rozdelená do troch čiastkových súm, a to 15.960,37 € (objednávka\nč. 195/2006, FA č. XXXXXX-X),\n82.210,59 € (objednávka č. 108/2007, FA č. G a 2.410,65\n€ (objednávka 018/2008, FA č. XXXXXXX). Poslednú sumu 2.410,65 € žalovaný opomenul, táto suma\npredstavuje rozdiel medzi sumou, z ktorej súd vychádzal pri určení výšky škody a sumou, ktorú uvádza\nžalovaný. K uvedenému z procesnej opatrnosti opätovne poukázal na to, že ide o prostriedok procesnej\nobrany žalovaného, ktorý nebol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený (novota)\na\nv zmysle § 366 C.s.p. túto novotu nie je možné v odvolacom konaní použiť.\n10.2.3. Pokiaľ žalovaný v odvolaní spochybňuje odovzdanie diela s odôvodnením, že preberací protokol\nzo dňa 14.8.2008 (ďalej len „Preberací protokol\") neobsahuje podpisy žalobcu a priamo za posledným\nodsekom Preberacieho protokolu, ale až za zoznamom príloh, žalobca poukázal na to, že je bežné,\nže dokumenty obsahujú zoznam príloh a podpisy strán, ako aj označenie dátumu a miesta podpisu\nsa nachádzajú až za zoznamom príloh. Tak je tomu aj v prípade Preberacieho protokolu. Strany\nsú očíslované, pričom podpisy strán sa nachádzajú na strane č. 4, ktorá nadväzuje na stranu 3.\nRovnako je zrejmé z kópie Preberacieho protokolu, že strany boli pevne spojené. Preberací protokol\nje teda riadne podpísaný. Pokiaľ žalovaný spochybňuje platnosť Preberacieho protokolu z dôvodu,\nže tento nebol podpísaný štatutárnymi orgánmi žalobcu a INTERMONTU, žalobca poukázal na to,\nže Preberací protokol bol podpísaný osobami zodpovednými za technické vyhotovenie diela, resp.\ntechnické vybavenie stavby ASTÓRIA PALACE, je to bežnou praxou. Ďalej dôvodil, že podnikateľa\nnezväzuje iba konanie jeho štatutárnych orgánov ale aj jeho zástupcov, poukazujúc na § 13 ods. 1\na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že za žalobcu bol poverený Zdenko Antol dodaním\ndiela\na z tohto dôvodu aj odovzdával dielo a podpisoval Preberací protokol,\navšak v zastúpení žalobcu. Rovnako za INTERMONT preberali dielo technici INTERMONTU a rovnako\npodpisovali Preberací protokol. Ak by tieto osoby aj prekročili rozsah svojho poverenia, INTERMONT\nby bol stále zaviazaný ich konaním v zmysle § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže žalobca\nnevedel a nemohol s prihliadnutím na okolnosti vedieť, že prekračujú rozsah svojho poverenia. Pokiaľ\nžalovaný spochybňoval preberacie konanie, podľa žalobcu žalovaný skresľuje výpoveď svedka T.,\nsvedok T. sa síce nezúčastnil obhliadky diela (priamo v stavbe ASTÓRIA PALACE), ale to ani nebolo\njeho povinnosťou. Je povinnosťou objednávateľa, t. j. INTERMONTU, aby si riadne prezrel a skontroloval\ndodané dielo, čo v zmysle listinného dôkazu - Preberacieho protokolu aj spravil a dielo nemalo vady.\nSvedok T. netvrdil, že revízna správa diela nebola odovzdaná, vypovedal tak, že on ju neodovzdával,\nčo však neznamená, že nebola odovzdaná inou osobou.\n10.2.4. Pokiaľ žalovaný v odvolaní spochybňoval výšku priznanej škody, žalobca poukázal na to, že\npodľa schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka INTERMONT, konkrétne podľa jeho čl. 11.7, časť\n„termín uspokojenia\", mali byť nezabezpečení veritelia (teda aj žalobca, ak by žalovaný prihlásil jeho\npohľadávky) uspokojení v 1 + 59 mesačných splátkach, pričom 1. splátka mala byť vo výške 32 % z\npriznaného uspokojenia a stáva sa splatnou 6 mesiacov od zverejnenia reštrukturalizačného plánu v\nobchodnom vestníku, zvyšná časť uspokojenia mala byť uhradená v 59. mesačných splátkach vždy\nk 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom po mesiaci, v ktorom bola splatná 1. splátka. Uznesenie o\npotvrdení reštrukturalizačného plánu bolo v obchodnom vestníku zverejnené dňa 28.1.2013. Podľa\nreštrukturalizačného plánu sa 1. splátka vo výške 32 % z pohľadávky stala splatnou 28.7.2013 (6\nmesiacov od zverejnenia v obchodnom vestníku). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že 32 % z\npohľadávky vo výške 100.581,62 € je 32.186,12 €, pričom táto suma by bola splatná dňa 28.7.2013.\nZvyšná časť pohľadávky (v prípade žalobcu to predstavovalo sumu\n68.395,50\n€) mala byť platená v 59. mesačných splátkach. Jedna mesačná splátka by v prípade žalobcovej\npohľadávky predstavovala sumu 1.159,25 € (68.395,50 €/59 splátok). Ako vyplýva zo správ dozorného\nsprávcu o plnení reštrukturalizačného plánu, INTERMONT plnil reštrukturalizačný plán do januára\nroku 2014, a boli plnené aj niektoré nasledovné mesačné splátky, a to konkrétne splátka splatná dňa\n20.8.2013, dňa 20.9.2013, dňa 20.10.2013, dňa 20.11.2013, dňa 20.12.2013 a dňa 20.1.2014. Spolu\n6 mesačných splátok po 1.159,25 €, t. j. 6.955,50 €. To spolu s prvou splátkou vo výške 32.186,12 €\npredstavuje sumu 39.141,62 €. Táto suma by bola v reštrukturalizácii nepochybne plnená a uhradená\n\nžalobcovi, ak by si žalovaný riadne splnil svoju povinnosť pri výkone advokácie, t. j. ak by bola prihláška\npohľadávky žalobcu žalovaným riadne a včas podaná. Prvoinštančný súd dospel na základe svojich\núvah k záveru, že výška škody, t. j. výška plnenia, ktoré by žalobca dostal za predpokladu, že by\nžalovaný prihlásil jeho pohľadávku do reštrukturalizácie je suma\n32.185,92 €, čo je podľa názoru\nžalobcu menej, ako by skutočne dostal, avšak žalobca s uvedeným záverom súhlasí. Úvaha súdu je\npodľa žalobcu nepochybne správna aj s prihliadnutím na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty ADVISORS k.s. zo dňa 27.2.2023, podľa ktorého do reštrukturalizácie bolo prihlásených 23 veriteľov\nnezabezpečených pohľadávok, z toho 18-tim, bolo plnené minimálne v jednej splátke, ktorá bola vo\nvýške 32 % pohľadávky. Správca ďalej konštatoval, že pri niektorých veriteľoch nenašli účtovný záznam\no úhrade, čo však neznamená, že im nebolo hradené a rovnako uviedol, že pri niektorých veriteľoch\ndošlo k dohode o odklade splátok. Podľa žalobcu je teda nanajvýš pravdepodobné, že ak by bola jeho\npohľadávka žalovaným prihlásená, bol by uspokojený aspoň čiastočne, a to prvou zvýšenou splátkou\nv zmysle reštrukturalizačného plánu. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z\n28.4.2005, sp. zn. 6 Co 359/04 (rozsudok potvrdený uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn.\nI. ÚS 69/201517), podľa ktorého: „Škodou sa aj v\nprípade zodpovednosti advokáta v zmysle\n§ 26 zákona o advokácii rozumie ujma, ktorá\nnastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná\nposkytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo\npoškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je napr. škoda spočívajúca v tom, že klient zaplatil\nsúdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania, prípadne, že musel nahradiť protistrane trovy\nkonania alebo sumu proti klientovi uplatneného nároku protistranou, ktorú uhradil (o tieto sumy sa\njeho majetok zmenšil). Ušlým ziskom môže byť napr. hodnota pohľadávky, ktorú klient stratil v súdnom\nkonaní iba v dôsledku konania advokáta, za ktoré advokát zodpovedá. Pritom škoda v podobe ušlého\nzisku napr. pri zastupovaní advokátom pri neúspešnom vymáhaní pohľadávky klientovi vo výške súdom\nnepriznanej pohľadávky klientovi vzniká iba vtedy, keď sa pohľadávka stane nevymáhateľnou a nie už\nlen tým, že jeho návrh bol zamietnutý.\" Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu Vranov nad\nTopľou, sp. zn. 7 Cb 23/2014, ktorý rozhodoval na základe právneho názoru odvolacieho súdu Krajského\nsúdu Prešov, podľa ktorého: „Ak pohľadávka žalobcu nebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní,\nniet dôvodu očakávať na záver o nevymožiteľnosti pohľadávky v nadväznosti na rozvrhové uznesenie,\nktoré bude prijaté v konkurznom konaní. Rozvrhové uznesenie nie je za daného stavu samo o sebe\nskutočnosťou rozhodujúcou pre vznik, alebo výšku škody spôsobenej veriteľovi porušením povinnosti\nadvokáta podať návrh, resp. prihlášku do reštrukturalizačného konania. Charakter ušlého zisku má\ntotižto i majetková ujma predstavovaná stratou majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol\nod svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť nesprávneho postupu advokáta pri\nposkytovaní právnej služby. V osobe veriteľa nepochybne ušiel majetkový výnos v hodnote uplatnenej\npohľadávky, lebo tým, že táto pohľadávka nebola zaplatená, nezväčšil sa jeho majetkový stav, hoci bolo\nmožné dôvodne očakávať, že sa tak napríklad na základe súdneho rozhodnutia, reštrukturalizačného\nplánu, či iného právneho úkonu tak stane. Okolnosť, že žalobca pre nečinnosť advokáta nedosiahol\npožadovaného výsledku je nepriaznivým dôsledkom súvisiacim s nesprávnym postupom pri poskytovaní\nprávnej služby.\" ,,V danom prípade bol spôsobený vznik škody. Vznik škody,\nv\ndanom prípade ušlého zisku, predstavuje stratu majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol\nod svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť pochybenia žalovaného pri výkone\nadvokácie, ako je uvedené vyššie. Vznik škody na strane veriteľa\nv predmetnom\nprípade predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas\nrealizované právo na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie\na aktuálne pri účinkoch ust.\n§155 ods. 2 Zákona o konkurze už nemožno túto pohľadávku vymáhať ani v konkurznom konaní\" „To, že\nadvokát neuplatnil pohľadávku v reštrukturalizácii porušil svoju povinnosť má následok v zmysle §155\nZákona o konkurze, že táto pohľadávka sa stáva nevymáhateľnou to znamená, že v žiadnom inom\nkonaní, či už konkurzné, exekučné alebo podobne si žalobca túto pohľadávku nemôže uplatniť a teda\no túto sumu je znížená veľkosť jeho majetku, teda na jeho strane došlo k ujme.\" V zmysle uvedenej\njudikatúry a popísaného skutkového stavu mal žalobca za to, že s ohľadom na obvyklý sled vecí sa dalo\nočakávať, že žalovaný prihlási pohľadávku do reštrukturalizácie, bude riadne viesť súdny spor vo veci\nžalobcu proti INTERMONT a následne túto pohľadávku vymôže. To, že žalovaný neprihlásil pohľadávku\nžalobcu do reštrukturalizácie v priamej príčinnej súvislosti zapríčinilo nevymožiteľnosť pohľadávky, a\ntáto pohľadávka žalobcu, ktorá mohla a mala byť vymožená (avšak nebola z dôvodu pochybenia\nžalovaného), predstavuje stratu majetkového výnosu, ktorý žalobca ako poškodený mohol od svojho\ndlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť pochybenia žalovaného pri výkone advokácie.\n\n10.2.5. Pokiaľ žalovaný namietal, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné z dôvodu nevysporiadania\nsa s jeho argumentáciou týkajúcou sa údajných vád diela, žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie\nsa venoval predmetnej skutočnosti v bode 21. rozsudku, kde správne uviedol, že vady si INTERMONT\nneuplatnil, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním.\n10.2.6. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že pohľadávka žalobcu by bola\nv\nreštrukturalizačnom konaní popretá a následne by bola predmetom incidenčného sporu, žalobca\nuvedené považoval, rovnako ako súd prvej inštancie, za fabuláciu a hypotetizovanie. Podľa žalobcu nie\nje žiadny rozumný dôvod (žalovaný ho ani neuvádza), aby bola pohľadávka žalobcu popretá. V zmysle\n§ 32 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (v znení platnom a účinnom ku dňu povoleniu\nreštrukturalizácie, t. j. 17.7.2012) správca každú pohľadávku skúma s cieľom určiť, či je dôvodná.\nAko bolo dokázané v tomto konaní, pohľadávka žalobcu voči INTERMONTU bola dôvodná a bola by\njudikovaná, a teda správca v reštrukturalizačnom konaní by nemal dôvod ju popierať a vytvárať tak\nnehospodárne náklady, teda by nedošlo ani k incidenčnému sporu.\n10.3.1. Pokiaľ ide o odvolanie intervenienta v otázke porušenia povinnosti žalovaného ako advokáta\nžalobca poukázal na uznesenie odvolacieho súdu, zo dňa 30.10.2020, ktorým je súd prvej inštancie\nviazaný podľa § 391 ods. 2 C.s.p. Zároveň uviedol, že odvolanie intervenienta v tejto otázke je zhodné\ns obsahom odvolania žalovaného, preto poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Pokiaľ\nintervenient predložil plnomocenstvá iných veriteľov v reštrukturalizácii INTERMONTU, žalobca dôvodil,\nže predložený dôkaz nemá žiadnu právnu relevanciu, keďže právni zástupcovia iných veriteľov mohli byť\nsplnomocnení iba na zastupovanie svojich klientov v reštrukturalizačnom konaní alebo mali iné interné\ndohody so svojimi klientmi.\n10.3.2. Odvolacie argumenty intervenienta v otázke škody a jej výšky boli totožné s odvolaním\nžalovaného, preto žalobca poukázal na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.\n10.3.3. K námietke intervenienta k otázke príčinnej súvislosti medzi poručením povinnosti a vznikom\nškody žalobca uviedol, že žalovaný porušil povinnosti pri výkone advokácie a medzi porušením\npovinnosti žalovaného a škodou je priama príčinná súvislosť. Ak by bola riadne pohľadávka žalobcu\nprihlásená do reštrukturalizácie INTERMONTU, bolo by žalobcovi plnené, a to minimálne vo výške, aká\nbola žalobcovi priznaná súdom prvej inštancie.\n10.3.4. Žalobca dôvodil, že mu nie je zrejmé, ako mohol „spoluzaviniť\" porušenie povinnosti žalovaným,\ntúto svoju úvahu intervenient žiadnym spôsobom nerozviedol, podľa žalobcu pri tomto konkrétnom\ndruhu porušenia povinnosti zrejme spoluzavinenie ani nie je možné. Žalobca sa ako klient spoliehal na\nžalovaného ako jeho advokáta, ktorému zveril vymáhanie pohľadávky voči INTERMONTU, za odplatu.\nPohľadávka sa stala nevymožiteľnou zavinením žalovaného.\n11.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient, považuje ho za nedôvodné. Dôvodil, že nárok na\nnáhradu škody je typickým druhom nároku, pri ktorom nie je jeho splatnosť vopred určená. Osobitne\npokiaľ ide o tak špecifický predmet konania, ako je nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú\nadvokátom pri výkone advokácie (ktorý sa v podstatných okolnostiach líši napr. od nároku na náhradu\nškody na veci). V tomto druhu konania konštatovanie o vzniku škody bez ďalšieho objektívne nie\nje možné a súd nemôže založiť svoje rozhodnutie bez dokazovania iba na domnienkach žalobcu.\nV regresnom konaní proti advokátovi musí súd preskúmateľne posúdiť, či sú splnené základné\npredpoklady zodpovednosti advokáta za škodu, a to porušenie povinnosti advokáta pri výkone\nadvokácie, existencia a výška škody na strane klienta, bezprostredný vzťah príčiny a následku [tzn. že\nbez pochybenia advokáta by škoda určite nevznikla a súčasne škode nebolo možné zabrániť (totožne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2009)]. Súd v takomto konaní nanovo prejudiciálne\nvyhodnocuje, s akým výsledkom by skončilo pôvodné konanie, ak by advokát konal lege artis. Splnenie\npredpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012, publikované v: Zo\nsúdnej praxe pod č. 31/2013; obdobne uznesenia sp. zn. 3 M Cdo 18/2009, 1 Cdo 30/2010 a uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 678/2015). Z uvedeného vyplýva záver, že až právoplatné rozhodnutie\nsúdu v konaní o náhradu škody zo zodpovednosti advokáta osvedčuje danosť pohľadávky poškodeného\nna náhradu škody spôsobenej pri výkone advokácie. Advokát sa preto nemôže dostať do omeškania s\nplnením so súdom kreovanou povinnosťou skôr, ako uplynie rozsudkom stanovená lehota na plnenie\n(m.m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7 M Cdo 16/2011,\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 199/2005). Závery súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku\nna úroku z omeškania sú preto správne a zohľadňujú špecifickosť konania zo zodpovednosti advokáta\nza škodu spôsobenú pri výkone advokácie.\n\n11.2. Intervenient sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného. Uviedol, že sa s podaným odvolaním stotožňuje\na považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a jeho závery za arbitrárne, jednostranné,\nnezohľadňujúce okolnosti danej veci. Súd neprihliadol na podstatu žalovaným (a intervenientom)\nnamietanej právnej normy, na procesnú obranu žalovaného\na intervenienta, ani\nsa s nimi kvalifikovane nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia.\nV ostatnom\nsa vyjadrenie intervenienta zhodovalo s obsahom jeho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie,\nvrátane odvolacieho návrhu.\n12.1. V odvolacej replike intervenient zotrval na svojich predošlých vyjadreniach (ústnych/písomných),\nna podanom odvolaní, ako aj označených odvolacích dôvodoch. Zdôraznil, že prvoinštančný súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v odôvodnení rozsudku sa\ndôkladne nevysporiadal so zásadnými právnymi otázkami, od ktorých záviselo meritórne rozhodnutie a\nto „Bol žalovaný (advokát) oprávnený zastupovať žalobcu (klienta) v reštrukturalizačnom konaní dlžníka,\nak sporné plnomocenstvo vymedzuje iba procesné oprávnenie žalovaného na zastupovanie žalobcu\nv civilnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n25\nRob 39/2010?\" Podľa názoru intervenienta nie. Konštatoval, že súd prvej inštancie v tomto smere\nrezignoval na výsluch správcu a na obsah reštrukturalizačného spisu, v ktorom sa nachádzajú špeciálne\n(individuálne) splnomocnenia iných veriteľov, udelené ich advokátom na účely prihlásenia pohľadávky.\nIntervenient preto naďalej trvá na tom, že predložené plnomocenstvo zo dňa 15.4.2011, ktorým sa má\nosvedčovať právny základ vzťahu medzi žalobcom (klientom) a žalovaným (advokátom) sa netýkalo\nzastupovania žalobcu\nv reštrukturalizačnom konaní voči dlžníkovi, ani explicitne\nneoprávňovalo žalovaného prihlásiť pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania podľa zákona\nč. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nAdvokát koná výlučne na základe pokynov klienta a iba v rozsahu udeleného mandátu, ktorý nemôže\nsvojvoľne prekročiť (inak by išlo o exces). Zo zákona o advokácii, advokátskeho poriadku\na\ndokonca ani z disciplinárnej rozhodovacej činnosti SAK alebo rozhodovacej praxe slovenských súdov\nnevyplýva, že by advokáti boli generálne povinní „monitorovať majetok dlžníka a jeho stav\", ak takáto\nšpecifická právna služba nebola osobitne dojednaná (napr.\nv zmluve o poskytnutí\nprávnych služieb, plnomocenstve alebo inej komunikácií), čo sa\nv danom prípade\nnestalo. Žalobca je podnikateľ, ktorý primárne koná na vlastnú zodpovednosť (§ 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka) a zároveň má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou (§ 135a Obchodného zákonníka).\nV ostatnom bolo vyjadrenie intervenienta totožné s obsahom jeho odvolania.\n12.2. Intervenient ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, „Je zákonný,\nspravodlivý a predovšetkým preskúmateľný postup súdu, ak v danom prípade žalobcovi „automaticky\"\npriznal výšku domnelej škody bez toho, aby náležite zohľadnil, že sporná pohľadávka žalobcu\n(100.581,62 €) by v prípade jej riadneho prihlásenia do reštrukturalizačného konania dlžníka\nsignifikantne ovplyvnila schválený reštrukturalizačný plán dlžníka, a to aj za predpokladu, že by správca\na ostatní veriteľa pohľadávku žalobcu nepopreli?\" Podľa názoru intervenienta nie. Podľa intervenienta\nkonštatovanie o vzniku škody bez ďalšieho objektívne nie je možné. V ostatnom bolo vyjadrenie\nintervenienta totožné s obsahom jeho odvolania.\n12.3. K dôvodom pre nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu (v danom prípade najmä nevypočutie\nsprávcu) a k právu na spravodlivý proces intervenient poukázal aj na recentné právne závery\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 31.3.2021 sp. zn. 5 Cdo 107/2019, nález\nústavného súdu zo dňa 21.11.2019 sp. zn. II. ÚS 168/2019, uznesenie najvyššieho súdu zo dňa\n26.1.2011, sp. zn. 6 Cdo 259/2010, nález ústavného súdu zo dňa 21.1.2021, sp. zn. II. ÚS 120/2020,\npublikovaný v ZNaU Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2021. Intervenient zotrval na svojom\nodvolacom návrhu.\n13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na dôvodoch svojho odvolania\na opätovné\nopakovanie argumentácie prednesenej sporovými stranami už v prvoinštančnom konaní považuje za\nkontraproduktívne. Ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním intervenienta na jeho\nstrane.\n14. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže\nneboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať\ndokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n27. novembra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným\n\nspôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.158,92 €, do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 28 %, potvrdil a zmenil vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol v časti úroku z\nomeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n32.158,92 € od 29.9.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti zamietnutého úroku z omeškania rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil.\n15. Odvolací súd zastáva názor, že správne postupoval súd prvej inštancie, keď ustálil splnenie\nzákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody pri výkone advokátskej\nčinnosti. Žalovaný ako advokát porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 2 Zákona\no advokácii, v príčinnej súvislosti s týmto porušením došlo na strane žalobcu k vzniku škody, keďže nebyť\nporušenia povinností žalovaného, nedošlo by na strane žalobcu k strate vymáhateľnosti ním uplatnenej\npohľadávky a tým ku škode.\n16.1. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie\nv súvislosti\ns posúdením dôvodnosti pohľadávok žalobcu uplatňovaných v pôvodnom konaní (sp. zn. 34 Cb 6/2010,\npoznámka odvolacieho súdu) a ustálením výšky škody. Poukázal na to, že žalobca si v pôvodnom konaní\nuplatňoval v zmysle faktúry č. 070205-01 z 5.2.2007 (objednávka č. 195/2006) nezaplatený zostatok,\nsumu 15.960,37 €. Splnenie záväzkov v zmysle uvedenej faktúry podľa žalovaného však žalobca\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy o zhotovení tohto diela, ani preberací\nprotokol, ako dôkaz\no odovzdaní diela žalovanému. Ďalej namietal, že žalobca si v\npôvodnom konaní voči spoločnosti INTERMONT a.s. uplatnil sumu 98.170,96 € a nie sumu 100.581,62\n€, ktorú súd určil ako výšku škody. Odvolací súd z predloženého spisu (ako aj pripojeného spisu\nbývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34 Cb 6/2010) zistil, že správne na základe vykonaného\ndokazovania konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca si v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn.\n34 Cb 6/2010 pred bývalým Okresným súdom Bratislava I uplatnil voči spoločnosti INTERMONT a.s.\npohľadávku vo výške 100.581,62 € s príslušenstvom. Za obdobie od 12/2006 do 3/2008 fakturoval\nžalobca objednávateľovi sumu 3.431.381,93 Sk s DPH, objednávateľ uhradil za dielo len čiastočne a\njeho dlh predstavoval 100.581,62 €\ns príslušenstvom. Rovnako správne súd prvej\ninštancie konštatoval, že spoločnosť INTERMONT a.s. tiež písomne odsúhlasila v rámci inventúry dňa\n25.3.2009 zostatok\nv hodnote 3.331.381,93 Sk ako záväzok voči žalobcovi, na základe\ntroch neuhradených faktúr (č. l. 11 spisu sp. zn. 34 Cb 6/2010; fa č. XXXXXX-XX na sumu 480.822,30\nSk, teda 15.960,37 €; fa č. 0182008 na sumu 72.623,50 Sk, teda 2.410,65 €; fa č. XXXXXXX na sumu\n2.777.936,31 Sk, teda 92.210,59 €, z ktorej sumy žalovaný uhradil 10.000,- €, neuhradený zostatok\npredstavoval sumu 82.210,59 €, spolu dlžná suma je 100.581,62 €). Rovnako správne vykonaným\ndokazovaním súd prvej inštancie zistil, že údajné vady diela začala spoločnosť INTERMONT a.s. tvrdiť\naž v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 25 Rob 39/2010, doručenému súdu dňa 8.4.2010 (č. l.\n23 a nasl. spisu sp. zn. 34 Cb 6/2010). Z uvedeného odporu vyplýva, že žalovaný namietal vady prác\nvykonaných v zmysle faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, pričom práce, resp. ich vady vykonané v\nzmysle faktúry č. XXXXXX-XX (dielo - EPS a PSN I. XX) v odpore nenamietal vôbec. Svedkovia vypočutí\nv konaní pred súdom prvej inštancie (Ing. X. F. - zápisnica na č. l. spisu 309 a nasl. a I. T. - zápisnica\nna č. l. spisu 355 a nasl.) vo svojej svedeckej výpovedi potvrdili, že spoločnosť INTERMONT a.s. vady\ndiela po jeho prevzatí nenamietala, od zmluvy o dielo neodstúpila. Odvolaciu námietku odvolateľa preto\nodvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Zároveň poukazuje na to, že žalovaný v konaní pred súdom I.\ninštancie splnenie záväzkov v zmysle faktúry č. XXXXXX-XX nenamietal, predmetnú námietku uviedol\naž vo svojej záverečnej reči.\n16.2. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie, týkajúce sa\npreberacieho protokolu. Namietal, že listinný dôkaz preberací protokol nie je nikým podpísaný a ani\nneobsahuje údaj o dátume podpisu. S uvedenou odvolacou námietkou žalovaného sa odvolací súd\nnestotožňuje. Z preberacieho protokolu na č. l. 86 a nasl. spisu vyplýva, že tento je na jeho strane 4 (č. l.\nspisu 89) podpísaný zástupcami objednávateľa ako aj zhotoviteľa a je opatrený dátumom 14.8.2008. Za\npodstatnú aj odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, považuje skutočnosť, že k odovzdaniu diela\nžalobcom ako zhotoviteľom a jeho prevzatiu objednávateľom, spoločnosťou INTERMONT a.s. došlo,\npričom objednávateľ vady diela voči zhotoviteľovi neuplatnil, uvedenú skutočnosť potvrdili v konaní\nsvedkovia F. a T. dôkazy o opaku v konaní predložené neboli. Že objednávateľ dielo prevzal vyplýva\naj z výpovede D.. B. (zápisnica na č. l. spisu 309 a nasl.), ktorý uviedol, že dielo dodával spoločnosti\nAstoria Palace, ktorá dielo užívala (i keď len čiastočne), vo svojej výpovedi uviedol, že si nespomína, či\n\nsi spoločnosť INTERMONT a.s. uplatnila u žalobcu vady z diela, nepotvrdil, že by z dôvodu vád diela\nod zmluvy odstúpila.\n16.3. Žalovaný v odvolaní namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie v otázke uspokojenia veriteľov\nv reštrukturalizácii dlžníka INTERMONT a.s., ako aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého by žalobca\nbol s veľkou pravdepodobnosťou uspokojený vo výške prvej splátky a to 32 %. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že v danom prípade bola spôsobená škoda, a to vo forme ušlého zisku,\npredstavujúceho stratu majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol od svojho dlžníka\nočakávať pri obvyklom slede udalostí, tzn. nebyť pochybenia žalovaného pri výkone advokácie. Vznik\nškody na strane veriteľa\nv predmetnom prípade predpokladá, že jeho právo\nna plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas realizované právo na prihlásenie\npohľadávky do reštrukturalizácie a pri účinkoch ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR\") už nemožno\ntúto pohľadávku vymáhať ani v konkurznom konaní. V dôsledku neprihlásenia pohľadávky žalobcu do\nreštrukturalizačného konania ku dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku\nzaniklo jeho právo ako veriteľa na vymáhanie tejto pohľadávky voči dlžníkovi. Na uvedenom podľa\nodvolacieho súdu nič nemení ani výsledok reštrukturalizačného konania\nv danom prípade\na ani prípadné podanie incidenčnej žaloby. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o konkurze a\nreštrukturalizácií neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by po potvrdení reštrukturalizačného plánu a\nnáslednom vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu obnovovalo zaniknuté právo vymáhať pohľadávky\nveriteľov, ktoré v reštrukturalizačnom pláne neboli riadne prihlásené. Pre určenie výšky nároku bolo\npodľa odvolacieho súdu rozhodujúce to, čo pri škode, v ponímaní ušlého zisku (predstavovaného\nstratou majetkového výnosu), mohol poškodený ako veriteľ od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom\nslede udalostí, tzn. nebyť tvrdeného pochybenia žalovaného pri výkone advokácie. Odvolací súd mal\nza nepochybné, že žalobcovi ušiel majetkový výnos v hodnote uplatnenej pohľadávky tým, že táto\npohľadávka nebola zaplatená. Týmto sa nezväčšil jeho majetkový stav, hoci bolo možné dôvodne\nočakávať, že sa tak stane napríklad na základe súdneho rozhodnutia, reštrukturalizačného plánu,\nči iného právneho úkonu. Okolnosť, že žalobca pre nečinnosť advokáta nedosiahol požadovaného\nvýsledku je nepriaznivým dôsledkom súvisiacim s nesprávnym postupom pri poskytovaní právnej služby.\nAk by došlo k uplatneniu pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní (o ktorom konaní bol žalovaný povinný\ninformovať žalobcu), nebol by žalobca utrpel ujmu spočívajúcu v strate vymáhateľnosti pohľadávky\nna istine v rozsahu 50 % (50.290,81 €), keďže pohľadávky nezabezpečených veriteľov prihlásené do\nreštrukturalizačného konania mal dlžník podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu upokojovať\npostupne vo výške 50 % zistenej sumy. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že riadne a včas\nneprihlásené pohľadávky\nv dôsledku zverejneného predmetného uznesenia nezanikajú, ale\nstávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné, teda menia sa voči nemu na naturálne obligácie, ktoré ďalej\nexistujú, len ich nie je možné uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou. Uvedené sa podľa odvolacieho súdu\nvzťahuje na bežné a podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Riadne\na včas\nneprihlásenou pohľadávkou, na ktorú sa vzťahuje aplikácia ustanovenia § 155 ods. 2 vyššie citovaného\nzákona je taká pohľadávka, ktorá nebola vôbec prihlásená, resp. ktorá bola uplatnená prihláškou, na\nktorú sa v reštrukturalizácii neprihliada. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nebola do reštrukturalizácie\nproti spoločnosti INTERMONT a.s. prihlásená, v konaní sporná nebola. Vzhľadom na uvedené došlo ku\nzániku vymáhateľnosti tejto pohľadávky,\na teda aj k zániku možnosti jej účinného prihlásenia do\nnásledne vyhláseného konkurzného konania. Odvolací súd uzatvára, že pohľadávka žalobcu sa tak stala\naj takýmto spôsobom nevymáhateľná. Podľa názoru súdu prvej inštancie ujma žalobcu predstavovala\n32 % z pôvodnej pohľadávky žalobcu, preto priznal žalovanému sumu 32.185,92 €, čo je ujma nižšia,\naká žalobcovi vznikla podľa názoru odvolacieho súdu. Keďže žalobca odvolanie proti výroku súdu prvej\ninštancie, ktorým mu tento priznal sumu 32.185,92 € nepodal, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil (aj s prihliadnutím na Čl. 16 ods. 3 C.s.p.).\n16.4.1. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie v otázke povinností advokáta\nsúdom prvej inštancie. Dôvodil, že pojem odbornej starostlivosti advokáta nemožno v danom prípade\nvzťahovať na vykonávanie činnosti mimo právnych úkonov\nv súdnom\nkonaní, nemožno tento pojem vykladať neprimerane extenzívne. Odvolací súd opätovne, ako vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v poradí prvý, poukazuje\nna to, že advokát je povinný pri výkone svojej činnosti svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy\nklienta, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a\npríkazu klienta pokladá za prospešné a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou\ntýchto povinností je bezpochyby tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o\npostupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho\n\nzastupuje. Uvedené povinnosti má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou\no poskytnutí právnej pomoci. Odvolací súd uvádza, že „svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý\nnesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta\na jeho vec,\nresp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide\nvtedy, ak škoda vznikla následkom výkonu advokácie, t. j. pokiaľ by nedošlo k pochybeniu advokáta,\nmohol klient právo úspešne uplatniť\" (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n25.11.2010, sp. zn. 4 Cdo 161/2009). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 10.1.2007,\nsp. zn. 25 Cdo 2679/2006 „jednou z povinností advokáta je postupovať tak, aby boli oprávnené záujmy\nklienta riadnym spôsobom chránené a presadzované, na čo je advokát povinný využívať dôsledne\nvšetky zákonné prostriedky, ktoré môžu slúžiť záujmom klienta v právnej záležitosti, ktorá je predmetom\nzmluvy medzi advokátom a klientom o poskytnutí právnej služby, t. j. ako prostriedky procesnoprávnej\npovahy, tak povahy hmotnoprávnej, ak nie je výslovne dohodnuté, že sa zmluva medzi advokátom\na klientom vzťahuje iba na niektoré konkrétne vymedzené úkony, alebo je táto povinnosť vylúčená\nneskorším výslovným pokynom klienta.\" I keď ide o rozhodnutie súdu Českej republiky, je aplikovateľné\naj v našich podmienkach, keďže § 16 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii, aplikovaný v uvedenom\nrozhodnutí, upravoval povinnosti advokáta totožne ako zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov (§ 18 ods. 1). Z podstaty poskytovania právnych služieb vyplýva, že\nadvokát je pri poskytovaní právnych služieb povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou.\nTo predpokladá iniciatívny a samostatný prístup advokáta, poskytnutie potrebných informácií klientovi,\nvysvetlenie riešenej problematiky, predloženie možných variantov postupu, vyhodnotenie ich výhod\na rizík a vyžiadanie si pokynov klienta v prípade, že je to potrebné. Zároveň však platí, že takto\nkoncipovaná zodpovednosť sa neuplatní automaticky a bez ďalšieho. Na advokáta nemožno klásť\nneprimerané požiadavky a správnosť výkonu advokácie je treba posudzovať vždy s prihliadnutím k\nokolnostiam daného prípadu a charakteru tvrdeného pochybenia. I keď zákon podrobnejšie rozsah\nkonkrétnych povinností advokáta nevymedzuje, možno pod požiadavku čestnej a svedomitej ochrany\na presadzovania práv a oprávnených záujmov klienta s využitím všetkých zákonných prostriedkov v\nzmysle § 18 zákona o advokácii podriadiť i tzv. poučovaciu povinnosť. Poučovacia povinnosť, i keď nie je\nv zákone výslovne definovaná, je samotnou podstatou výkonu advokácie, prelína sa všetkými štádiami\nposkytovania právnej služby a odráža zvýšený štandard starostlivosti, ktorý advokát ako špecialista na\nprávne otázky a postupy musí klientovi garantovať, aby dosiahol zamýšľaný účinok vo veciach, ktoré\npre klienta ako príkazník zabezpečuje.\n16.4.2. V prejednávanej veci žalobca splnomocnením zo dňa 15.4.2011 splnomocnil žalovaného na\nzastupovanie v konaní proti dlžníkovi INTERMONT a.s. vedenom na vtedajšom Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 25 Rob 39/2010 (po zrušení platobného rozkazu v dôsledku odporu konanie\nvedené pod sp. zn. 34 Cb 6 /2010, splnomocnenie na\nč. l. 179 spisu 34\nCb 6/2010). Predmetom konania bolo uplatnenie peňažnej pohľadávky titulom neuhradených faktúr zo\nstrany dlžníka. Povinnosťou advokáta v konaní je, podľa názoru odvolacieho súdu, sledovať aj prípadné\nzmeny právneho postavenia dlžníka, ku ktorým v priebehu konania môže dôjsť, napr. úmrtie fyzickej\nosoby, zánik právnickej osoby s právnym nástupcom, vstup právnickej osoby do reštrukturalizácie, alebo\nvyhlásenie konkurzu, aby tak mohol dôsledne hájiť záujmy klienta, ktorého v konaní zastupuje. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalovaného v priebehu konania o zaplatenie pohľadávky, v\nktorom zastupoval žalobcu, sledovať aj Obchodný vestník, aby v prípade vstupu do reštrukturalizácie,\nalebo vyhlásenia konkurzu dlžníka, informoval o tom svojho klienta, žalobcu a následne ho poučil\no možnostiach, týkajúcich sa zabezpečenia jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov odvolací súd\nnepovažuje odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.\n16.5. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, vytýkal mu, že sa\nnevysporiadal so všetkými jeho, v konaní prednesenými námietkami. Podľa názoru odvolacieho súdu\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil,\nv odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje\nrozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci\na rozhodnutie podstatné. Súd prvej\ninštancie v bodoch 20. až 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil, ako sa vysporiadal s\njednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú pri výkone jeho činnosti\na ich naplnením, ako vyhodnotil jednotlivé tvrdenia strán sporu, aké dokazovanie vykonal a ako výsledky\ndokazovania vyhodnotil. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04,v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\n\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie\", (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03,\nII. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že\nsúdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\n17.1. Záver súdu prvej inštancie o porušení povinnosti žalovaného pri výkone advokácie namietal v\nodvolaní aj intervenient na strane žalovaného. Poukázal na to, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by\nmal so žalovaným uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá by sa týkala aj zastupovania\nžalobcu (ako veriteľa) v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, vrátane osobitného oprávnenia prihlásiť\npohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania podľa ZKR. Odvolací súd s poukazom na dôvody\nuvedené v bode 15.4. odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádza, že v priebehu konania sp. 34 Cb\n6/2010, v ktorom žalovaný zastupoval žalobcu na základe splnomocnenia, došlo k vstupu dlžníka do\nreštrukturalizácie, čo malo zásadný vplyv na uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalovaného informovať o tejto skutočnosti žalobcu\nako svojho klienta, v záujme riadneho zabezpečenia jeho pohľadávky, k čomu však nedošlo. Z toho\ndôvodu následne nedošlo ani k uplatneniu pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ\nintervenient v odvolaní namietal, že primárnu zodpovednosť za správu svojich pohľadávok nesie\nsamotný veriteľ, odvolací súd uvádza, že súdne vymáhanie pohľadávky vo výške 100.581,62 € voči\nspoločnosti INTERMONT a.s. žalobca zveril žalovanému a dôvodne sa tak spoliehal na poskytnutie\nodbornej starostlivosti z jeho strany.\n17.2. Intervenient v odvolaní namietal spornosť pohľadávky uplatnenej v konaní sp. zn. 34 Cb 6/2010\nvoči spoločnosti INTERMONT a.s. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie tohto\nrozhodnutia v bodoch 15.1. a 15.2. Opätovne poukazuje na to, že spoločnosť INTERMONT a.s. písomne\nodsúhlasila v rámci inventúry dňa 25.3.2009 zostatok v hodnote 3.331.381,93 Sk ako záväzok voči\nžalobcovi, na základe troch neuhradených faktúr (č. l. 11 spisu sp. zn. 34 Cb 6/2010; fa č. XXXXXX-XX\nna sumu 480.822,30 Sk, teda 15.960,37 €; fa č. XXXXXXX na sumu 72.623,50 Sk, teda 2.410,65 €; fa\nč. XXXXXXX na sumu 2.777.936,31 Sk, teda 92.210,59 €, z ktorej sumy žalovaný uhradil 10.000,- €,\nneuhradený zostatok predstavoval sumu 82.210,59 €, spolu dlžná suma je 100.581,62 €). Údajné vady\ndiela začala spoločnosť INTERMONT a.s. tvrdiť až v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 25 Rob\n39/2010, doručenému súdu dňa 8.4.2010 (č. l. 23 a nasl. spisu sp. zn. 34 Cb 6/2010), z ktorého odporu\nvyplýva, že žalovaný namietal vady prác vykonaných v zmysle faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXX,\npričom práce, resp. ich vady vykonané v zmysle faktúry č. XXXXXX-XX (dielo - EPS a PSN I. XX) v\nodpore nenamietal vôbec. Odvolací súd opätovne uvádza, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním\npreukázané, že objednávateľ vady diela voči zhotoviteľovi neuplatnil, uvedenú skutočnosť potvrdili v\nkonaní svedkovia F. a T., dôkazy o opaku v konaní predložené neboli. Odvolaciu námietku intervenienta\npreto odvolací súd považuje za nedôvodnú.\n17.3. Intervenient v odvolaní namietal existenciu škody ako aj jej výšku. Odvolací súd v súvislosti s\nuvedenou námietkou poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia, uvedené v bode 15.3.\n17.4. Intervenient v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s jeho námietkou\nuplatnenou v konaní, týkajúcou sa spoluzavinenia žalobcu za vznik škody. Poukázal na primárnu\nzodpovednosť žalobcu za podnikanie, a teda aj správu svojich pohľadávok. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje na obsah odôvodnenia uvedeného v bode 15.4 tohto rozhodnutie a opätovne aj na to, že\nsúdne vymáhanie pohľadávky vo výške 100.581,62 € voči spoločnosti INTERMONT a.s. žalobca zveril\nžalovanému a dôvodne sa tak spoliehal na poskytnutie odbornej starostlivosti z jeho strany.\n17.5. Intervenient vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal výsluch správcu konkurznej podstaty\nspoločnosti INTERMONT a.s. a neoboznámil sa s obsahom plnomocenstiev iných veriteľov tejto\nspoločnosti. Ako vyplýva z predloženého spisu intervenient na strane žalovaného navrhol výsluch\nsprávcu konkurznej podstaty v podaní zo dňa 15.11.2022 (č. l. spisu 349 a nasl.) a to najmä\nk okolnostiam reštrukturalizačného konania, schváleného reštrukturalizačného plánu, náležitostí\nsporného splnomocnenia a súvisiacich otázok. Ako ďalej vyplýva z predloženého spisu (zápisnica z\npojednávania dňa 8.2.2023 na\nč. l. spisu 367 a nasl.) strany sporu zhodne uviedli, že im je známy\nobsah reštrukturalizačného spisu sp. zn. 1 R 3/2012, keďže sa s jeho obsahom oboznámili nahliadnutím\ndo spisu a netrvali na tom, aby súd obsah tohto spisu oboznamoval. Strany sporu zároveň zhodne uviedli,\nže súhlasia s vyžiadaním si stavu plnenia pohľadávok vo vzťahu k veriteľom od súčasného správcu\nkonkurznej podstaty a po obdržaní tejto informácie si pripravia svoje záverečné vyjadrenia. Informáciu\n\nsprávcu o stave plnenia pohľadávok súd prvej inštancie zaslal stranám sporu ako aj intervenientovi\nna vedomie (ich právnym zástupcom, č. l. spisu 385 a nasl.), na pojednávaní konanom následne\ndňa 17.4.2023 intervenient neuviedol, že trvá na vypočutí správcu konkurznej podstaty spoločnosti\nINTERMONT a.s., resp. oboznamovaní obsahu plnomocenstiev iných veriteľov Uvedenú odvolaciu\nnámietku intervenienta odvolací súd preto nepovažuje za dôvodnú.\n18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.158,92 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku\npotvrdil (§ 387 C.s.p.).\n19. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to v časti\ntýkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 50.290,81 € od 6.8.2014 do zaplatenia,\npodal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je\nurčený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia\n§ 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho\no plnenie veriteľ požiadal, uvedené vyplýva aj z konštantnej judikatúry, pričom poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011. Podľa žalobcu za\ndeň splatnosti je nutné považovať deň po dni, kedy bola doručená žaloba žalovanému. Konštatoval, že\nžalobu mal žalovaný k dispozícii dňa 27.9.2016, kedy doručil súdu svoj prvý procesný úkon, vyjadrenie\nk žalobe, tento deň považoval za deň, kedy musel byť žalovaný oboznámený so žalobou.\nV\nzmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný plniť nasledujúci deň, a teda splatnosť\nnároku pripadla na deň 28.9.2016. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň, dňa 29.9.2016,\nod ktorého dňa si uplatnil nárok na úrok z omeškania. Odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd dovolací otázku splatnosti dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka (predtým § 78\nObčianskeho zákonníka) už riešil. Najvyšší súd Slovenskej republiky [R III/1967 (Pls 3/67)] vyslovil,\nže „Doba splnenia záväzku na náhradu škody nie je obvykle dohodnutá, nie je stanovená právnym\npredpisom ani určená rozhodnutím súdu v zmysle § 78 OZ. To znamená, že dobou splnenia záväzku\nna náhradu škody je prvý deň po tom, keď bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Z toho\nvyplýva, že škodca je\nv omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne\nvtedy, ak ho nesplní v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným o splnenie požiadaný; od tohto\ndňa, od ktorého je škodca v omeškaní, môže poškodený požadovať úroky z omeškania.\" V rozhodnutí\nsp. zn. R 27/1977 uviedol: „Súdy v praxi prisudzujú úroky žalobcovi od celého radu podstatne sa\nrozchádzajúcich termínov, totiž od vzniku škody, od výzvy žalovanému, aby škodu uhradil, od podania\nžaloby, od doručenia žaloby, ako aj od právoplatnosti rozsudku, ba dochádza aj\nk prípadom,\nže sa úroky neprisudzujú vôbec. Súdy sa zväčša pridržiavajú návrhu a nekriticky preberajú v tejto časti\nnávrh bez toho, že by sa zaoberali jeho opodstatnenosťou. Úroky\nz omeškania\nmožno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom\nzákonníku u nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 78\nObčianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo\nho veriteľ o splnenie požiadal. To bolo už vyjadrené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (Pls 3/67).\nAk nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; pravdaže\ndňom zúročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby, ale deň\npo doručení tejto žaloby žalovanému.\" Vzhľadom na rovnaké znenie ustanovení § 78 Občianskeho\nzákonníka v znení platnom pred 1.1.1992 a ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka v znení platnom\npo 31.12.1991 je uvedená judikatúra aplikovateľná aj v danom prípade. Rovnaký názor prezentoval\nnajvyšší súd aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 99/2007, 7 Cdo 15/2011,\n3 Cdo\n174/2016. V prejednávanom prípade bola žaloba žalovanému doručená dňa 12.9.2016\n(č.\nl. spisu 42), nasledujúci deň 13.9. 2016 bol žalovaný povinný plniť a ďalší deň 14.9.2016 sa dostal\ndo omeškania. Žalobca v odvolaní navrhol priznať mu úrok z omeškania od 29.9.2016, odvolací súd v\ntejto časti rozsudok súdu prvej inštancie, s poukazom na ustálenú judikatúru, zmenil (§ 388 C.s.p.) tak,\nže žalobcovi priznal úrok z omeškania od 29.9.2016. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, žalobca\nnavrhol priznať mu úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne. Odvolací súd pri určení výšky úrokov z\nomeškania, akceptujúc, že účastníci právneho vzťahu sú podnikatelia, vychádzal z úpravy obsiahnutej\nv nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka, z § 1 ods. 2, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej\npodľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej\nsadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych\n\nbodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.3.2016 do 18.9.2019 vo výške 0,00 %, zvýšená\no deväť percentuálnych bodov predstavuje 9 %, preto odvolací súd v uvedenej výške priznal žalobcovi\núrok z omeškania zo sumy 32.185,92 €, akceptujúc výšku škody, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie\na vo zvyšnej časti zamietnutého úroku z omeškania žalobu potvrdil (§ 387 C.s.p.).\n20. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.\nŽalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy\n50.290,81 €, keďže súd prvej\ninštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 32.185,92 €, žalobca bol úspešný v 64 %, vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol , žalovaný tak bol úspešný v 36 %, čistý úspech žalobcu predstavuje 28\n% (64 - 36 = 28). Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p.\n21. Žalobca bol úspešný v predchádzajúcom, ako aj v tomto odvolacom konaní, odvolací súd preto\npostupom podľa 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi ako strane úspešnej v\nodvolacom konaní nárok na náhradu trov tohto, ako aj predchádzajúceho odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/14/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}, {"guid": "ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5bc12f7-2645-4389-af09-683ad9fb5ea6"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "84b36db0-3521-4073-816d-ccf170740963:c61bbe5b-5bd3-4175-b314-3a80b881ea8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2", "spisova_znacka": "1Obdo/13/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/13/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2"}, {"guid": "fa1058d2-95f2-4899-a021-cbfc69bdc3c9:d78a0d30-6406-44c5-8857-acc8c58ce482", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4415209458.2", "spisova_znacka": "8Cdo/4/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/4/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4415209458.2"}, {"guid": "04167195-d473-48aa-b6f2-7e262ac6c587:e8cae032-a60b-4ffc-a01f-13bd4c15bf8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110207825.1", "spisova_znacka": "2Cob/162/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/162/2013 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110207825.1"}, {"guid": "8f8cd5c1-9c63-446f-b115-c71c5a00a8b7:115d1739-7952-4402-9a48-5910fc9524eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/6/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/6/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f8cd5c1-9c63-446f-b115-c71c5a00a8b7:115d1739-7952-4402-9a48-5910fc9524eb"}, {"guid": "163dfa45-a737-4847-9d67-a50948fd64cc:1f5a842c-10ac-4c3a-9524-f48402d57218", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Cb/6/2010", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/6/2010 z 27. 3. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/163dfa45-a737-4847-9d67-a50948fd64cc:1f5a842c-10ac-4c3a-9524-f48402d57218"}, {"guid": "52a449ca-1c68-40c3-9f9c-21be8f253055:e4d6e3b2-9029-49d6-9801-5bdd0a2cad3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/23/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Cb/23/2014 z 31. 8. 2021", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2021-08-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52a449ca-1c68-40c3-9f9c-21be8f253055:e4d6e3b2-9029-49d6-9801-5bdd0a2cad3e"}], "citovane_v": []}